NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NILS WAHL prednesené 15. októbra 2015 ([1]1) Vec C-267/14 P Buzzi Unicem SpA proti Európskej komisii "Odvolanie - Trh s cementom a výrobkami súvisiacimi s cementom - Clánok 18 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 - Právomoc Komisie pozadovat informácie - Proporcionalita - Odôvodnenie - Výpoved vo svoj neprospech - Osvedcené postupy na predkladanie hospodárskych dôkazov" 1. Aké sú podmienky a hranice právomoci Komisie rozhodnutím pozadovat od podnikov poskytnutie informácií v kontexte vysetrovania, ktoré sa týka mozného porusenia pravidiel hospodárskej sútaze EÚ? 2. Ide v podstate o klúcové otázky vznesené odvolaním, ktoré podal Buzzi Unicem SpA (dalej len "Buzzi Unicem" alebo "odvolatelka") proti rozsudku Vseobecného súdu, v ktorom súd zamietol zalobu o neplatnost podanú proti rozhodnutiu Komisie prijatému podla clánku 18 ods. 3 nariadenia ES c. 1/2003([2]2), ktoré od tejto spolocnosti pozadovalo, aby poskytla znacné mnozstvo informácií. 3. Do znacnej miery podobné otázky boli polozené tromi dalsími odvolaniami podanými inými spolocnostami pôsobiacimi na trhu cementu proti styrom rozsudkom Vseobecného súdu, v ktorých tento súd tiez z väcsej casti zamietol ich zaloby proti rozhodnutiam Komisie rovnocenným s rozhodnutím, ktoré napadla Buzzi Unicem. Dnes prednesiem svoje návrhy aj v týchto ostatných troch konaniach.([3]3) Tieto návrhy by sa preto mali vykladat v spojení s uvedenými návrhmi. I - Právny rámec 4. Odôvodnenie 23 v úvodnej casti nariadenia c. 1/2003 stanovuje: "Komisia by mala byt oprávnená v rámci spolocenstva pozadovat, aby jej boli takéto informácie poskytnuté, pretoze je to potrebné na odhalenie kazdej dohody alebo zosúladeného postupu zakázaných [clánkom 101 ZFEÚ], ako aj zneuzívania dominantného postavenia zakázaného [clánkom 102 ZFEÚ]. Pri plnení rozhodnutia Komisie nemôzu byt podniky nútené, aby pripustili, ze spáchali priestupok, ale sú v kazdom prípade povinné odpovedat podla skutocnosti na otázky [na skutkové otázky - neoficiálny preklad] a poskytnút dokumenty, dokonca aj ked tieto informácie môzu byt pouzité proti nim alebo proti inému podniku ako dôkaz o porusení." 5. Clánok 18 ("Ziadost o informácie") nariadenia c. 1/2003 v relevantnej casti stanovuje: "1. Na plnenie povinností prenesených na Komisiu týmto nariadením môze Komisia jednoduchou ziadostou alebo rozhodnutím poziadat podniky a zdruzenia podnikov o poskytnutie vsetkých nevyhnutných informácií. 2. Ked je poslaná jednoduchá ziadost o informácie podniku alebo zdruzeniu podnikov, Komisia urcí právny základ a úcel ziadosti, specifikuje aké informácie sa pozadujú a stanoví lehotu, pocas ktorej majú byt informácie poskytnuté, a pokuty podla clánku 23 za poskytnutie nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií. 3. Ked Komisia ziada podnik alebo zdruzenie podnikov o poskytnutie informácií formou rozhodnutia, stanoví právny základ a úcel ziadosti, specifikuje aké informácie sa pozadujú a stanoví casový limit, pocas ktorého majú byt informácie poskytnuté. Uvedie tiez pokuty podla clánku 23 a upozorní alebo ulozí pokuty podla clánku 24. Dalej upozorní na právo vzniest námietky proti rozhodnutiu pred Súdnym dvorom. ..." II - Skutkové okolnosti konania 6. V rokoch 2008 a 2009 Komisia konajúca na základe clánku 20 nariadenia c. 1/2003 vykonala viacero inspekcií v priestoroch niekolkých spolocností pôsobiacich v oblasti cementárskeho priemyslu vrátane spolocností Buzzi Unicem a Dyckerhoff AG a Cimalux SA, dvoch spolocností, ktoré odvolatelka priamo alebo nepriamo kontroluje. Po týchto inspekciách nasledovali v rokoch 2009 a 2010 viaceré ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 7. Listom z 5. novembra 2010 Komisia oznámila spolocnosti Buzzi Unicem svoj zámer zaslat jej rozhodnutie o ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a informovala ju o návrhu dotazníka, ktorý plánovala prilozit k tomuto rozhodnutiu. Buzzi Unicem predlozila svoje pripomienky Komisii 17. novembra 2010. 8. Dna 6. decembra 2010 Komisia informovala Buzzi Unicem, ze sa proti nej, ako aj proti dalsím siedmim podnikom rozhodla zacat konanie podla clánku 11 ods. 6 nariadenia (ES) c. 1/2003 a clánku 2 nariadenia c. 773/2004([4]4) pre predpokladané porusenia clánku 101 ZFEÚ zahrnajúce obmedzenie dovozu v EHS s pôvodom v krajinách mimo EHS, rozdelenie trhov, koordináciu cien a s tým súvisiace protisútazné postupy na trhu s cementom a výrobkami súvisiacimi s cementom. 9. Dna 30. marca 2011 Komisia prijala rozhodnutie K(2011) 2356 v konecnom znení v konaní podla clánku 18 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 (vec 39520 - Cement a výrobky súvisiace s cementom) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 10. Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003 môze na plnenie povinností, ktoré sú jej podla tohto nariadenia ulozené, jednoduchou ziadostou alebo rozhodnutím poziadat podniky a zdruzenia podnikov o poskytnutie vsetkých nevyhnutných informácií (odôvodnenie 3 napadnutého rozhodnutia). Po tom, ako Komisia pripomenula, ze zalobca bol informovaný o jej úmysle prijat rozhodnutie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a ze zalobca podal svoje pripomienky k návrhu dotazníka (odôvodnenia 4 a 5 v úvodnej casti napadnutého rozhodnutia), Komisia rozhodnutím poziadala zalobcu, aby odpovedal na dotazník nachádzajúci sa v prílohe I. Príloha I mala 79 strán a pozostávala z 11 okruhov otázok (odôvodnenie 6 v úvodnej casti napadnutého rozhodnutia). Pokyny týkajúce sa odpovedí na tento dotazník boli uvedené v prílohe II tohto rozhodnutia, zatial co predlohy odpovedí sa nachádzali v jeho prílohe III. 11. Komisia tiez pripomenula údajné porusenia (odôvodnenie 2 napadnutého rozhodnutia), ktoré sa opisujú takto: "údajné porusenia sa týkajú obmedzení obchodných tokov v Európskom hospodárskom priestore (EHS) vrátane obmedzení dovozu v EHS s pôvodom v krajinách mimo EHS, rozdelení trhov, koordinácií cien a s tým súvisiacich protisútazných postupov na trhu s cementom a výrobkami súvisiacimi s cementom". S odkazom na povahu a rozsah pozadovaných informácií, ako aj na závaznost údajných porusení pravidiel hospodárskej sútaze Komisia povazovala za vhodné ulozit odvolatelke lehotu 12 týzdnov na zodpovedanie prvých 10 okruhov otázok a lehotu 2 týzdnov na zodpovedanie 11. okruhu (odôvodnenie 8 napadnutého rozhodnutia). 12. Výroková cast napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 Buzzi Unicem SpA so svojimi dcérskymi spolocnostami sídliacimi v EÚ a priamo alebo nepriamo kontrolovanými zalobkynou poskytne informácie uvedené v prílohe I tohto rozhodnutia vo forme pozadovanej v prílohe II a prílohe III tohto rozhodnutia v lehote dvanástich týzdnov, ktorá bola ulozená na poskytnutie odpovede na otázky 1 - 10, a v lehote dvoch týzdnov na otázku 11, pocínajúc dátumom oznámenia tohto rozhodnutia. Vsetky prílohy tvoria neoddelitelnú súcast tohto rozhodnutia. Clánok 2 Buzzi Unicem SpA so svojimi dcérskymi spolocnostami sídliacimi v EÚ a priamo alebo nepriamo kontrolovanými zalobkynou je adresátom tohto rozhodnutia." III - Konanie na Vseobecnom súde a rozsudok napadnutý odvolaním 13. Návrhom podaným 10. júna 2011 Buzzi Unicem podala zalobu o neplatnost napadnutého rozhodnutia. 14. Samostatným návrhom z toho istého dna Buzzi Unicem ziadala, aby bola vec rozhodnutá v skrátenom konaní podla clánku 76a Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. Rozhodnutím zo 14. septembra 2011 Vseobecný súd tento návrh zamietol. 15. Rozsudkom zo 14. marca 2014 vo veci T-297/11 Buzzi Unicem SpA/Komisia (dalej len "rozsudok napadnutý odvolaním")([5]5) Vseobecný súd zamietol zalobu a ulozil spolocnosti Buzzi Unicem povinnost nahradit trovy konania. IV - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníka konania 16. Vo svojom odvolaní dorucenom Súdnemu dvoru 23. mája 2014 Buzzi Unicem tvrdí, ze Súdny dvor by mal: - zrusit rozsudok vo veci T-297/07, - zrusit rozhodnutie Komisie K(2011) 2356 v konecnom znení prijaté v konaní podla clánku 18 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 (vec 39520 - Cement a výrobky súvisiace s cementom), - zaviazat Komisiu na náhradu trov konania na prvostupnovom a odvolacom konaní. 17. Komisia za seba tvrdí, ze Súdny dvor by mal: - odvolanie zamietnut, - zaviazat Buzzi Unicem na náhradu trov konania. V - Posúdenie odvolacích dôvodov 18. Buzzi Unicem predkladá pät odvolacích dôvodov. Vseobecne povedané, dané odvolacie dôvody súvisia s otázkou, ci Vseobecný súd správne vylozil právomoc Komisie pozadovat informácie podla nariadenia c. 1/2003. 19. Klúcovými právnymi predpismi a judikatúrou súvisiacou s právomocami Komisie pozadovat informácie sa zaoberám aj vo svojich návrhoch vo veci HeidelbergCement AG/Komisia,([6]6) ktoré boli taktiez prednesené dnes. 20. Na tomto skutkovom základe posúdim odvolacie dôvody predlozené odvolatelkou. A - Úcel ziadosti o informácie 1. Tvrdenia úcastníkov konania 21. V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu Buzzi Unicem tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietol jej zalobný dôvod zalozený na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Konkrétne napadnuté rozhodnutie neobsahovalo dostatocné podrobnosti, pokial ide o predpokladané porusenia, a obdobie, na ktoré sa otázky Komisie vztahovali. Podla názoru odvolatelky sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia aj tým, ze usúdil, ze jednoduchý odkaz na rozhodnutie o zacatí konania je dostatocný na splnenie poziadavky poskytnút odôvodnenie. Okrem toho odvolatelka tvrdí, ze aj rozsudok napadnutý odvolaním trpí nedostatocným odôvodnením v tom, ze niektoré jej argumenty týkajúce sa tohto bodu boli zamietnuté bez prijatelného vysvetlenia. 22. Komisia tvrdí, ze tento dôvod je neprípustný, pretoze odvolatelka v skutocnosti vznása skutkové otázky, ktoré vydáva za právne otázky. Komisia alternatívne tvrdí, ze tento odvolací dôvod by sa mal zamietnut. Komisia zdôraznuje, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked posudzoval povinnost Komisie poskytnút odôvodnenie, a správne uviedol, ze podla ustálenej judikatúry môze odôvodnenie aktu Únie odkazovat na dalsie akty. 2. Posúdenie 23. V prvom rade by sa podla môjho názoru mala námietka neprípustnosti podaná Komisiou zamietnut. V rámci svojho prvého dôvodu odvolania odvolatelka uplatnuje dve pochybenia, ktoré sa týkajú primeranosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a rozsudku napadnutého odvolaním. Aby sa mohol Súdny dvor zaoberat týmito tvrdeniami, nemusí prehodnocovat skutocnosti zistené na prvom stupni, ani dôkazy poskytnuté v rámci tohto konania, ale musí iba právne vylozit clánok 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a clánok 296 ZFEÚ. 24. Zastávam tiez názor, ze druhá cast tohto odvolacieho dôvodu by sa mala zamietnut. Rozsudok napadnutý odvolaním v bodoch 31 az 38 dostatocne uvádza dôvody, preco Vseobecný súd zaujal názor, ze napadnuté rozhodnutie obsahovalo dostatocné odôvodnenie. 25. Naopak zastávam názor, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu odvolatelky, ktorá sa týka odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, je opodstatnená. 26. Na zaciatok treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 296 ZFEÚ prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala tak, aby dotknuté osoby mohli pochopit dôvody jeho prijatia a súdy Únie ich mohli preskúmat. Poziadavka odôvodnenia sa musí posúdit vzhladom na vsetky okolnosti prejednávanej veci. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa musí posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext a na vsetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblast.([7]7) 27. Pokial ide o rozhodnutia, ktorými sa nariaduje inspekcia podla clánku 20 nariadenia c. 1/2003, Súdny dvor nedávno potvrdil, ze Komisia nie je povinná oznámit adresátovi rozhodnutia o inspekcii vsetky informácie týkajúce sa predpokladaných porusení, ktoré má k dispozícii, ani dôkladne právne kvalifikovat tieto porusenia, pokial jasne uvedie domnienky, ktoré má v úmysle preverit. Povinnostou Komisie je síce co najpresnejsie vo svojom rozhodnutí oznacit to, co sa inspekciou hladá, a podklady, ktoré sa majú preverit, nie je vsak naopak nevyhnutné, aby rozhodnutie o inspekcii uvádzalo presné ohranicenie dotknutého trhu ani presnú právnu kvalifikáciu predpokladaných porusení alebo urcenie obdobia, pocas ktorého k týmto poruseniam doslo, pod podmienkou, ze toto rozhodnutie o inspekcii obsahuje uz spomenuté podstatné nálezitosti. Inspekcie sa totiz vykonávajú na zaciatku setrenia, a preto Komisia este nemá v danej fáze k dispozícii presné informácie z uvedených hladísk. Hlavným cielom inspekcie je práve zhromazdenie dôkazov týkajúcich sa predpokladaného porusenia, aby mohla Komisia preverit svoje podozrenia a zaujat konkrétnejsie právne stanovisko.([8]8) 28. Zdá sa mi, ze tieto zásady sú uplatnitelné analogicky na rozhodnutia o ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. Oba akty zjavne sledujú rovnaký ciel a zahrnajú úkony vedúce k objasnovaniu skutocností. Hoci neznejú úplne rovnako, relatívna podobnost týchto dvoch ustanovení, zdá sa, podporuje ich jednotný výklad.([9]9) 29. V tomto kontexte je zásadnou otázkou, ci Vseobecný súd správne preskúmal primeranost odôvodnenia obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí. Inými slovami, otázka je takáto: s prihliadnutím na fázu konania, v ktorej bolo napadnuté rozhodnutie prijaté, je sporné odôvodnenie dostatocne jasné, aby na jednej strane umoznilo adresátovi uplatnovat svoje práva na obranu a posúdit svoju povinnost spolupracovat s Komisiou, a na druhej strane umoznilo súdne preskúmanie zo strany súdov Únie? 30. Myslím si, ze na túto otázku by sa malo odpovedat záporne. 31. V bode 36 rozsudku napadnutého odvolaním Vseobecný súd konstatuje, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo formulované "velmi vseobecnými termínmi, ktoré by zniesli väcsiu presnost a [opodstatnujú] kritiku v tomto smere". Myslím si, ze voci tomu mozno len tazko namietat: tri dôlezité hladiská odôvodnenia sú totiz nedostatocné: mám tým na mysli konkrétne opis predpokladaných porusení, ich geografický rozsah a výrobky, ktorých sa porusenia týkajú. 32. Pokial ide o predpokladané porusenia, bod 2 napadnutého rozhodnutia uvádza: "údajné porusenia sa týkajú obmedzení obchodných tokov..., vrátane obmedzení dovozu..., rozdelení trhov, koordinácií cien a s tým súvisiacich protisútazných postupov". Tento opis mozných porusení sa zdá nielen úplne nejasný ("obmedzenia obchodných tokov", "vrátane obmedzení dovozu"), ale tiez vseobecný ("súvisiace protisútazné postupy"). Odkaz na "rozdelenie trhu" a "koordináciu cien" vo svojej vseobecnosti velmi nevymedzuje s väcsou presnostou povahu správania, ktoré je predmetom podozrenia Komisie. Väcsina kartelov totiz zahrna prvky rozdelenia trhu a urcovania cien. Zdá sa, ze tento opis v praxi zachytáva drvivú väcsinu typov dohôd zakázaných clánkom 101 ZFEÚ. 33. Co sa týka geografického rozsahu predpokladaných porusení, napadnuté rozhodnutie spomína obmedzenia obchodných tokov v EHP vrátane obmedzení na dovoz v EHP z krajín mimo EHP. Je pravda, ze geografická zlozka relevantného trhu sa nemusí v rozhodnutí podla clánku 18 definovat,([10]10) avsak malo by byt mozné uviest nejaký odkaz aspon na niektoré z dotknutých státov. Najmä nie je jasné, ci je trhom, ktorý môze byt dotknutý, celý EHP alebo iba jeho casti, a ak áno, ktoré. 34. Nakoniec napadnuté rozhodnutie je este vyhýbavejsie, pokial ide o urcenie výrobkov, ktoré sú predmetom vysetrovania. V skutocnosti je iba cement oznacený ako relevantný výrobok, pretoze, pokial ide o zvysok, rozhodnutie odkazuje na "výrobky súvisiace s cementom". Opät platí, ze tento opis je nielen velmi nejasný (ako úzko musia výrobky "súvisiet" s cementom?), ale môze zahrnat vsetky typy výrobkov, vo vztahu ku ktorým odvolatelka pôsobí (ako predávajúca alebo ako kupujúca). 35. Hoci si nemyslím, ze rozhodnutie podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003 nevyhnutne vyzaduje, aby sa uviedlo predpokladané obdobie, v ktorom doslo k údajnému poruseniu, ako to odvolatelka naznacuje, uvedenie tohto obdobia v napadnutom rozhodnutí mohlo byt nápomocné. Vzhladom na vseobecnú povahu opisov uvedených vyssie a prihliadajúc na skutocnost, ze otázky pokrývali celé jedno desatrocie, podrobnejsie urcenie relevantného casového obdobia mohlo byt pre odvolatelku nápomocné, aby lepsie pochopila rozsah vysetrovania Komisie. 36. Podla Vseobecného súdu([11]11) nedostatok podrobností v napadnutom rozhodnutí ciastocne zmiernuje skutocnost, ze výslovne odkazuje na rozhodnutie Komisie o zacatí konania, ktoré zahrnalo dodatocné informácie o geografickom rozsahu predpokladaných porusení a type výrobkov, na ktoré sa vztahuje. 37. Odvolatelka popiera, ze nedostatky napadnutého rozhodnutia môze napravit jednoduchý odkaz na predchádzajúce rozhodnutie, a poukazuje na to, ze v kazdom prípade aj rozhodnutie o zacatí konania trpí rovnakým nedostatkom podrobností. 38. Podla môjho názoru akty Únie ukladajúce povinnosti, ktoré zasahujú do súkromnej sféry jednotlivcov alebo podnikov a ktoré sú v prípade, ze neboli dodrzané, spojené s rizikom znacných financných sankcií, by mali v zásade mat samostatné odôvodnenie.([12]12) Je totiz dôlezité umoznit týmto jednotlivcom alebo podnikom pochopit dôvody tohto aktu bez nadmerného výkladového úsilia,([13]13) aby mohli úcinne a vcas uplatnovat svoje práva. To platí najmä pre akty, ktoré zahrnajú výslovné odkazy na predchádzajúce akty obsahujúce iné odôvodnenie. Prípadný významný rozdiel medzi týmito dvoma aktmi môze byt pre adresáta zdrojom neistoty. 39. Bez ohladu na vyssie uvedené zastávam názor, ze výnimocne v prejednávanej veci mal Vseobecný súd pravdu v tom, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa môze vykladat v spojení s odôvodnením obsiahnutým v rozhodnutí o zacatí konania. Obe rozhodnutia boli prijaté v rámci toho istého vysetrovania a zjavne sa týkajú toho istého predpokladaného porusenia. Boli tiez prijaté v krátkom casovom rozpätí. Este dôlezitejsie je, ze sa zdá, ze medzi odôvodneniami obsiahnutými v oboch rozhodnutiach nie je ziadny významný rozdiel. Preto zastávam názor, ze v tomto prípade mozno prvé rozhodnutie povazovat za "kontext" druhého rozhodnutia, o ktorom adresát nemohol nevediet.([14]14) 40. Ak je vsak pravda, ze prvé rozhodnutie obsahovalo podrobnejsie informácie o geografickom rozsahu predpokladaného porusenia (uvádzajúc clenské státy, ktoré mohli byt dotknuté), nebolo rovnako presné, pokial ide o povahu týchto porusení a výrobky, na ktoré sa vztahuje. Najmä vysvetlenie pojmu "cement a výrobky súvisiace s cementom" uvedené v poznámke pod ciarou na strane 4 tohto rozhodnutia sa môze vztahovat na velmi siroký a rôznorodý okruh výrobkov. 41. Vzhladom na to zastávam názor, ze skutocnost, ze odôvodnenie môze byt prílis vseobecné alebo istým spôsobom nejasné vo vztahu k niektorým hladiskám, nevedie k neplatnosti, ak zvysok tohto rozhodnutia umoznuje, aby adresát a súdy Únie s dostatocnou presnostou porozumeli, aké informácie Komisia vyhladáva a z akých dôvodov.([15]15) Predmet polozených otázok totiz môze, aj ked len nepriamo alebo implicitne, ozrejmit odôvodnenie, ktoré mohlo byt vypracované s nedostatocnou presnostou. V konecnom dôsledku velmi presné a konkrétne zamerané otázky nevyhnutne odhalujú rozsah setrenia Komisie. Zdá sa mi to obzvlást platné pre akty prijaté v pociatocnej fáze konania, ked nie je rozsah setrenia úplne a konecne stanovený a v skutocnosti môze byt nevyhnutné ho v budúcnosti obmedzit alebo rozsírit v dôsledku následne zhromazdených informácií. 42. V tomto prípade je vsak opak v skutocnosti pravdou. Otázky polozené spolocnosti Buzzi Unicem sú mimoriadne pocetné a pokrývajú velmi rôzne typy informácií. Podla môjho názoru je nesmierne tazké urcit spolocného menovatela viacerých otázok nachádzajúcich sa v dotazníku.([16]16) Navyse sa nezdá, ze niektoré polozené otázky sú úplne v súlade s tým, co bolo uvedené v predchádzajúcom rozhodnutí o zacatí konania: napríklad otázky 3 a 4 (ktoré sa týkajú mimoriadne velkého mnozstva informácií za obdobie desiatich rokov) sa neobmedzujú na clenské státy, ktoré sú podla rozhodnutia o zacatí konania oznacené ako clenské státy, ktoré môzu byt dotknuté. 43. Mimochodom, v prípade, ze by spolocným menovatelom niektorých z týchto otázok bolo komplexné zmapovanie príjmov podniku a nákladovej struktúry, aby ich Komisia mohla analyzovat ekonometrickými metódami (v porovnaní s údajmi ostatných spolocností pôsobiacich v cementárskom priemysle), mozno spochybnit, ci je taká siroká a vseobecná ziadost o informácie vôbec vhodná podla clánku 18. Takáto ziadost o informácie sa javí ako vhodnejsia pre odvetvové setrenie podla clánku 17 nariadenia c. 1/2003, ibaze by mala Komisia k dispozícii konkrétne indície naznacujúce neprípustné správanie, co by takáto analýza mohla v potrebnej miere podporit. 44. Za týchto okolností súhlasím s odvolatelkou, ze úcel ziadosti Komisie o informácie nebol dostatocne jasný a jednoznacný. Bolo teda prílis tazké pre tento podnik, aby porozumel predpokladaným poruseniam a posúdil rozsah svojej povinnosti spolupracovat s Komisiou a v prípade potreby vykonal svoje práva na obranu, napríklad tým, ze by odmietol odpovedat na otázky, ktoré by povazoval za protiprávne. Platí to o to viac, ze urcité otázky sa týkali informácií, ktoré neboli cisto skutkové a zahrnali hodnotové posúdenie([17]17), a dalsie otázky boli pomerne nejasné.([18]18) Vo vztahu k týmto otázkam preto odvolatelka nemohla jednoducho vylúcit riziko, ze poskytne odpovede vo svoj neprospech.([19]19) 45. Tento nedostatok podrobností nemôze, ako tvrdí Komisia, byt odôvodnený skutocnostou, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v pociatocnej fáze vysetrovania. V skutocnosti bolo sporné rozhodnutie vydané takmer tri roky po tom, co vysetrovanie zacalo. Pocas tohto obdobia sa uskutocnili viaceré inspekcie a Komisia vydala velmi podrobné ziadosti o informácie, na ktoré dotknuté podniky odpovedali. V skutocnosti uz niekolko mesiacov pred prijatím napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze zhromazdila dostatok dôkazov na zacatie konania podla clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 a clánku 2 nariadenia c. 773/2004. Tieto prvky mali Komisii umoznit, aby v napadnutom rozhodnutí poskytla podrobnejsie odôvodnenie. 46. Súhlasím s Komisiou, ze mnozstvo podrobností pozadovaných v odôvodnení závisí okrem iného od informácií, s ktorými Komisia disponuje, ked sa prijme rozhodnutie podla clánku 18.([20]20) Podla môjho názoru to vsak nevyhnutne znamená, ze odôvodnenie, ktoré by mohlo byt prijatelné vo vztahu k rozhodnutiu prijatému na zaciatku vysetrovania (t. j. rozhodnutie ukladajúce podniku povinnost podrobit sa inspekcii podla clánku 20 alebo vôbec prvé rozhodnutie o ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 3), nemusí byt rovnako prijatelné, pokial ide o rozhodnutie prijaté v ovela neskorsej fáze vysetrovania, ked má Komisia o predpokladaných poruseniach rozsiahlejsie informácie. 47. Za týchto okolností povazujem za neospravedlnitelné, ze napriek vsetkým informáciám, ktoré uz boli Komisii poskytnuté v predchádzajúcich rokoch, a dodatocným snahám, ktoré boli spojené s napadnutým rozhodnutím, Buzzi Unicem musela "tápat v tme", pokial ide o presný rozsah vysetrovania vedeného Komisiou. 48. Navyse sa domnievam, ze odvolatelka má pravdu, ked tvrdí, ze súdom Únie sa výrazne stazilo súdne preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Ako som vysvetlil v mojich návrhoch vo veci HeidelbergCement,([21]21) vzhladom na sporé informácie o predpokladaných poruseniach obsiahnuté v tomto rozhodnutí (aj pri ich výklade v kontexte rozhodnutia o zacatí konania), sa Súdnemu dvoru tazsie overuje splnenie poziadaviek spocívajúcich v nevyhnutnosti a primeranosti ziadosti.([22]22) Pokial ide o prvý uvedený prvok, Súdny dvor má za úlohu posúdit, ci je súvislost medzi predpokladaným porusením a pozadovanými informáciami dostatocne úzka na to, aby odôvodnovala ziadost Komisie. Co sa týka posledného uvedeného prvku, Súdny dvor musí rozhodnút, ci úsilie, ktoré sa od podniku pozaduje, je vo verejnom záujme odôvodnené a ci nie je neprimerané. 49. Z týchto dôvodov zastávam názor, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil a uplatnil clánok 296 ZFEÚ a clánok 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o pozadované odôvodnenie rozhodnutia o ziadosti o informácie. Rozsudok napadnutý odvolaním sa teda musí zrusit v rozsahu, v akom Vseobecný súd tým z dôvodov uvedených v odsekoch 19 az 39 tohto rozsudku rozhodol, ze napadnuté rozhodnutie obsahovalo dostatocné odôvodnenie. B - Zneuzitie právomocí a prenesenie dôkazného bremena 1. Tvrdenia úcastníkov konania 50. V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu Buzzi Unicem spochybnuje spôsob, ako Vseobecný súd preskúmal jej zalobný dôvod zalozený na zneuzití právomoci a prenesení dôkazného bremena, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia. Podla názoru odvolatelky je jasné, ze vzhladom na typ a mnozstvo pozadovaných informácií nemala Komisia dostatocné indície o porusení clánku 101 ZFEÚ, ked napadnuté rozhodnutie vydávala. Toto rozhodnutie sa preto mohlo povazovat za "rybársku výpravu", ktorú clánok 18 nariadenia c. 1/2003 neumoznuje. Ak Komisia zamýslala vykonat odvetvové setrenie, mala konat v súlade s clánkom 17 tohto nariadenia. Podla odvolatelky sa Vseobecný súd riadne nezaoberal týmito tvrdeniami. Odvolatelka Vseobecnému súdu konkrétne vytýka, ze nenariadil ziadne dokazovania s cielom overit, ci Komisia mala k dispozícii dostatocné indície, aby prijala rozhodnutie na základe clánku 18. 51. Komisia za seba tvrdí, ze zalobný dôvod je neprípustný, pretoze vyvoláva skutkové otázky, a v kazdom prípade je nedôvodný. 2. Posúdenie 52. V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu, ktorý smeruje proti bodom 45 az 48 rozsudku napadnutého odvolaním, odvolatelka v podstate kritizuje spôsob, ako Vseobecný súd posúdil jeho tvrdenia týkajúce sa zneuzitia právomoci a prenesenia dôkazného bremena. 53. Súhlasím s Komisiou, ze tento odvolací dôvod je ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. 54. Po prvé, pokial ide o tvrdenie odvolatelky, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri vyhodnocovaní prvkov, ktoré uviedol na prvom stupni na podporu svojho zalobného dôvodu týkajúceho sa zneuzitia právomoci, odvolatelka v podstate pozaduje, aby Súdny dvor nanovo posúdil tieto prvky. Toto vsak nie je v rámci odvolania mozné. 55. Po druhé, pokial ide o kritiku Vseobecného súdu, ze sa rozhodol nenariadit ex offo dokazovanie alebo neviest konanie tak, aby sa overilo, ci naozaj existujú dostatocné indície, ze doslo k poruseniu, aj táto kritika by sa mala zamietnut. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze len Vseobecný súd rozhoduje o prípadnej potrebe doplnit informácie, ktorými disponuje vo veciach, o ktorých rozhoduje. Dôkazný alebo chýbajúci dôkazný charakter procesných písomností patrí do jeho právomoci nezávislého posúdenia skutkového stavu, ktorý nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania, okrem prípadov skreslenia dôkazov predlozených Vseobecnému súdu, alebo ked zo spisového materiálu vyplýva vecná nepresnost konstatovaní Vseobecného súdu.([23]23) Táto zásada platí o to viac, ked ide o otázku nariadenia dokazovania alebo vedenie konania ex offo.([24]24) 56. V tejto veci mala odvolatelka moznost navrhnút Vseobecnému súdu, aby rozhodol o dokazovaní s cielom overit, ci mala Komisia k dispozícii dostatocné indície. V skutocnosti, v "súbeznej" veci Cementos Portland Valderrivas/Komisia, Vseobecný súd na naliehavý návrh navrhovatelky ulozil Komisii, aby predlozila dôkazy, ktoré mala k dispozícii, aby sa mohol presvedcit, ze napadnuté rozhodnutie nebolo svojvolné.([25]25) 57. V tejto veci vsak odvolatelka takýto návrh nepredlozila. Podla mna mozno preto len sotva namietat, ze Vseobecný súd sa s prihliadnutím na prvky vseobecnej povahy uvedené odvolatelkou (posúdenie, ktoré nemozno preskúmat v rámci odvolania) a v prípade absencie konkrétneho návrhu rozhodol, ze nie je nutné, aby vec dalej skúmal.([26]26) 58. Po tretie, podla môjho názoru nie je namieste kritika primeranosti odôvodnenia obsiahnutého v rozsudku napadnutom odvolaním, pokial ide o údajné zneuzitie právomocí a prenesenie dôkazného bremena. Predovsetkým je zrejmé, ze Vseobecný súd vskutku posúdil zalobný dôvod odvolatelky týkajúci sa zneuzitia právomoci v bodoch 46 a 47 rozsudku napadnutého odvolaním. Tento súd sa tiez zaoberal zalobným dôvodom odvolatelky týkajúcim sa prenesenia dôkazného bremena v bode 61 a nasl. rozsudku napadnutého odvolaním. 59. Je pravda, ze rozsudok napadnutý odvolaním je miestami pomerne strucný, pokial ide o dôvody, preco boli niektoré argumenty zamietnuté, alebo viaceré tvrdenia riesi iba spolocne. Vseobecnému súdu to vsak podla mna nemozno vytýkat, pretoze sa musel vyrovnat s návrhom, ktorý zahrnal niekolko dôvodov a argumentov, ktoré sa miestami opakovali alebo neboli prednesené s pozadovanou mierou jasnosti. 60. Druhý odvolací dôvod je preto podla môjho názoru predurcený na neúspech. C - Povaha pozadovaných informácií 1. Tvrdenia úcastníkov konania 61. V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu, ktorý smeruje proti bodom 54 az 83 rozsudku napadnutého odvolaním, Buzzi Unicem tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a neposkytol dostatocné odôvodnenie vo vztahu k jej zalobnému dôvodu, ktorý sa zakladal na zneuzití právomoci zo strany Komisie podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003. Odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze nevytýkal ziadost Komisie o tri druhy informácií: informácie, ktoré majú povahu výpovede vo svoj neprospech, zverejnené informácie a informácie, s ktorými nedisponoval. Co sa týka najmä informácií, ktoré majú povahu výpovede vo svoj neprospech, odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd pochybil, ked konstatoval, ze otázky 5R, 5S, 5T a 5V boli výlucne skutkové a ze otázka 1D nemala charakter výpovede vo svoj neprospech. 62. Komisia v prvom rade tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, pretoze odvolatelka v podstate opakuje tie isté tvrdenia, ktoré rozvinula pred Vseobecným súdom. Tento odvolací dôvod je podla Komisie takisto neprípustný v rozsahu, v akom odvolatelka ziada, aby Súdny dvor prehodnotil povahu niektorých otázok, ktoré Vseobecný súd posúdil ako "výlucne skutkové". Po druhé Komisia dodáva, ze tento odvolací dôvod je nedôvodný, kedze Vseobecný súd clánok 18 nariadenia c. 1/2003 vylozil a uplatnil správne. 2. Posúdenie 63. V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu Buzzi Unicem v podstate udáva, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil a nesprávne uplatnil clánok 18 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o povahu informácií, ktoré je Komisia oprávnená pozadovat od podniku. 64. Predtým, nez sa budem zaoberat podstatou otázky, o ktorej si myslím, ze je najproblematickejsia v tomto kontexte (výpoved vo svoj neprospech), musím sa dotknút niektorých predbezných tvrdení, ktoré predlozili úcastníci konania. 65. Po prvé, co sa týka prípustnosti, musím konstatovat, ze skutocnost, ze tvrdenia obsiahnuté v odvolaní k tomuto bodu boli z velkej casti (doslovne) prevzaté zo zaloby podanej na Vseobecný súd, je irelevantná do tej miery, ze odvolatelka oznacila konkrétne pasáze alebo body rozsudku napadnutého odvolaním, ktoré údajne obsahujú nesprávne právne posúdenie, a dôvody týchto nedostatkov. V posudzovanej veci sa mi zdá, ze odvolanie splna tieto poziadavky, pokial ide o tretí odvolací dôvod. 66. Okrem toho by som tiez poukázal na to, ze otázka, ci sa isté specifické otázky obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí týkajú len skutocností, je zaiste skutkovou otázkou, ktorá nie je preskúmatelná na základe odvolania. Naopak, ci majú niektoré otázky na úcely práva Únie charakter výpovede vo svoj neprospech, je otázkou týkajúcou sa právnej kvalifikácie skutkových okolností, ktorá je ako taká preskúmatelná na základe odvolania. 67. Tretí odvolací dôvod je teda v týchto medziach prípustný.([27]27) 68. Po druhé, pokial ide o podstatu tohto odvolacieho dôvodu, zdá sa mi, ze jeho casti mozno zamietnut ako neopodstatnené. 69. Pokial ide o tvrdenie odvolatelky týkajúce sa predlozenia informácií, ktoré nemala k dispozícii, zdá sa mi, ze toto tvrdenie sa zakladá na nesprávnom výklade rozsudku napadnutého odvolaním. Rozsudok totiz nikde neuvádza, ze Komisia môze pozadovat od podniku informácie, ktoré nemá k dispozícii. Rozsudok napadnutý odvolaním v bodoch 80 a 81 najskôr uvádza, ze clánok 18 nariadenia c. 1/2003 nevylucuje moznost, ze s cielom odpovedat na poziadavku Komisie o informácie bude podnik mozno musiet zhromazdit alebo usporiadat údaje, ktoré má k dispozícii. Následne vsak uvádza, ze táto zásada sa nevztahuje na údaje, s ktorými podnik nedisponuje. 70. Samozrejme, v tejto otázke môzem so Vseobecným súdom súhlasit. Okrem platnosti známeho právneho maxima ad impossibilia nemo tenetur, tiez sa do znacnej miery stotoznujem s nasledujúcimi úvahami, ktoré predniesol generálny advokát Darmon: "Komisia môze od podniku pozadovat iba, aby poskytol informácie, ktoré má k dispozícii, aj keby prípadne musel predmetné informácie usporiadat. Ziadost o informácie nesmie byt formulovaná tak, aby nútila podnik vyhladávat informácie, ktoré majú k dispozícii tretie osoby. Ziadost o informácie, o ktorých Komisia vie, ze nie sú alebo nemôzu byt dotknutému podniku k dispozícii, by bola zaiste nevhodná".([28]28) 71. Pokial teda ide o tvrdenie o údajnom nedostatocnom odôvodnení rozsudku napadnutého odvolaním vo vztahu k otázke, ci je Komisia oprávnená pozadovat, aby strany poskytovali verejne dostupné informácie, poznamenal by som nasledujúce. Odvolatelka mylne tvrdí, ze Vseobecný súd sa s týmto tvrdením výslovne nezaoberal. Vseobecný súd ho ale vskutku skúmal z pohladu primeranosti a nevyhnutnosti pozadovaných informácií.([29]29) Skutocnost, ze rozsudok napadnutý odvolaním je v tomto smere velmi strucný, mozno vysvetlit tým, ze toto hladisko bolo vznesené v jednom jedinom bode zaloby, ktorú podala Buzzi Unicem, a odpoved, ktorú predlozila Buzzi Unicem, ho velmi nerozvíja. V týchto pasázach sa odvolatelka v podstate stazovala, ze s urcitým mnozstvom informácií "výlucne nedisponovala", a uviedla, ze Komisia mohla tieto informácie získat "samostatne". Nebolo poskytnuté ziadne vysvetlenie, dokonca ani len krátke, pokial ide o dôvody, preco by sa mal clánok 18 nariadenia c. 1/2003 vykladat tak, ze bráni Komisii ziadat o informácie, ktoré môze získat z iných zdrojov, nieto este o tom, odkial a ako by sa tieto informácie mohli získat. 72. Za týchto okolností nemozno Vseobecný súd kritizovat za to, ze sa s týmto tvrdením dôkladnejsie nezaoberal. 73. Vyjadrím sa teraz nakoniec k tomu, co povazujem za klúcovú otázku vznesenú v rámci tohto odvolacieho dôvodu: výklad a uplatnenie práva nevypovedat Vseobecným súdom. 74. Zdá sa, ze na úvod je uzitocné pripomenút, ze odôvodnenie 23 v úvodnej casti nariadenia c. 1/2003 sa odvoláva na právo podnikov nevypovedat vo svoj neprospech pri plnení rozhodnutia Komisie, ktorým sa pozadujú informácie. Toto právo uz Súdny dvor uznal, a to este predtým, nez bolo uvedené nariadenie prijaté.([30]30) Ide totiz o jednu zo základných zloziek práva urcitého podniku na obranu, ktoré treba respektovat pocas celého konania zacatého Komisiou na základe nariadenia c. 1/2003. 75. V tejto súvislosti teraz v prvom rade preskúmam, ci Vseobecný súd vylozil právo nevypovedat vo svoj neprospech prílis zuzujúco, a na druhom mieste, ci bolo toto právo v danom prípade správne uplatnené. 76. V bode 63 rozsudku napadnutého odvolaním Vseobecný súd rozhodol, ze by sa malo rozlisovat medzi otázkami podla toho, ci môzu byt klasifikované ako výlucne skutkové. Len vtedy, ked otázku nemozno kvalifikovat ako výlucne skutkovú, treba podla názoru tohto súdu overit, ci by mohla takáto otázka zahrnat priznanie dotknutého podniku, ze k poruseniu doslo, preukázanie coho je povinnostou Komisie. V nasledujúcich bodoch 64 a 65 Vseobecný súd konstatoval, ze niektoré otázky, ktoré od podniku vyzadovali, aby zhromazdil údaje, mali výlucne skutkový rozmer a ako také nemohli porusovat právo tohto podniku na obranu. 77. Ide podla môjho názoru o nesprávny výklad práva nevypovedat vo svoj neprospech. Napriek trochu nejednoznacnému zneniu odôvodnenia 23 v úvodnej casti nariadenia c. 1/2003,([31]31) skutocnost, ci urcitá otázka vyzaduje od podniku, aby poskytol len skutkové informácie (akými sú zber údajov, objasnenie skutkových okolností, opis skutocností objektívnej povahy, atd.), je dôlezitým prvkom v tomto ohlade, ale nie je nevyhnutne rozhodujúcou. Skutocnost, ze od podniku sa nepozaduje ziadna informácia subjektívnej povahy, nevylucuje moznost, ze za urcitých okolností môze byt právo podniku nevypovedat vo svoj neprospech porusené. 78. Súdny dvor opakovane odkazoval na otázky, ktoré "by mohli zahrnat jeho priznanie, ze doslo k poruseniu". Výrazy, ktoré zvolil Súdny dvor, nie sú nevýznamné. V PVC II Súdny dvor dalej spresnil test pre výpoved vo svoj neprospech: klúcové je, ci je odpoved podniku, ktorému bola táto otázka polozená, v skutocnosti rovnocenná s priznaním porusenia.([32]32) 79. Táto judikatúra znamená, ze Komisia nemôze klást otázky, odpovede na ktoré by mohli naznacovat priznanie viny zo strany dotknutého podniku. 80. Napríklad podla môjho názoru niet pochýb o tom, ze Komisia sa nesmie podnikov pýtat, ci sa ich zástupcovia na urcitom stretnutí dohodli so svojimi konkurentmi na zvýsení cien alebo súhlasili, ze nebudú sútazit na niektorých vnútrostátnych trhoch. Hoci takéto otázky by bolo mozné charakterizovat ako výlucne skutkové, zjavne by porusili právo podniku neposkytnút informácie vo svoj neprospech, pretoze odpoved by mohla byt rovnocenná s výslovným priznaním porusenia clánku 101 ZFEÚ. 81. Navrhovaný výklad práva nevypovedat vo svoj neprospech tiez podporuje judikatúra Súdneho dvora, a najmä rozsudky Orkem/Komisia, Solvay/Komisia a Komisia/SGL Carbon. Vo vsetkých týchto veciach Súdny dvor povazoval otázky, ktoré boli výlucne skutkové, za majúce charakter výpovede vo svoj neprospech, a teda neprípustné.([33]33) 82. Otázka preto môze byt v niektorých prípadoch neprípustná, pretoze odpoved na nu môze naznacovat priznanie viny, aj ked sa týka iba skutocností a vo vztahu k týmto skutocnostiam sa nepozaduje ziadne stanovisko. Vseobecný súd sa v dôsledku toho pri výklade práva nevypovedat vo svoj neprospech dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 83. O to viac, na rozdiel od toho, co Komisia naznacuje, môzu otázky porusovat právo podniku nevypovedat v prípade, ked sa od adresáta pozaduje, aby vykonal právne posúdenie alebo poskytol právne stanovisko. Tento záver velmi jasne vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 81 vyssie: ziadna z otázok vytknutých Súdnym dvorom nepozadovala, aby dotknuté podniky poskytli právne posúdenie. Skutocnost, ze otázka 1D nevyzadovala, aby odvolatelka vyjadrovala stanoviská právnej povahy, preto nevyhnutne nevylucuje moznost, ze by táto otázka mohla porusovat právo nevypovedat vo svoj neprospech. 84. Vzhladom na záver, ku ktorému som dospel, pre úplnost teraz preskúmam, ci nebolo právo nevypovedat vo svoj neprospech v posudzovanej veci nesprávne uplatnené. 85. V bode 73 rozsudku napadnutého odvolaním Vseobecný súd konstatoval, ze posúdenie, ktoré musela Buzzi Unicem v rámci otázky 1D poskytnút, v konecnom dôsledku predstavovalo "komentovanie úrovne jej ziskových rozpätí" a ze to môze "predstavovat údaj odhalujúci existenciu postupov obmedzujúcich hospodársku sútaz". Hoci znenie rozsudku napadnutého odvolaním nie je celkom jasné, zdá sa, ze konstatuje, ze odpovedou na túto otázku by bola odvolatelka v skutocnosti donútená priznat svoju úcast na predpokladaných poruseniach. 86. Vseobecný súd vsak potom konstatoval, ze aj napriek tomu, ze otázka 1D mala charakter výpovede vo svoj neprospech, mala sa tiez vziat do úvahy skutocnost, ze zalobca mohol v neskorsom stádiu správneho konania alebo v konaní o odvolaní proti právoplatnému rozhodnutiu Komisie predlozit alternatívny výklad svojej odpovede na túto otázku, a to výklad, ktorý sa môze lísit od výkladu, ktorý mohla prijat Komisia.([34]34) Z tohto dôvodu Vseobecný súd zamietol argumenty odvolatelky. 87. Úvahy Vseobecného súdu sú trochu mätúce. Skutocnost, ze Buzzi Unicem mohla tiez napadnút otázku 1D, pretoze mala charakter výpovede vo svoj neprospech, keby Komisia prijala rozhodnutie, ktorým by jej ulozila pokutu (ci uz z dôvodu neposkytnutia odpovede na túto otázku, alebo za porusenie clánku 101 ZFEÚ), neznamená, ze súdy Únie nemôzu (a nemali by) vytýkat porusenie práva tohto podniku na obranu v rámci tohto konania zo strany Komisie. Úvahy Vseobecného súdu v tomto smere by adresátovi rozhodnutia odnali jeho právo nechat tento akt preskúmat súdmi Únie, ako výslovne stanovuje clánok 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. 88. Klúcovou otázkou, na ktorú mal Vseobecný súd zamerat svoju analýzu, je v tomto kontexte tá, ci mohla byt odpoved na otázku 1D pre Buzzi Unicem rovnocenná s priznaním porusenia. 89. Zdá sa vsak, ze Vseobecný súd sa tejto otázke vyhol a nezaujal k nej jednoznacné stanovisko. Osobne som si vsimol, ze formulácia otázky 1D má istú podobnost s dvoma otázkami, ktoré Súdny dvor povazoval za neprípustné vo veciach Orkem/Komisia a Solvay/Komisia, pretoze by mohla donútit podnik, aby priznal svoju úcast na dohode zakázanej (vtedy) clánkom 85 EHS.([35]35) Ani v posudzovanom prípade nemozno jednoznacne vylúcit, ze opýtaním sa na stanovisko podniku k najlepsiemu spôsobu výpoctu stvrtrocných hrubých ziskových rozpätí sa Komisia nesnazila prinútit podnik, aby priznal svoje nekalé praktiky spocívajúce v stanovení alebo koordinácii cien s jeho konkurentmi. 90. Odhliadnuc od toho, kedze je zrejmé, ze Vseobecný súd v kazdom prípade nesprávne vylozil právo nevypovedat, nepovazujem za nevyhnutné skúmat toto hladisko hlbsie. 91. Zastávam preto názor, ze rozsudok napadnutý odvolaním by mal byt zrusený v rozsahu, v akom v bodoch 57 az 79 zamietol zalobný dôvod odvolatelky týkajúci sa porusenia jej práva nevypovedat vo svoj neprospech. Zostávajúca cast tohto odvolacieho dôvodu by mala vyhlásit za ciastocne neprípustnú a ciastocne nedôvodnú. D - Primeranost a nevyhnutnost 1. Tvrdenia úcastníkov konania 92. V rámci svojho stvrtého odvolacieho dôvodu, ktorý smeruje proti bodom 84 az 115 rozsudku napadnutého odvolaním, Buzzi Unicem uvádza, ze Vseobecný súd sa pri výklade a uplatnovaní poziadaviek nevyhnutnosti a primeranosti pozadovaných informácií v napadnutom rozhodnutí dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 93. Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod by sa mal odmietnut. Vseobecný súd správne uznal sirokú mieru volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje pri rozhodovaní, co je nevyhnutné pre jej setrenia. Zároven dodáva, ze Vseobecný súd správne uzavrel, ze napadnuté rozhodnutie bolo primerané. 2. Posúdenie 94. Tento odvolací dôvod by sa mal logicky rozdelit na dve rozlicné casti, z ktorých jedna sa týka nevyhnutnosti pozadovaných informácií a druhá celkovej primeranosti daného rozhodnutia. Zdá sa, ze skúmanie oboch castí sa totiz vzájomne doplna. Na jednej strane si preskúmanie poziadavky nevyhnutnosti vyzaduje analýzu, ci sú z pohladu Komisie konajúcej v case prijatia ziadosti pozadované informácie spôsobilé pomôct jej pri overovaní, ci k predpokladanému poruseniu doslo, a urcit jeho presnú povahu a rozsah. Na druhej strane si preskúmanie poziadavky primeranosti vyzaduje analýzu, ci pozadované informácie predstavujú z pohladu adresáta rozhodnutia Komisie neprimeranú a neprípustnú zátaz. 95. Z blizsieho skúmania tvrdení prednesených odvolatelkou v danej veci vyplýva, ze: a) odvolatelka odkazuje na obe poziadavky takmer vzdy len spolocne a b) tvrdenia prednesené odvolatelkou sú v podstate zamerané na preukázanie neprimeranej a neznesitelnej zátaze, ktorú na odvolatelku kladie napadnuté rozhodnutie. 96. Z dôvodov spocívajúcich v hospodárnosti súdneho konania sa preto nebudem samostatne zaoberat tvrdeniami, ktoré by sa mohli týkat absencie nevyhnutnosti pozadovaných informácií. Pre vseobecné úvahy o tejto otázke odkazujem na moje návrhy vo veci HeidelbergCement, body 70 az 76. 97. Budem sa teda teraz zaoberat tvrdeniami týkajúcimi sa primeranosti napadnutého rozhodnutia. 98. Na zaciatok by som rád pripomenul, ze Súdny dvor uz viackrát zdôraznil, ze potreba chránit jednotlivcov proti svojvolnému alebo neprimeranému zásahu verejných orgánov do ich súkromia vrátane prípadov, ked tieto orgány vykonávajú pravidlá hospodárskej sútaze, je vseobecnou zásadou práva Únie.([36]36) Konkrétne je vysetrovací úkon neprimeraný, ak predstavuje neprimeraný, a teda neprípustný zásah do týchto práv.([37]37) 99. Je zrejmé, ze neexistuje ziadny jednoznacný test na urcenie, ci je konkrétna ziadost o informácie adresovaná urcitému podniku neprimeraná. Len posúdenie konkrétneho prípadu, ktoré zohladnuje vsetky relevantné okolnosti, môze poskytnút odpoved na túto otázku. 100. Predovsetkým by sa pri posudzovaní primeranosti konkrétnej ziadosti o informácie mali zvázit dva proti sebe stojace prvky.([38]38) Na jednej strane váh je verejný záujem, ktorý opodstatnuje vysetrovanie Komisie, a poziadavka, aby táto institúcia získala informácie, ktoré jej umoznia plnit úlohy zverené jej Zmluvou. Cím skodlivejsie je predpokladané porusenie pre hospodársku sútaz, tým viac by mala Komisia mat právo ocakávat, ze podnik vynalozí úsilie s cielom poskytnút pozadované informácie v rámci plnenia svojej povinnosti aktívnej spolupráce. Na druhej strane váh sa nachádza mnozstvo práce, ktorú pre podnik vytvára ziadost o informácie. Cím väcsie mnozstvo práce, ktorá presmeruje pozornost zamestnancov podniku z ich bezných obchodných úloh a pridáva dalsie náklady, sa vytvára, tým viac sa bude ziadost o informácie povazovat za neprimeranú. 101. V posudzovanej veci Komisia tvrdí, ze údajné správanie odvolatelky predstavuje velmi závazné porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Únie. Napriek strohým informáciám uvedeným v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí alebo v rozhodnutí o zacatí konania, mozno zrejme súhlasit s Komisiou, ze dôsledky predpokladaných porusení pre európskych spotrebitelov by mohli byt, ak sa preukázu, obzvlást závazné.([39]39) 102. Bez ohladu na túto skutocnost, mnozstvo práce, ktoré pre odvolatelku vytvorilo napadnuté rozhodnutie (opísané ako vyvolávajúce "obzvlást významnú zátaz" v rozsudku napadnutom odvolaním)([40]40) sa javí neprimerane a zbytocne zatazujúce. 103. Nemozno vázne spochybnovat, ze napadnuté rozhodnutie pozadovalo predlozenie mimoriadneho mnozstva dát, ktoré pokrývali takmer vsetky hospodárske cinnosti odvolatelky v 12 clenských státoch pocas viac ako jedného desatrocia. 104. Buzzi Unicem uviedla, pricom Komisia jej neodporovala, ze uz len zostavenie niektorých pozadovaných údajov vytvorilo významnú pracovnú zátaz pre jej zamestnancov: niektoré z otázok ju nútili skontrolovat takmer vsetky hospodárske transakcie uzavreté v priebehu posledných 10 rokov, aby sa tak získali pozadované údaje. Niektoré z týchto údajov vsak, najmä pokial ide o starsie transakcie, uz neboli obsiahnuté v jej databázach. Odvolatelka tak musela po jednom overit tisíce financných dokumentov a potom rucne nahrat relevantné údaje do súborov Excel upravených podla pokynov Komisie. 105. Dalsí dôvod významného mnozstva práce vytvoreného napadnutým rozhodnutím spocíva vo forme, ktorú Komisia urcila na predlozenie pozadovaných informácií. V digitálnom veku môze mat totiz skutocnost, ze ziadost o informácie vyzaduje predlozenie velmi velkého mnozstva informácií, casto len druhotný význam. V mnohých prípadoch bude mnozstvo práce vytvorené ziadostou o informácie závisiet predovsetkým od spôsobu, akým Komisia vyzaduje, aby adresát tejto ziadosti informácie predlozil. Inými slovami, forma pozadovaných informácií urcená Komisiou môze byt casto to, co vytvára pre podnik najviac práce. 106. V tejto súvislosti poznamenávam, ze príloha II (podrobné pokyny k odpovediam na dotazník) a príloha III (predlohy odpovedí) napadnutého rozhodnutia spolocne predstavujú takmer 30 mimoriadne komplexných strán. Urcený formát bol mimoriadne prísny a pokyny boli výnimocne podrobné. 107. Co sa týka prísnosti tejto formy, zdôraznil by som, ze výslovná hrozba sankcií zabezpecovala, aby bola pozadovaná forma v plnej miere dodrzaná. V polícku na zaciatku dotazníka Komisia uvádza (tucným a podciarknutým písmom): "Vezmite prosím na vedomie, ze ak nasledujúce definície a pokyny nebudete respektovat, Vasa odpoved sa môze povazovat za nesprávnu alebo zavádzajúcu". 108. Pokial ide o mimoriadne podrobnú povahu pokynov, spomenul by som len prílis obozretné usmernenia týkajúce sa odpovedí, ktoré Komisia ziadala poskytnút v súbore typu Excel. Odvolatelka mohla pouzit len predlohy uvedené v prílohe III a vyzadovalo sa od nej, aby prísne dodrziavala pokyny týkajúce sa okrem iného poctu súborov, ktoré sa mali poskytnút, poctu tabuliek v kazdom súbore, názvu kazdej tabulky, skratiek, ktoré sa mali pouzit, názvov a císiel stlpcov alebo riadkov, formy dátumu a pouzívania medzier, speciálnych znakov a symbolov.([41]41) 109. Okrem toho pocetné a takmer tajomné kódy, ktoré mal adresát pouzit - ako zdôraznila Komisia, "jednotne" a v "odpovediach na vsetky otázky"([42]42) - zjavne neurobili napadnuté rozhodnutie zrozumitelnejsím ani prístupnejsím pre pouzívatela, ani neulahcili prácu podniku pri zostavovaní odpovede. 110. Mozno bezpecne povedat, ze predmetnú formu by dokonca aj skúsený obchodník na prvý pohlad vnímal ako nárocný hlavolam. 111. Ako som vysvetlil v mojich návrhoch vo veci HeidelbergCement, pojem "informácie" nemozno na úcely clánku 18 nariadenia c. 1/2003 vykladat tak, ze umoznuje Komisii pozadovat od podnikov, aby predlozili pozadované informácie v konkrétnej forme. Adresáti ziadostí o informácie sú zjavne povinní odpovedat na ziadost poskytnutím informácií, ktoré sú nielen správne a úplné, ale tiez presné a jasné. Navyse, ak sa od nich vyzaduje, aby s cielom poskytnút uzitocnú odpoved informácie usporiadali, mozno od nich tiez ocakávat vzhladom na ich povinnost aktívnej spolupráce, ze zohladnia formu pozadovanú Komisiou. Komisia vsak nemôze od podnikov pozadovat, aby vo vztahu k predkladaniu pozadovaných informácií vykonali také rozsiahle, zlozité a casovo nárocné administratívne úlohy, aby sa zdalo, ze sa na nich v konecnom dôsledku preniesla príprava konania proti nim samotným. Je napokon na Komisii, aby preukázala porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Únie.([43]43) 112. Nech je to akokolvek, bez ohladu na prípadné porusenie clánku 18 (co odvolatelka nenamieta) sa mi zdá, ze forma urcená napadnutým rozhodnutím zjavne vytvorila velmi významné mnozstvo práce pre odvolatelku. Je to este menej prijatelné z dôvodu, ze úprava formy pozadovaná Komisiou sa casto týkala údajov, ktoré uz mala Komisia k dispozícii alebo ktoré uz boli verejne dostupné. 113. Pokial ide o prvé hladisko, nemalo by sa prehliadnut, ze napadnuté rozhodnutie prislo az po odpovediach, ktoré Buzzi Unicem poskytla na základe iných obzvlást zatazujúcich ziadostí o informácie (ktoré mali formu jednoduchých ziadostí podla clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003). Tieto predchádzajúce ziadosti sa do znacnej miery týkali rovnakého druhu informácií, s niekolkými odchýlkami v podrobnostiach alebo forme. 114. Napadnuté rozhodnutie tak zaväzovalo odvolatelku - z dôvodu pozadovanej formy na predlozenie informácií - aby vyvinula dodatocné snahy len z dôvodu opätovnej úpravy údajov, ktoré uz Komisii poskytla. Nevidím dôvod pre takúto ziadost. Za týchto podmienok by bolo mozné ziadost Komisie o úpravu formy velkého objemu údajov analogicky prirovnat k ziadosti o preklad mnozstva obsiahlych dokumentov, ktoré má podnik k dispozícii, do iného jazyka. Skutocnost, ze zamestnanci Komisie by nemuseli mat potrebné jazykové znalosti, by z môjho pohladu takúto ziadost neodôvodnovala. 115. Keby Komisia vo svojej ziadosti o informácie vydanej podla clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 vypracovala svoje otázky spôsobom, akým boli formulované v napadnutom rozhodnutí, alebo keby následne akceptovala predlozenie pozadovaných informácií v inom formáte, usetrilo by to odvolatelke znacné mnozstvo práce. 116. Pokial ide o druhé hladisko, napadnuté rozhodnutie vyzadovalo, aby odvolatelka usporiadala informácie, ktoré uz boli zverejnené. Napríklad bod 10 prílohy II napadnutého rozhodnutia znie: "Vsetky penazné hodnoty musia byt vyjadrené v eurách. Ak pouzitá miestna mena nie je euro, prosím prevedte sumu na eurá podla oficiálneho výmenného kurzu uverejneného Európskou centrálnou bankou v referencnom období". Nie je jasné, preco tieto výpocty nemohli vykonat vlastní zamestnanci Komisie.([44]44) 117. Na základe vsetkých týchto dôvodov zastávam názor, ze odvolatelka správne uviedla, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatnení zásady proporcionality. Stvrtému odvolaciemu dôvodu odvolatelky by sa v dôsledku toho malo vyhoviet a rozsudok napadnutý odvolaním by sa mal preto zrusit. E - Osvedcené postupy 1. Tvrdenia úcastníkov konania 118. V rámci svojho piateho a posledného odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nepotvrdil práva odvolatelky, ktoré jej priznávajú "osvedcené postupy na predkladanie hospodárskych dôkazov a zhromazdovanie údajov v prípadoch týkajúcich sa pouzitia clánkov 101 a 102 a v prípadoch zlúcení (pracovný dokument Komisie)"([45]45) (dalej len "osvedcené postupy"). Podla odvolatelky ak sa Komisia rozhodne postupovat podla jej osvedcených postupov tým, ze s podnikom prerokuje návrh ziadosti o informácie, má potom povinnost zohladnit pripomienky alebo poziadavky podniku o objasnenie. Vseobecný súd sa v dôsledku toho dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze neprihliadol na túto povinnost. 119. Komisia tvrdí, ze táto línia argumentácie sa musí zamietnut. 2. Posúdenie 120. Bod 3.4.3 osvedcených postupov znie takto: "Ak je to primerané a uzitocné, GR pre hospodársku sútaz zasle ,návrh` ziadosti o údaje týkajúcej sa kvantitatívnych údajov, aby sa ulahcila lepsia identifikácia formy a umoznila sa základná kontrola koherencie (pozri bod 3.3.2). Úcelom návrhu ziadosti o údaje je vyzvat úcastníkov konania, aby navrhli zmeny, ktoré by mohli zmiernit zatazenie spojené s dodrziavaním predpisov pri poskytovaní nevyhnutných informácií. Prípadné zúzenie rozsahu tejto ziadosti o údaje mozno prijat len v prípade, ze nevznikne riziko skodlivého zásahu do vysetrovania a môze najmä v prípadoch zlúcení vyvolat skrátenie lehoty na odpoved oproti tomu, ako sa pôvodne predpokladalo." 121. Zastávam názor, ze Vseobecný súd správne pripomenul judikatúru, ktorá uvádza, ze ked Komisia vydá orientacné pravidlo správania s vonkajsími úcinkami, nemôze sa od neho v jednotlivých prípadoch odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Ako vsak Vseobecný súd zároven uviedol, osvedcené postupy jasne stanovujú moznost, aby Komisia zvázila pripomienky "ak je to primerané a uzitocné" a postupovala podla pripomienok podniku, ak "nevznikne riziko skodlivého zásahu do vysetrovania".([46]46) 122. Znenie osvedcených postupov ma teda nemôze priviest k záveru, ze Komisia mala v úmysle prijat v tomto bode jasnú a jednoznacnú líniu správania. 123. Este dôlezitejsie sa mi zdá, ze je nelogické argumentovat, ze sa Komisia zaslaním návrhu rozhodnutia prípadným adresátom zaväzuje postupovat podla pripomienok, ktoré predlozia. Neexistuje ziadne odôvodnenie pre takýto argument, ani nie je logický. Nevidím ziadnu inú moznú povinnost Komisie, ktorá by vyplývala z bodu 3.4.3 osvedcených postupov, nez povinnost riadne vziat do úvahy pripomienky predlozené podnikmi, s ktorými sa radila. V tejto súvislosti Buzzi Unicem neponúkla ziadny konkrétny prvok preukazujúci, ze by Komisia nevenovala dostatocnú pozornost jej vyjadreniu. 124. Nakoniec tiez poznamenávam, ze body 7 a 8 osvedcených postupov jasne naznacujú, ze Komisia môze menit svoj prístup v rámci týchto postupov a ze nie je cielom dokumentu vyvolávat nové právne úcinky ani menit rozhodovaciu prax Komisie. Navyse nezáväzný charakter osvedcených postupov dalej potvrdzuje skutocnost, ze boli vydané iba ako "pracovný dokument útvarov" Generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz, a nie ako dokument, ktorý by mala prijat celá Komisia (t. j. ktorý by malo schválit kolégium komisárov). Osvedcené postupy v skutocnosti neboli zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Hoci by sa dalo zamysliet nad tým, preco Komisia zverejnuje oznámenia, ktorých hodnotu potom bagatelizuje, ked na tieto oznámenia poukazuje v súdnom konaní iný úcastník konania, faktom zostáva, ze osvedcené postupy zjavne nemali za ciel stanovit záväzné pravidlá. 125. Z vyssie uvedených dôvodov zastávam názor, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze odmietol zalobný dôvod odvolatelky týkajúci sa porusenia osvedcených postupov. Piaty odvolací dôvod preto treba zamietnut. VI - Dôsledky posúdenia 126. Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Súdny dvor zrusí rozsudok Vseobecného súdu, ak je odvolanie dôvodné. Pokial to stav konania dovoluje, môze sám právoplatne rozhodnút o veci samej. Môze tiez vrátit vec Vseobecnému súdu. 127. Dospel som k záveru, ze trom z piatich odvolacích dôvodov, ktoré predlozila odvolatelka, by sa malo scasti alebo v celku vyhoviet a rozsudok napadnutý odvolaním by sa mal preto zrusit. 128. Vzhladom na dostupné informácie o skutkovom stave a na výmenu názorov v konaní pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom sa domnievam, ze Súdny dvor môze sám právoplatne rozhodnút o veci samej. 129. Vo svojej zalobe pred Vseobecným súdom Buzzi Unicem predlozila pät zalobných dôvodov na podporu svojho návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia. 130. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy sa domnievam, napadnuté rozhodnutie bolo protiprávne z dvoch hlavných dôvodov: obsahovalo nedostatocné odôvodnenie, pokial ide o úcel ziadosti (pozri body 23 az 49 týchto návrhov) a nesplnalo poziadavku primeranosti (pozri body 94 az 117 týchto návrhov). Kazdé z týchto právnych pochybení je samo osebe postacujúce na zrusenie celého rozhodnutia. V dôsledku toho si nemyslím, ze je nevyhnutné skúmat, ci sú opodstatnené aj ostatné dôvody predlozené odvolatelkou v prvom stupni. VII - Trovy konania 131. Podla clánku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 132. Ak bude Súdny dvor súhlasit s mojím posúdením odvolania, v súlade s clánkami 137, 138 a 184 rokovacieho poriadku by mala Komisia nahradit trovy prvostupnového, ako aj odvolacieho konania. VIII - Návrh 133. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: - zrusil rozsudok Vseobecného súdu zo 14. marca 2014 vo veci T-297/11, Buzzi Unicem SpA/Komisia, - zrusil rozhodnutie Komisie K(2011) 2356 v konecnom znení prijaté 30. marca 2011 v konaní podla clánku 18 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 (vec 39520 - Cement a výrobky súvisiace s cementom), - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na oboch stupnoch konania. __________________________________________________________________ [47]1 - Jazyk prednesu: anglictina. __________________________________________________________________ [48]2 - Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). __________________________________________________________________ [49]3 - Veci HeidelbergCement AG/Komisia (C-247/14 P), Schwenk Zement/Komisia (C-248/14 P) a Italmobiliare/Komisia (C-268/14 P). __________________________________________________________________ [50]4 - Nariadenie Komisie zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 a 82 Zmluvy o zalození ES (Ú. v. EÚ L 123, s. 18). __________________________________________________________________ [51]5 - EU:T:2014:122. __________________________________________________________________ [52]6 - C-247/14 P, body 22 az 27. __________________________________________________________________ [53]7 - Pozri rozsudok Nexans a Nexans France/Komisia (C-37/13 P, EU:C:2014:2030, body 31 a 32 a citovanú judikatúru). __________________________________________________________________ [54]8 - Tamze, body 34 az 37 a citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [55]9 - Clánok 18 nariadenia c. 1/2003 uvádza, ze rozhodnutie "urcí právny základ a úcel ziadosti, specifikuje aké informácie sa pozadujú a stanoví lehotu, pocas ktorej majú byt informácie poskytnuté". Clánok tejto smernice uvádza, ze rozhodnutie "vymedzuje predmet a úcel inspekcie, stanovuje dátum, kedy má zacat". __________________________________________________________________ [56]10 - Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Nexans a Nexans France/Komisia (C-37/13 P, EU:C:2014:223, body 35 az 38). __________________________________________________________________ [57]11 - Body 45 a 36 rozsudku napadnutého odvolaním. __________________________________________________________________ [58]12 - Porovnaj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci BPB Industries a British Gypsum/Komisia (C-310/93 P, EU:C:1994:408, bod 22). __________________________________________________________________ [59]13 - Porovnaj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Lenz vo veci SITPA (C-27/90, EU:C:1990:407, bod 59). __________________________________________________________________ [60]14 - Pozri judikatúru, na ktorú sa odkazuje v bode 26 vyssie. __________________________________________________________________ [61]15 - Porovnaj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Nexans a Nexans France/Komisia (C-37/13 P, EU:C:2014:223, bod 52). __________________________________________________________________ [62]16 - Pre viac podrobností pozri moje návrhy vo veci HeidelbergCement/Komisia (C-247/14 P, body 46 a 47). __________________________________________________________________ [63]17 - Otázka 1D, pozri bod 85 nizsie. __________________________________________________________________ [64]18 - Pozri moje návrhy vo veci HeidelbergCement/Komisia (C-247/14 P, body 138 az 146). __________________________________________________________________ [65]19 - Pozri body 73 az 91 nizsie. __________________________________________________________________ [66]20 - Pozri moje návrhy vo veci HeidelbergCement/Komisia (C-247/14 P, bod 50). __________________________________________________________________ [67]21 - C-247/14 P, body 52 az 54. __________________________________________________________________ [68]22 - Porovnaj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci SEP/Komisia (C-36/92 P, EU:C:1993:928, bod 30). __________________________________________________________________ [69]23 - Pozri rozsudok Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia (C-385/07 P, EU:C:2009:456, bod 163 a citovanú judikatúru). __________________________________________________________________ [70]24 - Pozri v tomto zmysle rozsudok Chalkor/Komisia (C-386/10 P, EU:C:2011:815, body 65 a 66). __________________________________________________________________ [71]25 - T-296/11, EU:T:2014:121, body 41 az 56. __________________________________________________________________ [72]26 - Bod 45 rozsudku napadnutého odvolaním. __________________________________________________________________ [73]27 - Podla môjho názoru preto nie je na Súdnom dvore, aby preveril, ci sú otázky 5S, 5R, 5T a 5V spojené výlucne so skutkovými okolnostami, co sa mi v kazdom prípade zdá len tazko spochybnitelné. __________________________________________________________________ [74]28 - Porovnaj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Darmon vo veci Orkem/Komisia (374/87, EU:C:1989:207, bod 55). __________________________________________________________________ [75]29 - Pozri body 87 a 88 rozsudku napadnutého odvolaním. __________________________________________________________________ [76]30 - Pozri najmä rozsudky Orkem/Komisia (374/87, EU:C:1989:387, bod 35) a Solvay/Komisia (27/88, EU:C:1989:388, bod 32). __________________________________________________________________ [77]31 - Ako bolo spomenuté, odôvodnenie 23 odkazuje na "skutkové otázky". Tazkosti pri hladaní najlepsích slov na oznacenie typu otázok, ktoré vzhladom na svoj skutkový obsah nemôzu porusit právo nevypovedat vo svoj neprospech, sú zjavné aj z judikatúry. Pozri judikatúru uvedenú v poznámke pod ciarou 94 mojich návrhov vo veci HeidelbergCement/Komisia (C-247/14 P). __________________________________________________________________ [78]32 - Rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia [C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, EU:C:2002:582 (dalej len "PVC II"), bod 273] (kurzívou zvýraznil generálny advokát). __________________________________________________________________ [79]33 - Pozri moje návrhy vo veci HeidelbergCement/Komisia (C-247/14 P, bod 157). __________________________________________________________________ [80]34 - Bod 74 rozsudku napadnutého odvolaním. __________________________________________________________________ [81]35 - Pozri najmä rozsudky Orkem/Komisia (374/87, EU:C:1989:387, bod 39) a Solvay/Komisia (27/88, EU:C:1989:388, bod 36). __________________________________________________________________ [82]36 - Pozri rozsudky Hoechst/Komisia (46/87 a 227/88, EU:C:1989:337, bod 19) a Roquette Frčres (C-94/00, EU:C:2002:603, body 27, 50 a 52). __________________________________________________________________ [83]37 - Pozri v tomto zmysle rozsudok Roquette Frčres (C-94/00, EU:C:2002:603, body 76 a 80 a citovanú judikatúru). __________________________________________________________________ [84]38 - Dalsími prvkami sú okrem iných povaha úcasti dotknutého podniku, význam vyhladávaných dôkazov a mnozstvo a typ uzitocných informácií, o ktorých sa Komisia domnieva, ze nimi dotknutý podnik disponuje. __________________________________________________________________ [85]39 - Beriem do úvahy okrem iného pocet spolocností, ktorých sa to týka, geografický rozsah predpokladaných porusení a kvalifikované obmedzenia obsiahnuté v predpokladaných dohodách. __________________________________________________________________ [86]40 - Bod 129 rozsudku napadnutého odvolaním. __________________________________________________________________ [87]41 - Pozri body 2, 6, 7, 8, 9, 13, 14 a 15 prílohy III. Pre podobne komplexné pokyny pozri tiez okrem iného otázku 1A a otázku 2 v prílohe II. __________________________________________________________________ [88]42 - Pozri body 16 a 17 prílohy II. __________________________________________________________________ [89]43 - Pozri clánok 2 nariadenia c. 1/2003. __________________________________________________________________ [90]44 - Porovnaj moje návrhy vo veci HeidelbergCement/Komisia (C-247/14 P, bod 120). __________________________________________________________________ [91]45 - Dokument zverejnený na internetovej stránke Generálneho riaditelstva pre hospodársku sútaz, Európska komisia. __________________________________________________________________ [92]46 - Pozri body 140 a 141 rozsudku napadnutého odvolaním a citovanú judikatúru. References 1. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref1 48. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref2 49. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref3 50. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref4 51. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref5 52. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref6 53. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref7 54. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref8 55. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref9 56. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref10 57. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref11 58. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref12 59. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref13 60. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref14 61. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref15 62. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref16 63. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref17 64. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref18 65. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref19 66. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref20 67. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref21 68. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref22 69. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref23 70. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref24 71. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref25 72. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref26 73. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref27 74. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref28 75. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref29 76. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref30 77. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref31 78. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref32 79. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref33 80. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref34 81. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref35 82. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref36 83. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref37 84. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref38 85. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref39 86. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref40 87. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref41 88. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref42 89. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref43 90. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref44 91. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref45 92. file:///tmp/lynxXXXX9gXtm9/L90481-1255TMP.html#Footref46