NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA MACIEJ SZPUNAR prednesené 3. februára 2015 ( [1]1 ) Vec C-5/14 Kernkraftwerke Lippe-Ems GmbH proti Hauptzollamt Osnabrück [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Hamburg (Nemecko)] "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania -- Právna úprava clenského státu stanovujúca dan z jadrového paliva -- Súlad s vnútrostátnou ústavou a právom Únie -- Smernica 2003/96/ES -- Clánky 2 a 14 -- Smernica 2008/118/ES -- Clánok 1 -- Clánok 107 ZFEÚ -- Clánky 93 AE, 191 AE a 192 AE" Úvod 1. Bráni právo Únie tomu, aby clenský stát zaviedol dan z pouzívania jadrových palív na tarchu prevádzkovatelov jadrových elektrární? V podstate túto otázku predlozil Finanzgericht Hamburg (Financný súd v Hamburgu, Nemecko). 2. Táto otázka obsahuje viacero castí. Týka sa totiz ustanovení Zmluvy o FEÚ, ustanovení Zmluvy o ESAE, ako aj vztahov medzi týmito dvomi Zmluvami. Tiez bude potrebné analyzovat harmonizovaný systém spotrebných daní z energetických výrobkov a elektriny. 3. Na záver alebo presnejsie pred dalsou analýzou treba tiez preskúmat problém sklbenia prejudiciálneho konania s konaniami o preskúmaní ústavnosti v clenských státoch. Právny rámec Právo Únie 4. Clánky 107 ZFEÚ a 267 ZFEÚ, ako aj clánky 93 AE, 191 AE a 192 AE sú ustanoveniami primárneho práva predstavujúcimi právny rámec prejednávanej veci. Sú dostatocne známe na to, aby som sa zdrzal ich citovania. 5. Harmonizovaný systém spotrebných daní z energetických výrobkov a elektriny je zalozený na smernici Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o vseobecnom systéme spotrebných daní a o zrusení smernice 92/12/EHS ( [2]2 ) a na smernici Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o restrukturalizácii právneho rámca spolocenstva pre zdanovanie energetických výrobkov a elektriny ( [3]3 ). Prvá smernica zavádza vseobecné pravidlá systému spotrebných daní, zatial co druhá osobitnejsie upravuje zdanovanie energetických výrobkov a elektriny. 6. Clánky 1 a 2 smernice 2003/96 stanovujú: "Clánok 1 Clenské státy zdanujú energetické výrobky a elektrinu v súlade s touto smernicou. Clánok 2 1. Na úcely tejto smernice sa termín 'energetické výrobky` uplatnuje na výrobky: a) na ktoré sa vztahujú císelné znaky KN 1507 az 1518, ak sú tieto urcené na pouzívanie ako vykurovacie palivo alebo ako motorové palivo; b) na ktoré sa vztahujú císelné znaky KN 2701, 2702 a 2704 az 2715; c) na ktoré sa vztahujú císelné znaky KN 2901 a 2902; d) na ktoré sa vztahujú císelné znaky KN 2905 11 00, ktoré nie sú syntetického pôvodu, ak sú tieto urcené na pouzívanie ako vykurovacie palivo alebo ako motorové palivo; e) na ktoré sa vztahujú císelné znaky KN 3403; f) na ktoré sa vztahujú císelné znaky KN 3811; g) na ktoré sa vztahujú císelné znaky KN 3817; h) na ktoré sa vztahujú císelné znaky KN 3824 90 99, ak sú tieto urcené na pouzívanie ako vykurovacie palivo alebo ako motorové palivo. 2. Táto smernica sa uplatnuje tiez na: elektrinu, na ktorú sa vztahuje císelný znak KN 2716. 3. Energetické výrobky urcené na pouzívanie, ponúkané na predaj alebo pouzívané ako motorové palivo iné ako tie, pre ktoré je úroven zdanovania urcená v tejto smernici, sa zdanujú podla pouzívania pri sadzbe pre ekvivalentné vykurovacie palivo alebo motorové palivo. Okrem zdanitelných výrobkov vymenovaných v odseku 1 sa aj akýkolvek výrobok urcený na pouzívanie, ponúkaný na predaj alebo pouzívaný ako prísada alebo extender v motorových palivách, zdanuje pri sadzbe pre ekvivalentné motorové palivo. Okrem zdanitelných výrobkov vymenovaných v odseku 1 sa aj akýkolvek dalsí uhlovodík, okrem raseliny, urcený na pouzívanie, ponúkaný na predaj alebo pouzívaný na vykurovacie úcely, zdanuje pri sadzbe pre ekvivalentné motorové palivo [pre ekvivalentný energetický výrobok - neoficiálny preklad]. ..." 7. Clánok 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 stanovuje: "Okrem vseobecných ustanovení stanovených v smernici 92/12/EHS o pouzívaní zdanitelných výrobkov, ktoré sú oslobodené od daní a bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia spolocenstva, clenské státy oslobodzujú od daní na základe podmienok, ktoré stanovia na úcely zabezpecenia správneho a spravodlivého uplatnovania takýchto oslobodení od daní a zabránenia krátenia daní, danových únikov a zneuzívania: a) energetické výrobky a elektrinu pouzívanú na výrobu elektriny a elektrinu pouzívanú na udrziavanie schopnosti vyrábat elektrinu. Clenské státy môzu vsak z dôvodov environmentálnej politiky tieto výrobky zdanovat bez toho, aby museli dodrziavat minimálne úrovne zdanovania stanovené v tejto smernici..." 8. Clánok 1 smernice 2008/118 stanovuje: "1. Táto smernica stanovuje vseobecný systém spotrebných daní, ktoré sa priamo alebo nepriamo uplatnujú pri spotrebe nasledujúcich tovarov, dalej len 'tovar podliehajúci spotrebnej dani`: a) energetické výrobky a elektrina upravené smernicou 2003/96/ES; ... 2. Clenské státy môzu na osobitné úcely vyrubit dalsie nepriame dane na tovar podliehajúci spotrebnej dani za predpokladu, ze tieto dane sú v súlade s pravidlami Spolocenstva pre zdanovanie uplatnitelnými na spotrebnú dan alebo dan z pridanej hodnoty, pokial ide o stanovenie danového základu, výpocet dane, vznik danovej povinnosti a kontrolu dane, pricom medzi tieto pravidlá nepatria ustanovenia o oslobodení od spotrebnej dane. 3. Clenské státy môzu vyrubit dane: a) na iné výrobky, ako je tovar podliehajúci spotrebnej dani; ... Vyrubenie takýchto daní vsak nesmie viest v obchode medzi clenskými státmi k vzniku formalít spojených s prekrocením hraníc." Nemecké právo 9. Sporná dan vo veci samej bola zavedená na základe zákona o dani z jadrového paliva (Kernbrennstoffsteuergesetz) z 8. decembra 2010 ( [4]4 ) (dalej len "KernbrStG"). Podla tohto zákona podlieha jadrové palivo, ktoré sa pouzíva na priemyselnú výrobu elektrickej energie, dani z jadrového paliva. Jadrovým palivom sa rozumie plutónium 239 a 241, ako aj urán 233 a 235. Sadzba dane je stanovená za gram tohto paliva a dosahuje 145 eur. Povinnost platit dan vzniká, ked sa palivo pouzije po prvýkrát v jadrovom reaktore a ked sa spustí retazová reakcia. Platitelom dane je prevádzkovatel zariadenia na výrobu elektriny prostredníctvom stiepenia jadrových palív (jadrová elektráren). Skutkový stav vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom 10. Kernkraftwerke Lippe-Ems GmbH, spolocnost zalozená podla nemeckého práva, je prevádzkovatelom jadrovej elektrárne v Lingene (Nemecko). V danovom priznaní z 13. júla 2011 uviedla sumu 154117745 eur z titulu dane z jadrového paliva za palivo pouzité v jej reaktoroch v júni toho istého roku. Súcasne podala na vnútrostátnom súde zalobu proti príslusnému danovému orgánu, Hauptzollamt Osnabrück, aby spochybnila zákonnost tejto dane z hladiska práva Únie. 11. V súbeznom konaní zahrnujúcom iného prevádzkovatela jadrovej elektrárne sa vnútrostátny súd obrátil na Bundesverfassungsgericht (Spolkový ústavný súd) s otázkou ústavnosti týkajúcej sa KernbrStG. Podla informácií, ktoré sú k dispozícii, toto konanie stále prebieha. 12. Za týchto podmienok Finanzgericht Hamburg rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Oprávnuje clánok 267 druhá veta v spojení s jeho prvou vetou písm. b) ZFEÚ súd clenského státu, aby predlozil Súdnemu dvoru Európskej únie návrh na zacatie prejudiciálneho konania týkajúci sa otázok, ktoré mu boli polozené v súvislosti so súladom vnútrostátneho zákona s právom, ktorý sa týka výkladu práva Únie, aj vtedy, ked tento súd nemá len pochybnosti o súlade tohto zákona s právom Únie, ale tiez dospel k presvedceniu, ze vnútrostátny zákon je v rozpore s vnútrostátnou ústavou, a z toho dôvodu sa uz v paralelnom konaní obrátil na ústavný súd, ktorý je podla vnútrostátneho práva jediným súdom oprávneným rozhodnút o protiústavnosti zákona, ale svoje rozhodnutie este nevydal? V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: 2. Bránia smernice 2008/118 a 2003/96, vydané na úcely harmonizácie spotrebných daní a týkajúce sa energetických výrobkov a elektriny v Únii, zavedeniu vnútrostátnej dane, ktorá sa vyberá z jadrových palív pouzitých na priemyselnú výrobu elektrickej energie? Je podstatné to, ci mozno ocakávat, ze táto vnútrostátna dan sa bude môct preniest prostredníctvom ceny elektriny na spotrebitela, a ak áno, co sa má rozumiet pod 'prenesením`? 3. Môze sa podnik bránit proti dani, ktorú vyberá clenský stát na dosiahnutie príjmov z pouzívania jadrových palív na priemyselnú výrobu elektrickej energie, tvrdením, ze výber tejto dane predstavuje podla clánku 107 ZFEÚ státnu pomoc v rozpore s právom Únie? V prípade kladnej odpovede na túto otázku predstavuje KernbrStG, podla ktorého sa na dosiahnutie príjmov vyberá dan len od tých podnikov, ktoré vyrábajú elektrinu priemyselným spôsobom s pouzitím jadrových palív, státnu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ? Ktoré okolnosti treba zohladnit pri skúmaní, ci sa iné podniky, od ktorých sa dane nevyberajú rovnakým spôsobom, nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii? 4. Je výber nemeckej dane z jadrového paliva v rozpore s právnou úpravou Zmluvy o ESAE?" 13. Návrh na zacatie prejudiciálneho konania bol Súdnemu dvoru dorucený 7. januára 2014. Písomné pripomienky predlozili úcastníci konania vo veci samej, nemecká a fínska vláda, ako aj Európska komisia. Tí istí úcastníci konania boli zastúpení na pojednávaní 4. novembra 2014. Analýza 14. Prvá otázka sa v skutocnosti týka prípustnosti tohto návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. Budem ju teda skúmat ako prvú predtým, ako sa budem zaoberat otázkami vo veci samej, v poradí, v akom boli polozené. O prvej prejudiciálnej otázke 15. Vnútrostátny súd sa svojou prvou prejudiciálnou otázkou v zásade pýta na to, ci je oprávnený podat návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ v prípade, ak prebieha vnútrostátne konanie (v prejednávanom prípade nan podal návrh ten istý vnútrostátny súd, ale to nie je podstatné) o preskúmaní ústavnosti ustanovení vnútrostátneho práva, ktoré sú základom individuálneho aktu sporného vo veci samej. Podla vysvetlení vnútrostátneho súdu, ak by Bundesverfassungsgericht rozhodol, ze KernbrStG je neústavný bez toho, aby výlucne do budúcnosti obmedzil úcinky svojho rozhodnutia, danové priznanie sporné vo veci samej by sa automaticky zrusilo, co by spôsobilo ukoncenie konania vo veci samej a prejudiciálne otázky by boli bezpredmetné. 16. Je potrebné na zaciatku uviest, ze v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa nezdá, ze by prípustnost návrhu na zacatie prejudiciálneho konania v prejednávanej veci vyvolala akúkolvek pochybnost. 17. Je mozné urcite namietat, ze v situácii, aká je vo veci samej, majú prejudiciálne otázky hypotetickú povahu, lebo ich relevantnost závisí od výsledku vnútrostátneho konania o preskúmaní ústavnosti: ak budú vnútrostátne ustanovenia vyhlásené za neplatné s retroaktívnym úcinkom, otázka týkajúca sa výkladu práva Únie viac nevznikne. To ale nie je prístup, ktorý zastáva Súdny dvor v súvislosti so sklbením prejudiciálneho konania s vnútrostátnymi konaniami o preskúmaní ústavnosti. 18. Po prvé, aj ked môze byt podla judikatúry Súdneho dvora vhodné, aby boli otázky týkajúce sa výlucne vnútrostátneho práva v okamihu predlozenia návrhu na zacatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru vyriesené, vnútrostátne súdy majú tú najsirsiu moznost obrátit sa na Súdny dvor, ak sa domnievajú, ze vec, ktorú prejednávajú, nastoluje otázky týkajúce sa výkladu alebo posúdenia platnosti ustanovení práva Únie, ktoré vyzadujú rozhodnutie z ich strany. ( [5]5 ) 19. Vnútrostátny súd prejednávajúci spor týkajúci sa práva Únie, ktorý sa domnieva, ze vnútrostátne ustanovenie je nielen v rozpore s právom Únie, ale je aj neústavné, tak nie je zbavený moznosti alebo oslobodený od povinnosti, stanovených v clánku 267 ZFEÚ, obrátit sa na Súdny dvor s otázkami týkajúcimi sa výkladu alebo platnosti práva Únie na základe skutocnosti, ze protiústavnost normy vnútrostátneho práva mozno konstatovat len v konaní pred ústavným súdom. Úcinnost práva Únie by totiz bola ohrozená, pokial by existencia povinného konania pred ústavným súdom mohla bránit vnútrostátnemu súdu, ktorý prejednáva spor riadiaci sa právom Únie, vo výkone právomoci, ktorú mu zveruje clánok 267 ZFEÚ, predlozit Súdnemu dvoru otázky týkajúce sa výkladu alebo platnosti práva Únie, aby mu bolo umoznené rozhodnút, ci s ním vnútrostátna norma je alebo nie je zlucitelná. ( [6]6 ) 20. Po druhé podla ustálenej judikatúry v rámci konania podla clánku 267 ZFEÚ prislúcha výlucne vnútrostátnemu súdu, ktorý vec prejednáva a ktorý musí prevziat zodpovednost za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu posúdil potrebu prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnost otázok polozených Súdnemu dvoru. Odmietnut rozhodnút o prejudiciálnej otázke polozenej vnútrostátnym súdom je mozné len vtedy, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Únie nemá ziadnu súvislost s realitou ani predmetom sporu vo veci samej, ak ide o problém hypotetickej povahy, alebo tiez vtedy, ak Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové alebo právne podklady nevyhnutné na uzitocné zodpovedanie otázok, ktoré mu boli polozené. ( [7]7 ) 21. Zdá sa mi, ze v prejednávanej veci nejde o taký prípad. Vztah medzi polozenými otázkami a realitou sporu vo veci samej, ako aj dostatocná povaha informácií poskytnutých vnútrostátnym súdom nevyvoláva podla môjho názoru ziadne pochybnosti. 22. Pokial ide o hypotetickú povahu vzneseného problému vzhladom na neistý výsledok súbezného konania o preskúmaní ústavnosti - tak pokial ide o obsah rozhodnutia ústavného súdu, ako aj o jeho casové úcinky - je zrejmé, ze prejudiciálne otázky nemôzu byt povazované za hypotetické len z dôvodu existencie takéhoto konania. Viaceré udalosti môzu zjavne spôsobit ukoncenie konania vo veci samej predtým, ako Súdny dvor rozhodne o návrhu za zacatie prejudiciálneho konania, pre zaciatok velmi prozaicky, spätvzatie návrhu. Medzi týmito moznými, ale neistými udalostami sa nachádza vyhlásenie ustanovení vnútrostátneho práva, ktoré sú základom predmetom sporu, za neplatné ústavným súdom. V takomto prípade prinálezí vnútrostátnemu súdu, aby vyvodil dôsledky z takejto udalosti a osobitne aby dospel k záveru, ci je potrebné na návrhu na zacatie prejudiciálneho konania trvat, zmenit ho alebo ho vziat spät. ( [8]8 ) V ziadnom prípade vsak moznost takejto udalosti, aj ked jej pravdepodobnost by bola silnejsia z dôvodu, ze konanie o preskúmaní ústavnosti sa zacalo, nemôze stacit na konstatovanie hypotetickej povahy polozených otázok. 23. V tejto súvislosti je potrebné este upriamit pozornost vnútrostátneho súdu na pravidlá predlozenia veci Súdnemu dvoru prostredníctvom návrhov na zacatie prejudiciálneho konania, ktoré sú uvedené v clánku 100 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ktorý nadobudol úcinnost 1. novembra 2012. Podla tohto ustanovenia na spätvzatie návrhu mozno prihliadnut az do dorucenia oznámenia o dátume vyhlásenia rozsudku subjektom oprávneným podla clánku 23 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. 24. Po tretie Súdny dvor mal tiez moznost rozhodnút, ze prejudiciálne konanie a vnútrostátne konanie o preskúmaní ústavnosti majú odlisný predmet a odlisné právne úcinky. Rozhodnutie ústavného súdu o protiústavnosti ustanovenia vnútrostátneho práva bezne spôsobuje odstránenie tohto ustanovenia z právneho poriadku. Toto odstránenie môze podla vnútrostátneho systému vyvolat úcinky ex nunc alebo ex tunc, dokonca od okamihu specifikovaného samotným ústavným súdom. Ak bola ústavnému súdu predlozená vec v rámci konkrétneho sporu pred vnútrostátnym súdom, môze sa ukázat, ze sa predmetné ustanovenie, aj ked je vyhlásené za neplatné, uplatní na úcastníka konania, ktorý poziadal o preskúmanie ústavnosti. Situácia je úplne odlisná v prípade prejudiciálneho konania. Podla Súdneho dvora vyriesi vnútrostátny súd konflikt medzi ustanovením vnútrostátneho práva a priamo uplatnitelným ustanovením Zmluvy (ktorý konstatuje vnútrostátny súd po rozhodnutí Súdneho dvora v odpovedi na vnútrostátny návrh) uplatnením práva Únie, pricom v prípade potreby kolidujúce vnútrostátne ustanovenie neuplatní, a nie urcením neplatnosti vnútrostátneho ustanovenia, pricom právomoc orgánov a súdov v tejto súvislosti je vecou kazdého clenského státu. ( [9]9 ) 25. Je potrebné dodat, aj ked to nemá vplyv na odpoved na prejudiciálnu otázku, ze podla informácií poskytnutých vnútrostátnym súdom sa v prípade veci samej podanie návrhu na ústavný súd týka údajného porusenia vnútrostátnych pravidiel právomoci, a teda otázky odlisnej od otázky prípadného nesúladu KernbrStG s citovanými ustanoveniami práva Únie. 26. Navrhujem teda Súdnemu dvoru, aby odpovedal na prvú otázku, ze vnútrostátny súd je oprávnený podat návrh na zacatie prejudiciálneho konania na základe clánku 267 ZFEÚ, aj ked prebieha vnútrostátne konanie o preskúmaní ústavnosti ustanovení vnútrostátneho práva, ktoré sú základom individuálneho aktu sporného vo veci samej. O druhej prejudiciálnej otázke 27. Vnútrostátny súd sa svojou druhou prejudiciálnou otázkou v zásade pýta, ci smernice 2003/96 a 2008/118 bránia dani spornej vo veci samej. Okrem toho sa pýta, ci moznost alebo nemoznost preniest túto dan na spotrebitela elektriny ovplyvní odpoved na túto otázku. 28. Vnútrostátny súd v znení prejudiciálnej otázky nespecifikuje ustanovenia smerníc 2003/96 a 2008/118, ktoré by mohli prípadne predstavovat prekázku spornej dane. Z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vsak vyplýva, ze ide konkrétnejsie o otázku, po prvé, ci jadrové palivo spadá do výnimky stanovenej v clánku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96, a po druhé, ci na spornú dan mozno hladiet tak, ze sa nepriamo vztahuje na elektrinu, co by potenciálne spôsobilo jej nesúlad s clánkom 1 ods. 2 smernice 2008/118. Prípadný dosah moznosti prenesenia spornej dane je súcastou druhého uvedeného problému. 29. Táto druhá prejudiciálna otázka sa teda rozdeluje na dve casti, ktoré budem analyzovat oddelene. O smernici 2003/96 - Úvodné pripomienky k uplatnitelnosti smernice 2003/96 na jadrové palivo 30. Jadrové palivo spadá do oblasti pokrytej Zmluvou o ESAE. ( [10]10 ) Je vhodné sa preto pýtat, ci ustanovenia sekundárneho práva prijaté na základe Zmluvy o ES ( [11]11 ) môzu upravovat zdanovanie takéhoto výrobku. V prípade zápornej odpovede by bola analýza prvej casti druhej otázky bezpredmetná. 31. Ked bola prijatá smernica 2003/96, boli vztahy medzi Zmluvou o ES a Zmluvou o ESAE upravené clánkom 305 ods. 2 Zmluvy o ES, podla ktorého "ustanovenia [Zmluvy o ES] sa nedotýkajú ustanovení [Zmluvy o ESAE]". ( [12]12 ) Zdá sa mi vsak, ze toto pravidlo, ktoré dáva Zmluve o ESAE a Zmluve o ES rovnakú právnu hodnotu, neriesi otázku uplatnitelnosti ustanovení sekundárneho práva zalozeného na Zmluve o ES v oblasti pokrytej Zmluvou o ESAE. V tejto súvislosti sa môzu uplatnit dva prístupy. ( [13]13 ) 32. Prvý spocíva v povazovaní dvoch Spolocenstiev za úplne odlisné a autonómne v ich príslusných oblastiach. Akty prijaté na základe Zmluvy o ES by sa teda neuplatnili v oblasti Zmluvy o ESAE a vice versa. To by v spojení so zásadou prenesenia právomocí znamenalo, ze pre kazdú legislatívnu akciu v oblasti jednej zo Zmlúv by bol nevyhnutný právny základ v tej istej Zmluve. Zmluva o ESAE je vsak ovela menej rozvinutá ako Zmluva o ES. Ako sektorová zmluva bola nielenze od zaciatku obmedzená na právne nástroje, ktoré sa v období jej prijatia zdali byt nevyhnutné na rozvoj európskeho jadrového priemyslu (napríklad nie je stanovená ziadna vseobecná právomoc pre harmonizáciu vnútrostátnych právnych poriadkov), ale ani, na rozdiel od Zmluvy o ES, nedoslo k podstatnému rozsíreniu jej pôsobnosti vyplývajúcemu z nasledujúcich meniacich a doplnujúcich Zmlúv. 33. Prijatie tohto striktne "dualistického" prístupu by teda viedlo k závazným problémom v okamihu, ked európske právo pokrýva rôzne oblasti, ako je hospodárska sútaz, danový systém alebo tiez zivotné prostredie, a ked nie je dôvodné vylúcit zo zásahu európskeho normotvorcu veci alebo cinnosti spadajúce do pôsobnosti Zmluvy o ESAE. 34. Zvolil by som druhý prístup spocívajúci v usúdení, ze Zmluva o ES má v súlade so svojím vseobecným poslaním pôsobnost, ktorá pokrýva vsetky veci, sluzby a cinnosti, zatial co Zmluva o ESAE stanovuje len osobitné pravidlá, ktoré vyzaduje povaha jadrového priemyslu. Akty sekundárneho práva prijaté na základe Zmluvy o ES by sa teda mohli uplatnit na veci a cinnosti spadajúce do oblasti Zmluvy o ESAE, pokial ich táto Zmluva neupravuje inak. Som si vedomý právnych problémov, ktoré rovnako zahrna aj tento prístup, ale zdajú sa mi jednoducho prekonatelné a v kazdom prípade bez vplyvu na prejednávanú vec. 35. Tento prístup sa mi zdá podporený aj v judikatúre. Súdny dvor v stanovisku 1/94 uviedol, ze "kedze Zmluva o [ESAE] neobsahuje ziadne ustanovenie o zahranicnom obchode, nic nebráni tomu, aby sa dohody uzatvorené na základe clánku 113 Zmluvy o ES rozsírili na medzinárodný obchod s výrobkami [ESAE]" ( [14]14 ). Pokial ide o Zmluvu o ESUO, Súdny dvor rozhodol, ze Zmluva o EHS "[sa mohla] uplatnit na výrobky spadajúce pod Zmluvu o ESUO, kedze polozené otázky nie sú predmetom ustanovení Zmluvy o ESUO" ( [15]15 ). Toto sa mi zdá dokonale pouzitelné na Zmluvu o ESAE. Je pravda, ze Súdny dvor nedávno spojil uplatnitelnost ustanovenia Zmluvy o ES v oblasti Zmluvy o ESAE s jeho povahou vseobecného pravidla európskeho práva. ( [16]16 ) Zdá sa mi vsak, ze situácia v tejto veci bola odlisná od situácie, o ktorú ide vo veci samej. Po prvé islo o priame uplatnenie ustanovenia Zmluvy o ES v oblasti Zmluvy o ESAE a nie o urcenie, ci sa akty sekundárneho práva prijaté na základe Zmluvy o ES môzu uplatnit na veci spadajúce pod Zmluvu o ESAE. Po druhé konstatovanie Súdneho dvora, podla ktorého sa taká podstatná zásada európskeho právneho poriadku, akou je zásada zákazu diskriminácie na základe státnej príslusnosti, uplatní v oblasti Zmluvy o ESAE, nemôze podla môjho názoru nevyhnutne znamenat, ze na situácie upravené Zmluvou o ESAE sa uplatnia len vseobecné zásady zavedené v Zmluve o ES. 36. Zdá sa mi, ze prístup, ktorý odporúcam, institúcie v praxi uz dlho nasledujú. Akty prijaté výlucne na základe Zmluvy o ES, akými sú smernica 85/337/EHS ( [17]17 ), smernica 98/34/ES ( [18]18 ) alebo este v danovej oblasti smernica 2006/112/ES ( [19]19 ), sa totiz uplatnia bez ohladu na veci a cinnosti spadajúce pod Zmluvu o ES (dnes Zmluva o FEÚ) a Zmluvu o ESAE. Nevidím teda formálne prekázky toho, aby sa ustanovenia smernice 2003/96 mohli tiez teoreticky uplatnit na jadrové palivo. - Priame uplatnenie smernice 2003/96 na jadrové palivo 37. Clánok 1 smernice 2003/96 zaväzuje clenské státy, aby ulozili spotrebnú dan z energetických výrobkov a elektriny. Energetické výrobky sú definované v clánku 2 ods. 1 tejto smernice za pomoci císelných znakov kombinovanej nomenklatúry ( [20]20 ) týkajúcich sa urcitého poctu výrobkov, ktorými sú v zásade uhlie, zemný plyn a minerálne oleje, ako aj urcité derivátové výrobky. Odsek 2 toho istého clánku dodáva na tento zoznam elektrinu. Jadrové palivo v zmysle KernbrStG teda nie je uvedené medzi vymenovanými výrobkami. 38. Podla clánku 2 ods. 3 druhého a tretieho pododseku smernice 2003/96 sa spotrebná dan uplatní aj na vsetky ostatné výrobky pouzívané ako motorové palivo, ako aj vsetky ostatné uhlovodíky, okrem raseliny, pouzívané ako vykurovacie palivo. ( [21]21 ) 39. Clánok 2 smernice 2003/96 tým, ze uvádza výrobky, na ktoré sa vztahuje spotrebná dan, definuje zároven pôsobnost tejto smernice. ( [22]22 ) 40. Clánok 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 oslobodzuje od spotrebnej dane "energetické výrobky a elektrinu pouzívanú na výrobu elektriny...". V prejednávanej veci teda ide o otázku, ci toto oslobodenie od dane pokrýva aj jadrové palivo. Nemyslím si, ze to je tak, a to z nasledujúcich dôvodov. 41. Po prvé v clánku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 ide výslovne o "energetické výrobky". Tento pojem je presne definovaný v clánku 2 ods. 1 tejto smernice obmedzujúcim a taxatívnym zoznamom výrobkov urcených jasne ich císelnými znakmi kombinovanej nomenklatúry. Tento pojem nemôze teda mat v clánku 14 uvedenej smernice iný význam ako v uvedenom clánku 2. Nie je totiz mozné, s výnimkou rozporu s právnou logikou, domnievat sa, ze normotvorca pouzil v tom istom texte rovnaký pojem v dvoch odlisných významoch. 42. Je istotne pravda, ze okrem výrobkov vymenovaných v clánku 2 ods. 1 smernice 2003/96 sa spotrebná dan uplatní tiez na ostatné výrobky pouzívané ako motorové palivo a ostatné uhlovodíky pouzívané na vykurovacie úcely. Logicky sa teda oslobodenia od dane uvedené v clánku 14 tej istej smernice musia uplatnit tiez na tieto dve kategórie výrobkov, v prejednávanom prípade uhlovodíky pouzívané ako palivo na výrobu elektriny. Jadrové palivo v prejednávanej veci vsak nie je uhlovodík: ide o specifické izotopy plutónia a uránu. ( [23]23 ) 43. Po druhé, ako som pripomenul v bode 32 týchto návrhov, pôsobnost smernice 2003/96 je definovaná v jej clánku 2. Jej clánok 14 sa teda nemôze uplatnit mimo tejto pôsobnosti na výrobky, ktoré do nej nespadajú, tým spôsobom, ze ich oslobodí od dane, ktorá sa na ne nevztahuje. 44. Je teda podla môjho názoru jasné, ze smernica 2003/96 a osobitne jej clánok 14 ods. 1 písm. a) sa nevztahuje na jadrové palivo. - Uplatnenie prostredníctvom analógie 45. Vnútrostátny súd sa tiez pýta na moznost uplatnit na jadrové palivo smernicu 2003/96, alebo aspon jej clánok 14 ods. 1 písm. a) prostredníctvom analógie. Musím priznat, ze nechápem, akým postupom by to bolo mozné urobit. Citované ustanovenie stanovuje oslobodenie od spotrebnej dane. Nemôze sa teda uplatnit, a to ani analogicky, na výrobky, na ktoré sa táto dan nevztahuje. Bolo by potrebné najprv podriadit jadrové palivo rezimu smernice 2003/96. Zdá sa mi úplne nepredstavitelné analogicky podriadit výrobok zdaneniu, na ktoré sa nevztahuje. Navyse v tejto súvislosti neexistuje ziadna platná analógia medzi jadrovým palivom a výrobkami, na ktoré sa vztahuje spotrebná dan. Smernica 2003/96 sa nezameriava na zdanenie výrobkov slúziacich na výrobu elektriny, ale na zdanenie energetických výrobkov, ako sú definované v tejto smernici, bez ohladu na ich pouzívanie. Nezahrnutie jadrového paliva do rámca tejto úpravy teda nepredstavuje právnu medzeru, ktorú by bolo potrebné vyplnit prostredníctvom analógie. 46. Nanajvýs je mozné navrhnút prebrat na túto vec analogicky judikatúru Súdneho dvora vyplývajúcu z rozsudku Braathens ( [24]24 ). Odôvodnenie by bolo nasledujúce. V tomto rozsudku Súdny dvor v rámci výkladu ustanovenia smernice 92/81/EHS ( [25]25 ), ktorá predchádzala smernici 2003/96, týkajúceho sa oslobodenia motorového paliva pouzívaného pre leteckú dopravu [teraz clánok 14 ods. 1 písm. b) smernice 2003/96], rozhodol, ze takéto oslobodenie od dane vylucuje vo vztahu k oslobodeným výrobkom nielen uplatnenie spotrebnej dane, ale tiez uplatnenie iných vnútrostátnych daní, ktorými by normálne mohli byt zdanené výrobky podliehajúce tejto spotrebnej dani. ( [26]26 ) Podla Súdneho dvora by totiz takéto vnútrostátne dane zbavovali oslobodenie od dane, stanovené smernicou 92/81, akéhokolvek úcinku. ( [27]27 ) Rovnaké oslobodenie od vnútrostátnych daní by sa malo uplatnit na energetické výrobky slúziace na výrobu elektriny, ktoré sú oslobodené od spotrebnej dane na základe clánku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96. Ak energetické výrobky slúziace na výrobu elektriny nemôzu byt zatazené vnútrostátnymi danami, analogicky by to malo platit, aj pokial ide o ostatné výrobky, ktoré síce nie sú energetickými výrobkami v zmysle smernice 2003/96, slúzia vsak tiez na výrobu elektriny, pricom takýmto výrobkom je aj jadrové palivo. 47. Toto odôvodnenie sa mi vsak nezdá správne. Clánok 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96 nezavádza ziadnu vseobecnú zásadu oslobodenia výrobkov, ktoré slúzia na výrobu elektriny, od dane. Táto smernica stanovuje harmonizovaný systém zdanenia energetických výrobkov a elektriny a oslobodenie energetických výrobkov pouzívaných na výrobu elektriny patrí do tohto striktného rámca. ( [28]28 ) Rozsudok Braathens sa týka práve výrobku patriaceho do pôsobnosti smernice 92/81, ktorý je výslovne oslobodený od dane. Jeho jediným zámerom bolo zabezpecit úcinnost tohto oslobodenia, a nie rozsírenie jeho pôsobnosti. Sirsí výklad by prekrocil pôsobnost smernice 2003/96, zasiahol jej ciel harmonizácie a bol by v rozpore s právomocou clenských státov, opätovne uvedenou v clánku 1 ods. 3 písm. a) smernice 2008/118, zaviest nepriame dane mimo harmonizovanej oblasti. 48. Na záver zastávam názor, ze dan vztahujúca sa na pouzívanie jadrového paliva jadrovými elektrárnami nespadá do pôsobnosti smernice 2003/96, ktorá teda nebráni uplatneniu takejto dane. O smernici 2008/118 49. Vnútrostátny súd sa druhou castou svojej druhej otázky pýta, ci sporná dan môze byt povazovaná za nepriamu dan z elektriny. Hned na zaciatku musím poukázat na to, ze ak by to tak bolo, táto dan by bola v rozpore s ustanoveniami smernice 2008/118, vykladanými v spojení so smernicou 2003/96. Nemyslím si vsak, ze táto dan by mohla byt povazovaná za nepriamu dan z elektriny. - O moznosti zaviest dodatocné vnútrostátne dane z výrobkov, na ktoré sa vztahuje spotrebná dan 50. Clánok 1 ods. 2 smernice 2008/118 umoznuje clenským státom, aby na osobitné úcely vyrubili dalsie nepriame dane na tovar podliehajúci spotrebnej dani (vrátane elektriny) za predpokladu, ze tieto dane sú v súlade s pravidlami Únie pre zdanovanie uplatnitelnými na spotrebnú dan alebo na dan z pridanej hodnoty. Medzi týmito pravidlami je stanovenie danového základu, výpocet dane, vznik danovej povinnosti a kontrola dane. 51. Podla vnútrostátneho súdu sporná dan vo veci samej nie je vyrubená na osobitné úcely, lebo naplnuje spolkový rozpocet. V kazdom prípade posúdenie úcelu dane spadá do právomoci vnútrostátnych orgánov a súdov, ktoré sú vsak povinné zohladnit extrémne striktné kritériá stanovené judikatúrou Súdneho dvora ( [29]29 ). Ak vnútrostátny súd konstatuje, ze predmetná dan nesplna tieto kritériá, nemôze byt povazovaná za dan v súlade s clánkom 1 ods. 2 smernice 2008/118. 52. Pokial ide o dodrziavanie pravidiel zdanovania uplatnitelných v práve Únie, zdá sa mi, ze sporná dan vo veci samej nesplna ani túto podmienku. V prípade vo veci samej samozrejme môze íst len o pravidlá v oblasti spotrebnej dane, pricom sporná dan nie je v nicom podobná dani z pridanej hodnoty. 53. Je pravda, ze podla judikatúry Súdneho dvora clánok 1 ods. 2 smernice 2008/118 vyzaduje len súlad s vseobecnou struktúrou zdanovania v práve Únie. ( [30]30 ) Sporná dan sa mi vsak ani v jej vseobecnej struktúre nezdá byt v súlade s pravidlami uplatnitelnými v oblasti spotrebnej dane z elektriny. 54. Po prvé, jasne sa od nej odchyluje, pokial ide o danový základ. V prípade spotrebnej dane je danový základ tvorený samotným výrobkom podriadeným spotrebnej dani, teda urcitým mnozstvom elektriny, zatial co danový základ predmetnej dane tvorí jadrové palivo, teda výrobný faktor, a len nový výpocet by prípadne umoznil priradit mu stanovené mnozstvo elektriny. 55. Po druhé, spotrebná dan z elektriny sa vyberá az v okamihu distribúcie spotrebitelom, ( [31]31 ) zatial co sporná dan sa vyberá v okamihu, ked je jadrové palivo pouzívané v reaktore, teda pred samotnou výrobou elektriny. Tento rozdiel nie je len chronologický, lebo sa mení aj platitel dane. V prípade spotrebnej dane je platitelom dane distribútor alebo dalsí distribútor elektriny, zatial co v prípade predmetnej dane je to výrobca. To tiez znamená, ze ak je elektrina vyvázaná do iného clenského státu, sporná dan sa vyberá v státe výroby (Nemecko), zatial co spotrebná dan z elektriny sa vyberá v státe spotreby. ( [32]32 ) 56. Nakoniec po tretie, kontrola platenia spornej dane vyzaduje od platitela dane podanie danového priznania v okamihu plnenia podliehajúceho dani. Z uz citovanej judikatúry ( [33]33 ) mozno vyvodit, ze clánok 1 ods. 2 smernice 2008/118 neumoznuje zaviest dane, ktoré ukladajú hospodárskym subjektom formality odlisné od tých, ktoré sú stanovené právnou úpravou Únie týkajúcou sa spotrebnej dane alebo dane z pridanej hodnoty. 57. Zastávam teda názor, ze ak by sporná dan vo veci samej mala byt povazovaná za nepriamu dan z elektriny, nesplnala by podmienky uvedené v clánku 1 ods. 2 smernice 2008/118. Nemyslím si vsak, ze by mohla byt povazovaná za takú dan. - O kvalifikácii spornej dane ako nepriamej dane z elektriny 58. Vnútrostátny súd sa pýta na moznost povazovat spornú dan vo veci samej za nepriamu dan z elektriny z dôvodu, ze je primeraná k mnozstvu elektriny vyrobenej za pomoci urcitého mnozstva jadrového paliva. Nemyslím si vsak, ze takáto primeranost je v tejto súvislosti dostatocná. 59. Aby dan mohla byt povazovaná za takú, ktorá zatazuje urcitý výrobok, je potrebné, aby zasahovala spotrebitelov toho istého výrobku. To môze nastat bud priamo ( [34]34 ) alebo nepriamo, zahrnutím dane do ceny výrobku. Dane vyberané v stádiu výroby, ako by to bolo v prípade spornej dane vo veci samej, ak by bola povazovaná za dan z elektriny, môzu vyplývat len z druhej situácie, lebo sa uplatnujú v okamihu, ked zdanovaný výrobok este neexistuje. 60. Sporná dan vo veci samej evidentne predstavuje zatazenie spadajúce do výrobných nákladov jadrových elektrární. Tieto náklady tvoria základnú cast ceny elektriny vyrábanej týmito elektrárnami. To sa mi vsak nezdá dostatocné na to, aby bolo mozné povazovat predmetnú dan za dan z elektriny. Ako totiz správne pripomenula Komisia, takéto odôvodnenie by viedlo k povazovaniu vsetkých poplatkov a daní znásaných výrobcami elektriny za nepriame dane z elektriny, napríklad dan z príjmov právnických osôb, ktorej danový základ, to znamená zdanovaný výsledok, je tiez v urcitej miere primeraný k mnozstvu vyrobenej elektriny. ( [35]35 ) 61. Aby bolo mozné sa domnievat, ze dan vyberaná na vstupe (v stádiu výroby) postihuje spotrebu výrobku, je potrebné, aby bola suma dane presne zahrnutá do ceny kazdého mnozstva výrobku poskytnutého na spotrebu tak, ze dan bude nulová pre výrobcu alebo distribútora ako platitela dane, ktorý slúzi len ako sprostredkovatel medzi spotrebitelom, ktorý znása dan, a státom. 62. To sa mi nezdá mozné v prípade dane, ktorá je vyberaná len od urcitých výrobcov elektriny. Elektrina je specifický výrobok, ktorý existuje len vo forme napätia v elektrickej sieti. Po tom, co je elektrina vyrobená a uvedená do siete, uz nie je mozné rozlisovat medzi elektrinou pochádzajúcou od toho alebo iného výrobcu. Ak sa teda ceny uvedenia do siete pouzité niektorými výrobcami môzu v urcitej miere odlisovat, cena dodávok spotrebitelom nemôze odzrkadlovat tento rozdiel. Spotrebitelia totiz platia jednotnú cenu za elektrinu pochádzajúcu od vsetkých výrobcov. Nebolo by teda mozné identifikovat hodnotu spornej dane zaplatenej spotrebitelmi za dané mnozstvo poskytnutej elektriny. Táto dan by teda nemohla byt povazovaná za dan z elektriny. 63. Pokial ide nakoniec o posledný vznesený problém v rámci druhej otázky vnútrostátneho súdu, rozhodujúcim prvkom nie je moznost in abstracto preniest dan na spotrebitelov (a teda jej kvalifikáciu ako nepriamu dan), ale nemoznost preniest ju v konkrétnom prípade trhu elektriny. 64. Sporná dan vo veci samej nie je teda nepriamou danou z elektriny a nespadá preto pod clánok 1 ods. 2 smernice 2008/118. V skutocnosti ide o dan z výrobku odlisného od výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani v zmysle odseku 3 písm. a) toho istého clánku, ktorý vyzaduje len to, aby nebola zavedená ziadna formalita spojená s prekrocením hraníc. Kedze sporná dan nevyvoláva takéto formality, smernica 2008/118 nebráni tejto dani. Odpoved na druhú otázku 65. Vzhladom na prechádzajúce úvahy zastávam názor, ze je vhodné odpovedat na druhú otázku v tom zmysle, ze smernice 2003/96 a 2008/118 nebránia dani vyberanej z jadrového paliva zatazujúcej pouzívanie tohto paliva na úcely výroby elektriny. O tretej prejudiciálnej otázke 66. Vnútrostátny súd sa svojou tretou prejudiciálnou otázkou najprv v podstate pýta, ci by platitel spornej dane vo veci samej mohol spochybnit jej uplatnenie z dôvodu, ze by islo o státnu pomoc v rozpore s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Chce dalej vediet, ci táto dan môze byt skutocne kvalifikovaná ako státna pomoc. Napriek poradiu, v ktorom vnútrostátny súd predlozil svoje otázky, je podla môjho názoru potrebné zacat analýzou tohto druhého bodu. 67. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora môze danové opatrenie predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. ( [36]36 ) O taký prípad ide, ak toto danové opatrenie poskytuje svojim príjemcom výhodnejsie danové zaobchádzanie tým, ze zmiernuje náklady, ktoré bezne zatazujú rozpocet podniku. Okrem toho toto opatrenie musí byt spôsobilé zvýhodnit "urcité podniky alebo výrobu urcitých druhov tovaru" oproti iným, ktoré by sa vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. ( [37]37 ) Pri posúdení týchto opatrení je teda selektívna výhoda rozhodujúcim kritériom medzi styrmi kumulatívnymi kritériami uvedenými v tomto ustanovení Zmluvy o FEÚ. 68. Urcenie referencného rámca je teda podla Súdneho dvora este dôlezitejsie v prípade danových opatrení, pretoze existenciu urcitého zvýhodnenia mozno preukázat len vo vztahu k takzvanému "beznému" zdaneniu. ( [38]38 ) Je preto vhodné sa pýtat na existenciu bezného danového systému, v rámci ktorého by sa s ostatnými výrobcami elektriny zaobchádzalo výhodnejsie v porovnaní s jadrovými elektrárnami. 69. Je isté, ze v nemeckom práve neexistuje ziadny vseobecný systém zdanovania výroby elektriny na vstupe. Za urcitých podmienok vsak môze mat ulozenie novej dane výlucne casti podnikov, ktorých situácia je porovnatelná, rovnaký úcinok ako uz existujúce oslobodenie od dane. ( [39]39 ) Môzeme si teda predstavit vseobecný danový systém, v rámci ktorého by bola výroba vsetkých výrobcov elektriny zdanovaná rovnako? ( [40]40 ) 70. Elektrina má tú specifickú vlastnost, ze môze byt vyrobená pri pouzití viacerých od seba velmi odlisných techník, a to spalovania fosílnych palív (uhlie, zemný plyn alebo ropa) alebo ich derivátov, jadrovej reakcie alebo pri pouzití rôznych zdrojov obnovitelnej energie, akými sú voda, vietor, solárna energia, geotermálna energia atd. 71. Zdá sa mi teda nemozné vytvorit systém zdanovania na vstupe, ktorý by vzal rovnako do úvahy vsetky výrobné procesy. ( [41]41 ) Inými slovami, podniky vyrábajúce elektrinu rôznymi technológiami sa nenachádzajú v porovnatelnej faktickej situácii, pokial ide o ich prípadné zdanenie na vstupe. Majú spolocný len svoj konecný výrobok, teda elektrinu. Ako som uz konstatoval v bode 64 týchto návrhov, sporná dan vo veci samej nie je danou, ani nepriamou, z elektriny. Takáto dan zatazujúca elektrinu v stádiu výroby by bola navyse v rozpore s ustanoveniami smerníc 2003/96 a 2008/118. ( [42]42 ) 72. Skutocnost, ze výroba elektriny z iných zdrojov, ako je jadrová energia, sa nezdanuje na vstupe, nepredstavuje teda výhodu vzhladom na vseobecný zdanovací systém, lebo takýto systém nemôze existovat. Sporná dan vo veci samej je teda specifickým typom zdanenia, ktoré sa môze uplatnit len na jadrový sektor. 73. Kedze takýto systém vseobecného zdanenia výrobcov elektriny na vstupe nepredstavuje prípustný referencný rámec, nepodriadenie týchto výrobcov takémuto systému nemôze byt povazované za úlavu na dani zatazujúcej bezne rozpocet podniku. 74. Výrobcovia elektriny pouzívajúci zdroj energie odlisný od jadrového paliva teda nemajú vzhladom na vseobecný systém osobitné danové zaobchádzanie, ktoré by mohlo byt povazované za státnu pomoc. Nie je teda nevyhnutné - ani relevantné - pýtat sa, ci sa dotknuté podniky, vzhladom na ciele sledované systémom zdanovania, ktorý slúzi ako referencný rámec, nachádzajú v porovnatelnej faktickej a právnej situácii. 75. Je potrebné este doplnit, ze technické rozdiely pri výrobe elektriny sa tiez odlisujú podla svojich environmentálnych nákladov, svojho vplyvu na pracovný trh, svojich viac alebo menej skodlivých úcinkov na ludské zdravie, verejnú bezpecnost, atd. Ak v urcitej miere medzi sebou sútazia podniky pouzívajúce tieto rôzne technológie, lebo vyrábajú rovnaký výrobok - elektrinu ( [43]43 ) -, nie sú v totoznej faktickej situácii. Verejné orgány môzu teda prijat opatrenia, ktoré povazujú za primerané voci jednému zo sektorov výroby elektriny bez toho, aby to automaticky predstavovalo selektívnu státnu pomoc v prospech ostatných sektorov. ( [44]44 ) 76. Je preto vhodné odpovedat na tretiu otázku v tom zmysle, ze skutocnost, ze sporná dan vo veci samej sa uplatnuje výlucne na podniky priemyselne vyrábajúce elektrinu pouzitím jadrového paliva, nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Nie je preto nevyhnutné skúmat, ci by podnik mohol spochybnovat takúto pomoc na úcely poziadania o oslobodenie od dane. O stvrtej prejudiciálnej otázke 77. Vnútrostátny súd sa svojou stvrtou otázkou pýta, ci ustanovenia Zmluvy o ESAE bránia spornej dani vo veci samej bez toho, aby v znení tejto otázky spresnil, o ktoré konkrétne ustanovenia ide. Z odôvodnenia vnútrostátneho rozhodnutia vsak vyplýva, ze ide konkrétnejsie o ustanovenia clánkov 93 AE, 191 AE a 192 AE. 78. Pri cítaní týchto dôvodov sa mi zdá, ze pochybnosti vnútrostátneho súdu, pokial ide o súlad spornej dane s citovanými ustanoveniami Zmluvy o ESAE, sa vysvetlujú koncepciou a názvom tejto dane vo vnútrostátnom práve ako dane zatazujúcej výrobky, teda jadrové palivo. Táto dan, vypocítaná z mnozstva jadrového paliva, má vsak v skutocnosti hybridnú povahu. Je vyberaná v okamihu pouzívania tohto paliva na úcely výroby elektriny, ktorá je jediným zdanovaným pouzívaním. ( [45]45 ) Platitelom dane je prevádzkovatel jadrovej elektrárne, ktorý tiez znása danové bremeno. Zároven je zdanované jadrové palivo nevyhnutné na prevádzkovanie jadrových elektrární, lebo neexistuje zastupitelný výrobok. Inými slovami prevádzkovatel jadrovej elektrárne má na výber bud pouzívat zdanovaný výrobok alebo ukoncit svoju cinnost. Z tohto pohladu sa sporná dan podobá svojimi úcinkami viac na dan z hospodárskej cinnosti prevádzkovatelov jadrových elektrární ako na skutocnú dan zatazujúcu výrobok. Z tohto pohladu vyvoláva sporná dan podla môjho názoru menej pochybností, pokial ide o jej súlad s citovanými ustanoveniami Zmluvy o ESAE. 79. Po prvé, clánok 93 AE zakazuje vsetky clá, poplatky s rovnakým úcinkom a mnozstevné obmedzenia dovozu a vývozu medzi clenskými státmi, pokial ide o výrobky vymenované na zoznamoch uvedených v prílohe IV Zmluvy o ESAE, medzi ktorými sa nachádzajú rôzne jadrové palivá. Tento clánok je teda zhruba rovnocenný s dnesnými clánkami 30 ZFEÚ a 34 ZFEÚ. Podla pripomienok zalobkyne vo veci samej vzhladom na to, ze vsetko jadrové palivo pouzívané v Nemecku sa dováza, sporná dan zasahuje výlucne dovezené výrobky, cím zvysuje náklady na ich pouzívanie. Predstavuje teda poplatok, ktorý má rovnaký úcinok ako clo. 80. Nemyslím si vsak, ze sporná dan by mohla byt úcinne posúdená z hladiska clánku 93 AE. Ako som uviedol v bode 78 týchto návrhov, túto dan treba chápat skôr ako dan z cinnosti výroby elektriny a z dôvodu uvedenej dane sa nanajvýs zvysujú náklady na túto cinnost. ( [46]46 ) Cielom clánku 93 AE je chránit slobodu obchodovania s tovarmi a nie cinnosti vykonávané prostredníctvom týchto tovarov. 81. Okrem toho velmi pochybujem, ze by bolo mozné hovorit tu o skutocných výmenách a obehu. Medzi výrobkami, na ktoré sa vztahuje Zmluva o ESAE, má jadrové palivo ("osobitné stiepne materiály") osobitný statút. Podla clánkov 57 AE az 59 AE patrí vnútri Spolocenstva monopol na získavanie týchto surovín agentúre zalozenej Zmluvou o ESAE a tieto suroviny zostávajú podla clánku 86 AE vlastníctvom Spolocenstva. Clenské státy, osoby a podniky majú podla clánku 87 AE len právo na pouzívanie a spotrebu. 82. Ako poukázala nemecká vláda vo svojich pripomienkach, poplatok, ktorý má zjavne danovú povahu a nie je vyberaný z dôvodu prekrocenia hranice clenského státu, ktorý ho zaviedol, spadá do vseobecného rezimu vnútrostátnych poplatkov v zmysle clánku 110 ZFEÚ a nepredstavuje dan, ktorá má rovnaký úcinok ako clo. Okolnost, ze takáto dan v skutocnosti postihuje výlucne dovezené výrobky z dôvodu neexistencie vnútrostátnej výroby, nemôze odôvodnit jej povazovanie za dan s rovnakým úcinkom skôr nez za vnútrostátne zdanenie, kedze spadá do vseobecného rezimu vnútrostátneho zdanovania, ktoré sa vztahuje systematicky na výrobky podla objektívnych kritérií uplatnovaných nezávisle na pôvode týchto výrobkov. Nie je mozné dovolávat sa clánku 110 ZFEÚ proti vnútrostátnemu zdaneniu postihujúcemu dovezené výrobky v prípade neexistencie podobnej alebo konkurencnej vnútrostátnej výroby. Tento clánok predovsetkým neumoznuje zabránit clenským státom, aby ulozili neprimerane vysoké dane na urcité výrobky v prípade neexistencie akéhokolvek diskriminacného alebo protekcionistického úcinku. ( [47]47 ) 83. Sporná dan vo veci samej, ktorá nie je spojená s prekrocením hraníc, sa uplatnuje bez rozdielu na vsetky dotknuté statky, ktoré sú navyse podla tvrdenia zalobkyne vo veci samej v jej pripomienkach výlucne dovázané z dôvodu neexistencie vnútrostátnej výroby. Táto dan musí teda byt posúdená ako vnútrostátna dan, a nie ako dan s rovnakým úcinkom ako clo. Vzhladom na jej nediskriminacnú povahu nemôze byt povazovaná za dan v rozpore s clánkom 110 ZFEÚ, pricom nie je potrebné analyzovat, ci sa toto ustanovenie uplatní v oblasti Zmluvy o ESAE. 84. Zastávam teda názor, ze sporná dan nespadá pod clánok 93 AE. 85. Po druhé clánok 191 AE stanovuje, ze Spolocenstvo na území clenských státov pozíva výsady a imunity, ktoré sú potrebné na plnenie jeho poslania, za podmienok ustanovených v Protokole o výsadách a imunitách Európskej únie. Vnútrostátny súd sa pýta, ci tento clánok v spojení s clánkom 3 prvým odsekom tohto protokolu týkajúcim sa oslobodenia Únie a tovarov, ktoré jej patria, od vsetkých priamych daní nebráni spornej dani z dôvodu rezimu vlastníctva osobitných stiepnych materiálov uvedeného v bode 81 týchto návrhov. 86. Odpoved je podla môjho názoru nevyhnutne záporná. Este raz, sporná dan postihuje cinnost prevádzkovatelov jadrových elektrární po tom, co nadobudnú právo pouzívat jadrové palivo. Títo prevádzkovatelia sú platitelmi dane a nesú jej bremeno, Spolocenstvo nie je vôbec dotknuté. 87. Na pojednávaní zalobkyna vo veci samej este uviedla, ze podla nemeckého danového práva slúzia výrobky podliehajúce spotrebnej dani ako záruka za zaplatenie dane, ktorá ich zatazuje. Spolocenstvo ako vlastník jadrového paliva by mohlo byt rucitelom platenia spornej dane platitelom dane, co by porusovalo clánok 3 Protokolu (c. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie. Aj keby slo o tento prípad - co Súdny dvor nemôze overit v prejednávanej veci z dôvodu neexistencie spresnení v tejto oblasti ako v rozhodnutí vnútrostátneho súdu, tak ani v pripomienkach úcastníkov konania - nemyslím si, ze by prípadný nesúlad systému záruky za platenie vnútrostátnej dane s právom Únie mohol automaticky spôsobit neplatnost samotnej dane vo vztahu k tomuto právu. Nanajvýs je to záruka, ktorú v prípade potreby vnútrostátne súdy neuplatnia. 88. Clánok 191 AE teda podla môjho názoru nebráni spornej dani. 89. Po tretie, podla clánku 192 druhého odseku AE sa musia clenské státy zdrzat prijatia akýchkolvek opatrení, ktoré by mohli ohrozit dosiahnutie cielov Zmluvy o ESAE. Spomedzi cielov Zmluvy vnútrostátny súd vo svojom rozhodnutí konkrétnejsie uvádza ciel pravidelného a rovnocenného zásobovania vsetkých pouzívatelov jadrovým palivom, uvedený v clánku 2 písm. d) AE. 90. Ako som uz uviedol, sporná dan sa netýka zásobovania jadrovým palivom, ale jeho pouzívania. Ako vnútrostátny súd sám uvádza, ciel uvedený v clánku 2 písm. d) AE je spresnený v clánku 52 AE. Clánok 52 AE stanovuje okrem vytvorenia agentúry, ktorej hlavným cielom je spravodlivo zabezpecit zásobovanie, zákaz zvýhodnenia urcitých uzívatelov. Sporná dan ocividne nemá taký úcinok. 91. Clánok 1 AE vseobecnejsie stanovuje Spolocenstvu ako hlavné poslanie vytvorenie predpokladov potrebných na urýchlený vznik a rast jadrových priemyslov. Opatrenia, ktoré je potrebné prijat pri výkone tohto poslania, sú vymenované v clánku 2 AE. Ziadna cast Zmluvy o ESAE nevyzaduje, aby clenské státy zaviedli alebo rozvíjali jadrovú energiu ako takú, a este menej jadrovú energiu oslobodenú od akejkolvek dane. 92. Domnievam sa, ze ustanovenia Zmluvy o ESAE nebránia dani z jadrového paliva zatazujúcej pouzívanie tohto paliva na úcely výroby elektriny. Návrh 93. Vzhladom na vyssie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré polozil Finanzgericht Hamburg, takto: 1. Vnútrostátny súd je oprávnený podat návrh na zacatie prejudiciálneho konania na základe clánku 267 ZFEÚ, aj ked prebieha vnútrostátne konanie o preskúmaní ústavnosti ustanovení vnútrostátneho práva, ktoré sú základom individuálneho aktu vo veci samej. 2. Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o restrukturalizácii právneho rámca spolocenstva pre zdanovanie energetických výrobkov a elektriny a smernica Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o vseobecnom systéme spotrebných daní a o zrusení smernice 92/12/EHS nebránia dani vyberanej z jadrového paliva zatazujúcej pouzívanie tohto paliva na úcely výroby elektriny. 3. Skutocnost, ze takáto dan sa uplatnuje výlucne na podniky priemyselne vyrábajúce elektrinu pri pouzití jadrového paliva, nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Nie je preto nevyhnutné skúmat, ci by podnik mohol spochybnovat takúto pomoc na úcely poziadania o oslobodenie od zdanenia. 4. Takejto dani nebránia ani ustanovenia Zmluvy o ESAE. __________________________________________________________________ ( [48]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [49]2 ) [50]Ú. v. ES L 9, 2009, s. 12. ( [51]3 ) [52]Ú. v. ES L 283, s. 51; Mim. vyd. 09/001, s. 405. ( [53]4 ) BGBl. I, 2010, s. 1804. ( [54]5 ) Pozri najmä rozsudky Melki a Abdeli (C-188/10 a C-189/10, [55]EU:C:2010:363, bod 41) a A (C-112/13, [56]EU:C:2014:2195, bod 35 a citovanú judikatúru). ( [57]6 ) Pozri najmä rozsudky Melki a Abdeli ([58]EU:C:2010:363, bod 45) a A ([59]EU:C:2014:2195, bod 38). ( [60]7 ) Pozri najmä v kontexte rozhodnutia o protiústavnosti rovnakých vnútrostátnych ustanovení, ako sú tie, ktorých sa dotýka návrh na zacatie prejudiciálneho konania, rozsudok Filipiak (C-314/08, [61]EU:C:2009:719, body 40 az 42). ( [62]8 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Cartesio (C-210/06, [63]EU:C:2008:723, bod 96) a uznesenie Nationale Loterij (C-525/06, [64]EU:C:2009:179, bod 11). Pozri tiez bod 30 odporúcaní pre vnútrostátne súdy pri podávaní návrhov na zacatie prejudiciálnych konaní ([65]Ú. v. EÚ C 338, 2012, s. 1). ( [66]9 ) Pozri rozsudok Filipiak ([67]EU:C:2009:719, bod 82). ( [68]10 ) To sú "osobitné stiepne materiály" podla terminológie ESAE. ( [69]11 ) Smernica 2003/96 bola prijatá pred úcinnostou Lisabonskej zmluvy. Jej právnym základom je clánok 93 ES (teraz clánok 113 ZFEÚ). ( [70]12 ) V súcasnosti, od nadobudnutia úcinnosti Lisabonskej zmluvy, je analogické ustanovenie uvedené v clánku 106a ods. 3 Zmluvy o ESAE. Odsek 1 toho istého clánku este vymenúva explicitne clánky Zmluvy o FEÚ, ktoré sa uplatnujú na Zmluvu o ESAE, ale ide tu výlucne o institucionálne ustanovenia. ( [71]13 ) Pozri CUSACK, T. F.: A Tale of Two Treaties: an Assessment of the Euratom Treaty in Relation to the EC Treaty. In: Common Market Law Review, c. 40/2003, s. 117 az 142 (osobitne s. 127). ( [72]14 ) [73]EU:C:1994:384, bod 24. ( [74]15 ) Rozsudok Hopkins a i. (C-18/94, [75]EU:C:1996:180, bod 14 a citovaná judikatúra). ( [76]16 ) Rozsudok CEZ (C-115/08, [77]EU:C:2009:660, body 87 az 91). ( [78]17 ) Smernica Rady z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov urcitých verejných a súkromných projektov na zivotné prostredie ([79]Ú. v. ES L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248). ( [80]18 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov ([81]Ú. v. ES L 204, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337). ( [82]19 ) Smernica Rady z 28. novembra 2006 o spolocnom systéme dane z pridanej hodnoty ([83]Ú. v. EÚ L 347, s. 1). ( [84]20 ) V zmysle nariadenia Komisie c. 2031/2001 z 6. augusta 2001 (ES), ktoré mení a doplna prílohu I nariadenia Rady (EHS) c. 2658/87 o tarifnej a statistickej nomenklatúre a o Spolocnom colnom sadzobníku [neoficiálny preklad] ([85]Ú. v. ES L 279, s. 1). ( [86]21 ) Clánok 2 ods. 3 prvý pododsek smernice 2003/96 nerozsiruje skálu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani. Týka sa výlucne metódy urcenia úrovne zdanenia pre výrobky, pre ktoré táto úroven nie je specifikovaná v uvedenej smernici. ( [87]22 ) Táto pôsobnost je tiez obmedzená výnimkami uvedenými v clánku 2 ods. 4 smernice 2003/96, ktoré nie sú relevantné v prejednávanej veci. ( [88]23 ) Podla môjho názoru navyse nejde o palivo. Pojem "jadrové palivo" je zjednodusením, lebo fungovanie jadrovej elektrárne je v skutocnosti zalozené na sebestacnej retazovej reakcii, a nie na spalovaní výrobku, ako je to v prípade "klasických" elektrární. ( [89]24 ) C-346/97, [90]EU:C:1999:291. ( [91]25 ) Smernica Rady z 19. októbra 1992 o harmonizácii struktúr spotrebných daní z minerálnych olejov [neoficiálny preklad] ([92]Ú. v. ES L 316, s. 12). ( [93]26 ) Táto moznost vyplýva z clánku 1 ods. 2 smernice 2008/118 (pozri tiez bod 51 týchto návrhov). ( [94]27 ) Pozri rozsudok Braathens ([95]EU:C:1999:291, bod 24). ( [96]28 ) Pozri body 41 az 44 týchto návrhov. ( [97]29 ) Rozsudok Transportes Jordi Besora (C-82/12, [98]EU:C:2014:108, body 27 az 32). ( [99]30 ) Rozsudok EKW a Wein & Co (C-437/97, [100]EU:C:2000:110, bod 47). ( [101]31 ) Clánok 21 ods. 5 prvý pododsek smernice 2003/96. Pozri tiez rozsudok Komisia/Polsko (C-475/07, [102]EU:C:2009:86, bod 50). ( [103]32 ) Rozsudok Komisia/Polsko ([104]EU:C:2009:86, bod 56). ( [105]33 ) Rozsudok EKW a Wein & Co ([106]EU:C:2000:110, bod 46). ( [107]34 ) To bol prípad predmetnej dane vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Braathens ([108]EU:C:1999:291). Islo o dan vyberanú na výstupe za spotrebu zdanovaného výrobku priamo od spotrebitela, ktorý bol tiez jej platitelom. Z dôvodu tejto charakteristiky sa mi zdá, ze existencia priameho a neoddelitelného spojenia medzi spotrebou zdanovaného výrobku a zdanitelným plnením, konstatovaná Súdnym dvorom v tomto rozsudku, môze byt tazko prenositelná ako kritérium kvalifikácie spornej dane vo veci samej, ktorá sa týka dane vyberanej na vstupe od výrobcu. ( [109]35 ) Ak je podla klasickej typológie dan z príjmov právnických osôb priamou danou, prenesením na výrobok, akým je elektrina, sa stáva nepriamou. Ide o rovnaké odôvodnenie, akým je odôvodnenie uplatnené na dan v prejednávanej veci. ( [110]36 ) Rozsudok Banco Exterior de Espańa (C-387/92, [111]EU:C:1994:100, bod 14). ( [112]37 ) Rozsudok Komisia a Spanielsko/Vláda Gibraltáru a Spojeného královstva (C-106/09 P a C-107/09 P, [113]EU:C:2011:732, body 71 a 75 a citovaná judikatúra). ( [114]38 ) Rozsudok Portugalsko/Komisia (C-88/03, [115]EU:C:2006:511, bod 56). ( [116]39 ) Rozsudok Ferring (C-53/00, [117]EU:C:2001:627, bod 20). ( [118]40 ) Nezdielam názor zalobkyne vo veci samej uvedený v jej pripomienkach, podla ktorého by sa pri tomto porovnaní mali zohladnit len výrobcovia elektriny neprodukujúci oxid uhlicitý (CO2) (teda tí, ktorí pouzívajú jadrovú energiu alebo obnovitelné zdroje). Skutocnost, ze sa produkuje alebo neprodukuje CO2, nemá nic spolocné so zdanovaním na vstupe. Podla tej istej logiky by sme mohli rozlisovat jadrovú energiu, ktorá produkuje "jadrový odpad" vyzadujúci nákladné zaobchádzanie, od obnovitelných zdrojov, ktoré sú neutrálne z environmentálneho hladiska. ( [119]41 ) Je potrebné este doplnit, ze zdanovanie fosílnych palív ako energetických výrobkov v zmysle smernice 2003/96 je zakázané podla clánku 14 ods. 1 písm. a) tejto smernice. ( [120]42 ) Pozri body 50 az 57 týchto návrhov. ( [121]43 ) Len v urcitej miere, lebo trh s elektrinou nie je plne konkurencným trhom. Tak ako akýkolvek trh s energiou závisí tiez silne od politických rozhodnutí. ( [122]44 ) Príkladom takéhoto opatrenia je zavedenie systému povolení emisie skleníkových plynov, ktoré zohladnuje environmentálny dopad spalovania fosílnych palív. ( [123]45 ) Na iné prípadné pouzívania rovnakých surovín, napríklad lekárske alebo vedecké, sa sporná dan nevztahuje. ( [124]46 ) Je to teda opacná situácia, ako je situácia analyzovaná v rozsudku Schöttle (20/76, [125]EU:C:1977:26), citovanom zalobkynou vo veci samej, v ktorom bola dan z cinnosti (v danej veci preprava) kvalifikovaná ako dan postihujúca nepriamo tovar. ( [126]47 ) Pozri najmä rozsudok De Danske Bilimportřrer (C-383/01, [127]EU:C:2003:352, body 34, 35 a 38). References 1. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#t-ECR_62014CC0005_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0001 49. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0002 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:009:TOC 51. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0003 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:283:TOC 53. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0004 54. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0005 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A363&lang=SK&format=pdf&target=null 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2195&lang=SK&format=pdf&target=null 57. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0006 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A363&lang=SK&format=pdf&target=null 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2195&lang=SK&format=pdf&target=null 60. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0007 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A719&lang=SK&format=pdf&target=null 62. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0008 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A723&lang=SK&format=pdf&target=null 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A179&lang=SK&format=pdf&target=null 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:338:TOC 66. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0009 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A719&lang=SK&format=pdf&target=null 68. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0010 69. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0011 70. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0012 71. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0013 72. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0014 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A384&lang=SK&format=pdf&target=null 74. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0015 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A180&lang=SK&format=pdf&target=null 76. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0016 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A660&lang=SK&format=pdf&target=null 78. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0017 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1985:175:TOC 80. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0018 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:204:TOC 82. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0019 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:347:TOC 84. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0020 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:279:TOC 86. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0021 87. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0022 88. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0023 89. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0024 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A291&lang=SK&format=pdf&target=null 91. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0025 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:316:TOC 93. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0026 94. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0027 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A291&lang=SK&format=pdf&target=null 96. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0028 97. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0029 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A108&lang=SK&format=pdf&target=null 99. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0030 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A110&lang=SK&format=pdf&target=null 101. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0031 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A86&lang=SK&format=pdf&target=null 103. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0032 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A86&lang=SK&format=pdf&target=null 105. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0033 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A110&lang=SK&format=pdf&target=null 107. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0034 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A291&lang=SK&format=pdf&target=null 109. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0035 110. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0036 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&lang=SK&format=pdf&target=null 112. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0037 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=null 114. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0038 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=null 116. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0039 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A627&lang=SK&format=pdf&target=null 118. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0040 119. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0041 120. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0042 121. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0043 122. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0044 123. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0045 124. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0046 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A26&lang=SK&format=pdf&target=null 126. file:///tmp/lynxXXXXnocXZJ/L91074-9176TMP.html#c-ECR_62014CC0005_SK_01-E0047 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A352&lang=SK&format=pdf&target=null