UZNESENIE VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) z 3. marca 2015 ( [1]*1 ) "Zaloba o neplatnost -- Státna pomoc -- Pomoc poskytnutá holandskou obcou v prospech profesionálneho futbalového klubu -- Rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ -- Opatrenie pomoci úplne vykonané ku dnu vydania rozhodnutia -- Prípustnost -- Napadnutelný akt" Vo veci T-251/13, Gemeente Nijmegen (Holandsko), v zastúpení: H. Janssen a S. van der Heul, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: S. Noë a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie C (2013) 1152 final zo 6. marca 2013 o pomoci v prospech holandských profesionálnych futbalových klubov Vitesse, NEC, Willem II, MVV, PSV a FC Den Bosch v rokoch 2008 az 2011 [státna pomoc SA.33584 (2013/C) (ex 2011/NN)] VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predseda komory M. Prek, sudcovia I. Labucka (spravodajkyna) a V. Kreuschitz, tajomník: E. Coulon, vydal toto Uznesenie Okolnosti predchádzajúce sporu 1 V dôsledku viacerých stazností, podla ktorých malo viacero holandských obcí poskytnút pomoc profesionálnym futbalovým klubom vo financných tazkostiach, zaslala Komisia 27. mája 2011 a 6. júla 2011 Holandskému královstvu ziadost o poskytnutie informácie. Odpovede na tieto otázky jej boli dorucené 26. a 28. júla 2011 a 1. septembra 2011. 2 Jedna z predmetných pomocí súvisí s odkúpením nadobúdacieho práva (dalej len "spätné odkúpenie") k polyfunkcnému sportovému komplexu "De Eendracht" zalobkynou Gemeente Nijmegen (obec Nijmegen) 28. septembra 2010. Toto právo bolo priznané profesionálnemu futbalovému klubu Nijmegen Eendracht Combinatie (NEC) na základe zmluvy o nájme uvedeného komplexu, uzatvorenej medzi zalobkynou a NEC. 3 Rozhodnutím Komisie C (2013) 1152 final zo 6. marca 2013 o pomoci v prospech holandských profesionálnych futbalových klubov Vitesse, NEC, Willem II, MVV, PSV a FC Den Bosch v rokoch 2008 az 2011 [státna pomoc SA.33584 (2013/C) (ex 2011/NN)] (dalej len "napadnuté rozhodnutie") zacala Komisia konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ pri uplatnení clánku 4 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([2]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), pokial ide najmä o spätné odkúpenie. 4 Komisia po vykonaní predbezného posúdenia zastávala v napadnutom rozhodnutí predbezný názor, ze spätné odkúpenie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri odôvodnenia 45 az 50 napadnutého rozhodnutia) a ze existuje vázna pochybnost o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom. Konanie a návrhy úcastníkov konania 5 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 6. mája 2013 podala zalobkyna túto zalobu. 6 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 7. augusta 2013 vzniesla Komisia námietku neprípustnosti v súlade s clánkom 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 7 Zalobkyna predlozila 26. septembra 2013 svoje pripomienky k námietke neprípustnosti. 8 Dna 26. mája 2014 vyzval Vseobecný súd úcastníkov konania, aby predlozili svoje pripomienky k vplyvu rozsudku z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa (C-284/12, Zb., [3]EU:C:2013:755) a uznesenia zo 4. apríla 2014, Flughafen Lübeck (C-27/13, [4]EU:C:2014:240) na prejednávanú vec. Úcastníci konania odpovedali v stanovených lehotách. 9 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie "v rozsahu, v akom sa týka údajnej státnej pomoci [poskytnutej v prospech] NEC", -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 10 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako neprípustnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 11 Zalobkyna v pripomienkach k námietke neprípustnosti navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol námietku neprípustnosti, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. Právny stav 12 Podla clánku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd, ak o to niektorý úcastník konania poziada, rozhodnút o neprípustnosti bez prejednania veci samej. V súlade s ods. 3 toho istého clánku sa návrh dalej prejednáva v rámci ústnej casti konania, ak Vseobecný súd nerozhodne inak. 13 V prejednávanej veci sa Vseobecný súd po preskúmaní spisového materiálu povazuje za dostatocne oboznámený s vecou a rozhoduje, ze nie je potrebné otvorit ústnu cast konania. Tvrdenia úcastníkov konania 14 Komisia vo svojej námietke neprípustnosti najprv tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie predstavuje predbezné opatrenie alebo opatrenie cisto prípravnej povahy, jej konecný postoj týkajúci sa predmetnej pomoci bude vyjadrený rozhodnutím prijatým po konaní vo veci formálneho zistovania. 15 Komisia dalej zdôraznuje, ze napadnuté rozhodnutie sa v tomto prípade týka opatrenia, ktoré bolo v celom rozsahu vykonané, a teda uvedené rozhodnutie neukladá clenským státom povinnost pozastavit uplatnovanie takéhoto opatrenia, na rozdiel od opatrenia, ktorého vykonávanie stále prebieha. 16 Podla Komisie ani vnútrostátne súdy nemôzu nariadit pozastavenie uplatnovania státnej pomoci, kedze uz bola poskytnutá. 17 Pokial ide o vplyv uvedených rozhodnutí, a síce rozsudku Deutsche Lufthansa, uz citovaného v bode 8 vyssie ([5]EU:C:2013:755) a uznesenia Flughafen Lübeck, uz citovaného v bode 8 vyssie ([6]EU:C:2014:240), Komisia tvrdí, ze tieto v zásade nie sú urcujúce. Zdôraznuje, ze podla judikatúry je potrebné rozlisovat medzi vykonanými opatreniami pomoci, akým je spätné odkúpenie a opatreniami pomoci, ktorých vykonávanie stále prebieha. Komisia sa zároven domnieva, ze prípustnost zaloby je podmienená existenciou zaloby prejednávanej pred vnútrostátnymi súdmi na zastavenie vykonávanej pomoci a vymáhanie uz vyplatených súm pomoci a dalej pripomína, ze príjemca pomoci má vzdy moznost napadnút také rozhodnutie, akým je napadnuté rozhodnutie, prostredníctvom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. 18 Komisia nakoniec uvádza, ze povazovat zalobu za prípustnú by nebolo v súlade so systémom rozdelenia právomocí medzi súdom Európskej únie a Komisiou, ani s opravnými prostriedkami stanovenými v Zmluve a ani s poziadavkami riadneho výkonu spravodlivosti a riadneho priebehu správneho konania pred Komisiou, vzhladom na to, ze súd Únie je vyzvaný na posúdenie otázok, ku ktorým sa Komisia este nemala prílezitost vyjadrit. Vecné posúdenie zaloby by tak malo za následok predbiehanie diskusií o merite veci a viedlo by ku konfúzii jednotlivých etáp správnych a súdnych konaní. 19 V rozpore s tvrdením Komisie zalobkyna najprv uvádza, ze z judikatúry Vseobecného súdu nie je mozné odvodit potrebu odlisovat opatrenia, ktoré sa uz vykonali, od tých, ktorých vykonávanie stále prebieha. 20 Podla zalobkyne nie je mozné vylúcit, aby urcité rozhodnutie, akým je aj napadnuté rozhodnutie, mohlo mat právne úcinky zakladajúce prípustnost zaloby smerujúcej proti takémuto rozhodnutiu. 21 Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze vnútrostátny súd je viazaný postojom Komisie vyjadreným v napadnutom rozhodnutí. Vzhladom na skutocnost, ze sa Komisia rozhodla zacat konanie vo veci formálneho zistovania, vnútrostátny súd by mohol a prípadne aj musel nariadit docasné vrátenie predmetnej pomoci. Vnútrostátny súd by v prípade, ze by sa jeho závery odlisovali od záverov Komisie, nemohol v tomto ohlade zamietnut ziadost o vrátenie pomoci, bez toho, aby vopred polozil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku podla clánku 267 ZFEÚ. 22 Pokial ide o vplyv spomínaných rozhodnutí, a síce rozsudku Deutsche Lufthansa, uz citovaného v bode 8 vyssie ([7]EU:C:2013:755) a uznesenia Flughafen Lübeck, uz citovaného v bode 8 vyssie ([8]EU:C:2014:240) na prejednávanú vec, zalobkyna tvrdí, ze z judikatúry vyplýva, ze takéto rozhodnutie, akým je napadnuté rozhodnutie, má záväzný a nepodmienený úcinok, co znamená, ze vnútrostátne súdy majú povinnost vychádzat z toho, ze doslo k poruseniu povinnosti pozastavit vykonanie podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ a prijat vhodné opatrenia v rámci konaní, ktoré pred nimi prebiehajú. Podla zalobkyne uz nemôze vnútrostátny súd v konaní pred ním prebiehajúcim sám overit, ci opatrenie, v súvislosti s ktorým sa Komisia rozhodla zacat konanie vo veci formálneho zistovania, predstavuje státnu pomoc alebo nie, aj ked majú posúdenia uskutocnené Komisiou v danom rozhodnutí predbeznú povahu. 23 Zalobkyna dalej uvádza, ze s napadnutým rozhodnutím je spojený negatívny dôsledok závazných pochybností týkajúcich sa legality predmetného opatrenia. Podla zalobkyne moznost dovolat sa napadnutého rozhodnutia pred vnútrostátnymi súdmi a ovplyvnenie obchodných vztahov klubu NEC predstavujú právne úcinky uvedeného rozhodnutia, nezávislé od povinnosti pozastavit vykonanie predmetného opatrenia. 24 V tejto súvislosti Komisia namieta, ze tu ide o dôsledky, ktoré sa ako také nemôzu povazovat za právne záväzné dôsledky významne meniace právne postavenie zalobkyne. 25 Pochybnosti týkajúce sa legality predmetného opatrenia majú podla zalobkyne negatívny dopad na kontrolu legality predpísanú právnymi predpismi obce a vykonávanú jej úctovníkom. Tak teda v prípade, ze v rámci svojej kontroly úctovník zistí riziká protiprávnosti, ktoré zalobkyna nebude môct vysvetlit, je povinný tieto uviest vo svojej správe, cím napadnuté rozhodnutie ovplyvní postavenie zalobkyne. 26 Nakoniec zalobkyna dospela k názoru, ze predbezná povaha posúdenia Komisie vo veci existencie státnej pomoci nemá v tomto prípade ziadny dosah na prípustnost zaloby v rozsahu, v ktorom rozhodnutie má alebo bude mat samostatné právne úcinky. Vseobecný súd má vykonat úplnú kontrolu rozhodnutia zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ako je napadnuté rozhodnutie. Táto kontrola sa vsak obmedzuje na zistenie, ci na základe informácií jej dostupných mohla Komisia legálne dospiet k predbeznému záveru, ze ide o státnu pomoc alebo ci existujú v tomto smere aspon závazné pochybnosti. Posúdenie Vseobecným súdom 27 Je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze zalobu o neplatnost v zmysle clánku 263 ZFEÚ mozno podat proti vsetkým aktom prijatým institúciami bez ohladu na ich povahu alebo formu, ktorých úcelom je mat záväzné právne úcinky spôsobilé ovplyvnit záujmy zalobcu tým, ze podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie (pozri rozsudok zo 17. júla 2008, Athinaďki Techniki/Komisia, C-521/06 P, Zb., [9]EU:C:2008:422, bod 29 a citovanú judikatúru). 28 Je potrebné tiez pripomenút, ze pokial ide o akty alebo rozhodnutia, ktorých vypracovanie prebieha vo viacerých fázach, najmä po vnútornom postupe, napadnutelnými aktmi sú v zásade len opatrenia, ktoré s konecnou platnostou predstavujú stanovisko institúcie na záver tohto postupu, s výnimkou predbezných opatrení, ktorých cielom je pripravit konecné rozhodnutie (pozri rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb., [10]EU:C:1981:264, bod 10; z 18. decembra 1992, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-10/92 az T-12/92 a T-15/92, Zb., [11]EU:T:1992:123, bod 28, a uznesenie z 21. novembra 2005, Tramarin/Komisia, T-426/04, Zb., [12]EU:T:2005:405, bod 25). 29 Pokial ide o rozhodnutie Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa státnej pomoci, ako je napadnuté rozhodnutie, z judikatúry vyplýva, ze takéto rozhodnutie môze byt napadnutelné v rozsahu, v akom môze spôsobit samostatné právne úcinky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, C-400/99, Zb., dalej len "rozsudok Tirrenia", [13]EU:C:2001:528, body 62 a 69; z 24. októbra 2013, Deutsche Post/Komisia, C-77/12 P, [14]EU:C:2013:695, bod 53 a z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-346/99 az T-348/99, Zb., [15]EU:T:2002:259, bod 33 a citovaná judikatúra), teda vtedy, ak má takéto rozhodnutie právne záväzný, dostatocne okamzitý a istý úcinok pre clenský stát, ktorý je adresátom, a pre prijímatelov predmetnej pomoci. 30 Tak je to najmä v prípade povinnosti clenského státu pozastavit vykonanie opatrenia pomoci, s ktorým sa zacalo bez oznámenia a ktoré sa este stále vykonáva ku dnu prijatia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania (pozri v tomto zmysle rozsudky Tirrenia, uz citovaný v bode 29 vyssie, [16]EU:C:2001:528, body 59 a 62, a Deutsche Post/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, [17]EU:C:2013:695, bod 52). 31 Podla judikatúry rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania s ohladom na opatrenie, ktorého vykonanie prebieha a ktoré Komisia kvalifikovala ako novú pomoc, totiz nevyhnutne mení právny dosah skúmaného opatrenia, ako aj právne postavenie podnikov, ktoré sú jej príjemcami, a to najmä pokial ide o pokracovanie vykonávania tohto opatrenia. Ako teda vyplýva z judikatúry a ako ostatne pripústa aj Komisia, tento záver platí nielen v prípade, ked orgány clenského státu povazujú vykonávané opatrenie za existujúcu pomoc, ale aj ked podla týchto orgánov dané opatrenie státnu pomoc nepredstavuje (pozri v tomto zmysle rozsudky Tirrenia, uz citovaný v bode 29 vyssie, [18]EU:C:2001:528, body 57 az 59; Deutsche Post/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, [19]EU:C:2013:695, bod 52 a Diputación Foral de Álava a i./Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, [20]EU:T:2002:259, body 33 a 34). 32 Okrem toho bolo rozhodnuté, ze vnútrostátne súdy sú povinné, pokial zacala Komisia konanie vo veci formálneho zistovania v súvislosti s opatrením, ktoré sa vykonáva, prijat vsetky nevyhnutné opatrenia na úcely vyvodenia dôsledkov z prípadného porusenia povinnosti pozastavit vykonanie uvedeného opatrenia. 33 Vnútrostátne súdy môzu na tento úcel rozhodnút o pozastavení vykonania skúmaného opatrenia a nariadit, aby sa uz vyplatené sumy vrátili. Môzu tiez rozhodnút o nariadení predbezných opatrení jednak na ochranu záujmov dotknutých osôb, jednak na zabezpecenie potrebného úcinku rozhodnutia Komisie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania (rozsudok Deutsche Lufthansa, uz citovaný v bode 8 vyssie, [21]EU:C:2013:755, body 42 a 43). 34 Vo svetle týchto úvah je potrebné urcit, ci napadnuté rozhodnutie týkajúce sa predmetnej pomoci má dostatocne okamzitý a urcitý záväzný právny úcinok voci clenskému státu, ktorý je jeho adresátom a pre prijímatelov posudzovaného opatrenia. 35 V prejednávanej veci je potrebné skonstatovat, ze spätné odkúpenie uz bolo úplne vykonané ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia. 36 Dalej toto rozhodnutie sa jednoznacne týka nového, neoznámeného opatrenia pomoci, o ktorom zalobkyna nikdy netvrdila, ze ide o existujúcu pomoc, aby tak mohla uskutocnit závery, ze uvádzané rozhodnutie vyvoláva samostatné právne úcinky uz len preto, ze sa Komisia rozhodla zacat konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. júna 1992, Spanielsko/Komisia, C-312/90, Zb., [22]EU:C:1992:282, body 20 az 24). 37 Preto teda na rozdiel od rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania vo vztahu k vykonávanému opatreniu rozhodnutie takejto povahy, ktoré sa týka opatrenia, ktoré uz bolo úplne vykonané, nevyvoláva v zásade samostatné právne úcinky, kedze nemá právne záväzný dostatocne okamzitý a urcitý úcinok na clenský stát, ktorý je jeho adresátom, a na prijímatela alebo prijímatelov predmetného opatrenia. 38 Po prvé tomto smere je potrebné poznamenat, ze v prejednávanej veci je nesporné, ze predmetné opatrenie sa nemohlo pozastavit vzhladom na to, ze sa ku dnu prijatia napadnutého rozhodnutia uz v celom rozsahu vykonalo. 39 Pokial ide o pozastavenie vykonania predmetného opatrenia, napadnuté rozhodnutie teda nemôze mat právne záväzné, dostatocne okamzité a urcité právne úcinky pre clenský stát a o to menej potom pre vnútrostátne súdy. 40 Po druhé z dôvodu svojho obsahu a dosahu nemôze napadnuté rozhodnutie dotknutému clenskému státu zalozit povinnost vymáhat pomoc poskytnutú predmetným opatrením. 41 Ako totiz vyplýva z nariadenia c. 659/1999, Komisia podlieha prísnym podmienkam v prípade, ze zvazuje zaviazat dotknutý clenský stát na docasné vrátenie pomoci. 42 V tejto súvislosti clánok 11 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 vyzaduje, aby neexistovali pochybnosti o charaktere pomoci v prípade daného opatrenia, aby bolo nutné naliehavo konat a aby existovalo vázne riziko podstatných a nenapravitelných skôd pre konkurenta. 43 Takéto podmienky, stanovené na prijatie rozhodnutia, ktoré je odlisné a má rozdielny dosah nez napadnuté rozhodnutie, predstavujú indície o tom, ze pre clenský stát, ktorý je jeho adresátom, neexistuje vseobecná povinnost vymáhat neoprávnene poskytnutú pomoc vyplývajúca zo samotného rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 44 Okrem toho aj keby vnútrostátny súd, ktorému by bol v tomto zmysle predlozený návrh, mal povinnost nariadit vrátenie predmetnej pomoci, ci uz by predmetné opatrenie v case rozhodnutia o zacatí formálneho zistovania bolo alebo nebolo vykonávané, neznamená to, ze by týmto uvádzané rozhodnutie nadobudlo právne záväzný, dostatocne okamzitý a urcitý právny úcinok. 45 Povinnost vnútrostátneho súdu prijat zabezpecovacie opatrenia v priebehu sporu týkajúceho sa eventuálneho opatrenia pomoci vyzaduje splnenie podmienok odôvodnujúcich takéto opatrenia, a síce ze nie je spochybnená kvalifikácia opatrenia ako státnej pomoci, je vykonávané alebo uz bolo vykonané a neboli zistené ziadne mimoriadne okolnosti vylucujúce vrátenie pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. marca 2010, CELF a ministre de la Culture et de la Communication, C-1/09, Zb., [23]EU:C:2010:136, bod 36). 46 Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze absolútna a nepodmienená povinnost vnútrostátneho súdu riadit sa automaticky predbezným posúdením Komisie neexistuje. Ako uz bolo rozhodnuté, v prípade, ze má vnútrostátny súd pochybnosti o tom, ci predmetné opatrenie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ alebo o platnosti alebo výklade rozhodnutia o zacatí formálneho zistovania, môze poziadat Komisiu o objasnenie a dalej tiez môze alebo musí v súlade s clánkom 267 druhým a tretím pododsekom ZFEÚ polozit Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku (rozsudok Deutsche Lufthansa, uz citovaný v bode 8 vyssie, [24]EU:C:2013:755, bod 44). 47 Nakoniec je v kazdom prípade nevyhnutné pripomenút, ze sa zalobkyna v prejednávanej veci na vnútrostátny súd vôbec neobrátila. 48 Dalej je potrebné uviest, ze pokial ide o vymáhanie pomoci, napadnuté rozhodnutie nemá právne záväzné, dodatocne okamzité a urcité právne úcinky pre clenský stát a o to menej potom pre vnútrostátne súdy. 49 Po tretie sa nedá domnievat, ze by zmena v obchodných vztahoch klubu NEC, ktorá vyplynula z neistoty v súvislosti s legalitou predmetného opatrenia, mohla predstavovat samostatný právny úcinok napadnutého rozhodnutia. 50 Nie je totiz mozné spolahlivo preukázat zjavnú prícinnú súvislost medzi pochybnostou týkajúcou sa legality predmetného opatrenia a dosahom na právne postavenie zalobkyne. 51 Obchodná neistota a vnímanie ostatných subjektov, pokial ide o situáciu príjemcu pomoci, ako je zalobkyna v prejednávanej veci, sa nemôzu povazovat za záväzné právne úcinky, pretoze ide iba o jednoduché skutocné následky a nie záväzné právne úcinky, ktoré má rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania vyvolávat (pozri v tomto zmysle a analogicky uznesenie zo 7. júla 1981, IBM/Komisia, 60/81 R a 190/81 R, Zb., [25]EU:C:1981:165, bod 19; rozsudky z 1. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C-301/03, Zb., [26]EU:C:2005:727, bod 30, a z 20. mája 2010, Nemecko/Komisia, T-258/06, Zb., [27]EU:T:2010:214, bod 151). 52 Vzhladom na vyssie uvedené zalobkyna nemôze tvrdit, ze napadnuté rozhodnutie má záväzné právne úcinky, ktoré sú spôsobilé ovplyvnit jej záujmy tým, ze podstatne menia jej právne postavenie. 53 Napadnuté rozhodnutie teda nie je mozné v prejednávanom prípade kvalifikovat ako napadnutelný akt. 54 V dôsledku toho treba túto zalobu zamietnut ako neprípustnú. O trovách 55 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala úspech vo veci, je opodstatnené ju v súlade s návrhmi Komisie okrem jej vlastných trov konania zaviazat na náhradu trov konania Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) nariadil: 1. Zaloba sa zamieta ako neprípustná. 2. Gemeente Nijmegen je povinná nahradit trovy konania. V Luxemburgu 3. marca 2015. Tajomník E. Coulon Predseda komory M. Prek __________________________________________________________________ ( [28]*1 ) Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXvN6ome/L90966-9130TMP.html#t-ECR_62013TO0251_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A240&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A240&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A240&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A422&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A123&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A405&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A695&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A259&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A695&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A695&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A259&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A282&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A136&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A755&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A165&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A727&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A214&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///tmp/lynxXXXXvN6ome/L90966-9130TMP.html#c-ECR_62013TO0251_SK_01-E0001