NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NILS WAHL prednesené 3. septembra 2015 ( [1]1 ) Vec C-154/14 P SKW Stahl-Metallurgie GmbH, SKW Stahl-Metallurgie Holding AG proti Európskej komisii "Odvolanie -- Clánok 27 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 -- Clánky 12 a 14 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 -- Procesné pravidlá uplatnitelné na vysetrovanie porusení pravidiel hospodárskej sútaze EÚ -- Právo byt vypocutý -- Ústne vypocutie -- Vypocutie in camera pred Komisiou" 1. Podniky majú bezpochyby právo na vypocutie v súvislosti s vysetrovaním porusení pravidiel hospodárskej sútaze EÚ. Existuje vsak právo byt vypocutý v neprítomnosti druhej strany? To je otázka, ktorá je podstatou tohto odvolania. Z uvedených nizsie dôvodov sa domnievam, ze odpoved na túto otázku by mala byt záporná. 2. Odvolatelky navrhujú, aby Súdny dvor vylúcil uplatnenie rozsudku, ( [2]2 ) ktorým Vseobecný súd potvrdil rozhodnutie Komisie, ( [3]3 ) ktorým im bola ulozená pokuta 13300000 eur za úcast na karteli v odvetví acetylidu vápenatého a horcíka. Odvolatelky predovsetkým tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked Komisii nevytkol, ze zamietla ich ziadost o ústne vypocutie in camera ( [4]4 ) v priebehu správneho konania. 3. Pokial ide o dalsie odvolacie dôvody uvedené odvolatelkami, budem sa nimi zaoberat súhrnne a vedome sa sústredím najmä na prvý odvolací dôvod. I - Právny rámec 4. Clánok 27 nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [5]5 ) ("Vypocutia strán, stazovatelov a ostatných") stanovuje: "1. Pred prijatím rozhodnutí podla clánkov 7, 8, 23 a 24 ods. 2 poskytne Komisia podnikom alebo zdruzeniam podnikov, proti ktorým smeruje konanie Komisie, moznost byt vypocutí v zálezitostiach, voci ktorým má Komisia námietky [výhrady - neoficiálny preklad]. Komisia svoje rozhodnutia zalozí len na námietkach [výhradách - neoficiálny preklad], ku ktorým sa príslusné strany mohli vyjadrit. ... 2. Právo príslusných strán na obhajobu sa v konaniach plne respektuje. ..." 5. Komisia podla clánku 33 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1/2003 prijala vykonávacie ustanovenia týkajúce sa okrem iného praktických podrobností vypocutia upraveného v clánku 27 nariadenia. Tieto ustanovenia sa nachádzajú v nariadení c. 773/2004 ( [6]6 ). Clánok 12 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 s názvom "Právo na ústne vypocutie" stanovuje, ze Komisia poskytne stranám, ktorým adresovala oznámenie o námietkach [oznámenie o výhradách - neoficiálny preklad] (dalej len "OV"), prílezitost predniest svoje argumenty v rámci ústneho vypocutia, pokial o to vo svojich písomných podaniach poziadajú. 6. Clánok 14 nariadenia c. 773/2004 ("Vedenie ústnych vypocutí") stanovuje: "6. Ústne vypocúvania nie sú verejné. Kazdá osoba môze byt vypocúvaná samostatne alebo v prítomnosti iných osôb vyzvaných zúcastnit sa, so zretelom na legitímny záujem podnikov na ochrane ich obchodných tajomstiev a iných dôverných informácií. 7. Vypocúvajúci úradník môze povolit stranám, ktorým bolo [ON] adresované, stazovatelom, ostatným osobám predvolaným na vypocúvanie, sluzbám Komisie a úradom clenských státov, klást pocas vypocúvania otázky. 8. Vyhlásenia ucinené kazdou vypocúvanou osobou sa zaznamenávajú. Na poziadanie bude záznam z vypocutia sprístupnený osobám, ktoré sa na vypocúvaní zúcastnili. Musí sa brat ohlad na legitímny záujem strán na ochranu ich obchodných tajomstiev a iných dôverných informácií." 7. Clánok 16 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 nakoniec stanovuje, ze informácie vrátane dokumentov Komisia neoznámi a ani nesprístupní, pokial obsahujú obchodné tajomstvá alebo iné dôverné informácie o akejkolvek osobe. II - Súvislosti konania A - Strucný opis skutkového stavu 8. V rozsahu, v akom je to podstatné pre prejednávanú vec, Komisia podla napadnutého rozsudku ( [7]7 ) v spornom rozhodnutí konstatovala, ze hlavní dodávatelia acetylidu vápenatého a horcíka pre oceliarsky a plynárenský priemysel porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa od 7. apríla 2004 do 16. januára 2007 podielali na jedinom a pokracujúcom porusovaní uvedených ustanovení. Porusovanie spocívalo v rozdelení trhu, stanovení kvót, rozdelení zákazníkov, stanovení cien a výmene citlivých obchodných informácií medzi dodávatelmi granulovaného acetylidu vápenatého a granulovaného horcíka na významnej casti trhu Európskeho hospodárskeho priestoru (dalej len "predmetné porusenie"). 9. Komisia v clánku 1 písm. f) sporného rozhodnutia najmä konstatovala, ze spolocnost SKW Stahl-Metallurgie GmbH (dalej len "SKW") sa na predmetnom porusení podielala od 22. apríla 2004 do 16. januára 2007 a spolocnost SKW Stahl-Metallurgie Holding AG (dalej len "SKW Holding") sa na porusení zúcastnovala od 30. augusta 2004 do 16. januára 2007. Komisia sa domnievala, ze zamestnanci spolocnosti SKW boli v spomenutom období priamo zapojení do kartelových dohôd a/alebo zosúladených postupov opísaných v spornom rozhodnutí. Od 30. augusta 2004 do 16. januára 2007 spolocnost SKW Holding priamo vlastnila 100 % spolocnosti SKW. Komisia v dôsledku toho na základe domnienky vyplývajúcej z tohto majetkového vztahu vychádzala zo skutocnosti, ze spolocnost SKW Holding vykonávala úcinnú kontrolu nad spolocnostou SKW - túto domnienku podla názoru Komisie "potvrdili" dalsie skutkové okolnosti ( [8]8 ) - a ze spolocnost SKW Holding bola spolu so spolocnostou SKW súcastou jednej hospodárskej jednotky, v dôsledku coho jej mozno pripísat zodpovednost za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ktorého sa dopustila spolocnost SKW. B - Správne konanie pred Komisiou ( [9]9 ) 10. Odvolatelky vo svojej odpovedi zo 6. októbra 2008 na OV Komisie z 24. júna 2008 tvrdili, ze v skutocnosti mala rozhodujúci vplyv na spolocnost SKW spolocnost Degussa, a nie SKW Holding, a poziadali o ústne vypocutie, aby toto tvrdenie mohli objasnit. Po predvolaní na ústne vypocutie odvolatelky e-mailom z 31. októbra 2008 poziadali o vypocutie in camera v súvislosti so svojou argumentáciou týkajúcou sa úlohy spolocnosti Degussa. Ako dôvod svojej ziadosti odvolatelky uviedli, ze hospodárske prezitie spolocnosti SKW závisí od spolocnosti Degussa, ktorá jej dodáva takmer vsetok acetylid vápenatý, a ze spolocnost SKW aktuálne rokuje so spolocnostou Degussa o novej zmluve o dodávkach. Odvolatelky dalej tvrdili, ze keby svoje stanovisko prezentovali v prítomnosti spolocnosti Degussa, ich obchodné vztahy by sa vázne narusili a mohlo by to viest k odvetným opatreniam. E-mailom z 5. novembra 2008 odvolatelky ako praktické riesenie navrhli, aby mala spolocnost Degussa prístup k ich vypocutiu in camera po konci roku 2008 alebo po uzatvorení novej zmluvy o dodávkach. Odvolatelky 6. novembra 2008 poslali vypocúvajúcej úradnícke (dalej len "VÚ") dalsí e-mail, v ktorom tieto informácie zopakovali. 11. VÚ listom zo 6. novembra 2008 zamietla ziadost o vypocutie in camera. VÚ sa domnievala, ze ziadost nie je stricto sensu zalozená na ochrane "obchodných tajomstiev a iných dôverných informácií" odvolateliek, a posúdila ju z hladiska práva byt vypocutý. VÚ poukázala na to, ze tvrdenie odvolateliek sa týka správania spolocnosti Degussa, a ak sa má zohladnit ako polahcujúca okolnost, ( [10]10 ) treba ho overit porovnaním s vyhlásením spolocnosti Degussa, a dalej uviedla, ze v prípade vypocutia in camera by bolo spolocnosti Degussa odopreté právo ústne reagovat na tvrdenia odvolateliek. VÚ napokon nepovazovala praktické riesenie navrhnuté odvolatelkami za uskutocnitelné, lebo nebol istý výsledok rokovaní ani ich trvanie. 12. Ústne vypocutie sa uskutocnilo 10. a 11. novembra 2008. 13. Listom z 28. januára 2009 odvolatelky informovali VÚ o tom, ze bola uzatvorená nová zmluva o dodávkach medzi spolocnostami SKW a Degussa a ze nic nebráni ústnemu vypocutiu v prítomnosti spolocnosti Degussa. Poziadali teda o prílezitost prezentovat na dodatocnom ústnom vypocutí svoj názor na správanie spolocnosti Degussa, ktorý neprezentovali na ústnom vypocutí. 14. VÚ listom z 3. februára 2009 zamietla ziadost o dodatocné ústne vypocutie s odôvodnením, ze právo byt vypocutý súvisí s vydaním OV a mozno si ho uplatnit len raz. VÚ vsak odvolatelkám povolila predlozenie dodatocných písomných pripomienok k tejto zálezitosti v stanovenej lehote. 15. V liste z 10. februára 2009 zaslanom VÚ napokon odvolatelky vyjadrili svoju nespokojnost so stanoviskom VÚ. Tvrdili, ze právo na ústne vypocutie nie je "jednorazová zálezitost" a nemozno ho vyuzit len raz, ale je potrebné zabezpecit ho pocas celého konania. Vzhladom na to, ze písomné tvrdenia, ktoré uz odvolatelky predlozili, neupriamili pozornost Komisie na úlohu spolocnosti Degussa a na závislost spolocnosti SKW od spolocnosti Degussa, odvolatelky namietali voci názoru, ze moznost predlozit písomné vyjadrenie by mohla nahradit právo na ústne vypocutie. 16. VÚ 9. júla 2009 vydala záverecnú správu o návrhu rozhodnutia o predmetnom porusení, ( [11]11 ) ktorá obsahovala jej pripomienky k ziadosti odvolateliek o ústne vypocutie in camera. VÚ vo svojej správe konstatovala, ze návrh rozhodnutia sa týka len výhrad, ku ktorým sa úcastníci konania mohli vyjadrit, a ze právo vsetkých úcastníkov konania byt vypocutý bolo dodrzané. III - Konanie pred Vseobecným súdom 17. Návrhom podaným 1. októbra 2009 odvolatelky podali zalobu, ktorou sa domáhali zrusenia sporného rozhodnutia. Odvolatelky predlozili sest zalobných dôvodov na zrusenie rozhodnutia, a to i) porusenie práva byt vypocutý, ii) nesprávne uplatnenie clánku 81 ES, iii) porusenie povinnosti odôvodnenia, iv) porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, v) porusenie clánkov 7 a 23 nariadenia c. 1/2003, ako aj zásady proporcionality a zásady zákonnosti trestov, a vi) porusenie clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 18. Po verejnom pojednávaní zo 16. apríla 2013 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol vsetky zalobné dôvody, a teda aj zalobu. Okrem toho odvolatelkám nariadil znásat vlastné trovy konania a nahradit trovy Komisie. IV - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 19. Odvolatelky svojím odvolaním podaným na Súdnom dvore 2. apríla 2014 navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, kedze ním boli zamietnuté návrhy odvolateliek, a vyhovel vsetkým zalobným dôvodom uvedeným v prvostupnovom konaní, -- subsidiárne ciastocne zrusil napadnutý rozsudok, -- subsidiárne v druhom rade, ak to uzná za vhodné, znízil pokuty ulozené odvolatelkám v clánku 2 písm. f) a g) sporného rozhodnutia, -- subsidiárne v tretom rade zrusil napadnutý rozsudok a vrátil vec Vseobecnému súdu na dalsie konanie a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 20. Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu, ktoré Súdnemu dvoru predlozila 13. júna 2014, navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania. 21. Odvolatelky a Komisia predniesli ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa uskutocnilo 13. mája 2015. V - Analýza A - Úvodné poznámky 22. Odvolatelky uvádzajú na podporu svojich návrhov styri odvolacie dôvody, v ktorých ide v podstate o toto: i) Vseobecný súd sa tým, ze nepotrestal Komisiu za to, ze pocas správneho konania porusila procesné práva odvolateliek, akým je právo na spravodlivé vypocutie, dopustil nesprávneho právneho posúdenia a navyse porusil zásadu proporcionality a zákaz predcasného posúdenia dôkazov; ii) Vseobecný súd nezohladnil skutocnost, ze Komisia nesprávne uplatnila clánok 101 ZFEÚ i povinnost odôvodnenia podla clánku 296 ZFEÚ, cím sa tiez dopustil nesprávneho právneho posúdenia; iii) Vseobecný súd tým, ze potvrdil sporné rozhodnutie, porusil zásadu jasnosti sankcií a zásadu individualizácie trestov a sankcií, a napokon iv) Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked povazoval tvrdenie uvedené odvolatelkami pocas konania za nové, a teda neprípustné. Druhým az stvrtým odvolacím dôvodom sa budem zaoberat súhrnne hned teraz. 23. Odhliadnuc od otázky prípustnosti prvej casti druhého odvolacieho dôvodu - ktorú Komisia spochybnuje -, odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nezohladnil skutocnost, ze spolocnost SKW Holding nemala na predmetnom porusení hospodársky záujem. Súdny dvor vsak konstatoval, ze pokial sa Komisii podarí zhromazdit dôkazy preukazujúce vytýkané porusenie a tieto dôkazy sa javia ako dostatocné na preukázanie existencie dohody s protisútaznou povahou, nie je nutné skúmat otázku, ci mal dotknutý podnik na takejto dohode obchodný záujem. ( [12]12 ) V dôsledku toho je táto cast druhého odvolacieho dôvodu neúcinná. 24. Druhou castou druhého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd pri potvrdení sporného rozhodnutia nesprávne vykladal clánok 296 ZFEÚ. Konkrétne tvrdia, ze Vseobecný súd Komisii nevytkol, ze nezohladnila vsetky ich tvrdenia, cím porusila svoju "posilnenú" povinnost odôvodnenia v súvislosti s pripísaním zodpovednosti materskej spolocnosti za správanie dcérskej spolocnosti. Ako som vsak uviedol na inom mieste, nemyslím si, ze Súdny dvor výslovne rozhodol o existencii posilnenej povinnosti odôvodnenia v takej situácii. ( [13]13 ) V kazdom prípade sa domnievam, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku primerane posúdil odôvodnenie sporného rozhodnutia, pricom jeden z dôvodov uvedených Komisiou v konaní zamietol ako nesprávny (hoci nadbytocný). Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho výkladu clánku 296 ZFEÚ, v dôsledku coho je aj druhá cast druhého odvolacieho dôvodu nedôvodná. 25. Tvrdenie uvedené odvolatelkami v tretom odvolacom dôvode, podla ktorého mala Komisia uviest individuálne rozdelenie - inter partes - pokuty medzi úcastníkov kartelu, bolo zamietnuté v rozsudku Komisia/Siemens Österreich a i., ktorý bol vydaný po podaní tohto odvolania. ( [14]14 ) Z tohto rozsudku vyplýva, ze uvedenie takého odvolacieho dôvodu nie je napriek úsiliu odvolateliek dôvodné ani na pojednávaní s cielom dokreslit ich stanovisko. 26. Nakoniec je zbytocné posudzovat stvrtý odvolací dôvod. Týmto odvolacím dôvodom odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze vyhlásil za neprípustné presne to isté tvrdenie týkajúce sa rozdelenia pokuty, ktoré je uvedené v súvislosti s tretím odvolacím dôvodom. Stvrtý odvolací dôvod je preto vzhladom na vyssie uvedený rozsudok neúcinný. 27. Na základe toho sa budem zaoberat prvým odvolacím dôvodom. B - Prvý odvolací dôvod 1. Zistenia napadnutého rozsudku ( [15]15 ) 28. V bodoch 35 az 40 napadnutého rozsudku Vseobecný súd najprv pripomenul význam práva na obhajobu a výsady týkajúcej sa obchodných tajomstiev a dalsích dôverných informácií a následne pristúpil k výkladu clánku 14 ods. 6 nariadenia c. 773/2004. Vseobecný súd konstatoval, ze podla tohto ustanovenia nie sú vylúcené vypocutia za prítomnosti ostatných strán, a dalej poukázal na to, ze je potrebné zohladnit legitímny záujem podnikov na nezverejnení ich obchodných tajomstiev a ostatných dôverných informácií. Na základe toho Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia má povinnost zabezpecit v jednotlivých prípadoch primeranú rovnováhu medzi cielom ochrany práva na obhajobu podnikov, ktorým je vytýkané porusenie pravidiel hospodárskej sútaze EÚ, na jednej strane a zákonným záujmom tretích strán na nezverejnení ich obchodných tajomstiev a ostatných dôverných informácií v priebehu vysetrovania na druhej strane. 29. Vseobecný súd následne v bode 41 napadnutého rozsudku preskúmal, ci argumentácia, ktorú chceli odvolatelky predniest in camera, bola klúcová na ich obhajobu. 30. Vseobecný súd v tomto smere v bodoch 42 az 44 napadnutého rozsudku uviedol, ze podla zistenia Komisie len zamestnanci alebo vedenie spolocnosti SKW sa priamo zúcastnili na predmetnom porusení. Naopak, zodpovednost spolocnosti SKW Holding za to isté porusenie pravidiel hospodárskej sútaze vyplýva zo skutocnosti, ze mala na spolocnost SKW rozhodujúci vplyv. Vseobecný súd dalej v bodoch 47 az 52 napadnutého rozsudku konstatoval, ze odvolatelky nevysvetlili, v akom zmysle by ich moznost, ze spolocnost Degussa mala rozhodujúci vplyv na spolocnost SKW, zbavila ich vlastnej zodpovednosti. Vyssie uvedený súd konkrétne uviedol, ze otázka, ci mala spolocnost Degussa taký vplyv na spolocnost SKW, je nepodstatná z hladiska toho, ci spolocnost SKW Holding skutocne vyvrátila domnienku, podla ktorej mala rozhodujúci vplyv na spolocnost SKW vzhladom na to, ze v nej vlastnila podiel vo výske 100 %. 31. Vseobecný súd na základe toho v bodoch 53 az 56 napadnutého rozsudku konstatoval, ze tvrdenia odvolateliek ich v nijakom prípade nemôzu zbavit zodpovednosti. Vseobecný súd z toho vyvodil, ze VÚ postupovala správne, ked vo svojom liste zo 6. novembra 2008 (pozri bod 11 týchto návrhov) posúdila ziadost o vypocutie in camera len z hladiska úlohy spolocnosti Degussa ako polahcujúcej okolnosti, kedze s nou súvisiaca argumentácia by mohla byt pre odvolatelky uzitocná len z tohto pohladu. Vseobecný súd v tomto smere usúdil, ze analýzu zapojenia spolocnosti Degussa ako polahcujúcej okolnosti z hladiska zodpovednosti odvolateliek je potrebné preskúmat v druhej casti piateho zalobného dôvodu. 32. Pokial ide o prvý zalobný dôvod, Vseobecný súd v bodoch 57 az 63 napadnutého rozsudku konstatoval, ze tvrdenie, podla ktorého je potrebné zohladnit úlohu spolocnosti Degussa ako polahcujúcu okolnost pre odvolatelky, by na druhej strane viedlo k zvýseniu zodpovednosti spolocnosti Degussa. VÚ teda správne usúdila, ze vypocutie in camera nemozno povolit, kedze spolocnost Degussa má právo odpovedat na také tvrdenia. Vseobecný súd súhlasil s názorom VÚ, podla ktorého praktické riesenie navrhnuté odvolatelkami nie je v súlade s právom spolocnosti Degussa ústne odpovedat na obvinenia odvolateliek pocas vypocutia. Vzhladom na to, ze riadne vedenie správneho konania si vyzaduje prijatie rozhodnutia v primeranom case, Vseobecný súd usúdil, ze VÚ oprávnene odmietla uskutocnit dodatocné ústne vypocutie, lebo úcastníci konania podla názoru uvedeného súdu nemajú nárok na nové vypocutie zakazdým, ked pominie prekázka prezentovania argumentácie. Vseobecný súd napokon konstatoval, ze VÚ odvolatelkám poskytla prílezitost predlozit dodatocné písomné pripomienky, a zamietol prvý zalobný dôvod uvedený odvolatelkami. 2. Tvrdenia úcastníkov konania 33. Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd neuznal, ze zamietnutie ich ziadosti o vypocutie in camera zo strany Komisie je porusením zásadnej procesnej poziadavky. Zamietnutie bolo hrubo neprimerané okrem iného vzhladom na to, ze ich ziadost bola úplne primeraná a nezasahovala do procesných práv ostatných úcastníkov konania. Vseobecný súd tak nedodrzal právo na obhajobu napriek tomu, ze clánok 27 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze "právo príslusných strán na obhajobu sa v konaniach plne respektuje". V prípade ústneho vypocutia v prítomnosti spolocnosti Degussa by odvolatelky nemali moznost objasnit Komisii svoje stanovisko, lebo sa obávali prípadných odvetných opatrení spolocnosti Degussa. Z tohto dôvodu odvolatelky poziadali o krátke stretnutie in camera v dlzke priblizne 30 minút. Odvolatelky okrem toho navrhli - bezúspesne - niekolko alternatívnych riesení, v prípade ktorých by pravdepodobne ich právo na vypocutie bolo dodrzané. 34. Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd rovnako ako predtým Komisia zjavne nezohladnil ich legitímne záujmy. Odvolávajú sa na clánok 14 ods. 6 nariadenia c. 773/2004, ktorý sa týka záujmu podnikov na nezverejnení ich obchodných tajomstiev. Dalej tvrdia, ze pokial mozno povolit vypocutie in camera s cielom chránit obchodné tajomstvá (a povolenie je nutné v prípade, ze neexistuje iná moznost ochrany takých tajomstiev), je o to viac potrebné povolit ho v prípade, ze také vypocutie s najväcsou pravdepodobnostou zabezpecí primeranú ochranu práva na obhajobu dotknutého podniku a ze bez takého vypocutia by bola ohrozená samotná existencia uvedeného podniku. 35. Odvolatelky tvrdia, ze len ústne vypocutie poskytuje moznost viest s Komisiou dialóg s cielom rozptýlit pochybnosti a odpovedat na vsetky prípadné otázky. Vseobecný súd síce v bodoch 38 az 62 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze záujmy podniku pozadujúceho vypocutie in camera je potrebné zvázit vo vztahu k záujmom dalsích podnikov, aby mali moznost obhajovat sa voci prípadným obvineniam, nesprávne vsak konstatoval, ze záujmy uvedených podnikov sú dôlezitejsie a opodstatnujú odmietnutie alternatívnych riesení navrhnutých odvolatelkami. Vseobecný súd sa tým dopustil omylu, lebo Komisii neulozil povinnost uprednostnit riesenie, ktoré by vyhovelo záujmom vsetkých zainteresovaných strán, v dôsledku coho Vseobecný súd uplatnil kritérium rovnováhy spôsobom, ktorý bol neprimerane nepriaznivý vo vztahu k záujmom odvolateliek. 36. Odvolatelky dalej tvrdia, ze ked Vseobecný súd rozhodol, ze ich argumentácia ich nemôze zbavit zodpovednosti a ze otázka kontroly spolocnosti Degussa nad spolocnostou SKW je nepodstatná pri posudzovaní zodpovednosti spolocnosti SKW Holding, dopustil sa na jednej strane nezákonného predcasného posúdenia dôkazov. Na druhej strane Vseobecný súd nezohladnil skutocnost, ze preukázanie pokracujúcej kontroly, ktorú má urcitá spolocnost nad svojou bývalou dcérskou spolocnostou, môze spochybnit vplyv novej materskej spolocnosti na dcérsku spolocnost. Dalej uvádzajú, ze ich tvrdenie týkajúce sa úlohy spolocnosti Degussa nie je len tvrdením o polahcujúcej okolnosti, ale aj na podporu stanoviska, podla ktorého spolocnost SKW Holding nemá nijakú zodpovednost. 37. Napokon pokial ide o úcinky porusenia ich procesných práv, odvolatelky tvrdia, ze ako uviedli v prvostupnovom konaní, postacuje zrusit sporné rozhodnutie, lebo keby sa Komisia nedopustila procesnej chyby, je mozné, ze výsledok správneho konania by bol odlisný. 38. Komisia spochybnuje tvrdenia odvolateliek v celom rozsahu. Co sa týka vplyvu spolocnosti SKW Holding na spolocnost SKW, Komisia tvrdí, ze odvolatelky nenamietajú voci pouzitiu nesprávnej miery dokazovania, ale voci skutkovým zisteniam Vseobecného súdu a voci posúdeniu dôkazov, neodvolávajú sa vsak na skreslenie dôkazov, co je v odvolacom konaní neprípustné. 3. Posúdenie a) Prípustnost 39. Pokial ide o námietku neprípustnosti uplatnenú en passant Komisiou (pozri bod 38 týchto návrhov), chcel by som pripomenút, ze odvolatelky prvým odvolacím dôvodom nespochybnujú zodpovednost spolocnosti SKW Holding v súvislosti s jej rozhodujúcim vplyvom na spolocnost SKW (ktorá je, naopak, jadrom ich druhého odvolacieho dôvodu), ale namietajú voci poruseniu svojich procesných práv, konkrétne práva na úcinné vypocutie. Vseobecný súd sa podla ich názoru dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked urcil primeranú rovnováhu medzi záujmom odvolateliek na vypocutí in camera a záujmom dalsích strán - konkrétne spolocnosti Degussa - na tom, aby mali moznost odpovedat na tvrdenia odvolateliek, a ked zamietol ich alternatívne návrhy. Na posúdenie tejto právnej otázky má Súdny dvor právomoc podla clánku 256 ods. 1 ZFEÚ a clánku 58 statútu. b) Vseobecné úvahy týkajúce sa práva byt vypocutý v správnom konaní pred Komisiou 40. Správne konanie pred Komisiou je konanie podla clánku 101 ZFEÚ a má dve samostatné po sebe idúce fázy, z ktorých kazdá má vlastnú logiku: fáza predbezného vysetrovania a fáza inter partes. Fáza predbezného vysetrovania, ktorá trvá az do dorucenia OV, je urcená na to, aby Komisia mohla zhromazdit vsetky relevantné dôkazy potvrdzujúce alebo vyvracajúce existenciu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze a prijat prvé stanovisko o dalsom smerovaní konania. Fáza inter partes, ktorá trvá od dorucenia OV do prijatia konecného rozhodnutia, je urcená na to, aby mohla Komisia dospiet ku konecnému rozhodnutiu o údajnom porusení. Dotknutá strana je az na zaciatku fázy inter partes prostredníctvom OV oboznámená so vsetkými základnými dôkazmi, na ktoré sa Komisia odvoláva v danom stádiu konania. V dôsledku toho sa uvedená strana môze v plnom rozsahu domáhat svojho práva na obhajobu az po vydaní OV. ( [16]16 ) 41. Co sa týka fázy inter partes, právo byt vypocutý mozno vykonat v dvoch po sebe nasledujúcich krokoch: písomne a ústne. 42. Pokial ide o prvý krok, podla clánku 10 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 Komisia informuje dotknuté strany o výhradách, ktoré sú voci nim vznesené, a OV je písomne dorucené kazdej strane, voci ktorej boli vznesené výhrady. Clánok 10 ods. 2 a 3 uvedeného naradenia stanovuje právo písomne odpovedat na OV v lehote stanovenej Komisiou a uviest vsetky skutocnosti, ktoré sú relevantné z hladiska obhajoby. Komisia nie je povinná zohladnit písomné podania dorucené po uplynutí danej lehoty. 43. Podla clánku 16 ods. 2 nariadenia c. 773/2004 kazdá strana poskytujúca stanovisko k OV musí s uvedením dôvodov oznacit kazdý materiál, ktorý povazuje za dôverný, a poskytnút samostatnú nedôvernú verziu v lehote stanovenej na oznámenie stanovísk k OV. Clánok 16 ods. 3 nariadenia stanovuje, ze Komisia o to môze poziadat úcastníkov konania aj z vlastnej iniciatívy. Pokial strana neuvedie nieco iné, Komisia v súlade s clánkom 16 ods. 4 nariadenia vychádza z toho, ze materiál je nedôverný. V tejto súvislosti treba pamätat na to, ze strany môzu podla clánku 15 ods. 1 nariadenia poziadat o prístup k spisu v súvislosti s nedôvernými informáciami. 44. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze je na úcastníkoch konania, aby presne zvázili, ci Komisii vo svojej písomnej odpovedi poskytnú vela alebo málo informácií. Musia sa zároven rozhodnút, ci poskytnú informácie dôvernej povahy, a pokial áno, oznacit ich. Je nevyhnutné, ze pokial Komisia nesúhlasí s dôvernou povahou informácií - co neskôr môzu preskúmat súdy EÚ -, strana, ktorá také informácie poskytla, podstupuje obchodné riziko, ze tieto informácie môze prístupom k spisu získat iná strana. 45. Pokial ide o druhý krok, konkrétne právo na ústne vypocutie - ktoré nie vzdy patrilo medzi základné práva -, ( [17]17 ) strany sú podla clánku 12 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 oprávnené dostavit sa na ústne vypocutie pred Komisiou pod podmienkou, ze o to vo svojom stanovisku k OV poziadali. 46. Ústne vypocutie sa uskutocní v súlade s clánkom 14 nariadenia c. 773/2004. Podla clánku 14 ods. 6 nariadenia kazdá osoba môze byt vypocúvaná samostatne alebo v prítomnosti iných osôb so zretelom na legitímny záujem na ochrane obchodných tajomstiev a iných dôverných informácií. Vyhlásenia kazdej osoby sa zaznamenávajú a záznam z vypocutia môze byt sprístupnený osobám, ktoré sa na vypocúvaní zúcastnili, opät s ohladom na ochranu obchodných tajomstiev jednotlivých strán. 47. Strany, ktoré reagujú na OV, teda môzu a nemusia poziadat o ústne vypocutie. Vyuzitie tejto moznosti je dalsím obchodným rozhodnutím, pri ktorom treba brat do úvahy moznost prítomnosti dalsích strán, a to, ze zverejnené informácie sa môzu dostat do rúk ostatným. Musím vsak zdôraznit, ze úcast na ústnom vypocutí nie je povinná. 48. Právo byt vypocutý má v neposlednom rade zásadný materiálny aspekt: úcinnú procesnú ochranu dotknutých úcastníkov konania. V konaniach, v ktorých môzu byt ulozené pokuty, je totiz dodrzanie práva na obhajobu základnou zásadou práva EÚ, ktorú nemozno porusit, dokonca ani v správnych konaniach. ( [18]18 ) Podla clánku 11 ods. 2 nariadenia c. 773/2004 sa Komisia vo svojich rozhodnutiach zaoberá iba výhradami, ku ktorým strany, ktorým bolo zaslané OV, mohli predlozit pripomienky. 49. Osobitost tejto veci vsak spocíva v tom, ze v nej ide v skutocnosti o otázku, akú podobu má mat právo byt vypocutý pred Komisiou, a nie o jeho podstatu. V tejto súvislosti nie je samo osebe problematické to, ze strany sú vypocuté písomne, a nie ústne. Podla judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva (dalej len "ESLP") v prípade správnych konaní, ktoré môzu viest k ulozeniu pokuty, je postacujúce, ak majú úcastníci konania moznost následného ústneho vypocutia pred nestranným a nezávislým súdnym orgánom. ( [19]19 ) c) Posúdenie prvého odvolacieho dôvodu 50. V prvom odvolacom dôvode odvolateliek rozlisujem dve hlavné tvrdenia, obe zalozené na práve byt vypocutý: po prvé Vseobecný súd nepostupoval v súlade so zákonom, ked Komisiu nesankcionoval za to, ze zamietla ich ziadost o vypocutie in camera na základe nezákonného predcasného posúdenia dôkazov v konaní. Po druhé uvedený súd postupoval neprimerane, ked Komisii nevytkol, ze nesúhlasila s alternatívnymi rieseniami navrhnutými odvolatelkami. Kazdé z týchto tvrdení postupne preskúmam nizsie. i) Právo na vypocutie in camera? 51. Na zaciatok chcem poukázat na to, ze VÚ podla vsetkého usúdila, ze informácie, ktorými chceli odvolatelky odôvodnit svoju ziadost o vypocutie in camera, sú z kvalitatívneho hladiska postacujúce na to, aby im také vypocutie bolo umoznené. ( [20]20 ) 52. Nech je to akokolvek, podla môjho názoru neexistuje právo na vypocutie in camera. ( [21]21 ) 53. Také právo nie je uvedené nikde v nariadení c. 1/2003 ani v nariadení c. 773/2004. Konkrétne clánok 12 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 stanovuje len to, ze Komisia poskytne stranám, ktorým adresovala OV, prílezitost predniest svoje argumenty v rámci ústneho vypocutia, pokial o to vo svojich písomných podaniach poziadajú. V ustanovení vsak nie je uvedené nic o vypocutí in camera. 54. Také právo podobne nevyplýva ani zo znenia, ani z kontextu, ani z ciela clánku 14 nariadenia c. 773/2004 - konkrétne clánku 14 ods. 6. 55. Znenie clánku 14 ods. 6 nariadenia c. 773/2004 stanovuje, ze kazdá osoba môze byt vypocúvaná samostatne alebo v prítomnosti iných osôb vyzvaných zúcastnit sa so zretelom na legitímny záujem podnikov na ochrane ich obchodných tajomstiev a iných dôverných informácií. Nejde teda len o umoznenie vypocutia, ide o volbu, a nie o povinnost. Ako vyplýva z clánku 14 ods. 6 druhej vety uvedeného nariadenia, táto volba závisí od toho, ako Komisia posúdi záujmy podnikov na ochrane ich obchodných tajomstiev a iných dôverných informácií. 56. Chápem to tak, ze odvolatelky v podstate tvrdia, ze sloveso "môze" treba v tomto prípade vykladat ako "má". Toto tvrdenie vsak nie je len v rozpore s intuíciou, ale ani neobstojí z mnohých dôvodov. 57. Po prvé kontext clánku 14 ods. 6 nariadenia c. 773/2004 potvrdzuje stanovisko, ze umoznenie vypocutia in camera je vecou volnej úvahy VÚ. Clánok 14 ods. 7 nariadenia c. 773/2004 stanovuje, ze VÚ môze povolit stranám, ktorým bolo OV adresované, stazovatelom a ostatným osobám predvolaným na vypocúvanie klást pocas vypocúvania otázky. Názov clánku 14 nariadenia c. 773/2004 ("Vedenie ústnych vypocutí") tiez naznacuje, ze cielom clánku 14 je najmä stanovit pravidlá zabezpecujúce plynulé vedenie ústnych vypocutí zo strany VÚ, z coho vyplýva, ze VÚ musí mat pri ich vedení urcitú mieru volnosti. Naopak, pokial sú podnikom priznané osobitné práva (alebo je VÚ ulozená osobitná povinnost), je to jasne uvedené v samotnom znení, napríklad v clánku 12 ods. 1 alebo v clánku 14 nariadenia c. 773/2004, pricom v clánku 14 je slovo "môze" pouzité jednoznacne viackrát. Sotva to môze byt náhoda. 58. Právo na vypocutie in camera navyse nevyplýva ani z ciela nariadenia c. 773/2004. Chcel by som pripomenút, ze z clánku 33 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze nariadenie c. 773/2004 má stanovit praktické dojednania, ktoré zabezpecia, ze podnikom, proti ktorým smeruje konanie Komisie, bude poskytnutá moznost vypocutia v zálezitostiach, voci ktorým má Komisia výhrady, a ze konecné rozhodnutia budú zalozené len na výhradách, ku ktorým sa príslusné strany mohli vyjadrit. Naopak, cielom nariadenia nie je zabezpecit skutocné vypocutie podnikov (hoci aj v neprítomnosti druhej strany) - rozhodujúce je, ze o to musia poziadat samotné podniky. Okrem toho, ako uz bolo uvedené, zdá sa, ze z hladiska základných práv nie je neexistencia práva na vypocutie in camera problematická (pozri bod 49 týchto návrhov). Rád by som tiez dodal, ze skutocnost, ze podla názoru odvolateliek je ústne vypocutie efektívnejsie nez písomné, je otázkou preferencie, nie práva. 59. Zo vseobecnejsieho hladiska sa zdá, ze v konaní pred Komisiou platí nepísaná zásada, podla ktorej právomoc rozhodnút o tom, ci sa vypocutie má uskutocnit in camera, prinálezí nestrannému orgánu vedúcemu vypocúvanie (a uplatní sa z jeho vlastnej iniciatívy alebo na základe ziadosti). Súdny dvor si totiz plne uvedomuje, ze v konaniach pred súdmi EÚ rozhodnutie o uskutocnení pojednávania in camera nie je na úcastníkoch konania, ale na súdnom orgáne. ( [22]22 ) To isté platí pre ústne pojednávania pred ESLP. ( [23]23 ) Okrem toho by som chcel pripomenút, ze v súdnom konaní treba návrh na uskutocnenie vypocutia ex parte in camera - t. j. cas strávený osamote so súdnym orgánom - povazovat za velmi mimoriadny. ( [24]24 ) 60. Aj ked je tento neobvyklý postup irelevantný pre posudzovanú vec, je dôlezité si uvedomit, ze konanie pred Komisiou má povahu správneho konania a ze táto institúcia nie je súdnym orgánom. Ide o konanie inter partes medzi dotknutou stranou a Komisiou, a nie o sporové konanie medzi súkromnými stranami podozrivými z úcasti na uvedenom porusení. Jedným z následkov je napríklad to, ze Komisia nemá povinnost poskytnút stranám moznost krízového výsluchu svedkov a analýzy ich vyhlásení vo fáze vysetrovania ( [25]25 ) (alebo podobne vo fáze konania inter partes). Znamená to tiez, ze Komisia môze ulozit pokuty len za porusenia práva hospodárskej sútaze, ku ktorým sa strany mohli vyjadrit. Pokial teda chce strana zverejnit informácie, ktoré sú dôverné a môzu pripísat zodpovednost inému úcastníkovi správneho konania, podla mna je samozrejmé, ze ak sa chce Komisia na tieto informácie odvolávat, musí vydat dodatocné OV pre druhého úcastníka konania ( [26]26 ) (Komisia nie je povinná viest "stíhanie" v súvislosti s dalsími dôvodmi staznosti). Z toho vyplýva, ze v prejednávanej veci neexistovala poziadavka na zohladnenie záujmov spolocnosti Degussa: pokial by Komisia chcela dalej sankcionovat spolocnost Degussa s odvolaním sa na informácie poskytnuté odvolatelkami, musela by vydat dodatocné OV. Dôvody, ktoré VÚ uviedla v súvislosti so zamietnutím ziadosti o vypocutie in camera a ktoré Vseobecný súd potvrdil, boli preto nesprávne. ( [27]27 ) 61. Vzhladom na vyssie uvedené vseobecné pripomienky nie je nic prekvapivé na tom, ze je na VÚ, aby rozhodol, ci sa uskutocní samostatné ústne vypocutie uvedenej strany, ak sa to zdá byt vhodné napríklad na ochranu obchodných tajomstiev alebo dalsích dôverných informácií strany. Úradníci EÚ majú totiz povinnost respektovat také tajomstvá, ( [28]28 ) pricom, ako som uviedol, správne konanie je vedené podla na tento úcel urcených pravidiel. Je vsak zaujímavé, ze znenie clánku 14 ods. 6 nariadenia c. 773/2004 nerozlisuje z hladiska dôvernosti medzi vypocutiami in camera a spolocnými vypocutiami. 62. Vedie ma to k nasledujúcemu záveru: v znení nariadenia c. 773/2004 nic neopodstatnuje stanovisko, podla ktorého by sa informácie poskytnuté pocas vypocutia in camera - alebo, presnejsie, pocas samostatného vypocutia - mohli automaticky povazovat za dôverné. Závisí to len od toho, co je na takom pojednávaní uvedené. Na rozdiel od ziadosti o dôverné zaobchádzanie s písomnými pripomienkami k OV, ktorá si vyzaduje posúdenie ex post, totiz musí Komisia v prípade ziadosti o vypocutie in camera uskutocnit predbezné posúdenie ex ante, pokial ide o to, ci sú informácie, ktoré jej chce strana poskytnút, skutocne dôverné. Mozno uvediem samozrejmú vec, no nedôverné informácie poskytnuté pocas vypocutia in camera nemozno v súlade so zákonom odopriet ostatným stranám, ktoré sa usilujú získat prístup k spisu. 63. Strana, ktorej ziadost o vypocutie in camera bola zamietnutá, tak musí starostlivo zvázit, ci sa este chce zúcastnit na spolocnom ústnom vypocutí, a ak áno, co tam povie. Uvedená strana nie je povinná zverejnit dôverné informácie v prítomnosti vsetkých úcastníkov konania. Namiesto toho sa môze este skôr v rámci alternatívneho riesenia rozhodnút, ze Komisii poskytne dôverné informácie písomne vo svojom stanovisku k OV a poziada o dôverné zaobchádzanie s týmito informáciami. Aj s tým môze byt spojené obchodné riziko, no v závislosti od okolností to môze byt lepsia volba nez pozadovat vypocutie in camera. V správnom konaní je teda zabezpecené, ze strany sa môzu rozhodnút, ci Komisii poskytnú informácie, ktoré povazujú za dôverné, a ak áno, ci to urobia ústne alebo písomne (hoci je pravda, ze nemajú posledné slovo, pokial ide o otázku dôvernosti). Vykonanie práva byt vypocutý si teda za kazdých okolností vyzaduje obchodné rozhodnutia úcastníkov konania. ( [29]29 ) Prejednávaná vec to preukazuje: odvolatelky sa (pochopitelne) rozhodnú uprednostnit jeden obchodný ciel - ekonomické prezitie - pred iným, t. j. moznostou nizsej pokuty. 64. Je jasné, ze pokial Komisia neoprávnene zverejní dôverné informácie, strana môze podat zalobu pre náhradu skody podla clánku 268 ZFEÚ, ak sú splnené podmienky pripísania zodpovednosti. ( [30]30 ) Je vsak velmi dôlezité pamätat na to, ze otázka oprávnenosti zverejnenia informácií nemá súvislost s výkonom práva byt vypocutý. Inými slovami, neoprávnené zverejnenie dôverných informácií nemá nevyhnutne vplyv na platnost rozhodnutia, ktorým Komisia ulozí pokuty. 65. Nakoniec hoci rozhodnutie o povolení vypocutia in camera je vecou právomoci volnej úvahy Komisie, tá ju musí ako verejný orgán vykonávat v súlade so zákonom. Domnievam sa síce, ze pokial je to riadne odôvodnené vedením správneho konania, súdy EÚ môzu z vecného hladiska zriedka nieco vytknút rozhodnutiu o tom, ci sa uskutocní vypocutie in camera, to vsak nevylucuje moznost výhrad v prípade zneuzitia právomoci, nedostatocného odôvodnenia (vrátane neposkytnutia nijakej odpovede), nesprávneho skutkového posúdenia alebo dokonca zjavne nesprávneho právneho posúdenia. ( [31]31 ) Odhliadnuc od toho, ze Komisia by podla môjho názoru mala pri prijímaní rozhodnutí o vypocutiach in camera pamätat na zásadu riadnej správy vecí verejných zakotvenú v clánku 41 Charty, v prejednávanej zálezitosti nie je potrebné skúmat presné hranice súdneho preskúmania takých rozhodnutí. 66. Napriek tomu zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 39 napadnutého rozsudku ulozil Komisii povinnost zabezpecit v jednotlivých prípadoch primeranú rovnováhu medzi cielom ochrany práva na obhajobu podnikov, ktorým je vytýkané porusenie pravidiel hospodárskej sútaze EÚ, na jednej strane a oprávneným záujmom tretích strán na nezverejnení ich obchodných tajomstiev a ostatných dôverných informácií v priebehu vysetrovania na druhej strane. 67. Z tohto nesprávneho posúdenia vsak nevyplýva dôvodnost prvého odvolacieho dôvodu. Tvrdenie odvolateliek, podla ktorého mali nárok na vypocutie in camera, je totiz rovnako nesprávne a v prvostupnovom konaní bolo správne zamietnuté. Ako ukázem, to isté platí, pokial ide o zvysnú cast tohto odvolacieho dôvodu, ktorá je spolu s ostatnými odvolacími dôvodmi rovnako nedôvodná. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pokial je odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu v rozpore s právom Únie, ale jeho výrok sa správne zakladá na iných právnych dôvodoch, odvolanie musí byt zamietnuté. ( [32]32 ) 68. Kedze teda hlavná otázka je cisto právnej povahy, navrhujem, aby Súdny dvor nahradil nesprávne úvahy uvedené v bodoch 35 az 59, 62 a 63 napadnutého rozsudku úvahami, podla ktorých neexistuje právo na ústne vypocutie in camera pred Komisiou pri vysetrovaní porusení pravidiel hospodárskej sútaze. Malo by to tiez za následok zamietnutie tvrdenia, ze Vseobecný súd sa dopustil neoprávneného predcasného posúdenia dôkazov, v dôsledku coho by bolo potrebné zamietnut prvé hlavné tvrdenie odvolateliek uvedené v bode 50 týchto návrhov. ii) Alternatívne riesenia navrhnuté odvolatelkami 69. Odvolatelky tiez tvrdia, ze Vseobecný súd postupoval neprimerane, ked odmietol vytknút Komisii, ze neprijala dve alternatívne riesenia, ktoré navrhli. Pripomínam, ze tieto alternatívne riesenia pôvodne spocívali v tom, ze spolocnosti Degussa by bol poskytnutý prístup k ich vyhláseniam uskutocneným in camera bud po konci roka 2008, alebo po uzatvorení novej zmluvy o dodávkach. Po uzatvorení tejto zmluvy odvolatelky poziadali o dodatocné ústne vypocutie, na ktorom by sa mohla zúcastnit spolocnost Degussa. 70. Pokial ide o prvé alternatívne riesenie, ako som uviedol vyssie, neexistuje právo na ústne vypocutie in camera. Uvedený návrh je okrem toho o to viac zvlástny, ze dodrzanie práva byt vypocutý v zásade nie je vecou vzájomných ústupkov. Navyse odvolatelkám neprislúcha rozhodnút, ci informácie sú, alebo nie sú dôverné, lebo by tým obmedzili práva ostatných strán na získanie nedôverných informácií. 71. Pokial ide o následný návrh, domnievam sa, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 61 napadnutého rozsudku uviedol, ze riadne vedenie správneho konania si vyzaduje prijat rozhodnutie v primeranom case, a ze teda neexistuje právo na dodatocné ústne vypocutie. Potvrdzuje to aj clánok 10 ods. 2 nariadenia c. 773/2004, podla ktorého Komisia nie je povinná zohladnit písomné podania, ktoré nie sú dorucené v lehote urcenej na predlozenie stanovísk k OV. Odvolatelky mali moznost ústne predniest svoje stanoviská (a môzem k tomu dodat, ze cas vyhradený na ich prednesy bol predlzený pre prípad, ze by chceli svoje stanovisko prezentovat in camera). Právo byt vypocutý má podnikom zabezpecit prílezitost na vypocutie, nie vsak nevyhnutne v case, ktorý im najviac vyhovuje. 72. Ako napokon správne uviedol Vseobecný súd, VÚ odvolatelkám poskytla prílezitost predlozit dodatocné písomné pripomienky. Zdá sa, ze je to v súlade s beznou praxou. ( [33]33 ) Odvolatelky teda mali niekolko prílezitostí prezentovat svoje stanovisko vrátane ústnej formy. 73. Na základe toho je potrebné zamietnut tvrdenie, ze Vseobecný súd porusil zásadu proporcionality, pokial ide o právo odvolateliek na ústne vypocutie, a teda aj odvolanie. d) Subsidiárne úvahy: dôsledky porusenia procesných práv odvolateliek 74. Pre prípad, ze Súdny dvor by - na rozdiel odo mna - konstatoval, ze odvolatelky mali nárok na vypocutie in camera, uvediem tieto poznámky. 75. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze k poruseniu práva na obhajobu dochádza vtedy, ked existuje moznost, ze z dôvodu pochybenia Komisie by správne konanie, ktoré Komisia vedie, mohlo mat iný výsledok. Podnik preukáze existenciu porusenia vtedy, ak primerane preukáze nie to, ze rozhodnutie Komisie by malo odlisný obsah, ale skôr to, ze podnik by bez pochybenia Komisie dokázal lepsie zabezpecit svoju obhajobu. ( [34]34 ) 76. Je pravda, ze preukázat existenciu porusenia nie je vzdy lahké. ( [35]35 ) Dôvodov môze byt mnoho, napríklad neprípustnost odvolacieho dôvodu - v celom rozsahu alebo scasti - alebo jednoducho to, ze nebolo zistené nesprávne právne posúdenie. ( [36]36 ) Naopak, pokial je procesná nezrovnalost jasná, Súdny dvor podrobne preskúma posúdenie Vseobecného súdu v tom zmysle, ci by uvedený podnik bez tejto nezrovnalosti mohol lepsie zabezpecit svoju obhajobu, a v prípade potreby ho zrusí. ( [37]37 ) A je to tak správne, lebo je dôlezité, aby dôkazné bremeno nebolo prílis velké a aby boli vsetky nejasnosti vyriesené v prospech navrhujúceho podniku. ( [38]38 ) 77. Povazujem napríklad za otvorenú otázku, preco by malo dôkazné bremeno ako také spocívat na dotknutom podniku. Domnienka zákonnosti aktov institúcií by napokon nemala byt bez hraníc. Ked navrhujúci podnik preukáze procesnú vadu rozhodnutia Komisie, uvedená domnienka by uz nemala platit. Naopak, malo by byt na Komisii, aby preukázala, ze pochybenie nemá vplyv na obsah rozhodnutia. 78. Odvolatelky konkrétne neuviedli, akým spôsobom by sa dalo dosiahnut, aby správne konanie by malo odlisný výsledok. V napadnutom rozsudku, ako aj v písomných pripomienkach odvolateliek (v prvostupnovom a odvolacom konaní) je vsak uvedené, ze odvolatelky sa domnievajú, ze vypocutie in camera by im umoznilo pokúsit sa presvedcit Komisiu o tom, ze v súvislosti s predmetným porusením nenesú vzhladom na úlohu spolocnosti Degussa nijakú zodpovednost alebo nanajvýs len obmedzenú zodpovednost. 79. Podla môjho názoru je rozdiel medzi posúdením toho, ci by sa strana mohla lepsie obhajovat, keby na jednej strane získala prístup k celému spisu vo veci a keby jej na druhej strane bolo povolené vypocutie in camera. Zatial co význam neoprávnene zadrzaných dokumentov mozno posúdit ex post, ( [39]39 ) význam vypocutia in camera takto posúdit nemozno: je nemozné s úplnou urcitostou zistit, co sa skutocne odohráva na takých stretnutiach. Rovnako nic nebráni úcastníkovi konania v tom, aby Komisii na takom stretnutí predlozil dalsie relevantné dôverné informácie, o ktorých sa predtým nezmienil. Ak teda existuje právo na vypocutie in camera pred Komisiou a ak sa ústne vypocutie uskutocní len raz - ako v prejednávanej veci -, treba vychádzat z toho, ze strana, ktorá nan mala nárok, no bolo jej odopreté, nebola vôbec vypocutá. ( [40]40 ) Kedze je dôlezité, aby bolo zrejmé, ze dochádza k výkonu spravodlivosti, vôbec nepovazujem za presvedcivú myslienku, ze obranné úvahy odopierajúce moznost vypocutia in camera by mali byt potvrdené, lebo dotknutej strane by to pravdepodobne nepomohlo. 80. Okrem toho by nebolo postacujúce poskytnút strane, ktorej bolo vypocutie odopreté, ako kompenzáciu moznost predlozit dodatocné písomné stanovisko. Písomné stanovisko nemôze byt náhradou za vypocutie in camera, ak nan majú strany nárok. 81. Privádza ma to k poslednému konstatovaniu: nesúhlasím s tým, ze proti odvolatelkám by sa nejakým spôsobom dala pouzit skutocnost, ze sa neodvolali voci konstatovaniam Vseobecného súdu v súvislosti s druhou castou piateho zalobného dôvodu, ktorá sa týka údajnej existencie polahcujúcej okolnosti v súvislosti s úlohou spolocnosti Degussa. Rozhodnutie neodvolat sa neznamená uznanie. Okrem toho jediná vec, ktorá pre Súdny dvor musí byt splnená, je to, ci odvolatelky preukázali, ze keby mali prílezitost byt vypocuté in camera, boli by schopné lepsie zabezpecit svoju obhajobu. 82. Domnievam sa, ze áno. Ak by teda Súdny dvor rozhodol, ze odvolatelky mali právo na vypocutie in camera pred Komisiou, bolo by potrebné vylúcit uplatnenie napadnutého rozsudku pre porusenie podstatnej procesnej poziadavky, konkrétne clánku 12 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 v spojení s clánkom 14 ods. 6 uvedeného nariadenia. Kedze Súdny dvor má dostatok informácií na to, aby rozhodol o prvostupnovej zalobe, malo by byt zrusené aj sporné rozhodnutie v súlade s pôvodnými návrhmi. 83. Ja sa vsak stále domnievam, ze odvolatelky také právo vôbec nemali a odvolanie je v dôsledku toho potrebné zamietnut. VI - O trovách 84. Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to v tomto zmysle navrhol úcastník konania, ktorý vo veci mal úspech. 85. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelky na náhradu trov konania a odvolatelky nemali úspech vo svojich dôvodoch, je potrebné zaviazat ich na náhradu trov konania. VII - Návrh 86. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie, -- zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania. __________________________________________________________________ ( [41]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [42]2 ) Rozsudok z 23. januára 2014, SKW Stahl-Metallurgie Holding a SKW Stahl-Metallurgie/Komisia ([43]T-384/09, [44]EU:T:2014:27) (dalej len "napadnutý rozsudok"). ( [45]3 ) Rozhodnutie Komisie z 22. júla 2009 [K(2009) 5791 v konecnom znení] týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 [Dohody o Európskom hospodárskom priestore, [46]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3 ("Dohoda o EHP")] (vec COMP/39.396 - Reagenty na báze acetylidu vápenatého a horcíka pre oceliarsky a plynárenský priemysel) ([47]Ú. v. EÚ C 301, s. 18) (dalej len "sporné rozhodnutie"). ( [48]4 ) V týchto návrhoch výrazom "vypocutie in camera" oznacujem stretnutie medzi úcastníkom konania a rozhodovacím orgánom bez prítomnosti ostatných strán (ex parte in camera), a nie vypocutie, ktoré nie je prístupné verejnosti. ( [49]5 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([50]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) v znení zmien a doplnení. ( [51]6 ) Nariadenie Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov 81 a 82 Zmluvy o zalození ES ([52]Ú. v. EÚ L 362, 2006, s. 1), v znení zmien a doplnení. ( [53]7 ) Odkaz na body 1 az 4 napadnutého rozsudku (k dispozícii len v nemcine a francúzstine). ( [54]8 ) Medzi tieto skutkové okolnosti patrilo to, ze i) spolocnost SKW bola súcastou divízie práskových a granulovaných výrobkov spolocnosti SKW Holding, ii) spolocnost SKW Holding bola zapojená do kazdodenného obchodného styku svojich dcérskych spolocností, iii) spolocnost SKW Holding bola zodpovedná za strategický rozvoj spolocnosti SKW, iv) spolocnost SKW Holding prijímala rozhodnutia týkajúce sa personálnej oblasti, náboru pracovníkov a financovania, v) spolocnost SKW kazdý mesiac hlásila financné údaje spolocnosti SKW Holding, vi) spolocnost SKW potrebovala na uzatváranie zmlúv s bankami podpis clena predstavenstva spolocnosti SKW Holding a vii) príjem spolocnosti SKW sa zohladnoval pri údajoch o hospodárskej výkonnosti spolocnosti SKW Holding. Komisia nenasla podporu pre stanovisko, podla ktorého bola spolocnost SKW Holding len obchodným zástupcom spolocnosti Evonik Degussa GmbH ("Degussa") alebo financným investorom. ( [55]9 ) Odkaz na body 24 az 33 napadnutého rozsudku. ( [56]10 ) Chcel by som poukázat na to, ze v liste VÚ zo 6. novembra 2008 je vlastne uvedené, ze informácie o správaní spolocnosti Degussa sa môzu povazovat ako relevantné "pri zbavovaní [odvolateliek] zodpovednosti alebo ako polahcujúca okolnost" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Neobsahuje informáciu potvrdzujúcu názor, ze VÚ povazovala argumentáciu odvolateliek len za polahcujúcu okolnost (pozri bod 31 týchto návrhov). ( [57]11 ) [58]Ú. v. EÚ C 301, s. 16 a 17. ( [59]12 ) Rozsudok Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia ([60]C-403/04 P a C-405/04 P, [61]EU:C:2007:52, bod [62]46). Pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia ([63]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [64]EU:C:2004:6, bod [65]335). ( [66]13 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Total/Komisia ([67]C-597/13 P, [68]EU:C:2015:207, bod [69]133). ( [70]14 ) [71]C-231/11 P az C-233/11 P, [72]EU:C:2014:256, ktorým bol zrusený rozsudok Siemens a VA Tech Transmission & Distribution/Komisia ([73]T-122/07 az T-124/07, [74]EU:T:2011:70). ( [75]15 ) Odkaz na body 19 az 63 napadnutého rozsudku. ( [76]16 ) Pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia ([77]C-521/09 P, [78]EU:C:2011:620, body [79]113 a [80]115). ( [81]17 ) Stav práva sa postupom casu mení. Clánok 7 ods. 1 nariadenia Komisie c. 99/63/EHS z 25. júla 1963 o vypocutiach upravených v clánku 19 ods. 1 a 2 nariadenia Rady c. 17 ([82]Ú. v. ES 127, s. 2268) stanovoval, ze Komisia "poskytne osobám, ktoré o to poziadajú v písomných pripomienkach, prílezitost na ústny prednes ich tvrdení, pokial tieto osoby preukázu dostatocný záujem alebo pokial Komisia navrhne ulozit im pokutu alebo penále" [neoficiálny preklad]. Clánok 8 nariadenia Komisie (ES) c. 2842/98 z 22. decembra 1998 o vypocutí strán v urcitých konaniach podla clánkov 85 a 86 zmluvy o ES ([83]Ú. v. ES L 354, s. 18; Mim. vyd.07/004, s. 204) neskôr jednoducho stanovoval, ze "tam, kde je to vhodné, môze Komisia umoznit ziadatelom a stazovatelom ústne vyjadrit svoje názory, ak o to strany vo svojich písomných vyjadreniach poziadajú". ( [84]18 ) Pozri rozsudok Thyssen Stahl/Komisia ([85]C-194/99 P, [86]EU:C:2003:527, bod [87]30 a citovanú judikatúru). ( [88]19 ) Pozri okrem iného rozsudok ESLP Flisar v. Slovinsko z 29. septembra 2011, c. 3127/09, body 33 az 35. Ústne vypocutia okrem toho nie sú vzdy povinné vo vsetkých súdnych konaniach, v ktorých ide o trestnoprávne sankcie; pozri okrem iného rozsudok ESLP Jussila v. Fínsko [GC], c. 73053/01, bod 43, 2006-XIII. ( [89]20 ) Komisii to vsak nezabránilo zopakovat po prvé, ze odvolatelky uznali, ze spolocnost Degussa musí byt informovaná to tom, ze odvolatelky odpovedali na OV spôsobom, ktorý je pre spolocnost Degussa nepriaznivý, a po druhé, ze spolocnost Degussa musí byt okrem toho informovaná o dôvodoch, pre ktoré odvolatelky tvrdia, ze kontroluje spolocnost SKW na dialku, v dôsledku coho vznikajú pochybnosti o dôvernej povahe informácií vo vztahu k spolocnosti Degussa. ( [90]21 ) O existencii práva nebyt vypocutý in camera by sa dalo uvazovat jedine vtedy, ked by sa subjekt vzdal úplne práva byt vypocutý. ( [91]22 ) Pozri clánok 31 statútu, clánok 79 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, clánok 109 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu a clánok 63 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú sluzbu. ( [92]23 ) Pozri pravidlo 63 Rokovacieho poriadku ESLP z 1. júna 2015; porovnaj tiez pravidlo A1 ods. 5. ( [93]24 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok ZZ ([94]C-300/11, [95]EU:C:2013:363, bod [96]56). ( [97]25 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia ([98]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [99]EU:C:2004:6, bod [100]200). ( [101]26 ) Pozri rozsudok LG Display a LG Display Taiwan/Komisia ([102]T-128/11, [103]EU:T:2014:88, bod [104]110 a citovanú judikatúru) (potvrdený rozsudkom LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, [105]C-227/14 P, [106]EU:C:2015:258). ( [107]27 ) Malo by vsak byt jasné, ze povinnost odôvodnenia a správnost týchto dôvodov sú dve samostatné otázky; pozri okrem iného rozsudok Holandsko/Komisia ([108]C-159/01, [109]EU:C:2004:246, bod [110]65 a citovanú judikatúru). ( [111]28 ) Pozri v tejto súvislosti clánok 339 ZFEÚ, clánok 28 nariadenia c. 1/2003 ("Sluzobné tajomstvo") a clánok 16 nariadenia c. 773/2004 ("Oznacenie a ochrana dôverných informácií"). ( [112]29 ) Ilustruje to skutocnost, ze odvolatelky vo svojom liste z 28. januára 2009 (bod 13 týchto návrhov) uviedli, ze "z obchodného hladiska je pre nasich zákazníkov nadalej nemozné diskutovat o úlohe spolocnosti Degussa pocas verejného vypocutia". ( [113]30 ) V súlade so zásadou stanovenou v rozsudku Adams/Komisia ([114]145/83, [115]EU:C:1985:448). ( [116]31 ) Pokial ide o i) právo na podanie petície Európskemu parlamentu, porovnaj rozsudok Schönberger/Parlament ([117]C-261/13 P, [118]EU:C:2014:2423, body [119]23 a [120]24); ii) zamietnutie stazností týkajúcich sa protisútazného správania zo strany Komisie, rozsudok Automec/Komisia ([121]T-24/90, [122]EU:T:1992:97, body [123]71 az [124]79), a iii) zalobu pre neplatnost rozhodnutia Komisie o nezacatí konania pre porusenie povinnosti voci clenskému státu, uznesenie Ruipérez Aguirre a ATC Petition/Komisia ([125]C-111/11 P, [126]EU:C:2011:491, body [127]11 az [128]13 a citovanú judikatúru). ( [129]32 ) Pozri rozsudok FIAMM a i./Rada a Komisia ([130]C-120/06 P a C-121/06 P, [131]EU:C:2008:476, bod [132]187 a citovanú judikatúru). ( [133]33 ) Pozri clánok 12 ods. 4 rozhodnutia predsedu Európskej komisie z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze ([134]Ú. v. EÚ L 275, s. 29). ( [135]34 ) Pozri rozsudok Thyssen Stahl/Komisia ([136]C-194/99 P, [137]EU:C:2003:527, bod [138]31 a citovanú judikatúru). ( [139]35 ) Pozri napríklad rozsudok SGL Carbon/Komisia ([140]C-308/04 P, [141]EU:C:2006:433, body [142]97 a [143]98), pokial ide o tvrdenie týkajúce sa nedostatocného prístupu k spisu. ( [144]36 ) Pozri tamze (body 95 a 96). ( [145]37 ) V rozsudku Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada ([146]C-141/08 P, [147]EU:C:2009:598) Súdny dvor v rozpore s návrhmi, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston ([148]EU:C:2009:307), zrusil rozsudok Vseobecného súdu, v ktorom uvedený súd napriek tomu, ze Komisia nedodrzala minimálnu 10-dnovú lehotu na predlozenie pripomienok, vylúcil moznost odlisného výsledku antidumpingového konania (pozri najmä body 88, 94, 96 a 102 az 104). Skutocnost, ze Komisia nepockala na uplynutie tejto lehoty pred predlozením návrhu konecných opatrení Rade, znamenala to isté, ako keby podnik nebol vôbec vypocutý. ( [149]38 ) Pozri v tomto zmysle CRAIG, P.: EU Administrative Law. Oxford, 2. vyd., 2012, s. 333. ( [150]39 ) Pozri napríklad rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia ([151]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [152]EU:C:2002:582, body [153]649 az [154]688). ( [155]40 ) V tomto zmysle je teda situácia podobná veci Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada ([156]C-141/08 P, [157]EU:C:2009:598). References 1. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#t-ECR_62014CC0154_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0001 42. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0002 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A27&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A27&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0003 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:301:TOC 48. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0004 49. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0005 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 51. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0006 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:362:TOC 53. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0007 54. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0008 55. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0009 56. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0010 57. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0011 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:301:TOC 59. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0012 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point335 66. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0013 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A207&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A207&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A207&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point133 70. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0014 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0015 76. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0016 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point113 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point115 81. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0017 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1963:127:TOC 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:354:TOC 84. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0018 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 88. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0019 89. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0020 90. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0021 91. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0022 92. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0023 93. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0024 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A363&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 97. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0025 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point200 101. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0026 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A88&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A88&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A88&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point110 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&locale=sk 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0027 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A246&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A246&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A246&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 111. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0028 112. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0029 113. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0030 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A448&locale=sk 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A448&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0031 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2423&locale=sk 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2423&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2423&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2423&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A97&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A491&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A491&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A491&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point11 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A491&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 129. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0032 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A476&locale=sk 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A476&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A476&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point187 133. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0033 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:275:TOC 135. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0034 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&locale=sk 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 139. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0035 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&locale=sk 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A433&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point98 144. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0036 145. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0037 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A598&locale=sk 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A598&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A307&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 149. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0038 150. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0039 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&locale=sk 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point649 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point688 155. file:///tmp/lynxXXXX8TqfAy/L90607-7545TMP.html#c-ECR_62014CC0154_SK_01-E0040 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A598&locale=sk 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A598&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab