NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

   JULIANE KOKOTT

   prednesené 30. apríla 2015 ( [1]1 )

   Vec C-105/14

   Ivo Taricco a i.

   [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal

   Tribunale di Cuneo (Taliansko)]

   "Ochrana financných záujmov Únie -- Trestné ciny v oblasti dane
   z pridanej hodnoty -- Povinnost clenských státov ulozit úcinné,
   primerané a odrádzajúce sankcie -- Trestné sankcie -- Premlcanie
   stíhania -- Zákonné obmedzenie celkovej premlcacej doby v prípade jej
   prerusenia -- Vnútrostátna právna úprava premlcania, ktorá môze
   v mnohých prípadoch viest k beztrestnosti -- Zákonnost trestov -- Zákaz
   retroaktivity -- Clánok 325 ZFEÚ -- Smernica 2006/112/ES -- Nariadenie
   (ES, Euratom) c. 2988/95 -- Dohovor o ochrane financných záujmov
   Európskych spolocenstiev (dalej len 'Dohovor PIF`)"

   I - Úvod

   1.

   Vyzaduje právo Únie, aby súdy clenských státov neuplatnili urcité
   ustanovenia svojho vnútrostátneho práva, týkajúce sa premlcania
   trestných cinov, aby bolo zabezpecené úcinné potrestanie danových
   trestných cinov? To je podstata otázky, ktorou sa má Súdny dvor
   v prejednávanom prípade zaoberat na základe návrhu na zacatie
   prejudiciálneho konania podaného talianskym trestným súdom.

   2.

   Táto otázka vzniká v súvislosti s danovým podvodom organizovanej
   skupiny v oblasti obchodu so sampanským, ktorý bol odhalený
   v Taliansku. Pánu Tariccovi a mnohým dalsím obvineným sa kladie za
   vinu, ze v rámci zlocineckej skupiny pouzitím fiktívnych faktúr
   skreslili údaje hospodárskej a obchodnej evidencie týkajúcej sa dane
   z pridanej hodnoty. Ich praktiky sa zjavne podobali podvodu typu
   "kolotoc".

   3.

   Trestné ciny, ktoré boli v tejto súvislosti údajne spáchané, budú so
   vsetkou pravdepodobnostou premlcané este pred vydaním právoplatného
   odsudzujúceho rozsudku. Podla vnútrostátneho súdu je to dané nielen
   okolnostami tohto konkrétneho prípadu, ale aj strukturálnym problémom
   talianskeho trestného práva, ktoré stanovuje rôzne moznosti prerusenia
   premlcania stíhania, avsak nestanovuje pozastavenie tejto lehoty pocas
   prebiehajúceho trestného konania. Okrem toho platí absolútna premlcacia
   doba, ktorá je na základe právnej úpravy z roku 2005 iba o stvrtinu
   dlhsia ako pôvodná doba a uz nie o polovicu - ako to bolo predtým.
   Podla vsetkého práve táto absolútna premlcacia doba vedie v mnohých
   prípadoch k beztrestnosti páchatelov.

   4.

   Kedze prejednávaný prípad sa týka dane z pridanej hodnoty, ktorej
   urcitá cast patrí k vlastným zdrojom Európskej únie ( [2]2 ), tento
   prípad ponúka prílezitost objasnit niektoré zásadné otázky súvisiace
   s ochranou financných záujmov Únie. Práva obvinených v trestnom konaní
   treba pritom primerane zohladnit. V tomto ohlade môze prejednávaný
   prípad vzdialene pripomínat známy prípad Berlusconi a i. ( [3]3 ) Po
   podrobnejsom preskúmaní sa vsak právne otázky polozené v prejednávanom
   prípade odlisujú od otázok, ktorými sa vtedy zaoberal Súdny dvor.

   II - Právny rámec

   A - Právo Únie

   5.

   Právny rámec Únie je vo veci samej vymedzený v podstate rôznymi
   právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany financných záujmov Európskej
   únie (predtým Európske spolocenstvá). Vyzdvihnút treba clánok 4 ods. 3
   ZEÚ a clánok 325 ZFEÚ, nariadenie (ES, Euratom) c. 2988/95 ( [4]4 )
   a takzvaný Dohovor PIF ( [5]5 ). Okrem toho treba poukázat na smernicu
   2006/112/ES o spolocnom systéme dane z pridanej hodnoty ( [6]6 ).

   6.

   Súdny dvor sa popritom musí zaoberat aj výkladom clánku 101 ZFEÚ, 107
   ZFEÚ a 119 ZFEÚ, ktoré vsak nizsie nebudem doslovne citovat.

   Ustanovenia ZFEÚ

   7.

   Clánok 325 ZFEÚ stanovuje:

   "1.   Únia a clenské státy zamedzia podvody a iné protiprávne konanie
   poskodzujúce financné záujmy Únie prostredníctvom opatrení, ktoré sa
   prijmú v súlade s týmto clánkom, co má pôsobit odradzujúco a tak, aby
   to poskytlo, v clenských státoch, institúciách, orgánoch, úradoch
   a agentúrach Únie úcinnú ochranu.

   2.   Clenské státy prijmú rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov
   poskodzujúcich financné záujmy Únie, aké prijímajú na zamedzenie
   podvodov poskodzujúcich ich vlastné financné záujmy.

   ..."

   Nariadenie (ES, Euratom) c. 2988/95

   8.

   Nariadenie (ES, Euratom) c. 2988/95 ustanovuje rámec na homogénne
   kontroly a administratívne opatrenia a sankcie týkajúce sa
   nezrovnalostí vo vztahu k právu Únie (predtým právo Spolocenstva).
   Clánok 1 ods. 2 nariadenia definuje pojem nezrovnalost:

   "'Nezrovnalost` je akékolvek porusenie ustanovenia práva spolocenstva
   vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu,
   dôsledkom coho je alebo by bolo poskodenie vseobecného rozpoctu
   spolocenstiev alebo rozpoctov nimi spravovaných, bud zmensením, alebo
   stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene
   spolocenstiev alebo neoprávnenou výdajovou polozkou."

   9.

   Clánok 3 nariadenia c. 2988/95 upravuje premlcanie stíhania:

   "1.   Premlcacia doba konania je styri roky od casu spáchania
   nezrovnalosti uvedenej v clánku 1 ods. 1. Odvetvové predpisy vsak môzu
   ustanovit kratsie obdobie, ktoré vsak nesmie byt kratsie ako tri roky.

   V prípade pokracujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti, premlcacia
   doba zacína plynút odo dna, ked sa nezrovnalost skoncila. ...

   Premlcacia doba sa prerusuje pri akomkolvek akte príslusného orgánu,
   o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vysetrovania alebo
   právneho konania v súvislosti s nezrovnalostou. Premlcacia doba zacína
   plynút znova po kazdom akte prerusenia.

   Premlcanie sa vsak stane úcinným najneskôr v den, ked vyprsí
   dvojnásobok premlcacej doby bez toho, aby príslusný orgán ulozil
   sankciu, s výnimkou prípadu, ked bolo správne konanie prerusené
   v zmysle clánku 6 ods. 1.

   ...

   3.   Clenské státy si zachovávajú moznost uplatnovat... dlhsie doby
   a lehoty. ..."

   10.

   Clánok 6 ods. 1 nariadenia c. 2988/95 obsahuje pravidlá správneho
   konania v prípade súbezne prebiehajúceho trestného konania, ktoré sa
   týka toho istého skutku:

   "Bez ohladu na správne opatrenia spolocenstva a sankcie prijaté na
   základe odvetvových právnych predpisov existujúcich v case nadobudnutia
   úcinnosti tohto nariadenia, ulozenie financných sankcií, ako sú správne
   pokuty mozno pozastavit rozhodnutím príslusného orgánu, ak sa zacalo
   trestné konanie voci danej osobe v súvislosti s tými istými
   skutocnostami. Prerusením správneho konania premlcacia doba ustanovená
   v clánku 3 neplynie.

   ..."

   Dohovor PIF

   11.

   Navyse Dohovor PIF podpísaný 26. júla 1995 v Luxemburgu, ktorý bol
   prijatý vtedajsími 15 clenskými státmi Únie ( [7]7 ) na základe
   clánku K.3 ods. 2 písm. c) EU ( [8]8 ) a ktorý nadobudol úcinnost
   17. októbra 2002, obsahuje celý rad spolocných ustanovení týkajúcich sa
   trestnoprávnej ochrany financných záujmov Únie.

   12.

   Clánok 1 Dohovoru PIF s názvom "Vseobecné ustanovenia" definuje
   skutkovú podstatu podvodu a clenským státom ukladá povinnost, aby
   konania, ktoré sú obsiahnuté v tomto pojme, kvalifikovali ako trestné
   ciny:

   "1.   Na úcely tohto dohovoru je podvodom dotýkajúcim sa financných
   záujmov Európskych spolocenstiev:

   ...

   b)

   v súvislosti s príjmami kazdý úmyselný cin alebo opomenutie súvisiace s

   --

   pouzívaním alebo predkladaním nepravých, nesprávnych alebo neúplných
   výkazov alebo dokumentov, ktoré majú za následok nezákonný úbytok
   prostriedkov zo vseobecného rozpoctu Európskych spolocenstiev alebo
   z rozpoctov spravovaných Európskymi spolocenstvami alebo v ich mene;

   --

   nezverejnením informácií v rozpore s konkrétnou povinnostou, ktoré má
   rovnaký úcinok;

   --

   nesprávnym pouzitím právoplatne nadobudnutého zisku, ktoré má rovnaký
   úcinok.

   2.   S výhradou cl. 2 ods. 2 kazdý clenský stát prijme nevyhnutné
   a nálezité opatrenia na zaclenenie ods. 1 do svojich vnútrostátnych
   trestnoprávnych noriem s tým úcinkom, ze konanie v nom uvedené sa bude
   povazovat za trestný cin.

   3.   S výhradou cl. 2 ods. 2 kazdý clenský stát prijme tiez nevyhnutné
   opatrenia zabezpecujúce, aby sa úmyselné vyhotovenie alebo predlozenie
   nepravých, nesprávnych alebo neúplných výkazov alebo dokumentov
   s úcinkom uvedeným v ods. 1 ustanovilo ako trestný cin, pokial uz nie
   je trestné ako hlavný trestný cin alebo ako spoluúcast, navádzanie,
   alebo pokus o spáchanie podvodu podla definície v ods. 1.

   ..."

   13.

   Clánok 2 Dohovoru PIF obsahuje nasledujúcu povinnost clenských státov
   zaviest sankcie:

   "1.   Kazdý clenský stát prijme nevyhnutné opatrenia zabezpecujúce, aby
   sa za konanie uvedené v clánku 1 a za spoluúcast, navádzanie alebo
   pokus o konanie uvedené v clánku 1 ods. 1 ukladali úcinné, úmerné
   a odstrasujúce tresty, ktoré by prinajmensom v prípadoch závazného
   podvodu zahrnali aj tresty odnatia slobody s moznostou extradície,
   pricom za závazný podvod sa povazuje podvod týkajúci sa minimálne
   ciastky, ktorej výsku stanoví kazdý clenský stát. Táto minimálna
   ciastka nesmie presiahnut sumu 50000 ECU.

   2.   V prípadoch drobných podvodov, v ktorých celková suma nepresahuje
   4000 ECU a v ktorých podla právnych predpisov clenského státu nejde
   o osobitne závazné okolnosti, môze clenský stát stanovit iné druhy
   trestov ako sú tresty ustanovené v ods. 1.

   ..."

   Smernica o DPH (smernica 2006/112/ES)

   14.

   V hlave IX smernice 2006/112, ktorá má názov "Oslobodenie od dane", je
   v clánku 131, ktorý je súcastou "Vseobecn[ých] ustanoven[í]" kapitoly
   1, stanovené:

   "Oslobodenia od dane ustanovené v kapitolách 2 az 9 sa uplatnujú bez
   toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia Spolocenstva a v súlade
   s podmienkami, ktoré clenské státy stanovia na úcely zabezpecenia
   správneho a jednoznacného uplatnovania tohto oslobodenia od dane a na
   úcely predchádzania akýmkolvek mozným danovým únikom, vyhýbaniu sa dani
   alebo zneuzitiu dane."

   15.

   Clánok 138 ods. 1, ktorý patrí k ustanoveniam týkajúcim sa
   "Oslobodeni[a] od dane pri transakciách v rámci Spolocenstva" v hlave
   IX kapitole 4 smernice 2006/112, v súvislosti s oslobodením od dane pri
   dodaní tovaru stanovuje:

   "Clenské státy oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo
   prepraveného do miesta urcenia mimo ich územia, ale v rámci
   Spolocenstva predávajúcim, nadobúdatelom alebo na ich úcet, uskutocnené
   pre inú zdanitelnú osobu alebo nezdanitelnú právnickú osobu konajúcu
   ako takú v inom clenskom státe, nez je clenský stát, v ktorom sa
   odoslanie alebo preprava tovaru zacala."

   16.

   Ustanovenia týkajúce sa "Oslobodeni[a] od dane pri transakciách
   spojených s medzinárodným obchodom" v hlave IX kapitole 10 smernice
   2006/112 okrem toho v oddieli 1 o "Coln[ých] sklad[och], sklad[och]
   in[ých] nez coln[ých] sklad[och] a podobn[ých] rezim[och]" obsahujú
   clánok 158, ktorý v relevantnej casti stanovuje:

   "1.   Odchylne od clánku 157 ods. 2 môzu clenské státy zaviest iný
   rezim uskladnovania nez rezim colné uskladnovanie v týchto prípadoch:

   a)

   ak je tovar urcený pre bezcolné predajne na úcely dodania tovaru, ktorý
   sa má prevázat v osobnej batozine cestujúceho, ktorý cestuje leteckou
   alebo námornou dopravou na tretie územie alebo do tretej krajiny, ak je
   toto dodanie oslobodené od dane podla clánku 146 ods. 1 písm. b);

   b)

   ak je tovar urcený zdanitelným osobám na úcely dodania cestujúcim na
   palube lietadiel alebo lodí pocas letu alebo plavby, ktorých miesto
   pristátia sa nachádza mimo Spolocenstva;

   c)

   ak je tovar urcený zdanitelným osobám na úcely dodania oslobodeného od
   DPH podla clánku 151."

   2.   Ak clenské státy uplatnia moznost oslobodenia od dane stanovenú
   v odseku 1 písm. a), prijmú opatrenia potrebné na zabezpecenie
   správneho a jednoduchého uplatnovania tohto oslobodenia a na
   predchádzanie akýmkolvek danovým únikom, vyhýbaniu sa dani alebo
   zneuzitiu dane.

   ..."

   B - Talianske právo

   17.

   Clánok 157 talianskeho trestného zákona (Codice penale, dalej len "c.
   p.") ( [9]9 ) v znení zákona c. 251 z 5. decembra 2005 ( [10]10 )
   (dalej len "zákon c. 251/2005") v casti s názvom "Premlcanie.
   Premlcacia doba" stanovuje:

   "Trestnost cinu zaniká uplynutím premlcacej doby, rovnajúcej sa hornej
   hranici trestu odnatia slobody stanoveného za daný trestný cin
   príslusným ustanovením, v kazdom prípade vsak v trvaní aspon sest
   rokov, pokial ide o zlociny, a styri roky, pokial ide o preciny, aj
   keby za tieto trestné ciny bolo mozné ulozit iba penaznú pokutu.

   Pri urcení premlcacej doby sa vychádza z trestu stanoveného zákonom za
   dokonaný trestný cin alebo za pokus a neprihliada sa pritom na
   polahcujúce ci pritazujúce okolnosti s výnimkou okolností, v prípade
   ktorých zákon stanovuje iný nez obvyklý trest...

   ..."

   18.

   Clánok 158 c. p. upravuje zaciatok premlcacej doby:

   "Premlcacia doba zacína plynút odo dna dokonania trestného cinu alebo,
   v prípade trestných cinov v stádiu pokusu alebo pokracovacích trestných
   cinov, odo dna, ked sa konanie páchatela pri pokuse trestného cinu
   skoncilo, resp. odo dna ukoncenia pokracovacieho trestného cinu.

   ..."

   19.

   Clánok 159 c. p. identifikuje situácie, kedy premlcacia doba spocíva.
   Patria sem prípady postúpenia veci inému súdu a prekázky úcasti na
   pojednávaní na strane obhajcov a obzalovaných. "Premlcacia doba
   opätovne plynie odo dna, kedy zanikol dôvod tohto spocívania."

   20.

   V súvislosti s prerusením premlcania clánok 160 c. p. stanovuje:

   "Premlcacia doba sa prerusuje v dôsledku rozsudku alebo trestného
   rozkazu.

   Premlcacia doba sa prerusuje aj na základe uznesenia o predbezných
   opatreniach v trestnom konaní alebo uznesenia o potvrdení zadrzania
   alebo zatknutia, vypocutia pred sudcom alebo prokurátorom alebo
   predvolania prokurátorom na výsluch, opatrenia týkajúceho sa nariadenia
   pojednávania vo veci rozhodnutia o návrhu na zastavenie trestného
   stíhania, návrh na zacatie hlavného konania, uznesenia o nariadení
   predbezného prejednania obzaloby....

   Ak bola premlcacia doba prerusená, odo dna prerusenia zacína plynút
   nová premlcacia doba. V prípade, ze je daných viac dôvodov prerusenia,
   premlcacia doba zacína plynút od neskorsieho z nich; premlcacie doby
   podla clánku 157 vsak nemozno v nijakom prípade predlzit nad rámec
   premlcacích dôb uvedených v clánku 161 druhom odseku..."

   21.

   Pred novelizáciou právnej úpravy týkajúcej sa premlcania zákonom
   c. 251/2005 bolo v prípade prerusenia premlcacej doby stanovené, ze
   premlcacia doby môze byt predlzená nanajvýs o polovicu.

   22.

   Úcinky spocívania a prerusenia premlcania sú v clánku 161 c.
   p. upravené takto:

   "Úcinky spocívania a prerusenia premlcania sa vztahujú na vsetkých
   páchatelov trestného cinu.

   S výnimkou stíhania trestných cinov podla clánku 51 ods. 3b a 3c
   trestného poriadku môze prerusenie premlcacej doby viest k jej
   predlzeniu nanajvýs o stvrtinu, v prípadoch podla clánku 99 druhej
   zarázky nanajvýs o polovicu, v prípadoch podla clánku 99 stvrtej
   zarázky nanajvýs o dve tretiny alebo k predlzeniu na nie viac ako
   dvojnásobok v prípadoch uvedených v clánkoch 102, 103 a 105."

   23.

   Clánok 416 c. p. stanovuje, ze ten, kto zalozí alebo zosnuje zlocineckú
   skupinu, potrestá sa odnatím slobody az na sedem rokov. Samotná úcast
   v zlocineckej skupine sa trestá odnatím slobody az na pät rokov.

   24.

   Skreslenie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie týkajúcej sa dane
   z pridanej hodnoty pouzitím fiktívnych faktúr a iných podkladov (dalej
   len "fiktívne faktúry") sa podla § 2 Decreto legislativo ( [11]11 )
   c. 74 prezidenta republiky z 10. marca 2000 (dalej len "DLgs
   c. 74/2000") ( [12]12 ) potrestá trestom odnatia slobody na jeden rok
   a sest mesiacov az sest rokov. Tá istá trestná sadzba hrozí podla § 8
   DLgs c. 74/2000 tomu, kto vystaví fiktívne faktúry s cielom umoznit
   tretím osobám nezaplatenie dane z pridanej hodnoty.

   III - Skutkový stav konania vo veci samej

   25.

   Pánu Ivovi Tariccovi a niekolkým dalsím osobám (dalej len "obvinení")
   sa kladie za vinu, ze v rokoch 2005 az 2009 zosnovali zlocineckú
   skupinu alebo sa na nej podielali ako clenovia. Úcel zlocineckej
   skupiny mal spocívat v spáchaní trestného cinu vyhotovenia fiktívnych
   faktúr, ako aj trestného cinu skreslenia údajov hospodárskej
   a obchodnej evidencie pouzitím fiktívnych faktúr.

   26.

   Predmetom fiktívnych faktúr, ktorých celková hodnota ciní niekolko
   miliónov eur, bolo obchodovanie so sampanským. Na základe dohôd medzi
   obvinenými bol domáci predaj sampanského za pomoci viacerých podnikov,
   ktorých zákonnými splnomocnencami boli jednotliví obvinení, falosne
   prezentovaný ako transakcie v rámci Spolocenstva.

   27.

   Stredobodom bola pritom spolocnost Planet Srl. Táto spolocnost vedome
   prijímala fiktívne faktúry niekolkých dalsích podnikov - takzvaných
   "missing traders" ( [13]13 ) -, ktoré vystupovali ako údajní dovozcovia
   sampanského. Spolocnost Planet tieto faktúry zaznamenávala do svojho
   úctovníctva, pricom vzdy odpocítala v nich vykázanú DPH a následne
   podávala skreslené rocné danové priznania k DPH. Spolocnost Planet
   mohla týmto spôsobom narábat so sampanským za omnoho nizsiu cenu ako
   bola trhová cena, a mohla tak v konecnom dôsledku narusit hospodársku
   sútaz. "Missing traders" scasti vôbec nepodali rocné danové priznania
   k DPH a scasti ich podali, avsak nezaplatili príslusnú DPH.

   28.

   Na záver predbezného vysetrovania bola proti obvineným podaná obzaloba.
   Návrh na zacatie hlavného konania bol podaný najskôr na Tribunale di
   Mondově (Súd v Mondovi). Po rade námietok, ktoré vzniesla obhajoba
   pocas predbezného konania ( [14]14 ) a na základe ktorých sa konanie
   vrátilo do fázy predbezného vysetrovania, konanie vo veci samej sa opät
   nachádza vo fáze predbezného prejednania obzaloby - teraz na Tribunale
   di Cuneo (Súd v meste Cuneo), ktorý je vnútrostátnym predkladajúcim
   súdom. ( [15]15 ) V tejto fáze konania, v ktorom sudca, ktorý vedie
   predbezné prejednanie ( [16]16 ), musí rozhodnút, ci výsledky
   vysetrovania odôvodnujú zacatie hlavného konania proti obvineným
   a vytýcenie dátumu hlavného pojednávania.

   29.

   Podla vnútrostátneho súdu budú vsetky danové trestné ciny, ktoré sa
   obvineným kladú za vinu, podla právnych predpisov platných v Taliansku
   týkajúcich sa premlcania stíhania, premlcané najneskôr 8. februára
   2018, a to aj s prihliadnutím na zákonom stanovené predlzenie
   premlcacej doby na základe rôznych opatrení, ktoré viedli k preruseniu
   premlcacej doby. Vo vztahu k jednému z obvinených, pánovi Anakievovi,
   boli trestné ciny dokonca uz premlcané od 11. mája 2013.

   30.

   Ako vnútrostátny súd zdôraznuje, v prejednávanom prípade je "velmi
   pravdepodobné", ze premlcacia doba uplynie vsetkým obvineným pred
   vynesením právoplatného rozsudku. Vnútrostátny súd zdôraznuje, ze to
   nepredstavuje ziadnu osobitost týkajúcu sa prejednávanej veci, ale
   dotýka sa velkého poctu trestných konaní v Taliansku, predovsetkým
   konaní vo veciach hospodárskych trestných cinov, ktorých objasnenie
   vyzaduje vzhladom na charakter predmetnej trestnej cinnosti nezriedka
   mimoriadne rozsiahle vysetrovanie a ktoré sa vyznacujú velkou
   zlozitostou.

   31.

   Vnútrostátny súd za týchto okolností vyjadruje obavu, ze institút
   premlcania stíhania v Taliansku sa - v rozpore s jeho vlastným
   úcelom - v skutocnosti stáva "prostriedkom na zabezpecenie
   beztrestnosti" pre páchatelov hospodárskych trestných cinov a Taliansko
   napokon zanedbáva svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Únie.
   Podla vnútrostátneho súdu to rozhodne spôsobuje zákon c. 251/2005,
   ktorým bolo predlzenie premlcacej doby v prípade jej prerusenia
   skrátené na stvrtinu, zatial co predtým dochádzalo este k predlzeniu
   premlcacej doby o polovicu.

   IV - Návrh na zacatie prejudiciálneho konania a konanie pred Súdnym
   dvorom

   32.

   Uznesením zo 17. januára 2014, ktoré bolo kancelárii Súdneho dvora
   dorucené 5. marca 2014, Tribunale di Cuneo predlozil Súdnemu dvoru
   návrh na zacatie prejudiciálneho konania o týchto otázkach:

   "1.

   Je zmena a doplnenie clánku 160 posledného odseku talianskeho trestného
   zákona prostredníctvom zákona c. 251/2005 - v casti, v ktorej sa
   v prípade prerusenia premlcania stanovuje predlzenie premlcacej doby
   o stvrtinu, cím sa z tohto dôvodu umoznuje zánik trestnosti trestných
   cinov napriek vcasnému vykonaniu úkonov v rámci trestného konania
   smerujúcich k obzalobe, s následnou beztrestnostou - v rozpore
   s pravidlom o ochrane hospodárskej sútaze podla clánku 101 ZFEÚ?

   2.

   Zaviedla Talianska republika, tým, ze sa prostredníctvom zákona
   c. 251/2005 zmenil a doplnil clánok 160 posledný odsek talianskeho
   trestného zákona - v casti, v ktorej sa v prípade prerusenia premlcania
   stanovuje predlzenie premlcacej doby o stvrtinu, cím z tohto dôvodu
   zaniká trestnost trestných cinov, ktorých sa dopústajú podnikatelia
   úmyselne porusujúci zákon - formu pomoci, ktorú zakazuje clánok 107
   ZFEÚ?

   3.

   Stanovila Talianska republika, tým, ze sa prostredníctvom zákona
   c. 251/2005 zmenil a doplnil clánok 160 posledný odsek talianskeho
   trestného zákona - v casti, v ktorej sa v prípade prerusenia premlcania
   stanovuje predlzenie premlcacej doby o stvrtinu, cím sa z tohto dôvodu
   vytvorila moznost beztrestnosti tých, ktorí zneuzívajú smernicu
   2006/112 vo svoj prospech - neoprávnene dalsiu moznost oslobodenia od
   dane, nad rámec taxatívne uvedených mozností oslobodenia podla
   clánku 158 smernice 2006/112/ES?

   4.

   Je zmena a doplnenie clánku 160 posledného odseku talianskeho trestného
   zákona prostredníctvom zákona c. 251/2005 - v casti, v ktorej sa
   v prípade prerusenia premlcania stanovuje predlzenie premlcacej doby
   o stvrtinu, cím sa stát z tohto dôvodu vzdal trestania cinov, ktoré ho
   pripravujú o zdroje potrebné aj na plnenie záväzkov voci Európskej
   únii - v rozpore so zásadou zdravých verejných financií podla
   clánku 119 ZFEÚ?"

   33.

   Z obvinených v konaní vo veci samej sa na prejudiciálnom konaní
   podielal iba pán Anakiev predlozením písomného vyjadrenia. Písomnej
   casti konania sa dalej zúcastnila vláda Talianska, Nemecka a Polska,
   ako aj Európska komisia. S výnimkou pána Anakieva a polskej vlády boli
   títo istí úcastníci konania zastúpení aj na pojednávaní 3. marca 2015.

   V - Úvodné poznámky procesného charakteru

   34.

   Predtým, nez sa budem venovat posúdeniu prejudiciálnych otázok
   z hladiska ich obsahu, vzhladom na pochybnosti uvedené viacerými
   úcastníkmi konania je potrebné uviest niekolko úvodných poznámok
   procesného charakteru, ktoré sa týkajú jednak právomoci Súdneho dvora
   odpovedat na prejudiciálne otázky (v tejto súvislosti pozri hned dalej
   cast A), a jednak prípustnosti týchto otázok (pozri nizsie cast B).

   A - Právomoc Súdneho dvora odpovedat na prejudiciálne otázky

   35.

   V konaní o prejudiciálnej otázke má Súdny dvor podla clánku 267 ZFEÚ
   právomoc vykladat zmluvy, ako aj akty orgánov, institúcií a iných
   úradov Únie, t. j. jeho právomoci sa v zásade vztahujú na výklad celého
   práva Únie. ( [17]17 )

   36.

   Tejto právomoci v prejednávanom prípade nebráni skutocnost, ze v konaní
   vo veci samej ide o danové trestné ciny podla vnútrostátneho práva. Aj
   ked totiz trestné právo hmotné a trestné právo procesné patria v zásade
   nadalej do právomoci clenských státov, vnútrostátne orgány predsa musia
   svoje právomoci vykonávat s prihliadnutím na predpisy práva Únie. (
   [18]18 ) Súdny dvor konkrétne v prípade trestného konania v oblasti DPH
   navyse iba nedávno objasnil, ze takéto konania patria do pôsobnosti
   práva Únie. ( [19]19 )

   37.

   Súdny dvor má v tejto súvislosti právomoc vykladat celé právo Únie
   vrátane Dohovoru PIF v rozsahu, v akom je tento relevantný pre
   rozhodnutie prejednávaného prípadu. Je pravda, ze spomínaný dohovor
   z roku 1995 bol uzatvorený este v rámci bývalého "tretieho piliera"
   Európskej únie na základe Zmluvy o EÚ v jej pôvodnom znení ( [20]20 ).
   Podla clánku 9 Protokolu o prechodných ustanoveniach ( [21]21 ) je vsak
   spomínaný dohovor nadalej platný aj po zrusení pilierovej struktúry
   Únie ku dnu vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti. Uvedený dohovor je
   tak nadalej integrálnou súcastou práva Únie.

   38.

   Od 1. decembra 2014 okrem toho neexistujú uz ziadne obmedzenia týkajúce
   sa právomoci Súdneho dvora rozhodovat o prejudiciálnych otázkach
   v oblasti bývalého tretieho piliera Únie (pozri clánok 10 ods. 1
   a ods. 3 Protokolu o prechodných ustanoveniach). Vztahuje sa to aj na
   návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podané pred 1. decembrom
   2014, akým je aj návrh v prejednávanom prípade. ( [22]22 )

   39.

   Odhliadnuc od toho mal Súdny dvor tak ci tak uz pred 1. decembrom 2014
   právomoc rozhodovat o návrhoch na zacatie konania o prejudiciálnej
   otázke vsetkých talianskych súdov, ktoré sa týkali výkladu Dohovoru
   PIF. Talianska republika totiz uz od zaciatku uznala právomoc Súdneho
   dvora na inom základe, a to jednak na základe dodatkového protokolu
   k Dohovoru PIF ( [23]23 ), a jednak na základe clánku 35 ods. 2
   a clánku 35 ods. 3 písm. b) EÚ ( [24]24 ), pricom vsetkým vnútrostátnym
   súdom poskytla právo podat návrh na zacatie prejudiciálneho konania. (
   [25]25 )

   40.

   Za týchto okolností je nepochybné, ze Súdny dvor má právomoc objasnit
   vsetky právne problémy vzniknuté v súvislosti s predmetným návrhom na
   zacatie prejudiciálneho konania.

   B - Prípustnost prejudiciálnych otázok

   41.

   Viacerí úcastníci konania okrem toho podali námietky proti prípustnosti
   otázok predlozených Súdnemu dvoru (clánok 267 ZFEÚ,
   clánok 94 rokovacieho poriadku). V podstate spochybnujú relevantnost
   týchto otázok pre rozhodnutie konania vo veci samej.

   42.

   V tejto súvislosti treba poznamenat, ze podla ustálenej judikatúry
   prislúcha výlucne vnútrostátnemu súdu, aby s prihliadnutím na
   osobitosti prípadu posúdil tak potrebu rozhodnutia Súdneho dvora
   o prejudiciálnych otázkach, ako aj relevantnost otázok predlozených
   Súdnemu dvoru pre rozhodnutie v danej veci. Preto pokial sa polozené
   otázky týkajú výkladu práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný
   rozhodnút. V prípade, ak vnútrostátny súd polozí Súdnemu dvoru otázky
   týkajúce sa práva Únie, platí navyse prezumpcia relevantnosti
   v prospech návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. ( [26]26 )

   43.

   V súlade s tým môze Súdny dvor odmietnut návrh podaný vnútrostátnym
   súdom len vtedy, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Únie nemá
   nijakú súvislost s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej,
   pokial ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje
   skutkovými ani právnymi okolnostami potrebnými na uzitocnú odpoved na
   otázky, ktoré mu boli polozené. ( [27]27 )

   44.

   Toho sa v prejednávanom prípade netreba obávat.

   45.

   Údaje obsiahnuté v uznesení o zacatí prejudiciálneho konania týkajúce
   sa skutkového stavu konania vo veci samej, uplatnitelného
   vnútrostátneho práva a nevyhnutnosti rozhodnutia o prejudiciálnych
   otázkach sú postacujúce na to, aby Súdnemu dvoru, ako aj úcastníkom
   konania, umoznili v zmysle clánku 23 Statútu Súdneho dvora zaujat
   k prejudiciálnym otázkam fundované stanovisko.

   46.

   Z vysvetlení vnútrostátneho súdu totiz mozno lahko vyvodit, o co
   v konaní vo veci samej ide a co je jeho predmetom: V talianskom
   trestnom konaní bolo obzalovaných viacero osôb a vnútrostátny súd má
   obavy, ze tieto osoby - podobne ako mnohí iní domnelí páchatelia
   trestných cinov v podobnej situácii - sa vyhnú svojmu zákonom
   stanovenému trestu, pretoze vnútrostátne právne predpisy o premlcaní
   stíhania stanovujú prílis krátke premlcacie doby, a to najmä prílis
   krátke predlzenie týchto dôb v prípade, ak sú prerusené, takze
   právoplatné odsúdenie obzalovaných pred uplynutím premlcacej doby sa
   zdá byt iluzórne.

   47.

   Nemozno hovorit ani o tom, ze by otázky predlozené Súdnemu dvoru mali
   hypotetický charakter, alebo ze by zjavne nemali ziaden súvis s konaním
   vo veci samej. Od odpovede Súdneho dvora totiz podla uznesenia o zacatí
   prejudiciálneho konania v zásade závisí, ci vnútrostátne právne
   predpisy týkajúce sa premlcania mozno uplatnit v konaní vo veci samej
   a ci je reálne vydat právoplatný rozsudok v konaní vo veci samej pred
   uplynutím premlcacej doby.

   48.

   Na rozdiel od názoru talianskej vlády vnútrostátnemu súdu nic nebráni
   v tom, aby Súdnemu dvoru predlozil návrh na zacatie konania
   o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa systémových chýb talianskeho
   trestného práva, ktoré si uvedomil v súvislosti s právnym sporom, ktorý
   konkrétne prejednáva. Naopak, Súdny dvor sa uz niekolkokrát zaoberal
   údajnými strukturálnymi problémami vnútrostátneho systému sankcií, a to
   práve aj v nadväznosti na návrh na zacatie prejudiciálneho konania
   podaného v rámci prebiehajúceho vnútrostátneho trestného konania. (
   [28]28 )

   49.

   Aj keby vseobecné zásady práva Únie - napríklad zásada zákonnosti
   trestov - zakazovali odchýlit sa od sporných vnútrostátnych právnych
   predpisov týkajúcich sa premlcania, na rozdiel od názoru talianskej
   vlády a pána Anakieva by sa to nedotklo prípustnosti návrhu na zacatie
   prejudiciálneho konania, ale skôr by to Súdnemu dvoru poskytlo
   prílezitost podat vysvetlenie v rámci jeho vecnej odpovede na
   prejudiciálne otázky. ( [29]29 )

   50.

   Pochybnosti o relevantnosti predlozených otázok môzu vzniknút do tej
   miery, ze vnútrostátny súd sa na Súdny dvor obracia vo veci výkladu
   urcitých ustanovení primárneho práva (clánok 101 ZFEÚ, clánok 107 ZFEÚ
   a clánok 119 ZFEÚ), ktoré na prvý pohlad nijako nesúvisia s predmetnými
   trestnoprávnymi problémami týkajúcimi sa premlcania. Jednako sa mi
   nezdá, ze by uvedené ustanovenia zjavne nemali ziaden súvis s konaním
   vo veci samej. Jedine obsahové - aj ked len strucné - posúdenie
   uvedených ustanovení ZFEÚ Súdnym dvorom môze viest k odpovedi na
   otázku, ci tieto ustanovenia bránia právnej úprave premlcania v oblasti
   trestného práva, akou je talianska právna úprava, alebo nie. ( [30]30 )

   51.

   Pre úplnost treba napokon este dodat, ze ani pomerne skoré stádium
   konania vo veci samej - t. j. fáza konania pred pripustením obzaloby na
   hlavné pojednávanie - nebráni prípustnosti návrhu na zacatie
   prejudiciálneho konania. ( [31]31 )

   52.

   Celkovo tak treba pochybnosti vyjadrené pred Súdnym dvorom týkajúce sa
   prípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania zamietnut.

   VI - Obsahové posúdenie prejudiciálnych otázok

   53.

   Ako vyplýva z uznesenia o zacatí prejudiciálneho konania, Tribunale di
   Cuneo pri väcsine skutkových podstát trestných cinov relevantných
   v konaní vo veci samej vychádza zo sestrocnej premlcacej doby, a pri
   zalození zlocineckej skupiny zo sedemrocnej premlcacej doby. V prípade,
   ak je premlcacia doba podobne ako v prejednávanom prípade prerusená na
   základe urcitých opatrení súvisiacich s vysetrovaním alebo stíhaním,
   predlzi sa táto doba podla uznesenia o zacatí prejudiciálneho konania
   o stvrtinu, cím sa sestrocná premlcacia doba predlzi na sedem rokov
   a sest mesiacov a sedemrocná premlcacia doba sa predlzi na osem rokov
   a devät mesiacov, pricom tieto doby pocas prebiehajúceho trestného
   konania nadalej plynú. Táto právna úprava absolútneho premlcania
   ocividne vedie v mnohých prípadoch k beztrestnosti páchatela.

   54.

   Za týchto okolností chce prekladajúci súd svojím návrhom na zacatie
   prejudiciálneho konania v podstate zistit, ci právo Únie bráni
   vnútrostátnej právnej úprave premlcania stíhania v oblasti trestného
   práva, akou je clánok 160 stvrtý ods. c. p. v znení zákona c. 251/2005,
   podla ktorej sa premlcacia doba trestných cinov v oblasti DPH v prípade
   jej prerusenia predlzi iba o stvrtinu pôvodnej doby a potom dochádza
   k absolútnemu premlcaniu.

   55.

   Vnútrostátny súd konkrétne ziada v rámci svojich styroch
   prejudiciálnych otázok o objasnenie výkladu clánkov 101 ZFEÚ, 107 ZFEÚ
   a 119 ZFEÚ, ako aj clánku 158 smernice 2006/112.

   56.

   Najskôr sa budem venovat týmto ustanoveniam (v tejto súvislosti pozri
   nizsie cast A) a az potom sa vyjadrím k povinnosti clenských státov
   ukladat úcinné sankcie (pozri nizsie cast B) a napokon sa budem
   zaoberat úcinkami prípadného rozporu vnútrostátnych ustanovení
   týkajúcich sa premlcania s právom Únie na konanie vo veci samej (pozri
   nizsie cast C).

   A - Ustanovenia práva Únie uvedené vnútrostátnym súdom

   57.

   Tribunale di Cuneo venoval svoje spolu styri prejudiciálne otázky
   právnym predpisom Únie v oblasti hospodárskej sútaze (v tejto
   súvislosti pozri nizsie bod 1), moznostiam oslobodenia od DPH (pozri
   nizsie bod 2), ako aj zásade zdravých verejných financií (pozri nizsie
   bod 3).

   1. Právne predpisy Únie v oblasti hospodárskej sútaze (prvá a druhá
   prejudiciálna otázka)

   58.

   Vnútrostátny súd sa svojimi prvými dvoma otázkami v podstate pýta, ci
   taká právna úprava premlcania, akou je talianska právna úprava, narúsa
   hospodársku sútaz na európskom vnútornom trhu, a teda ustanovenia
   clánku 101 ZFEÚ a clánku 107 ZFEÚ.

   59.

   V tejto súvislosti treba poznamenat, ze prílis volná právna úprava
   premlcania a s nou súvisiaca neexistencia úcinných trestnoprávnych
   sankcií za nezrovnalosti v oblasti DPH môze podnikom, ktoré sa na
   týchto nezrovnalostiach podielajú, priniest neprimeranú konkurencnú
   výhodu na vnútornom trhu. To vsak este neznamená, ze ide o porusenie
   clánku 101 ZFEÚ alebo clánku 107 ZFEÚ.

   60.

   Je pravda, ze clánok 101 ZFEÚ v spojení s clánkom 4 ods. 3 ZEÚ zakazuje
   clenským státom vytvárat stav, v ktorom je pre podniky lahsie uzatvárat
   medzi sebou protisútazné dohody. ( [32]32 ) Bolo by vsak prílis
   dalekosiahle, ak by sa z prípadne nesprávneho výkonu vnútrostátnych
   trestnoprávnych prepisov týkajúcich sa danových trestných cinov
   v oblasti DPH vyvodzovalo, ze to nutne podporuje tajné dohody podnikov.
   Ak by predsa doslo k uzavretiu protisútazných dohôd medzi podnikmi,
   mozno ich mimochodom sankcionovat úplne nezávisle od danového trestného
   práva v konaní podla pravidiel hospodárskej sútaze a tam stanovenými
   osobitnými sankciami.

   61.

   Pokial ide o zákaz státnej pomoci podla clánku 107 ZFEÚ, nesprávny
   výkon trestov v oblasti DPH môze prípadne viest k financnému
   zvýhodneniu podnikov. Toto zvýhodnenie vsak nie je selektívne, pretoze
   nezvýhodnuje urcité podniky alebo odvetvia v porovnaní s inými, ale
   platí rovnako pre vsetky podniky, ktoré podliehajú vnútrostátnemu
   trestnému právu. ( [33]33 )

   62.

   S vnútrostátnym súdom treba súhlasit v tom, ze systémové chyby
   sankcionovania danových trestných cinov v oblasti DPH v clenskom státe
   môzu viest k naruseniu hospodárskej sútaze voci podnikom z iných
   clenských státov, v ktorých vnútrostátne orgány reagujú na
   nezrovnalosti prísnejsie. Túto problematiku vsak nemozno posudzovat
   podla kritérií v oblasti kartelového práva alebo práva státnej pomoci,
   ale treba ju objasnit so zretelom na systém DPH a na povinnost ukladat
   úcinné sankcie, ktorá je s týmto systémom spojená. ( [34]34 )

   2. Oslobodenia od dane stanovené v smernici o DPH (tretia prejudiciálna
   otázka)

   63.

   Vnútrostátny súd sa svojou tretou otázkou pýta, ci taká právna úprava
   premlcania, akou je talianska právna úprava, vedie k vytvoreniu nového
   oslobodenia od DPH, ktoré nie je upravené v smernici 2006/112.

   64.

   V tejto súvislosti treba poznamenat, ze Tribunale di Cuneo sa zrejme
   zmýlil pokial ide o príslusné ustanovenie smernice 2006/112. Clánok 158
   citovaný v uznesení o zacatí návrhu na prejudiciálnu otázku sa totiz
   týka oslobodenia od DPH urcitých obratov za mimoriadnych okolností,
   napríklad v bezcolných predajniach, na palube lietadiel alebo lodí, ako
   aj v diplomatickom a konzulárnom styku. O takéto okolnosti
   v prejednávanom prípade celkom zjavne nejde.

   65.

   Ako Komisia správne poznamenala, do úvahy treba vziat clánok 138
   smernice 2006/112, ktorý stanovuje, za akých okolností je dodanie
   tovaru v rámci Spolocenstva oslobodené od DPH. Toto ustanovenie
   vykazuje urcitú súvislost so skutkovým stavom konania vo veci samej,
   kedze obvineným sa vytýka, ze svoje vnútrostátne obchodovanie so
   sampanským prezentovali podvodným spôsobom ako dodávanie tovaru v rámci
   Spolocenstva.

   66.

   Okolnost opísaná vnútrostátnym súdom, ze v danových trestných konaniach
   z dôvodu systémových chýb vnútrostátneho práva v mnohých prípadoch
   dochádza k premlcaniu stíhania, vsak sama osebe nevedie k oslobodeniu
   dotknutých podnikov od DPH. Danová pohladávka voci nim totiz vo svojej
   podstate nezávisí od vynútitelnosti prípadného trestného nároku státu.

   3. Zásada zdravých verejných financií (stvrtá prejudiciálna otázka)

   67.

   Vnútrostátny súd chce napokon svojou stvrtou otázkou zistit, ci taká
   právna úprava premlcania, akou je talianska právna úprava, je v súlade
   so zásadou zdravých verejných financií, ako je vyjadrená v clánku 119
   ZFEÚ.

   68.

   Clánok 119 ZFEÚ, ako úvodné ustanovenie pravidiel o hospodárskej
   a menovej politike v hlave VIII ZFEÚ, vo svojom ods. 3 stanovuje urcité
   "hlavné zásady" pre cinnosti clenských státov a Únie, ku ktorým patria
   okrem iného zdravé verejné financie.

   69.

   Na rozdiel od názoru, ktorý podla vsetkého zastáva Komisia, pre clenské
   státy je to smerodajné nielen v politickom zmysle, ale je tým stanovená
   aj právne záväzná poziadavka vyplývajúca z práva Únie pre vytvorenie
   ich verejných rozpoctov. Táto poziadavka nestráca na svojej právnej
   povahe tým, ze obsahovo nie je prílis konkrétna a vyzaduje spresnenie
   prostredníctvom iných ustanovení a právnych aktov. ( [35]35 ) Z pomerne
   vseobecného charakteru clánku 119 ods. 3 ZFEÚ vsak nevyhnutne vyplýva,
   ze clenské státy majú sirokú mieru volnej úvahy, pokial ide o výber
   vnútrostátnych prostriedkov, ktoré povazujú - na základe komplexného
   hospodárskeho posúdenia - za najvhodnejsie na zabezpecenie zdravých
   verejných financií v ich danej oblasti pôsobnosti. ( [36]36 )

   70.

   Nie kazdé opatrenie vnútrostátnych orgánov, ktoré má úcinok na výdavky
   alebo príjmy, a ani nie kazdé upustenie od vykonania existujúcej
   danovej pohladávky treba nevyhnutne povazovat za porusenie zásady
   zdravých verejných financií. Podstatné je skôr to, ci financie daného
   clenského státu mozno ako celok oznacit za "zdravé", co sa meria
   predovsetkým podla ustanovení a kritérií týkajúcich sa zamedzenia
   nadmerných deficitov (clánok 126 ods. 1 a 2 ZFEÚ v spojení s Protokolom
   c. 12 k ZEÚ a k ZFEÚ).

   71.

   Okolnost, ze pravidlá premlcania v oblasti danového trestného práva,
   ktoré platia v Taliansku, sa prípadne vyznacujú systémovými chybami
   opísanými vnútrostátnym súdom, preto sama osebe nemôze zakladat
   domnienku, ze doslo k poruseniu zásady zdravých verejných financií, ako
   je zakotvená v clánku 119 ods. 3 ZFEÚ.

   4. Predbezný záver

   72.

   Súhrnne mozno konstatovat, ze ziadne z ustanovení práva Únie, ktoré
   vnútrostátny súd uviedol, nebráni takej právnej úprave premlcania
   stíhania, aká bola zavedená v talianskom trestnom práve prostredníctvom
   clánku 160 posledného odseku c. p. v znení zákona c. 251/2005.

   73.

   Toto zistenie vsak samo osebe nie je dostatocne uzitocnou odpovedou pre
   vnútrostátny súd, aby mohol lahsie rozhodnút v konaní vo veci samej.
   Treba skôr uviest urcité doplnujúce informácie týkajúce sa povinnosti
   clenských státov ukladat úcinné sankcie (k tomu nizsie cast B); okrem
   toho sa treba krátko venovat úcinkom prípadného rozporu vnútrostátnej
   právnej úpravy premlcania s právom Únie na konanie vo veci (pozri
   nizsie cast C).

   B - Povinnost clenských státov ukladat úcinné sankcie

   74.

   Povinnostou clenských státov ukladat úcinné sankcie za danové trestné
   ciny v oblasti DPH sa vnútrostátny súd vo svojom návrhu na zacatie
   prejudiciálneho konania výslovne nezaoberal.

   75.

   Akiste v zásade len vnútrostátnemu súdu prislúcha definovat predmet
   otázok, ktoré mieni predlozit Súdnemu dvoru ( [37]37 ), a úlohou
   Súdneho dvora nie je zaoberat sa právnymi problémami, ktoré
   vnútrostátny súd výslovne alebo implicitne vynechal zo svojho návrhu na
   zacatie prejudiciálneho konania. ( [38]38 )

   76.

   Odhliadnuc od toho je Súdny dvor prejednávajúci návrh na zacatie
   prejudiciálneho konania oprávnený so zretelom na skutocnosti uvedené
   v spise poskytnút vysvetlenia s cielom usmernit vnútrostátny súd pri
   rozhodovaní vo veci samej a zaoberat sa pritom právnymi predpismi,
   ktoré vnútrostátny súd nespomenul. ( [39]39 )

   77.

   V prejednávanom prípade tvorí hlavnú líniu celého uznesenia o zacatí
   prejudiciálneho konania obava vnútrostátneho súdu, ze by právna úprava
   premlcania podla clánku 160 posledného odseku c. p. v znení zákona
   c. 251/2005 mohla byt prejavom systémovej chyby, ktorá môze v mnohých
   prípadoch danových trestných cinov v Taliansku spôsobit beztrestnost
   páchatelov.

   78.

   Návrh na zacatie prejudiciálneho konania tým - prinajmensom
   implicitne - otvára aj dalsiu otázku, ci taká právna úprava premlcania,
   akou je talianska právna úprava, je zlucitelná s povinnostou clenských
   státov ukladat sankcie za nezrovnalosti v oblasti DPH, ktorá im vyplýva
   z práva Únie. Bez objasnenia tejto doplnkovej otázky nemozno uzitocne
   odpovedat na návrh na zacatie prejudiciálneho konania.

   79.

   Nizsie najprv objasním otázku, ci taká právna úprava, akou je talianska
   právna úprava, splna vseobecnú povinnost clenských státov ukladat
   úcinné sankcie za porusenia práva Únie (pozri nizsie bod 1), a následne
   sa budem venovat osobitnejsej povinnosti clenských státov trestne
   stíhat podvody ohrozujúce financné záujmy Únie (pozri nizsie bod 2).

   1. Vseobecná povinnost stanovit úcinné sankcie

   80.

   Je v súlade so vseobecnou zásadou práva Únie, ktorá napokon vyplýva
   z povinnosti lojálnej spolupráce (clánok 4, ods. 3 ZEÚ), ze clenské
   státy musia za porusovania práva Únie jednotlivcami stanovit sankcie,
   ktoré sú úcinné, primerané a odstrasujúce, ( [40]40 ) a ze porusovania
   práva Únie musia byt okrem toho sankcionované - aspon - podla
   hmotnoprávnych a procesnoprávnych pravidiel podobných tým, ktoré sa
   uplatnia v prípade porusení vnútrostátneho práva podobného druhu
   a závaznosti. ( [41]41 ) V konecnom dôsledku pritom ide o osobitné
   prejavy zásad efektivity a ekvivalencie.

   81.

   Po prvé, co sa týka zásady ekvivalencie, Komisia na pojednávaní
   uviedla, ze v talianskom práve sú známe skutkové podstaty trestných
   cinov, na ktoré sa nevztahuje ziadna absolútna premlcacia doba. Ak by
   pritom islo o skutkové podstaty trestných cinov v oblasti hospodárskej
   kriminality, ktoré sú rovnocenné podvodu v oblasti DPH, potom ani na
   podvod v oblasti DPH nemozno uplatnit absolútnu premlcaciu dobu.

   82.

   Poziadavku úcinných, primeraných a odstrasujúcich sankcií, ktorá
   vyplýva zo zásady efektivity, Súdny dvor nedávno výslovne zdôraznil aj
   pokial ide o oblast DPH. Okrem rôznych ustanovení smernice 2006/112 sa
   pritom opieral opät o povinnost lojality clenských státov podla
   clánku 4 ods. 3 ZEÚ. ( [42]42 )

   83.

   V oblasti DPH má funkcný systém sankcií za porusovania práva Únie
   osobitný význam, kedze slúzi nielen k zabezpeceniu rovnakého
   zaobchádzania so vsetkými podnikmi cinnými na vnútornom trhu, ale má
   navyse chránit financné záujmy Únie, ktorej vlastné zdroje scasti
   predstavuje DPH vyberaná clenskými státmi. ( [43]43 ) Podla clánku 325
   ZFEÚ majú preto clenské státy povinnost bojovat proti protiprávnym
   konaniam poskodzujúcim financné záujmy Únie prostredníctvom
   "odstrasujúcich a úcinných opatrení" ( [44]44 ). To isté vyplýva
   z nariadenia c. 2988/95, ktoré slúzi tiez ochrane financných záujmov
   Únie.

   84.

   Je pravda, ze ani z predpisov primárneho práva (clánok 4 ods. 3 ZEÚ
   a clánok 325 ZFEÚ), ani z relevantného sekundárneho práva (nariadenie
   c. 2988/95 a smernica 2006/112) nevyplýva urcitá povinnost clenských
   státov sankcionovat nezrovnalosti v oblasti DPH nevyhnutne na základe
   trestného práva. Clenské státy majú skôr - s výhradou poziadaviek
   vyplývajúcich z Dohovoru PIF ( [45]45 ) - volnost pri výbere
   uplatnitelných sankcií, takze vo vnútrostátnom systéme mozno v zásade
   uplatnit aj kombináciu správnych sankcií a trestných sankcií. ( [46]46
   ) V pojme "sankcia" je vsak obsiahnutá poziadavka, ze musí byt urobené
   viac, ako len dodatocne vybrat uz tak ci tak splatnú DPH, poprípade aj
   s úrokmi z omeskania.

   85.

   Sankcie, ktoré sú v danom clenskom státe skutocne uplatnované, vsak
   musia byt - bez ohladu na to, ci majú povahu správnej alebo trestnej
   sankcie - úcinné, primerané a odstrasujúce. ( [47]47 ) Je v rozpore
   s poziadavkami práva Únie, ak clenský stát postaví svoj vnútrostátny
   systém sankcií kombináciou správnych sankcií a trestných sankcií na
   dvoch pilieroch, ktoré ani jednotlivo, ani spolocne nesplnajú kritériá
   úcinnosti, primeranosti a odstrasujúceho úcinku.

   86.

   Otázku, ci sú sankcie vnútrostátneho systému úcinné, primerané
   a odstrasujúce, musí posúdit vnútrostátny súd. Príslusné sankcné
   ustanovenie pritom treba preskúmat s poukázaním na úlohu uvedeného
   ustanovenia v právnom poriadku ako celku, vrátane postupu a osobitných
   crt konania vedeného rozlicnými vnútrostátnymi orgánmi v kazdom
   prípade, v ktorom uvedená otázka vyvstáva. ( [48]48 )

   87.

   Ako som uviedla vo svojich návrhoch vo veci Berlusconi a i., ( [49]49 )
   v zásade neexistuje ziaden dôvod, preco by clenské státy nemali
   podriadit premlcaniu sankcie, ktoré sú povinné zaviest podla práva
   Únie, kedze premlcacie doby slúzia zabezpeceniu právnej istoty
   a ochrane obvinených a v zásade nevylucujú úcinné ulozenie sankcií.
   Okrem toho aj nariadenie c. 2988/95 vo svojom clánku 3 stanovuje
   premlcanie vzhladom na tam upravené správne sankcie.

   88.

   Treba vsak zabezpecit, aby uplatnitelné pravidlá týkajúce sa premlcania
   nemali vseobecný úcinok ohrozenia úcinnosti a odstrasujúceho úcinku
   ustanovených sankcií. Nezrovnalosti v oblasti DPH teda nesmú podliehat
   sankciám iba teoreticky. Systém sankcií musí byt skôr formulovaný takým
   spôsobom, aby zabezpecil, ze ktokolvek, kto uvedie nesprávne údaje
   vzhladom na DPH alebo sa zúcastnuje na príslusných praktikách, sa
   skutocne bude obávat toho, ze mu budú ulozené sankcie. ( [50]50 )

   89.

   Okrem toho, ako Komisia správne zdôraznuje, do úvahy treba vziat aj
   prípadné vzájomné úcinky medzi trestnými sankciami a správnymi
   sankciami. Nedostatky systému trestných sankcií tak môzu mat
   nepriaznivé úcinky na systém správnych sankcií. Toto nastane napríklad
   v prípade, ked vnútrostátne právo stanovuje, ze správne konanie sa
   pocas prebiehajúceho trestného konania prerusuje ( [51]51 ) a neskôr,
   po uplynutí trestnoprávneho premlcania stíhania, v nom uz nemozno
   pokracovat, pretoze predmetné protiprávne konanie je potom premlcané aj
   podla kritérií správneho práva.

   90.

   V tejto súvislosti stojí za zmienku judikatúra, ktorá bola uz skôr
   vydaná vo vztahu k urcitým talianskym procesnoprávnym pravidlám
   v oblasti danového práva. Podla tejto judikatúry clenské státy síce
   môzu za urcitých okolností zastavit dlhotrvajúce trestné konania, (
   [52]52 ) nesmú sa vsak vseobecne a bez rozdielu vzdat overovania
   zdanitelných plnení uskutocnených v priebehu niekolkých zdanovacích
   období vzhladom na prípadnú povinnost platenia DPH. ( [53]53 )

   91.

   Ak vnútrostátna právna úprava premlcania vedie pri zohladnení vsetkých
   týchto aspektov k tomu, ze skutocné ulozenie úcinných, primeraných
   a odstrasujúcich sankcií mozno v praxi v závislosti od systému ocakávat
   len zriedka, potom je to v rozpore so vseobecnou povinnostou clenských
   státov ukladat úcinné sankcie za porusovania práva Únie. ( [54]54 )

   2. Osobitná povinnost stanovit úcinné sankcie

   92.

   Popri vseobecnej povinnosti ukladat úcinné sankcie, ktorá bola práve
   objasnená, existuje aj osobitná povinnost clenských státov ukladat
   trestnoprávne sankcie za podvody poskodzujúce financné záujmy Únie.

   93.

   Táto povinnost stanovit trestnoprávne sankcie vyplýva z Dohovoru PIF,
   konkrétne z clánku 2 ods. 1 tohto dohovoru, podla ktorého podvody
   poskodzujúce financné záujmy Únie treba sankcionovat úcinnými,
   primeranými a odstrasujúcimi trestami; v prípadoch závazných podvodov
   treba dokonca stanovit trest odnatia slobody.

   94.

   Je pravda, ze Rada Európskej únie vykladá pôsobnost Dohovoru PIF úzko
   a DPH by z nej chcela vynat. Vo svojej dôvodovej správe ( [55]55 )
   zaujala stanovisko, ze pod príjmami v zmysle Dohovoru PIF treba
   rozumiet iba prvé dve kategórie vlastných zdrojov, t. j. jednak clá,
   a jednak urcité odvody a poplatky v oblasti polnohospodárstva. Naproti
   tomu príjmy Únie v zmysle Dohovoru PIF podla Rady nezahrnujú tie
   príjmy, ktoré vyplývajú z uplatnenia sadzby DPH jednotnej pre vsetky
   clenské státy, kedze tieto vlastné zdroje nie sú vyberané priamo pre
   Úniu.

   95.

   Podla stanoviska, ktoré Rada zaujala vo svojej dôvodovej správe, ku
   ktorému sa na pojednávaní pred Súdnym dvorom pripojilo aj Nemecko,
   povinnost vyplývajúca z práva Únie ukladat trestnoprávne sankcie
   v prípade nezrovnalostí v oblasti DPH by teda nebola uplatnitelná. (
   [56]56 )

   96.

   V prípade dôvodovej správy Rady vsak ide výlucne o právne nezáväzné
   stanovisko orgánu Únie, ktorý navyse sám nie je zmluvnou stranou
   Dohovoru PIF, ale iba sa podielal na prípravných prácach tohto dohovoru
   tým, ze vypracoval text dohovoru a odporucil ho clenským státom na
   prijatie v súlade s ich ústavnoprávnymi predpismi [clánok K.3 ods. 2
   písm. c) EÚ].

   97.

   Dôvodovú správu Rady preto nemozno povazovat za autentický výklad
   Dohovoru PIF, najmä ked ani samotný dohovor, ani jeho dodatkový
   protokol na túto správu nijakým spôsobom neodkazujú. Právne záväzný
   výklad na úrovni Únie môze podat jedine Súdny dvor; toto uz pôvodne
   vyplývalo z dodatkového protokolu k Dohovoru PIF, ktorý Súdny dvor
   poveril výkladom spomínaného dohovoru a v súcasnosti to vyplýva
   z clánku 19 ods. 1 druhej vety a clánku 19 ods. 3 písm. b) ZEÚ, ako aj
   z clánku 267 ZFEÚ.

   98.

   Domnievam sa, ze Súdny dvor by nemal s dôvodovou správou Rady
   k Dohovoru PIF zaobchádzat inak, ako s tlacovými správami orgánov Únie
   vo veci legislatívnych aktov alebo vyhlásení do zápisnice týkajúcich sa
   prijatia takýchto právnych aktov: podla ustálenej judikatúry vyhlásenia
   takéhoto druhu nemozno pouzit pri výklade ustanovení sekundárneho
   práva, pokial v tomto ustanovení nie sú vyjadrené. ( [57]57 )

   99.

   Stav konania to práve umoznuje v prejednávanej veci. Rada sa na úcely
   odôvodnenia vynatia DPH z pôsobnosti Dohovoru PIF odvoláva vo svojej
   dôvodovej správe jedine a výlucne na okolnost, ze DPH "nepatrí
   k vlastným zdrojom, ktoré sú vyberané priamo [pre Úniu]" ( [58]58 ).
   Presne táto úvaha vsak v Dohovore PIF nie je vyjadrená a nemôze
   odôvodnit restriktívny výklad jeho pôsobnosti.

   100.

   Pôsobnost Dohovoru PIF je naopak vymedzená velmi siroko. Podla jeho
   clánku 1 ods. 1 písm. b) sa vseobecne a bez akéhokolvek obmedzenia
   vztahuje na "príjm[y]" Únie týkajúce sa "prostriedkov" z jej
   "vseobecného rozpoctu". K týmto prostriedkom patria v neposlednom rade
   aj vlastné zdroje Únie pochádzajúce z DPH. ( [59]59 ) Medzi vyberaním
   DPH clenskými státmi a dostupnostou zodpovedajúceho zdroja zalozeného
   na DPH v rozpocte Únie totiz existuje priama súvislost. ( [60]60 )

   101.

   Siroko chápaná pôsobnost zahrnujúca DPH mimochodom zodpovedá cielu
   Dohovoru PIF, ktorý celkom vseobecne slúzi k boju proti podvodom
   poskodzujúcim financného záujmy Únie a usiluje sa o co najúcinnejsie
   potlácanie týchto podvodov. ( [61]61 )

   102.

   Naproti tomu obmedzenie pôsobnosti Dohovoru PIF iba na prípady podvodov
   v oblasti ciel a polnohospodárskych odvodov, resp. poplatkov by výrazne
   znízilo prínos tohto právneho prostriedku na ochranu financných záujmov
   Únie. Takéto úzke chápanie pôsobnosti Dohovoru PIF, ako ho zrejme vidí
   Rada, by bolo v rozpore s pravidlom, podla ktorého výklad ustanovenia
   práva Únie navrhovaný orgánom Únie nesmie obmedzit praktický úcinok
   tohto ustanovenia. ( [62]62 )

   103.

   Dohovor PIF tým zakladá povinnost clenských státov trestne sankcionovat
   prípady podvodov poskodzujúcich financné záujmy Únie v oblasti
   DPH - v kazdom prípade vsak podvody urcitej závaznosti. Táto povinnost
   má pre prejednávaný prípad mimoriadny význam, kedze cisto správne
   sankcie samy osebe - najmä penazné pokuty a úroky
   z omeskania - vzhladom na okolnosti, z ktorých podvody v oblasti DPH
   casto vychádzajú, majú sotva dostatocne odstrasujúci úcinok. Mnohé
   osoby a podniky, ktoré sa na takýchto podvodoch podielajú, sa potom tak
   ci tak nachádzajú v obzvlást nepríjemnej financnej situácii.

   104.

   To, ci sú trestnoprávne sankcie vnútrostátneho systému "úcinné,
   primerané a odstrasujúce" v zmysle clánku 2 ods. 1 Dohovoru PIF, musí
   posúdit vnútrostátny súd. Platí pritom vyssie uvedené pravidlo. (
   [63]63 ) Sankcné ustanovenie treba preskúmat s poukázaním na úlohu
   uvedeného ustanovenia v právnom poriadku ako celku, vrátane postupu
   a osobitných crt konania vedeného rozlicnými vnútrostátnymi orgánmi
   v kazdom prípade, v ktorom uvedená otázka vyvstáva.

   105.

   Ak vnútrostátna právna úprava premlcania vedie k tomu, ze skutocné
   ulozenie úcinných, primeraných a odstrasujúcich trestov mozno v praxi
   v závislosti od systému ocakávat len zriedka, potom je to v rozpore
   s povinnostou clenských státov vyplývajúcou z clánku 2 Dohovoru PIF
   stanovit primerané trestnoprávne sankcie za podvody poskodzujúce
   financné záujmy Únie.

   C - Úcinky prípadného rozporu vnútrostátnej právnej úpravy premlcania
   s právom Únie na konanie vo veci samej

   106.

   Pre prípad, ze vnútrostátny súd dospeje na základe vyssie uvedených
   kritérií k záveru, ze vnútrostátna právna úprava premlcania
   a predovsetkým ustanovenie clánku 160 posledný odsek c. p. v znení
   zákona c. 251/2005, ktoré bolo zdôraznené v návrhu na zacatie
   prejudiciálneho konania, je v rozpore s právom Únie, bude treba
   následne objasnit, aké úcinky sú s tým spojené vzhladom na konanie vo
   veci samej.

   107.

   Podla ustálenej judikatúry majú vnútrostátne súdy povinnost zabezpecit
   plný úcinok práva Únie. ( [64]64 )

   108.

   Vnútrostátne súdy majú na tento úcel v prvom rade povinnost vykladat
   a uplatnovat celé vnútrostátne právo v súlade s právom Únie.
   Vnútrostátne súdy pritom musia vnútrostátne právo v najväcsej moznej
   miere vykladat v zmysle znenia a úcelu relevantných ustanovení práva
   Únie, aby bol dosiahnutý výsledok, ku ktorému tieto ustanovenia
   smerujú. ( [65]65 ) Vyzaduje sa, aby vnútrostátne súdy urobili vsetko,
   co je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútrostátne právo
   a uplatniac ich výkladové metódy, s cielom zarucit úplnú úcinnost
   predmetných ustanovení práva Únie a dospiet k rieseniu, ktoré je
   v súlade s úcelom sledovaným právom Únie. ( [66]66 )

   109.

   Vnútrostátny súd bude musiet najmä preskúmat, ci prostredníctvom
   výkladu, ktorý je v súlade s právom Únie, mozno dosiahnut výsledok,
   ktorý vedie k pozastaveniu premlcania dovtedy, kým sa talianske
   súdy - alebo aspon urcité súdne instancie - zaoberajú konaním vo veci
   samej.

   110.

   Povinnost konformného výkladu je vsak obmedzená vseobecnými zásadami
   práva a nemôze slúzit ako základ na výklad vnútrostátneho práva contra
   legem. ( [67]67 )

   111.

   Pokial vnútrostátny súd prostredníctvom výkladu vnútrostátneho práva
   nebude môct docielit konformný výklad, má povinnost zabezpecit plný
   úcinok týchto noriem, pricom v prípade potreby z vlastnej iniciatívy
   neuplatní akékolvek odporujúce ustanovenie vnútrostátneho práva, aj
   keby bolo prijaté neskôr, bez toho, aby musel pozadovat alebo cakat na
   ich predchádzajúce zrusenie zákonodarnou cestou alebo akýmkolvek iným
   ústavným postupom. ( [68]68 )

   112.

   V prípade potreby by teda vnútrostátny súd musel v konaní vo veci samej
   upustit od uplatnenia takého ustanovenia, akým je clánok 160 posledný
   odsek c. p. v znení zákona c. 251/2005, pokial by toto ustanovenie bolo
   prejavom systémovej chyby, ktorá pre krátke premlcacie doby zabranuje
   dosiahnutiu výsledku v súlade s právom Únie.

   113.

   Blizsie objasnenie si vsak ziada aj otázka, ci takémuto postupu
   nebránia vseobecné princípy práva Únie, konkrétne zásada zákonnosti
   trestov (nullum crimen, nulla poena sine lege). Táto zásada tvorí
   súcast vseobecných zásad práva, ktoré sú základom ústavných tradícií
   spolocných clenským státom, ( [69]69 ) a má medzicasom podla clánku 49
   Charty základných práv postavenie základného práva Únie. Podla zásady
   homogenity (clánok 52 ods. 3 prvá veta Charty) sa pri výklade clánku 49
   Charty musí v neposlednom rade zohladnovat clánok 7 EDLP
   a judikatúra Európskeho súdu pre ludské práva (ESLP) týkajúca sa tohto
   clánku.

   114.

   Podla zásady zákonnosti trestov nikoho nemozno odsúdit za konanie alebo
   opomenutie, ktoré v case, ked bolo spáchané, nebolo podla
   vnútrostátneho alebo medzinárodného práva trestným cinom a nesmie byt
   ulozený trest prísnejsí, nez aký bolo mozné ulozit v case spáchania
   trestného cinu (clánok 49 ods. 1 prvá veta a druhá veta Charty). S tým
   je spojené pravidlo, ze o smernice sa nemozno priamo opierat pre
   potreby urcenia alebo pritazenia na zodpovednosti v trestnom práve. (
   [70]70 )

   115.

   Na rozdiel od názoru pána Anakieva a talianskej vlády sa vsak
   v prípade, akým je prejednávaný prípad, netreba obávat stretu so
   zásadou zákonnosti trestov. Táto zásada totiz iba z hmotnoprávneho
   hladiska vyzaduje, aby zákon jasne vymedzoval trestné ciny a tresty za
   ne. ( [71]71 ) Ustanovenia týkajúce sa premlcania vsak nic nevypovedajú
   ani o trestnosti konania, ani o výske trestu, ale iba o stíhatelnosti
   trestného cinu, a tak vôbec nepatria do pôsobnosti pravidla nullum
   crimen, nulla poena sine lege ( [72]72 ). Z toho istého dôvodu ani
   zásada retroaktívneho uplatnovania miernejsieho trestu (clánok 49
   ods. 1 tretia veta Charty základných práv ( [73]73 )) nie je
   uplatnitelná na otázky premlcania.

   116.

   V tom sa mimochodom prejednávaný prípad zásadne odlisuje od prípadu
   Berlusconi a i., v ktorom - na rozdiel od prejednávaného prípadu - islo
   o zmenu hmotnoprávnych ustanovení vnútrostátneho práva a najmä
   uplatnitelného trestného rámca pre urcité trestné ciny, co viedlo okrem
   iného k nizsím trestom a nepriamo to malo vplyv na premlcanie
   stíhania. ( [74]74 )

   117.

   Za týchto okolností sú poziadavky kladené na zákonnost trestov
   v prípade, akým je prejednávaný prípad, vcelku splnené, kedze trestnost
   konania, ktoré sa vytýka obvinenému, a trestná sadzba urcená za toto
   konanie vyplývajú nezmenene z talianskeho trestného zákona, konkrétne
   z § 2 a § 8 DLgs 74/2000. Trestnost a trestná sadzba v ziadnom prípade
   nevyplývajú priamo z ustanovení práva Únie, akými sú clánok 4 ods. 3
   ZEÚ a clánok 325 ZFEÚ, smernica 2006/112, nariadenie c. 2988/95 alebo
   Dohovor PIF.

   118.

   Na rozdiel od prípadu Berlusconi a i. by teda uplatnenie pravidiel
   práva Únie samo osebe nezakladalo povinnosti jednotlivcovi a najmä by
   neviedlo k urceniu alebo pritazeniu na zodpovednosti jednotlivcov
   v trestnom práve.

   119.

   Zo zásady zákonnosti trestov nemozno odvodit, ze by sa uplatnitelné
   pravidlá týkajúce sa dlzky, plynutia a prerusenia museli vzdy nutne
   riadit podla tých zákonných ustanovení, ktoré boli úcinné v case
   spáchania trestného cinu. Takáto ochrana legitímnej dôvery nie je daná.

   120.

   Casový rámec, pocas ktorého je mozné stíhat trestný cin, sa naopak môze
   este zmenit aj po spáchaní trestného cinu, pokial este nenastalo
   premlcanie. ( [75]75 ) V konecnom dôsledku sa na prejednávané konanie
   vztahuje to isté, ako na uplatnenie nových procesných predpisov na
   skutkové stavy, ktoré sa zacali síce v minulosti, ale este neboli
   ukoncené. ( [76]76 )

   121.

   V rámci procesnej autonómie clenských státov to vo vsetkých prípadoch,
   v ktorých este nedoslo k premlcaniu, ( [77]77 ) otvára priestor pre
   posúdenie hodnôt vyplývajúcich z práva Únie, ktoré musia súdy clenských
   státov pri uplatnení ich príslusného vnútrostátneho práva plne vyuzit
   so zretelom na zásady ekvivalencie a efektivity.

   122.

   Nejde pritom o odvodenie nových premlcacích dôb priamo z práva Únie.
   Clánok 4 ods. 3 ZEÚ a clánok 325 ZFEÚ tak ci tak neobsahujú, podobne
   ako nariadenie c. 2988/95 a Dohovor PIF, ziadne dostatocne konkrétne
   pravidlá, ktoré by mohli byt priamo uplatnitelné voci jednotlivcom. To
   isté sa vztahuje na smernicu 2006/112 - uz len z dôvodu jej právnej
   povahy. ( [78]78 )

   123.

   Konkrétna a konformná úprava dlzky a plynutia premlcacích dôb musí skôr
   vyplývat z vnútrostátneho práva. Právo Únie má v tomto ohlade nanajvýs
   nepriamy úcinok na konanie vo veci samej, ked pomáha vnútrostátnym
   súdom pri uplatnovaní vnútrostátneho práva v súlade s právom Únie.

   124.

   Nejde pritom o celkové zrusenie premlcania, ale o uplatnenie primeranej
   právnej úpravy premlcania, ( [79]79 ) na základe ktorej sa ulozenie
   úcinných, primeraných a odstrasujúcich sankcií v spravodlivom procese
   a v primeranej lehote (clánok 47 ods. 2 Charty základných práv,
   clánok 6 ods. 1 prvá veta EDLP), zdá realistické.

   125.

   K opatreniam, ktoré musí vnútrostátny súd v tejto súvislosti prijat,
   môze patrit predovsetkým uplatnenie ustanovení o premlcaní bez
   absolútnej premlcacej doby stanovenej v clánku 160 poslednom odseku c.
   p. v znení zákona c. 251/2005. Ako som uz uviedla, ( [80]80 ) podla
   informácií poskytnutých Komisiou na pojednávaní sa zdá, ze v talianskom
   práve nepochybne existujú skutkové podstaty trestných cinov - a to aj
   v oblasti hospodárskej kriminality -, pri ktorých sa absolútna
   premlcacia doba neuplatnuje.

   126.

   Alternatívne mozno vziat do úvahy premlcacie doby danových trestných
   cinov, ktoré boli medzitým nanovo upravené a predlzené o tretinu tak,
   ako teraz vyplývajú zo zákona c. 148/2011 ( [81]81 ) v Taliansku. (
   [82]82 ) Napokon by prichádzalo do úvahy este to, aby sa skorsia právna
   úprava premlcania, ako vyplýva z c. p. v znení pred zákonom
   c. 251/2005, povazovala za nadalej platnú vzhladom na prejednávaný
   prípad.

   127.

   Otázka, ktorou z týchto rozdielnych ciest sa treba vydat, je v konecnom
   dôsledku otázkou vnútrostátneho práva a jeho výkladu, ktorej posúdenie
   prinálezí výlucne vnútrostátnemu súdu. Z hladiska práva Únie treba dbat
   iba o to, aby bol prípad vyriesený v spravodlivom procese (clánok 47
   ods. 2 Charty základných práv, clánok 6 ods. 1 prvá veta EDLP),
   nediskriminacným spôsobom, a aby riesenie spocívalo na jasných,
   preskúmatelných a vseobecne uplatnitelných kritériách.

   VII - Návrh

   128.

   S prihliadnutím na uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na
   otázky, ktoré predlozil Tribunale di Cuneo, takto:

   1.

   Clánok 4 ods. 3 ZEÚ a clánok 325 ZFEÚ, nariadenie (ES, Euratom)
   c. 2988/95 a smernicu 2006/112/ES treba vykladat v tom zmysle, ze
   clenským státom ukladajú povinnost stanovit za nezrovnalosti v oblasti
   DPH úcinné, primerané a odstrasujúce sankcie.

   2.

   Clánok 2 ods. 1 Dohovoru o ochrane financných záujmov Európskych
   spolocenstiev, podpísaného 26. júla 1995 v Luxemburgu, ukladá clenským
   státom povinnost sankcionovat podvody v oblasti DPH prostredníctvom
   úcinných, primeraných a odstrasujúcich trestných sankcií, ktoré musia
   aspon v závazných prípadoch zahrnat aj trest odnatia slobody.

   3.

   Vnútrostátna právna úprava premlcania, ktorá zo systémových dôvodov
   vedie v mnohých prípadoch k beztrestnosti osôb zodpovedných za podvody
   spáchané v oblasti DPH, je nezlucitelná s uvedenými ustanoveniami práva
   Únie. Vnútrostátne súdy nesmú takúto právnu úpravu v prebiehajúcich
   konaniach uplatnit.
     __________________________________________________________________

   ( [83]1 ) Jazyk prednesu: nemcina.

   ( [84]2 ) Pozri clánok 2 ods. 1 písm. b) rozhodnutia Rady
   2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov
   Európskych spolocenstiev ([85]Ú. v. EÚ L 163, s. 17), dalej len
   "rozhodnutie o vlastných zdrojoch".

   ( [86]3 ) Rozsudok Berlusconi a i. (C-387/02, C-391/02 a C-403/02,
   [87]EU:C:2005:270).

   ( [88]4 ) Nariadenie Rady (ES, Euratom) c. 2988/95 z 18. decembra 1995
   o ochrane financných záujmov Európskych spolocenstiev ([89]Ú. v. ES
   L 312, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340).

   ( [90]5 ) Dohovor o ochrane financných záujmov Európskych spolocenstiev
   podpísaný 26. júla 1995 v Luxemburgu ([91]Ú. v. ES C 316, s. 49).
   Skratkou "PIF" sa rozumie francúzsky ekvivalent pojmu "ochrana
   financných záujmov" ("protection des intéręts financiers").

   ( [92]6 ) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spolocnom
   systéme dane z pridanej hodnoty ([93]Ú. v. EÚ L 347, s. 1).

   ( [94]7 ) [95]Ú. v. ES C 316, s. 48.

   ( [96]8 ) Zmluva o Európskej únii v znení Maastrichtskej zmluvy.

   ( [97]9 ) Trestný zákon.

   ( [98]10 ) GURI c. 285 zo 7. decembra 2005.

   ( [99]11 ) Legislatívne nariadenie alebo legislatívny dekrét.

   ( [100]12 ) DLgs c. 74/2000 má názov "Nuova disciplina dei reati in
   materia di imposte sui redditi e sul valore aggiunto" (Nová právna
   úprava danových trestných cinov v oblasti dane z príjmov a dane
   z pridanej hodnoty) a je zverejnený v GURI c. 76 z 31. marca 2000.

   ( [101]13 ) Po slovensky: tzv. "kone"; rozumejú sa tým spolocnosti
   venujúce sa výlucne vyhotovovaniu danovej dokumentácie s cielom
   dopustit sa danových únikov.

   ( [102]14 ) V jazyku konania: udienza preliminare.

   ( [103]15 ) Tribunale di Mondově sa medzitým zlúcil s Tribunale di
   Cuneo.

   ( [104]16 ) Giudice dell'Udienza Preliminare.

   ( [105]17 ) Z tejto právomoci rozhodovat o prejudiciálnych otázkach sú
   vynaté iba urcité casti práva Únie, ktoré patria do oblasti spolocnej
   zahranicnej a bezpecnostnej politiky (clánok 24 ods. 1 druhý pododsek
   siesta veta ZEÚ a clánok 275 ods. 1 ZFEÚ).

   ( [106]18 ) Rozsudky Cowan (186/87, [107]EU:C:1989:47, bod 19),
   Placanica (C-338/04, C-359/04 a C-360/04, [108]EU:C:2007:133, bod 68)
   a Achughbabian (C-329/11, [109]EU:C:2011:807, bod 33).

   ( [110]19 ) Rozsudok Ĺkerberg Fransson (C-617/10, [111]EU:C:2013:105,
   body 27 a 28).

   ( [112]20 ) Zmluva o Európskej únii v znení Maastrichtskej zmluvy.

   ( [113]21 ) Protokol c. 36 k ZEÚ a ZFEÚ ([114]Ú. v. EÚ C 115, 2008,
   s. 322).

   ( [115]22 ) V tomto zmysle pozri rozsudok Werynski (C-283/09,
   [116]EU:C:2011:85, body 30 a 31).

   ( [117]23 ) Protokol o výklade Dohovoru o ochrane financných záujmov
   Európskych spolocenstiev Súdnym dvorom Európskych spolocenstiev
   prostredníctvom predbezných rozhodnutí podpísaný 29. novembra 1996
   v Bruseli ([118]Ú. v. ES C 151, 1997, s. 1). Podobne ako samotný
   Dohovor PIF, aj tento dodatkový protokol bol prijatý na základe
   clánku K.3 ods. 2 písm. c) Zmluvy o EÚ a platnost nadobudol 17. októbra
   2002.

   ( [119]24 ) Zmluva o Európskej únii v znení Amsterdamskej zmluvy.

   ( [120]25 ) Pozri jednak vyhlásenie Talianskej republiky podla
   clánku 35 ods. 2 a clánku 35 ods. 3 písm. b) EÚ (uverejnené v [121]Ú.
   v. ES L 114, 1999, s. 56), a jednak vyhlásenie Talianskej republiky
   z 19. júla 2002 podla Dodatkového protokolu k Dohovoru PIF, pricom
   uvedené vyhlásenie je dostupné na internetovej stránke Rady Európskej
   únie (naposledy navstívené 20. februára 2015):
   http://www.consilium.europa.eu/fr/documents-publications/agreements-con
   ventions/ratification/?v=decl&aid=1996090&pid=I.

   ( [122]26 ) Rozsudky Beck a Bergdorf (C-355/97, [123]EU:C:1999:391,
   bod 22), Régie Networks (C-333/07, [124]EU:C:2008:764, bod 46) a Krizan
   a i. (C-416/10, [125]EU:C:2013:8, bod 54).

   ( [126]27 ) Rozsudky Bosman (C-415/93, [127]EU:C:1995:463, bod 61),
   Beck a Bergdorf (C-355/97, [128]EU:C:1999:391, bod 22), Régie Networks
   (C-333/07, [129]EU:C:2008:764, bod 46) a Krizan a i. (C-416/10,
   [130]EU:C:2013:8, body 53 a 54).

   ( [131]28 ) Pozri najmä rozsudky Berlusconi a i. (C-387/02, C-391/02
   a C-403/02, [132]EU:C:2005:270) a Ĺkerberg Fransson (C-617/10,
   [133]EU:C:2013:105).

   ( [134]29 ) V tomto zmysle pozri rozsudok Berlusconi a i. (C-387/02,
   C-391/02 a C-403/02, [135]EU:C:2005:270) a uznesenie Mulliez a i.
   (C-23/03, C-52/03, C-133/03, C-337/03 a C-473/03, [136]EU:C:2006:285),
   v ktorých sa Súdny dvor ani slovom nezmienil o námietkach
   neprípustnosti vznesenými rôznymi úcastníkmi konania, ale ihned vecne
   odpovedal na prejudiciálne otázky.

   ( [137]30 ) V tejto súvislosti pozri body 57 az 72 týchto návrhov
   nizsie.

   ( [138]31 ) V tom istom zmysle odpovedal Súdny dvor v rozsudku
   E a F (C-550/09, [139]EU:C:2010:382) na návrh na zacatie
   prejudiciálneho konania nemeckého súdu, ktorý mal tiez rozhodnút na
   základe obzaloby prokuratúry o zacatí hlavného trestného konania. Pozri
   okrem toho - vseobecnejsie - rozsudky AGM-COS.MET (C-470/03,
   [140]EU:C:2007:213, bod 45) a Coleman (C-303/06, [141]EU:C:2008:415,
   body 28 az 32).

   ( [142]32 ) Rozsudky Asjes a i. (209/84 az 213/84, [143]EU:C:1986:188,
   body 71 a 72), Vlaamse Reisbureaus (311/85, [144]EU:C:1987:418,
   bod 10), Cipolla a i. (C-94/04 a C-202/04, [145]EU:C:2006:758, body 46
   a 47), ako aj API a i. (C-184/13 az C-187/13, C-194/13, C-195/13
   a C-208/13, [146]EU:C:2014:2147, body 28 a 29).

   ( [147]33 ) V tomto zmysle rozsudky Nemecko/Komisia (C-156/98,
   [148]EU:C:2000:467, bod 22), Komisia a Spanielsko/Government of
   Gibraltar a Spojené královstvo (C-106/09 P a C-107/09 P,
   [149]EU:C:2011:732, body 72 a 73), 3M Italia (C-417/10,
   [150]EU:C:2012:184, body 41 az 44) a P (C-6/12, [151]EU:C:2013:525,
   bod 18).

   ( [152]34 ) V tejto súvislosti pozri tiez body 74 az 121 týchto návrhov
   nizsie.

   ( [153]35 ) Naposledy uvedenú okolnost zdôraznuje rozsudok Caja de
   Ahorros y Monte de Piedad de Madrid (C-484/08, [154]EU:C:2010:309,
   bod 46), s odvolaním sa na zásadu otvoreného trhového hospodárstva
   s volnou hospodárskou sútazou, ktorá je tiez zakotvená v clánku 119
   ZFEÚ.

   ( [155]36 ) V tom istom zmysle rozsudok Échirolles Distribution
   (C-9/99, [156]EU:C:2000:532, bod 25), opät so zretelom na zásadu
   otvoreného trhového hospodárstva s volnou hospodárskou sútazou, ktorá
   je zakotvená v clánku 119 ZFEÚ.

   ( [157]37 ) Rozsudky Franzén (C-189/95, [158]EU:C:1997:504, bod 79)
   a Belgian Electronic Sorting Technology (C-657/11, [159]EU:C:2013:516,
   bod 28), ako aj uznesenie Szabó (C-204/14, [160]EU:C:2014:2220,
   bod 16).

   ( [161]38 ) Rozsudok Alsatel (247/86, [162]EU:C:1988:469, body 7 a 8)
   a Hennen Olie (C-302/88, [163]EU:C:1990:455, bod 20); pozri okrem toho
   nedávne návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci
   Wagner-Raith (C-560/13, [164]EU:C:2014:2476, body 16 az 48).

   ( [165]39 ) Rozsudky SARPP (C-241/89, [166]EU:C:1990:459, bod 8),
   Ritter-Coulais (C-152/03, [167]EU:C:2006:123, bod 29), Promusicae
   (C-275/06, [168]EU:C:2008:54, bod 42), Aventis Pasteur (C-358/08,
   [169]EU:C:2009:744, bod 50) a Centre public d'action sociale
   d'Ottignies-Louvain-La-Neuve (C-562/13, [170]EU:C:2014:2453, bod 37).

   ( [171]40 ) Rozsudky Komisia/Grécko (68/88, [172]EU:C:1989:339,
   bod 24), Berlusconi a i. (C-387/02, C-391/02 a C-403/02,
   [173]EU:C:2005:270, bod 65), Adeneler a i. (C-212/04,
   [174]EU:C:2006:443, bod 94) a Fiamingo a i. (C-362/13, C-363/13
   a C-407/13, [175]EU:C:2014:2044, body 62 a 64).

   ( [176]41 ) Rozsudky Komisia/Grécko (68/88, [177]EU:C:1989:339, body 23
   a 24) a Berlusconi u. a. (C-387/02, C-391/02 a C-403/02,
   [178]EU:C:2005:270, body 64 a 65); v tom istom zmysle rozsudok SGS
   Belgium a i. (C-367/09, [179]EU:C:2010:648, bod 41).

   ( [180]42 ) Rozsudok Ĺkerberg Fransson (C-617/10, [181]EU:C:2013:105,
   body 25 a 36).

   ( [182]43 ) Clánok 2 ods. 1 písm. b) rozhodnutia o vlastných zdrojoch;
   pre doplnenie pozri rozsudky Komisia/Taliansko (C-132/06,
   [183]EU:C:2008:412, bod 39) a Belvedere Costruzioni (C-500/10,
   [184]EU:C:2012:186, bod 22), ako aj rozsudok Komisia/Nemecko (C-539/09,
   [185]EU:C:2011:733, body 71 a 72).

   ( [186]44 ) Rozsudok Ĺkerberg Fransson (C-617/10, [187]EU:C:2013:105,
   body 26 a 36).

   ( [188]45 ) V tejto súvislosti pozri tiez body 92 az 105 týchto návrhov
   nizsie.

   ( [189]46 ) Rozsudok Ĺkerberg Fransson (C-617/10, [190]EU:C:2013:105,
   bod 34). Moznost clenských státov uplatnit trestnoprávne sankcie
   zostáva podla clánku 6 nariadenia c. 2988/95 nedotknutá.

   ( [191]47 ) V tomto zmysle - aj ked v inej súvislosti - rozsudky von
   Colson a Kamann (14/83, [192]EU:C:1984:153, bod 28), Adeneler a i.
   (C-212/04, [193]EU:C:2006:443, body 102 az 104) a Fiamingo a i.
   (C-362/13, C-363/13 a C-407/13, [194]EU:C:2014:2044, bod 61 in fine).

   ( [195]48 ) V tomto zmysle uz moje návrhy vo veci Berlusconi a i.
   (C-387/02, C-391/02 a C-403/02, [196]EU:C:2004:624, bod 91).

   ( [197]49 ) V tejto súvislosti pozri opät moje návrhy vo veci
   Berlusconi a i. (C-387/02, C-391/02 a C-403/02, [198]EU:C:2004:624,
   bod 107).

   ( [199]50 ) Pozri moje návrhy vo veci Berlusconi a i. (C-387/02,
   C-391/02 a C-403/02, [200]EU:C:2004:624, bod 108).

   ( [201]51 ) Túto moznost poskytuje clenským státom clánok 6 nariadenia
   c. 2988/95.

   ( [202]52 ) Rozsudok Belvedere Costruzioni (C-500/10,
   [203]EU:C:2012:186, bod 28).

   ( [204]53 ) Rozsudok Komisia/Taliansko (C-132/06, [205]EU:C:2008:412,
   body 43 az 47 a 52).

   ( [206]54 ) V tom istom zmysle moje návrhy vo veci Berlusconi a i.
   (C-387/02, C-391/02 a C-403/02, [207]EU:C:2004:624, bod 110).

   ( [208]55 ) Dôvodová správa k Dohovoru o ochrane financných záujmov
   Európskych spolocenstiev schválená Radou 26. mája 1997 ([209]Ú. v. ES
   C 191, s. 1); na tomto mieste pozri najmä vysvetlenia k clánku 1 ods. 1
   Dohovoru ([210]Ú. v. ES C 191, s. 4, posledný odsek).

   ( [211]56 ) Podla názoru nemeckej vlády by k zahrnutiu DPH do oblastí,
   pre ktoré právo Únie stanovuje povinnost clenských státov zaviest
   trestné sankcie, viedol az prejednávaný legislatívny návrh Komisie:
   návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o trestnoprávnej ochrane
   financných záujmov Spolocenstva, KOM(2001), 272 v konecnom znení
   ([212]Ú. v. ES C 240 E, s. 125).

   ( [213]57 ) Rozsudky Antonissen (C-292/89, [214]EU:C:1991:80, bod 18),
   Skov a Bilka (C-402/03, [215]EU:C:2006:6, bod 42) a Quelle (C-404/06,
   [216]EU:C:2008:231, bod 32).

   ( [217]58 ) V tejto súvislosti pozri úryvok dôvodovej správy v [218]Ú.
   v. ES C 191, 1997, s. 4, posledný odsek.

   ( [219]59 ) Clánok 2 ods. 1 písm. b) rozhodnutia o vlastných zdrojoch.

   ( [220]60 ) Rozsudky Komisia/Nemecko (C-539/09, [221]EU:C:2011:733,
   bod 72) a Ĺkerberg Fransson (C-617/10, [222]EU:C:2013:105, bod 26).

   ( [223]61 ) Prvé a druhé odôvodnenie právneho aktu Rady o vypracovaní
   Dohovoru PIF ([224]Ú. v. ES C 316, 1995, s. 48).

   ( [225]62 ) Rozsudok Komisia/Belgicko (C-437/04, [226]EU:C:2007:178,
   bod 56 in fine).

   ( [227]63 ) Pozri body 86 az 90 týchto návrhov vyssie.

   ( [228]64 ) Posudok 1/09 ([229]EU:C:2011:123, bod 68); osobitne pre
   smernice pozri okrem toho aspon rozsudok Kücükdeveci (C-555/07,
   [230]EU:C:2010:21, bod 48).

   ( [231]65 ) V súvislosti s výkladom v súlade s primárnym právom pozri
   rozsudky Murphy a i. (157/86, [232]EU:C:1988:62, bod 11) a ITC
   (C-208/05, [233]EU:C:2007:16, bod 68); v súvislosti s výkladom v súlade
   so sekundárnym právom pozri rozsudky Marleasing (C-106/89,
   [234]EU:C:1990:395, bod 8), Pfeiffer a i. (C-397/01 az C-403/01,
   [235]EU:C:2004:584, bod 113), Dominguez (C-282/10, [236]EU:C:2012:33,
   bod 24) a Asociatia Accept (C-81/12, [237]EU:C:2013:275, bod 71).

   ( [238]66 ) Rozsudky Pfeiffer a i. (C-397/01 az C-403/01,
   [239]EU:C:2004:584, body 115 az 119), Adeneler a i. (C-212/04,
   [240]EU:C:2006:443, bod 111), Dominguez (C-282/10, [241]EU:C:2012:33,
   bod 27), Association de médiation sociale (C-176/12, [242]EU:C:2014:2,
   bod 38) a Schoenimport "Italmoda" Mariano Previti (C-131/13, C-163/13
   a C-164/13, [243]EU:C:2014:2455, bod 52); podobne uz rozsudok von
   Colson a Kamann (14/83, [244]EU:C:1984:153, bod 28: "za plného vyuzitia
   posudzovacej právomoci, ktorú mu priznáva vnútrostátne právo").

   ( [245]67 ) Rozsudok Association de médiation sociale (C-176/12,
   [246]EU:C:2014:2, bod 39); pozri okrem toho rozsudky Kolpinghuis
   Nijmegen (80/86, [247]EU:C:1987:431, bod 13) a Adeneler a i. (C-212/04,
   [248]EU:C:2006:443, bod 110).

   ( [249]68 ) Rozsudky Simmenthal (106/77, [250]EU:C:1978:49, body 21
   a 24), Melki a Abdeli (C-188/10 a C-189/10, [251]EU:C:2010:363, bod 43)
   a Ĺkerberg Fransson (C-617/10, [252]EU:C:2013:105, bod 45).

   ( [253]69 ) Rozsudky Advocaten voor de Wereld (C-303/05,
   [254]EU:C:2007:261, bod 49) a Intertanko a i. (C-308/06,
   [255]EU:C:2008:312, bod 70).

   ( [256]70 ) Rozsudky X (14/86, [257]EU:C:1987:275, bod 20), Kolpinghuis
   Nijmegen (80/86, [258]EU:C:1987:431, bod 13), X (C-74/95 a C-129/95,
   [259]EU:C:1996:491, bod 24), Berlusconi a i. (C-387/02, C-391/02
   a C-403/02, [260]EU:C:2005:270, bod 74), ako aj Grřngaard a Bang
   (C-384/02, [261]EU:C:2005:708, bod 30).

   ( [262]71 ) Rozsudky Advocaten voor de Wereld (C-303/05,
   [263]EU:C:2007:261, bod 50), Intertanko a i. (C-308/06,
   [264]EU:C:2008:312, bod 71) a Lafarge/Komisia (C-413/08 P,
   [265]EU:C:2010:346, bod 94).

   ( [266]72 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok ESLP z 22. júna 2000,
   Coëme a i. v. Belgicko (staznost c. 32492/96 a i., Zbierka rozsudkov
   a rozhodnutí 2000-VII, bod 149), a zo 17. septembra 2009, Scoppola v.
   Taliansko (c. 2) (staznost c. 10249/03, bod 110); v nadväznosti na
   rozsudok ESLP Coëme a i. v. Belgicko: taliansky Ústavný súd (Corte
   costituzionale), rozsudok c. 236 z 19. júla 2011, bod 15; v tom istom
   zmysle uz nemecký Spolkový ústavný súd (Bundesverfassungsgericht)
   (BVerfGE 25, 269, 286 a nasl.).

   ( [267]73 ) V súvislosti so zakotvením tejto zásady v ústavných
   tradíciách spolocných clenským státom, ako aj vo vseobecných zásadách
   práva Únie, pozri okrem toho rozsudok Berlusconi a i. (C-387/02,
   C-391/02 a C-403/02, [268]EU:C:2005:270, body 68 a 69), ako aj moje
   návrhy v uvedenej veci ([269]EU:C:2004:624, body 155 az 157). Najnovsie
   uz aj ESLP uznáva túto zásadu v rámci clánku 7 EDLP (rozsudok zo
   17. septembra 2009, Scoppola v. Taliansko [c. 2], staznost c. 10249/03,
   body 105 az 109).

   ( [270]74 ) Pozri rozsudok Berlusconi a i. (C-387/02, C-391/02
   a C-403/02, [271]EU:C:2005:270, body 18 az 22), ako aj moje návrhy
   v uvedenej veci ([272]EU:C:2004:624, bod 31).

   ( [273]75 ) Rozsudok EDLP z 22. júna 2000, Coëme a i. v. Belgicko
   (staznost c. 32492/96 a i., Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2000-VII,
   bod 149).

   ( [274]76 ) V tejto súvislosti pozri rozsudky Meridionale Industria
   Salumi a i. (212/80 az 217/80, [275]EU:C:1981:270, bod 9),
   Pokrzeptowicz-Meyer (C-162/00, [276]EU:C:2002:57, bod 49),
   Molenbergnatie (C-201/04, [277]EU:C:2006:136, bod 31)
   a Komisia/Spanielsko (C-610/10, [278]EU:C:2012:781, bod 45), ako aj
   moje návrhy vo veci Komisia/Moravia Gas Storage (C-596/13 P,
   [279]EU:C:2014:2438, body 28 az 31).

   ( [280]77 ) V prípade obvineného pána Anakieva sú trestné ciny, ktoré
   sú predmetom obzaloby, podla informácií vnútrostátneho súdu uz
   premlcané.

   ( [281]78 ) Rozsudky Arcaro (C-168/95, [282]EU:C:1996:363, bod 36),
   X (C-74/95 a C-129/95, [283]EU:C:1996:491, bod 23) a Berlusconi a i.
   (C-387/02, C-391/02 a C-403/02, [284]EU:C:2005:270, bod 73).

   ( [285]79 ) V tejto súvislosti pozri uz body 87 a 88 týchto návrhov
   vyssie.

   ( [286]80 ) V tejto súvislosti pozri bod 81 týchto návrhov vyssie.

   ( [287]81 ) Pozri clánok 2 ods. 36 - 21 písm. l) (GURI c. 216 zo
   16. septembra 2011).

   ( [288]82 ) Na túto novelizáciu odkazoval obvinený pán Anakiev v konaní
   pred Súdnym dvorom.

References

   1. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0001
   2. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0002
   3. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0003
   4. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0004
   5. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0005
   6. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0006
   7. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0007
   8. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0008
   9. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0009
  10. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0010
  11. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0011
  12. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0012
  13. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0013
  14. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0014
  15. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0015
  16. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0016
  17. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0017
  18. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0018
  19. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0019
  20. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0020
  21. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0021
  22. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0022
  23. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0023
  24. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0024
  25. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0025
  26. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0026
  27. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0027
  28. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0028
  29. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0029
  30. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0030
  31. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0031
  32. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0032
  33. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0033
  34. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0034
  35. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0035
  36. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0036
  37. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0037
  38. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0038
  39. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0039
  40. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0040
  41. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0041
  42. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0042
  43. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0043
  44. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0044
  45. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0045
  46. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0046
  47. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0047
  48. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0048
  49. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0049
  50. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0050
  51. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0051
  52. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0052
  53. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0053
  54. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0054
  55. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0055
  56. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0056
  57. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0057
  58. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0058
  59. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0059
  60. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0060
  61. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0061
  62. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0062
  63. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0063
  64. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0064
  65. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0065
  66. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0066
  67. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0067
  68. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0068
  69. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0069
  70. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0070
  71. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0071
  72. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0072
  73. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0073
  74. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0074
  75. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0075
  76. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0076
  77. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0077
  78. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0078
  79. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0079
  80. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0080
  81. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0081
  82. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#t-ECR_62014CC0105_SK_01-E0082
  83. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0001
  84. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0002
  85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:163:TOC
  86. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0003
  87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  88. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0004
  89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1995:312:TOC
  90. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0005
  91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1995:316:TOC
  92. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0006
  93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:347:TOC
  94. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0007
  95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1995:316:TOC
  96. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0008
  97. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0009
  98. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0010
  99. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0011
 100. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0012
 101. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0013
 102. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0014
 103. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0015
 104. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0016
 105. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0017
 106. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0018
 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A47&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A133&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A807&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 110. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0019
 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 112. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0020
 113. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0021
 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2015:115:TOC
 115. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0022
 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A85&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 117. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0023
 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:151:TOC
 119. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0024
 120. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0025
 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:114:TOC
 122. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0026
 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A391&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A8&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 126. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0027
 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A463&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A391&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A8&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 131. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0028
 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 134. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0029
 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A285&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 137. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0030
 138. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0031
 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A382&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A213&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 142. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0032
 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A188&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A418&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A758&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2147&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 147. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0033
 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 152. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0034
 153. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0035
 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A309&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 155. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0036
 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A532&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 157. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0037
 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A504&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A516&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2220&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 161. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0038
 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A469&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A455&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2476&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 165. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0039
 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A459&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A123&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A54&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A744&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2453&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 171. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0040
 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A339&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A443&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2044&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 176. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0041
 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A339&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A648&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 180. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0042
 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 182. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0043
 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A412&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A733&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 186. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0044
 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 188. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0045
 189. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0046
 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 191. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0047
 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A153&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A443&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2044&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 195. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0048
 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A624&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 197. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0049
 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A624&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 199. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0050
 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A624&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 201. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0051
 202. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0052
 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 204. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0053
 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A412&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 206. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0054
 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A624&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 208. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0055
 209. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:191:TOC
 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:191:TOC
 211. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0056
 212. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:240E:TOC
 213. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0057
 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A80&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 216. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A231&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 217. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0058
 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:191:TOC
 219. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0059
 220. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0060
 221. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A733&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 223. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0061
 224. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1995:316:TOC
 225. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0062
 226. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A178&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 227. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0063
 228. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0064
 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A123&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 231. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0065
 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A62&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A16&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A395&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 235. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A584&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 236. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A33&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 237. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 238. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0066
 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A584&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 240. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A443&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 241. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A33&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 242. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2455&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 244. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A153&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 245. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0067
 246. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 247. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A431&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 248. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A443&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 249. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0068
 250. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A49&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 251. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 252. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 253. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0069
 254. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A261&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 255. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A312&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 256. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0070
 257. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 258. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A431&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 259. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A491&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 260. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 261. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A708&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 262. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0071
 263. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A261&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A312&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 265. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 266. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0072
 267. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0073
 268. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 269. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A624&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 270. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0074
 271. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 272. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A624&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 273. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0075
 274. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0076
 275. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 276. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A57&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 277. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A136&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 278. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 279. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2438&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 280. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0077
 281. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0078
 282. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 283. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A491&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 284. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 285. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0079
 286. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0080
 287. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0081
 288. file:///tmp/lynxXXXXHEFcvM/L90869-5010TMP.html#c-ECR_62014CC0105_SK_01-E0082