ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) zo 4. júna 2015 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania -- Clánok 267 ZFEÚ -- Incidencné konanie o preskúmaní ústavnosti -- Skúmanie súladu vnútrostátneho zákona tak s právom Únie, ako aj s ústavou dotknutého clenského státu -- Moznost vnútrostátneho súdu podat na Súdny dvor návrh na zacatie prejudiciálneho konania -- Vnútrostátna právna úprava upravujúca výber dane z pouzívania jadrového paliva -- Smernice 2003/96/ES a 2008/118/ES -- Clánok 107 ZFEÚ -- Clánky 93 AE, 191 AE a 192 AE" Vo veci C-5/14, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Finanzgericht Hamburg (Nemecko) z 19. novembra 2013 a dorucený Súdnemu dvoru 7. januára 2014, ktorý súvisí s konaním: Kernkraftwerke Lippe-Ems GmbH proti Hauptzollamt Osnabrück, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory M. Ilesic (spravodajca), sudcovia A. Ó Caoimh, C. Toader, E. Jarasiunas a C. G. Fernlund, generálny advokát: M. Szpunar, tajomník: K. Malacek, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 4. novembra 2014, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Kernkraftwerke Lippe-Ems GmbH, v zastúpení: J. Lüdicke a G. Roderburg, Rechtsanwälte, -- Hauptzollamt Osnabrück, v zastúpení: C. Schürle a I. Schmidtke, splnomocnení zástupcovia, -- nemecká vláda, v zastúpení: T. Henze a K. Petersen, splnomocnení zástupcovia, -- fínska vláda, v zastúpení: S. Hartikainen a J. Heliskoski, splnomocnení zástupcovia, -- Európska komisia, v zastúpení: R. Lyal a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. februára 2015, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 267 ZFEÚ, clánku 14 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o restrukturalizácii právneho rámca spolocenstva pre zdanovanie energetických výrobkov a elektriny ([2]Ú. v. EÚ L 283, s. 51; Mim. vyd. 09/001, s. 405), clánku 1 ods. 1 a 2 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o vseobecnom systéme spotrebných daní a o zrusení smernice 92/12/EHS ([3]Ú. v. EÚ L 9, 2009, s. 12), clánku 107 ZFEÚ, clánku 93 ods. 1 AE, clánku 191 AE v spojení s clánkom 3 ods. 1 Protokolu (c. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie, pripojeného k Zmluvám o EÚ, FEÚ a ESAE (dalej len "protokol"), ako aj clánku 192 ods. 2 AE v spojení s clánkom 1 ods. 2 AE a clánkom 2 písm. d) AE. 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého úcastníkmi sú Kernkraftwerke Lippe-Ems GmbH (dalej len "KLE"), spolocnost prevádzkujúca jadrovú elektráren Emsland v Lingene (Nemecko), na jednej strane a Hauptzollamt Osnabrück (dalej len "Hauptzollamt") na strane druhej v súvislosti s danou z jadrového paliva, ktorú má zaplatit KLE na základe zákona o dani z jadrového paliva (Kernbrennstoffsteuergesetz) z 8. decembra 2010 (BGBl. I, 2010, s. 1804, dalej len "KernbrStG") z dôvodu, ze táto spolocnost v júni 2011 pouzívala palivové elementy v jadrovom reaktore uvedenej elektrárne. Právny rámec Právo Únie Smernica 2003/96 3 Odôvodnenia 2, 3, 6 a 7 smernice 2003/96 znejú: "(2) neexistencia ustanovení spolocenstva, ktoré by ukladali minimálne sadzby zdanenia na elektrinu a energetické výrobky iné, ako sú minerálne oleje, môze negatívne ovplyvnit nálezité fungovanie vnútorného trhu; (3) nálezité fungovanie vnútorného trhu a dosiahnutie cielov ostatných politík spolocenstva si vyzaduje stanovenie minimálnych úrovni zdanovania na úrovni spolocenstva pre väcsinu energetických výrobkov, vrátane elektriny, zemného plynu a uhlia; ... (6) v súlade s clánkom 6 zmluvy [ES] poziadavky ochrany zivotného prostredia sa musia integrovat do vymedzenia a vykonávania ostatných politík spolocenstva; (7) spolocenstvo ako zmluvná strana Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatickej zmene ratifikovalo Kjótsky protokol; zdanovanie energetických výrobkov, prípadne elektriny, je jedným z nástrojov, ktoré sú k dispozícii na dosahovanie cielov Kjótskeho protokolu." 4 Clánok 1 tejto smernice znie: "Clenské státy zdanujú energetické výrobky a elektrinu v súlade s touto smernicou." 5 Clánok 2 uvedenej smernice stanovuje: "1. Na úcely tejto smernice sa termín 'energetické výrobky` uplatnuje na výrobky: a) na ktoré sa vztahujú císelné znaky KN 1507 az 1518, ak sú tieto urcené na pouzívanie ako vykurovacie palivo alebo ako motorové palivo; b) na ktoré sa vztahujú císelné znaky KN 2701, 2702 a 2704 az 2715; c) na ktoré sa vztahujú císelné znaky KN 2901 a 2902; d) na ktoré sa vztahujú císelné znaky KN 2905 11 00, ktoré nie sú syntetického pôvodu, ak sú tieto urcené na pouzívanie ako vykurovacie palivo alebo ako motorové palivo; e) na ktoré sa vztahujú císelné znaky KN 3403; e) na ktoré sa vztahujú císelné znaky KN 3811; g) na ktoré sa vztahujú císelné znaky KN 3817; h) na ktoré sa vztahujú císelné znaky KN 3824 90 99, ak sú tieto urcené na pouzívanie ako vykurovacie palivo alebo ako motorové palivo. 2. Táto smernica sa uplatnuje tiez na: elektrinu, na ktorú sa vztahuje císelný znak KN 2716. 3. Energetické výrobky urcené na pouzívanie, ponúkané na predaj alebo pouzívané ako motorové palivo iné ako tie, pre ktoré je úroven zdanovania urcená v tejto smernici, sa zdanujú podla pouzívania pri sadzbe pre ekvivalentné vykurovacie palivo alebo motorové palivo. Okrem zdanitelných výrobkov vymenovaných v odseku 1 sa aj akýkolvek výrobok urcený na pouzívanie, ponúkaný na predaj alebo pouzívaný ako prísada alebo extender v motorových palivách, zdanuje pri sadzbe pre ekvivalentné motorové palivo. Okrem zdanitelných výrobkov vymenovaných v odseku 1 sa aj akýkolvek dalsí uhlovodík, okrem raseliny, urcený na pouzívanie, ponúkaný na predaj alebo pouzívaný na vykurovacie úcely, zdanuje pri sadzbe pre ekvivalentné motorové palivo [pre ekvivalentný energetický výrobok - neoficiálny preklad]. 4. Táto smernica sa neuplatnuje na: ... b) tieto druhy pouzívania energetických výrobkov a elektriny: -- energetické výrobky pouzívané na úcely iné ako motorové palivá alebo vykurovacie palivá, -- dvojité pouzívanie energetických výrobkov ... 5. Odkazy na císelné znaky kombinovanej nomenklatúry v tejto smernici sú odkazy na císelné znaky v nariadení Komisie (ES) c. 2031/2001 zo 6. augusta 2001, ktoré mení a doplna prílohu [1] nariadenia Rady (EHS) c. 2658/87 o colnej a statistickej nomenklatúre a o Spolocnom colnom sadzobníku [([4]Ú. v. ES L 279, s. 1, dalej len 'kombinovaná nomenklatúra`)]. Rozhodnutie aktualizovat císelné znaky kombinovanej nomenklatúry pre výrobky uvedené v tejto smernici sa prijíma raz rocne v súlade s postupom stanoveným v clánku 27. Rozhodnutie nesmie mat za následok akékolvek zmeny v minimálnych sadzbách dane v tejto smernici alebo pridávanie alebo odstránenie akýchkolvek energetických výrobkov a elektriny." 6 Clánok 4 smernice 2003/96 stanovuje: "1. Úrovne zdanovania, ktoré clenské státy uplatnujú na energetické výroby a elektrinu vymenované v clánku 2 nemôzu byt nizsie ako minimálne úrovne zdanovania predpísané touto smernicou. 2. Na úcely tejto smernice je 'úroven zdanovania` celková zátaz ulozená ohladom vsetkých nepriamych daní (okrem [dane z pridanej hodnoty, dalej len 'DPH`]) vypocítavaná priamo alebo nepriamo z mnozstva energetických výrobkov a elektriny v case uvolnenia na spotrebu." 7 Podla clánku 14 ods. 1 tejto smernice: "Okrem vseobecných ustanovení stanovených v smernici [Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o vseobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov, [5]Ú. v. ES L 76, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 179] o pouzívaní zdanitelných výrobkov, ktoré sú oslobodené od daní[,] a bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia spolocenstva, clenské státy oslobodzujú od daní na základe podmienok, ktoré stanovia na úcely zabezpecenia správneho a spravodlivého uplatnovania takýchto oslobodení od daní a zabránenia krátenia daní, danových únikov a zneuzívania: a) energetické výrobky a elektrinu pouzívanú na výrobu elektriny a elektrinu pouzívanú na udrziavanie schopnosti vyrábat elektrinu. Clenské státy môzu vsak z dôvodov environmentálnej politiky tieto výrobky zdanovat bez toho, aby museli dodrziavat minimálne úrovne zdanovania stanovené v tejto smernici. V takomto prípade zdanovanie týchto výrobkov sa neberie do úvahy na úcely splnenia minimálnej úrovne zdanovania elektriny stanovenej v clánku 10; ..." Smernica 2008/118 8 Odôvodnenie 9 smernice 2008/118 znie: "Kedze spotrebná dan je dan zo spotreby urcitých tovarov, nemôze sa vyberat z tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý bol za urcitých okolností znicený alebo nenahraditelne stratený." 9 Clánok 1 tejto smernice stanovuje: "1. Táto smernica stanovuje vseobecný systém spotrebných daní, ktoré sa priamo alebo nepriamo uplatnujú pri spotrebe nasledujúcich tovarov, dalej len 'tovar podliehajúci spotrebnej dani`: a) energetické výrobky a elektrina upravené smernicou [2003/96]; ... 2. Clenské státy môzu na osobitné úcely vyrubit dalsie nepriame dane na tovar podliehajúci spotrebnej dani za predpokladu, ze tieto dane sú v súlade s pravidlami Spolocenstva pre zdanovanie uplatnitelnými na spotrebnú dan alebo [DPH], pokial ide o stanovenie danového základu, výpocet dane, vznik danovej povinnosti a kontrolu dane, pricom medzi tieto pravidlá nepatria ustanovenia o oslobodení od spotrebnej dane. 3. Clenské státy môzu vyrubit dane: a) na iné výrobky, ako je tovar podliehajúci spotrebnej dani; b) na poskytnuté sluzby vrátane sluzieb súvisiacich s tovarom podliehajúcim spotrebnej dani, ktoré nemozno charakterizovat ako dane z obratu. Vyrubenie takýchto daní vsak nesmie viest v obchode medzi clenskými státmi k vzniku formalít spojených s prekrocením hraníc." 10 Podla clánku 47 smernice 2008/118: "1. Smernica [92/12] sa zrusuje s úcinnostou od 1. apríla 2010. ... 2. Odkazy na zrusenú smernicu sa povazujú za odkazy na túto smernicu." Nemecké právo 11 Clánok 100 ods. 1 prvá veta Základného zákona Spolkovej republiky Nemecko (Grundgesetz für die Bundesrepublik Deutschland) stanovuje: "Pokial súd usudzuje, ze zákon, ktorého platnost podmienuje jeho rozhodnutie, je neústavný, uvedený súd musí prerusit konanie a predlozit otázku... na rozhodnutie Bundesverfassungsgericht [(Spolkový ústavný súd)]..." 12 § 1 KernbrStG, nazvaný "Zdanitelná oblast, danové územie", stanovuje: "1. Jadrové palivo pouzívané na priemyselnú výrobu elektriny podlieha na danovom území dani z jadrového paliva. Dan z jadrového paliva je spotrebnou danou v zmysle danového zákonníka. 2. Danovým územím je územie Spolkovej republiky Nemecko..." 13 § 2 KernbrStG, nazvaný "Definícia pojmov pouzívaných v zákone", stanovuje: "Na úcely tohto zákona sa rozumie: 1. jadrovým palivom: a) plutónium 239 a plutónium 241, b) urán 233 a urán 235, a to aj vo forme zlúcenín, zliatin, keramických výrobkov a zmesí; 2. palivovým elementom celok zlozený z viacerých palivových tycí, vo forme ktorých sa jadrové palivo vkladá do jadrového reaktora; 3. palivovou tycou geometrický tvar, v ktorom sa jadrové palivo obalené v zosilnujúcom materiáli vovádza do jadrového reaktora; 4. retazovou reakciou proces, v rámci ktorého neutróny stiepením prvkov jadrového paliva uvolnujú iné neutróny, ktoré dalej vyvolávajú stiepenie iných prvkov jadrového paliva; 5. jadrovým reaktorom geometrické usporiadanie palivových elementov alebo palivových tycí, ako aj iných technických zloziek tak, aby sa umoznilo uskutocnenie kontrolovanej samocinnej retazovej reakcie; 6. prevádzkovatelom drzitel povolenia na prevádzkovanie zariadenia na priemyselnú výrobu elektriny stiepením jadrového paliva." 14 § 3 tohto zákona, nazvaný "Sadzba dane", stanovuje dan za 1 gram plutónia 239, plutónia 241, uránu 233 alebo uránu 235 na 145 eur. 15 § 5 uvedeného zákona, nazvaný "Zdanitelná udalost, osoba povinná platit dan", stanovuje: "1. Danová povinnost vzniká, ked sa palivový element alebo palivové tyce pouzívajú po prvýkrát v jadrovom reaktore a ked sa spustí samocinná retazová reakcia... 2. Platitelom dane je prevádzkovatel." 16 § 6 toho istého zákona, nazvaný "Danové vyhlásenie, vymáhatelnost dane", vo svojom odseku 1 stanovuje, ze platitel dane musí predlozit vyhlásenie, v ktorom sám vypocíta dlznú dan. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 17 V júni 2011 KLE pouzívala palivové elementy v reaktore jadrovej elektrárne Emsland na spustenie samocinnej retazovej reakcie. 18 KLE podala na Hauptzollamt vyhlásenie týkajúce sa dane z jadrového paliva z 13. júla 2011, v ktorom v súlade s ustanoveniami KernbrStG úcinnými od 1. januára 2011 vypocítala sumu 154117745 eur dlznú na základe tejto dane. 19 KLE následne podala návrh na zacatie námietkového konania proti tomuto vyhláseniu. Rozhodnutím zo 16. novembra 2011 bol jej návrh zamietnutý. KLE v nadväznosti na to podala 30. novembra 2011 zalobu proti tomuto rozhodnutiu na Finanzgericht Hamburg (Financný súd v Hamburgu). Danovým výmerom z 28. augusta 2013 Hauptzollamt zmenil výsku dlznej dane na 154117455 eur. Predmetom sporu vo veci samej je tento danový výmer. 20 Z údajov poskytnutých vnútrostátnym súdom vyplýva, ze úcastníci konania vo veci samej sa rozchádzajú najmä v názore na otázku, ci je KernbrStG zlucitelný s právom Únie. 21 KLE v prvom rade usudzuje, ze smernice 2008/118 a 2003/96 povolujú zdanovanie elektriny ako konecného výrobku, no nie súcasné vyberanie spotrebnej dane zo zdrojov elektrickej energie spotrebovaných na úcely výroby elektriny. V druhom rade KLE usudzuje, ze clánok 107 ZFEÚ bráni KernbrStG, kedze tento zákon ovplyvnuje hospodársku sútaz medzi rôznymi výrobcami elektriny tým, ze vedie k zdanovaniu výroby elektriny v jadrových elektrárnach, zatial co na jednej strane iné spôsoby výroby elektriny, ktoré nespôsobujú emisie CO2, a na druhej strane spôsoby výroby elektriny, ktoré spôsobujú takéto emisie, zdanované nie sú. V tretom rade je KernbrStG vzhladom na to, ze stimuluje výrobcov elektrickej energie orientovat sa na spôsoby výroby elektriny, ktoré sú menej priaznivé k znizovaniu emisií CO2, nezlucitelný s clánkom 191 ZFEÚ a nasledujúcimi clánkami v spojení s clánkom 4 ods. 3 ZEÚ. Napokon KLE tvrdí, ze KernbrStG je v rozpore s logikou vyplývajúcou z clánku 93 AE, ako aj s cielom uvedeným v clánkoch 191 AE, 192 AE a v protokole, ktorým je rozvoj výroby elektriny z jadrovej energie, ktorá nespôsobuje emisie CO2. 22 Hauptzollamt usudzuje, ze smernica 2008/118 sa týka len obehu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani medzi clenskými státmi a ze smernica 2003/96 neobsahuje pravidlá uplatnitelné na jadrové palivo. Usudzuje, ze KernbrStG nepredstavuje opatrenie státnej pomoci v zmysle clánku 107 ZFEÚ a ze v kazdom prípade toto ustanovenie Zmluvy o FEÚ nemôze priznat spolocnosti KLE právo dosiahnut zrusenie jej vyhlásenia z 13. júla 2011 týkajúceho sa dane z jadrového paliva. Okrem toho clánok 194 ods. 2 druhý pododsek ZFEÚ umoznuje clenským státom slobodnú volbu v súvislosti so samotnou zásadou vyuzitia jadrovej energie a spoplatnenie pouzívania tejto energie danou. Hauptzollamt tvrdí, ze ustanovenia Zmluvy o ESAE nebránia ani KernbrStG, kedze tento zákon neoznacuje Európske spolocenstvo pre atómovú energiu (dalej len "ESAE") ako platitela dane z jadrového paliva a touto danou nezdanuje ani jeho vlastnícke právo. Hauptzollamt usudzuje, ze tieto ustanovenia neovplyvnujú ani právomoc clenských státov urcit spôsoby ich zásobovania energiou, ani ich právomoc uplatnovat dane spojené s prevádzkou jadrových elektrární. 23 Okrem toho z rozhodnutia Finanzgerichtu Hamburg vyplýva, ze tento súd sa v súbeznom konaní obrátil na Bundesverfassungsgericht s otázkou o súlade KernbrStG so Základným zákonom Spolkovej republiky Nemecko. 24 V tejto súvislosti si vnútrostátny súd kladie otázku o moznosti obrátit sa na Súdny dvor s prejudiciálnymi otázkami v case, ked prebieha konanie zacaté na Bundesverfassungsgerichte. 25 V prvom rade uvádza, ze ak by Bundesverfassungsgericht, jediný orgán s právomocou preskúmania ústavnosti spolkových zákonov a ich prípadného zrusenia, urcil neplatnost KernbrStG a jeho neuplatnitelnost ex tunc, vyhlásenie spolocnosti KLE z 13. júla 2011 týkajúce sa dane z jadrového paliva by malo byt z tohto dôvodu hned zrusené a výklad práva Únie by uz na vyriesenie sporu vo veci samej nebol rozhodujúci. Vnútrostátny súd vsak usudzuje, ze podanie návrhu na Bundesverfassungsgericht mu neumoznuje vychádzat z predpokladu, ze nebude mat uplatnovat tento zákon, a teda ze uz nebude nastolená otázka súladu tohto zákona s právom Únie, kedze uvedený zákon zostáva platný, pokial sa nerozhodne inak. Navyse Bundesverfassungsgericht by mohol konstatovat neplatnost a neuplatnitelnost tohto zákona len do budúcnosti. 26 V druhom rade vnútrostátny súd uvádza, ze vykladá clánok 100 ods. 1 prvú vetu Základného zákona Spolkovej republiky Nemecko v tom zmysle, ze toto ustanovenie zakazuje súdom rozhodnút o veci samej, kým Bundesverfassungsgericht nevydal svoje rozhodnutie, no nezakazuje návrhy na zacatie prejudiciálneho konania urcené Súdnemu dvoru. 27 V tretom rade vnútrostátny súd zdôraznuje, ze ak by bolo mozné poziadat o výklad práva Únie prostredníctvom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania az po vydaní rozhodnutia Bundesverfassungsgerichtu urcujúceho ústavnost KernbrStG, celková dlzka konania by mohla dosiahnut niekolko rokov. V tejto súvislosti vsak najmä treba zohladnit povinnost dodrziavat primeranú lehotu na rozhodnutie. 28 Za týchto podmienok Finanzgericht Hamburg rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Oprávnuje clánok 267 druhý odsek ZFEÚ v spojení s clánkom 267 prvým odsekom písm. b) ZFEÚ súd clenského státu, aby predlozil Súdnemu dvoru Európskej únie návrh na zacatie prejudiciálneho konania týkajúci sa otázok, ktoré mu boli polozené v súvislosti so súladom vnútrostátneho zákona s právom, ktorý sa týka výkladu práva Únie, aj vtedy, ked tento súd nemá len pochybnosti o súlade tohto zákona s právom Únie, ale tiez dospel k presvedceniu, ze vnútrostátny zákon je v rozpore s vnútrostátnou ústavou, a z toho dôvodu sa uz v paralelnom konaní obrátil na ústavný súd, ktorý je podla vnútrostátneho práva jediným súdom oprávneným rozhodnút o protiústavnosti zákona, ale svoje rozhodnutie este nevydal? V prípade kladnej odpovede na prvú otázku...: 2. Bránia smernice 2008/118 a 2003/96, vydané na úcely harmonizácie spotrebných daní a týkajúce sa energetických výrobkov a elektriny v Európskej únii, zavedeniu vnútrostátnej dane, ktorá sa vyberá z jadrových palív pouzitých na priemyselnú výrobu elektrickej energie? Je podstatné to, ci mozno ocakávat, ze táto vnútrostátna dan sa bude môct preniest prostredníctvom ceny elektriny na spotrebitela, a ak áno, co sa má rozumiet pod 'prenesením`? 3. Môze sa podnik bránit proti dani, ktorú vyberá clenský stát na dosiahnutie príjmov z pouzívania jadrových palív na priemyselnú výrobu elektrickej energie, tvrdením, ze výber tejto dane predstavuje podla clánku 107 ZFEÚ státnu pomoc v rozpore s právom Únie? V prípade kladnej odpovede na túto otázku predstavuje KernbrStG, podla ktorého sa na dosiahnutie príjmov vyberá dan len od tých podnikov, ktoré vyrábajú elektrinu priemyselným spôsobom s pouzitím jadrových palív, státnu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ? Ktoré okolnosti treba zohladnit pri skúmaní, ci sa iné podniky, od ktorých sa dane nevyberajú rovnakým spôsobom, nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii? 4. Je výber nemeckej dane z jadrového paliva v rozpore s právnou úpravou Zmluvy o ESAE?" O prejudiciálnych otázkach O prvej otázke 29 Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 267 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze vnútrostátny súd, ktorý má pochybnosti o zlucitelnosti vnútrostátnej právnej úpravy tak s právom Únie, ako aj s ústavou dotknutého clenského státu, je zbavený moznosti alebo prípadne oslobodený od povinnosti obrátit sa na Súdny dvor s otázkami týkajúcimi sa výkladu alebo platnosti tohto práva z dôvodu, ze na vnútrostátnom súde, ktorý je poverený výkonom preskúmania ústavnosti, prebieha incidencné konanie o preskúmaní ústavnosti tejto právnej úpravy. 30 Treba pripomenút, ze clánok 267 ZFEÚ priznáva Súdnemu dvoru právomoc vydat prejudiciálne rozhodnutie tak o výklade Zmlúv a aktov institúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie, ako aj o platnosti týchto aktov. Tento clánok vo svojom druhom odseku stanovuje, ze vnútrostátny súd môze predlozit takéto otázky Súdnemu dvoru, pokial usúdi, ze rozhodnutie o týchto otázkach je potrebné na vydanie jeho rozhodnutia, a vo svojom tretom odseku, ze je povinný to urobit, pokial proti jeho rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podla vnútrostátneho práva. 31 V prvom rade z clánku 267 ZFEÚ vyplýva, ze aj ked môze byt za urcitých okolností vhodné, aby boli skutkové okolnosti veci zistené a aby boli problémy týkajúce sa výlucne vnútrostátneho práva v okamihu predlozenia návrhu na zacatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor vyriesené (pozri rozsudky Irish Creamery Milk Suppliers Association a i., 36/80 a 71/80, [6]EU:C:1981:62, bod 6; Meilicke, C-83/91, [7]EU:C:1992:332, bod 26, ako aj JämO, C-236/98, [8]EU:C:2000:173, bod 31), vnútrostátne súdy majú tú najsirsiu moznost obrátit sa na Súdny dvor, ak sa domnievajú, ze vec, ktorú prejednávajú, nastoluje otázky týkajúce sa výkladu alebo posúdenia platnosti ustanovení práva Únie, ktoré vyzadujú rozhodnutie z ich strany (pozri najmä rozsudky Mecanarte, C-348/89, [9]EU:C:1991:278, bod 44; Cartesio, C-210/06, [10]EU:C:2008:723, bod 88; Melki a Abdeli, C-188/10 a C-189/10, [11]EU:C:2010:363, bod 41, ako aj A, C-112/13, [12]EU:C:2014:2195, bod 35). 32 V druhom rade Súdny dvor usúdil, ze vnútrostátny súd, ktorý je v rámci svojej právomoci poverený uplatnit ustanovenia práva Únie, má povinnost zabezpecit plný úcinok týchto noriem, pricom v prípade potreby ex offo neuplatní akékolvek odporujúce ustanovenie vnútrostátneho práva, aj keby bolo prijaté neskôr, bez toho, aby musel ziadat jeho predchádzajúce zrusenie zákonodarnou cestou alebo akýmkolvek iným ústavným postupom alebo nan cakat (pozri najmä rozsudky Simmenthal, 106/77, [13]EU:C:1978:49, body 21 a 24; Filipiak, C-314/08, [14]EU:C:2009:719, bod 81; Ĺkerberg Fransson, C-617/10, [15]EU:C:2013:105, bod 45, ako aj A, C-112/13, [16]EU:C:2014:2195, bod 36). 33 Akékolvek ustanovenie vnútrostátneho právneho poriadku, hoci aj ústavnej povahy, alebo akákolvek legislatívna, administratívna alebo súdna prax, ktoré by mohli mat za následok oslabenie úcinnosti práva Únie tým, ze by súdu príslusnému na uplatnenie tohto práva odmietli právomoc urobit v case tohto uplatnenia vsetko, co je potrebné na vylúcenie ustanovení vnútrostátnych právnych predpisov tvoriacich prípadnú prekázku plnej úcinnosti noriem Únie, by totiz boli nezlucitelné s poziadavkami, ktoré vyplývajú zo samotnej povahy práva Únie (pozri rozsudky Simmenthal, 106/77, [17]EU:C:1978:49, bod 22; Factortame a i., C-213/89, [18]EU:C:1990:257, bod 20, ako aj v tomto zmysle Krizan a i., C-416/10, [19]EU:C:2013:8, bod 70). O takýto prípad by islo vtedy, ak by za predpokladu rozporu medzi ustanovením práva Únie a vnútrostátnym zákonom bolo riesenie tohto konfliktu vyhradené inému orgánu ako súdu zabezpecujúcemu uplatnovanie práva Únie, ktorý disponuje vlastnou volnou úvahou, hoci by z toho vyplývajúca prekázka, brániaca plnej úcinnosti tohto práva, bola iba docasná (pozri rozsudok A, C-112/13, [20]EU:C:2014:2195, bod 37 a citovanú judikatúru). 34 V tretom rade Súdny dvor rozhodol, ze vnútrostátny súd prejednávajúci spor týkajúci sa práva Únie, ktorý sa domnieva, ze vnútrostátne ustanovenie je nielen v rozpore s právom Únie, ale je tiez postihnuté vadami protiústavnosti, nie je zbavený moznosti alebo oslobodený od povinnosti, ktoré sú stanovené v clánku 267 ZFEÚ, obrátit sa na Súdny dvor s otázkami týkajúcimi sa výkladu alebo platnosti práva Únie na základe skutocnosti, ze protiústavnost normy vnútrostátneho práva mozno konstatovat len v konaní pred ústavným súdom. Úcinnost práva Únie by totiz bola ohrozená, pokial by existencia povinného konania na ústavnom súde mohla bránit vnútrostátnemu súdu, ktorý prejednáva spor riadiaci sa právom Únie, vo výkone právomoci, ktorá je mu zverená clánkom 267 ZFEÚ, predlozit Súdnemu dvoru otázky týkajúce sa výkladu alebo platnosti práva Únie, aby mohol rozhodnút, ci s ním vnútrostátna norma je alebo nie je zlucitelná (rozsudky Mecanarte, C-348/89, [21]EU:C:1991:278, body 39, 45 a 46; Melki a Abdeli, C-188/10 a C-189/10, [22]EU:C:2010:363, bod 45, ako aj A, C-112/13, [23]EU:C:2014:2195, bod 38). 35 Súdny dvor zo vsetkých týchto úvah vyvodil, ze fungovanie systému spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútrostátnymi súdmi, zavedeného clánkom 267 ZFEÚ, a zásada prednosti práva Únie vyzadujú, aby sa vnútrostátny súd mohol v ktoromkolvek okamihu konania, ktorý povazuje za vhodný, dokonca aj po ukoncení incidencného konania o preskúmaní ústavnosti, slobodne obrátit na Súdny dvor s akoukolvek prejudiciálnou otázkou, ktorú pokladá za potrebnú (rozsudok A, C-112/13, [24]EU:C:2014:2195, bod 39). 36 Z dôvodov uvedených v bodoch 31 az 35 tohto rozsudku by bola úcinnost práva Únie ohrozená a potrebný úcinok clánku 267 ZFEÚ by bol oslabený, ak by sa vnútrostátny súd z dôvodu, ze prebieha incidencné konanie o preskúmaní ústavnosti, nemohol obrátit na Súdny dvor s prejudiciálnymi otázkami a okamzite uplatnit právo Únie v súlade s rozhodnutím alebo judikatúrou Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle rozsudok Simmenthal, 106/77, [25]EU:C:1978:49, bod 20). 37 Pokial ide o okolnost, ze clánok 100 ods. 1 prvá veta Základného zákona Spolkovej republiky Nemecko ukladá súdu, ktorý usudzuje, ze zákon je neústavný, popri povinnosti predlozit otázku o súlade takéhoto zákona s uvedeným Základným zákonom na rozhodnutie Bundesverfassungsgerichtu aj povinnost prerusit konanie, treba pripomenút, ze existencia vnútrostátneho procesného pravidla nemôze mat vplyv na moznost vnútrostátnych súdov obrátit sa na Súdny dvor s návrhom na zacatie prejudiciálneho konania v prípade, ze majú, tak ako vo veci samej, pochybnosti o výklade práva Únie (rozsudok Krizan a i., C-416/10, [26]EU:C:2013:8, bod 67 a citovaná judikatúra). 38 Pokial ide napokon o úcinok konania zacatého pred Bundesverfassungsgerichtom na relevantnost výkladu práva Únie na rozhodnutie sporu vo veci samej, treba uviest, ze vzhladom na to, ze tento spor a prejudiciálne otázky sa nezávisle od otázky ústavnosti ustanovení sporných vo veci samej týkajú zlucitelnosti vnútrostátnej právnej úpravy, ktorá upravuje výber dane z pouzívania jadrového paliva, s právom Únie, nezdá sa zjavné, ze pozadovaný výklad nemá ziadnu súvislost s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, ze ide o hypotetický problém alebo ze Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na uzitocnú odpoved na otázky, ktoré sú mu polozené (pozri v tomto zmysle rozsudok Filipiak, C-314/08, [27]EU:C:2009:719, body 43 a 45). 39 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedat, ze clánok 267 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze vnútrostátny súd, ktorý má pochybnosti o zlucitelnosti vnútrostátnej právnej úpravy tak s právom Únie, ako aj s ústavou dotknutého clenského státu, nie je zbavený moznosti ani prípadne oslobodený od povinnosti obrátit sa na Súdny dvor s otázkami týkajúcimi sa výkladu alebo platnosti tohto práva z dôvodu, ze na vnútrostátnom súde, ktorý je poverený výkonom preskúmania ústavnosti, prebieha incidencné konanie o preskúmaní ústavnosti tejto právnej úpravy. O druhej otázke 40 Svojou druhou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa majú na jednej strane clánok 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 a na druhej strane clánok 1 ods. 1 a 2 smernice 2008/118 vykladat v tom zmysle, ze bránia vnútrostátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá upravuje výber dane z pouzívania jadrového paliva na úcely priemyselnej výroby elektriny. 41 Z rozhodnutia vnútrostátneho súdu totiz vyplýva, ze Finanzgericht Hamburg si v prvom rade kladie otázku, ci má byt jadrové palivo predmetom oslobodenia upraveného v clánku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96. Vnútrostátny súd sa tiez pýta, ci v prípade, ze by sa na toto palivo uvedené oslobodenie nevztahovalo, je vhodné nan toto oslobodenie uplatnit analogicky. 42 V druhom rade sa tento súd chce dozvediet, ci dan, ktorú zaviedol KernbrStG, predstavuje spotrebnú dan nepriamo uplatnovanú na spotrebu elektriny, na ktorú sa vztahuje smernica 2003/96 v zmysle clánku 1 ods. 1 smernice 2008/118, alebo dalsiu nepriamu dan z tohto výrobku v zmysle clánku 1 ods. 2 tejto smernice, a za predpokladu, ze by sa na nu vztahovalo niektoré z týchto ustanovení, ci je táto dan v súlade s ustanoveniami smernice 2003/96 alebo smernice 2008/118. Finanzgericht Hamburg si najmä kladie otázku, ci je skutocnost, ze danové bremeno znásajú alebo neznásajú iné osoby, ako sú platitelia dane, urcujúca na úcely jej posúdenia z hladiska clánku 1 smernice 2008/118, a ci sa na tento úcel vyzaduje vztah primeranosti medzi pouzívaným jadrovým palivom a mnozstvom vyrobenej elektriny. O smernici 2003/96 43 Bez vplyvu na otázku, ci sa majú akty sekundárneho práva prijaté na základe clánku 93 ES (teraz clánok 113 ZFEÚ), akým je smernica 2003/96, uplatnovat na jadrové palivo, na ktoré sa vztahujú ustanovenia Zmluvy o ESAE týkajúce sa spolocného jadrového trhu, treba konstatovat, ze v kazdom prípade sa na toto palivo nevztahuje oslobodenie upravené v clánku 14 ods. 1 písm. a) tejto smernice. 44 Podla clánku 1 smernice 2003/96 sú totiz clenské státy povinné zdanovat energetické výrobky v súlade s touto smernicou, ktorej cielom je, ako to vyplýva z jej odôvodnení 2 a 3, ulozenie minimálnych sadzieb zdanenia na úrovni Únie na väcsinu energetických výrobkov. 45 Clánok 14 uvedenej smernice taxatívne uvádza povinné oslobodenia záväzné pre clenské státy v rámci zdanovania energetických výrobkov a elektriny (pozri v tomto zmysle rozsudok Fendt Italiana, C-145/06 a C-146/06, [28]EU:C:2007:411, bod 36). 46 Okrem toho clánok 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 v casti, v ktorej ukladá clenským státom povinnost neuplatnit zdanenie stanovené touto smernicou na "energetické výrobky a elektrinu pouzívanú na výrobu elektriny a elektrinu pouzívanú na udrziavanie schopnosti vyrábat elektrinu", jasne urcuje výrobky, na ktoré sa vztahuje oslobodenie (pozri v tomto zmysle rozsudok Flughafen Köln/Bonn, C-226/07, [29]EU:C:2008:429, bod 29). 47 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze clánok 2 ods. 1 smernice 2003/96 definuje pojem "energetické výrobky" pouzívaný na úcely tejto smernice tak, ze taxatívne uvádza zoznam výrobkov, na ktoré sa vztahuje definícia tohto pojmu, a to odkazom na kódy kombinovanej nomenklatúry. 48 Stací pritom uviest, ze jadrové palivo uvedené v KernbrStG nepredstavuje "energetický výrobok" na úcely smernice 2003/96, kedze sa v tomto zozname nenachádza, a teda sa nan nevztahuje oslobodenie upravené v clánku 14 ods. 1 písm. a) tejto smernice. 49 Preto nie je potrebné urcit, ci sa na tento výrobok vztahuje pôsobnost smernice 2003/96, alebo ci je z nej vylúcený na základe ustanovení clánku 2 ods. 3 a 4 tejto smernice. 50 KLE tvrdí, ze oslobodenie upravené v clánku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 sa na jadrové palivo napriek tomu musí uplatnit na základe analógie, a to z dôvodu, ze cielom tejto smernice je vykonat zásadu jediného zdanenia elektrickej energie, ktorá bráni súcasnému vyberaniu dane z tejto energie a dane zo zdroja jej výroby. Okrem toho absencia tohto paliva na zozname energetických výrobkov v zmysle uvedenej smernice vyplýva z neúmyselnej medzery zo strany normotvorcu Európskej únie, kedze nemohol ocakávat, ze clenské státy prijmú opatrenia, akým je KernbrStG, ktorý je vzhladom na to, ze zaviedol dan výlucne z procesu výroby elektrickej energie nespôsobujúcej emisie CO2, v rozpore s politikou Únie v oblasti znizovania týchto emisií, ako aj s odôvodneniami 6 a 7 tej istej smernice. 51 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze tvrdenia, ktoré uvádza KLE, neumoznujú dospiet k záveru o existencii zásady, ktorá by bránila súcasnému výberu dane zo spotreby elektrickej energie a dane uplatnovanej na zdroje výroby tejto energie. Zo strany 5 dôvodovej správy k návrhu smernice Rady o restrukturalizácii právneho rámca Spolocenstva pre zdanovanie energetických výrobkov ([30]Ú. v. ES C 139, 1997, s. 14), na ktorú odkazuje KLE, nanajvýs vyplýva, ze "existujú dva spôsoby zahrnutia elektriny do pôsobnosti danových ustanovení: zdanením palív pouzívaných na výrobu elektriny (dan na vstupe) alebo zdanením samotnej elektriny (dan na výstupe)" [neoficiálny preklad]. Z tohto návrhu nevyplýva, ze tieto dva spôsoby sa zo zásady vzájomne vylucujú, kedze Európska komisia pripustila ich doplnkovost tým, ze v uvedenom návrhu vyhradila clenským státom moznost "doplnit [k dani na výstupe] dalsiu (neharmonizovanú) dan na vstupe v prípade palív, ktoré nie sú zelatelné z hladiska zivotného prostredia" [neoficiálny preklad]. Dalej z tohto textu nevyplýva ani to, ze by Komisia mala úmysel navrhnút vytvorenie povinnosti clenských státov oslobodit od akéhokolvek zdanenia výrobky, na ktoré sa nevztahuje harmonizovaný systém zdanovania. 52 Okrem toho prípadný nesúlad vnútrostátnej právnej úpravy s politikou Únie v oblasti znizovania emisií CO2 nemôze - bez radikálnej zmeny dosahu clánku 2 ods. 1 a clánku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96, v rozpore s jasným úmyslom normotvorcu Únie - odôvodnit to, aby sa tieto ustanovenia vykladali v tom zmysle, ze sa vztahujú na iné výrobky, ako sú energetické výrobky a elektrina v zmysle tejto smernice. 53 Z úvah uvedených v bodoch 51 a 52 tohto rozsudku vyplýva, ze oslobodenie upravené v clánku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 nemozno analogicky uplatnit na jadrové palivo uvedené v KernbrStG. 54 Preto sa má clánok 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 vykladat v tom zmysle, ze nebráni vnútrostátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá upravuje výber dane z pouzívania jadrového paliva na úcely priemyselnej výroby elektriny. O smernici 2008/118 55 Pokial ide o otázku, ci dan, ktorú zaviedol KernbrStG, predstavuje "spotrebnú dan" z elektriny v zmysle clánku 1 ods. 1 smernice 2008/118 alebo "dalsiu nepriamu dan" z tohto výrobku v zmysle clánku 1 ods. 2 uvedenej smernice, treba konstatovat, ze táto smernica tieto pojmy nedefinuje. 56 Z odôvodnenia 9 smernice 2008/118 vsak vyplýva, ze spotrebná dan je danou zo spotreby, teda nepriamou danou. Okrem toho zo znenia clánku 1 ods. 1 tejto smernice vyplýva, ze toto ustanovenie sa vztahuje na spotrebné dane, ktoré sa priamo alebo nepriamo uplatnujú pri spotrebe nasledujúcich tovarov, okrem iného energetických výrobkov a elektriny upravených smernicou 2003/96. 57 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze ako uviedli nemecká vláda a Komisia, v osobitnom prípade energetických výrobkov a elektriny clánok 4 smernice 2003/96, ktorý ukladá clenským státom povinnost dodrziavat urcité minimálne úrovne zdanovania týchto výrobkov, poskytuje údaje týkajúce sa povahy daní uvedených v clánku 1 smernice 2008/118. Clánok 4 ods. 2 smernice 2003/96 totiz definuje "úroven zdanovania", ktorú clenské státy uplatnujú na dotknuté výrobky, tak, ze je to "celková zátaz ulozená ohladom vsetkých nepriamych daní [okrem DPH] vypocítavaná priamo alebo nepriamo z mnozstva energetických výrobkov a elektriny v case uvolnenia na spotrebu". 58 Pokial ide o pojem "dalsie nepriame dane" v zmysle clánku 1 ods. 2 smernice 2008/118, treba uviest, ze toto ustanovenie, ktoré sleduje zohladnenie rôznorodosti danových tradícií clenských státov v danej oblasti a castého vyuzívania nepriamych daní na vykonanie nerozpoctových politík, umoznuje clenským státom zaviest popri minimálnej spotrebnej dani dalsie nepriame dane sledujúce osobitný úcel (pozri analogicky rozsudok Komisia/Francúzsko, C-434/97, [31]EU:C:2000:98, body 18 a 19). 59 Z toho vyplýva, ze pojem "dalsie nepriame dane" v zmysle clánku 1 ods. 2 smernice 2008/118 sa vztahuje na nepriame dane uplatnované na spotrebu výrobkov vymenovaných v clánku 1 ods. 1 tejto smernice, iné ako spotrebné dane v zmysle uvedeného ustanovenia a vyberané na osobitné úcely. 60 Preto s cielom urcit, ci by sa na dan, ktorú zaviedol KernbrStG, mohol vztahovat clánok 1 ods. 1 smernice 2008/118 alebo clánok 1 ods. 2 tejto smernice, treba hned na zaciatku preverit, ci táto dan predstavuje nepriamu dan priamo alebo nepriamo uplatnovanú na spotrebu elektriny uvedenú v smernici 2003/96. 61 V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, ze pokial ide o urcité palivá, na ktoré sa vztahuje smernica Rady 92/82/EHS Rady z 19. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov ([32]Ú. v. ES L 316, s. 19), ktorá bola nahradená smernicou 2003/96, za dan uplatnovanú na spotrebu týchto palív sa musí povazovat vnútrostátna dan sledujúca ochranu zivotného prostredia a uplatnovaná na leteckú prepravu, vypocítaná v závislosti od údajov týkajúcich sa spotreby paliva a emisií uhlovodíkov a oxidu dusnatého pri priemernom lete typu pouzívaného lietadla, kedze existuje priama a neoddelitelná súvislost medzi spotrebou paliva a znecistujúcimi látkami vypústanými pri tejto spotrebe (pozri v tomto zmysle rozsudok Braathens, C-346/97, [33]EU:C:1999:291, body 22 a 23). 62 Z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vyplýva, ze na jednej strane povinnost platit dan, ktorú zaviedol KernbrStG, vzniká, ked sa palivové elementy alebo palivové tyce pouzijú po prvýkrát v jadrovom reaktore a ked sa spustí samocinná retazová reakcia s cielom priemyselnej výroby elektriny, a na druhej strane sa táto dan vypocíta z mnozstva pouzitého jadrového paliva, pricom vo vztahu k vsetkým typom tohto paliva je upravená spolocná sadzba. 63 V tejto súvislosti treba uviest, ze podla údajov poskytnutých vnútrostátnym súdom mnozstvo elektriny vyrobenej reaktorom jadrovej elektrárne nie je priamo podmienené mnozstvom pouzitého jadrového paliva, ale môze sa menit v závislosti od povahy a vlastností pouzívaného paliva, ako aj od úrovne výkonu dotknutého reaktora. Okrem toho, ako poukázala Komisia, dan, ktorú zaviedol KernbrStG, by mohla byt vyberaná z dôvodu spustenia samocinnej retazovej reakcie aj bez toho, aby sa nutne vyrobilo a následne spotrebovalo urcité mnozstvo elektriny. 64 Okrem toho na rozdiel od dane spornej vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Braathens (C-346/97, [34]EU:C:1999:291), ktorá bola vyberaná priamo od urcitých subjektov leteckej prepravy, dan, ktorú zaviedol KernbrStG, sa nevyberá priamo od spotrebitela výrobku podliehajúceho spotrebnej dani, ale od výrobcu elektriny. Iste, ekonomické bremeno tejto dane by mohol, ako uviedol generálny advokát v bode 61 svojich návrhov, v zásade v celom rozsahu nepriamo znásat konecný spotrebitel, ak by výrobca zahrnul sumu tejto dane do kazdého mnozstva výrobku uvolneného na spotrebu tak, ze by bola táto dan pre uvedeného výrobcu neutrálna. Z analýzy, ktorú v tejto súvislosti vykonal vnútrostátny súd, vsak vyplýva, ze dan, ktorú zaviedol KernbrStG, nemozno v celom rozsahu preniest na konecného spotrebitela elektriny, a to najmä z dôvodu osobitnej povahy tohto výrobku, ktorá neumoznuje urcit pôvod jeho daného mnozstva, ako aj mechanizmu tvorby ceny elektriny platnej v Nemecku, charakterizovanej skutocnostou, ze táto cena je v podstate jedinecnou cenou vyplývajúcou z negociácií na burze elektriny. 65 Vzhladom na tieto úvahy sa nezdá, ze by medzi pouzívaním jadrového paliva a spotrebou elektriny vyrábanej reaktorom jadrovej elektrárne existovala priama a neoddelitelná súvislost v zmysle rozsudku Braathens (C-346/97, [35]EU:C:1999:291). Na túto dan nemozno hladiet ani tak, ze je priamo alebo nepriamo vypocítavaná z mnozstva elektriny v case uvolnenia tohto výrobku na spotrebu v zmysle clánku 4 ods. 2 smernice 2003/96. 66 Preto sa na dan, ktorú zaviedol KernbrStG a ktorá sa ani priamo, ani nepriamo neuplatnuje na spotrebu elektriny uvedenú v smernici 2003/96 ani na spotrebu iného výrobku podliehajúceho spotrebnej dani, nemôze vztahovat clánok 1 ods. 1 smernice 2008/118 alebo clánok 1 ods. 2 tejto smernice. 67 Z toho vyplýva, ze tieto ustanovenia nebránia vnútrostátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá upravuje výber dane z pouzívania jadrového paliva na úcely priemyselnej výroby elektriny. 68 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedat, ze clánok 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 a clánok 1 ods. 1 a 2 smernice 2008/118 sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia vnútrostátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá upravuje výber dane z pouzívania jadrového paliva na úcely priemyselnej výroby elektriny. O tretej otázke 69 Svojou tretou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 107 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze bráni vnútrostátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá upravuje výber dane z pouzívania jadrového paliva na úcely priemyselnej výroby elektriny, a v prípade kladnej odpovede, ci sa má toto ustanovenie vykladat v tom zmysle, ze platitelia takejto dane môzu napadnút jej výber z dôvodu, ze predstavuje státnu pomoc zakázanú týmto clánkom. 70 Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa vztahuje na "pomoc poskytovanú v akejkolvek forme clenským státom alebo zo státnych prostriedkov". 71 Podla ustálenej judikatúry je pojem státna pomoc vseobecnejsí ako pojem subvencia, kedze zahrna nielen pozitívne plnenia, ako sú samotné subvencie, ale aj zásahy státu, ktoré v rozlicných formách znizujú náklady obvykle zatazujúce rozpocet podniku a ktoré v dôsledku toho, hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a zhodné úcinky (pozri rozsudky Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, C-143/99, [36]EU:C:2001:598, bod 38; Paint Graphos a i., C-78/08 az C-80/08, [37]EU:C:2011:550, bod 45, ako aj Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, C-106/09 P a C-107/09 P, [38]EU:C:2011:732, bod 71). 72 Z toho vyplýva, ze opatrenie, ktorým orgány verejnej moci priznajú urcitým podnikom výhodné danové zaobchádzanie, ktoré síce nezahrna prevod státnych prostriedkov, no stavia jeho príjemcov do výhodnejsej financnej situácie nez iných danovníkov, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudky Banco Exterior de Espańa, C-387/92, [39]EU:C:1994:100, bod 14, a Paint Graphos a i., C-78/08 az C-80/08, [40]EU:C:2011:550, bod 46, ako aj citovaná judikatúra). 73 Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ zakazuje pomoc, ktorá "zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru", teda selektívnu pomoc. 74 Pokial ide o posúdenie podmienky selektivity, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ ukladá, aby sa urcilo, ci je v rámci daného právneho rezimu vnútrostátne opatrenie spôsobilé zvýhodnit urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovarov oproti iným, ktorí by sa vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (rozsudky Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, C-143/99, [41]EU:C:2001:598, bod 41; British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, [42]EU:C:2008:757, bod 82, ako aj Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, C-106/09 P a C-107/09 P, [43]EU:C:2011:732, bod 75). 75 Okrem toho treba pripomenút, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nevytvára rozdiely podla dôvodov alebo cielov státnych zásahov, ale ich definuje v závislosti od ich úcinkov, a teda nezávisle od pouzitých techník (rozsudky British Aggregates/Komisia, C-487/06 P, [44]EU:C:2008:757, body 85 a 89, ako aj Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, C-106/09 P a C-107/09 P, [45]EU:C:2011:732, bod 87). 76 V tejto súvislosti KLE v podstate tvrdí, ze KernbrStG patrí do rezimu zdanovania zdrojov energie pouzívaných na úcely výroby energie alebo prinajmensom do rezimu zdanovania zdrojov energie pouzívaných na úcely výroby elektriny, ktoré neprispievajú k emisiám CO2. Úcinkom KernbrStG je, ze zdaneniu zdrojov energie pouzívaných na úcely výroby elektriny nepodliehajú iné zdroje energie ako jadrové palivo. 77 S výhradou preverenia vnútrostátnym súdom vsak z podkladov, ktoré má k dispozícii Súdny dvor, nevyplýva, ze nezávisle od skutocnosti, ze odvetvie energie je v Nemecku podla údajov poskytnutých týmto súdom z danového hladiska charakteristické velkým poctom úprav a prekrývaním státnych opatrení, by bolo z hladiska úcinkov týchto úprav a opatrení mozné identifikovat danový rezim, ktorého úcelom by bolo podriadit zdaneniu zdroje energie pouzívané na úcely výroby elektriny alebo zdroje energie pouzívané na úcely výroby elektriny, ktoré neprispievajú k emisiám CO2. 78 Z rozhodnutia vnútrostátneho súdu naopak vyplýva, ze v súlade s dôvodovou správou k návrhu zákona, ktorý viedol k prijatiu KernbrStG, tento zákon zavádza na stanovené obdobie, od 1. januára 2011 do 31. decembra 2016, dan z pouzívania jadrového paliva na úcely priemyselnej výroby elektriny, a to s cielom vytvorit danové príjmy, ktoré musia okrem iného v kontexte ozdravenia rozpoctu prispiet na základe uplatnenia zásady znecistovatel platí k znízeniu zátaze, ktorú pre spolkový rozpocet predstavuje nutná náprava banskej lokality Asse II, v ktorej sa ukladá rádioaktívny odpad pochádzajúci z pouzívania jadrového paliva. 79 Treba konstatovat, ze rezim, ktorý zaviedol KernbrStG, sa iných druhov výroby elektriny, ako je ten, pri ktorom sa pouzíva jadrové palivo, netýka a ze v kazdom prípade sa tieto iné druhy výroby elektriny nenachádzajú z hladiska ciela sledovaného týmto rezimom v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, ako je situácia výroby elektriny pouzívajúcej jadrové palivo, kedze len takéto druhy výroby elektriny vytvárajú rádioaktívny odpad pochádzajúci z takéhoto pouzívania. 80 Z toho vyplýva, ze KernbrStG nepredstavuje selektívne opatrenie v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a teda nepredstavuje státnu pomoc zakázanú týmto ustanovením. 81 Za týchto podmienok nie je potrebné odpovedat na druhú cast tretej otázky. 82 V dôsledku toho treba na tretiu otázku odpovedat, ze clánok 107 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni vnútrostátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá upravuje výber dane z pouzívania jadrového paliva na úcely priemyselnej výroby elektriny. O stvrtej otázke 83 Z údajov poskytnutých vnútrostátnym súdom vyplýva, ze tento súd sa svojou stvrtou otázkou v podstate pýta, ci sa majú clánok 93 ods. 1 AE, clánok 191 AE v spojení s clánkom 3 ods. 1 protokolu, ako aj clánok 192 ods. 2 AE v spojení s clánkom 1 ods. 2 AE a clánkom 2 písm. d) AE vykladat v tom zmysle, ze bránia vnútrostátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá upravuje výber dane z pouzívania jadrového paliva. 84 Pokial ide o clánok 93 ods. 1 AE, je vhodné pripomenút, ze toto ustanovenie ukladá clenským státom povinnost zrusit medzi sebou vsetky dovozné a vývozné clá alebo poplatky s rovnakým úcinkom a vsetky mnozstevné obmedzenia dovozu a vývozu týkajúce sa tovaru a výrobkov, na ktoré sa vztahujú ustanovenia Zmluvy o ESAE týkajúce sa spolocného jadrového trhu. 85 Treba teda preverit, ci dan, ktorú zaviedol KernbrStG a ktorá nepredstavuje clo alebo mnozstevné obmedzenia dovozu alebo vývozu, predstavuje poplatok s rovnakým úcinkom ako clo v zmysle tohto ustanovenia. 86 Z tohto hladiska clánok 93 AE spolu s inými ustanoveniami patriacimi do hlavy II kapitoly 9 Zmluvy o ESAE predstavuje uplatnenie právnych koncepcií, ktoré inspirujú struktúru vseobecného spolocného trhu, vo vysoko specializovanej oblasti (pozri v tomto zmysle rozhodnutie 1/78, [46]EU:C:1978:202, bod 15). 87 Pokial ide o posúdenie vnútrostátneho zdanenia ako poplatku s rovnakým úcinkom ako clo, treba pripomenút, ze odôvodnenie zákazu ciel a vsetkých poplatkov s rovnakým úcinkom spocíva v tom, ze hoci aj minimálne penazné zatazenie, uplatnované z dôvodu prechodu hraníc, predstavuje prekázku pohybu tovaru, ktorú zvýraznujú následné administratívne formality (pozri analogicky rozsudok Orgacom, C-254/13, [47]EU:C:2014:2251, bod 22 a citovanú judikatúru). 88 Kazdé, hoci aj minimálne, jednostranne ulozené penazné zatazenie, ktoré bez ohladu na svoje oznacenie a spôsob úhrady postihuje tovar na základe skutocnosti, ze tento tovar prekracuje hranicu, pokial nie je clom vo vlastnom slova zmysle, je poplatkom s rovnakým úcinkom (pozri v tomto zmysle rozsudky Stadtgemeinde Frohnleiten a Gemeindebetriebe Frohnleiten, C-221/06, [48]EU:C:2007:657, bod 27, ako aj Orgacom, C-254/13, [49]EU:C:2014:2251, bod 23). 89 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podstatná vlastnost poplatku s rovnakým úcinkom spocíva v okolnosti, ze tento poplatok osobitne zatazuje dovázaný výrobok, pricom podobný vnútrostátny výrobok je z tohto poplatku vylúcený (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Francúzsko, 90/79, [50]EU:C:1981:27, body 12 a 13, ako aj Orgacom, C-254/13, [51]EU:C:2014:2251, bod 28). 90 Súdny dvor vsak uznal, ze zatazenie, ktoré postihuje výrobok dovázaný z iného clenského státu, pokial neexistuje zhodný alebo podobný vnútrostátny výrobok, nepredstavuje poplatok s rovnakým úcinkom, ak sa nan vztahuje vseobecný systém vnútrostátnych poplatkov systematicky zahrnajúci kategórie výrobkov podla objektívnych kritérií uplatnovaných nezávisle od pôvodu výrobkov (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Francúzsko, 90/79, [52]EU:C:1981:27, bod 14, a CRT France International, C-109/98, [53]EU:C:1999:199, bod 13). 91 Treba konstatovat, ze dan, ktorú zaviedol KernbrStG, sa nevyberá z dôvodu, ze jadrové palivo prechádza hranicou, ale ako vyplýva z clánku 1 ods. 1 tohto zákona, na základe jeho pouzívania na úcely priemyselnej výroby elektriny bez rozlisovania pôvodu tohto paliva. Rovnako KernbrStG nevytvára takýto rozdiel, pokial ide o sadzbu dane alebo platitela dane. 92 Z toho vyplýva, ze dan, ktorú zaviedol KernbrStG, nepredstavuje poplatok s rovnakým úcinkom ako clo v zmysle clánku 93 ods. 1 AE. 93 Z hladiska judikatúry citovanej v bode 90 tohto rozsudku toto konstatovanie nie je spochybnené tvrdením spolocnosti KLE, ze v Nemecku sa získava malé mnozstvo jadrového paliva. 94 Pokial ide o clánok 191 AE a clánok 3 ods. 1 protokolu, treba uviest, ze z týchto dvoch ustanovení uplatnených vo vzájomnej súvislosti vyplýva, ze ESAE, jeho aktíva, príjmy a iný majetok sú oslobodené od vsetkých priamych daní. 95 V tejto súvislosti treba uviest, ze KernbrStG zavádza dan z pouzívania jadrového paliva na úcely priemyselnej výroby elektriny, a nie priamu dan z tohto paliva. 96 Toto palivo je síce na základe clánku 86 AE vlastníctvom ESAE, rovnako vsak na základe clánku 87 AE platí, ze právo na vyuzívanie a spotrebu tohto paliva majú clenské státy alebo osoby alebo podniky, pokial ho riadne nadobudli. 97 Z toho vyplýva, ze clánok 191 AE v spojení s clánkom 3 ods. 1 protokolu sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni vnútrostátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá upravuje výber dane z pouzívania jadrového paliva. 98 KLE dalej na pojednávaní v podstate tvrdila, ze podla nemeckého danového práva slúzia výrobky podliehajúce spotrebnej dani ako záruka platby spotrebnej dane, ktorá sa na ne vztahuje. ESAE ako vlastník jadrového paliva by teda mohlo byt povazované za rucitela platby dane, ktorú zaviedol KernbrStG, platitelom dane. Táto situácia by bola v rozpore s clánkom 3 protokolu. 99 V tejto situácii treba konstatovat, ze uvedené tvrdenie, ktoré bolo predlozené a diskutované po prvýkrát na pojednávaní pred Súdnym dvorom, nie je uvedené v rozhodnutí vnútrostátneho súdu ani v písomných pripomienkach, ktoré predlozili oprávnené subjekty. Za týchto podmienok Súdny dvor vzhladom na neexistenciu presnejsích a detailnejsích informácií k tomuto bodu usudzuje, ze zo spisu, ktorý mu bol predlozený, dostatocne jasne nevyplýva, ze by táto okolnost mohla byt relevantná pri riesení sporu vo veci samej, a teda ze by mohla byt uzitocná vnútrostátnemu súdu, ktorý má vzhladom na to, ze má zodpovednost za súdne rozhodnutie, ktoré má byt vydané, najlepsie postavenie na posúdenie relevantnosti otázok, ktoré predkladá Súdnemu dvoru, z hladiska osobitostí veci, ktorú prejednáva (pozri v tomto zmysle rozsudok Flughafen Köln/Bonn, C-226/07, [54]EU:C:2008:429, body 37 a 38). 100 Pokial ide napokon o clánok 192 ods. 2 AE, treba konstatovat, ze toto ustanovenie ukladá clenským státom, aby sa zdrzali vsetkých opatrení, ktoré by mohli ohrozit dosiahnutie cielov Zmluvy o ESAE. 101 Vnútrostátny súd sa v podstate pýta, ci je úcinkom dane, ktorú zaviedol KernbrStG, ohrozenie dosiahnutia ciela sledovaného ESAE, ktorý smeruje k vytváraniu predpokladov potrebných pre urýchlený vznik a rast jadrových priemyslov, ako je uvedené v clánku 1 ods. 2 AE, a plnenia poslania ESAE, spocívajúceho v dohlade nad pravidelnými a rovnakými dodávkami rúd a jadrového paliva vsetkým uzívatelom tohto Spolocenstva, upraveného v clánku 2 písm. d) AE. 102 V tejto súvislosti treba na jednej strane uviest, ze z uplatnenia clánku 192 ods. 2 AE v spojení s clánkom 1 ods. 2 AE nevyplýva, ze by clenským státom bola ulozená povinnost zachovat alebo zvýsit úrovne pouzívania jadrového paliva v týchto státoch, alebo ze by im bol ulozený zákaz zdanovat toto pouzívanie, coho dôsledkom by bola skutocnost, ze by bolo drahsie a tým menej prítazlivé. 103 Na druhej strane je vykonávanie povinnosti upravenej v clánku 2 písm. d) AE predmetom hlavy II kapitoly 6 Zmluvy o ESAE, obsahujúcej clánky 52 az 76 tejto Zmluvy, ktorá zavádza spolocný rezim zásobovania rudami, zdrojovými materiálmi a osobitnými stiepnymi materiálmi (rozsudok ENU/Komisia, C-357/95 P, [55]EU:C:1997:144, bod 2). 104 Z podkladov, ktoré má k dispozícii Súdny dvor, vsak nevyplýva, ze by dan, ktorú zaviedol KernbrStG a ktorá, ako uvádza KLE, má iste za následok zdrazenie pouzívania jadrového paliva na úcely priemyselnej výroby elektriny, predstavovala porusenie povinností clenských státov uvedených v týchto ustanoveniach alebo vseobecným spôsobom porusovala zásady týkajúce sa tohto rezimu, najmä zásadu rovnakého prístupu k zdrojom, uvedenú v clánku 52 AE, alebo zásady týkajúce sa tvorby cien, uvedené v clánkoch 67 AE a 69 AE. Ako totiz poukázala Komisia, táto dan nemôze ovplyvnit zásobovanie prevádzkovatelov jadrových elektrární palivom, pretoze sa nevztahuje na nadobudnutie tohto jadrového paliva, ale na jeho pouzívanie. 105 Z toho vyplýva, ze táto dan nemôze ohrozit plnenie poslania ESAE, spocívajúceho v dohlade nad pravidelnými a rovnakými dodávkami rúd a jadrového paliva vsetkým uzívatelom tohto Spolocenstva, upraveného v clánku 2 písm. d) AE. 106 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba na stvrtú otázku odpovedat, ze clánok 93 ods. 1 AE, clánok 191 AE v spojení s clánkom 3 ods. 1 protokolu, ako aj clánok 192 ods. 2 AE v spojení s clánkom 1 ods. 2 AE a clánkom 2 písm. d) AE sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia vnútrostátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá upravuje výber dane z pouzívania jadrového paliva na úcely priemyselnej výroby elektriny. O trovách 107 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: 1. Clánok 267 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze vnútrostátny súd, ktorý má pochybnosti o zlucitelnosti vnútrostátnej právnej úpravy tak s právom Únie, ako aj s ústavou dotknutého clenského státu, nie je zbavený moznosti ani prípadne oslobodený od povinnosti obrátit sa na Súdny dvor Európskej únie s otázkami týkajúcimi sa výkladu alebo platnosti tohto práva z dôvodu, ze na vnútrostátnom súde, ktorý je poverený výkonom preskúmania ústavnosti, prebieha incidencné konanie o preskúmaní ústavnosti tejto právnej úpravy. 2. Clánok 14 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o restrukturalizácii právneho rámca spolocenstva pre zdanovanie energetických výrobkov a elektriny a clánok 1 ods. 1 a 2 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o vseobecnom systéme spotrebných daní a o zrusení smernice 92/12/EHS sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia vnútrostátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá upravuje výber dane z pouzívania jadrového paliva na úcely priemyselnej výroby elektriny. 3. Clánok 107 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni vnútrostátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá upravuje výber dane z pouzívania jadrového paliva na úcely priemyselnej výroby elektriny. 4. Clánok 93 ods. 1 AE, clánok 191 AE v spojení s clánkom 3 ods. 1 Protokolu (c. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie, pripojeného k Zmluvám o EÚ, FEÚ a ESAE, ako aj clánok 192 ods. 2 AE v spojení s clánkom 1 ods. 2 AE a clánkom 2 písm. d) AE sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia vnútrostátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá upravuje výber dane z pouzívania jadrového paliva na úcely priemyselnej výroby elektriny. Podpisy __________________________________________________________________ ( [56]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXqbX8ge/L90803-2869TMP.html#t-ECR_62014CJ0005_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:283:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:009:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:279:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:076:TOC 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A62&lang=SK&format=pdf&target=null 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A332&lang=SK&format=pdf&target=null 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A173&lang=SK&format=pdf&target=null 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A278&lang=SK&format=pdf&target=null 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A723&lang=SK&format=pdf&target=null 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A363&lang=SK&format=pdf&target=null 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2195&lang=SK&format=pdf&target=null 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A49&lang=SK&format=pdf&target=null 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A719&lang=SK&format=pdf&target=null 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&lang=SK&format=pdf&target=null 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2195&lang=SK&format=pdf&target=null 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A49&lang=SK&format=pdf&target=null 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A257&lang=SK&format=pdf&target=null 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A8&lang=SK&format=pdf&target=null 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2195&lang=SK&format=pdf&target=null 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A278&lang=SK&format=pdf&target=null 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A363&lang=SK&format=pdf&target=null 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2195&lang=SK&format=pdf&target=null 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2195&lang=SK&format=pdf&target=null 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A49&lang=SK&format=pdf&target=null 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A8&lang=SK&format=pdf&target=null 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A719&lang=SK&format=pdf&target=null 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A411&lang=SK&format=pdf&target=null 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A429&lang=SK&format=pdf&target=null 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:139:TOC 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A98&lang=SK&format=pdf&target=null 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A291&lang=SK&format=pdf&target=null 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A291&lang=SK&format=pdf&target=null 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A291&lang=SK&format=pdf&target=null 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=pdf&target=null 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=pdf&target=null 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=null 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&lang=SK&format=pdf&target=null 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=pdf&target=null 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=pdf&target=null 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=null 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=null 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=null 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=null 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A202&lang=SK&format=pdf&target=null 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2251&lang=SK&format=pdf&target=null 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A657&lang=SK&format=pdf&target=null 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2251&lang=SK&format=pdf&target=null 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A27&lang=SK&format=pdf&target=null 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2251&lang=SK&format=pdf&target=null 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A27&lang=SK&format=pdf&target=null 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A199&lang=SK&format=pdf&target=null 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A429&lang=SK&format=pdf&target=null 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A144&lang=SK&format=pdf&target=null 56. file:///tmp/lynxXXXXqbX8ge/L90803-2869TMP.html#c-ECR_62014CJ0005_SK_01-E0001