NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NILS WAHL prednesené 20. októbra 2016 ( [1]1 ) Vec C-413/14 P Intel Corporation Inc. proti Európskej komisii Obsah I - Právny rámec II - Okolnosti predchádzajúce sporu III - Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok IV - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania V - Posúdenie odvolacích dôvodov A - Úvodné poznámky B - Prvý odvolací dôvod: právne kritérium, ktoré treba uplatnit na tzv. "zlavy za exkluzivitu" 1. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 2. Analýza a) Primárne posúdenie zliav a platieb poskytovaných odvolatelkou uskutocnené Vseobecným súdom i) Základné zásady judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa zliav ii) Okolnosti veci ako prostriedok na urcenie toho, ci má vytýkané správanie pravdepodobný úcinok na hospodársku sútaz iii) Podla judikatúry existujú len dve kategórie zliav - Domnienku protizákonnosti na základe formy nemozno vyvrátit - Vernostné zlavy nie sú vzdy skodlivé - Úcinky vernostných zliav závisia od kontextu - Súvisiace postupy si vyzadujú posúdenie vsetkých okolností iv) Predbezný záver b) Subsidiárne posúdenie schopnosti uskutocnené Vseobecným súdom i) Schopnost a/alebo pravdepodobnost ii) Faktory zohladnené Vseobecným súdom na podporu konstatovania zneuzívajúceho správania iii) Dalsie okolnosti - Velkost trhu - Trvanie - Trhové výsledky konkurenta a klesajúce ceny - Test AEC c) Záver C - Druhý odvolací dôvod: velkost trhu pri urcovaní, ci podnik zneuzíva svoje dominantné postavenie 1. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 2. Analýza D - Tretí odvolací dôvod: povazovanie urcitých zliav za "zlavy za exkluzivitu" 1. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 2. Analýza E - Stvrtý odvolací dôvod: právo na obhajobu 1. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 2. Analýza a) Predmetné stretnutie bolo vypocúvaním v zmysle clánku 19 nariadenia c. 1/2003 b) Interná poznámka nenapravila procesnú chybu c) Dôsledok nevyhotovenia záznamu z predmetného stretnutia F - Piaty odvolací dôvod: právomoc 1. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 2. Analýza a) Vseobecné poznámky: realizácia a/alebo úcinky? b) Posúdenie uplatnenia príslusného kritéria právomoci Vseobecným súdom i) Realizácia ii) "Kvalifikované" úcinky G - Siesty odvolací dôvod: výska pokuty 1. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 2. Analýza VI - Dôsledky posúdenia VII - Návrh "Odvolanie - Clánok 102 ZFEÚ - Zneuzitie dominantného postavenia - Vernostné zlavy - Kvalifikácia ako zneuzívajúce konanie - Uplatnitelné právne kritérium - Jediné a nepretrzité porusenie - Právo na obhajobu - Clánok 19 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 - Vypocúvanie týkajúce sa predmetu vysetrovania - Právomoc Komisie - Realizácia - Úcinky" 1. Spolocnost Intel Corporation (dalej len "Intel" alebo "odvolatelka") týmto odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor zrusil rozsudok z 12. júna 2014 vydaný vo veci Intel/Komisia, ( [2]2 ) ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu pre neplatnost rozhodnutia Komisie K(2009) 3726 v konecnom znení z 13. mája 2009 týkajúceho sa konania podla clánku 82 [ES] (teraz clánok 102 ZFEÚ) a clánku 54 Dohody o EHP (vec COMP/C-3/37.990 - Intel) (dalej len "sporné rozhodnutie"). ( [3]3 ) 2. Vec vyvoláva niekolko dôlezitých zásadných otázok. Medzi tieto otázky patrí uplatnovanie pojmu "jediné a nepretrzité porusenie" v kontexte terajsieho clánku 102 ZFEÚ, miera volnej úvahy, ktorú by Komisia mala mat pri zaznamenávaní výsluchov vedených pocas vysetrovania, a rozsah právomoci Komisie viest vysetrovanie porusení, ku ktorým doslo v cudzine. 3. V tejto veci má Súdny dvor okrem toho prílezitost spresnit svoju judikatúru týkajúcu sa zneuzívania dominantného postavenia podla clánku 102 ZFEÚ. Presnejsie treba odpovedat na otázku, ci je z hladiska línie judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Hoffmann-La Roche ( [4]4 ) oprávnené rozlisovat medzi jednotlivými druhmi zliav. Súdny dvor musí po zohladnení tejto judikatúry urcit správne právne kritérium, ktoré sa má uplatnit vo vztahu ku konkrétnej kategórii zliav, ktorú Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nazval "zlavami za exkluzivitu". 4. Súdny dvor má najmä rozhodnút, ci Vseobecný súd postupoval správne, ked také zlavy, aké sú predmetom prejednávanej veci, povazoval za uz svojou podstatou protisútazné. Ak by protisútazná povaha bola týmto zlavám neodmyslitelne vlastná, bolo by zbytocné posudzovat vsetky okolnosti veci s cielom urcit, ci predmetné správanie môze skutocne obmedzit hospodársku sútaz na urcitom trhu. I - Právny rámec 5. Odôvodnenie 25 nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [5]5 ) stanovuje, ze Komisia by mala mat najmä oprávnenie vypocut kazdú osobu, ktorá môze mat uzitocné informácie, a urobit záznam. 6. Clánok 19 nariadenia sa týka právomoci Komisie klást otázky. Odsek 1 tohto clánku stanovuje: "Aby mohla Komisia plnit povinnosti, ktoré jej urcuje toto nariadenie, môze klást otázky kazdej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá s tým súhlasí, s cielom získat informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania." 7. Clánok 27 ods. 2 nariadenia stanovuje: "Právo príslusných strán na obhajobu sa v konaniach plne respektuje. Majú právo na prístup k dokumentácii Komisie, s výhradou oprávnených záujmov podnikov pri ochrane ich obchodného tajomstva. Právo na prístup k dokumentácii sa nevztahuje na dôverné informácie a interné dokumenty Komisie alebo orgánov hospodárskej sútaze clenských státov..." 8. Odôvodnenie 3 nariadenia (ES) c. 773/2004 ( [6]6 ) stanovuje, ze ked Komisia vedie výsluchy, vypocúvané osoby musia byt informované o úcele rozhovoru a o prípadnom zázname, ktorý môze byt urobený. 9. Clánok 3 tohto nariadenia sa týka právomoci Komisie klást otázky. Stanovuje: "1. Tam, kde Komisia vypocuje osobu s jej súhlasom v súlade s clánkom 19 nariadenia [c. 1/2003], tak na zaciatku vypocúvania uvedie právny základ a úcel vypocúvania a pripomenie jeho dobrovolný charakter. Vypocúvanú osobu bude taktiez informovat o svojom zámere vyhotovit záznam z vypocúvania. 2. Vypocúvanie môze byt vedené akýmkolvek spôsobom vrátane formy telefonickej alebo elektronickej. 3. Komisia môze zaznamenávat vyhlásenia vykonané vypocúvanými osobami akoukolvek formou. Kópia akéhokolvek záznamu musí byt predlozená vypocúvanej osobe na schválenie. Tam, kde je to potrebné, Komisia stanoví lehotu, v rámci ktorej jej vypocúvaná osoba môze oznámit akékolvek opravy, ktoré sa musia vo vyhlásení previest." II - Okolnosti predchádzajúce sporu 10. Okolnosti predchádzajúce sporu, tak ako vyplývajú z napadnutého rozsudku, mozno zhrnút takto. 11. Intel je spolocnost zalozená podla amerického práva, ktorá zabezpecuje dizajn, vývoj, výrobu a predaj mikroprocesorov (dalej len "CPU"), "cipsetov" (cipových sád) a iných polovodicových komponentov, ako aj platformových riesení pre spracovanie údajov a komunikacné zariadenia. 12. Dna 18. októbra 2000 spolocnost Advanced Micro Devices (dalej len "AMD") predlozila Komisii formálnu staznost podla nariadenia c. 17, ( [7]7 ) ktorú dalej doplnila o nové skutocnosti a tvrdenia v rámci doplnujúcej staznosti z 26. novembra 2003. 13. Komisia zacala v máji 2004 vysetrovanie zamerané na tvrdenia uvedené v doplnujúcej staznosti spolocnosti AMD. 14. Dna 17. júla 2006 podala spolocnost AMD staznost na Bundeskartellamt (Spolkový úrad pre hospodársku sútaz, Nemecko), v ktorej tvrdila, ze spolocnost Intel sa okrem iného zapojila do obchodných dohôd zameraných na vylúcenie konkurentov z trhu so spolocnostou Media-Saturn-Holding GmbH (dalej len "MSH"), ktorá je európskym maloobchodným predajcom mikroelektronických zariadení a hlavným európskym distribútorom stolových pocítacov. Spolkový úrad pre hospodársku sútaz si s Komisiou v tomto smere vymenil informácie. 15. Dna 23. augusta 2006 Komisia uskutocnila stretnutie s riadiacim predstavitelom pánom D1 zo spolocnosti Dell Inc., ktorá je zákazníkom spolocnosti Intel. ( [8]8 ) Komisia nevlozila indikatívny zoznam tém z tohto stretnutia do spisu týkajúceho sa tejto veci a nevyhotovila z neho zápisnicu. Jeden z clenov tímu povereného touto vecou v Komisii spísal poznámku, ktorú Komisia oznacila za internú. Dna 19. decembra 2008 Komisia poskytla odvolatelke nedôvernú verziu tejto poznámky. 16. Dna 26. júla 2007 Komisia dorucila odvolatelke oznámenie o výhradách (dalej len "oznámenie o výhradách z roku 2007") týkajúce sa jej konania voci piatim hlavným výrobcom pôvodného zariadenia (Original Equipment Manufacturer, dalej len "OEM"), konkrétne spolocnostiam Dell, Hewlett-Packard Company (HP), Acer Inc., NEC Corp. a International Business Machines Corp. (IBM). 17. Dna 17. júla 2008 Komisia odvolatelke zaslala dodatocné oznámenie o výhradách týkajúce sa jej konania voci spolocnostiam MSH a Lenovo Group Ltd (dalej len "Lenovo"). Obsahovalo tiez nové dôkazy o konaní spolocnosti Intel voci niektorým OEM dotknutým oznámením o výhradách z roku 2007, ktoré Komisia získala az po jeho vydaní. 18. Po viacerých procesných krokoch prijala Komisia 13. mája 2009 sporné rozhodnutie, v ktorom konstatovala, ze spolocnost Intel v období od októbra 2002 do decembra 2007 porusila clánok 82 ES a clánok 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze uplatnovala stratégiu zameranú na zabránenie vstupu konkurenta, konkrétne spolocnosti AMD, na trh s mikroprocesormi CPU s architektúrou x86 (dalej len "CPU x86"). 19. Uvedené rozhodnutie obsahuje najmä tieto úvahy. 20. Dotknutými výrobkami sú CPU. Architektúra x86 je standard navrhnutý spolocnostou Intel pre jej CPU. Môze spústat operacný systém Windows aj Linux. Windows je spojený najmä s instrukcnou sadou x86. Pred rokom 2000 vyrábali CPU x86 viacerí výrobcovia. Väcsina z nich vsak uz trh opustila. Sporné rozhodnutie uvádza, ze spolocnosti Intel a AMD sú prakticky jediné dve spolocnosti, ktoré este vyrábajú CPU x86. 21. Komisia dalej v spornom rozhodnutí konstatovala, ze relevantný trh s výrobkami nie je sirsí ako trh s CPU x86. Ponechala vsak otvorenú otázku, ci existuje jednotný trh s CPU x86 pre vsetky pocítace alebo ci je potrebné rozlisovat tri samostatné trhy s CPU x86, a to trh so stolovými pocítacmi, trh s prenosnými pocítacmi a trh so servermi. Podla sporného rozhodnutia vzhladom na podiely spolocnosti Intel na trhu pre kazdý z týchto segmentov by sa záver týkajúci sa dominantného postavenia nijako nelísil. 22. V spornom rozhodnutí bol geografický trh vymedzený ako celosvetový. 23. Pokial ide o dominantné postavenie, pocas desatrocného obdobia, ktoré bolo predmetom skúmania Komisie (1997 az 2007), mala spolocnost Intel podiely na trhu okolo 70 % alebo viac. Komisia navyse zistila, ze na trhu s CPU x86 existujú znacné prekázky vstupu a rozsírenia. Tieto prekázky vyplývajú z nenávratných investícií do výskumu a vývoja, dusevného vlastníctva a výrobných zariadení nevyhnutných na výrobu CPU x86. Na základe podielov spolocnosti Intel na trhu a prekázok vstupu a rozsírenia relevantného trhu Komisia konstatovala, ze spolocnost Intel mala dominantné postavenie na uvedenom trhu prinajmensom v období, ktorého sa rozhodnutie týka, t. j. od októbra 2002 do decembra 2007. 24. V spornom rozhodnutí Komisia konstatovala dva druhy správania spolocnosti Intel voci jej obchodným partnerom, a to podmienené zlavy a tzv. "cisté obmedzenia" (naked restrictions). 25. Pokial ide o prvý druh správania, spolocnost Intel poskytla zlavy styrom OEM, konkrétne spolocnostiam Dell, Lenovo, HP a NEC, pod podmienkou, ze od nej budú nakupovat vsetky alebo takmer vsetky svoje CPU x86. Spolocnost Intel poskytla platby aj spolocnosti MSH, a to pod podmienkou, ze spolocnost MSH bude predávat výhradne pocítace vybavené procesorom CPU x86 spolocnosti Intel. 26. Podmienené zlavy poskytnuté spolocnostou Intel sú v spornom rozhodnutí opísané ako vernostné zlavy. Pokial ide o podmienené platby spolocnosti Intel poskytnuté spolocnosti MSH, Komisia konstatovala, ze hospodársky mechanizmus týchto platieb je rovnocenný s podmienenými zlavami poskytnutými OEM. 27. V spornom rozhodnutí je uskutocnená aj ekonomická analýza toho, ci by zlavy a platby spolocnosti MSH mohli zabránit vstupu hypotetického konkurenta, ktorý by bol rovnako výkonný ako spolocnost Intel (as-efficient-competitor test, dalej len "test AEC"), ( [9]9 ) na trh. 28. Komisia vzhladom na tieto úvahy dospela k záveru, ze podmienené zlavy a platby poskytnuté spolocnostou Intel mali za následok zaistenie si vernosti klúcových OEM a spolocnosti MSH. Úcinky týchto praktík sa navzájom doplnali, cím významne znízili schopnost konkurentov konkurovat na základe kvality ich CPU x86. Protisútazné správanie spolocnosti Intel v dôsledku toho viedlo k obmedzeniu moznosti volby spotrebitela a k nizsím inovacným stimulom. 29. Pokial ide o druhý druh správania konstatovaného v spornom rozhodnutí, konkrétne "cisté obmedzenia", Komisia uviedla, ze spolocnost Intel poskytla platby trom OEM, a to spolocnostiam HP, Acer a Lenovo, ktoré boli podmienené tým, ze títo výrobcovia oddialia alebo zrusia uvedenie výrobkov vybavených procesorom CPU spolocnosti AMD na trh a/alebo zavedú obmedzenia na distribúciu týchto výrobkov. Komisia dospela k záveru, ze spolocnost Intel svojím konaním v súvislosti s cistými obmedzeniami narusila hospodársku sútaz, lebo zákazníkom bola odopretá moznost volby, ktorú by inak mali. Podla názoru Komisie to nepredstavovalo beznú hospodársku sútaz zalozenú na kvalite. 30. Komisia v spornom rozhodnutí dospela k záveru, ze kazdé konanie spolocnosti Intel voci uvedeným OEM a voci spolocnosti MSH predstavuje zneuzitie v zmysle clánku 102 ZFEÚ, pricom jednotlivé zneuzitia sú zároven súcastou jednotnej stratégie zameranej na zabránenie vstupu spolocnosti AMD ako jediného významného konkurenta spolocnosti Intel na trh s CPU x86. Jednotlivé zneuzitia sú teda súcastou jediného porusenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ. 31. Komisia na základe usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 (dalej len "usmernenia z roku 2006") ( [10]10 ) ulozila odvolatelke pokutu vo výske 1,06 miliardy eur. 32. Sporné rozhodnutie stanovuje: "Clánok 1 Spolocnost Intel... sa zúcastnovala na jedinom a nepretrzitom porusení clánku [102 ZFEÚ] a clánku 54 Dohody o EHP v období od októbra 2002 do decembra 2007 uplatnovaním stratégie, ktorej cielom bolo zabránit vstupu konkurentov na trh s CPU x86 a ktorá spocívala v týchto skutocnostiach: a) poskytovanie zliav spolocnosti Dell v období od decembra 2002 do decembra 2005, ktorých výska bola podmienená tým, ze spolocnost Dell bude nakupovat vsetky svoje CPU x86 od spolocnosti Intel; b) poskytovanie zliav spolocnosti HP v období od novembra 2002 do mája 2005, ktorých výska bola podmienená tým, ze spolocnost HP bude od spolocnosti Intel nakupovat minimálne 95 % CPU x86 urcených pre svoj segment stolových pocítacov pre podnikový sektor; c) poskytovanie zliav spolocnosti NEC v období od októbra 2002 do novembra 2005, ktorých výska bola podmienená tým, ze spolocnost NEC bude od spolocnosti Intel nakupovat minimálne 80 % CPU x86 urcených pre svoj segment osobných pocítacov; d) poskytovanie zliav spolocnosti Lenovo v období od januára 2007 do decembra 2007, ktorých výska bola podmienená tým, ze spolocnost Lenovo bude od spolocnosti Intel nakupovat vsetky CPU x86 urcené pre svoj segment prenosných pocítacov; e) poskytovanie platieb spolocnosti [MSH] v období od októbra 2002 do decembra 2007, ktorých výska bola podmienená tým, ze spolocnost [MSH] bude predávat len pocítace vybavené procesorom CPU x86 spolocnosti Intel; f) poskytovanie platieb spolocnosti HP v období od novembra 2002 do mája 2005, ktoré boli podmienené tým, ze: i) spolocnost HP bude orientovat stolové pocítace HP vybavené procesorom CPU x86 spolocnosti AMD urcené pre podnikový sektor viac na malé a stredné podniky a na zákazníkov z vládneho, vzdelávacieho a zdravotníckeho sektora nez na velké podniky; ii) spolocnost HP zakáze svojim distribucným partnerom skladovat stolové pocítace HP vybavené procesorom CPU x86 spolocnosti AMD urcené pre podnikový sektor, aby boli tieto pocítace dostupné zákazníkom len na objednávku od HP (bud priamo, alebo prostredníctvom distribucných partnerov spolocnosti HP vykonávajúcich funkciu obchodných zástupcov); iii) spolocnost HP oddiali o sest mesiacov uvedenie na trh svojho stolového pocítaca vybaveného procesorom CPU x86 spolocnosti AMD urceného pre podnikový sektor v regióne [Európa, Stredný východ a Afrika]; g) poskytovanie platieb spolocnosti Acer v období od septembra 2003 do januára 2004, ktoré boli podmienené tým, ze spolocnost Acer oddiali uvedenie na trh prenosného pocítaca vybaveného procesorom CPU x86 spolocnosti AMD; h) poskytovanie platieb spolocnosti Lenovo v období od júna 2006 do decembra 2006, ktoré boli podmienené tým, ze spolocnost Lenovo oddiali a nakoniec zrusí uvedenie na trh prenosných pocítacov vybavených procesorom CPU x86 spolocnosti AMD." III - Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 33. Zalobou podanou 22. júla 2009 odvolatelka navrhovala, aby Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie. Zdruzenie Association for Competitive Technology (dalej len "ACT") vstúpilo do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov spolocnosti Intel. 34. Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zalobu zamietol v plnom rozsahu. IV - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 35. Spolocnost Intel svojím odvolaním podaným na Súdny dvor 26. augusta 2014 navrhuje, aby Súdny dvor: - úplne alebo ciastocne zrusil napadnutý rozsudok, - úplne alebo ciastocne zrusil sporné rozhodnutie, - zrusil alebo podstatne znízil ulozenú pokutu, - subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu na opätovné rozhodnutie v súlade s rozsudkom Súdneho dvora, - zaviazal Komisiu na náhradu trov tohto konania, ako aj konania pred Vseobecným súdom. 36. Zdruzenie ACT predlozilo vyjadrenie na podporu návrhov odvolatelky. 37. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. 38. Spolocnost Intel, zdruzenie ACT a Komisia predniesli ústne vyjadrenia na pojednávaní, ktoré sa uskutocnilo 21. júna 2016. V - Posúdenie odvolacích dôvodov 39. Odvolatelka uvádza na podporu svojho odvolania sest dôvodov. Prvým odvolacím dôvodom tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri právnej kvalifikácii zliav oznacených ako "zlavy za exkluzivitu". Druhým odvolacím dôvodom tvrdí, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri konstatovaní porusenia v rokoch 2006 a 2007 a pri posudzovaní relevantnosti dotknutého trhu. Tretí dôvod sa týka nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o povazovanie urcitých dojednaní o zlavách, ktoré sa týkali len mensej casti nákupov zákazníkov, za "zlavy za exkluzivitu". Stvrtý odvolací dôvod sa týka procesnej chyby vyplývajúcej z nesprávneho výkladu clánku 19 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 3 nariadenia c. 773/2004, pokial ide o neexistenciu povinnosti zaznamenat výsluch. Piaty odvolací dôvod je zalozený na porusení clánku 102 ZFEÚ a týka sa právomoci Komisie uplatnit clánok 102 ZFEÚ na dojednania odvolatelky so spolocnostou Lenovo v Cíne v rokoch 2006 a 2007. Siesty dôvod sa nakoniec týka výsky pokuty vyplývajúcej z nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s retroaktívnym uplatnovaním usmernení z roku 2006 o stanovovaní pokút. 40. Vsetkými týmito otázkami sa budem zaoberat postupne. Predtým vsak povazujem za uzitocné uviest niekolko predbezných pripomienok týkajúcich sa struktúry a logiky clánku 102 ZFEÚ. Tieto pripomienky predstavujú východisko následného posúdenia prvých troch odvolacích dôvodov. A - Úvodné poznámky 41. Cielom pravidiel hospodárskej sútaze EÚ bolo od zaciatku vytvorit systém nenarusenej hospodárskej sútaze ako súcast vnútorného trhu vytvoreného Európskou úniou. ( [11]11 ) V tomto smere netreba prílis zdôraznovat, ze pravidlá hospodárskej sútaze EÚ poskytujú ochranu procesu hospodárskej sútaze ako takému, a nie napríklad konkurentom. ( [12]12 ) V tom istom zmysle konkurenti, ktorí sú nútení opustit trh v dôsledku dravej hospodárskej sútaze, a nie v dôsledku protisútazného správania, nie sú chránení. Nie kazdý odchod z trhu je preto znakom zneuzívajúceho správania, ale skôr znakom síce agresívnej, ale zdravej a prípustnej hospodárskej sútaze. ( [13]13 ) Dôvodom je to, ze cielom práva hospodárskej sútaze je vzhladom na jeho hospodársku povahu v konecnom dôsledku posilnenie efektívnosti. Dôraz kladený na efektívnost sa podla môjho názoru jasne odráza aj v judikatúre súdov EÚ. 42. Z tohto zdôraznenia prirodzene vyplýva, ze dominantné postavenie ako také sa nepovazuje za odporujúce clánku 102 ZFEÚ. Naopak, len správanie, ktoré je vyjadrením sily na trhu na úkor hospodárskej sútaze, a teda spotrebitelov, je zakázané a v dôsledku toho sankcionované ako zneuzitie dominantného postavenia. 43. Logickým dôsledkom ciela spocívajúceho v posilnení efektívnosti je to, ze protisútazné úcinky konkrétnej praktiky majú klúcový význam. Bez ohladu na to, ci ide o taký zjednodusený nástroj na presadzovanie práva, aký poskytuje pojem "obmedzovanie z hladiska ciela" v kontexte clánku 101 ZFEÚ, ( [14]14 ) alebo o konanie jedinej firmy patriace do pôsobnosti clánku 102 ZFEÚ, pravidlá hospodárskej sútaze EÚ sa usilujú postihnút správanie, ktoré má protisútazné úcinky. Forma konkrétnej praktiky sa doposial nepovazuje za dôlezitú. 44. V napadnutom rozsudku Vseobecný súd rozlisuje tri kategórie zliav: zlavy zalozené na objeme, "zlavy za exkluzivitu" a zlavy zalozené na mechanizme, ktorý môze mat vernost podporujúci úcinok. Na rozdiel od systému zliav zalozeného cisto na objeme nákupov (kategória 1), ktorý odzrkadluje nárast efektívnosti a úspory z rozsahu, sú systémy zliav za exkluzivitu (kategória 2) podla taxonómie Vseobecného súdu nezlucitelné s cielom nenarusenej hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. Poskytnutie takých zliav sa viaze na podmienku, ze zákazník sa bude v úplnom alebo podstatnom rozsahu svojich potrieb zásobovat od podniku v dominantnom postavení. ( [15]15 ) 45. Okrem dvoch uz spomenutých kategórií zliav napadnutý rozsudok odkazuje na zostatkovú kategóriu zliav zalozenú na mechanizme podporujúcom vernost, ktorá vsak nie je priamo naviazaná na výhradné alebo takmer výhradné zásobovanie (kategória 3). Uvedená kategória zahrna zlavy, akými sú retroaktívne zlavy. ( [16]16 ) Vseobecný súd usúdil, ze zlavy patriace do kategórie 3 treba odlisovat od "zliav za exkluzivitu", lebo nie sú priamo podmienené exkluzivitou. Vseobecný súd z tohto dôvodu pripustil, ze je potrebné zvázit vsetky okolnosti, aby bolo mozné urcit, ci sú také zlavy spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. ( [17]17 ) 46. Vzhladom na podmienecnú povahu zliav Vseobecný súd oznacil zlavy a platby poskytované odvolatelkou za "zlavy za exkluzivitu". S odvolaním sa na judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Hoffmann-La Roche Vseobecný súd konstatoval, ze na urcenie toho, ci dotknutý podnik zneuzil svoje dominantné postavenie, postacuje, ak ide o "zlavy za exkluzivitu" patriace do kategórie 2. Pokial sa to preukáze, uz nie je potrebné posúdit "vsetky okolnosti" s cielom urcit, ci bolo správanie spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. Takú schopnost mozno predpokladat uz na základe samotnej formy správania. Dôvodom je podla Vseobecného súdu to, ze také zlavy sú spravidla urcené na to, aby bol kupujúci zbavený moznosti volby zdrojov svojho zásobovania alebo aby mu táto moznost bola obmedzená, a teda na to, aby sa zákazníci nemohli zásobovat u konkurencných výrobcov. ( [18]18 ) 47. V súlade s touto metodikou je celý napadnutý rozsudok zalozený na predpoklade, ze "zlavy za exkluzivitu" poskytované zo strany podniku v dominantnom postavení majú vzdy a bez výnimky za následok protisútazné vylúcenie konkurentov. Práve na základe tohto predpokladu Vseobecný súd odmietol relevantnost kontextu a v dôsledku toho aj potrebu posúdit schopnost správania vyvolat protisútazné úcinky. 48. Vzhladom na to osud prvého, druhého a tretieho odvolacieho dôvodu v konecnom dôsledku závisí od toho, ci bude Súdny dvor tento predpoklad povazovat za správny. B - Prvý odvolací dôvod: právne kritérium, ktoré treba uplatnit na tzv. "zlavy za exkluzivitu" 1. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 49. Spolocnost Intel podporovaná zdruzením ACT primárne tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávnej právnej kvalifikácie zliav, ktoré oznacil ako "zlavy za exkluzivitu", t. j. "vernostné zlavy v zmysle judikatúry Hoffmann-La Roche". ( [19]19 ) Vseobecný súd podla jej názoru nesprávne konstatoval, ze také zlavy sú na rozdiel od iných zliav a cenových postupov uz svojou podstatou spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz, a teda sú protisútazné, pricom nie je potrebné posúdit príslusné okolnosti dotknutých zliav ani pravdepodobnost, a akou môzu zlavy obmedzit hospodársku sútaz. ( [20]20 ) Odvolatelka v tejto súvislosti tvrdí, ze Vseobecný súd pochybil, ked potvrdil konstatovanie zneuzívajúceho správania bez posúdenia pravdepodobnosti protisútaznej ujmy. Spolocnost Intel navyse tvrdí, ze Vseobecný súd v kazdom prípade pochybil vo svojom subsidiárnom závere, podla ktorého zlavy, ktoré sú predmetom prejednávanej veci, boli spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. ( [21]21 ) 50. Komisia tvrdí, ze prvý odvolací dôvod treba zamietnut. V podstate uvádza, ze tento odvolací dôvod je zalozený na omyle: ze "zlavy za exkluzivitu" sú len obycajné cenové postupy. Komisia tvrdí, ze "zlavy za exkluzivitu" sú úplne odlisné od iných cenových postupov. Podla jej názoru zlavy podmienené exkluzivitou vykazujú znaky, v dôsledku ktorých nie je potrebné skúmat, ci sú spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz v konkrétnom prípade. Komisia sa najmä domnieva, ze judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa zliav nepodporuje stanovisko odvolatelky, podla ktorého netreba rozlisovat medzi "zlavami za exkluzivitu" a ostatnými zlavami, ktoré majú vernost podporujúci úcinok, alebo cenovými postupmi v tejto oblasti. 51. Pokial ide o subsidiárne posúdenie vsetkých okolností, Komisia sa domnieva, ze odvolatelka neuviedla nijaké tvrdenie, ktoré by spochybnovalo subsidiárne posúdenie schopnosti uskutocnené Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku. 2. Analýza 52. Jadrom prístupu k prvému dôvodu je urcenie správneho právneho kritéria, ktoré treba uplatnit na tzv. "zlavy za exkluzivitu". Inými slovami, ide o to, ci Vseobecný súd oprávnene konstatoval, ze nie je potrebné posúdit "vsetky okolnosti" na to, aby sa zistilo, ci sú tieto zlavy spôsobilé vyvolat protisútazný úcinok. Jednoducho povedané: je správny záver Vseobecného súdu, ze vzhladom na ich formu nemôze "zlavy za exkluzivitu" zachránit pred odsúdením ani kontext? 53. Na úvod chcem uviest, ze na rozdiel od toho, co Komisia navrhuje vo svojom písomnom podaní, nevidím dôvod, pre ktorý by Súdny dvor nemal preskúmat prvý odvolací dôvod v plnom rozsahu. Odvolatelka sa týmto odvolacím dôvodom jednoznacne usiluje napadnút nesprávne právne posúdenie, ktorým je podla jej názoru postihnutá klasifikácia zliav a platieb spolocnosti Intel ako "zliav za exkluzivitu" odlisných od iných zliav podporujúcich vernost. Konkrétne napadá skutocnost, ze Vseobecný súd povazoval za zbytocné posúdit vsetky okolnosti, skôr nez dospel k záveru, ze vytýkané správanie predstavuje zneuzívanie dominantného postavenia podla clánku 102 ZFEÚ. Spolocnost Intel spochybnuje aj subsidiárne posúdenie "schopnosti" ( [22]22 ) uskutocnené Vseobecným súdom. Také posúdenie podla jej názoru nálezite nezohladnuje viaceré okolnosti, ktoré sú relevantné na úcely urcenia, ci je vytýkané správanie spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. Táto otázka síce úzko súvisí s preskúmaním skutkových okolností, nemôze vsak uniknút súdnemu preskúmaniu vzhladom na to, ze Súdny dvor má podla clánku 256 ZFEÚ právomoc na preskúmanie právnej kvalifikácie týchto skutkových okolností uskutocnenej Vseobecným súdom a právnych záverov, ktoré z nej vyvodil. 54. Pokial ide o podstatu prvého odvolacieho dôvodu, zacnem preskúmaním otázky, ci Vseobecný súd správne konstatoval, ze pri posudzovaní "zliav za exkluzivitu" poskytovaných spolocnostou Intel predmetným OEM a obchodných dohôd dojednaných so spolocnostou MSH nie je potrebné zohladnit "vsetky okolnosti", aby bolo mozné urcit, ci vytýkané správanie predstavuje zneuzívanie dominantného postavenia, ktoré je v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ. V tejto súvislosti uvediem základné zásady príslusnej judikatúry, aby som ukázal, ze judikatúra si vyzaduje posúdenie vsetkých okolností. Logickým dôsledkom tohto záveru bude preskúmanie subsidiárneho posúdenia vykonaného Vseobecným súdom v súvislosti so schopnostou zliav poskytovaných odvolatelkou obmedzit hospodársku sútaz. a) Primárne posúdenie zliav a platieb poskytovaných odvolatelkou uskutocnené Vseobecným súdom 55. Ako som uviedol vyssie (body 44 az 46), Vseobecný súd na základe judikatúry Súdneho dvora rozlisuje medzi troma kategóriami zliav: zlavy zalozené na objeme (kategória 1), "zlavy za exkluzivitu" podmienené tým, ze zákazník sa bude v úplnom alebo podstatnom rozsahu svojich potrieb zásobovat od podniku v dominantnom postavení (kategória 2), a iné druhy zliav, pri ktorých poskytnutie financného stimulu nie je priamo naviazané na výhradné alebo takmer výhradné zásobovanie (kategória 3). ( [23]23 ) 56. Vseobecný súd konkrétne konstatoval, ze zlavy poskytované spolocnostiam Dell, HP, NEC a Lenovo, na ktoré sa Komisia odvoláva najmä v clánku 1 písm. a) az d) sporného rozhodnutia, predstavujú "zlavy za exkluzivitu" patriace do kategórie 2. Dôvodom je, ze uvedené zlavy boli podmienené tým, ze tieto spolocnosti sa budú od spolocnosti Intel prinajmensom v urcitom segmente zásobovat bud v úplnom rozsahu svojich potrieb procesorov CPU x86 (v prípade spolocností Dell a Lenovo), alebo v podstatnom rozsahu svojich potrieb (konkrétne 95 % v prípade spolocnosti HP a 80 % v prípade spolocnosti NEC). ( [24]24 ) Pokial ide o platby poskytnuté spolocnosti MSH, Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia nebola povinná preskúmat okolnosti veci, ale musela len preukázat, ze odvolatelka poskytla financný podnet pod podmienkou exkluzivity. ( [25]25 ) 57. Vseobecný súd konkrétne na základe konstatovaní Súdneho dvora v rozsudku Hoffmann-La Roche ( [26]26 ) uviedol, ze to, ci mozno "zlavu za exkluzivitu" povazovat za zneuzívajúce správanie, nezávisí od posúdenia schopnosti zliav obmedzit hospodársku sútaz z hladiska okolností veci. ( [27]27 ) 58. Odvolatelka tvrdí, ze tento záver je z právneho hladiska nesprávny. Tvrdí najmä, ze Vseobecný súd pochybil, ked nezobral do úvahy význam konstatovaní Súdneho dvora v iných veciach týkajúcich sa zliav podla clánku 102 ZFEÚ a tiez vo veciach týkajúcich sa dalsích cenových postupov. 59. Nizsie vysvetlím, preco súhlasím s názorom odvolatelky. i) Základné zásady judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa zliav 60. Judikatúra Súdneho dvora sa vo vseobecnosti vyznacuje nedôverou voci mnozstvu rozlicných mechanizmov zliav poskytovaných podnikmi v dominantnom postavení. Dá sa to vysvetlit skutocnostou, ze panuje vseobecné presvedcenie, podla ktorého majú podniky v dominantnom postavení osobitnú zodpovednost za to, aby ich konanie nenarusilo hospodársku sútaz na vnútornom trhu. ( [28]28 ) Z tejto osobitnej zodpovednosti vyplýva, ze mechanizmy, ktoré urcitým spôsobom zaväzujú zákazníkov k tomu, aby sa zásobovali od podniku v dominantnom postavení, sa povazujú za vernost podporujúce, a teda pri nich platí domnienka zneuzívania. 61. Z judikatúry odvodenej z prvotného rozsudku Hoffmann-La Roche vyplýva, ze pri zlavách podmienených tým, ze zákazník sa bude v úplnom alebo podstatnom rozsahu svojich potrieb zásobovat od podniku v dominantnom postavení, platí domnienka protizákonnosti. Rovnaká domnienka protizákonnosti platí pre dalsie zlavy, ktoré tiez podporujú vernost, hoci z formálneho hladiska nie sú zalozené na exkluzivite. Súdny dvor povazuje za protisútazné zlavy, ci uz sú retroaktívne a individualizované ako vo veciach Michelin I, ( [29]29 ) British Airways ( [30]30 ) a Tomra ( [31]31 ), alebo sa zakladajú na trhovom podiele ako vo veci Hoffmann-La Roche. ( [32]32 ) Jediným druhom zliav, ktorý doposial unikol domnienke protizákonnosti, sú zlavy zalozené na objeme. Také zlavy sú napojené len na objem nákupov od podniku v dominantnom postavení. ( [33]33 ) 62. Zlavy a platby poskytované spolocnostou Intel mozno opísat ako vernostné zlavy zalozené na trhovom podiele. ( [34]34 ) Aby mal zákazník nárok na zlavu, musí urcité percento svojich potrieb pokrývat zásobovaním sa od podniku v dominantnom postavení. Ako som uviedol, Vseobecný súd na základe konstatovaní Súdneho dvora v rozsudku Hoffmann-La Roche rozhodol, ze ak je zlava zlavou za exkluzivitu, ktorá patrí do kategórie 2, nie je potrebné na základe okolností veci posudzovat schopnost takej zlavy obmedzit hospodársku sútaz. ( [35]35 ) 63. Vec Hoffmann-La Roche sa týkala systému zliav zalozených na trhovom podiele, ktoré boli podmienené tým, ze zákazník sa bude v rozsahu urcitého percenta svojich potrieb zásobovat u podniku v dominantnom postavení. Zlavy konkrétne narastali v závislosti od percenta obratu dosiahnutého nákupmi. ( [36]36 ) Súdny dvor v uvedenej veci rozhodol, ze vernostné zlavy okrem mimoriadnych okolností nie sú zalozené na hospodárskej transakcii, ktorá by opodstatnovala toto zatazenie alebo výhodu. Naopak, podla názoru Súdneho dvora sú urcené na to, aby bol kupujúci zbavený moznosti volby zdrojov svojho zásobovania alebo aby mu táto moznost bola obmedzená a aby bol ostatným výrobcom odopretý prístup na trh. ( [37]37 ) Súdny dvor preto konstatoval, ze "podnik, ktorý má dominantné postavenie na trhu a zaväzuje kupujúcich... povinnostou alebo povinným príslubom, ze sa budú v úplnom alebo podstatnom rozsahu svojich potrieb zásobovat výhradne u tohto podniku, zneuzíva svoje dominantné postavenie v zmysle clánku [102 ZFEÚ] bez ohladu na to, ci je predmetná povinnost stanovená bez dalsích podmienok alebo ci sa kupujúci zaväzuje k jej plneniu výmenou za poskytnutie zlavy". ( [38]38 ) Súdny dvor dalej uviedol, ze "to isté platí, ak uvedený podnik síce kupujúcich nezaväzuje formálnou povinnostou, ale bud na základe dohôd uzatvorených s týmito kupujúcimi, alebo jednostranne uplatnuje systém vernostných zliav, t. j. zlavy podmienené tým, ze zákazník sa bude - bez ohladu na to, ci sú mnozstvá jeho nákupov velké alebo malé - v úplnom alebo podstatnom rozsahu svojich potrieb zásobovat od podniku v dominantnom postavení". ( [39]39 ) 64. Súdny dvor pri tomto zásadnom konstatovaní nespomenul potrebu zvázit vsetky okolnosti pri urcovaní, ci je zneuzívanie dominantného postavenia z právneho hladiska dostatocne preukázané. 65. Z tohto hladiska zrejme nie je prekvapivé, ze Vseobecný súd rozhodol, tak ako rozhodol. 66. Uz na tomto mieste ale treba poukázat na to, ze v rozsudku Hoffmann-La Roche bol vsak záver týkajúci sa protiprávnosti predmetných zliav zalozený na starostlivom preskúmaní okrem iného podmienok poskytovania zliav a velkosti trhu, ktorého sa týkali. ( [40]40 ) Práve na základe tohto posúdenia Súdny dvor konstatoval, ze cielom predmetných vernostných zliav bolo v uvedenej veci poskytnutím financnej výhody zabránit zákazníkom v tom, aby sa zásobovali u konkurencných výrobcov. 67. Ako Vseobecný súd správne zdôraznil, ( [41]41 ) od rozsudku Hoffmann-La Roche sa judikatúra sústreduje najmä na stanovenie vhodných kritérií na urcenie toho, ci podnik zneuzíva svoje dominantné postavenie uplatnovaním systémov zliav, ktoré nie sú priamo naviazané na výhradné alebo takmer výhradné zásobovanie. Ide o zlavy, ktoré podla taxonómie pouzitej v napadnutom rozsudku patria do kategórie 3. 68. Súdny dvor v tejto následnej judikatúre neustále opakuje zásadné konstatovanie vyplývajúce z rozsudku Hoffmann-La Roche, ktoré sa týka predpokladanej zneuzívajúcej povahy vernostných zliav. Ako zdruzenie ACT správne zdôraznilo na pojednávaní, v praxi vsak neustále zohladnuje "vsetky okolnosti" pri urcovaní toho, ci vytýkané správanie predstavuje zneuzívanie dominantného postavenia, ktoré je v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ. 69. Vo veci Michelin I, ktorá sa týkala cielovej zlavy, Súdny dvor konstatoval, ze je potrebné zvázit vsetky okolnosti, ked ide o systém zliav, ktorý nie je zalozený na výhradnom dojednaní alebo na povinnosti odoberat urcitý podiel dodávok od podniku v dominantnom postavení. ( [42]42 ) V dalsích následných veciach týkajúcich sa zliav, ktoré nie sú priamo podmienené exkluzivitou, Súdny dvor konstatoval, ze pri urcovaní toho, ci podnik zneuzíva svoje dominantné postavenie, je uzitocné preskúmat kritériá a pravidlá poskytovania zlavy a to, ci je cielom zlavy prostredníctvom výhody nezakladajúcej sa na nijakom ekonomickom plnení, ktoré by ju odôvodnovalo, zbavit kupujúceho moznosti výberu zdrojov svojho zásobovania alebo mu túto moznost obmedzit, bránit konkurentom vo vstupe na trh alebo posilnit dominantné postavenie skreslením hospodárskej sútaze. ( [43]43 ) 70. Ako ukazuje judikatúra Súdneho dvora, opakovanie zásadného konstatovania týkajúceho sa predpokladanej zneuzívajúcej povahy vsak nie je to isté ako neposúdenie okolností konkrétnej veci. Napadnutý rozsudok je totiz jedným z velmi mála rozsudkov, v ktorých boli konstatovania Súdneho dvora vo veci Hoffmann-La Roche uplatnené doslovne bez posúdenia okolností veci pred konstatovaním, ze podnik zneuzil svoje dominantné postavenie. ( [44]44 ) Aby Vseobecný súd odôvodnil taký striktný prístup k "zlavám za exkluzivitu", v napadnutom rozsudku uviedol, ze zlavy a platby poskytované spolocnostou Intel sú podmienené exkluzivitou (podobným spôsobom, hoci nie rovnako ako vo veci Hoffmann-La Roche vzhladom na neexistenciu formálnej povinnosti exkluzivity). Táto skutocnost slúzila na odlísenie prejednávanej veci od vecí uvedených v predchádzajúcom bode. 71. Dalo by sa teda lahko dospiet k záveru, ze napadnutý rozsudok zdanlivo len potvrdzuje existujúcu judikatúru a uplatnuje ju na správanie spolocnosti Intel. 72. Taký záver by vsak nezohladnoval význam právneho a hospodárskeho kontextu v súlade s tou istou judikatúrou. ii) Okolnosti veci ako prostriedok na urcenie toho, ci má vytýkané správanie pravdepodobný úcinok na hospodársku sútaz 73. V tejto casti vysvetlím, preco zneuzívanie dominantného postavenia nie je nikdy preukázané teoreticky: aj v prípade praktík, pri ktorých platí domnienka protizákonnosti, Súdny dvor neustále posudzuje právny a hospodársky kontext vytýkaného správania. Posúdenie kontextu sledovaného správania v tomto zmysle predstavuje nevyhnutný dôsledok urcenia, ci doslo k zneuzívaniu dominantného postavenia. Nie je to prekvapujúce. Sledované správanie musí byt prinajmensom spôsobilé vylúcit konkurentov z trhu, aby sa nan vztahoval zákaz stanovený v clánku 102 ZFEÚ. ( [45]45 ) 74. Aj strucné preskúmanie vyssie uvedených vecí (body 66 az 69) ukazuje, ze judikatúra nezabúda na posúdenie právneho a hospodárskeho kontextu správania - alebo aby som pouzil standardný výraz pouzívaný vo veciach zalozených na clánku 102 ZFEÚ, "vsetkých okolností" - pri urcovaní toho, ci podnik zneuzíva svoje dominantné postavenie. Platí to pre zlavy podmienené exkluzivitou i pre dalsie druhy vernost podporujúcich dojednaní. 75. Domnievam sa preto, ze Vseobecnému súdu pri výklade rozsudku Hoffmann-La Roche unikla dôlezitá pointa. Na rozdiel od toho, co je uvedené v napadnutom rozsudku, ( [46]46 ) Súdny dvor vo veci Hoffmann-La Roche pri prijímaní rozhodnutia, ze dotknutý podnik zneuzil svoje dominantné postavenie, zvázil viacero skutocností týkajúcich sa právneho a hospodárskeho kontextu zliav. Je pravda, ze v tomto rozsudku nie je výslovne uvedené, ze posúdenie vsetkých okolností je klúcové na urcenie toho, ci vytýkané správanie predstavuje zneuzívanie dominantného postavenia. Ako som vsak uviedol vyssie (bod 66), pri blizsom pohlade na rozsudok sa ukazuje, ze Súdny dvor chvályhodne podrobne preskúmal osobitosti predmetného farmaceutického trhu, velkost trhu dotknutého zlavami, ako aj podmienky zmlúv medzi podnikom v dominantnom postavení a jeho zákazníkmi. ( [47]47 ) Na základe tohto podrobného posúdenia právneho a hospodárskeho kontextu zliav, konkrétne podmienok poskytovania zliav, velkosti trhu, na ktorý sa vztahovali, ako aj trvania dojednaní o zlavách Súdny dvor dospel k záveru, ze vernostné zlavy sú s výnimkou mimoriadnych okolností protiprávne. ( [48]48 ) 76. Ako Vseobecný súd uznal v napadnutom rozsudku, ( [49]49 ) Súdny dvor vo svojej judikatúre týkajúcej sa systémov zliav (iných nez zlavy zalozené cisto na objeme) okrem rozsudku Hoffmann-La Roche ustálene a explicitne konstatuje, ze je zvlást dôlezité posúdit vsetky okolnosti, aby bolo mozné urcit, ci vytýkané správanie predstavuje zneuzívanie dominantného postavenia, ktoré je v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ. ( [50]50 ) Samo osebe to nie je prekvapujúce: neviem o tom, ze by sa Súdny dvor okrem rozsudku Hoffmann-La Roche zaoberal dalsími prípadmi týkajúcimi sa povinností výhradného zásobovania podobných tým, ktoré boli predmetom uvedenej veci. Nie je teda prekvapivé, ze potreba posúdit vsetky okolnosti bola znova zdôraznená v rozsudku Post Danmark II, ktorý bol vydaný v prejudiciálnom konaní po vydaní napadnutého rozsudku a týkal sa retroaktívnych zliav, ktoré nie sú naviazané na záväzok exkluzivity. ( [51]51 ) 77. Co vsak znamená posúdenie "vsetkých okolností"? 78. Podla môjho názoru jednoduchým, no klúcovým cielom posúdenia "kontextu" - alebo "vsetkých okolností", ako sa to nazýva v judikatúre Súdneho dvora - je urcit, ci bolo z právneho hladiska dostatocne preukázané, ze urcitý podnik zneuzíva svoje dominantné postavenie. ( [52]52 ) Ani v prípade zdanlivo zjavného správania zameraného na vylúcenie konkurentov, akým je stanovovanie cien pod úrovnou nákladov, nemozno kontext prehliadnut. ( [53]53 ) V opacnom prípade by sa na správanie, ktoré pri urcitej prílezitosti jednoducho nie je spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz, vztahoval plosný zákaz. Taký plosný zákaz by tiez so sebou prinásal riziko, ze postihne a penalizuje prosútazné správanie. 79. Práve preto je kontext zásadný. iii) Podla judikatúry existujú len dve kategórie zliav 80. Na úcely clánku 102 ZFEÚ vernostné zlavy predstavujú - podla môjho názoru - takmer ekvivalent obmedzovania z hladiska ciela v zmysle clánku 101 ZFEÚ. Dôvodom je to, ze pri vernostných zlavách rovnako ako pri obmedzeniach z hladiska ciela platí domnienka protizákonnosti. Ako som vsak uz uviedol vyssie (bod 61), vernostné zlavy treba chápat tak, ze nezahrnajú len zlavy podmienené tým, ze zákazník sa bude v úplnom alebo podstatnom rozsahu svojich potrieb zásobovat od podniku v dominantnom postavení, ale aj dalsie cenové struktúry podmienené tým, ze zákazník dosiahne urcitý ciel. 81. Na rozdiel od toho, co Vseobecný súd uviedol v napadnutom rozsudku, judikatúra rozlisuje dve, nie tri kategórie zliav. Na jednej strane pri niektorých zlavách, akými sú zlavy zalozené na objeme, platí domnienka zákonnosti. ( [54]54 ) Kazdé presetrovanie (proti)zákonnosti takých zliav si nevyhnutne vyzaduje úplné preskúmanie ich skutocných alebo potenciálnych úcinkov. Tieto zlavy nie sú predmetom prejednávanej veci. 82. Na druhej strane pri vernostných zlavách (pre ktoré platí domnienka protizákonnosti) bez ohladu na to, ci tieto zlavy sú alebo nie sú priamo podmienené exkluzivitou, Súdny dvor uplatnuje prístup vykazujúci isté podobnosti s prístupom k obmedzeniam z hladiska ciela v zmysle clánku 101 ZFEÚ. Dôvodom je to, ze aj podla uvedeného ustanovenia je potrebné na urcenie toho, ci urcité správanie predstavuje obmedzovanie z hladiska ciela, najprv preskúmat právny a hospodársky kontext vytýkaného správania, aby sa vylúcilo iné mozné vysvetlenie tohto správania. Inými slovami, osobitný kontext vytýkaného správania sa zohladnuje vzdy. 83. Ako som uz uviedol vyssie, v rozsudku Hoffmann-La Roche Súdny dvor skutocne posúdil vsetky okolnosti. Súdny dvor neskôr explicitne formuloval poziadavku v tomto zmysle v rozsudku Michelin I, pokial ide o zlavy, ktoré neboli priamo naviazané na exkluzivitu. Uvedenú poziadavku následne spresnil v takých rozsudkoch, akými sú British Airways, Michelin II a Tomra. Cielom posúdenia vsetkých okolností je urcit, ci bolo zneuzívanie dominantného postavenia z právneho hladiska dostatocne preukázané a ci je jeho dôsledkom to, ze zlavy sú spôsobilé spôsobit protisútazné vylúcenie konkurentov. 84. V napadnutom rozsudku vsak Vseobecný súd isiel o krok dalej. Tým, ze doslovne uplatnil konstatovanie Súdneho dvora z rozsudku Hoffmann-La Roche a nezasadil ho do nálezitého kontextu, odlísil poddruh vernostných zliav, ktorý nazval "zlavami za exkluzivitu", od iných druhov zliav podporujúcich vernost. ( [55]55 ) Vytvoril tak "superkategóriu" zliav, pri ktorých nie je potrebné posúdit vsetky okolnosti na konstatovanie toho, ze vytýkané správanie predstavuje zneuzívanie dominantného postavenia v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ. Co je este dôlezitejsie, zneuzívajúca povaha takých zliav sa predpokladá teoreticky cisto na základe ich formy. 85. Z metodického hladiska v nijakom prípade nejde o samozrejmý krok, ktorý mozno urobit. Nasledujúce styri dôvody objasnujú, preco. - Domnienku protizákonnosti na základe formy nemozno vyvrátit 86. Po prvé keby bolo akceptované, ze "zlavy za exkluzivitu" predstavujú osobitnú kategóriu zliav, ktoré treba odlisovat od dalsích druhov systémov zliav podporujúcich vernost, základnú domnienku protizákonnosti by uz nebolo mozné vyvrátit. ( [56]56 ) Dôvodom je to, ze taký zákaz je zalozený na forme správania, a nie na jeho úcinkoch. 87. Zdá sa totiz, ze východiskom napadnutého rozsudku je predpoklad, ze "zlava za exkluzivitu" poskytovaná podnikom v dominantnom postavení nemôze mat za nijakých okolností priaznivé úcinky na hospodársku sútaz. Dôvodom je to, ze podla názoru Vseobecného súdu je hospodárska sútaz obmedzená uz samotnou existenciou dominantného postavenia ako takého. ( [57]57 ) Taký uhol pohladu znamená odopretie moznosti prijatej uz v rozsudku Hoffmann-La Roche ( [58]58 ) a zopakovanej v napadnutom rozsudku ( [59]59 ) odvolávat sa na objektívne (prosútazné) odôvodnenie pouzitia predmetných zliav. 88. Na rozdiel od toho, co Komisia tvrdila na pojednávaní, efektívnost ani iná úvaha nemôze podniku pomôct odôvodnit uplatnovanie "zliav za exkluzivitu", pokial sa zákaz týka formy, a nie úcinkov. ( [60]60 ) Bez ohladu na úcinky totiz forma zostáva rovnaká. To je problematické. Ako Vseobecný súd správne zdôraznil v napadnutom rozsudku ( [61]61 ) a ako samotná Komisia uznala vo svojom písomnom podaní, podnik v dominantnom postavení by mal mat moznost odôvodnit uplatnovanie systému zliav predlozením dôkazov o tom, ze jeho vylucujúci úcinok môzu vyvázit alebo dokonca prevázit výhody z hladiska efektívnosti. ( [62]62 ) - Vernostné zlavy nie sú vzdy skodlivé 89. Po druhé vytvorenie "superkategórie" zliav je oprávnené, len ak sa vychádza z predpokladu, ze dojednania podmienené exkluzivitou nemôzu mat kladné crty bez ohladu na individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. Samotný Vseobecný súd vsak paradoxne pripustil, ze aj podmienky exkluzivity môzu mat prospesné úcinky. Odmietol vsak potrebu preskúmat tieto úcinky s odôvodnením, ze v dôsledku dominantného postavenia podniku na trhu je uz hospodárska sútaz nevyvrátitelne obmedzená. ( [63]63 ) 90. Zo skúseností a hospodárskej analýzy jednoznacne nevyplýva pravidlo, ze vernostné zlavy sú skodlivé alebo protisútazné, ani pokial ich poskytujú podniky v dominantnom postavení. ( [64]64 ) Dôvodom je to, ze zlavy podporujú súperenie, ktoré je samotnou podstatou hospodárskej sútaze. 91. Je vsak pravda, ze najväcsie obavy z hladiska hospodárskej sútaze v súvislosti so zlavami podla vsetkého vznikajú vtedy, ked zákazníci podniku v dominantnom postavení musia mat v ponuke urcité percento jeho výrobkov a/alebo ked je zlava podmienená tým, ze zákazník sa bude v úplnom (alebo podstatnom) rozsahu svojich potrieb zásobovat od tohto podniku. Mozno to povazovat za tvrdenie podporujúce prísnejsie zaobchádzanie so "zlavami za exkluzivitu". Podobný narusujúci úcinok vsak môzu mat aj iné druhy zliav. Platí to aj v prípade, ze systém nie je výslovne naviazaný na exkluzivitu. ( [65]65 ) 92. Ako totiz judikatúra jasne ukazuje, mechanizmus podporujúci vernost môze mat rôzne podoby. Ako to bolo vo veciach Hoffmann-La Roche ( [66]66 ) a Tomra, ( [67]67 ) vernostný mechanizmus môze spocívat v poziadavke, ze zákazník sa bude v úplnom alebo podstatnom rozsahu svojich hmotných potrieb zásobovat od podniku v dominantnom postavení. Môze mat aj podobu individualizovaných cielov v oblasti predaja ( [68]68 ) alebo prémií, ( [69]69 ) ktoré nemusia byt nevyhnutne naviazané na konkrétny podiel krytia potrieb alebo predaja. 93. Z tohto hladiska neexistuje objektívny dôvod, pre ktorý by sa malo so zlavami kategórie 2 zaobchádzat prísnejsie ako so zlavami patriacimi do kategórie 3. - Úcinky vernostných zliav závisia od kontextu 94. Po tretie súcasná ekonomická literatúra zvycajne poukazuje na to, ze úcinky exkluzivity závisia od kontextu. ( [70]70 ) Naopak, niektorí autori by popreli, ze konkrétne vernostné zlavy môzu mat - v závislosti od okolností - protisútazný vylucujúci úcinok. 95. Uvedomenie si závislosti od kontextu môze tiez pomôct vysvetlit, preco Súdny dvor v najnovsej judikatúre týkajúcej sa clánku 102 ZFEÚ poukazuje na dôlezitost posúdenia vsetkých okolností. Urobil to okrem iného v rozsudku Tomra. Je pravda, ze ako zdôraznil Vseobecný súd, ( [71]71 ) v prípade zliav, ktoré boli predmetom odvolania vo veci Tomra, islo o individualizované retroaktívne zlavy, t. j. zlavy patriace do kategórie 3 podla taxonómie pouzitej v napadnutom rozsudku. Súdny dvor vsak v rozsudku Tomra explicitne nerozlisoval medzi zlavami patriacimi do kategórií 2 a 3. Poukázal len na to, ze pokial sú zlavy podmienené tým, ze zákazník sa bude v úplnom alebo podstatnom rozsahu svojich potrieb zásobovat od podniku v dominantnom postavení, je nevyhnutné posúdit vsetky okolnosti, aby bolo mozné urcit, ci vytýkané správanie predstavuje zneuzívanie dominantného postavenia. ( [72]72 ) 96. Úcastníci konania vyvodzujú z konstatovania Súdneho dvora protichodné závery: obaja úcastníci tvrdia, ze riesi spory týkajúce sa právneho kritéria, ktoré sa má raz a navzdy uplatnit v súvislosti so "zlavami za exkluzivitu". Nezhodnú sa vsak na tom, o aké kritérium ide. 97. Konstatovanie Súdneho dvora v rozsudku Tomra podla môjho názoru v tomto smere nie je nápomocné. Ako ukazuje diametrálne odlisný výklad jednotlivých úcastníkov konania, jazyk pouzitý v tomto rozsudku v súvislosti s typom zliav, pri ktorých sa majú posúdit vsetky okolnosti, je jednoducho prílis nejednoznacný. 98. Naopak, je otvorený otázke, ci je rozlisovanie medzi rozsudkami Tomra a Hoffmann-La Roche uplatnené Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku oprávnené. V tomto smere by som chcel upozornit na dve veci. 99. Na jednej strane vo veci Hoffmann-La Roche podobne ako vo veci Tomra posudzované zlavy vykazovali urcité znaky individualizovaných retroaktívnych zliav. Viaceré zmluvy posudzované v rozsudku Hoffmann-La Roche totiz neobsahovali len dolozku o zlave týkajúcej sa krytia väcsiny potrieb kupujúceho. Obsahovali tiez dolozky o zlavách, ktorých výska mala narastat v závislosti od dosiahnutia podielu odhadovaných potrieb kupujúceho pocas referencného obdobia. ( [73]73 ) Na druhej strane aj za predpokladu, ze rozlisovanie by bolo oprávnené vzhladom na predpokladaný podstatný rozdiel medzi zlavami v týchto dvoch veciach - hoci podla môjho názoru to tak nie je -, Súdny dvor v rozsudku Hoffmann-La Roche v nijakom prípade neprehliadol kontext vytýkaných zliav. Preco by to mal urobit v rozsudku Tomra o viac ako tri desatrocia neskôr? 100. Ak aj existuje rozdiel medzi zlavami, ktoré sú predmetom rozsudkov Tomra a Hoffmann-La Roche, ide o rozdielny stupen, nie o rozdielny druh. To isté sa dá konstatovat o rozsudku Post Danmark II, v ktorom bol nedávno potvrdený význam kontextu a vsetkých okolností pri urcovaní toho, ci vytýkané správanie predstavuje zneuzívanie dominantného postavenia. ( [74]74 ) - Súvisiace postupy si vyzadujú posúdenie vsetkých okolností 101. Po stvrté a nakoniec ako správne zdôraznuje odvolatelka, judikatúra týkajúca sa cenových postupov a postupov stlácania cien si vyzaduje posúdenie vsetkých okolností na urcenie toho, ci dotknutý podnik zneuzíva svoje dominantné postavenie. ( [75]75 ) 102. Vseobecný súd odmietol relevantnost tejto judikatúry s odôvodnením, ze na rozdiel od podnecovania k výhradnému zásobovaniu nemozno konkrétnu cenu samu osebe povazovat za zneuzívajúcu. ( [76]76 ) V napadnutom rozsudku sú vsak zlavy spolocnosti Intel povazované za protisútazné na základe ceny. ( [77]77 ) Odmietnutie relevantnosti judikatúry je podla môjho názoru problematické: vyplýva z neho neoprávnené rozlisovanie medzi rôznymi druhmi cenových postupov. Vernostné zlavy, postupy stlácania cien, ako aj predátorské ceny totiz vykazujú spolocnú crtu spocívajúcu v tom, ze ide o "vylúcenie konkurentov na základe ceny". ( [78]78 ) 103. Je samozrejmé, ze je nanajvýs dôlezité, aby právne kritériá uplatnované na urcitú kategóriu správania boli v súlade s kritériami uplatnovanými na porovnatelné postupy. Rozumná a konzistentná právna kategorizácia neprinása prospech len podnikom z hladiska zvýsenia právnej istoty, ale pomáha aj orgánom na ochranu hospodárskej sútaze pri presadzovaní práva hospodárskej sútaze. Pri svojvolnej kategorizácii to neplatí. 104. Súdny dvor podla vsetkého súhlasí. Naposledy v rozsudku Post Danmark II Súdny dvor pouzil judikatúru týkajúcu sa cenových postupov a postupov stlácania cien na podporu svojho konstatovania v súvislosti so systémom zliav poskytovaných zo strany podniku v dominantnom postavení. ( [79]79 ) Je vsak pravda, ze aj rozsudok Post Danmark II sa dá chápat v tom zmysle, ze podporuje názor, podla ktorého pokial ide o "zlavy za exkluzivitu", nemusí by potrebné posúdit vsetky okolnosti. ( [80]80 ) Dôvodom je to, ze v uvedenej veci Súdny dvor odlísil predmetné zlavy od zliav zalozených na povinnosti exkluzivity, skôr nez konstatoval, ze je potrebné posúdit vsetky okolnosti, aby bolo mozné urcit, ci podnik v dominantnom postavení zneuzíva svoje dominantné postavenie. Ak vôbec nieco, retroaktívne zlavy posudzované Súdnym dvorom v uvedenej veci sa totiz podobali na zlavy, ktoré sú v napadnutom rozsudku povazované za vernost podporujúce zlavy patriace do kategórie 3. ( [81]81 ) 105. Ako som objasnil vyssie, také rozlisovanie predstavuje rozlisovanie bez rozdielov (kedze rozdiel spocíva vo forme, a nie v úcinkoch). Co je vsak dôlezitejsie, taký výklad uvedeného rozsudku by bol v rozpore s prístupom Súdneho dvora - rozhodujúceho vo velkej komore - v rozsudku Post Danmark I, v ktorom konstatoval, ze pokial ide o cenové postupy, je potrebné posúdit vsetky okolnosti. ( [82]82 ) Súdny dvor totiz výrecným spôsobom v inom bode svojho rozsudku Post Danmark II - a tam bez rozlisovania medzi rozlicnými druhmi systémov zliav - konstatoval, ze "posúdenie potenciálu systému zliav obmedzit hospodársku sútaz sa musí uskutocnit so zohladnením vsetkých relevantných okolností". ( [83]83 ) Urobil to bezpochyby preto, aby zabezpecil konzistentný prístup judikatúry k posudzovaniu správania, na ktoré sa vztahuje clánok 102 ZFEÚ. iv) Predbezný záver 106. Vzhladom na predchádzajúce úvahy "zlavy za exkluzivitu" netreba povazovat za osobitnú a jedinecnú kategóriu zliav, ktorá si nevyzaduje posúdenie vsetkých okolností na urcenie toho, ci vytýkané správanie predstavuje zneuzívanie dominantného postavenia. Vseobecný súd sa teda podla môjho názoru dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze "zlavy za exkluzivitu" mozno povazovat za zneuzívajúce bez preskúmania schopnosti zliav obmedzit hospodársku sútaz v závislosti od okolností veci. 107. Vseobecný súd vsak subsidiárne vykonal podrobné posúdenie otázky, ci sú zlavy a platby poskytované odvolatelkou spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. Posúdil teda "vsetky okolnosti". Práve preto konstatovanie nesprávneho právneho posúdenia uvedené v predchádzajúcom bode nevyhnutne neznamená, ze je potrebné zrusit napadnutý rozsudok. Naopak, k takému záveru mozno dospiet len v prípade, ze Vseobecný súd sa pri subsidiárnom posúdení, ktoré uskutocnil, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 108. Preto je potrebné dalej preskúmat toto subsidiárne posúdenie. b) Subsidiárne posúdenie schopnosti uskutocnené Vseobecným súdom 109. Odvolatelka v podstate uvádza tri skupiny tvrdení spochybnujúcich subsidiárne posúdenie Vseobecného súdu. Po prvé tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked potvrdil konstatovanie zneuzívajúceho správania uskutocnené Komisiou bez preskúmania pravdepodobnosti protisútazných úcinkov. Po druhé faktory, ktoré Vseobecný súd zobral do úvahy, boli bud irelevantné, alebo nesprávne posúdené. Po tretie Vseobecný súd správne neposúdil niekolko dalsích faktorov, ktoré sú klúcové na konstatovanie zneuzívajúceho správania. 110. Komisia tvrdí, ze nie je vyssí prah "pravdepodobnosti", ktorý treba dosiahnut (v porovnaní so standardom "schopnosti") na preukázanie existencie zneuzívania dominantného postavenia: schopnost je postacujúca. Tvrdenia odvolatelky podla jej názoru nespochybnujú konstatovanie uvedené v napadnutom rozsudku v súvislosti so schopnostou správania spolocnosti Intel obmedzit hospodársku sútaz. 111. Odvolatelka svojimi tvrdeniami spochybnuje právne kritérium pouzité v napadnutom rozsudku na urcenie toho, ze vytýkané správanie je spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. Po prvé: aká miera pravdepodobnosti je potrebná na posúdenie schopnosti? Po druhé: ktoré relevantné okolnosti treba zohladnit pri urcovaní, ci je predmetné správanie spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz? Tieto otázky preskúmam postupne. i) Schopnost a/alebo pravdepodobnost 112. Odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked prijal konstatovanie zneuzívajúceho správania bez posúdenia pravdepodobnosti protisútaznej ujmy spôsobenej vytýkaným správaním. 113. Vseobecný súd v subsidiárnom posúdení objasnil, ze Komisia sa môze obmedzit na konstatovanie toho, ze sledované správanie je spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. Okrem toho poukázal na to, ze Komisia nie je povinná preukázat existenciu skutocného vylucujúceho úcinku ani v prípade posúdenia vsetkých okolností. ( [84]84 ) 114. Iste, dôkazy o skutocných úcinkoch nie je potrebné predlozit. Dôvodom je to, ze v súvislosti so správaním, pri ktorom platí domnienka protizákonnosti, je postacujúce, ze vytýkané správanie je spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. Co je vsak dôlezité, táto schopnost nemôze byt len hypotetická alebo teoreticky mozná. V opacnom prípade by nebolo potrebné posúdit na prvom mieste vsetky okolnosti. 115. Je pravda, ze v judikatúre existuje urcitý nesúlad, pokial ide o pouzívanú terminológiu. Judikatúra odkazuje na schopnost a pravdepodobnost, niekedy dokonca ako na vzájomne zamenitelné výrazy. ( [85]85 ) Podla môjho chápania tieto výrazy oznacujú jeden a ten istý povinný krok v posúdení smerujúcom k urceniu toho, ci uplatnovanie vernostných zliav predstavuje zneuzívanie dominantného postavenia. 116. Aká miera pravdepodobnosti protisútazného vylúcenia konkurentov je vsak potrebná? Táto otázka je jadrom nezhôd medzi odvolatelkou a Komisiou, pokial ide o primeranost posúdenia schopnosti zo strany Vseobecného súdu: zatial co Komisia sa domnieva, ze posúdenie bolo primerané, spolocnost Intel tvrdí, ze Vseobecný súd nepreskúmal, ci správanie odvolatelky mohlo vzhladom na okolnosti veci obmedzit hospodársku sútaz. 117. Cielom posúdenia schopnosti je urcit, ci má vytýkané správanie s najvyssou pravdepodobnostou protisútazný vylucujúci úcinok. Z tohto dôvodu musí byt pravdepodobnost podstatne vyssia nez len obycajná moznost, ze urcité správanie by mohlo obmedzit hospodársku sútaz. ( [86]86 ) Naopak, skutocnost, ze vylucujúci úcinok sa javí viac pravdepodobný nez nepravdepodobný, jednoducho nie je postacujúca. ( [87]87 ) 118. Hoci je urcite pravda, ze Súdny dvor vo svojej judikatúre ustálene zdôraznuje osobitnú zodpovednost podnikov v dominantnom postavení, túto zodpovednost nemozno chápat v tom zmysle, ze prah uplatnenia zákazu zneuzívania stanoveného v clánku 102 ZFEÚ je mozné znízit do takej miery, ze prakticky prestane existovat. Doslo by k tomu, keby miera pravdepodobnosti potrebná na urcenie toho, ze vytýkané správanie predstavuje zneuzívanie dominantného postavenia, nebola vyssia nez len teoretická moznost vylucujúceho úcinku, ako podla vsetkého navrhuje Komisia. V prípade prijatia takej nízkej miery pravdepodobnosti by bolo potrebné akceptovat, ze právo hospodárskej sútaze EÚ stanovuje sankcie za formu, nie za protisútazné úcinky. 119. Jednoznacne by to výrazne narusilo dosiahnutie cielov práva hospodárskej sútaze EÚ. Keby sa existencia zneuzívania predpokladala na základe toho, ze po zvázení vsetkých faktorov sa protisútazné vylúcenie konkurentov javí viac pravdepodobné nez nepravdepodobné, znamenalo by to riziko postihnutia nielen izolovaných prípadov praktík, ale aj nezanedbatelného poctu praktík, ktoré v skutocnosti môzu byt prosútazné. Cena za mylnost takého prístupu by bola neprijatelne vysoká v dôsledku zahrnutia nadmerného poctu praktík. 120. Aby sa predislo zahrnutiu nadmerného poctu praktík, posúdenie schopnosti v súvislosti so správaním, pri ktorom platí domnienka protizákonnosti, treba chápat tak, ze smeruje k urceniu, ze dotknuté správanie vzhladom na vsetky okolnosti nemá len nejednoznacné úcinky na trh alebo vyvoláva nielen vedlajsie obmedzujúce úcinky nevyhnutné na uskutocnenie niecoho prosútazného, ale ze jeho domnelé obmedzujúce úcinky sú v skutocnosti potvrdené. Bez takého potvrdenia je potrebné uskutocnit plnohodnotnú analýzu. 121. V dôsledku toho treba odpovedat na otázku, ci je posúdenie schopnosti uskutocnené Vseobecným súdom jednoznacné, kedze na základe tohto posúdenia je mozné potvrdit, ze odvolatelka zneuzila svoje dominantné postavenie v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ. Najmä je potrebné urcit, ci toto posúdenie môze potvrdit, tak ako si to vyzaduje judikatúra, ze zlavy zbavujú zákazníka moznosti výberu zdrojov svojho zásobovania alebo mu túto moznost obmedzujú, bránia konkurentom vo vstupe na trh alebo posilnujú dominantné postavenie skreslením hospodárskej sútaze. ( [88]88 ) ii) Faktory zohladnené Vseobecným súdom na podporu konstatovania zneuzívajúceho správania 122. V napadnutom rozsudku Vseobecný súd zalozil konstatovanie, ze zlavy a platby poskytované odvolatelkou sú spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz, na týchto faktoroch: i) odvolatelka bola nevyhnutným obchodným partnerom dotknutých zákazníkov, ii) v dôsledku nízkych prevádzkových marzí boli zlavy pre OEM atraktívne a podporili ich motiváciu súhlasit s podmienkou exkluzivity, iii) zákazníci zohladnovali zlavy poskytované odvolatelkou pri rozhodovaní, ci sa budú v úplnom alebo podstatnom rozsahu svojich potrieb zásobovat od tejto spolocnosti, iv) dva rozlicné postupy odvolatelky sa navzájom doplnali a posilnovali, v) odvolatelka sa zamerala na podniky, ktoré mali osobitný strategický význam, pokial ide o prístup na trh, a nakoniec vi) zlavy poskytované odvolatelkou boli súcastou dlhodobej stratégie zameranej na zabránenie prístupu spolocnosti AMD k najvýznamnejsím predajným kanálom. ( [89]89 ) 123. Spolocnost Intel sa domnieva, ze tieto faktory nemôzu z právneho hladiska dostatocne preukázat, ze zlavy a platby poskytované spolocnostou Intel boli spôsobilé vyvolat protisútazný vylucujúci úcinok. Odvolatelka konkrétne tvrdí, ze faktory na ktoré sa odvoláva Vseobecný súd, sa scvrkávajú na dva body: ze OEM brali zlavy spolocnosti Intel do úvahy, lebo zlavy boli atraktívne, a ze spolocnost Intel pouzila dve navzájom sa doplnajúce porusenia na zabránenie prístupu spolocnosti AMD k dôlezitým zákazníkom. 124. Odvolatelka preto po prvé namieta irelevantnost skutocnosti, ze predmetné zlavy a platby boli naozaj zohladnované pri obchodných rozhodnutiach subjektov, ktoré boli ich príjemcami. ( [90]90 ) 125. Súhlasím s odvolatelkou. 126. Atraktívna ponuka, ktorá má podobu financného stimulu, ak zákazník bude nadalej vyuzívat sluzby dodávatela, ktorý je autorom tejto ponuky, môze byt faktorom poukazujúcim na vernost podporujúci úcinok na úrovni jednotlivého zákazníka. Nie je vsak uzitocná pri preukazovaní toho, ze zlavy majú pravdepodobne protisútazný vylucujúci úcinok. Ako totiz odvolatelka správne zdôraznuje, podstatou hospodárskej sútaze je to, ze zákazníci pri svojich nákupných rozhodnutiach berú do úvahy nizsie ceny. Inak povedané, skutocnost, ze nizsia cena je reálne zohladnovaná, znamená, ze vylucujúci úcinok je mozný, no na druhej strane nevylucuje ani opacný záver. Inými slovami, tento faktor je jednoducho nejednoznacný na úcely urcenia, ci je vytýkané správanie s pozadovanou mierou pravdepodobnosti spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. 127. Po druhé odvolatelka tvrdí, ze existencia celkovej stratégie zahrnajúcej dva druhy porusenia (zlavy a platby, ako aj cisté obmedzenia), ktoré sú povazované za navzájom sa doplnujúce a posilnujúce, nemôze preukázat schopnost obmedzit hospodársku sútaz. ( [91]91 ) 128. Vylucujúca stratégia síce urcite môze naznacovat subjektívny zámer vylúcit konkurentov, samotná vôla urobit to vsak neznamená schopnost obmedzit hospodársku sútaz. Zásadnejsí problém vsak môze vyplynút z uvazovania Vseobecného súdu. Blizsí pohlad na napadnutý rozsudok totiz ukazuje, ze Vseobecný súd postupoval obrátene: z existencie celkovej stratégie zalozenej na dvoch navzájom sa doplnajúcich poruseniach vychádzal pri urcení schopnosti vytýkaného správania obmedzit hospodársku sútaz. Vseobecný súd tak zalozil svoje uvazovanie na predpoklade, ze predmetná stratégia je zneuzívajúca, namiesto toho, aby posúdil vsetky okolnosti a na základe nich urcil, ci bolo porusenie z právneho hladiska dostatocne preukázané. 129. Najprv som sa zaoberal týmito dvoma osobitnými výhradami a teraz preskúmam vseobecnejsie výhrady odvolatelky týkajúce sa posúdenia schopnosti. Odvolatelka tvrdí, ze faktory povazované za relevantné nie sú postacujúce na urcenie toho, ze vytýkané správanie je spôsobilé protisútazného vylúcenia konkurentov. Vseobecný súd najmä nepripísal dôlezitost dalsím faktorom, ktoré majú pri takom posúdení zásadný význam. 130. Pripomínam, ze cielom posúdenia vsetkých okolností je urcit, ze vytýkané správanie s najvyssou pravdepodobnostou vyústi do protisútazného vylúcenia konkurentov. Vzhladom na to treba odpovedat na nasledujúcu otázku: sú konstatovania uvedené v napadnutom rozsudku - ze spolocnost Intel bola nevyhnutným obchodným partnerom a ze vytýkané zlavy a platby boli zamerané na podniky, ktoré mali strategický význam, pokial ide o prístup na trh - postacujúce na preukázanie zodpovednosti spolocnosti Intel? Odpoved na túto otázku závisí od toho, ci skutocnosti, ktoré sú podla tvrdení spolocnosti Intel klúcové a Vseobecný súd ich povazuje za nepodstatné, vyvolávajú pochybnosti o údajnej protisútaznej povahe správania spolocnosti Intel. 131. Touto otázkou sa budem zaoberat nizsie. iii) Dalsie okolnosti 132. Odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia okolností veci tým, ze nezobral do úvahy tieto skutocnosti: i) nedostatocná velkost trhu dotknutého spornými zlavami a platbami, ii) krátke trvanie sporných zliav, iii) trhové výsledky konkurenta a klesajúce ceny a iv) test AEC uskutocnený Komisiou. 133. Komisia sa zas domnieva, ze v napadnutom rozsudku je z právneho hladiska dostatocne preukázané, ze zlavy a platby poskytované spolocnostou Intel boli spôsobilé zaprícinit protisútazné vylúcenie konkurentov. Nespochybnené faktory sú postacujúce na prijatie záveru, ze zlavy a platby spolocnosti Intel boli spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. 134. S Komisiou nesúhlasím. 135. Ako som uz vysvetlil, posúdenie vsetkých okolností podla clánku 102 ZFEÚ do istej miery podobným spôsobom ako zjednodusený nástroj na presadzovane práva týkajúci sa obmedzení z hladiska ciela v zmysle clánku 101 ZFEÚ zahrna preskúmanie kontextu vytýkaného správania, aby sa urcilo, ci sa môze potvrdit jeho protisútazný úcinok. Ak niektorá z takto posúdených okolností vyvoláva pochybnosti o protisútaznej povahe správania, je nevyhnutné podrobnejsie preskúmanie úcinkov. 136. Ako vysvetlím nizsie, Vseobecný súd mal na základe posúdenia vsetkých okolností dospiet k záveru, ze na urcenie toho, ci vytýkané správanie predstavuje zneuzívanie dominantného postavenia v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ, je nevyhnutá analýza skutocných alebo mozných úcinkov tohto správania. - Velkost trhu 137. Odvolatelka tvrdí, ze pri posudzovaní pravdepodobného úcinku na hospodársku sútaz je potrebné zohladnit velkost trhu, na ktorý sa predmetné zlavy vztahujú. Podla jej názoru nie je pravdepodobné, ze vernostné zlavy obmedzia hospodársku sútaz, ked na vztahujú na malú cast trhu, lebo konkurenti môzu dosiahnut vyssí trhový podiel bez toho, aby sa týmto zlavám prispôsobili. Odvolatelka tiez poukazuje na to, ze podiel viazaného trhu bol v jej prípade v priemere podstatne nizsí ako v takých veciach, akými sú Tomra a Van den Bergh Foods. ( [92]92 ) Napríklad vo veci Tomra bol podiel viazaného trhu (v priemere) 39 %. ( [93]93 ) Komisia sa na druhej strane domnieva, ze otázka velkosti trhu nie je podstatná pri urcovaní toho, ci je vytýkané správanie spôsobilé zaprícinit protisútazné vylúcenie konkurentov. 138. Vseobecný súd v rámci subsidiárneho posúdenia schopnosti uviedol, ze podiel trhu, na ktorý sa vztahovali zlavy a platby poskytované odvolatelkou, dosahoval v priemere priblizne 14 % pocas celej doby trvania porusenia (ak sa výpocet neobmedzí len na spornú cast dopytu). ( [94]94 ) Túto cast trhu povazoval za znacnú. ( [95]95 ) Podla napadnutého rozsudku zlavy a platby poskytované spolocnostou Intel treba odlísit od okolností veci Van den Bergh Foods vzhladom na to, ze v uvedenej veci mal skúmaný systém inú formu nez systém, ktorý je predmetom tohto konania. ( [96]96 ) 139. Tentoraz nie som presvedcený o tom, ze judikatúra, na ktorú poukazuje odvolatelka, je nepodstatná, ako uvádza Vseobecný súd. Mechanizmus exkluzivity vo veci Van den Bergh Foods totiz fungoval prostredníctvom bezplatného poskytnutia mraznicky. Ide vsak o rozlisovanie bez rozdielov. Dodávka tejto mraznicky bola podmienená tým, ze sa bude pouzívat výhradne na uskladnenie zmrzliny dodávanej podnikom v dominantnom postavení. V dôsledku toho 40 % maloobchodných predajcov zmrzliny podliehalo produktovej exkluzivite. ( [97]97 ) 140. Ako som objasnil, pravidlá hospodárskej sútaze EÚ sú ustálene zamerané na úcinky, nie na formu. Z tohto hladiska je rovnako dôlezitá velkost viazanej casti trhu bez ohladu na formu systému. Práve preto sa vo vseobecnosti akceptuje, ze pravdepodobnost negatívnych úcinkov na hospodársku sútaz narastá spolu s velkostou viazaného podielu trhu. ( [98]98 ) 141. Urcenie velkosti trhu, ktorá môze vyvolat protisútazné úcinky, vsak v nijakom prípade nie je aritmetickým cvicením. Nie je preto prekvapujúce, ze Súdny dvor odmietol myslienku, podla ktorej treba urcit presný prah blokovania trhu, nad ktorý treba dotknuté postupy povazovat za zneuzívajúce na úcely uplatnenia clánku 102 ZFEÚ. Súdny dvor to potvrdil v rozsudku Tomra. ( [99]99 ) 142. Urcite je pravda, ze taký prah sa môze ukázat ako problematický v dôsledku osobitostí jednotlivých trhov a okolností konkrétnej veci. Napríklad pokial sú vernostné zlavy zamerané na zákazníkov, ktorí sú osobitne dôlezití na to, aby mohli konkurenti vstúpit na trh alebo zvýsit svoj trhový podiel, aj malá dotknutá cast trhu urcite môze vyústit do protisútazného vylúcenia konkurentov. Ci ide o taký prípad, závisí od mnohých faktorov specifických pre danú vec. 143. Z tohto hladiska podiel trhu vo výske 14 % môze alebo nemusí mat protisútazný vylucujúci úcinok. Isté vsak je, ze pri takej velkosti trhu nemozno vylúcit, ze dotknuté zlavy nemajú protisútazný vylucujúci úcinok. Platí to aj za predpokladu, ze dotknuté zlavy a platby sú zamerané na klúcových zákazníkov. ( [100]100 ) Jednoducho povedané, podiel 14 % nie je jednoznacný. 144. Túto nejednoznacnost neriesi to, ze napadnutý rozsudok sa odvoláva na nespornú skutocnost, ze odvolatelka bola nevyhnutným obchodným partnerom na trhu s procesormi CPU. Treba poukázat na to, ze podla Vseobecného súdu skutocnost, ze urcitý podnik je nevyhnutným obchodným partnerom, predstavuje prinajmensom nepriamy dôkaz toho, ze "zlava za exkluzivitu" alebo platba poskytnutá takým podnikom je spôsobilá obmedzit hospodársku sútaz. ( [101]101 ) 145. Tento záver je správny, len ak sa prijme myslienka, ze pozadovaná miera pravdepodobnosti nie je o nic vyssia nez obycajná moznost, ze urcité správanie vyvoláva protisútazné úcinky. Ako som vsak uz vysvetlil, cielom posúdenia vsetkých okolností je urcit, ze vytýkané správanie s najvyssou pravdepodobnostou vyvoláva protisútazný úcinok. 146. Na základe toto konstatujem, ze posúdenie velkosti trhu uskutocnené v napadnutom rozsudku je nejednoznacné. Co je dôlezité, nemôze z právneho hladiska dostatocne preukázat, ze podiel trhu dotknutý zlavami a platbami bol postacujúci na zaprícinenie protisútazného vylúcenia konkurentov. - Trvanie 147. Odvolatelka sa domnieva, ze trvania dojednania o zlavách je klúcové pre posúdenie schopnosti obmedzit hospodársku sútaz. Spochybnuje najmä posúdenie trvania v napadnutom rozsudku, ktoré je zalozené na kumulovaní viacerých krátkodobých dojednaní. 148. Komisia na druhej strane tvrdí, ze spolocnost Intel nesprávne usudzuje, ze potenciálne vylucujúce úcinky vernostných zliav môzu vyplynút len zo zmluvného záväzku: naopak, v dôsledku trhovej sily podniku v dominantnom postavení sú také zmluvné záväzky zbytocné. Skrátka: trvanie je nepodstatné. 149. Vseobecný súd konkrétne konstatoval, ze relevantným kritériom nie je trvanie lehoty na vypovedanie zmluvy alebo pevné trvanie jednotlivej zmluvy, ktorá je súcastou série po sebe nasledujúcich zmlúv. Naopak, relevantným kritériom je podla jeho názoru celková doba, pocas ktorej odvolatelka voci svojim zákazníkom uplatnuje zlavy za exkluzivitu a platby. ( [102]102 ) Táto doba trvala priblizne pät rokov v prípade spolocnosti MSH, tri roky v prípade spolocností Dell a NEC, viac ako dva roky v prípade spolocnosti HP a priblizne jeden rok v prípade spolocnosti Lenovo. Poskytovanie "zliav za exkluzivitu" a platieb pocas takých období bolo povazované za vo vseobecnosti spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. Podla názoru Vseobecného súdu to o to viac platí na trhu s CPU, ktorý je charakteristický silnou dynamikou a krátkymi zivotnými cyklami výrobkov. ( [103]103 ) 150. Na úvod chcem poukázat na to, ze krátke trvanie dojednania nevylucuje, ze toto dojednanie je spôsobilé vyvolat protisútazné úcinky. Podobne otázka, ci je celkové obdobie krátke alebo dlhé, je z teoretického hladiska nepodstatná. 151. Ked exkluzivita tak ako v prejednávanej veci v konecnom dôsledku závisí od volby zákazníka, ze sa bude vo väcsinovom rozsahu zásobovat od podniku v dominantnom postavení, nemozno jednoducho vychádzat z toho - ex post facto -, ze kumulovanie krátkodobých dohôd preukazuje, ze tieto zlavy sú spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. 152. Sú na to prinajmensom dva dôvody. 153. Po prvé na rozdiel od situácie výhradnej zmluvy sa striedanie dodávatelov nepostihuje sankciami. Platí to, pokial konkurent môze prinajmensom v zásade kompenzovat stratenú zlavu. Ak vsak konkurent nedokáze predat dotknutý tovar bez straty, zákazník je de facto viazaný na podnik v dominantnom postavení. Z tohto hladiska nemozno ani výsku zlavy povazovat za úplne bezvýznamnú. 154. Konkrétnejsie v takej analýze trvania ex post ako v prejednávanej veci je nevyhnutné urcit, ci iný dodávatel mohol kompenzovat stratu zliav. V opacnom prípade by sa rozhodnutie zákazníka nadalej vyuzívat sluzby podniku v dominantnom postavení automaticky povazovalo za nepriamy dôkaz zneuzívania napriek tomu, ze zákazníci mohli bez obmedzení vypovedat svoje zmluvy s podnikom v dominantnom postavení. 155. Je jasné, ze na základe volby zákazníka nadalej vyuzívat sluzby podniku v dominantnom postavení jednoducho nemozno vychádzat z toho, ze táto volba je prejavom zneuzívajúceho správania. Dôvodom je to, ze táto volba môze mat iné prijatelné vysvetlenia. Patria medzi ne okrem iného poziadavky na kvalitu, bezpecnost dodávok a preferencie koncových pouzívatelov. 156. Po druhé celkové trvanie dojednania môze urcite poukázat na vernost podporujúci úcinok mechanizmu zliav na úrovni jednotlivých zákazníkov. Ak vsak nie sú predlozené dalsie presvedcivé dôkazy v tomto zmysle, skutocnost, ze zákazník sa rozhodol vyuzívat sluzby podniku v dominantnom postavení, nepostacuje na preukázanie toho, ze poskytované zlavy sú spôsobilé dostatocne obmedzit hospodársku sútaz. Treba totiz pamätat na to, ze ak má zákazník moznost pravidelne striedat dodávatelov, vernostné zlavy tiez podporia sútaz, hoci túto moznost nevyuzije. Môzu teda mat aj prosútazný úcinok. 157. Domnievam sa preto, ze posúdenie trvania uskutocnené v napadnutom rozsudku - ktoré sa obmedzilo na zohladnenie celkového trvania skúmaných dojednaní - je nejednoznacné. Jednoducho povedané, toto posúdenie nie je nápomocné pri urcení toho, ze uvedené správanie má najvyssou pravdepodobnostou protisútazný úcinok. - Trhové výsledky konkurenta a klesajúce ceny 158. Odvolatelka namieta skutocnost, ze Vseobecný súd v rámci posúdenia schopnosti zamietol trhové výsledky spolocnosti AMD a dôkazy týkajúce sa neexistencie protisútazného vylúcenia konkurentov (klesajúce ceny CPU x86) ako irelevantné. 159. Podla názoru Vseobecného súdu úspesnost konkurenta a pokles cien nemôzu vylúcit, ze postupy odvolatelky nemali nijaký úcinok. Poukázal na to, ze pri neexistencii týchto postupov sa mozno oprávnene domnievat, ze zvýsenie trhových podielov konkurenta a rast jeho investícií v oblasti výskumu a vývoja, ako aj pokles cien CPU x86 mohli byt väcsie. ( [104]104 ) 160. Podla môjho názoru Vseobecný súd správne konstatoval, ze trhové výsledky spolocnosti AMD a pokles cien CPU x86 sú nejednoznacné na úcely urcenia, ci je vytýkané správanie spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. Ten istý záver by vsak platil, aj keby boli výsledky konkurenta slabé. Podla môjho chápania môze zohladnenie takých skutocností slúzit zmysluplnému úcelu len ako súcast podrobného posúdenia skutocných alebo mozných úcinkov na hospodársku sútaz. Nepomáha urcit, ci je systém zliav, pri ktorom platí domnienka protizákonnosti, spôsobilý obmedzit hospodársku sútaz. - Test AEC 161. Odvolatelka sa domnieva, ze pokial Komisia ako v prejednávanej veci uskutocnila hmotnoprávne posúdenie hospodárskych okolností v súvislosti s údajným zneuzívajúcim správaním, je z právneho hladiska nesprávne nezohladnit toto posúdenie len preto, ze nepomáha preukázat porusenie. 162. Komisia tvrdí, ze test AEC nie je relevantný na urcenie toho, ze vytýkané správanie je spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. Judikatúra Súdneho dvora podla jej názoru nepodporuje tvrdenie odvolatelky, ze test AEC by mal byt súcastou posúdenia vsetkých okolností. 163. V napadnutom rozsudku Vseobecný súd odmietol relevantnost testu AEC, pokial ide v rámci posúdenia vsetkých okolností o urcenie toho, ci je vytýkané správanie spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. Nepreskúmal preto test uskutocnený Komisiou v spornom rozhodnutí. Po prvé usúdil, ze test AEC nie je relevantný, lebo vzhladom na formu "zliav za exkluzivitu" Komisia nie je povinná preukazovat ich vylucujúcu schopnost v kazdom jednotlivom prípade. Napadnutý rozsudok odmietol relevantnost testu AEC najmä preto, ze slúzi len na overenie toho, ze vytýkané správanie neznemoznuje prístup na trh. Podla napadnutého rozsudku môzu "zlavy za exkluzivitu" zabránit konkurentom podniku v dominantnom postavení v prístupe na trh, aj ked prístup na trh z ekonomického hladiska nie je úplne nemozný, ale len stazený. ( [105]105 ) Po druhé poukázal na to, ze judikatúra si nevyzaduje pouzitie testu AEC ani v súvislosti so zlavami patriacimi do kategórie 3. Po tretie uviedol, ze Súdny dvor povazuje test AEC za relevantný len vo veciach týkajúcich sa cenových postupov a postupov stlácania cien, ktoré sa svojou podstatou odlisujú od vecí týkajúcich sa "zliav za exkluzivitu". ( [106]106 ) 164. Po prvé ako som ukázal vyssie (body 122 az 160), je nevyhnutné posúdit vsetky okolnosti, aby bolo mozné urcit, ci je predmetné správanie spôsobilé vylúcit konkurentov, aj pokial ide o "zlavy za exkluzivitu". Inými slovami, vylucujúcu schopnost je potrebné preukázat v kazdom jednotlivom prípade. Iste, test AEC je mozné odmietnut ako irelevantný, pokial sa vychádza z toho, ze obycajná hypotetická alebo teoretická moznost, ze vytýkané správanie má protisútazný vylucujúci úcinok, postacuje na preukázanie zneuzívajúceho správania. Teoreticky totiz kazdá zlava poskytovaná podnikom v dominantnom postavení môze mat za urcitých okolností protisútazný úcinok. 165. Vzhladom na nevyhnutnost vylucujúceho úcinku vsak nemozno nebrat do úvahy test AEC. Ako uviedol Vseobecný súd, test slúzi na zistenie správania, ktoré z ekonomického hladiska znemoznuje rovnako efektívnemu konkurentovi zabezpecit si sporný podiel dopytu zákazníkov. Inými slovami, môze pomôct pri zistovaní správania, ktoré má s najvyssou pravdepodobnostou protisútazný úcinok. Naopak, pokial test ukáze, ze rovnako efektívny konkurent je schopný pokryt svoje náklady, pravdepodobnost protisútazného úcinku výrazne klesá. Práve preto je test AEC zvlást uzitocný z hladiska postihovania správania, ktoré má protisútazný vylucujúci úcinok. 166. Pokial ide o druhú a tretiu úvahu, vyssie som vysvetlil (body 101 az 105), preco je potrebné zohladnit judikatúru týkajúcu sa cenových postupov a postupov stlácania cien. Prípadná pretrvávajúca neistota v tomto smere sa v kazdom prípade stratila s rozsudkom Post Danmark II. Tento rozsudok preukazuje, ze pri veciach týkajúcich sa zliav jednoducho nemozno nezohladnit judikatúru súvisiacu s inými druhmi vylúcenia zalozeného na cenách. Ako Súdny dvor potvrdil s odvolaním sa okrem iného na túto judikatúru, test AEC sa môze ukázat ako uzitocný aj v rámci posudzovania systému zliav. ( [107]107 ) 167. Treba vsak poukázat aj na to, ze Súdny dvor v rozsudku Post Danmark II zaujal opatrný prístup ku kvalifikovaniu svojho stanoviska k testu AEC. Konkrétne uviedol, ze test AEC sa síce môze ukázat ako uzitocný v urcitých situáciách, z právneho hladiska vsak neexistuje povinnost pouzit ho. ( [108]108 ) Je to v súlade s konstatovaním Súdneho dvora v tom istom zmysle v rozsudku Tomra. V uvedenej veci Súdny dvor konstatoval, ze Komisia nie je povinná preukázat, ze vernostné zlavy nútia konkurentov podniku v dominantnom postavení znízit ceny pod úroven nákladov, aby mohli sútazit o spornú cast trhu. Naopak, Súdny dvor rozhodol, ze Komisia môze preukázat, ze predmetné zlavy sú spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz, na základe kvalitatívnych prvkov poukazujúcich na ich protisútaznú povahu. ( [109]109 ) 168. V tomto zmysle by bolo urcite lákavé konstatovat, ze v prejednávanej veci nie je potrebné pouzit test AEC. Na základe tejto logiky, ako tvrdí Komisia, by posúdenie schopnosti uskutocnené Vseobecným súdom nebolo postihnuté nesprávnym právnym posúdením v rozsahu, v akom nezohladnil test AEC ako irelevantný. 169. Také stanovisko vsak neberie do úvahy dve veci. Na rozdiel od veci Tomra totiz Komisia v spornom rozhodnutí neuskutocnila podrobnú analýzu AEC. Co je este dôlezitejsie, dalsie okolnosti preskúmané Vseobecným súdom jednoznacne nepodporujú konstatovanie úcinku na hospodársku sútaz. Za týchto okolností povazujem za jasné, ze test AEC jednoducho nemozno nezohladnit ako nepodstatnú okolnost. 170. Vseobecný súd sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v rámci posúdenia vsetkých okolností nezohladnil analýzu AEC uskutocnenú Komisiou v spornom rozhodnutí. 171. Na záver svojej analýzy subsidiárneho posúdenia schopnosti uskutocneného Vseobecným súdom chcem poukázat na nasledujúcu vec. 172. Okolnosti preskúmané v rámci tohto posúdenia nemôzu potvrdit úcinok na hospodársku sútaz. Toto posúdenie nanajvýs preukazuje, ze protisútazný vylucujúci úcinok vytýkaného správania je teoreticky mozný, úcinok ako taký vsak potvrdený nebol. Posúdenie vsetkých okolností musí v zásade zohladnit prinajmensom velkost trhu a trvanie vytýkaného správania. Okrem toho môze byt potrebné posúdit dalsie okolnosti, ktoré sa môzu prípad od prípadu lísit. V prejednávanej veci nemozno nezohladnit test AEC pri urcovaní, ci je vytýkané správanie spôsobilé vyvolat protisútazný vylucujúci úcinok, práve preto, ze Komisia uskutocnila tento test v spornom rozhodnutí. Posúdenie relevantných okolnosti by ako celok malo umoznit urcit s potrebnou mierou pravdepodobnosti, ze predmetný podnik zneuzíva svoje dominantné postavenie v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ. Bez takého potvrdenia napríklad v dôsledku malého podielu trhu, krátkeho trvania vytýkaných dojednaní alebo pozitívneho výsledku testu AEC je na úcely preukázania zneuzívania nevyhnutné podrobnejsie ekonomické posúdenie skutocných alebo mozných úcinkov na hospodársku sútaz. c) Záver 173. Dospel som k záveru, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia po prvé tým, ze konstatoval, ze "zlavy za exkluzivitu" predstavujú osobitnú a jedinecnú kategóriu zliav, ktorá si nevyzaduje posúdenie vsetkých okolností na preukázanie zneuzívania dominantného postavenia v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ. Po druhé sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri subsidiárnom posúdení schopnosti tým, ze na základe vsetkých okolností nepreukázal, ze zlavy a platby poskytované odvolatelkou mali s najvyssou pravdepodobnostou protisútazný vylucujúci úcinok. 174. Z toho vyplýva, ze prvému odvolaciemu dôvodu treba vyhoviet. C - Druhý odvolací dôvod: velkost trhu pri urcovaní, ci podnik zneuzíva svoje dominantné postavenie 1. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 175. Druhým odvolacím dôvodom odvolatelka tvrdí, ze bez ohladu na záver týkajúci sa prvého dôvodu velkost trhu dotknutého správaním spolocnosti Intel v kazdom prípade neumoznovala obmedzenie hospodárskej sútaze v rokoch 2006 a 2007. Porusenie sa v tomto období týkalo len spolocností MSH a Lenovo. Vseobecný súd sa podla názoru odvolatelky dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked uviedol, ze kedze Komisia v spornom rozhodnutí konstatovala jediné a nepretrzité porusenie v rokoch 2002 az 2007, konstatovanie porusenia za roky 2006 a 2007 môze byt zalozené na priemernej velkosti dotknutého trhu pocas celého obdobia rokov 2002 az 2007 (namiesto velkosti trhu dotknutého správaním v dvoch predmetných rokoch). ( [110]110 ) 176. Komisia poukazuje na to, ze druhý odvolací dôvod je len dodatkom prvého dôvodu. Je zalozený na úplne rovnakých predpokladoch ako prvý odvolací dôvod. Táto institúcia sa domnieva, ze velkost trhu je nepodstatná na úcely urcenia, ci boli zlavy spolocnosti Intel spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz: velkost trhu dotknutého postupmi spolocnosti Intel súvisí len s rozsahom, v akom tieto postupy skutocne obmedzili hospodársku sútaz. Vzhladom na strategický význam OEM, na ktoré sa spolocnost Intel zamerala v rokoch 2006 a 2007, nemozno význam jej postupov merat len vzhladom na velkost trhu. Komisia v tejto súvislosti tvrdí, ze velkost dotknutého trhu pocas týchto dvoch rokov treba chápat z hladiska jediného a nepretrzitého porusenia, ktoré sa týka existencie celkovej stratégie zameranej na vylúcenie spolocnosti AMD zo svetového trhu s CPU. 2. Analýza 177. Vyssie som konstatoval, ze Vseobecný súd pochybil v subsidiárnom posúdení schopnosti vzhladom na vsetky okolnosti. Dopustil sa najmä nesprávneho posúdenia velkosti trhu tým, ze neuznal, ze podiel viazaného trhu vo výske 14 % nemôze z právneho hladiska dostatocne preukázat, ze vytýkané správanie je spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. Len na základe toho by malo byt vyhovené aj druhému odvolaciemu dôvodu. 178. Domnievam sa vsak, ze tento odvolací dôvod si sám osebe zaslúzi krátku analýzu. Dôvodom je to, ze konstatovania Vseobecného súdu týkajúce sa existencie jediného a nepretrzitého porusenia sú základom na konstatovanie porusenia za roky 2006 a 2007. Vseobecný súd totiz dospel k záveru, ze v súvislosti s jediným a nepretrzitým porusením zalozeným na celkovej vylucujúcej stratégii je celkové posúdenie priemerného podielu viazaného trhu postacujúce na úcely urcenia, ze predmetné správanie je spôsobilé zaprícinit protisútazné vylúcenie konkurenta. ( [111]111 ) 179. Klúcom k tomuto odvolaciemu dôvodu je teda vymedzenie úlohy pojmu jediné a nepretrzité porusenie pri posudzovaní schopnosti správania jediného podniku obmedzit hospodársku sútaz. Presnejsie treba odpovedat na otázku, ci môze uplatnenie tohto pojmu vyvázit skutocnost, ze podiel dotknutého trhu je prílis malý na to, aby sám osebe preukázal, ze vytýkané správanie bolo pocas urcitého obdobia spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. 180. V judikatúre Súdneho dvora sa pojem jediné a nepretrzité porusenie pouzíva najmä v súvislosti s clánkom 101 ZFEÚ na zachytenie viacerých prvkov protisútazného správania pod pojmom jediné a nepretrzité porusenie na úcely presadzovania práva. V tomto smere je základnou zásadou zabezpecit úcinné presadzovanie práva v prípadoch, ked porusenia pozostávajú z mnohých protisútazných postupov, ktoré majú rozlicnú podobu a dokonca sa casom vyvíjajú. ( [112]112 ) 181. Inými slovami, cielom je zabránit neziaducemu výsledku uplatnovania práva v prípadoch, ked sa rozlicné dohody a zosúladené postupy v zmysle clánku 101 ZFEÚ, ktoré sú v skutocnosti súcastou celkového plánu na obmedzenie hospodárskej sútaze, posudzujú jednotlivo. Z tohto dôvodu uplatnenie pojmu jediné a nepretrzité porusenie zmiernuje dôkazné bremeno, ktoré vo vseobecnosti znásajú orgány zodpovedné za presadzovanie práva, pokial ide o potrebu preukázat nepretrzitú povahu skúmaných protisútazných postupov. Presnejsie ked sa pocas dlhého obdobia uplatnuje komplex dohôd a postupov, nie je nezvycajné, ze pocas príslusného obdobia dôjde k zmenám rozsahu, formy a úcastníkov týchto dohôd a/alebo postupov. Komisia by bez uplatnenia pojmu jediné a nepretrzité porusenie musela dosiahnut vyssí prah dokazovania. Musela by oznacit a preukázat existenciu viacerých protisútazných dohôd a/alebo zosúladených postupov, ako aj osobitne identifikovat úcastníkov kazdého z nich. Samostatné posudzovanie vytýkaných postupov by tiez v niektorých prípadoch mohlo vyústit do premlcania starsích dohôd a/alebo zosúladených postupov. Presadzovanie práva by v dôsledku toho bolo menej úcinné. 182. Pojem jediné a nepretrzité porusenie preto predstavuje procesné pravidlo. 183. Tým, ze tento pojem zmiernuje dôkazné bremeno orgánov na ochranu hospodárskej sútaze, má osobitný význam v súvislosti s ukladaním pokút. Presnejsie skutocnost, ze neboli predlozené dôkazy týkajúce sa urcitých konkrétnych období, nebráni tomu, aby sa porusenie povazovalo za preukázané pocas dlhsieho celkového obdobia. Je vsak potrebné, aby bol takýto záver podporený objektívnymi a jednoznacnými indíciami v tomto zmysle. Skutocnost, ze sa dohoda v rámci porusenia trvajúceho niekolko rokov prejavuje v rôznych obdobiach, ktoré môzu byt oddelené kratsími alebo dlhsími casovými intervalmi, zvycajne nemá vplyv na existenciu dohody ako takej. Platí to, pokial rôzne cinnosti tvoriace toto porusenie majú jediný ciel a patria do rámca jediného a nepretrzitého porusenia. ( [113]113 ) Osobitný význam má totiz skutocnost, ze Komisia bola schopná preukázat celkový plán na obmedzenie hospodárskej sútaze. ( [114]114 ) 184. Naopak, uplatnovaním pojmu jediné a nepretrzité porusenie sa nerozsiruje - a nemôze sa rozsirovat - pôsobnost zákazov stanovených Zmluvami. 185. V prejednávanej veci je pojem jediné a nepretrzité porusenie zasadený do úplne odlisného kontextu. ( [115]115 ) V napadnutom rozsudku bol pouzitý na konstatovanie porusenia týkajúceho sa správania jediného podniku, v súvislosti s ktorým nebolo preskúmané, ci je samotné toto správanie spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz na vnútornom trhu. 186. V súvislosti s týmto postupom musím vyjadrit svoje pochybnosti. 187. Ako zdôraznuje odvolatelka, základom je to, ze pouzitím pojmu jediné a nepretrzité porusenie nemozno správanie, ktoré je v súlade so zákonom, zmenit na porusenie. 188. Kedze vsak Komisia dospela k záveru, ze doslo k jedinému a nepretrzitému poruseniu, Vseobecný súd to povazoval za postacujúce na to, aby uskutocnil celkové posúdenie priemernej casti trhu, ktorá bola uzavretá v období rokov 2002 az 2007. ( [116]116 ) Na základe toho konstatoval, ze je nepodstatné, ze v rokoch 2006 a 2007 bol dotknutý trh podstatne mensí nez priemerný podiel viazaného trhu (14 %). 189. Inými slovami, Vseobecný súd nahradil vecné kritérium procesným. Upustil od kritéria dostatocnej velkosti trhu, ktoré paradoxne povazoval za relevantné na urcenie toho, ci je vytýkané správanie spôsobilé spôsobit protisútazné vylúcenie konkurenta, a nahradil ho kritériom jediného a nepretrzitého porusenia. To jednoducho neobstojí. Bud treba uznat, ze velkost trhu nie je vôbec podstatná a ze pravidlá hospodárskej sútaze EÚ postihujú sankciami formu, a nie úcinky (vyssie som vysvetlil, preco je to neudrzatelné riesenie), alebo ju treba brat vázne pri posudzovaní vsetkých okolností. 190. Vseobecnému súdu sa vyssie uvedeným postupom nepodarilo urcit, ze predmetné správanie bolo spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz pocas celého sledovaného obdobia. 191. V kazdom prípade aj keby sa mu podarilo urcit, ze to bolo tak, musel by konstatovat, ze taký malý podiel trhu je nejednoznacný na úcely preukázania, ze vytýkané správanie bolo spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. 192. Podobne ako konstatovanie uvedené v bode 143 týchto návrhov v súvislosti trhovým podielom 14 %, nedá sa vylúcit, ze viazaný podiel vo výske menej nez 5 % trhu môze byt za urcitých okolností tiez postacujúci na vylúcenie konkurentov. Nech je to akokolvek, v rámci posúdenia schopnosti je taký podiel trhu jednoducho nejednoznacný. Ako som vysvetlil, nemozno predpokladat (na základe formy správania), ze zákaz stanovený v clánku 102 ZFEÚ sa vztahuje na urcité dojednania bez nálezitého zohladnenia podielu viazaného trhu. V situácii, ked podiel viazaného trhu neposkytuje jednoznacný dôkaz úcinku na hospodársku sútaz, si urcenie toho, ze doslo k zneuzívaniu, vyzaduje posúdenie skutocných alebo mozných úcinkov predmetného správania. 193. Opakujem, ze ak sa velkost trhu povazuje za nejednoznacnú na úcely preukázania úcinku na hospodársku sútaz pocas urcitého obdobia, tento problém sa nedá vyriesit uplatnením pojmu jediné a nepretrzité porusenie. Naopak, ako naznacuje samotný tento pojem, ak majú viaceré správania predstavovat jediné a nepretrzité porusenie, aj kazdé toto správanie musí samo osebe byt porusením. Inými slovami, uvedené správanie musí predstavovat porusenie pocas celého dotknutého obdobia. 194. V dôsledku toho treba vyhoviet aj druhému odvolaciemu dôvodu. D - Tretí odvolací dôvod: povazovanie urcitých zliav za "zlavy za exkluzivitu" 1. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 195. Odvolatelka podporovaná zdruzením ACT tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked oznacil dojednania o zlavách so spolocnostami HP a Lenovo za "zlavy za exkluzivitu". Tieto zlavy sa síce vztahovali na 95 % stolových pocítacov pre podnikový sektor spolocnosti HP a 80 % prenosných pocítacov spolocnosti Lenovo, predstavovali vsak mensinu celkových nákupov CPU uskutocnených týmito dvomi podnikmi. Spolocnost Intel v podstate tvrdí, ze kedze záväzok exkluzivity súvisiaci s týmito zlavami sa týkal urcitých segmentov potrieb týchto OEM v oblasti procesorov CPU, povazovanie predmetných zliav za "zlavy za exkluzivitu" je z právneho hladiska nesprávne. Podla názoru odvolatelky Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze to má rovnaký úcinok ako pokrytie "úplného alebo podstatného rozsahu"celkových potrieb zákazníka. Taký prístup presnejsie úcinne zbavuje výraz "úplný alebo podstatný rozsah" potrieb akejkolvek presnosti: vedie k neoprávnenému rozsíreniu pôsobnosti pojmu "zlavy za exkluzivitu", ktoré sa automaticky povazujú za protiprávne na základe prístupu Vseobecného súdu k clánku 102 ZFEÚ. 196. Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod treba zamietnut z dvoch dôvodov. Po prvé uvádza, ze zásobovacia sloboda OEM v urcitých segmentoch nemôze vyvázit obmedzenie ich slobodnej volby zdrojov zásobovania v jednom segmente trhu s CPU. Po druhé Komisia tvrdí, ze spolocnost Intel nesprávne vykladá príslusnú judikatúru Súdneho dvora, ktorá si vyzaduje, ze konkurenti podniku v dominantnom postavení musia byt schopní sútazit na základe kvality na celom trhu. 2. Analýza 197. Podobne ako druhý odvolací dôvod aj tretí odvolací dôvod je úzko prepojený s prvým. V podstate vyvoláva otázku, ci Vseobecný súd správne dospel k záveru, ze zlavy poskytované odvolatelkou spolocnostiam HP a Lenovo mozno povazovat za "zlavy za exkluzivitu". ( [117]117 ) 198. Vyssie som vysvetlil, preco neexistuje osobitná kategória "zliav za exkluzivitu". Domnienka protizákonnosti sa vztahuje na vernostné zlavy vrátane (ale nielen) tých, ktoré Vseobecný súd nazval "zlavami za exkluzivitu". Jedným z mozných dôvodov, pre ktoré sa urcitá zlava povazuje za vernostnú zlavu, je to, ze vychádza z poziadavky, aby sa zákazník v "úplnom alebo podstatnom rozsahu" svojich potrieb zásoboval od podniku v dominantnom postavení. ( [118]118 ) Samotná forma vsak neurcuje osud takých zliav. Dôvodom je to, ze az na základe posúdenia vsetkých okolností je mozné dospiet k záveru, ze vytýkané správanie predstavuje zneuzitie dominantného postavenia. Preto pokial Súdny dvor vyhovie prvému odvolaciemu dôvodu odvolatelky, ako navrhujem, nie je potrebné posudzovat tretí. 199. Tretí odvolací dôvod by vsak bol dôlezitý, keby Súdny dvor zamietol prvý odvolací dôvod a rozhodol, ze "zlavy za exkluzivitu" treba odlísit od dalsích druhov vernostných zliav. 200. Pokial by Súdny dvor dospel k takému záveru, poziadavka "úplného alebo podstatného rozsahu" by mala pri posudzovaní takých zliav klúcovú úlohu. Dôvodom je to, ze len zlavy podmienené tým, ze zákazník sa bude "v úplnom alebo podstatnom rozsahu" svojich potrieb zásobovat od podniku v dominantnom postavení, by patrili pod "zlavy za exkluzivitu". 201. S prihliadnutím na to uvediem nasledujúcu pripomienku. 202. Napríklad pokial ide o spolocnost HP, podmienka exkluzivity sa týkala poziadavky, ze spolocnost HP sa bude v rozsahu 95 % svojich potrieb v oblasti CPU x86 pre stolové pocítace pre podnikový sektor zásobovat od odvolatelky. Urcite to predstavuje "úplný alebo podstatný rozsah" potrieb CPU v uvedenom segmente. Obraz je vsak rozmazaný skutocnostou, ze týchto 95 % podla vsetkého zodpovedá priblizne 28 % celkových potrieb spolocnosti HP, pokial ide o CPU. ( [119]119 ) Ako uvádza odvolatelka, sotva mozno tvrdit, ze to predstavuje "úplný alebo podstatný rozsah" týchto potrieb. 203. Vseobecný súd v tomto smere v napadnutom rozsudku uviedol, ze nie je podstatné, ci sa podmienka, ze zákazník sa musí "v úplnom alebo podstatnom rozsahu" svojich potrieb zásobovat od podniku v dominantnom postavení, týka celého trhu alebo len jeho osobitného segmentu. ( [120]120 ) Aby Vseobecný súd odôvodnil tento prístup, poukázal na rozsudok Tomra. Súdny dvor v uvedenej veci konstatoval, ze konkurenti musia mat moznost pôsobit v normálnej sútazi na celom trhu, a nie iba na jeho casti. Toto konstatovanie vsak nehovorí nic o tom, ako sa má vykladat kritérium "úplného alebo podstatného rozsahu". Naopak, týka sa toho, ci blokovanie podstatnej casti trhu podnikom v dominantnom postavení môze predsa byt odôvodnené, pokial je sporná cast trhu dostatocná na to, aby uvolnila miesto obmedzenému poctu konkurentov. ( [121]121 ) 204. V tejto veci o to nejde. Ide v nej o to, ci sa môze poziadavka "úplného alebo podstatného rozsahu" vztahovat aj na specifickú cast trhu s príslusnými výrobkami. 205. V spornom rozhodnutí sa pri vymedzení trhu s príslusnými výrobkami nerozlisuje medzi procesormi CPU pouzívanými v pocítacoch pre podnikový sektor a tými, ktoré sa pouzívajú v pocítacoch pre jednotlivcov. Dôvodom je to, ze pri konkrétnom type pocítaca je mozné pouzit ten istý CPU v podnikovom/obchodnom segmente a v súkromnom/spotrebitelskom segmente. ( [122]122 ) Moznost substitúcie medzi segmentmi podla vsetkého naznacuje, ze trh nie je mozné rozdelit. 206. Vseobecný súd v tomto smere v napadnutom rozsudku poukázal na to, ze otázka, ci sú CPU pouzívané v podnikovom segmente odlisné od CPU x86 pouzívaných v pocítacoch pre jednotlivcov, je v tomto konaní nepodstatná. Podla jeho názoru aj keby boli tieto CPU vzájomne zamenitelné, moznost nákupnej volby dotknutých OEM by bola v predmetnom segmente znacne obmedzená. ( [123]123 ) 207. Toto tvrdenie je na prvý pohlad presvedcivé. 208. Neberie vsak do úvahy dôlezitú vec: východiskom úvah uvedených v napadnutom rozsudku je pohlad spolocnosti HP (a spolocnosti Lenovo), a nie pohlad spolocnosti AMD. Z hladiska spolocnosti AMD je úplne nepodstatné, ci slobodná volba spolocností HP a Lenovo v urcitom segmente je alebo nie je znacne obmedzená, vzhladom na to, ze spolocnosti HP a Lenovo sú zákazníkmi spolocnosti Intel, a nie jej konkurentmi. 209. Treba totiz zdôraznit, ze ide o vylucujúce správanie voci spolocnosti AMD, ktorá je konkurentom odvolatelky, a nie o zneuzívanie zákazníkov odvolatelky. Z hladiska spolocnosti AMD (a teda na úcely urcenia, ci vytýkané správanie predstavuje vylucujúce zneuzívanie dominantného postavenia v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ) je podstatný celkový podiel potrieb, ktorý je viazaný v dôsledku zliav a platieb spolocnosti Intel. 210. Ako zdôraznuje zdruzenie ACT, nie je podstatné, ci sú nákupy uskutocnované pre jeden konkrétny segment. Dôlezité je to, ci môzu predmetní OEM stále nakupovat významné mnozstvá od konkurentov spolocnosti Intel. Podla vsetkého je to tak: spolocnosti HP a Lenovo môzu stále nakupovat významné mnozstvá procesorov CPU x86 od spolocnosti AMD. Otázka, ci podnik zneuzíva svoje dominantné postavenie vylúcením konkurenta, nemôze závisiet od zjavne svojvolnej segmentácie trhu. 211. Z tohto hladiska sa zdá byt tazké tvrdit, ze pokial ide o spolocnost HP, poziadavka exkluzivity týkajúca sa 95 % stolových pocítacov pre podnikový sektor predstavuje nieco vyse 28 % celkových potrieb spolocnosti HP. Podla rovnakej logiky sa exkluzivita týkajúca sa prenosných pocítacov spolocnosti Lenovo nerovná celkovej exkluzivite. Jednoducho povedané, poziadavka "úplného alebo podstatného rozsahu" nemôze byt za takých okolností splnená. 212. Mozno uvediem zjavnú vec, ked konstatujem, ze prístup uplatnený v napadnutom rozsudku vedie k výsledku, ktorý je sotva oprávnený: aj "zlava za exkluzivitu" týkajúca sa segmentu príslusného trhu, ktorý predstavuje bezvýznamnú cast celkových potrieb zákazníka (napríklad 3 %), môze by automaticky povazovaná za protiprávnu. 213. Preto konstatujem, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o klasifikáciu zliav poskytovaných odvolatelkou spolocnostiam HP a Lenovo. 214. Bez ohladu na to, ci bude Súdny dvor súhlasit s mojím návrhom, pokial ide o prvý a druhý odvolací dôvod, preto treba vyhoviet tretiemu odvolaciemu dôvodu. E - Stvrtý odvolací dôvod: právo na obhajobu 1. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 215. Stvrtý odvolací dôvod sa týka práva odvolatelky na obhajobu zakotveného v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). Spolocnost Intel tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze nedoslo k procesnej chybe v súvislosti so stretnutím s riadiacim predstavitelom spolocnosti Dell pánom D1 v roku 2006 pocas vysetrovania vedúceho k prijatiu sporného rozhodnutia (dalej len "predmetné stretnutie"). 216. Odvolatelka v tomto smere po prvé tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze predmetné stretnutie nebolo vypocúvaním v zmysle clánku 19 nariadenia c. 1/2003. Po druhé tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne rozhodol, ze hoci Komisia mala z predmetného stretnutia vyhotovit záznam vzhladom na jeho dôlezitost, porusenie zásady dobrej správy vecí verejných vyplývajúce z tohto pochybenia bolo napravené vlozením nedôvernej verzie poznámky do spisu (interný aide mémoire Komisie; dalej len "interná poznámka"), ku ktorej bol odvolatelke poskytnutý prístup. Po tretie tvrdí, ze Vseobecný súd pochybil v subsidiárnom posúdení otázky, ci taká procesná chyba, aká je konstatovaná v napadnutom rozsudku, predstavuje základ na zrusenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka správania odvolatelky voci spolocnosti Dell. 217. Komisia primárne tvrdí, ze stvrtý odvolací dôvod je neúcinný, kedze spolocnost Intel nespochybnila konstatovanie uvedené v napadnutom rozsudku, podla ktorého zlavy poskytované spolocnosti Dell boli "zlavami za exkluzivitu". Tento odvolací dôvod je podla názoru Komisie aj neprípustný vzhladom na to, ze otázka, ci môze byt porusenie zásady dobrej správy vecí verejných napravené poskytnutím prístupu spolocnosti Intel k nedôvernej verzii internej poznámky, závisí od posúdenia významu predmetného stretnutia a primeranosti vyhotovenej poznámky. Ide o skutkové okolnosti, ktoré nemôzu byt predmetom odvolacieho konania. 218. Subsidiárne sú tvrdenia spolocnosti Intel nedôvodné: spolocnost Intel nepredlozila nijaké relevantné tvrdenie, ktoré by spochybnovalo posúdenie internej poznámky v napadnutom rozsudku. Komisia dalej tvrdí, ze sporné rozhodnutie bolo primárne zalozené na listinných dôkazoch, do ktorých predmetné stretnutie za nijakých okolností nemohlo vniest iné svetlo. 2. Analýza 219. Na úvod je potrebné poukázat na to, ze stvrtý odvolací dôvod v nijakom prípade nie je neúcinný a uz vôbec nie neprípustný, ako tvrdí Komisia. 220. Týmto odvolacím dôvodom spolocnost Intel konkrétne tvrdí, ze je potrebné zrusit konstatovanie porusenia vo vztahu k spolocnosti Dell, lebo skutkové zistenia, na ktorých je toto porusenie zalozené, sú postihnuté porusením jej práva na obhajobu. Ide o právnu otázku, ktorú Súdny dvor môze a musí rozhodnút. Oznacenie zliav, ktoré spolocnost Intel poskytovala spolocnosti Dell, za zlavy podmienené exkluzivitou, bez ohladu na to, ci bolo napadnuté v odvolacom konaní, je v tomto smere nepodstatná. Vyssie som vysvetlil, ze nie je mozné konstatovat, ze predmetné zlavy (bez ohladu na to, ako sú "onálepkované") sú protizákonné, bez posúdenia vsetkých relevantných okolností. Samotná Komisia na pojednávaní pripustila, ze predmetný podnik v zásade môze odôvodnit "zlavy za exkluzivitu". Rovnako skutocnost, ze úcastníci konania zhodne tvrdia, ze Komisia pri pripísaní viny spolocnosti Intel nevychádzala z informácií získaných pocas predmetného stretnutia, je nepodstatná: nemá nijaký vplyv na prípadnú oslobodzujúcu hodnotu stretnutia. ( [124]124 ) Co je este dôlezitejsie, otázka, ci doslo k poruseniu práva na obhajobu, je úplne nezávislá od toho, ci toto (prípadné) porusenie malo vplyv na vecný obsah sporného rozhodnutia. 221. Jednoducho povedané, málo, ak vôbec, zálezí na tom, ako boli zlavy spolocnosti Intel oznacené alebo aké dôkazy boli pouzité na pripísanie viny odvolatelke, pokial doslo k poruseniu jej práva na obhajobu. Jediná vec, ktorú si musí Súdny dvor overit, je to, ci odvolatelka preukázala, ze by bola schopná lepsie zabezpecit svoju obhajobu, ak by mala prístup k záznamu z predmetného stretnutia. Aby Súdny dvor vyriesil túto otázku, musí okrem iného posúdit aj to, ci interná poznámka - ktorá bola odvolatelke sprístupnená oneskorene az v prvostupnovom konaní - mohla "vyliecit" prípadnú predchádzajúcu procesnú vadu vyplývajúcu z rozhodnutia Komisie o nevyhotovení záznamu z predmetného stretnutia. Tvrdenie Komisie, podla ktorého tvrdenia odvolatelky týkajúce sa primeranosti internej poznámky v skutocnosti spochybnujú skutkové zistenia, preto nepovazujem za presvedcivé. 222. Ako objasním nizsie, stvrtému odvolaciemu dôvodu je v skutocnosti potrebné vyhoviet. a) Predmetné stretnutie bolo vypocúvaním v zmysle clánku 19 nariadenia c. 1/2003 223. Odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia konstatovaním, ze nedoslo k poruseniu clánku 19 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 3 nariadenia c. 773/2004. ( [125]125 ) Spolocnost Intel v tomto smere tvrdí, ze rozlisovanie medzi "formálnymi" a "neformálnymi" výsluchmi v napadnutom rozsudku je z právneho hladiska nesprávne. To isté podla jej názoru platí pre konstatovanie, ze Komisia nemá povinnost vyhotovit záznam z "neformálnych" výsluchov. ( [126]126 ) 224. Pred preskúmaním tohto rozlísenia je uzitocné v krátkosti pripomenút (procesné) kroky, ktoré viedli k sprístupneniu internej poznámky týkajúcej sa predmetného stretnutia odvolatelke. 225. Z napadnutého rozsudku vyplýva, ze Komisia pocas správneho konania najprv popierala, ze by doslo k stretnutiu s pánom D1. Uskutocnenie stretnutia pripustila, az ked spolocnost Intel preukázala existenciu indikatívneho zoznamu tém v súvislosti s predmetným stretnutím. Komisia v tom case nadalej popierala, ze by bol zo stretnutia vyhotovený záznam. O niekolko mesiacov neskôr ale úradník poverený vypocutím pripustil existenciu internej poznámky, poukázal vsak na to, ze odvolatelka nemá právo prístupu k tejto poznámke. Komisia vsak "zo zdvorilosti" zaslala spolocnosti Intel v decembri 2008 nedôvernú verziu internej poznámky. Z tohto dokumentu bolo vypustených mnoho pasází. Na ziadost Vseobecného súdu bola nakoniec odvolatelke pocas konania pred Vseobecným súdom v januári 2013 poskytnutá dôverná verzia poznámky. ( [127]127 ) 226. Teraz pokial ide o výklad clánku 19 nariadenia c. 1/2003, právomoc klást otázky predstavuje logický dôsledok sirokých vysetrovacích právomocí priznaných Komisii nariadením c. 1/2003. V tomto smere vzniká otázka, ci tieto právomoci predsa len nemajú isté hranice. 227. Tieto hranice mozno jasne urcit na základe znenia príslusných ustanovení. Zacnem clánkom 19 nariadenia c. 1/2003, ktorý stanovuje, ze Komisia môze klást otázky kazdej (fyzickej alebo právnickej) osobe, ktorá s tým súhlasí, s cielom získat informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania. Zatial co clánok 3 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 upravuje zákonnú povinnost vyhotovovat záznamy z vypocúvaní, jeho clánok 3 ods. 3 stanovuje, ze Komisia si môze zvolit spôsob zaznamenania vyhlásení vypocúvaných osôb. 228. Z tohto hladiska povazujem za pomerne jasné, ze ak sa Komisia rozhodne viest výsluch, nemôze nezaznamenat podstatu tohto výsluchu. Má vsak volnost pri výbere spôsobu (pouzitého nosica) vyhotovenia záznamu. 229. Túto skutocnost ako takú napadnutý rozsudok nepopiera. ( [128]128 ) 230. Problém vsak spocíva v tom, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku rozlisuje medzi neformálnymi a formálnymi vypocúvaniami. Legislatívny rámec upravený nariadením c. 1/2003 takéto rozlísenie nestanovuje. 231. Toto rozlísenie je podla môjho názoru velmi problematické. Keby bol prostredníctvom súdneho výkladu pre Komisiu vytvorený nový nástroj na vedenie výsluchov, mohla by obchádzat pravidlá, ktoré normotvorca zaviedol práve s cielom regulovat právomoci zverené tejto institúcii v rámci vysetrovania porusení pravidiel hospodárskej sútaze. 232. Ako jasne vyplýva z clánku 19 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 3 nariadenia c. 773/2004, jedným z týchto pravidiel je, ze informácie získané pocas vypocúvaní, ktoré sa týkajú predmetu vysetrovania, je potrebné zaznamenat. Podla môjho názoru kazdé stretnutie s tretou osobou specificky urcené na získanie podstatných informácií, ktoré budú pouzité pri posudzovaní veci, musí patrit do pôsobnosti clánku 19 nariadenia c. 1/2003. 233. Neznamená to vsak, ze Komisia nikdy nemôze tretie osoby kontaktovat neformálne. Ako jasne vyplýva zo samotného znenia clánku 19 nariadenia c. 1/2003, do pôsobnosti tohto ustanovenia patria iba rozhovory týkajúce sa predmetu vysetrovania. Ak sa rozhovory medzi Komisiou a tretími osobami netýkajú predmetu konkrétneho (zvycajne prebiehajúceho) vysetrovania, nemá povinnost vyhotovit z nich záznam. 234. V prejednávanej veci vsak nevidím spôsob, akým by sa dalo predmetné stretnutie chápat ako nieco iné nez vypocúvanie v zmysle clánku 19 nariadenia c. 1/2003. 235. Stretnutie sa netýkalo len predmetu prebiehajúceho vysetrovania postupov spolocnosti Intel zo strany Komisie. Ako vyplýva z internej poznámky, témy, o ktorých sa hovorilo na stretnutí, ktoré podla vsetkého trvalo pät hodín, sa dotýkali samotného jadra vysetrovanej veci (konkrétne ci boli zlavy, ktoré spolocnost Intel poskytovala spolocnosti Dell, podmienené exkluzivitou). Co je vsak este dôlezitejsie, vypocúvaná osoba bola jedným z najvyssie postavených riadiacich predstavitelov spolocnosti Dell. ( [129]129 ) 236. V tomto smere je nepodstatné, ci bolo cielom stretnutia zhromazdit dôkazy v podobe podpísanej zápisnice alebo vyhlásenia alebo, ako tvrdí Komisia, to jeho cielom nebolo. ( [130]130 ) 237. Keby sa akceptovalo, ze len také kontakty s tretími osobami patria do pôsobnosti clánku 19 nariadenia c. 1/2003, podstatne by sa rozsírila volná úvaha Komisie pri vedení výsluchov bez akejkolvek povinnosti vyhotovovat z nich záznamy. Zároven by Komisia mohla postupovat selektívne, pokial ide o to, aké dôkazy sa majú sprístupnit podnikom podozrivým z porusenia pravidiel hospodárskej sútaze EÚ: pracovníci Komisie predvolávajúci osobu, ktorá má byt vypocutá, alebo pracovníci zúcastnujúci sa na stretnutí by na základe svojich subjektívnych názorov mohli rozhodnút, co sa stane súcastou spisu a co nie. 238. Normotvorca EÚ vsak neponal právo na "prístup k spisu" takto. Zverejnenie vsetkých dôkazov je pravidlom a nezverejnenie urcitých dôkazov predstavuje výnimku, ako je uvedené v clánku 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Výklad clánku 19 navrhovaný Komisiou by mohol spôsobit neúcinnost clánku 27 ods. 2. 239. Na pojednávaní mala Komisia problémy vysvetlit, z ktorých kontaktov s tretími osobami musí vyhotovit záznam a z ktorých nie. Co bolo prekvapivé, Komisia pri pokuse o objasnenie svojho stanoviska podla vsetkého naznacovala, ze o uplatnení clánku 19 nariadenia c. 1/2003 môze rozhodnút plne na základe svojej volnej úvahy. Skutocnost, ze Komisia nebola schopná poskytnút Súdnemu dvoru jasnú odpoved v tomto smere, je pochopitelná: zdá sa byt velmi tazké urcit vhodné kritérium na rozlisovanie medzi formálnymi a neformálnymi vypocúvaniami, ktoré by bolo odlisné od zákonom stanoveného kritéria, t. j. ci sa vypocúvanie týka predmetu vysetrovania. 240. Rovnako dôlezitá je skutocnost, ze rozhodnutie o tom, ci vyhotovit záznam z vypocúvania, by sa tiez vymykalo prípadnému súdnemu preskúmaniu. Kedze neexistuje písomný záznam, ako môzu súdy EÚ overit, ci Komisia dodrzala ustanovenia nariadenia c. 1/2003 a vseobecnejsie ci boli v plnej miere dodrzané práva podnikov a fyzických osôb zapojených do vysetrovania? 241. Poziadavka stanovená v clánku 3 nariadenia c. 773/2004, podla ktorej musí byt z vypocúvaní vyhotovený záznam, totiz v konecnom dôsledku existuje najmenej z dvoch vzájomne prepojených dôvodov. Uvedená poziadavka na jednej strane zabezpecuje, ze podniky podozrivé z porusenia pravidiel hospodárskej sútaze EÚ si môzu zabezpecit obhajobu, a na druhej strane, ze súdy EÚ môzu ex post preskúmat, ci Komisia uplatnila svoje vysetrovacie právomoci v hraniciach zákona. 242. Z týchto dôvodov som pevne presvedcený, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia neporusila clánok 19 nariadenia c. 1/2003 tým, ze predmetné stretnutie nezorganizovala ako vypocúvanie v zmysle uvedeného ustanovenia a nevyhotovila z neho primeraný záznam. b) Interná poznámka nenapravila procesnú chybu 243. Ako som uviedol vyssie (bod 216), Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nekonstatoval porusenie clánku 19 nariadenia c. 1/2003. Uviedol vsak, ze - vzhladom na obsah a význam informácií získaných pocas predmetného stretnutia - z neho Komisia mala vyhotovit záznam. Znamená to, ze podla názoru Vseobecného súdu doslo k poruseniu zásady dobrej správy vecí verejných. Vseobecný súd v tomto smere uviedol, ze vzhladom na okolnosti prejednávanej veci mala byt do spisu vlozená aspon súhrnná poznámka obsahujúca mená úcastníkov stretnutia a krátke zhrnutie prejednávaných tém. Odvolatelka by potom mohla poziadat o sprístupnenie tohto dokumentu. ( [131]131 ) 244. Podla názoru Vseobecného súdu vsak bola procesná vada napravená tým, ze v priebehu správneho konania bola spolocnosti Intel sprístupnená nedôverná verzia internej poznámky a bola jej poskytnutá prílezitost predlozit k tomuto dokumentu pripomienky. Uvedená poznámka, ktorá mala slúzit ako interné zhrnutie diskutovaných tém pre clenov útvarov Komisie, ktorí sa prípadom zaoberali, obsahovala mená úcastníkov a "strucné zhrnutie prejednávaných tém". ( [132]132 ) 245. Odvolatelka tvrdí, ze islo o nesprávne právne posúdenie nielen preto, ze Komisia mala zaznamenat podstatu predmetného stretnutia, ale tiez preto, ze poznámka na rozdiel od tvrdení Vseobecného súdu neobsahovala "strucné zhrnutie prejednávaných tém". 246. Súhlasím. 247. Taká poznámka, aká je opísaná v napadnutom rozsudku, v zásade za nijakých okolností nemôze napravit porusenie podstatnej procesnej poziadavky. Ako Vseobecný súd pripustil v napadnutom rozsudku, klúcové je, ze uvedená poznámka predstavuje strucné zhrnutie tém, o ktorých sa na stretnutí diskutovalo. ( [133]133 ) Naopak, nie je v nej uvedená podstata rozhovoru. Samotná Komisia túto skutocnost uznáva. Co je vsak este dôlezitejsie, v poznámke nie je uvedené nic o obsahu informácií týkajúcich sa v nej uvedených tém, ktoré pán D1 poskytol pocas stretnutia. 248. Taká poznámka podla môjho názoru nemôze napravit porusenie clánku 19 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 3 nariadenia c. 773/2004. 249. Treba zdôraznit, ze informácie o vypocúvaní uvedené v spise musia byt dostatocné na zabezpecenie dodrzania práva na obhajobu podnikov obvinovaných z porusenia pravidiel hospodárskej sútaze EÚ. V tomto prípade to zjavne nie je tak. Touto problematikou sa budem zaoberat podrobnejsie v bode 257 a nasl. týchto návrhov. 250. V dôsledku toho vzniká otázka, ci procesná chyba vyplývajúca z porusenia clánku 19 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 3 nariadenia c. 773/2004 môze viest k nezákonnosti sporného rozhodnutia, pokial ide o konstatovania týkajúce sa spolocnosti Dell. Na rozdiel od rozhodnutia Vseobecného súdu ( [134]134 ) sa odvolatelka domnieva, ze áno. Aj zdruzenie ACT zastáva tento názor. Je pravda, ze tvrdenia odvolatelky sa týkajú odôvodnenia, ktoré je do napadnutého rozsudku vlozené pre úplnost. Dalo by sa preto tvrdit, ze tieto tvrdenia sú neúcinné a nemôzu viest k zruseniu rozsudku. ( [135]135 ) Pokial vsak Súdny dvor súhlasí s mojím názorom, ze Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze 1. predmetné stretnutie nebolo vypocúvaním v zmysle clánku 19 nariadenia c. 1/2003 a ze 2. interná poznámka napravila prípadnú procesnú chybu vyplývajúcu z rozhodnutia Komisie nevyhotovit záznam z uvedeného stretnutia, musí posúdit aj úvahy týkajúce sa následkov prípadnej procesnej vady v napadnutom rozsudku. c) Dôsledok nevyhotovenia záznamu z predmetného stretnutia 251. Podla napadnutého rozsudku je situácia v prejednávanej veci odlisná od situácie vo veci Solvay, ( [136]136 ) na ktorú sa odvolatelka primárne odvoláva. V uvedenej veci Komisia po ukoncení správneho konania stratila viacero dokumentov. Dotknutý podnik pocas konania pred Komisiou nemal k týmto dokumentom prístup. Za týchto okolností Súdny dvor rozhodol, ze taká procesná chyba je dôvodom na zrusenie rozhodnutia Komisie. Pravidlo pre také zrusenie bolo vyjadrené takto: procesná chyba je základom pre zrusenie, pokial nemozno vylúcit, ze (stratený) materiál by dotknutému podniku umoznil ponúknut iný výklad skutkových okolností, nez prijala Komisia, ktorý by bol uzitocný pri jeho obhajobe. ( [137]137 ) 252. Podla názoru Vseobecného súdu vsak rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Solvay nemozno uplatnit na tento súbor okolností. Dôvodom je to, ze na rozdiel od veci Solvay je mozné rekonstruovat obsah predmetného stretnutia. ( [138]138 ) Práve preto Vseobecný súd na základe judikatúry týkajúcej sa prístupu k spisu ( [139]139 ) poziadal spolocnost Intel o predlozenie pociatocného dôkazu o tom, ze Komisia"nezaznamenala skutocnosti v jej prospech, ktoré sú v rozpore s obsahom priamych listinných dôkazov, o ktoré sa Komisia opierala v [predmetnom rozhodnutí], alebo ich aspon objasnujú v odlisnom svetle". Obycajnú hypotézu týkajúcu sa relevantnosti informácií poskytnutých na predmetnom stretnutí nepovazoval za postacujúcu. ( [140]140 ) 253. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze pokial je prístup k urcitej casti spisu odopretý pocas správneho konania, no v súdnom konaní je prístup umoznený, príslusným meradlom je v zásade otázka, ci neposkytnuté informácie mohli byt urcitým spôsobom uzitocné na obhajobu podniku. Nie je potrebné, aby tieto informácie viedli k rozhodnutiu s odlisným obsahom. ( [141]141 ) Naopak, treba preukázat, ze pokial by nedoslo k omylu, podnik by bol schopný lepsie zabezpecit svoju obhajobu. ( [142]142 ) 254. Toto pravidlo sa vsak uplatní, len ak neboli ako dôkazné prostriedky pouzité priame listinné dôkazy. Ak Komisia v spornom rozhodnutí vychádza z priamych listinných dôkazov, dotknutý podnik musí preukázat, ze Komisia nezaznamenala dôkazy v jeho prospech, ktoré sú v rozpore s obsahom priamych listinných dôkazov alebo ich aspon objasnujú v odlisnom svetle. ( [143]143 ) Inými slovami, pokial Komisia na pripísanie viny dotknutému podniku pouzije priame listinné dôkazy, je mimoriadne tazké zniest dôkazné bremeno. 255. Otázka, ci je taký prístup vo vseobecnosti oprávnený, prekracuje rámec týchto návrhov. Stanovenie takej poziadavky pre odvolatelku v prejednávanej veci je vsak podla môjho názoru z právneho hladiska jednoznacne nesprávne. Dôvodom je to, ze dôkazné bremeno, ktoré by tak spocívalo na dotknutom podniku, jednoducho nie je mozné zniest. Ako vyplýva z konstatovania Súdneho dvora v rozsudku Solvay, správnym prístupom je polozit si otázku, ci mozno od zaciatku vylúcit, ze informácie, ku ktorým dotknutý podnik nemal prístup, mohli byt uzitocné na obhajobu tohto podniku. 256. V prejednávanej veci musí byt odpoved na túto otázku záporná. 257. Vo veci Solvay neexistoval spôsob, akým by sa dal obsah chýbajúcich spisov obnovit na základe iných zdrojov. Okrem toho samotná Komisia pripustila, ze chýbajúce spisy s najvyssou pravdepodobnostou obsahovali informácie relevantné na úcely obhajoby podniku (konkrétne odpovede na ziadosti o informácie). ( [144]144 ) 258. V prejednávanej veci z predmetného stretnutia nebol vyhotovený primeraný záznam, ako som vysvetlil vyssie. Odvolatelke vsak bola sprístupnená nedôverná verzia internej poznámky a tzv. dokument s odpovedami pocas správneho konania. Uvedený dokument obsahoval písomné odpovede spolocnosti Dell na otázky polozené pánovi D1 pocas predmetného stretnutia. Neskôr bola pocas konania pred Vseobecným súdom odvolatelke sprístupnená dôverná verzia poznámky. Uvedené dva dokumenty - podla názoru Vseobecného súdu - obsahovali dostatocné informácie o predmete diskusií pocas stretnutia. Na základe týchto dokumentov konstatoval, ze zo stretnutia nevyplynuli nové dôkazy v prospech odvolatelky, ktoré by mohla pouzit vo svojej obhajobe. ( [145]145 ) 259. Informácie o priebehu predmetného stretnutia, ktoré mozno vyvodit z týchto dokumentov, sú len cistou spekuláciou, ako v dostatocnej miere vyplýva z napadnutého rozsudku. ( [146]146 ) Ako ukazuje analýza dostupných informácií v napadnutom rozsudku, ak neexistuje primeraný záznam zo stretnutia, nie je mozné s istotou urcit, aké témy boli prejednávané a do akej miery mohli mat oslobodzujúcu, obvinujúcu alebo prípadne neutrálnu hodnotu. ( [147]147 ) 260. Súdne preskúmanie nemôze byt zalozené na domnienkach týkajúcich sa dôkazov. 261. Urcite je pravda, ako zdôraznuje Komisia, ze skúmanie otázky, ci porusenie práva na obhajobu malo viest k zruseniu rozhodnutia Komisie, sa zacína výhradami uvedenými voci predmetnému podniku a dôkazmi predlozenými na podporu týchto výhrad. ( [148]148 ) V opacnom prípade by sa vzdy dalo tvrdit, ze informácie neuvedené v spise mohli byt pre dotknutý podnik uzitocné. ( [149]149 ) 262. Vzhladom na výhrady Komisie voci spolocnosti Intel v prejednávanej veci existuje málo pochybností o relevantnosti predmetného stretnutia. Ako totiz uviedol Vseobecný súd, interná poznámka, ako aj dokument s odpovedami preukazuje, ze na stretnutí sa diskutovalo o otázkach relevantných pre urcenie toho, ci odvolatelka poskytovala spolocnosti Dell protisútazné vernostné zlavy. ( [150]150 ) 263. V takýchto situáciách dôkazné bremeno spocíva - vo vseobecnosti - na dotknutom podniku. ( [151]151 ) Ako zdôraznuje Komisia, podnik musí uviest skutkové okolnosti a predlozit dôkazy preukazujúce, ze vo svojej obhajobe mohol pouzit dokumenty, ku ktorým mu bol pocas správneho konania odopretý prístup. Platí to vsak, pokial dokumenty v správnom konaní neboli sprístupnené a Súdny dvor môze neskôr zistit a preskúmat obsah týchto dokumentov. ( [152]152 ) Ako uviedla generálna advokátka Kokott vo veci Solvay, dôvodom je to, ze dotknutý podnik môze za takých okolností uviest autorov a povahu dokumentu, ktorý mu nebol sprístupnený. Ale nielen to. Co je este dôlezitejsie, za takých okolností dokáze dotknutý podnik opísat aj obsah týchto dokumentov. ( [153]153 ) 264. Tu je situácia odlisná. Totoznost autora a povaha stretnutia sú známe na základe internej poznámky. Obsah odpovedí pána D1 na otázky, ktoré mu polozila Komisia, vsak zostáva nejasný. Ako uviedol Vseobecný súd, je pravda, ze interná poznámka a dokument s odpovedami vniesli urcité svetlo do konkrétnych tém prejednaných na predmetnom stretnutí. Tieto dokumenty vsak nie sú postacujúce na ex post rekonstrukciu predlozených dôkazov, najmä toho, co bolo skutocne povedané pocas uvedeného stretnutia. 265. Napadnutý rozsudok sa síce touto otázkou výslovne nezaoberá, k opacnému záveru je vsak mozné dospiet len za predpokladu, ze pán D1 a spolocnost Dell sú jeden a ten istý subjekt a pán D1 mohol len zopakovat stanovisko spolocnosti Dell k diskutovaným témam. Vzhladom na jeho postavenie riadiaceho predstavitela spolocnosti Dell je urcite mozné, ze tento predpoklad je správny. 266. Uvedený predpoklad vsak môze byt aj nesprávny. 267. Na rozdiel od toho, co Komisia podla vsetkého naznacovala na pojednávaní, je rovnako pravdepodobné, ze pán D1 vyjadril svoj osobný názor na témy prejednávané pocas predmetného stretnutia. ( [154]154 ) Jednoducho to nevieme. Práve preto sa nedá vylúcit, ze stretnutie vnieslo odlisné alebo dokonca nové svetlo do otázky podmienenej povahy zliav poskytovaných spolocnosti Dell. Vseobecný súd namiesto toho, aby uznal túto moznost, ulozil odvolatelke pravdepodobne nemoznú úlohu preukázat, ze na stretnutí, ktoré nebolo zaznamenané, boli predlozené dôkazy v jej prospech, ktoré mohli vniest odlisné svetlo do dôkazov poskytnutých Komisiou na podporu jej výhrad. Zo zjavných dôvodov dospel k záveru, ze odvolatelka túto úlohu nedokázala splnit. 268. Na základe toho musím konstatovat, ze aj stvrtému odvolaciemu dôvodu treba vyhoviet. 269. Pokial by Súdny dvor so mnou nesúhlasil, chcel by som predsa len varovat pred zamietnutím stvrtého odvolacieho dôvodu z týchto dôvodov. 270. Budem vychádzat z tvrdenia, ze predmetné dôkazy je mozné z právneho hladiska dostatocne rekonstruovat ex post, ako Vseobecný súd uviedol v napadnutom rozsudku. Podla názoru Vseobecného súdu mala preto odvolatelka preukázat, ze predmetné dôkazy môzu spochybnit "priame listinné dôkazy", o ktorých uz bolo rozhodnuté, ze postacujú na odsúdenie spolocnosti Intel za zneuzívanie dominantného postavenia v súvislosti so zlavami poskytovanými spolocnosti Dell. ( [155]155 ) Taký prístup je zalozený na omyle. Nesprávne predpokladá, ze dôkazy, ktoré neboli sprístupnené pocas správneho konania, musia mat nevyhnutne nizsiu dôkaznú hodnotu ako dôkazy, ktoré predlozila Komisia na podporu svojho konstatovania zneuzitia. Problém konkrétne vyplýva z nadmerne sirokého výkladu pojmu "priame listinné dôkazy" v napadnutom rozsudku. 271. Pokial viem, Súdny dvor tento pojem výslovne nevymedzil. Judikatúra vsak poskytuje uzitocné informácie o jeho rozsahu. 272. Pojem priame listinné dôkazy sa vo vseobecnosti pouzíva v judikatúre týkajúcej sa clánku 101 ZFEÚ na oznacenie urcitých druhov dôkazov (napríklad v protiklade k nepriamym alebo ekonomickým dôkazom), ktoré môze Komisia pouzit, aby preukázala, ze doslo k poruseniu, napríklad ze sa konkrétne podniky zúcastnili na karteli alebo podobnom postupe v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ. ( [156]156 ) 273. Platí pravidlo, ze priame listinné dôkazy na rozdiel od nepriamych dôkazov ( [157]157 ) pochádzajú od podnikov podozrivých z porusenia pravidiel hospodárskej sútaze EÚ a najmä clánku 101 ZFEÚ. V typickom prípade má taký dôkaz podobu dokumentu, ktorý sám osebe poukazuje na existenciu kartelu alebo podobného postupu (alebo na úcast konkrétnych podnikov na takom postupe). Mohlo by íst napríklad o vyhlásenie o dohode medzi úcastníkmi, o výmenu e-mailov týkajúcich sa cenových postupov medzi úcastníkmi alebo aj o zápisnice zo stretnutí týkajúcich sa takých postupov. ( [158]158 ) Pokial sa Komisia pri preukazovaní porusenia alebo úcasti podnikov na porusení opiera o také dôkazy, podniky musia - na úcely zrusenia predmetného rozhodnutia - preukázat, ze dôkazy, ktoré im pocas správneho konania neboli sprístupnené, sú v rozpore s obsahom predlozených priamych listinných dôkazov. ( [159]159 ) 274. Dôkazy, na základe ktorých Komisia v spornom rozhodnutí preukázala podmienenú povahu zliav poskytovaných spolocnosti Dell, sa dajú prinajlepsom oznacit za nepriame alebo predbezné. ( [160]160 ) Netreba totiz zabúdat na to, ze "zlavy za exkluzivitu", ktoré sú predmetom prejednávanej veci (vrátane zliav poskytovaných spolocnosti Dell), boli povazované za de facto podmienené exkluzivitou. Dôvodom je to, ze zlavy nevychádzali z formálnej povinnosti výhradného zásobovania. ( [161]161 ) Naopak, podmienená povaha zliav poskytovaných spolocnosti Dell bola (nepriamo) odvodená z úrovne zliav. ( [162]162 ) Osobitný význam bol pripísaný aj vnímaniu rizík spojených s prechodom ku konkurentovi v súvislosti s castou dodávok zo strany spolocnosti Dell. ( [163]163 ) Mozno konstatujem zjavnú vec, ale také dôkazy mozno sotva oznacit za "priame listinné dôkazy" týkajúce sa podmienenej povahy predmetných zliav. 275. Pokial neexistuje písomný dokument preukazujúci existenciu povinnosti výhradného zásobovania, akceptovaním akéhokolvek písomného dôkazu ako "priameho listinného dôkazu" zneuzívania dominantného postavenia v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ by bolo podla môjho názoru významne narusené právo dotknutého podniku na obhajobu: nestacilo by, aby podnik preukázal, ze dôkazy, ktoré mu neboli sprístupnené pocas správneho konania, mohli byt uzitocné na jeho obhajobu. Tento podnik by navyse musel preukázat (ako Vseobecný súd pozadoval v napadnutom rozsudku), ze nesprístupnené dôkazy boli v rozpore s obsahom dôkazov, ktoré predlozila Komisia na podporu konstatovania zneuzívania. 276. Vzhladom na to som pevne presvedcený, ze také nepriame dôkazy, na aké sa odvoláva sporné rozhodnutie, je potrebné posudzovat ako celok (skôr nez sa rozhodne, ci súbor predlozených dôkazov ako celok postacuje na preukázanie zneuzívania dominantného postavenia). Na úcely zrusenia sporného rozhodnutia musí dotknutý podnik za takých okolností preukázat len to, ze mohol nesprístupnené dôkazy urcitým spôsobom pouzit na svoju obhajobu, a nie to, ze nesprístupnené dôkazy sú v rozpore s obsahom dôkazov, ktoré predlozila Komisia na úcely preukázania porusenia. ( [164]164 ) 277. Preto konstatujem, ze stvrtému odvolaciemu dôvodu treba vyhoviet aj na základe subsidiárneho posúdenia. F - Piaty odvolací dôvod: právomoc 1. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 278. Piatym odvolacím dôvodom spolocnost Intel podporovaná zdruzením ACT tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze Komisia mala právomoc uplatnit clánok 102 ZFEÚ na dohody spolocnosti Intel so spolocnostou Lenovo z rokov 2006 a 2007 (osobitne "dohoda z roku 2006" a "dohoda z roku 2007" alebo spolu "dohody so spolocnostou Lenovo"). Na jednej strane dohoda z roku 2006 poskytnutím financného stimulu povzbudzovala spolocnost Lenovo k tomu, aby odlozila (a nakoniec zrusila) uvedenie dvoch výrobkov zalozených na procesoroch spolocnosti AMD na svetový trh. ( [165]165 ) Na druhej strane dohoda z roku 2007 sa týkala zliav, ktoré mala spolocnost Intel poskytnút, ak sa spolocnost Lenovo rozhodne nakupovat od spolocnosti Intel vsetky CPU urcené pre jej prenosné pocítace. ( [166]166 ) Odvolatelka tvrdí, ze pokial ide o spolocnost Lenovo, cisté obmedzenia a zlavy neboli uplatnované v EHP ani v tomto priestore nemali predvídatelný, okamzitý alebo podstatný úcinok. 279. Komisia tvrdí, ze piaty odvolací dôvod je nedôvodný: Vseobecný súd nepochybil pri konstatovaní, ze Komisia mala právomoc uplatnit clánok 102 ZFEÚ vo vztahu k dohodám so spolocnostou Lenovo. Komisia uvádza, ze podla medzinárodného práva verejného môze byt právomoc zalozená na viacerých faktoroch, pokial existuje dostatocná súvislost medzi vytýkaným správaním a pravidlami platnými na dotknutom území. V tomto smere kritérium realizácie a kritérium "kvalifikovaných" úcinkov predstavujú jediné dva mozné spôsoby preukázania takej súvislosti. Napadnutý rozsudok - ako tvrdí Komisia - pri uplatnovaní týchto kritérií nevykazuje nesprávne právne posúdenie. 2. Analýza 280. Tento odvolací dôvod v nijakom prípade nie je menej dôlezitý ako tie, ktoré som preskúmal doteraz. Súdnemu dvoru poskytuje vítanú prílezitost vyjasnit líniu judikatúry vychádzajúcu z rozsudku ICI a následne rozvinutú v rozsudku Celulóza, ( [167]167 ) pokial ide o územné uplatnovanie práva hospodárskej sútaze EÚ. Súdnemu dvoru umozní spresnit túto líniu judikatúry a prispôsobit ju súcasným podmienkam, ktoré sa vyznacujú globálnymi hospodárstvami, integrovanými trhmi a prepracovanými obchodnými modelmi. 281. V tejto súvislosti je dôlezité uvedomit si pravdepodobný sirsí dosah rozsudku Súdneho dvora. Prílis velkorysý výklad pravidiel územnej právomoci je totiz kontroverzný z hladiska medzinárodného práva verejného, v súlade s ktorým musí byt právo EÚ vykladané. ( [168]168 ) Je preto uzitocné zasadit tento odvolací dôvod do sirsích súvislostí. 282. Právomoc má vo vseobecnosti (najmenej) tri rôzne podoby: normatívna právomoc, vykonávacia právomoc a rozhodovacia (alebo súdna) právomoc. Spolocnost Intel spochybnuje právomoc Komisie uplatnovat právo hospodárskej sútaze EÚ na jednostranné konanie vyplývajúce z dohôd, ktoré pravdepodobne vyvolávajú úcinky mimo Európskej únie. Toto konanie sa preto netýka fyzického uplatnovania mimo územia EÚ, otázky, ktorá vyvoláva sirokú skálu problémov z hladiska medzinárodného práva verejného. 283. Chcel by som tiez poukázat na to, ze medzinárodné právo verejné v niektorých prípadoch umoznuje státom vykonávanie právomoci mimo ich územia. Hoci je pravda, ze to nie je samo osebe záväzné, ( [169]169 ) vzájomný ohlad na sféry právomoci Európskej únie i dotknutých tretích státov ( [170]170 ) alebo zdvorilost naznacuje, ze pri uplatnovaní extrateritoriálnej právomoci je potrebná opatrnost. Nie je prekvapujúce, ze samotná Európska únia bráni uplatnovaniu práva tretích státov mimo ich územia, ak ho povazuje za nezákonné. ( [171]171 ) 284. Zo skúmania judikatúry Súdneho dvora vsak vyplýva, ze uplatnovanie práva EÚ predpokladá primeranú súvislost s územím EÚ. ( [172]172 ) Tým je dodrzaná základná zásada teritoriality v zmysle medzinárodného práva verejného. Nie je vsak neobvyklé, ze stát alebo medzinárodná organizácia zohladnia pri výkone svojej zvrchovanosti aj okolnosti, ktoré nastanú alebo nastali mimo ich územnej pôsobnosti. ( [173]173 ) 285. Z existujúcej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze právo hospodárskej sútaze EÚ narába s poziadavkou existencie primeranej súvislosti s územím EÚ, ci uz v podobe subsidiarity alebo uplatnovania protisútazného správania na uvedenom území. V starsích veciach vsak bola táto súvislost omnoho viac rozpoznatelná nez v momentálne prejednávanej problematike. 286. V prejednávanej veci Vseobecný súd konstatoval, ze na uplatnenie právomoci mozno pouzit dve alternatívne kritériá: kritérium realizácie a kritérium "kvalifikovaných" úcinkov postupov v rámci EHP. ( [174]174 ) Uplatnenie týchto kritérií viedlo podla jeho názoru k rovnakému záveru: Komisia mala právomoc v súvislosti s dohodami so spolocnostou Lenovo. ( [175]175 ) 287. V týchto návrhoch najprv vysvetlím svoje stanovisko k problematike právomoci z hladiska verejného presadzovania pravidiel hospodárskej sútaze EÚ. ( [176]176 ) Potom ukázem, preco tento odvolací dôvod povazujem za dôvodný. a) Vseobecné poznámky: realizácia a/alebo úcinky? 288. Moja prvá poznámka je jednoduchá a samozrejmá. Pri urcovaní toho, ci Komisia môze uplatnit pravidlá hospodárskej sútaze EÚ na konkrétne správanie, je potrebné vychádzat zo znenia clánkov 101 a 102 ZFEÚ. Tieto ustanovenia Komisii zdaleka neposkytujú carte blanche na uplatnovanie práva hospodárskej sútaze EÚ na urcité správanie bez ohladu na to, kde k nemu dôjde a ci má jednoznacnú súvislost s územím EÚ, ale týkajú sa hromadného alebo jednostranného protisútazného správania v rámci vnútorného trhu: clánok 101 ZFEÚ zakazuje dohody alebo postupy, "ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu", a clánok 102 ZFEÚ zas zakazuje "akékolvek zneuzívanie... na vnútornom trhu". 289. Pravidlo právomoci na uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze EÚ je tak v týchto ustanoveniach jednoznacne zakotvené. Clánok 102 ZFEÚ je síce trochu menej jasný, clánok 101 ZFEÚ je vsak velmi explicitný v tom, ze sa uplatnuje na kazdé správanie, ktoré má protisútazné úcinky na vnútorný trh. 290. Navyse rovnako ako Komisia nechápem rozsudok Súdneho dvora vo veci Celulóza v tom zmysle, ze z neho vyplýva, ze realizácia je jediným platným kritériom právomoci. Skôr sa domnievam, ze pokial sa protisútazné správanie uskutocní v Európskej únii, uplatnitelnost clánkov 101 a 102 ZFEÚ je nepochybná. Inými slovami, nemozno spochybnit, ze správanie uskutocnené v Európskej únii môze mat úcinky v rámci vnútorného trhu, a teda nemôze uniknút preskúmaniu v zmysle pravidiel hospodárskej sútaze EÚ. V tejto súvislosti netreba zabúdat na to, ze kritérium realizácie je pevne zakorenené v zásade teritoriality, a teda pokial je splnené, predstavuje rozhodujúci faktor pri urcovaní právomoci Komisie na uplatnenie týchto pravidiel na urcité konanie. ( [177]177 ) 291. Skutocnost, ze k príslusnému konaniu dochádza len scasti v Európskej únii, je v tomto smere nepodstatná. ( [178]178 ) Vo veci Celulóza sa Súdny dvor zaoberal sériou postupov zameraných na urcenie cien celulózy - ktoré Komisia povazovala za odporujúce ustanoveniu zodpovedajúcemu súcasnému clánku 101 ZFEÚ -, ktoré uskutocnili mimo (aktuálnej) Európskej únie zahranicní výrobcovia celulózy. Súdny dvor v tejto súvislosti vysvetlil, preco je pri urcovaní právomoci podstatná realizácia, a nie uzatvorenie alebo dojednanie dohody alebo podobného postupu. Keby sa zákazy upravené v Zmluvách uplatnovali len na dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy dojednané alebo prijaté v rámci územia EÚ, pre podniky by bolo jednoduché zabránit uplatneniu pravidiel hospodárskej sútaze EÚ. V uvedenej veci bolo kritérium realizácie splnené prostredníctvom priameho predaja výrobkov, ktoré boli predmetom kartelu: dotknuté podniky priamo predávali celulózu kupujúcim v Európskej únii. ( [179]179 ) 292. Na rozdiel od spolocnosti Intel si vsak nemyslím, ze len priamy predaj v Európskej únii uskutocnený dotknutým podnikom sa dá povazovat za splnenie kritéria realizácie na úcely rozsudku Celulóza. Bezný význam pojmu "realizácia" je uskutocnenie alebo uplatnenie. Aby teda bolo toto kritérium splnené, musí sa v Európskej únii uskutocnit jedna zo základných zloziek protisútazného správania. Ci je to tak, závisí najmä od povahy, formy a rozsahu predmetného správania. Na overenie otázky, ci sa protiprávne správanie uskutocnuje v Európskej únii, je potrebné posúdenie kazdého jednotlivého prípadu uvedeného správania. Nie som napríklad presvedcený, ze nepriamy predaj príslusného výrobku sa nikdy nedá povazovat za realizáciu. ( [180]180 ) Podla môjho názoru to závisí od okolností jednotlivých prípadov. Medzi faktory, ktoré je v tejto súvislosti potrebné preskúmat, patrí napríklad otázka, ci jeden z podnikov, ktoré uzatvorili kartel v súvislosti s urcitým výrobkom, a podnik, ktorý ho zaclenuje do iného výrobku, ktorý sa následne predáva v Únii, sú súcastou jediného hospodárskeho subjektu, alebo ak nie, ci medzi dotknutými podnikmi existujú iné podnikatelské alebo strukturálne väzby. 293. Túto poznámku uzatvorím konstatovaním, ze hromadné alebo jednostranné správanie sa uskutocnuje v rámci vnútorného trhu - a teda sa nan nepochybne uplatnia clánky 101 a 102 ZFEÚ -, pokial existuje prvok správania v rámci tohto územia. ( [181]181 ) Inými slovami, pokial sa urcitá cast protiprávneho správania vykonáva, uplatnuje alebo uskutocnuje v rámci vnútorného trhu, lebo sa na nom realizuje jedna z jeho základných zloziek. 294. Ak by sa vsak realizácia povazovala za jediné kritérium právomoci na uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze EÚ, rôzne druhy správania, ktoré skutocne majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu, by sa nachádzali mimo pôsobnosti týchto pravidiel. Mám na mysli správanie, ktoré sa vyznacuje nezákonným opomenutím, akým je odmietnutie obchodovat alebo bojkot. Ako som uviedol v bodoch 288 a 289 týchto návrhov, taký výklad clánkov 101 a 102 ZFEÚ by bol v rozpore so znením týchto ustanovení. 295. Viacero generálnych advokátov uz totiz Súdnemu dvoru navrhlo, aby v oblasti práva hospodárskej sútaze prijal prístup k právomoci zalozený na úcinkoch. ( [182]182 ) Súdny dvor doposial tento prístup nepotvrdil ani výslovne neodmietol. ( [183]183 ) 296. Na základe toho sa domnievam, ze Súdny dvor by sa v tejto veci mal uvedenou problematikou zaoberat explicitne a v súlade s tým, co navrhli generálni advokáti spomenutí v predchádzajúcom bode, by mal prijat prístup k uplatnovaniu clánkov 101 a 102 ZFEÚ zalozený na úcinkoch. 297. Otázka, ci je taký prístup zakotvený v (sirokom) koncepte teritoriality alebo je s ním spojené urcité uplatnovanie pravidiel EÚ mimo jej územia, nie je rozhodujúca. ( [184]184 ) Klúcové je to, ze za urcitých okolností predstavujú úcinky kritérium právomoci, ktoré je v súvislosti s týmto druhom právnych predpisov vseobecne akceptovatelné v rámci medzinárodného práva verejného ( [185]185 ) a prijali ho mnohé jurisdikcie na celom svete. ( [186]186 ) Mnohí predstavitelia právnej náuky totiz zastávajú názor, ze akékolvek kontroverzie týkajúce sa jeho akceptovatelnosti uz v súcasnosti patria do minulosti. ( [187]187 ) 298. V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze niekolko dalsích ustanovení práva EÚ upravuje zahranicné správanie subjektov, ktoré nie sú státnymi príslusníkmi clenského státu EÚ ani fyzicky ci právne prítomné v Únii, z dôvodu úcinkov na vnútorný trh, ktoré toto správanie vyvoláva. Ide napríklad o mnohé ustanovenia upravujúce transakcie s financnými nástrojmi alebo dalsie druhy hospodárskeho správania. ( [188]188 ) 299. To vsak neznamená, ze kazdý úcinok, nech by bol akokolvek slabý alebo nepriamy, môze mat za následok uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze EÚ. V globalizovanom hospodárstve správanie, ku ktorému dôjde kdekolvek na svete, napríklad v Cíne, takmer nevyhnutne vyvolá urcité úcinky v Európskej únii. Uplatnenie clánkov 101 a 102 ZFEÚ vsak nemôze byt zalozené na súvislosti alebo úcinku, ktorý je prílis vzdialený alebo cisto hypotetický. 300. Povazujem za zvlást dôlezité, aby sa právomoc uplatnovala opatrne v súvislosti so správaním, ku ktorému v úzkom zmysle slova nedoslo na území Európskej únie. Aby sa totiz zabezpecila istá zdvorilost a zároven aj to, ze podniky môzu pôsobit v predvídatelnom právnom prostredí, mozno úcinok vytýkaného správania pouzit ako meradlo na uplatnenie právomoci len s velkou mierou opatrnosti. Dnes je to este dôlezitejsie. Na celom svete existuje viac ako 100 národných alebo nadnárodných orgánov, ktoré si nárokujú právomoc v súvislosti s protisútaznými postupmi. 301. Ako uviedol Vseobecný súd v rozsudku Gencor, uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze EÚ na urcité konkrétne správanie môze byt odôvodnené len v prípade, ze toto správanie vyvoláva predvídatelné, okamzité a podstatné úcinky na vnútornom trhu. ( [189]189 ) Tu mozno nájst jasné paralely s právnou úpravou hospodárskej sútaze platnou v Spojených státoch amerických (dalej len "USA"): § 1 Sherman Act (Shermanov zákon) stanovuje vseobecný zákaz obmedzení obchodu bez akýchkolvek geografických obmedzení. Práve preto Kongres USA prijal v roku 1982 Foreign Trade Antitrust Improvement Act (zákon o zlepsení boja proti monopolom v zahranicnom obchode, dalej len "FTAIA") ( [190]190 ) na objasnenie (a prípadné obmedzenie) uplatnovania Shermanovho zákona mimo územia USA. FTAIA okrem iného stanovuje, ze protimonopolné pravidlá USA sa v podstate nevztahujú na správanie v zahranicí, pokial také správanie nemá priamy, podstatný a dôvodne predvídatelný úcinok v USA. US Supreme Court (Najvyssí súd USA) v rozsudku Empagran - v rámci výkladu Shermanovho zákona a FTAIA - konstatoval, ze nie je dôvodné uplatnovat zákony USA na správanie v zahranicí, pokial je ujma vzniknutá v zahranicí nezávislá od akejkolvek domácej ujmy. ( [191]191 ) 302. Podobnými zásadami by sa mal riadit Súdny dvor pri výklade a uplatnovaní clánkov 101 a 102 ZFEÚ na hromadné alebo jednostranné správanie podnikov, ku ktorému v plnej miere dochádza mimo hraníc Únie. Podla môjho názoru sa uvedené ustanovenia vztahujú na také správanie len v rozsahu, v akom mozno zistit priamy (alebo okamzitý), podstatný a predvídatelný protisútazný úcinok v rámci vnútorného trhu. Toto kritérium "kvalifikovaných" úcinkov (co podla môjho názoru znamená, ze úcinky sú dostatocne významné na odôvodnenie uplatnenia právomoci) nie je splnené, ak je napríklad úcinok v Európskej únii len hypotetický alebo v kazdom prípade menej významný. Nie je splnené ani v prípade, ze skreslenie hospodárskej sútaze na vnútornom trhu predmetnému podniku nemozno pripísat vzhladom na to, ze tieto skodlivé úcinky nemohol predvídat. 303. Znenie clánkov 101 a 102 ZFEÚ neopodstatnuje uplatnovanie pravidiel EÚ Komisiou v súvislosti so správaním, ktoré nevyvoláva "kvalifikovaný" úcinok na území Európskej únie. Opacné tvrdenie by bolo problematické aj vzhladom na ustanovenia medzinárodného práva verejného. S nadmernou pôsobnostou pravidiel hospodárskej sútaze EÚ by bolo spojené riziko zasahovania do zvrchovaných záujmov iných státov a z právneho a praktického hladiska by bolo tazké presadzovat ich. ( [192]192 ) Zároven by sa významne rozsírilo prekrývanie právomocí jednotlivých státov alebo politických zriadení, co by malo za následok velkú neistotu pre podniky a zvýsené riziko uplatnovania konkurencných právnych úprav (alebo rozsudkov) na to isté správanie. Nakoniec, ale nie v poslednom rade, to môze vyvolat otázky v súvislosti so zásadou dobrej správy vecí verejných: aký význam by malo presadzovanie pravidiel EÚ vo vztahu k správaniu, ktoré v Európskej únii nevyvoláva podstatné úcinky? Islo by o právoplatné a úcinné vyuzívanie obmedzených zdrojov Európskej únie? 304. Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa domnievam, ze Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ako tvrdí spolocnost Intel, ze preskúmal právomoc Komisie na uplatnenie clánku 102 ZFEÚ z hladiska kritéria realizácie i kritéria "kvalifikovaných" úcinkov. Ved by bolo logickejsie najprv preskúmat, ci sa správanie spolocnosti Intel uskutocnilo v Únii, a len ak nie, ci toto správanie napriek tomu vyvolalo "kvalifikované" úcinky na vnútornom trhu. 305. Skutocnost, ze spolocnost Intel nespochybnila právomoc Komisie pocas správneho konania - na ktorú Vseobecný súd poukazuje v bode 246 napadnutého rozsudku -, je vsak nepodstatná. Ako Súdny dvor ustálene konstatuje, rozsah súdneho preskúmania stanovený v clánku 263 ZFEÚ sa vztahuje na vsetky casti rozhodnutia Komisie týkajúce sa konaní o uplatnení clánkov 101 a 102 ZFEÚ, ktorých hlbkové právne aj vecné preskúmanie vykonáva Vseobecný súd s ohladom na dôvody predlozené odvolatelmi, a to s prihliadnutím na vsetky nimi predlozené skutocnosti bez ohladu na to, ci nastali pred prijatím sporného rozhodnutia alebo po nom, ci boli predtým predlozené v rámci správneho konania alebo prvýkrát v rámci konania na Vseobecnom súde, ak sú tieto skutocnosti relevantné na úcely preskúmania zákonnosti rozhodnutia Komisie. ( [193]193 ) 306. Na záver chcem uviest, ze právny rámec pouzitý Vseobecným súdom nemozno spochybnovat. K uplatneniu uvedených kritérií právomoci na údajné zneuzívanie vyplývajúce z dohôd so spolocnostou Lenovo v napadnutom rozsudku vsak mám tieto kritické poznámky. b) Posúdenie uplatnenia príslusného kritéria právomoci Vseobecným súdom 307. Zacnem preskúmaním konstatovaní Vseobecného súdu týkajúcich sa realizácie cistých obmedzení a zliav za exkluzivitu vyplývajúcich z dohôd so spolocnostou Lenovo v EHP. i) Realizácia 308. V napadnutom rozsudku ( [194]194 ) Vseobecný súd konstatoval, ze dohody so spolocnostou Lenovo mala spolocnost Lenovo vykonávat na celom svete vrátane EHP. Spolocnost Intel vzhladom na tieto dohody nemôze tvrdit, ze nemala vplyv na to, ako spolocnost Lenovo pouzíva jej CPU. Spolocnost Intel si tiez bola vedomá toho, ze spolocnost Lenovo pôsobí na vnútornom trhu a predáva na nom prenosné pocítace. 309. Domnievam sa, ze tieto úvahy sú postihnuté nesprávnym právnym posúdením. Keby Komisia konstatovala, ze spolocnost Intel spolu so spolocnostou Lenovo porusili clánok 101 ZFEÚ, bolo by správne, aby Vseobecný súd skúmal, ci ich dohody mala jedna zo strán uplatnovat v EHP. Sporné rozhodnutie sa vsak týka správania, ktoré Komisia napadla podla clánku 102 ZFEÚ: jednostranné konanie spolocnosti Intel. V dôsledku toho musí byt realizované v EHP jednostranné správanie - údajné zneuzívanie. 310. Napadnutý rozsudok vsak na nijakom mieste neodkazuje na konanie iniciované alebo uskutocnované spolocnostou Intel na území EHP s cielom realizovat obsah dohôd so spolocnostou Lenovo. To nie je prekvapujúce. Tieto dohody uzatvorené medzi americkou spolocnostou a cínskou spolocnostou sa týkali predaja CPU vyrábaných a predávaných mimo Únie na úcely ich zabudovania do pocítacov vyrábaných v Cíne. Iba obmedzovali moznost dalsej americkej spolocnosti AMD predávat CPU na cínskom trhu. 311. Namiesto toho, aby sa zameral na moznú realizáciu zo strany spolocnosti Intel, sa Vseobecný súd sústredil na správanie zákazníka na nadväzujúcom trhu s cielom preukázat súvislost s územím EHP. Samotná skutocnost, ze spolocnost Lenovo istú dobu nepredávala urcitý model pocítaca na celosvetovej úrovni pravdepodobne vrátane EHP, predstavovala pre Vseobecný súd príklad realizácie zneuzívania zo strany spolocnosti Intel. 312. Tieto úvahy nie sú presvedcivé. Ak sa realizácia naviaze na správanie zákazníka podniku obvinovaného z porusenia clánku 102 ZFEÚ, takmer kazdé konanie - bez ohladu na to, ako vzdialene by súviselo s územím EÚ - mozno chápat ako patriace do právomoci Komisie na základe kritéria realizácie. Dalsie skutocnosti zohladnené Vseobecným súdom sú rovnako nepresvedcivé. Po prvé samotná skutocnost, ze spolocnost Intel mala vplyv na to, ako spolocnost Lenovo pouzíva jej CPU, podla môjho názoru nemá v tomto smere nijaký význam. Keby spolocnost Lenovo mala urcité podnikatelské alebo strukturálne väzby na spolocnost Intel, záver by mohol byt iný. Po druhé skutocnost, ze spolocnost Intel si bola vedomá toho, ze spolocnost Lenovo pôsobí na vnútornom trhu a predáva na nom prenosné pocítace, má podla môjho názoru tiez malý význam. Opät musím poukázat na to, ze protiprávne správanie nesúvisí s predajom prenosných pocítacov: súvisí s vylúcením spolocnosti AMD z trhu s CPU. Samotnú vedomost o pôsobení zákazníka v EHP nemozno povazovat za príklad realizácie zneuzívania na primárnom trhu. 313. Vzhladom na skutocnosti uvedené v napadnutom rozsudku preto nie som presvedcený o tom, ze tvrdené zneuzívanie zo strany spolocnosti Intel sa dá povazovat za uskutocnované v EHP v zmysle rozsudku Celulóza. Podla môjho názoru nic z predmetného správania nemozno oznacit za uplatnené, vykonané alebo uskutocnené na vnútornom trhu. 314. Tým vsak nie je vylúcené, ze správanie spolocnosti Intel mohlo mat protisútazné úcinky na vnútornom trhu, na ktoré sa vztahuje clánok 102 ZFEÚ. Preto sa teraz budem zaoberat konstatovaniami Vseobecného súdu týkajúcimi sa úcinkov zneuzívania zo strany spolocnosti Intel v EHP. ii) "Kvalifikované" úcinky 315. V napadnutom rozsudku ( [195]195 ) Vseobecný súd najprv objasnil, na základe akého kritéria sa urcí, ci správanie spolocnosti Intel mohlo mat okamzité, podstatné a predvídatelné úcinky na vnútornom trhu. Podla jeho názoru to neznamená, ze úcinok na trh musí byt skutocný, ale len ze musí byt dostatocne pravdepodobné, ze predmetné správanie je spôsobilé mat na tento trh citelný a nie zanedbatelný vplyv. Následne osobitne preskúmal úcinky oboch typov správania. 316. Pokial ide o cisté obmedzenia, Vseobecný súd poukázal na to, ze pokial ide o stvrtý stvrtrok 2006, predpokladaný predaj oboch prenosných pocítacov dotknutých odkladom uvedenia na trh dosahoval 5400 a 4250 jednotiek v celom regióne ESVA (Európa, Stredný východ a Afrika). Vseobecný súd dalej uviedol, ze EHP je dôlezitou castou tohto regiónu. Kedze spolocnost Intel neposkytla dôkaz na podporu svojho tvrdenia, ze je mozné, ze vsetky tieto pocítace boli urcené pre oblasti mimo EHP, Vseobecný súd dospel k záveru, ze úcinky v EHP boli prinajmensom mozné. Následne uznal, ze císla týkajúce sa regiónu ESVA sú nízke, dalej vsak uviedol, ze správanie spolocnosti Intel bolo súcastou jediného a nepretrzitého porusenia. ( [196]196 ) Konstatoval tiez, ze správanie spolocnosti Intel malo vyvolat v EHP (kde pocas urcitého obdobia neboli k dispozícii pocítace s procesormi spolocnosti AMD) okamzité a priame úcinky (správanie spolocnosti Intel sa priamo dotýkalo predaja pocítacov spolocnosti Lenovo). ( [197]197 ) 317. Pokial ide o zlavy za exkluzivitu, Vseobecný súd dospel k záveru, ze úcinky sú okamzité, lebo nikde na svete vrátane EHP neboli dostupné prenosné pocítace spolocnosti Lenovo vybavené procesorom CPU x86 vyrobeným konkurentom spolocnosti Intel. Dalej uviedol, ze pre spolocnost Intel bol protisútazný úcinok predvídatelný a dokonca islo o jej úmysel. Pokial ide o podstatnú povahu úcinku, Vseobecný súd konstatoval, ze zlavy za exkluzivitu boli súcastou jediného a nepretrzitého porusenia. ( [198]198 ) 318. Odôvodnenie Vseobecného súdu nie je len strucné. Co je este dôlezitejsie, je postihnuté nesprávnym právnym posúdením. 319. Pokial ide o oba druhy správania, jediným tvrdením Vseobecného súdu v súvislosti s podstatnou povahou úcinku na vnútornom trhu je to, ze boli súcastou jediného a nepretrzitého porusenia. Ako som vsak vysvetlil v bode 179 a nasl. týchto návrhov, pojem jediné a nepretrzité porusenie je len procesným pravidlom urceným na zmiernenie dôkazného bremena orgánov na ochranu hospodárskej sútaze. Tento pojem nerozsiruje - a nemôze rozsirovat - pôsobnost zákazov upravených v Zmluvách. 320. Práve to vsak Vseobecný súd urobil v napadnutom rozsudku. Namiesto toho, aby preskúmal, ci sú zlavy za exkluzivitu a cisté obmedzenia kazdé samostatne spôsobilé vyvolat citelný protisútazný úcinok na vnútornom trhu, ktorý by znamenal uplatnenie clánku 102 ZFEÚ, iba ich zviazal spolu so správaním, ku ktorému doslo v Európskej únii, do jediného a nepretrzitého porusenia, ktorého úcinok pod podla jeho názoru znacný. Na dva rozdielne typy správania, ktoré v zásade mohli byt oba mimo pôsobnosti clánku 102 ZFEÚ, sa tak odrazu vztahovalo toto ustanovenie, lebo boli posúdené spolu s dalsím správaním ako súcast celkového plánu obmedzit hospodársku sútaz. 321. Keby Vseobecný súd nálezite uplatnil kritérium "kvalifikovaných" úcinkov (preskúmaním toho, ci kazdý z týchto typov správania patrí do právomoci Komisie), výsledok jeho posúdenia mohol byt skutocne odlisný. Napríklad samotný Vseobecný súd uviedol, ze mnozstvo pocítacov dotknutých cistými obmedzeniami bolo "malé" a ze nie je jasné, ci sa vsetky tieto pocítace alebo cast z nich mala predávat v EHP. Pokial ide o poslednú uvedenú skutocnost, musím poukázat aj na dalsie nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd: preukázat, ze úcinky spochybnovaného správania na vnútornom trhu môzu byt citelné, prinálezí jednoznacne Komisii. Podla ustálenej judikatúry totiz Komisii prinálezí preukázat, ze sú v konkrétnom prípade splnené vsetky podmienky potrebné na uplatnenie clánkov 101 a 102 ZFEÚ. ( [199]199 ) Bolo teda nesprávne pozadovat od spolocnosti Intel, aby vyvrátila domnienku Komisie týkajúcu sa mozného predaja pocítacov urcených pre omnoho sirsí región v EHP. 322. Ved dohody so spolocnostou Lenovo mali okamzitý a priamy úcinok, ak tieto výrazy znamenajú, ze uvedené dohody ovplyvnili správanie spolocnosti Lenovo, pokial ide o potreby v oblasti nákupu procesorov CPU a následného predaja prenosných pocítacov vybavených procesorom CPU x86. Klúcovou otázkou vsak v tomto smere je, ci boli protisútazné úcinky vyplývajúce z týchto dohôd v EHP okamzité a priame. Inými slovami, Vseobecný súd sa mal opýtat: mohli tieto dohody okamzite alebo priamo znízit schopnost konkurentov spolocnosti Intel zúcastnovat sa na hospodárskej sútazi v súvislosti s CPU x86 na vnútornom trhu? Vseobecný súd tento aspekt vôbec nepreskúmal. Uviedol len to, ze tieto dohody mali vplyv na moznosti podnikatelskej volby spolocnosti Lenovo. Taký vplyv má mat pravdepodobne kazdá obchodná dohoda. 323. Tie isté nesprávne úvahy Vseobecný súd uplatnil vo vztahu k predvídatelnosti úcinkov vyvolávaných dohodami so spolocnostou Lenovo. Vseobecný súd sa totiz opät sústredil na úcinok, ktorý tieto dohody mali (alebo mali mat) na moznosti obchodnej volby spolocnosti Lenovo. Napadnutý rozsudok sa nezaoberá predvídatelnostou protisútazného úcinku týchto dohôd (údajne) vyvolaného na vnútornom trhu. 324. Na základe skutocností uvedených v napadnutom rozsudku sa akýkolvek protisútazný úcinok vyplývajúci z dohôd so spolocnostou Lenovo zdaleka nejaví ako okamzitý, podstatný a predvídatelný, ale skôr hypotetický, spekulatívny a nepodlozený. To vsak neznamená, ze dohody so spolocnostou Lenovo nemali alebo nemohli mat taký "kvalifikovaný" úcinok na vnútornom trhu. 325. Na jednej strane môzu oprávnene vzniknút pochybnosti, napríklad pokial ide o to, ci mozno správanie, ktoré ovplyvnilo predaj zopár tisíc pocítacov v EHP, co predstavuje mimoriadne nízky podiel svetového trhu s CPU, pocas zvlást krátkeho obdobia, oznacit za správanie vyvolávajúce okamzitý, podstatný a predvídatelné úcinok v EHP. Na druhej strane sa nedá vylúcit, ze dohody so spolocnostou Lenovo mohli mat významný vplyv na neprerusenú schopnost spolocnosti AMD vyvíjat, vyrábat a uvádzat na trh CPU na celom svete vrátane EHP. Z hladiska spolocnosti Intel sa dá vylúcenie jediného zivotaschopného konkurenta na trhu CPU dosiahnut bez ohladu na to, ci sa rozhodne zamerat sa na zákazníkov pôsobiacich v EHP alebo inde. Zelaný úcinok zostáva rovnaký. 326. Zial, Vseobecný súd túto problematiku nepreskúmal. Základná otázka, ci boli dohody so spolocnostou Lenovo spôsobilé vyvolat okamzitý, podstatný a predvídatelný protisútazný úcinok v EHP, teda zostáva nezodpovedaná. Platí to napriek jej klúcovému významu pri rozhodovaní o uplatnení clánku 102 ZFEÚ na údajné zneuzívajúce správanie vyplývajúce z týchto dohôd. 327. Na základe vyssie uvedených úvah konstatujem, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked pouzil kritérium realizácie i kritérium "kvalifikovaného" úcinku na zamietnutie tvrdení spolocnosti Intel (a zdruzenia ACT) o tom, ze Komisia nemá právomoc na uplatnovanie clánku 102 ZFEÚ v súvislosti so zneuzívajúcim správaním vyplývajúcim z dohôd so spolocnostou Lenovo. Piatemu odvolaciemu dôvodu je preto potrebné vyhoviet. G - Siesty odvolací dôvod: výska pokuty 1. Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 328. Siesty odvolací dôvod sa týka výsky pokuty ulozenej v prvostupnovom konaní. Je rozdelený na dve casti. Po prvé spolocnost Intel tvrdí, ze pokuta je neprimeraná bez ohladu na jej prípadné dalsie znízenie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa dopustil Vseobecný súd. Po druhé spolocnost Intel tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne uplatnil usmernenia z roku 2006 na správanie, ktoré im predchádzalo. Retroaktívne uplatnenie usmernení z roku 2006 na odôvodnenie pokuty viac ako 50-krát vyssej, nez stanovovala právna úprava platná v case, ked sa správanie z väcsej casti uskutocnilo, je podla tvrdenia odvolatelky v rozpore so základnými zásadami práva EÚ. Odvolatelka najmä spochybnuje súlad takého prístupu s clánkom 7 EDLP a clánkom 49 Charty. 329. Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod treba zamietnut ako scasti neprípustný a scasti neúcinný alebo subsidiárne ako nedôvodný. 2. Analýza 330. Odvolatelka uvádza tento odvolací dôvod ako samostatný dôvod na zrusenie napadnutého rozsudku. Tvrdí, ze Vseobecný súd pri urcovaní pokuty porusil zásadu proporcionality a nesprávne (retroaktívne) uplatnil usmernenia Komisie o stanovovaní pokút. 331. Prvá cast siesteho odvolacieho dôvodu sa týka (ne)primeranosti pokuty ulozenej odvolatelke v spornom rozhodnutí a následne potvrdenej Vseobecným súdom. V podstate sa pýta: aké parametre sú vhodné na posúdenie primeranosti pokuty ulozenej Komisiou v rámci nou vedeného vysetrovania? 332. Táto otázka v nijakom prípade nie je nezaujímavá. V zásade sa dotýka samotného jadra právomocí priznaných Komisii pri vysetrovaní a ukladaní sankcií za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze EÚ. Okrem toho má vplyv na spôsob, akým súdy EÚ vykonávajú svoju neobmedzenú právomoc v súvislosti s ukladaním pokút. 333. Podrobné zodpovedanie tejto otázky by si vyzadovalo posúdenie sirokej skály citlivých tém. Mám na mysli najmä vzájomný vztah medzi odrádzaním a výskou pokút, relevantnú referenciu na meranie primeranosti (t. j.: primeranost vo vztahu k comu?) a obmedzenia výsky pokút ulozených podnikom, co porusili pravidlá hospodárskej sútaze EÚ, ktoré môzu vyplynút z clánku 49 ods. 3 Charty. 334. Je vsak polutovaniahodné, ze toto odvolanie neumoznuje takú analýzu. Okrem ojedinelých poznámok týkajúcich sa neprimeranej povahy pokuty najmä v porovnaní s pokutami ulozenými v minulosti vo veciach týkajúcich sa zliav podla clánku 102 ZFEÚ odvolatelka nevysvetluje, v akom ohlade je posúdenie Vseobecného súdu v rozpore so zásadou proporcionality. ( [200]200 ) Spolocnost Intel len navrhuje, aby samotný Súdny dvor urcil, aká pokuta, ak vôbec nejaká, je primeraná vzhladom na okolnosti prejednávanej veci. 335. V tejto súvislosti je dobre známe, ze Súdnemu dvoru neprinálezí z dôvodov spravodlivosti nahrádzat svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, pokial ide o výsku pokuty. Ak sa Súdny dvor vo výnimocných prípadoch domnieva, ze výska sankcie je nielen neprimeraná, ale aj nadmerná, ba dokonca disproporcná, môze konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výsky pokuty. ( [201]201 ) Samotná skutocnost, ze pokuta ulozená v spornom rozhodnutí (1,06 miliardy eur) bola v tom case rekordná, neznamená, ze je neprimeraná alebo dokonca disproporcná, ako podla vsetkého tvrdí odvolatelka. 336. Tvrdenia týkajúce sa primeranosti totiz v skutocnosti spochybnujú urcité skutkové zistenia a najmä posúdenie dôkazov v prvostupnovom konaní. ( [202]202 ) Na rozdiel od dalsích odvolacích dôvodov uplatnených v prejednávanej veci sa nesprávne právne posúdenie, ktorého sa údajne dopustil Vseobecný súd, nedá z výhrad uvedených odvolatelkou lahko rozpoznat. Ako som uz zdôraznil, Súdnemu dvoru v rámci odvolacieho konania neprinálezí nanovo skúmat skutkový stav alebo dôkazy. V prejednávanej veci nebola uvedená opodstatnená výhrada týkajúca sa zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu. Z dokumentov vlozených do spisu nie je zjavné ani také skreslenie dôkazov, na aké sa odvoláva spolocnost Intel. Ak má byt totiz rozsudok preskúmatelný Súdnym dvorom v odvolacom konaní, musí byt údajné skreslenie zjavné bez nového posúdenia skutkových okolností. ( [203]203 ) 337. Preto súhlasím s Komisiou v tom, ze tvrdenia uvádzané odvolatelkou v súvislosti s primeranostou pokuty je potrebné vyhlásit za neprípustné. 338. Druhá cast siesteho odvolacieho dôvodu sa týka retroaktívneho uplatnenia usmernení Komisie o stanovovaní pokút z roku 2006 na správanie, ktoré im ciastocne predchádzalo. Pýta sa: do akej miery je Komisia viazaná svojimi usmerneniami o stanovovaní pokút? 339. Judikatúra Súdneho dvora je v tomto ohlade jednoznacná a nie je v prospech odvolatelky. 340. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia môze upravit výsku pokuty (smerom nahor) v rámci hraníc stanovených nariadením c. 1/2003, ak je to nevyhnutné na uplatnovanie politiky hospodárskej sútaze EÚ. Dôvodom je to, ze riadne uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze EÚ si vyzaduje, aby Komisia mohla výsku pokút kedykolvek prispôsobit potrebám tejto politiky. ( [204]204 ) V tejto súvislosti môze mat zásada zákazu retroaktivity vplyv na volnú úvahu Komisie pri stanovovaní pokút len v prípade, ze dotknutú zmenu nebolo mozné primerane predvídat v case, ked doslo k predmetným poruseniam. ( [205]205 ) 341. Co je este dôlezitejsie, Súdny dvor rozhodol, ze podniky zúcastnené na správnom konaní, na základe ktorého im môze byt ulozená pokuta, nemôzu nadobudnút legitímnu dôveru v skutocnost, ze bude pouzitá konkrétna metóda výpoctu pokút. Naopak, predmetné podniky musia pocítat s moznostou, ze Komisia môze kedykolvek rozhodnút o zvýsení výsky pokút v porovnaní s výskou uplatnovanou v minulosti. Platí to nielen vtedy, ak Komisia pristúpi k zvýseniu úrovne pokút stanovením pokút v individuálnych rozhodnutiach, ale aj vtedy, ak sa zvýsenie v konkrétnych prípadoch uskutocní uplatnením pravidiel postupu, ktoré majú vseobecný dosah, akými sú napríklad usmernenia z roku 2006. ( [206]206 ) 342. Z týchto konstatovaní pre mna vyplýva, ze pokial ulozená pokuta neprekracuje hranice stanovené v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, odvolatelka sa nemôze úspesne odvolávat na zásadu zákazu retroaktivity pri spochybnovaní pokuty ulozenej na základe usmernení z roku 2006. Neplatí to o nic menej z dôvodu, ze tieto usmernenia nadobudli úcinnost este pred ukoncením vytýkaného správania. Práve v nariadení c. 1/2003 sú totiz ako v platnej právnej úprave vymedzené hranice volnej úvahy Komisie pri ukladaní pokút za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze EÚ, a nie v usmerneniach o stanovovaní pokút, ktoré podrobnejsie upravujú spôsob, akým má Komisia v úmysle túto volnú úvahu uplatnovat. 343. Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné druhú cast siesteho odvolacieho dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. Siesty odvolací dôvod teda treba zamietnut. VI - Dôsledky posúdenia 344. Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Súdny dvor zrusí rozsudok Vseobecného súdu, ak je odvolanie dôvodné. Pokial to stav konania dovoluje, môze sám právoplatne rozhodnút vo veci samej. Môze tiez vrátit vec Vseobecnému súdu. 345. Dospel som k záveru, ze prvému, druhému, tretiemu, stvrtému a piatemu odvolaciemu dôvodu treba vyhoviet. Preto je potrebné zrusit napadnutý rozsudok. 346. Vzhladom na povahu pochybení, ktorých sa Vseobecný súd dopustil v súvislosti s prvým, druhým, tretím a piatym odvolacím dôvodom, stav tohto konania podla môjho názoru nedovoluje právoplatne rozhodnút. Dôvodom je to, ze rozhodnutie vo veci samej (ci zlavy a platby poskytované spolocnostou Intel predstavujú alebo nepredstavujú zneuzívanie dominantného postavenia v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ, ako aj ci dohody so spolocnostou Lenovo mali okamzitý, podstatný a predvídatelný protisútazný úcinok v EHP) závisí od posúdenia vsetkých okolností veci a prípadne skutocného alebo mozného úcinku správania spolocnosti Intel na hospodársku sútaz na vnútornom trhu. To zas predpokladá preskúmanie skutkových okolností, na vykonanie ktorého má lepsiu pozíciu Vseobecný súd. 347. Na druhej strane pokial ide o stvrtý odvolací dôvod týkajúci sa porusenia práva odvolatelky na obhajobu, Súdny dvor sa od zaciatku javí ako dostatocne informovaný na to, aby mohol rozhodnút o zrusení sporného rozhodnutia. Dostupné skutkové zistenia a výmena názorov pred Súdnym dvorom ma vsak vedú k tomu, aby som aj v tomto smere navrhol vrátenie veci Vseobecnému súdu. Úcastníci konania by konkrétne mali dostat primeranú prílezitost na to, aby vyjadrili svoje názory na dôsledky, ktoré treba vyvodit z predmetnej procesnej vady, a najmä na otázku, ci má byt sporné rozhodnutie zrusené v plnom rozsahu (ako vo veci Solvay ( [207]207 )) alebo len v rozsahu, v akom sa týka správania spolocnosti Intel voci spolocnosti Dell. 348. V dôsledku toho navrhujem, aby Súdny dvor vrátil vec Vseobecnému súdu na nové konanie. VII - Návrh 349. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: 1. zrusil rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 12. júna 2014 vydaný vo veci T-286/09, Intel/Komisia; 2. vrátil vec Vseobecnému súdu; 3. nariadil, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. __________________________________________________________________ ( [208]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [209]2 ) [210]EU:T:2014:547 (dalej len "napadnutý rozsudok"). ( [211]3 ) Pokial ide o zhrnutie tohto rozhodnutia, pozri [212]Ú. v. EÚ C 227, 2009, s. 13. ( [213]4 ) Pozri rozsudok z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia ([214]85/76, [215]EU:C:1979:36) (dalej len rozsudok "Hoffmann-La Roche"). ( [216]5 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([217]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [218]6 ) Nariadenie Komisie zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101] a [102 ZFEÚ] ([219]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). ( [220]7 ) Nariadenie Rady zo 6. februára 1962: prvé nariadenie implementujúce clánky [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([221]Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). ( [222]8 ) Skryté dôverné údaje. Aby sa zabezpecila anonymita, v týchto návrhoch budú mená osôb rovnako ako v prvostupnovom konaní nahradené prvým písmenom názvu podniku, v ktorom táto osoba pracuje, za ktorým bude nasledovat císlo. ( [223]9 ) Test stanovuje, za akú cenu by konkurent rovnako efektívny ako spolocnost Intel musel ponúkat CPU, aby výrobcom pôvodného zariadenia nahradil stratu zlavy poskytovanej spolocnostou Intel. ( [224]10 ) [225]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2. ( [226]11 ) Pozri rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera ([227]C-52/09, [228]EU:C:2011:83, bod [229]22 a tam citovanú judikatúru) (dalej len rozsudok "TeliaSonera"). Ako uviedol Súdny dvor, cielom pravidiel hospodárskej sútaze EÚ je vyhnút sa tomu, aby bola sútaz narusovaná na ujmu vseobecného záujmu, záujmu individuálnych podnikov a záujmu spotrebitelov, a tým prispiet k zabezpeceniu hospodárskeho blahobytu v Európskej únii. ( [230]12 ) Ako uviedol Súdny dvor, cielom clánku 102 ZFEÚ nie je zabezpecit, aby konkurenti menej efektívni ako podniky v dominantnom postavení zostali na trhu. Pozri rozsudok z 27. marca 2012, Post Danmark ([231]C-209/10, [232]EU:C:2012:172, body [233]21 a [234]22) (dalej len rozsudok "Post Danmark I"). ( [235]13 ) Rozsudok Post Danmark I (body 21 a 22). ( [236]14 ) Pokial ide o výhody pouzívania tohto zjednoduseného nástroja, pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci CB/Komisia ([237]C-67/13 P, [238]EU:C:2014:1958, bod [239]35). ( [240]15 ) Napadnutý rozsudok (body 76 a 77). Pozri tiez rozsudok Hoffmann-La Roche (bod 89). ( [241]16 ) Napadnutý rozsudok (body 75 a 78). ( [242]17 ) Napadnutý rozsudok (body 78 a 82). ( [243]18 ) Napadnutý rozsudok (body 76 a 77). ( [244]19 ) Napadnutý rozsudok (bod 76). ( [245]20 ) Napadnutý rozsudok (bod 99). ( [246]21 ) Napadnutý rozsudok (body 172 az 197). ( [247]22 ) Pokial ide o viac podrobností, pozri bod 110 a nasl. týchto návrhov. ( [248]23 ) Napadnutý rozsudok (body 74 az 78). ( [249]24 ) Napadnutý rozsudok (bod 79). ( [250]25 ) Napadnutý rozsudok (bod 171). ( [251]26 ) Rozsudok Hoffmann-La Roche (body 89 a 90). ( [252]27 ) Napadnutý rozsudok (bod 81). ( [253]28 ) Pozri rozsudok z 9. novembra 1983, Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia, ([254]322/81, [255]EU:C:1983:313, bod [256]57) (dalej len rozsudok "Michelin I"); pozri tiez rozsudky z 2. apríla 2009, France Télécom/Komisia ([257]C-202/07 P, [258]EU:C:2009:214, bod [259]105) a zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia ([260]C-280/08 P, [261]EU:C:2010:603, bod [262]176) (dalej len rozsudok "Deutsche Telekom"), a TeliaSonera (bod 24). ( [263]29 ) Rozsudok Michelin I (body 66 az 71 týkajúce sa zliav zalozených na cieloch v oblasti predaja). ( [264]30 ) Pozri rozsudok z 15. marca 2007, British Airways/Komisia ([265]C-95/04 P, [266]EU:C:2007:166, bod [267]52) (dalej len rozsudok "British Airways"), ktorý sa týka prémií udelovaných na základe celkového predaja. ( [268]31 ) Pozri rozsudok z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia ([269]C-549/10 P, [270]EU:C:2012:221, bod [271]75) (dalej len rozsudok "Tomra"), pokial ide o zlavy relevantné v odvolacom konaní. ( [272]32 ) Rozsudok Hoffmann-La Roche (body 92 az 100). ( [273]33 ) Pozri rozsudok Hoffmann-La Roche (bod 90). Pozri tiez rozsudok z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia ([274]T-203/01, [275]EU:T:2003:250, bod [276]58) (dalej len rozsudok "Michelin II"). V poslednej uvedenej veci Vseobecný súd specifikoval domnienku zákonnosti, ked konstatoval, ze neplatí, pokial majú mnozstevné zlavy vernost podporujúci úcinok. ( [277]34 ) Podla jednej z mozných definícií sú vernostné zlavy podmienené tým, ze zákazník pokryje velký alebo narastajúci podiel svojich nákupných potrieb u poskytovatela zlavy. Tieto zlavy sa uplatnia, ked zákazník za urcité obdobie prekrocí stanovený ciel predaja. Ciel môze byt naviazaný na rast nákupov alebo na nakupovanie výlucne (alebo na úrovni urcitého percenta) od urcitého dodávatela, alebo na nakupovanie nad rámec urcitej prahovej hodnoty stanovenej na základe potrieb zákazníka. Inými slovami, vernostná zlava je zlava, ktorú dodávatel poskytuje zákazníkovi ako odmenu za to, ze mu ostáva verný. Pozri OECD Policy roundtables, Fidelity and Bundled Rebates and Discounts (Politické okrúhle stoly OECD, vernostné a príbuzné zlavy a rabaty), DAF/COMP(2008)29, 2008, s. 97. K dispozícii na adrese: https://www.oecd.org/competition/abuse/41772877.pdf. ( [278]35 ) Napadnutý rozsudok (body 80 a 81). ( [279]36 ) Pozri napríklad bod 97 rozsudku Hoffmann-La Roche. ( [280]37 ) Rozsudok Hoffmann-La Roche (bod 90). ( [281]38 ) Pozri rozsudok Hoffmann-La Roche (bod 89). ( [282]39 ) Pozri rozsudok Hoffmann-La Roche (bod 89). ( [283]40 ) Pozri rozsudok Hoffmann-La Roche (bod 92 a nasl.). ( [284]41 ) Napadnutý rozsudok (najmä body 82 a 83). ( [285]42 ) Pozri rozsudok Michelin I (bod 73). ( [286]43 ) Pozri najmä rozsudky British Airways (bod 67) a Tomra (bod 71). ( [287]44 ) Pokial ide o dalsie dva ojedinelé prípady, pozri rozsudky z 3. júla 1991, AKZO/Komisia ([288]C-62/86, [289]EU:C:1991:286, bod [290]149), a z 27. apríla 1994, Almelo ([291]C-393/92, [292]EU:C:1994:171, bod [293]44). Je vsak dôlezité, ze prístup Súdneho dvora k povinnosti výhradného zásobovania vo veci AKZO/Komisia treba zasadit do kontextu velkého mnozstva zneuzívajúcich praktík spolocnosti AKZO. Podobne kategorické rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Gemeente Almelo a i. bolo odpovedou na návrh na zacatie prejudiciálneho konania so zjavne obmedzenými skutkovými okolnostami veci. ( [294]45 ) Pozri podrobnejsie bod 109 a nasl. týchto návrhov, pokial ide o mieru pravdepodobnosti potrebnú na konstatovanie toho, ze urcitý druh správania predstavuje zneuzívanie. ( [295]46 ) Napadnutý rozsudok (bod 81). ( [296]47 ) Rozsudok Hoffmann-La Roche (bod 82). ( [297]48 ) Rozsudok Hoffmann-La Roche (bod 90). ( [298]49 ) Napadnutý rozsudok (body 82 az 84). ( [299]50 ) Pozri rozsudky Michelin I (bod 73), British Airways (bod 67) a Tomra (bod 71). Pozri tiez rozsudok z 9. septembra 2010, Tomra Systems a i./Komisia ([300]T-155/06, [301]EU:T:2010:370, bod [302]215). ( [303]51 ) Rozsudok zo 6. októbra 2015, Post Danmark ([304]C-23/14, [305]EU:C:2015:651, bod [306]68) (dalej len rozsudok "Post Danmark II"). ( [307]52 ) Pozri bod 168 a nasl. týchto návrhov. ( [308]53 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Post Danmark I (bod 44). ( [309]54 ) Pozri rozsudok Hoffmann-La Roche (bod 90). Pozri tiez rozsudok Michelin II (bod 58). ( [310]55 ) Napadnutý rozsudok (body 92 a 93). Tento poddruh vernostných zliav bol opísaný ako "opcie exkluzivity", ktoré pôsobia prostredníctvom pákového efektu. PETIT, N.: Intel, Leveraging Rebates and the Goals of Article 102 TFEU. In: European Competition Journal. Vydanie 1. Zv. 11, 2015, s. 26 az 28. ( [311]56 ) Pozri napadnutý rozsudok (bod 94). ( [312]57 ) Pozri napadnutý rozsudok (bod 89). ( [313]58 ) Pozri rozsudok Hoffmann-La Roche (bod 89). ( [314]59 ) Pozri konstatovanie v bode 81 napadnutého rozsudku. ( [315]60 ) Napadnutý rozsudok (bod 89). ( [316]61 ) Napadnutý rozsudok (bod 81). ( [317]62 ) Pozri rozsudky British Airways (body 85 a 86 a tam citovanú judikatúru) a Post Danmark I (body 40 a 41 a tam citovanú judikatúru). Pozri tiez rozsudok Hoffmann-La Roche (bod 90). Tam Súdny dvor poukázal na to, ze podnik môze odôvodnit uplatnovanie zliav aj vtedy, ked sa za mimoriadnych okolností na dohodu medzi podnikmi vztahuje výnimka upravená v clánku 101 ods. 3 ZFEÚ. ( [318]63 ) Napadnutý rozsudok (body 89 az 94). ( [319]64 ) OECD Policy roundtables, Fidelity and Bundled Rebates and Discounts, c. d., s. 9 a 21. Pozri tiez usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatnovaní clánku [102 ZFEÚ] na prípady zneuzívania dominantného postavenia podnikov na vylúcenie konkurentov z trhu ([320]Ú. v. EÚ C 45, 2009, s. 7), bod 37, pokial ide o podmienené zlavy. Komisia poukazuje na to, ze také zlavy mozno pouzit na prilákanie väcsieho dopytu a ako také môzu stimulovat dopyt a byt prospesné pre spotrebitelov. Pozri tiez NEVEN, D.: A structured assessment of rebates contingent on exclusivity. In:Competition Law & Policy Debate. Vydanie 1. Zv. 1, 2015, s. 86. ( [321]65 ) OECD Policy roundtables, Fidelity and Bundled Rebates and Discounts, c. d., s. 9. ( [322]66 ) Hoffmann-La Roche (bod 89). ( [323]67 ) Tomra (bod 70). ( [324]68 ) Pozri rozsudok Michelin I (bod 72). ( [325]69 ) Pozri rozsudok British Airways (bod 75). ( [326]70 ) Pozri napríklad NEVEN, D., c. d., s. 39. Vylúcenie konkurentov závisí okrem iného od nesporného predaja, od vplyvu stimulov vyplývajúcich z poziadavky exkluzivity na nesporný predaj, od stupna hospodárskej sútaze medzi kupujúcimi, od významu úspor z rozsahu a od toho, ci sú zlavy zamerané na kupujúcich, ktorí konkurujú firmám nakupujúcim od konkurentov. ( [327]71 ) Napadnutý rozsudok (bod 97). ( [328]72 ) Pozri rozsudok Tomra (body 70 a 71) odkazujúce na rozsudok Michelin I (body 71 a 73). ( [329]73 ) Pozri rozsudok Hoffmann-La Roche (bod 97). ( [330]74 ) Post Danmark II (bod 68). ( [331]75 ) Pozri rozsudky Deutsche Telekom (bod 175), TeliaSonera (bod 76) a Post Danmark I (bod 26). ( [332]76 ) Napadnutý rozsudok (bod 99). ( [333]77 ) Napadnutý rozsudok (bod 93). ( [334]78 ) Diskusný dokument GR pre hospodársku sútaz o uplatnovaní clánku [102 ZFEÚ] na vylucujúce zneuzívanie, 2005, s. 23. K dispozícii na adrese:http://ec.europa.eu/competition/antitrust/art82/discpaper2005.pd f. Pozri tiez OECD Policy roundtables, Fidelity and Bundled Rebates and Discounts, c. d., s. 26. Aj v tomto dokumente sú zlavy povazované za urcitú formu cenového postupu. ( [335]79 ) Post Danmark II (bod 55 týkajúci sa testu AEC a tam citovaná judikatúra). ( [336]80 ) Post Danmark II (body 27 az 29). ( [337]81 ) Pozri rozsudok Post Danmark II (body 23 az 25). ( [338]82 ) Post Danmark II (bod 26). ( [339]83 ) Post Danmark II (bod 68). ( [340]84 ) Napadnutý rozsudok (bod 177). V opacnom prípade by totiz orgány na ochranu hospodárskej sútaze mohli zasiahnut az vtedy, ked by domnelé zneuzívanie vyústilo do protisútazného vylúcenia konkurentov. ( [341]85 ) Pozri rozsudok Post Danmark II (body 68 a 69 a tam citovanú judikatúru). Pozri na druhej strane rozsudok Tomra (bod 68). V uvedenej veci Súdny dvor poukázal na to, ze na preukázanie zneuzívania dominantného postavenia postacuje preukázat, ze zneuzívajúce konanie podniku v dominantnom postavení smeruje k obmedzeniu hospodárskej sútaze alebo ze toto konanie môze mat taký úcinok. ( [342]86 ) Pokial ide o nedávnu judikatúru, pozri rozsudky Post Danmark II (bod 69) a Post Danmark I (bod 44). ( [343]87 ) Pozri vsak návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Post Danmark (C-23/14, EU:C:2015: 343, bod 82). ( [344]88 ) Pozri rozsudok Michelin I (bod 73). Pozri tiez rozsudok Post Danmark II (bod 29 a tam citovanú judikatúru). ( [345]89 ) Napadnutý rozsudok (body 178 az 184). ( [346]90 ) Napadnutý rozsudok (bod 180). ( [347]91 ) Napadnutý rozsudok (bod 181). ( [348]92 ) Pozri rozsudok z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia ([349]T-65/98, [350]EU:T:2003:281) (dalej len rozsudok "Van den Bergh Foods"). ( [351]93 ) Tomra (bod 34). ( [352]94 ) Pokial ide o trhový podiel spolocnosti Dell, poukazuje dalej na to, ze zlavami poskytovanými spolocnosti Dell bolo blokovaných 14,58 az 16,34 % trhu, co tiez povazuje za znacnú cast: Pozri napadnutý rozsudok (body 190 a 191). ( [353]95 ) Napadnutý rozsudok (bod 194). ( [354]96 ) Napadnutý rozsudok (body 121 a 122). ( [355]97 ) Rozsudok Van den Bergh Foods (bod 98). ( [356]98 ) Diskusný dokument Komisie o clánku [102 ZFEÚ], c. d., s. 18, 19 a 41. ( [357]99 ) Tomra (bod 46). ( [358]100 ) Vseobecný súd poukázal na to, ze Komisia bola oprávnená dospiet k záveru, ze v dôsledku zamerania sa na podniky, ktoré boli zo strategického hladiska zvlást dôlezité, pokial ide o prístup na trh, sa zlavy a platby týkali významných OEM a velkého maloobchodného predajcu. Napadnutý rozsudok (body 182 a 183). Pozri tiez body 1507 az 1511, pokial ide o spolocnost MSH. ( [359]101 ) Napadnutý rozsudok (bod 178). ( [360]102 ) Napadnutý rozsudok (body 112, 113 a 195). ( [361]103 ) Napadnutý rozsudok (bod 195). ( [362]104 ) Napadnutý rozsudok (bod 186). ( [363]105 ) Napadnutý rozsudok (body 93 a 150). ( [364]106 ) Napadnutý rozsudok (body 143, 144 a 152). ( [365]107 ) Pozri rozsudok Post Danmark II (body 55 az 58). ( [366]108 ) Pozri rozsudok Post Danmark II (bod 57 a tam citovaná judikatúra). ( [367]109 ) Pozri rozsudok Tomra (body 73 az 80). ( [368]110 ) Napadnutý rozsudok (body 192 a 193). ( [369]111 ) Napadnutý rozsudok (body 193, 1561 a 1562). ( [370]112 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens ([371]C-441/11 P, [372]EU:C:2012:778, bod [373]41 a tam citovanú judikatúru) (dalej len rozsudok "Verhuizingen Coppens"). ( [374]113 ) Pozri rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens ([375]C-441/11 P, [376]EU:C:2012:778, bod [377]72 a tam citovanú judikatúru). Pozri tiez rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([378]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [379]EU:C:2004:6, bod [380]260) (dalej len rozsudok "Aalborg"). ( [381]114 ) Pozri napríklad rozsudok Aalborg (bod 260). ( [382]115 ) Pokial ide o pouzitie tohto pojmu v súvislosti s právomocou, pozri bod 319 a nasl. týchto návrhov. ( [383]116 ) Napadnutý rozsudok (bod 193). ( [384]117 ) Napadnutý rozsudok (body 134 a 137). ( [385]118 ) Pozri rozsudky Hoffmann-La Roche (bod 89) a Tomra (bod 70). ( [386]119 ) Pozri napadnutý rozsudok (najmä body 126 a 129 týkajúce sa spolocnosti HP a bod 137 týkajúci sa spolocnosti Lenovo). ( [387]120 ) Napadnutý rozsudok (najmä body 132 a 133). ( [388]121 ) Pozri rozsudok Tomra (bod 42). ( [389]122 ) Predmetné rozhodnutie, odôvodnenie 831. Pozri tiez napadnutý rozsudok (bod 133). ( [390]123 ) Napadnutý rozsudok (bod 133). ( [391]124 ) Pozri v tomto smere napadnutý rozsudok (bod 611). ( [392]125 ) Napadnutý rozsudok (bod 612). ( [393]126 ) Napadnutý rozsudok (body 614 a 615). ( [394]127 ) Napadnutý rozsudok (body 601 a 606). ( [395]128 ) Napadnutý rozsudok (bod 617). ( [396]129 ) Napadnutý rozsudok (bod 621). Pozri tiez bod 636, pokial ide témy, o ktorých sa na stretnutí hovorilo. ( [397]130 ) Pozri tiez napadnutý rozsudok (bod 617). ( [398]131 ) Napadnutý rozsudok (bod 621). ( [399]132 ) Napadnutý rozsudok (bod 622). ( [400]133 ) Napadnutý rozsudok (body 635 a 636). ( [401]134 ) Napadnutý rozsudok (bod 664). ( [402]135 ) Pozri napríklad rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([403]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [404]EU:C:2005:408, bod [405]148 a tam citovanú judikatúru) (dalej len rozsudok "Dansk Rřrindustri"). ( [406]136 ) Pozri rozsudok z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia ([407]C-109/10 P, [408]EU:C:2011:686) (dalej len rozsudok "Solvay"). ( [409]137 ) Rozsudok Solvay (body 57 az 62). ( [410]138 ) Napadnutý rozsudok (bod 630). ( [411]139 ) Pozri najmä rozsudok Aalborg (bod 133). ( [412]140 ) Napadnutý rozsudok (bod 629). ( [413]141 ) Rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([414]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [415]EU:C:2002:582, bod [416]318 a tam citovaná judikatúra) (dalej len rozsudok "Limburgse Vinyl Maatschappij"). Pozri tiez rozsudok Aalborg (bod 75). ( [417]142 ) Pozri rozsudok z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia ([418]C-194/99 P, [419]EU:C:2003:527, bod [420]31 a tam citovanú judikatúru). ( [421]143 ) Pozri rozsudok Aalborg (bod 133). Pozri tiez rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia ([422]C-407/08 P, [423]EU:C:2010:389, body [424]23 a [425]24 a tam citovanú judikatúru) (dalej len rozsudok "Knauf Gips"). ( [426]144 ) Body 62 a 64. ( [427]145 ) Pozri napadnutý rozsudok (napríklad body 631, 644, 658 a 660). ( [428]146 ) Pozri napadnutý rozsudok (najmä body 646 a 658). ( [429]147 ) Napadnutý rozsudok (body 632 az 660). ( [430]148 ) Pozri rozsudok Solvay (bod 59). ( [431]149 ) Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Solvay/Komisia ([432]C-109/10 P, [433]EU:C:2011:256, bod [434]191) (dalej len "návrhy prednesené vo veci Solvay"). ( [435]150 ) Napadnutý rozsudok (bod 632 a nasl.). ( [436]151 ) Pokial ide o kritiku, pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci SKWStahl-Metallurgie a SKW Stahl-Metallurgie Holding/Komisia ([437]C-154/14 P, [438]EU:C:2015:543, body [439]76 a [440]77). ( [441]152 ) Rozsudky Limburgse Vinyl Maatschappij (body 318 a 324), Aalborg (body 74, 75 a 131) a Knauf Gips (body 23 a 24). ( [442]153 ) Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Solvay/Komisia ([443]C-109/10 P, [444]EU:C:2011:256, bod [445]193). ( [446]154 ) Pozri v tomto smere napadnutý rozsudok (body 572 az 575). ( [447]155 ) Pozri najmä body 651 az 653 napadnutého rozsudku. ( [448]156 ) Pokial ide o úvahy o priamych listinných dôkazoch vo veciach týkajúcich sa kartelov, pozri GUERRIN, M., KYRIAZIS, G.: Cartels: Proof and Procedural Issues. In: Fordham International Law Journal. Vydanie 2. Zväzok 16, 1992, s. 266 az 341, na s. 299 az 301. ( [449]157 ) Pozri napríklad rozsudky zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia ([450]48/69, [451]EU:C:1972:70, body [452]65 az [453]68) (dalej len rozsudok "ICI"), a zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia ([454]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, [455]EU:C:1975:174, body [456]164 a [457]165), pokial ide o pouzitie korespondencie medzi tretími osobami ako dôkazu. ( [458]158 ) Pozri napríklad rozsudok Aalborg (bod 158 odkazujúci na rozsudok, proti ktorému bolo v uvedenej veci podané odvolanie). Pozri tiez rozsudok z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia ([459]T-213/00, [460]EU:T:2003:76, bod [461]136 a nasl.). ( [462]159 ) Pozri rozsudok Aalborg (bod 133, v ktorom Súdny dvor jasne vyjadril toto pravidlo). ( [463]160 ) Komisia pri preukazovaní podmienenej povahy predmetných zliav v spornom rozhodnutí vychádzala z urcitých interných dokumentov spolocnosti Intel, konkrétne prezentácií a e-mailov (predmetné rozhodnutie, odôvodnenia 238 a 242), z odpovede spolocnosti Dell podla clánku 18 (predmetné rozhodnutie, odôvodnenia 233 az 234) a z urcitých interných dokumentov spolocnosti Dell, konkrétne interných prezentácií a e-mailov (predmetné rozhodnutie, najmä odôvodnenia 222 az 227, 229 a 231). Pozri tiez napadnutý rozsudok (body 444 az 515). ( [464]161 ) Pokial ide o spolocnost Dell, pozri napadnutý rozsudok (bod 440). ( [465]162 ) Predmetné rozhodnutie (odôvodnenie 950) a napadnutý rozsudok (body 504 az 514). ( [466]163 ) Predmetné rozhodnutie (najmä odôvodnenia 221 a 323). ( [467]164 ) Rozsudok z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia ([468]C-194/99 P, [469]EU:C:2003:527, bod [470]31 a tam citovaná judikatúra). ( [471]165 ) Predmetné rozhodnutie (odôvodnenie 560). ( [472]166 ) Predmetné rozhodnutie (odôvodnenie 561). ( [473]167 ) Pozri rozsudok z 27. septembra 1988, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia ([474]89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/85 az 129/85, [475]EU:C:1988:447) (dalej len rozsudok "Celulóza"). ( [476]168 ) Pozri okrem iného rozsudok z 24. novembra 1992, Poulsen a Diva Navigation ([477]C-286/90, [478]EU:C:1992:453, bod [479]9) (dalej len rozsudok "Poulsen"). ( [480]169 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia ([481]C-308/04 P, [482]EU:C:2006:433, bod [483]34). ( [484]170 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 1972, Geigy/Komisia ([485]52/69, [486]EU:C:1972:73, bod [487]11). ( [488]171 ) Mám na mysli napríklad nariadenie Rady (ES) c. 2271/96 z 22. novembra 1996 o ochrane pred úcinkami uplatnovania právnych predpisov prijatých tretou krajinou mimo jej územia a pred úcinkami opatrení na nich zalozených alebo z nich vyplývajúcich ([489]Ú. v. ES L 309, 1996, s. 1; Mim. vyd. 10/001, s. 75, najmä tretie a stvrté odôvodnenie). ( [490]172 ) Pozri okrem iného rozsudky Poulsen (bod 28), z 29. júna 1994, Aldewereld ([491]C-60/93, [492]EU:C:1994:271, bod [493]14), z 9. novembra 2000, Ingmar ([494]C-381/98, [495]EU:C:2000:605, bod [496]25), z 24. júna 2008, Commune de Mesquer ([497]C-188/07, [498]EU:C:2008:359, body [499]60 az [500]63), z 21. decembra 2011, Air Transport Association of America a i. ([501]C-366/10, [502]EU:C:2011:864, bod [503]125) (dalej len rozsudok "ATAA"), a z 13. mája 2014, Google Spain a Google ([504]C-131/12, [505]EU:C:2014:317, body [506]54 a [507]55) (dalej len rozsudok "Google Spain"). Pozri tiez rozsudok z 23. apríla 2015, Zuchtvieh-Export ([508]C-424/13, [509]EU:C:2015:259, bod [510]56). ( [511]173 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Air Transport Association of America a i. ([512]C-366/10, [513]EU:C:2011:637, body [514]148 a [515]149). ( [516]174 ) Napadnutý rozsudok (body 231 az 236 a 244). ( [517]175 ) Napadnutý rozsudok (body 296 a 310). ( [518]176 ) V týchto návrhoch sa nebudem zaoberat právomocou súdov Európskej únie prejednávat veci týkajúce sa súkromného presadzovania pravidiel hospodárskej sútaze EÚ alebo právomocou normotvorcu EÚ upravovat problematiku hospodárskej sútaze. ( [519]177 ) Pozri rozsudok Celulóza (body 16 a 18). ( [520]178 ) Chcem poukázat na to, ze Súdny dvor prijal taký prístup v mnohých veciach, v ktorých bola spochybnovaná uplatnitelnost príslusných ustanovení EÚ z dôvodu údajného úcinku mimo územia EÚ: pozri rozsudky Poulsen, ATAA a Google Spain a Google ([521]C-131/12, [522]EU:C:2014:317). ( [523]179 ) Rozsudok Celulóza (body 12 az 18). ( [524]180 ) V tejto otázke tak zastávam iný názor nez generálny advokát Wathelet. Pozri bod 46 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci InnoLux/Komisia ([525]C-231/14 P, [526]EU:C:2015:292) (dalej len "návrhy prednesené vo veci InnoLux"). ( [527]181 ) Porovnaj LOWE, V., STAKER, C.: Jurisdiction. In: EVANS, M. D. (ed.): International Law. 3. vydanie. Oxford University Press, 2010, s. 322 a 323. ( [528]182 ) Pokial ide o prijatie prístupu k právomoci zalozeného na úcinkoch, pozri najmä návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mayras vo veci Imperial Chemical Industries/Komisia ([529]48/69, [530]EU:C:1972:32, bod [531]693 a nasl.), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Darmon v spojených veciach Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia ([532]89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/85 az 129/85, [533]EU:C:1988:258, bod [534]19 a nasl.) (dalej len "návrhy prednesené vo veci Celulóza"). V podobnom duchu návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci vo veci InnoLux/Komisia (C-231/14 P:C:2015:292, bod 49 a nasl.). ( [535]183 ) Úcastníci konania viedli dlhú diskusiu o tom, ci nedávny rozsudok z 9. júla 2015, InnoLux/Komisia ([536]C-231/14 P, [537]EU:C:2015:451), co i len implicitne podporil tento prístup. Podla môjho názoru sa vsak Súdny dvor rozhodol nezaoberat sa otázkou právomoci, kedze ju na rozhodnutie v uvedenej veci nepovazoval za podstatnú. Pozri body 71 az 73 rozsudku. ( [538]184 ) O tejto otázke sa totiz diskutuje v právnej náuke: pozri okrem iného Medzinárodná advokátska komora, správa pracovnej skupiny o extrateritoriálnej právomoci, 2009, s. 12 a 13. ( [539]185 ) Pozri revidované odporúcanie Rady OECD týkajúce sa spolupráce medzi clenskými krajinami zamerané na postupy narúsajúce hospodársku sútaz, ktoré majú vplyv na medzinárodný obchod, 1995, k dispozícii na adrese: https://www.oecd.org/daf/competition/21570317.pdf. Pozri tiez návrhy prednesené vo veci Celulóza (body 19 az 31) a rozsudok z 25. marca 1999, Gencor/Komisia ([540]T-102/96, [541]EU:T:1999:65, bod [542]90). ( [543]186 ) Pozri napríklad Medzinárodná advokátska komora, správa pracovnej skupiny o extrateritoriálnej právomoci, 2009, s. 39 az 77. ( [544]187 ) Pozri okrem iného WAGNER-VON PAPP, F.: Competition Law, Extraterritoriality & Bilateral Agreements. In: Research handbook on International Competition Law. Edward Elgar Publishing, 2012, s. 41 a dalsie odkazy. ( [545]188 ) Pokial ide o prehlad týchto ustanovení a ich kritické posúdenie, pozri SCOTT, J.: The New EU "Extraterritoriality". In: Common Market Law Review. Zv. 51, Wolters Kluwer Law and Business, 2014, s. 1343 az 1380. ( [546]189 ) Napadnutý rozsudok (bod 243). ( [547]190 ) 15 U.S. Code (Hlava 15, Oddiel 1, clánok 6a). ( [548]191 ) Rozsudok US Supreme Court (Najvyssí súd USA) vo veci Hoffman-La Roche Ltd. v. Empagran S.A., 124 S.Ct. 2359 (2004). ( [549]192 ) Práve z týchto dôvodov institúcie EÚ uzatvorili s orgánmi viacerých krajín mimo Európskej únie dohody o urcitej forme spolupráce v oblasti práva hospodárskej sútaze. Napríklad s vládou USA boli uzatvorené az dve takéto dohody; co je zaujímavé, obe sa týkajú problematiky právomoci. Pokial ide o znenia týchto dohôd a dalsie odkazy: pozri http://ec.europa.eu/competition/international/bilateral. ( [550]193 ) Pozri rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia ([551]C-603/13 P, [552]EU:C:2016:38, bod [553]72). ( [554]194 ) Napadnutý rozsudok (body 310 az 314). ( [555]195 ) Napadnutý rozsudok (body 250 az 258 a 283 az 297). ( [556]196 ) Napadnutý rozsudok (bod 290). ( [557]197 ) Napadnutý rozsudok (body 277 a 278). ( [558]198 ) Napadnutý rozsudok (body 293 az 295). ( [559]199 ) Pozri clánok 2 nariadenia c. 1/2003. ( [560]200 ) V tomto smere treba pamätat na to, ze postup Komisie v predchádzajúcich rozhodnutiach vo vseobecnosti nemusí slúzit ako právny rámec pre pokuty ukladané vo veciach týkajúcich sa hospodárskej sútaze. Dôvodom je to, ze Komisia má v oblasti stanovovania pokút sirokú právomoc volnej úvahy a v zásade nie je viazaná posúdením, ktoré uskutocnila v minulosti. Pozri okrem iného rozsudok z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia ([561]C-510/06 P, [562]EU:C:2009:166, bod [563]82 a tam citovanú judikatúru). ( [564]201 ) Pozri spomedzi mnohých rozsudky z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([565]C-295/12 P, [566]EU:C:2014:2062, bod [567]205 a tam citovanú judikatúru), a zo 4. septembra 2014, YKK a i./Komisia ([568]C-408/12 P, [569]EU:C:2014:2153, bod [570]29 a tam citovanú judikatúru). Pozri tiez rozsudky z 29. apríla 2004, British Sugar/Komisia ([571]C-359/01 P, [572]EU:C:2004:255, bod [573]47 a tam citovanú judikatúru), a z 19. decembra 2013, Koninklijke Wegenbouw Stevin/Komisia ([574]C-586/12 P, neuverejnený, [575]EU:C:2013:863, bod [576]33 a tam citovanú judikatúru). ( [577]202 ) Odvolatelka v tomto smere uvádza zoznam faktorov, ktoré boli podla jej názoru v napadnutom rozsudku nesprávne posúdené. Okrem toho odvolatelka nesúhlasí s tým, akým spôsobom Vseobecný súd pristupoval k dôkazu týkajúcemu sa utajovania, faktora, z ktorého vychádzal pri zvýsení pokuty. ( [578]203 ) Pozri napríklad rozsudky zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia ([579]C-551/03 P, [580]EU:C:2006:229, body [581]51 az [582]53 a tam citovanú judikatúru) a z 8. marca 2016, Grécko/Komisia ([583]C-431/14 P, [584]EU:C:2016:145, body [585]31 a [586]32 a tam citovanú judikatúru). ( [587]204 ) Pokial ide o nedávnu judikatúru, pozri rozsudok z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia ([588]C-501/11 P, [589]EU:C:2013:522, bod [590]75 a tam citovanú judikatúru). ( [591]205 ) Pozri rozsudok Dansk Rřrindustri (bod 224). ( [592]206 ) Rozsudok Dansk Rřrindustri (body 228 az 231). ( [593]207 ) Solvay (body 71 a 72). References 1. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0091 92. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0092 93. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0093 94. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0094 95. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0095 96. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0096 97. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0097 98. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0098 99. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0099 100. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0100 101. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0101 102. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0102 103. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0103 104. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0104 105. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0105 106. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0106 107. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0107 108. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0108 109. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0109 110. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0110 111. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0111 112. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0112 113. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0113 114. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0114 115. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0115 116. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0116 117. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0117 118. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0118 119. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0119 120. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0120 121. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0121 122. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0122 123. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0123 124. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0124 125. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0125 126. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0126 127. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0127 128. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0128 129. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0129 130. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0130 131. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0131 132. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0132 133. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0133 134. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0134 135. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0135 136. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0136 137. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0137 138. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0138 139. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0139 140. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0140 141. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0141 142. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0142 143. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0143 144. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0144 145. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0145 146. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0146 147. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0147 148. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0148 149. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0149 150. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0150 151. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0151 152. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0152 153. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0153 154. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0154 155. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0155 156. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0156 157. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0157 158. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0158 159. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0159 160. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0160 161. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0161 162. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0162 163. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0163 164. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0164 165. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0165 166. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0166 167. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0167 168. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0168 169. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0169 170. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0170 171. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0171 172. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0172 173. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0173 174. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0174 175. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0175 176. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0176 177. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0177 178. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0178 179. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0179 180. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0180 181. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0181 182. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0182 183. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0183 184. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0184 185. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0185 186. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0186 187. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0187 188. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0188 189. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0189 190. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0190 191. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0191 192. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0192 193. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0193 194. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0194 195. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0195 196. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0196 197. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0197 198. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0198 199. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0199 200. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0200 201. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0201 202. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0202 203. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0203 204. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0204 205. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0205 206. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0206 207. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#t-ECR_62014CC0413_SK_01-E0207 208. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0001 209. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0002 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A547&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 211. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0003 212. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:227:TOC 213. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0004 214. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&locale=sk 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 216. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0005 217. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 218. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0006 219. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 220. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0007 221. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 222. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0008 223. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0009 224. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0010 225. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:210:TOC 226. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0011 227. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 230. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0012 231. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&locale=sk 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 235. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0013 236. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0014 237. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1958&locale=sk 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1958&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1958&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 240. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0015 241. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0016 242. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0017 243. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0018 244. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0019 245. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0020 246. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0021 247. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0022 248. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0023 249. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0024 250. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0025 251. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0026 252. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0027 253. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0028 254. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&locale=sk 255. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 256. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 257. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A214&locale=sk 258. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A214&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 259. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A214&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 260. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&locale=sk 261. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 262. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point176 263. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0029 264. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0030 265. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&locale=sk 266. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 267. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 268. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0031 269. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&locale=sk 270. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 271. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 272. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0032 273. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0033 274. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&locale=sk 275. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 276. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 277. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0034 278. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0035 279. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0036 280. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0037 281. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0038 282. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0039 283. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0040 284. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0041 285. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0042 286. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0043 287. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0044 288. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A286&locale=sk 289. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A286&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 290. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A286&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point149 291. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A171&locale=sk 292. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A171&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 293. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A171&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 294. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0045 295. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0046 296. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0047 297. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0048 298. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0049 299. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0050 300. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A370&locale=sk 301. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A370&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 302. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A370&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point215 303. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0051 304. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A651&locale=sk 305. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A651&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 306. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A651&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 307. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0052 308. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0053 309. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0054 310. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0055 311. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0056 312. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0057 313. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0058 314. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0059 315. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0060 316. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0061 317. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0062 318. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0063 319. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0064 320. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2015:045:TOC 321. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0065 322. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0066 323. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0067 324. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0068 325. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0069 326. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0070 327. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0071 328. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0072 329. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0073 330. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0074 331. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0075 332. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0076 333. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0077 334. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0078 335. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0079 336. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0080 337. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0081 338. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0082 339. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0083 340. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0084 341. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0085 342. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0086 343. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0087 344. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0088 345. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0089 346. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0090 347. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0091 348. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0092 349. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A281&locale=sk 350. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A281&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 351. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0093 352. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0094 353. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0095 354. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0096 355. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0097 356. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0098 357. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0099 358. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0100 359. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0101 360. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0102 361. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0103 362. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0104 363. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0105 364. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0106 365. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0107 366. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0108 367. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0109 368. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0110 369. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0111 370. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0112 371. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 372. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 373. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 374. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0113 375. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 376. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 377. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 378. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 379. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 380. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point260 381. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0114 382. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0115 383. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0116 384. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0117 385. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0118 386. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0119 387. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0120 388. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0121 389. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0122 390. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0123 391. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0124 392. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0125 393. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0126 394. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0127 395. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0128 396. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0129 397. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0130 398. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0131 399. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0132 400. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0133 401. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0134 402. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0135 403. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 404. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 405. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point148 406. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0136 407. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&locale=sk 408. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 409. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0137 410. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0138 411. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0139 412. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0140 413. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0141 414. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 415. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 416. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point318 417. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0142 418. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&locale=sk 419. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 420. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 421. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0143 422. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&locale=sk 423. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 424. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 425. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 426. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0144 427. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0145 428. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0146 429. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0147 430. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0148 431. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0149 432. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256&locale=sk 433. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 434. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point191 435. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0150 436. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0151 437. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A543&locale=sk 438. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A543&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 439. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A543&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 440. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A543&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 441. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0152 442. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0153 443. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256&locale=sk 444. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 445. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point193 446. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0154 447. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0155 448. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0156 449. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0157 450. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A70&locale=sk 451. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A70&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 452. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A70&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 453. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A70&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 454. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&locale=sk 455. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 456. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point164 457. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point165 458. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0158 459. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A76&locale=sk 460. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A76&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 461. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A76&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point136 462. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0159 463. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0160 464. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0161 465. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0162 466. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0163 467. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0164 468. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&locale=sk 469. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 470. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 471. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0165 472. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0166 473. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0167 474. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A447&locale=sk 475. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A447&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 476. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0168 477. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A453&locale=sk 478. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A453&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 479. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A453&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point9 480. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0169 481. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&locale=sk 482. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 483. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 484. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0170 485. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A73&locale=sk 486. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A73&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 487. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A73&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point11 488. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0171 489. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1996:309:TOC 490. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0172 491. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A271&locale=sk 492. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A271&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 493. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A271&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 494. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A605&locale=sk 495. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A605&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 496. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A605&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 497. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A359&locale=sk 498. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A359&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 499. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A359&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 500. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A359&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 501. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A864&locale=sk 502. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A864&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 503. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A864&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point125 504. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A317&locale=sk 505. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A317&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 506. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A317&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 507. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A317&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 508. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A259&locale=sk 509. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A259&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 510. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A259&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 511. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0173 512. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A637&locale=sk 513. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A637&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 514. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A637&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point148 515. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A637&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point149 516. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0174 517. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0175 518. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0176 519. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0177 520. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0178 521. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A317&locale=sk 522. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A317&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 523. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0179 524. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0180 525. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A292&locale=sk 526. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A292&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 527. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0181 528. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0182 529. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A32&locale=sk 530. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 531. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point693 532. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A258&locale=sk 533. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 534. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 535. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0183 536. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&locale=sk 537. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 538. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0184 539. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0185 540. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A65&locale=sk 541. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A65&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 542. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A65&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 543. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0186 544. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0187 545. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0188 546. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0189 547. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0190 548. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0191 549. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0192 550. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0193 551. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 552. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 553. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 554. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0194 555. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0195 556. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0196 557. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0197 558. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0198 559. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0199 560. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0200 561. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166&locale=sk 562. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 563. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 564. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0201 565. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 566. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 567. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point205 568. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&locale=sk 569. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 570. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 571. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A255&locale=sk 572. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A255&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 573. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A255&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 574. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A863&locale=sk 575. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A863&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 576. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A863&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 577. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0202 578. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0203 579. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A229&locale=sk 580. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A229&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 581. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A229&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 582. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A229&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 583. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&locale=sk 584. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 585. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 586. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 587. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0204 588. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&locale=sk 589. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 590. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 591. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0205 592. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0206 593. file:///tmp/lynxXXXXg0vyz4/L89428-9275TMP.html#c-ECR_62014CC0413_SK_01-E0207