ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) zo 4. júna 2015 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Státna pomoc -- Dohoda medzi Madarskom a ropnou a plynárenskou spolocnostou MOL, ktorá sa týka banských poplatkov spojených s tazbou uhlovodíkov -- Neskorsia zmena právneho rezimu poplatkov -- Zvýsenie poplatkov, ktoré nebolo uplatnené na spolocnost MOL -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom -- Selektívna povaha" Vo veci C-15/14 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 15. januára 2014, Európska komisia, v zastúpení: L. Flynn a K. Talabér-Ritz, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastník konania: MOL Magyar Olaj- és Gázipari Nyrt., so sídlom v Budapesti (Madarsko), v zastúpení: N. Niejahr, Rechtsanwältin, a F. Carlin, barrister, zalobkyna v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia S. Rodin, A. Borg Barthet, M. Berger a F. Biltgen (spravodajca), generálny advokát: N. Wahl, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 13. novembra 2014, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 22. januára 2015, vyhlásil tento Rozsudok 1 Týmto odvolaním sa Európska komisia domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie MOL/Komisia (T-499/10, [2]EU:T:2013:592, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým uvedený súd zrusil rozhodnutie Komisie 2011/88/EÚ z 9. júna 2010 o státnej pomoci C 1/09 (ex NN 69/08), ktorú Madarsko poskytlo spolocnosti MOL Nyrt. ([3]Ú. v. EÚ L 34, 2011, s. 55, dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec 2 Madarsko upravilo vsetky banské cinnosti vrátane cinností týkajúcich sa uhlovodíkov zákonom XLVIII z roku 1993 o baníctve (1993. évi XLVIII. törvény a bányászatról, dalej len "banský zákon"). Podla tohto zákona regulacné funkcie vykonáva minister zodpovedný za baníctvo a banský úrad, ktorý dohliada nad banskými cinnostami. 3 Banský zákon stanovuje, ze banský prieskum a tazba sa môzu uskutocnovat v dvoch odlisných právnych rezimoch. § 8 az 19 banského zákona upravujú pre oblasti kvalifikované ako "uzavreté" rezim koncesie, ktorá sa udeluje po uskutocnení verejného obstarávania pre kazdú uzavretú oblast, na základe zmluvy podpísanej medzi ministrom zodpovedným za baníctvo a podnikom, ktorý bol úspesný vo verejnom obstarávaní. Pokial ide o oblasti kvalifikované ako "otvorené", ktoré sú a priori menej bohaté na nerasty, mozno v nich tazit na základe povolenia, ktoré vydá banský úrad, ak ziadatel splna zákonné podmienky. 4 § 20 banského zákona upravuje pravidlá, podla ktorých sa urcujú poplatky za tazbu uhrádzané státu. Odsek 11 uvedeného paragrafu stanovuje, ze percentuálna výska poplatku za tazbu je vymedzená bud banským zákonom, alebo koncesnou zmluvou, alebo zmluvou uzavretou podla § 26/A ods. 5 banského zákona. § 20 ods. 2 az 7 tohto zákona stanovuje, ze sadzbu poplatku za tazbu stanovuje banský zákon, ak k tazbe dochádza v rezime povolenia. 5 Do roku 2008 bola sadzba poplatku za tazbu uhlovodíkov, ropy a zemného plynu na základe povolenia stanovená na 12 % z hodnoty vytazeného mnozstva pri poliach uvedených do prevádzky od 1. januára 1998 alebo sa vypocítala podla matematického vzorca, ktorý bral do úvahy najmä priemernú cenu zemného plynu zakúpeného verejnými plynárenskými sluzbami, s minimálnou sadzbou 12 % pri poliach zemného plynu uvedených do prevádzky pred 1. januárom 1998. 6 § 26/A ods. 5 banského zákona stanovuje, ze ak tazobná spolocnost, ktorá vykonáva svoju cinnost na základe povolenia, teda pri poliach nachádzajúcich sa v otvorenej oblasti, nezacala tazbu do piatich rokov od udelenia povolenia, môze jedenkrát poziadat banský úrad o predlzenie tejto lehoty o najviac pät rokov. V prípade, ak tento úrad vysloví súhlas, zmluva medzi ministrom zodpovedným za baníctvo a tazobnou spolocnostou stanoví pri poliach, ktorých sa predlzenie týka, mnozstvo nerastov slúziace ako základ výpoctu poplatku za tazbu a jeho sadzbu, ktorá musí byt vyssia nez sadzba platná ku dnu ziadosti o predlzenie, ale nepresiahne 1,2-násobok tejto sadzby (dalej len "poplatok za predlzenie"). Ak sa ziadost o predlzenie týka viac nez dvoch polí, sadzba poplatku za predlzenie sa uplatní na vsetky polia tazobnej spolocnosti v zmluve na najmenej pät rokov (dalej len "zvýsený poplatok za tazbu"). Ak sa ziadost o predlzenie týka viac nez piatich polí, mozno pozadovat výnimocnú platbu az do výsky 20 % sumy platenej ako zvýsený poplatok za tazbu. 7 Zákon CXXXIII z roku 2007 o baníctve, ktorým sa mení a doplna zákon XLVIII z roku 1993 (2007. évi CXXXIII. törvény a bányászatról szóló 1993. évi XLVIII. törvény módosításáról, dalej len "novelizovaný banský zákon"), ktorý nadobudol úcinnost 8. januára 2008, upravuje zmenu sadzby poplatku za tazbu. 8 § 20 ods. 3 novelizovaného banského zákona tak stanovuje sadzbu 30 % z hodnoty vytazeného mnozstva pri poliach uvedených do prevádzky medzi 1. januárom 1998 a 31. decembrom 2007, uplatnenie existujúceho matematického vzorca v rezime banského zákona pri poliach zemného plynu uvedených do prevádzky pred 1. januárom 1998 s minimálnou sadzbou poplatku 30 % a uplatnenie diferencovanej sadzby poplatku za tazbu pri poliach, ktoré boli uvedené do prevádzky po 1. januári 2008, podla mnozstva vytazenej ropy alebo zemného plynu, konkrétne sadzby 12 % pri rocnom vytazenom mnozstve nepresahujúcom 300 miliónov m3 zemného plynu alebo 50 kt ropy, sadzby 20 % pri vytazení mnozstva, ktoré je medzi 300 a 500 miliónmi m3 zemného plynu alebo medzi 50 a 200 kt ropy, a sadzby 30 % pri vytazení viac nez 500 miliónov m3 zemného plynu alebo 200 kt ropy. Nakoniec pri vsetkých poliach bez ohladu na dátum ich uvedenia do prevádzky sa poplatok za tazbu zvysuje o 3 %, ak cena ropy typu Brent presiahne 80 amerických dolárov (USD), alebo o 6 %, ak táto cena presiahne 90 USD. 9 § 235 zákona LXXXI z roku 2008, ktorým sa menia a doplnajú sadzby daní a poplatkov (2008. évi LXXXI. törvény egyes adó- és járuléktörvények módosításáról), novelizuje banský zákon tak, ze znizuje na 12 % sadzbu poplatku za tazbu pri poliach uvedených do prevádzky od 1. januára 1998 do 31. decembra 2007 a minimálnu sadzbu poplatku za tazbu pri poliach zemného plynu uvedených do prevádzky pred 1. januárom 1998. Táto novela nadobudla úcinnost 23. januára 2009. Skutkové okolnosti 10 MOL Magyar Olaj- és Gázipari Nyrt. (dalej len "MOL") je spolocnost so sídlom v Budapesti (Madarsko), ktorej hlavnými cinnostami sú prieskum lozísk a tazba ropy, zemného plynu a produktov z plynu, preprava, skladovanie a distribúcia ropných produktov velkoodberatelom a maloodberatelom, preprava zemného plynu, ako aj výroba a predaj alkénov a polyolefínov. 11 Dna 19. septembra 2005 MOL poziadala o predlzenie svojich tazobných práv k dvanástim uhlovodíkovým poliam, na ktoré bolo udelené povolenie, ale tazba na nich sa este nezacala. 12 Dna 22. decembra 2005 minister zodpovedný za baníctvo a spolocnost MOL podpísali dohodu o predlzení podla § 26/A ods. 5 banského zákona (dalej len "dohoda z roku 2005"), ktorou sa predlzuje o pät rokov lehota na zacatie tazby na týchto dvanástich uhlovodíkových poliach a stanovuje sa poplatok za predlzenie, ktorý má MOL uhradit státu nasledovne, teda 12 % × 1,050 za prvý rok, teda 12,600 %; 12 % × 1,038 za druhý rok, teda 12,456 %; 12 % × 1,025 za tretí rok, teda 12,300 %, a 12 % × 1,020 za stvrtý a piaty rok, teda 12,240 %. 13 Podla bodu 4 dohody z roku 2005 sa zvýsený poplatok za tazbu uplatní pocas pätnástich rokov odo dna nadobudnutia úcinnosti dohody na vsetky polia spolocnosti MOL, ktoré uz boli uvedené do prevádzky na základe povolenia, teda 44 uhlovodíkových polí, na ktorých sa zacala tazba po 1. januári 1998 a 93 polí zemného plynu, na ktorých sa zacala tazba pred týmto dátumom. Sadzba zvýseného poplatku za tazbu v piatom roku obdobia predlzenia sa uplatní az do pätnásteho roku. Pokial ide o polia zemného plynu, koeficient zvýsenia za kazdý z piatich rokov predlzenia sa uplatní na matematický vzorec stanovený v § 20 ods. 3 písm. b) banského zákona, pricom koeficient zvýsenia v piatom roku sa uplatní az do pätnásteho roku. 14 Bod 6 dohody z roku 2005 stanovuje úhradu jednorazovej platby 20 miliárd madarských forintov (HUF). 15 Bod 9 uvedenej dohody stanovuje, ze sadzba poplatku za predlzenie, sadzba zvýseného poplatku za tazbu, základ výpoctu, percentuálny podiel a vsetky faktory, ktoré slúzia na výpocet týchto poplatkov, sa pocas celého obdobia platnosti dohody z roku 2005 upravujú iba jej ustanoveniami a ze sadzby stanovené v dohode z roku 2005 zostanú nezmenené pocas celého obdobia jej platnosti. 16 Bod 11 dohody z roku 2005 zakazuje zmluvným stranám jednostranne vypovedat túto dohodu s výnimkou prípadu, ak by tretia osoba nadobudla obchodný podiel v spolocnosti MOL zodpovedajúci viac nez 25 % základného imania. Tento bod tiez stanovuje, ze uvedená dohoda nadobúda úcinnost dnom právoplatnosti rozhodnutia banského úradu. K uvedenému rozhodnutiu doslo 23. decembra 2005, coho následkom bolo schválenie predlzenia lehoty na zacatie tazby na dvanástich uhlovodíkových poliach, ako aj platby ulozené spolocnosti MOL a upravené dohodou z roku 2005. 17 V nadväznosti na staznost dorucenú 14. novembra 2007 Komisia listom z 13. januára 2009 oznámila madarským orgánom svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES týkajúce sa dohody z roku 2005, ktorá podla nej oslobodila spolocnost MOL od zvýsenia poplatku za tazbu vyplývajúceho z novelizovaného banského zákona. Komisia zastávala názor, ze dohoda z roku 2005 a ustanovenia novelizovaného banského zákona sú zlozkami toho istého opatrenia (dalej len "sporné opatrenie") a mali spolocne za následok, ze spolocnosti MOL bola poskytnutá neoprávnená výhoda a predstavovala teda státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods.1 ES. Listom z 9. apríla 2009 Madarsko predlozilo svoje pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, pricom spochybnovalo, ze uvedené rozhodnutie predstavovalo státnu pomoc. 18 V nadväznosti na pripomienky predlozené spolocnostou MOL a Magyar Bányászati Szövetség (Madarské banské zdruzenie) a potom, ako Madarsko 21. septembra 2009 a 12. januára 2010 zaslalo dokumenty vyziadané Komisiou, prijala Komisia 9. júna 2010 sporné rozhodnutie, podla ktorého sporné opatrenie predstavovalo státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ nezlucitelnú so spolocným trhom a Madarsko je povinné vymáhat státnu pomoc od spolocnosti MOL. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 19 MOL podala návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 8. októbra 2010 zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia a subsidiárne o neplatnost tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom nariaduje vymáhanie dotknutých súm. 20 MOL uviedla tri zalobné dôvody na podporu svojej zaloby zalozené na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a clánku 108 ods. 1 ZFEÚ, ako aj porusení clánku 1 písm. b) bodu v) a clánku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([4]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). 21 MOL spochybnovala v rámci prvého zalobného dôvodu kvalifikáciu sporného opatrenia ako státnej pomoci. 22 Vseobecný súd preskúmal najmä druhé tvrdenie predlozené v rámci tohto zalobného dôvodu zalozené na tom, ze sporné opatrenie nie je selektívne. V tejto súvislosti Vseobecný súd na úvod uviedol v bode 54 napadnutého rozsudku, ze uplatnenie clánku 107 ods. 1 ZFEÚ vyzaduje, aby sa urcilo, ci v rámci daného právneho rezimu má státne opatrenie takú povahu, ze zvýhodnuje "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru" v porovnaní s inými, ktorí sa nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii vzhladom na ciel sledovaný predmetným rezimom. 23 Vseobecný súd konstatoval v bode 62 napadnutého rozsudku, ze predmetné sporné opatrenie tvoria dve zlozky, a to na jednej strane dohoda z roku 2005, ktorá urcuje sadzby poplatkov za tazbu na vsetkých poliach spolocnosti MOL, ci uz uvedených do prevádzky, alebo s predlzením tazobného práva, na kazdý z pätnástich rokov jej trvania, a na strane druhej novelizovaný banský zákon, ktorý zvysuje sadzby poplatku za tazbu pre vsetky uhlovodíkové polia, na ktoré sa vztahuje povolenie, pricom neobsahuje ustanovenie týkajúce sa polí, ktoré uz boli predmetom dohody o predlzení. 24 Vseobecný súd uviedol v bode 63 napadnutého rozsudku, ze poplatky podla dohody z roku 2005 uplatnované na polia, ktoré uz boli uvedené do prevádzky, i na polia, na ktoré sa vztahovalo predlzenie povolenia, boli vyssie nez zákonné poplatky uplatnitelné v case jej uzavretia a dospel k záveru, ze táto dohoda neobsahovala prvok státnej pomoci v zmysle clánku 107 ZFEÚ. 25 V bodoch 64 a 65 napadnutého rozsudku Vseobecný súd okrem iného rozhodol, ze ak stát uzavrie s hospodárskym subjektom dohodu, ktorá neobsahuje prvok státnej pomoci v zmysle clánku 107 ZFEÚ, skutocnost, ze sa následne zmenia vonkajsie podmienky takej dohody, a preto sa predmetný subjekt dostane do zvýhodneného postavenia v porovnaní s inými subjektmi, ktoré neuzavreli podobnú dohodu, nemôze postacovat na to, aby dohoda a neskorsia zmena jej vonkajsích podmienok mohli byt ako celok povazované za státnu pomoc. 26 Naopak Vseobecný súd sa domnieval v bode 66 napadnutého rozsudku, ze by to bolo inak v prípade, ak stát navrhol podmienky uzavretej dohody jednému alebo viacerým subjektom selektívne a nie na základe objektívnych kritérií, ktoré vyplývajú zo vseobecne záväzného aktu a sú uplatnitelné na akýkolvek subjekt. Vseobecný súd vsak uviedol, ze okolnost, ze iba jeden subjekt uzavrel dohodu tohto druhu, môze vyplývat okrem iného z chýbajúceho záujmu akéhokolvek iného subjektu a nepostacuje teda na preukázanie selektívnej povahy tejto dohody. 27 Vseobecný súd pripomenul v bode 67 napadnutého rozsudku, ze na úcely uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ môzu kombinované prvky tvorit jediné opatrenie státnej pomoci pod podmienkou, ze vykazujú z hladiska ich casovej postupnosti, ich ciela a situácie podniku v okamihu, ked k nim doslo, také úzke väzby medzi sebou, ze ich od seba nemozno oddelit (pozri v tomto zmysle rozsudok Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., C-399/10 P a C-401/10 P, [5]EU:C:2013:175, body 103 a 104). 28 Vseobecný súd z toho vyvodil, ze kombinácia prvkov, na akú sa Komisia v napadnutom rozhodnutí odvoláva, môze byt kvalifikovaná ako státna pomoc vtedy, ked stát koná tak, aby chránil jeden alebo viacero subjektov, ktoré uz sú prítomné na trhu, a uzavrie s nimi dohodu, ktorou im poskytne garantované sadzby poplatkov na celé jej trvanie, hoci má pritom v úmysle neskôr vykonat svoju normotvornú právomoc a zvýsit sadzbu poplatku tak, aby ostatné subjekty na trhu boli znevýhodnené, ci uz ide o subjekty, ktoré boli prítomné na trhu ku dnu uzavretia dohody, alebo o nové subjekty. 29 So zretelom na tieto úvahy Vseobecný súd preskúmal, ci v prejednávanej veci Komisia mohla oprávnene usúdit, ze sporné opatrenie bolo selektívne. 30 Po prvé Vseobecný súd analyzoval v bodoch 70 az 73 napadnutého rozsudku právny rámec, ktorým sa upravuje dohoda z roku 2005. V tomto ohlade uviedol, ze § 26/A ods. 5 banského zákona, ktorý umoznuje poziadat o predlzenie tazobných práv, sa nejaví ako ustanovenie, ktoré má selektívnu povahu a ze z tohto ustanovenia tiez nevyplýva, ze madarské orgány môzu odmietnut zacat rokovanie s cielom uzavriet dohodu. Vseobecný súd tiez konstatoval, ze aj ked uvedené ustanovenie stanovuje, ze kazdá tazobná spolocnost môze poziadat o predlzenie svojich tazobných práv, kazdá spolocnost sa vsak môze rovnako rozhodnút, ze nepodá ziadost o toto predlzenie, alebo ze neprijme sadzby navrhnuté madarskými orgánmi, takze sa neuzavrie nijaká dohoda. 31 Pokial ide o mieru volnej úvahy ponechanú madarským orgánom podla § 26/A ods. 5 banského zákona, co sa týka sadzby poplatku za predlzenie, ktorý urcuje v prípade potreby sadzbu zvýseného poplatku za tazbu, Vseobecný súd rozhodol v bode 72 napadnutého rozsudku, ze takú mieru volnej úvahy nemozno nevyhnutne povazovat za zvýhodnenie urcitých podnikatelov alebo výroby urcitých druhov tovaru v porovnaní s inými, co by zakladalo selektívnu povahu uzavretých dohôd o predlzení, kedze môze byt odôvodnená rozlicnými faktormi, akými sú pocet polí, pri ktorých doslo k predlzeniu, a ich odhadovaný význam v porovnaní s polami, ktoré uz boli uvedené do prevádzky. 32 Pokial ide o prejednávaný prípad, Vseobecný súd rozhodol, ze miera volnej úvahy priznaná § 26/A ods. 5 banského zákona má správnym orgánom umoznit zachovat rovnost zaobchádzania so subjektmi podla toho, ci sa nachádzajú v porovnatelnej alebo odlisnej situácii, tým, ze prispôsobia svoje návrhy poplatkov okolnostiam kazdej podanej ziadosti o predlzenie, a javí sa ako výraz diskrecnej právomoci obmedzenej objektívnymi kritériami, ktoré nie sú cudzie systému poplatkov zavedenému predmetnou právnou úpravou. Podla Vseobecného súdu sa uvedená miera volnej úvahy odlisuje svojou povahou od prípadov, ked vyuzitie takej miery je spojené s poskytnutím výhody v prospech hospodárskeho subjektu, kedze v prejednávanej veci slúzi na vyvázenie dodatocného zatazenia hospodárskych subjektov, aby sa zohladnili poziadavky vyplývajúce zo zásady rovnosti zaobchádzania. 33 Okrem toho Vseobecný súd uviedol v bode 73 napadnutého rozsudku, ze z § 26/A ods. 5 banského zákona vyplýva, ze sadzba poplatku za predlzenie a prípadne sadzba zvýseného poplatku za tazbu sú stanovené výlucne dohodou o predlzení v súlade s § 20 ods. 11 banského zákona. 34 Vseobecný súd dospel k záveru v bode 74 napadnutého rozsudku, ze skutocnost, ze sadzby urcené na rok platnosti dohody boli výsledkom rokovania, nepostacuje na to, aby zakladala selektívnu povahu dohody z roku 2005 a ze by to bolo inak iba vtedy, ak by madarské orgány vykonali mieru svojej volnej úvahy pri rokovaniach vedúcich k tejto dohode takým spôsobom, ze by zvýhodnili spolocnost MOL tým, ze by súhlasili s nízkou úrovnou poplatku bez objektívneho dôvodu vzhladom na úcel zvýsenia poplatkov v prípade predlzenia povolenia a na úkor kazdého iného subjektu, ktorý sa usiloval o predlzenie svojich tazobných práv, alebo ak by takého subjektu síce nebolo, ale existovali by konkrétne ciastkové dôkazy o neodôvodnenom zvýhodnenom zaobchádzaní vyhradenom pre MOL. 35 Po druhé Vseobecný súd skúmal, ci Komisia preukázala selektívnu povahu dohody z roku 2005 najmä vzhladom na dolozku, ktorá urcuje presnú sadzbu zvýseného poplatku za tazbu na kazdý z pätnástich rokov jej trvania a stanovuje, ze takto urcené sadzby zostanú nezmenené. 36 V tomto ohlade Vseobecný súd v prvom rade pripomenul v bode 76 napadnutého rozsudku, ze banský zákon je formulovaný vseobecným spôsobom, pokial ide o podniky, ktoré môzu vyuzit ustanovenia § 26/A ods. 5 uvedeného zákona. Vseobecný súd tiez konstatoval v bode 77 napadnutého rozsudku, ze Komisia sa vo svojom spornom rozhodnutí obmedzila na konstatovanie, ze MOL bola jediným podnikom, ktorý v skutocnosti uzavrel dohodu o predlzení v odvetví uhlovodíkov. Podla Vseobecného súdu vsak mozno túto skutocnost vysvetlit chýbajúcim záujmom zo strany ostatných subjektov, a teda neexistenciou ziadosti o predlzenie, alebo nedosiahnutím dohody medzi úcastníkmi o sadzbách poplatku za predlzenie. Vseobecný súd z toho vyvodil, ze za týchto dvoch posledných predpokladov, pokial sú kritériá stanovené banským zákonom na uzavretie dohody o predlzení objektívne a uplatnitelné na kazdý subjekt s potenciálnym záujmom, ktorý by ich splnal, nemozno povazovat uzavretie dohody z roku 2005 za dohodu selektívnej povahy. 37 Navyse Vseobecný súd uviedol v bode 78 napadnutého rozsudku, ze ked MOL a Madarsko urcili sadzbu zvýseného poplatku za tazbu na kazdý z pätnástich rokov trvania platnosti dohody z roku 2005 a stanovili, ze takto urcené sadzby zostanú nezmenené, iba uplatnili ustanovenia § 20 ods. 11 a § 26/A ods. 5 banského zákona. 38 Vseobecný súd zdôraznil v bode 79 napadnutého rozsudku, ze sadzby podla dohody z roku 2005 sa uplatnia na vsetky polia spolocnosti MOL, ktoré uz boli uvedené do prevádzky na základe povolenia, teda na 44 uhlovodíkových polí a na 93 polí zemného plynu, hoci predlzenie sa týka iba 12 iných polí, ktoré neboli uvedené do prevádzky v case jej uzavretia. Preto skutocnost, ze koeficient zvýsenia sa nachádza pod hornou hranicou 1,2 a konkrétne medzi 1,02 a 1,05, mozno objektívne vysvetlit malým významom dvanástich polí, ktorých sa týkalo predlzenie, v porovnaní s polami, ktoré uz boli v roku 2005 uvedené do prevádzky. Kedze Komisia nepreskúmala tento aspekt, Vseobecný súd sa domnieval, ze zo sporného rozhodnutia nevyplýva nijaký ciastkový dôkaz o neodôvodnenom preferencnom zaobchádzaní so spolocnostou MOL a ze sa nemozno domnievat, ze MOL mala právo na zvýhodnené zaobchádzanie v porovnaní s akýmkolvek iným podnikom nachádzajúcim sa potenciálne v porovnatelnej situácii. 39 Vseobecný súd uviedol v bode 80 napadnutého rozsudku, ze hoci Komisia spomenula, ze skutocne existovali iné dohody o predlzení uzavreté tazobnými spolocnostami v odvetví pevných nerastov, neusilovala sa o získanie informácií v tejto súvislosti od madarských orgánov a nezohladnila ich v spornom rozhodnutí, z ktorého okrem iného vyplýva, ze selektívna povaha sporného opatrenia vyplýva zo selektívnej povahy dohody z roku 2005 a nie z povahy tazených nerastov, zo sadzieb poplatkov uplatnitelných na tieto kategórie nerastov alebo z okolnosti, ze tieto sadzby neboli neskôr zmenené. Vseobecný súd z toho vyvodil, ze prístupom, ktorý si Komisia zvolila, nezohladnila vsetky okolnosti, prostredníctvom ktorých mohla posúdit, ci dohoda z roku 2005 bola selektívna voci spolocnosti MOL s ohladom na situáciu vytvorenú inými dohodami o predlzení, ktoré boli rovnako uzavreté na základe § 26/A ods. 5 banského zákona. 40 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy Vseobecný súd dospel v bode 81 napadnutého rozsudku k záveru, ze selektívnu povahu dohody z roku 2005 nemozno povazovat za preukázanú. 41 Navyse Vseobecný súd v bode 82 napadnutého rozsudku uviedol, ze k zvýseniu poplatkov na základe novelizovaného banského zákona, ktorý nadobudol úcinnost v roku 2008, doslo v kontexte nárastu svetových cien ropy. Vseobecný súd z toho vyvodil, ze Komisia neuviedla, ze dohoda z roku 2005 bola uzavretá v ocakávaní zvýsenia poplatkov za tazbu, takze kombináciu tejto dohody s týmto novelizovaným zákonom nemozno platne kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ. 42 Vseobecný súd preto vyhovel zalobe spolocnosti MOL a zrusil sporné rozhodnutie. O odvolaní 43 Komisia uvádza na podporu svojho odvolania jediný odvolací dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení, kedze Vseobecný súd údajne nesprávne vylozil a uplatnil podmienku selektivity podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 44 Tento jediný odvolací dôvod sa delí na styri casti. Úvodné pripomienky 45 Podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 46 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora kvalifikácia státnej pomoci v zmysle uvedeného ustanovenia si vyzaduje splnenie vsetkých podmienok uvedených v tomto ustanovení (pozri rozsudok Komisia/Deutsche Post, C-399/08 P, [6]EU:C:2010:481, bod 38 a citovanú judikatúru). 47 Je teda nesporné, ze na to, aby bolo mozné vnútrostátne opatrenie povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí po prvé íst o zásah zo strany státu alebo financovaný zo státnych prostriedkov, po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, po tretie musí priniest príjemcovi selektívnu výhodu a po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri rozsudok Komisia/Deutsche Post, C-399/08 P, [7]EU:C:2010:481, bod 39 a citovanú judikatúru). 48 V tejto veci sa spochybnuje len výklad a uplatnenie tretej podmienky, podla ktorej predmetné opatrenie musí poskytovat selektívnu výhodu svojmu príjemcovi. O prvej casti odvolacieho dôvodu Argumentácia úcastníkov konania 49 Komisia kritizuje analýzu vykonanú Vseobecným súdom týkajúcu sa právneho rámca, ktorým sa upravuje uzavretie dohody z roku 2005 a najmä miery volnej úvahy ponechanej madarským orgánom, pokial ide jednak o rozhodnutie o uzavretí alebo neuzavretí dohody o predlzení a jednak o výsku poplatku, ktorú urcia v takej dohode. 50 V prvom rade Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia v bodoch 70 az 74 a 79 az 81 rozsudku pri posúdení miery volnej úvahy ponechanej madarským orgánom, pokial ide o uzavretie dohody o predlzení. 51 Vseobecný súd totiz údajne nekonstatoval, ze madarské orgány sú povinné uzavriet dohodu o predlzení po ukoncení rokovania, ale uviedol v bode 57 napadnutého rozsudku, ze podla Madarska "uzavretie takejto dohody nebolo povinné", pricom neskôr konstatoval v bode 77 toho istého rozsudku, ze skutocnost, ze MOL bola jediným výrobcom uhlovodíkov, ktorá uzavrela dohodu o predlzení tazobných práv, mozno vysvetlit nedosiahnutím dohody medzi úcastníkmi o sadzbách poplatku za predlzenie. 52 Z napadnutého rozsudku teda podla nej vyplýva, ze banský zákon zveruje madarským orgánom mieru volnej úvahy, ktorá im umoznuje vyjadrit sa v prospech alebo proti uzavretiu dohody o predlzení a ktorá údajne nepodlieha objektívnym kritériám a je teda selektívnej povahy. Komisia sa okrem iného domnieva, ze skutocnost, ze tazobné spolocnosti si môzu vybrat, ci poziadajú alebo nepoziadajú o predlzenie tazobných práv, ako uviedol Vseobecný súd v bode 71 napadnutého rozsudku, nie je v tejto súvislosti relevantná. 53 V dôsledku toho je podla nej potrebné preskúmat záver, ku ktorému dospel Vseobecný súd v bode 83 napadnutého rozsudku, podla ktorého nebola preukázaná selektívna povaha sporného opatrenia. 54 Tento záver je podla nej v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora a najmä s rozsudkom Francúzsko/Komisia (C-241/94, [8]EU:C:1996:353, body 23 a 24), v ktorom Súdny dvor konstatoval, ze svojím úcelom a vseobecnou systematikou bol predmetný systém spôsobilý zvýhodnit situáciu urcitých podnikov, kedze príslusný orgán mal diskrecnú právomoc, ktorá mu umoznovala upravit financný zásah v závislosti od rôznych úvah, akými sú najmä urcenie príjemcov, výska financného zásahu a jeho podmienky. Tento záver je tiez údajne v rozpore s rozsudkom P (C-6/12, [9]EU:C:2013:525, bod 27), v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze ked vnútrostátne právne predpisy zverujú vnútrostátnym orgánom diskrecnú právomoc, pokial ide o spôsoby uplatnenia predmetného opatrenia, rozhodnutia uvedených orgánov sa vyznacujú neexistenciou selektivity, len ak je táto diskrecná právomoc obmedzená objektívnymi kritériami, ktoré sa neviazu na systém zavedený predmetnými vnútrostátnymi právnymi predpismi. 55 V druhom rade Komisia tvrdí, ze analýza Vseobecného súdu je tiez nesprávna v rozsahu, v akom nezohladnuje diskrecnú právomoc zverenú madarským orgánom, pokial ide o výsku poplatku za tazbu, ktorú urcia v dohode o predlzení. Táto výska poplatku za tazbu je podla nej takej povahy, ze spôsobuje selektivitu dohody z roku 2005. 56 Podla Komisie odôvodnenia citované Vseobecným súdom v bode 72 napadnutého rozsudku, podla ktorých má uvedená miera volnej úvahy takú povahu, ze umoznuje správnym orgánom zachovat rovnost zaobchádzania so subjektmi, nie sú prezentované v rámci vnútrostátnej právnej úpravy ako prvky urcujúce opatrenie, podla ktorého musí byt poplatok za tazbu zvýsený a predstavujú teda iba domnienky. V dôsledku toho Vseobecný súd údajne konal v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, najmä s rozsudkami Francúzsko/Komisia (C-241/94, [10]EU:C:1996:353), Ecotrade (C-200/97, [11]EU:C:1998:579), Piaggio (C-295/97, [12]EU:C:1999:313), DM Transport (C-256/97, [13]EU:C:1999:332), P (C-6/12, [14]EU:C:2013:525), Ministerio de Defensa a Navantia (C-522/13, [15]EU:C:2014:2262), ako aj British Telecommunications/Komisia (C-620/13 P, [16]EU:C:2014:2309). 57 Navyse Komisia tvrdí na rozdiel od toho, co potvrdil Vseobecný súd v bode 72 napadnutého rozsudku, ze skutocnost, ze dohoda z roku 2005 spôsobila v case jej uzavretia zatazenie spolocnosti MOL, ju nezbavuje selektívnej povahy. 58 Spolocnost MOL spochybnuje tvrdenie Komisie odvolávajúc sa na to, ze na jednej strane z napadnutého rozsudku nevyplýva, ze clánok 26/A ods. 5 banského zákona ponecháva madarským orgánom mieru volnej úvahy, pokial ide o uzavretie dohody o predlzení, a na strane druhej, ze judikatúra predlozená Komisiou nie je v prejednávanom prípade relevantná. Posúdenie Súdnym dvorom 59 Na úvod je potrebné pripomenút, ze ako uviedol generálny advokát v bode 47 svojich návrhov, poziadavku selektivity vyplývajúcu z clánku 107 ods. 1 ZFEÚ treba jasne odlísit od súcasného zistenia ekonomickej výhody tým, ze ked Komisia zistila existenciu ekonomickej výhody v sirokom zmysle, ktorá priamo alebo nepriamo vyplýva z daného opatrenia, okrem iného musí preukázat, ze táto výhoda sa specificky týka jedného alebo viacerých podnikov. Komisia musí najmä preukázat, ze opatrenie zavádza rozdiely medzi podnikmi, ktoré sa vzhladom na sledovaný ciel nachádzajú v porovnatelnej situácii. Je teda potrebné, aby bola výhoda poskytnutá selektívne a aby mohla viest k tomu, ze urcité podniky sa budú nachádzat vo výhodnejsej situácii ako iné podniky. 60 Je vsak potrebné uviest, ze poziadavka selektivity sa rozlisuje podla toho, ci je predmetné opatrenie koncipované ako vseobecná schéma pomoci alebo ako individuálna pomoc. V tomto poslednom prípade urcenie ekonomickej výhody v zásade umoznuje predpokladat jeho selektivitu. Naopak pri skúmaní schémy vseobecnej pomoci je potrebné urcit, ci predmetné opatrenie napriek zisteniu, ze poskytuje výhodu so vseobecnou pôsobnostou, neposkytuje túto výhodu výlucne v prospech urcitých podnikatelov alebo urcitých odvetví cinností. 61 Z toho vyplýva, ze porovnávacie kritérium relevantné na preukázanie selektivity sporného opatrenia v tejto veci spocívalo v overení, ci postup uzatvárania a urcovania podmienok dohody o predlzení tazobných práv, stanovený v clánku 26/A ods. 5 banského zákona, zaviedol rozlisovanie medzi subjektmi, ktoré sa vzhladom na sledovaný ciel nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, ktorá nie je odôvodnená povahou a struktúrou predmetného systému. 62 Z týchto úvah vyplýva, ze túto vec treba jasne odlísit od vecí, ktoré viedli k judikatúre predlozenej Komisiou na podporu svojich tvrdení a uvedených v bodoch 54 a 56 tohto rozsudku smerujúcich proti analýze vykonanej Vseobecným súdom týkajúcej sa právneho rámca upravujúceho dohodu z roku 2005. 63 Uvedené veci sa týkajú ustanovení vnútrostátneho práva, ktoré priznávajú úlavy na daniach alebo iných poplatkoch (rozsudky Francúzsko/Komisia, C-241/94, EU:C:1996:353; Piaggio, C-295/97, EU:C:1999:313; DM Transport, C-256/97, [17]EU:C:1999:332, P, C-6/12, EU:C:2013:525; Ministerio de Defensa a Navantia, C-522/13, [18]EU:C:2014:2262, ako aj British Telecommunications/Komisia, C-620/13 P, [19]EU:C:2014:2309), alebo výnimiek v oblasti konkurzu (rozsudok Ecotrade, C-200/97, [20]EU:C:1998:579). 64 Ako vsak uviedol generálny advokát v bode 86 svojich návrhov, existuje zásadný rozdiel medzi na jednej strane skúmaním selektivity vseobecných schém oslobodení alebo úlav, ktoré vzhladom na svoju povahu poskytujú urcitú výhodu, a na strane druhej skúmaním selektivity volitelných ustanovení vnútrostátneho práva, ktoré stanovujú ulozenie dodatocných platobných povinností. V prípade, ak vnútrostátne orgány ukladajú také platobné povinnosti s cielom zachovat rovnost zaobchádzania so subjektmi, samotná skutocnost, ze uvedené orgány majú urcitú mieru volnej úvahy vymedzenú zákonom - ktorá nie je neobmedzená, ako to uviedla Komisia vo svojom odvolaní -, nemôze stacit na preukázanie selektivity príslusnej schémy. 65 V dôsledku toho je potrebné konstatovat, ze na jednej strane Vseobecný súd správne konstatoval v bode 72 napadnutého rozsudku, ze predmetná miera volnej úvahy v tejto veci slúzi na vyvázenie dodatocného zatazenia hospodárskych subjektov, aby sa zohladnili poziadavky vyplývajúce zo zásady rovnosti zaobchádzania a odlisuje sa teda svojou povahou od prípadov, ked vyuzitie takej miery je spojené s poskytnutím výhody v prospech urcitého hospodárskeho subjektu. 66 Na strane druhej nemozno dôvodne vytýkat Vseobecnému súdu, ze vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 74 napadnutého rozsudku konstatoval, ze skutocnost, ze sadzby urcené na jednotlivé roky platnosti dohody z roku 2005 sú výsledkom rokovania, nepostacuje na to, aby zakladala selektívnu povahu tejto dohody, a ze by to bolo inak iba vtedy, ak by madarské orgány vykonali mieru svojej volnej úvahy takým spôsobom, ze by zvýhodnili MOL tým, ze by súhlasili s nízkou úrovnou poplatku bez objektívneho dôvodu vzhladom na úcel zvýsenia poplatkov v prípade predlzenia povolenia a na úkor kazdého iného subjektu, ktorý sa usiloval o predlzenie svojich tazobných práv, alebo ak by takého subjektu síce nebolo, ale existovali by konkrétne ciastkové dôkazy o neodôvodnenom zvýhodnenom zaobchádzaní vyhradenom pre MOL. 67 Vseobecný súd tiez na úcely urcenia, ci bola Komisiou preukázaná selektívna povaha dohody z roku 2005, na jednej strane analyzoval v bode 79 uvedeného rozsudku sadzbu podla tejto dohody a konstatoval, ze z napadnutého rozhodnutia nevyplýva nijaký ciastkový dôkaz o neodôvodnenom preferencnom zaobchádzaní so spolocnostou MOL a ze sa preto nemozno domnievat, ze zalobkyna mala právo na zvýhodnené zaobchádzanie v porovnaní s akýmkolvek iným podnikom nachádzajúcim sa potenciálne v porovnatelnej situácii ako ona v zmysle judikatúry citovanej v bode 54 napadnutého rozsudku. 68 Na strane druhej Vseobecný súd v bode 80 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia síce spomenula, ze skutocne existovali iné dohody o predlzení v odvetví pevných nerastov, ale ich nezohladnila, cím nevzala do úvahy vsetky ciastkové dôkazy, na základe ktorých mohla posúdit, ci dohoda z roku 2005 bola selektívna, pokial ide o MOL vzhladom na situáciu vytvorenú inými dohodami o predlzení tazobných práv, ktoré boli rovnako uzavreté na základe § 26/A ods. 5 banského zákona. 69 Na základe analýzy vykonanej v bodoch 70 az 74 a 79 az 80 napadnutého rozsudku mohol Vseobecný súd správne dospiet k záveru v bode 81 rovnakého rozsudku, ze po prvé vzhladom na absenciu selektivity, ktorá charakterizuje právny rámec upravujúci uzatváranie dohôd o predlzení tazobných práv, ako aj úvahy, ktoré odôvodnujú priznanie miery volnej úvahy, a po druhé na absenciu akéhokolvek ciastkového dôkazu o tom, ze by tieto orgány vyhradili spolocnosti MOL zvýhodnené zaobchádzanie v porovnaní s akýmkolvek iným podnikom nachádzajúcim sa v porovnatelnej situácii, nemozno selektívnu povahu dohody z roku 2005 povazovat za preukázanú. 70 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné konstatovat, ze Vseobecný súd nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia v bodoch 70 az 74 a 79 az 80 napadnutého rozsudku pri skúmaní právneho rámca upravujúceho uzavretie dohody z roku 2005. 71 Prvá cast jediného odvolacieho dôvodu sa preto musí zamietnut ako nedôvodná. O druhej casti jediného odvolacieho dôvodu Argumentácia úcastníkov konania 72 Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd konstatovaním v bodoch 76 az 78 napadnutého rozsudku, ze existencia objektívnych kritérií nevyhnutne vylucuje kazdú selektívnu povahu, konal v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, podla ktorej vychádzanie z objektívnych kritériách pri urcení, ci sa na niektoré subjekty vztahuje pôsobnost vnútrostátneho opatrenia, nevedie nevyhnutne k vyvodeniu záveru o neexistencii selektivity (pozri v tomto zmysle rozsudky Spanielsko/Komisia, C-409/00, [21]EU:C:2003:92, bod 49, ako aj GEMO, C-126/01, [22]EU:C:2003:622, body 35 a 39). 73 Je preto podla nej potrebné preskúmat body 76 az 78 napadnutého rozsudku, ako aj záver, ktorý Vseobecný súd vyvodil v bodoch 81 az 83 rovnakého rozsudku, podla ktorého selektívnu povahu dohody z roku 2005 a sporného opatrenia nemozno povazovat za preukázanú. 74 MOL poukazuje na to, ze argumentácia Komisie vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku a ze judikatúra citovaná Komisiou nie je v prejednávanom prípade relevantná. Posúdenie Súdnym dvorom 75 Je potrebné uviest, ze Vseobecný súd v bodoch 76 az 78 napadnutého rozsudku analyzoval právny rámec upravujúci uzatváranie dohôd o predlzení tazobných práv vrátane dohody z roku 2005, ako vyplýva z clánku 26/A ods. 5 banského zákona. 76 Na tento úcel Vseobecný súd skúmal, ci urcenie sadzby poplatku za tazbu zodpovedalo objektívnym kritériám uplatnitelným na kazdý subjekt s potenciálnym záujmom. V tejto súvislosti Vseobecný súd najprv v bode 76 napadnutého rozsudku pripomenul, ze banský zákon je formulovaný vseobecným spôsobom, pokial ide o tazobné spolocnosti, ktoré môzu vyuzit predlzenie tazobných práv. Vseobecný súd dalej konstatoval v bode 77 uvedeného rozsudku, ze skutocnost, ze MOL bola jedinou spolocnostou, ktorá uzavrela dohodu o predlzení v odvetví uhlovodíkov, nepredstavuje nevyhnutne ciastkový dôkaz o selektivite, kedze kritériá na uzavretie takejto dohody sú objektívne a uplatnitelné na kazdý subjekt s potenciálnym záujmom a ze neexistencia iných dohôd môze vyplynút z vlastných rozhodnutí spolocností nepoziadat o predlzenie tazobných práv. Napokon Vseobecný súd v bode 78 napadnutého rozsudku poukázal na to, ze zvýsené poplatky za tazbu urcené na dobu platnosti dohody z roku 2005 vyplývajú jednoducho z uplatnenia ustanovení banského zákona. 77 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia vycítaním Vseobecnému súdu, ze rozhodol, ze existencia objektívnych kritérií nevyhnutne vylucuje akúkolvek selektívnu povahu, a ze konal preto v rozpore s judikatúrou, podla ktorej selektívnu povahu danej schémy pomoci nemozno vylúcit len z dôvodu, ze príjemcovia sú urcení prostredníctvom objektívnych kritérií (rozsudky Spanielsko/Komisia, C-409/00, [23]EU:C:2003:92, bod 49, ako aj GEMO, C-126/01, [24]EU:C:2003:622, body 35 a 39), vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. 78 V kazdom prípade je potrebné uviest, ze, ako tvrdí MOL, Súdny dvor sa vo veciach, ktoré viedli k týmto rozsudkom, zaoberal otázkou, ci príjemcovia schémy státnej pomoci boli urcení prostredníctvom objektívnych kritérií. Súdny dvor tak rozhodol najmä v rozsudku GEMO (C-126/01, [25]EU:C:2003:622), ze napriek tomu, ze príjemcovia uvedenej schémy boli na základe vnútrostátnych predpisov urcení podla objektívnych a zdanlivo vseobecných kritérií, úcinky tejto schémy sa prejavovali v zásade v prospech chovatelov a bitúnkov. 79 Ako vsak uviedol generálny advokát v bode 91 svojich návrhov, táto otázka nie je predmetom tejto veci, takze judikatúra vyplývajúca z uvedených rozsudkov nie je v prejednávanom prípade relevantná. 80 Druhá cast jediného odvolacieho dôvodu sa preto musí zamietnut ako nedôvodná. O tretej a stvrtej casti jediného odvolacieho dôvodu 81 Kedze sú tvrdenia predlozené na podporu tretej a stvrtej casti jediného odvolacieho dôvodu úzko spojené, je potrebné ich skúmat spolocne. Argumentácia úcastníkov konania 82 Komisia v podstate vycíta Vseobecnému súdu, ze v bodoch 64 a 65 napadnutého rozsudku konstatoval, ze existencia selektívnej výhody nemôze byt odvodená len zo skutocnosti, ze urcitý subjekt sa nachádza v zvýhodnenom postavení v porovnaní s inými subjektmi, kedze v prejednávanom prípade dotknutý clenský stát len odôvodnene vykonal svoje normotvorné právomoci v nadväznosti na vývoj trhu. 83 Vseobecný súd sa tým údajne dopustil konania v rozpore s judikatúrou, podla ktorej je na úcely uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ irelevantné, ci sa situácia predpokladaného príjemcu opatrenia casom zlepsila alebo zhorsila (rozsudky Grécko/Komisia, 57/86, [26]EU:C:1988:284, bod 10, ako aj Adria-Wien Pipeline a Wieterdorfer & Peggauer Zementwerke, C-143/99, [27]EU:C:2001:598, bod 41). 84 Podla Komisie je rozhodujúce to, ze po 8. januári 2008 bola MOL jedinou spolocnostou, ktorá bola zvýhodnená, pokial ide o výsku poplatku uplatnitelného na uhlovodíkové polia. 85 Navyse Komisia na jednej strane tvrdí, ze v prípade, ak vývoj, o ktorý ide v prejednávanej veci, spocíva v legislatívnej úprave, o ktorej mohol stát slobodne rozhodnút, prístup sledovaný Vseobecným súdom oprávnuje clenské státy odvolávat sa na neexistenciu selektivity vzhladom na metódy, ktoré pouzijú. Na strane druhej Vseobecný súd v bodoch 67 a 82 napadnutého rozsudku údajne nesprávne spojil posúdenie selektivity dohody z roku 2005 a v dôsledku toho sporného opatrenia s úmyslom dotknutého clenského státu ochránit jeden alebo viacero subjektov pred uplatnením nového rezimu poplatkov pri uzavretí uvedenej dohody, v tomto prípade rezimu zavedeného pri novelizácii banského zákona. 86 Vseobecný súd podla nej konal tiez v rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, podla ktorej clánok 107 ods. 1 ZFEÚ definuje státne zásahy v závislosti od ich úcinkov a nezávisle od techník pouzitých clenskými státmi na vykonanie týchto zásahov (pozri najmä rozsudky Belgicko/Komisia, C-56/93, [28]EU:C:1996:64, bod 79; Belgicko/Komisia, C-75/97, [29]EU:C:1999:311, bod 25; British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, [30]EU:C:2008:757, bod 89, ako aj Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, C-106/09 P a C-107/09 P, [31]EU:C:2011:732, body 91, 92 a 98). 87 MOL sa domnieva, ze tretiu a stvrtú cast jediného odvolacieho dôvodu treba zamietnut, kedze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, sa body 64, 65, 67 a 82 napadnutého rozsudku netýkajú selektivity. Posúdenie Súdnym dvorom 88 Na úvod je potrebné uviest, ze v bodoch 62 a 63 napadnutého rozsudku Vseobecný súd pripomenul, ze sporné opatrenie tvoria dve zlozky, a to dohoda z roku 2005 a novelizovaný banský zákon a konstatoval, ze táto dohoda neobsahovala prvok pomoci v zmysle clánku 107 ZFEÚ. 89 Vseobecný súd v tejto súvislosti na úvod konstatoval v bode 64 napadnutého rozsudku, ze ak stát uzavrie s hospodárskym subjektom dohodu, ktorá neobsahuje prvok státnej pomoci v zmysle clánku 107 ZFEÚ, skutocnost, ze sa následne zmenia vonkajsie podmienky takej dohody, a preto sa predmetný subjekt dostane do zvýhodneného postavenia v porovnaní s inými subjektmi, ktoré neuzavreli podobnú dohodu, nemôze postacovat na to, aby dohoda a neskorsia zmena jej vonkajsích podmienok mohli byt ako celok povazované za státnu pomoc. 90 Vseobecný súd zdôraznil v bode 65 napadnutého rozsudku, ze ak by to bolo inak, akákolvek dohoda, ktorú hospodársky subjekt uzavrel so státom a ktorá neobsahuje prvok státnej pomoci v zmysle clánku 107 ZFEÚ, by mohla byt spochybnená vzdy, ked dôjde k vývoju situácie na trhu, na ktorom vykonáva cinnost úcastník dohody, takým spôsobom, ze by mu bola poskytnutá výhoda, ako je opísaná v bode 64 napadnutého rozsudku, alebo ked stát vykoná svoju normotvornú právomoc objektívne odôvodneným spôsobom v dôsledku vývoja na trhu, pricom respektuje práva a povinnosti vyplývajúce z takej dohody. 91 Vseobecný súd v bode 66 napadnutého rozsudku konstatoval, ze kombináciu prvkov, na akú poukázala Komisia v spornom rozhodnutí, mozno kvalifikovat ako státnu pomoc, ak podmienky uzavretej dohody navrhol stát jednému alebo viacerým subjektom selektívne a nie na základe objektívnych kritérií, ktoré vyplývajú zo vseobecne záväzného aktu a sú uplatnitelné na akýkolvek subjekt. V tomto ohlade Vseobecný súd spresnil, ze okolnost, ze iba jeden subjekt uzavrel dohodu tohto druhu, nepostacuje na preukázanie selektívnej povahy dohody, lebo taká okolnost môze vyplývat okrem iného z chýbajúceho záujmu akéhokolvek iného subjektu. 92 Navyse Vseobecný súd v bode 67 napadnutého rozsudku pripomenul judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej na úcely uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ môzu kombinované prvky tvorit jediné opatrenie pomoci pod podmienkou, ze vykazujú z hladiska ich casovej postupnosti, ich ciela a situácie podniku v okamihu, ked k nim doslo, také úzke väzby medzi sebou, ze ich od seba nemozno oddelit (rozsudok Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., C-399/10 P a C-401/10 P, [32]EU:C:2013:175, body 103 a 104, ako aj citovaná judikatúra). 93 Vseobecný súd v tejto súvislosti zdôraznil v rovnakom bode 67 napadnutého rozsudku, ze kombinácia prvkov, na akú sa Komisia v spornom rozhodnutí odvoláva, môze byt kvalifikovaná ako státna pomoc vtedy, ked stát koná tak, aby chránil jeden alebo viacero subjektov, ktoré uz sú prítomné na trhu a uzavrie s nimi dohodu, ktorou im poskytne garantované sadzby poplatkov na celé jej trvanie, hoci má pritom v úmysle neskôr vykonat svoju normotvornú právomoc a zvýsit sadzbu poplatku tak, aby ostatné subjekty na trhu boli znevýhodnené, ci uz ide o subjekty, ktoré boli prítomné na trhu ku dnu uzavretia dohody, alebo o nové subjekty. 94 So zretelom na tieto úvahy Vseobecný súd konstatoval v bode 68 napadnutého rozsudku, ze treba preskúmat, ci Komisia v prejednávanej veci mohla oprávnene usúdit, ze sporné opatrenie bolo selektívne. 95 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze ako tvrdí MOL, body 64 az 67 napadnutého rozsudku sa ako také netýkajú skúmania selektivity dohody z roku 2005, ale predstavujú úvodné spresnenia zamerané na predstavenie relevantného právneho rámca, z hladiska ktorého Vseobecný súd analyzoval, ci Komisia oprávnene usúdila, ze sporné opatrenie bolo selektívne. 96 Ako uviedol generálny advokát v bodoch 107 a 114 svojich návrhov, Vseobecný súd sa týmito úvodnými spresneniami v skutocnosti zameriaval na riesenie otázky väzieb medzi dohodou z roku 2005 a novelizovaným banským zákonom, ku ktorej sa Komisia v spornom rozhodnutí konkrétne nevyjadrila a presnejsie na zdôraznenie skutocnosti, ze tým, ze neexistovala chronologická a/alebo funkcná väzba medzi týmito dvomi prvkami, nemozno ich vykladat ako prvky tvoriace jediné opatrenie pomoci. 97 Uvedenými úvodnými spresneniami sa teda Vseobecný súd obmedzil na pouzitie judikatúry uplatnenej Súdnym dvorom v rozsudku Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i. (C-399/10 P a C-401/10 P, [33]EU:C:2013:175), na ktorú neskôr Vseobecný súd výslovne odkázal v bode 67 napadnutého rozsudku a podla ktorej tým, ze státne zásahy majú rôzne formy a musia sa posúdit na základe svojich úcinkov, nemozno vylúcit, ze na úcely uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ sa viacero po sebe nasledujúcich zásahov státu musí povazovat za jediný zásah. K tomu môze dôjst predovsetkým vtedy, ak po sebe nasledujúce zásahy vykazujú najmä z hladiska ich casového rozvrhnutia, ich ciela a situácie podniku v okamihu týchto zásahov také úzke väzby medzi sebou, ze ich nemozno od seba oddelit. 98 Z tohto istého hladiska Vseobecný súd v bode 82 napadnutého rozsudku konstatoval, ze na jednej strane k zvýseniu poplatkov, ktoré nadobudlo úcinnost v roku 2008, doslo v kontexte nárastu svetových cien a na strane druhej, ze Komisia neuviedla, ze dohoda z roku 2005 bola uzavretá v ocakávaní takéhoto zvýsenia a vyvodil z toho, ze kombináciu uvedenej dohody a novelizovaného banského zákona nemozno kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ. 99 Z toho vyplýva, ze Vseobecného súd pri odôvodnení v bodoch 64 az 67 a 82 napadnutého rozsudku nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. 100 Dalej je potrebné uviest, ze nemôze uspiet tvrdenie Komisie, podla ktorého je rozhodujúce to, ze po 8. januári 2008 bola spolocnost MOL jediným podnikom, ktorý bol zvýhodnený. V tomto prípade je totiz nesporné, ze ako vyplýva z bodu 46 napadnutého rozsudku, k otázke, ci má sporné opatrenie selektívnu povahu, sa úcastníci konania vyjadrili len vzhladom na dohodu z roku 2005, a nie vzhladom na novelizovaný banský zákon. 101 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné tretiu a stvrtú cast jediného odvolacieho zamietnut dôvodu ako nedôvodné. 102 Kedze ziadne z tvrdení predlozených Komisiou na podporu jediného odvolacieho dôvodu jej odvolania nebolo prijaté, odvolanie ako celok musí byt zamietnuté. O trovách 103 Podla clánku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatnitelného na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze MOL navrhla zaviazat Komisiu na náhradu trov konania a táto nemala úspech vo svojich odvolacích dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [34]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXDGAiPH/L90807-9454TMP.html#t-ECR_62014CJ0015_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A592&lang=SK&format=pdf&target=null 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:034:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=null 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&lang=SK&format=pdf&target=null 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&lang=SK&format=pdf&target=null 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A353&lang=SK&format=pdf&target=null 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=pdf&target=null 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A353&lang=SK&format=pdf&target=null 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=pdf&target=null 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A313&lang=SK&format=pdf&target=null 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A332&lang=SK&format=pdf&target=null 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=pdf&target=null 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&lang=SK&format=pdf&target=null 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2309&lang=SK&format=pdf&target=null 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A332&lang=SK&format=pdf&target=null 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&lang=SK&format=pdf&target=null 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2309&lang=SK&format=pdf&target=null 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=pdf&target=null 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A92&lang=SK&format=pdf&target=null 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A622&lang=SK&format=pdf&target=null 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A92&lang=SK&format=pdf&target=null 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A622&lang=SK&format=pdf&target=null 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A622&lang=SK&format=pdf&target=null 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A284&lang=SK&format=pdf&target=null 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=pdf&target=null 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A64&lang=SK&format=pdf&target=null 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A311&lang=SK&format=pdf&target=null 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=null 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=null 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=null 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=null 34. file:///tmp/lynxXXXXDGAiPH/L90807-9454TMP.html#c-ECR_62014CJ0015_SK_01-E0001