NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA MELCHIOR WATHELET prednesené 17. marca 2016 ( [1]1 ) Vec C-567/14 Genentech Inc. proti Hoechst GmbH, predtým Hoechst AG, Sanofi-Aventis Deutschland GmbH [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour d'appel de Paris (Odvolací súd Paríz, Francúzsko)] "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania -- Zaloba o neplatnost rozhodcovského rozhodnutia -- Hospodárska sútaz -- Clánok 101 ZFEÚ -- Kartel -- Nevýhradná licencná zmluva na patenty -- Zrusenie patentov -- Neexistencia porusovania práv vyplývajúcich z patentu -- Vplyv -- Povinnost platit poplatky" I - Úvod 1. Tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 101 ZFEÚ. Cour d'appel de Paris (Odvolací súd Paríz) sa konkrétne pýta na to, ci tento clánok bráni povinnosti ulozenej osobe, ktorá uzatvorila licencnú zmluvu na patent, platit poplatky pocas celého obdobia platnosti zmluvy az do jej vypovedania, a to napriek zruseniu patentu alebo patentov, na ktoré sa vztahuje licencia, alebo napriek tomu, ze nedochádzalo k eventuálnemu porusovaniu práv vyplývajúcich z patentov. 2. Tento návrh bol podaný v rámci zaloby o neplatnost rozhodcovských rozhodnutí vydaných v spore medzi Genentech Inc., spolocnostou zalozenou podla práva státu Delaware (Spojené státy americké) (dalej len "Genentech"), na jednej strane a Hoechst GmbH, predtým Hoechst AG (dalej len "Hoechst") a Sanofi-Aventis Deutschland GmbH (dalej len "Sanofi-Aventis"), spolocnostami zalozenými podla nemeckého práva, na druhej strane. II - Právny rámec A - Právo Únie 3. Clánok 101 ZFEÚ stanovuje: "1. Nasledujúce sa zakazuje ako nezlucitelné s vnútorným trhom: vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu, najmä tie, ktoré: a) priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky; b) obmedzujú alebo kontrolujú výrobu, odbyt, technický rozvoj alebo investície; c) rozdelujú trhy alebo zdroje zásobovania; d) uplatnujú nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach voci ostatným obchodným partnerom, cím ich v hospodárskej sútazi znevýhodnujú; e) podmienujú uzatváranie zmlúv s ostatnými zmluvnými stranami prijatím dodatocných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podla obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv. 2. Vsetky dohody alebo rozhodnutia zakázané podla tohto clánku sú automaticky neplatné. 3. Ustanovenia odseku 1 sa vsak neuplatnia na: -- dohody alebo kategórie dohôd medzi podnikatelmi, -- rozhodnutia alebo kategórie rozhodnutí zdruzení podnikatelov, -- zosúladené postupy alebo kategórie zosúladených postupov, ktoré prispievajú k zlepseniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, pricom umoznujú spotrebitelom primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich, a ktoré: a) neukladajú príslusným podnikatelom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie týchto cielov a b) neumoznujú týmto podnikatelom vylúcit hospodársku sútaz vo vztahu k podstatnej casti daných výrobkov." B - Francúzske právo 4. Clánok 1518 obcianskeho súdneho poriadku (code de procédure civile) stanovuje: "Rozhodnutie vydané vo Francúzsku v rámci medzinárodného rozhodcovského konania mozno napadnút len zalobou o neplatnost." 5. Clánok 1520 obcianskeho súdneho poriadku stanovuje: "Zalobu o neplatnost mozno podat, len ak: 1° rozhodcovský súd neoprávnene vyhlásil, ze má alebo nemá právomoc, alebo 2° rozhodcovský súd bol konstituovaný protiprávne, alebo 3° rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s úlohami, ktoré mu boli zverené, alebo 4° nebola dodrzaná zásada kontradiktórnosti konania, alebo 5° uznanie alebo výkon rozhodnutia je v rozpore s medzinárodným verejným poriadkom." III - Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálna otázka 6. Dna 6. augusta 1992 Behringwerke AG, spolocnost zalozená podla nemeckého práva (dalej len "Behringwerke"), ( [2]2 ) udelila spolocnosti Genentech nevýhradnú celosvetovú licenciu (dalej len "licencná zmluva") na pouzívanie aktivátora ludského cytomegalovírusu (HCMV), umoznujúceho zvýsit efektívnost bunkového procesu pouzívaného na výrobu proteínov (dalej len "aktivátor"). Táto technológia bola predmetom európskeho patentu c. EP 0173 177 53, zaregistrovaného 22. apríla 1992 (dalej len "patent EP 177"), ako aj dvoch patentov zaregistrovaných v Spojených státoch amerických 15. decembra 1998 a 17. apríla 2001 (dalej len "patent US 522" a "patent US 140"). Dna 12. januára 1999 Európsky patentový úrad (EPÚ) zrusil patent EP 177. 7. Licencná zmluva sa riadi nemeckým právom. 8. Z clánku 3.1 licencnej zmluvy vyplýva, ze Genentech sa zaviazala ako protihodnotu za právo pouzívat aktivátor zaplatit: -- jednorazový poplatok 20000 nemeckých mariek (DEM) (priblizne 10225 eur) za náklady spojené s udelením licencie, -- pevný rocný poplatok 20000 DEM (priblizne 10225 eur) na výskumné úcely, -- poplatok nazývaný "bezný" vo výske 0,5 % z hodnoty predaja "hotových výrobkov" ( [3]3 ) (dalej len "bezný poplatok"). 9. Genentech zaplatila jednorazový poplatok a rocný poplatok, ale nikdy nezaplatila bezný poplatok. 10. Dna 30. júna 2008 Hoechst a Sanofi-Aventis zaslali spolocnosti Genentech ziadost o informácie o konecných výrobkoch, v prípade ktorých sa vyuzívajú patentované materiály a postupy, a zakladajú teda nárok na zaplatenie bezných poplatkov. 11. Listom z 27. augusta 2008 Genentech zaslala spolocnostiam Hoechst a Sanofi-Aventis výpoved licencnej zmluvy, pricom táto výpoved nadobudla úcinnost dva mesiace neskôr. ( [4]4 ) 12. Hoechst a Sanofi-Aventis, kedze sa domnievali, ze Genentech na úcely výroby lieku Rituxan® ( [5]5 ) a iných liekov pouzíva aktivátor pri rekombinacnej syntéze proteínov bez toho, aby zaplatila bezné poplatky z predaja vsetkých týchto liekov, a porusila tak licencnú zmluvu, 24. októbra 2008 podali v súlade s rozhodcovskou dolozkou obsiahnutou v clánku 11 licencnej zmluvy rozhodcovskú zalobu proti spolocnosti Genentech na Medzinárodný rozhodcovský súd Medzinárodnej obchodnej komory (MOK), ktorá ju zaregistrovala ako vec pod spisovou znackou 15900/JHN/GFG. 13. Dna 27. októbra 2008 Hoechst a Sanofi-Aventis predlozili na United States District Court for the Eastern District of Texas (Okresný súd Spojených státov pre východný obvod státu Texas, Spojené státy americké) staznost týkajúcu sa porusovania práv vyplývajúcich z patentov US 522 a US 140 proti spolocnostiam Genentech a Biogen (predtým Biogen Idec). Tieto posledné dve uvedené spolocnosti podali v ten istý den zaloby o neplatnost týchto patentov na United States District Court for the Northern District of California (súd Spojených státov pre severný obvod státu Kalifornia, Spojené státy americké). 14. Tieto dve konania boli spojené do jedného konania pred United States District Court for the Northern District of California (súd Spojených státov pre severný obvod státu Kalifornia). 15. Dna 11. marca 2011 United States District Court for the Northern District of California (Okresný súd Spojených státov pre severný obvod státu Kalifornia) v podstate rozhodol, ze nedoslo k poruseniu práv vyplývajúcich z predmetných patentov, a zamietol zalobu o neplatnost patentov, kedze dospel k záveru, ze Genentech sa nepodarilo predlozit dostatocné dôkazy. Toto rozhodnutie potvrdil 22. marca 2012 United States Court of Appeals for the Federal Circuit (Odvolací súd Spojených státov pre federálny obvod, Spojené státy americké) a nadobudlo právoplatnost. 16. Tretím ciastocným rozhodcovským rozhodnutím z 5. septembra 2012 (dalej len "tretie ciastocné rozhodnutie") ( [6]6 ) jediný rozhodca, ktorého si vybrali zmluvné strany, rozhodol ( [7]7 ), ze Genentech vyrábala Rituxan® tak, ze pouzívala aktivátor "patentovaný pocas urcitého obdobia, ci uz oprávnene, alebo nie, v [patente EP 177] a neskôr v [patentoch US 522 a 140]..." ( [8]8 ), a na tomto základe ulozil povinnost spolocnosti Genentech zaplatit spolocnostiam Hoechst a Sanofi-Aventis bezné poplatky z predaja lieku Rituxan® a výrobkov s rovnakými vlastnostami. ( [9]9 ) 17. Jediný rozhodca rozhodol, ze Genentech chcela pôvodne pouzívat aktivátor bez toho, aby bola povazovaná za porusovatela práv ( [10]10 ), a preto bola uzatvorená licencná zmluva. Z toho podla názoru tohto rozhodcu vyplýva, ze obchodným úcelom licencnej zmluvy ( [11]11 ) bolo vyhnút sa akémukolvek sporu týkajúcemu sa platnosti patentov US 522 a US 140 pocas doby platnosti licencnej zmluvy. ( [12]12 ) Podla tohto rozhodcu "takýto mierový stav [nemohol] trvat vecne, pretoze [licencná zmluva] mala byt v relatívne krátkom case vypovedaná jednou zo strán..." ( [13]13 ). 18. Podla jeho názoru, ked je raz uz patent zaregistrovaný, drzitel licencie, akým je Genentech, sa môze cítit pokojnejsie, kedze získal licenciu na vyuzívanie tohto patentu, na rozdiel od tretej osoby, ktorá môze byt odradená od toho, aby konkurovala drzitelovi licencie. Rozhodca teda dospel k záveru, ze na základe licencnej zmluvy zápis patentov bol relevantnou skutocnostou na úcely preukázania existencie obchodného dôvodu na uzatvorenie predmetnej licencnej zmluvy, aj ked ich platnost takouto skutocnostou nebola. V tejto súvislosti uviedol, ze spor v oblasti patentov môze trvat roky, ako to preukazujú paralelné konania v Spojených státoch amerických, a môzu v nom vzniknút znacné náklady. ( [14]14 ) Spolocnost, akou je Genentech, mala teda záujem na uzatvorení takejto zmluvy. 19. V dôsledku toho jediný rozhodca rozhodol, ze v prípade platieb, ktoré boli uskutocnené alebo sú splatné v súlade s licencnou zmluvou, nemozno ziadat ich vrátenie, pricom zostávajú stále splatnými, aj ked dôjde k zruseniu patentu alebo ked patent nebol cinnostou drzitela licencie porusený. ( [15]15 ) Kedze obchodným úcelom licencnej zmluvy bolo vyhnút sa akémukolvek sporu v oblasti patentov, dospel k záveru, ze konecný výsledok patentového konania nezakladal povinnost poskytovatela licencie, ak by sa konstatovala neplatnost patentu, vrátit prijaté poplatky, ani oslobodit drzitela licencie od povinnosti zaplatit tieto poplatky, ked ich ako v prípade spolocnosti Genentech drzitel licencie nezaplatil. 20. Na základe uvedených úvah tento rozhodca rozhodol, ze podla licencnej zmluvy mala Genentech zaplatit spolocnostiam Hoechst a Sanofi-Aventis bezné poplatky z predaja lieku Rituxan® vyrábaného od 15. decembra 1998 (dátum vydania patentu US 522) do 28. októbra 2008 (dátum vypovedania licencnej zmluvy). ( [16]16 ) 21. Okrem toho zaviazal spolocnost Genentech zaplatit spolocnostiam Hoechst a Sanofi-Aventis sumu 391420,36 eura vrátane 293565,27 amerických dolárov (USD) (priblizne 260000 eur) ako náhradu trov ich zastupovania za obdobie od 9. júna 2011 do 5. septembra 2012. 22. Nakoniec urcil, ze rozhodnutia týkajúce sa posúdenia výsky splatných poplatkov, nákladov na rozhodcovské konanie a iných nákladov na zastupovanie prijme az v konecnom rozhodnutí. 23. Dna 25. februára 2013 jediný rozhodca vydal konecné rozhodnutie, v ktorom zaviazal spolocnost Genentech zaplatit spolocnosti Hoechst 108322850 eur vrátane jednoduchého úroku ako náhradu skody, 211250 eur ako náklady na rozhodcovské konanie, 634649,88 eura a 555907,23 USD (priblizne 490778 eur) ako náklady na zastupovanie. ( [17]17 ) 24. V bode 219 konecného rozhodnutia jediný rozhodca uviedol, ze neskôr pocas konania Genentech tvrdila, ze "snaha spolocnosti Hoechst vykladat [licencnú zmluvu] spôsobom, ktorý by jej umoznil vymáhat bezné poplatky bez ohladu na to, ci na výrobky, ktorých sa údajne týkala licencia, sa vztahujú, alebo nevztahujú patenty, ktoré boli predmetom licencie, predstavuje porusenie anti-trustovej právnej úpravy Európskej únie". 25. V tejto súvislosti jediný rozhodca rozhodol, ze "Genentech nespecifikovala ako by doslo k poruseniu [práva hospodárskej sútaze Únie]..., keby prehrala toto rozhodcovské konanie. Nemecký zákon o licenciách povoluje licencné zmluvy na vyuzívanie nepatentovaného know-how a za takéto vyuzívanie môzu byt vyberané poplatky. To nemozno zmenit na základe tvrdenia - bez dalsích argumentov -, ze táto licencia porusuje [právo hospodárskej sútaze Únie]" ( [18]18 ). 26. Genentech podala na základe clánkov 1518 a 1520 obcianskeho súdneho poriadku na Cour d'appel de Paris (Odvolací súd Paríz) zaloby, a to o neplatnost tretieho ciastocného rozhodnutia, konecného rozhodnutia, ako aj dodatku. 27. Uznesením z 3. októbra 2013 Cour d'appel de Paris (Odvolací súd Paríz) zamietol návrh spolocnosti Genentech, aby boli na spolocné konanie spojené veci, v ktorých sú prejednávané zaloby o neplatnost tretieho ciastocného rozhodnutia, konecného rozhodnutia, ako aj dodatku. 28. V rámci konania o neplatnost tretieho ciastocného rozhodnutia si Cour d'appel de Paris (Odvolací súd Paríz) kladie otázku o zlucitelnosti licencnej zmluvy s clánkom 101 ZFEÚ. Uvádza, ze jediný rozhodca dospel k záveru, ze pocas platnosti tejto zmluvy bol drzitel licencie povinný platit zmluvné poplatky, aj ked zrusenie patentu alebo patentov malo retroaktívny úcinok. Pýta sa, ci takáto zmluva neporusuje ustanovenia clánku 101 ZFEÚ, kedze núti drzitela licencie platit poplatky, na ktoré vsak neexistuje dôvod vzhladom na zrusenie patentu alebo patentov súvisiacich s postúpenými právami, a spôsobuje mu tým "konkurencnú nevýhodu". 29. Za týchto podmienok Cour d'appel de Paris (Odvolací súd Paríz) rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku: "Majú sa ustanovenia clánku 101 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze bránia tomu, aby sa licencná zmluva, ktorá ukladá drzitelovi licencie povinnost uhrádzat poplatky len za vyuzívanie práv spojených s patentmi, ktoré sú predmetom licencie, povazovala v prípade zrusenia patentov za úcinnú?" 30. Uznesením z 18. novembra 2015 Cour de cassation (Kasacný súd, Francúzsko) vyhlásil za neprípustné odvolanie, ktoré podali Hoechst a Sanofi-Aventis proti rozhodnutiu Cour d'appel de Paris (Odvolací súd Paríz) z 23. septembra 2014, ktorým bola predlozená Súdnemu dvoru prejudiciálna otázka. IV - Konanie na Súdnom dvore 31. Tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania bol dorucený do kancelárie Súdneho dvora 9. decembra 2014. Spolocnosti Genentech, Hoechst a Sanofi-Aventis, francúzska, spanielska a holandská vláda, ako aj Európska komisia predlozili svoje písomné pripomienky. 32. Na základe clánku 61 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora boli úcastníci konania vyzvaní, aby odpovedali písomne na otázky Súdneho dvora, co aj urobili 18. decembra 2015. 33. Na pojednávaní, ktoré sa uskutocnilo 20. januára 2016, predniesli svoje ústne pripomienky spolocnosti Genentech, Hoechst a Sanofi-Aventis, francúzska a spanielska vláda, ako aj Komisia. V - Analýza A - O prípustnosti 1. O vztahu polozenej otázky so skutkovými okolnostami sporu vo veci samej 34. Spolocnosti Hoechst a Sanofi-Aventis, ako aj francúzska vláda uvádzajú, ze prejudiciálna otázka je zalozená na nesprávnom skutkovom základe. Hoci sa týka zlucitelnosti licencnej zmluvy s clánkom 101 ZFEÚ "v prípade zrusenia patentov" ( [19]19 ), iba patent EP 177 bol zrusený 12. januára 1999, pricom patenty US 522 a US 140 neboli zrusené. ( [20]20 ) Prejudiciálna otázka je preto údajne bezpredmetná a mala by byt vyhlásená za neprípustnú. 35. Podla môjho názoru skutocnost, ze vnútrostátny súd odkazuje v predlozenej otázke na zrusenie "patentov" (v mnoznom císle), hoci bol zrusený len jeden patent, neznamená, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania je zalozený na nesprávnom skutkovom základe. 36. Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania totiz jasne vyplýva, ze vnútrostátny súd si je v plnej miere vedomý toho, ze patenty US 522 a US 140 neboli zrusené. 37. V tejto súvislosti na strane 2 návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vnútrostátny súd uvádza, ze pokial ide o technológiu, na ktorú sa vztahuje licencná zmluva, "bolo vydaných viacero patentov, jednak 22. apríla 1992 európsky patent [EP 177], ktorý EPÚ neskôr zrusil12. januára 1999 z dôvodu, ze nebola splnená poziadavka novosti, a jednak 15. decembra 1998 patent [US 520] a nakoniec 17. apríla 2001 patent [US 140]" ( [21]21 ). Vnútrostátny súd neuviedol, ze by patenty US 522 a US 140 boli zrusené. 38. Okrem toho na strane 3 návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vnútrostátny súd odkazuje na rozsudok z 11. marca 2011, ktorý vydal United States District Court for the Northern District of California (Okresný súd Spojených státov pre severný obvod státu Kalifornia), v ktorom sa, ako uvádza, "rozhodlo, ze výroba lieku Rituxan® nepredstavuje eventuálne porusenie predmetných patentov". Z toho vyplýva, ze vnútrostátny súd je oboznámený s obsahom tohto rozsudku, ktorým bola takisto zamietnutá zaloba o neplatnost podaná proti patentom US 522 a US 140. ( [22]22 ) 39. Nakoniec, hoci v bodoch 193 a 194 tretieho ciastocného rozhodnutia jediný rozhodca odkazoval na zrusenie patentov US 522 a US 140 zo strany United States District Court for the Northern District of California (Okresný súd Spojených státov pre severný obvod státu Kalifornia), táto chyba sa vôbec neobjavuje v konecnom rozhodnutí. Naopak, v bode 50 konecného rozhodnutia jediný rozhodca velmi jasne konstatoval, ze zaloba spolocnosti Genentech, ktorou sa táto spolocnost domáhala zrusenia patentov US 522 a US 140, bola zamietnutá. 40. Hoci je pravda, ze konania vo veci troch zalôb o neplatnost, podaných na Cour d'appel de Paris (Odvolací súd Paríz) proti tretiemu ciastocnému rozhodnutiu, konecnému rozhodnutiu a dodatku neboli spojené ( [23]23 ), zo spisu na Súdnom dvore jasne vyplýva, ze tieto konania navzájom súvisia. Samotný vnútrostátny súd totiz zaobchádza vo svojom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania s týmito troma rozhodnutiami ako s jedným rozhodnutím a ako jedným celkom. ( [24]24 ) Je teda jasné, ze neexistuje ziadny nesprávny skutkový základ. 41. V kazdom prípade to, ci existuje, alebo neexistuje údajný nesprávny skutkový základ, nemá ziadny dosah na odpoved, ktorú navrhujem poskytnút na otázku polozenú vnútrostátnym súdom, ktorá sa týka bez rozdielu tak prípadu zrusenia patentu (konkrétne patentu EP 177), ako aj prípadu, ked nedochádzalo k porusovania patentu (konkrétne patentov US 522 a US 140). 42. Ako totiz Komisia uviedla v odpovediach na písomné otázky Súdneho dvora, "jediný rozhodca dospel v tretom ciastocnom rozhodnutí k záveru, ze úcelom [licencnej] zmluvy nebolo upravit vrátenie alebo nevymáhanie poplatkov v situácii, ze by sa neskôr ukázalo, ze niektoré patenty boli zrusené alebo ze k ich porusovaniu nedochádzalo. Úcelom zmluvy vykladanej s ohladom na nemecký zákon a vývoj rokovaní medzi stranami zmluvy bolo chránit uzívatela patentu (patentov) - teda spolocnost Genentech - pred patentovým sporom, ktorý by mohol byt dlhý a nákladný. Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze sa môze stat, ze budú americké patenty povazované za neplatné alebo ze k ich porusovaniu nedôjde, nemení rozsah povinnosti spolocnosti Genentech zaplatit poplatky". 2. O moznosti Súdneho dvora poskytnút uzitocnú odpoved vnútrostátnemu súdu 43. Hoechst a Sanofi-Aventis, ako aj francúzska vláda tvrdia, ze Súdny dvor nemôze poskytnút uzitocnú odpoved vnútrostátnemu súdu. 44. V tejto súvislosti francúzska vláda uvádza, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania nespresnuje skutkové a právne okolnosti nevyhnutné v rámci uplatnovania clánku 101 ZFEÚ, a najmä nariadenia Komisie (ES) c. 772/2004 zo 7. apríla 2004 [z 27. apríla 2004 - neoficiálny preklad] o uplatnovaní clánku [101] ods. 3 [ZFEÚ] na kategórie dohôd o transfere technológií ( [25]25 ), ako napríklad skutocné podmienky fungovania a struktúry predmetného trhu, povahu licencnej zmluvy ako zmluvy medzi konkurentmi alebo reciprocnej zmluvy a aspekty nemeckého práva, ktorým podlieha táto zmluva. 45. Domnievam sa, ze tieto tvrdenia treba odmietnut, pretoze v dalsej casti týchto návrhov dôjdem k záveru, ze v súlade s rozsudkom Ottung ([26]320/87, [27]EU:C:1989:195) z clánku 101 ods. 1 a 2 ZFEÚ nevyplýva, ze by muselo byt tretie ciastocné rozhodnutie zrusené. ( [28]26 ) Nariadenia upravujúce výnimky ( [29]27 ) uvádzané francúzskou vládou uplatnujú clánok 101 ods. 3 ZFEÚ na kategórie dohôd o transfere technológií, ktorých stranami sú len dva podniky, a na tomu zodpovedajúce zosúladené postupy, na ktoré sa vztahuje clánok 101 ods. 1 ZFEÚ, co vsak podla mna v tejto veci neplatí. 46. V kazdom prípade sa domnievam, ze Súdny dvor nemá k dispozícii dostatocné informácie na to, aby vykonal takúto analýzu v prípade, ak by sa nestotoznil s mojimi návrhmi. 47. Iba v prípade, ze by Súdny dvor nesúhlasil s mojím záverom, by bolo mozné uznat námietku neprípustnosti týkajúcu sa uplatnenia uvedených nariadení stanovujúcich výnimky. 3. O právomoci vnútrostátneho súdu polozit otázku Súdnemu dvoru 48. Hoechst a Sanofi-Aventis tvrdia, ze je nemozné odpovedat na prejudiciálnu otázku bez toho, aby doslo k poruseniu francúzskeho práva, ktoré zakazuje meritórne preskúmavanie medzinárodných rozhodcovských rozhodnutí, s výnimkou prípadov hrubého porusenia medzinárodného verejného poriadku. ( [30]28 ) 49. Kedze nedoslo k takémuto hrubému poruseniu (ako napríklad, ked ide o kartel), Hoechst a Sanofi-Aventis rozlisujú medzi prípadmi, ked otázka zlucitelnosti zmluvy medzi podnikmi s clánkom 101 ZFEÚ nebola riesená v medzinárodnom rozhodcovskom rozhodnutí, co je situácia, v ktorej existuje riziko narusenia efektívnosti práva hospodárskej sútaze, a prípadmi, ked sa táto otázka riesila. Podla nich v druhom prípade, ktorému zodpovedá aj situácia v tejto veci, by odpoved na túto prejudiciálnu otázku viedla vnútrostátny súd k tomu, aby meritórne preskúmal tretie ciastocné rozhodnutie, kedze otázka zrusenia, ktorá je predmetom tejto otázky, bola vznesená a prejednaná pred jediným rozhodcom. 50. V tejto súvislosti pripomínam, ze v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútrostátnymi súdmi, ako je upravená v clánku 267 ZFEÚ, prislúcha výlucne vnútrostátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a nesie zodpovednost za súdne rozhodnutie, ktoré má byt vydané, aby so zretelom na osobitosti prípadu, ktorý prejednáva, posúdil tak nevyhnutnost podania návrhu na zacatie prejudiciálneho konania na vydanie rozsudku, ako aj relevantnost otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. 51. Ak sa prejudiciálne otázky vnútrostátnych súdov týkajú výkladu ustanovenia práva Únie, Súdny dvor je teda v zásade povinný rozhodnút, pokial nie je zjavné, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania v skutocnosti smeruje k tomu, aby Súdny dvor rozhodoval vo vykonstruovanom spore alebo formuloval poradné stanoviská k vseobecným alebo hypotetickým otázkam, ze pozadovaný výklad práva Únie nemá ziadny vztah k skutkovému stavu alebo k predmetu sporu alebo ze Súdny dvor nemá dostatok skutkových a právnych informácií potrebných na to, aby odpovedal uzitocným spôsobom na otázky, ktoré mu boli polozené. ( [31]29 ) 52. Podla môjho názoru nic nenasvedcuje tomu, ze by polozená otázka bola hypotetická alebo ze by pozadovaný výklad práva Únie nemal ziadny vztah k skutkovému stavu alebo k predmetu sporu, ktorý prejednáva vnútrostátny súd a ktorý sa týka clánku 101 ZFEÚ. Okrem toho sa domnievam, ze Súdny dvor má k dispozícii nevyhnutné informácie o skutkových a právnych okolnostiach potrebné na to, aby poskytol uzitocnú odpoved na polozenú otázku. 53. Takisto len pre informáciu uvádzam, ze Cour de cassation (Kasacný súd) vyhlásil odvolanie, ktoré podali Hoechst a Sanofi-Aventis proti rozhodnutiu Cour d'appel de Paris (Odvolací súd Paríz) z 23. septembra 2014, ktorým bola predlozená Súdnemu dvoru táto prejudiciálna otázka, za neprípustné. 54. V dôsledku toho je podla môjho názoru prejudiciálna otázka prípustná a je potrebné na nu odpovedat. B - O veci samej 1. O rozsahu preskúmania medzinárodných rozhodcovských rozhodnutí s ohladom na normy európskeho verejného práva 55. Francúzska vláda vo svojich písomných pripomienkach zdôraznuje, ze Súdny dvor v bode 32 rozsudku Eco Swiss ([32]C-126/97, [33]EU:C:1999:269) rozhodol, ze preskúmanie medzinárodných rozhodcovských rozhodnutí súdmi clenských státov, ktoré sa týka otázok práva Únie, môze mat "podla okolností väcsí alebo mensí rozsah", v závislosti od pravidiel prijatých clenskými státmi v rámci ich procesnej autonómie. Na základe toho francúzska vláda tvrdí, ze pravidlá francúzskeho práva, podla ktorých francúzske súdy nemôzu meritórne skúmat medzinárodné rozhodcovské rozhodnutia a ich právomoc je v rámci zaloby o neplatnost proti medzinárodnému rozhodcovskému rozhodnutiu, akým je rozhodnutie v tejto veci, obmedzená na zistovanie "hrubého" porusenia ( [34]30 ) medzinárodného verejného poriadku, sú v súlade so zásadou efektivity zakotvenou v práve Únie. 56. Hoechst a Sanofi-Aventis tvrdia ( [35]31 ), ze hoci v rozsudku Eco Swiss ([36]C-126/97, [37]EU:C:1999:269) Súdny dvor rozhodol, ze vnútrostátny súd, ktorý prejednáva zalobu o neplatnost medzinárodného rozhodcovského rozhodnutia, musí podla svojich interných procesných pravidiel vyhoviet zalobe o neplatnost zalozenej na porusení clánku 101 ZFEÚ, predmetné procesné pravidlá francúzskeho práva zakazujú meritórne skúmanie medzinárodných rozhodcovských rozhodnutí a obmedzujú rozsah tejto kontroly na "hrubé" porusenie. ( [38]32 ) 57. Podla Hoechst a Sanofi-Aventis, kedze otázka prípadného rozporu licencnej zmluvy s clánkom 101 ZFEÚ bola vznesená a prejednaná pred jediným rozhodcom a tento rozhodca ju zamietol, je nemozné odpovedat na prejudiciálnu otázku bez toho, aby sa meritórne preskúmalo tretie ciastocné rozhodnutie, kedze licencná zmluva, o akú ide v tejto veci, nemôze predstavovat obmedzenie clánku 101 ZFEÚ z hladiska úcelu, a nemôze teda predstavovat hrubé porusenie clánku 101 ZFEÚ. 58. Podla mna obmedzenia rozsahu ( [39]33 ) preskúmania takých medzinárodných rozhodcovských rozhodnutí, na ktoré sa, pokial ide o francúzske právo, odvolávajú Hoechst a Sanofi-Aventis, ako aj francúzska vláda, na prípad hrubého porusenia medzinárodného verejného poriadku a nemoznost preskúmat medzinárodné rozhodcovské rozhodnutie v prípade takéhoto porusenia, pokial otázka verejného poriadku bola vznesená a prediskutovaná na rozhodcovskom súde, sú v rozpore so zásadou efektivity práva Únie. 59. V kontexte systému preskúmania zlucitelnosti medzinárodných rozhodcovských rozhodnutí s právom Únie na základe výhrady verejného poriadku, tak ako bola stanovená Súdnym dvorom v rozsudku Eco Swiss ([40]C-126/97, [41]EU:C:1999:269), týkajúcom sa tak ako v predmetnom prípade zaloby o neplatnost medzinárodného rozhodcovského rozhodnutia zalozeného na rozpore s verejným poriadkom a potvrdeného v rozsudku Gazprom ([42]C-536/13, [43]EU:C:2015:316), týkajúcom sa návrhu na uznanie a výkon medzinárodného rozhodcovského rozhodnutia spochybnovaného z dôvodov verejného poriadku, treba pripomenút, ze podla Súdneho dvora rozhodcovské súdy nazývané "zmluvne" súdy ( [44]34 ) nie sú súdmi clenských státov v zmysle clánku 267 ZFEÚ. V dôsledku toho tieto súdy nemôzu klást prejudiciálne otázky. Prinálezí teda súdom clenských státov v zmysle clánku 267 ZFEÚ, aby v prípade potreby na základe mechanizmu konania o prejudiciálnej otázke ( [45]35 ) preskúmali zlucitelnost rozhodcovských rozhodnutí (ci uz medzinárodných, alebo nie) s právom Únie v prípade podania zaloby o neplatnost ( [46]36 ), návrhu na výkon rozhodnutia ( [47]37 ) alebo v prípade akéhokolvek iného prostriedku nápravy alebo formy preskúmania stanoveného uplatnitelnou vnútrostátnou právnou úpravou. 60. Inak povedané, systém preskúmavania zlucitelnosti medzinárodných rozhodcovských rozhodnutí s hmotnoprávnou úpravou Únie prostredníctvom výhrady verejného poriadku v rámci bud zaloby proti uznaniu a výkonu, alebo zaloby o neplatnost, kladie tarchu preskúmania skôr na nasledujúce stádium, teda na súdy clenských státov, ako na predchádzajúce stádium, teda na rozhodcovské súdy. ( [48]38 ) 61. Poslaním rozhodcov v medzinárodnom rozhodcovskom obchodnom konaní je vylozit a správne uplatnit zmluvu, ktorú uzatvorili zmluvné strany. Pri výkone tejto úlohy môzu byt rozhodcovia prirodzene dovedení k uplatneniu práva Únie, ak toto právo je súcastou práva uplatnitelného na zmluvu (lex contractus) alebo práva uplatnitelného na rozhodcovské konanie (lex arbitri). Preskúmanie dodrzania noriem európskeho verejného poriadku je vsak úlohou súdov clenských státov a nie rozhodcov, a to bud v rámci zaloby o neplatnost, alebo konania o uznanie a výkon. ( [49]39 ) 62. Tento systém teda funguje, naopak, ako systém vzájomnej dôvery zavedený najmä nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) c. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v obcianskych a obchodných veciach ( [50]40 ), ktorý zveruje dohlad nad dodrziavaním práva Únie uplatnitelného na meritum sporu vrátane noriem európskeho verejného práva súdu, ktorý prejednáva meritum sporu (teda "vopred"), a nie súdu, ktorý "následne" prejednáva uznávanie a výkon. ( [51]41 ) 63. Na týchto základoch budem analyzovat dve obmedzenia, ktoré stanovuje francúzske právo. a) Porusenie verejného poriadku hrubej alebo zjavnej povahy 64. Ak by preskúmanie medzinárodného rozhodcovského rozhodnutia s ohladom na normy európskeho verejného práva (ktoré predstavujú len jednu, uz dost obmedzenú kategóriu noriem právneho poriadku Únie) malo byt obmedzené na zjavné alebo hrubé porusenia clánku 101 ZFEÚ, toto preskúmanie by bolo iba preskúmaním naoko vzhladom na to, ze dohody alebo postupy, ktoré môzu obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz, sú "casto zamaskované" ( [52]42 ), co by viedlo v mnohých prípadoch k nemoznosti (alebo nadmernému stazeniu) toho, aby právne subjekty vykonávali práva, ktoré im poskytuje právo hospodárskej sútaze Únie. 65. Ako totiz pripústajú spolocnosti Hoechst a Sanofi-Aventis v bode 21 svojich písomných pripomienok, ako aj ich právny expert v bode 5 právneho stanoviska ( [53]43 ), toto extrémne obmedzené preskúmanie by sa v konecnom dôsledku týkalo len "najzjavnejsích porusení [clánku 101 ZFEÚ], ako sú dohody o urcení cien alebo o rozdelení trhu". Obmedzenia z hladiska úcinku by takto úplne unikli preskúmaniu súdom rozhodujúcim o neplatnosti, pretoze konstatovanie ich existencie si vyzaduje viac ako len minimálne preskúmanie merita rozhodcovského rozhodnutia, co vsak francúzske súdy nemôzu urobit. 66. Aj ked existuje niekolko stupnov porusenia clánku 101 ZFEÚ v závislosti od jeho zjavnosti a skodlivosti, najmä medzi obmedzeniami z hladiska ciela a obmedzeniami z hladiska následku ( [54]44 ), v clánku 101 ZFEÚ nie je stanovené nic, co by umoznovalo dospiet k záveru, ze urcité z týchto obmedzení sú tolerovatelné. Clánok 101 ZFEÚ totiz výslovne zakazuje dohody medzi podnikmi "ktoré majú za ciel alebo následok" ( [55]45 ) obmedzovanie hospodárskej sútaze. Bud teda doslo k poruseniu clánku 101 ZFEÚ a v takom prípade je dohoda medzi predmetnými podnikmi absolútne neplatná, alebo k poruseniu tohto clánku nedoslo. 67. V tomto zmysle teda az tak nezálezí na tom, ci porusenie normy verejného práva bolo hrubým porusením. Ziaden systém nemôze akceptovat porusenia svojich najzákladnejsích noriem, ktoré sú súcastou jeho verejného poriadku, a to nezávisle od povahy týchto porusení, teda nezávisle od toho, ci ide o hrubé porusenie, alebo zjavné porusenie. b) Nemoznost preskúmat medzinárodné rozhodcovské rozhodnutie pri porusení verejného poriadku, pokial otázka bola polozená a prejednaná na rozhodcovskom súde, pretoze by to znamenalo meritórne preskúmanie uvedeného rozhodnutia 68. V bode 36 rozsudku Eco Swiss ([56]C-126/97, [57]EU:C:1999:269) Súdny dvor rozhodol, ze clánok 101 ZFEÚ (predtým clánok 81 ES) predstavuje "základné ustanovenie nevyhnutné pre realizáciu úloh zverených [Únii] a konkrétne, pre fungovanie vnútorného trhu" ( [58]46 ). 69. Okrem toho v bode 37 rozsudku Gazprom ([59]C-536/13, [60]EU:C:2015:316) Súdny dvor rozhodol, ze zásada vzájomnej dôvery nezaväzuje rozhodcovské súdy. ( [61]47 ) To znamená, ze súdy clenských státov nie sú povinné respektovat odpovede na otázky práva Únie poskytnuté rozhodcovskými súdmi, ktoré nie sú súdmi clenských státov v zmysle clánku 267 ZFEÚ. 70. V dôsledku toho, aj ked je clánok 101 ZFEÚ ustanovením, ktoré z tohto hladiska tvorí základ právneho poriadku Únie, skutocnost, ze úcastníci konania vzniesli pred rozhodcovským súdom otázku nezlucitelnosti medzinárodného rozhodcovského rozhodnutia s týmto ustanovením a diskutovali o nej, nemôze byt rozhodujúca, pretoze správanie úcastníkov konania v priebehu rozhodcovského konania by mohlo mat taký úcinok, ze by narusilo efektívnost tohto clánku, kedze jednak rozhodcovský súd v zásade nemôze ( [62]48 ) polozit Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku a jednak jeho úlohou nie je ani vykladat a uplatnovat právo Únie. 71. Z týchto dôvodov preskúmanie rozporu medzinárodných rozhodcovských rozhodnutí s normami európskeho verejného práva súdom clenského státu nemôze byt naviazané na to, ci táto otázka bola, alebo nebola vznesená alebo ci sa o nej diskutovalo v priebehu rozhodcovského konania, ani byt obmedzené zákazom, stanoveným vnútrostátnym právom meritórne preskúmavat predmetné rozhodnutie. 72. Inak povedané, jedna alebo viacero zmluvných strán dohôd, ktoré by mohli mat protisútaznú povahu, nemôzu dosiahnut, aby tieto dohody boli v dôsledku volby rozhodcovského konania vylúcené z preskúmania podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ. 2. Ukladá clánok 101 ods. 1 ZFEÚ povinnost zrusenia medzinárodného rozhodcovského rozhodnutia, akým je dotknuté rozhodnutie vo veci samej, ktoré povazuje za úcinnú licencnú zmluvu týkajúcu sa patentu a vyzadujúcu pocas celého obdobia jej trvania platenie bezných poplatkov, a to takisto v prípade retroaktívneho zrusenia patentu vztahujúceho sa na dotknutú technológiu (v predmetnom prípade patentu EP 177), ako aj v prípade, ked vyuzívanie predmetnej technológie nepredstavuje eventuálne porusovanie patentov (v predmetnom prípade patentov US 522 a US 140)? a) Úvodné poznámky 73. Zo znenia tretieho ciastocného rozhodnutia a výkladu licencnej zmluvy, ktorý poskytol jediný rozhodca, vyplýva, ze povinnost spolocnosti Genentech platit bezné poplatky spolocnostiam Hoechst a Sanofi-Aventis, vypocítané na základe ich mnozstva výroby liekov vyuzívajúcej technológiu aktivátora, nepodliehala podmienke, aby táto technológia bola alebo zostala chránená patentom. ( [63]49 ) 74. Podla tretieho ciastocného rozhodnutia totiz uz samotné vyuzívanie predmetnej technológie pocas doby platnosti licencnej zmluvy postacuje na vznik povinnosti platit bezné poplatky. ( [64]50 ) 75. V tejto súvislosti neprinálezí Súdnemu dvoru, aby preskúmaval alebo spochybnoval skutocnosti konstatované jediným rozhodcom, ako aj jeho výklad licencnej zmluvy opierajúci sa o nemecké právo, podla ktorého táto licencná zmluva ukladá zaplatenie poplatkov bez ohladu na to, ci dôjde k zruseniu patentov alebo ci k porusovaniu práv vyplývajúcich z týchto patentov nedochádzalo. 76. Dalej sa vnútrostátny súd pýta Súdneho dvora len na výklad clánku 101 ZFEÚ, co znamená, ze odkazy spolocnosti Genentech na rozsudok Huawei Technologies ([65]C-170/13, [66]EU:C:2014:2391) a niektoré casti návrhov ( [67]51 ), ktoré som predniesol v tejto veci a ktoré sa týkali len výkladu clánku 102 ZFEÚ, sú bezpredmetné. b) Argumentácia úcastníkov konania 77. Podla spolocnosti Genentech povinnost stanovená tretím ciastocným rozhodnutím, a to platit predmetné bezné poplatky, aj ked bol patent zrusený alebo nedochádza k eventuálnemu porusovaniu práv vyplývajúcich z patentu, na ktorý bola udelená licencia, ovplyvnuje nielen obchod medzi clenskými státmi podstatným spôsobom, ale predstavuje takisto obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska tak ciela, ako aj následku. 78. Pokial ide o ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi, spolocnost Genentech uvádza, ze Komisia na základe nariadenia Rady (EHS) c. 2309/93 z 22. júla 1993, na základe ktorého sa stanovujú postupy spolocenstva v oblasti povolovania a kontroly liekov pre pouzitie v humánnej a veterinárnej medicíne a zriaduje sa Európska agentúra na hodnotenie liekov ( [68]52 ), vydala 2. júna 1998 povolenie na uvedenie lieku MabThera® na trh platné v celej Únii. Podla spolocnosti Genentech v priebehu relevantného obdobia (od roku 1998 do roku 2008) vyrábala "rituximab" na úcely jeho predaja v rôznych clenských státoch, a to prevazne v Spolkovej republike Nemecko, Spanielskom královstve, Francúzskej republike, Talianskej republike, ako aj v Spojenom královstve Velkej Británie a Severného Írska. Poznamenáva, ze poplatky stanovené jediným rozhodcom boli vypocítané na základe cistej hodnoty celosvetového predaja konecných výrobkov za obdobie od roku 1998 do roku 2008 a ze vzhladom na znacný objem predaja v Únii v priebehu relevantného obdobia obmedzenie hospodárskej sútaze vyplývajúce z platenia poplatkov, o ktorom rozhodol jediný rozhodca, ovplyvnuje priamo obchod medzi clenskými státmi. 79. Genentech vysvetluje takisto, ze má konkurencnú nevýhodu na trhu, kedze je povinná platit na vyuzívanie technológie, ktorú iní konkurenti môzu uzívat volne a zadarmo. 80. Okrem toho podla spolocnosti Genentech boli spolocnosti Hoechst a Sanofi-Aventis odmenené a protiprávne sa obohatili tým, ze vyberali ( [69]53 ) bezné poplatky z vedeckých a technologických objavov, ku ktorým vôbec neprispeli. Domnieva sa, ze dotknuté medzinárodné rozhodcovské rozhodnutia umoznili spolocnostiam Hoechst a Sanofi-Aventis v rozpore s právom hospodárskej sútaze Únie "zdanit" svojich konkurentov a financne zatazit farmaceutický priemysel vo vseobecnosti, a najmä spolocnost Genentech a jej dcérske spolocnosti, ktoré podnikajú tak v Európe, ako aj vo zvysku sveta. 81. Pokial ide o konkurenciu v pravom zmysle slova, Genentech uvádza, ze Sanofi-Aventis je druhou najväcsou farmaceutickou skupinou v Európe z hladiska príjmov z liekov na predpis a je cinná v oblasti výskumu a rozvoja, ako aj v oblasti výroby liekov vo viacerých terapeutických odvetviach. Dodáva, ze Sanofi-Aventis je jedným z hlavných konkurentov spolocnosti Roche (ktorá je dnes jediným vlastníkom spolocnosti Genentech) v oblasti farmaceutického priemyslu zameraného na výskum. 82. Naopak, spolocnosti Hoechst a Sanofi-Aventis tvrdia, ze rozhodcovské rozhodnutia, ktoré napadla Genentech, majú len velmi obmedzenú spojitost s Európskou úniou. 83. Tvrdia takisto, ze poplatky, ktoré má platit Genentech, nie sú zalozené na ziadnom európskom patente a ze napadnuté medzinárodné rozhodcovské rozhodnutia nemali najmensí dosah na predaje spolocnosti Genentech. Dodávajú takisto, ze jediný rozhodca rozhodol len o otázke, ci spolocnost Genentech bola zmluvne povinná platit poplatky stanovené licencnou zmluvou, a ze poplatky, ktoré sa majú spolocnostiam Hoechst a Sanofi-Aventis zaplatit podla konecného rozhodnutia, boli vypocítané na základe celosvetových predajov lieku Rituxan®, z ktorých sa len 17 % týka Európskej únie, co zodpovedá priblizne 18 miliónom eur za predmetné obdobie od roku 1998 do roku 2008. c) Posúdenie 84. Pokial ide o posúdenie vplyvu na obchod medzi clenskými státmi, stotoznujem sa s názorom Komisie vyjadreným v odpovediach na písomné otázky polozené Súdnym dvorom, ze prinálezí vnútrostátnemu súdu, aby overil, ci vzhladom na povahu predmetného trhu existuje dostatocný stupen pravdepodobnosti, ze povinnost zaplatit poplatky vyplývajúca z konecného rozhodnutia a z licencnej zmluvy, má priamy alebo nepriamy, súcasný alebo potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi a ze tento vplyv nie je zanedbatelný. ( [70]54 ) 85. Pokial ide o obmedzenie hospodárskej sútaze, nejde tu o to, ci Genentech bola z obchodného hladiska znevýhodnená výkladom licencnej zmluvy, ktorý poskytol jediný rozhodca, alebo ci by tento podnik, ako teraz (nesporne) mozno s odstupom pozorovat, neuzavrel takúto zmluvu. ( [71]55 ) Cielom clánku 101 ZFEÚ nie je upravit vseobecným spôsobom obchodné vztahy medzi podnikmi, ale iba zakázat niektoré typy dohôd medzi podnikmi, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. 86. Okrem toho Súdny dvor v rozsudku Ottung ([72]320/87, [73]EU:C:1989:195) skúmal s ohladom na právo hospodárskej sútaze zmluvnú povinnost, na základe ktorej osoba, ktorej bola udelená licencia týkajúca sa patentovaného vynálezu, bola povinná platit poplatok bez casového obmedzenia a to dokonca po skoncení platnosti patentu. 87. V bodoch 11 a 12 tohto rozsudku Súdny dvor rozhodol takto: "Nemozno vylúcit, ze ustanovenie licencnej zmluvy ukladajúce povinnost platit poplatok môze byt zalozené na niecom inom ako na patente. Takéto ustanovenie môze totiz vychádzat skôr z úvahy obchodnej povahy, týkajúcej sa hodnoty prisudzovanej moznostiam vyuzitia priznaným licencnou zmluvou... V prípade, ze povinnost zaplatit poplatky bola urcená na neobmedzenú dobu, a ked teda, ako sa tvrdí, nadalej zaväzuje dlzníka po uplynutí doby platnosti predmetného patentu, vzniká otázka, ci vzhladom na hospodársky a právny kontext licencnej zmluvy povinnost nadalej platit poplatok môze predstavovat obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku [101] ods. 1" ( [74]56 ). 88. Podla Súdneho dvora predmetná povinnost môze porusovat clánok 101 ods. 1 ZFEÚ, ak licencná zmluva nepriznáva drzitelovi licencie právo vypovedat zmluvu v primeranej lehote alebo sa snazí obmedzit slobodu konania drzitela licencie po vypovedaní zmluvy. ( [75]57 ) 89. Hoci je pravda, ze tento rozsudok sa týkal hospodárskych a právnych okolností, ktoré sa mierne lísili od tých, o ktoré ide vo veci samej, ( [76]58 ) domnievam sa, ze táto judikatúra sa môze uplatnit analogicky na túto vec. 90. Tretie ciastocné rozhodnutie potvrdzuje to, ze povinnost spolocnosti Genentech platit poplatky vyplýva nie z vyuzívania technológie chránenej platnými patentmi, ale výlucne z predmetnej licencnej zmluvy. ( [77]59 ) Z výkladu licencnej zmluvy poskytnutého jediným rozhodcom jasne vyplýva, ze podla nemeckého práva obchodným cielom tejto zmluvy bolo umoznit spolocnosti Genentech vyuzívat predmetný aktivátor tak, aby sa vyhla patentovým sporom. Kedze Genentech na rozdiel od iných subjektov, ktoré vyuzívali aktivátor a neuzatvorili takúto licencnú zmluvu so spolocnostami Hoechst a Sanofi-Aventis, naozaj mala prospech z tohto "docasného prímeria" ( [78]60 ) pocas doby platnosti licencnej zmluvy, platby za vyuzívanie aktivátora dlzné podla tejto zmluvy spolocnostou Genentech nie je mozné vrátit bez ohladu na to, ci doslo k eventuálnemu porusovaniu práv z patentov, alebo k zruseniu predmetných patentov. 91. Okrem toho povinnost platit poplatky bola stanovená len na dobu platnosti tejto licencnej zmluvy a Genentech mohla slobodne vypovedat túto zmluvu vo velmi krátkej výpovednej lehote dvoch mesiacov. ( [79]61 ) Od vypovedania licencnej zmluvy sa Genentech teda nachádzala presne v takej istej situácii ako vsetci ostatní pouzívatelia predmetného aktivátora. ( [80]62 ) 92. Dodávam takisto, ze sloboda konania spolocnosti Genentech nebola vôbec obmedzená v období po vypovedaní zmluvy a táto spolocnost nebola viazaná ustanovením, ktoré by jej zakazovalo spochybnit platnost predmetných patentov alebo eventuálne porusovanie práv vyplývajúcich z patentov. Napokon po vypovedaní licencnej zmluvy Genentech podala zaloby o neplatnost patentov na United States District Court for the Northern District of California (Okresný súd Spojených státov pre severný obvod státu Kalifornia). 93. Genentech sa vsak domnieva, ze z rozsudku Windsurfing International/Komisia ([81]193/83, [82]EU:C:1986:75) vyplýva, ze porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ je zjavné, ak je drzitel licencie na patent povinný platit poplatky vypocítané na základe cistej predajnej ceny výrobku, na ktorý sa nevztahuje patent. 94. V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, ze tento systém výpoctu poplatkov zalozený na cistej predajnej cene celého windsurfingu je v zásade takej povahy, ze obmedzuje hospodársku sútaz vo vztahu k windsurfingovým doskám, na ktoré sa patent nevztahoval. ( [83]63 ) V tejto súvislosti Súdny dvor poznamenal v bode 65 tohto rozsudku, ze existoval dopyt tak pre samostatné oplachtenie, ako aj pre samostatné windsurfingové dosky. 95. V tomto rozsudku vsak drzitel patentu prostredníctvom predmetného ustanovenia a v rozpore s clánkom 101 ods. 1 písm. e) ZFEÚ podriadil uzatvorenie zmluvy tomu, aby jeho zmluvný partner prijal dodatocné plnenia ( [84]64 ), ktoré z hladiska svojej povahy alebo obchodného vyuzitia nemali ziadny súvis s predmetom zmluvy. Vo veci samej neexistuje ziadna indícia, z ktorej by vyplývalo, ze výkon tretieho ciastocného rozhodnutia by spôsobil, ze by boli spolocnosti Genentech stanovené povinnosti, ktoré by z hladiska ich povahy alebo obchodného vyuzitia nesúviseli s predmetom licencnej zmluvy. 96. Podla jediného rozhodcu totiz obchodným úcelom licencnej zmluvy bolo vyhnút sa patentovým sporom a v dôsledku toho bol výpocet poplatkov úplne nezávislý od toho, ci existuje platný patent na konecný výrobok. 97. V dôsledku toho sa domnievam, ze clánok 101 ZFEÚ nebráni tomu, aby sa v prípade zrusenia patentov chrániacich technológiu alebo v situácii, ze nedochádzalo k eventuálnemu porusovaniu práv vyplývajúcich z týchto patentov, povazovala za úcinnú licencná zmluvu, ktorá ukladá drzitelovi licencie poplatky za samotné vyuzívanie práv vyplývajúcich z patentu, na ktorý bola udelená licencia, ak jednak obchodným úcelom tejto zmluvy je umoznit drzitelovi licencie vyuzívat predmetnú technológiu a vyhnút sa patentovým sporom a jednak drzitel licencie môze vypovedat licencnú zmluvu v primeranej lehote, a to aj v prípade zrusenia týchto patentov, alebo ak nedochádzalo k eventuálnemu porusovaniu práv vyplývajúcich z týchto patentov. 3. O uplatnitelnosti nariadení stanovujúcich výnimky týkajúce sa transferu technológií 98. Spolocnosti Genentech, Hoechst, Sanofi-Aventis, holandská vláda a Komisia predlozili pripomienky týkajúce sa uplatnitelnosti ustanovení nariadenia Komisie (EÚ) c. 316/2014 z 21. marca 2014 o uplatnovaní clánku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie dohôd o transfere technológií. ( [85]65 ) 99. Francúzska vláda sa naproti tomu domnieva, ze vzhladom na to, ze polozená otázka sa týka realizácie licencnej zmluvy v období od 15. decembra 1998 do 27. októbra 2008, mali by sa na predmetné obdobie uplatnit nariadenie Komisie (ES) c. 240/96 z 31. januára 1996 o uplatnovaní clánku [101] ods. 3 [ZFEÚ] na kategórie dohôd o transfere technológií [neoficiálny preklad] ( [86]66 ) a nariadenie c. 772/2004. 100. Podla mna v prejednávanej veci nie je vhodné skúmat uplatnitelnost týchto troch nariadení oznacených ako nariadenia stanovujúce "výnimky". 101. Okrem skutocnosti, ze Súdny dvor nemá k dispozícii dostatocné informácie na to, aby vykonal uvedenú analýzu, táto analýza by aj tak bola zbytocná, pretoze sa domnievam, ze v súlade s rozsudkom Ottung ([87]320/87, [88]EU:C:1989:195) clánok 101 ods. 1 a 2 ZFEÚ nevyzaduje zrusenie tretieho ciastocného rozhodnutia. Poznamenávam, ze tieto nariadenia stanovujúce výnimky uplatnujú clánok 101 ods. 3 ZFEÚ ( [89]67 ) na kategórie dohôd o transfere technológií a zodpovedajúce zosúladené postupy, ktorých stranami sú iba dva podniky a na ktoré sa vztahuje clánok 101 ods. 1 ZFEÚ. 102. Navyse sa domnievam, ze pripomienky spolocnosti Genentech, podla ktorých povinnost, ktorá jej prinálezí v súlade s tretím ciastocným rozhodnutím, a to zaplatit poplatky na základe celkového objemu predaja lieku MabThera®, predstavuje velmi závazné obmedzenie v zmysle clánku 4 ods. 1 písm. a) a d) nariadenia c. 316/2014, nemozno uznat. 103. Zo spisu na Súdnom dvore totiz nevyplýva, ze by cielom alebo následkom licencnej zmluvy a tretieho ciastocného rozhodnutia bolo jednak obmedzenie moznosti spolocnosti Genentech stanovovat svoje ceny pri predaji produktov tretím stranám ( [90]68 ) alebo jednak obmedzenie jej moznosti "vyuzívat svoje vlastné technologické práva" alebo "vykonávat výskum a vývoj" ( [91]69 ). VI - Návrh 104. Navrhujem preto, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré polozil Cour d'appel de Paris (Odvolací súd Paríz), takto: Clánok 101 ZFEÚ nevyzaduje v prípade zrusenia patentov chrániacich technológiu alebo v prípade, ak nedochádzalo k eventuálnemu porusovaniu práv vyplývajúcich z týchto patentov, zrusenie medzinárodného rozhodcovského rozhodnutia, ktoré povazuje za úcinnú takú licencnú zmluvu, ktorá ukladá drzitelovi licencie povinnost platit poplatky za samotné vyuzívanie práv vyplývajúcich z patentu, na ktorý bola udelená licencia, ak obchodným úcelom tejto licencnej zmluvy je umoznit drzitelovi licencie vyuzívat predmetnú technológiu a vyhnút sa tak patentovým sporom, pod podmienkou, ze drzitel licencie môze vypovedat licencnú zmluvu v primeranej výpovednej lehote, môze spochybnit platnost patentov alebo eventuálne porusovanie práv vyplývajúcich z týchto patentov a po vypovedaní licencnej zmluvy môze slobodne konat. __________________________________________________________________ ( [92]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [93]2 ) Behringwerke následne postúpila svoje práva na spolocnost Hoechst. Od júla 2005 sa spolocnost Hoechst stala dcérskou spolocnostou spolocnosti Sanofi-Aventis, ktorá je 100 %-ným vlastníkom jej základného imania. ( [94]3 ) Pojem definovaný v licencnej zmluve ako "komercne predajné tovary zahrnajúce licencovaný výrobok, predávané vo forme umoznujúcej ich podávanie pacientom na terapeutické pouzitie alebo pouzívanej v rámci diagnostického postupu, ktorých cielom nie je zmena zlozenia, spracovanie, prebalenie alebo zmena etikety pred ich pouzitím a ktoré sa neuvádzajú na trh s týmto cielom". Podla tejto zmluvy pojem "licencované výrobky" oznacuje "materiály (vrátane organizmov), ktorých výroba, vyuzívanie alebo predaj by v prípade neexistencie tejto zmluvy porusovali jeden alebo viacero patentových nárokov, ktorých doba platnosti neuplynula, zahrnutých v právach spojených s patentmi, ktoré sú predmetom licencie". ( [95]4 ) Clánok 8 ods. 3 licencnej zmluvy stanovuje, ze "drzitel licencie môze vypovedat túto zmluvu a licencie udelené na základe tejto zmluvy tak, ze zasle spolocnosti Behringwerke výpoved v tomto zmysle s výpovednou lehotou dvoch (2) mesiacov, ak sa drzitel licencie rozhodne skoncit s vyuzívaním licencných práv vyplývajúcich z týchto licencií". ( [96]5 ) Aktívnou látkou lieku Rituxan® je rituximab. Tento liek bol uvedený na trh od roku 1998 v Spojených státoch amerických pod obchodným oznacením Rituxan® a v Európskej únii pod oznacením MabThera®. Z odpovedí spolocnosti Genentech, ako aj z odpovedí spolocností Hoechst a Sanofi-Aventisna na písomné otázky polozené Súdnym dvorom vyplýva, ze rozhodcovské rozhodnutia, o ktoré ide v tejto veci, sa týkajú celosvetového predaja lieku Rituxan® vrátane predaja tohto lieku pod oznacením "MabThera®". ( [97]6 ) Pôvodným jazykom tretieho ciastocného rozhodnutia je anglictina. Genentech pripojil do spisu "volný" preklad do francúzskeho jazyka jednak v konaní na vnútrostátnom súde a jednak v konaní na Súdnom dvore, ktorý sa pouzíva v týchto návrhoch. ( [98]7 ) Pozri body 322 az 330 tretieho ciastocného rozhodnutia. ( [99]8 ) Pozri bod 326 tretieho ciastocného rozhodnutia. ( [100]9 ) Pozri bod 114 tretieho ciastocného rozhodnutia. ( [101]10 ) Pozri bod 299 tretieho ciastocného rozhodnutia. ( [102]11 ) Jediný rozhodca dospel k záveru, ze na základe nemeckého práva, uplatnitelného na licencnú zmluvu, sa majú zmluvy vykladat nielen s ohladom na ich ustanovenia, ale takisto aj s ohladom na ich genézu, systematický kontext a obchodný úcel (pozri v tomto zmysle bod 255 tretieho ciastocného rozhodnutia). Dospel k záveru, ze obchodné dôvody, ktoré viedli strany k uzatvoreniu licencnej zmluvy, vyplývali z toho, ze v case uzatvorenia tejto zmluvy mala spolocnost Behringwerke zaregistrovaný patentovaný vynález (teda patent EP 177), ktorý Genentech chcela obchodne vyuzívat bez toho, aby jej hrozilo riziko, ze porusí patent (pozri v tomto zmysle bod 258 tretieho ciastocného rozhodnutia). Podla názoru jediného rozhodcu otázka platnosti patentu nie je relevantná v nemeckom práve, ktoré uznáva zmluvný nárok na zaplatenie poplatkov v licencnej zmluve, aj ked je predmetný patent napokon zrusený. Rozhodol, ze podla nemeckého práva môze osoba takisto udelit licenciu k nepatentovanému alebo nepatentovatelnému vynálezu (pozri v tomto zmysle bod 292 tretieho ciastocného rozhodnutia). ( [103]12 ) Pozri v tomto zmysle bod 307 tretieho ciastocného rozhodnutia. ( [104]13 ) Pozri bod 308 tretieho ciastocného rozhodnutia. ( [105]14 ) Pozri bod 313 tretieho ciastocného rozhodnutia. ( [106]15 ) Pozri bod 314 tretieho ciastocného rozhodnutia. ( [107]16 ) Pozri v tomto zmysle bod 161 a bod 1 výroku tretieho ciastocného rozhodnutia. ( [108]17 ) Tieto sumy neboli zmenené rozhodnutím a dodatkom ku konecnému rozhodnutiu, vydanými 25. februára 2013, ktoré sa týkali výpoctu úrokov, ktoré dlhovala Genentech spolocnosti Hoechst (dalej len "dodatok"). ( [109]18 ) Pozri bod 222 konecného rozhodnutia. ( [110]19 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [111]20 ) Pozri bod 6 týchto návrhov. ( [112]21 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [113]22 ) Pozri body 13 az 15 týchto návrhov. ( [114]23 ) Pozri bod 27 týchto návrhov. ( [115]24 ) Pozri najmä stanovisko spolocnosti Genentech v konaní na vnútrostátnom súde (ktorý je uvedený aj v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania), ktorým sa táto spolocnost domáha zrusenia tretieho ciastocného rozhodnutia, konecného rozhodnutia a dodatku. ( [116]25 ) [117]Ú. v. EÚ L 123, s. 11; Mim. vyd. 08/003, s. 74. ( [118]26 ) Pozri body 84 az 97 týchto návrhov. ( [119]27 ) Tri predmetné nariadenia majú ako právny základ nariadenie Rady c. 19/65/EHS z 2. marca 1965 o uplatnovaní clánku [101] ods. 3 [ZFEÚ] na urcité kategórie dohôd a zosúladených postupov ([120]Ú. v. ES 36, 1965, s. 533; Mim. vyd. 08/001, s. 11). ( [121]28 ) Pozri Cour d'appel de Paris (Odvolací súd Paríz), 18. november 2004, Thalčs, RG c. 2002/19606, s. 9; Cour de cassation (Kasacný súd), prvý obcianskoprávny senát, 4. jún 2008, Cytec, c. 06-15.320, Bull. civ. I, c. 162, s. 4. ( [122]29 ) Pozri uznesenie EBS Le Relais Nord-Pas-de-Calais ([123]C-240/12, [124]EU:C:2013:173, bod [125]12 a citovanú judikatúru). ( [126]30 ) Pozri Cour de cassation (Kasacný súd), prvý obcianskoprávny senát, 4. jún 2008, Cytec, c. 06-15.320, Bull. civ. I, c. 162, s. 4. ( [127]31 ) Pozri body 48 a 49 týchto návrhov. ( [128]32 ) Pozri Cour d'appel de Paris (Odvolací súd Paríz), 18. november 2004, Thalčs, RG c. 2002/19606, s. 9. Toto riesenie bolo potvrdené v rozsudku Cytec [Cour de cassation (Kasacný súd), prvý obcianskoprávny senát, 4. jún 2008, Cytec, c. 06-15.320, Bull. civ. I, c. 162, s. 4]. Obe veci sa týkali porusenia práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. ( [129]33 ) Kedze zaloba o neplatnost podla clánku 1520 obcianskeho súdneho poriadku sa týka medzinárodných rozhodcovských rozhodnutí vydaných vo Francúzsku, predmetom preskúmania je samotné medzinárodné rozhodcovské rozhodnutie a nie právny nástroj, na ktorom bolo zalozené, teda v predmetnom prípade licencná zmluva obsahujúca rozhodcovskú dolozku, ktorá viedla k rozhodcovskému konaniu. Je pravda, ze medzinárodné rozhodcovské rozhodnutia predstavujú nie dohody medzi podnikmi v zmysle clánku 101 ZFEÚ, ale medzinárodné súdne rozhodnutia, ktoré sa neviazu na verejný právny poriadok ziadneho státu, ale na medzinárodný rozhodcovský poriadok [pozri Cour de cassation (Kasacný súd), prvý obcianskoprávny senát, 8. júl 2015, Ryanair, c. 13-25.846, FR:CCASS:2015:C100797; pozri v tomto zmysle tiez Cour de cassation (Kasacný súd), prvý obcianskoprávny senát, 23. marec 1994, Hilmarton Ltd, c. 92-15137, Bull. civ. I, c. 104, s. 79; Cour de cassation (Kasacný súd), prvý obcianskoprávny senát, 29. júna 2007, PT Putrabali Adyamulia, c. 05-18053, Bull. civ. I, c. 250]. Z rozsudku Eco Swiss ([130]C-126/97, [131]EU:C:1999:269) vsak jasne vyplýva, ze treba zrusit medzinárodné rozhodcovské rozhodnutie, ak povazuje za úcinnú dohodu medzi podnikmi, ktorá je v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ, aj ked samotné rozhodnutie nepredstavuje dohodu medzi podnikmi. Keby to bolo inak, strany by sa mohli vyhnút uplatneniu clánku 101 ZFEÚ na protisútazné dohody tak, ze by do nich vlozili rozhodcovské dolozky. ( [132]34 ) Pozri rozsudok Eco Swiss ([133]C-126/97, [134]EU:C:1999:269, bod [135]34). Pouzívam tento pojem na odlísenie od niektorých rozhodcovských súdov, v prípade ktorých Súdny dvor rozhodol, ze splnajú kritériá stanovené v judikatúre na to, aby mohli polozit prejudiciálnu otázku (pozri rozsudok Ascendi Beiras Litoral e Alta, Auto Estradas das Beiras Litoral e Alta, [136]C-377/13, [137]EU:C:2014:1754, ako aj uznesenie Merck Canada, [138]C-555/13, [139]EU:C:2014:92). Na základe tejto judikatúry si mozno predstavit, ze rozhodcovské súdy konajúce v rámci Dohovoru o riesení sporov týkajúcich sa investícií medzi státmi a obcanmi druhých státov (ICSID) môzu klást Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky. Pozri v tomto zmysle BASEDOW, J.: EU Law in International Arbitration: Referrals to the European Court of Justice. In: Journal of International Arbitration, zv. 32, 2015, s. 367, 376 az 381. Kedze pocet a význam rozhodcovských konaní v oblasti investícií, v ktorých vznikajú otázky uplatnovania práva Únie, stále rastie, najmä v oblasti státnej pomoci, moznost rozhodcovských súdov klást prejudiciálne otázky by mohla prispiet k správnemu a úcinnému uplatnovaniu práva Únie. ( [140]35 ) Pozri rozsudok Eco Swiss ([141]C-126/97, [142]EU:C:1999:269, body [143]32, [144]33 a [145]40). Pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Högsta domstolen (Najvyssí súd, Svédsko) zo 17. júna 2015 vo veci c. T 5767-13, Systembolaget/The Absolute Company, bod 23. ( [146]36 ) O uvedený prípad ide na vnútrostátnom súde v tejto veci a takisto o neho islo na holandských súdoch vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Eco Swiss ([147]C-126/97, [148]EU:C:1999:269). ( [149]37 ) O takýto prípad islo na litovských súdoch vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Gazprom ([150]C-536/13, [151]EU:C:2015:316), kde otázkou bolo, ci predmetné medzinárodné rozhodcovské rozhodnutie predstavovalo "anti-suit injunction" v rozpore s verejným právom v zmysle clánku V ods. 2 písm. b) Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí uzavretého 10. júna 1958 v New Yorku (Zbierka zmlúv Organizácie spojených národov, zv. 330, s. 3). ( [152]38 ) Existuje samozrejme niekolko výnimiek, ako napríklad zásah súdu (státneho súdu) v sídle rozhodcovské konania ako súdu, ktorý má podporné úlohy v rozhodcovskom konaní. Tieto výnimky vsak nemajú za ciel zabezpecenie dodrziavania práva Únie. Pozri v tomto zmysle rozsudok Rich ([153]C-190/89, [154]EU:C:1991:319), ktorý sa týka konstituovania rozhodcovského súdu. ( [155]39 ) Situácia môze byt odlisná v kontexte medzinárodného rozhodcovského konania v oblasti investícií, ked urcité rezimy ako ten, ktorý je stanovený Dohovorom ICSID, nestanovujú v prípade súdov clenských státov moznost preskúmania súladu medzinárodných rozhodcovských rozhodnutí s európskym právnym poriadkom (pozri najmä clánky 53 a 54 tohto dohovoru). V rozsahu, v akom tieto právne rezimy tak ako Dohovor ICSID spájajú clenské státy s tretími krajinami, patria pod clánok 351 ZFEÚ. Konfliktu medzi medzinárodným rozhodcovským právnym poriadkom a právnym poriadkom Únie by sa dalo vyhnút, keby rozhodcovské súdy mohli klást Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky (pozri poznámku pod ciarou 34). ( [156]40 ) [157]Ú. v. EÚ L 351, s. 1. ( [158]41 ) Pozri v tomto zmysle bod 33 rozsudku Renault ([159]C-38/98, [160]EU:C:2000:225), v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze "súd státu, na ktorý bol podaný návrh na uznanie a výkon, nemôze odmietnut uznanie rozhodnutia pochádzajúceho z iného zmluvného státu len preto, ze sa domnieva, ze v tomto rozhodnutí bolo nesprávne uplatnené vnútrostátne právo alebo právo [Únie], inak by bol spochybnený ciel dohovoru. Naopak, treba uviest, ze v takýchto prípadoch systém opravných prostriedkov zavedený v kazdom zmluvnom státe, doplnený mechanizmom prejudiciálnej otázky stanoveným v clánku [267 ZFEÚ], poskytuje osobám podliehajúcim súdnej právomoci dostatocnú záruku". Súdny dvor následne v bode 34 tohto rozsudku rozhodol, ze "prípadné nesprávne právne posúdenie, o aké ide vo veci samej, nepredstavuje zjavné porusenie podstatného právneho pravidla v právnom poriadku státu, v ktorom bol podaný návrh na uznanie a výkon". ( [161]42 ) Rozsudok Courage a Crehan ([162]C-453/99, [163]EU:C:2001:465, bod [164]27). ( [165]43 ) Profesor Laurence Idot uznáva, ze jeho teória by spôsobila, ze "okrem mimoriadneho prípadu rozhodnutia, ktoré by napríklad zabezpecilo úcinnost kartelu, súd státu by uz viac [nemohol] v rámci prejednávania zaloby proti rozhodnutiu diskutovat o meritórnej otázke týkajúcej sa práva hospodárskej sútaze, ak uz bola vznesená a prejednaná na rozhodcovskom súde". ( [166]44 ) Pozri rozsudok CB/Komisia ([167]C-67/13 P, [168]EU:C:2014:2204, body [169]48 az [170]52). ( [171]45 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [172]46 ) Súdny dvor opiera toto konstatovanie o clánok 3 písm. g) Zmluvy ES [teraz clánok 3 ods. 1 písm. b) ZFEÚ]. Ako som vysvetlil v bode 182 návrhov, ktoré som predniesol vo veci Gazprom ([173]C-536/13, [174]EU:C:2014:2414), "nesúhlasím s takým výkladom rozsudk[u] Eco Swiss ([175]C-126/97, [176]EU:C:1999:269, bod [177]36)..., podla ktorého uz len tá skutocnost, ze urcitá oblast patrí do výlucnej alebo spolocnej právomoci Únie v súlade s clánkami 3 a 4 ZFEÚ, stací na to, aby ustanovenie práva Únie bolo povýsené medzi ustanovenia verejného poriadku. Ak by tomu tak bolo, celé právo Únie, a to od Charty základných práv az po smernicu o prepravovatelných tlakových zariadeniach, by bolo súcastou verejného poriadku...". V bode 177 tých istých návrhov som vysvetlil, citujúc bod 304 rozsudku Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia ([178]C-402/05 P a C-415/05 P, [179]EU:C:2008:461), ze pojem európskeho verejného poriadku môze obsahovat len "zásady, ktoré vyplývajú zo samotných základov právneho poriadku [Únie]" a ktoré nemozno "opomínat, pretoze také opomenutie by bolo neprijatelné z hladiska slobodného a demokratického právneho státu". Ide teda o "kogentn[é] pravidl[o] ta[k] dôlezit[é] pre... právny poriadok [Únie], ze v kontexte prejednávanej veci sa od neho nemozno nijako odchýlit" (pozri bod 100 návrhov, ktoré som predniesol vo veci Bogendorff von Wolffersdorff, [180]C-438/14, [181]EU:C:2016:11). Clánky 101 a 102 ZFEÚ sú v tomto zmysle základnými a podstatnými ustanoveniami pre fungovanie vnútorného trhu, bez ktorých by Únia nefungovala a ktorých porusenie bez ohladu na to, ci ide o hrubé, alebo zjavné porusenie, je neprijatelné z hladiska právneho poriadku Únie. ( [182]47 ) Pozri tiez v tomto zmysle bod 154 návrhov, ktoré som predniesol vo veci Gazprom ([183]C-536/13, [184]EU:C:2014:2414). ( [185]48 ) Pozri rozsudok Ascendi Beiras Litoral e Alta, Auto Estradas das Beiras Litoral e Alta ([186]C-377/13, [187]EU:C:2014:1754), ako aj uznesenie Merck Canada ([188]C-555/13, [189]EU:C:2014:92). V prejednávanej veci jediný rozhodca nepredstavuje "súdny orgán clenského státu" v zmysle tejto judikatúry, pretoze jeho právomoc nie je obligatórna, ale vyplýva zo zmluvného výberu vykonaného slobodne zmluvnými stranami licencnej dohody, ktorý viedol k vydaniu rozhodcovských rozhodnutí, o ktoré ide vo veci samej. ( [190]49 ) V odpovediach na písomné otázky polozené Súdnym dvorom spolocnosti Genentech, Hoechst a Sanofi-Aventis, francúzska vláda a Komisia uviedli, ze tretie ciastocné rozhodnutie sa netýka patentu EP 177. Komisia tvrdí, ze relevantnost dvoch amerických patentov (patenty US 522 a US 140) pre tretie ciastocné rozhodnutie nie je o nic väcsia. Domnieva sa, ze v súlade s právom uplatnitelným na licencnú zmluvu, teda nemeckým právom, odvolanie alebo zrusenie patentu, ktorý je predmetom licencie, nemá dosah na povinnost platit poplatky, pricom dodáva, ze nemecké právo umoznuje udelenie licencie aj k technológii, ktorá nie je patentovaná alebo patentovatelná. Hoechst a Sanofi-Aventis zdôraznujú skutocnost, ze z tretieho ciastocného rozhodnutia jasne vyplýva, ze jediný rozhodca nariadil spolocnosti Genentech zaplatenie poplatkov, ktoré dlhovala spolocnosti Sanofi, pricom vychádzal výlucne z vyuzívania aktivátora, ktorý bol predmetom licencnej zmluvy, na výrobu lieku Rituxan® spolocnostou Genentech v Spojených státoch amerických. ( [191]50 ) Je nesporné, ze podla amerických súdov nedochádzalo k porusovaniu patentov US 522 a US 140. Jediný rozhodca okrem toho konstatoval v bodoch 322 az 330 tretieho ciastocného rozhodnutia, ze aktivátor bol pouzívaný na výrobu lieku Rituxan® v období od 15. decembra 1998 do 27. októbra 2008. Pozri bod 16 týchto návrhov. ( [192]51 ) [193]C-170/13, [194]EU:C:2014:2391. ( [195]52 ) [196]Ú. v. ES L 214, s. 1; Mim. vyd. 13/012, s. 151. ( [197]53 ) Uznesením z 3. októbra 2013 Cour d'appel de Paris (Odvolací súd Paríz) vyhlásil vykonatelnost tretieho ciastocného rozhodnutia, konecného rozhodnutia a dodatku. V nich ulozené povinnosti tak boli predmetom výkonu. ( [198]54 ) Podla Komisie niektoré skutocnosti naznacujú, ze povinnost platit predmetné poplatky môze mat takýto vplyv. "Po prvé geografická pôsobnost licencnej zmluvy je celosvetová a zahrna teda celú Európsku úniu... Po druhé licencná zmluva sa týka technológie, ktorá podla stanoviska [jediného] rozhodcu bola vyuzívaná na výrobu rituximabu, ktorý je aktívnou zlozkou lieku MabThera® uvádzaného na trh v Únii. Po tretie na liek MabThera® bolo vydané povolenie na uvedenie na trh... v súlade s clánkom 3 [nariadenia (EHS) c. 2309/93]. Po stvrté sa zdá, ze spolocnost Genentech predávala liek MabThera® prinajmensom v Nemecku, Francúzsku a Taliansku. Po piate sa zdá, ze Sanofi a [Genentech, ktorá je teraz súcastou skupiny Roche,] sú významnými konkurentmi v oblasti farmaceutického výskumu a konkrétne potenciálnymi konkurentmi v oblasti súvisiacej s liekom Rituxan® (a MabThera®). Po sieste povinnost platit poplatky môze zvysovat výrobné náklady spolocnosti Genentech a spôsobit obmedzenie hospodárskej sútaze na trhoch existujúcich výrobkov a technológií, najmä v oblasti aktivít súvisiacich s liekom MabThera®. Po siedme sa zdá, ze lieky Rituxan® a MabThera® zaznamenávajú obrat viac ako miliardu eur, co ich umoznuje povazovat za lieky nazývané 'blockbuster`". ( [199]55 ) Ako Hoechst a Sanofi-Aventis poznamenali vo svojich odpovediach na písomné otázky polozené Súdnym dvorom, "samotná skutocnost, ze platenie zmluvných poplatkov dlhovaných na základe licencnej zmluvy môze prípadne predstavovat financnú zátaz pre drzitela licencie, v predmetnom prípade pre spolocnost Genentech, nepostacuje na to, aby islo o obmedzenie hospodárskej sútaze. Takáto zátaz len ilustruje obchodnú povahu licencnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená s úplnou znalostou veci riadne obozretnými obchodnými podnikmi s rovnakým postavením a ktorá sa rovnako ako hociktorá iná obchodná zmluva môze ukázat ako obchodne menej výhodná v porovnaní s tým, ako sa to javilo na zaciatku jednej zo strán". ( [200]56 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [201]57 ) Pozri rozsudok Ottung ([202]320/87, [203]EU:C:1989:195, bod [204]13). Genentech sa domnieva, ze Komisia v rozhodnutí z 2. decembra 1975 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku [101 ZFEÚ] (IV/26.949 - AOIP/Beyrard) [neoficiálny preklad] ([205]Ú. v. ES L 6, s. 8) "vyhlásila, ze ide o obmedzenie hospodárskej sútaze v prípade, ked ustanovenie licencnej zmluvy týkajúcej sa patentu 'stanovuje platenie poplatkov poskytovatelovi licencie bez toho, aby boli jeho patenty vyuzívané`. Podla Komisie... je takéto ustanovenie v licencnej zmluve 'nezlucitelné s clánkom [101] ods. 1 rovnako ako povinnost platit poplatky po skoncení platnosti patentu`" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Pripomienky spolocnosti Genentech sa týkajú ustanovenia, ktoré núti drzitela licencie platit poplatky, ked vyrába výrobky uvedené v zmluve bez toho, aby vyuzíval patenty poskytovatela licencie. V tomto rozhodnutí Komisia dospela k záveru, ze ustanovenie malo obmedzujúci úcinok na hospodársku sútaz, pretoze stanovovalo platenie poplatkov poskytovatelovi licencie bez toho, aby sa patenty tohto poskytovatela vyuzívali. V tejto súvislosti sa domnievala, ze toto ustanovenie rovnako ako iné ustanovenie, ktoré stanovovalo povinnost platit poplatky po skoncení platnosti patentu, je nezlucitelné s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. Treba poznamenat, ze Komisia rovnako ako Súdny dvor v bode 13 rozsudku Ottung ([206]320/87, [207]EU:C:1989:195), zdôraznila, ze "povinnost platit poplatky po skoncení platnosti patentu...predstavuje... porusenie clánku [101], pretoze zmluva nepovoluje drzitelovi licencie vypovedat ju" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [208]58 ) Prejednávaná vec sa týka prípadu zrusenia patentov alebo situácie, ked nedochádzalo k eventuálnemu porusovaniu práv z patentov, kým vec, v ktorej bol vydaný rozsudok Ottung ([209]320/87, [210]EU:C:1989:195) sa týkala skoncenia platnosti patentov. ( [211]59 ) Spolocnosti Hoechst a Sanofi-Aventis uvádzajú, ze vnútrostátne právne poriadky viacerých clenských státov stanovujú, ze ked dôjde k zruseniu patentu, drzitel licencie má právo skoncit s platením poplatkov do budúcnosti, ale nemôze si nárokovat vrátenie uz zaplatených poplatkov. ( [212]60 ) Pozri bod 315 tretieho ciastocného rozhodnutia. ( [213]61 ) Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Ottung ([214]320/87, [215]EU:C:1989:195), bola stanovená výpovedná lehota sest mesiacov konciaca 1. októbra v kazdom roku. ( [216]62 ) Na druhej strane, ako uvádza Komisia vo svojich pripomienkach, "povinnost pokracovat v platbách poplatkov bez moznosti vypovedania zmluvy v primeranej lehote by zvysovala výrobné náklady drzitela licencie bez hospodárskeho odôvodnenia, spôsobila by obmedzenie hospodárskej sútaze na trhoch výrobkov a existujúcich technológií a odradila by drzitela licencie od investovania do rozvoja a zlepsenia svojej technológie". ( [217]63 ) Pozri rozsudok Windsurfing International/Komisia ([218]193/83, [219]EU:C:1986:75, bod [220]67). ( [221]64 ) Predmetné ustanovenie licencnej zmluvy nútilo osoby, ktoré získali licenciu, platit poplatky za oplachtenie windsurfingu vyrobené na základe patentu týkajúceho sa len oplachtenia, na základe predajnej ceny celého windsurfingu, ktorý sa skladal z oplachtenia a dosky, pricom dosky neboli chránené patentom. ( [222]65 ) [223]Ú. v. EÚ L 93, s. 17. ( [224]66 ) [225]Ú. v. ES L 31, s. 2. ( [226]67 ) Vsetky tri predmetné nariadenia majú ako právny základ nariadenie c. 19/65. ( [227]68 ) Pozri clánok 4 ods. 1 písm. a) nariadenia c. 316/2014. Pozri v tomto zmysle clánok 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ. ( [228]69 ) Pozri clánok 4 ods. 1 písm. d) nariadenia c. 316/2014. Pozri v tomto zmysle clánok 101 ods. 1 písm. b) ZFEÚ. References 1. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0025 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0026 29. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0027 30. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0028 31. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0029 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0030 35. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0031 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0032 39. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0033 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A316&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A316&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0034 45. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0035 46. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0036 47. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0037 48. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0038 49. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0039 50. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0040 51. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0041 52. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0042 53. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0043 54. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0044 55. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0045 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0046 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A316&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A316&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0047 62. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0048 63. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0049 64. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0050 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2391&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2391&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0051 68. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0052 69. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0053 70. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0054 71. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0055 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0056 75. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0057 76. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0058 77. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0059 78. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0060 79. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0061 80. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0062 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A75&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A75&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0063 84. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0064 85. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0065 86. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0066 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&locale=sk 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0067 90. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0068 91. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#t-ECR_62014CC0567_SK_01-E0069 92. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0001 93. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0002 94. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0003 95. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0004 96. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0005 97. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0006 98. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0007 99. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0008 100. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0009 101. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0010 102. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0011 103. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0012 104. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0013 105. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0014 106. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0015 107. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0016 108. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0017 109. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0018 110. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0019 111. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0020 112. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0021 113. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0022 114. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0023 115. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0024 116. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0025 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 118. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0026 119. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0027 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1965:036:TOC 121. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0028 122. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0029 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A173&locale=sk 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A173&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A173&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point12 126. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0030 127. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0031 128. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0032 129. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0033 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&locale=sk 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 132. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0034 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&locale=sk 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1754&locale=sk 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1754&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A92&locale=sk 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A92&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0035 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&locale=sk 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 146. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0036 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&locale=sk 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 149. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0037 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A316&locale=sk 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A316&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 152. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0038 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A319&locale=sk 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A319&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 155. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0039 156. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0040 157. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:351:TOC 158. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0041 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A225&locale=sk 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A225&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 161. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0042 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&locale=sk 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 165. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0043 166. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0044 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 171. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0045 172. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0046 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2414&locale=sk 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2414&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&locale=sk 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 178. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A461&locale=sk 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A461&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 180. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A11&locale=sk 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A11&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 182. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0047 183. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2414&locale=sk 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2414&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 185. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0048 186. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1754&locale=sk 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1754&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 188. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A92&locale=sk 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A92&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 190. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0049 191. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0050 192. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0051 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2391&locale=sk 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2391&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 195. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0052 196. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:214:TOC 197. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0053 198. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0054 199. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0055 200. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0056 201. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0057 202. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&locale=sk 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 205. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1975:006:TOC 206. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&locale=sk 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 208. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0058 209. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&locale=sk 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 211. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0059 212. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0060 213. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0061 214. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&locale=sk 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A195&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 216. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0062 217. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0063 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A75&locale=sk 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A75&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A75&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 221. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0064 222. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0065 223. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:093:TOC 224. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0066 225. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1996:031:TOC 226. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0067 227. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0068 228. file:///tmp/lynxXXXXjNTBrV/L89935-8785TMP.html#c-ECR_62014CC0567_SK_01-E0069