NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NILS WAHL prednesené 22. januára 2015 ( [1]1 ) Vec C-15/14 P Európska komisia proti MOL Magyar Olaj- és Gázipari Nyrt. "Odvolanie -- Státna pomoc -- Dohoda uzavretá medzi madarským státom a ropnou a plynárenskou spolocnostou MOL, ktorá sa týka banských poplatkov spojených s tazbou uhlovodíkov -- Neskorsia legislatívna úprava týkajúca sa zvýsenia sadzby poplatkov za tazbu -- Zvýsenie, ktoré nebolo uplatnené na spolocnost MOL -- Existencia selektívnej výhody" 1. Týmto odvolaním sa Európska komisia domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie MOL/Komisia ( [2]2 ), ktorým tento súd zrusil rozhodnutie Komisie 2011/88/EÚ z 9. júna 2010 o státnej pomoci C 1/09 (ex NN 69/08), ktorú Madarsko poskytlo spolocnosti MOL Nyrt. ( [3]3 ). 2. V prejednávanom prípade má Súdny dvor predovsetkým urcit, ci Vseobecný súd správne rozhodol o zrusení sporného rozhodnutia z dôvodu, ze Komisia nepreukázala selektívnu povahu sporného opatrenia, ktoré je specifické tým, ze pozostáva z kombinácie dohody o sadzbách uzavretej medzi státom a urcitým podnikom a neskorsej legislatívnej úpravy, ktorou boli sadzby zvýsené, ale ktorá sa na uvedený podnik nevztahovala. Prejednávaná vec v sirsom zmysle ponúka prílezitost poskytnút urcité spresnenia týkajúce sa parametrov, z ktorých treba vychádzat pri skúmaní podmienky selektivity vyplývajúcej z clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá tvorí základ pojmu "státna pomoc". I - Okolnosti predchádzajúce sporu 3. Okolnosti predchádzajúce sporu, ako vyplývajú z napadnutého rozsudku, mozno zhrnút takto. 4. MOL Magyar Olaj- és Gázipari Nyrt. (dalej len "MOL") je spolocnostou so sídlom v Budapesti (Madarsko), ktorej hlavnými cinnostami sú prieskum lozísk a tazba ropy, zemného plynu a produktov z plynu, preprava, skladovanie a distribúcia ropných produktov velkoodberatelom a maloodberatelom, preprava zemného plynu, ako aj výroba a predaj alkénov a polyolefínov. A - Madarský banský zákon 5. Vsetky banské cinnosti vrátane cinností týkajúcich sa uhlovodíkov sú v Madarsku upravené zákonom XLVIII z roku 1993 o baníctve ( [4]4 ). Podla tohto zákona regulacné funkcie vykonáva minister zodpovedný za baníctvo a banský úrad ako ústredný orgán státnej správy, ktorý dohliada nad banskými cinnostami. 6. Banský zákon stanovuje, ze banský prieskum a tazba sa môzu uskutocnovat v dvoch odlisných právnych rezimoch. § 8 az 19 banského zákona upravujú pre oblasti, ktoré sú najmä na základe geologických údajov povazované za bohaté na nerasty a kvalifikované ako "uzavreté" (§ 9 ods. 1 banského zákona), rezim koncesie, ktorá sa udeluje po uskutocnení verejného obstarávania pre kazdú uzavretú oblast, na základe zmluvy podpísanej medzi ministrom zodpovedným za baníctvo a podnikom, ktorý bol úspesný vo verejnom obstarávaní (§ 10 az 12 banského zákona). Pokial ide o oblasti kvalifikované ako "otvorené", ktoré sú a priori menej bohaté na nerasty, mozno v nich tazit na základe povolenia, ktoré vydáva banský úrad, ak ziadatel splna zákonné podmienky [§ 5 ods. 1 písm. a) a § 5 ods. 4 banského zákona]. 7. § 20 banského zákona upravuje pravidlá, podla ktorých sa urcujú poplatky za tazbu uhrádzané státu. § 20 ods. 11 banského zákona stanovuje, ze percentuálna výska poplatku za tazbu je vymedzená bud zákonom, alebo koncesnou zmluvou, alebo zmluvou uzavretou podla § 26/A ods. 5 banského zákona. Pokial ide o koncesie, sadzbu poplatku za tazbu stanoví minister zodpovedný za baníctvo, ktorý zohladní urcité parametre uvedené v § 20 ods. 8 banského zákona. Pri zmluve v zmysle § 26/A ods. 5 banského zákona sa sadzba poplatku urcí podla ustanovení tohto paragrafu. Sadzbu poplatku za tazbu stanovuje banský zákon, ak k tazbe dochádza v rezime povolenia (§ 20 ods. 2 az 7 banského zákona). 8. Do roku 2008 bola sadzba poplatku za tazbu uhlovodíkov, ropy a zemného plynu na základe povolenia stanovená na 12 % z hodnoty vytazeného mnozstva pri poliach uvedených do prevádzky od 1. januára 1998 alebo sa vypocítala z matematického vzorca, ktorý bral do úvahy najmä priemernú cenu zemného plynu zakúpeného verejnými plynárenskými sluzbami, s minimálnou sadzbou 12 % pri poliach zemného plynu uvedených do prevádzky pred 1. januárom 1998 [§ 20 ods. 3 písm. b) banského zákona]. 9. § 26/A ods. 5 banského zákona stanovuje, ze ak tazobná spolocnost, ktorá vykonáva cinnost na základe povolenia, teda pri poliach nachádzajúcich sa v otvorenej oblasti, nezacala tazbu do piatich rokov od udelenia povolenia, môze jedenkrát poziadat banský úrad o predlzenie tejto lehoty o maximálne pät rokov. V prípade, ak tento úrad vysloví súhlas, zmluva medzi ministrom zodpovedným za baníctvo a tazobnou spolocnostou stanoví pri poliach, ktorých sa predlzenie týka, mnozstvo nerastov slúziace ako základ výpoctu poplatku za tazbu a jeho sadzbu, ktorá musí byt vyssia nez sadzba platná ku dnu ziadosti o predlzenie, ale nepresiahne 1,2-násobok tejto sadzby (dalej len "poplatok za predlzenie"). Ak sa ziadost o predlzenie týka viac nez dvoch polí, sadzba poplatku za predlzenie sa uplatní na vsetky polia tazobnej spolocnosti v zmluve na minimálne pät rokov (dalej len "zvýsený poplatok za tazbu"). Ak sa ziadost o predlzenie týka viac nez piatich polí, mozno pozadovat výnimocnú platbu, ktorá je nanajvýs 20 % sumy platenej ako zvýsený poplatok za tazbu. B - Dohoda o predlzení tazobných práv uzavretá medzi spolocnostou MOL a madarským státom v roku 2005 10. Dna 19. septembra 2005 MOL poziadala o predlzenie tazobných práv k dvanástim uhlovodíkovým poliam, na ktoré boli udelené povolenia, ale tazba na nich sa do uplynutia pätrocnej lehoty odo dna udelenia uvedených povolení este nezacala. 11. Dna 22. decembra 2005 minister zodpovedný za baníctvo a MOL podpísali dohodu o predlzení podla § 26/A ods. 5 banského zákona týkajúcu sa dvanástich uhlovodíkových polí (dalej len "dohoda z roku 2005"), ktorej bod 1 predlzuje o pät rokov lehotu na zacatie tazby na týchto dvanástich poliach a stanovuje poplatok za predlzenie, ktorý má MOL uhradit státu za kazdý z piatich rokov (12 % x 1,050 za prvý rok, teda 12,600 %; 12 % x 1,038 za druhý rok, teda 12,456 %; 12 % x 1,025 za tretí rok, teda 12,300 %, a 12 % x 1,020 za stvrtý a piaty rok, teda 12,240 %). 12. Podla bodu 4 dohody z roku 2005 sa zvýsený poplatok za tazbu uplatní na vsetky polia spolocnosti MOL, ktoré uz boli uvedené do prevádzky na základe povolenia, teda na 44 uhlovodíkových polí, na ktorých sa zacala tazba po 1. januári 1998, a na 93 polí zemného plynu, na ktorých sa zacala tazba pred týmto dátumom, pocas pätnástich rokov odo dna nadobudnutia úcinnosti dohody. Sadzba zvýseného poplatku za tazbu v piatom roku obdobia predlzenia sa uplatní az do pätnásteho roku. Pokial ide o polia zemného plynu, na ktorých zacala tazba pred 1. januárom 1998, koeficient zvýsenia za kazdý z piatich rokov predlzenia (pozri bod 11 týchto návrhov) sa uplatní na matematický vzorec stanovený v § 20 ods. 3 písm. b) banského zákona, pricom koeficient zvýsenia v piatom roku sa uplatní az do pätnásteho roku. 13. Bod 6 dohody z roku 2005 stanovuje úhradu jednorazovej platby 20 miliárd madarských forintov (HUF). 14. Bod 9 dohody z roku 2005 stanovuje, ze sadzba poplatku za predlzenie, sadzba zvýseného poplatku za tazbu, základ výpoctu, percentuálny podiel a vsetky faktory, ktoré slúzia na výpocet týchto poplatkov, sa pocas celého obdobia platnosti dohody upravujú iba jej ustanoveniami a ze sadzby stanovené v dohode z roku 2005 zostanú nezmenené alebo stále pocas celého obdobia jej platnosti. 15. Dohoda z roku 2005 podla svojho bodu 11 nadobúda úcinnost dnom právoplatnosti rozhodnutia banského úradu. Rovnaké ustanovenie zmluvným stranám zakazuje jednostranne vypovedat dohodu z roku 2005 s výnimkou prípadu, ak by tretia osoba nadobudla podiel na imaní spolocnosti MOL vo výske viac nez 25 %. 16. Dohoda z roku 2005 bola predmetom rozhodnutia banského úradu z 23. decembra 2005, ktoré schválilo predlzenie lehoty na zacatie tazby na dvanástich uhlovodíkových poliach uvedených v bode 10 týchto návrhov, ako aj platby ulozené spolocnosti MOL a upravené uvedenou dohodou. C - Novelizácia banského zákona týkajúca sa tazobných práv vykonaná v roku 2008 17. Zákonom CXXXIII z roku 2007 o baníctve, ktorým sa mení a doplna zákon XLVIII z roku 1993 ( [5]5 ), ktorý nadobudol úcinnost 8. januára 2008, doslo k úprave sadzby poplatku za tazbu. 18. Predovsetkým § 20 ods. 3 novelizovaného banského zákona stanovuje sadzbu 30 % z hodnoty vytazeného mnozstva pri poliach uvedených do prevádzky medzi 1. januárom 1998 a 31. decembrom 2007, uplatnenie existujúceho matematického vzorca v rezime banského zákona pri poliach zemného plynu uvedených do prevádzky pred 1. januárom 1998 s minimálnou sadzbou poplatku 30 % a uplatnenie diferencovanej sadzby poplatku za tazbu pri poliach, ktoré boli uvedené do prevádzky po 1. januári 2008, podla mnozstva vytazenej ropy alebo zemného plynu, konkrétne sadzby 12 % pri rocnom vytazenom mnozstve nepresahujúcom 300 miliónov m3 zemného plynu alebo 50 kiloton (kt) ropy, sadzby 20 % pri vytazení mnozstva, ktoré je medzi 300 a 500 miliónmi m3 zemného plynu alebo medzi 50 a 200 kt ropy, a sadzby 30 % pri vytazení viac nez 500 miliónov m3 zemného plynu alebo 200 kt ropy. Nakoniec pri vsetkých poliach bez ohladu na dátum ich uvedenia do prevádzky sa poplatok za tazbu zvysuje o 3 %, ak cena ropy typu Brent presiahne 80 amerických dolárov (USD), alebo o 6 %, ak táto cena presiahne 90 USD. 19. § 235 zákona LXXXI z roku 2008, ktorým sa menia a doplnajú sadzby daní a poplatkov ( [6]6 ), novelizuje banský zákon tak, ze znizuje na 12 % sadzbu poplatku za tazbu pri poliach uvedených do prevádzky medzi 1. januárom 1998 a 31. decembrom 2007 vrátane a minimálnu sadzbu poplatku za tazbu pri poliach zemného plynu uvedených do prevádzky pred 1. januárom 1998. Táto novela nadobudla úcinnost 23. januára 2009. D - Konanie vo veci formálneho zistovania a prijatie sporného rozhodnutia 20. V nadväznosti na staznost dorucenú 14. novembra 2007 Komisia listom z 13. januára 2009 oznámila madarským orgánom svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES týkajúce sa dohody z roku 2005, ktorá podla nej oslobodila spolocnost MOL od zvýsenia poplatku za tazbu vyplývajúceho z novelizovaného banského zákona ([7]Ú. v. EÚ C 74, s. 63) (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). Komisia zastávala názor, ze dohoda z roku 2005 a ustanovenia novelizovaného banského zákona sú vzhladom na spôsob, akým boli vypracované, castami toho istého opatrenia, a po posúdení ich spolocného vplyvu dospela k záveru, ze dohoda z roku 2005 a novelizovaný banský zákon majú spolocne za následok, ze spolocnosti MOL bola poskytnutá neoprávnená výhoda. Podla Komisie opatrenie zodpovedalo kritériám uvedeným v clánku 87 ods. 1 ES a predstavovalo státnu pomoc, pricom nic nenasvedcovalo tomu, ze by mohla byt zlucitelná so spolocným trhom. Rozhodnutie o zacatí konania bolo uverejnené spolu s výzvou dotknutým stranám, aby predlozili svoje pripomienky. 21. Listom z 9. apríla 2009 Madarsko predlozilo svoje pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania. Madarské orgány zastávali názor, ze opatrenie nepredstavuje státnu pomoc, lebo dohoda z roku 2005 nepriniesla spolocnosti MOL nijakú výhodu a nebola selektívna, kedze z jej uplatnovania nevyplýva nijaké preferencné zaobchádzanie v prospech spolocnosti MOL. 22. Dvomi listami z 27. apríla 2009 MOL a Magyar Bányászati Szövetség (Madarské banské zdruzenie) predlozili svoje pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania. MOL uvádzala, ze na základe dohody z roku 2005 nebola vo zvýhodnenej situácii, lebo platila ovela vyssí poplatok za tazbu nez jej konkurenti a nez by platila, keby dohoda neexistovala, podla ustanovení banského zákona a jeho logiky. Magyar Bányászati Szövetség zase osobitne zdôraznovalo nevyhnutnost, aby stát osobitne vo funkcii zákonodarcu respektoval oprávnené ocakávania hospodárskych subjektov a zásadu právnej istoty, pokial ide o dlhodobú stabilitu sadzieb poplatku za tazbu na poliach, na ktoré uz bolo vydané povolenie. 23. Dna 9. júna 2010 Komisia prijala sporné rozhodnutie, podla ktorého jednak opatrenie prijaté Madarskom, a to urcenie poplatku za tazbu, ktorý má MOL platit, v dohode z roku 2005, kombinované zo zmenami vyplývajúcimi z novelizovaného banského zákona, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ nezlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ a jednak Madarsko musí vymáhat pomoc od spolocnosti MOL. 24. V spornom rozhodnutí Komisia usúdila, ze skúmaným opatrením pomoci je kombinácia dohody z roku 2005 a novelizovaného banského zákona, kedze dohoda vynala spolocnost MOL zo zmien poplatkov za tazbu, ktoré priniesol novelizovaný zákon (odôvodnenia 19 a 20). Podla nej, aj ked dohoda z roku 2005 bola v súlade s vtedy platným banským zákonom a clenský stát môze stanovit poplatky za tazbu, vyvolané úcinky nie sú nevyhnutne zlucitelné s pravidlami Zmluvy v oblasti státnej pomoci, hoci samostatne ani dohoda z roku 2005, ani novelizovaný banský zákon nie sú s týmito pravidlami v rozpore (odôvodnenia 52 a 53). 25. Pokial ide o kritérium spocívajúce v selektivite opatrenia, Komisia v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze referencným systémom je rezim vydávania povolení, pricom zamietla tvrdenia zalozené na tom, ze dohody, ktorými sa také povolenia predlzujú, by mohli predstavovat oddelený referencný systém (odôvodnenia 61 az 65). Podla Komisie bola dohoda o predlzení tazobného práva "jednoznacne" selektívna, lebo madarské orgány mali manévrovací priestor, ci takú dohodu uzavrú a ako stanovia zlozky platby uvedené v tejto dohode (odôvodnenie 66). Komisia zdôraznovala, ze jednak MOL má az do roku 2020 platit znízené poplatky za skoro vsetky polia, na ktoré sa vztahuje povolenie, zatial co jej konkurenti podliehajúci rovnakému rezimu povolení, ktorí zacali tazit v zákonných lehotách, musia platit vyssie poplatky (odôvodnenie 67), a jednak MOL bola jediným subjektom v odvetví uhlovodíkov, ktorému bolo poskytnuté predlzenie tazobných práv udelených v rámci povolenia, kedze dalsie predlzenia sa týkali podnikov taziacich pevné nerasty, pri ktorých neboli poplatky za tazbu zmenené (odôvodnenie 68). Komisia usúdila, ze postupnost predmetných úkonov, teda spôsob, akým bol formulovaný § 26/A ods. 5 banského zákona, dohoda z roku 2005 uzavretá na jeho základe a zmeny, ktoré obsahoval novelizovaný banský zákon, bola selektívna (odôvodnenie 69). Podla Komisie iba MOL podliehala osobitnému rezimu, ktorý ju chránil pred akýmkolvek zvýsením poplatkov za tazbu (odôvodnenie 70). II - Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 26. MOL návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 8. októbra 2010 podala zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia a subsidiárne o neplatnost tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom nariaduje vymáhanie dotknutých súm. 27. MOL uviedla na podporu svojej zaloby tri zalobné dôvody, ktoré boli zalozené na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, na porusení clánku 108 ods. 1 ZFEÚ a clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia (ES) c. 659/1999 ( [8]7 ) a napokon na porusení clánku 14 ods. 1 tohto nariadenia. 28. V rámci prvého zalobného dôvodu MOL spochybnovala kvalifikáciu predmetného opatrenia ako státnej pomoci. 29. Vseobecný súd preskúmal najmä druhú výhradu tohto prvého zalobného dôvodu zalozenú na tom, ze uvedené opatrenie nie je selektívne. 30. V tejto súvislosti Vseobecný súd po tom, co uviedol posúdenie Komisie nachádzajúce sa v spornom rozhodnutí, a pripomenul tvrdenia, ktoré úcastníci konania uviedli v tomto ohlade pred Vseobecným súdom, najmä v bode 54 napadnutého rozsudku poukázal na to, ze uplatnenie clánku 107 ods. 1 ZFEÚ vyzaduje, aby sa urcilo, ci v rámci daného právneho rezimu má státne opatrenie takú povahu, ze zvýhodnuje "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru" v porovnaní s inými, ktorí sa nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii vzhladom na ciel sledovaný predmetným rezimom. 31. Následne Vseobecný súd po tom, co v bodoch 56 az 61 napadnutého rozsudku uviedol tvrdenia predlozené Madarskom a spolocnostou MOL v priebehu správneho konania, v bode 62 tohto rozsudku pripomenul, ze v prejednávanom prípade sporné opatrenie tvoria dve zlozky, a to jednak dohoda z roku 2005, ktorá urcuje sadzby poplatkov za tazbu na vsetkých poliach spolocnosti MOL, ci uz uvedených do prevádzky, alebo s predlzením tazobného práva, na kazdý z pätnástich rokov jej trvania, a jednak novelizovaný banský zákon, ktorý zvysuje sadzby poplatku za tazbu pre vsetky uhlovodíkové polia, na ktoré sa vztahuje povolenie, pricom neobsahuje ustanovenie týkajúce sa polí, ktoré uz boli predmetom dohody o predlzení. 32. Podla Vseobecného súdu v takej situácii mozno kvalifikovat sporné opatrenie ako státnu pomoc, ak je preukázané, ze podmienky uzavretej dohody navrhol stát jednému alebo viacerým subjektom selektívne, a nie na základe objektívnych kritérií, ktoré vyplývajú zo vseobecne záväzného aktu a sú uplatnitelné na akýkolvek subjekt (pozri bod 66 napadnutého rozsudku). Vseobecný súd v bode 67 napadnutého rozsudku najmä rozhodol, ze kombinácia prvkov môze byt kvalifikovaná ako státna pomoc vtedy, ked stát koná tak, aby chránil jeden alebo viacero subjektov, ktoré uz sú prítomné na trhu, a uzavrie s nimi dohodu, ktorou im poskytne garantované sadzby poplatkov na celé jej trvanie, hoci má pritom v úmysle neskôr vykonat svoju normotvornú právomoc a zvýsit sadzbu poplatku tak, aby ostatné subjekty na trhu boli znevýhodnené, ci uz ide o subjekty, ktoré boli prítomné na trhu ku dnu uzavretia dohody, alebo o nové subjekty. 33. V prejednávanom prípade vzhladom po prvé na absenciu selektivity, ktorá charakterizuje právny rámec upravujúci uzatváranie dohôd o predlzení, ako aj úvahy, ktoré odôvodnujú priznanie urcitej miery volnej úvahy madarským orgánom pri rokovaniach týkajúcich sa sadzieb poplatkov (pozri body 70 az 74 napadnutého rozsudku), a po druhé na absenciu akéhokolvek ciastkového dôkazu o tom, ze by tieto orgány vyhradili spolocnosti MOL zvýhodnené zaobchádzanie v porovnaní s akýmkolvek iným podnikom nachádzajúcim sa v porovnatelnej situácii (pozri body 75 az 80 napadnutého rozsudku), Vseobecný súd v bode 81 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze selektívnu povahu dohody z roku 2005 nemozno povazovat za preukázanú. 34. Vseobecný súd napokon v bode 82 napadnutého rozsudku uviedol, ze k zvýseniu poplatkov na základe novelizovaného banského zákona, ktorý nadobudol úcinnost v roku 2008, doslo v kontexte nárastu svetových cien ropy. Vseobecný súd z toho vyvodil, ze Komisia neuviedla, ze dohoda z roku 2005 bola uzatvorená v ocakávaní zvýsenia poplatkov za tazbu, takze kombináciu tejto dohody s uvedeným novelizovaným zákonom nemozno platne kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ. 35. Vseobecný súd preto vyhovel zalobe spolocnosti MOL a zrusil sporné rozhodnutie. III - Návrhy úcastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom 36. Komisia svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor: -- v prvom rade: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- zamietol zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia a -- zaviazal spolocnost MOL na náhradu trov konania; -- subsidiárne: -- vrátil vec Vseobecnému súdu a -- rozhodol, ze o trovách konania v oboch stupnoch sa rozhodne neskôr. 37. MOL navrhuje zamietnut odvolanie a zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. 38. Úcastníci konania vyjadrili svoje stanoviská písomne a ústne na pojednávaní 13. novembra 2014. IV - Analýza odvolania 39. Hoci sa Vseobecný súd, aj ked len strucne ( [9]8 ), zaoberal existenciou prípadných väzieb medzi súborom zásahov, na ktoré poukázala Komisia, pri skúmaní posúdenia podmienky týkajúcej sa selektivity sporného opatrenia vyvolal aj urcité nejasnosti, kedze niekde poukázal na selektivitu týkajúcu sa len dohody z roku 2005 ( [10]9 ) a inde na selektívnu povahu "sporného opatrenia" ako celku ( [11]10 ). 40. V rámci prejednávaného odvolania Komisia uvádza jediný odvolací dôvod zalozený na viacnásobnom nesprávnom právnom posúdení pri skúmaní podmienky týkajúcej sa selektivity sporného opatrenia v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 41. Komisia sa domnieva, ze - ako to vyplýva z viacerých pasází napadnutého rozsudku - Vseobecný súd podal nesprávny výklad tejto podmienky a nesprávne ju uplatnil. Jej argumentácia sa týka v podstate styroch aspektov napadnutého rozsudku. 42. Skôr nez sa budem zaoberat kazdým z aspektov argumentácie uvedenej Komisiou, je podla môjho názoru nevyhnutné uviest niekolko úvah týkajúcich sa zmyslu poziadavky selektivity vyplývajúcej z clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a jej významu v situácii, o akú ide v prejednávanom prípade. A - Úvodné poznámky týkajúce sa zmyslu poziadavky selektivity vyplývajúcej z clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a jej významu v situácii, o akú ide v prejednávanom prípade 43. Treba pripomenút, ze podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkolvek forme clenským státom alebo zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 44. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora ak sa má nieco kvalifikovat ako státna pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyzaduje sa, aby boli splnené vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení. ( [12]11 ) 45. Je teda nesporné, ze na to, aby vnútrostátne opatrenie mohlo byt kvalifikované ako státna pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí po prvé íst o státne opatrenie alebo o opatrenie financované zo státnych prostriedkov, po druhé musí byt toto opatrenie spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, po tretie musí priniest príjemcovi selektívnu výhodu a po stvrté musí narusit hospodársku sútaz alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze. ( [13]12 ) 46. V prejednávanom prípade je predmetom sporu len výklad a uplatnovanie tretej podmienky, presnejsie poziadavky "selektivity". 47. Túto poziadavku selektivity alebo "specifickosti" - co je dalsí casto pouzívaný pojem - opatrenia treba jasne odlísit od zistenia ekonomickej výhody. Inak povedané, ked sa zistí existencia výhody v sirokom zmysle, ktorá priamo alebo nepriamo vyplýva z daného opatrenia, Komisia este musí preukázat, ze táto výhoda sa specificky týka jedného alebo viacerých podnikov. Komisia musí najmä preukázat, ze opatrenie zavádza rozdiely medzi podnikmi, ktoré sa vzhladom na sledovaný ciel nachádzajú v porovnatelnej situácii. ( [14]13 ) Zakázané nie je poskytnutie výhody ako také, ale skutocnost, ze diskriminacné a selektívne poskytnutie výhody môze viest k tomu, ze urcité podniky sa budú nachádzat vo výhodnejsej situácii ako iné podniky. 48. Napriek tomu poziadavku selektivity podla môjho názoru nemozno úplne oddelit od súcasného, aj ked samostatného urcenia ekonomickej výhody. 49. Domnievam sa, ze v tejto súvislosti treba uviest dve vseobecné úvahy. 50. Po prvé povazujem za dostatocne zrejmé, ze táto poziadavka selektivity nemá rovnaký význam v prípade, ak je predmetné opatrenie koncipované ako individuálna pomoc, ako v prípade, ak je koncipované ako vseobecná schéma pomoci. 51. Pri posudzovaní opatrenia individuálnej povahy totiz urcenie ekonomickej výhody v zásade umoznuje predpokladat jeho "specifickost", a teda dospiet k záveru, ze má aj selektívnu povahu. 52. Naopak v rámci skúmania schémy vseobecnej povahy (schémy subvencovania, tarifné systémy, danové úlavy, osobitné konkurzné predpisy, zvýhodnené podmienky platby daní alebo rôznych poplatkov atd.) selektivita umoznuje urcit, ci predpokladaná výhoda - hoci sa týka vsetkých hospodárskych subjektov - v skutocnosti vzhladom na objektívne kritériá, z ktorých vychádza, nie je na prospech len urcitým druhom podnikov alebo skupín podnikov. 53. To si vyzaduje urcenie, ci predmetné opatrenie napriek zisteniu, ze poskytuje výhodu so vseobecnou pôsobnostou, neposkytuje túto výhodu "výlucne v prospech urcitých podnikov alebo urcitých odvetví cinnosti". Inak povedané, cielom tohto postupu je zabezpecit, aby státne opatrenia nezavádzali rozlisovanie medzi podnikmi - alebo presnejsie medzi subjektmi, ktoré sa vzhladom na urcený ciel predmetného vnútrostátneho systému nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii - ktoré nie je odôvodnené povahou a struktúrou predmetného systému. 54. Hoci clenské státy majú pri definovaní svojej danovej, priemyselnej alebo sociálnej politiky urcitú mieru volnej úvahy, z pohladu práva státnej pomoci nemôzu konat diskriminacne. V tomto zmysle treba zdôraznit, ze pojem selektivita súvisí s pojmom diskriminácia, ( [15]14 ) a teda sa uznáva, ze nie je nevyhnutne zakázané stanovit opatrenia, pri ktorých má orgán urcitú mieru volnej úvahy. 55. Po druhé v prípade, ak ide o schému pomoci, je potrebné najprv urcit, do akej miery táto schéma sama osobe poskytuje moznost znízit výdavky, ktoré sa v zásade musia vynalozit z rozpoctu podnikov. 56. To je problém, ktorým sa vyznacuje prejednávaná vec, týkajúca sa celkom jedinecného státneho opatrenia. 57. V prvom rade - hoci sa o tomto závere diskutovalo v konaní o zalobe spolocnosti MOL pred Vseobecným súdom ( [16]15 ) - treba poukázat na to, ze sporné opatrenie tvoria dve zlozky, a to dohoda z roku 2005, ktorá urcuje sadzby poplatkov za tazbu na vsetkých poliach spolocnosti MOL, ci uz uvedených do prevádzky, alebo s predlzením tazobného práva, na kazdý z pätnástich rokov jej trvania, a novelizovaný banský zákon, ktorý zvysuje sadzby poplatku za tazbu pre vsetky uhlovodíkové polia, na ktoré sa vztahuje povolenie, pricom sa netýka polí, ktoré uz boli predmetom dohody o predlzení. ( [17]16 ) 58. Okrem toho, kedze Komisia sa v spornom rozhodnutí konkrétne nevyjadrila k väzbám medzi dohodou z roku 2005 a legislatívnou úpravou z roku 2008, existujú nejasnosti týkajúce sa vymedzenia relevantného referencného rámca na úcely preskúmania selektívnej povahy sporného opatrenia. 59. Treba totiz poukázat na to, ze Komisia konstatovala, ze uvedené opatrenie tvorí kombinácia dohody z roku 2005 a legislatívnej úpravy z roku 2008, ( [18]17 ) pricom vôbec neuviedla dôvody, pre ktoré je tento súbor zásahov vzájomne prepojený úzkymi väzbami z hladiska casového rozvrhnutia, funkcie a kontextu. ( [19]18 ) Komisia sa navyse obmedzila na posúdenie, ci bola podmienka selektivity splnená z pohladu rezimu vydávania povolení uplatnitelného v case uzavretia dohody z roku 2005. ( [20]19 ) 60. Napriek tomu, ze za spornú sa povazovala "cel[á] postupnost krokov státu" ( [21]20 ), teda dohoda z roku 2005 v spojení s neskorsími novelami banského zákona, selektivita uvedeného opatrenia sa skúmala len z hladiska dohody z roku 2005 ( [22]21 ), pricom referencný rámec bol vymedzený tak, ze je ním rezim vydávania povolení uplatnitelný ku dnu uzavretia uvedenej dohody. 61. Domnievam sa, ze Vseobecný súd v súlade s týmto prístupom velmi správne zameral svoju analýzu na otázku, ci dohoda z roku 2005 poskytovala selektívnu výhodu. 62. Toto samostatné skúmanie dohody z roku 2005 - hoci Vseobecný súd prevzal konstatovanie, ze sporné opatrenie tvorili dve zlozky, a to dohoda z roku 2005 a banský zákon novelizovaný v roku 2008 - vsak v prejednávanom prípade vyvoláva urcité tazkosti. 63. Ako totiz Súdny dvor zdôraznil vo veci Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i. ( [23]22 ), vzhladom na to, ze státne zásahy majú rôzne formy a musia sa posúdit na základe svojich úcinkov, nemozno vylúcit, ze na úcely uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ sa viacero po sebe nasledujúcich zásahov státu musí povazovat za jediný zásah. K tomu môze dôjst predovsetkým vtedy, ak po sebe nasledujúce zásahy vykazujú najmä z hladiska ich casového rozvrhnutia, ich ciela a situácie podniku v okamihu týchto zásahov také úzke väzby medzi sebou, ze ich nemozno od seba oddelit. ( [24]23 ) 64. Kedze Vseobecný súd hned na úvod ( [25]24 ) nerozhodol o tom, ci Komisia - ako to od nej vyzaduje judikatúra Súdneho dvora - dostatocne preukázala existenciu úzkych väzieb medzi státnymi zásahmi, o ktoré ide v prejednávanej veci, pretrváva neistota, pokial ide o referencný rámec, ktorý sa mal zohladnit pri preukazovaní selektívnej povahy jedného alebo viacerých sporných opatrení. Ako pritom navyse uviedla Komisia, ( [26]25 ) urcenie referencného rámca na úcely preskúmania selektivity danej schémy môze mat zásadný význam. ( [27]26 ) 65. Faktom zostáva, ze toto skúmanie selektivity sporného opatrenia z hladiska právneho rámca upravujúceho dohodu z roku 2005 nebolo v rámci prejednávaného odvolania nijako spochybnené. 66. Vzhladom na toto spresnenie má Súdny dvor na základe prejednávaného odvolania rozhodnút výlucne o tom, ci Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze údajné opatrenie pomoci malo selektívnu povahu, co je jej povinnostou, bez toho, aby sa dopustil nesprávneho posúdenia. 67. Ako dalej este uvediem, vzhladom na celkom jedinecnú povahu predmetného opatrenia bude potrebné zdrzat sa akejkolvek unáhlenej analógie so skúmaním selektivity schém, o ktorých súdy Únie rozhodovali v minulosti. 68. Námietky vznesené proti napadnutému rozsudku preskúmam vo svetle týchto úvah. B - Preskúmanie argumentácie uvedenej v rámci odvolania 1. Prvá výhrada: skúmanie selektivity státneho zásahu a posúdenie miery volnej úvahy ponechanej vnútrostátnym orgánom a) Strucné zhrnutie argumentácie Komisie 69. Komisia svojou prvou výhradou spochybnuje analýzu vykonanú Vseobecným súdom týkajúcu sa miery volnej úvahy ponechanej madarským orgánom, pokial ide jednak o rozhodnutie o uzavretí alebo neuzavretí dohody o predlzení tazobných práv, ak tazobná spolocnost podá ziadost v tomto zmysle, a jednak o výsku poplatku, ktorú urcia v takej dohode. Komisia tiez spochybnuje záver, ktorý z tejto analýzy vyvodil Vseobecný súd, pokial ide o selektívnu povahu sporného opatrenia pomoci. 70. Podla názoru Komisie Vseobecný súd pri rozhodovaní o selektivite sporného opatrenia nerespektoval poziadavky judikatúry, ( [28]27 ) pokial ide o skúmanie miery volnej úvahy ponechanej príslusným vnútrostátnym orgánom. 71. Komisia v prvom rade tvrdí, ze madarské orgány majú v prípade, ak majú rozhodnút o ziadosti podla § 26/A ods. 5 banského zákona, urcitú mieru volnej úvahy pri rozhodovaní o uzavretí alebo neuzavretí dohody o predlzení tazobných práv. Analýza Vseobecného súdu uvedená v bodoch 70 az 74 a 79 az 81 napadnutého rozsudku je nesprávna a je potrebné zrusit záver obsiahnutý v bode 83 uvedeného rozsudku, podla ktorého selektívna povaha opatrenia nie je preukázaná. 72. Komisia sa navyse domnieva, ze aj keby madarské orgány boli v prejednávanom prípade povinné uzavriet dohodu o predlzení tazobných práv, ak im podnik predlozí ziadost v tomto zmysle, analýza Vseobecného súdu by bola napriek tomu z právneho hladiska nesprávna, kedze táto analýza nezohladnuje "neobmedzený" priestor priznaný týmto orgánom, pokial ide o výsku poplatku za tazbu, ktorý urcia, pricom toto zistenie bolo navyse aspon ciastocne uvedené v bode 72 napadnutého rozsudku. Vseobecný súd tým, ze rozhodol, ze diskrecná právomoc, ktorú vnútrostátnym orgánom priznáva legislatívny rámec, pokial ide o výsku poplatku za tazbu, mohla spôsobit, ze dohoda z roku 2005 sa stala selektívnou, podla názoru Komisie porusil svoju vlastnú judikatúru. b) Moje posúdenie 73. Hned na úvod treba uviest jedno spresnenie, pokial ide o preskúmanie, ktoré má Súdny dvor v prejednávanej veci vykonat. Z dlhodobo ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze ak Vseobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má podla clánku 256 ZFEÚ jedine právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právne následky, ktoré z neho boli vyvodené. Posúdenie skutkového stavu teda s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov predlozených v konaní pred Vseobecným súdom nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. ( [29]28 ) 74. V prejednávanom prípade vzniká otázka, ci mozno v súvislosti s posúdením miery volnej úvahy ponechanej vnútrostátnym orgánom pri uzatváraní dohody o predlzení tazobných práv zistit skreslenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie alebo nesprávnu právnu kvalifikáciu skutkového stavu. 75. Podla môjho názoru treba na túto otázku odpovedat záporne. 76. V prvom rade, co sa týka overenia existencie skreslenia skutkového stavu, stací uviest, ze Komisia netvrdila, ze doslo k takému skresleniu. V kazdom prípade zastávam názor, ze ziadna okolnost neumoznuje dospiet k záveru, ze Vseobecný súd vykonal zistenia, ktoré zjavne odporujú obsahu predmetných ustanovení madarského práva, alebo ze niektorému z nich pripísal význam, ktorý mu vo vztahu k ostatným listinám zalozeným v spise zjavne nepatrí. 77. V druhom rade je potrebné overit, ci je analýza Vseobecného súdu v súvislosti s mierou volnej úvahy ponechanej madarským orgánom, ktorá je uvedená v bodoch 70 az 74 a 79 az 81 napadnutého rozsudku, poznacená akýmkolvek nesprávnym právnym posúdením alebo nesprávnou právnou kvalifikáciou skutkového stavu. 78. Domnievam sa, ze nejde o taký prípad. 79. Pokial ide predovsetkým o body 70 az 74 napadnutého rozsudku, treba poukázat na to, ze ich úcelom bolo analyzovat právny rámec, vzhladom na ktorý bola uzavretá dohoda z roku 2005. Z tohto hladiska - co sa týka skúmania miery volnej úvahy ponechanej madarským orgánom pri uzatváraní dohody z roku 2005 - Vseobecný súd na základe podrobného preskúmania parametrov a podmienok uzatvárania dohôd o predlzení tazobných práv len vyvodil záver, ze § 26/A ods. 5 banského zákona, ktorý umoznuje kazdej tazobnej spolocnosti poziadat o predlzenie svojich tazobných práv na jednom alebo viacerých poliach alebo loziskách, ktoré neuviedla do prevádzky v lehote piatich rokov od vydania povolenia, sa nejaví ako ustanovenie, ktoré má selektívnu povahu. 80. Na rozdiel od toho, co uviedla Komisia, sa domnievam, ze tieto konstatovania nezahrnajú nijakú nesprávnu právnu kvalifikáciu skutkového stavu ani nesprávne právne posúdenie. 81. V tejto súvislosti treba jasne odlísit prejednávanú vec od vecí, ktoré uviedla Komisia na podporu svojej argumentácie spochybnujúcej posúdenie miery volnej úvahy priznanej madarským orgánom pri uzatváraní dohôd o predlzení tazobných práv. ( [30]29 ) Súdne rozhodnutia spomenuté Komisiou v jej odvolaní sa týkajú ustanovení vnútrostátneho práva, ktoré priznávajú úlavy na daniach alebo iných poplatkoch, alebo výnimky v oblasti konkurzu. 82. Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Francúzsko/Komisia ([31]EU:C:1996:353), ktorá sa týkala rozhodnutia Komisie o pomoci poskytnutej spolocnosti Kimberly Clark Sopalin, Súdny dvor poukázal na to, ze sporný zásah Národného fondu zamestnanosti (Fonds national de l'emploi - FNE) pri plnení sociálnych plánov mohol mat za následok, ze urcité podniky sa dostanú do výhodnejsej situácie ako iné podniky, kedze FNE mal diskrecnú právomoc, ktorá mu umoznovala prispôsobit svoj zásah z rôznych dôvodov. Ako zdôraznil generálny advokát Jacobs v tejto veci, diskrecná právomoc FNE a jej vplyv na riadenie predmetnej schémy pomoci znamenali, ze zásahy FNE neboli nevyhnutne dostupné pre vsetky podniky za rovnakých podmienok. ( [32]30 ) 83. Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Ecotrade ([33]EU:C:1998:579, bod 43), Súdny dvor tiez spresnil, ze osobitné konkurzné predpisy, o ktoré islo v konaní vo veci samej, splnali podmienku specifickosti a mohli spôsobit "dodatocnú zátaz pre stát" vo forme rôznych výhod, ktoré poskytovali orgány verejnej moci, v porovnaní s výhodami, ktoré by vyplynuli z uplatnenia vseobecných konkurzných predpisov. 84. Situácia v prejednávanom prípade je úplne iná. Skutocnost, ze dohoda o predlzení tazobných práv sa týkala len jedného podniku, nevyhnutne nesvedcí o jej selektívnej povahe. Na úcely preukázania selektivity sporného opatrenia sa malo pouzit porovnávacie kritérium spocívajúce v overení, ci bol postup uzatvárania a urcovania podmienok dohody o predlzení tazobných práv dostupný pre podniky, ktoré sa nachádzali v porovnatelnej situácii. 85. Domnievam sa, ze sa mozno len stotoznit so spresnením uvedeným v bode 72 napadnutého rozsudku, podla ktorého "vseobecnejsie treba poznamenat, ze miera volnej úvahy, o ktorú tu ide, sa odlisuje svojou povahou od prípadov, ked vyuzitie takej miery je spojené s poskytnutím výhody v prospech hospodárskeho subjektu. V prejednávanej veci slúzi miera volnej úvahy madarských orgánov na vyvázenie dodatocného zatazenia hospodárskych subjektov, aby sa zohladnili poziadavky vyplývajúce zo zásady rovnosti zaobchádzania". 86. Podla môjho názoru existuje zásadný rozdiel v skúmaní selektivity vseobecných schém oslobodení alebo úlav, ktoré vzhladom na svoju povahu poskytujú automaticky urcitú výhodu, a volitelných ustanovení vnútrostátneho práva, ktoré stanovujú ulozenie dodatocných platobných povinností. V prípade, ak vnútrostátne orgány ukladajú také platobné povinnosti s cielom zachovat rovnost zaobchádzania so subjektmi, samotná skutocnost, ze vnútrostátne orgány majú urcitú mieru volnej úvahy vymedzenú zákonom - ktorá nie je neobmedzená, ako to uviedla Komisia vo svojom odvolaní - nemôze stacit na preukázanie selektivity príslusnej schémy. 87. Zastávam teda názor, ze Vseobecný súd v bode 74 napadnutého rozsudku bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, uviedol, ze "skutocnost, ze sadzby urcené na jednotlivé roky platnosti uvedenej dohody sú výsledkom rokovania, nepostacuje na to, aby zakladala selektívnu povahu tejto dohody", a ze "by to bolo inak iba vtedy, ak by madarské orgány vykonali mieru svojej volnej úvahy... takým spôsobom, ze by zvýhodnili zalobkynu tým, ze by súhlasili s nízkou úrovnou poplatku bez objektívneho dôvodu vzhladom na úcel zvýsenia poplatkov v prípade predlzenia povolenia a na úkor kazdého iného subjektu, ktorý sa usiloval o predlzenie svojich tazobných práv, alebo ak by takého subjektu síce nebolo, ale existovali by konkrétne ciastkové dôkazy o neodôvodnenom zvýhodnenom zaobchádzaní vyhradenom pre zalobkynu". 88. Co sa týka bodov 79 az 81 napadnutého rozsudku, ktoré v podstate obsahujú viaceré skutkové zistenia súvisiace s urcením sadzieb poplatkov v zmluvách o predlzení tazobných práv, tiez sa nezdá, ze by obsahovali nesprávne právne posúdenie alebo nesprávnu právnu kvalifikáciu relevantných skutocností pri skúmaní selektivity sporného opatrenia. 89. Tiez zastávam názor, ze - pokial nedôjde k skresleniu znenia napadnutého rozsudku - prvá cast argumentácie uvedenej Komisiou v rámci jediného odvolacieho dôvodu nemôze uspiet. 2. Druhá výhrada: skúmanie selektivity a zohladnenie objektívnych kritérií a) Strucné zhrnutie argumentácie Komisie 90. Komisia v rámci svojej druhej výhrady tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia tým, ze v bodoch 76 az 78 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze existencia objektívnych kritérií nevyhnutne vylucuje akúkolvek selektívnu povahu. Toto konstatovanie je v jasnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora a Vseobecného súdu. ( [34]31 ) Preto je potrebné zrusit tieto casti rozsudku, ako aj záver, ktorý je uvedený v bodoch 81 a 83 tohto rozsudku, podla ktorého selektívnu povahu predmetných opatrení nemozno povazovat za preukázanú. b) Moje posúdenie 91. Táto argumentácia podla môjho názoru vyplýva z nesprávneho výkladu tejto casti napadnutého rozsudku, ktorá sa týka výlucne mechanizmu predlzenia platnosti dohôd uzavretých s tazobnými spolocnostami, ktorý vyplýva z § 26/A ods. 5 banského zákona a ktorý bol vykonaný vo vztahu k spolocnosti MOL v roku 2005. Na rozdiel od toho, co bolo predmetom súdnych rozhodnutí spomenutých Komisiou, v zásade neslo o skúmanie otázky, ci príjemcovia schém státnej pomoci boli alebo neboli urcení prostredníctvom objektívnych kritérií. 92. V tejto súvislosti Vseobecný súd najprv v bode 76 napadnutého rozsudku pripomenul, ze banský zákon je formulovaný vseobecným spôsobom, pokial ide o tazobné spolocnosti, ktoré môze vyuzit predlzenie práv. 93. Vseobecný súd dalej v bode 77 napadnutého rozsudku konstatoval, ze skutocnost, ze MOL bola jediným podnikom, ktorý v skutocnosti uzatvoril dohodu o predlzení tazobného práva v odvetví uhlovodíkov, nebola nevyhnutne rozhodujúcim ukazovatelom. Kedze kritériá uzavretia takej dohody boli objektívne a uplatnitelné na kazdý subjekt s potenciálnym záujmom, neexistencia iných dohôd tohto druhu nevyhnutne nesvedcila o selektívnej povahe opatrenia, ale mohla vyplynút z vlastných rozhodnutí podnikov nepoziadat o predlzenie práv. 94. Napokon Vseobecný súd v bode 78 napadnutého rozsudku poukázal na to, ze zvýsené poplatky za tazbu urcené na dobu platnosti dohody vyplývajú jednoducho z uplatnenia ustanovení banského zákona. 95. Vsetky tieto úvahy sú súcastou overovania otázky, ci urcenie sadzby poplatku za tazbu zodpovedalo objektívnym kritériám uplatnitelným na kazdý subjekt s potenciálnym záujmom, Vseobecným súdom. 96. Tieto úvahy vôbec neodporujú judikatúre spomenutej Komisiou, podla ktorej selektívnu povahu danej schémy pomoci nemozno vylúcit len z dôvodu, ze príjemcovia sú urcení prostredníctvom objektívnych kritérií. 97. V rozsudku Spanielsko/Komisia ([35]EU:C:2003:92) Súdny dvor, ktorý mal rozhodnút o schéme pomoci, ktorá spocívala v podstate v systéme úveru za zvýhodnených podmienok uplatnovaného spanielskymi orgánmi s cielom podporit nákup úzitkových vozidiel, len zamietol tvrdenie, ktoré vtedy uviedlo Spanielske královstvo, ze "zmluva sa spravuje objektívnymi, horizontálne uplatnitelnými kritériami", ako neúcinné. Súdny dvor spresnil, ze také tvrdenie by mohlo preukázat len to, ze sporné opatrenia sú súcastou schémy pomoci, a nie, ze predstavujú individuálnu pomoc. ( [36]32 ) 98. Pokial ide o rozsudok GEMO ([37]EU:C:2003:622), ktorý sa týkal schémy, ktorej úcelom bolo zabezpecit bezplatný zber a likvidáciu mrtvol zvierat a odpadu z bitúnkov, Súdny dvor v nom tiez spresnil, ze napriek tomu, ze príjemcovia uvedenej schémy boli na základe vnútrostátnych predpisov urcení podla objektívnych a zdanlivo vseobecných kritérií, úcinky tejto schémy sa prejavovali v zásade v prospech chovatelov a bitúnkov. ( [38]33 ) 99. Podobné úvahy boli uvedené v rozsudku Taliansko/Komisia ([39]EU:T:2009:49) v súvislosti so schémou poskytujúcou znízenú sadzbu dane z príjmov podnikov kolektívneho investovania vlastniacich akcie spolocností s nízkou alebo strednou kapitalizáciou. Vseobecný súd totiz konstatoval, ze "samotná skutocnost, ze predmetné opatrenie môze byt na prospech kazdému podniku kolektívneho investovania, ktorý splna stanovené podmienky, teda urcuje rozsah svojej pôsobnosti na základe objektívnych kritérií, ako taká nepreukazuje vseobecnú povahu uvedeného opatrenia a nebráni jeho selektívnej povahe" ( [40]34 ). 100. V prejednávanom prípade Vseobecný súd vôbec nerozhodol v rozpore s touto judikatúrou. Napriek tomu, ze MOL bola jediným podnikom, ktorý poziadal o predlzenie svojich tazobných práv, § 26/A banského zákona neodlisuje urcitú kategóriu tazobných spolocností od inej kategórie. 101. Navrhujem teda zamietnut druhú výhradu Komisie. 3. Tretia výhrada: skúmanie selektivity a údajné zohladnenie úmyslu státnych orgánov poskytnút výhodu a) Strucné zhrnutie argumentácie Komisie 102. Svojou tretou výhradou Komisia v podstate vytýka Vseobecnému súdu, ze - osobitne v bodoch 67 a 82 napadnutého rozsudku - spojil posúdenie selektivity sporného opatrenia s úmyslom clenského státu ochránit jeden alebo viacero subjektov pred uplatnením nového rezimu poplatkov - konkrétne rezimu zavedeného pri novelizácii banského zákona vykonanej v roku 2008 - pri uzatvorení dohody z roku 2005. 103. Podla názoru Komisie Vseobecný súd nezohladnil jeden zo základných aspektov pravidiel uplatnitelných v oblasti státnej pomoci, a to poziadavku, aby státny zásah uvedený v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ bol vymedzený podla úcinkov sporného opatrenia. ( [41]35 ) Je teda potrebné zrusit túto cast napadnutého rozsudku a záver uvedený v bode 83 tohto rozsudku, podla ktorého selektívna povaha sporného opatrenia nie je preukázaná. b) Moje posúdenie 104. Tento tretí aspekt argumentácie uvedenej Komisiou tiez nie je presvedcivý. 105. Je pravda, ze z dlhodobo ustálenej judikatúry vyplýva, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlisuje podla dôvodov alebo cielov státnych zásahov, ale definuje ich podla ich úcinkov. To najmä znamená, ze selektivita vnútrostátneho opatrenia sa musí posudzovat podla jej úcinkov a nie podla preukázaného alebo predpokladaného úmyslu dotknutého clenského státu chránit jeden alebo viacero hospodárskych subjektov. ( [42]36 ) 106. Domnievam sa vsak, ze Vseobecný súd neporusil túto zásadu tým, ze v bode 67 napadnutého rozsudku poukázal na otázku, ci "stát koná tak, aby chránil jeden alebo viacero subjektov, ktoré uz sú prítomné na trhu, a uzavrie s nimi dohodu, ktorou im poskytne garantované sadzby poplatkov na celé jej trvanie, hoci má pritom v úmysle neskôr vykonat svoju normotvornú právomoc a zvýsit sadzbu poplatku tak, aby ostatné subjekty na trhu boli znevýhodnené, ci uz ide o subjekty, ktoré boli prítomné na trhu ku dnu uzavretia dohody, alebo o nové subjekty". 107. Ako vyplýva z výslovného odkazu na vec, v ktorej bol vydaný rozsudok Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i. ( [43]37 ), týmto bodom chcel Vseobecný súd pre úplnost ( [44]38 ) a nezávisle od skúmania selektivity sporného opatrenia v pravom zmysle slova poukázat na existenciu prípadných väzieb medzi dohodou z roku 2005 a legislatívnou úpravou z roku 2008. 108. V bode 82 napadnutého rozsudku Vseobecný súd - domnievam sa, ze tiez s cielom overit, ci dohodu z roku 2005 a novelu banského zákona z roku 2008 nevyhnutne nemozno povazovat za jedno a to isté opatrenie, vzhladom na neexistenciu casových a funkcných väzieb medzi týmito dvoma zásahmi - tiez poukázal na to, ze po prvé k zvýseniu poplatkov, ktoré nadobudlo úcinnost v roku 2008, doslo v kontexte nárastu svetových cien a po druhé Komisia neuviedla, ze dohoda z roku 2005 bola uzatvorená v ocakávaní zvýsenia poplatkov za tazbu. 109. Ako som uviedol vyssie (pozri body 58 a 61 týchto návrhov), hoci je polutovaniahodné, ze Vseobecný súd jasnejsie neodlísil skúmanie presného urcenia sporného opatrenia (uvedené v bodoch 67 a 82 napadnutého rozsudku) od posúdenia selektivity opatrenia po jeho urcení, povazujem za nepresné tvrdit, ze Vseobecný súd spojil selektivitu sporného opatrenia s dôkazom o úmysle clenského státu chránit jeden alebo viacero subjektov. 110. Domnievam sa, ze je potrebné zamietnut aj tretiu výhradu Komisie. 4. Stvrtá výhrada: skúmanie selektivity a zohladnenie "vonkajsích podmienok" dohody z roku 2005 a) Strucné zhrnutie argumentácie Komisie 111. Podla názoru Komisie Vseobecný súd v bodoch 64 a 65 napadnutého rozsudku nesprávne usúdil, ze existenciu selektívnej výhody nemozno vyvodit len zo skutocnosti, ze urcitý subjekt sa nachádza v zvýhodnenom postavení v porovnaní s inými subjektmi, kedze v prejednávanom prípade dotknutý clenský stát len odôvodnene vykonal svoje normotvorné právomoci v nadväznosti na vývoj trhu. Komisia v podstate vytýka Vseobecnému súdu, ze pri odvolaní sa na neskorsiu zmenu vonkajsích podmienok dohody z roku 2005 nezohladnil judikatúru, podla ktorej je na úcely uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ irelevantné, ci sa situácia predpokladaného príjemcu opatrenia casom zlepsila alebo zhorsila. ( [45]39 ) Rozhodujúce je, ze po 8. januári 2008 bola MOL jediným podnikom, ktorý bol zvýhodnený, pokial ide o výsku poplatku uplatnitelného na uhlovodíkové polia. 112. Komisia zdôraznuje, ze úvahy, z ktorých vychádzal Vseobecný súd, v kazdom prípade nemôzu byt relevantné, lebo vývoj, o ktorý ide v prejednávanej veci, spocíva v legislatívnej úprave, o ktorej mohol stát slobodne rozhodnút. Tento prístup, ktorý by oprávnoval clenské státy odvolávat sa na neexistenciu selektivity vzhladom na metódy alebo techniky zásahu, ktoré pouzijú, je v rozpore s príslusnou judikatúrou. ( [46]40 ) b) Moje posúdenie 113. Aj v tomto prípade na základe dôsledného výkladu bodov 64 a 65 napadnutého rozsudku navrhujem zamietnut výhradu vznesenú Komisiou. 114. Hoci je polutovaniahodné, ze doslo k urcitým nejasnostiam v odôvodnení rozsudku Vseobecného súdu, v ktorom sa miesajú úvodné úvahy s meritórnym skúmaním selektivity dohody z roku 2005, je zrejmé, ze tieto dva body sa stricto sensu nevztahujú na skúmanie selektivity dohody z roku 2005, ale ich cielom je - ako vyplýva z pokracovania odôvodnenia uvedeného v bodoch 66 a 67 napadnutého rozsudku - vyriesit odlisnú otázku väzieb medzi dohodou z roku 2005 a neskorsími legislatívnymi úpravami. Domnievam sa, ze Vseobecný súd so zretelom na túto poslednú uvedenú problematiku povazoval za uzitocné uviest v bode 64 napadnutého rozsudku, ze "ak stát uzavrie s hospodárskym subjektom dohodu, ktorá neobsahuje prvok státnej pomoci v zmysle clánku 107 ZFEÚ, skutocnost, ze následne sa zmenia vonkajsie podmienky takej dohody, a preto sa predmetný subjekt dostane do zvýhodneného postavenia v porovnaní s inými subjektmi, ktoré neuzavreli podobnú dohodu, nemôze postacovat na to, aby dohoda a neskorsia zmena jej vonkajsích podmienok mohli byt ako celok povazované za státnu pomoc". 115. Tvrdenie Komisie, ze "rozhodujúce je, ze po 8. januári 2008 bola MOL jediným podnikom, ktorý bol zvýhodnený", nezohladnuje skutocnost, ze sa diskutovalo len o otázke, ci dohoda z roku 2005 bola selektívna, bez zohladnenia prípadnej selektivity sporného opatrenia vyplývajúcej z novely z roku 2008. Inak povedané, v nadväznosti na to, co bolo uvedené vyssie, sa domnievam, ze Komisia mylne spája skúmanie selektivity vykonané v prejednávanom prípade s existenciou výhody, ktorá údajne vyplýva z legislatívnej úpravy z roku 2008. 116. Vseobecný súd podla môjho názoru bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, spomenul, ze ked je preukázané, ze urcité opatrenie, v prejednávanom prípade dohoda o poplatkoch za tazbu uzavretá medzi madarskými orgánmi a spolocnostou MOL, nemá selektívnu povahu, nemalo by uz byt spochybnené tým, ze vývoj trhu mohol viest k tomu, ze MOL sa dostala do výhodnejsej situácie ako subjekty, ktoré sa rozhodli neuzavriet takú zmluvu. 117. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené dôvody sa domnievam, ze je potrebné zamietnut túto poslednú výhradu, a teda zamietnut odvolanie v celom rozsahu. V - Návrh 118. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ ( [47]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [48]2 ) T-499/10, [49]EU:T:2013:592, dalej len "napadnutý rozsudok". ( [50]3 ) [51]Ú. v. EÚ L 34, 2011, s. 55, dalej len "sporné rozhodnutie". ( [52]4 ) 1993. évi XLVIII. törvény a bányászatról, dalej len "banský zákon". ( [53]5 ) 2007. évi CXXXIII. törvény a bányászatról szóló 1993. évi XLVIII. törvény módosításáról, dalej len "novelizovaný banský zákon". ( [54]6 ) 2008. évi LXXXI. törvény egyes adó- és járuléktörvények módosításáról. ( [55]7 ) Nariadenie Rady z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([56]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). ( [57]8 ) Pozri body 67 a 82 napadnutého rozsudku. ( [58]9 ) Pozri body 75 az 81 napadnutého rozsudku. ( [59]10 ) Pozri body 68 a 83 napadnutého rozsudku. ( [60]11 ) Rozsudok Komisia/Deutsche Post (C-399/08 P, [61]EU:C:2010:481, bod 38 a citovaná judikatúra). ( [62]12 ) Rozsudok Komisia/Deutsche Post ([63]EU:C:2010:481, bod 39 a citovaná judikatúra). ( [64]13 ) Pozri rozsudok Komisia/Holandsko (C-279/08 P, [65]EU:C:2011:551, bod 62). ( [66]14 ) A to aj napriek zdôrazneniu, ze pojem diskriminácia sa môze v oblasti státnej pomoci javit ako nejednoznacný, lebo nevyhnutným predpokladom diskriminácie je existencia podnikov alebo výrobkov, ktoré sa nachádzajú v rovnakej situácii, a teda si konkurujú, a ktoré sú vylúcené z pôsobnosti sporného opatrenia (pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Darmon v spojených veciach Sloman Neptun, C-72/91 a C-73/91, [67]EU:C:1992:130, bod 61). ( [68]15 ) V tejto súvislosti je zaujímavé poznamenat, ze MOL vo svojej zalobe najprv (pozri body 38 az 44 zaloby) vytýkala Komisii, ze v spornom rozhodnutí konstatovala, ze dohoda z roku 2005 a legislatívna úprava z roku 2008 tvoria spolu jedno a to isté opatrenie. Ako uviedla MOL vo svojej zalobe, Komisia sa údajne dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze rozhodla, ze dohoda z roku 2005 a novela banského zákona z roku 2008 tvoria jediné opatrenie pomoci, hoci uznala, ze ani jedno z týchto dvoch samostatných opatrení samo osebe nie je opatrením pomoci. Az neskôr tvrdila, ze aj keby to bolo tak, nemozno konstatovat, ze toto jedno a to isté opatrenie má selektívnu povahu. ( [69]16 ) Pozri zistenia uvedené v bodoch 62 a 63 napadnutého rozsudku, ako aj v odôvodnení 19 (v rámci pripomenutia dôvodov, ktoré viedli k zacatiu prieskumného konania) a odôvodnení 53 (v rámci posúdenia predmetného opatrenia v pravom zmysle slova) sporného rozhodnutia. ( [70]17 ) Pozri odôvodnenia 53 a 69 sporného rozhodnutia. ( [71]18 ) Pozri rozsudok Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i. (C-399/10 P a C-401/10 P, [72]EU:C:2013:175, bod 104 a citovanú judikatúru). ( [73]19 ) Pozri odôvodnenia 62 az 68 sporného rozhodnutia. ( [74]20 ) Pozri pojmy pouzité v odôvodnení 53 sporného rozhodnutia. ( [75]21 ) Pozri zistenia Vseobecného súdu uvedené v bode 46 napadnutého rozsudku. ( [76]22 ) [77]EU:C:2013:175. ( [78]23 ) Rozsudok Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i. ([79]EU:C:2013:175, body 103 a 104). ( [80]24 ) Otázka väzieb medzi jednotlivými státnymi zásahmi posudzovanými v prejednávanej veci vsak podla vsetkého - na rozdiel od toho, co vyplýva zo sporného rozhodnutia - bola predmetom strucného skúmania v bode 82 napadnutého rozsudku. ( [81]25 ) Pozri odôvodnenie 61 sporného rozhodnutia. ( [82]26 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Portugalsko/Komisia (C-88/03, [83]EU:C:2006:511, bod 56). ( [84]27 ) Komisia sa odvoláva tak na judikatúru Súdneho dvora (rozsudky Francúzsko/Komisia, C-241/94, [85]EU:C:1996:353, body 23 a 24; Ecotrade, C-200/97, [86]EU:C:1998:579, bod 40; Piaggio, C-295/97, [87]EU:C:1999:313, bod 39; DM Transport, C-256/97, [88]EU:C:1999:332, bod 27, ako aj P, C-6/12, [89]EU:C:2013:525, bod 27), ako aj na judikatúru Súdu prvého stupna a Vseobecného súdu (rozsudky HAMSA/Komisia, T-152/99, [90]EU:T:2002:188, body 156 a 157; Lenzing/Komisia, T-36/99, [91]EU:T:2004:312, body 129 az 132; Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-127/99, T-129/99 a T-148/99, [92]EU:T:2002:59, body 152 a 154, ako aj Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-227/01 az T-229/01, T-265/01, T-266/01 a T-270/01, [93]EU:T:2009:315, bod 168). ( [94]28 ) Pozri rozsudok Rada/Alumina (C-393/13 P, [95]EU:C:2014:2245, bod 16 a citovanú judikatúru). ( [96]29 ) Komisia v tejto súvislosti cituje rozsudky Francúzsko/Komisia ([97]EU:C:1996:353, body 23 a 24); Ecotrade ([98]EU:C:1998:579, bod 40); Piaggio ([99]EU:C:1999:313, bod 39); DM Transport ([100]EU:C:1999:332, bod 27), ako aj Diputación Foral de Álava a i./Komisia ([101]EU:T:2002:59, bod 152). ( [102]30 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Francúzsko/Komisia (C-241/94, [103]EU:C:1996:195, body 38 a 57). ( [104]31 ) Pozri najmä rozsudky Spanielsko/Komisia (C-409/00, [105]EU:C:2003:92, bod 49); GEMO (C-126/01, [106]EU:C:2003:622, body 35 a 39), ako aj Taliansko/Komisia (T-424/05, [107]EU:T:2009:49, bod 126). ( [108]32 ) Pozri bod 49 uvedeného rozsudku. Pozri tiez návrhy, ktoré v tejto veci predniesol generálny advokát Alber (C-409/00, [109]EU:C:2002:475, body 57 a 58). ( [110]33 ) Pozri body 35 az 39 tohto rozsudku. Pozri tiez návrhy, ktoré v tejto veci predniesol generálny advokát Jacobs (C-126/01, [111]EU:C:2002:273, body 79 az 83). ( [112]34 ) Pozri bod 126 uvedeného rozsudku. ( [113]35 ) Komisia osobitne uvádza rozsudky Belgicko/Komisia (C-56/93, [114]EU:C:1996:64, bod 79) a Belgicko/Komisia (C-75/97, [115]EU:C:1999:311, bod 25). ( [116]36 ) Pozri najmä rozsudky Belgicko/Komisia ([117]EU:C:1996:64, bod 79); British Aggregates/Komisia (C-487/06 P, [118]EU:C:2008:757, bod 89); Komisia/Holandsko (C-279/08 P, [119]EU:C:2011:551, bod 51), ako aj Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo (C-106/09 P a C-107/09 P, [120]EU:C:2011:732, body 91 a 92). ( [121]37 ) [122]EU:C:2013:175, body 103 a 104. ( [123]38 ) Pozri pojem "navyse" pouzitý na zaciatku bodu 67 napadnutého rozsudku. ( [124]39 ) Rozsudky Grécko/Komisia (57/86, [125]EU:C:1988:284, bod 10) a Adria-Wien Pipeline a Wieterdorfer & Peggauer Zementwerke (C-143/99, [126]EU:C:2001:598, bod 41). ( [127]40 ) Pozri rozsudky British Aggregates/Komisia ([128]EU:C:2008:757, bod 89); Komisia/Holandsko ([129]EU:C:2011:551, bod 51), ako aj Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([130]EU:C:2011:732, body 91 a 92). References 1. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0006 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:074:TOC 8. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0007 9. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0008 10. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0009 11. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0010 12. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0011 13. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0012 14. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0013 15. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0014 16. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0015 17. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0016 18. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0017 19. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0018 20. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0019 21. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0020 22. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0021 23. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0022 24. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0023 25. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0024 26. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0025 27. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0026 28. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0027 29. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0028 30. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0029 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A353&lang=SK&format=pdf&target=null 32. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0030 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=pdf&target=null 34. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0031 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A92&lang=SK&format=pdf&target=null 36. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0032 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A622&lang=SK&format=pdf&target=null 38. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0033 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A49&lang=SK&format=pdf&target=null 40. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0034 41. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0035 42. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0036 43. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0037 44. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0038 45. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0039 46. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#t-ECR_62014CC0015_SK_01-E0040 47. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0001 48. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0002 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A592&lang=SK&format=pdf&target=null 50. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0003 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:034:TOC 52. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0004 53. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0005 54. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0006 55. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0007 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 57. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0008 58. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0009 59. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0010 60. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0011 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&lang=SK&format=pdf&target=null 62. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0012 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&lang=SK&format=pdf&target=null 64. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0013 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=pdf&target=null 66. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0014 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A130&lang=SK&format=pdf&target=null 68. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0015 69. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0016 70. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0017 71. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0018 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=null 73. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0019 74. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0020 75. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0021 76. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0022 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=null 78. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0023 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=null 80. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0024 81. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0025 82. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0026 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=null 84. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0027 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A353&lang=SK&format=pdf&target=null 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=pdf&target=null 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A313&lang=SK&format=pdf&target=null 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A332&lang=SK&format=pdf&target=null 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=pdf&target=null 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A188&lang=SK&format=pdf&target=null 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A312&lang=SK&format=pdf&target=null 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&lang=SK&format=pdf&target=null 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A315&lang=SK&format=pdf&target=null 94. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0028 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2245&lang=SK&format=pdf&target=null 96. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0029 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A353&lang=SK&format=pdf&target=null 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=pdf&target=null 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A313&lang=SK&format=pdf&target=null 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A332&lang=SK&format=pdf&target=null 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&lang=SK&format=pdf&target=null 102. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0030 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A195&lang=SK&format=pdf&target=null 104. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0031 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A92&lang=SK&format=pdf&target=null 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A622&lang=SK&format=pdf&target=null 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A49&lang=SK&format=pdf&target=null 108. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0032 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A475&lang=SK&format=pdf&target=null 110. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0033 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A273&lang=SK&format=pdf&target=null 112. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0034 113. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0035 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A64&lang=SK&format=pdf&target=null 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A311&lang=SK&format=pdf&target=null 116. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0036 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A64&lang=SK&format=pdf&target=null 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=null 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=pdf&target=null 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=null 121. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0037 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=null 123. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0038 124. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0039 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A284&lang=SK&format=pdf&target=null 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=pdf&target=null 127. file:///tmp/lynxXXXXA6jle7/L91086-4057TMP.html#c-ECR_62014CC0015_SK_01-E0040 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=null 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=pdf&target=null 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=null