NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 21. mája 2015 ( [1]1 ) Vec C-23/14 Post Danmark A/S proti Konkurrencerĺdet [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sř- og Handelsret (Dánsko)] "Hospodárska sútaz -- Zneuzívanie dominantného postavenia na trhu (clánok 82 ES) -- Postové sluzby -- Dánsky trh distribúcie hromadných zásielok -- Adresované reklamné zásielky -- Monopolné postavenie bývalého státneho postového podniku na podstatnej casti trhu -- Systém zliav -- Úcinok vylúcenia -- Neexistencia hranice citelnosti alebo hranice de minimis -- Kritérium rovnako efektívneho konkurenta ('As-efficient-competitor`-Test)" I - Úvod 1. Prejednávané prejudiciálne konanie opät dáva Súdnemu dvoru moznost, aby vzhladom na clánok 82 ES, teraz clánok 102 ZFEÚ, spresnil svoju judikatúru k zneuzívajúcej povahe systému zliav dominantných podnikov, ktorej pociatky siahajú viac ako 40 rokov do minulosti. ( [2]2 ) 2. V prejednávanej veci ide o to, ci dánsky podnik Post Danmark A/S zneuzil v rokoch 2007 a 2008 svoje dominantné postavenie na trhu distribúcie hromadných zásielok príjemcom v Dánsku. V podstate tu treba vysvetlit, ci sa spolocnost Post Danmark dopustila zneuzitia s cielom vylúcit konkurenta tým, ze na distribúciu adresovaných reklamných zásielok poskytovala 16 % zlavu, pokial jej zákazníci v priebehu jednorocného referencného obdobia dosiahli urcité standardizované hranicné hodnoty objemu alebo obratu. Príslusná zlava mala pritom spätnú úcinnost, t. j. vztahovala sa na vsetky adresované reklamné zásielky dorucené dotknutým zákazníkom pocas celého referencného obdobia. 3. Súdny dvor musí v tomto prípade predovsetkým objasnit, ci na úcely posúdenia protisútaznej povahy systému zliav v zmysle clánku 82 ES existuje právom stanovená povinnost vykonat analýzu cien a nákladov, v rámci ktorej sa porovnajú obchodné postupy dominantného podniku s obchodnými postupmi rovnako efektívneho konkurenta (takzvaný "As-efficient-competitor"-Test, skrátený názov: AEC-Test). Okrem toho vzniká otázka, ci vylúcenie konkurenta vyplývajúce zo systému zliav dominantného podniku musí prekrocit akokolvek urcenú hranicu citelnosti (hranica de minimis), aby bolo kvalifikované ako protisútazné. 4. Tieto otázky sú obzvlást dôlezité v case, ked sa poziadavky kladú podla viac ekonomicky orientovaného prístupu v európskom práve hospodárskej sútaze ("more economic approach"). Pri odpovedi na tieto otázky, ktorá môze mat úcinok siahajúci daleko nad rámec prejednávaného prípadu, ( [3]3 ) by sa Súdny dvor podla môjho názoru nemal nechat ovplyvnit duchom doby alebo premenlivými módnymi fenoménmi, ale mal by sa skôr vrátit k právnym základom, na ktorých spocíva zákaz zneuzitia dominantného postavenia na trhu v rámci práva Únie. II - Právny rámec 5. Právny rámec Únie je v tomto prípade definovaný clánkom 82 ES (teraz clánok 102 ZFEÚ). § 11 Konkurrencelov (zákon o hospodárskej sútazi) ( [4]4 ) je vnútrostátne ustanovenie dánskeho práva, ktoré - v rozsahu relevantnom pre prejednávaný prípad - zodpovedá clánku 82 ES a ktoré sa má podla dôvodovej správy vykladat v súlade s clánkom 82 ES. III - Skutkový stav a konanie vo veci samej 6. Konanie vo veci samej vychádza z právneho sporu medzi Post Danmark a dánskou radou pre hospodársku sútaz, Konkurrencerĺd ( [5]5 ). Konkurrencerĺd rozhodnutím z 24. júna 2009 konstatovala, ze Post Danmark v rokoch 2007 a 2008 zneuzila svoje dominantné postavenie na dánskom trhu distribúcie hromadných zásielok prostredníctvom systému zliav za adresované reklamné zásielky, porusila tak clánok 82 ES, ako aj § 11 des Konkurrencelov. Konkurrencerĺd preto podniku zakázala dalsie uplatnovanie systému zliav. 7. V relevantnom období vlastnil úcast na Post Danmark tak dánsky stát, ako aj súkromní investori. Spolocnost podliehala zákonom stanovenému záväzku univerzálnej sluzby v prípade urcitých postových zásielok, vrátane adresovaných reklamných zásielok a bola povinná na celom dánskom státnom území uplatnovat jednotnú sadzbu. Naopak, v prípade vsetkých listových zásielok do 50 g mala Post Danmark zákonný monopol. Na takmer 70 % trhu hromadných zásielok sa tak vztahovalo výlucné právo Post Danmark. 8. Vnútrostátny súd povazuje trh distribúcie hromadných zásielok v Dánsku za vecne a miestne príslusný trh. Na tomto trhu mala Post Danmark v spornom období priblizne 95 % podiel. Priame reklamné zásielky, t. j. adresované reklamné zásielky, ktoré sú zasielané velkému poctu príjemcov súcasne, tvoria cast tohto trhu distribúcie hromadných zásielok zodpovedajúcu priblizne 12 % celkového trhu za rok 2007 a 7 % za rok 2008. Podiel adresovaných reklamných zásielok, na ktoré sa nevztahoval monopol Post Danmark, predstavoval v roku 2007 priblizne 15 % a v roku 2008 priblizne 9 % trhu hromadných zásielok. 9. Bring Citymail Danmark A/S, dcérska spolocnost nórskeho státneho podniku Posten Norge AS, sa od roku 2007 stala konkurentom Post Danmark v oblasti distribúcie obchodnej korespondencie vrátane adresovaných reklamných zásielok v Kodani a v okolí a v relevantnom období bola jediným váznym konkurentom Post Danmark na dánskom trhu hromadných zásielok. Zaciatkom roku 2010 Bring Citymail z dôvodu velkých strát prestala pôsobit na dánskom trhu. Medzi úcastníkmi je sporné, ci toto ukoncenie pôsobnosti súvisí so systémom zliav, ktorý Post Danmark v tom case uplatnovala v prípade adresovaných reklamných zásielok. 10. Spomínaný systém zliav spolocnosti vychádza z roku 2003. Zlavy, ktoré sa pohybovali vo výske 6 % az 16 % normálneho postovného, ( [6]6 ) boli standardizované a vsetkým zákazníkom boli ponúknuté za rovnakých, vseobecne prístupných podmienok. Vztahovali sa vzdy na obdobie jedného roka. Na úcely poskytnutia zlavy boli pocas jednorocného referencného obdobia zohladnené vsetky zákazky spolocnosti Post Danmark zakazdým v pocte aspon 3000 zásielok. Systém zliav pritom nerozlisoval, ci sa na odoslané zásielky vztahoval monopol Post Danmark, alebo ci v danej oblasti pôsobil konkurent. 11. Podmienkou pre dosiahnutie prvej hranicnej hodnoty zlavy, ktorá predstavovala zrázku z ceny vo výske 6 %, bolo, aby zákazník pocas referencného roka odovzdal na distribúciu aspon 30000 zásielok, alebo aby výska hrubého postovného jeho zásielok odovzdaných na distribúciu dosahovala aspon 300000 DKK. Stupnica, ktorú Post Danmark uplatnovala, stanovovala osem dalsích úrovní zliav. ( [7]7 ) V prípade prvých sedem úrovní zliav zvýsenie zrázky z ceny predstavovalo vzdy 1 %, v prípade posledných dvoch úrovní zliav vzdy 2 %, az po maximálnu sadzbu 16 %. Odstupnovanie poskytovaných zliav pôsobilo predovsetkým na strednú vrstvu zákazníkov, naproti tomu väcsí zákazníci vzhladom na objem svojich zákaziek spravidla automaticky dosiahli vyssiu úroven zlavy. 12. Praktická realizácia systému zliav prebiehala takým spôsobom, ze cena pre príslusného zákazníka bola urcená na zaciatku kazdého referencného roka predbezne, a to podla objemu predpokladaných zákaziek pocas príslusného roka. Na konci referencného roka sa potom - spätne - vykonala úprava vsetkých cien na základe poctu zásielok, ktoré boli pre tohto zákazníka v priebehu roka skutocne odoslané. Toto mohlo viest k povinnosti zákazníka vrátit financné prostriedky spolocnosti Post Danmark, ak skutocný objem jeho zákaziek bol mensí ako predpokladaný objem, a teda na zaciatku roka bola vopred vypocítaná a poskytnutá prílis vysoká zlava. 13. Konkurrencerĺd povazovala uplatnenie uvedeného systému zliav za zneuzitie dominantného postavenia na trhu. Spôsobom poskytovania zliav boli zákazníci viazaní na Post Danmark, a tak sa trh hromadných zásielok uzavrel na úkor skutocných a potenciálnych konkurentov, pricom neexistovali ziadne výhody efektívnosti v prospech spotrebitela, ktoré by prevázili protisútazný úcinok zliav. 14. Konkurrencerĺd v rámci svojho posudzovania rozhodla, ze analýzu cien a nákladov prostredníctvom AEC-Testu nevykoná. Uvedený test nie je vhodným kritérium hodnotenia, pretoze z dôvodu osobitostí dánskeho trhu postových sluzieb vôbec nemozno nájst rovnako efektívneho konkurenta. Rada pre hospodársku sútaz pri odôvodnení svojho predpokladu, ze správanie malo zneuzívajúcu povahu, vychádzala z osobitného postavenia Post Danmark na relevantnom trhu, ako nezanedbatelného obchodného partnera. Konkurrencerĺd navyse poukázala okrem iného na existenciu bariér vstupu na trh, ako aj na konkrétne formovanie systému zliav, predovsetkým na jeho spätnú úcinnost vo vztahu k jednorocnému referencnému obdobiu, na rozsah zrázky z ceny vo výske do 16 % a na preskúmanie skutocného postavenia odberatela v rámci odstupnovania zliav. 15. Konkurrenceankenćvn ( [8]8 ) rozhodnutím z 10. mája 2010 potvrdil rozhodnutie Konkurrencerĺd. Proti tomuto rozhodnutiu podala Post Danmark 1. júla 2010 zalobu na vnútrostátny súd, cize na dánsky Sř- og Handelsret ( [9]9 ). Bring Citymail Danmark bola vedlajsím úcastníkom konania vo veci samej, v ktorom podporovala Konkurrencerĺd. IV - Návrh na zacatie prejudiciálneho konania a konanie pred Súdnym dvorom 16. Sř- og Handelsret rozhodnutím z 8. januára 2014, ktoré bolo dorucené 16. januára 2014, predlozil Súdnemu dvoru návrh na zacatie prejudiciálneho konania o týchto otázkach: 1. Cím sa treba riadit pri rozhodovaní, ci uplatnovanie systému zliav so standardizovanými hranicnými hodnotami objemu a s vlastnostami, ktoré sú uvedené v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, dominantným podnikom predstavuje zneuzitie dominantného postavenia v rozpore s clánkom 82 ES? Od Súdneho dvora sa ziada, aby vo svojej odpovedi objasnil, aký význam pre posúdenie má skutocnost, ze hranicné hodnoty systému zliav sú stanovené tak, ze systém zliav sa vztahuje na väcsinu zákazníkov na trhu. Od Súdneho dvora sa dalej ziada, aby vo svojej odpovedi objasnil, aký význam, ak vôbec nejaký, majú pri posúdení takéhoto systému zliav vzhladom na clánok 82 ES (kritérium rovnako efektívneho konkurenta) ceny a náklady dominantného podniku. Súdny dvor sa súcasne ziada o objasnenie, aký význam majú v tejto súvislosti vlastnosti trhu, vrátane toho, ci môzu odôvodnit, aby sa úcinok uzavretia trhu preukázal inými preskúmaniami a analýzami, nez je "kritérium rovnako efektívneho konkurenta" (pozri v tejto súvislosti bod 24 oznámenia Komisie o uplatnovaní clánku 82 ES). 2. Aký pravdepodobný a závazný musí byt protisútazný úcinok systému zliav s vlastnostami uvedenými v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, aby sa uplatnoval clánok 82 ES? 3. Vzhladom na odpovede na prvú a druhú otázku, aké osobitné okolnosti musí zohladnit vnútrostátny súd pri posúdení, ci systém zliav za okolností, ako sú uvedené v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania (vlastnosti trhu a systému zliav), má alebo môze mat v osobitnom prípade taký úcinok uzavretia trhu, ze predstavuje zneuzitie uvedené v clánku 82 ES? Vyzaduje sa v tejto súvislosti, aby bol úcinok uzavretia trhu výrazný? 17. V prejudiciálnom konaní pred Súdnym dvorom popri Post Danmark a Bring Citymail aj Dánske královstvo, Spolková republika Nemecko, Európska Komisia a Dozorný orgán EZVO zaujali písomné stanovisko. Títo úcastníci konania s výnimkou Nemecka sa 26. marca 2015 zúcastnili pojednávania. V - Posúdenie 18. Sř- og Handelsret chcel svojím rozsiahlym zoznamom otázok v podstate zistit, aké kritériá treba uplatnit alebo "cím sa treba riadit" v rámci clánku 82 ES na úcely posúdenia systémov zliav dominantných podnikov. Vnútrostátny súd ziada predovsetkým informáciu o tom, ci vykonanie AEC-Testu na úcely zistenia dominantného postavenia na trhu je právom stanovenou povinnostou, a ci sa pri posúdení vylúcenia konkurenta spôsobeného systémom zliav uplatnuje hranica citelnosti (hranica de minimis). 19. Tieto otázky vznikajú vo svetle systému zliav spolocnosti Post Danmark, ktorý je charakteristický okrem iného týmito znakmi: -- Systém zliav spocíval na standardizovaných a vseobecne uplatnitelných podmienkach, obsahoval devät úrovní zlavy so znízením od 6 % do 16 %, vztahoval sa na jednorocné referencné obdobie a mal spätnú úcinnost. -- Systém zliav bol uplatnovaný na trhu, kde Post Danmark mala 95 % podiel na trhu a na viac ako 70 % distribuovaných zásielok sa vztahoval zákonný monopol podniku; kde existovali vysoké bariéry vstupu na trh, kde Post Danmark mala strukturálne výhody a kde iba na casti územia trhu musela rátat so zjavne mensím konkurentom v podobe Bring Citymail. 20. Pri odpovedi na tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania treba vychádzat zo zákazu zneuzitia dominantného postavenia na trhu v jeho znení pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, pretoze predmetom konania vo veci samej je uplatnovanie systému zliav v rokoch 2007 a 2008 a aj sporné rozhodnutie dánskej rady pre hospodársku sútaz bolo prijaté este v júni 2009. Nasledujúce tvrdenia týkajúce sa clánku 82 ES mozno, samozrejme, bez problémov preniest na obsahovo totozný clánok 102 ZFEÚ. 21. Kedze jednotlivé prejudiciálne otázky sa ciastocne výrazne prekrývajú, je vhodné odpovedat na nich v zmenenom poradí a pritom sa postupne venovat rôznym právnym problémom uvedeným v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. A - Kritériá pre posúdenie systému zliav dominantných podnikov 1. Vseobecná cast (prvá cast prvej otázky) 22. Prvá cast prvej otázky vnútrostátneho súdu smeruje k vseobecným právnym ustanoveniam, ktoré sa podla clánku 82 ES vztahujú na posúdenie systému zliav dominantných podnikov. 23. Pri povrchnom posúdení môze pôsobit prekvapujúco, ze zlavy dominantných podnikov, ktoré pre ich zákazníkov jednako predstavujú cenovú výhodu, mozno podla clánku 82 ES kvalifikovat ako zneuzitie. 24. Treba vsak brat do úvahy, ze hospodárska sútaz na relevantnom trhu je oslabená práve prítomnostou dominantného podniku na trhu. ( [10]10 ) Preto nesie takýto podnik bez ohladu na príciny jeho dominantného postavenia na trhu osobitnú zodpovednost za to, ze jeho konanie nenarusí úcinnú a neskreslenú hospodársku sútaz na vnútornom trhu. ( [11]11 ) 25. V dôsledku toho podnik s dominantným postavením na trhu podlieha v rozsahu pôsobnosti clánku 82 ES urcitým obmedzeniam, ktoré v takejto forme pre iné podniky neplatia. Prax, ktorá by za normálnych okolností v hospodárskej sútazi nebola namietaná, môze predstavovat zneuzitie dominantného postavenia na trhu, pokial ju uplatnuje podnik s dominantným postavením na trhu. ( [12]12 ) Predovsetkým nie kazdá cenová hospodárska sútaz, ku ktorej sa dominantný podnik uchýli, môze byt preto povazovaná za prípustnú. ( [13]13 ) 26. Komisia správne poznamenala ze, za zlavami poskytovanými dominantnými podnikmi sa môzu obcas skrývat protisútazné postupy, ktoré sú iba na prvý pohlad prejavom osobitne výhodnej ponuky na trhu, pri podrobnejsom preskúmaní vsak zistíme, ze sú sotva spojené s nizsími cenami a môzu vázne poskodzovat hospodársku sútaz. 27. Je pravda, ze na systémy zliav dominantných podnikov sa nevztahuje vseobecný predpoklad, ze majú zneuzívajúcu povahu, ktorý by tieto podniky mali vyvrátit. V prípade takýchto zliav je vsak rozlisovanie medzi legitímnou hospodárskou sútazou zalozenou na zásluhách na jednej strane a protisútaznými obchodnými postupmi na druhej strane chúlostivou otázkou, ktorá si vyzaduje dôkladné preskúmanie. 28. Podla judikatúry ( [14]14 ) mnozstvové zlavy, ktoré sú spojené výlucne s rozsahom uskutocnených nákupov, za normálnych okolností nespôsobujú protisútazné úcinky, takze nemajú zneuzívajúcu povahu, aj keby boli poskytované dominantnými podnikmi. Ak sa totiz zvýsenie dodaného mnozstva prejaví v nizsích nákladoch dodávatela, tento dodávatel je oprávnený poskytnút zákazníkovi profit z tohto znízenia nákladov prostredníctvom výhodnejsej ceny. Spravidla protisútazné v zmysle clánku 82 ES sú vsak vernostné zlavy alebo cielové zlavy, ktorými sa dominantné podniky snazia pripútat k sebe svojich vlastných zákazníkov a prilákat zákazníkov svojich konkurentov. 29. Na úcely posúdenia systému zliav dominantného podniku vsak napokon podla clánku 82 ES nie je relevantné, ci tento systém mozno zaradit do beznej kategórie - najmä medzi mnozstvové alebo vernostné zlavy. Rozhodujúce je skôr to, ci je cielom zliav prostredníctvom výhody nezakladajúcej sa na ziadnom ekonomickom plnení, ktoré by ich odôvodnovalo, zbavit kupujúceho moznosti výberu zdrojov svojho zásobovania alebo mu túto moznost obmedzit, bránit konkurentom vo vstupe na trh, uplatnovat na obchodných partnerov nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach alebo posilnit dominantné postavenie skreslením hospodárskej sútaze. ( [15]15 ) Podstatné je skrátka to, ci dominantný podnik poskytuje zlavy spôsobilé vylúcit konkurenta na relevantnom trhu, ktoré nemozno hospodársky odôvodnit - konkrétne presunutím usetrenia nákladov na zákazníkov. ( [16]16 ) Okrem toho clánok 82 ES ods. 2 písm. c) ES osobitne zakazuje dominantnému podniku, aby poskytoval diskriminacné zlavy, ktoré ukladajú obchodným partnerom nerovnaké podmienky pre rovnaké plnenia. ( [17]17 ) 30. Diskriminacný charakter systému zliav, ktorý Post Danmark uplatnovala, vzhladom k jeho standardizovaným a vseobecne uplatnitelným podmienkam nemozno v prejednávanom prípade preukázat. Vnútrostátne orgány konajúce vo veci samej sa preto správne ihned zamerali na otázku, ci systém zliav spolocnosti Post Danmark nemôze mat za následok hospodársky neodôvodnené vylúcenie konkurenta. 31. Skutocnost, ci zlavy poskytované dominantným podnikom môzu spôsobit takéto vylúcenie konkurenta, treba preskúmat na základe celkového posúdenia vsetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu ( [18]18 ) (pozri v tejto súvislosti aj moje vyjadrenia v castiach 2 a 3). 32. Je pritom samozrejmé, ze ani zelanie dominantného podniku zvýsit obrat, ani jeho snahu lepsie naplánovat obchodovanie, nemozno povazovat za hospodárske odôvodnenie poskytovania zliav, pokial tieto skutocnosti nie sú spôsobilé viest k vylúceniu konkurenta. ( [19]19 ) 2. Okolnosti, ktoré treba zohladnit pri posúdení systémov zliav (prvá cast tretej otázky a posledná cast prvej otázky) 33. Pokial ide o konkrétne okolnosti, ktoré treba pri posúdení prípadného vylúcenia konkurenta spôsobeného systémami zliav dominantných podnikov podla clánku 82 ES zohladnit, to je predmetom prvej casti tretej prejudiciálnej otázky a poslednej casti prvej prejudiciálnej otázky. 34. Vseobecne platný, taxatívny výpocet vsetkých okolností, ktoré sa majú v rámci clánku 82 ES zohladnit, samozrejme, neprichádza do úvahy, kedze kazdý trh a kazdý systém zliav môze mat svoje osobitosti. Jednako mozno vnútrostátnemu súdu vo svetle skutkového stavu konania vo veci smej, opísaného v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, predlozit urcité vhodné pripomienky, ktoré mu môzu ulahcit rozhodovanie. 35. Podla ustálenej judikatúry na úcely posúdenia systému zliav v zmysle clánku 82 ES sú podstatné predovsetkým kritériá a podmienky poskytovania zliav ( [20]20 ) [pozri v tejto súvislosti bod a)]. Ako vsak vyplýva z výrazu "predovsetkým", ktorý Súdny dvor pouzil, relevantné môzu byt okrem toho aj dalsie faktory, konkrétne prevládajúce podmienky hospodárskej sútaze na relevantnom trhu a - s tým úzko spojené - postavenie dominantného podniku na tomto trhu [pozri nizsie bod b)]. a) Kritériá a podmienky poskytovania zliav 36. Co sa dalej týka kritérií a podmienok poskytovania zliav, zdá sa, ze systém zliav má zneuzívajúcu povahu, ak nemá výlucne prírastkový úcinok, ako je to v prípade sporného systému zliav, takze dosiahnutie kazdej novej hranicnej hodnoty zlavy nielenze vedie k zrázke z ceny pre vsetky dodatocne zadané zákazky, ale má aj spätnú úcinnost, a tak dodatocne zlacnuje vsetky zákazky zadané este pocas referencného obdobia. ( [21]21 ) 37. Totiz týmto spôsobom aj pomerne malá zmena - ci uz zvýsenie alebo znízenie - obratu týkajúceho sa výrobkov podniku v dominantnom postavení má neprimerané úcinky na zmluvných partnerov. ( [22]22 ) Takýto systém zliav má tak spravidla vernostný úcinok, ktorý mozno oznacit aj ako efekt prítazlivosti. Dominantnému podniku ulahcuje pripútat k sebe svojich vlastných zákazníkov, ako aj prilákat zákazníkov svojich konkurentov, a tak napokon "odsat" vo svoj prospech spornú cast dopytu na relevantnom trhu. ( [23]23 ) 38. Efekt prítazlivosti je, prirodzene, o to väcsí, cím vyssie sú poskytované zlavy a cím dlhsie je referencné obdobie, na ktoré sa zlavy pri dosiahnutí kazdej novej hranicnej hodnoty vztahujú. Ak sa na porovnanie poskytnú vysoké zlavy od 6 % do 16 %, ako je to v prejednávanom prípade, a to so spätnou úcinnostou pocas pomerne dlhého jednorocného referencného obdobia, ( [24]24 ) poukazuje to na silný efekt prítazlivosti. Tento efekt prítazlivosti je v prejednávanom prípade este zosilnený tým, ze zlavy platili bez rozdielu tak pre spornú, ako aj pre nespornú cast dopytu, takze najmä pre listové zásielky do 50 g, na ktoré sa vztahoval zákonný monopol der Post Danmark. 39. Ak je navyse preukázatelné, ze dominantný podnik mal úmysel vylúcit konkurenta, potom je to dalsou závaznou indíciou hovoriacou v prospech zneuzívajúcej povahy ním uplatnovaného systému zliav. ( [25]25 ) V kazdom prípade úmysel alebo taktika vylúcenia konkurenta nie je nevyhnutným predpokladom na úcely urcenia porusenia clánku 82 ES, totiz vyuzitie dominantného postavenia na trhu v rozpore s hospodárskou sútazou je objektívnym pojmom. ( [26]26 ) Samotná okolnost, ze Post Danmark v prejednávanom prípade tvrdí, ze nekonala s úmyslom vylúcit konkurenta, v ziadnom prípade nechráni podnik pred urcením, ze islo o zneuzitie v zmysle clánku 82 ES. 40. Ak ide o diskrimináciu medzi obchodnými partnermi v zmysle clánku 82 ods. 2 písm. c) ES, v tom prípade je zneuzívajúca povaha zliav poskytovaných dominantným podnikom obzvlást zrejmá. Systém zliav vsak môze mat zneuzívajúcu povahu v zmysle clánku 82 ES tiez vtedy, ked aj bez diskriminacných prvkov vedie k protisútaznému vylúceniu konkurenta na trhu. ( [27]27 ) Dozorný orgán EZVO v tejto súvislosti správne zdôraznil, ze nejde ani tak o rozlisovanie medzi individualizovanými a standardizovanými zlavami, ako skôr o preskúmanie toho, ci je daný systém zliav konkrétne spôsobilý vylúcit konkurenta na trhu. 41. Napokon fakturácia "záporných cien" - to znamená cien nizsích, ako je rezijná cena - zákazníkom nepredstavuje podmienku predchádzajúcu konstatovaniu zneuzívajúcej povahy systému retroaktívnych zliav ponúkaných podnikom v dominantnom postavení ( [28]28 ). Dominantný podnik totiz vie na základe svojich zjavne vyssích obratov spravidla fungovat tak, ze jeho náklady sú kryté aj napriek poskytovaniu výrazných zliav. Prostredníctvom svojich zliav teda môze spôsobit vylúcenie konkurenta, pricom on sám nemusí nevyhnutne sklznut do strát. b) Prevládajúce podmienky hospodárskej sútaze na relevantnom trhu a postavenie dominantného podniku na tomto trhu 42. Pokial ide dalej o prevládajúce podmienky hospodárskej sútaze na relevantnom trhu a postavenie dominantného podniku na tomto trhu, prípadné protisútazné vylúcenie konkurenta spôsobené systémom zliav je o to pravdepodobnejsie a výraznejsie, cím silnejsí je dominantný podnik na relevantnom trhu a cím slabsia je pozícia jeho skutocných alebo potenciálnych konkurentov. V tejto súvislosti treba zohladnit nielen podiely na trhu dominantného podniku a jeho konkurentov, ale aj pôvod dominantného postavenia najvýznamnejsieho podniku na trhu konkrétnej krajiny a prípadne existujúci zákonný monopol, ktorý má na celom trhu alebo na casti toho istého trhu. ( [29]29 ) 43. V prejednávanom prípade mala Post Danmark ako historický státny postový podnik podla zistení v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania výrazný 95 % podiel na dánskom trhu hromadných zásielok, zatial co na spolocnost Bring Citymail pripadlo iba priblizne 5 %. 44. Takýto velký rozdiel medzi podielom na trhu dominantného podniku a podielom konkurenta je spôsobilý zosilnit úcinky vylúcenia konkurenta, kedze za týchto podmienok je pre konkurentov dominantného podniku osobitne tazké príst s ponukou, ktorá bude výhodnejsia ako jeho zlavy zalozené na celkovom objeme predaja. ( [30]30 ) 45. Okrem toho 70 % cast tohto trhu bola predmetom zákonného monopolu prináleziaceho spolocnosti Post Danmark, - teda monopolu na listové zásielky do 50 g - a preto bola od zaciatku vylúcená z hospodárskej sútaze. Navyse spolocnost Bring Citymail, jediný vázny konkurent Post Danmark, bola cinná iba na casti územia trhu, konkrétne v oblasti Kodane, zatial co Post Danmark mala úcinnú celostátnu distribucnú siet. 46. Toto vsetko poukazuje na to, ze Post Danmark bola vzhladom na jej výrazné postavenie na trhu nezanedbatelným obchodným partnerom a so zlavami, ktoré poskytovala, bol spojený znacný predpoklad vylúcenia konkurenta. ( [31]31 ) Tento dojem este výraznejsí, ak si vsimneme niektoré dalsie strukturálne zlozky, ktoré sú pre relevantný trh charakteristické. 47. Ako som uz spomenula, trh akým je dánsky trh hromadných zásielok sa vyznacuje poskytovaním sietových sluzieb. Na úcely efektívneho hospodárenia a poskytovania sluzieb zákazníkom je potrebné, aby mal dodávatel na takomto trhu co najefektívnejsiu distribucnú siet. Na druhej strane, ako bolo uvedené v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, takýto trh sa z hospodárskeho hladiska vyznacuje vysokými úsporami z rozsahu výroby a vysokými bariérami vstupu na trh, ktoré konkurentom dominantného podniku stazujú moznost etablovat sa na trhu a konkurovat tomuto podniku pokial ide o spornú cast dopytu. 48. Na úcely posúdenia prípadného vylúcenia konkurenta spôsobeného systémom zliav dominantného podniku môze mat okrem toho význam aj to, do akej miery sú zákazníci na relevantnom trhu aktívni a aký podiel svojho dopytu môzu vôbec pokryt u konkurentov dominantného podniku bez vzniku straty zlavy. 49. V konaní vo veci samej bolo v tejto súvislosti urcené, ze v prípade dotknutých zákazníkov u dvoch tretín listových zásielok podliehajúcich hospodárskej sútazi by prechod od Post Danmark k inému poskytovatelovi postových sluzieb prichádzal do úvahy iba pri strpení straty na zlavách. Táto skutocnost poukazuje na to, ze systém zliav Post Danmark má velký potenciál vylúcit konkurenta. 50. V konecnom dôsledku tak v prejednávanom prípade vzhladom na podmienky hospodárskej sútaze na relevantnom trhu a postavenie dominantného podniku na tomto trhu existujú závazné dôkazy svedciace o tom, ze systém zliav, ktorý uskutocnuje Post Danmark, môze spôsobit znacné úcinky s cielom vylúcit konkurenta. 3. O sirokom úcinku systému zliav (druhá cast prvej otázky) 51. Druhá cast prvej prejudiciálnej otázky sa venuje sirokému úcinku systému zliav akým je tento, uskutocnovaný Post Danmark. Vnútrostátny súd chce vediet, aký to má význam na úcely právneho posúdenia podla clánku 82 ES, ze systém zliav vzhladom na standardizovanie svojich jednotlivých úrovní zliav (v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania oznacené ako "hranicné hodnoty objemu") nie je prispôsobený konkrétnym zákazníkom, ale vztahuje sa na väcsinu zákazníkov na trhu. 52. Súdny dvor uz dávno konstatoval, ze pocet zmlúv, na ktoré sa vztahujú zlavy poskytované dominantným podnikom, a tým napokon pocet dotknutých zákazníkov, je na úcely právneho posúdenia týchto zliav podla clánku 82 ES irelevantný. ( [32]32 ) 53. Skutocnost, ze systém zliav sa týka mnohých zákazníkov alebo dokonca väcsiny zákazníkov na trhu, a tento systém má tak velmi siroký úcinok, sama osebe este nic nehovorí o jeho zneuzívajúcej povahe v zmysle clánku 82 ES. 54. Ak je vsak takýto systém zliav spôsobilý viest k efektu prítazlivosti v prospech dominantného podniku, v tom prípade zachytenie znacného poctu zákazníkov a velkej casti sporného dopytu na trhu môze viest k tomu, ze skutocné alebo potenciálne vylúcenie konkurenta je závaznejsie ako v prípade systémov zliav s menej sirokým úcinkom. Viaceré subjekty zúcastnené na konaní na to správne upozornili. 4. Predbezný záver 55. Súhrnne mozno preto konstatovat: Systém zliav uplatnovaný dominantným podnikom má zneuzívajúcu povahu v zmysle clánku 82 ES, ak z celkového posúdenia vsetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu vyplýva, ze zlavy sú spôsobilé viest k hospodársky neodôvodnenému vylúceniu konkurenta, pricom posúdit treba predovsetkým kritériá a podmienky poskytovania zliav, prevládajúce podmienky hospodárskej sútaze na relevantnom trhu a postavenie dominantného podniku na tomto trhu. B - Význam kritéria rovnako efektívneho konkurenta ( "As-efficient-competitor "-Test alebo AEC-Test) (tretia cast prvej otázky) 56. Tretia a posledná cast prvej prejudiciálnej otázky sa venuje osobitne AEC-Testu. Cielom takéhoto testu je z porovnania cien a nákladov ( [33]33 ) zistit, ci konkurent, ktorý je rovnako efektívny ako dominantný podnik, môze takémuto podniku konkurovat, alebo ci politika poskytovania zliav dominantného podniku na relevantnom trhu vedie naopak k protisútaznému vylúceniu konkurenta. 57. Vnútrostátny súd sa pýta, ci so zistením zneuzitia dominantného postavenia na trhu spôsobeného systémom zliav je spojená právna povinnost vykonania AEC-Testu, a v prípade, ze to tak nie je, z ktorých okolností mozno prípadne vyvodit zneuzívajúcu povahu tohto systému zliav. 58. Tieto ciastkové otázky treba posudzovat vo svetle Oznámenia Komisie z roku 2009 ( [34]34 ), v ktorom Komisia zo svojej pozície ako orgánu pre hospodársku sútaz oznámila svoje priority pri uplatnovaní clánku 82 ES. Vnútrostátny súd sa na spomínané oznámenie o prioritách výslovne odvoláva. 59. Komisia vo svojom oznámení o prioritách oznámila, ze proti správaniu zameranému na vylúcenie konkurentov z trhu zalozenému na cenách zasiahne v zásade len vtedy, ak predmetné konanie podniku narusilo alebo môze narusit hospodársku sútaz zo strany konkurentov, ktorí sú pokladaní za rovnako výkonné podniky (anglicky: "as efficient competitors") ako dominantný podnik ( [35]35 ). Na úcely zistenia tejto skutocnosti si Komisia dala záväzok, ze vzhladom na správanie zamerané na vylúcenie konkurentov z trhu zalozené na cenách spravidla vykoná AEC-Test. 60. Takáto správna prax Komisie vsak pre vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz a súdy, prirodzene, nie je záväzná. Vyplýva to jednak zo samotného znenia oznámenia o prioritách, ktoré "nie je právne záväzn[é]" ( [36]36 ), a jednak z ustálenej judikatúry týkajúcej sa vyhlásení Komisie takéhoto druhu. ( [37]37 ) Hoci vnútrostátnym orgánom nic nebráni, aby podobne ako Komisia rekurovali proti AEC-Testu, z právneho hladiska sú predsa viazaný výlucne pravidlami clánku 82 ES. Vypracovanie týchto pravidiel je úlohou Súdneho dvora. 61. Z clánku 82 ES podla môjho názoru nevyplýva právna povinnost, aby sa urcenie zneuzívajúcej povahy systému zliav dominantných podnikov zakladalo vzdy na analýze cien a nákladov, akou je napríklad AEC-Test. 62. Je pravda, ze Súdny dvor vo vztahu k iným cenovým postupom ako sú zlavy prílezitostne vyzadoval vykonanie AEC-Testu, pricom zdôraznil, ze clánok 82 ES najmä zakazuje podniku v dominantnom postavení, aby pouzíval také postupy, ktoré majú za následok vylúcenie rovnako efektívnych konkurentov. ( [38]38 ) 63. Z tejto judikatúry vsak nemozno odvodit absolútnu poziadavku, aby sa pri posúdení správania zameraného na vylúcenie konkurentov z trhu zalozeného na cenách podla práva hospodárskej sútaze vzdy vykonal AEC-Test. Na jednej strane sa vztahuje konkrétne na cenové postupy dominantných podnikov ako napríklad na politiku nízkych cien (napr. lacnejsia ponuka so stratou) alebo na cenové stlácanie prostredníctvom tarifného noznicového efektu, ktoré uz len na základe svojej povahy majú úzku väzbu na struktúru nákladov dotknutých podnikov. Na druhej strane z formulácie "najmä" (francúzsky: "notamment") ( [39]39 ), ktorú Súdny dvor pouzil, je zjavné, ze o zneuzitie dominantného postavenia na trhu nejde vzdy iba vtedy, ked vznikne vylúcenie rovnako efektívneho konkurenta ako je dominantný podnik. 64. Pokial ide konkrétne o systémy zliav dominantných podnikov, ich kvalifikáciu ako zneuzitie v zmysle clánku 82 ES Súdny dvor doposial este nikdy nepodmienil analýzou cien a nákladov. Vzhladom na takéto systémy zliav skôr konstatoval, ze neexistencia porovnania cien a nákladov nepredstavuje nesprávne právne posúdenie. ( [40]40 ) Tohto by sa Súdny dvor mal pridrziavat aj v prejednávanom prípade. 65. Zaiste, teoreticky by bolo mozné urcenie správania zameraného na vylúcenie konkurentov z trhu zalozeného na cenách vseobecne podmienit vykonaním AEC-Testu, a tento test tak nariadit aj vo vztahu k systémom zliav dominantných podnikov. Takéto rozsírenie judikatúry týkajúcej sa clánku 82 ES je vsak z viacerých dôvodov prijímané skepticky. 66. Na jednej strane pridaná hodnota drahých ekonomických analýz nie je vzdy evidentná a môze viest k neprimeranému pouzitiu zdrojov orgánov pre hospodársku sútaz a súdov, ktoré potom chýbajú inde na úcely úcinného vykonania pravidiel hospodárskej sútaze. Uplatnený postup - ako to vzorne vyplýva z tvrdení Post Danmark, Bring Citymail a dánskej vlády pred Súdnym dvorom - môze podnietit znacné nezhody. ( [41]41 ) Odhliadnuc od toho, dostupné údaje slúziace ako základ nie sú vzdy spolahlivé ( [42]42 ) a predpokladajú pripravenost dominantných podnikov k skutocnej spolupráci s orgánmi pre hospodársku sútaz, ako aj so súdmi, ktorá - ako to zdôraznuje nemecká vláda - nie je vzdy garantovaná. 67. Na druhej strane treba upozornit na mylnú predstavu, podla ktorej by sa problematika správania zameraného na vylúcenie konkurentov z trhu zalozeného na cenách uchopila jednoducho a s právnou istotou pomocou matematického vzorca iba na základe cenových a nákladových prvkov dotknutých podnikov. Ako uz bolo uvedené, údaje poskytnuté podnikmi dávajú nezriedka priestor pre rozmanité výklady. 68. Na úcely urcenia zneuzitia v zmysle clánku 82 ES, rovnako ako aj v iných súvislostiach, je vsak potrebné predovsetkým preskúmat vsetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu, co nie je mozné nahradit iba posúdením cenových a nákladových prvkov. Na úcely urcenia zneuzitia môzu mat práve význam aj mnohé dalsie faktory, najmä konkrétne formovanie systému zliav, ako aj urcité osobitosti trhu, na ktorom dominantný podnik pôsobí; môzu mat dokonca omnoho väcsiu výpovednú hodnotu ako analýza cien a nákladov. 69. Odkaz na vsetky relevantné okolnosti konkrétneho prípadu, ako aj na moznost objektívneho odôvodnenia obchodných postupov dominantného podniku poskytujú dostatocnú istotou, ze právne poziadavky týkajúce sa urcenia zneuzitia v zmysle clánku 82 EG nepodcenia hospodársku realitu. ( [43]43 ) 70. Ak zneuzívajúca povaha systému zliav dominantného podniku vyplýva uz z celkového posúdenia iných okolností konkrétneho prípadu, ako som ho vyssie vysvetlila, ( [44]44 ) potom z právneho hladiska nie je nutné vykonat analýzu cien a nákladov vo forme AEC-Testu. 71. A fortiori z clánku 82 ES nemôze vyplývat právna povinnost vykonania AEC-Testu, ak je vzhladom na struktúru trhu vylúcené, aby bol iný podnik rovnako efektívny ako ten dominantný. Môze to vyplývat z konkrétnych podmienok hospodárskej sútaze na relevantnom trhu (napríklad z toho, ze daný trh - akým je tento v prejednávanom prípade - sa vyznacuje vysokými bariérami vstupu na trh, vysokými úsporami z rozsahu výroby a/alebo poskytovaním sietových sluzieb) alebo z toho, ze výska nákladov dominantného podniku presne závisí od konkurencnej výhody, v ktorej sa tento podnik nachádza vdaka svojmu dominantnému postaveniu. ( [45]45 ) 72. V takýchto prípadoch by od zaciatku nemalo zmysel prostredníctvom nejakej analýzy cien a nákladov preskúmavat, ci systém zliav dominantného podniku spôsobuje vylúcenie cisto hypoteticky urceného, rovnako efektívneho konkurenta. Ak totiz nemozno nájst rovnako efektívneho konkurenta, akým je dominantný podnik, potom ani AEC-Test neposkytuje spolahlivé závery o tom, ci na trhu môze dôjst k vylúceniu konkurenta alebo nie. 73. Naopak, na trhu, na ktorom je hospodárska sútaz vzhladom na prítomnost dominantného podniku oslabená tým, ze rovnako efektívni konkurenti sa na nom uz vôbec nemôzu etablovat, nemozno podcenit konkurencný tlak vytvorený menej efektívnym podnikom. ( [46]46 ) Jeho udrzanie patrí základné ciele sledované clánok 82 ES. Má sa totiz zabránit tomu, aby sa z dôvodu obchodných postupov dominantného podniku dalej zhorsovala struktúra trhu a moznosti výberu zákazníkov. ( [47]47 ) 74. Clánok 82 ES preto zakazuje vykonat AEC-Test na trhu, na ktorom je vzhladom na struktúru trhu vylúcené, aby bol iný podnik rovnako efektívny ako ten dominantný. 75. Súhrnne mozno preto konstatovat: Clánok 82 ES nevyzaduje, aby zneuzívajúca povaha systému zliav poskytovaného dominantným podnikom bola preukázaná na základe analýzy cien a nákladov vo forme kritéria rovnako efektívneho konkurenta ("As-efficient-competitor"-Test), pokial zneuzívajúca povaha tohto systému zliav vyplýva uz z celkového posúdenia ostatných okolností konkrétneho prípadu. Orgány a súdy zaoberajúce sa prípadmi hospodárskej sútaze sa môzu slobodne rozhodnút, ci v rámci celkového posúdenia vsetkých okolností konkrétneho prípadu pouzijú takúto analýzu cien a nákladov, ibaze by vzhladom na struktúru trhu bolo vylúcené, aby bol iný podnik rovnako efektívny ako ten dominantný. C - Otázka citelnosti prípadných protisútazných úcinkov systému zliav (druhá otázka a druhá cast tretej otázky) 76. Vnútrostátny súd by chcel napokon prostredníctvom svojich dvoch otázok zistit, aký "pravdepodobný a závazný" musí byt protisútazný úcinok systému zliav dominantného podniku akým je Post Danmark, aby sa "uplatnoval clánok 82 ES". Tým istým smerom je zameraná aj druhá cast tretej otázky, v ktorej sa vnútrostátny súd pýta, ci existuje poziadavka, aby bol "úcinok uzavretia trhu" takéhoto systému zliav "výrazný". 77. Domnievam sa, ze by nebolo správne, ak by bol vnútrostátny súd pri odpovedi na túto problematiku odkázaný iba na procesnú autonómiu clenských státov vo veciach dokazovania. ( [48]48 ) Ide tu totiz o obsahové poziadavky na urcenie zneuzitia v zmysle clánku 82 ES. Tieto poziadavky majú charakter práva Únie a v celej Únii sa musia uplatnovat jednotne, aby pre vsetky spolocnosti, ktoré pôsobia na vnútornom trhu, platili co najjednotnejsie rámcové podmienky pokial ide o pravidlá hospodárskej sútaze ("level playing field"). ( [49]49 ) 78. Je vhodné, aby sa obe vnútrostátnym súdom uvedené aspekty, t. j. na jednej strane pravdepodobnost protisútazného úcinku, a na druhej strane závaznost tohto úcinku, vysvetlili osobitne. 1. O pravdepodobnosti vzniku protisútazného úcinku 79. Vnútrostátny súd sa najskôr pýta, aký pravdepodobný musí byt protisútazný úcinok systému zliav dominantného podniku, aby islo o zneuzitie v zmysle clánku 82 ES. 80. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze vylúcenie konkurenta vyplývajúce z takéhoto systému zliav nesmie byt cisto hypotetickej povahy. ( [50]50 ) Inými slovami, sporné zlavy musia byt nielen abstraktne, ale aj konkrétne spôsobilé stazit alebo dokonca znemoznit konkurentom dominantného podniku prístup na trh a jeho zmluvným partnerom volbu medzi viacerými odberatelskými zdrojmi alebo obchodnými partnermi. ( [51]51 ) 81. Na tieto úcely v kazdom prípade nie je potrebné vykonat analýzu konkrétnych úcinkov zliav na hospodársku sútaz, t. j. netreba preskúmat, ci skutocne doslo k vylúceniu konkurenta. ( [52]52 ) Zákaz podla clánku 82 ES totiz zahrna aj správania dominantných podnikov s potenciálnym protisútazným úcinkom. ( [53]53 ) Aj keby teda Post Danmark správne tvrdila, ze sporný systém zliav v konecnom dôsledku nebol v prícinnej súvislosti s ukoncením pôsobnosti spolocnosti Bring Citymail na dánskom trhu, nevylucuje to urcenie zneuzívajúceho správania v zmysle clánku 82 ES. 82. Podla ustálenej judikatúry je nevyhnutné, ale aj postacujúce, ze sporné zlavy sú môzu mat vylucujúci úcinok. ( [54]54 ) Ide o prípady, ked sa vznik tohto vylucujúceho úcinku zdá byt na základe celkového posúdenia vsetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu pravdepodobnejsí ako jeho absencia. ( [55]55 ) 83. Na úcely zistenia zneuzitia, ktoré je nezlucitelné s clánkom 82 ES, sa mi nezdá byt potrebné klást latku vyssie a pozadovat napríklad, aby vznik vylucujúceho úcinku nastal "velmi pravdepodobne" alebo "osobitne pravdepodobne", alebo aby sa dokonca musel "pripustit bez dôvodných pochybností". 84. Preto nesie dominantný podnik bez ohladu na príciny jeho dominantného postavenia na trhu osobitnú zodpovednost za to, ze jeho konanie nenarusí úcinnú a neskreslenú hospodársku sútaz na vnútornom trhu. ( [56]56 ) Z tejto zodpovednosti vyplýva urcitá povinnost zdrzanlivosti na trhu. Dominantný podnik musí preto ukoncit vsetky obchodné postupy, pri ktorých pravdepodobne vznikne vylúcenie konkurenta, a nielen také, pri ktorých sa zdá, ze akýto úcinok nastane "velmi pravdepodobne" alebo "osobitne pravdepodobne", alebo sa musí "pripustit bez dôvodných pochybností". 85. Stupen pravdepodobnosti vzniku vylúcenia konkurenta môze mat v kazdom prípade úcinky na mieru prípadných sankcií, napríklad na penazné pokuty ukladané orgánmi pre hospodársku sútaz. Ich výska musí byt vzdy v súlade s poziadavkami primeranosti (clánok 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie a clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003): cím vyssia je pravdepodobnost vylúcenia konkurenta a cím väcsia je miera tohto úcinku, tým prísnejsia je sankcia. Takáto problematika sankcií vsak nie je predmetom prejednávaného konania o prejudiciálnej otázke. 2. O závaznosti ocakávaného protisútazného úcinku 86. Vnútrostátny súd dalej ziada informáciu o tom, aký "závazný" alebo "výrazný" musí byt protisútazný úcinok systému zliav, aby sa nanho vztahoval zákaz zneuzitia clánku 82 ES. 87. Tým je uz napokon naznacená problematika citelnosti prípadného obmedzenia hospodárskej sútaze spôsobeného systémami zliav dominantných podnikov. Treba objasnit, ci urcenie zneuzitia podla clánku 82 ES predpokladá, aby obmedzenie hospodárskej sútaze vyplývajúce zo systému zliav prekrocilo urcitú hranicu de minimis. 88. Viacerí úcastníci konania zdôraznili, ze pochybnosti vnútrostátneho súdu v tejto súvislosti mohli pochádzat z terminologického problému rozsudku Post Danmark z roku 2012. V záväznom dánskom znení spomínaného rozsudku sa totiz pre výraz "vylúcenie" prekvapujúco pouzili slová "mćrkbare virkninger" ( [57]57 ), co znamená "citelné úcinky". Na inom mieste toho istého rozsudku sa spomína "eliminerende virkning" ( [58]58 ), teda "vylucujúci úcinok", co znie porovnatelne prísne. 89. Pohlad na znenie vo francúzskom jazyku, v ktorom bol daný rozsudok koncipovaný a prediskutovaný, je zaiste dôkazom toho, ze pri výbere týchto slov v dáncine musí íst o prekladatelskú chybu. Vo francúzstine ide totiz jednoducho o "effet d'éviction", teda o "vylúcenie" co je v súlade s ostatnou judikatúrou týkajúcou sa clánku 82 ES. ( [59]59 ) 90. Za týchto okolností slová "mćrkbare virkninger" a "eliminerende virkning" v rozsudku Post Danmark z roku 2012 nemozno nesprávne vykladat v tom zmysle, ze na systémy zliav dominantných podnikov sa vztahuje nejaké kritérium citelnosti alebo hranica de minimis. Za zneuzívajúce v zmysle clánku 82 ES treba skôr povazovat vsetky systémy zliav dominantných podnikov, ktoré môzu mat vylucujúci úcinok, ( [60]60 ) a nielen tie, ktorých úcinky na hospodársku sútaz môzu byt "závazné" alebo "výrazné". 91. Kedze struktúra hospodárskej sútaze relevantného trhu je oslabená uz prítomnostou dominantného podniku, v oblasti pôsobnosti clánku 82 ES môze kazdé dodatocné obmedzenie tejto struktúry hospodárskej sútaze predstavovat zneuzitie postavenia dominantného podniku na trhu. ( [61]61 ) 92. Presne v tomto zmysle Súdny dvor - priblizne súbezne s rozsudkom Post Danmark z roku 2012 - konstatoval, ze urcenie presného prahu, nad ktorý treba zlavy poskytované dominantným podnikom povazovat za zneuzívajúce, nie je na úcely uplatnenia clánku 82 ES nevyhnutné. ( [62]62 ) Totiz zákazníci musia mat moznost vyuzit vsetky stupne hospodárskej sútaze, ktoré sú na trhu mozné, a konkurenti musia mat moznost pôsobit v normálnej sútazi na celom trhu, a nie iba na jeho casti. Dalej úlohou dominantného podniku nie je urcit, kolko konkurencieschopných konkurentov môze pôsobit v hospodárskej sútazi, pokial ide o cast dopytu, ktorú je mozné este ovládnut. ( [63]63 ) 93. Zdá sa, ze hranica de minimis na úcely posúdenia vylucujúceho úcinku obchodných postupov dominantného podniku nie je nevyhnutná aj z dalsích dvoch dôvodov: Na jednej strane musí spomínané vylúcenie, ako uz bolo uvedené vyssie, ( [64]64 ) spocívat na presnom zohladnení vsetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a jeho vznik musí byt pravdepodobnejsí ako jeho absencia. Na druhej strane zákaz zneuzitia podla clánku 82 ES zahrna tak ci tak len také správania, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 94. Oba tieto aspekty uz sami osebe dostatocne vylucujú, aby zákaz zneuzitia podla clánku 82 ES zahrnal správania, ktorých protisútazné úcinky sú cisto hypotetické alebo majú úplne vedlajsí význam. 3. Predbezný záver 95. Súhrnne mozno preto konstatovat: Odhliadnuc od poziadavky skutocného alebo potenciálneho ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi úcinok vylúcenia, ktorý môze byt spôsobený systémom zliav dominantného podniku, nemusí prekrocit nijakú hranicu citelnosti (hranica de minimis), aby bol kvalifikovaný ako zneuzitie v zmysle clánku 82 ES. Stací, ak je vznik takéhoto vylúcenia pravdepodobnejsí ako jeho absencia. VI - Návrh 96. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru odpovedat na otázky, ktoré polozil dánsky Sř- og Handelsret, takto: 1. Systém zliav uplatnovaný dominantným podnikom má zneuzívajúcu povahu v zmysle clánku 82 ES, ak z celkového posúdenia vsetkých okolností konkrétneho prípadu vyplýva, ze zlavy sú spôsobilé viest k hospodársky neodôvodnenému vylúceniu konkurenta, pricom posúdit treba predovsetkým kritériá a podmienky poskytovania zliav, prevládajúce podmienky hospodárskej sútaze na relevantnom trhu a postavenie dominantného podniku na tomto trhu. 2. Clánok 82 ES nevyzaduje, aby zneuzívajúca povaha takéhoto systému zliav bola preukázaná na základe analýzy cien a nákladov vo forme kritéria rovnako efektívneho konkurenta ("As-efficient-competitor"-Test), pokial zneuzívajúca povaha tohto systému zliav vyplýva uz z celkového posúdenia ostatných okolností konkrétneho prípadu. Orgány a súdy zaoberajúce sa prípadmi hospodárskej sútaze sa môzu slobodne rozhodnút, ci v rámci celkového posúdenia vsetkých okolností konkrétneho prípadu pouzijú takúto analýzu cien a nákladov, ibaze by vzhladom na struktúru trhu bolo vylúcené, aby bol iný podnik rovnako efektívny ako ten dominantný. 3. Odhliadnuc od poziadavky skutocného alebo potenciálneho ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi úcinok vylúcenia, ktorý môze byt spôsobený systémom zliav dominantného podniku, nemusí prekrocit nijakú hranicu citelnosti (hranica de minimis), aby bol kvalifikovaný ako zneuzitie v zmysle clánku 82 ES. Stací, ak je vznik takéhoto úcinku vylúcenia pravdepodobnejsí ako jeho absencia. __________________________________________________________________ ( [65]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [66]2 ) Pozri najmä rozsudky Suiker Unie a i./Komisia ([67]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, [68]EU:C:1975:174), Hoffmann-La Roche/Komisia ([69]85/76, [70]EU:C:1979:36), Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia ([71]322/81, [72]EU:C:1983:313), British Airways/Komisia ([73]C-95/04 P, [74]EU:C:2007:166), Tomra Systems a i./Komisia ([75]C-549/10 P, [76]EU:C:2012:221) a Michelin/Komisia ([77]T-203/01, [78]EU:T:2003:250). ( [79]3 ) Aj v prebiehajúcom odvolacom konaní Intel/Komisia (C-413/14 P) má nezanedbatelný význam okrem iného otázka právnej povinnosti vykonat AEC-Test vzhladom na systémy zliav. ( [80]4 ) Zákon o hospodárskej sútazi. ( [81]5 ) Rada pre hospodársku sútaz. ( [82]6 ) Podla tvrdení Post Danmark poskytovaná zlava predstavovala v priemere 10,6 %. ( [83]7 ) Dalsie hranicné hodnoty zliav predstavovali 75000, 150000, 300000, 500000, 750000, 1000000, 1500000 a 2000000 zásielok, resp. hrubú hodnotu aspon 750000, 1500000, 3000000, 5000000, 7500000, 10000000, 15000000 a 20000000 DKK. ( [84]8 ) Odvolací súd pre hospodársku sútaz. ( [85]9 ) Súd pre zálezitosti z oblasti obchodného a morského práva. ( [86]10 ) Rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia ([87]EU:C:1979:36, bod [88]91), Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia ([89]EU:C:1983:313, bod [90]70) Tomra Systems a i./Komisia ([91]EU:C:2012:221, bod [92]17). ( [93]11 ) Rozsudok Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia ([94]EU:C:1983:313, bod [95]57); v tom istom zmysle pozri rozsudky France Télécom/Komisia ([96]C-202/07 P, [97]EU:C:2009:214, bod [98]105), Deutsche Telekom/Komisia ([99]C-280/08 P, [100]EU:C:2010:603, bod [101]176) a TeliaSonera Sverige ([102]C-52/09, [103]EU:C:2011:83, bod [104]24). ( [105]12 ) Rozsudok Compagnie maritime belge transports a i./Komisia ([106]C-395/96 P a C-396/96 P, [107]EU:C:2000:132, bod [108]131). ( [109]13 ) Rozsudky AKZO/Komisia ([110]C-62/86, [111]EU:C:1991:286, bod [112]70), France Télécom/Komisia ([113]EU:C:2009:214, bod [114]106), Deutsche Telekom/Komisia ([115]EU:C:2010:603, bod [116]177) a Post Danmark ([117]C-209/10, [118]EU:C:2012:172, bod [119]25). ( [120]14 ) Rozsudky Suiker Unie a i./Komisia ([121]EU:C:1975:174, bod [122]518), Hoffmann-La Roche/Komisia ([123]EU:C:1979:36, body [124]89 a [125]90), Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia ([126]EU:C:1983:313, bod [127]71), Portugalsko/Komisia ([128]C-163/99, [129]EU:C:2001:189, bod [130]50), Tomra Systems a i./Komisia ([131]EU:C:2012:221, bod [132]70) a Michelin/Komisia ([133]EU:T:2003:250, body [134]56 az [135]59). ( [136]15 ) Rozsudky Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia ([137]EU:C:1983:313, bod [138]73), British Airways/Komisia ([139]EU:C:2007:166, bod [140]67), Tomra Systems a i./Komisia ([141]EU:C:2012:221, bod [142]71) a Michelin/Komisia ([143]EU:T:2003:250, bod [144]60). ( [145]16 ) Rozsudok British Airways/Komisia ([146]EU:C:2007:166, body [147]68 a [148]69). ( [149]17 ) Rozsudky Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia ([150]EU:C:1983:313, bod [151]73), British Airways/Komisia ([152]EU:C:2007:166, bod [153]67), Portugalsko/Komisia ([154]EU:C:2001:189, bod [155]50) a Michelin/Komisia ([156]EU:T:2003:250, bod [157]60). ( [158]18 ) Rozsudky Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia ([159]EU:C:1983:313, bod [160]73), British Airways/Komisia ([161]EU:C:2007:166, bod [162]67), Tomra Systems a i./Komisia ([163]EU:C:2012:221, body [164]18 a [165]71) a Michelin/Komisia ([166]EU:T:2003:250, bod [167]60). ( [168]19 ) Rozsudok Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia ([169]EU:C:1983:313, bod [170]85). ( [171]20 ) Rozsudky Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia ([172]EU:C:1983:313, bod [173]73), British Airways/Komisia ([174]EU:C:2007:166, bod [175]67), Tomra Systems a i./Komisia ([176]EU:C:2012:221, bod [177]71) a Michelin/Komisia ([178]EU:T:2003:250, bod [179]60). ( [180]21 ) V tomto zmysle rozsudky Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia ([181]EU:C:1983:313, bod [182]81), British Airways/Komisia ([183]EU:C:2007:166, bod [184]73) a Tomra Systems a i./Komisia ([185]EU:C:2012:221, najmä bod [186]75). ( [187]22 ) Rozsudok British Airways/Komisia ([188]EU:C:2007:166, bod [189]73). ( [190]23 ) Rozsudok Tomra Systems a i./Komisia ([191]EU:C:2012:221, bod [192]79). ( [193]24 ) Pozri v súvislosti s dlzkou referencného obdobia napríklad rozsudok Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia ([194]EU:C:1983:313, bod [195]81). ( [196]25 ) V tomto zmysle rozsudok Tomra Systems a i./Komisia ([197]EU:C:2012:221, body [198]20 a [199]21). ( [200]26 ) Rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia ([201]EU:C:1979:36, bod [202]91), AKZO/Komisia ([203]EU:C:1991:286, bod [204]69), TeliaSonera Sverige ([205]EU:C:2011:83, bod [206]27) a Tomra Systems a i./Komisia ([207]EU:C:2012:221, body [208]17 a [209]23). ( [210]27 ) Rozsudky Michelin/Komisia ([211]EU:T:2003:250, bod [212]65). ( [213]28 ) Rozsudok Tomra Systems a i./Komisia ([214]EU:C:2012:221, bod [215]73). ( [216]29 ) V tomto zmysle uz rozsudok Post Danmark ([217]EU:C:2012:172, bod [218]23 in fine). ( [219]30 ) Rozsudky Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisi ([220]EU:C:1983:313, bod [221]82) a British Airways/Komisia ([222]EU:C:2007:166, bod [223]75), ako aj moje návrhy v druhej z uvedených vecí ([224]EU:C:2006:133, bod [225]52). ( [226]31 ) Osobitne v súvislosti s odporúcaným zohladnením postavenia dominantného podniku ako nezanedbatelného obchodného partnera pozri rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia ([227]EU:C:1979:36, bod [228]41) a Compagnie maritime belge transports a i./Komisia ([229]EU:C:2000:132, bod [230]132). ( [231]32 ) Rozsudok Suiker Unie a i./Komisia ([232]EU:C:1975:174, bod [233]511). ( [234]33 ) Zohladnujú sa priemerné náklady dominantného podniku, ktorým bolo mozné predíst, jeho dlhodobé priemerné prírastkové náklady, ako aj cena akú by musel konkurent dominantného podniku ponúknut zákazníkom, aby im nahradil stratu zlavy poskytovanej týmto podnikom. ( [235]34 ) Oznámenie Komisie "Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatnovaní clánku 82 Zmluvy o ES na prípady zneuzívania dominantného postavenia podnikov na vylúcenie konkurentov z trh", z 24. februára 2009 ([236]Ú. v. EÚ C 45, s. 7), dalej len "oznámenie o prioritách". ( [237]35 ) Bod 23 oznámenia o prioritách. V tejto súvislosti si dovolím pripomenút, ze nemecké znenie uvedenej casti oznámenia o prioritách vo formulácii "daran hindert bzw. bereits gehindert hat, am Wettbewerb teilzunehmen" ["narusilo alebo môze narusit hospodársku sútaz zo strany konkurentov"] len velmi nedokonale odzrkadluje právne pravidlo, podla ktorého skutocné protisútazné úcinky nie je nutné preukázat (rozsudky British Airways/Komisia, [238]EU:C:2007:166, bod [239]68, a Tomra Systems a i./Komisia, [240]EU:C:2012:221, body [241]68 a [242]79). Zdá sa, ze právny rámec vymedzený clánkom 82 ES (102 ZFEÚ) je lepsie zlucitelný s anglickým ("has already been or is capable of hampering competition") a s francúzskym znením oznámenia o prioritách ("ont déjŕ entravé ou sont de nature ŕ entraver la concurrence"). ( [243]36 ) Bod 3 oznámenia o prioritách. ( [244]37 ) Rozsudky Pfleiderer ([245]C-360/09, [246]EU:C:2011:389, bod [247]21) a Expedia ([248]C-226/11, [249]EU:C:2012:795, body [250]29 a [251]31). ( [252]38 ) Rozsudok Post Danmark ([253]EU:C:2012:172, bod [254]25); pozri okrem toho rozsudky Deutsche Telekom/Komisia ([255]EU:C:2010:603, najmä body 177, 183, 196, 203 a 254) a TeliaSonera Sverige ([256]EU:C:2011:83, najmä body 67, 73 a 94); rovnako aj v rozsudku AKZO/Komisia ([257]EU:C:1991:286, najmä v bodoch 71 a 72) sa vychádza okrem iného z analýzy cien a nákladov. ( [258]39 ) Rozsudky Post Danmark ([259]EU:C:2012:172, bod [260]25) a Deutsche Telekom/Komisia ([261]EU:C:2010:603, bod [262]177, pricom pre francúzsky výraz "notamment" sa v slovenskom jazyku pouzíva výraz "najmä"). ( [263]40 ) Rozsudok Tomra Systems a i./Komisia ([264]EU:C:2012:221, bod [265]80; pozri subsidiárne aj bod. 73). ( [266]41 ) Skutocnost, ze výsledok AEC-Testu nie je vzdy jednoznacný, predpokladá aj Komisia v bode 25 svojho oznámenia o prioritách. ( [267]42 ) Skutocnost, ze na úcely vykonania AEC-Testu sú potrebné spolahlivé údaje, zdôraznuje aj Komisia v bode 25 svojho oznámenia o prioritách. ( [268]43 ) Pozri v tejto súvislosti moje návrhy vo veci Solvay/Komisia ([269]C-109/10 P, [270]EU:C:2011:256, bod [271]80). ( [272]44 ) Pozri body 33 az 54 vyssie. ( [273]45 ) V tomto zmysle rozsudok TeliaSonera Sverige ([274]EU:C:2011:83, bod [275]45 na konci). ( [276]46 ) V tomto zmysle tiez bod 24 oznámenia o prioritách; pozri dalej rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia ([277]EU:C:1979:36, bod [278]123 in fine). ( [279]47 ) Rozsudky France Télécom/Komisia ([280]EU:C:2009:214, bod [281]105), Deutsche Telekom/Komisia ([282]EU:C:2010:603, body [283]83 a [284]176), TeliaSonera Sverige ([285]EU:C:2011:83, bod [286]24) a Post Danmark ([287]EU:C:2012:172, body [288]20 a [289]23); podobne rozsudok British Airways/Komisia ([290]EU:C:2007:166, bod [291]66). ( [292]48 ) Pozri v tejto súvislosti odôvodnenie 5 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([293]Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [294]49 ) V súvislosti s konceptom "level playing field" pozri napríklad moje návrhy vo veciach Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia ([295]C-550/07 P, [296]EU:C:2010:229, bod [297]169), Toshiba Corporation a i. ([298]C-17/10, [299]EU:C:2011:552, bod [300]118) a KONE a i. ([301]C-557/12, [302]EU:C:2014:45, bod [303]29). ( [304]50 ) V tomto zmysle rozsudky Deutsche Telekom/Komisia ([305]EU:C:2010:603, bod [306]254) a TeliaSonera Sverige ([307]EU:C:2011:83, body [308]66 a [309]67). ( [310]51 ) Pozri v tejto súvislosti moje návrhy vo veci British Airways/Komisia ([311]EU:C:2006:133, bod [312]73). ( [313]52 ) Rozsudok Tomra Systems a i./Komisia ([314]EU:C:2012:221, body [315]68 a [316]79); v tom istom zmysle rozsudky Tetra Pak/Komisia ([317]C-333/94 P, [318]EU:C:1996:436, bod [319]44) a Michelin/Komisia ([320]EU:T:2003:250, bod [321]239). ( [322]53 ) Rozsudok TeliaSonera Sverige ([323]EU:C:2011:83, bod [324]64); podobne rozsudok Post Danmark ([325]EU:C:2012:172, bod [326]44), v ktorom ide o "skutocné alebo pravdepodobné vylúcenie konkurenta". ( [327]54 ) Rozsudky British Airways/Komisia ([328]EU:C:2007:166, body [329]68) a Michelin/Komisia ([330]EU:T:2003:250, bod [331]239). ( [332]55 ) V tomto zmysle rozsudok Post Danmark ([333]EU:C:2012:172), ktorí hovorí o "pravdepodobn[ých] skodliv[ých] následk[och] na hospodársku sútaz" (bod 42) a o "skutocn[om] alebo pravdepodobn[om] vylúcen[í]... konkurenta" (bod 44). ( [334]56 ) Rozsudok Nederlandsche Banden-Industrie-Michelin/Komisia ([335]EU:C:1983:313, bod [336]57); v tomto zmysle rozsudky France Télécom/Komisia ([337]EU:C:2009:214, bod [338]105), Deutsche Telekom/Komisia ([339]EU:C:2010:603, bod [340]176) a TeliaSonera Sverige ([341]EU:C:2011:83, bod [342]24). ( [343]57 ) Rozsudok Post Danmark ([344]EU:C:2012:172, bod [345]25). ( [346]58 ) Rozsudok Post Danmark ([347]EU:C:2012:172, bod [348]41; podobne body 17, 22, 27, 29 a 44). ( [349]59 ) Pozri v tejto súvislosti bod 29 vyssie. ( [350]60 ) Pozri k tomu este raz bod 82 vyssie. ( [351]61 ) Rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia ([352]EU:C:1979:36, bod [353]123 na konci). ( [354]62 ) Rozsudok Tomra Systems a i./Komisia ([355]EU:C:2012:221, body [356]46 a [357]48); podobne uz rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia ([358]EU:C:1979:36, bod [359]89), v ktorom Súdny dvor zdôraznuje, ze zneuzívajúca povaha vernostných zliav "nezávisí od väcsieho alebo mensieho objemu" dotknutých nákupov. ( [360]63 ) Rozsudok Tomra Systems a i./Komisia ([361]EU:C:2012:221, bod [362]42). ( [363]64 ) Pozri opät body 31, 68 a 82 az 85 vyssie. References 1. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#t-ECR_62014CC0023_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0001 66. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0002 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&locale=sk 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0003 80. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0004 81. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0005 82. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0006 83. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0007 84. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0008 85. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0009 86. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0010 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 93. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0011 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A214&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A214&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A214&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point176 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 105. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0012 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A132&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A132&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A132&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point131 109. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0013 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A286&locale=sk 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A286&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A286&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A214&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A214&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point106 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point177 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&locale=sk 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 120. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0014 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point518 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A189&locale=sk 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A189&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A189&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 136. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0015 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 145. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0016 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 149. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0017 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A189&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A189&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 158. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0018 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 168. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0019 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 171. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0020 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 180. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0021 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 182. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 187. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0022 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 190. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0023 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 193. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0024 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 196. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0025 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 200. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0026 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A286&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A286&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 208. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 210. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0027 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 212. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 213. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0028 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 216. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0029 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 219. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0030 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 221. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 223. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A133&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 225. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A133&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 226. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0031 227. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A132&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A132&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point132 231. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0032 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point511 234. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0033 235. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0034 236. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:045:TOC 237. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0035 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 240. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 241. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 242. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 243. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0036 244. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0037 245. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&locale=sk 246. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 247. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 248. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A795&locale=sk 249. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A795&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 250. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A795&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 251. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A795&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 252. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0038 253. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 254. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 255. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 256. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 257. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A286&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 258. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0039 259. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 260. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 261. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 262. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point177 263. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0040 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 265. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point80 266. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0041 267. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0042 268. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0043 269. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256&locale=sk 270. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 271. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point80 272. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0044 273. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0045 274. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 275. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 276. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0046 277. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 278. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point123 279. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0047 280. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A214&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 281. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A214&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 282. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 283. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 284. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point176 285. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 286. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 287. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 288. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 289. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 290. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 291. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 292. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0048 293. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 294. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0049 295. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A229&locale=sk 296. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A229&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 297. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A229&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point169 298. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&locale=sk 299. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 300. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A552&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point118 301. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A45&locale=sk 302. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A45&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 303. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A45&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 304. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0050 305. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 306. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point254 307. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 308. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 309. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 310. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0051 311. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A133&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 312. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A133&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 313. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0052 314. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 315. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 316. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 317. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A436&locale=sk 318. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A436&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 319. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A436&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 320. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 321. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point239 322. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0053 323. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 324. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 325. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 326. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 327. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0054 328. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 329. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 330. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 331. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A250&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point239 332. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0055 333. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 334. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0056 335. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 336. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A313&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 337. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A214&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 338. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A214&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 339. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 340. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point176 341. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 342. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 343. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0057 344. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 345. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 346. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0058 347. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 348. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 349. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0059 350. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0060 351. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0061 352. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 353. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point123 354. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0062 355. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 356. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 357. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 358. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 359. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 360. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0063 361. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 362. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 363. file:///tmp/lynxXXXX8e3ruD/L90834-8040TMP.html#c-ECR_62014CC0023_SK_01-E0064