NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA YVES BOT prednesené 7. júla 2016 ( [1]1 ) Vec C-449/14 P DTS Distribuidora de Televisión Digital SA proti Európskej komisii "Odvolanie -- Státna pomoc -- Schéma pomoci v prospech RTVE -- Zmena existujúcej schémy pomoci -- Danové opatrenia ulozené prevádzkovatelom vysielania a telekomunikacným operátorom, ktoré predstavujú nový spôsob financovania pomoci -- Existencia povinného vztahu urcenia medzi danovými opatreniami a pomocou -- Rozsah kritéria zalozeného na priamom vplyve príjmu z dane na výsku pomoci -- Rozhodnutie Komisie, ktorým sa nový systém financovania vyhlasuje za zlucitelný s vnútorným trhom -- Napadnutie zákonnosti rozhodnutia -- Zamietnutie zaloby o neplatnost Vseobecným súdom" I - Úvod 1. Prejednávaná vec vychádza z rozhodnutia Komisie 2011/1/EÚ ( [2]2 ), ktorým Komisia vyhlásila spanielsku schému pomoci v prospech spolocnosti Corporación de Radio y Televisión Espańola SA (dalej len "RTVE"), prevádzkovatela verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania ciastocne financovaného z dane ulozenej prevádzkovatelom televízneho vysielania a telekomunikacným operátorom, za zlucitelnú s vnútorným trhom. 2. Spolocnost DTS Distribuidora de Televisión Digital SA ( [3]3 ) svojím odvolaním navrhuje zrusit rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 11. júla 2014, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia ( [4]4 ), ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu smerujúcu k zruseniu sporného rozhodnutia. 3. Spolocnosti Telefónica de Espańa SA a Telefónica Móviles Espańa SA ( [5]5 ) podali vzájomné odvolanie, ktorým tiez navrhujú zrusenie tohto rozsudku. 4. Prejednávaná vec poskytuje Súdnemu dvoru moznost objasnit rozsah kritérií, ktoré musia umoznit posúdit rozsah, v akom danové opatrenia predstavujú spôsob financovania státnej pomoci, takze sú neoddelitelnou súcastou tejto pomoci a musia byt preto oznámené Európskej komisii. Toto preskúmanie vyzaduje preukázanie existencie "záväzného vztahu urcenia" medzi týmito opatreniami a dotknutou schémou pomoci. V prejednávanej veci úcastníci konania diskutujú práve o existencii takéhoto vztahu urcenia medzi danami, ktoré odvádzajú prevádzkovatelia televízneho vysielania a telekomunikacní operátori, akými sú DTS a Telefónica, a pomocou vyplácanou RTVE. 5. Komisia totiz v spornom rozhodnutí konstatovala, ze medzi dotknutými danovými opatreniami a pomocou neexistuje takýto záväzný vztah urcenia, pricom sa domnievala, ze uvedené dane nie sú neoddelitelnou súcastou pomoci vyplácanej RTVE a nemôzu byt preto zahrnuté do preskúmania zlucitelnosti tejto pomoci s vnútorným trhom. Komisia tak na základe týchto úvah vyhlásila predmetnú pomoc za zlucitelnú s vnútorným trhom v súlade s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ. 6. Vseobecný súd v napadnutom rozsudku zamietol zalobné dôvody neplatnosti, ktoré DTS a Telefónica uplatnili proti spornému rozhodnutiu. 7. Ja v týchto návrhoch navrhnem, aby Súdny dvor zamietol odvolanie podané spolocnostou DTS. 8. Vysvetlím jednak, ze Vseobecný súd sa nedopustil nijakého nesprávneho právneho posúdenia v rámci svojho posúdenia zákonnosti sporného rozhodnutia a osobitne v rámci uplatnenia kritérií vyvodených Súdnym dvorom na úcely preukázania existencie záväzného vztahu urcenia medzi danovými opatreniami uvalenými na spolocnosti DTS a Telefónica a pomocou vyplácanou RTVE. Vysvetlím tiez, ze Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ze na úcely svojej analýzy nezohladnil niektoré ustanovenia vnútrostátnej právnej úpravy, alebo ze skreslil rozsah relevantného vnútrostátneho práva. 9. Navrhnem tiez, aby Súdny dvor zamietol aj vzájomné odvolanie podané spolocnostami Telefónica, opierajúce sa o jediný odvolací dôvod zalozený na porusení clánku 40 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, kedze Vseobecný súd podla môjho názoru úplne preskúmal prípustnost zalobných dôvodov neplatnosti, ktoré spolocnosti Telefónica uplatnili v prvostupnovom konaní. II - Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 10. Komisia dvomi rozhodnutiami ( [6]6 ) schválila systém financovania RTVE zavedený zákonom Ley 17/2006 de la radio y la televisión de titularidad estatal (zákon c. 17/2006 o verejnom rozhlase a televízii) z 5. júna 2006 ( [7]7 ). Islo o systém zmiesaného financovania, v rámci ktorého bola RTVE príjemcom jednak príjmov pochádzajúcich z jej obchodnej cinnosti, najmä z predaja reklamného priestoru, a jednak platieb od Spanielska vyplácaných ako kompenzácia za plnenie úlohy verejnej sluzby. 11. Uvedený systém financovania bol podstatným spôsobom zmenený zákonom Ley 8/2009 de financiación de la Corporación de Radio y Televisión Espańola SA (RTVE) [zákon c. 8/2009 o financovaní Corporación de Radio y Televisión Espańola SA (RTVE)] z 28. augusta 2009 ( [8]8 ), ktorý nadobudol úcinnost 1. septembra 2009. Tento zákon predovsetkým na úcely kompenzácie strát z obchodných príjmov vo svojom clánku 2 ods. 1 písm. b) az d) a vo svojich clánkoch 4 az 6 zaviedol alebo zmenil viacero danových opatrení, vrátane novej dane vo výske 1,5 % z príjmu prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania so sídlom v Spanielsku. ( [9]9 ) Príspevok z tejto dane do rozpoctu RTVE nemohol presiahnut 20 % celkovej rocnej pomoci pre RTVE. Akýkolvek prebytocný danový príjem sa previedol do vseobecného státneho rozpoctu Spanielska. 12. Okrem toho bola zachovaná aj kompenzácia za plnenie záväzkov verejnej sluzby stanovená v zákone c. 17/2006. Ak by príjem z uvedených danových zdrojov nebol dostatocný na pokrytie financovania celkových nákladov RTVE na plnenie záväzkov verejnej sluzby, Spanielsko bolo podla clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 a clánku 33 zákona c. 17/2006 povinné pokryt tento deficit. 13. Napokon clánok 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 stanovoval maximálnu výsku príjmov RTVE. Celkový rocný príjem RTVE v rokoch 2010 a 2011 nesmel prekrocit 1200 miliónov eur, co sa rovnalo aj maximálnym výdavkom pre kazdý z týchto rokov. Na tri roky 2012 - 2014 bolo stanovené maximálne zvýsenie tejto sumy o 1 % a na nasledujúce roky zvýsenie na základe medzirocnej zmeny indexu spotrebitelských cien. 14. Komisii bola 22. júna 2009 podaná staznost týkajúca sa návrhu zákona c. 8/2009, v nadväznosti na co Komisia 2. decembra 2009 oznámila Spanielskemu královstvu svoje rozhodnutie zacat konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokial ide o zmenu schémy financovania RTVE. ( [10]10 ) 15. Dna 18. marca 2010 Komisia zacala konanie o nesplnení povinnosti podla clánku 258 ZFEÚ, lebo sa domnievala, ze dan uvalená na elektronické komunikácie je v rozpore s clánkom 12 smernice 2002/20/ES ( [11]11 ). Dna 30. septembra 2010 Komisia poziadala vo svojom odôvodnenom stanovisku Spanielske královstvo, aby zrusilo túto dan z dôvodu jej nezlucitelnosti s uvedenou smernicou. 16. Dna 20. júla 2010 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom vyhlásila, ze zmena systému financovania RVTE zavedená zákonom c. 8/2009 je zlucitelná s vnútorným trhom podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. Komisia sa v tejto súvislosti predovsetkým domnievala, ze danové opatrenia zavedené alebo zmenené týmto zákonom nie sú neoddelitelnou súcastou nových prvkov pomoci stanovených týmto zákonom a prípadná nezlucitelnost týchto danových opatrení so smernicou 2002/20 teda neovplyvnuje preskúmanie jej zlucitelnosti s vnútorným trhom. Okrem toho sa domnievala, ze zmenený systém financovania RTVE je v súlade s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ, lebo dodrziava zásadu proporcionality. III - Napadnutý rozsudok 17. Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 24. novembra 2010 DTS podala zalobu o zrusenie sporného rozhodnutia. DTS uviedla na podporu tejto zaloby tri zalobné dôvody zalozené na porusení pojmu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ, pokial ide o oddelitelnost danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009, dalej na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, ako aj clánkov 49 a 63 ZFEÚ. 18. Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol kazdý zo zalobných dôvodov vo veci samej, a teda zalobu v celom rozsahu. IV - Návrhy úcastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom 19. DTS vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- zrusil sporné rozhodnutie alebo subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu, -- zaviazal Komisiu a ostatných úcastníkov konania na náhradu trov konania, ktoré vznikli v konaniach pred Súdnym dvorom a Vseobecným súdom. 20. Komisia navrhuje zamietnut odvolanie a zaviazat DTS na náhradu trov konania. Spolocnosti Telefónica predlozili vyjadrenie k odvolaniu na podporu spolocnosti DTS. Spanielske královstvo a RTVE predlozili svoje vyjadrenia k odvolaniu na podporu Komisie. 21. Spolocnosti Telefónica podali vzájomné odvolanie, v ktorom navrhujú, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok a zaviazal Komisiu, ako aj vedlajsích úcastníkov konania na podporu Komisie na náhradu trov konania, ktoré vznikli v konaniach pred Súdnym dvorom a Vseobecným súdom. RTVE, Spanielske královstvo a Komisia navrhujú zamietnut toto vzájomné odvolanie. DTS nepredlozila vyjadrenie k uvedenému vzájomnému odvolaniu. V - O odvolaní 22. DTS svojím odvolaním vytýka Vseobecnému súdu len to, ze potvrdil analýzu Komisie, pokial ide o skutocnost, ze nebola povinná preskúmat zlucitelnost parafiskálnej dane vo výske 1,5 %, vyberanej podla zákona c. 8/2009 z hrubých prevádzkových príjmov prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania, so Zmluvou o FEÚ. 23. DTS tak smeruje k zruseniu tejto osobitnej výhody RTVE, pricom zdôraznuje, ze sú obe v pozícii priamych konkurentov na trhu nadobúdania audiovizuálneho obsahu. 24. Na podporu svojho odvolania DTS uviedla tri odvolacie dôvody zalozené na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu nesprávneho výkladu pojmu pomoc, dalej na porusení tohto ustanovenia v rozsahu, v akom Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nevykonal úplné preskúmanie existencie pomoci a skreslil spanielske právo, ako aj na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. A - O prípustnosti odvolania 25. RTVE tvrdí, ze odvolanie je neprípustné, kedze svojím rozsahom 40 strán výrazne prekracuje maximálnu dlzku 25 strán povolenú v Praktických pokynoch pre úcastníkov konania v konaniach pred Súdnym dvorom ( [12]12 ), pricom odvolatelka neodôvodnila toto prekrocenie rozsahu. 26. RTVE a Spanielske královstvo sa navyse domnievajú, ze v odvolaní sa presne neuvádza, ktoré body napadnutého rozsudku sa spochybnujú. Odvolanie sa tak obmedzuje len na zopakovanie tvrdení uvedených v prvostupnovom konaní alebo na predlozenie skutkových otázok. 27. DTS tieto tvrdenia spochybnuje. 28. Podla môjho názoru nemozno prijat ziadnu z námietok neprípustnosti, ktoré vzniesli RTVE a Spanielske královstvo. 29. Po prvé, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, praktické pokyny sú orientacné a nie sú vôbec záväzné. Boli prijaté s cielom doplnit a objasnit pravidlá uplatnitelné v konaní pred Súdnym dvorom, a to v záujme riadneho výkonu spravodlivosti, pricom ich cielom nie je nahradit príslusné ustanovenia Statútu Súdneho dvora Európskej únie a Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. ( [13]13 ) Hoci sa tak v bode 20 uvedených pokynov skutocne uvádza, ze odvolania "by... nemali prekrocit 25 strán", tieto pokyny nestanovujú absolútnym spôsobom maximálny pocet strán. ( [14]14 ) Skutocnost, ze odvolanie podané odvolatelkou prekracuje maximálny pocet strán stanovený v praktických pokynoch, tak pri neexistencii výslovných ustanovení v Statúte Súdneho dvora Európskej únie a v rokovacom poriadku nemôze viest k neprípustnosti tohto odvolania. 30. Po druhé preskúmanie odvolania ukazuje, ze odvolatelka presne uvádza nesprávne právne posúdenia, ktorými sa napadnutý rozsudok vyznacuje, a podrobne vysvetluje dôvody, preco by mal byt tento rozsudok zrusený. Za týchto podmienok sú poziadavky vyvodené Súdnym dvorom podla môjho názoru splnené. ( [15]15 ) 31. Okrem toho v rozpore s tvrdeniami RTVE a Spanielskeho královstva sa odvolanie podané spolocnostou DTS neobmedzuje na zopakovanie tvrdení uvedených v prvostupnovom konaní alebo na predlozenie skutkových otázok. DTS totiz napáda spôsob, akým Vseobecný súd vylozil a uplatnil právo Únie a osobitne kritériá vyvodené Súdnym dvorom na úcely preukázania toho, ze danové opatrenia sú neoddelitelnou súcastou schémy pomoci. V tejto súvislosti pripomínam, ze na úcely zabezpecenia potrebného úcinku odvolacieho konania mozno v priebehu odvolacieho konania pred Súdnym dvorom opätovne rozobrat právne otázky preskúmavané v prvostupnovom konaní, takze odvolatel môze zalozit svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach uz pouzitých pred Vseobecným súdom. ( [16]16 ) 32. Vzhladom na tieto skutocnosti teda navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, ze odvolanie podané spolocnostou DTS je prípustné. B - O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu nesprávneho výkladu pojmu pomoc 33. DTS svojím prvým odvolacím dôvodom kritizuje analýzu Vseobecného súdu uvedenú v bodoch 92 az 104 napadnutého rozsudku, na základe ktorej dospel k záveru, ze Komisia oprávnene povazovala tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 za opatrenia, ktoré nie sú neoddelitelnou súcastou schémy pomoci poskytovanej RTVE. Odvolatelka v podstate tvrdí, ze dan, ktorej podlieha, predstavuje pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze rovnako ako v prípade poplatku z priamych predajov liekov predmetnom vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron ([17]C-526/04, [18]EU:C:2006:528), predstavuje asymetrický poplatok zavedený na úcely priameho financovania RTVE. 34. V rozpore s tvrdením Spanielskeho královstva niet podla mna pochýb o prípustnosti tohto odvolacieho dôvodu, kedze odvolatelka kritizuje závery, ktoré Vseobecný súd vyvodil zo skutocností a uplatnitelnej vnútrostátnej právnej úpravy v súvislosti s existenciou záväzného vztahu urcenia medzi dotknutými danovými opatreniami a pomocou vyplácanou RTVE z hladiska kritérií stanovených v judikatúre Súdneho dvora. 35. Tento odvolací dôvod pozostáva z dvoch castí, ktoré sú zalozené na nesprávnom výklade jednak tvrdení odvolatelky a jednak judikatúry Súdneho dvora. 1. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom výklade tvrdení odvolatelky 36. Odvolatelka v prvej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu tvrdí, ze Vseobecný súd sa v bodoch 92 a 93 napadnutého rozsudku nesprávne domnieval, ze sa svojimi tvrdeniami snazila spochybnit zásadu vyvodenú Súdnym dvorom v rozsudkoch z 20. septembra 2001, Banks ([19]C-390/98, [20]EU:C:2001:456), a z 27. októbra 2005, Distribution Casino France a i. ([21]C-266/04 az C-270/04, C-276/04 a C-321/04 az C-325/04, [22]EU:C:2005:657). Vseobecný súd sa mal okrem toho dopustit nesprávneho právneho posúdenia, ked odkázal na tieto rozsudky, a to v rozsahu, v akom sa dotknutá dan odlisuje od vseobecnej dane a pomoc poskytovaná RTVE nespocíva v oslobodení od uvedenej dane. a) Napadnutý rozsudok 37. Vseobecný súd po uvedení tvrdení zalobkyne zahájil v bode 92 napadnutého rozsudku preskúmanie týchto tvrdení pripomenutím rozlisovania, ktoré Zmluva o FEÚ stanovuje medzi pravidlami týkajúcimi sa státnej pomoci na jednej strane a pravidlami týkajúcimi sa vnútrostátnych danových pravidiel na strane druhej. Spresnil tak, ze podla ustálenej judikatúry sa osoby povinné platit dan nemôzu dovolávat toho, ze oslobodenie iných osôb predstavuje státnu pomoc, aby sa vyhli zaplateniu uvedenej dane, pricom v tomto konkrétnom prípade odkázal na rozsudok z 20. septembra 2001, Banks ([23]C-390/98, [24]EU:C:2001:456). 38. V bode 93 napadnutého rozsudku potom Vseobecný súd vysvetlil, ze zalobkyna sa snazí spochybnit túto zásadu, kedze podla jej prístupu "by sa podnik mohol bránit plateniu kazdej dane len tým, ze táto dan slúzi na financovanie výhody, ktorej príjemcom je podnik, ktorý je s ním v konkurencnom vztahu". b) Moja analýza 39. Rovnako ako RTVE a Komisia sa domnievam, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je neúcinná v rozsahu, v akom smeruje proti úvahám, ktoré nie sú súcastou ratio decidendi napadnutého rozsudku. 40. Záver vyvodený Vseobecným súdom v bodoch 103 a 104 napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisia oprávnene povazovala tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009 za opatrenia, ktoré nie sú neoddelitelnou súcastou opatrenia pomoci, sa totiz zakladá na analýze týkajúcej sa existencie záväzného vztahu urcenia medzi uvedenými opatreniami a pomocou vyplácanou RTVE, ako aj na analýze týkajúcej sa prebratia rozsudku zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron ([25]C-526/04, [26]EU:C:2006:528), na prejednávanú vec, ktoré navrhla zalobkyna vo svojich písomných podaniach. 41. Ked Vseobecný súd v bode 92 napadnutého rozsudku zacína preskúmanie druhej casti prvého zalobného dôvodu, len pripomína zásadu, ktorá je základom judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa zaobchádzania s poplatkami nedanového charakteru z hladiska práva v oblasti státnej pomoci. Túto zásadu, podla ktorej sa osoby povinné zaplatit poplatok nemôzu dovolávat toho, ze oslobodenie, z ktorého majú prospech iné osoby, predstavuje státnu pomoc pre to, aby sa vyhli plateniu tohto poplatku alebo získali jeho vrátenie, Súdny dvor výslovne uviedol vo svojom rozsudku zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron ([27]C-526/04, [28]EU:C:2006:528), o ktorý sa odvolatelka výslovne opiera, ako aj vo svojich rozsudkoch z 27. októbra 2005, Distribution Casino France a i. ([29]C-266/04 az C-270/04, C-276/04 a C-321/04 az C-325/04, [30]EU:C:2005:657), a z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium ([31]C-393/04 a C-41/05, [32]EU:C:2006:403). ( [33]17 ) Uvedená zásada bola pripomenutá aj zalobkynou v bode 42 jej návrhu na zacatie konania pred Vseobecným súdom. 42. Vseobecný súd dalej v bode 93 napadnutého rozsudku len predkladá tvrdenia zalobkyne bez toho, aby z nich vyvodil právny záver. 43. V tejto súvislosti poznamenávam, ze odvolatelka sa nedomáha vady skreslenia ako takej. V kazdom prípade hoci odvolatelka tvrdí, ze nikdy nemala v úmysle obhajovat takýto prístup, z tvrdení, ktoré uvádza na podporu druhej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu, jasne vyplýva, ze sa snazí o rozsírenie rozsahu kritéria zalozeného na existencii záväzného vztahu urcenia medzi danou a pomocou financovanou z tejto dane na prípady, v ktorých existuje konkurencný vztah medzi osobami s danovou povinnostou a príjemcom pomoci financovanej z uvedenej dane. Odvolatelka sa tak svojím prístupom snazí zmenit ustálenú judikatúru Súdneho dvora, ktorú Vseobecný súd uviedol v bode 92 napadnutého rozsudku, a dosiahnut zrusenie dane vo výske 1,5 %, ktorá je jej ulozená podla clánku 6 zákona c. 8/2009. 44. S ohladom na tieto skutocnosti a osobitne na skutocnosti uvedené v bodoch 40 az 42 týchto návrhov sa teda domnievam, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je neúcinná. 2. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnom výklade judikatúry Súdneho dvora 45. V druhej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu DTS podporovaná spolocnostami Telefónica spochybnuje analýzu Vseobecného súdu uvedenú v bodoch 99 az 103 napadnutého rozsudku, na základe ktorej dospel k záveru, ze dotknuté dane nie sú porovnatelné s danovým opatrením ulozeným vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron ([34]C-526/04, [35]EU:C:2006:528). a) Napadnutý rozsudok 46. V bodoch 94 az 103 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uvádza dôvody, preco sa prejednávaná vec odlisuje od veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron ([36]C-526/04, [37]EU:C:2006:528), na ktorý sa odvoláva zalobkyna, takze riesenie prijaté Súdnym dvorom v tomto rozsudku nemozno v prejednávanej veci prebrat. Vseobecný súd najskôr v bode 95 napadnutého rozsudku rozhodol, ze kritérium zalozené na existencii konkurencného vztahu medzi osobami s danovou povinnostou a príjemcami pomoci financovanej z tejto dane nestací na zarucenie existencie záväzného vztahu urcenia medzi danou a pomocou v zmysle judikatúry Súdneho dvora. Vseobecný súd dalej v bodoch 96 az 102 napadnutého rozsudku rozvádza specifické aspekty, ktorými sa poplatok dotknutý vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron ([38]C-526/04, [39]EU:C:2006:528), lísi od dane dotknutej v tejto veci. b) Tvrdenia úcastníkov konania 47. Po prvé DTS tvrdí, ze jej ulozená dan sa musí povazovat za neoddelitelnú súcast pomoci schválenej pre RTVE v rozsahu, v akom predstavuje asymetrickú dan porovnatelnú s poplatkom dotknutým vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron ([40]C-526/04, [41]EU:C:2006:528). Táto dan je totiz ulozená len jednej kategórii prevádzkovatelov - prevádzkovatelom plateného televízneho vysielania - ktorí sú v konkurencnej pozícii s RTVE tak na trhu televíznych divákov, ako aj na trhu nadobúdania audiovizuálneho obsahu. Pomoc vyplýva jednak zo skutocnosti, ze konkurent podlieha dani, a jednak zo skutocnosti, ze príjem z tejto dane je povinne urcený na financovanie pomoci. 48. Po druhé DTS tvrdí, ze specifické aspekty rozvedené Vseobecným súdom v bode 98 a nasl. napadnutého rozsudku, ktorými sa poplatok dotknutý vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron ([42]C-526/04, [43]EU:C:2006:528), lísi od dane dotknutej v tejto veci, nie sú relevantné. Jednak ciel dane nie je rozhodujúcim prvkom, lebo pojem pomoc je pojmom objektívnym. V kazdom prípade úcel dane ulozenej spolocnosti DTS je velmi podobný a zjavne porovnatelný s úcelom poplatku skúmaného vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron ([44]C-526/04, [45]EU:C:2006:528). Taktiez vztah medzi danovým opatrením a predmetnou pomocou je rovnako úzky ako v prípade dotknutom v uvedenom rozsudku. DTS v tejto súvislosti tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze prípadná nezlucitelnost dane s právom Únie priamo nevedie k spochybneniu dotknutej pomoci. 49. Po tretie DTS tvrdí, ze dotknutá dan má jasný vplyv na výsku pomoci poskytnutej RTVE v rozsahu, v akom tým, ze je ulozená konkurentovi, poskytuje konkurencnú výhodu príjemcovi pomoci. 50. Vedlajsí úcastník konania na podporu spolocnosti DTS, spolocnosti Telefónica, dodávajú, ze Vseobecný súd sa dopustil aj dalsích nesprávnych právnych posúdení, pokial ide o výklad pojmu "pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 51. Po prvé Vseobecný súd sa mal dopustit nesprávneho právneho posúdenia, ked vykladal podmienky pozadované na to, aby bol spôsob financovania pomoci neoddelitelnou súcastou tejto pomoci, restriktívne, hoci pravidlá sa musia vykladat teleologicky. ( [46]18 ) 52. Po druhé podmienky vyvodené judikatúrou na úcely preukázania existencie záväzného vztahu urcenia medzi danovým opatrením a pomocou, t. j. jednak existencia záväzného ustanovenia vnútrostátneho práva ukladajúceho urcenie dane na financovanie pomoci a jednak preukázanie priameho vplyvu príjmu z dane na výsku pomoci, nie sú odlisnými a kumulatívnymi podmienkami. Urcenie pouzitia dane na financovanie pomoci totiz samo osebe zahrna povinný vztah medzi výskou danových príjmov a výskou pomoci. ( [47]19 ) Vseobecný súd tak prijal nesprávny výklad rozsudku z 13. januára 2005, Streekgewest ([48]C-174/02, [49]EU:C:2005:10). V tomto rozsudku mal Súdny dvor preskúmat len to, ci existuje záväzný vztah urcenia medzi danou a pomocou podla relevantnej vnútrostátnej právnej úpravy, a mal sa domnievat, ze v prípade existencie takéhoto vztahu je priamy vplyv danového opatrenia na výsku pomoci logickým dôsledkom. 53. Po tretie spolocnosti Telefónica tvrdia, ze výklad rozsudkov z 21. októbra 2003, van Calster a. i ([50]C-261/01 a C-262/01, [51]EU:C:2003:571), a z 27. novembra 2003, Enirisorse ([52]C-34/01 az C-38/01, [53]EU:C:2003:640), zo strany Vseobecného súdu je nesprávny. Skutocnost, ze sa Súdny dvor nevyjadruje k poziadavke priameho vplyvu danového opatrenia na výsku pomoci, neznamená, ze by sa Súdny dvor domnieval, ze ide o dodatocnú podmienku na urcenie toho, ci je spôsob financovania pomoci jej súcastou, ale mozno ju vysvetlit tým, ze tieto rozsudky sa týkali prvých vecí, v ktorých Súdny dvor objasnoval otázku oddelitelnosti. 54. RTVE, Spanielske královstvo a Komisia spochybnujú tieto tvrdenia. c) Moja analýza 55. Podla môjho názoru druhá cast prvého odvolacieho dôvodu nastoluje tri otázky týkajúce sa spôsobu, ktorým treba v zmysle judikatúry Súdneho dvora posudzovat existenciu vztahu urcenia medzi danovým opatrením a schémou pomoci. 56. Prvou otázkou, ktorú nastolujú spolocnosti Telefónica, je otázka, ci sú podmienky uvedené v judikatúre na úcely preukázania existencie záväzného vztahu urcenia medzi danovým opatrením a pomocou kumulatívne. 57. Druhá otázka, ktorú nastoluje DTS, sa týka toho, ci je v rozpore s rozhodnutím Vseobecného súdu v napadnutom rozsudku vztah medzi danovými opatreniami zavedenými zákonom c. 8/2009 a pomocou vyplácanou RTVE skutocne rovnako úzky ako vztah medzi danovým opatrením a schémou pomoci dotknutou vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron ([54]C-526/04, [55]EU:C:2006:528), takze je mozné prebrat v prejednávanej veci riesenie prijaté Súdnym dvorom v tomto rozsudku. 58. Napokon tretia otázka, ktorú nastoluje DTS, sa konkrétnejsie týka rozsahu kritéria zalozeného na "priamom vplyve príjmu z dane na výsku pomoci", pricom toto kritérium bolo vyvodené na úcely preukázania existencie záväzného vztahu urcenia medzi danou a dotknutou pomocou. DTS totiz smeruje k rozsíreniu rozsahu uvedeného kritéria tak, aby sa vztahovalo na situáciu, v ktorej dan uvalená na konkurenta poskytuje konkurencnú výhodu príjemcovi pomoci. i) O kritériách, ktoré umoznujú preukázat existenciu záväzného vztahu urcenia medzi danovým opatrením a schémou pomoci 59. Analýza týkajúca sa existencie záväzného vztahu urcenia medzi danou a pomocou nám umozní preukázat, ci táto dan predstavuje spôsob financovania pomoci, a je teda jej neoddelitelnou súcastou. Táto analýza musí tiez umoznit Komisii vykonat primerané a komplexné preskúmanie státnej pomoci. ( [56]20 ) Spôsoby financovania pomoci môzu totiz spôsobovat jej nezlucitelnost s vnútorným trhom. ( [57]21 ) Komisia teda nemôze oddelit preskúmanie pomoci od posúdenia úcinkov spôsobov jej financovania, kedze tieto spôsoby sú neoddelitelnou súcastou predmetnej pomoci. ( [58]22 ) Uvedená analýza musí okrem toho umoznit zabezpecit potrebný úcinok povinnosti oznámenia. V záujme dodrzania tejto povinnosti je teda clenský stát povinný oznámit nielen samotný návrh pomoci, ale aj spôsob financovania pomoci, kedze tento spôsob financovania je neoddelitelnou súcastou plánovaného opatrenia. ( [59]23 ) 60. Súdny dvor vymedzil rozsah zásady zalozenej na existencii záväzného vztahu urcenia medzi danovým opatrením a pomocou vo svojom rozsudku z 13. januára 2005, Streekgewest ([60]C-174/02, [61]EU:C:2005:10), takto: "Na to, aby bolo mozné dan... povazovat za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, musí medzi danou a pomocou podla vnútrostátnej úpravy nevyhnutne existovat záväzný vztah urcenia v tom zmysle, ze výnos dane je povinne urcený na financovanie pomoci. Pokial takýto vztah existuje, výnos dane priamo ovplyvnuje rozsah pomoci a v dôsledku toho posúdenie zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom..." ( [62]24 ). 61. Jednou z otázok nastolených v rámci druhej casti prvého odvolacieho dôvodu je otázka, ci je na úcely preukázania existencie záväzného vztahu urcenia medzi danou a pomocou financovanou z tejto dane potrebné preukázat nielen existenciu záväzného ustanovenia vnútrostátneho práva, ktoré ukladá urcenie dane na financovanie pomoci, ale aj to, ze výska pomoci je ovplyvnená príjmom z dane. 62. Spolocnosti Telefónica totiz tvrdia, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora nejde o odlisné a kumulatívne podmienky, kedze priamy vplyv danového opatrenia na výsku pomoci je logickým dôsledkom vztahu urcenia stanoveného relevantnou vnútrostátnou právnou úpravou. Vseobecný súd tak podla nich vylozil judikatúru Súdneho dvora nesprávne. 63. Treba pripustit, ze formulácia zásady v rozsudku z 13. januára 2005, Streekgewest ([63]C-174/02, [64]EU:C:2005:10) - ktorá sa nachádza aj v rozsudkoch z 27. októbra 2005, Distribution Casino France a i. ([65]C-266/04 az C-270/04, C-276/04 a C-321/04 az C-325/04, [66]EU:C:2005:657), a zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron ([67]C-526/04, [68]EU:C:2006:528) -, je zavádzajúca, kedze Súdny dvor uvádza, ze "[pokial podla vnútrostátnej úpravy existuje záväzný vztah urcenia medzi danou a pomocou], výnos dane priamo ovplyvnuje rozsah pomoci" ( [69]25 ). 64. Uvedené dve podmienky, t. j. jednak existencia záväzného ustanovenia vnútrostátneho práva ukladajúceho urcenie dane na financovanie pomoci a jednak preukázanie priameho vplyvu príjmu z dane na výsku pomoci, sú podla môjho názoru a v súlade s rozhodnutím Vseobecného súdu kumulatívne. 65. Predovsetkým je uzitocné pripomenút najstarsie základy zásady vyvodenej Súdnym dvorom v jeho rozsudku z 13. januára 2005, Streekgewest ([70]C-174/02, [71]EU:C:2005:10) poukázaním na bod 17 rozsudku z 25. júna 1970, Francúzsko/Komisia ([72]47/69, [73]EU:C:1970:60). Súdny dvor totiz v tomto bode uviedol, ze "posúdenie Komisie musí... zohladnit vsetky priame a nepriame faktory, ktorými sa sporné opatrenie vyznacuje, teda nielen samotnú pomoc poskytovanú v prospech vybraných státnych cinností, ale aj nepriamu pomoc, ktorú môze predstavovat aj spôsob jej financovania a úzky vztah, v rámci ktorého objem pomoci závisí od výnosu z dane" ( [74]26 ). 66. Kedze pri neexistencii vnútrostátnej právnej úpravy nemozno danový príjem urcit na konkrétny výdavok, prvá podmienka zalozená na existencii záväzného ustanovenia vnútrostátneho práva ukladajúceho urcenie dane na financovanie pomoci je nevyhnutným predpokladom. Táto podmienka vsak sama osebe nestací na preukázanie rozsahu, v akom výnos z tohto príjmu skutocne ovplyvnuje výsku pomoci, lebo clenské státy môzu nad rámec ustanovení vnútrostátneho práva ukladajúcich toto urcenie disponovat urcitou mierou volnej úvahy pri urcovaní pouzitia svojich príjmov alebo zaviest mechanizmus úpravy, ktorým sa narusí úzky vztah urcenia stanovený vnútrostátnou právnou úpravou. Na posúdenia existencie a prípadnej intenzity vztahu urcenia medzi danou a pomocou je teda potrebné urcit rozsah, v akom je predmetná dan skutocne financovaná z príjmu z tejto dane a závislá od tohto príjmu. 67. Práve to podla mna zjavne vyplýva z poznámky, ktorú Súdny dvor uviedol in fine v bode 17 svojho rozsudku z 25. júna 1970, Francúzsko/Komisia ([75]47/69, [76]EU:C:1970:60). Súdny dvor v uvedenom rozsudku navyse konstatoval existenciu záväzného vztahu urcenia v prípade, ked sporný spôsob financovania umoznuje automaticky zvýsit sumu pomoci úmerne k zvýseniu výnosu z dane. ( [77]27 ) 68. Dalej je uzitocné spresnit, ze Súdny dvor vo svojej najnovsej judikatúre preformuloval túto zásadu, pricom jasnejsie uviedol, ze medzi danou a pomocou existuje vztah záväzného urcenia podla relevantnej vnútrostátnej právnej úpravy, ak "výnos z dane je povinne urcený na financovanie pomoci a priamo ovplyvnuje jej výsku" ( [78]28 ). 69. Vo svojom rozsudku z 22. decembra 2008, Régie Networks ([79]C-333/07, [80]EU:C:2008:764), teda Súdny dvor preskúmal kazdú z týchto podmienok. Vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, vyplývalo z relevantnej vnútrostátnej právnej úpravy, ze dan z reklamy je vyberaná osobitne a výlucne na financovanie predmetnej pomoci rozhlasovému vysielaniu. ( [81]29 ) Okrem toho cistý výnos z dane z reklamy bol výlucne a v celom rozsahu záväzne urcený na financovanie pomoci rozhlasovému vysielaniu, a preto priamo ovplyvnoval jej výsku. ( [82]30 ) Za týchto podmienok Súdny dvor rozhodol, ze výnos z dane ovplyvnuje výsku vyplácanej pomoci, kedze priznanie tejto pomoci a aj jej objem závisia od výnosu z tejto dane, takze túto dan treba povazovat za neoddelitelnú súcast systému pomoci na rozhlasové vysielanie. ( [83]31 ) 70. Obídenie tejto podmienky, ako to navrhuje odvolatelka, by napokon zbavilo zásadu stanovenú Súdnym dvorom akéhokolvek potrebného úcinku. Súdny dvor totiz nehovorí o "právne" záväznom vztahu, ale o záväznom vztahu "urcenia" medzi danou a opatrením pomoci. Pojem urcenie, ktorý sa v anglickom znení judikatúry prekladá ako "hypothecation", je vypozicaný z úctovnej a financnej terminológie a vztahuje sa na vyclenenie príjmu, ktorý sa vyberá prostredníctvom osobitnej dane, na konkrétny výdavok. Je teda potrebné v kazdom jednotlivom prípade urcit, ci sú na základe vnútrostátnej právnej úpravy a jej praktického uplatnenia dotknuté danové príjmy skutocne a osobitne urcené na financovanie pomoci, a to odchylne od zásady univerzálnosti danových príjmov. 71. S ohladom na tieto skutocnosti sa domnievam, ze z hladiska judikatúry Súdneho dvora podmienka zalozená na existencii záväzného ustanovenia vnútrostátnej právnej úpravy ukladajúceho urcenie dane na financovanie pomoci sama osebe nestací na preukázanie toho, ze je dan neoddelitelnou súcastou opatrenia pomoci. Pokial existuje takéto ustanovenie vnútrostátneho práva, ako je to v prejednávanej veci, ( [84]32 ) je okrem toho potrebné urcit, ci príjem z dane priamo ovplyvnuje výsku pomoci. 72. Vseobecný súd sa preto podla môjho názoru nedopustil nijakého nesprávneho právneho posúdenia, ked sa s ohladom na uvedenú judikatúru domnieval, ze obe vyssie uvedené podmienky sú kumulatívne, takze tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti uviedli spolocnosti Telefónica, treba preto zamietnut ako nedôvodné. ii) O prebratí riesenia, ktoré Súdny dvor prijal vo svojom rozsudku zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron ([85]C-526/04, [86]EU:C:2006:528) 73. Domnievam sa, ze úvahy Súdneho dvora uvedené v jeho rozsudku zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron ([87]C-526/04, [88]EU:C:2006:528) ( [89]33 ) nie je mozné prebrat na túto vec, takze Vseobecný súd sa podla môjho názoru nedopustil nijakého nesprávneho právneho posúdenia, ked odlísil tri dotknuté danové opatrenia od danového opatrenia predmetného v uvedenom rozsudku. 74. Ak rozlísenie, ktoré Vseobecný súd vykonáva v bode 100 napadnutého rozsudku v súvislosti s úcelom pomoci, nie je podla mna rozhodujúcim faktorom, okolnosti uvedené v bodoch 101 a 102 tohto rozsudku naopak umoznujú jasne odlísit prejednávanú vec od veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron ([90]C-526/04, [91]EU:C:2006:528). 75. Po prvé ako Vseobecný súd správne uviedol v bode 101 napadnutého rozsudku, vztah medzi danovými opatreniami a dotknutou pomocou zjavne nemôze byt rovnako úzky ako vztah medzi poplatkom z priamych predajov liekov, ktorý znása Laboratoires Boiron SA, a oslobodením priznaným velkoobchodným distribútorom. 76. Vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron ([92]C-526/04, [93]EU:C:2006:528), totiz existovalo vnútorné prepojenie medzi poplatkom a pomocou (oslobodením od tohto poplatku), co sú podla Súdneho dvora "dva neoddelitelné prvky jedného a toho istého danového opatrenia" ( [94]34 ), ktoré, ako uviedol Vseobecný súd v napadnutom rozsudku, neumoznovalo odlísit jedno od druhého, co zjavne nie je prípad prejednávanej veci. Neuplatnitelnost danového opatrenia z dôvodu jeho nezlucitelnosti s právom Únie viedla teda logicky a priamo k zániku pomoci. 77. Okrem toho treba konstatovat, ze výska pomoci vyplácanej RTVE z titulu financovania jej záväzkov verejnej sluzby nezávisí od výsky dotknutého danového príjmu vybraného od prevádzkovatelov plateného televízneho vysielania. 78. Na jednej strane z clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 a z clánku 33 zákona c. 17/2006 - ktorých znenie podla mna Vseobecný súd neskreslil, ako preukázem v rámci preskúmania druhého odvolacieho dôvodu -, vyplýva, ze výska pomoci priznanej RTVE v rámci financovania jej záväzkov verejnej sluzby sa vypocíta na základe cistých nákladov na záväzky verejnej sluzby, ktoré RTVE znásala v predchádzajúcich rokoch. ( [95]35 ) 79. Na druhej strane hoci nepochybne existuje záväzný legislatívny vztah medzi dotknutým príjmom z dane a pomocou vyplácanou RTVE, vnútrostátna právna úprava stanovuje mechanizmus úpravy, uvedený Vseobecným súdom v bode 101 napadnutého rozsudku, ktorý podla mna bráni domnienke, ze sú splnené obe podmienky uvedené judikatúrou. 80. Spanielsko totiz uplatnuje premennú tak smerom nahor, ako aj smerom nadol, kedze sa zaväzuje v prípade nedostatku príjmov pokryt vsetky náklady RTVE a v prípade prebytku previest prebytocný príjem do svojho vseobecného rozpoctu, pricom si tiez ponecháva mieru volnej úvahy týkajúcu sa podielu danových príjmov, ktorý chce v skutocnosti poskytnút RTVE. ( [96]36 ) Vztah medzi danou a pomocou nie je teda vztahom "priamym a neoddelitelným", na aký poukázal generálny advokát Geelhoed vo svojich návrhoch vo veci Streekgewest ([97]C-174/02, [98]EU:C:2004:124). 81. Clánok 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 a clánok 33 zákona c. 17/2006, na ktoré Vseobecný súd výslovne poukazuje v bode 101 napadnutého rozsudku, tak zavádzajú zásadu celkového pokrytia nákladov vzniknutých RTVE v súvislosti so záväzkami verejnej sluzby, ktorá Spanielsku ukladá povinnost znásat ich. Ako Vseobecný súd uvádza v bodoch 9, 80 a 101 napadnutého rozsudku, ak zdroje financovania, ktorými RTVE disponuje, nepostacujú na pokrytie vsetkých nákladov RTVE súvisiacich s plnením jej záväzkov verejnej sluzby, Spanielsko je povinné pokryt tento deficit. Financovanie cistých nákladov na záväzky verejnej sluzby poskytovanej RTVE je tak zabezpecené nezávisle od príjmu vytvoreného z dotknutých danových opatrení. ( [99]37 ) 82. Naopak v prípade prebytku sa prebytocný príjem prevedie do vseobecného státneho rozpoctu, takze sa vyclení na iné úcely. ( [100]38 ) 83. Skutocnost, ze sú danové príjmy vyssie alebo nizsie, ako sa ocakávalo, nemá teda vplyv na plánovanú sumu náhrady priznanej RTVE na úcely plnenia úlohy verejnej sluzby. ( [101]39 ) 84. Hoci teda systém zavedený vnútrostátnou právnou úpravou stanovuje zahrnutie príjmu z dane do pomoci vyplácanej RTVE, mechanizmus úpravy uvedený v clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 a v clánku 33 zákona c. 17/2006, ako aj miera volnej úvahy ponechanej Spanielsku tento vztah podla môjho názoru skreslujú. Uvedený vztah medzi danou a schémou pomoci nie je zjavne prerusený, ale v kazdom prípade nie je dostatocne úzky na to, aby jednak splnal kritérium priameho vplyvu uvedené v judikatúre a jednak umoznil prebrat v prejednávanej veci riesenie, ktoré Súdny dvor prijal vo svojom rozsudku zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron ([102]C-526/04, [103]EU:C:2006:528). 85. A napokon hoci máme záväzný vztah na základe rozpoctovej polozky, tento vztah sa neodráza vo výske pomoci vyplácanej RTVE. 86. Tvrdenie odvolatelky, podla ktorého mal Vseobecný súd nesprávne konstatovat, ze prípadná nezlucitelnost dane s právom Únie priamo nevedie k spochybneniu dotknutej pomoci, treba preto zamietnut. iii) O kritériu zalozenom na konkurencnej výhode v prospech príjemcu pomoci 87. DTS tvrdí, ze dan má v rozpore s rozhodnutím Vseobecného súdu "priamy vplyv na výsku pomoci" v rozsahu, v akom túto dan znása konkurencný podnik príjemcu pomoci, cím sa tomuto príjemcovi pomoci poskytuje konkurencná výhoda. Inými slovami pomoc je o to významnejsia, ze je financovaná z dane vyberanej od konkurentov. 88. Podla môjho názoru sa Vseobecný súd v bode 102 napadnutého rozsudku nedopustil nijakého nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze existencia konkurencného vztahu medzi osobami s danovou povinnostou a príjemcom pomoci financovanej touto danou nestací na vyvodenie záveru, ze je dan neoddelitelnou súcastou tejto pomoci. 89. Na jednej strane je zrejmé, ze v súlade s judikatúrou Súdneho dvora musia byt na úcely preukázania toho, ze je dan neoddelitelnou súcastou opatrenia pomoci, splnené dve podmienky: -- musí existovat záväzné ustanovenie vnútrostátneho práva, ktoré ukladá urcenie dane na financovanie pomoci, a -- príjem z dane musí mat priamy vplyv na výsku pomoci 90. Ak nie je jedna z týchto podmienok splnená, nemozno sa domnievat, ze je dan neoddelitelnou súcastou opatrenia pomoci a kritérium zalozené na existencii konkurencnej výhody nestací na vyvázenie tohto záveru. 91. Ako uviedol generálny advokát Geelhoed vo svojich návrhoch vo veci Streekgewest ([104]C-174/02, [105]EU:C:2004:124), otázku, ci existuje priamy a neoddelitelný vztah medzi danou a pomocou financovanou prostredníctvom tejto dane, je potrebné skúmat z prípadu na prípad na základe znenia príslusných ustanovení, ich struktúry, konkrétneho uplatnovania a "hospodárskeho kontextu, v ktorom sa uplatnujú" ( [106]40 ). V tejto súvislosti predovsetkým uviedol, ze ukazovatelmi existencie takéhoto vztahu sú rozsah a spôsob, v akom má kombinácia dane a pomoci vplyv na hospodársku sútaz v príslusnom priemyselnom (pod)odvetví alebo (sub)oblasti. ( [107]41 ) 92. Vo svojom rozsudku z 22. decembra 2008, Régie Networks ([108]C-333/07, [109]EU:C:2008:764), vsak Súdny dvor rozhodol, ze nejde o rozhodujúci faktor. 93. Po prvé, ako Súdny dvor uviedol v tomto rozsudku, nejde tu o meritórne posúdenie zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom, ktoré vykonáva Komisia na základe clánku 107 ZFEÚ a v rámci ktorého má preskúmanie konkurencných vztahov zjavne svoj význam, ( [110]42 ) ale o posúdenie existencie "záväzného vztahu urcenia" medzi danou a schémou pomoci financovanej touto danou na úcely urcenia rozsahu povinnosti oznámenia stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 94. Po druhé otázkou je, ci má príjem z dane priamy vplyv na "výsku pomoci", pricom tento pojem treba vykladat v tom najzákladnejsom úctovnom zmysle ako pojem týkajúci sa sumy alebo objemu pomoci. V nemeckom a anglickom znení judikatúry sa "výska pomoci" prekladá výrazmi "den Umfang der Beihilfe" a "the amount of the aid". ( [111]43 ) Odpoved na túto otázku vychádza z cisto úctovného posúdenia, a teda vylucuje analýzu konkurencných vztahov medzi osobami s danovou povinnostou a príjemcom pomoci. 95. Po tretie zavedenie dodatocného kritéria v podobe otázky konkurencného vztahu medzi osobami s danovou povinnostou a príjemcom pomoci, ktorá je financovaná touto danou, by podla Súdneho dvora mohlo mat vplyv na úcinnost kontroly vykonávanej Komisiou. Táto kontrola by totiz závisela od predbezného a jednostranného posúdenia existencie a stavu konkurencných vztahov zo strany kazdého clenského státu. ( [112]44 ) Toto riziko je podla mna o to vyssie, ze v praxi sa takáto dan vyberá na odvetvovej úrovni, takze osoby s danovou povinnostou a príjemca dane pôsobia na tom istom trhu alebo na prepojených trhoch. 96. Keby som mal súhlasit s tvrdením odvolatelky, znamenalo by to, ze kritérium zalozené na záväznom vztahu urcenia by bolo splnené vzdy, ked sa dan vyberá na odvetvovej úrovni a vztahuje sa na podniky, ktorú sú s príjemcom pomoci v konkurencnej pozícii. Takýto výklad by vsak bol v zjavnom rozpore s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora. Súdny dvor mal totiz v úmysle vykladat záväzný vztah urcenia velmi restriktívne, aby sa dodrzalo presné vymedzenie, ktoré Zmluva o FEÚ zavádza medzi pravidlami týkajúcimi sa státnej pomoci na jednej strane a pravidlami týkajúcimi sa narusení hospodárskej sútaze, ktoré vyplývajú z danových ustanovení prijatých clenskými státmi, na druhej strane. 97. Vzhladom na tieto skutocnosti sa preto domnievam, ze Vseobecný súd na úcely svojho posúdenia existencie záväzného vztahu urcenia medzi dotknutými danovými opatreniami a pomocou vyplácanou RTVE správne zamietol tvrdenie zalobkyne zalozené na údajnej konkurencnej výhode, z ktorej má RTVE prospech z dôvodu dane ulozenej jej konkurentom. 98. Námietku, ktorú v tejto súvislosti vzniesla DTS, treba preto zamietnut ako nedôvodnú. iv) O skutocnosti, ze prebytok príjmov, ktorým RTVE disponuje, sa prevádza do rezervného fondu a prípadne sa presúva do státneho rozpoctu ( [113]45 ) 99. DTS vytýka Vseobecnému súdu, ze sa domnieval, ze príjem z dane nemá vplyv na výsku pomoci, kedze ako vyplýva z bodov 66 a 67 napadnutého rozsudku, príjmy presahujúce cisté náklady na verejnú sluzbu sa prevádzajú do rezervného fondu alebo sa presúvajú do státneho rozpoctu a bola stanovená maximálna hranica príjmov RTVE. Existencia takejto maximálnej hranice je irelevantná. V súlade s rozsudkom z 22. decembra 2008, Régie Networks ([114]C-333/07, [115]EU:C:2008:764), totiz aby bolo v takom prípade mozné dospiet k záveru, ze dan ovplyvnuje výsku pomoci, by bolo relevantné, aby jej stanovenie v rámci tejto maximálnej hranice záviselo aj od prognóz príjmov plynúcich z dane, ako je to v prejednávanej veci. 100. Domnievam sa, ze táto výhrada je nedôvodná. 101. Ako som uviedol, skutocnost, ze prebytok príjmov, ktorými RTVE disponuje, sa v súlade s clánkom 33 zákona c. 17/2006 a clánkom 8 zákona c. 8/2009 prevádza do rezervného fondu a prípadne sa presúva do státneho rozpoctu, narúsa záväzný vztah urcenia medzi danovými príjmami a dotknutou pomocou. Za tohto predpokladu výnos z dane automaticky neovplyvnuje výsku pomoci, kedze prebytok sa prerozdelí na iné úcely a neumozní navýsit sumu pomoci. 102. Paralela s rozsudkom z 22. decembra 2008, Régie Networks ([116]C-333/07, [117]EU:C:2008:764), je podla mna irelevantná. Vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, bol totiz výnos z dane z reklamy výlucne a "v celom rozsahu" záväzne urcený na financovanie pomoci rozhlasovému vysielaniu, ako to výslovne vyplýva z bodu 104 tohto rozsudku. Okrem toho hoci túto pomoc skutocne prideloval výbor, tento výbor nemal právomoc záväzne urcit disponibilné fondy na iné úcely, ako bola uvedená pomoc. V prejednávanej veci vsak zjavne nejde o takýto prípad, a to v rozsahu, v akom dotknuté danové príjmy nie sú výlucne a v celom rozsahu urcené na financovanie pomoci, kedze prebytocné príjmy sa presúvajú do rezervného fondu a prípadne do státneho rozpoctu s cielom prerozdelit ich na iné úcely. 103. Vseobecný súd sa teda podla môjho názoru nedopustil nijakého nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze mechanizmus uvedený v clánku 33 zákona c. 17/2006 a v clánku 8 zákona c. 8/2009 neumoznuje domnievat sa, ze dan má priamy vplyv na výsku pomoci urcenej RTVE. 104. Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti treba zamietnut druhú cast prvého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú. 105. Preto navrhujem, aby Súdny dvor vyhlásil prvý odvolací dôvod uvedený odvolatelkou, zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu nesprávneho výkladu pojmu pomoc, ako ciastocne neúcinný a ciastocne nedôvodný. C - O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nedostatocnom súdnom preskúmaní, ktoré vykonal Vseobecný súd, a na skreslení uplatnitelnej vnútrostátnej právnej úpravy v rámci jeho posúdenia týkajúceho sa porusenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ 106. Svojím druhým odvolacím dôvodom DTS kritizuje analýzu vnútrostátnej právnej úpravy, ktorú Vseobecný súd vykonal v bodoch 66, 67 a 69 napadnutého rozsudku, a na základe ktorej dospel v bodoch 102 az 104 napadnutého rozsudku k záveru, ze dan ulozená tejto spolocnosti nemá vplyv na pomoc poskytovanú RTVE a nie je teda neoddelitelnou súcastou schémy pomoci. 107. Tento druhý odvolací dôvod pozostáva z dvoch castí. 108. Prvá cast je zalozená na nedostatocnom súdnom preskúmaní, ktoré Vseobecný súd vykonal v rámci svojho posúdenia existencie záväzného vztahu urcenia medzi danou a dotknutou pomocou. 109. Pokial ide o druhú cast, tá je zalozená na vade skreslenia uplatnitelnej vnútrostátnej právnej úpravy v rozsahu, v akom Vseobecný súd na úcely svojej analýzy údajne nezohladnil skutocnost, ze predbezný rozpocet RTVE sa stanovuje so zretelom na predpokladanú výsku danových príjmov, takze táto suma priamo ovplyvnuje výsku sumy pomoci. 1. Napadnutý rozsudok 110. Vseobecný súd v bode 65 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze vzhladom na znenie zákona c. 8/2009 nezávisí výska pomoci urcenej RTVE od výsky platieb ulozených zalobkyni, kedze výska pomoci sa stanovuje podla cistých nákladov na poskytovanie verejnej sluzby. 111. Na úcely odôvodnenia tohto záveru Vseobecný súd jednak v bodoch 66 az 68 napadnutého rozsudku preskúmal znenie clánku 33 zákona c. 17/2006, clánku 3 ods. 2 a clánku 8 zákona c. 8/2009, ktoré definujú úlohu Spanielska za predpokladu, ze príjmy, ktorými disponuje RTVE, prekrocia náklady na poskytovanie verejnej sluzby. 112. Vseobecný súd tiez v bode 69 napadnutého rozsudku preskúmal znenie clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009, ktorý definuje úlohu Spanielska za predpokladu, ze príjmy, ktorými disponuje RTVE, nestacia na pokrytie nákladov na poskytovanie verejnej sluzby. 2. O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu zalozenej na nedostatocnom súdnom preskúmaní, ktoré vykonal Vseobecný súd a) Tvrdenia úcastníkov konania 113. Prvou castou svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze súdne preskúmanie, ktoré Vseobecný súd vykonal v súvislosti so sporným rozhodnutím, bolo nedostatocné. Vseobecný súd jednak údajne nezohladnil vsetky relevantné ustanovenia spanielskeho právneho rámca, najmä clánok 34 zákona c. 17/2006 a clánok 44 mandato-marco a la Corporación RTVE previsto en el articulo 4 de la Ley 17/2006 de la radio y la televisión de titularidad estatal, aprobado por los plenos del congreso de los diputados y del senado (rámcový mandát udelený RTVE, upravený v clánku 4 zákona c. 17/2006 schváleného na plenárnej schôdzi poslaneckou snemovnou a senátom) ( [118]46 ). Z týchto ustanovení jasne vyplýva, ze RTVE je zo zákona povinná zostavit vlastný rozpocet zohladnujúci nielen predpokladané náklady na úlohu verejnej sluzby, ale aj predpokladané príjmy, vrátane príjmu z dotknutej dane. Tým by sa preukázalo, ze predpokladaná výska príjmov z dane ulozenej spolocnosti DTS ovplyvnuje výsku pomoci, ktorú RTVE poberá. 114. Vseobecný súd tiez údajne nevykonal úplné preskúmanie posúdení Komisie týkajúcich sa podmienok stanovených v rozsudku z 22. decembra 2008, Régie Networks ([119]C-333/07, [120]EU:C:2008:764), podla ktorých príjem z dane ovplyvnuje výsku sumy pomoci, pokial sa poskytnutá dotácia vypocíta podla "ocakávaného" výnosu alebo "predpokladanej výsky" príjmov z dane. Vseobecný súd totiz nepreskúmal, v akom rozsahu je výpocet pomoci ovplyvnený predpokladanou výskou príjmov, ale obmedzil sa len na schválenie analýzy Komisie. 115. RTVE, Spanielske královstvo a Komisia spochybnujú prípustnost tohto tvrdenia. RTVE a Spanielske královstvo zdôraznujú, ze Vseobecný súd nie je povinný odkazovat na kazdé ustanovenie vnútrostátneho právneho rámca, ktoré je uplatnitelné. Okrem toho DTS v konaní pred Vseobecným súdom nepovazovala clánok 34 zákona c. 17/2006 a clánok 44 rámcového mandátu za relevantné. Komisia zdôraznuje, ze DTS sa na clánok 33 a clánok 34 zákona c. 17/2006, clánok 44 rámcového mandátu a clánok 2 ods. 2 a clánok 8 zákona c. 8/2009 neodvolávala vo svojej zalobe ani vo svojej replike pred Vseobecným súdom. Vseobecnému súdu vsak neprislúcha, aby v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Komisie bez návrhu poukazoval na pravidlá vnútrostátneho práva. 116. V kazdom prípade sa RTVE, Spanielske královstvo a Komisia domnievajú, ze tieto výhrady sú nedôvodné. b) Moja analýza i) O prvom tvrdení zalozenom na nezohladnení clánku 34 zákona c. 17/2006 a clánku 44 rámcového mandátu 117. Na úvod treba spresnit, ze napriek významu, ktorý DTS zrejme prikladá uvedeným clánkom v rámci tohto odvolania, nespomenula ich v ziadnom zo svojich písomných podaní predlozených v priebehu konania pred Vseobecným súdom. Skutocnost, ze DTS v rámci svojho návrhu na zacatie konania ani v rámci svojej repliky nepovazovala za uzitocné spomenút uvedené ustanovenia, podla môjho názoru preukazuje, ze nejde o podstatné alebo relevantné ustanovenia. 118. Ako DTS zdôraznuje v poznámke pod ciarou 3 svojho odvolania, znenia zákona c. 17/2006 a rámcového mandátu boli predlozené v prílohe vyjadrenia k zalobe podaného Komisiou a vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania podaného RTVE pred Vseobecným súdom. V prvom rade je vsak na zalobkyni, aby v rámci zaloby o neplatnost, ktorú podala proti spornému rozhodnutiu, vycerpávajúcim spôsobom vyvodila uplatnitelné ustanovenia vnútrostátneho práva, ktoré povazuje za relevantné, pricom nemôzem vytýkat Vseobecnému súdu, ze nerozhodol o urcitých ustanoveniach, ak na ne zalobkyna výslovne neodkázala. Hoci DTS uvádza, ze uvedené ustanovenia spomenula na pojednávaní pred Vseobecným súdom, nie je mi známe, v akom rozsahu poukazovala na clánok 34 zákona c. 17/2006 a clánok 44 rámcového mandátu. 119. V kazdom prípade pripomínam, ze len Vseobecný súd má právomoc posúdit hodnotu, ktorú je potrebné priznat jemu predlozeným dôkazom. ( [121]47 ) Bol teda plne oprávnený vylúcit zo svojej analýzy clánok 34 zákona c. 17/2006 a clánok 44 rámcového mandátu. Ako bude dalej vidno v rámci mojej analýzy, tieto ustanovenia neumoznovali vzhladom na svoj predmet pochopit povahu vztahu urcenia medzi dotknutou danou a pomocou vyplácanou RTVE. 120. Za týchto podmienok sa domnievam, ze toto prvé tvrdenie nie je prípustné. ii) O druhom tvrdení zalozenom na nedostatocnom súdnom preskúmaní, ktoré Vseobecný súd vykonal v súvislosti s podmienkami stanovenými v rozsudku z 22. decembra 2008, Régie Networks ([122]C-333/07, [123]EU:C:2008:764) 121. Hned na úvod navrhujem zamietnut druhé tvrdenie, kedze je nedôvodné. 122. Z dôvodov, ktoré som uviedol v bode 102 týchto návrhov, je totiz paralela, ktorú odvolatelka vidí medzi touto vecou a vecou, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks ([124]C-333/07, [125]EU:C:2008:764), irelevantná. V uvedenej veci nielenze existovalo právne ustanovenie záväzne urcujúce príjem z dane na pomoc pre rozhlasové vysielanie, ale tiez príjem z tejto dane bol výlucne a v celom rozsahu záväzne urcený na financovanie tejto pomoci bez toho, aby sa prebytok prerozdeloval na iné úcely. 123. Vzhladom na tieto skutocnosti treba teda zamietnut prvú cast druhého odvolacieho dôvodu ako ciastocne neprípustnú a ciastocne nedôvodnú. 3. O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu zalozenej na skreslení uplatnitelnej vnútrostátnej právnej úpravy a) Tvrdenia úcastníkov konania 124. Druhou castou svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka podporovaná spolocnostami Telefónica vytýka Vseobecnému súdu, ze v bodoch 66, 67 a 69 napadnutého rozsudku skreslil clánok 2 ods. 2 a clánok 8 zákona c. 8/2009, ako aj clánok 33 zákona c. 17/2006, na základe ktorých dospel k záveru, ze dotknutá dan neovplyvnuje výsku pomoci urcenej RTVE. Mal im totiz pripísat rozsah, ktorým im neprinálezí, ak sa analyzujú v spojení s clánkom 34 zákona c. 17/2006 a s clánkom 44 rámcového mandátu. 125. Spolocnosti Telefónica tiez tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne vykladal vnútrostátnu právnu úpravu, cím zjavne skreslil dôkazy, ktoré mu boli predlozené. 126. RTVE, Spanielske královstvo a Komisia tvrdia, ze tento odvolací dôvod je neprípustný. b) Moja analýza 127. V rozpore s tvrdením RTVE, Spanielskeho královstva a Komisie povazujem druhú cast druhého odvolacieho dôvodu za prípustnú. 128. Súdny dvor totiz môze rozhodovat o výhradách týkajúcich sa zistenia a posúdenia skutkového stavu, ak odvolatel tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil dôkazné prostriedky, ktoré mu boli predlozené. ( [126]48 ) V prejednávanej veci ide vsak práve o tento prípad, kedze DTS vytýka Vseobecnému súdu, ze skreslil vnútrostátnu právnu úpravu, pricom odvolatelka konkrétne poukazuje jednak na skutocnosti, ktoré podla nej Vseobecný súd skreslil, a jednak na chyby v analýze, ktoré ho v rámci jeho posúdenia viedli k tomuto skresleniu. 129. Súdny dvor teda môze vykonat súdne preskúmanie. 130. V súlade s ustálenou judikatúrou Súdny dvor musí urcit, ci Vseobecný súd na základe dokumentov a procesných materiálov, ktoré mu boli predlozené, neskreslil znenie dotknutých vnútrostátnych ustanovení, ci v súvislosti s týmito dôkazmi nedospel ku konstatovaniu, ktoré zjavne odporuje ich obsahu, a ci s cielom zistit obsah dotknutej vnútrostátnej právnej úpravy pri skúmaní vsetkých dôkazov jednému z nich nepriznal sirsí rozsah, ktorý mu vzhladom na ostatné dôkazy neprinálezí. ( [127]49 ) 131. Takéto skreslenie vsak musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov, ci dokonca pouzit nové dôkazné prostriedky. ( [128]50 ) 132. Po pozornom precítaní tvrdení uvedených spolocnostou DTS som dospel k záveru, ze sa jej nepodarilo preukázat, ze Vseobecný súd v bodoch 66 az 69 napadnutého rozsudku dospel ku konstatovaniam, ktoré zjavne odporujú obsahu ustanovení dotknutej spanielskej právnej úpravy, ani ze jednému z týchto ustanovení priznal sirsí rozsah, ktorý mu vzhladom na ostatné dôkazy zjavne neprinálezí. i) O výklade znenia clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 prijatom v bode 69 napadnutého rozsudku 133. Vseobecný súd uviedol, ze podla clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 "za predpokladu, ze príjmy, ktorými disponuje RTVE nestacia na pokrytie nákladov na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania, rozdiel bude pokrytý z príspevkov zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu". 134. Podla spolocnosti DTS toto ustanovenie nezaväzuje Spanielsko k tomu, aby zo vseobecného rozpoctu poskytovalo zdroje na pokrytie nákladov súvisiacich s úlohou verejnej sluzby, ale ukladá mu povinnost doplnit plánovaný rozpocet RTVE, ak je pri jeho plnení výska danových príjmov nizsia ako rozpoctové odhady. Okrem toho príspevky zo vseobecného rozpoctu nie sú povolené, ak výdavky presahujú rozpoctové odhady. 135. Clánok 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 by sa mal navyse vykladat v spojení s clánkom 34 zákona c. 17/2006 a clánkom 44 rámcového mandátu. V zmysle clánku 34 zákona c. 17/2006 samotná RTVE zostavuje svoj vlastný rozpocet zohladnujúci nielen predpokladané náklady na poskytovanie verejnej sluzby, ale aj predpokladané príjmy, vrátane príjmu z daní upravených zákonom c. 8/2009. V dôsledku toho na základe clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 za predpokladu, ze by bol skutocný príjem z daní nizsí ako predpokladaná výska výberu a neumoznoval by pokryt rozpoctové náklady RTVE na verejnú sluzbu, Spanielsko by bolo povinné doplnit "plánovaný rozpocet" príspevkami zo svojho vseobecného rozpoctu. "Plánovaný rozpocet" sa vsak musí zostavit na základe predpokladanej výsky príjmov z dane a táto výska príjmov preto priamo ovplyvnuje výsku pomoci. Vplyv, ktorý má príjem z dane na plnenie rozpoctu RTVE, by sa teda nemal zamienat s vplyvom, ktorý má predbezná výska príjmov z dane na pociatocné zostavenie uvedeného rozpoctu, a teda na výsku pomoci. Iba ten je relevantný. 136. Spolocnosti Telefónica doplnajú, ze existujú jasné informácie, ktoré popierajú moznost údajného dodatocného príspevku zo spanielskeho vseobecného rozpoctu, pricom v dôvodovej správe k zákonu c. 8/2009 sa najmä uvádza, ze "nie je primerané, aby záruka financovania viedla k zvýseniu príspevku státu". Okrem toho ide o sekundárny predpoklad, kedze na úcely financovania casti nákladov plynúcich zo záväzkov verejnej sluzby Spanielskom musia byt splnené dve podmienky. Po prvé príjem z dane musí byt v príslusnom roku nizsí ako náklady na poskytovanie verejnej sluzby a po druhé výska rezervného fondu musí byt nedostatocná na pokrytie nákladov RTVE v danom roku. Navyse clánok 2 ods. 2 zákona c. 8/2009 zavádza státnu záruku obmedzenú na rozdiel medzi výberom dane plus rezervným fondom na jednej strane a nákladmi na plnenie záväzkov verejnej sluzby na druhej strane. Ide preto o nové opatrenie pomoci. To nebráni tomu, aby bola pomoc poskytnutá RTVE stanovená na základe príjmu z dane a aby sa v prípade, ak tento príjem nie je dostatocný, Spanielsko zaviazalo na pokrytie tohto rozdielu. 137. Podla môjho názoru nic v tvrdeniach uvedených odvolatelkou neumoznuje preukázat, ze Vseobecný súd zjavne skreslil znenie clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009. 138. Po prvé odvolatelka sa tvrdením, ze v súlade s týmto ustanovením "Spanielsko [by bolo] povinné doplnit 'plánovaný rozpocet` príspevkami zo svojho vseobecného rozpoctu" alebo ze "[uvedené] ustanovenie [ukladá] Spanielsku povinnost doplnit 'plánovaný rozpocet` RTVE, ak je pri jeho plnení výska danových príjmov nizsia ako rozpoctové odhady", neodchyluje od výkladu clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009, ktorý prijal Vseobecný súd. 139. Po druhé hoci odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze toto ustanovenie nevykladal s ohladom na znenie clánku 34 zákona c. 17/2006 a clánku 44 rámcového mandátu, nie je mi vôbec jasné, v akom rozsahu sú tieto ustanovenia relevantné. 140. Clánok 34 zákona c. 17/2006, nazvaný "Rozpocty", stanovuje: "1. RTVE... zostavuje prevádzkový rozpocet, ktorý specifikuje príslusné rocné zdroje a dotácie, ako aj podrobný kapitálový rozpocet. Prevádzkový a kapitálový rozpocet RTVE... je súcastou vseobecného státneho rozpoctu. 2. Prevádzkový a kapitálový rozpocet RTVE... obsahuje predpokladaný výkaz ziskov a strát a predpokladaný výkaz cash flow pre príslusný rok. Prílohou týchto rozpoctov je predpokladaná súvaha subjektu, ako aj doplnujúca dokumentácia pozadovaná ministerstvom... ..." 141. Clánok 44 rámcového mandátu, nazvaný "Rozpoctové záväzky", okrem toho uvádza: "RTVE a jej spolocnosti upravia svoj rozpocet v súlade s ustanoveniami clánku 34 zákona c. 17/2006. Uvedené rozpocty sa zostavujú v súlade so zásadou vyrovnaného rozpoctu a stanovujú financné záväzky potrebné na dosiahnutie vseobecných cielov stanovených týmto rámcovým mandátom tak, ako je upravený v platnej programovej zmluve." 142. Treba konstatovat, ako napokon uvádzajú RTVE a Komisia, ze tieto ustanovenia stanovujú len vseobecné zásady a ich znenie neumoznuje preukázat záväzný vztah urcenia medzi dotknutými danovými príjmami a schémou pomoci poskytovanej RTVE. 143. Po tretie ani tvrdenia uvedené spolocnostami Telefónica neumoznujú konstatovat, ze Vseobecný súd dospel ku konstatovaniam, ktoré zjavne odporujú obsahu ustanovení clánku 2 ods. 2 zákona c. 8/2009. Pokial ide o dôvodovú správu k uvedenému zákonu, táto nie je záväzná a úryvok uvedený spolocnostami Telefónica zjavne nedovoluje vylúcit doplnkový príspevok Spanielska. Okrem toho nie je podla mna podstatné, ze ide len o sekundárny predpoklad. Vseobecný súd spomína existenciu takéhoto predpokladu v kontexte, ktorý je dostatocný na vyvodenie záveru uvedeného v bode 101 napadnutého rozsudku, podla ktorého Spanielske královstvo je povinné vyrovnat rozdiel medzi financnými zdrojmi, ktorými disponuje RTVE, a jeho celkovými nákladmi na splnenie jeho záväzkov verejnej sluzby. ii) O výklade znenia clánku 33 zákona c. 17/2006 a clánku 8 zákona c. 8/2009 prijatom v bodoch 66 az 68 napadnutého rozsudku - Napadnutý rozsudok 144. V bodoch 66 az 68 napadnutého rozsudku Vseobecný súd rozhodol: "66 ... podla clánku 33 zákona c. 17/2006, v znení zákona c. 8/2009, za predpokladu, ze príjmy, ktorými disponuje RTVE, prekrocia náklady na poskytovanie verejnej sluzby v oblasti vysielania, zostatok bude rozdelený. Ak tento zostatok neprekrocí 10 % rocných rozpoctových nákladov RTVE, bude prevedený do rezervného fondu, a ak túto hranicu prekrocí, bude prevedený do státneho rozpoctu. 67 Pokial ide o financné zdroje prevedené do rezervného fondu, z clánku 8 zákona c. 8/2009 vyplýva, ze tento fond môze byt pouzitý len na základe výslovného povolenia Ministerio de Economía y Hacienda (ministerstvo hospodárstva a financií, Spanielsko) a ak tento fond nebude pouzitý pocas styroch rokov, bude slúzit na znízenie náhrad poskytovaných zo spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu. Preto financné prostriedky prevedené do rezervného fondu nemozno povazovat za prostriedky priamo ovplyvnujúce výsku pomoci urcenej RTVE. 68 Okrem toho clánok 3 ods. 2 zákona c. 8/2009 stanovuje maximálnu hranicu príjmov RTVE, ktorá je stanovená na 1200 miliónov eur na roky 2010 a 2011. Suma, ktorá prekracuje túto hranicu, má byt priamo prevedená do spanielskeho vseobecného státneho rozpoctu." - Tvrdenia úcastníkov konania ( [129]51 ) 145. Po prvé DTS vytýka Vseobecnému súdu, ze v bodoch 66 a 67 napadnutého rozsudku skreslil ustanovenia clánku 33 zákona c. 17/2006 a clánku 8 zákona c. 8/2009, ked im pripísal rozsah, ktorým im neprinálezí. Vseobecný súd sa totiz obmedzil len na tvrdenie, ze v súlade s clánkom 8 ods. 3 zákona c. 8/2009 rezervný fond môze byt pouzitý len na základe výslovného povolenia spanielskeho ministerstva hospodárstva a financií, pricom opomenul úvodnú cast znenia tohto ustanovenia, podla ktorého "fond môze byt pouzitý len na kompenzáciu strát z predchádzajúcich rokov a na riesenie nepredvídaných situácií spojených s poskytovaním verejnej sluzby". Podla odvolatelky výska týchto dodatocných zdrojov nevyhnutne závisí od príjmu z daní, kedze tento fond je doplnaný práve z nich. 146. Spolocnosti Telefónica okrem toho tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne vykladal clánok 33 ods. 1 zákona c. 17/2006 a clánok 3 ods. 2 zákona c. 8/2009, ked konstatoval, ze tieto ustanovenia rusia akýkolvek vztah medzi výskou pomoci a výskou daní vybraných na základe danových opatrení. Na jednej strane moznost presunu príjmov do spanielskeho vseobecného rozpoctu je sekundárnou moznostou. Len príjmy prekracujúce hranicu 10 % rocných nákladov RTVE sa prevedú do státneho rozpoctu. Na druhej strane z toho nevyplýva, ze výska pomoci nezávisí od výsky danových príjmov. Clánok 33 ods. 1 zákona c. 17/2006 stanovuje nanajvýs tak hranicu výsky pomoci. To vsak nebráni tomu, aby sa celkový výnos z vybraných daní prekonvertoval na pomoc do výsky stanovenej vnútrostátnym zákonodarcom. Uvedená hranica je podmienkou sine qua non zlucitelnosti pomoci, inak by hrozilo riziko nadmernej kompenzácie v rozpore s právom Únie. - Moja analýza 147. Tieto tvrdenia treba zamietnut. 148. Pokial ide o tvrdenia uvedené odvolatelkou, konstatujem predovsetkým, ze Vseobecný súd v bode 66 napadnutého rozsudku preberá v podstate totozné znenie výkladu ustanovení clánku 33 zákona c. 17/2006, aké uviedla samotná odvolatelka v bode 10 svojho návrhu na zacatie konania. ( [130]52 ) 149. Pokial ide o analýzu Vseobecného súdu uvedenú v bode 67 napadnutého rozsudku, DTS len spresnuje znenie ustanovenia, konkrétne clánku 8 ods. 3 zákona c. 8/2009, ktoré nijako neumoznuje odporovat výkladu spanielskej právnej úpravy prijatému Vseobecným súdom a neumoznuje ani vyvodit záver, ze výska danového poplatku odvádzaného odvolatelkou ovplyvnuje výsku pomoci poskytovanej RTVE. 150. Pokial ide o tvrdenia spolocností Telefónica, ziadne z nich neumoznuje preukázat, ze Vseobecný súd zjavne skreslil znenie uvedených ustanovení. To, ci je predpoklad uvedený Vseobecným súdom sekundárny alebo nie, nemení nic na skutocnosti, ze podla clánku 33 zákona c. 17/2006 sa prebytok v rozsahu, v akom neprekrocí 10 % rocných rozpoctových nákladov RTVE, prevedie do rezervného fondu, a v rozsahu, v akom prekrocí túto hranicu, prevedie do státneho rozpoctu, co spolocnosti Telefónica vôbec nespochybnujú. Okrem toho Vseobecný súd v rozpore s ich tvrdením nedospel k záveru, ze výska pomoci nezávisí od výsky danových príjmov, ale ze výska danových príjmov nemôze "priamo ovplyvnit" výsku pomoci vyplácanej RTVE. 151. Vzhladom na tieto skutocnosti preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol druhý odvolací dôvod zalozený na nedostatocnom súdnom preskúmaní, ktoré vykonal Vseobecný súd, a na skreslení uplatnitelnej vnútrostátnej právnej úpravy v rámci jeho posúdenia týkajúceho sa porusenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. D - O tretom odvolacom dôvode zalozenom na vade skreslenia a na porusení rozsahu súdneho preskúmania Vseobecného súdu v rámci jeho posúdenia porusenia clánku 106 ods. 2 ZFEÚ 152. Odvolatelka v prejednávanej veci dostatocne podrobne tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil tvrdenia, ktoré uviedla na podporu svojho druhého zalobného dôvodu neplatnosti, zalozeného na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ, v dôsledku coho rozhodla ultra petita zmenit predmet sporu a prekrocila hranice svojho súdneho preskúmania. 153. Za týchto podmienok je tretí odvolací dôvod v rozpore s tvrdením RTVE prípustný. 154. Tento tretí odvolací dôvod pozostáva z dvoch castí, z ktorých prvá je zalozená na vade skreslenia a druhá je zalozená na porusení rozsahu súdneho preskúmania zo strany Vseobecného súdu, pricom preskúmanie druhej casti je podmienené dôvodnostou prvej casti. 1. O prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu zalozenej na vade skreslenia tvrdení predlozených v prvostupnovom konaní na podporu porusenia clánku 106 ods. 2 ZFEÚ 155. Pripomínam, ze podla ustálenej judikatúry musí skreslenie zjavne vyplývat z listín zalozených v spise bez toho, aby Súdny dvor potreboval vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. 156. Podla môjho názoru vsak posúdenie, ktoré Vseobecný súd vykonal v bodoch 118 az 167 napadnutého rozsudku, nie je poznacené touto vadou. 157. Po prvé DTS tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 151 a 152 napadnutého rozsudku nesprávne vykladal druhý zalobný dôvod neplatnosti, ked rozlisoval "tvrdenia zalobkyne týkajúce sa úcinkov troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009" a "tvrdenia zalobkyne týkajúce sa úcinkov prvkov pomoci stanovených systémom financovania RTVE zmeneným a doplneným zákonom c. 8/2009". Z procesných dokumentov totiz jasne vyplývalo, ze zalobkyna nikdy nepredlozila tvrdenia týkajúce sa úcinkov samotnej pomoci. 158. Je pravda, ze DTS v bode 59 svojho návrhu na zacatie konania uviedla druhý zalobný dôvod neplatnosti s tým, ze "Komisia porusila clánok 106 ods. 2 ZFEÚ, ked povolila pomoc, ktorá nesplna poziadavku proporcionality stanovenú v uvedenom clánku v rozsahu, v akom dane slúziace na jej financovanie zahrnajú narusenie hospodárskej sútaze v rozpore so vseobecným záujmom" ( [131]53 ). 159. Vzhladom na odôvodnenie a tvrdenia, ktoré zalobkyna uviedla v rámci svojho návrhu na zacatie konania a svojej repliky, sa vsak Vseobecný súd mohol oprávnene domnievat, ze zalobkyna spochybnuje posúdenie Komisie týkajúce sa úcinkov na hospodársku sútaz, ktoré majú nielen tri danové opatrenia zavedené alebo zmenené zákonom c. 8/2009, ale aj prvky pomoci stanovené systémom financovania RTVE, zmeneným a doplneným uvedeným zákonom. 160. V bode 77 svojho návrhu totiz DTS predlozila svoje tvrdenia týkajúce sa existencie narusenia hospodárskej sútaze, pricom uviedla, ze hospodárska sútaz na trhu televíznych divákov a na trhoch nadobúdania audiovizuálneho obsahu je narusená v rozpore so spolocným záujmom, a to "systémom financovania RTVE povoleným v [spornom] rozhodnutí (a osobitne 'poplatkom` vo výske 1,5 % ulozeným prevádzkovatelom plateného televízneho vysielania)" a vo svojej replike DTS vo vseobecnej rovine spomína aj "nový systém [resp. schému] financovania" ( [132]54 ). 161. Okrem toho DTS v bodoch 93 az 99 svojho návrhu výslovne spochybnuje "mechanizmy stanovené zákonom c. 8/2009" na úcely zabránenia narusení hospodárskej sútaze spôsobených cinnostou RTVE a osobitne ustanovenia upravené v clánku 3 ods. 1, v clánku 6 ods. 5 a v clánku 9 ods. 1 písm. i) a m) zákona c. 8/2009. 162. Ako vsak vyplýva z bodov 94 az 99 návrhu podaného spolocnostou DTS, ako aj z bodov 162 az 164 napadnutého rozsudku, tieto mechanizmy sa lísia od danových opatrení namietaných odvolatelkou a vztahuje sa na ne systém financovania pomoci vyplácanej RTVE. 163. Za týchto podmienok vzhladom na tvrdenia predlozené zalobkynou v jej písomných podaniach nemozno tvrdit, ze Vseobecný súd nesprávne vykladal druhý zalobný dôvod neplatnosti, ked rozlisoval "tvrdenia zalobkyne týkajúce sa úcinkov troch danových opatrení zavedených alebo zmenených zákonom c. 8/2009" a "tvrdenia zalobkyne týkajúce sa úcinkov prvkov pomoci stanovených systémom financovania RTVE zmeneným a doplneným zákonom c. 8/2009". 164. Toto prvé tvrdenie treba preto zamietnut. 165. Po druhé DTS tvrdí, ze Vseobecný súd v bode 120 napadnutého rozsudku skreslil jej tvrdenia, ked nesprávne rozlisoval medzi tvrdením zalozeným na tom, ze RTVE vykonáva tlak na zvysovanie cien na trhu nadobúdania vysielacieho obsahu, a tvrdením, podla ktorého je hospodárska sútaz narúsaná v rozpore so spolocným záujmom. Z procesných dokumentov jasne vyplýva, ze DTS tvrdila, ze nový spôsob financovania RTVE a osobitne dan ulozená spolocnosti DTS umoznuje RTVE narúsat hospodársku sútaz spôsobom, ktorý je v rozpore so spolocným záujmom, a to tým, ze neprimerane posilnuje jej konkurencné postavenie a umoznuje jej tak správat sa protisútazne, ako to platí v prípade navysovania ponúkaných cien. 166. Táto kritika je úplne nepodlozená. 167. Treba totiz konstatovat, ze rozlísenie vykonané Vseobecným súdom vychádza z rozlísenia, ktoré uviedla samotná zalobkyna v bodoch 80 a 81 jej návrhu na zacatie konania. 168. V bode 80 svojho návrhu totiz DTS tvrdila "po prvé, [ze nový systém financovania umoznuje] RTVE nadobúdat vysielacie práva s vysokou trhovou hodnotou, ktoré nie sú nevyhnutné na poskytovanie verejnej sluzby". Zalobkyna teda vyslovene vyzvala Vseobecný súd, aby preskúmal, ci sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v rámci preskúmania primeranosti kompenzácie vyplácanej RTVE z titulu jej úlohy verejnej sluzby. Toto preskúmanie umoznuje posúdit, v akom rozsahu môzu byt hospodárska sútaz alebo obchod ovplyvnené spôsobom, ktorý je v rozpore so záujmom Únie v zmysle clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. V súlade s judikatúrou, na ktorú Vseobecný súd poukázal v bode 117 napadnutého rozsudku, uvedené preskúmanie musí umoznit overit, ci je plánovaná kompenzácia potrebná, aby bolo mozné poskytnút dotknutú verejnú sluzbu za hospodársky prijatelných podmienok, alebo ci je naopak dotknuté opatrenie zjavne neprimerané vo vztahu k sledovanému cielu. 169. Vseobecný súd teda v bodoch 149 az 166 preskúmal výhradu zalozenú na ovplyvnení alebo narusení obchodu v rozpore so záujmom Únie. Treba uviest, ze Vseobecný súd v rámci tohto preskúmania zohladnil v bode 159 napadnutého rozsudku ujmu uvedenú zalobkynou. 170. DTS v bode 81 svojho návrhu tvrdila "po druhé", ze nové zdroje poskytované RTVE jej umoznujú navysovat ponúkané ceny s cielom získat vysielacie práva s vysokou trhovou hodnotou. V bodoch 81 az 87 svojho návrhu tak zalobkyna uviedla urcitý pocet prípadov nadobudnutia práv spolocnostou RTVE, ktoré môzu preukázat jej protisútazné správanie. 171. Vseobecný súd teda v bodoch 129 az 147 napadnutého rozsudku preskúmal, ci sa Komisia skutocne dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v súvislosti s rizikom protisútazného správania RTVE na trhu nadobúdania vysielacích práv na sportové udalosti a na vysielanie filmov, pricom sa zamerala predovsetkým na jej navysovanie ponúkaných cien. 172. S ohladom na tieto skutocnosti teda nemozno Vseobecnému súdu vytýkat, ze v bode 120 napadnutého rozsudku, ako aj dalej v odôvodnení rozlisoval medzi uvedenými dvomi tvrdeniami nielen preto, ze takéto odlísenie uplatnila samotná zalobkyna, ale aj preto, ze posúdenie ich dôvodnosti si vyzadovalo odlisné posúdenie. 173. Toto druhé tvrdenie treba preto taktiez zamietnut. 174. Po tretie DTS tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 130 a 157 napadnutého rozsudku nesprávne vykladal jej tvrdenia, kedze ona sama nikdy netvrdila, ze systém financovania RTVE narúsa hospodársku sútaz uz len z toho dôvodu, ze jej umoznuje vstupovat do konkurencného vztahu so súkromnými prevádzkovatelmi na trhoch nadobúdania audiovizuálneho obsahu. DTS naopak tvrdila, ze dan, ktoré jej je ulozená, zhorsuje narúsanie hospodárskej sútaze vyplývajúce zo samotnej pomoci, kedze financné zdroje, ktorými disponuje na dotknutých trhoch, sa v dôsledku tejto dane znizujú a schopnost RTVE správat sa na týchto trhoch protisútazne sa v dôsledku tejto dane posilnuje. 175. V bode 130 napadnutého rozsudku Vseobecný súd prezentoval tvrdenie zalobkyne ako tvrdenie zalozené na tom, ze "verejné zdroje, ktorými disponuje RTVE z dôvodu svojho systému financovania, mu umoznujú sútazit so súkromnými prevádzkovatelmi na trhu nadobúdania vysielacieho obsahu". Je pravda, ze zalobkyna vo svojom návrhu ani vo svojej replike výslovne netvrdila, ze systém financovania RTVE narúsa hospodársku sútaz uz len z toho dôvodu, ze jej umoznuje vstupovat do konkurencného vztahu so súkromnými prevádzkovatelmi na trhoch nadobúdania audiovizuálneho obsahu. 176. V bodoch 67 az 76 svojho návrhu vsak zalobkyna rozsiahlo opísala stav konkurencie na trhu televíznych divákov, ako aj na trhoch nadobúdania audiovizuálneho obsahu, pricom zdôraznila zvýhodnené konkurencné postavenie RTVE vdaka novému systému financovania, a na ilustráciu v tejto súvislosti uviedla mnozstvo prípadov, v ktorých RTVE nadobudla vysielací obsah na úkor svojich konkurentov. 177. V poslednej casti bodu 130 napadnutého rozsudku tak Vseobecný súd dospel k záveru, ze "samotná skutocnost, ze RTVE konkuruje súkromným prevádzkovatelom na trhu nadobúdania vysielacieho obsahu, a v niektorých prípadoch má nad nimi prevahu, sama osebe nedokazuje, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia" ( [133]55 ). Tento záver sa mi zdá byt v súlade s tvrdeniami uvedenými zalobkynou. Aj ked je znenie, v akom Vseobecný súd prezentoval tvrdenie spolocnosti DTS, neúplné, nesvedcí o zjavne nesprávnom výklade. 178. Tento tretí odvolací dôvod treba preto zamietnut. 179. Napokon po stvrté DTS tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 141 a 158 napadnutého rozsudku skreslil jej tvrdenia, kedze nikdy netvrdila, ze pokial ide o minulé správanie RTVE, jeho "úcinky pretrvávali aj do budúcnosti", alebo ze systém financovania RTVE "vedie k ochudobneniu jej ponuky a negatívne ovplyvnuje pocet jej predplatitelov". DTS naopak uviedla príklady, ktorými chcela ilustrovat typ protisútazného správania, ktoré RTVE mohla zaujat vdaka znacným prostriedkom, ktorými tradicne disponuje, a ktoré môze vdaka novému systému financovania nadalej pokracovat a zhorsovat sa. 180. Na jednej strane, co sa týka vyjadrenia Vseobecného súdu, podla ktorého pokial ide o príklady nadobudnutia práv RTVE, podla spolocnosti DTS ich "úcinky pretrvávali aj do budúcnosti" (bod 141 napadnutého rozsudku), treba upozornit, ze DTS v bode 87 svojho návrhu uviedla, ze "[navysovanie cien] bude pokracovat a zhorsovat sa" z dôvodu nového systému financovania povoleného sporným rozhodnutím, pricom v bode 28 svojej repliky dodala, ze "nový systém financovania zarucuje RTVE zdroje, ktoré jej umoznia zintenzívnit jej politiku navysovania cien" ( [134]56 ). Podla môjho názoru nie je význam, ktorý Vseobecný súd priznal týmto vyjadreniam, v rozpore s ich obsahom. 181. Co sa týka na druhej strane vyjadrenia Vseobecného súdu, podla ktorého systém financovania RTVE "vedie k ochudobneniu jej ponuky a negatívne ovplyvnuje pocet jej predplatitelov" (bod 158 napadnutého rozsudku), treba konstatovat, ze Vseobecný súd prevzal slová pouzité zalobkynou v bode 28 jej repliky, ktorá tvrdila, ze "[dotknutý] systém financovania oslabuje [jej] konkurencné postavenie... tým, ze ju oberá o znacné prostriedky a zaväzuje ju znizovat investície do vysielacieho obsahu, cím nevyhnutne ochudobní jej ponuku plateného televízneho vysielania a spôsobí stratu jej predplatitelov" ( [135]57 ). 182. Toto stvrté tvrdenie treba preto zamietnut. 183. Vzhladom na tieto skutocnosti je prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu zalozená na vade skreslenia nedôvodná. 184. Kedze druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu zalozená na porusení rozsahu súdneho preskúmania zo strany Vseobecného súdu bola zalozená na dôvodnosti prvej casti, nie je potrebné túto druhú cast preskúmat. 185. Vzhladom na tieto skutocnosti preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol tretí odvolací dôvod zalozený na vade skreslenia a na porusení rozsahu súdneho preskúmania Vseobecného súdu v rámci jeho posúdenia porusenia clánku 106 ods. 2 ZFEÚ ako nedôvodný. E - O stvrtom odvolacom dôvode, ktorý vzniesli spolocnosti Telefónica na základe porusenia clánku 40 Statútu Súdneho dvora Európskej únie 186. Spolocnosti Telefónica vzniesli v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu jeden odvolací dôvod odlisný od odvolacích dôvodov uvedených spolocnostou DTS, zalozený na porusení clánku 40 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. Spolocnosti Telefónica totiz tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietol ich argumentáciu týkajúcu sa porusenia clánku 108 ZFEÚ. 187. Treba zdôraznit, ze spolocnosti Telefónica vzniesli tento odvolací dôvod v rovnakom znení a na základe rovnakého odôvodnenia aj v rámci vzájomného odvolania podaného na Súdny dvor. 188. Podla clánku 174 rokovacieho poriadku "vo vyjadrení k odvolaniu mozno navrhnút, aby sa odvolaniu vyhovelo alebo aby sa ciastocne alebo úplne zamietlo". 189. V rozsahu, v akom stvrtý odvolací dôvod smeruje k zruseniu napadnutého rozsudku z dôvodu, ktorý odvolatelka neuviedla v rámci svojho odvolania, je podla môjho názoru tento odvolací dôvod, odlisný a samostatný vo vztahu k odvolacím dôvodom uvedeným spolocnostou DTS, neprípustný. 190. Dôvodnost uvedeného odvolacieho dôvodu preskúmam naopak v rozsahu, v akom je uvedený v rámci vzájomného odvolania podaného spolocnostami Telefónica. 191. Preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol stvrtý odvolací dôvod predlozený spolocnostami Telefónica, zalozený na porusení clánku 40 Statútu Súdneho dvora Európskej únie Vseobecným súdom, ako neprípustný. 192. Vzhladom na vsetky tieto úvahy je potrebné zamietnut odvolanie podané spolocnostou DTS ako ciastocne neprípustné a ciastocne nedôvodné. 193. Nie je teda potrebné rozhodnút o návrhu, ktorý podalo Spanielske královstvo na základe clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie. VI - O vzájomnom odvolaní 194. Spolocnosti Telefónica podali v súlade s clánkom 176 rokovacieho poriadku vzájomné odvolanie proti napadnutému rozsudku, v rámci ktorého predkladajú odvolací dôvod odlisný od odvolacích dôvodov predlozených spolocnostou DTS v rámci, ktoré podala. 195. Spolocnosti Telefónica uvádzajú na podporu tohto vzájomného odvolania jediný odvolací dôvod zalozený na porusení clánku 40 Statútu Súdneho dvora Európskej únie v rozsahu, v akom Vseobecný súd zamietol ich argumentáciu týkajúcu sa porusenia clánku 108 ZFEÚ ako neprípustnú. 196. Tento odvolací dôvod smeruje proti analýze Vseobecného súdu uvedenej v bodoch 207 az 219 napadnutého rozsudku. A - Napadnutý rozsudok 197. V bode 214 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zamietol dva zalobné dôvody neplatnosti predlozené spolocnostami Telefónica, zalozené na porusení clánku 108 ZFEÚ, ako neprípustné v rozsahu, v akom sa tieto zalobné dôvody neviazu na predmet sporu, ktorý bol vymedzený hlavnými úcastníkmi konania, a menia rámec tohto sporu v rozpore s clánkom 40 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. 198. Vseobecný súd v bode 211 napadnutého rozsudku zalozil svoju analýzu na znení tohto clánku, ktorý vo svojom stvrtom odseku stanovuje, ze "návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník môze obsahovat iba návrhy podporujúce jedného z úcastníkov konania", ako aj na znení clánku 129 ods. 3 rokovacieho poriadku a na súvisiacej judikatúre. 199. Vseobecný súd po tom, co v bode 212 napadnutého rozsudku specifikoval rámec sporu, ako ho vymedzila DTS, v nasledujúcom bode konstatoval, ze ani v zalobe, ani vo vyjadrení k zalobe, ktoré predlozila DTS, nie je rozvinuté prípadné porusenie ustanovení clánku 108 ZFEÚ, pricom tieto údajné porusenia boli po prvýkrát uplatnené vo vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania predlozenom spolocnostami Telefónica. 200. Vseobecný súd dalej v bodoch 216 a 217 napadnutého rozsudku reagoval na tvrdenia uplatnené konkrétne spolocnostami Telefónica v súvislosti s prípustnostou oboch doplnujúcich zalobných dôvodov. 201. Po ukoncení tejto analýzy rozhodol o neprípustnosti týchto zalobných dôvodov. B - Tvrdenia úcastníkov konania 202. Spolocnosti Telefónica tvrdia, ze Vseobecný súd nemohol zamietnut ako neprípustný ich zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 108 ZFEÚ z dôvodu, ze sa neviaze na predmet sporu, kedze bol po prvýkrát uplatnený v ich vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania. 203. Predovsetkým Vseobecný súd sa v bode 216 napadnutého rozsudku nemohol opierat o rozsudok z 19. novembra 1998, Spojené královstvo/Rada ([136]C-150/94, [137]EU:C:1998:547), kedze spolocnosti Telefónica na tento rozsudok nepoukázali. 204. Dalej v bode 217 napadnutého rozsudku Vseobecný súd nevysvetluje, v akom rozsahu rozsudok z 8. júla 2010, Komisia/Taliansko ([138]C-334/08, [139]EU:C:2010:414), vydaný v rámci zaloby o nesplnenie povinnosti, odôvodnuje skutocnost, ze vedlajsí úcastník konania disponuje väcsou moznostou uplatnit zalobné dôvody neuvedené hlavným úcastníkom konania. Súdny dvor navyse vo svojom rozsudku z 28. júla 2011, Diputación Foral de Vizcaya a i./Komisia ([140]C-474/09 P az C-476/09 P, [141]EU:C:2011:522), týkajúcom sa sporov vo veci státnej pomoci, prijal rovnaké riesenie ako v rozsudku z 8. júla 2010, Komisia/Taliansko ([142]C-334/08, [143]EU:C:2010:414) ( [144]58 ). Keby sa vedlajsí úcastník konania musel obmedzit len na zalobné dôvody predlozené hlavným úcastníkom konania, clánok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorý ukladá vedlajsiemu úcastníkovi konania najmä povinnost uviest jeho dôvody, by bol zbavený svojho významu. 205. RTVE tvrdí, ze vzájomné odvolanie je neprípustné a v kazdom prípade nedôvodné. Spanielske královstvo a Komisia taktiez spochybnujú tvrdenia spolocností Telefónica. C - Moja analýza 206. Vzájomné odvolanie je podla môjho názoru prípustné. 207. Hoci jediný odvolací dôvod uplatnený spolocnostami Telefónica nebol skutocne uvedený vo vyjadrení k odvolaniu, domnievam sa, ze v súlade s clánkom 178 ods. 1 a 3 rokovacieho poriadku boli oprávnené uplatnit tento odvolací dôvod v rámci vzájomného odvolania. 208. Je pravda, ze clánok 178 ods. 3 rokovacieho poriadku spresnuje, ze právne dôvody a právne tvrdenia uvedené na podporu vzájomného odvolania "[sa musia] odlisovat od dôvodov a tvrdení uvedených vo vyjadrení k odvolaniu". V rozsahu, v akom je uvedený odvolací dôvod uplatnený v rámci vyjadrenia k odvolaniu neprípustný, sa vsak domnievam, ze toto ustanovenie nebráni tomu, aby ho Súdny dvor preskúmal v rámci vzájomného odvolania. 209. Pokial ide o dôvodnost tohto odvolacieho dôvodu, Vseobecný súd podla mna správne rozhodol, ze zalobné dôvody uplatnené v prvostupnovom konaní a zalozené na porusení clánku 108 ZFEÚ sú neprípustné. 210. Po prvé z vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania, ktoré spolocnosti Telefónica predlozili Vseobecnému súdu, jasne vyplýva, ze navrhujú zrusit sporné rozhodnutie z dôvodu, ze Komisia porusila clánok 108 ZFEÚ, hoci DTS vo svojich písomných podaniach nepoukazovala na porusenie tohto ustanovenia. 211. Ako Vseobecný súd správne uviedol v bode 212 napadnutého rozsudku, tri zalobné dôvody neplatnosti, ktoré uviedla DTS, boli zalozené na porusení clánku 107 ZFEÚ, clánkov 49 a 64 ZFEÚ a clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. 212. Zalobný dôvod, ktorý spolocnosti Telefónica uviedli v rámci ich vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania, sa teda nijako neviazal na predmet sporu, ako ho vymedzila DTS, cím teda menil rámec sporu v rozpore s clánkom 40 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. 213. Po druhé výhradu, ktorou spolocnosti Telefónica vytýkajú Vseobecnému súdu, ze odkázal na bod 36 rozsudku z 19. novembra 1998, Spojené královstvo/Rada ([145]C-150/94, [146]EU:C:1998:547), povazujem za absolútne neúcinnú. 214. Hoci spolocnosti Telefónica tvrdia, ze vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania túto judikatúru nespomenuli, konstatujem, ze podrobne neuplatnujú vadu skreslenia. Za týchto podmienok a v rozsahu, v akom Vseobecný súd nemal nijaký záujem preskúmat bez návrhu rozsudok, ktorý by mohol spochybnit jeho vlastné závery, predpokladám, ze tento odkaz na judikatúru bol spolocnostami Telefónica uvedený pocas prvostupnového konania, ako tvrdí Vseobecný súd. 215. Dokonca aj v prípade, keby sa Vseobecný súd nesprávne domnieval, ze toto tvrdenie bolo predlozené spolocnostami Telefónica, takáto výhrada by podla mna nemala nijaký dosah. V rozpore s tvrdením spolocností Telefónica totiz preskúmanie bodu 36 rozsudku z 19. novembra 1998, Spojené královstvo/Rada ([147]C-150/94, [148]EU:C:1998:547), umoznilo Vseobecnému súdu nie odôvodnit neprípustnost ich zalobných dôvodov neplatnosti, ale naopak preskúmat, ci môze riesenie, ktoré Súdny dvor prijal v tomto rozsudku, spochybnit jeho vlastné závery týkajúce sa prípustnosti uvedených zalobných dôvodov. Vseobecnému súdu preto nemozno vytýkat, ze vykonal takéto preskúmanie. 216. Po tretie výhrada, ktorou spolocnosti Telefónica vytýkajú Vseobecnému súdu nesprávne posúdenia týkajúce sa dosahu rozsudku z 8. júla 2010, Komisia/Taliansko ([149]C-334/08, [150]EU:C:2010:414), nie je dôvodná. 217. Na rozdiel od tvrdenia spolocností Telefónica totiz Vseobecný súd v bode 217 napadnutého rozsudku uvádza jasným a vycerpávajúcim spôsobom dôvody, preco je z hladiska predmetu vstupu vedlajsieho úcastníka konania potrebné odlisovat konanie v rámci zaloby o nesplnenie povinnosti od konania v rámci zaloby o neplatnost. Ako uvádzajú RTVE a Spanielske královstvo, zaloba o neplatnost a zaloba o nesplnenie povinnosti majú odlisný ciel a predmet. 218. Okrem toho hoci podla clánku 132 ods. 2 písm. b) rokovacieho poriadku vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania musí obsahovat dôvody a tvrdenia vedlajsieho úcastníka konania, neznamená to, ze vedlajsí úcastník konania môze uplatnovat nové dôvody, ktoré sú odlisné od dôvodov uplatnených zalobkynou. 219. Clánok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku spadá do rámca obmedzení stanovených postupom vedlajsieho úcastníctva a toto ustanovenie treba vykladat vo svetle ustanovení, ktoré mu predchádzajú. Znenie clánku 129 tohto rokovacieho poriadku, nazvaného "Predmet a úcinky vedlajsieho úcastníctva", vsak spresnuje, ze "predmetom vedlajsieho úcastníctva môze byt iba úplná alebo ciastocná podpora návrhov jedného z úcastníkov konania", dalej ze "má vo vztahu k hlavnému konaniu vedlajsiu povahu" a "vedlajsí úcastník musí prijat spor v stave, v akom sa nachádza v case jeho vstupu do konania". 220. Vzhladom na tieto skutocnosti sa domnievam, ze Vseobecný súd úplne preskúmal prípustnost zalobných dôvodov neplatnosti, ktoré uviedli spolocnosti Telefónica, a preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol jediný odvolací dôvod zalozený na porusení clánku 40 Statútu Súdneho dvora Európskej únie ako nedôvodný. 221. Vzhladom na vsetky tieto úvahy treba preto zamietnut vzájomné odvolanie podané spolocnostami Telefónica. VII - Návrh 222. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor vyhlásil a rozhodol: 1. Odvolania sa zamietajú. 2. DTS Distribuidora de Televisión Digital SA, ako aj Telefónica de Espańa SA a Telefónica Móviles Espańa SA sú povinné nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ ( [151]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [152]2 ) Rozhodnutie z 20. júla 2010 o schéme státnej pomoci C 38/09 (ex NN 58/09), ktorú Spanielsko plánuje poskytnút spolocnosti Corporación de Radio y Televisión Espańola (RTVE) ([153]Ú. v. EÚ L 1, 2011, s. 9, dalej len "sporné rozhodnutie"). ( [154]3 ) Dalej len "DTS". ( [155]4 ) [156]T-533/10, [157]EU:T:2014:629, dalej len "napadnutý rozsudok". ( [158]5 ) Dalej len spolocne "Telefónica". ( [159]6 ) Rozhodnutia K (2005) 1163 v konecnom znení z 20. apríla 2005 vo veci E8/2005 týkajúcej sa státnej pomoci v prospech RTVE (zhrnutie v [160]Ú. v. EÚ C 239, 2006, s. 17), a K (2007) 641 v konecnom znení zo 7. marca 2007 vo veci NN8/2007 o financovaní opatrení na znizovanie poctu zamestnancov v RTVE (NN 8/07) (zhrnutie v [161]Ú. v. EÚ C 109, 2007, s. 2). ( [162]7 ) BOE c. 134 zo 6. júna 2006, s. 21270, dalej len "zákon c. 17/2006". ( [163]8 ) BOE c. 210 z 31. augusta 2009, s. 74003, dalej len "zákon c. 8/2009". ( [164]9 ) Dalsími danovými opatreniami sú nová dan vo výske 3 % z príjmu prevádzkovatelov bezplatného televízneho vysielania, nová dan vo výske 0,9 % z hrubých prevádzkových príjmov prevádzkovatelov telekomunikacných sluzieb so sídlom v Spanielsku a podiel vo výske 80 % z uz existujúcej dane za vyuzívanie rádiového frekvencného spektra do maximálnej výsky 330 miliónov eur. ( [165]10 ) Zhrnutie v [166]Ú. v. EÚ C 8, 2010, s. 31. ( [167]11 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikacné sietové systémy a sluzby ([168]Ú. v. ES L 108, 2002, s. 21; Mim. vyd. 13/029, s. 337). ( [169]12 ) [170]Ú. v. EÚ L 31, 2014, s. 1. ( [171]13 ) Odôvodnenia 1 az 3 týchto pokynov. ( [172]14 ) Pozri v tomto zmysle uznesenie z 30. apríla 2010, Ziegler/Komisia [[173]C-113/09 P(R), neuverejnené, [174]EU:C:2010:242, bod [175]33]. ( [176]15 ) Pripomínam, ze podla ustálenej judikatúry "odvolanie musí presne uvádzat kritizované prvky rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, ako aj právne argumenty konkrétne podporujúce tento návrh" (pozri najmä rozsudok zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, [177]C-352/98 P, [178]EU:C:2000:361, bod [179]34). ( [180]16 ) Rozsudok z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada ([181]C-229/05 P, [182]EU:C:2007:32, bod [183]32 a citovaná judikatúra). ( [184]17 ) Pozri body 42 a 43. ( [185]18 ) Spolocnosti Telefónica odkazujú na rozsudky z 25. júna 1970, Francúzsko/Komisia ([186]47/69, [187]EU:C:1970:60), a z 15. júna 1993, Matra/Komisia ([188]C-225/91, [189]EU:C:1993:239). ( [190]19 ) Spolocnosti Telefónica odkazujú na rozsudky z 13. januára 2005, Pape ([191]C-175/02, [192]EU:C:2005:11); zo 14. apríla 2005, AEM a AEM Torino ([193]C-128/03 a C-129/03, [194]EU:C:2005:224), a z 27. októbra 2005, Distribution Casino France a i. ([195]C-266/04 az C-270/04, C-276/04 a C-321/04 az C-325/04, [196]EU:C:2005:657). ( [197]20 ) Pozri rozsudok z 21. októbra 2003, van Calster a i. ([198]C-261/01 a C-262/01, [199]EU:C:2003:571, bod [200]51). ( [201]21 ) Pozri rozsudok z 21. októbra 2003, van Calster a i. ([202]C-261/01 a C-262/01, [203]EU:C:2003:571, bod [204]47). Pozri este v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 1970, Francúzsko/Komisia ([205]47/69, [206]EU:C:1970:60, bod [207]14). ( [208]22 ) Pozri rozsudky z 21. októbra 2003, van Calster a i. ([209]C-261/01 a C-262/01, [210]EU:C:2003:571, bod [211]49), a z 27. novembra 2003, Enirisorse ([212]C-34/01 az C-38/01, [213]EU:C:2003:640, bod [214]44). ( [215]23 ) Pozri rozsudok z 21. októbra 2003, van Calster a i. ([216]C-261/01 a C-262/01, [217]EU:C:2003:571, bod [218]51). ( [219]24 ) Bod 26. ( [220]25 ) Pozri rozsudok z 13. januára 2005, Streekgewest ([221]C-174/02, [222]EU:C:2005:10, bod [223]26). ( [224]26 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [225]27 ) Bod 20. ( [226]28 ) Rozsudky z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium ([227]C-393/04 a C-41/05, [228]EU:C:2006:403, bod [229]46), a z 22. decembra 2008, Régie Networks ([230]C-333/07, [231]EU:C:2008:764, bod [232]99) (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [233]29 ) Rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks ([234]C-333/07, [235]EU:C:2008:764, bod [236]100). ( [237]30 ) Rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks ([238]C-333/07, [239]EU:C:2008:764, bod [240]104). ( [241]31 ) Rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks ([242]C-333/07, [243]EU:C:2008:764, body [244]111 a [245]112). ( [246]32 ) V prejednávanej veci je táto podmienka splnená - a úcastníci konania toto konstatovanie nespochybnujú -, kedze z clánku 5 ods. 1 a clánku 6 ods. 1 zákona c. 8/2009 vyplýva, ze dane ulozené telekomunikacným operátorom sa vyberajú "na úcel prispenia k financovaniu RTVE" a z clánku 6 ods. 8 zákona c. 8/2009 vyplýva, ze "výnos z príspevku je urcený na financovanie RTVE". Komisia tiez v bode 13 odôvodnenia sporného rozhodnutia konstatovala, ze "sa v preambule výslovne stanovuje toto spojenie medzi novými danami a financnou náhradou za stiahnutie RTVE z reklamného trhu". ( [247]33 ) Vec, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, sa týkala otázky, ci nepodliehanie velkoobchodných distribútorov poplatku z priamych predajov liekov ulozenému farmaceutickým laboratóriám obsahuje nadmernú kompenzáciu v ich prospech a ako také teda predstavuje nezákonnú pomoc v ich prospech. V tejto veci bolo cielom poplatku ulozeného farmaceutickým laboratóriám kompenzovat náklady, ktoré velkoobchodní distribútori znásajú pri vykonávaní povinností verejnej sluzby. ( [248]34 ) Rozsudok zo 7. septembra 2006, Laboratoires Boiron ([249]C-526/04, [250]EU:C:2006:528, bod [251]45). ( [252]35 ) Pozri bod 32 odôvodnenia sporného rozhodnutia. ( [253]36 ) Pozri body 15 a 33 odôvodnenia sporného rozhodnutia. ( [254]37 ) Pozri body 14 a 34 odôvodnenia sporného rozhodnutia. ( [255]38 ) Pozri body 15 a 33 odôvodnenia sporného rozhodnutia. ( [256]39 ) Pozri bod 34 odôvodnenia sporného rozhodnutia. ( [257]40 ) Bod 34 týchto návrhov. ( [258]41 ) Bod 35 uvedených návrhov. ( [259]42 ) Pripomínam, ze cielom tohto ustanovenia je ochrana hospodárskej sútaze medzi podnikmi prostredníctvom zákazu akejkolvek pomoci poskytnutej clenským státom a splnajúcej podmienky uvedené v jeho odseku 1. ( [260]43 ) Pozri najmä rozsudok z 13. januára 2005, Streekgewest ([261]C-174/02, [262]EU:C:2005:10, bod [263]26). ( [264]44 ) Pozri rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks ([265]C-333/07, [266]EU:C:2008:764, bod [267]95). ( [268]45 ) Toto tvrdenie bolo pôvodne uvedené v rámci druhého zalobného dôvodu neplatnosti, ktorý predlozila DTS. Kedze tento odvolací dôvod súvisí s nesprávnym právnym posúdením Vseobecného súdu v rámci výkladu judikatúry Súdneho dvora, rozhodol som sa ho preskúmat v rámci prvého odvolacieho dôvodu. ( [269]46 ) BOE c. 157 z 30. júna 2008, s. 28833, dalej len "rámcový mandát". ( [270]47 ) Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze len Vseobecný súd má právomoc zistit a posúdit skutkový stav a taktiez má ako jediný právomoc posúdit hodnotu, ktorú je potrebné priznat jemu predlozeným dôkazom, pokial boli dôkazy, ktoré uznal na preukázanie tohto skutkového stavu, riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov (pozri rozsudky z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, [271]C-167/04 P, [272]EU:C:2006:594, body [273]106 a [274]107, ako aj citovanú judikatúru, a z 10. mája 2007, SGL Carbon/Komisia, [275]C-328/05 P, [276]EU:C:2007:277, bod [277]41 a citovanú judikatúru). ( [278]48 ) Rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([279]C-559/12 P, [280]EU:C:2014:217, bod [281]79 a citovaná judikatúra). ( [282]49 ) Rozsudok z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT ([283]C-263/09 P, [284]EU:C:2011:452, bod [285]53). ( [286]50 ) Pozri najmä rozsudky z 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia ([287]C-167/04 P, [288]EU:C:2006:594, bod [289]108 a citovanú judikatúru); z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada ([290]C-229/05 P, [291]EU:C:2007:32, bod [292]37 a citovanú judikatúru), ako aj z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([293]C-559/12 P, [294]EU:C:2014:217, bod [295]80 a citovanú judikatúru). ( [296]51 ) Po prvé DTS vytýkala Vseobecnému súdu, ze sa domnieval, ze príjem z dane nemá vplyv na výsku pomoci, kedze príjmy presahujúce cisté náklady na verejnú sluzbu sa prevádzajú do rezervného fondu alebo sa presúvajú do státneho rozpoctu a bola stanovená maximálna hranica príjmov RTVE, pricom odkazovala na rozsudok z 22. decembra 2008, Régie Networks ([297]C-333/07, [298]EU:C:2008:764). Kedze je toto prvé tvrdenie zalozené na nesprávnom právnom posúdení Vseobecného súdu pri výklade judikatúry Súdneho dvora, rozhodol som sa preskúmat ho v rámci prvého odvolacieho dôvodu. ( [299]52 ) Tento bod 10 znie takto: "Zákon tiez ustanovuje rezervný fond, do ktorého sa prevedú príjmy prekracujúce cisté náklady na poskytovanie verejnej sluzby, a to az do maximálnej výsky 10 % rozpoctových nákladov, pricom príjmy prekracujúce túto hornú hranicu musia byt prevedené do státneho rozpoctu..." ( [300]53 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [301]54 ) Pozri body 27 a 28 repliky podanej spolocnostou DTS. ( [302]55 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [303]56 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [304]57 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [305]58 ) Bod 108 a nasl. References 1. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0016 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A657&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A657&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A657&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A657&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A403&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A403&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0017 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0018 47. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0019 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A640&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A640&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0020 57. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0021 58. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0022 59. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0023 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0024 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A657&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A657&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0025 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A60&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A60&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0026 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A60&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A60&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0027 78. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0028 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0029 82. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0030 83. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0031 84. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0032 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&locale=sk 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0033 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&locale=sk 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0034 95. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0035 96. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0036 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A124&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A124&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0037 100. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0038 101. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0039 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A124&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A124&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0040 107. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0041 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0042 111. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0043 112. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0044 113. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0045 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&locale=sk 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0046 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0047 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&locale=sk 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 126. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0048 127. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0049 128. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0050 129. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0051 130. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0052 131. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0053 132. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0054 133. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0055 134. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0056 135. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0057 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A547&locale=sk 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A547&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A414&locale=sk 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A414&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A522&locale=sk 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A522&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A414&locale=sk 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A414&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 144. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#t-ECR_62014CC0449_SK_01-E0058 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A547&locale=sk 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A547&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A547&locale=sk 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A547&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A414&locale=sk 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A414&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 151. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0001 152. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0002 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:001:TOC 154. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0003 155. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0004 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A629&locale=sk 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A629&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 158. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0005 159. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0006 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:239:TOC 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:109:TOC 162. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0007 163. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0008 164. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0009 165. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0010 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2010:008:TOC 167. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0011 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 169. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0012 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:031:TOC 171. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0013 172. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0014 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A242&locale=sk 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A242&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A242&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 176. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0015 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A361&locale=sk 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A361&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A361&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 180. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0016 181. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A32&locale=sk 182. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 184. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0017 185. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0018 186. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A60&locale=sk 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A60&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 188. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&locale=sk 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 190. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0019 191. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A11&locale=sk 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A11&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A224&locale=sk 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A224&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 195. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A657&locale=sk 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A657&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 197. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0020 198. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&locale=sk 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 201. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0021 202. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&locale=sk 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 205. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A60&locale=sk 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A60&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A60&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 208. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0022 209. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&locale=sk 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 212. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A640&locale=sk 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A640&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A640&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 215. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0023 216. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&locale=sk 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 219. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0024 220. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0025 221. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&locale=sk 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 223. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 224. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0026 225. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0027 226. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0028 227. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A403&locale=sk 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A403&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A403&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 230. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&locale=sk 231. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 233. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0029 234. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&locale=sk 235. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 236. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point100 237. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0030 238. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&locale=sk 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 240. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point104 241. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0031 242. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&locale=sk 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 244. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point111 245. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point112 246. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0032 247. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0033 248. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0034 249. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&locale=sk 250. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 251. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A528&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 252. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0035 253. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0036 254. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0037 255. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0038 256. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0039 257. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0040 258. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0041 259. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0042 260. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0043 261. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&locale=sk 262. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 263. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A10&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 264. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0044 265. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&locale=sk 266. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 267. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point95 268. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0045 269. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0046 270. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0047 271. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A594&locale=sk 272. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A594&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 273. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A594&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point106 274. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A594&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point107 275. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&locale=sk 276. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 277. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A277&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 278. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0048 279. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 280. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 281. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 282. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0049 283. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A452&locale=sk 284. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A452&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 285. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A452&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 286. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0050 287. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A594&locale=sk 288. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A594&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 289. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A594&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point108 290. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A32&locale=sk 291. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 292. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 293. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 294. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 295. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point80 296. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0051 297. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&locale=sk 298. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 299. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0052 300. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0053 301. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0054 302. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0055 303. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0056 304. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0057 305. file:///tmp/lynxXXXXYcvjEz/L89761-725TMP.html#c-ECR_62014CC0449_SK_01-E0058