NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PAOLO MENGOZZI prednesené 18. júna 2015 ( [1]1 ) Vec C-33/14 P Mory SA, v likvidácii, Mory Team, v likvidácii, Superga Invest proti Európskej komisii "Odvolanie -- Státna pomoc -- Zaloba o neplatnost -- Protiprávna a nezlucitelná státna pomoc -- Povinnost vymáhania -- Hospodárska kontinuita -- Rozhodnutie 'sui generis` -- Prípustnost -- Záujem na konaní -- Zaloba na vnútrostátnych súdoch -- Aktívna legitimácia" 1. Týmto odvolaním sa Mory SA, Mory Team a Superga Invest (dalej spolocne len "odvolatelia") domáhajú zrusenia uznesenia Vseobecného súdu Európskej únie Mory a i./Komisia ( [2]2 ) (dalej len "napadnuté uznesenie"), ktorým uvedený súd zamietol ako neprípustné z dôvodu nedostatku záujmu na konaní ich zaloby, ktorými navrhovali zrusenie rozhodnutia Európskej komisie zo 4. apríla 2012, týkajúceho sa prevzatia aktív skupiny Sernam v rámci konkurzného konania, ktoré voci nej prebieha ( [3]3 ) (dalej len "sporné rozhodnutie"). 2. Táto vec sa zaraduje do rámca pokusu o restrukturalizáciu skupiny Sernam, ktorá podniká na trhu rýchlej dopravy balíkov a paliet a v prípade ktorej bolo vydaných viacero rozhodnutí Komisie týkajúcich sa státnej pomoci poskytnutej tejto skupine. Sporné rozhodnutie je stvrtým a zároven posledným z týchto rozhodnutí. V tomto rozhodnutí, kvalifikovanom Komisiou ako "sui generis", táto institúcia na základe ziadosti francúzskej vlády konstatovala neexistenciu hospodárskej kontinuity medzi skupinou Sernam a nadobúdatelmi jej aktív a informovala uvedenú vládu, ze nie je dôvodné rozsírit na posledné uvedené subjekty vymáhanie protiprávnej a nezlucitelnej pomoci poskytnutej skupine Sernam. Odvolatelia, ktorí sa predstavili ako priami konkurenti tejto skupiny, napadli toto rozhodnutie na Vseobecnom súde. Medzitým vsak aj na nich, takisto ako na skupinu Sernam, bola vyhlásená likvidácia, z coho vyplynula otázka ich záujmu na konaní na Vseobecnom súde. 3. V krátkosti v tejto veci vzniklo viacero dôlezitých otázok týkajúcich sa jednak záujmu na konaní, a to najmä jeho vztahu s aktívnou legitimáciou, a podmienok nevyhnutných na existenciu takéhoto záujmu v súvislosti s tým, ze na vnútrostátnych súdoch boli podané zaloby a jednak podmienok prípustnosti na úcely napadnutia rozhodnutí prijatých Komisiou, týkajúcich sa hospodárskej kontinuity medzi príjemcom pomoci a nadobúdatelom niektorých z jeho aktív. I - Okolnosti predchádzajúce sporu 4. Rozhodnutím prijatým 23. mája 2001 ( [4]4 ) (dalej len "rozhodnutie Sernam 1") Komisia schválila za urcitých podmienok pomoc na restrukturalizáciu v prospech skupiny Sernam, a to v celkovej výske 503 miliónov eur. 5. Druhým rozhodnutím prijatým v roku 2004 ( [5]5 ) (dalej len "rozhodnutie Sernam 2") Komisia konstatovala, ze niektoré z podmienok, ktoré boli ulozené rozhodnutím Sernam 1, neboli dodrzané, co viedlo k zneuzívajúcemu uplatneniu schválenej pomoci. V tomto kontexte jednak vyhlásila, ze ak sa dodrzia nové podmienky, pomoc vo výske 503 miliónov eur schválená rozhodnutím Sernam 1 bude zlucitelná s vnútorným trhom, a jednak konstatovala existenciu dodatocnej pomoci vo výske 41 miliónov eur, nezlucitelnej so spolocným trhom, ktorá sa musí teda vymáhat od francúzskych orgánov. 6. Potom, ako konkurenti, medzi ktorých patrí jedna spolocnost zo skupiny Mory, podali staznosti, v ktorých uviedli, ze rozhodnutie Sernam 2 bola uplatnené zneuzívajúcim spôsobom, Komisia listom zo 16. júla 2008 ( [6]6 ) informovala Francúzsku republiku o svojom rozhodnutí zacat konanie upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ vo veci uplatnenia rozhodnutia Sernam 2 Francúzskou republikou. 7. Dna 27. júna 2011 bol na spolocnosti Mory SA a Mory Team (dalej len "spolocnosti Mory") zo strany tribunal de commerce de Bobigny (obchodný súd v Bobigny) vyhlásený konkurz. V januári a februári 2012 bol takisto na spolocnosti tvoriace skupinu Sernam vyhlásený konkurz. 8. Dna 9. marca 2012 Komisia prijala tretie rozhodnutie ( [7]7 ) (dalej len "rozhodnutie Sernam 3"). V tomto rozhodnutí Komisia konstatovala, ze státna pomoc vo výske 503 miliónov eur, schválená rozhodnutím Sernam 2, bola uplatnená zneuzívajúcim spôsobom, ze skupina Sernam mala prospech z tejto pomoci, ako aj zo státnej pomoci vo výske 41 miliónov eur a z inej státnej pomoci, ktoré boli nezlucitelné so spolocným trhom. Podla clánku 2 výroku tohto rozhodnutia bola Francúzska republika povinná vymáhat vsetku túto pomoc od skupiny Sernam. 9. V ten istý den boli konkurznému správcovi skupiny Sernam odovzdané dve ponuky na prevzatie spolocnosti, pricom prvú predlozila Geodis Calberson (dalej len "spolocnost Calberson"), dcérska spolocnost skupiny Geodis (dalej len "spolocnost Geodis"), podnikajúca v odvetví dopravy balíkov, a druhú predlozila spolocnost BMV. Ponuka na prevzatie od spolocnosti Calberson bola podriadená podmienke, ze "ziadna povinnost vrátenia celej protiprávnej státnej pomoci poskytnutej Sernam alebo jej casti nemôze byt prevedená s aktívami, ktoré sú predmetom prevzatia alebo z dôvodu prevzatia, alebo inak pripísaná na tarchu nadobúdatela". Ponuka predlozená spolocnostou BMV neobsahovala takúto podmienku, ale bola predlozená ako neoddelitelná od ponuky predlozenej spolocnostou Calberson a mala stratit platnost, keby bola odmietnutá ponuka spolocnosti Calberson. 10. Dna 23. marca 2012 francúzske orgány poziadali Komisiu o potvrdenie, ze povinnost vrátenia státnej pomoci, ulozená skupine Sernam rozhodnutím Sernam 3, sa nebude vztahovat aj na spolocnosti Geodis a BMV v prípade, ze by tieto spolocnosti prevzali cast aktív skupiny Sernam v rámci konkurzného konania, ktoré v jej prípade prebiehalo. 11. Dna 4. apríla 2012 prijala Komisia sporné rozhodnutie. Kvalifikovala ho ako rozhodnutie sui generis vydané na základe právomoci zverenej Komisii kontrolovat státnu pomoc, upravenej v clánku 108 ZFEÚ, ako aj na základe povinnosti lojálnej spolupráce s clenskými státmi, stanovenej v clánku 4 ods. 3 ZEÚ. ( [8]8 ) Spresnila, ze toto rozhodnutie sa týka len predmetu doruceného oznámenia a nie toho, ci investícia týkajúca sa prevzatia urcitých aktív skupiny Sernam bola oznámená, alebo nie, a ze nie je mozné predvídat výsledok posúdenia týchto investícií vzhladom na clánok 107 ZFEÚ. ( [9]9 ) Po analýze rôznych faktorov Komisia konstatovala, ze neexistuje hospodárska kontinuita medzi skupinou Sernam a subjektmi, ktoré prevzali cast jej aktív, teda spolocnostami Geodis a BMV. Informovala teda Francúzsku republiku, ze vzhladom na uvedenú analýzu a zohladnujúc jej záväzky, nie je potrebné rozsírit na spolocnosti Geodis a BMV povinnost vymáhat státnu pomoc vyhlásenú za protiprávnu a nezlucitelnú v rozhodnutí Sernam 3, ktorá bola poskytnutá skupine Sernam. ( [10]10 ) 12. Dna 13. apríla 2012 vybral tribunal de commerce de Nanterre (obchodný súd v Nanterre) ponuky na prevzatie predlozené spolocnostami Calberson a BMV a nariadil prevod urcitých aktív skupiny Sernam na nich, s úcinnostou od 7. mája 2012. 13. Dna 10. júla 2012 vyhlásil tribunal de commerce de Bobigny (obchodný súd v Bobigny) na spolocnosti Mory likvidáciu. II - Konanie na Vseobecnom súde a napadnuté uznesenie 14. Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 17. decembra 2012 podali odvolatelia zalobu na zrusenie sporného rozhodnutia. 15. Vseobecný súd napadnutým uznesením odmietol zalobu ako neprípustnú z dôvodu nedostatku záujmu odvolatelov na konaní. 16. Vseobecný súd potom, ako pripomenul, ze podla judikatúry prinálezí zalobcovi predlozit dôkaz o jeho záujme na konaní, dospel k záveru, ze ziadne zo styroch tvrdení uvádzaných odvolatelmi nebolo takej povahy, ze by preukázalo v ich prípade existenciu záujmu na konaní. ( [11]11 ) Vseobecný súd v prvom rade zamietol tvrdenie odvolatelov, podla ktorého postavenie dotknutej osoby, ktoré mal jeden z nich v správnom konaní, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia Sernam 3, a jeho osobná úcast na tomto konaní údajne odôvodnovali ich záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu. ( [12]12 ) V druhom rade Vseobecný súd zamietol tvrdenie, podla ktorého záujem odvolatelov na konaní je odôvodnený vzhladom na dve zaloby, ktoré títo odvolatelia podali na francúzske súdy, pricom jedna sa týkala vymáhania státnej pomoci poskytnutej skupine Sernam a druhá náhrady skody. ( [13]13 ) V tretom rade Vseobecný súd zamietol tvrdenie zalozené na tom, ze záujem odvolatelov na konaní je odôvodnený okolnostou, ze spolocnost Superga Invest, ako hlavný akcionár Mory, znásala priamo dôsledky problémov týkajúcich sa hospodárskej sútaze, ktoré vznikli spolocnosti Mory. ( [14]14 ) Nakoniec v stvrtom rade Vseobecný súd zamietol tvrdenie zalozené na tom, ze sporným rozhodnutím Komisia implicitne odmietla prípadné zacatie konania vo veci formálneho zistovania, cím zbavila odvolatelov moznosti vyuzitia procesných práv, ktoré inak mozno uplatnit na predlozenie svojich pripomienok. ( [15]15 ) 17. V dôsledku toho Vseobecný súd dospel k záveru, ze odvolatelia neodôvodnili svoj záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu a ich zaloba sa musí povazovat za neprípustnú. III - Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov konania 18. Vo svojom odvolaní odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnuté uznesenie, -- vrátil vec Vseobecnému súdu, aby ju meritórne preskúmal, a -- rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 19. Komisia navrhuje odvolanie zamietnut a zaviazat odvolatelov na náhradu trov konania. 20. Podaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 19. mája 2014 spolocnost Calberson SAS poziadala na základe clánku 40 druhého odseku Statútu Súdneho dvora o vstup do tohto konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie. Uznesením predsedu Súdneho dvora z 27. februára 2015 bola táto ziadost zamietnutá. IV - Posúdenie 21. Na podporu svojho odvolania uvádzajú odvolatelia dva odvolacie dôvody: prvý, ktorý je zalozený na existencii nesprávnych právnych posúdení, ktorých sa dopustil Vseobecný súd pri skúmaní ich záujmu na konaní o neplatnost proti spornému rozhodnutiu; druhý, zalozený na porusení clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ, kedze Vseobecný súd opomenul konstatovat, ze boli priamo a osobne dotknuté týmto rozhodnutím. A - Úvodné poznámky: vztahy medzi aktívnou legitimáciou a záujmom na konaní 22. Pred preskúmaním dvoch dôvodov uvádzaných odvolatelmi treba posúdit argumentáciu, ktorú uviedli ako úplne prvú právnu otázku, podla ktorej neexistuje deliaca ciara medzi jednak pojmom záujem na konaní a jednak pojmom priamej a osobnej dotknutosti (teda aktívnou legitimáciou), pricom podla nich sa tieto pojmy dokonca úplne zhodujú. Podla odvolatelov sa Vseobecný súd tým, ze dospel k záveru, ze tieto pojmy sú odlisné, dopustil porusenia clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. Dôkaz, ze osoba je priamo a osobne dotknutá, postacuje údajne sám osebe na preukázanie prípustnosti jej zaloby. 23. Túto argumentáciu nemozno uznat. Je v zjavnom rozpore tak s úcelom týchto pojmov, ako aj s ustálenou judikatúrou, z ktorej jasne vyplýva, ze aktívna legitimácia a záujem na konaní predstavujú dve rozlicné podmienky prípustnosti, ktoré súdy Únie samostatne posudzujú. ( [16]16 ) 24. Teda aktívna legitimácia je podmienkou prípustnosti, ktorá umoznuje identifikovat spomedzi vsetkých fyzických alebo právnických osôb tie, ktoré sú oprávnené podat zalobu o neplatnost proti aktu Únie. Moznost napadnút na súde akt Únie totiz nie je prístupná bez rozdielov vsetkým. Je prístupná výlucne tým, ktorí môzu tvrdit, ze sa nachádzajú v osobitnej situácii vo vztahu k aktu Únie, ktorého zákonnost chcú napadnút. Práve táto osobitná situácia ich oprávnuje ziadat od súdu Únie úcinnú súdnu ochranu vo vztahu k tomuto aktu. 25. Clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ stanovuje, za akých podmienok môze fyzická alebo právnická osoba podat zalobu o neplatnost proti aktu Únie. Podla znenia tohto ustanovenia sa nachádzajú v osobitnej situácii, z ktorej vyplýva právo podat takúto zalobu, tieto osoby: po prvé fyzické alebo právnické osoby, ktorým je predmetný akt urcený; po druhé osoby, ktoré sú priamo a osobne dotknuté týmto aktom; po tretie osoby, ktoré sú priamo dotknuté regulacným aktom neobsahujúcim vykonávacie opatrenia. ( [17]17 ) 26. Záujem na konaní na druhej strane, hoci je tiez podmienkou prípustnosti týkajúcou sa zalobcu, súvisí s odlisnou poziadavkou. 27. Na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelia, aj ked osoba, ktorá napadla zákonnost aktu Únie na súdoch Únie, má aktívnu legitimáciu, táto okolnost totiz nie je nevyhnutne dostatocná na zabezpecenie prípustnosti jej zaloby. Nato, aby sa zalobca mohol obrátit na súdy Únie so zalobou o neplatnost je takisto potrebné, aby zalobca mal záujem na konaní, teda záujem na vyhlásení neplatnosti napadnutého aktu. 28. Podla judikatúry je predpokladom takéhoto záujmu, ze zrusenie napadnutého aktu musí byt spôsobilé samo osebe vyvolat právne následky, a teda zaloba musí byt spôsobilá svojím výsledkom priniest prospech pre toho úcastníka konania, ktorý ju podal. ( [18]18 ) Z toho vyplýva, ze nato, aby sa zaloba podaná zalobcom mohla povazovat za prípustnú, sa musí nielen zalobca nachádzat v osobitnej situácii vo vztahu k aktu, ktorého zákonnost chce napadnút, ale este zrusenie tohto aktu musí mat kladný úcinok na jeho právne postavenie. Záujem, ktorý musí mat zalobca, nemusí mat nevyhnutne povahu hospodárskeho záujmu alebo prospechu. Môze takisto vyplývat z poziadavky alebo potreby právnej ochrany. ( [19]19 ) Je to práve táto poziadavka alebo potreba, ktoré odôvodnujú moznost obrátit sa na súd Únie. Ak zalobca nemôze mat ziadny prospech z toho, ze sa jeho zalobe prípadne vyhovie, podanie zaloby na súd sa nemôze povazovat za odôvodnené. Je to teda s cielom zabezpecenia riadneho výkonu spravodlivosti, predchádzajúc tomu, aby súd Únie riesil cisto teoretické otázky, ktorých riesenie nemôze mat právne následky alebo priniest prospech zalobcovi, ze kazdá osoba podávajúca zalobu na súd musí nezávisle od zvoleného prostriedku nápravy mat záujem na konaní. ( [20]20 ) 29. Záujem na konaní, povazovaný v judikatúre za podstatnú a prvú podmienku akejkolvek zaloby ( [21]21 ), musí vzhladom na predmet zaloby existovat v case jej podania, inak je neprípustná ( [22]22 ) a musí k tomuto dátumu skutocne existovat. ( [23]23 ) Z toho vyplýva, ze nemôze byt posúdený v závislosti od budúcej a hypotetickej udalosti. ( [24]24 ) Okrem toho musí pretrvávat az do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak by muselo byt konanie zastavené. ( [25]25 ) Nakoniec, ako správne uviedol Vseobecný súd v bode 27 napadnutého uznesenia, práve zalobcovi prinálezí predlozit dôkaz o svojom záujme na konaní. 30. Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelia, v práve Únie sú aktívna legitimácia a záujem na konaní dve rozlicné podmienky prípustnosti. ( [26]26 ) Toto konstatovanie potvrdzuje aj okolnost, ze v niektorých veciach súd Únie uznal existenciu aktívnej legitimácie zalobcu, ale neuznal existenciu záujmu na konaní. ( [27]27 ) B - O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení pri skúmaní záujmu odvolatelov na konaní 31. Odvolatelia vo svojom prvom odvolacom dôvode vytýkajú Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked nekonstatoval, ze majú mat záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu. Tento dôvod je rozdelený do styroch castí, pricom kazdá z nich sa týka jedného zo styroch tvrdení - uvedených v bode 16 vyssie -, ktoré odvolatelia uplatnovali na Vseobecnom súde na podporu existencie ich záujmu na konaní a ktoré Vseobecný súd v napadnutom uznesení zamietol. 32. Aj ked v rámci prvej a stvrtej casti odvolatelia pomiesali tvrdenia týkajúce sa aktívnej legitimácie a záujmu na konaní a aj ked tretia cast je subsidiárnej povahy oproti ostatným castiam, práve v rámci druhej casti, týkajúcej sa prípadného odôvodnenia záujmu na konaní vo vztahu k dvom zalobám, ktoré podali na vnútrostátnych súdoch, sa argumentácia odvolatelov týka výlucne ich záujmu na konaní. Povazujem teda za vhodné posúdit najprv druhú cast prvého odvolacieho dôvodu. 1. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu: záujem na konaní a zaloby podané na vnútrostátnych súdoch 33. Odvolatelia sa v druhej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu zamerali na body 36 az 51 napadnutého uznesenia a tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze dve zaloby podané na francúzskych súdoch z ich vlastného podnetu neumoznujú preukázat ich záujem na konaní. Prvá z týchto zalôb bola podaná odvolatelmi na tribunal administratif de Paris (správny súd v Parízi) 25. apríla 2007 a vo svojom petite pozaduje zaviazat Francúzsku republiku vymáhat pomoc poskytnutú skupine Sernam. Druhá zaloba bola podaná na tribunal de commerce de Paris (obchodný súd v Parízi) 7. mája 2013, teda po podaní zaloby o neplatnost na Vseobecný súd proti spornému rozhodnutiu, pricom pozaduje zaviazat skupinu Sernam a spolocnost Geodis na náhradu skody, ktorú im tieto spolocnosti spôsobili v dôsledku konkurencných výhod, ktoré mali na základe poskytnutia protiprávnej pomoci. a) O zalobe o vrátenie státnej pomoci podanej na tribunal administratif de Paris i) Napadnuté uznesenie 34. Odvolatelia spochybnujú body 39 az 41 napadnutého uznesenia, v ktorých Vseobecný súd vylúcil, ze by sa ich záujem na konaní mohol zakladat na zalobe, ktorú podali na tribunal administratif de Paris v roku 2007 s cielom, aby bola Francúzska republika zaviazaná vymáhat státnu pomoc poskytnutú skupine Sernam. Vseobecný súd odôvodnil tento záver tým, ze uviedol, ze jednak predmetom tejto zaloby nebola náhrada vzniknutej skody, ale vrátenie pomoci poskytnutej skupine Sernam a jednak, ze odvolatelia nepodnikli ziadne kroky pocas mnohých rokov s cielom priznania náhrady údajnej skody vyplývajúcej zo skreslenia hospodárskej sútaze vzniknutého uvedenou pomocou. ii) Tvrdenia úcastníkov konania 35. Odvolatelia uvádzajú, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked odmietol moznost, aby zalozili svoj záujem na konaní na zalobe o vrátenie státnej pomoci, ktorú podali na tribunal administratif de Paris. Na rozdiel od toho, co uviedol Vseobecný súd, zo ziadneho právneho predpisu nevyplýva, ze by záujem na konaní proti aktu Únie mohol byt odôvodnený výlucne podaním zaloby o náhradu na vnútrostátnych súdoch. Iné oprávnene zacaté konania na vnútrostátnom súde môzu rovnako odôvodnit takýto záujem, ako napríklad zaloba, ktorú podali na tribunal administratif de Paris. Cielom tejto zaloby bolo dosiahnut vymáhanie nezlucitelnej pomoci Francúzskou republikou od vsetkých následných príjemcov tejto pomoci, vrátane spolocnosti Geodis. Okrem toho napadli v rámci tejto zaloby výslovne spolocnost Geodis, co vyplýva z urcitých dokumentov predlozených Súdnemu dvoru. Rozhodnutie tribunal administratif o tejto zalobe o vrátenie pomoci je podmienené prípadným zrusením sporného rozhodnutia, kedze takéto zrusenie by umoznilo odvolatelom rozsírit ich ziadost o vrátenie státnej pomoci aj na spolocnost Geodis. Za týchto podmienok mal Vseobecný súd uznat, ze prípadné zrusenie sporného rozhodnutia by malo právne dôsledky na zalobu o vrátenie pomoci a prinieslo by teda prospech odvolatelom, co by odôvodnilo ich záujem na konaní. Odvolatelia takisto tvrdia, ze rozhodnutie tribunal administratif de Paris zaväzujúce Francúzsku republiku na vymáhanie protiprávnej pomoci od spolocnosti Geodis by zvýsilo sancu na úspech zaloby o náhradu podanej na tribunal de commerce de Paris. 36. Komisia na druhej strane poznamenáva, ze spolocnosti Mory nadalej existujú len preto, aby sa dokoncila ich likvidácia. Je teda vylúcené, ze by mohli mat záujem na konaní s cielom prinavrátenia ich postavenia v rámci hospodárskej sútaze vdaka vráteniu protiprávnej a nezlucitelnej pomoci poskytnutej skupine Sernam. Navyse odvolatelia, s cielom pokúsit sa odôvodnit záujem na konaní, v zalobe na Vseobecnom súde uviedli len moznost podat zalobu o náhradu. Okrem toho tvrdenie zalozené na rozsírení návrhu na vymáhanie pomoci aj na spolocnost Geodis je neprípustné, pretoze toto rozsírenie by ex post ovplyvnilo napadnuté uznesenie a nemohlo by sa teda vziat do úvahy na úcely posúdenia zákonnosti uvedeného uznesenia. Dalej zaloba, na základe ktorej zacalo toto konanie na Vseobecnom súde, neuvádzala toto tvrdenie, pretoze v danom okamihu spolocnost Geodis este nezískala aktíva skupiny Sernam. Rozsírenie zaloby na spolocnost Geodis by teda nebolo automatické. Subsidiárne Komisia tvrdí, ze v kazdom prípade nie je vôbec preukázané, ze by uvedené tvrdenie malo dôvodnost alebo co i len najmensiu sancu na úspech vo vnútrostátnom práve. 37. Navyse sa podla Komisie zdá, ze tribunal administratif de Paris si zvolil moznost vydania uznesenia o zastavení konania. Potom ako totiz Komisia rozhodla a vyhlásila predmetnú pomoc za nezlucitelnú a nariadila jej vymáhanie, tak ako v predmetnom prípade, konanie zacaté skôr na vnútrostátnom súde sa stalo bezpredmetným. Nakoniec tvrdenie, podla ktorého rozhodnutie tribunal administratif de Paris v prospech odvolatelov by zvýsilo sancu na úspech ich zaloby o náhradu, je novým tvrdením, a teda neprípustným, a v kazdom prípade nedôvodným. iii) Posúdenie 38. Na úvod treba uviest, ze znenie zaloby, na základe ktorej zacalo toto konanie, ako aj pripomienok týkajúcich sa námietky neprípustnosti predlozených odvolatelmi na Vseobecnom súde, preukazuje nepochybne, ze sa odvolávali viackrát na zalobu o vrátenie pomoci, ktorú podali na tribunal administratif de Paris a opierali sa o túto zalobu na odôvodnenie svojho záujmu na konaní. Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalozené na tejto zalobe nepredstavuje ako také nový prvok v rámci odvolania a musí sa teda povazovat za prípustné. 39. Dalej tvrdenie pouzité Vseobecným súdom v bode 40 napadnutého uznesenia na úcely popretia existencie záujmu na konaní v prípade odvolatelov, zalozeného na zalobe o vrátenie pomoci podanej na tribunal administratif de Paris - teda, ze cielom tejto zaloby nebola náhrada ich prípadnej skody -, ako aj s tým súvisiaca argumentácia odvolatelov vedú k otázke vseobecnej povahy, a to ktorý typ zaloby podanej zalobcom na vnútrostátnom súde môze odôvodnit záujem na konaní na súdoch Únie. Môze azda len zaloba o náhradu odôvodnit takýto záujem, ako vyplýva z odôvodnenia Vseobecného súdu, alebo, ako tvrdia odvolatelia, môze zalozit takýto záujem akákolvek zaloba, ktorej predmetom je odstránenie problému v oblasti hospodárskej sútaze spôsobeného nezlucitelnou státnou pomocou? 40. Odpoved na túto otázku sa podla mna nachádza v definícii záujmu na konaní, tak ako bola vyvinutá v judikatúre ( [28]28 ), podla ktorej záujem na konaní predpokladá, ze zrusenie napadnutého aktu by mohlo zabezpecit prospech zalobcovi. Vzhladom na túto definíciu sa treba domnievat, ze môze vzniknút záujem na konaní na súde Únie na základe akejkolvek zaloby podanej zalobcom na vnútrostátnom súde, v rámci ktorej prípadné zrusenie aktu napadnutého na súde Únie môze zabezpecit výhodu pre zalobcu, a to najmä výhodu súvisiacu s touto zalobou. Tento výklad záujmu na konaní potvrdzuje okolnost, ze Súdny dvor uznal existenciu záujmu na konaní z dôvodu iných zalôb na súde, teda iných ako zaloba o náhrady skody. ( [29]29 ) 41. Z toho podla mna vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel v bode 40 napadnutého uznesenia k záveru, ze zaloba podaná odvolatelmi na tribunal administratif de Paris nemohla odôvodnit ich záujem na konaní na Vseobecnom súde iba preto, ze uvedená zaloba sa netýkala náhrady skody prípadne vzniknutej odvolatelom. Vseobecný súd mal totiz overit, ci odvolatelia v rámci svojej zaloby podanej na uvedenom vnútrostátnom súde mohli získat prospech zo zrusenia sporného rozhodnutia. 42. Vzniká teda otázka, ci odvolatelia mohli naozaj mat prospech zo zrusenia sporného rozhodnutia v rámci svojej zaloby na tribunal administratif de Paris. 43. V tejto súvislosti treba najprv zamietnut tvrdenie Komisie, podla ktorého sa táto zaloba stala bezpredmetnou po vydaní rozhodnutia Sernam 3. Hoci totiz z listu, ktorý zaslal tribunal administratif odvolatelom a ktorý títo odvolatelia predlozili Súdnemu dvoru, môze vyplývat, ze tribunal administratif mal pochybnosti týkajúce sa ich vôle trvat na zalobe ( [30]30 ), treba konstatovat, ze ziadny prvok v spise nepotvrdzuje tvrdenie Komisie a ze v kazdom prípade neprinálezí súdom Únie, aby vyhlásili v rámci odvolania, ze zaloba podaná na vnútrostátnom súde sa stala bezpredmetnou. 44. Odvolatelia v podstate tvrdia, ze mohli mat dva typy prospechu v súvislosti so zalobou, ktorú podali na tribunal administratif de Paris, pricom tieto dva typy odôvodnili ich záujem na konaní. Jednak by im zrusenie sporného rozhodnutia umoznilo rozsírit ziadost o vymáhanie státnej pomoci od spolocnosti Geodis v rámci tejto zaloby. Jednak priaznivé rozhodnutie tribunal administratif de Paris by zvýsilo sancu na úspech ich zaloby o náhradu podanej na tribunal de commerce. 45. Pokial ide v prvom rade o prípadné rozsírenie okruhu osôb, od ktorých má stát vymáhat nezlucitelnú pomoc, o spolocnost Geodis, Komisia tvrdí, ze toto tvrdenie je neprípustné, pretoze nebolo uvedené v zalobe, na základe ktorej zacalo toto konanie a rozsírenie ziadosti o vymáhanie státnej pomoci aj na spolocnost Geodis je okolnost, ktorá nastala po vydaní napadnutého uznesenia a ktorú teda nemozno vziat do úvahy na úcely posúdenia jej zákonnosti. Je nesporné, ze v case, ked Vseobecný súd vydal napadnuté uznesenie, zalobcovia este nemali platne podanú ziadnu zalobu proti spolocnosti Geodis na tribunal administratif de Paris. 46. V tejto súvislosti vsak treba konstatovat, ze ako som uz uviedol v bode 38 vyssie, odvolatelia vo svojej zalobe v konaní na prvom stupni a vo svojich pripomienkach k námietke prípustnosti podanej na Vseobecný súd riadne uviedli, ze podali zalobu o vrátenie státnej pomoci na tribunal administratif de Paris. V tomto kontexte uviedli jednak, ze cielom tejto zaloby bolo prinútit francúzske ministerstvo hospodárstva vymáhat protiprávnu pomoc od vsetkých prípadných príjemcov a osôb majúcich prospech z tejto pomoci, co Komisia uznala, a jednak, ze existovala priama súvislost medzi touto zalobou a konaním na Vseobecnom súde, kedze keby sa povazovala spolocnost Geodis za subjekt, ktorý mal prospech z prevodu protiprávnej pomoci, predtým poskytnutej skupine Sernam, mala by táto spolocnost povinnost vrátit ju státu. 47. Za týchto podmienok Komisia nemôze tvrdit, ze predmetné tvrdenie je novým a teda neprípustným tvrdením. Iná otázka, ku ktorej sa hned vrátim, je otázka, ci okolnost, ze v case, ked Vseobecný súd vydal napadnuté uznesenie, zaloba o vrátenie pomoci nebola este rozsírená na spolocnost Geodis, má vplyv na skutocnú existenciu prípadného záujmu odvolatelov na konaní. 48. Ked sa raz uzná prípustnost tohto tvrdenia, treba preverit jeho samotnú podstatu. V tejto súvislosti treba najprv pripomenút, ze ako som uz uviedol v bode 11 vyssie, Komisia sporným rozhodnutím konstatovala, ze neexistovala hospodárska kontinuita medzi jednak skupinou Sernam a jednak spolocnostami Geodis a BMV a ze z tohto dôvodu nebol dôvod, aby francúzske orgány rozsírili na tieto dve posledné uvedené spolocnosti vymáhanie státnej pomoci poskytnutej skupine Sernam. Kedze vsak zaloba, vo veci ktorej koná tribunal administratif de Paris, sa týka vymáhania tej istej pomoci od vsetkých jej príjemcov, existencia priameho spojenia medzi sporným rozhodnutím a vnútrostátnym konaním sa mi zdá byt tazko popieratelná. Sporné rozhodnutie tým, ze vylúcilo povinnost vymáhania predmetnej pomoci od spolocností Geodis a BMV, môze mat dosah na konanie prebiehajúce na tribunal administratif de Paris, kedze tento súd nebude prípadne môct nariadit vymáhanie státnej pomoci od týchto osôb. Z toho vyplýva, ze zrusenie sporného rozhodnutia by v zásade, kedze by sa tým odstránila prekázka mozného rozsírenia okruhu osôb, od ktorých mozno vymáhat pomoc, prinieslo prospech odvolatelom v súvislosti so zalobou, vo veci ktorej koná uvedený vnútrostátny súd. V tejto súvislosti sa vsak zdajú byt relevantné tri úvahy. 49. Po prvé existencia skutocného prospechu pre odvolatelov v súvislosti so zalobou, vo veci ktorej koná tribunal administratif de Paris, v prípade zrusenia sporného rozhodnutia, pricom takýto prospech by odôvodnil záujem na konaní, závisí od úcinku, aký má uvedené rozhodnutie na vnútrostátne konanie. Inak povedané, treba overit, ci je vnútrostátny súd viazaný sporným rozhodnutím. 50. V tejto súvislosti treba uviest, ze podla clánku 288 stvrtého odseku ZFEÚ sú rozhodnutia pre tie osoby, ktorým sú urcené, záväzné v celom rozsahu. V dôsledku toho clenský stát, ktorému je urcené rozhodnutie Komisie o vymáhaní protiprávnej pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom, je povinný podla tohto clánku prijat vsetky vhodné opatrenia na zabezpecenia vykonania uvedeného rozhodnutia. Táto záväznost platí pre vsetky orgány clenského státu, ktorému je rozhodnutie urcené, vrátane jeho súdov. ( [31]31 ) 51. V predmetnom prípade má sporné rozhodnutie formu rozhodnutia podla clánku 288 stvrtého odseku ZFEÚ, ktoré je urcené Francúzskej republike. Vzhladom na judikatúru uvedenú v predchádzajúcom bode je toto rozhodnutie z hladiska svojho obsahu záväzné pre clenský stát, ktorému je urcené, vrátane jeho súdov. Z toho podla mna vyplýva, ze tribunal administratif de Paris je viazaný takýmto rozhodnutím a ze s výnimkou prípadu zrusenia mu nebude môct odporovat tak, ze by nariadil vymáhanie státnej pomoci poskytnutej skupine Sernam od spolocností Geodis a BMV. ( [32]32 ) 52. Po druhé treba overit, ci okolnost, ze v case, ked Vseobecný súd vydal napadnuté uznesenie, nebola este zaloba o vrátenie rozsírená aj na spolocnost Geodis, bráni uznaniu skutocne existujúceho záujmu odvolatelov na konaní. V tejto súvislosti je pravda, ako vyplýva z dokumentov pripojených k spisu, ze ku konkrétnemu rozsíreniu zaloby o vrátenie na spolocnost Geodis doslo az v case po vydaní napadnutého uznesenia. Je vsak potrebné konstatovat, ze ked bola podaná zaloba na Vseobecný súd, bola uvedená zaloba uz podaná a v danej veci súd konal v case, ked bolo prijaté napadnuté uznesenie. Táto zaloba sa týkala vsetkých príjemcov a prípadne osôb majúcich prospech z predmetnej státnej pomoci, teda vrátane spolocnosti Geodis, keby, na rozdiel od toho, co bolo konstatované v spornom rozhodnutí, bola táto spolocnost uznaná za následného príjemcu tejto pomoci. Okrem toho odvolatelia vo svojich pripomienkach k námietke prípustnosti podanej na Vseobecný súd poukázali na svoj záujem rozsírit vymáhanie státnej pomoci na spolocnost Geodis a na priamu súvislost medzi sporným rozhodnutím a výsledkom konania prebiehajúceho na vnútrostátnom súde. Za týchto okolností si nemyslím, ze by bolo mozné povazovat rozsírenie zaloby o vrátenie na spolocnost Geodis za cisto hypotetickú udalost, ktorá by nemohla odôvodnit skutocne existujúci záujem na konaní na Vseobecnom súde. 53. Po tretie treba posúdit tvrdenie Komisie, podla ktorého, kedze spolocnosti Mory boli v likvidácii a neboli uz viac aktívne na trhu, uz nemali záujem na obnovení ich pôvodného postavenia v rámci hospodárskej sútaze tým, ze sa vráti státna pomoc, a tak nemali ani záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu. 54. Týmto tvrdením si vsak Komisia podla mna zamiena záujem na konaní v konaní na vnútrostátnom súde so záujmom na konaní, ktorý je potrebný na súdoch Únie. Ako som uz totiz viackrát pripomenul, podla judikatúry súdov Únie je predpokladom záujmu na konaní, ze zrusenie napadnutého aktu môze priniest prospech zalobcovi. Konstatoval som, ze prípadné zrusenie sporného rozhodnutia by odstránilo prekázku brániacu rozsíreniu zaloby o vrátenie, vo veci ktorej koná vnútrostátny súd, na iné prípadné osoby, ktoré mohli mat prospech zo státnej pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú. V tom spocíva prospech pre odvolatelov, ktorý odôvodnuje ich záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu. 55. Na druhej strane je to na tribunal administratif de Paris a nie na súde Únie, kde bola podaná zaloba o vrátenie státnej pomoci. Tvrdit, ze odvolatelia uz nemajú záujem na vymáhaní uvedenej státnej pomoci by totiz znamenalo vyhlásit, ze uz nemajú záujem pokracovat vo vnútrostátnom konaní, co vsak neprinálezí urobit súdu Únie. Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co Komisia tvrdila na pojednávaní, je to samotná Komisia, v prípade ktorej hrozilo, ze prostredníctvom svojho tvrdenia zaradí do konania na súdoch Únie podmienku prípustnosti zaloby podanej na vnútrostátnom súde. Toto tvrdenie musí byt teda zamietnuté. 56. Pokial ide v druhom rade o tvrdenie odvolatelov, podla ktorého je ich záujem na konaní odôvodnený skutocnostou, ze kladné rozhodnutie tribunal administratif de Paris by posilnilo sancu na úspech ich zaloby o náhradu podanej na tribunal de commerce, uvádzam, ze nezávisle od otázky prípustnosti tejto zaloby, odvolatelia nevysvetlili, aká je súvislost medzi dvoma zalobami, ktorá by odôvodnila údajné zvýsenie sance na úspech v prípade zaloby o náhradu. Za týchto podmienok nemozno toto tvrdenie uznat. 57. Ak sa má toto tvrdenie chápat v tom zmysle, ze keby tribunal administratif de Paris uznal povinnost vymáhat pomoc od spolocnosti Geodis ako príjemcu pomoci, tak spolocnost Geodis by mohla byt prípadne uznaná za zodpovednú za skodu vzniknutú spolocnostiam Mory, prelína sa s argumentáciou týkajúcou sa zaloby o náhradu a bude analyzovaná v príslusnej casti. 58. Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd sa tým, ze nekonstatoval, ze odvolatelia v rámci svojej zaloby podanej na tribunal administratif de Paris mohli mat prospech zo zrusenia sporného rozhodnutia, podla mna dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Navrhujem teda zrusit napadnuté uznesenie. b) O zalobe o náhradu skody podanej na tribunal de commerce de Paris i) Napadnuté uznesenie 59. Odvolatelia dalej spochybnujú body 42 az 50 napadnutého uznesenia, v ktorých Vseobecný súd konstatoval, ze nepreukázali, ze zrusenie sporného rozhodnutia by zvýsilo sancu na úspech zaloby o náhradu skody, ktorú podali na tribunal de commerce de Paris a ktorou sa domáhali, aby boli skupina Sernam a spolocnost Geodis solidárne zaviazané na náhradu skody, ktorú im tieto spolocnosti spôsobili tým, ze cerpali protiprávnu státnu pomoc. V tejto súvislosti Vseobecný súd konstatoval jednak, ze zrusenie sporného rozhodnutia by neprinieslo ziadny úzitok odvolatelom v rozsahu, v akom sa zaloba týkala skupiny Sernam, kedze rozhodnutie Sernam 2 uz konstatovalo, ze pomoc, ktorú cerpala skupina Sernam bola protiprávna a nezlucitelná. Odvolatelia tak teda mohli podat zalobu o náhradu skody uz odo dna prijatia tohto rozhodnutia. 60. Na druhej strane, pokial ide o spolocnost Geodis, Vseobecný súd dospel k záveru, ze kedze spolocnost Geodis prevzala cinnosti skupiny Sernam k dátumu, ktorý je neskorsí, ako bol dátum vydania sporného rozhodnutia, spolocnost Geodis nemôze byt zodpovedná za zlú financnú situáciu odvolatelov. Odvolatelia ani nepreukázali, ze by spolocnost Geodis mohla byt povazovaná za zodpovednú za údajnú skodu spôsobenú skupinou Sernam podla vnútrostátneho práva uz len na základe toho, ze prevzala niektoré aktíva tejto skupiny. Okrem toho Vseobecný súd dospel k záveru, ze kedze spolocnosti Mory skoncili vsetky svoje hospodárske cinnosti odvtedy, ako nastala ich likvidácia, nemohla im vzniknút ziadna neskorsia skoda, ktorá by bola spôsobená prevzatím aktív skupiny Sernam spolocnostou Geodis. ii) Tvrdenia úcastníkov konania 61. Odvolatelia tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne dospel k záveru, ze zaloba o náhradu podaná na tribunal de commerce de Paris nemôze odôvodnit ich záujem na konaní. V prvom rade táto zaloba nebola podaná oneskorene. Bolo ju totiz mozné podat len po prijatí rozhodnutia Sernam 3 vyhlasujúceho pomoc za nezlucitelnú, kedze rozhodnutia Sernam 1 a 2 boli rozhodnutia, ktorých predmetom bolo podmienecné povolenie. Dalej skutocnost, ze zaloba o náhradu nebola este podaná, ked bola na Vseobecný súd podaná zaloba o neplatnost, neumoznuje dospiet k záveru o nedostatku záujmu na konaní. Jednak totiz táto zaloba bola výslovne spomenutá v zalobe podanej na Vseobecný súd a jednak bola podaná pred prijatím napadnutého uznesenia. Okrem toho Vseobecný súd nemôze - na úcely zistenia existencie záujmu na konaní prebiehajúcom na nom - nahradit svojím posúdením dôvodnosti zaloby o náhradu proti spolocnosti Geodis posúdenie vnútrostátneho súdu a dospiet k záveru, ze táto zaloba je odsúdená na neúspech. Zaloba proti spolocnosti Geodis je v kazdom prípade legitímna, kedze táto spolocnost bola jednak zodpovedná za nevykonanie rozhodnutia Sernam 1 a jednak sa mala povazovat za skutocného príjemcu nezlucitelnej pomoci, a preto aj za osobu povinnú napravit jej dôsledky, ktoré poskodili spolocnosti Mory, solidárne s následnými príjemcami uvedenej pomoci a jej poskytovatelom. Nakoniec keby sa sporné rozhodnutie zrusilo, odvolatelia sa mohli odvolávat proti spolocnosti Geodis na teóriu bezdôvodného obohatenia. Pokial ide o tvrdenie na podporu vseobecnejsieho dôvodu, uz predlozeného Vseobecnému súdu, toto tvrdenie je prípustné v rámci odvolania. 62. Podla Komisie nie je na úcely odôvodnenia záujmu na konaní dostatocné odvolávat sa na akúkolvek zalobu o náhradu skody, budúcu alebo uz podanú na vnútrostátny súd, nezohladnujúc moznost, ci sa zalobe vyhovie. Podla judikatúry má zalobca preukázat skutocný a vázny záujem na navrhovanom zrusení v rámci zaloby o náhradu skody (aj co i len prípadnej) na vnútrostátnych súdoch, ktorá vsak nemôze byt cisto hypotetická. V ostatných prípadoch sa právo zalobcu uplatní, ak sú splnené podmienky, formou námietky nezákonnosti na vnútrostátnych súdoch, co umoznuje predíst tomu, aby prebiehali na súdoch Únie bezúcelné spory. V predmetnom prípade zjavne nedoslo k preukázaniu skutocného záujmu na navrhovanom zrusení v konaní na prvom stupni. Odvolatelia podali zalobu o náhradu skody len ako odpoved na námietku prípustnosti Komisie, a to viac ako jeden rok po rozhodnutí Sernam 3. Tvrdenie, podla ktorého spolocnost Geodis môze byt povazovaná za zodpovednú za neuplatnenie rozhodnutia Sernam 1, je novým tvrdením, neprípustným v rámci odvolania. Okrem toho je zjavne nedôvodné, pretoze toto rozhodnutie ukladalo povinnost nie spolocnosti Geodis, ale Francúzskej republike. Nakoniec tvrdenie zalozené na bezdôvodnom obohatení je takisto zjavne neprípustné, pretoze bolo po prvýkrát uplatnené v rámci odvolania. V kazdom prípade nebol na podporu tejto teórie uvedený ziadny vázny argument. iii) Posúdenie 63. Je nevyhnutné na to, aby mohol mat zalobca skutocne existujúci záujem na konaní na súde Únie, zalozený na zalobe, konkrétne na zalobe o náhradu skody, podanej na vnútrostátnom súde, aby táto zaloba uz bola podaná v case podania zaloby na súd Únie? Musí tento zalobca preukázat - a ak áno, aký je dôkazný standard -, ze zaloba, ktorú podal na vnútrostátnom súde, má sancu na úspech? A v akom rozsahu súd Únie musí - alebo ci vôbec môze - posúdit sancu na úspech zaloby podanej na vnútrostátnom súde, aby dospel k záveru, ze táto zaloba môze odôvodnit skutocne existujúci záujem na konaní na nom? 64. To sú niektoré z otázok vzniknutých v tejto casti odvolania podaného odvolatelmi. 65. Na úcely odpovede na tieto otázky treba podla mna jednak pripomenút, ze judikatúra charakterizuje záujem na konaní ako skutocne existujúci záujem, ktorý nemozno posúdit v závislosti od budúceho a hypotetického vývoja. ( [33]33 ) Na druhej strane povazujem za uzitocné vykonat analýzu judikatúry a najmä vecí, v ktorých bol záujem na konaní na súde Únie skúmaný vzhladom na súvislosti medzi zalobou o neplatnost a inou zalobou podanou na súd. Takáto analýza totiz poskytuje uzitocné informácie. - Analýza judikatúry: záujem na konaní a zaloby podané na súd 66. Analýza relevantnej judikatúry umoznuje identifikovat tri typy vecí. 67. Prvá séria vecí sa týka prípadov, v ktorých existencia záujmu na konaní bola skúmaná vo vztahu k podaniu zaloby o náhradu skody proti Únii na súdoch Únie. V tomto type vecí má podla ustálenej judikatúry zalobca záujem na zrusení aktu, ktorý sa ho priamo týka, aby dosiahol zo strany súdu Únie konstatovanie o nezákonnosti, ktorá mu bola spôsobená, pricom takéto konstatovanie môze slúzit ako základ prípadnej zaloby o náhradu skody podanej s cielom získat primeranú náhradu skody spôsobenej napadnutým aktom. ( [34]34 ) V tomto kontexte Súdny dvor spresnil, ze pretrvávanie (a teda a fortiori existencia) záujmu zalobcu na konaní sa musí posudzovat in concreto, zohladnujúc najmä dôsledky údajnej protiprávnosti a povahu údajne vzniknutej skody. ( [35]35 ) 68. Je teda treba konstatovat, ze podla judikatúry v tejto prvej sérii vecí samotná moznost podania zaloby o náhradu skody je dostatocná nato, aby odôvodnila skutocne existujúci záujem na konaní. Nie je vsak na tieto úcely vôbec potrebné, aby zaloba o náhradu skody uz bola podaná v case podania zaloby o neplatnost. 69. V tejto súvislosti treba este uviest jednak, ze v tomto prípade konstatovanie protiprávnosti zo strany Únie predstavuje nevyhnutný predpoklad pre podanie zaloby o náhradu skody proti samotnej Únii a jednak, ze v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 29 a 65 vyssie, podanie takejto zaloby o náhradu skody nesmie byt v kazdom prípade cisto hypotetické. Takto teda vo veci Socratec/Komisia ( [36]36 ) Vseobecný súd konstatoval na základe súboru okolností, ze zaloba o náhradu skody proti Únii, na ktorú sa v predmetnom prípade odvolávala zalobkyna na odôvodnenie svojho záujmu na konaní, bola cisto hypotetickej povahy. Vseobecný súd tak dospel k záveru, ze v prípade zalobkyne chýba záujem na konaní a v dôsledku toho, ze jej zaloba je neprípustná. ( [37]37 ) 70. Druhá séria vecí, pricom o vsetkých z nich rozhodoval Vseobecný súd a medzi ktoré patria veci Sniace/Komisia ( [38]38 ) a Salvat pčre & fils a i./Komisia ( [39]39 ), na ktoré odkazuje Komisia vo svojich písomnostiach, sa týka odlisnej situácie. ( [40]40 ) V týchto veciach totiz zalobcovia chceli zalozit svoj záujem na konaní na riziku, ze tretie osoby môzu podat proti nim zaloby na vnútrostátnych súdoch. Vseobecný súd prijal prístup, podla ktorého záujem na konaní mozno vyvodit bud z existencie preukázaného rizika, ze právne postavenie zalobcov bude ovplyvnené zalobami podanými na súd, alebo z existencie skutocne existujúceho rizika, ze budú podané zaloby na súd. ( [41]41 ) 71. Kým vo veciach Sniace/Komisia a Salvat pčre & fils a i./Komisia citovaných Komisiou Vseobecný súd dospel k záveru, ze neexistuje preukázané riziko, vo veci TV2/Danmark a i./Komisia dospel k záveru, ze takéto riziko existuje. Nato, aby Vseobecný súd dospel k takémuto záveru, zohladnil najmä skutocnost, ze po podaní zaloby o neplatnost na nom bola naozaj podaná zaloba o náhradu skody tretou osobou proti zalobkyni s cielom priznat náhradu údajnej skody vzniknutej vyuzívaním predmetnej protiprávnej státnej pomoci. Podla Vseobecného súdu podanie tejto zaloby predstavovalo realizáciu toho, ze existuje preukázané riziko podania takejto zaloby. ( [42]42 ) 72. Treba teda konstatovat, ze rovnako v tejto druhej sérii vecí, tak ako v tej prvej, podla judikatúry existencia rizika podania zalôb na súd, k dátumu podania zaloby o neplatnost na súd Únie, ktoré by mohli ovplyvnit právne postavenie zalobcu vo vztahu k napadnutému aktu, ak je toto riziko preukázané, postacuje na preukázanie záujmu na konaní, pricom netreba vyzadovat, aby zaloba uz bola podaná. 73. V tretej sérii vecí súd Únie analyzoval záujem na konaní zalobcu vzhladom na prípadné zaloby, ktoré by mohol podat on sám na vnútrostátne súdy. Takto teda vo veci Lech-Stahlwerke/Komisia ( [43]43 ) Súdny dvor uznal existenciu záujmu na konaní v prípade zalobkyne, zalozeného na zalobe, ktorú mohla prípadne podat na vnútrostátny súd. ( [44]44 ) V uznesení First Data a i./Komisia ( [45]45 ), ktoré sa týkalo clánku 101 ZFEÚ, Vseobecný súd vsak poprel existenciu záujmu na konaní zalobcov, ked dospel k záveru, ze zrusenie sporného rozhodnutia nebolo potrebné na odôvodnenie ich prípadnej zaloby o náhradu skody proti osobe, v prospech ktorej bolo vydané rozhodnutie o negatívnom ateste ( [46]46 ). 74. Analýza judikatúry, ktorú som práve vykonal, umoznuje podla mna vyvodit urcité informácie týkajúce sa moznosti odvolávat sa na iné zaloby podané na súd na odôvodnenie existencie záujmu na konaní v rámci zaloby o neplatnost na súde Únie. 75. V prvom rade nato, aby zaloba podaná na súd, najmä zaloba o náhradu skody, mohla odôvodnit záujem zalobcu na konaní, nie je vôbec potrebné, aby táto zaloba uz bola podaná v case podania zaloby o neplatnost na súde Únie. Je vsak potrebné, aby v tomto okamihu podanie takejto zaloby nebolo cisto hypotetické, ale existovala preukázaná moznost, ze takáto zaloba bude podaná. Okolnost, ze táto zaloba bude podaná v priebehu konania sa povazovala za realizáciu takejto preukázanej pravdepodobnosti. 76. V druhom rade treba, aby existovala priama súvislost medzi prípadným zrusením napadnutého aktu Únie a zalobou (najmä zalobou o náhradu skody) na ktorú sa zalobca odvoláva na potvrdenie existencie záujmu na konaní, aby dosiahol zrusenie tohto aktu. Táto priama súvislost predpokladá, ze zrusenie napadnutého aktu je potrebné, aby právne postavenie zalobcu bolo ovplyvnené v rámci zaloby podanej na súd, na ktorú sa odvoláva. Ako som uz uviedol v bode 29 vyssie, prinálezí zalobcovi preukázat existenciu tejto existujúcej priamej súvislosti medzi prípadným zrusením aktu Únie a ovplyvnením jeho právneho postavenia. 77. V tretom rade treba konstatovat, ze v ziadnej zo skúmaných vecí nevykonal súd Únie analýzu (a uz vôbec nie podrobnú analýzu) sance na úspech zaloby, na ktorú sa zalobca odvoláva na úcely priznania záujmu na konaní, a to nezávisle od okolnosti, ci táto zaloba bola (prípadne) podaná na samotný súd Únie alebo na vnútrostátny súd. V ziadnej z týchto vecí súdy Únie nepopreli existenciu záujmu na konaní na základe vecnoprávnej analýzy sance na úspech zaloby podanej na súd, na ktorú sa zalobca odvolával. 78. Otázka stupna pravdepodobnosti úspechu zaloby podanej na vnútrostátny súd, ktorú by mal zalobca dokázat, aby preukázal svoj záujem na konaní, a súvisiaca otázka, teda otázka posúdenia, ktoré by mal v danej veci vykonat súd Únie, sú citlivými otázkami. Predpokladajú totiz vyvázenie rôznych poziadaviek: na jednej strane poziadavky, aby súd Únie neprejednával cisto teoretické otázky, ktorých riesenie nemôze mat právne úcinky a na druhej strane poziadavky respektovat príslusné oblasti právomocí súdu Únie a vnútrostátnych súdov. 79. Z tohto hladiska, hoci súd Únie musí istotne overit, ci zalobca preukázal existenciu skutocného záujmu na zrusení, ktorého sa domáha v rámci zaloby, a to aj prípadnej, na vnútrostátnom súde, na druhej strane nesmie - ani nemôze - nahradit vnútrostátny súd na úcely rozhodnutia o dôvodnosti tejto zaloby, ako to správne uviedla samotná Komisia. 80. Za týchto okolností vzhladom na analýzu judikatúry vykonanú v bodoch 67 az 73 vyssie sa domnievam, ze ked v rámci uvedenej zaloby zalobca preukázal nehypotetickú povahu zaloby, na ktorú sa odvoláva na podporu svojho záujmu na konaní, ako aj existenciu priamej súvislosti medzi prípadným zrusením napadnutého aktu Únie a ovplyvnením jeho právneho postavenia, malo by to stacit na preukázanie jeho záujmu na konaní, okrem prípadov, keby táto zaloba bola umelo vykonstruovaná, fiktívna alebo zjavne nerealistická. Posúdenie sance na úspech zaloby podanej na vnútrostátny súd, hoci aj len priblizným odhadom, zahrna nevyhnutne skúmanie tejto zaloby z hladiska veci samej na základe vnútrostátneho práva. Takáto analýza vsak neprinálezí podla mna súdu Únie. 81. V tejto súvislosti treba este uviest, ze je pravda, ako tvrdí Komisia, ze prípadné zamietnutie zaloby o neplatnost z dôvodu nedostatku záujmu na konaní nemá vplyv na moznost, aby zalobca spochybnil platnost aktu Únie, ktorý bol predmetom uvedenej zaloby, v rámci prejudiciálneho konania, ak sa neskôr ukáze, ze zákonnost tohto aktu môze vnútrostátny súd povazovat za rozhodujúcu na rozhodnutie o zalobe, vo veci ktorej koná. Táto okolnost bola okrem toho spomenutá v judikatúre. ( [47]47 ) Táto moznost vsak neuberá nic na skutocnosti, ze zalobca, ktorý má skutocne existujúci záujem na konaní, tak ako je definovaný v judikatúre, ( [48]48 ) ako aj aktívnu legitimáciu, musí mat moznost napadnút akt na súdoch Únie. - Uplatnenie v predmetnom prípade 82. Práve vzhladom na tieto zásady treba posúdit výhrady uvádzané odvolatelmi proti napadnutému uzneseniu. Treba teda overit, ci, ako konstatoval Vseobecný súd, zrusenie sporného rozhodnutia by neprinieslo odvolatelom ziadny prospech v rámci zaloby o náhradu podanej na tribunal de commerce de Paris a ze nemali teda záujem na konaní proti tomuto rozhodnutiu. 83. V tejto súvislosti treba v prvom rade odmietnut tvrdenie predlozené Komisiou (a uvedené v bode 41 napadnutého uznesenia), podla ktorého bola takáto zaloba podaná oneskorene. Hoci totiz zaloba o náhradu skody proti skupine Sernam a spolocnosti Geodis nebola este podaná v case podania zaloby o neplatnost na Vseobecný súd, ako som uz uviedol vyssie, táto okolnost nie je podla judikatúry rozhodujúca. V predmetnom prípade vsak treba konstatovat, ze odvolatelia riadne uviedli v zalobe, ktorú podali na Vseobecný súd, takúto zalobu. Táto zaloba bola naozaj naformulovaná v priebehu konania, a podaná ako zaloba o náhradu skody na tribunal de commerce de Paris. Za týchto okolností sa domnievam, ze nemozno dospiet k záveru, ze v case podania zaloby na Vseobecný súd mala táto zaloba cisto hypotetickú povahu. ( [49]49 ) Dalej, hoci je pravda, ze zaloba o náhradu skody proti skupine Sernam mohla byt podaná skôr, zaloba o náhradu skody proti spolocnosti Geodis nemohla byt podaná predtým, ako spolocnost Geodis nadobudla aktíva skupiny Sernam, a mohlo k tomu isto dôjst po vydaní sporného rozhodnutia, ako uviedol sám Vseobecný súd v bode 44 napadnutého uznesenia. 84. Dalej, kedze sa zaloba o náhradu skody podaná na tribunal de commerce de Paris týkala solidárne skupiny Sernam a spolocnosti Geodis, Vseobecný súd vykonal rozlísenie medzi skodou údajne spôsobenou odvolatelom skupinou Sernam a skodou údajne spôsobenou spolocnostou Geodis. 85. Pokial ide v prvom rade o náhradu skody údajne spôsobenej odvolatelom skupinou Sernam z dôvodu výhod vyplývajúcich z poskytnutia státnej pomoci, zdielam posúdenie Vseobecného súdu uvedené v bode 43 napadnutého uznesenia, podla ktorého zrusenie sporného rozhodnutia nemôze v tejto súvislosti poskytnút ziadnu výhodu odvolatelom. Rozhodnutia Sernam 2 a Sernam 3 uz totiz konstatovali, ze skupina Sernam mala prospech z protiprávnej a nezlucitelnej pomoci a mohli uz teda predstavovat základ pre zalobu o náhradu skody proti skupine Sernam. Sporné rozhodnutie sa navyse týka výlucne otázky existencie hospodárskej kontinuity medzi skupinou Sernam a spolocnostou Geodis. Za týchto okolností treba konstatovat, ze sa na nan nemozno odvolávat na podporu vyvodenia prípadnej zodpovednosti skupiny Sernam. Jeho zrusenie by nemalo v tejto súvislosti ziadne následky. Inými slovami neexistuje priama súvislost medzi zrusením sporného rozhodnutia a zalobou o náhradu skody proti skupine Sernam. ( [50]50 ) 86. Pokial ide v druhom rade o náhradu skody údajne spôsobenú odvolatelom spolocnostou Geodis, Vseobecný súd vylúcil, ze spolocnost Geodis by mohla byt zodpovedná za zlú financnú situáciu odvolatelov a ich likvidáciu. ( [51]51 ) Dalej rozhodol, ze odvolatelia nepreukázali, ze vo vnútrostátnom práve by mohla byt spolocnost Geodis teoreticky povazovaná za zodpovednú za údajnú skodu spôsobenú odvolatelom skupinou Sernam iba preto, ze prevzala niektoré z jej aktív. ( [52]52 ) Nakoniec dospel k záveru, ze kedze spolocnosti Mory ukoncili akúkolvek hospodársku cinnost odvtedy, ako nastala ich likvidácia, nemohli utrpiet ziadnu skodu, ktorú by spôsobila spolocnost Geodis. 87. Takéto konstatovanie zo strany Vseobecného súdu sa blízi posúdeniu - ba dokonca prinajmensom scasti predstavuje posúdenie - zaloby podanej na vnútrostátny súd z hladiska veci samej, co neprinálezí súdu Únie vykonávat, ako som uz uviedol v bode 80 vyssie. Základnou otázkou s cielom zistit, ci odvolatelia majú alebo nemajú záujem na konaní, nie je otázka urcenia, ci spolocnost Geodis je alebo nie je zodpovedná za údajnú skodu vzniknutú odvolatelom, to prinálezí urcit vnútrostátnemu súdu. 88. Ak sa zistí, ze zaloba nie je zjavne nerealistická ( [53]53 ), relevantnou otázkou je skôr posúdit, ci odvolatelia preukázali z právneho hladiska dostatocne existenciu priamej súvislosti medzi prípadným zrusením sporného rozhodnutia a zalobou o náhradu skody podanou proti spolocnosti Geodis, na ktorú sa odvolatelia odvolávajú na podporu ich záujmu na konaní, a teda ci zrusenie tohto rozhodnutia môze poskytnút výhodu odvolatelom v rámci konania o uvedenej zalobe. V tejto súvislosti uvádzajú odvolatelia dve tvrdenia. 89. Pokial ide v prvom rade o tvrdenie, podla ktorého zaloba proti spolocnosti Geodis je legitímna, pretoze spolocnost Geodis je zodpovedná za nevykonanie rozhodnutia Sernam 1, nezávisle od otázky prípustnosti tohto tvrdenia, treba konstatovat, ze sa týka skutocnosti konstatovanej v rozhodnutí Sernam 2 a sporné rozhodnutie sa tomu nevenuje. Nemôze teda vzniknút ziadna súvislost medzi prípadným zrusením sporného rozhodnutia a zalobou o náhradu skody. Toto tvrdenie nie je preto relevantné. 90. Dalej odvolatelia tvrdia, ze keby bola spolocnost Geodis uznaná za skutocného príjemcu nezlucitelnej pomoci, mala by preto byt povazovaná za osobu, ktorá má povinnost napravit následky vyplývajúce z tejto pomoci, spôsobujúce skodu spolocnostiam Mory, solidárne s ostatnými príjemcami a poskytovatelmi tejto pomoci. Táto teória predstavuje samotné jadro zaloby podanej na tribunal de commerce de Paris, v ktorej sa odvolatelia domáhajú, aby vnútrostátny súd rozhodol, ze spolocnost Geodis (a týka sa to aj ostatných skorsích príjemcov a poskytovatela pomoci) tým, ze jej bola poskytnutá nezlucitelná státna pomoc, sa dopustila chyby a musí byt povazovaná za zodpovednú za následky tejto chyby spôsobujúce skodu. 91. V tejto súvislosti uz bolo viackrát uvedené, ze v spornom rozhodnutí Komisia tým, ze vylúcila existenciu hospodárskej kontinuity medzi skupinou Sernam a spolocnostou Geodis, konstatovala, ze spolocnost Geodis iba na základe toho, ze prebrala aktíva skupiny Sernam, nemôze byt povazovaná za subjekt, ktorý cerpal pomoc poskytnutú tejto skupine. Bez toho, aby bolo treba analyzovat odôvodnenost tejto zaloby vo vnútrostátnom práve, sa domnievam, ze tento záver obsiahnutý v spornom rozhodnutí môze spochybnit zalobu podanú odvolatelmi proti spolocnosti Geodis, pretoze vyvracia domnienku, na ktorej je zalozená táto zaloba, teda, ze by spolocnost Geodis mohla byt povazovaná za príjemcu státnej pomoci poskytnutej skupine Sernam. Okrem toho, ako som uviedol v bodoch 49 az 51 vyssie, toto rozhodnutie je pre vnútrostátny súd záväzné. 92. Z toho vyplýva, ze zrusenie sporného rozhodnutia môze mat úcinky v rámci konania o zalobe o náhradu skody podanej na tribunal de commerce de Paris. Existencia tejto zaloby môze teda podla mna odôvodnit záujem odvolatelov na konaní proti spornému rozhodnutiu. Preto sa Vseobecný súd, ked poprel existenciu takéhoto záujmu zalozeného na uvedenej zalobe, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 93. Nakoniec odvolatelia tvrdia, ze ich záujem na konaní je takisto odôvodnený okolnostou, ze keby bolo rozhodnutie zrusené, mohli by na tribunal de commerce de Paris uplatnit dalsie tvrdenie, zalozené na teórii bezdôvodného obohatenia. ( [54]54 ) Komisia sa domnieva, ze ide o nové tvrdenie, uvedené po prvýkrát az teraz, a teda neprípustné v rámci odvolania. 94. Bez toho, aby som prehlboval otázku, ktorú som uz mal prílezitost definovat ako "citlivú" ( [55]55 ), týkajúcu sa rozlisovania medzi novým (prípustným) tvrdením a novým (neprípustným) dôvodom, stací tu pripomenút, ze podla judikatúry úcastník konania nemôze v zásade uviest po prvýkrát na Súdnom dvore dôvod, na ktorý sa neodvolával v konaní na Vseobecnom súde. Nové tvrdenie, ktoré predstavuje len objasnenie alebo posilnenie argumentácie uplatnenej na Vseobecnom súde, nepredstavuje nový dôvod, ale musí sa povazovat za dovolené rozvinutie dôvodu, ktorý uz bol uvedený v skorsom stádiu konania, a je teda prípustné. ( [56]56 ) 95. V predmetnom prípade odvolatelia v odpovedi na námietku prípustnosti vznesenú Komisiou v konaní na Vseobecnom súde uviedli, ze majú záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu z dôvodu priameho dosahu, ktorý má toto rozhodnutie na zalobu o náhradu skody, ktorú podali na tribunal de commerce de Paris. Je nesporné, ze v konaní na prvom stupni nikdy neuviedli teóriu bezdôvodného obohatenia. 96. Bez toho, aby bolo treba preverit, ci by vnútrostátny súd povazoval za prípustné podanie takejto zaloby v rámci prebiehajúceho konania, poznamenávam, ze zaloba zalozená na bezdôvodnom obohatení spocíva na odlisnom právnom základe ako zaloba o náhradu skody. 97. Podla mna argumentácia uvedená odvolatelmi, podla ktorej by sa ich záujem dosiahnut zrusenie sporného rozhodnutia mohol zakladat na zalobe, ktorá je odlisná od zaloby, na ktorú sa odvolávali v konaní na prvom stupni, nemôze byt povazovaná za zahrnutú v dôvode uz uplatnovanom na Vseobecnom súde. Z toho vyplýva, ze takáto argumentácia predstavuje nový dôvod, na základe ktorého nie je mozné posúdit zákonnost posúdenia vykonaného Vseobecným súdom. Táto argumentácia je teda v rámci odvolania neprípustná. 98. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené okolnosti sa domnievam, ze druhej casti odvolania treba vyhoviet a v dôsledku toho musí byt napadnuté uznesenie zrusené. 2. O prvej a stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu: o postavení dotknutej osoby a povahe napadnutého rozhodnutia 99. Prvá a stvrtá cast prvého odvolacieho dôvodu sa musia podla mna skúmat spolocne, kedze niektoré casti argumentácie uvádzanej odvolatelmi v týchto castiach sa prelínajú, najmä pokial ide o otázku kvalifikácie sporného rozhodnutia. V týchto dvoch castiach sa odvolatelia venovali bodom 29 az 35 a 55 az 58 napadnutého uznesenia a tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení a porusení ich práv. a) Napadnuté uznesenie 100. V bodoch 29 az 35 napadnutého uznesenia Vseobecný súd zamietol tvrdenie odvolatelov, podla ktorého úcast jedného z nich na správnom konaní, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia Sernam 3, je pre ne základom pre záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu. Vseobecný súd najprv uviedol, ze toto tvrdenie, zdá sa, chce preukázat skôr aktívnu legitimáciu ako záujem na konaní. Dalej dospel k záveru, ze podla judikatúry odvolatelia na úcely preukázania ich aktívnej legitimácie mali dokázat, ze sporné rozhodnutie mohlo podstatne ovplyvnit ich postavenie na trhu, co vsak nebolo mozné, kedze spolocnosti Mory uz nevykonávajú odvtedy, ako na ne bola vyhlásená likvidácia, ziadnu cinnost. Nakoniec Vseobecný súd odkázal na vseobecný systém postupu kontroly státnej pomoci a konkrétne na clánok 14 nariadenia (ES) c. 659/1999 ( [57]57 ) a kvalifikoval sporné rozhodnutie ako rozhodnutie upravujúce spôsoby vymáhania protiprávnej a nezlucitelnej pomoci, co je otázka, ktorá sa týka výlucne Komisie a dotknutého clenského státu. 101. V bodoch 55 az 58 napadnutého uznesenia Vseobecný súd zamietol tvrdenie, podla ktorého Komisia sporným rozhodnutím implicitne odmietla moznost zacatia konania vo veci formálneho zistovania, cím zbavila odvolatelov procesného práva vstúpit do konania s cielom predlozenia svojich pripomienok. Na jednej strane Vseobecný súd v tejto súvislosti rozhodol, ze ked si odvolatelia zelali, aby Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania, prinálezalo im obrátit sa na nu a nie napadnút rozhodnutie, ktorého predmetom boli spôsoby podmienky vymáhania protiprávnej a nezlucitelnej pomoci a týkalo sa len vztahov medzi Komisiou a dotknutým clenským státom. Na druhej strane sa podla Vseobecného súdu Komisia sporným rozhodnutím nevyjadrila k existencii a zlucitelnosti prípadnej pomoci na základe clánku 108 ZFEÚ, ale len odpovedala na otázku polozenú francúzskymi orgánmi, ci sa nemá povinnost vrátenia pomoci, ktorá bola ulozená skupine Sernam rozhodnutím Sernam 2, rozsírit aj na subjekty, ktoré ju prípadne prevezmú, teda spolocnosti Geodis a BMV. b) Tvrdenia úcastníkov konania - Tvrdenia odvolatelov 102. V prvej casti prvého odvolacieho dôvodu, ktorý sa týka bodov 29 az 35 napadnutého uznesenia, odvolatelia po prvé tvrdia, ze Vseobecný súd si protirecí, ked vychádzal z judikatúry podla ktorej zalobca musí vzdy preukázat, ze rozhodnutie o zlucitelnosti státnej pomoci môze ovplyvnit jeho postavenie na trhu na úcely konstatovania existencie záujmu na konaní, a následne dospel k záveru, ze Komisia sa nevyjadrila sporným rozhodnutím k existencii a zlucitelnosti prípadnej pomoci s clánkom 108 ZFEÚ. 103. V druhom rade prístup Vseobecného súdu, ktorý vyvodil z clánku 14 nariadenia c. 659/1999, ze otázka spôsobov vymáhania nezlucitelnej pomoci sa týka výlucne Komisie a clenského státu dotknutého vymáhaním, viedol k tomu, ze bolo zo zásady vylúcené, aby urcitý subjekt, iný ako tento clenský stát, mal záujem na konaní proti rozhodnutiu týkajúcemu sa spôsobov vymáhania pomoci. Takýto prístup je vsak v rozpore s ustanoveniami clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ, podla ktorých môze zalobu proti rozhodnutiu podat ktorákolvek osoba, ktorá je priamo a osobne dotknutá týmto rozhodnutím. 104. V tretom rade Vseobecný súd ponechal nejasnosti v súvislosti s kvalifikáciou sporného rozhodnutia, aby sa tak nedala jasne zistit rozdielnost prístupu oproti prístupu v rozsudku Ryanair/Komisia ( [58]58 ), ktorý sa týkal situácie, ktorá bola identická so situáciou riesenou v spornom rozhodnutí. 105. Odvolatelia v stvrtej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu, ktorý sa týka bodov 55 az 58 napadnutého uznesenia, najprv zdôraznili, ze na rozdiel od toho, co uviedol Vseobecný súd, zo spisu vyplýva, ze sa obrátili riadne na Komisiu, aby ju upozornili na riziko, ze prevzatie aktív skupiny Sernam spolocnostou Geodis predstavuje nový prevod protiprávnej pomoci, a teda riziko obchádzania rozhodnutia Sernam 3. Komisia prijatím sporného rozhodnutia odmietla zacat konanie vo veci podrobného preskúmania zneuzívajúceho uplatnenia rozhodnutia Sernam 3 a zasiahla tak do procesných práv odvolatelov, ked ich zbavila ich práva predlozit pripomienky k podmienkam prevodu aktív, na ktoré bola poskytnutá protiprávna státna pomoc, na spolocnost Geodis. Podla odvolatelov zodpovedá táto situácia v plnom rozsahu situácii analyzovanej vo veci Ryanair/Komisia. ( [59]59 ) Ako v tejto veci boli totiz odvolatelia zbavení sporným rozhodnutím moznosti dosiahnut podrobné preskúmanie, aj keby sa v tejto veci takéto preskúmanie týkalo nie novej pomoci, ale zneuzívajúceho uplatnenia rozhodnutia Sernam 3. 106. Dalej odvolatelia spochybnujú to, ze Komisia kvalifikovala sporné rozhodnutie ako rozhodnutie sui generis a vytýkajú Vseobecnému súdu, ze sa nevyjadril k ich osobnej dotknutosti, aby sa tak vyhol otázke tejto kvalifikácie. Spochybnujú takisto kvalifikáciu sporného rozhodnutia - v bode 33 napadnutého uznesenia - za rozhodnutie, ktorého predmetom sú spôsoby vymáhania státnej pomoci. Otázka vzniknutá v spornom rozhodnutí nie je tá, ci bola spolocnosti Geodis poskytnutá nová pomoc, ale ci podmienky, za ktorých sa malo vykonat prevzatie aktív Sernam spolocnostou Geodis, predstavujú správne uplatnenie rozhodnutia Sernam 3 (neexistencia hospodárskej kontinuity znamenajúca nepokracovanie v cerpaní prospechu zo státnej pomoci) alebo naopak zneuzívajúce uplatnenie tohto rozhodnutia (teda obchádzanie zo strany francúzskych orgánov). Je mozné skombinovat clánky 14 a 16 nariadenia c. 659/1999 a kvalifikovat spôsob vymáhania nezlucitelnej pomoci ako obchádzanie povinnosti vymáhania, a teda ako zneuzívajúce uplatnenie v zmysle clánku 16 uvedeného nariadenia. 107. Nakoniec podla odvolatelov dôvody uznané Vseobecným súdom, ked im povolil, hoci sú v likvidácii, vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov Komisie v rámci zaloby, ktorú podala SNCF proti rozhodnutiu Sernam 3, ( [60]60 ) potvrdzujú ich záujem na konaní v rámci tohto konania týkajúceho sa rozhodnutia, ktoré predstavuje rozvinutie rozhodnutia Sernam 3. - Tvrdenia Komisie 108. Pokial ide o prvý a stvrtý dôvod, Komisia najprv tvrdí, ze tvrdenia odvolatelov sa týkajú ich aktívnej legitimácie a nie záujmu na konaní. Tieto tvrdenia teda nemôzu preukázat, ze majú záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu. To platí o to viac, pokial ide o prvú cast, kedze postavenie dotknutej osoby v prípade prvých rozhodnutí neznamená nevyhnutne, ze táto osoba má postavenie dotknutej osoby v prípade neskorsieho rozhodnutia, pricom sa okrem toho môze situácia hospodárskeho subjektu v priebehu casu menit. Pokial ide o stvrtú cast, abstrahuje od skutocnosti, ze spolocnosti Mory vstúpili do likvidácie pred podaním zaloby o neplatnost. Tieto spolocnosti uz teda nie sú konkurentmi skupiny Sernam a kedze nie sú ani konkurentmi spolocnosti Geodis, je podla Komisie tazko pochopitelné, aký úzitok môze priniest odvolatelom prípadný rozsudok zrusujúci sporné rozhodnutie. 109. Dalej postavenie dotknutej osoby by bolo relevantné, len keby sa odvolatelia domáhali zrusenia rozhodnutia prijatého na konci fázy predbezného preskúmania, ktorým by sa Komisia rozhodla nevzniest námietky proti oznámenému opatreniu. Sporné rozhodnutie vsak nepredstavuje takéto rozhodnutie. Komisia totiz prijala konecné rozhodnutie, rozhodnutie Sernam 3, a vyjadrila sa v nom k existencii pomoci poskytnutej skupine Sernam, jej nezlucitelnosti a jej vymáhaniu. Sporné rozhodnutie v skutocnosti patrí do rámca lojálnej spolupráce medzi clenským státom a Komisiou, pokial ide o spôsoby vymáhania. Vo vseobecnosti sa otázky analogické s otázkou polozenou francúzskymi orgánmi riesia jednoduchou korespondenciou medzi sluzbami Komisie a vnútrostátnymi orgánmi. 110. Nakoniec keby platilo, ze sporné rozhodnutie nie je jednoduchým vyjadrením postupu lojálnej spolupráce, muselo by sa povazovat len za konecné rozhodnutie. V predmetnom prípade je vsak sporné rozhodnutie nevyhnutne naviazané na rozhodnutie Sernam 3, ktoré je konecným rozhodnutím a sporné rozhodnutie k nemu prinálezí a je jeho priamym doplnením. Odvolatelia mali preto preukázat, ze ich postavenie z hladiska hospodárskej sútaze bolo závazne ovplyvnené sporným rozhodnutím a nielen ze ich procesné práva boli porusené. 111. V tejto súvislosti sa táto vec odlisuje od veci Ryanair/Komisia. ( [61]61 ) Na rozdiel od tejto veci v predmetnom prípade Komisia nebola vyzvaná, aby sa vyjadrila k tomu, ci má plánovaný prevod povahu pomoci, teda prevod aktív patriacich súkromnej osobe, ktorej akcionárom uz nie je stát, a Komisia sa nevyjadrila ku skutocnosti, ze nadobúdatel sa správal alebo nesprával ako súkromný podnikatel v trhovom hospodárstve. Dalej, sporné rozhodnutie nemozno povazovat ani za rozhodnutie prijaté na základe clánku 16 nariadenia c. 659/1999. c) Posúdenie 112. Tak napadnuté uznesenie, ako aj argumentácia odvolatelov týkajúca sa dvoch predmetných castí, si pletú tvrdenia týkajúce sa aktívnej legitimácie a otázky preukázania existencie záujmu na konaní. Uz som uviedol, ze ide o odlisné podmienky prípustnosti. ( [62]62 ) 113. Za týchto okolností treba pripomenút, ze Vseobecný súd vyhlásil za neprípustnú zalobu z dôvodu nedostatku záujmu odvolatelov na konaní ( [63]63 ) a ze prvý dôvod tejto zaloby je zalozený na nesprávnych právnych posúdeniach, pokial ide o konstatovanie nedostatku záujmu na konaní. Treba teda posúdit výhrady uvádzané v dvoch castiach, ktorú tu sú analyzované, v perspektíve záujmu na konaní. i) O prvej casti 114. V prvej casti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelia spochybnujú záver Vseobecného súdu, podla ktorého postavenie dotknutej osoby, ktoré mala jedna spomedzi nich v priebehu správneho konania vedúceho k vydaniu rozhodnutia Sernam 3, neodôvodnuje ich záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu. 115. Nezávisle od odôvodnenia Vseobecného súdu uvedeného v bodoch 31 az 33 napadnutého uznesenia na potvrdenie tohto záveru, teda odôvodnenia, ktoré sa jednak týkalo aktívnej legitimácie a jednak obsahovalo podla mna mylné konstatovania, ku ktorým sa neskôr vrátim, sa domnievam, ze záver, ku ktorému dospel Vseobecný súd, nie je ako taký nesprávny. 116. Hoci totiz v oblasti státnej pomoci postavenie dotknutej osoby v konaní, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia, môze byt relevantnou okolnostou na preukázanie aktívnej legitimácie, ( [64]64 ) toto postavenie nezahrna nevyhnutne ako také záujem na zrusení rozhodnutia prijatého na konci uvedeného konania, a to menej záujem na zrusení rozhodnutia, ktoré, hoci je spojené s prvým uvedeným rozhodnutím, predstavuje odlisné rozhodnutie. Ako som uviedol v bode 28 vyssie, na úcely preukázania záujmu na konaní treba preukázat, ze zrusenie napadnutého aktu môze poskytnút samo osebe prospech zalobcovi. Samotná okolnost, ze urcitý subjekt mal postavenie dotknutej osoby v správnom konaní, neimplikuje ako taká, ze zrusenie zabezpecí takúto výhodu. 117. V tejto perspektíve tvrdenie odvolatelov uvedené v bode 102 vyssie, zalozené na údajnej rozporuplnosti v odôvodnení Vseobecného súdu, je podla mna neúcinné, kedze judikatúra uvedená Vseobecným súdom v bode 31 napadnutého uznesenia sa týka aktívnej legitimácie a nie záujmu na konaní. Teda, aj keby platilo, ze existuje rozpor v odôvodnení Vseobecného súdu, nemalo by to ziadny dosah na správny záver, ku ktorému Vseobecný súd dospel. Takisto tvrdenia, ktoré odvolatelia vyvodzujú z rozsudku Ryanair/Komisia ( [65]65 ) sa mi zdajú byt neúcinné v kontexte prvej casti. Úvahy venované v tomto rozsudku prípustnosti návrhu na zrusenie sa týkajú aktívnej legitimácie a nie záujmu na konaní. Tak Vseobecný súd, ako aj Súdny dvor vsak uznali prípustnost zaloby spolocnosti Ryanair a implicitne tak uznali existenciu záujmu spolocnosti Ryanair na konaní, takze prípadná podobnost medzi týmito vecami môze byt relevantná. Vrátim sa k tejto otázke nizsie, v rámci posúdenia stvrtej casti, v ktorej sa budem venovat takisto tvrdeniu uvedenému v bode 103 vyssie, na odpoved na ktoré treba vyriesit otázku kvalifikácie sporného rozhodnutia. ( [66]66 ) 118. Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu sa musí zamietnut. ii) O stvrtej casti 119. V rámci stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelia spochybnujú posúdenie Vseobecného súdu, ktorým Vseobecný súd neuznal ich záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu, ked zamietol ich tvrdenie zalozené na tom, ze Komisia týmto rozhodnutím implicitne odmietla moznost zacatia konania vo veci formálneho zistovania, cím ich zbavila moznosti vyuzit ich procesné právo vstúpit do konania a predlozit svoje pripomienky. Spochybnujú takisto kvalifikáciu sporného rozhodnutia ako rozhodnutia "sui generis" zo strany Komisie, ( [67]67 ) ako aj kvalifikáciu vykonanú Vseobecným súdom, pokial ide o rozhodnutie upravujúce spôsoby vymáhania státnej pomoci, týkajúce sa výlucne Komisie a dotknutého clenského státu. ( [68]68 ) 120. Keby sa malo sporné rozhodnutie naozaj povazovat za rozhodnutie odmietajúce zacatie konania vo veci formálneho zistovania, ako to tvrdia odvolatelia, jeho zrusenie by mohlo poskytnút odvolatelom moznost - pod podmienkou, ze by nato mali právo ako dotknuté osoby, co je odlisná otázka - zúcastnit sa na prípadnom konaní vo veci formálneho zistovania. V takom prípade by zrusenie sporného rozhodnutia mohlo prinajmensom potenciálne priniest úzitok odvolatelom, a to znovunadobudnutie ich procesných práv. V takomto prípade nemozno teda vylúcit, ze by mohli mat záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu. 121. Vzniká teda otázka právnej kvalifikácie sporného rozhodnutia. - Rozhodnutia týkajúce sa hospodárskej kontinuity a judikatúra 122. Rozhodnutie takého typu ako sporné rozhodnutie, týkajúce sa výlucne otázky existencie hospodárskej kontinuity, este nebolo, ak sa nemýlim, v judikatúre analyzované. Existuje vsak viacero prípadov, v ktorých Komisia skúmala túto otázku. ( [69]69 ) 123. Vo veci Seleco, v ktorej bol vydaný rozsudok Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia ( [70]70 ), Komisia konstatovala existenciu hospodárskej kontinuity medzi príjemcom nezlucitelnej státnej pomoci (v predmetnom prípade, Seleco SpA) a nadobúdatelom aktív tejto spolocnosti (Multimedia). K tomuto konstatovaniu doslo v rámci rozhodnutia ( [71]71 ) konstatujúceho existenciu nezlucitelnej státnej pomoci, prijatého po zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ ( [72]72 ). 124. Rovnako vo veci Olympic Airlines ( [73]73 ) Komisia konstatovala existenciu hospodárskej kontinuity medzi príjemcom pomoci vyhlásenej za protiprávnu a nezlucitelnú v skorsom rozhodnutí (z roku 2002) ( [74]74 ) a nadobúdatelom jeho aktív. Tak ako vo veci Seleco, k tomuto konstatovaniu doslo v rámci rozhodnutia prijatého po zacatí konania vo veci formálneho zistovania. ( [75]75 ) V tom istom rozhodnutí vsak Komisia okrem iného konstatovala poskytnutie novej státnej pomoci v prospech nadobúdatela aktív. ( [76]76 ) Práve v rámci posudzovania existencie tejto novej státnej pomoci v prospech nadobúdatela aktív doslo ku konstatovaniu existencie hospodárskej kontinuity. V tom istom kontexte Komisia dospela k záveru, ze bol vytvorený nový, odlisný právny subjekt, ktorý prebral aktíva bývalého príjemcu, by sa tak obisla povinnost vymáhania a nedoslo k vráteniu pomoci vyhlásenej za protiprávnu a nezlucitelnú v rozhodnutí z roku 2002. ( [77]77 ) 125. Treba este uviest, ze v tejto veci otázka mozného obchádzania povinnosti vymáhania pomoci prostredníctvom vytvárania právnych struktúr bola riesená v rozhodnutí o zacatí konania ( [78]78 ) v rámci analýzy iných opatrení, ktoré by mohli predstavovat státnu pomoc. V tomto rozhodnutí Komisia dospela k záveru, ze má závazné pochybnosti vzhladom na moznost, ci zalozenie spolocnosti, ktorá prevzala aktíva, nepredstavovalo samo osebe státnu pomoc. ( [79]79 ) 126. Dalej otázka existencie hospodárskej kontinuity vznikla v prípade spolocnosti Alitalia, co viedlo k vydaniu rozsudkov Vseobecného súdu a Súdneho dvora vo veci Ryanair/Komisia ( [80]80 ), na ktoré sa viackrát odvolatelia odvolávajú. 127. V tejto veci v prvom rozhodnutí ( [81]81 ), prijatom na konci konania vo veci formálneho zistovania, Komisia konstatovala nezlucitelnú pomoc poskytnutú v prospech spolocnosti Alitalia a vyzadovala, aby bola od nej vymáhaná. Dalej v druhom rozhodnutí ( [82]82 ), prijatom v ten istý den ako prvé rozhodnutie, Komisia po oznámení zo strany talianskych orgánov preskúmala opatrenie týkajúce sa predaja aktív spolocnosti Alitalia. V tomto kontexte konstatovala jednak, ze pouzitý postup prevodu týchto aktív nepredstavuje poskytnutie pomoci v prospech nadobúdatelov ( [83]83 ) a jednak, ze prevod uvedených aktív podla tohto postupu neimplikoval hospodársku kontinuitu medzi spolocnostou Alitalia a nadobúdatelmi týchto aktív. ( [84]84 ) Komisia z toho vyvodila, ze oznámené opatrenie, zmenené a doplnené záväzkami, ktoré prijali talianske orgány, nepredstavuje státnu pomoc, ak budú tieto záväzky v plnej miere dodrzané. 128. Vseobecný súd, ktorý riesil otázku prípustnosti zaloby podanej spolocnostou Ryanair, konkurentom spolocnosti Alitalia, proti tak prvému, ako aj druhému rozhodnutiu, dospel k záveru, ze druhé napadnuté rozhodnutie bolo rozhodnutím prijatým na konci fázy predbezného preskúmania na základe clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, ktorým Komisia vyhlásila, ze oznámené opatrenie nepredstavovalo pomoc a ze týmto rozhodnutím Komisia odmietla implicitne zacat konanie vo veci formálneho zistovania. ( [85]85 ) Toto posúdenie bolo (implicitne) potvrdené v odvolacom konaní na Súdnom dvore. ( [86]86 ) 129. Vec Larko ( [87]87 ) sa týkala privatizácie spolocnosti Larko ovládanej Helénskou republikou ako státom. Po oznámení zo strany gréckych orgánov Komisia konstatovala, ze spôsob tejto privatizácie, tak ako bol definovaný gréckymi orgánmi, a najmä struktúra predaja niektorých aktív tejto spolocnosti, nepredstavoval státnu pomoc. V tom istom rozhodnutí Komisia takisto konstatovala, ze predaj aktív vykonaný týmto spôsobom nezakladá hospodársku kontinuitu s budúcim nadobúdatelom týchto aktív, takze v prípade prijatia záporného rozhodnutia v konaní zacatom Komisiou, týkajúceho sa niektorých opatrení prijatých v prospech spolocnosti Larko, by sa prípadná povinnost vrátenia nevztahovala na nadobúdatela. V tomto rozhodnutí Komisia výslovne kvalifikovala cast týkajúcu sa hospodárskej kontinuity za rozhodnutie "sui generis", presne tak ako to urobila v spornom rozhodnutí. ( [88]88 ) 130. V rozhodnutí Airport Handling ( [89]89 ) Komisia zase preskúmala otázku existencie hospodárskej kontinuity v rámci rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania na základe clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. ( [90]90 ) Toto rozhodnutie nasledovalo po rozhodnutí, ktorým bolo konstatované poskytnutie nezlucitelnej pomoci spolocnosti Sea Handling. ( [91]91 ) Talianske orgány poziadali Komisiu o potvrdenie toho, ze postup pouzitý na predaj aktív spolocnosti Sea Handling a zalozenie novej spolocnosti (Airport Handling), ktorá nadobudla tieto aktíva, neznamená, ze by islo o hospodársku kontinuitu, ktorej dôsledkom by bol prechod povinnosti vymáhat nezlucitelnú pomoc od spolocnosti Airport Handling. Dalej talianske orgány poziadali Komisiu o potvrdenie toho, ze poskytnutie kapitálu spolocnosti Airport Handling (investíciou 25 miliónov eur) nepredstavovalo státnu pomoc. Komisia, ktorá mala pochybnosti, ci predmetné opatrenia predstavovali státnu pomoc, zacala konanie vo veci formálneho zistovania. 131. Tento prehlad rozhodnutí týkajúcich sa hospodárskej kontinuity medzi príjemcom státnej pomoci a nadobúdatelom jeho aktív umoznuje vyvodit urcité závery. 132. Na jednej strane konstatovanie existencie alebo neexistencie hospodárskej kontinuity môze nastat v rôznych kontextoch. Teda, tak ako vo veci Seleco, môze k nemu dôjst v rámci ustanovení týkajúcich sa vymáhania státnej pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú v konecnom rozhodnutí prijatom na konci konania vo veci formálneho zistovania. Môze vsak, tak ako v prípade Olympic Airlines, k nemu dôjst v rámci analýzy existencie státnej pomoci, ked transakcia do rámca ktorej sa zaraduje predaj aktív, môze predstavovat sama osebe státnu pomoc. ( [92]92 ) Nakoniec, tak ako vo veci Ryanair/Komisia, môze súvisiet s analýzou existencie novej pomoci, ale zároven byt vo vztahu k nej samostatným posúdením. ( [93]93 ) Z toho vyplýva, ze posúdenie právnej povahy rozhodnutia o konstatovaní existencie alebo neexistencie hospodárskej kontinuity sa dá vykonat len v závislosti od jednotlivých prípadov, zohladnujúc rámec, v ktorom sa vykonala táto analýza. 133. Na druhej strane konstatovanie existencie alebo neexistencie hospodárskej kontinuity medzi príjemcom státnej pomoci a nadobúdatelom jeho aktív vzdy kazdopádne predpokladá moznost, ze dôjde k vydaniu rozhodnutia konstatujúceho nezlucitelnost uvedenej pomoci, ktorá sa musí vymáhat od príjemcu. ( [94]94 ) Cielom konstatovania existencie alebo neexistencie hospodárskej kontinuity je overit, ci si prevzaté aktíva zachovali výhody vyplývajúce z pomoci, ktorá bola vyhlásená za protiprávnu a bola poskytnutá postupcovi, ktorý ju vyuzil. Takéto konstatovanie teda nevyhnutne súvisí s vyhlásením o nezlucitelnosti opatrenia predstavujúceho státnu pomoc a je s ním striktne spojené. - O kvalifikácii sporného rozhodnutia 134. V predmetnom prípade bolo sporné rozhodnutie prijaté Komisiou na základe podnetu francúzskych orgánov, ktoré poziadali túto institúciu, aby potvrdila, ze za urcitých podmienok sa povinnost vrátenia státnej pomoci ulozená skupine Sernam rozhodnutím Sernam 3 nevztahuje na spolocnosti skupiny Geodis a skupiny BMV v prípade, ze prevezmú svoje podiely na aktívach skupiny Sernam. 135. V uvedenom rozhodnutí Komisia, potom ako opísala kontext, v ktorom konala, najprv podrobne opísala dve ponuky, ako aj záväzky prijaté Francúzskou republikou. ( [95]95 ) Dalej, potom ako kvalifikovala uvedené rozhodnutie za rozhodnutie "sui generis" zalozené na povinnosti lojálnej spolupráce medzi Komisiou a clenskými státmi, spresnila, ze toto rozhodnutie sa týka výlucne otázky hospodárskej kontinuity a ze sa netýka posúdenia nadobudnutia vzhladom na clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, ani nie je predpojaté vo vztahu k nemu. ( [96]96 ) Komisia nakoniec pristúpila k posúdeniu, ktorého cielom bolo urcit, ci prevod predmetných aktív umoznuje konstatovat hospodársku kontinuitu medzi skupinou Sernam a potenciálnymi nadobúdatelmi. ( [97]97 ) Na tieto úcely skúmala predmet predaja, kúpnu cenu, nezávislost nových majitelov a akcionárov, okamih, kedy doslo k prevodu, ako aj hospodársku logiku transakcie a dospela k záveru o neexistencii hospodárskej kontinuity, a teda neexistencii povinnosti vymáhania státnej pomoci od nadobúdatelov aktív. ( [98]98 ) 136. Je teda potrebné konstatovat, ze sporné rozhodnutie sa týka výlucne otázky existencie alebo neexistencie hospodárskej kontinuity medzi skupinou Sernam na jednej strane a spolocnostami Geodis a BMV na druhej strane. Ide teda o osobitné rozhodnutie, ktoré nie je mozné priamo priradit k ziadnemu z typov rozhodnutí analyzovaných v bodoch 123 az 130 vyssie. V tejto súvislosti úcastníci konania uvádzajú rôzne teórie týkajúce sa právnej povahy tohto rozhodnutia. 137. V prvom rade nie som presvedcený prístupom prijatým Komisiou, a prebratým Vseobecným súdom, podla ktorého sa napadnuté rozhodnutie týkalo výlucne spôsobov vymáhania pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú a patrilo teda výlucne do rámca lojálnej spolupráce medzi dotknutým clenským státom a Komisiou. 138. Totizto, ked bola Komisii polozená na pojednávaní otázka týkajúca sa tohto aspektu, sama Komisia uznala, ze rozhodnutie týkajúce sa hospodárskej kontinuity sa netýkalo výlucne spôsobov vymáhania nezlucitelnej pomoci, ale takisto prechodu výhody vyplývajúcej z poskytnutia tejto pomoci. Takéto rozhodnutie sa týka teda príjemcu individuálnej pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú, teda podniku, ktorý má prospech z tejto pomoci (alebo nemá, podla toho, ci ide o prípad hospodárskej kontinuity alebo nie). Z toho vyplýva, ze ide o rozhodnutie týkajúce sa individuálnej pomoci ako takej, v jej "subjektívnom rozmere", a nielen spôsobu jej vymáhania. Inak povedané cielom takéhoto rozhodnutia je overit, po preskúmaní viacerých prvkov, ci sa nadobúdatel aktív musí alebo nemusí povazovat za príjemcu pomoci, ktorá uz bola vyhlásená za nezlucitelnú. 139. Este menej presvedcivé je podla mna následne stanovisko, ktoré sa dá vyvodit zo znenia bodov 33 a 56 napadnutého uznesenia a ktoré navrhla samotná Komisia na pojednávaní, podla ktorého, kedze sa toto rozhodnutie týka výlucne otázky vymáhania státnej pomoci - co je otázka týkajúca sa výlucne Komisie a dotknutého clenského státu -, tretie osoby, akými sú konkurenti, ho nemôzu napadnút. V tejto súvislosti zdielam stanovisko odvolatelov, podla ktorého je takýto prístup zjavne v rozpore s clánkom 263 stvrtým odsekom ZFEÚ. Kedze takéto rozhodnutie predstavuje napadnutelný akt ( [99]99 ) a tretie osoby majú záujem na konaní a aktívnu legitimáciu, musia mat moznost napadnút takéto rozhodnutie na súde Únie. 140. V druhom rade tvrdenie uvádzané odvolatelmi a vychádzajúce z clánku 16 nariadenia c. 659/1999 sa mi nezdá byt relevantné. Toto ustanovenie sa totiz týka zneuzívajúceho uplatnenia státnej pomoci, teda, ako vyplýva z clánku 1 písm. g) nariadenia c. 659/1999, situácie, v ktorej pomoc vyuzil príjemca v rozpore s rozhodnutím o nevznesení námietok, ci uz kladným alebo podmienecným rozhodnutím. ( [100]100 ) Treba vsak konstatovat, ze rozhodnutie Sernam 3 nepatrí do ziadnej z týchto troch kategórií rozhodnutí, ale je samo osebe rozhodnutím týkajúcim sa zneuzívajúceho uplatnenia státnej pomoci, teda rozhodnutím, ktoré vyhlasuje sa protiprávnu a nezlucitelnú státnu pomoc poskytnutú skupine Sernam. Odvolatelia sa teda nemôzu odvolávat na uvedené ustanovenie na úcely tvrdenia, ze doslo k zneuzívajúcemu uplatneniu státnej pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú. 141. V tretom rade treba analyzovat teóriu uvádzanú odvolatelmi, podla ktorej sporné rozhodnutie predstavuje rozhodnutie, ktoré mozno povazovat za implicitné rozhodnutie nezacat fázu podrobného preskúmania. 142. V tejto súvislosti musím uznat, ze niektoré tvrdenia by mohli nasvedcovat v prospech takéhoto prístupu. Mozno sa tak domnievat, ze zmena príjemcu individuálnej pomoci predstavuje takú podstatnú zmenu, ze predstavuje novú pomoc, ( [101]101 ) ktorá musí byt predmetom nového preskúmania zlucitelnosti. V tomto prípade by procesná analógia mohla byt prípadne zalozená na skutocnosti, ze sporné rozhodnutie bolo prijaté ako rozhodnutie o nevznesení námietok po oznámení zo strany francúzskych orgánov. 143. Ako som vsak uviedol v bode 133 vyssie, také rozhodnutie o hospodárskej kontinuite, akým je sporné rozhodnutie, predpokladá existenciu, prinajmensom potenciálnu, ( [102]102 ) záporného rozhodnutia podla clánku 7 ods. 5 nariadenia c. 659/1999 alebo, ako v predmetnom prípade, rozhodnutia konstatujúceho zneuzívajúce uplatnenie pomoci, z ktorého vyplýva povinnost vymáhania nezlucitelnej pomoci. Toto rozhodnutie sa týka totiz prípadného prevodu pomoci, ktorá uz bola vyhlásená za nezlucitelnú, na nového príjemcu, a to po predaji predmetných aktív. Kedze pomoc sa uz má vymáhat, vzhladom nato, ze uz bola vyhlásená za nezlucitelnú, vylucuje to podla mna, aby bola vykonaná nová analýza týkajúca sa zlucitelnosti tej istej pomoci, ktorá by mohla viest k rozhodnutiu o jej zlucitelnosti. Inak povedané rozhodnutie o hospodárskej kontinuite nemôze v ziadnom prípade spochybnit rozhodnutie vyhlasujúce nezlucitelnost predmetnej pomoci a nariadujúce jej vymáhanie. 144. Inou otázkou je to, ci transakciou nadobudnutia aktív dochádza k tomu, ze nadobúdatelia majú prospech z novej státnej pomoci. Táto otázka, ktorá bola predmetom posúdenia v prvej casti druhého rozhodnutia vo veci Ryanair/Komisia, ( [103]103 ) je vsak výslovne vylúcená v spornom rozhodnutí, v ktorom Komisia v bode 54 výslovne uviedla, ze toto rozhodnutie nemá dosah na posúdenie týchto investícií vzhladom na clánok 107 ZFEÚ. V tom práve spocíva podstatný rozdiel medzi napadnutým rozhodnutím vo veci Ryanair/Komisia, ktoré povazoval Vseobecný súd za rozhodnutie o nevznesení námietok, a sporným rozhodnutím. Druhé rozhodnutie prijaté vo veci vo veci Ryanair/Komisia totiz zahrnalo posúdenie opatrenia, ktoré bolo oznámené talianskymi orgánmi s cielom urcit, ci toto opatrenie predstavuje novú státnu pomoc. ( [104]104 ) 145. Sporné rozhodnutie sa odlisuje okrem toho od rozhodnutí prijatých vo veci Olympic Airlines, kedze v spornom rozhodnutí je posúdenie hospodárskej kontinuity úplne nezávislé a neprelína sa ziadnym spôsobom, tak ako v uvedených rozhodnutiach, s analýzou existencie novej pomoci poskytnutej nadobúdatelom aktív skupiny Sernam. 146. Za týchto okolností, kedze v spornom rozhodnutí chýba posúdenie existencie novej pomoci poskytnutej nadobúdatelom aktív, ma to láka priklonit sa k rieseniu, podla ktorého je toto rozhodnutie blízke viac takej situácii, o akú islo v rozhodnutí prijatom v prípade Seleco. V tejto veci bola otázka hospodárskej kontinuity riesená v rámci konecného rozhodnutia konstatujúceho nezlucitelnost státnej pomoci ako otázka týkajúca sa následného príjemcu pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú, od ktorého by sa mala táto státna pomoc vymáhat. V tejto súvislosti treba uviest, ze samotná Komisia tvrdila vo svojich písomných podaniach, ze keby bola vedela o moznosti a spôsobe prevzatia aktív posudzovaných v spornom rozhodnutí, mohla rozhodnút o tejto otázke v rozhodnutí Sernam 3. 147. Vzhladom na toto posúdenie sa domnievam, ze sporné rozhodnutie predstavuje rozhodnutie týkajúce sa mozného prevodu státnej pomoci, uz vyhlásenej Komisiou za nezlucitelnú v rozhodnutí Sernam 3, na nového príjemcu, od ktorého by sa mala prípadne táto pomoc vymáhat. Predstavuje teda rozhodnutie, ktoré je prepojené s rozhodnutím Sernam 3 a je jeho dodatkom, ktorého cielom je doplnit jeho obsah ( [105]105 ) vzhladom na nové skutocnosti, ktoré nastali po prijatí rozhodnutia Sernam 3. ( [106]106 ) 148. Z toho vyplýva, ze výhrada odvolatelov zalozená na nesprávnom právnom posúdení Vseobecného súdu, pokial ide o to, ze zamietol priznat záujem na konaní, ked nekvalifikoval sporné rozhodnutie za rozhodnutie odmietajúce zacatie konania vo veci podrobného preskúmania, sa musí zamietnut. 149. Na základe uvedených úvah treba podla môjho názoru zamietnut prvú a stvrtú cast prvého odvolacieho dôvodu. 3. O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu: záujem spolocnosti Superga Invest na konaní 150. V tretej casti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelia vytýkajú Vseobecnému súdu, ze v bodoch 52 a 53 napadnutého uznesenia poprel záujem spolocnosti Superga Invest na konaní, ked neuznal, ze tento záujem na konaní vyplýva zo záujmu spolocností Mory, ktorých je hlavným akcionárom, na konaní. Jednak spolocnost Superga Invest musela znásat rovnako ako spolocnosti Mory dôsledky, ktoré vznikli zo skody spôsobenej desiatimi rokmi vyplácania nezlucitelnej státnej pomoci skupine Sernam, a mala teda ako spolocnosti Mory záujem na konaní, aby jej bola priznaná náhrada skody. Jednak táto spolocnost mala takisto záujem na konaní v prípade vsetkých zalôb o urcenie toho, ze spolocnost Geodis sa stala nadobúdatelom a skutocným príjemcom nezlucitelnej pomoci, ktorá bola predmetom rozhodnutia Sernam 3 a toho, ze spolocnost Geodis má solidárne zodpovedat spolu so svojimi predchodcami, ktorí boli príjemcami pomoci, a spolocnostou SNCF, za skodu spôsobenú touto pomocou. 151. Komisia tvrdí, ze táto cast je neúcinná, kedze spolocnosti Mory nemajú samotné záujem na konaní o neplatnost sporného rozhodnutia. 152. V tejto súvislosti treba uviest, ze je nesporné, ze spolocnost Superga Invest je hlavným akcionárom spolocností Mory a ze podala spolu s nimi zalobu o náhradu skody na tribunal de commerce de Paris, ktorou sa domáhala toho, aby im skupina Sernam a spolocnost Geodis nahradili skodu, ktorú im tieto spolocnosti spôsobili v dôsledku konkurencných výhod, ktoré mali na základe poskytnutia nezlucitelnej pomoci. 153. V bode 92 vyssie som dospel k záveru, ze zrusenie sporného rozhodnutia by mohlo mat úcinky v rámci konania o tejto zalobe na vnútrostátnom súde a ze teda existencia tejto zaloby môze odôvodnit záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu. Tento záver je uplatnitelný takisto na spolocnost Superga Invest, ktorá teda má záujem na konaní proti uvedenému rozhodnutiu. 154. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa tým, ze dospel k záveru, ze spolocnost Superga Invest nemá záujem na konaní, dopustil nesprávneho právneho posúdenia a tretej casti prvého odvolacieho dôvodu sa musí takisto vyhoviet. 4. Návrh týkajúci sa prvého odvolacieho dôvodu 155. Kedze druhej a tretej casti prvého odvolacieho dôvodu treba vyhoviet, vyplýva z toho, ze napadnuté uznesenie musí byt zrusené v casti, v ktorej vyhlásilo, ze odvolatelia nemajú záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu. C - O druhom odvolacom dôvode, zalozenom na porusení clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ 156. V druhom odvolacom dôvode odvolatelia tvrdia, ze Vseobecný súd tým, ze odmietol konstatovat, ze boli priamo a osobne dotknutí sporným rozhodnutím, porusil clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ. Napadnuté uznesenie sa venovalo totiz, z hladiska záujmu na konaní, otázkam, ktoré patria do oblasti osobnej dotknutosti. Vzhladom na rozsudok Ryanair/Komisia ( [107]107 ) neexistujú ziadne pochybnosti, ze odvolatelia sú osobne dotknutí sporným rozhodnutím. Bolo by zjavným protirecením uznat osobnú dotknutost odvolatelov a spochybnit ich záujem na konaní, kedze osobná dotknutost postacuje sama osebe na odôvodnenie záujmu na konaní. 157. Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd neskúmal otázku aktívnej legitimácie, pretoze toto skúmanie nebolo potrebné na konstatovanie neprípustnosti zaloby, kedze neexistoval záujem na konaní. Dalej, ked Vseobecný súd napriek vsetkému odpovedal podrobným spôsobom na tvrdenia, ktoré sa týkali skôr aktívnej legitimácie ako záujmu odvolatelov na konaní, urobil tak opatrne, dalo by sa povedat, ze subsidiárne, potom ako uviedol, ze odvolatelia si tieto dva pojmy zamienajú. 158. Druhý odvolací dôvod vychádza z domnienky, podla ktorej, ked má zalobca aktívnu legitimáciu, aby sa domáhal zrusenia aktu Únie, má automaticky záujem na konaní. V bodoch 23 az 30 vyssie som vsak uz uviedol, ze aktívna legitimácia a záujem na konaní sú dve rôzne podmienky prípustnosti. Domnienka, na ktorej sa zakladá druhý odvolací dôvod, je teda nesprávna. 159. Hoci je pravda, ako som uz uviedol vyssie, ze Vseobecný súd v niektorých bodoch napadnutého uznesenia pozamienal, s cielom odpovedat na tvrdenia odvolatelov, tvrdenia týkajúce sa záujmu na konaní a aktívnu legitimáciu, je zjavné, ze v uvedenom uznesení Vseobecný súd neriesil priamo otázku aktívnej legitimácie odvolatelov. To ani nebolo potrebné z hladiska, ako vec vnímal Vseobecný súd, kedze Vseobecný súd dospel k záveru, ze zaloba bola v kazdom prípade neprípustná z dôvodu neexistencie záujmu na konaní. ( [108]108 ) 160. Kedze je vsak záver Vseobecného súdu zalozený na neexistencii záujmu odvolatelov na konaní podla mna nesprávny - ako som uz uviedol v rámci posúdenia druhej a tretej casti prvého odvolacieho dôvodu -, vyplýva z toho, ze Vseobecný súd mal posúdit aktívnu legitimáciu odvolatelov. V dôsledku toho sa tým, ze tak neurobil, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Za týchto okolností treba druhému odvolaciemu dôvodu takisto vyhoviet. D - Návrh týkajúci sa odvolania 161. Vzhladom na vyssie vykonané posúdenie navrhujem Súdnemu dvoru, aby vyhovel odvolaniu a zrusil napadnuté uznesenie. V - O prípustnosti zaloby v konaní na prvom stupni 162. Z clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze ak je odvolanie dôvodné, môze Súdny dvor vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecného súdu. 163. V predmetnom prípade sa domnievam, ze hoci Súdny dvor nie je schopný v tomto stádiu konania vecne rozhodnút o zalobe podanej na Vseobecný súd, má k dispozícii nevyhnutné dôkazy, aby s konecnou platnostou rozhodol o prípustnosti uvedenej zaloby proti spornému rozhodnutiu. 164. Ak si totiz Súdny dvor osvojí môj návrh, záujem odvolatelov na konaní sa musí povazovat za preukázaný. 165. Dalej po diskusii medzi úcastníkmi konania na Vseobecnom súde, ako aj na Súdnom dvore v rámci odvolania - kedze jeden z dôvodov uplatnovaných na Súdnom dvore sa týkal aktívnej legitimácie - sa domnievam, ze Súdny dvor má vsetky nevyhnutné dôkazy, aby s konecnou platnostou rozhodol o otázke aktívnej legitimácie odvolatelov. ( [109]109 ) 166. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ upravuje dva prípady, ked sa fyzickej alebo právnickej osobe priznáva aktívna legitimácia na podanie zaloby proti aktu Únie, ktorý jej nie je urcený. Takáto zaloba môze byt podaná pod podmienkou, ze takýto akt sa tejto osoby priamo a osobne týka. Dalej takáto osoba môze podat zalobu proti právnemu aktu, ktorý sa jej priamo týka a nevyzaduje vykonávacie opatrenia. ( [110]110 ) Napadnuté rozhodnutie bolo urcené Francúzskej republike a treba teda preskúmat, ci odvolatelia patria do jedného z týchto dvoch prípadov. 167. V prvom rade treba hned vylúcit, ze by mohli mat aktívnu legitimáciu zalozenú na druhom uvedenom prípade, lebo sporné rozhodnutie nepredstavuje právny akt podla clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ, kedze nie je vseobecne záväzným právnym aktom. ( [111]111 ) 168. Preto treba preskúmat, ci sú odvolatelia priamo a osobne dotknutí sporným rozhodnutím. 169. V tejto súvislosti, kedze, ako som uz uviedol v bode 147 vyssie, sporné rozhodnutie bolo pridané k rozhodnutiu Sernam 3 ako rozhodnutie, ktoré je s ním prepojené a je jeho dodatkom, ktorého cielom je doplnit jeho obsah vzhladom na nové skutocnosti, ktoré nastali po prijatí rozhodnutia Sernam 3, treba sa domnievat, ze má rovnakú právnu povahu a teda takisto tie isté podmienky prípustnosti. Konkrétne som v bodoch 138 a 147 vyssie uviedol, ze sporné rozhodnutie predstavuje rozhodnutie, ktoré sa týka posúdenia "subjektívneho rozmeru" pomoci, ktorá uz bola vyhlásená za nezlucitelnú v skorsom rozhodnutí a v rámci ktorého Komisia posudzovala moznost, ze by bola táto pomoc prevedená na nového príjemcu, od ktorého by sa potom prípadne musela vymáhat. 170. V predmetnom prípade odvolatelia v rámci zaloby podanej na Vseobecný súd nielen namietali proti nedostatku právomoci Komisie a neexistencii právneho základu pre toto rozhodnutie, ale takisto spochybnili dôvodnost posúdenia vykonaného Komisiou, ktorého cielom bolo urcit, ci sa nadobúdatelia aktív skupiny Sernam mali povazovat za príjemcov pomoci, ktorá uz bola vyhlásená za nezlucitelnú v rozhodnutí Sernam 3. 171. Za týchto okolností treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora subjekty, ktorým rozhodnutie nie je urcené, môzu tvrdit, ze sa ich osobne dotýka, iba ak sa ich toto rozhodnutie dotýka z dôvodu urcitých ich osobitných vlastností alebo skutkových okolností, ktoré ich odlisujú od vsetkých ostatných osôb, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako subjekt, ktorému je rozhodnutie urcené. ( [112]112 ) 172. Pokial ide konkrétnejsie o oblast státnej pomoci, odvolatelia, ktorí spochybnujú dôvodnost rozhodnutia posudzujúceho pomoc prijatého na základe clánku 108 ods. 3 ZFEÚ alebo na konci konania vo veci formálneho zistovania, sa povazujú za osobne dotknutých uvedeným rozhodnutím, ak je ich postavenie na trhu závazne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom daného rozhodnutia. V tejto súvislosti boli za osobne dotknuté rozhodnutím Komisie, ktorým skoncilo konanie vo veci formálneho zistovania, okrem podniku, ktorý bol príjemcom, uznané konkurencné podniky posledného uvedeného podniku, ktoré mali aktívnu úlohu v rámci tohto konania, pokial bolo ich postavenie na trhu závazne ovplyvnené opatrením pomoci, ktoré bolo predmetom sporného rozhodnutia. ( [113]113 ) 173. Vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 169 a 170 vyssie sa domnievam, ze táto judikatúra je uplatnitelná na prípustnost zaloby o neplatnost proti takému rozhodnutiu, akým je sporné rozhodnutie. 174. Treba konstatovat, ze v case podania zaloby na Vseobecný súd, teda 17. decembra 2012, spolocnosti Mory boli uz v likvidácii, a to od 10. júla 2012. Z tohto základu vychádzal Vseobecný súd pri konstatovaní v bode 32 napadnutého uznesenia, ze spolocnosti Mory uz viac nevykonávajú cinnost na trhu odvtedy, ako vstúpili do likvidácie a preto nemôze byt ich postavenie na trhu závazne ovplyvnené prípadným prevodom nezlucitelnej pomoci, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia, na nového príjemcu. Tento záver, ktorý nebol nikdy odvolatelmi spochybnený, hoci ho viackrát uviedla Komisia v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu, patrí do posúdenia skutkových okolností, prináleziaceho výlucne Vseobecnému súdu. ( [114]114 ) Pokial ide o spolocnost Superga Invest, odvolatelia nespochybnili konstatovanie Vseobecného súdu, ktoré sa nachádza v bode 52 napadnutého uznesenia, podla ktorého nie je táto spolocnost aktívna v oblasti dopravy balíkov a nemozno ju teda povazovat za konkurenta. 175. Za týchto okolností ziadny z odvolatelov nemôze tvrdit, ze jeho postavenie na trhu bolo závazne ovplyvnené pomocou, ktorá bola predtým vyhlásená za protiprávnu v rozhodnutí Sernam 3, a ktorej prípadný prevod na nového príjemcu je predmetom sporného rozhodnutia. Z toho vyplýva, ze podmienka osobnej dotknutosti v ich prípade nie je splnená a ze preto ich zaloba musí podla mna byt vyhlásená za neprípustnú. VI - O trovách 176. Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. 177. Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 178. V predmetnom prípade treba uviest, ze odvolatelia mali úspech v rámci konania o odvolaní, ale ich zaloba v konaní na prvom stupni bola vyhlásená za neprípustnú. V rámci odvolania vsak odvolatelia nenavrhli, aby bol druhý úcastník konania zaviazaný na náhradu trov konania. Za týchto okolností sa domnievam, ze treba rozhodnút tak, ze kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania v rámci tohto konania o odvolaní. Pokial ide o trovy konania v konaní na prvom stupni, sú odvolatelia povinní ich nahradit. VII - Návrh 179. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: -- uznesenie Vseobecného súdu Mory a i./Komisia (T-545/12, [115]EU:T:2013:607) sa zrusuje, -- zaloba o neplatnost spolocnostiam Mory SA, Mory Team a Superga Invest proti rozhodnutiu Európskej komisie C(2012) 2401 final zo 4. apríla 2012, týkajúcemu sa prevzatia aktív skupiny Sernam v rámci jej konkurzného konania, sa zamieta ako neprípustná, -- kazdý úcastník konania je povinný znásat svoje vlastné trovy konania, týkajúce sa konania o odvolaní, -- Mory SA, Mory Team a Superga Invest sú povinní nahradit trovy konania vzniknuté v konaní na Vseobecnom súde. __________________________________________________________________ ( [116]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [117]2 ) T-545/12, [118]EU:T:2013:607. ( [119]3 ) C(2012) 2401 final. ( [120]4 ) Rozhodnutie týkajúce sa státnej pomoci NN 122/2000 (ex NJ 140/2000) ([121]Ú. v. ES C 268, 2001, s. 15). ( [122]5 ) Rozhodnutie 2006/367/ES z 20. októbra 2004, ktoré sa vztahuje na státnu pomoc ciastocne zrealizovanú zo strany Francúzska v prospech spolocnosti Sernam ([123]Ú. v. EÚ L 140, 2006, s. 1). ( [124]6 ) Rozhodnutie o zacatí uverejnené v [125]Ú. v. EÚ C 4, 2009, s. 5. ( [126]7 ) Rozhodnutie 2012/398/EÚ o státnej pomoci SA.12522 (C 37/08) - Francúzsko - Uplatnovanie rozhodnutia "Sernam 2" ([127]Ú. v. EÚ L 195, s. 19). Toto rozhodnutie je predmetom zaloby o neplatnost, ktorú podala SNCF, pricom táto vec je v konaní na Vseobecnom súde (uznesenie SNCF/Komisia, T-242/12, [128]EU:T:2014:313). ( [129]8 ) Bod 51 sporného rozhodnutia. ( [130]9 ) Bod 54 sporného rozhodnutia. ( [131]10 ) Pozri bod 114 a cast V, nazvanú "Záver" sporného rozhodnutia. ( [132]11 ) Body 26 az 28 napadnutého uznesenia. ( [133]12 ) Body 29 az 35 napadnutého uznesenia. V uvedenom uznesení Vseobecný súd odkazuje na rozhodnutie Sernam 2, ale v skutocnosti bolo tvrdenie odvolatelov zalozené na úcasti na správnom konaní, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia Sernam 3. ( [134]13 ) Body 36 az 51 napadnutého uznesenia. ( [135]14 ) Body 52 az 54 napadnutého uznesenia. ( [136]15 ) Body 55 az 58 napadnutého uznesenia. ( [137]16 ) Pozri napríklad rozsudky Francúzsko a i./Komisia (C-68/94 a C-30/95, [138]EU:C:1998:148, body 48 az 58 a 74), ako aj Stichting Woonpunt a i./Komisia (C-132/12 P, [139]EU:C:2014:100, body 26 az 31, 42 az 64 a 67 az 75). ( [140]17 ) Pozri rozsudky Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (C-583/11 P, [141]EU:C:2013:625, bod 57) a Telefónica/Komisia (C-274/12 P, [142]EU:C:2013:852, bod 19). ( [143]18 ) Pozri najmä rozsudky ACEA/Komisia (C-319/09 P, [144]EU:C:2011:857, bod 67) a Stichting Woonlinie a i./Komisia (C-133/12 P, [145]EU:C:2014:105, bod 54). ( [146]19 ) Takýto opis záujmu na konaní potvrdzuje jednak znenie v niektorých úradných jazykoch Únie, ako napríklad v nemcine, ktoré oznacuje záujem na konaní pojmom "Rechtsschutzbedurfnis" alebo "Rechtschutzinteresse" (doslova "potreba" alebo "záujem na právnej ochrane") a jednak judikatúra Súdneho dvora, ktorá hovorí o "skutocne existujúc[om] záuj[me] vyzadujúc[om] súdnu ochranu" (pozri rozsudok Planet/Komisia, C-564/13 P, [147]EU:C:2015:124, body 28 a 34). ( [148]20 ) Táto koncepcia úcelu podmienky záujmu na konaní sa odráza vo formulácii pouzitej viackrát Vseobecným súdom v judikatúre, podla ktorej záujem na konaní musí existovat v záujme riadneho výkonu spravodlivosti. Tento ciel bol uvedený viackrát v judikatúre Vseobecného súdu. Pozri okrem iného rozsudok Lior/Komisia a Komisia/Lior (T-192/01 a T-245/04, [149]EU:T:2009:365, bod 247) a uznesenie Talanton/Komisia (T-165/13, [150]EU:T:2014:1027, bod 34). ( [151]21 ) Uznesenie S./Komisia (206/89 R, [152]EU:C:1989:333, bod 8). ( [153]22 ) Rozsudok Cańas/Komisia (C-269/12 P, [154]EU:C:2013:415, bod 15 a citovaná judikatúra). ( [155]23 ) Pozri okrem iného rozsudok Planet/Komisia (C-564/13 P, [156]EU:C:2015:124, bod 34). ( [157]24 ) Pozri rozsudky Stroghili/Dvor audítorov (204/85, [158]EU:C:1987:21, bod 11), Komisia/Koninklijke FrieslandCampina (C-519/07 P, [159]EU:C:2009:556, bod 65) a Planet/Komisia (C-564/13 P, [160]EU:C:2015:124, bod 36), ako aj uznesenie Komisia/Provincia di Imperia (C-183/08 P, [161]EU:C:2009:136, bod 26). ( [162]25 ) Rozsudok Cańas/Komisia (C-269/12 P, [163]EU:C:2013:415, bod 15 a citovaná judikatúra). ( [164]26 ) Je vsak nesporné, ze môzu existovat stycné body medzi týmito dvoma pojmami, najmä vo vztahu k podmienke priamej dotknutosti, tak ako ju definuje judikatúra. ( [165]27 ) Pozri napríklad rozsudok Société pour l'exportation des Sucres/Komisia (88/76, [166]EU:C:1977:61, body 13 az 19). V niektorých veciach bola v judikatúre vyhlásená za urcitých podmienok za neprípustnú v prípade neexistencie záujmu na konaní zaloba proti rozhodnutiu Komisie, ktorým bolo kvalifikované opatrenie státnej pomoci za úplne zlucitelné so spolocným trhom, podaná príjemcom pomoci, ktorý teda bol priamo a osobne dotknutý uvedeným rozhodnutím. Pozri rozsudky Nuove Industrie Molisane/Komisia (T-212/00, [167]EU:T:2002:21, konkrétne bod 38) a Sniace/Komisia (T-141/03, [168]EU:T:2005:129, bod 62). Skutocnost, ze rozhodnutie je v prospech zalobcu (priamo a osobne dotknutého týmto rozhodnutím), neznamená automaticky neexistenciu záujmu tohto zalobcu na konaní. Je totiz mozné, ze dôvody uvedeného rozhodnutia majú záväzné právne úcinky takej povahy, ze môzu ovplyvnit záujmy zalobcu. Pozri v tejto súvislosti rozsudok Coca-Cola/Komisia (T-125/97 a T-127/97, [169]EU:T:2000:84, bod 79), ktorý sa týkal zaloby o neplatnost podanej osobou majúcou prospech z rozhodnutia, ktorým bola koncentrácia vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom. ( [170]28 ) Pozri bod 28 vyssie a tam uvedenú judikatúru. ( [171]29 ) Pozri napríklad uznesenie Lech-Stahlwerke/Komisia (C-111/99 P, [172]EU:C:2001:58, najmä bod 19) a poznámku pod ciarou 44 nizsie. ( [173]30 ) V tomto liste zo 14. novembra 2013 sudca spravodajca na tribunal administratif de Paris, ktorý vo veci konal, polozil zalobcom otázku, ci po prijatí rozhodnutia Sernam 3 Komisiou chcú zotrvat na svojej zalobe. ( [174]31 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Mediaset (C-69/13, [175]EU:C:2014:71, bod 23 a citovanú judikatúru). ( [176]32 ) Pozri v tejto súvislosti body 24 a 25 rozsudku Mediaset (C-69/13, [177]EU:C:2014:71), ktorý sa týkal stanovísk zaujatých Komisiou v listoch týkajúcich sa sumy pomoci, ktorú má vrátit urcitý príjemca. ( [178]33 ) Pozri judikatúru uvedenú v poznámke pod ciarou 24 vyssie. Vseobecný súd vo svojej ustálenej judikatúre spresnuje túto charakteristiku a vyzaduje v prípade, ze sa záujem, na ktorý sa odvoláva zalobca, týka budúceho právneho postavenia, aby tento zalobca preukázal, ze dosah na toto postavenie je uz teraz istý; preto sa zalobca nemôze odvolávat na neisté budúce situácie na odôvodnenie svojho záujmu pozadovat zrusenie napadnutého aktu. V tejto súvislosti pozri okrem iného rozsudok Sniace/Komisia (T-141/03, [179]EU:T:2005:129, bod 26). Ak sa nemýlim, túto formuláciu Súdny dvor nikdy neprevzal. Napadnuté uznesenie sa zakladá výslovne na tejto judikatúre Vseobecného súdu (pozri bod 27 napadnutého uznesenia). ( [180]34 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudky Súdneho dvora Könecke Fleischwarenfabrik/Komisia (76/79, [181]EU:C:1980:68, bod 9), Francúzsko a i./Komisia (C-68/94 a C-30/95, [182]EU:C:1998:148, bod 74), Abdulrahim/Rada a Komisia (C-239/12 P, [183]EU:C:2013:331, bod 64), uznesenie Súdneho dvora Komisia/Provincia di Imperia (C-183/08 P, [184]EU:C:2009:136, bod 30) a rozsudky Vseobecného súdu Shanghai Excell M&E Enterprise a Shanghai Adeptech Precision/Rada (T-299/05, [185]EU:T:2009:72 body 53 az 55) a Éditions Odile Jacob/Komisia (T-471/11, [186]EU:T:2014:739, bod 44, vec teraz v odvolacom konaní). ( [187]35 ) Rozsudok Abdulrahim/Rada a Komisia (C-239/12 P, [188]EU:C:2013:331, bod 65). ( [189]36 ) T-269/03, [190]EU:T:2009:211. ( [191]37 ) V tejto veci Vseobecný súd zalozil svoj záver týkajúci sa cisto teoretickej povahy zaloby o náhradu skody na tom, po prvé, ze takáto zaloba nebola este stále podaná viacero rokov potom, ako bola spôsobená údajná skoda, po druhé, ze na pojednávaní sama zalobkyna uznala túto hypotetickú povahu a po tretie, ze zalobkyna uviedla, ze jej akcionári jej nepovolili podat takúto zalobu, a to ani v prípade úspechu zaloby o neplatnost, ktorú podala (pozri body 45 az 47 rozsudku Socratec/Komisia, citovaného v predchádzajúcej poznámke pod ciarou). ( [192]38 ) T-141/03, [193]EU:T:2005:129. ( [194]39 ) T-136/05, [195]EU:T:2007:295. ( [196]40 ) Do tejto druhej kategórie vecí patria okrem vecí Sniace/Komisia a Salvat pčre & fils a i./Komisia uvedených v dvoch predchádzajúcich poznámkach pod ciarou, veci v ktorých bol vydaný rozsudok TV2/Danmark a i./Komisia (T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, [197]EU:T:2008:457, najmä body 67 az 82) a uznesenie Schutzgemeinschaft Milch und Milcherzeugnisse/Komisia (T-113/11, [198]EU:T:2014:756, pozri najmä body 32 az 34). ( [199]41 ) Rozsudky Sniace/Komisia (T-141/03, [200]EU:T:2005:129, bod 28), Salvat pčre & fils a i./Komisia (T-136/05, [201]EU:T:2007:295, bod 43) a TV2/Danmark a i./Komisia (T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, [202]EU:T:2008:457, bod 79). ( [203]42 ) T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, [204]EU:T:2008:457, body 79 az 81. ( [205]43 ) C-111/99 P, [206]EU:C:2001:58. ( [207]44 ) V tejto veci zalobkyna napadla rozhodnutie Komisie, ktoré kvalifikovalo ako zakázanú státnu pomoc projekty financnej pomoci, v rámci ktorých sa spolková krajina Bavorsko zaviazala zaplatit zalobkyni 20 miliónov DEM. Súdny dvor zamietol námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou, zalozenú na nedostatku záujmu na konaní potom, ako uvedená spolková krajina zanechala plány na restrukturalizáciu, pricom uviedol, ze nebolo "vylúcené, ze príslusný vnútrostátny súd môze zaviazat spolkovú krajinu Bavorsko na... zaplatenie sumy 20 miliónov DEM [zalobkyni]" (pozri bod 19 uznesenia Lech-Stahlwerke/Komisia). ( [208]45 ) T-28/02, [209]EU:T:2005:357. ( [210]46 ) V tejto veci Vseobecný súd dospel k záveru, ze ked vnútrostátny súd prejednávajúci zalobu o náhradu skody zohladní posúdenie Komisie týkajúce sa uplatnitelnosti clánku 101 ZFEÚ, ide o neistú okolnost, a teda budúcu a hypotetickú (body 47 az 51). Takisto v rozsudku NBV a NVB/Komisia (T-138/89, [211]EU:T:1992:95) Vseobecný súd dospel k záveru, ze posúdenie vnútrostátneho súdu, ktoré je odlisné od posúdenia Komisie, pokial ide o podmienku vplyvu na obchod medzi clenskými státmi, upravenú v clánku 101 ZFEÚ, predstavuje neistú okolnost (pozri bod 33; v tejto veci sa vsak zdá, ze Vseobecný súd odkazoval na zalobu, ktorú by mohli podat tretie osoby). ( [212]47 ) Pozri napríklad rozsudky NBV a NVB/Komisia (T-138/89, [213]EU:T:1992:95, bod 33), Sniace/Komisia (T-141/03, [214]EU:T:2005:129, bod 40) a uznesenie First Data a i./Komisia (T-28/02, [215]EU:T:2005:357, bod 51). ( [216]48 ) Pozri body 28 a 29 vyssie. ( [217]49 ) Na druhej strane ziadny prvok v spise neumoznuje potvrdit teóriu Komisie, podla ktorej je zaloba umelo vykonstruovaná, pretoze bola podaná len s cielom reagovat na jej námietku neprípustnosti. ( [218]50 ) Pozri bod 76 vyssie. ( [219]51 ) Body 44 az 46 napadnutého uznesenia. ( [220]52 ) Bod 47 napadnutého uznesenia. ( [221]53 ) Pozri bod 80 vyssie. ( [222]54 ) V predmetnom prípade sa odvolatelia, ako tvrdia, stali chudobnejsími, pretoze stratili obrat z dôvodu zotrvania existencie skupiny Sernam na trhu vdaka nezlucitelnej pomoci a spolocnost Geodis sa obohatila na ich úkor tým, ze prevzala cinnost skupiny Sernam, ktorá dostala protiprávnu pomoc a prevzala takisto z toho vyplývajúci obrat. ( [223]55 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Areva a i./Komisia (C-247/11 P a C-253/11 P, [224]EU:C:2013:579, body 110 az 116 a citovanú judikatúru). V tom istom kontexte som takisto uviedol, ze výhrada, ktorá vychádza z odlisného právneho základu ako dôvody uvádzané v konaní na Vseobecnom súde, sa musí povazovat za nový dôvod, ktorý teda musí byt vyhlásený za neprípustný, kým výhrada formulovaná na podporu dôvodu uz uvádzaného v konaní na Vseobecnom súde môze predstavovat prípustné tvrdenie (pozri najmä body 112 a 113 a citovanú judikatúru). ( [225]56 ) Pozri judikatúru citovanú v bodoch 110 az 116 návrhov, ktoré som predniesol vo veci Areva a i./Komisia (C-247/11 P a C-253/11 P, [226]EU:C:2013:579). ( [227]57 ) Nariadenie Rady z 22. marca 1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] ([228]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). ( [229]58 ) T-123/09, EU:T:2012:164; rozsudok potvrdený Súdnym dvorom (C-287/12 P, [230]EU:C:2013:395). ( [231]59 ) Uz citovaný, pozri poznámku pod ciarou 58 vyssie. ( [232]60 ) Uznesenie SNCF/Komisia (T-242/12, [233]EU:T:2014:313). ( [234]61 ) Uz citované, pozri poznámku pod ciarou 58 vyssie. ( [235]62 ) Pozri body 23 az 30 vyssie. ( [236]63 ) Pozri bod 59 napadnutého uznesenia. ( [237]64 ) Najmä v prípadoch rozhodnutí nevzniest námietky zalozené na clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999. Pozri rozsudky Cook/Komisia (C-198/91, [238]EU:C:1993:197, bod 23), Matra/Komisia (C-225/91, [239]EU:C:1993:239, bod 17) a Komisia/Kronoply a Kronotex (C-83/09 P, [240]EU:C:2011:341, body 47 a 48 a citovanú judikatúru). ( [241]65 ) Uz citovaný, pozri poznámku pod ciarou 58 vyssie. ( [242]66 ) Pozri body 126 az 128 a 144 a bod 139 nizsie. ( [243]67 ) Pozri bod 51 sporného rozhodnutia. ( [244]68 ) Pozri body 33 a 56 napadnutého uznesenia. ( [245]69 ) Treba uviest, ze v súcasnosti prebieha viacero konaní na Vseobecnom súde, ktoré sa týkajú rozhodnutí, v ktorých Komisia posudzovala existenciu hospodárskej kontinuity medzi príjemcom státnej pomoci a nadobúdatelom jeho aktív. Odkazujem konkrétne jednak na veci Larko/Komisia (T-412/14) a Larymnis Larko/Komisia (T-576/14), ktoré sa týkajú rozhodnutia Komisie z 27. marca 2014 [SG - Greffe (2014) D/4621/28-3-2014], adresovaného Helénskej republike a týkajúceho sa státnej pomoci poskytnutej akciovej spolocnosti nazvanej "Geniki Metalleftiki kai Metallourgiki Anonymi Etaireia NEA LARKO" (NOVÁ LARKO), a jednak na veci Taliansko/Komisia (T-673/14), SEA/Komisia (T-674/14) a Airport Handling/Komisia (T-688/14), ktoré sa vsetky týkajú rozhodnutia Komisie C (2014) 4537 final z 9. júla 2014, oznámeného 10. júla 2014, týkajúceho sa zalozenia spolocnosti Airport Handling SpA zo strany spolocnosti SEA SpA. Je jasné, ze sa nemôzem vyjadrit k veciam, ktoré sú v konaní, ale aj tak ich zohladním v rámci môjho posúdenia. ( [246]70 ) C-328/99 a C-399/00, [247]EU:C:2003:252. ( [248]71 ) Rozhodnutie Komisie 2000/536/ES z 2. júna 1999 o státnej pomoci poskytnutej Talianskom v prospech Seleco SpA ([249]Ú. v. ES L 227, 2000, s. 24; pozri konkrétne najmä body 116 az 120). V rozsudku citovanom v predchádzajúcej poznámke pod ciarou Súdny dvor ciastocne zrusil toto rozhodnutie z dôvodu nedodrzania povinnosti odôvodnenia. ( [250]72 ) Predtým clánok 88 ods. 2 ES. ( [251]73 ) V tejto veci súd Únie vydal viacero rozsudkov. Tie, ktoré sú v tejto súvislosti relevantné, sú jednak rozsudok Grécko a i./Komisia (T-415/05, T-416/05 a T-423/05, [252]EU:T:2010:386), týkajúci sa zaloby o neplatnost proti rozhodnutiu Komisie K (2005) 2706 v konecnom znení zo 14. septembra 2005 o státnych pomociach v prospech Olympiaki Aeroporia Ypiresies AE [K 11/2004 (ex NN 4/2003 - Olympiaki Aeroporia - Restrukturalizácia a privatizácia], a jednak rozsudok Komisia/Grécko (C-415/03, [253]EU:C:2005:287), týkajúci sa zaloby proti Helénskej republike o nesplnenie povinnosti vymáhat státnu pomoc, ktorá bola vyhlásená za protiprávnu a nezlucitelnú v rozhodnutí Komisie 2003/372/ES z 11. decembra 2002 o pomoci poskytnutej Gréckom v prospech Olympic Airways [neoficiálny preklad] ([254]Ú. v. EÚ L 132, 2003, s. 1). ( [255]74 ) Rozhodnutie 2003/372 (pozri predchádzajúcu poznámku pod ciarou). ( [256]75 ) Rozhodnutie K (2005) 2706 v konecnom znení (pozri poznámku pod ciarou 73). ( [257]76 ) Tamze, clánok 1. ( [258]77 ) Pozri body 178 az 183 rozhodnutia K (2005) 2706 v konecnom znení. ( [259]78 ) Rozhodnutie Komisie zo 16. marca 2004, státna pomoc C 11/04 - Olympic Airways ([260]Ú. v. EÚ C 192, s. 2). ( [261]79 ) Okrem toho v tom istom rámci Komisia uviedla, ze zacala konanie o porusení, ktoré viedlo k vydaniu rozsudku Komisia/Grécko (C-415/03, [262]EU:C:2005:287), v ktorom Súdny dvor konstatoval, ze naozaj islo o transakciu, ktorej cielom bolo obídenie povinnosti vymáhat pomoc (pozri body 33 a 34 uvedeného rozsudku). ( [263]80 ) T-123/09, [264]EU:T:2012:164 a C-287/12 P, [265]EU:C:2013:395. ( [266]81 ) Rozhodnutie Komisie 2009/155/ES z 12. novembra 2008 o pôzicke 300 miliónov EUR, ktorú Taliansko schválilo spolocnosti Alitalia C 26/08 (ex NN 31/08) ([267]Ú. v. EÚ L 52, 2009, s. 3). ( [268]82 ) Rozhodnutie Komisie K (2008) 6745 v konecnom znení z 12. novembra 2008, ktorého predmetom bola státna pomoc N 510/2008 - Taliansko - Predaj aktív leteckej spolocnosti Alitalia. ( [269]83 ) Body 92 az 127 rozhodnutia K (2008) 6745 v konecnom znení. ( [270]84 ) Body 128 az 151 rozhodnutia K (2008) 6745 v konecnom znení. ( [271]85 ) Bod 68 rozsudku Vseobecného súdu (T-123/09, [272]EU:T:2012:164). ( [273]86 ) Pozri body 54 az 62 rozsudku Súdneho dvora (C-287/12 P, [274]EU:C:2013:395). ( [275]87 ) Pozri odkazy v poznámke pod ciarou 69 vyssie. ( [276]88 ) Pozri bod 47 uvedeného rozhodnutia. ( [277]89 ) Pozri odkazy v poznámke pod ciarou 69 vyssie. ( [278]90 ) Pozri bod 26 uznesenia Airport Handling/Komisia (T-688/14 R, [279]EU:T:2014:1010). ( [280]91 ) Rozhodnutie C (2013) 1668 z 19. decembra 2012. ( [281]92 ) Podobným prípadom sa zdá byt na prvý pohlad prípad Airport Holding. ( [282]93 ) V prípade spolocnosti Ryanair bola táto analýza obsahom rozhodnutia nezacat konanie vo veci formálneho zistovania. ( [283]94 ) V prípade spolocnosti Larko este rozhodnutie o nezlucitelnosti státnej pomoci nebolo prijaté Komisiou a konstatovanie neexistencie hospodárskej kontinuity malo teda preventívnu povahu, "pre prípad, ze by" Komisia mala prijat takéto rozhodnutie. ( [284]95 ) Body 14 az 50 sporného rozhodnutia. ( [285]96 ) Bod 54 sporného rozhodnutia. ( [286]97 ) Pozri bod 60 sporného rozhodnutia. ( [287]98 ) Body 62 az 107 sporného rozhodnutia. ( [288]99 ) Na tieto úcely musí mat rozhodnutie záväzné právne úcinky takej povahy, aby ovplyvnili záujmy zalobcu, pricom zmení závazným spôsobom jeho právnu situáciu; pozri okrem iného rozsudok Deutsche Post/Komisia (C-77/12 P, [289]EU:C:2013:695, bod 51 a citovanú judikatúru). ( [290]100 ) Pozri clánok 4 ods. 3 a clánok 7 ods. 3 a 4 nariadenia c. 659/1999. ( [291]101 ) Na tieto úcely je mozné odkázat na definíciu "zmeny existujúcej pomoci" v zmysle clánku 1 písm. c), stanovenú v clánku 4 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 ([292]Ú. v. EÚ L 140, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3), podla ktorej "zmena existujúcej pomoci bude znamenat kazdú zmenu, okrem zmien cisto formálneho alebo administratívneho charakteru, ktoré nemôzu ovplyvnit posúdenie zlucitelnosti opatrenia pomoci so spolocným trhom". ( [293]102 ) Pozri poznámku pod ciarou 94 vyssie. ( [294]103 ) Pozri body 92 az 127 rozhodnutia uvedeného v poznámke pod ciarou 82 vyssie. ( [295]104 ) Kedze tento clenský stát previedol aktíva spolocnosti, ktorá mu patrila, vznikla otázka, ci tento predaj verejného majetku mohol obsahovat prvok pomoci. V tejto veci k predaju aktív doslo medzi súkromnou spolocnostou (predávajúcim) a spolocnostou, ktorá sa stala (opät) dcérskou spolocnostou spravovanou verejným právom (SNCF). ( [296]105 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok Mediaset (C-69/13, [297]EU:C:2014:71, bod 27). ( [298]106 ) Pozri analogicky body 51 a 52 rozsudku HGA a i./Komisia (C-630/11 P az C-633/11 P, [299]EU:C:2013:387), týkajúceho sa vsak rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. V tomto rozsudku Súdny dvor takisto dospel k záveru, ze okolnost, ze právne predpisy upravujúce konanie v oblasti státnej pomoci nestanovujú výslovne moznost prijat rozhodnutie tohto typu, nebráni Komisii, aby prijala rozhodnutie o rozsírení konania vo veci formálneho zistovania, ak bolo rozhodnutie o zacatí tohto konania zalozené na neúplných skutkových okolnostiach, ale pod podmienkou, ze rozsírenie nenarusí procesné práva dotknutých strán. ( [300]107 ) T-123/09, [301]EU:T:2012:164. ( [302]108 ) Pozri bod 109 napadnutého uznesenia. ( [303]109 ) Takéto riesenie je jednak vhodné vzhladom na zásadu hospodárnosti konania a jednak nemôze porusit práva úcastníkov konania na obranu, kedze uz mohli diskutovat o aktívnej legitimácii tak v konaní na prvom stupni, ako aj v rámci odvolania. ( [304]110 ) Rozsudok Stichting Woonpunt a i./Komisia (C-132/12 P, [305]EU:C:2014:100, bod 44). ( [306]111 ) Pozri rozsudok Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada (C-583/11 P, [307]EU:C:2013:625, body 51, 60 a 61). Podla judikatúry je urcitý akt vseobecne záväzným právnym aktom, ked sa uplatnuje na objektívne urcené situácie a pokial vytvára právne úcinky voci kategórii osôb vymedzenej vseobecným a abstraktným spôsobom. Pozri rozsudok AJD Tuna (C-221/09, [308]EU:C:2011:153, bod 51). ( [309]112 ) Pozri najmä rozsudky Plaumann/Komisia (25/62, [310]EU:C:1963:17, s. 197, 223), Spanielsko/Lenzing (C-525/04 P, [311]EU:C:2007:698, bod 30) a Stichting Woonpunt a i./Komisia (C-132/12 P, [312]EU:C:2014:100, bod 57). ( [313]113 ) Rozsudok Sniace/Komisia (C-260/05 P, [314]EU:C:2007:700, body 54 a 55 a citovaná judikatúra). ( [315]114 ) Rozsudok Sniace/Komisia (C-260/05 P, [316]EU:C:2007:700, bod 60). References 1. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0091 92. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0092 93. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0093 94. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0094 95. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0095 96. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0096 97. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0097 98. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0098 99. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0099 100. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0100 101. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0101 102. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0102 103. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0103 104. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0104 105. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0105 106. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0106 107. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0107 108. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0108 109. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0109 110. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0110 111. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0111 112. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0112 113. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0113 114. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#t-ECR_62014CC0033_SK_01-E0114 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A607&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0001 117. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0002 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A607&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 119. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0003 120. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0004 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:268:TOC 122. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0005 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:140:TOC 124. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0006 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:004:TOC 126. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0007 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:195:TOC 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 129. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0008 130. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0009 131. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0010 132. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0011 133. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0012 134. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0013 135. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0014 136. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0015 137. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0016 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A148&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0017 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A625&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 143. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0018 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A857&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 146. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0019 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A124&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 148. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0020 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A365&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1027&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 151. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0021 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A333&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 153. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0022 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 155. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0023 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A124&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 157. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0024 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A556&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A124&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A136&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 162. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0025 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 164. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0026 165. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0027 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A61&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A129&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A84&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 170. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0028 171. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0029 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A58&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 173. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0030 174. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0031 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A71&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 176. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0032 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A71&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 178. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0033 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A129&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 180. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0034 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A68&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 182. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A148&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A331&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A136&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A72&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A739&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 187. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0035 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A331&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 189. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0036 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A211&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 191. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0037 192. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0038 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A129&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 194. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0039 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A295&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 196. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0040 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A756&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 199. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0041 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A129&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A295&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 203. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0042 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 205. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0043 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A58&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 207. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0044 208. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0045 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A357&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 210. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0046 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A95&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 212. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0047 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A95&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A129&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A357&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 216. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0048 217. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0049 218. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0050 219. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0051 220. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0052 221. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0053 222. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0054 223. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0055 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A579&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 225. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0056 226. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A579&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 227. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0057 228. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 229. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0058 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A395&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 231. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0059 232. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0060 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 234. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0061 235. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0062 236. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0063 237. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0064 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A197&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 240. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 241. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0065 242. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0066 243. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0067 244. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0068 245. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0069 246. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0070 247. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A252&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 248. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0071 249. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:227:TOC 250. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0072 251. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0073 252. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 253. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A287&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 254. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:132:TOC 255. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0074 256. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0075 257. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0076 258. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0077 259. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0078 260. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:192:TOC 261. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0079 262. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A287&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 263. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0080 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 265. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A395&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 266. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0081 267. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:052:TOC 268. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0082 269. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0083 270. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0084 271. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0085 272. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 273. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0086 274. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A395&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 275. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0087 276. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0088 277. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0089 278. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0090 279. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1010&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 280. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0091 281. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0092 282. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0093 283. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0094 284. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0095 285. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0096 286. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0097 287. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0098 288. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0099 289. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A695&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 290. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0100 291. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0101 292. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:140:TOC 293. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0102 294. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0103 295. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0104 296. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0105 297. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A71&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 298. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0106 299. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 300. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0107 301. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 302. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0108 303. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0109 304. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0110 305. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 306. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0111 307. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A625&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 308. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A153&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 309. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0112 310. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 311. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A698&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 312. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 313. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0113 314. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 315. file:///tmp/lynxXXXX7NDmT0/L90795-7169TMP.html#c-ECR_62014CC0033_SK_01-E0114 316. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab