NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NILS WAHL prednesené 15. októbra 2015 ( [1]1 ) Vec C-247/14 P HeidelbergCement AG proti Európskej komisii "Odvolanie -- Trh s cementom a výrobkami súvisiacimi s cementom -- Clánok 18 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 -- Právomoc Komisie pozadovat informácie -- Odôvodnenie -- Nevyhnutnost pozadovanej informácie -- Forma pozadovanej informácie -- Proporcionalita ziadosti -- Výpoved vo svoj neprospech" 1. Aké sú podmienky a hranice právomoci Komisie rozhodnutím pozadovat od podnikov poskytnutie informácií v kontexte vysetrovania, ktoré sa týka mozného porusenia pravidiel hospodárskej sútaze EÚ? 2. Ide v podstate o klúcové otázky vznesené odvolaním, ktoré podala HeidelbergCement AG (dalej len "HeidelbergCement" alebo "odvolatelka") proti rozsudku Vseobecného súdu HeidelbergCement/Komisia ([2]T-302/11, [3]EU:T:2014:128), v ktorom súd zamietol zalobu o neplatnost podanú proti rozhodnutiu Komisie prijatému podla clánku 18 ods. 3 nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [4]2 ), ktoré od tejto spolocnosti pozadovalo, aby poskytla znacné mnozstvo informácií. 3. Do znacnej miery podobné otázky boli polozené tromi dalsími odvolaniami podanými inými spolocnostami pôsobiacimi na trhu cementu proti trom rozsudkom Vseobecného súdu, v ktorých tento súd tiez z väcsej casti zamietol ich zaloby proti rozhodnutiam Komisie rovnocenným s rozhodnutím, ktoré napadla HeidelbergCement. Dnes prednesiem svoje návrhy aj v týchto ostatných troch konaniach. ( [5]3 ) Tieto návrhy by sa preto mali vykladat v spojení s uvedenými návrhmi. I - Právny rámec 4. Odôvodnenie 23 nariadenia c. 1/2003 stanovuje: "Komisia by mala byt oprávnená v rámci spolocenstva pozadovat, aby jej boli takéto informácie poskytnuté, pretoze je to potrebné na odhalenie kazdej dohody alebo zosúladeného postupu zakázaných [clánkom 101 ZFEÚ], ako aj zneuzívania dominantného postavenia zakázaného [clánkom 102 ZFEÚ]. Pri plnení rozhodnutia Komisie nemôzu byt podniky nútené, aby pripustili, ze spáchali priestupok, ale sú v kazdom prípade povinné odpovedat podla skutocnosti na otázky [na skutkové otázky - neoficiálny preklad] a poskytnút dokumenty, dokonca aj ked tieto informácie môzu byt pouzité proti nim alebo proti inému podniku ako dôkaz o porusení." 5. Clánok 18 ("Ziadost o informácie") nariadenia c. 1/2003 v relevantnej casti stanovuje: "1. Na plnenie povinností prenesených na Komisiu týmto nariadením môze Komisia jednoduchou ziadostou alebo rozhodnutím poziadat podniky a zdruzenia podnikov o poskytnutie vsetkých nevyhnutných informácií. 2. Ked je poslaná jednoduchá ziadost o informácie podniku alebo zdruzeniu podnikov, Komisia urcí právny základ a úcel ziadosti, specifikuje aké informácie sa pozadujú a stanoví lehotu, pocas ktorej majú byt informácie poskytnuté, a pokuty podla clánku 23 za poskytnutie nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií. 3. Ked Komisia ziada podnik alebo zdruzenie podnikov o poskytnutie informácií formou rozhodnutia, stanoví právny základ a úcel ziadosti, specifikuje aké informácie sa pozadujú a stanoví casový limit, pocas ktorého majú byt informácie poskytnuté. Uvedie tiez pokuty podla clánku 23 a upozorní alebo ulozí pokuty podla clánku 24. Dalej upozorní na právo vzniest námietky proti rozhodnutiu pred Súdnym dvorom. ..." II - Skutkové okolnosti konania 6. V rokoch 2008 a 2009 Komisia konajúca na základe clánku 20 nariadenia c. 1/2003 vykonala viacero inspekcií v priestoroch niekolkých spolocností pôsobiacich v oblasti cementárskeho priemyslu vrátane spolocnosti HeidelbergCement. Po týchto inspekciách nasledovali v rokoch 2009 a 2010 viaceré ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 7. Listom z 8. novembra 2010 Komisia oznámila spolocnosti HeidelbergCement svoj zámer zaslat jej rozhodnutie o ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a informovala ju o návrhu dotazníka, ktorý plánovala prilozit k tomuto rozhodnutiu. HeidelbergCement predlozila svoje pripomienky Komisii 16. novembra 2010. 8. Dna 6. decembra 2010 Komisia informovala HeidelbergCement, ze sa proti nej, ako aj proti dalsím siedmim podnikom rozhodla zacat konanie podla clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 a clánku 2 nariadenia (ES) c. 773/2004 ( [6]4 ) pre predpokladané porusenia clánku 101 ZFEÚ zahrnajúce obmedzenie dovozu v EHS s pôvodom v krajinách mimo EHS, rozdelenie trhov, koordináciu cien a s tým súvisiace protisútazné postupy na trhu s cementom a výrobkami súvisiacimi s cementom. 9. Dna 30. marca 2011 Komisia prijala rozhodnutie K(2011) 2361 v konecnom znení v konaní podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 (vec 39520 - Cement a výrobky súvisiace s cementom) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 10. Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003 môze na plnenie povinností, ktoré sú jej podla tohto nariadenia ulozené, jednoduchou ziadostou alebo rozhodnutím poziadat podniky a zdruzenia podnikov o poskytnutie vsetkých nevyhnutných informácií (odôvodnenie 3 napadnutého rozhodnutia). Po tom, ako Komisia pripomenula, ze zalobca bol informovaný o jej úmysle prijat rozhodnutie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a ze zalobca podal svoje pripomienky k návrhu dotazníka (odôvodnenia 4 a 5 napadnutého rozhodnutia), Komisia rozhodnutím poziadala zalobcu, aby odpovedal na dotazník nachádzajúci sa v prílohe I. Príloha I mala 94 strán a pozostávala z 11 okruhov otázok (odôvodnenie 6 napadnutého rozhodnutia). Pokyny týkajúce sa odpovedí na tento dotazník boli uvedené v prílohe II tohto rozhodnutia, zatial co predlohy odpovedí sa nachádzali v jeho prílohe III. 11. Komisia tiez pripomenula údajné porusenia (odôvodnenie 2 napadnutého rozhodnutia), ktoré sa opisujú takto: "údajné porusenia sa týkajú obmedzení obchodných tokov v Európskom hospodárskom priestore (EHS) vrátane obmedzení dovozu v EHS s pôvodom v krajinách mimo EHS, rozdelení trhov, koordinácií cien a s tým súvisiacich protisútazných postupov na trhu s cementom a výrobkami súvisiacimi s cementom". S odkazom na povahu a rozsah pozadovaných informácií, ako aj na závaznost údajných porusení pravidiel hospodárskej sútaze Komisia povazovala za vhodné ulozit odvolatelke lehotu 12 týzdnov na zodpovedanie prvých 10 okruhov otázok a lehotu 2 týzdnov na zodpovedanie 11. okruhu (odôvodnenie 8 napadnutého rozhodnutia). 12. Výroková cast napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 HeidelbergCement so svojimi dcérskymi spolocnostami sídliacimi v Európskej únii a priamo alebo nepriamo kontrolovanými HeidelbergCement poskytne informácie uvedené v prílohe I tohto rozhodnutia vo forme pozadovanej v prílohe II a prílohe III tohto rozhodnutia v lehote dvanástich týzdnov, ktorá bola ulozená na poskytnutie odpovede na otázky 1 - 10, a v lehote dvoch týzdnov na otázku 11, pocínajúc dátumom oznámenia tohto rozhodnutia. Vsetky prílohy tvoria neoddelitelnú súcast tohto rozhodnutia. Clánok 2 HeidelbergCement so svojimi dcérskymi spolocnostami sídliacimi v Európskej únii a priamo alebo nepriamo kontrolovanými HeidelbergCement je adresátom tohto rozhodnutia." 13. Po prevzatí napadnutého rozhodnutia HeidelbergCement poziadala o predlzenie lehoty na zodpovedanie niektorých okruhov otázok. Po prvotnom zamietnutí tejto ziadosti a po dalsej ziadosti spolocnosti HeidelbergCement Komisia predlzila odvolatelke lehotu na zodpovedanie prvých 10 okruhov otázok o dalsích 5 týzdnov. 14. Dna 18. apríla, 6. mája a 2. augusta 2011 HeidelbergCement poskytla svoje odpovede na dotazník zaslaný Komisiou. III - Konanie na Vseobecnom súde a rozsudok napadnutý odvolaním 15. Návrhom podaným 10. júna 2011 HeidelbergCement ziadala Vseobecný súd, aby zrusil napadnuté rozhodnutie. 16. Samostatným návrhom zo 17. júna 2011 HeidelbergCement ziadala Vseobecný súd, aby odlozil výkon napadnutého rozhodnutia. Uznesením z 29. júna 2011 predseda Vseobecného súdu zamietol tieto návrhy. 17. Rozsudkom zo 14. marca 2014 vo veci T-302/11, HeidelbergCement/Komisia (dalej len "rozsudok napadnutý odvolaním") ( [7]5 ), Vseobecný súd zamietol zalobu a ulozil spolocnosti HeidelbergCement povinnost nahradit trovy konania. IV - Konanie pred Súdnym dvorom a návrh úcastníka konania 18. Vo svojom odvolaní dorucenom Súdnemu dvoru 20. mája 2014 HeidelbergCement tvrdí, ze Súdny dvor by mal: -- zrusit rozsudok vo veci T-302/11, -- zrusit rozhodnutie Komisie K(2011) 2361 v konecnom znení prijaté v konaní podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 (vec 39520 - Cement a výrobky súvisiace s cementom), -- subsidiárne vrátit vec Vseobecnému súdu na opätovné prejednanie, -- zaviazat Komisiu na náhradu trov konania v oboch stupnoch. 19. Komisia tvrdí, ze Súdny dvor by mal: -- odvolanie zamietnut, -- subsidiárne zamietnut zalobu v prípade zrusenia rozsudku vo veci T-302/11, -- zaviazat HeidelbergCement na náhradu trov konania. 20. HeidelbergCement a Komisia predniesli ústne vyjadrenia na pojednávaní, ktoré sa uskutocnilo 3. júna 2015. V - Posúdenie odvolacích dôvodov 21. HeidelbergCement uvádza vo svojom odvolaní sedem odvolacích dôvodov. Skôr nez vsak pristúpim k analýze podstaty týchto dôvodov, v krátkosti opísem niektoré klúcové hladiská rezimu zavedeného nariadením c. 1/2003, pokial ide o ziadosti Komisie o informácie. A - Úvod 22. Nariadenie c. 1/2003 priznáva Komisii rozsiahle vysetrovacie právomoci. ( [8]6 ) Úcelom týchto právomocí je umoznit uvedenej institúcii vykonávat svoju povinnost podla Zmlúv o EÚ s cielom zabezpecit, aby sa pravidlá hospodárskej sútaze uplatnovali v Európskej únii úcinne a jednotne. ( [9]7 ) Na tento úcel Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri rozhodovaní po prvé, ci vyuzit tieto právomoci, ( [10]8 ) a ak áno, kedy je vhodný cas tak urobit, ( [11]9 ) a presetrit relevantné skutocnosti. ( [12]10 ) 23. Táto miera volnej úvahy vsak nie je neobmedzená. Pri výkone svojich vysetrovacích právomocí musí totiz Komisia dodrziavat vseobecné právne zásady a základné práva uznané v práve Únie. ( [13]11 ) Osobitný význam z nich má poziadavka chránit práva podnikov na obranu v priebehu celého procesu ( [14]12 ) vrátane práva odopriet za urcitých podmienok výpoved. ( [15]13 ) 24. Okrem toho Súdny dvor uz viackrát zdôraznil, ze potreba chránit jednotlivcov proti svojvolnému alebo neprimeranému zásahu verejných orgánov do ich súkromia vrátane prípadov, ked tieto orgány vykonávajú pravidlá hospodárskej sútaze, je vseobecnou zásadou práva Únie. ( [16]14 ) Vysetrovací úkon je svojvolný, ak je vykonaný v situácii, ked nie sú dané skutocnosti, ktoré by odôvodnovali zásah do základných práv podniku, ( [17]15 ) a neprimeraný, ak predstavuje nadmerný, a teda neprípustný zásah do týchto práv. ( [18]16 ) 25. Pokial ide o právomoc Komisie pozadovat informácie formou rozhodnutia, je jasné, ze Komisia môze svoje rozhodnutie urcit podniku, ktorý by mohol disponovat relevantnými informáciami, bez ohladu na jeho úcast na predpokladanom porusení práva. Toto právo zahrna právo pozadovat od spolocností, aby poskytli odpovede na konkrétne otázky a sprístupnili dokumenty, ktorými disponujú. ( [19]17 ) Pozadované informácie musia byt "nevyhnutné", aby mohla Komisia vykonat clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. 26. V prípade, ze dôkazné bremeno o porusení pravidiel hospodárskej sútaze Únie znása Komisia, ( [20]18 ) podniky podliehajúce vysetrovacím úkonom sú povinné aktívne spolupracovat s touto institúciou. ( [21]19 ) 27. Aby mohli tieto podniky posúdit rozsah ich povinnosti spolupráce a pri súcasnej ochrane ich práva na obranu, ( [22]20 ) musí Komisia v rozhodnutí urcit právny základ a úcel ziadosti. ( [23]21 ) 28. V tomto kontexte budem teraz posudzovat odvolacie dôvody, ktoré odvolatelka uvádza. B - Odvolacie dôvody 1. Úcel ziadosti o informácie a) Tvrdenia úcastníkov konania 29. V rámci prvého odvolacieho dôvodu, ktorý smeruje proti bodom 23 az 43 a 47 rozsudku napadnutého odvolaním, HeidelbergCement uvádza, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil a nesprávne uplatnil clánok 18 nariadenia c. 1/2003, ked zamietol zalobu, v ktorej táto spolocnost namietala nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Konkrétne sporné rozhodnutie nebolo podla odvolatelky dostatocne podrobné, pokial ide o povahu údajných porusení, ako aj dotknuté výrobky a geografické trhy. HeidelbergCement takisto tvrdí, ze Vseobecný súd v tejto súvislosti neuviedol primerané dôvody. 30. Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod by sa mal odmietnut. Komisia zdôraznuje, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia bolo konanie stále len v pociatocnej fáze. Ziadost o informáciu nemôze obsahovat podrobnosti, ktoré sa vyzadujú pre rozhodnutia prijímané na konci vysetrovania, ako napríklad oznámenie o výhradách. b) Posúdenie 31. Na zaciatok treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 296 ZFEÚ prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala tak, aby dotknuté osoby mohli pochopit dôvody jeho prijatia a súdy Únie ich mohli preskúmat. Poziadavka odôvodnenia sa musí posúdit vzhladom na vsetky okolnosti prejednávanej veci. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa musí posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext a na vsetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblast. ( [24]22 ) 32. Pokial ide o rozhodnutia, ktorými sa nariaduje inspekcia podla clánku 20 nariadenia c. 1/2003, Súdny dvor nedávno potvrdil, ze Komisia nie je povinná oznámit adresátovi rozhodnutia o inspekcii vsetky informácie týkajúce sa predpokladaných porusení, ktoré má k dispozícii, ani dôkladne právne kvalifikovat tieto porusenia, pokial jasne uvedie domnienky, ktoré má v úmysle preverit. Povinnostou Komisie je síce co najpresnejsie vo svojom rozhodnutí oznacit to, co sa inspekciou hladá, a podklady, ktoré sa majú preverit, nie je vsak naopak nevyhnutné, aby rozhodnutie o inspekcii uvádzalo presné ohranicenie dotknutého trhu ani presnú právnu kvalifikáciu predpokladaných porusení alebo urcenie obdobia, pocas ktorého k týmto poruseniam doslo, pod podmienkou, ze toto rozhodnutie o inspekcii obsahuje uz spomenuté podstatné nálezitosti. Inspekcie sa totiz vykonávajú na zaciatku setrenia, a preto Komisia este nemá v danej fáze k dispozícii presné informácie z uvedených hladísk. Hlavným cielom inspekcie je práve zhromazdenie dôkazov týkajúcich sa predpokladaného porusenia, aby mohla Komisia preverit svoje podozrenia a zaujat konkrétnejsie právne stanovisko. ( [25]23 ) 33. Zdá sa mi, ze tieto zásady sú uplatnitelné analogicky na rozhodnutia o ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. Oba akty zjavne sledujú rovnaký ciel a zahrnajú úkony vedúce k objasnovaniu skutocností. Hoci neznejú úplne rovnako, relatívna podobnost týchto dvoch ustanovení, zdá sa, podporuje ich jednotný výklad. ( [26]24 ) 34. V tomto kontexte je zásadnou otázkou, ci Vseobecný súd správne preskúmal primeranost odôvodnenia obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí. Inými slovami, otázka je takáto: s prihliadnutím na fázu konania, v ktorej bolo napadnuté rozhodnutie prijaté, je sporné odôvodnenie dostatocne jasné, aby na jednej strane umoznilo adresátovi uplatnovat svoje práva na obranu a posúdit svoju povinnost spolupracovat s Komisiou, a na druhej strane umoznilo súdne preskúmanie zo strany súdov Únie? 35. Myslím si, ze na túto otázku by sa malo odpovedat záporne. 36. Odvolatelka kritizuje tri prvky odôvodnenia: a) opis predpokladaných porusení; b) geografický rozsah a c) výrobky, ktorých sa porusenie týka. Je skutocne pravda, ze kazdý z týchto prvkov je formulovaný - slovami Vseobecného súdu - "velmi vseobecnými termínmi, ktoré by zniesli väcsiu presnost a [opodstatnujú] kritiku v tomto smere". ( [27]25 ) 37. Pokial ide o predpokladané porusenia, bod 2 napadnutého rozhodnutia uvádza: "údajné porusenia sa týkajú obmedzení obchodných tokov..., vrátane obmedzení dovozu..., rozdelení trhov, koordinácií cien a s tým súvisiacich protisútazných postupov". Tento opis mozných porusení sa zdá nielen úplne nejasný ("obmedzenia obchodných tokov", "vrátane obmedzení dovozu"), ale tiez vseobecný ("súvisiace protisútazné postupy"). Odkaz na "rozdelenie trhu" a "koordináciu cien" vo svojej vseobecnosti velmi nevymedzuje s väcsou presnostou povahu správania, ktoré je predmetom podozrenia Komisie. Väcsina kartelov totiz zahrna prvky rozdelenia trhu a urcovania cien. Zdá sa, ze tento opis v praxi zachytáva drvivú väcsinu typov dohôd zakázaných clánkom 101 ZFEÚ. 38. Co sa týka geografického rozsahu predpokladaných porusení, napadnuté rozhodnutie spomína obmedzenia obchodných tokov v EHP vrátane obmedzení na dovoz v EHP z krajín mimo EHP. Je pravda, ze geografická zlozka relevantného trhu sa nemusí v rozhodnutí podla clánku 18 definovat, ( [28]26 ) avsak malo by byt mozné uviest nejaký odkaz aspon na niektoré z dotknutých státov. Najmä nie je jasné, ci je trhom, ktorý môze byt dotknutý, celý EHP alebo iba jeho casti, a ak áno, ktoré. 39. Nakoniec napadnuté rozhodnutie je este vyhýbavejsie, pokial ide o urcenie výrobkov, ktoré sú predmetom vysetrovania. V skutocnosti je iba cement oznacený ako relevantný výrobok, pretoze, pokial ide o zvysok, rozhodnutie odkazuje na "výrobky súvisiace s cementom". Opät platí, ze tento opis je nielen velmi nejasný (ako úzko musia výrobky "súvisiet" s cementom?), ale môze zahrnat vsetky typy výrobkov, vo vztahu ku ktorým odvolatelka pôsobí (ako predávajúca alebo ako kupujúca). 40. Podla Vseobecného súdu ( [29]27 ) nedostatok podrobností v napadnutom rozhodnutí ciastocne zmiernuje skutocnost, ze výslovne odkazuje na rozhodnutie Komisie o zacatí konania, ktoré zahrnalo dodatocné informácie o geografickom rozsahu predpokladaných porusení a type výrobkov, na ktoré sa vztahuje. 41. HeidelbergCement popiera, ze nedostatky napadnutého rozhodnutia môze napravit jednoduchý odkaz na predchádzajúce rozhodnutie, a poukazuje na to, ze v kazdom prípade aj rozhodnutie o zacatí konania trpí rovnakým nedostatkom podrobností. 42. Podla môjho názoru akty Únie ukladajúce povinnosti, ktoré zasahujú do súkromnej sféry jednotlivcov alebo podnikov a ktoré sú v prípade, ze neboli dodrzané, spojené s rizikom znacných financných sankcií, by mali v zásade mat samostatné odôvodnenie. ( [30]28 ) Je totiz dôlezité umoznit týmto jednotlivcom alebo podnikom pochopit dôvody tohto aktu bez nadmerného výkladového úsilia, ( [31]29 ) aby mohli úcinne a vcas uplatnovat svoje práva. To platí najmä pre akty, ktoré zahrnajú výslovné odkazy na predchádzajúce akty obsahujúce iné odôvodnenie. Prípadný významný rozdiel medzi týmito dvoma aktmi môze byt pre adresáta zdrojom neistoty. 43. Bez ohladu na vyssie uvedené zastávam názor, ze výnimocne v prejednávanej veci mal Vseobecný súd pravdu v tom, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa môze vykladat v spojení s odôvodnením obsiahnutým v rozhodnutí o zacatí konania. Obe rozhodnutia boli prijaté v rámci toho istého vysetrovania a zjavne sa týkajú toho istého predpokladaného porusenia. Boli tiez prijaté v krátkom casovom rozpätí. Este dôlezitejsie je, ze sa zdá, ze medzi odôvodneniami obsiahnutými v oboch rozhodnutiach nie je ziadny významný rozdiel. Preto zastávam názor, ze v tomto prípade mozno prvé rozhodnutie povazovat za "kontext" druhého rozhodnutia, ktorý adresát nemohol ignorovat. ( [32]30 ) 44. Ak je vsak pravda, ze prvé rozhodnutie obsahovalo podrobnejsie informácie o geografickom rozsahu predpokladaného porusenia (s vysvetlením, ze tieto porusenia sa vztahujú na Rakúsko, Belgicko, Ceskú republiku, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Spanielsko a Spojené královstvo), nebolo rovnako presné, pokial ide o povahu týchto porusení a výrobky, na ktoré sa vztahuje. Najmä vysvetlenie pojmu "cement a výrobky súvisiace s cementom" uvedené v poznámke pod ciarou na strane 4 tohto rozhodnutia sa môze vztahovat na velmi siroký a rôznorodý okruh výrobkov. 45. Vzhladom na to zastávam názor, ze skutocnost, ze odôvodnenie môze byt prílis vseobecné alebo istým spôsobom nejasné vo vztahu k niektorým hladiskám, nevedie k neplatnosti, ak zvysok tohto rozhodnutia umoznuje, aby adresát a súdy Únie s dostatocnou presnostou porozumeli, aké informácie Komisia vyhladáva a z akých dôvodov. ( [33]31 ) Predmet polozených otázok totiz môze, aj ked len nepriamo alebo implicitne, ozrejmit odôvodnenie, ktoré mohlo byt vypracované s nedostatocnou presnostou. V konecnom dôsledku velmi presné a konkrétne zamerané otázky nevyhnutne odhalujú rozsah setrenia Komisie. Zdá sa mi to obzvlást platné pre akty prijaté v pociatocnej fáze konania, ked nie je rozsah setrenia úplne a konecne stanovený a v skutocnosti môze byt nevyhnutné ho v budúcnosti obmedzit alebo rozsírit v dôsledku následne zhromazdených informácií. 46. V tomto prípade je vsak opak v skutocnosti pravdou. Otázky pre HeidelbergCement sú mimoriadne pocetné a pokrývajú velmi rôzne typy informácií. Podla môjho názoru je nesmierne tazké urcit spolocného menovatela otázok, ktoré sa pohybujú od mnozstva a nákladov na emisie CO2 výrobných zariadení ( [34]32 ) k dopravným prostriedkom a vzdialenosti, ktorú predaný tovar prejde, ( [35]33 ) od typu obalu pouzitého pre zásielky ( [36]34 ) k nákladom na dopravu a poistenie pre tieto zásielky, ( [37]35 ) od statistík týkajúcich sa stavebných povolení ( [38]36 ) po identifikacné císla DPH svojich zákazníkov ( [39]37 ) a od technológie a paliva pouzitého vo výrobných zariadeniach ( [40]38 ) k nákladom na opravu a údrzbu týchto zariadení. ( [41]39 ) Navyse sa nezdá, ze niektoré polozené otázky sú úplne v súlade s tým, co bolo uvedené v predchádzajúcom rozhodnutí o zacatí konania: napríklad otázky 3 a 4 (ktoré sa týkajú mimoriadne velkého mnozstva informácií za obdobie 10 rokov ( [42]40 )) sa neobmedzujú na clenské státy, ktoré sú podla rozhodnutia o zacatí konania oznacené ako clenské státy, ktoré môzu byt dotknuté. 47. Mimochodom, v prípade, ze by spolocným menovatelom týchto otázok bolo komplexné zmapovanie príjmov podniku a nákladovej struktúry, aby ich Komisia mohla analyzovat ekonometrickými metódami (v porovnaní s údajmi ostatných spolocností pôsobiacich v cementárskom priemysle), mozno spochybnit, ci je taká siroká a vseobecná ziadost o informácie vôbec vhodná podla clánku 18. Takáto ziadost o informácie sa javí ako vhodnejsia pre odvetvové setrenie podla clánku 17 nariadenia c. 1/2003, ibaze by mala Komisia k dispozícii konkrétne indície naznacujúce neprípustné správanie, co by takáto analýza mohla v potrebnej miere podporit. ( [43]41 ) 48. Za týchto okolností súhlasím s odvolatelkou, ze úcel ziadosti Komisie o informácie nebol dostatocne jasný a jednoznacný. Bolo teda prílis tazké pre tento podnik, aby porozumel predpokladaným poruseniam a posúdil rozsah svojej povinnosti spolupracovat s Komisiou a v prípade potreby vykonal svoje práva na obranu, napríklad tým, ze by odmietol odpovedat na otázky, ktoré by povazoval za protiprávne. Platí to o to viac, ze - ako Vseobecný súd sám uznal - urcité otázky sa týkali informácií, ktoré neboli cisto skutkové a zahrnali hodnotové posúdenie ( [44]42 ), a dalsie otázky boli pomerne nejasné. ( [45]43 ) Vo vztahu k týmto otázkam preto odvolatelka nemohla jednoducho vylúcit riziko, ze poskytne odpovede vo svoj neprospech. 49. Tento nedostatok podrobností nemôze, ako tvrdí Komisia, byt odôvodnený skutocnostou, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v pociatocnej fáze vysetrovania. V skutocnosti bolo sporné rozhodnutie vydané takmer tri roky po tom, co vysetrovanie zacalo. Pocas tohto obdobia sa uskutocnili viaceré inspekcie a Komisia vydala velmi podrobné ziadosti o informácie, na ktoré dotknuté podniky vrátane spolocnosti HeidelbergCement odpovedali. V skutocnosti uz niekolko mesiacov pred prijatím napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze zhromazdila dostatok dôkazov na zacatie konania podla clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 a clánku 2 nariadenia c. 773/2004. Tieto prvky mali Komisii umoznit, aby v napadnutom rozhodnutí poskytla podrobnejsie odôvodnenie. 50. Na pojednávaní Komisia sama uviedla, ze mnozstvo podrobností pozadovaných v odôvodnení závisí okrem iného od informácií, s ktorými Komisia disponuje, ked sa prijme rozhodnutie podla clánku 18. Domnievam sa, ze to je správne. Podla môjho názoru to vsak nevyhnutne znamená, ze odôvodnenie, ktoré by mohlo byt prijatelné vo vztahu k rozhodnutiu prijatému na zaciatku vysetrovania (t. j. rozhodnutie ukladajúce podniku povinnost podrobit sa inspekcii podla clánku 20 alebo vôbec prvé rozhodnutie o ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 3), nemusí byt rovnako prijatelné, pokial ide o rozhodnutie prijaté v ovela neskorsej fáze vysetrovania, ked má Komisia o predpokladaných poruseniach rozsiahlejsie informácie. 51. Za týchto okolností povazujem za neospravedlnitelné, ze napriek vsetkým informáciám, ktoré uz boli Komisii poskytnuté v predchádzajúcich rokoch, a dodatocným snahám, ktoré boli spojené s napadnutým rozhodnutím, HeidelbergCement musela tápat v tme, pokial ide o presný rozsah vysetrovania vedeného Komisiou. 52. Navyse sa domnievam, ze súdom Únie sa výrazne stazilo súdne preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Vzhladom na sporé informácie o predpokladaných poruseniach obsiahnuté v tomto rozhodnutí (aj pri ich výklade v kontexte rozhodnutia o zacatí konania), ako posúdia súdy Únie napríklad potrebu urcitých specifických informácií, ktoré sa pozadujú, alebo primeraný charakter celkovej poziadavky? ( [46]44 ) 53. Na jednej strane, cím sirsie a nejasnejsie je odôvodnenie formulované, tým jasnejsím by sa mohla javit spojitost medzi predpokladaným porusením a pozadovanými informáciami. Napriek tomu nemozno pripustit, aby spôsobovalo odôvodnenie, ktoré bolo vypracované, ci uz z nedbanlivosti alebo úmyselne, bez pozadovanej presnosti, nepredpokladaný dôsledok v podobe rozsírenia typov informácií, ktoré by sa mohli povazovat za "nevyhnutné" na úcely clánku 18. 54. Na druhej strane, kedze primeranost ziadosti o informácie závisí okrem iného od prvkov, akými sú závaznost predpokladaného porusenia, povaha úcasti dotknutého podniku, význam vyhladávaných dôkazov, mnozstvo a typ uzitocných informácií, o ktorých sa Komisia domnieva, ze nimi dotknutý podnik disponuje, ( [47]45 ) takéto posúdenie je opät len velmi tazké. Súdy Únie sú schopné posúdit mnozstvo práce, ktoré konkrétna ziadost o informácie vyzaduje, ale ak nie sú dané ziadne dalsie podrobnosti o týchto hladiskách, nemôzu urcit, ci úsilie, ktoré sa od podniku pozaduje na zodpovedanie takejto ziadosti, je vo verejnom záujme odôvodnené. 55. Z týchto dôvodov zastávam názor, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil a uplatnil clánok 296 ZFEÚ a clánok 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o pozadované odôvodnenie rozhodnutia o ziadosti o informácie. Rozsudok napadnutý odvolaním sa teda musí zrusit v rozsahu, v akom Vseobecný súd z dôvodov uvedených v odsekoch 23 az 43 tohto rozsudku rozhodol, ze napadnuté rozhodnutie obsahovalo dostatocné odôvodnenie. 2. Volba právneho nástroja a stanovené lehoty a) Tvrdenia úcastníkov konania 56. V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu, ktorý smeruje proti bodom 44 az 46 rozsudku napadnutého odvolaním, HeidelbergCement tvrdí, ze Vseobecný súd pochybil, ked rozhodol, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa nemuselo zaoberat volbou právneho nástroja, ktorý Komisia prijala (rozhodnutie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 namiesto jednoduchej ziadosti podla clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003), ani lehotami stanovenými v tomto nástroji. 57. Komisia uvádza, ze Súdny dvor by mal tento odvolací dôvod odmietnut. b) Posúdenie 58. Zastávam názor, ze Vseobecný súd právne nepochybil, ked rozhodol, ze napadnuté rozhodnutie nemuselo obsahovat konkrétne a výslovné odôvodnenie volby právneho nástroja, ktorý Komisia pouzila, ani lehoty stanovenej na poskytnutie pozadovaných informácií. 59. Clánok 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 urcuje, ze rozhodnutie "stanoví právny základ a úcel ziadosti, specifikuje aké informácie sa pozadujú a stanoví casový limit, pocas ktorého majú byt informácie poskytnuté". Zatial co toto ustanovenie od Komisie pozaduje, aby stanovila, okrem iného, úcel ziadosti, nepozaduje - aspon nie výslovne - aby poskytla vysvetlenie týkajúce sa volby právneho nástroja alebo stanovenej lehoty. 60. Mozno sa preto domnievat, ze normotvorca Únie vychádzal z toho, ze dôvody volby právneho nástroja a lehoty mozno za normálnych okolností vyvodit implicitne z dostatocne podrobného opisu úcelu vysetrovania. Rozsudok Súdneho dvora vo veci National Panasonic ( [48]46 ), uvedený v bode 44 rozsudku napadnutého odvolaním, sa mi zdá analogicky pouzitelným na prejednávanú veci, a tým potvrdzuje navrhovaný výklad povinnosti odôvodnenia podla clánku 18. 61. Dalej si nemyslím, ze by z clánku 296 ZFEÚ bolo mozné vyvodit nejakú dalsiu povinnost pre Komisiu. Ako bolo spomenuté vyssie, podla ustálenej judikatúry sa nevyzaduje, aby odôvodnenie aktu specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci je odôvodnenie riadne, sa musí posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext a na vsetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblast. ( [49]47 ) Skutocnost, ze adresát aktu institúcií si je vedomý kontextu, v ktorom bol prijatý, ( [50]48 ) napríklad preto, lebo sa zúcastnil alebo prispel do konania, ktoré viedlo k jeho prijatiu, ( [51]49 ) môze byt oprávneným dôvodom pre zhrnujúce odôvodnenie. 62. Napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v kontexte vysetrovania mozných porusení clánku 101 ZFEÚ, na ktorých sa mala odvolatelka údajne zúcastnit. Odvolatelka uz bola v skutocnosti zapojená do tohto vysetrovania pri viacerých prílezitostiach a bola vopred upozornená na zámer Komisie prijat rozhodnutie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. 63. Okrem toho vzhladom na specifickost zvolenej formy a odkaz na ostatné spolocnosti zahrnutý v rozhodnutí o zacatí konania, odvolatelka nemohla nevediet, ze väcsina informácií pozadovaných v napadnutom rozhodnutí spocívala v údajoch, ktoré Komisia pozadovala od vsetkých týchto podnikov na úcely porovnania týchto údajov. ( [52]50 ) Komisia mohla vykonat zmysluplné porovnanie iba vtedy, ak by boli pozadované informácie poskytnuté v zhruba rovnakom case a ak by boli presné a úplné. Chyby alebo omeskanie, hoci aj len zo strany jediného adresáta, by znamenali, ze porovnanie, ktoré mala Komisia v úmysle, by nebolo uskutocnitelné, alebo by v kazdom prípade nebolo dostatocne spolahlivé. 64. Za týchto okolností bola Komisia oprávnená sa domnievat, ze prijatie záväzného rozhodnutia podla clánku 18 ods. 3 bolo najvhodnejsím spôsobom, ako zabezpecit, ze pozadované informácie budú co najúplnejsie a najsprávnejsie a ze budú predlozené v pozadovanej lehote. Komisia bola taktiez oprávnená predpokladat, ze adresát rozhodnutia mohol porozumiet dôvodom, preco zvolila formu záväzného rozhodnutia. 65. Pokial ide o volbu lehôt stanovených na predlozenie odpovede na otázky, poznamenávam, ze ako to správne uvádza bod 46 rozsudku napadnutého odvolaním, odôvodnenie 2 napadnutého rozhodnutia naozaj poskytovalo strucné vysvetlenie dvoch rôznych lehôt stanovených pre rôzne okruhy otázok v napadnutom rozhodnutí. Odvolatelka bola teda v situácii, ked mohla porozumiet, ze o týchto lehotách bolo rozhodnuté po tom, co Komisia zvázila mnozstvo pozadovaných informácií a potrebu pokracovat vo vysetrovaní relatívne rýchlo. 66. Z tohto dôvodu nemozno Vseobecný súd z uvedených hladísk kritizovat. Tento záver neodníma podnikom primeranú súdnu ochranu, ako to odvolatelka naznacuje, kedze súdy Únie sú, samozrejme, oprávnené overovat, ci je volba právneho nástroja alebo stanovenej lehoty z právneho hladiska postihnutá vadou, napríklad v podobe porusenia zásady proporcionality. ( [53]51 ) Takýto argument vsak odvolatelka v rámci tohto odvolacieho konania nepredniesla. 67. Vzhladom na vyssie uvedené si myslím, ze druhý odvolací dôvod by sa mal zamietnut. 3. Nevyhnutnost pozadovaných informácií a) Tvrdenia úcastníkov konania 68. V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu, ktorý smeruje proti bodom 48 az 80 rozsudku napadnutého odvolaním, HeidelbergCement vytýka Vseobecnému súdu jeho výklad poziadavky "nevyhnutnosti" informácií pozadovaných podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003. Na podporu tohto dôvodu boli predlozené viaceré argumenty. Po prvé HeidelbergCement uvádza, ze Vseobecný súd neskúmal, ci mala Komisia k dispozícii pred prijatím sporného rozhodnutia dostatocné indície podporujúce podozrenie z mozného porusenia clánku 101 ZFEÚ. Bez tohto skúmania by bolo nemozné akoukolvek formou súdne preskúmat, ci bolo kritérium nevyhnutnosti v posudzovanom prípade splnené. Po druhé HeidelbergCement uvádza, ze výklad clánku 18 zo strany Vseobecného súdu by v podstate poskytoval neobmedzený priestor na volnú úvahu Komisie, v rozpore so znením tohto ustanovenia. Po tretie HeidelbergCement tvrdí, ze Vseobecný súd neposúdil nevyhnutnost urcitých specifických typov informácií, ktoré Komisia pozadovala, a to konstatovaním, ze súdne preskúmanie by sa mohlo vykonat v neskorsej fáze konania. Po stvrté HeidelbergCement tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne pripustil, ze Komisia bola oprávnená pozadovat informácie, ktoré uz mala k dispozícii. 69. Komisia tvrdí, ze argumenty odvolatelky sa obmedzujú na otázky 1A, 1B, 3 a 4 dotazníka. Dalej potom uvádza, ze Vseobecný súd nemozno kritizovat za to, ze neskúmal, ci mala Komisia k dispozícii dostatocné indície odôvodnujúce prijatie rozhodnutia podla clánku 18 ods. 3, kedze odvolatelka toto na prvom stupni netvrdila. Komisia tiez tvrdí, ze v pociatocnej fáze vysetrovania nemozno od nej pozadovat, aby stanovila presnú súvislost medzi predpokladanými poruseniami a pozadovanými informáciami. V kazdom prípade Komisia zastáva názor, ze Vseobecný súd vskutku overil, ze taká väzba existovala vo vztahu k pozadovaným informáciám. Napokon Komisia obhajuje záver Vseobecného súdu, ze je za urcitých podmienok oprávnená vydat novú ziadost o informácie, ktoré uz podnik poskytol. b) Posúdenie i) O poziadavke nevyhnutnosti 70. Informácie pozadované Komisiou na základe clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 musia byt "nevyhnutné", aby mohla Komisia vykonat clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. ( [54]52 ) Komisia má v tomto smere sirokú mieru volnej úvahy. ( [55]53 ) Predovsetkým je v zásade vecou Komisie, aby rozhodla, ci sú konkrétne informácie alebo dokument "nevyhnutné" na úcely vysetrovania. ( [56]54 ) 71. Táto miera volnej úvahy vsak nie je neobmedzená a v kazdom prípade podlieha súdnemu preskúmaniu zo strany súdov Únie. ( [57]55 ) Je pravda, ze pojem "nevyhnutné" nemozno vykladat prílis doslovne v tom zmysle, ze pozadované informácie sa musia povazovat za "conditio sine qua non" na úcely preukázania porusení predpokladaných Komisiou. ( [58]56 ) No ani prílis uvolnený výklad tohto pojmu nie je prípustný: ako poznamenal generálny advokát Jacobs vo veci SEP, len samotný vztah medzi dokumentom a údajným porusovaním nie je dostatocný na odôvodnenie ziadosti Komisie o sprístupnenie. ( [59]57 ) Súhlasím. Ak by totiz normotvorca Únie mal v úmysle dat Komisii takpovediac neobmedzenú mieru volnej úvahy v tejto zálezitosti, clánok 18 ods. 3 by pravdepodobne pouzíval slová ako "relevantné" alebo "súvisiace" informácie, namiesto "nevyhnutné" informácie. 72. Pojem "nevyhnutné" preto treba chápat v tom zmysle, ze medzi pozadovanými informáciami a predpokladaným porusením musí existovat súvislost, ktorá je dostatocne úzka na to, aby mohla Komisia v case podania ziadosti rozumne predpokladat, ze informácie jej môzu pomôct pri plnení svojich povinností v rámci prebiehajúceho vysetrovania. ( [60]58 ) Skúmanie poziadavky nevyhnutnosti inými slovami vyzaduje analýzu, ci sú pozadované informácie z pohladu Komisie, ktorá koná v case vydania ziadosti o informácie, spôsobilé napomôct Komisii pri overovaní, ci doslo k predpokladanému poruseniu, a urcit jeho presnú povahu a rozsah. 73. Zdá sa, ze na tomto mieste treba dodat, ze úcelom ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 nie je objasnit akékolvek mozné porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Únie v danom odvetví alebo zo strany urcitého podniku. V skutocnosti toto ustanovenie, rovnako ako clánok 20 toho istého nariadenia o inspekciách pozaduje, aby mala Komisia viaceré indície, ktoré ju viedli k podozreniu, ze existujú urcité konkrétne porusenia, ( [61]59 ) a to aj v prípade, ze adresát ziadosti nemusí nutne byt jedným z podnikov zodpovedných za tieto porusenia. Ak nie sú dané ziadne konkrétne indície, ktoré by tvorili primerane odôvodnené podozrenie, ( [62]60 ) prijatie rozhodnutia o ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 3, sa môze povazovat za svojvolný akt v rámci vysetrovania. ( [63]61 ) 74. Nedostatok konkrétnych indícií, ktoré by odôvodnovali ziadost podla clánku 18, vsak neznamená, ze Komisii sa odopiera moznost vykonat setrenie, ak sa domnieva, ze niektoré hospodárske odvetvia vnútorného trhu nefungujú správne. Clánok 17 nariadenia c. 1/2003 totiz umoznuje Komisii, aby presetrila odvetvia hospodárstva alebo typy dohôd v rôznych hospodárskych odvetviach, kde trend obchodu medzi clenskými státmi, nehybnost cien alebo iné okolnosti naznacujú, ze hospodárska sútaz môze byt na vnútornom trhu obmedzená alebo skreslená. Clánok 17 stanovuje, hoci pre iný právny nástroj: clánok 18, podla ktorého bolo prijaté napadnuté rozhodnutie, neumoznuje Komisii prijat rozhodnutie o ziadosti o informácie na spekulatívnom základe, bez skutocného podozrenia. ( [64]62 ) 75. Ako uviedol Vseobecný súd, rozhodnutie prijaté podla clánku 18 ods. 3, nemusí obsahovat odkaz na tieto indície, za predpokladu, ze jasne oznacuje domnienky, ktoré sú predmetom vysetrovania. ( [65]63 ) Súdny dvor opakovane rozhodol, ze Komisia nie je povinná oznámit adresátovi rozhodnutia nariadujúceho inspekciu vsetky informácie, ktoré má k dispozícii o predpokladaných poruseniach. ( [66]64 ) Táto zásada sa mi zdá pouzitelná aj vzhladom na rozhodnutia o ziadosti o informácie adresované podnikom podla clánku 18 ods. 3. 76. Existencia a dostatocnost indícií podporujúcich prijatie rozhodnutia podla clánku 18 podlieha súdnemu preskúmaniu v prípade, ze podnik spochybní zákonnost tohto rozhodnutia. ( [67]65 ) V priebehu súdneho konania sa môze od Komisie pozadovat, aby sprístupnila dôkazy, na ktorých zalozila svoje dôvodné podozrenie, aby súdnictvo Únie bolo schopné overit, ci bolo napadnuté rozhodnutie svojvolné. ( [68]66 ) Svojvolný charakter rozhodnutia je vsak odlisnou otázkou ako "nevyhnutnost" informácií, ktoré sa v tomto rozhodnutí pozadujú. Ide zároven o otázku, o ktorej nemôzu sudcovia Únie konat bez návrhu; je na úcastníkovi konania, aby pred súdmi Únie vzniesol návrh zakladajúci sa na tomto bode. ii) Prejednávaná vec 77. Na úvod sa musím dotknút dvoch predbezných námietok týkajúcich sa prípustnosti predmetného odvolacieho dôvodu, ktoré predlozila Komisia. 78. Na jednej strane sa mi zdá, ze Komisia celkom správne poukazuje na to, ze na prvom stupni odvolatelka netvrdila, ze Komisia nemala dostatocné indície na odôvodnenie prijatia napadnutého rozhodnutia. Súhlasím preto s Komisiou v tom, ze Vseobecnému súdu nemozno vytknút, ze túto otázku nepreveril. 79. Na druhej strane si nemyslím, ze má Komisia pravdu v tom, ze tento tretí dôvod sa obmedzuje na zistenia Vseobecného súdu týkajúce sa otázok 1A, 1B, 3 a 4. Na prvom stupni totiz odvolatelka skutocne namietala nedostatocné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré podla jej názoru znemoznovalo skontrolovat, ci boli pozadované informácie "nevyhnutné" v zmysle clánku 18 nariadenia c. 1/2003. 80. Návrh, ktorý na Vseobecný súd podala HeidelbergCement, je celkom jasný v tom, ze jeho prvoradou argumentáciou bolo, ze overenie nevyhnutného charakteru pozadovaných informácií bolo znemoznené v dôsledku nepresnosti napadnutého rozhodnutia. Konkrétne otázky, na ktoré odkazuje Komisia, sa uvádzali len ako príklady pre názor, ako odvolatelka zdôraznila, ze aj keby sa odôvodnenie povazovalo za dostatocné, súvislost medzi pozadovanými informáciami a predpokladanými poruseniami nebola zrejmá. Argumentácia, ktorá sa zameriavala len na otázky 1A, 1B, 3 a 4, bola teda predlozená len alternatívne a subsidiárne. 81. Vzhladom na to sa mi z dôvodov vysvetlených pri prvom odvolacom dôvode zdá prvoradá argumentácia odvolatelky opodstatnená: ak úcel ziadosti o informácie nie je pomerne dobre definovaný, ako má adresát tejto ziadosti overit, ci sú splnené poziadavky clánku 18 pre kazdý okruh otázok obsiahnutých v ziadosti? 82. V skorsej judikatúre samotný Vseobecný súd zdôraznoval dôlezitost spojitosti medzi opisom ciela vysetrovania a nevyhnutným charakterom pozadovaných informácií. Ako Vseobecný súd rozhodol, kritérium nevyhnutnosti uvedené v clánku 18 sa musí posudzovat v závislosti od ciela vysetrovania, ktorý musí byt záväzne uvedený v samotnej ziadosti o informácie. Komisia môze pozadovat len oznámenie informácií, ktoré jej umoznia overit jej domnienky týkajúce sa porusení, ktoré odôvodnujú vedenie vysetrovania a sú uvedené v ziadosti o informácie. ( [69]67 ) Generálny advokát Jacobs tiez zdôraznil, ze je dôlezité, aby v samotnom rozhodnutí boli uvedené dostatocne podrobné informácie o rozsahu vysetrovania. ( [70]68 ) 83. V rozsudku napadnutom odvolaním teda Vseobecný súd nielen potvrdil "nevyhnutnost" pozadovaných informácií na základe nedostatocného odôvodnenia (bez ohladu na svoju predchádzajúcu judikatúru vzhladom na tento bod), ale - co je dôlezitejsie - nesprávne vylozil aj poziadavku "nevyhnutnosti". Zdá sa, ze Vseobecný súd v skutocnosti pripústa, ze na splnenie tejto poziadavky postacuje akákolvek spojitost medzi pozadovanými informáciami a predpokladaním porusovaním. 84. Skutocnost, ze Vseobecný súd pouzil nesprávny test nevyhnutnosti, je zjavná v prvom rade z bodov 54 az 58 rozsudku napadnutého odvolaním. HeidelbergCement tvrdila, ze niektoré informácie pozadované Komisiou by mohli byt na úcely vysetrovania nepouzitelné, pretoze tieto informácie sa týkali mnohých iných výrobkov, ktoré mali rozdielne ceny a tvorili spolocný balík. Za týchto podmienok nebolo podla názoru odvolatelky mozné vykonat ziadne zmysluplné porovnanie cien v EHP. Vseobecný súd hlbsie nepreskúmaval podstatu argumentácie spolocnosti HeidelbergCement a obratom ju zamietol s tvrdením, ze tieto informácie: a) by sa mohli povazovat za spojené s predpokladanými poruseniami, b) kritika týkajúca sa nespolahlivosti poskytnutých údajov nemala ziadny vplyv na zákonnost ziadosti o informácie, c) bolo na Komisii urcit, ci zhromazdené informácie umoznujú vo vztahu k zalobcovi potvrdit existenciu jedného alebo viacerých porusení, pricom zalobkyna mala moznost, ak by taká situácia nastala, spochybnit dôkaznú hodnotu pozadovaných informácií vo svojej odpovedi na prípadné oznámenie o výhradách alebo v rámci podpory zaloby o neplatnost právoplatného rozhodnutia. 85. Zdá sa, ze odôvodnenie Vseobecného súdu je v tomto bode chybné. Bez ohladu na to, ci boli námietky, ktoré predniesla HeidelbergCement, správne, nemohli byt zamietnuté jednoduchým tvrdením, ze medzi vyhladávanými informáciami a predpokladanými poruseniami existovala nejaká spojitost, a ze to stacilo. Klúcovou otázkou je, ci bolo mozné dôvodne ocakávat, ze dané informácie budú pre Komisiu uzitocné. Význam tohto hladiska vsak Vseobecný súd vyslovene zamietol tvrdením, ze prípadná nedostatocná uzitocnost vyhladávaných informácií by v ziadnom prípade nemala vplyv na zákonnost rozhodnutia napadnutého odvolaním. To je zjavne nesprávne. Súhlasím, ze Komisia by mala mat sirokú mieru volnej úvahy pri rozhodovaní o tom, aké informácie sa môzu povazovat za uzitocné (a teda za "nevyhnutné" v zmysle clánku 18), ale súdnemu preskúmaniu výkonu tejto právomoci sa súdy Únie nemôzu vyhnút. Ak by informácie pozadované Komisiou boli na úcely vysetrovania zjavne irelevantné, zákonnost napadnutého rozhodnutia by bola ovplyvnená, na rozdiel od toho, ako to uzavrel Vseobecný súd. 86. Skutocnost, ze odvolatelka mohla spochybnit dôkaznú hodnotu predmetných informácií vo svojej odpovedi na prípadné oznámenie o výhradách, alebo v rámci podpory zaloby o neplatnost právoplatného rozhodnutia, nemá ziadny vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie o ziadosti o informácie, ktoré nie je nevyhnutné v zmysle clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, je nezákonné (úplne alebo ciastocne), a ako také by ho súdy Únie mali zrusit. Znenie tohto ustanovenia je velmi jasné v tom zmysle, ze zákonnost takéhoto rozhodnutia môze byt okamzite predmetom súdneho preskúmania; podla clánku 18 ods. 3 rozhodnutie Komisie takisto "upozorní na právo vzniest námietky proti rozhodnutiu pred Súdnym dvorom". 87. Nesprávne pouzitie kritéria nevyhnutnosti zo strany Vseobecného súdu mozno badat, po druhé, v bodoch 60 az 80 rozsudku napadnutého odvolaním. HeidelbergCement tvrdil, ze napadnuté rozhodnutie porusuje clánok 18 v tom zmysle, ze mnohé z jeho otázok pozadovali, aby poskytol informácie, ktoré uz poskytol pri odpovedi na predchádzajúce ziadosti o informácie. 88. Vseobecný súd najprv pripomenul svoju judikatúru, podla ktorej ziadosti o informácie, ktoré smerujú k zabezpeceniu informácií o dokumente, ktorý uz má Komisia k dispozícii, sa nemôzu v zásade povazovat za odôvodnené potrebami vysetrovania. Konstatovalo sa tiez, ze rozhodnutie ukladajúce adresátovi povinnost poskytnút - po druhý raz - informácie, ktoré uz boli pozadované, z dôvodu, ze podla názoru Komisie boli iba niektoré informácie nesprávne, môze predstavovat zátaz, ktorá je neprimeraná vo vztahu k potrebám vysetrovania, a nebude preto v súlade so zásadou proporcionality a nebude ani splnat poziadavku nevyhnutnosti. Vseobecný súd nakoniec dodal, ze podla jeho názoru nemôze snaha o zjednodusenie spôsobu spracúvania odpovedí, ktoré podniky poskytli, odôvodnit povinnost podnikov predlozit informácie, ktoré uz má Komisia k dispozícii, v novej forme. ( [71]69 ) 89. Úvahy Vseobecného súdu k tomuto bodu sa mi zdajú presvedcivé. Uvádzané zásady, zdá sa, pramenia priamo z kritéria "nevyhnutnosti" uvedeného v clánku 18. ( [72]70 ) Uplatnenie týchto zásad v posudzovanom prípade vsak uz nie je rovnako presvedcivé. 90. Vseobecný súd konstatoval, ze väcsina dotazníka pozadovala od odvolatelky, aby opätovne predlozila informácie, ktoré uz Komisii dodala. V tejto súvislosti Vseobecný súd zamietol argument Komisie, ze snahou napadnutého rozhodnutia bola tiez náprava údajných chýb v informáciách, ktoré uz HeidelbergCement skôr poskytla: Vseobecný súd nedokázal oznacit ani jednu z údajných chýb ako príklad. Dalej Vseobecný súd konstatuje, ze Komisia prijala rozhodnutia podla clánku 18, ktoré boli prakticky totozné pre vsetky podniky, ktorých sa vysetrovanie týkalo. To znamenalo, ze Komisia nezohladnila informácie, ktoré uz jednotlivé podniky (vrátane spolocnosti HeidelbergCement) poskytli. Vseobecný súd vskutku konstatoval, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté aspon scasti práve s cielom získat od odvolatelky konsolidovanú verziu jej minulých odpovedí. ( [73]71 ) 91. Napriek týmto zisteniam Vseobecný súd zamietol argumenty, ktoré predniesla HeidelbergCement, s poznámkou, ze niektoré z otázok sa týkali informácií, ktoré neboli predtým pozadované, zatial co iné boli podrobnejsie ako informácie ziadané predtým v tom zmysle, ze boli konkrétnejsie z dôvodu ich zmeneného rozsahu alebo doplnenia dodatocných premenných. Na základe toho Vseobecný súd dospel k záveru, ze skutocnost, ze úcelom tohto dotazníka bolo zabezpecit aktuálne alebo podrobnejsie informácie, bola dôkazom toho, ze pozadované informácie boli nevyhnutné. ( [74]72 ) 92. Záver, ku ktorému dospel Vseobecný súd, je mätúci: zdá sa, ze pripustil, ze akúkolvek zmenu v znení otázok, ktorá smeruje k tomu, aby odpovede zahrnali dalsie alebo podrobnejsie informácie, mozno povazovat za splnajúcu poziadavky clánku 18. To by platilo aj v prípade, ze by dalsie alebo podrobnejsie informácie tvorili len relatívne malú cast celkového rozsahu pozadovaných informácií. V skutocnosti aj zbezné porovnanie otázok uvedených v rozsudku napadnutom odvolaním s otázkami, ktoré uz boli odvolatelke polozené v predchádzajúcich ziadostiach ukazuje, ze rozsah zmien medzi týmito otázkami je casto minimálny. Je nesporné, ze, ako uvádza samotné napadnuté rozhodnutie v bode 6, jedným z jeho cielov bolo získat konsolidovanú verziu uz poskytnutých informácií. Konkrétne sa vyzadovala konsolidácia vo forme pozadovanej Komisiou, aby mohla vsetky údaje, ktoré prijala, rýchlo porovnat. 93. Dalej nie je sporné, ze niektoré informácie pozadované Komisiou uz boli zverejnené a ze Komisia ich mohla lahko získat iným spôsobom (napríklad prostredníctvom vyhladávania na internete). 94. Ak ponechám stranou otázku primeranosti takejto ziadosti o informácie, len tazko dokázem pochopit, ako by pri správnom výklade mohla byt poziadavka "nevyhnutnosti" splnená. 95. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené dôvody zastávam názor, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnovaní poziadavky nevyhnutnosti podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003. Tretiemu odvolaciemu dôvodu odvolatelky by sa teda malo vyhoviet a rozsudok napadnutý odvolaním by sa mal zrusit v rozsahu, v akom Vseobecný súd v bodoch 48 az 80 uvedeného rozsudku zamietol odvolatelkou uplatnovaný dôvod neplatnosti, ktorý sa týkal nevyhnutnosti pozadovaných informácií v napadnutom rozhodnutí. 4. Forma pozadovaných informácií a) Tvrdenia úcastníkov konania 96. V rámci svojho stvrtého odvolacieho dôvodu HeidelbergCement tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 81 az 85 rozsudku napadnutého odvolaním nesprávne vylozil a uplatnil clánok 18 nariadenia c. 1/2003, ked pripustil, ze Komisia bola oprávnená ziadat, aby adresát rozhodnutia poskytol pozadované informácie v urcitej forme. Odvolatelka tvrdí, ze Komisia nemá oprávnenie pozadovat, aby podniky predkladali pozadované informácie v súlade s osobitnými a prísnymi pokynmi. 97. Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd v tejto súvislosti nepochybil. Komisia by mala mat oprávnenie pozadovat, aby podnik poskytol pozadované informácie vo forme, ktorá sa povazuje za nevyhnutnú. Tento výklad clánku 18 by podporovalo aj odôvodnenie 23 nariadenia c. 1/2003, ( [75]73 ) ktoré odkazuje na "informácie,... pretoze je to potrebné [ktoré sú nevyhnutné - neoficiálny preklad]". b) Posúdenie i) O povinnosti poskytnút informácie 98. Malo by sa najprv pripomenút, ze postupy podla nariadenia c. 1/2003 nie sú trestného charakteru; ide o správne postupy, ktoré vsak môzu viest k ulozeniu znacných pokút podnikom, ktoré boli uznané zodpovednými za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Únie. 99. Absolútne právo nevypovedat v rámci týchto postupov ako také neexistuje. ( [76]74 ) Ako sa konstatuje v ustálenej línii judikatúry, podniky, ktoré podliehajú týmto postupom, majú povinnost aktívne spolupracovat v rámci vysetrovania vedeného Komisiou, co znamená, ze musia Komisii sprístupnit vsetky informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania. ( [77]75 ) 100. V súlade s clánkom 18 nariadenia c. 1/2003 má Komisia právomoc pozadovat od spolocností, aby poskytli odpovede na konkrétne otázky a sprístupnili dokumenty, ktorými disponujú. ( [78]76 ) Podnik má povinnost vyhoviet aj v prípade, ze informácie, ktoré sa majú poskytnút, môze Komisia pouzit v jeho neprospech. ( [79]77 ) 101. Vysetrovacími právomocami Komisie sú totiz výhradne právomoci, ktoré jej boli zverené nariadením c. 1/2003, a aby mohla odhalovat a stíhat porusovanie pravidiel hospodárskej sútaze Únie, musí sa do znacnej miery opierat o informácie poskytnuté samotnými podnikmi (ako aj na dokumenty objavené pri inspekciách). 102. Vzhladom na to musím opätovne zdôraznit, ze v rámci systému zavedeného nariadením c. 1/2003 znása dôkazné bremeno o porusení pravidiel hospodárskej sútaze Únie Komisia (prípadne vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze). ( [80]78 ) V súlade s tým, hoci podniky nemajú právo nevypovedat, nemozno od nich pozadovat, aby plnili úlohy, ktoré sú v pravom zmysle slova vecou riadenia a vysetrovania prípadu. 103. Základnou otázkou, ktorú tento odvolací dôvod vyvoláva, je otázka vymedzenia úlohy Komisie pri vysetrovaní predpokladaných porusení pravidiel hospodárskej sútaze a úlohy podnikov, ktoré podliehajú vysetrovaniu, pri spolupráci s Komisiou. Presnejsie povedané, jednou z klúcových otázok, ktoré v posudzovanom prípade vznikajú, je, ci sa dá pojem "informácie" v clánku 18 nariadenia c. 1/2003 vykladat tak, ze umoznuje Komisii pozadovat od podnikov, aby predlozili pozadované informácie v konkrétnej forme. 104. Zastávam názor, ze odpoved na túto otázku by mala byt v zásade záporná. 105. Súhlasím s Komisiou, ze znenie odôvodnenia 23 a clánku 18 nariadenia c. 1/2003 naznacuje (odkazujúc na "nevyhnutnost" informácií), ze Komisia môze ziadat, aby adresáti poskytli informácie vo forme, ktorá môze byt uzitocná pre jej vysetrovanie. Potreba zachovat úcinnost právomocí Komisie v oblasti vysetrovania podla nariadenia c. 1/2003 nevyhnutne znamená, ze informácie musia byt nielen správne a úplné, ale aj zrozumitelné a vyuzitelné touto institúciou. Tieto informácie sa nemôzu teda poskytovat chaoticky, nesystematicky alebo ciastkovo. Navyse podnik nesmie zaplavovat Komisiu nevyziadanými dokumentmi a údajmi s tým, ze vytriedenie relevantných informácii ponechá na Komisiu. 106. Pojem "informácie" vsak nemozno rozsirovat az potial, aby znamenal, ze od podnikov by bolo mozné pozadovat, aby plnili úlohy, ktoré sú súcastou prípravy konania a ktoré v dôsledku toho obvykle vykonávajú zamestnanci Komisie. Povinnost stanovená v clánku 18 nariadenia c. 1/2003 sa obmedzuje na "poskytovanie informácií", alebo, ako Súdny dvor uviedol vo svojej judikatúre, na sprístupnenie informácií. ( [81]79 ) Nikde v tomto ustanovení sa výslovne nespomínajú povinnosti, ktoré by isli nad rámec predlozenia informácií. 107. Zastávam preto názor, ze Komisia v zásade nie je oprávnená podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 pozadovat od adresáta rozhodnutia, aby pozadované informácie poskytol za kazdých okolností v urcitej forme. To ale neznamená, ze by podnik mohol vzdy jednoducho nerespektovat formu pozadovanú Komisiou pre informácie, ktoré sa majú poskytnút. Takéto správanie by bolo v rozpore s povinnostou aktívnej spolupráce. Podnik tak musí venovat nálezitú pozornost forme, v ktorej Komisia vyzaduje predlozenie pozadovaných informácií. 108. Podla môjho názoru v praxi závisia úpravy formy informácií, ktorých vykonanie môze Komisia od spolocnosti vyzadovat, od povahy informácií, ktoré sa majú poskytnút. Pokial ide o dotknuté informácie v posudzovanom prípade, mozno urcit tri rôzne typy: a) informácie, ktoré sa museli v istej miere usporiadat a zostavit tak, aby ich mohla Komisia lahko pochopit a pouzit; b) informácie, ktoré existovali vo forme, ktorú bolo mozné ihned zaslat Komisii, kedze ich mohla lahko pochopit a pouzit, a c) informácie, ktoré uz boli zverejnené. 109. Pokial ide o prvý typ informácií, ten pozostával z informácií, ktoré musel adresát rozhodnutia najprv nevyhnutne usporiadat, aby ich mohol predlozit Komisii. Zdá sa mi teda, ze z povinnosti aktívnej spolupráce vyplýva, ze za daných okolností mozno od podniku ocakávat, ze sa vynasnazí dodrzat formu pozadovanú Komisiou. Pokial forma zvolená Komisiou nie je spojená s výrazne vyssou zátazou, nez v prípade dalsích mozných foriem, ktoré by mohli byt vyuzité, od dotknutého podniku by sa mohlo odôvodnene pozadovat, aby vyhovel pokynom Komisie. 110. Co sa vsak týka druhého a tretieho typu informácií, nemyslím si, ze by sa ziadost o úpravu formy príslusných informácií mohla povazovat za prijatelnú. Kedze adresát rozhodnutia mohol ihned predlozit pozadované informácie vo forme, ktorú mohla Komisia lahko pochopit a spracovat, nevidím ziadny dôvod, preco by úpravy formy údajov spôsobom, ktorý Komisia povazuje za najvhodnejsí na úcely svojho vysetrovania, nemohli vykonat samotní zamestnanci Komisie. 111. Za týchto podmienok by bolo mozné ziadost Komisie o úpravu formy velkého objemu údajov analogicky prirovnat k ziadosti o preklad mnozstva obsiahlych dokumentov, ktoré má podnik k dispozícii, do iného jazyka. Skutocnost, ze zamestnanci Komisie by nemuseli mat potrebné jazykové znalosti, by z môjho pohladu takúto ziadost neodôvodnovala. 112. V tomto kontexte by sa nemalo prehliadnut, ze na rozdiel od toho, co sa deje na úrovni clenských státov, pokial ide o otázky, akými sú dane alebo cenné papiere, v právnom poriadku Únie neexistujú ziadne výslovné pravidlá týkajúce sa spôsobu, akým by mali podniky usporadúvat a uschovávat údaje a dokumenty, ktoré by mohli byt relevantné pre vysetrovanie na základe nariadenia c. 1/2003. Podniky majú volnost pri rozhodovaní o spôsobe usporadúvania a uschovávania informácií, ktoré majú k dispozícií, podla toho, co povazujú za najlepsie. Ak si v rámci vysetrovania pre podozrenie z porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Komisia zelá, aby sa dotknuté informácie usporiadali inak, ide o úlohu, ktorá tvorí po správnosti súcast prípravy konania. ii) Posudzovaný prípad 113. V rozsudku napadnutom odvolaním Vseobecný súd uviedol, ze právomoc Komisie pozadovat informácie podla clánku 18 musí v zásade nevyhnutne predpokladat právo tohto orgánu pozadovat, aby sa informácie poskytli v urcitej forme. Tiez vsak dodal, ze výkon tejto právomoci podlieha obmedzeniam vyplývajúcim zo zásady proporcionality a z práva podniku nevypovedat vo svoj neprospech. ( [82]80 ) Vseobecný súd následne pristúpil k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia z pohladu proporcionality a dospel k záveru, ze aj napriek tomu, ze vyvoláva "obzvlást významnú zátaz" pre adresáta, ( [83]81 ) túto zásadu neporusuje. ( [84]82 ) 114. Z dôvodov uvedených v bodoch 98 az 112 vyssie povazujem túto úvahu za nesprávnu. V dôsledku toho Vseobecný súd v posudzovanom prípade nesprávne vylozil pojem informácie v zmysle clánku 18 nariadenia c. 1/2003. 115. Zastávam názor, ze clánok 18 pri správnom výklade nedovoloval, aby Komisia od odvolatelky pozadovala, aby poskytol vsetky informácie pozadované v napadnutom rozhodnutí v konkrétnom formáte stanovenom v prílohe II a III tohto rozhodnutia. ( [85]83 ) 116. Pokyny k spôsobu, akým sa mali informácie Komisii poskytnút, boli mimoriadne prísne. Výslovná hrozba sankcií zabezpecovala, aby bola pozadovaná forma v plnej miere dodrzaná. V polícku na zaciatku dotazníka Komisia uvádza (tucným a podciarknutým písmom): "Vezmite prosím na vedomie, ze ak nasledujúce definície a pokyny nebudete respektovat, Vasa odpoved sa môze povazovat za nesprávnu alebo zavádzajúcu". 117. Komisia preto nevyzadovala len konkrétnu formu, v ktorej sa mali informácie, ktoré musela odvolatelka usporiadat, predlozit, ale v skutocnosti pozadovala, aby sa v súlade s touto formou poskytli vsetky informácie bez ohladu na ich objem a povahu. ( [86]84 ) 118. To je podla môjho názoru neprijatelné. V dôsledku ziadosti Komisie musela odvolatelka (opätovne) upravovat formu, co mala v zásade vykonat Komisia. 119. Po prvé, ako vysvetlila odvolatelka, pricom Komisia jej neoponovala, velká cast pozadovaných údajov sa mohla ihned poskytnút vo forme, v ktorej bola ulozená v jej databázach. Skutocnost, ze Komisia pozadovala velmi konkrétnu a prísnu formu týchto údajov, vsak viedla k znacnému mnozstvu dalsej práce, uz len z dôvodu úpravy formy týchto údajov. 120. Po druhé Komisia tiez od odvolatelky pozadovala, aby predlozila informácie, ktoré uz boli zjavne zverejnené. Napríklad bod 10 prílohy II napadnutého rozhodnutia znie: "Vsetky penazné hodnoty musia byt vyjadrené v eurách. Ak pouzitá miestna mena nie je euro, prosím prevedte sumu na eurá podla oficiálneho výmenného kurzu uverejneného Európskou centrálnou bankou v referencnom období". Na pojednávaní bola Komisia poziadaná, aby vysvetlila, preco tieto výpocty nemohli vykonat jej vlastní zamestnanci. Komisia neposkytla nijakú odpoved. 121. Po tretie, zatial co objem informácií nie je v rámci tohto odvolacieho dôvodu sporný, je nespochybnitelné, ze úpravy formy pozadované od odvolatelky boli pocetné, zlozité a zatazujúce. Vo svojej zalobe podanej na Vseobecný súd HeidelbergCement uviedla niekolko podrobných odhadov poctu pracovných hodín potrebných na vyhotovenie odpovedí na dotazník Komisie a z toho vyplývajúce náklady. Na podporu svojich odhadov tiez uviedla urcité dôkazy. Komisia za seba len napadla tieto odhady tvrdením, ze odvolatelka nepredlozila dostatocné alebo spolahlivé dôkazy. Komisia vsak neuviedla ziadny konkrétny prvok na podporu svojich námietok, ani neoznacila prípadné chyby v týchto odhadoch. Z tohto dôvodu na pojednávaní bola Komisia poziadaná, aby uviedla dôvody, preco sa domnievala, ze HeidelbergCement nadhodnotila tieto údaje a co by podla jej názoru predstavovalo spolahlivé údaje. Komisia nebola schopná poskytnút ani priblizný odhad, ani nepodala ziadne vysvetlenie, preco by sa odhady poskytnuté odvolatelkou nemohli povazovat za dôveryhodné. 122. Zdá sa mi, ze v posudzovanom prípade sa od odvolatelky v podstate pozadovalo, aby vo vztahu k predkladaniu pozadovaných informácií vykonala také rozsiahle, zlozité a casovo nárocné administratívne úlohy, ze príprava konania proti nemu bola, zdá sa, v konecnom dôsledku "prenesená" na podnik, ktorý podliehal vysetrovaniu. 123. Vzhladom na vsetky tieto dôvody som zaujal názor, ze odvolatelka má pravdu, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil clánok 18 nariadenia c. 1/2003. Stvrtému odvolaciemu dôvodu odvolatelky by sa v dôsledku toho malo vyhoviet a rozsudok napadnutý odvolaním by sa mal zrusit v rozsahu, v akom Vseobecný súd z dôvodov uvedených v bodoch 23 az 43 tohto rozsudku rozhodol, ze Komisia bola oprávnená pozadovat informácie uvedené v prílohe I napadnutého rozhodnutia, v súlade s formou znázornenou v jeho prílohe II a prílohe III. 5. Lehoty týkajúce sa ziadosti a) Tvrdenia úcastníkov konania 124. V rámci svojho piateho odvolacieho dôvodu, ktorý smeruje proti bodom 101 az 108 rozsudku napadnutého odvolaním, HeidelbergCement namieta spôsob, akým Vseobecný súd posúdil primeranost lehôt urcených v napadnutom rozhodnutí. HeidelbergCement najmä tvrdí, ze súd nesprávne rozhodol, ze tieto lehoty boli primerané, s ohladom na prostriedky, ktoré sú dostupné podniku velkosti a rozsahu, ktorému zodpovedá HeidelbergCement. To by malo za následok, ze by ziadosti o informácie mali rôzne lehoty v závislosti od hospodárskych prostriedkov, ktoré majú dotknuté podniky k dispozícii. 125. Komisia za seba poznamenala, ze odvolatelka kritizuje iba bod 107 rozsudku napadnutého odvolaním, a nie zvysok úvah Vseobecného súdu, a ziada Súdny dvor, aby tento odvolací dôvod odmietol. b) Posúdenie 126. Pripomienky Komisie týkajúce sa rozsahu tohto odvolacieho dôvodu sú správne: navrhovatel iba kritizuje skutocnost, ze Vseobecný súd pri posudzovaní primeranosti predmetných lehôt odkázal na prostriedky, ktoré sú dostupné podniku velkosti a rozsahu, ktorému zodpovedá HeidelbergCement. 127. Navyse argumenty, ktoré predniesla HeidelbergCement k tejto otázke, ma celkom nepresvedcili. 128. Ak sa má dodrzat zásada proporcionality, pokial ide o lehoty stanovené v ziadosti o informácie, Komisia (a súdy Únie pri preskúmavaní zákonnosti uvedenej ziadosti) musí nutne vziat do úvahy prostriedky, ktoré má k dispozícii adresát uvedenej ziadosti. Ako inak by bolo mozné posúdit, ci daná ziadost nekladie nadmernú alebo neprimeranú zátaz na urcitý podnik? Rovnica, ktorú musia Komisia a súdy Únie vyriesit v tomto smere, obsahuje dve hlavné premenné: na jednej strane mnozstvo a zlozitost pozadovaných informácií a na strane druhej skutocnú schopnost adresáta poskytnút tieto informácie. 129. Mnozstvo a zlozitost pozadovaných informácií závisí, samozrejme, od mnohých premenných: od závaznosti predpokladaného porusenia, povahy úcasti dotknutého podniku, významu vyhladávaných dôkazov, mnozstva a druhu uzitocných informácií, o ktorých sa Komisia domnieva, ze s nimi dotknutý podnik disponuje. ( [87]85 ) 130. Skutocná schopnost adresáta poskytnút pozadované informácie je predovsetkým funkciou (ludských, technických a financných) prostriedkov, ktoré má k dispozícii. 131. Z tohto dôvodu sa mi prostriedky, ktoré sú vseobecne k dispozícii podniku velkosti a rozsahu adresáta rozhodnutia vydaného podla clánku 18 ods. 3, zdajú byt jedným z okolností, ktoré mozno vziat do úvahy pri urcovaní, ci mozno od daného adresáta v skutocnosti odôvodnene ocakávat, ze odpovie v lehote stanovenej Komisiou. Je zrejmé, ako to odvolatelka sama uznala, ze úloha, ktorá môze byt pre malý rodinný podnik prílis rozsiahla, môze byt pre sofistikovaný nadnárodný podnik s niekolkými tisíckami zamestnancami menej zatazujúca. 132. To vsak nevyhnutne neznamená, ako tvrdí odvolatelka, ze by Komisia mala zasielat ziadosti o informácie s odlisnými lehotami pre kazdého adresáta. Pri odosielaní tej istej ziadosti o informácie rôznym podnikom môze totiz Komisia stanovit aj lehotu, ktorá je primeraná pomerom vsetkých dotknutých podnikov. 133. Vzhladom na uvedené si myslím, ze by sa nemala precenovat ani dôlezitost prostriedkov podnikov. Najmä zátaz kladená na podnik nemôze byt aritmetickým podielom na jeho prostriedkoch. Velký podnik môze mat k dispozícii viac personálu, väcsiu financnú schopnost a prepracovanejsie nástroje IT, ale to neznamená, ze Komisia má právo pozadovat mimoriadne úsilie od tohto podniku. Koniec koncov, nie je náplnou práce urcitého podniku plnit úlohy Komisie, a to platí bez ohladu na velkost tohto podniku a prostriedkov, ktoré má k dispozícii. 134. V rámci tohto odvolacieho dôvodu vsak odvolatelka netvrdila, ze Vseobecný súd nesprávne zvázil pracovnú zátaz, ktorú predstavovalo napadnuté rozhodnutie, a jej schopnost odpovedat, ani ze by nevzal do úvahy iné prvky, ktoré by mali význam pre posúdenie primeranosti lehôt stanovených v napadnutom rozhodnutí. Ako bolo uvedené, namietala iba proti tomu, ze Vseobecný súd vzal do úvahy prostriedky, ktoré má k dispozícii. Dalsia analýza primeranosti napadnutého rozhodnutia nie je preto potrebná. 135. Na základe vyssie uvedeného som zaujal názor, ze námietky odvolatelky týkajúce sa bodov 101 az 108 rozsudku napadnutého odvolaním sú neopodstatnené. 6. Nejasnost otázok a) Tvrdenia úcastníkov konania 136. V rámci svojho siesteho odvolacieho dôvodu HeidelbergCement tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 109 az 114 rozsudku napadnutého odvolaním nevytýkal nejasnost urcitých otázok obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí. V prvom rade si odôvodnenie rozsudku napadnutého odvolaním údajne odporuje v tom, ze Vseobecný súd konstatoval najprv, ze ziadost o informácie bola nejasná, a potom, ze je dostatocne jasná. Po druhé Vseobecný súd údajne odnal spolocnosti HeidelbergCement úcinnú súdnu ochranu tým, ze konstatoval, ze nepresnost niektorých otázok by mohla byt podla okolností prípadu napadnutá v rámci zaloby namierenej proti prípadnej sankcii ulozenej tomuto podniku pre neschopnost odpovedat na tieto otázky. 137. Komisia za seba tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie neobsahovalo ziadnu otázku, ktorá by bola nejasná alebo nejednoznacná. Nanajvýs zahrnalo otázky formulované vseobecným spôsobom, co preto umoznilo odvolatelke siroký manévrovací priestor na poskytnutie správnej odpovede. b) Posúdenie 138. Aj z tohto hladiska sa zdá, ze rozsudok napadnutý odvolaním namiesto toho, aby predstavoval múdre salamúnske rozhodnutie, v skutocnosti len takpovediac "rozdelil dieta na polovicu" s cielom dat nieco obom úcastníkom konania. Dosiahnutý záver sa mi vsak zdá aj tak nepresvedcivý. 139. Vseobecný súd najprv pripomína judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej zásada právnej istoty vyzaduje, aby bol kazdý akt institúcií, ktorý vyvoláva právne úcinky, jasný a presný, aby dotknuté osoby mohli jednoznacne poznat svoje práva a povinnosti a postupovat podla toho. ( [88]86 ) Táto poziadavka je o to významnejsia v súcasnom kontexte, ze ako Vseobecný súd sám zdôraznil, odvolatelka ako adresátka rozhodnutia o ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, podstúpila nielen riziko, ze jej bude ulozená pokuta alebo opakujúca sa sankcia, ak by predlozila neúplné alebo oneskorené informácie alebo ak by informácie neposkytla vôbec, ale tiez riziko, ze jej bude ulozená pokuta, ak by predlozila informácie, ktoré by Komisia povazovala za nesprávne alebo zavádzajúce. ( [89]87 ) 140. Vseobecný súd dalej uviedol, ze niektoré otázky pouzívali pojmy, ktoré boli naozaj "pomerne nejasné", ale to sa nemohlo povazovat za porusenie zásady právnej istoty; dôvodom je, ze Komisia by nemohla dotknutému podniku vytýkat nevhodnú odpoved, ked otázka je nejasná. Nejasnost otázky by teda súdy Únie mali zohladnovat pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o ulození pokuty dotknutému podniku. ( [90]88 ) 141. Podla môjho názoru sú obe námietky, ktoré predniesla HeidelbergCement, v tomto bode dôvodné. 142. V prvom rade by sa podla môjho názoru mala vytýkat mimoriadne krátka a do urcitej miery rozporuplná povaha rozsudku napadnutého odvolaním. Vseobecný súd síce konstatoval, ze niektoré otázky boli nejasne formulované, aj ked len do urcitej miery ("relatívne nejasné"); avsak, obratom uviedol, ze neboli prílis nejasné na to, aby bolo napadnuté rozhodnutie vyhlásené za natolko nejednoznacné, ze by bola porusená zásada právnej istoty. 143. Toto odôvodnenie si vyzaduje dve kritické poznámky. Po prvé sa zdá, ze Vseobecný súd naznacuje, ze nedostatok presnosti otázky (alebo viacerých otázok) by bol relevantný, len pokial by sa stalo celé rozhodnutie nejednoznacným. To je nesprávne. Ak boli niektoré otázky naozaj nejasné, Vseobecný súd mal zrusit napadnuté rozhodnutie iba v castiach, ktoré sa týkali týchto otázok. ( [91]89 ) Po druhé je nemozné, aby Súdny dvor overil, ci boli niektoré otázky, ako tvrdí HeidelbergCement, dostatocne nejasné. Rozsudok napadnutý odvolaním neobsahuje ziadny údaj o znení a mnozstve otázok, vo vztahu ku ktorých bolo konstatované, ze sú nejasné, ani dôvody, preco boli tieto otázky len relatívne nejasné. Bez ohladu na skutocnost, ze HeidelbergCement vo svojej zalobe podanej na Vseobecný súd uviedla otázky, ktoré boli podla jej názoru nedostatocne presné a podrobne vysvetlila (technické alebo jazykové) dôvody svojich námietok voci predmetným otázkam. 144. V tomto kontexte treba poznamenat, ze k zalobe odvolatelky podanej na Vseobecný súd bol prilozený aj jej list zo 16. novembra 2010 adresovaný Komisii, v ktorom poukazovala na nejednoznacnost mnohých otázok obsiahnutých v návrhu dotazníka a pozadovala od Komisie viaceré vysvetlenia. Komisia v podstate nepopiera, ze aj napriek tomu, ze v nasledujúcich mesiacoch doslo k niekolkým prípadom, ked jej zamestnanci a zástupcovia spolocnosti HeidelbergCement spolu komunikovali, obavy uvedené v tomto liste zostali vo velkej casti nezodpovedané. 145. Na druhom mieste, skutocnost, ze odvolatelka by mohla mat právo napadnút pokuty, ktoré jej boli ulozené za poskytnutie neúplných alebo zavádzajúcich informácií, z dôvodu nejasnosti súvisiacich otázok, neznamená, ze súdy Únie nemôzu (a nemali by) vyvodit dôsledky z prípadného porusenia zásady právnej istoty, ktorého sa dopustila Komisia. Ako uz bolo spomenuté, úvahy Vseobecného súdu v tomto bode, zdá sa, zbavujú cast clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 jeho úcinkov. ( [92]90 ) 146. Vzhladom na tieto úvahy by sa malo odvolaciemu dôvodu vychádzajúcemu z nedostatocného a rozporuplného odôvodnenia v bodoch 109 az 114 rozsudku napadnutého odvolaním vyhoviet. 7. Výpoved vo svoj neprospech a) Tvrdenia úcastníkov konania 147. V rámci svojho siedmeho odvolacieho dôvodu, ktorý smeruje proti bodom 115 az 139 rozsudku napadnutého odvolaním, HeidelbergCement tvrdí, ze Vseobecný súd vylozil jej právo nevypovedat vo svoj neprospech mimoriadne zuzujúco a zároven neposkytol tomuto právu ochranu v prejednávanej veci. 148. Komisia tvrdenia prednesené odvolatelkou spochybnuje. Zdôraznuje, ze otázka 1D nevyzadovala, aby HeidelbergCement poskytla právne posúdenie alebo hodnotenie urcitého správania, ale iba aby poskytla spôsob výpoctu stvrtrocných hrubých ziskových rozpätí. Ak v prípade spolocnosti HeidelbergCement nebol tento spôsob uplatnitelný, mohla sa zdrzat poskytnutia odpovede. b) Posúdenie 149. Na úvod sa zdá, ze je uzitocné pripomenút, ze odôvodnenie 23 nariadenia c. 1/2003 sa odvoláva na právo podnikov nevypovedat vo svoj neprospech pri plnení rozhodnutia Komisie, ktorým sa pozadujú informácie. Toto právo uz Súdny dvor uznal, a to este predtým, nez bolo uvedené nariadenie prijaté. ( [93]91 ) Ide totiz o jednu zo základných zloziek práva urcitého podniku na obranu, ktoré treba respektovat pocas celého konania zacatého Komisiou na základe nariadenia c. 1/2003. 150. Na zaciatok sa budem zaoberat predbeznými tvrdeniami Komisie, ktoré nepovazujem za presvedcivé. Po prvé tvrdenie Komisie, podla ktorého sa HeidelbergCement mohla zdrzat odpovede, ak by v jej prípade nebol uplatnitelný spôsob, ktorého opísanie sa pozadovalo, je podla môjho názoru zjavne nesprávne. Vseobecný súd uz v skutocnosti odmietol tento argument poukazom na to, ze otázka bola formulovaná imperatívne, a ze odvolatelka bola preto povinná odpovedat. ( [94]92 ) Po druhé Komisia podla môjho názoru skresluje povahu otázky 1D: táto otázka nevyzadovala, aby HeidelbergCement uviedla pouzívaný spôsob, ak vôbec nejaký existoval, na základe ktorého sa vypocítavali stvrtrocné hrubé ziskové rozpätia, ale spôsob, ktorý táto spolocnost povazovala za vhodný na úcely výpoctu týchto rozpätí. Rozdiel má nemalý význam; otázka nie je len vecná, ale tiez vyzadovala, aby zalobca vyjadril svoje stanovisko, ako to správne uviedol Vseobecný súd. ( [95]93 ) 151. V tejto súvislosti teraz v prvom rade preskúmam, ci Vseobecný súd vylozil právo nevypovedat vo svoj neprospech prílis zuzujúco, a na druhom mieste, ci bolo toto právo v danom prípade správne uplatnené. 152. V bode 121 rozsudku napadnutého odvolaním Vseobecný súd rozhodol, ze by sa malo rozlisovat medzi otázkami podla toho, ci môzu byt klasifikované ako výlucne skutkové. Len vtedy, ked otázku nemozno kvalifikovat ako výlucne skutkovú, treba podla názoru tohto súdu overit, ci by mohla takáto otázka zahrnat priznanie dotknutého podniku, ze k poruseniu doslo, preukázanie coho je povinnostou Komisie. V bode 124 Vseobecný súd konstatoval, ze otázka, ktorá od podniku vyzadovala, aby zhromazdil údaje, ale ktorá nepozadovala stanovisko k nim, nemohla porusovat právo tohto podniku na obranu. 153. Ide podla môjho názoru o nesprávny výklad práva nevypovedat vo svoj neprospech. Napriek trochu nejednoznacnému zneniu odôvodnenia 23 nariadenia c. 1/2003, ( [96]94 ) skutocnost, ci urcitá otázka vyzaduje od podniku, aby poskytol len skutkové informácie (akými sú zber údajov, objasnenie skutkových okolností, opis skutocností objektívnej povahy, atd.), je dôlezitým prvkom v tomto ohlade, ale nie je nevyhnutne rozhodujúcou. Skutocnost, ze od podniku sa nepozaduje ziadna informácia subjektívnej povahy, nevylucuje moznost, ze za urcitých okolností môze byt právo podniku nevypovedat vo svoj neprospech porusené. 154. Súdny dvor opakovane odkazoval na otázky, ktoré "by mohli zahrnat jeho priznanie, ze doslo k poruseniu". ( [97]95 ) Výrazy, ktoré zvolil Súdny dvor, nie sú nevýznamné. ( [98]96 ) V PVC II Súdny dvor dalej spresnil test pre výpoved vo svoj neprospech: klúcové je, ci je odpoved podniku, ktorému bola táto otázka polozená, v skutocnosti rovnocenná s priznaním porusenia. ( [99]97 ) 155. Táto judikatúra znamená, ze Komisia nemá oprávnenie klást otázky, odpovede na ktoré by mohli naznacovat priznanie viny zo strany dotknutého podniku. 156. Napríklad podla môjho názoru niet pochýb o tom, ze Komisia sa nesmie podnikov pýtat, ci sa ich zástupcovia na urcitom stretnutí dohodli so svojimi konkurentmi na zvýsení cien alebo súhlasili, ze nebudú sútazit na niektorých vnútrostátnych trhoch. Hoci takéto otázky by bolo mozné charakterizovat ako výlucne skutkové, zjavne by porusili právo podniku neposkytnút informácie vo svoj neprospech, pretoze odpoved by mohla byt rovnocenná s výslovným priznaním porusenia clánku 101 ZFEÚ. 157. Navrhovaný výklad práva nevypovedat vo svoj neprospech tiez podporuje judikatúra Súdneho dvora. V oboch rozsudkoch Orkem/Komisia a Solvay/Komisia Súdny dvor ciastocne zrusil rozhodnutie Komisie o ziadosti o informácie podla clánku 11 vtedajsieho nariadenia (EHS) c. 17 ( [100]98 ). Súdny dvor rozhodol, ze v rozsahu, v akom niektoré polozené otázky mohli zahrnat priznanie dotknutého podniku, ze doslo k poruseniu, preukázanie coho je povinnostou Komisie, bolo právo týchto podnikov na obranu porusené. ( [101]99 ) Treba poznamenat, ze niektoré z týchto otázok by sa dali charakterizovat ako celkovo alebo z velkej casti skutkové. Vo veci Komisia/SGL Carbon Súdny dvor potvrdil, ze Komisia nemôze nútit podnik, ktorý priznal, ze upozornil iné podniky v priemysle s grafitovými elektródami na moznost, ze budú podrobené vysetrovaniu Komisie, aby jej oznámil mená týchto podnikov. ( [102]100 ) Túto otázku mozno taktiez povazovat za celkovo skutkovú. 158. Otázka preto môze byt v niektorých prípadoch neprípustná, pretoze odpoved na nu môze naznacovat priznanie viny, aj ked sa týka iba skutocností a vo vztahu k týmto skutocnostiam sa nepozaduje ziadne stanovisko. Vseobecný súd sa v dôsledku toho pri výklade práva nevypovedat vo svoj neprospech dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 159. O to viac, na rozdiel od toho, co Komisia naznacuje, môzu otázky porusovat právo podniku nevypovedat v prípade, ked sa od adresáta pozaduje, aby vykonal právne posúdenie alebo poskytol právne stanovisko. Tento záver velmi jasne vyplýva z judikatúry uvedenej v bodoch 157 vyssie: ziadna z otázok vytýkaných Súdnym dvorom nepozadovala, aby dotknuté podniky poskytli právne posúdenie. Skutocnost, ze otázka 1D nevyzadovala, aby HeidelbergCement vyjadrovala stanoviská právnej povahy, preto nevyhnutne neznamená, ze by táto otázka nemohla porusovat právo nevypovedat vo svoj neprospech. 160. Vzhladom na záver, ku ktorému som dospel, pre úplnost teraz preskúmam, ci nebolo právo nevypovedat vo svoj neprospech v posudzovanom prípade nesprávne uplatnené. 161. V bode 132 rozsudku napadnutého odvolaním Vseobecný súd konstatoval, ze posúdenie, ktoré musela HeidelbergCement v rámci otázky 1D poskytnút, v konecnom dôsledku predstavovalo "komentovanie úrovne jej ziskových rozpätí" a ze to môze "predstavovat údaj odhalujúci existenciu postupov obmedzujúcich hospodársku sútaz". Hoci znenie rozsudku napadnutého odvolaním nie je celkom jasné, zdá sa, ze konstatuje, ze odpovedou na túto otázku by bola odvolatelka v skutocnosti donútená priznat svoju úcast na predpokladaných poruseniach. 162. Vseobecný súd vsak potom konstatoval, ze aj napriek tomu, ze otázka 1D mala charakter výpovede vo svoj neprospech, mala sa tiez vziat do úvahy skutocnost, ze zalobca mohol v neskorsom stádiu správneho konania alebo v konaní o odvolaní proti právoplatnému rozhodnutiu Komisie predlozit alternatívny výklad svojej odpovede na túto otázku, a to výklad, ktorý sa môze lísit od výkladu, ktorý mohla prijat Komisia. ( [103]101 ) Z tohto dôvodu Vseobecný súd zamietol argumenty, ktoré predniesla HeidelbergCement. 163. Úvahy Vseobecného súdu sú trochu mätúce. Skutocnost, ze HeidelbergCement mohla tiez napadnút otázku 1D, pretoze mala charakter výpovede vo svoj neprospech, keby Komisia prijala rozhodnutie, ktorým by jej ulozila pokutu (ci uz z dôvodu neposkytnutia odpovede na túto otázku, alebo za porusenie clánku 101 ZFEÚ), neznamená, ze súdy Únie nemôzu (a nemali by) vytýkat porusenie práva tohto podniku na obranu v rámci tohto konania zo strany Komisie. Ako je uvedené v bodoch 86 a 145 vyssie, úvahy Vseobecného súdu v tomto smere by adresátovi rozhodnutia odnali jeho právo nechat tento akt preskúmat súdmi Únie, ako výslovne stanovuje clánok 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. 164. Potreba chránit hned od pociatku právo podniku na obranu v situácii, v akej sa nachádza odvolatelka, je o to dôlezitejsia, ze Súdny dvor doteraz nezaujal stanovisko, ci podnik, ktorý povinne odpovedá na otázku, ktorá má charakter výpovede vo svoj neprospech, sa tým vzdáva svojich práv a v dôsledku toho je Komisia oprávnená pouzit túto odpoved ako dôkaz. ( [104]102 ) Podla niektorých komentátorov nemôze totiz dotknutý podnik za takýchto okolností následne spochybnit pouzitie predmetných informácií z dôvodu, ze táto otázka porusila jeho právo na obranu, a ako taká preto nikdy nemala byt polozená. ( [105]103 ) 165. Klúcovou otázkou, na ktorú mal Vseobecný súd zamerat svoju analýzu, je v tomto kontexte tá, ci mohla byt odpoved na otázku 1D pre HeidelbergCement rovnocenná s priznaním porusenia. 166. Zdá sa vsak, ze Vseobecný súd sa tejto otázke vyhol a nezaujal k nej jednoznacné stanovisko. Osobne som si vsimol, ze formulácia otázky 1D má istú podobnost s dvoma otázkami, ktoré Súdny dvor povazoval za neprípustné vo veciach Orkem/Komisia a Solvay/Komisia, pretoze by mohla donútit podnik, aby priznal svoju úcast na dohode zakázanej (vtedy) clánkom 85 EHS. ( [106]104 ) Ani v posudzovanom prípade nemozno jednoznacne vylúcit, ze opýtaním sa na stanovisko podniku k najlepsiemu spôsobu výpoctu stvrtrocných hrubých ziskových rozpätí sa Komisia nesnazila prinútit podnik, aby priznal svoje nekalé praktiky spocívajúce v stanovení alebo koordinácii cien s jeho konkurentmi. 167. Odhliadnuc od toho, kedze je zrejmé, ze Vseobecný súd v kazdom prípade nesprávne vylozil právo nevypovedat, nepovazujem za nevyhnutné skúmat toto hladisko hlbsie. 168. Vzhladom na vyssie uvedené zastávam názor, ze rozsudok napadnutý odvolaním by preto mal byt zrusený v rozsahu, v akom v bodoch 115 az 139 zamietol zalobný dôvod odvolatelky týkajúci sa porusenia jej práva nevypovedat vo svoj neprospech. VI - Dôsledky posúdenia 169. Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Súdny dvor zrusí rozsudok Vseobecného súdu, ak je odvolanie dôvodné. Pokial to stav konania dovoluje, môze sám právoplatne rozhodnút o veci samej. Môze tiez vrátit vec Vseobecnému súdu. 170. Dospel som k záveru, ze piatim zo siedmich odvolacích dôvodov treba vyhoviet a rozsudok napadnutý odvolaním treba preto zrusit. 171. Vzhladom na dostupné informácie o skutkovom stave a na výmenu názorov v konaní pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom sa domnievam, ze Súdny dvor môze sám právoplatne rozhodnút o veci samej. ( [107]105 ) 172. Vo svojej zalobe pred Vseobecným súdom HeidelbergCement predlozila pät zalobných dôvodov na podporu svojho návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia. 173. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy sa domnievam, ze napadnuté rozhodnutie bolo protiprávne z troch hlavných dôvodov: obsahovalo nedostatocné odôvodnenie, pokial ide o úcel ziadosti (pozri body 31 az 55 vyssie); nesplnalo poziadavku nevyhnutnosti (pozri body 70 az 95 vyssie) a nesprávne vylozilo pojem "informácie" v zmysle clánku 18 nariadenia c. 1/2003 (pozri body 98 az 123 vyssie). Kazdé z týchto právnych pochybení je samo osebe postacujúce na zrusenie celého rozhodnutia. V dôsledku toho si nemyslím, ze je nevyhnutné skúmat, ci sú opodstatnené aj ostatné dôvody predlozené odvolatelkou v konaní na prvom stupni. VII - Trovy konania 174. Podla clánku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 175. Ak bude Súdny dvor súhlasit s mojím posúdením odvolania, v súlade s clánkami 137, 138 a 184 rokovacieho poriadku by mala Komisia nahradit trovy prvostupnového, ako aj odvolacieho konania. VIII - Návrh 176. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: -- zrusil rozsudok Vseobecného súdu zo 14. marca 2014 vo veci T-302/11, HeidelbergCement AG/Komisia, -- zrusil rozhodnutie Komisie K(2011) 2361 v konecnom znení z 30. Marca 2011 prijaté v konaní podla clánku 18 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 (vec 39520 - Cement a výrobky súvisiace s cementom), -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na oboch stupnoch konania. __________________________________________________________________ ( [108]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [109]2 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([110]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [111]3 ) Veci Schwenk Zement/Komisia (C-248/14 P), Buzzi Unicem/Komisia (C-267/14 P) a Italmobiliare/Komisia (C-268/14 P). ( [112]4 ) Nariadenie Komisie zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 a 82 Zmluvy o zalození ES ([113]Ú. v. EÚ L 123, s. 18). ( [114]5 ) [115]EU:T:2014:128. ( [116]6 ) Ako som zdôraznoval v jedných mojich predchádzajúcich návrhoch, vseobecne sa uznáva, ze Komisia by mala byt oprávnená vyuzívat takéto rozsiahle právomoci a mala by mat nárok na primeranú mieru volnej úvahy pri ich vykonávaní, kedze porusenia pravidiel hospodárskej sútaze predstavujú závazné porusenia hospodárskych právnych predpisov, na ktorých je Európska únia zalozená. Pozri moje návrhy vo veci Deutsche Bahn a i./Komisia ([117]C-583/13 P, [118]EU:C:2015:92, bod [119]62). ( [120]7 ) Pozri v tomto zmysle odôvodnenie 1 nariadenia c. 1/2003. Pozri tiez rozsudok Hoechst/Komisia ([121]46/87 a 227/88, [122]EU:C:1989:337, bod [123]25). ( [124]8 ) Rozsudky Solvay/Komisia ([125]27/88, [126]EU:C:1989:388, body [127]12 a [128]13) a Orkem/Komisia ([129]374/87, [130]EU:C:1989:387, body [131]15 a [132]16). ( [133]9 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Automec/Komisia ([134]T-24/90, [135]EU:T:1992:97, bod [136]77) a Ufex a i./Komisia ([137]C-119/97 P, [138]EU:C:1999:116, bod [139]88). ( [140]10 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok AM & S Europe/Komisia ([141]155/79, [142]EU:C:1982:157). ( [143]11 ) Pozri odôvodnenie 37 nariadenia c. 1/2003. Pozri tiez rozsudok Hoechst/Komisia ([144]46/87 a 227/88, [145]EU:C:1989:337). ( [146]12 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Hoechst/Komisia ([147]46/87 a 227/88, [148]EU:C:1989:337, body [149]14 a [150]15) a Orkem/Komisia ([151]374/87, [152]EU:C:1989:387, bod [153]32). ( [154]13 ) Pozri odôvodnenie 23 nariadenia c. 1/2003. ( [155]14 ) Pozri rozsudky Hoechst/Komisia ([156]46/87 a 227/88, [157]EU:C:1989:337, bod [158]19) a Roquette Frčres ([159]C-94/00, [160]EU:C:2002:603, body [161]27, [162]50 a [163]52). ( [164]15 ) Rozsudky RoquetteFrčres ([165]C-94/00, [166]EU:C:2002:603, bod [167]55) a Dow Chemical Ibérica a i./Komisia ([168]97/87 az 99/87, [169]EU:C:1989:380, bod [170]52). ( [171]16 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Roquette Frčres ([172]C-94/00, [173]EU:C:2002:603, body [174]76 a [175]80 a citovanú judikatúru). ( [176]17 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/SGL Carbon ([177]C-301/04 P, [178]EU:C:2006:432, bod [179]41) a Aalborg Portland a i./Komisia ([180]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [181]EU:C:2004:6, bod [182]61). ( [183]18 ) Clánok 2 nariadenia c. 1/2003. ( [184]19 ) Pozri rozsudok Orkem/Komisia ([185]374/87, [186]EU:C:1989:387, bod [187]27). ( [188]20 ) Pozri vo vseobecnosti rozsudok Roquette Frčres ([189]C-94/00, [190]EU:C:2002:603, bod [191]47 a citovanú judikatúru). ( [192]21 ) Clánok 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. ( [193]22 ) Pozri rozsudok Nexans a Nexans France/Komisia ([194]C-37/13 P, [195]EU:C:2014:2030, body [196]31 a [197]32 a citovanú judikatúru). ( [198]23 ) Tamze, body 34 az 37 a citovaná judikatúra. ( [199]24 ) Clánok 18 nariadenia c. 1/2003 uvádza, ze rozhodnutie "urcí právny základ a úcel ziadosti, specifikuje aké informácie sa pozadujú a stanoví lehotu, pocas ktorej majú byt informácie poskytnuté". Clánok 20 ods. 4 tejto smernice uvádza, ze rozhodnutie "vymedzuje predmet a úcel inspekcie, stanovuje dátum, kedy má zacat". ( [200]25 ) Bod 42 rozsudku napadnutého odvolaním. ( [201]26 ) Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Nexans a Nexans France/Komisia ([202]C-37/13 P, [203]EU:C:2014:223, body [204]35 az [205]38). ( [206]27 ) Body 41 a 42 rozsudku napadnutého odvolaním. ( [207]28 ) Porovnaj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci BPB Industries a British Gypsum/Komisia ([208]C-310/93 P, [209]EU:C:1994:408, bod [210]22). ( [211]29 ) Porovnaj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Lenz vo veci SITPA ([212]C-27/90, [213]EU:C:1990:407, bod [214]59). ( [215]30 ) Pozri judikatúru, na ktorú sa odkazuje v bode 31 týchto návrhov. ( [216]31 ) Generálna advokátka Kokott v návrhoch, ktoré predniesla vo veci Nexans a Nexans France/Komisia ([217]C-37/13 P, [218]EU:C:2014:223) uvádza: "Nejde... ani tak o co najpresnejsie vymedzenie dotknutých trhov, ako skôr o opísanie porusení pravidiel hospodárskej sútaze predpokladaných Komisiou, zrozumitelné pre dotknuté podniky" (bod 52). ( [219]32 ) Otázka 5 AG), AH). ( [220]33 ) Otázka 3, Z) AB), AD). ( [221]34 ) Otázka 3, AH). ( [222]35 ) Otázka 4, Z). ( [223]36 ) Otázka 2. ( [224]37 ) Otázka 3, Y) a otázka 4, W). ( [225]38 ) Otázka 5 F), G). ( [226]39 ) Otázka 5 AF). ( [227]40 ) Odvolatelka odhadla, ze len tieto otázky sa týkali zhruba 500000 hospodárskych transakcií. ( [228]41 ) Pozri tiez bod 74 nizsie. ( [229]42 ) Pozri bod 126 rozsudku napadnutého odvolaním. ( [230]43 ) Pozri bod 112 rozsudku napadnutého odvolaním. ( [231]44 ) Porovnaj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci SEP/Komisia ([232]C-36/92 P, [233]EU:C:1993:928, bod [234]30). ( [235]45 ) Pozri body 99 a 100 mojich návrhov vo veci Buzzi Unicem/Komisia, C-267/14 P. ( [236]46 ) [237]136/79, [238]EU:C:1980:169, body [239]24 az [240]27. ( [241]47 ) Pozri bod 31 vyssie. ( [242]48 ) Pozri napríklad rozsudok Rada/Bamba ([243]C-417/11 P, [244]EU:C:2012:718, bod [245]54 a citovanú judikatúru). ( [246]49 ) Pozri okrem iného rozsudky Netherlands/Komisia ([247]13/72, [248]EU:C:1973:4, bod [249]12) a Acciaierie e ferriere Lucchini/Komisia ([250]1252/79, [251]EU:C:1980:288, bod [252]14). ( [253]50 ) Pozri tiez odôvodnenia 4 a 6 napadnutého rozhodnutia. ( [254]51 ) K týmto otázkam pozri aj moje návrhy vo veciach Schwenk Zement/Komisia (C-248/14 P) a Buzzi Unicem/Komisia (C-267/14 P). ( [255]52 ) Pozri odôvodnenie 23 nariadenia c. 1/2003. ( [256]53 ) Pozri bod 22 vyssie. ( [257]54 ) Rozsudok AM & S Europe/Komisia ([258]155/79, [259]EU:C:1982:157, bod [260]17). ( [261]55 ) Porovnaj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Darmon vo veci Orkem/Komisia ([262]374/87, [263]EU:C:1989:207, bod [264]66). ( [265]56 ) Súdny dvor napríklad rozhodol, ze aj keby uz Komisia mala dôkazy o existencii porusenia, môze oprávnene zaujat postoj, ze je nevyhnutné nariadit dalsie presetrovanie, ktoré jej umozní lepsie vymedzit rozsah porusenia, urcit jeho trvanie alebo oznacit okruh zúcastnených podnikov. Pozri rozsudok Orkem/Komisia ([266]374/87, [267]EU:C:1989:387, bod [268]15). ( [269]57 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci SEP/Komisia ([270]C-36/92 P, [271]EU:C:1993:928, bod [272]21). ( [273]58 ) Porovnaj rozsudky AM & S Europe ([274]155/79, [275]EU:C:1982:157, bod [276]15), SEP/Komisia ([277]C-36/92 P, [278]EU:C:1994:205, bod [279]21), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci SEP/Komisia ([280]C-36/92 P, [281]EU:C:1993:928, body [282]20 az [283]22). ( [284]59 ) Porovnaj rozsudok Vseobecného súdu Cementos Portland Valderrivas/Komisia ([285]T-296/11, [286]EU:T:2014:121, bod [287]40). ( [288]60 ) V tomto zmysle pozri analogicky rozsudok Roquette Frčres ([289]C-94/00, [290]EU:C:2002:603, body [291]54 a [292]55). ( [293]61 ) Pozri bod 24 vyssie. ( [294]62 ) Pozri analogicky návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Nexans a Nexans France/Komisia ([295]C-37/13 P, [296]EU:C:2014:223, bod [297]43). ( [298]63 ) Bod 37 rozsudku napadnutého odvolaním. ( [299]64 ) Pozri rozsudky Dow Chemical Ibérica a i./Komisia ([300]97/87 az 99/87, [301]EU:C:1989:380, bod [302]45) a Nexans a Nexans France/Komisia ([303]C-37/13 P, [304]EU:C:2014:2030, bod [305]35). ( [306]65 ) Pozri analogicky rozsudok Roquette Frčres ([307]C-94/00, [308]EU:C:2002:603, bod [309]54). ( [310]66 ) Rozsudok Vseobecného súdu Cementos Portland Valderrivas/Komisia ([311]T-296/11, [312]EU:T:2014:121, body [313]41 az [314]56). ( [315]67 ) Rozsudok Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia ([316]T-446/05, [317]EU:T:2010:165, bod [318]333 a citovaná judikatúra). ( [319]68 ) Pozri návrhy vo veci SEP/Komisia ([320]C-36/92 P, [321]EU:C:1993:928, bod [322]34). ( [323]69 ) Pozri body 71 az 74 rozsudku napadnutého odvolaním a citovanú judikatúru. ( [324]70 ) Porovnaj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Darmon vo veci Orkem/Komisia ([325]374/87, [326]EU:C:1989:207, bod [327]66). ( [328]71 ) Body 64 a 70 rozsudku napadnutého odvolaním. ( [329]72 ) Body 76 az 79 rozsudku napadnutého odvolaním. ( [330]73 ) Spomína sa to aj v bode 84 rozsudku napadnutého odvolaním. ( [331]74 ) V prípade podnikov, ktoré podliehajú uvedeným postupom, sa uznáva iba právo nevypovedat vo svoj neprospech, a to s istými obmedzeniami: pozri body 149 az 168 nizsie. ( [332]75 ) Rozsudok Orkem/Komisia ([333]374/87, [334]EU:C:1989:387, bod [335]27). ( [336]76 ) Pozri bod 25 vyssie. ( [337]77 ) Treba poznamenat, ze právo vydávat právne záväzné ziadosti o informácie znizuje potrebu, aby daná institúcia vykonávala miestne inspekcie v prevádzkových priestoroch podnikov. Ziadosti o informáciu zjavne predstavujú vo vseobecnosti mensí zásah do súkromia podniku a jeho kazdodennej prevádzky. Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Darmon vo veci Orkem/Komisia ([338]374/87, [339]EU:C:1989:207, bod [340]155). ( [341]78 ) Bod 26 vyssie. ( [342]79 ) Bod 99 vyssie. ( [343]80 ) Bod 85 a 86 rozsudku napadnutého odvolaním. ( [344]81 ) Body 96 a 106 rozsudku napadnutého odvolaním. ( [345]82 ) Body 89 az 108 rozsudku napadnutého odvolaním. ( [346]83 ) Príloha II (podrobné pokyny k odpovediam na dotazník) a príloha III (predlohy odpovedí) napadnutého rozhodnutia spolocne predstavujú takmer 30 strán mimoriadne podrobných pokynov. ( [347]84 ) Informácie typu, ktorý bol opísaný v bodoch 108 az 110 vyssie. ( [348]85 ) Pozri analogicky rozsudok Roquette Frčres ([349]C-94/00, [350]EU:C:2002:603, bod [351]79). ( [352]86 ) Bod 111 rozsudku napadnutého odvolaním. ( [353]87 ) Bod 104 rozsudku napadnutého odvolaním. ( [354]88 ) Body 112 a 113 rozsudku napadnutého odvolaním. ( [355]89 ) Pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Orkem/Komisia ([356]374/87, [357]EU:C:1989:387, bod [358]42). ( [359]90 ) V casti, ktorá znie: "[rozhodnutie Komisie] upozorní na právo vzniest námietky proti rozhodnutiu pred Súdnym dvorom". ( [360]91 ) Pozri najmä rozsudky Orkem/Komisia ([361]374/87, [362]EU:C:1989:387, bod [363]35) a Solvay/Komisia ([364]27/88, [365]EU:C:1989:388, bod [366]32). ( [367]92 ) Body 128 az 131 rozsudku napadnutého odvolaním. ( [368]93 ) Body 126 a 132 rozsudku napadnutého odvolaním. ( [369]94 ) Ako bolo spomenuté, odôvodnenie 23 odkazuje na "skutkové otázky". Tazkosti pri hladaní najlepsích slov na oznacenie typu otázok, ktoré vzhladom na svoj skutkový obsah nemôzu porusit právo nevypovedat vo svoj neprospech sú zjavné aj z judikatúry. Napríklad generálny advokát Geelhoed v návrhoch, ktoré predniesol vo veci Komisia/SGL Carbon ([370]C-301/04 P, [371]EU:C:2006:53, bod [372]77) odkazoval na otázky, ktoré sa "[týkajú] objektívnych skutkových okolností". Vseobecný súd bezne pouzíval výraz "výlucne faktické" otázky alebo "otázky výlucne faktickej povahy" [pozri napríklad rozsudky Mannesmannröhren-Werke/Komisia ([373]T-112/98, [374]EU:T:2001:61, bod [375]77) a Raiffeisen Zentralbank Österreich a i./Komisia ([376]T-259/02 az T-264/02 a T-271/02, [377]EU:T:2006:396, bod [378]539)]. ( [379]95 ) Rozsudky Orkem/Komisia ([380]374/87, [381]EU:C:1989:387, bod [382]35) a Solvay/Komisia ([383]27/88, [384]EU:C:1989:388, bod [385]32). ( [386]96 ) Vo francúzstine (jazyk konania vo veciach Orkem/Komisia a Solvay/Komisia) má daný odsek rovnaký zmysel. V príslusnej casti znie takto: "la Commission ne saurait imposer ŕ l'entreprise l'obligation de fournir des réponses par lesquelles celle-ci serait amenée ŕ admettre l'existence de l'infraction" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [387]97 ) Rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia [[388]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [389]EU:C:2002:582 (dalej len "PVC II"), bod 273] (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [390]98 ) Nariadenie Rady zo 6. februára 1962: Prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 zmluvy ([391]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). ( [392]99 ) Pozri rozsudky Orkem/Komisia ([393]374/87, [394]EU:C:1989:387, body [395]38, [396]39 a [397]41) a Solvay/Komisia ([398]27/88, [399]EU:C:1989:388, body [400]35 az [401]37). ( [402]100 ) [403]C-301/04 P, [404]EU:C:2006:432, body [405]66 az [406]70, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed v danej veci ([407]EU:C:2006:53, body [408]70 az [409]77). ( [410]101 ) Bod 133 rozsudku napadnutého odvolaním. ( [411]102 ) Pozri napríklad rozsudok PVC II (body 286 az 292). ( [412]103 ) Pozri napríklad NUIJTEN, J.: The Investigation of Cartels - Public Enforcer's Perspective. In: Wijckmans, Tuytschaever (eds.): Horizontal Agreements and Cartels in EU Competition Law. Oxford University Press, 2015, s. 128. ( [413]104 ) Pozri najmä rozsudky Orkem/Komisia ([414]374/87, [415]EU:C:1989:387, bod [416]39) a Solvay/Komisia ([417]27/88, [418]EU:C:1989:388, bod [419]36). ( [420]105 ) Toto platí pre vsetky odvolacie dôvody okrem siesteho. Ak by Súdny dvor vyhovel iba tomuto odvolaciemu dôvodu, rozsudok napadnutý odvolaním by sa mal zrusit len v rozsahu bodov 109 az 114 a - z dôvodu nedostatocného odôvodnenia v tomto rozsudku na základe tvrdenia odvolatelky o nedostatocnej presnosti niektorých otázok - vec by sa mala vrátit dotknutému súdu na nové posúdenie tejto otázky. References 1. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A128&locale=sk 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A128&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0002 5. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0003 6. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0004 7. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0005 8. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0006 9. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0007 10. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0008 11. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0009 12. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0010 13. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0011 14. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0012 15. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0013 16. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0014 17. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0015 18. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0016 19. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0017 20. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0018 21. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0019 22. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0020 23. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0021 24. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0022 25. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0023 26. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0024 27. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0025 28. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0026 29. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0027 30. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0028 31. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0029 32. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0030 33. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0031 34. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0032 35. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0033 36. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0034 37. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0035 38. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0036 39. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0037 40. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0038 41. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0039 42. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0040 43. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0041 44. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0042 45. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0043 46. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0044 47. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0045 48. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0046 49. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0047 50. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0048 51. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0049 52. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0050 53. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0051 54. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0052 55. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0053 56. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0054 57. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0055 58. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0056 59. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0057 60. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0058 61. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0059 62. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0060 63. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0061 64. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0062 65. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0063 66. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0064 67. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0065 68. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0066 69. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0067 70. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0068 71. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0069 72. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0070 73. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0071 74. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0072 75. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0073 76. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0074 77. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0075 78. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0076 79. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0077 80. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0078 81. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0079 82. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0080 83. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0081 84. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0082 85. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0083 86. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0084 87. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0085 88. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0086 89. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0087 90. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0088 91. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0089 92. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0090 93. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0091 94. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0092 95. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0093 96. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0094 97. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0095 98. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0096 99. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0097 100. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0098 101. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0099 102. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0100 103. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0101 104. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0102 105. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0103 106. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0104 107. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#t-ECR_62014CC0247_SK_01-E0105 108. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0001 109. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0002 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 111. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0003 112. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0004 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 114. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0005 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A128&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0006 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A92&locale=sk 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A92&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A92&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 120. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0007 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 124. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0008 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A388&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A388&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A388&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point12 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A388&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&locale=sk 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point15 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 133. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0009 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97&locale=sk 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&locale=sk 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 140. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0010 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A157&locale=sk 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A157&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 143. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0011 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&locale=sk 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 146. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0012 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&locale=sk 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point15 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&locale=sk 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 154. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0013 155. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0014 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&locale=sk 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&locale=sk 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 164. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0015 165. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&locale=sk 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A380&locale=sk 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A380&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A380&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 171. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0016 172. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&locale=sk 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point80 176. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0017 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A432&locale=sk 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A432&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A432&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 180. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 182. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 183. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0018 184. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0019 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&locale=sk 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 188. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0020 189. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&locale=sk 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 192. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0021 193. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0022 194. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&locale=sk 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 198. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0023 199. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0024 200. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0025 201. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0026 202. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A223&locale=sk 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A223&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A223&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A223&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 206. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0027 207. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0028 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A408&locale=sk 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 211. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0029 212. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A407&locale=sk 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A407&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A407&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 215. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0030 216. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0031 217. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A223&locale=sk 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A223&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 219. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0032 220. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0033 221. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0034 222. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0035 223. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0036 224. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0037 225. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0038 226. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0039 227. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0040 228. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0041 229. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0042 230. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0043 231. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0044 232. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A928&locale=sk 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A928&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A928&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 235. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0045 236. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0046 237. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A169&locale=sk 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A169&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A169&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 240. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A169&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 241. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0047 242. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0048 243. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A718&locale=sk 244. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A718&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 245. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A718&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 246. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0049 247. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A4&locale=sk 248. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A4&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 249. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A4&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point12 250. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A288&locale=sk 251. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A288&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 252. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A288&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 253. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0050 254. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0051 255. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0052 256. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0053 257. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0054 258. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A157&locale=sk 259. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A157&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 260. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A157&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 261. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0055 262. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A207&locale=sk 263. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A207&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A207&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 265. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0056 266. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&locale=sk 267. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 268. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point15 269. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0057 270. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A928&locale=sk 271. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A928&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 272. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A928&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 273. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0058 274. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A157&locale=sk 275. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A157&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 276. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A157&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point15 277. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A205&locale=sk 278. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A205&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 279. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A205&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 280. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A928&locale=sk 281. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A928&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 282. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A928&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 283. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A928&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 284. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0059 285. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&locale=sk 286. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 287. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 288. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0060 289. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&locale=sk 290. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 291. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 292. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 293. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0061 294. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0062 295. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A223&locale=sk 296. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A223&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 297. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A223&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 298. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0063 299. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0064 300. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A380&locale=sk 301. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A380&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 302. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A380&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 303. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&locale=sk 304. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 305. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 306. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0065 307. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&locale=sk 308. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 309. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 310. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0066 311. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&locale=sk 312. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 313. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 314. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 315. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0067 316. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165&locale=sk 317. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 318. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point333 319. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0068 320. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A928&locale=sk 321. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A928&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 322. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A928&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 323. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0069 324. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0070 325. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A207&locale=sk 326. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A207&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 327. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A207&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 328. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0071 329. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0072 330. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0073 331. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0074 332. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0075 333. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&locale=sk 334. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 335. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 336. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0076 337. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0077 338. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A207&locale=sk 339. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A207&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 340. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A207&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point155 341. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0078 342. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0079 343. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0080 344. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0081 345. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0082 346. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0083 347. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0084 348. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0085 349. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&locale=sk 350. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 351. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 352. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0086 353. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0087 354. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0088 355. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0089 356. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&locale=sk 357. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 358. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 359. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0090 360. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0091 361. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&locale=sk 362. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 363. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 364. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A388&locale=sk 365. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A388&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 366. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A388&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 367. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0092 368. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0093 369. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0094 370. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A53&locale=sk 371. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A53&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 372. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A53&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 373. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A61&locale=sk 374. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A61&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 375. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A61&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 376. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A396&locale=sk 377. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A396&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 378. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A396&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point539 379. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0095 380. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&locale=sk 381. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 382. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 383. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A388&locale=sk 384. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A388&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 385. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A388&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 386. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0096 387. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0097 388. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 389. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 390. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0098 391. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 392. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0099 393. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&locale=sk 394. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 395. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 396. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 397. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 398. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A388&locale=sk 399. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A388&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 400. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A388&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 401. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A388&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 402. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0100 403. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A432&locale=sk 404. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A432&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 405. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A432&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 406. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A432&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 407. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A53&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 408. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A53&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 409. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A53&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 410. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0101 411. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0102 412. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0103 413. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0104 414. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&locale=sk 415. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 416. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 417. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A388&locale=sk 418. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A388&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 419. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A388&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 420. file:///tmp/lynxXXXXTX2kWJ/L90465-25TMP.html#c-ECR_62014CC0247_SK_01-E0105