ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 24. júna 2015 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Odvod za mlieko -- Pomoc poskytnutá Talianskom výrobcom mlieka -- Schéma pomoci spojená s vrátením odvodu za mlieko -- Podmienecné rozhodnutie -- Nedodrzanie podmienky, ktorá umoznila uznat zlucitelnost pomoci s vnútorným trhom -- Pomoc de minimis -- Existujúca pomoc -- Nová pomoc -- Zmena existujúcej pomoci -- Konanie o preskúmaní státnej pomoci -- Povinnost odôvodnenia -- Dôkazné bremeno" Vo veci T-527/13, Talianska republika, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci S. Fiorentino a P. Grasso, avvocati dello Stato, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: D. Grespan, D. Nardi a P. Nemecková, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2013/665/EÚ zo 17. júla 2013 o státnej pomoci SA.33726 (11/C) [ex SA.33726 (11/NN)] - poskytnutej Talianskom (odlozenie úhrady odvodu za mlieko v Taliansku) ([2]Ú. v. EÚ L 309, s. 40), VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia N. J. Forwood (spravodajca) a E. Bieliunas, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 20. januára 2015, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 S cielom umoznit talianskym výrobcom mlieka zaplatit dodatocný odvod vo výske 1386475000 eur dlzný Európskej únii z dôvodu prekrocenia mliecnej kvóty pridelenej Talianskej republike v obdobiach rokov 1995/1996 az 2001/2002 poziadal tento clenský stát Radu Európskej únie o povolenie na zavedenie schémy státnej pomoci na základe clánku 88 ods. 2 tretieho pododseku ES. 2 Rozhodnutím Rady 2003/530/ES zo 16. júla 2003 o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom, ktorú chce Talianska republika poskytnút svojim výrobcom mlieka ([3]Ú. v. EÚ L 184, s. 15, dalej len "rozhodnutie Rady"), Rada povolila tomuto clenskému státu "poskytnút [pomoc] výrobcom mlieka tým, ze za nich zaplatí [Únii] sumu, ktorú [jej] výrobcovia mlieka dlhovali v dôsledku dodatocných odvodov za mlieko a mliecne výrobky za obdobie rokov 1995/1996 az 2001/2002" (clánok 1 rozhodnutia Rady). Rada tiez povolila "umozni[t] týmto výrobcom zaplatit svoj dlh [voci Talianskej republike] prostredníctvom bezúrocných odkladov úhrad pocas niekolkých rokov" (clánok 1 rozhodnutia Rady). 3 Toto vyhlásenie o zlucitelnosti podliehalo dvom súborom podmienok. V prvom rade Rada ulozila talianskym orgánom povinnost na jednej strane ohlásit sumu zodpovedajúcu dodatocnému odvodu dlhovanú výrobcami mlieka Európskemu polnohospodárskemu usmernovaciemu a zárucnému fondu (EPUZF) a na strane druhej odpocítat ich zostávajúci dlh voci Únii a s ním súvisiace úroky od výdavkov financovaných prostredníctvom EPUZF (clánok 2 rozhodnutia Rady). V druhom rade Rada vyzadovala, aby jednak výrobcovia mlieka v celom rozsahu splatili svoj dlh voci Talianskej republike prostredníctvom rocných splátok v rovnakej výske a jednak aby tak urobili pocas obdobia nepresahujúceho strnást rokov od 1. januára 2004 (clánok 1 rozhodnutia Rady). 4 V tomto kontexte talianske orgány prijali decreto-legge n. 49, riforma della normativa in tema di applicazione del prelievo supplementare nel settore del latte e dei prodotti lattiero-caseari (zákonný dekrét c. 49 o reforme právnej úpravy týkajúcej sa uplatnenia dodatocného odvodu v odvetví mlieka a mliecnych výrobkov) z 28. marca 2003 (GURI c. 75 z 31. marca 2003, s. 4), ako aj decreto ministeriale del 30 luglio 2003, disposizioni per il versamento del prelievo supplementare, dovuto e non versato per i periodi dal 1995/1996 al 2001/2002 di cui all'art. 10, comma 34, della legge n. 119/2003 (vyhláska ministerstva z 30. júla 2003 o ustanoveniach týkajúcich sa zaplatenia dodatocného odvodu, dlhovaného a nezaplateného za obdobie rokov 1995/1996 az 2001/2002, uvedených v clánku 10 ods. 34 zákona c. 119/2003) (GURI c. 183 z 8. augusta 2003, s. 33). Ustanovenia týchto dvoch aktov vo vzájomnej súvislosti v podstate stanovovali, ze sumu dodatocného odvodu, ktorú Talianska republika uhradila, jej výrobcovia mlieka v celom rozsahu vrátia bez úrokov vo forme rocných splátok v rovnakej výske rozlozených na obdobie nepresahujúce strnást rokov (dalej len "systém platieb na splátky"). 5 Po opakovaných zmenách týchto ustanovení najmä s cielom umoznit dotknutým osobám poziadat o rozlozenie svojho dlhu na obdobie, ktoré mohlo dosiahnut az tridsat rokov, a po odlození platby rocnej splátky, ktorej lehota splatnosti uplynula 30. júna 2010, o sest mesiacov, talianske orgány prijali legge n. 10, Conversione in legge, con modificazioni, del decreto-legge 29 dicembre 2010, n. 225, recante proroga di termini previsti da disposizioni legislative e di interventi urgenti in materia tributaria e di sostegno alle imprese e alle famiglie (zákon c. 10 o premene zákonného dekrétu c. 225 z 29. decembra 2010 o predlzení lehôt upravených legislatívnymi ustanoveniami a naliehavými opatreniami v danovej oblasti a oblasti podpory podnikov a rodín) z 26. februára 2011 (GURI c. 47 z 26. februára 2011, riadna príloha c. 53), ktorý nadobudol úcinnost na druhý den. Tento zákon okrem iného zaviedol v clánku 1 zákonného dekrétu c. 225 odsek 12k, ktorý stanovoval, ze "s cielom celit váznej kríze dotýkajúcej sa mliecneho odvetvia boli lehoty na zaplatenie súm splatných k 31. decembru 2010 a uvedených v splátkových kalendároch upravených v zákonnom dekréte c. 49 odlozené na 30. jún 2011", a následnú právnu úpravu (dalej len "odklad úhrady"). 6 Talianske orgány informovali Európsku komisiu, ze "ekvivalent hotovostnej financnej pomoci" vo vztahu k tomuto opatreniu bol zapocítaný do pomoci de minimis upravenej pre tento stát prílohou nariadenia Komisie (ES) c. 1535/2007 z 20. decembra 2007 o uplatnovaní clánkov [107 ZFEÚ] a [108 ZFEÚ] na pomoc de minimis v sektore polnohospodárskej výroby ([4]Ú. v. EÚ L 337, s. 35). Podla nich malo z tohto ustanovenia prospech 1291 výrobcov mlieka spomedzi 11271 subjektov, ktoré vyuzili systém platieb na splátky, cize slo o pomer 11,45 %. Okrem toho individuálna pomoc získaná na tomto základe bola v rozsahu od 0,08 do 694,19 eura. Pre 1187 z 1 291 dotknutých výrobcov mlieka bola nizsia ako 100 eur a pre 559 z nich bola nizsia ako 12 eur. 7 Rozhodnutím C (2011) 10055 v konecnom znení z 11. januára 2012 - Státna pomoc SA.33726 (11/C) [ex SA.33726 (11/NN)] - Odlozenie úhrady odvodu za mlieko v Taliansku, ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie10. februára 2012 ([5]Ú. v. EÚ C 37, s. 30), Komisia zacala konanie upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. V prvom rade v podstate uviedla, ze má pochybnosti o posúdení odlozenia úhrady z hladiska clánku 107 ZFEÚ, ako aj o zlucitelnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom. V druhom rade uviedla, ze toto odlozenie úhrady spôsobilo porusenie jednej z podmienok upravených rozhodnutím Rady, ze toto porusenie zmenilo celý systém platieb na splátky zavedený talianskymi orgánmi na novú pomoc v rozsahu, v akom sa týkala výrobcov mlieka, ktorí vyuzili odlozenie úhrady, a ze nebola preukázaná ani zlucitelnost tejto novej pomoci s vnútorným trhom. 8 Rozhodnutím 2013/665/EÚ zo 17. júla 2013 o státnej pomoci SA.33726 (11/C) [ex SA.33726 (11/NN)] - poskytnutej Talianskom (odlozenie úhrady odvodu za mlieko v Taliansku) ([6]Ú. v. EÚ L 309, s. 40, dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia po výmene informácií s talianskymi orgánmi pocas správneho konania usúdila, ze kazdé z dvoch predmetných opatrení, konkrétne odklad úhrady a systém platieb na splátky, predstavuje novú protiprávnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom (clánok 1 napadnutého rozhodnutia). V dôsledku toho nariadila Talianskej republike, aby pristúpila k bezodkladnému a úcinnému vymáhaniu súm poskytnutých výrobcom mlieka, ktorým bol priznaný systém platieb na splátky, spolu s úrokmi (clánky 2 a 3 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 9 Talianska republika návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 30. septembra 2013 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 10 Talianska republika v podstate navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, -- subsidiárne zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom jej ukladá povinnost vymáhat pomoc individuálne poskytnutú na základe schémy pomoci vopred schválenej Radou výrobcom mlieka, ktorým bol priznaný odklad úhrady, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 11 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- ulozil Talianskej republike povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 12 Talianska republika na podporu svojho návrhu uvádza dva zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 3 ods. 7 nariadenia c. 1535/2007. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 3 ods. 2 toho istého nariadenia, na porusení clánku 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([7]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), na porusení clánku 4 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie c. 659/1999 ([8]Ú. v. EÚ L 140, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3), a na nedostatocnom odôvodnení. O prvom zalobnom dôvode 13 Talianska republika tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie porusuje clánok 3 ods. 7 nariadenia c. 1535/2007, podla ktorého "pomoc de minimis sa nesmie kumulovat so státnou pomocou na rovnaké oprávnené výdavky, ak by takáto kumulácia viedla k intenzite pomoci presahujúcej úroven stanovenú za osobitných okolností kazdého prípadu v právnych predpisoch [Únie]". Komisia totiz údajne dospela k záveru, ze priznanie odkladu úhrady porusuje toto ustanovenie, vychádzajúc z predpokladu, ze systém platieb na splátky vopred schválený Radou predstavoval maximálnu úroven pomoci, ktorá mohla byt výrobcom mlieka poskytnutá. Rozhodnutie Rady vsak v ziadnom prípade nezakazuje talianskym orgánom zaviest podla potreby nové opatrenia pomoci v prospech výrobcov mlieka. Komisia preto nesprávne usúdila, ze predmetné ustanovenie bráni tomu, aby im bola priznaná nová pomoc. Navyse sama uznala, ze túto pomoc bolo potrebné povazovat za pomoc de minimis. 14 Komisia popiera dôvodnost tejto argumentácie. 15 Clánok 3 nariadenia c. 1535/2007 vo svojom odseku 1 stanovuje, ze "za pomoc, ktorá nesplna vsetky kritériá clánku [107 ods. 1 ZFEÚ], a teda nepodlieha oznamovacej povinnosti ustanovenej v clánku [108 ods. 3 ZFEÚ], sa povazuje pomoc, ktorá splna podmienky uvedené v odsekoch 2 az 7 tohto clánku". 16 V tejto súvislosti treba uviest, ze hoci preukázanie toho, ze opatrenie splna podmienky vyzadované na to, aby bolo posúdené ako státna pomoc, prinálezí Komisii, preukázanie toho, ze na takéto opatrenie sa nevztahuje takéto posúdenie, alebo ze je zlucitelné s vnútorným trhom, prinálezí následne clenskému státu, ktorý poskytol alebo ktorý plánuje poskytnút túto pomoc. 17 V tejto súvislosti je ustálenou judikatúrou, ze mu prinálezí najmä poskytnút Komisii vsetky podklady spôsobilé umoznit tejto institúcii preverit, ze sú splnené podmienky výnimky, o ktorú ziada (rozsudky z 28. apríla 1993, Taliansko/Komisia, C-364/90, Zb., [9]EU:C:1993:157, bod 20, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb., [10]EU:C:2004:234, bod 81), preukázaním, ze bud mozno predmetné opatrenie povazovat za zlucitelné s vnútorným trhom na základe ustanovení clánku 107 ods. 3 ZFEÚ (rozsudky z 15. decembra 1999, Freistaat Sachsen a i./Komisia, T-132/96 a T-143/96, Zb., [11]EU:T:1999:326, bod 140, a z 15. júna 2005, Regione Autonoma della Sardegna/Komisia, T-171/02, Zb., [12]EU:T:2005:219, bod 129), alebo ze sa nan nevztahuje posúdenie ako státna pomoc uvedené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudky z 29. apríla 2004, Holandsko/Komisia, C-159/01, Zb., [13]EU:C:2004:246, bod 43, a z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, C-106/09 P a C-107/09 P, Zb., [14]EU:C:2011:732, body 143 az 152). 18 Pokial dotknutý clenský stát nepredlozí dôkaz o dôvodnosti výnimky, o ktorú ziada, a o to viac, ak si nesplní povinnost predlozit informácie relevantné z tohto hladiska, v súvislosti s ktorou clánok 4 ods. 6 nariadenia c. 1535/2007 pripomína, ze platí osobitne v prípadoch, ked clenské státy tvrdia, ze pomoc poskytnutá podnikom pôsobiacim v odvetví polnohospodárskej výroby má povahu pomoci de minimis, Komisia má právo dospiet k záveru, ze poskytnutie tejto výnimky sa nezdá odôvodnené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, C-382/99, Zb., [15]EU:C:2002:363, body 77 az 80). 19 V tomto prípade napadnuté rozhodnutie uvádza, ze odklad úhrady predstavuje státnu pomoc (odôvodnenia 28 az 32) a na rozdiel od tvrdení talianskych orgánov (odôvodnenia 14 az 20) nan nemozno hladiet tak, ze má povahu pomoci de minimis (odôvodnenia 33 az 42). 20 Tento záver spocíva na troch súboroch úvah. 21 Po prvé Komisia usúdila, ze hoci na individuálnu pomoc spojenú s odkladom úhrady mozno pri samostatných skúmaniach hladiet ako na pomoc de minimis, Talianska republika jej nepredlozila dôkazy umoznujúce preukázat dôvodnost jej tvrdenia, ze výrobcovia mlieka, ktorí mali z tohto odkladu výhodu, neprijali inú pomoc de minimis, ktorá by viedla k tomu, ze celková výska pomoci, ktorá im bola priznaná, by bola vyssia ako strop upravený clánkom 3 ods. 2 nariadenia c. 1535/2007 (odôvodnenia 34 a 35 prvá a tretia veta napadnutého rozhodnutia), ktorého druhý pododsek stanovuje, ze "ak celková výska pomoci poskytnutá v rámci opatrenia pomoci presiahne strop [7500 eur za obdobie troch fiskálnych rokov] uvedený v prvom pododseku, na túto pomoc sa nemôze vztahovat toto nariadenie, a to ani na tú cast pomoci, ktorá daný strop nepresahuje". 22 Po druhé Komisia doplnujúcim spôsobom, ako preukazuje pouzitie výrazu "aj" (odôvodnenie 35 tretia veta napadnutého rozhodnutia), usúdila, ze táto pomoc nie je jediným opatrením, ktoré sa má zohladnit na úcely preverenia dodrzania predmetného stropu. Usúdila totiz, ze pri schválení odkladu úhrady bolo porusené rozhodnutie Rady, ze v dôsledku tohto porusenia je cast individuálnej pomoci poskytnutej výrobcom mlieka na základe systému odkladu splátok povoleného Radou protiprávna a ze v rámci uvedeného preverenia ju tiez treba zohladnit (odôvodnenie 35 tretia veta in fine az piata veta a odôvodnenie 50 napadnutého rozhodnutia). 23 Po tretie a stále doplnujúcim spôsobom, ako preukazuje pouzitie výrazu "takisto" (odôvodnenie 36 napadnutého rozhodnutia), Komisia vysvetlila, ze odklad úhrady viedol z dôvodu jeho kumulácie so systémom odkladu splátok k tomu, ze výrobcom mlieka bola priznaná pomoc s "intenzitou" prekracujúcou úroven uplatnitelnú za osobitných okolností daného prípadu (odôvodnenia 36 az 42 napadnutého rozhodnutia), pricom bol porusený clánok 3 ods. 7 nariadenia c. 1535/2007. 24 Talianska republika kritizuje túto tretiu úvahu, zalozenú na clánku 3 ods. 7 nariadenia c. 1535/2007, ale nepredkladá tvrdenia, ktoré by umoznili vyhlásit neplatnost analýzy, ktorú Komisia paralelne vykonala z hladiska odseku 2 tohto clánku (pozri bod 21 vyssie). 25 V rámci tohto zalobného dôvodu totiz len uvádza, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí pripustila, ze na individuálnu pomoc spojenú s odkladom úhrady mozno hladiet tak, ze má povahu pomoci de minimis, pokial je skúmané samostatne (bod 46 zaloby). Komisia vsak dodala, ze túto pomoc treba posudzovat v spojitosti s inou pomocou de minimis, ktorú mohli prijat výrobcovia mlieka, a nie samostatne (pozri bod 21 vyssie). 26 Talianska republika v rámci svojho druhého zalobného dôvodu sama pripústa, ze clánok 3 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 1535/2007 zakazuje, aby sa rôzne druhy pomoci, z ktorých kazdá má povahu de minimis, mohli spolocne posúdit ako pomoc de minimis, pokial sa scítavajú a ich celková výska presiahne strop, ktorý stanovuje (bod 53 zaloby). 27 Napokon Talianska republika vo svojom druhom zalobnom dôvode tvrdí, ze "ako je preukázané v prvom zalobnom dôvode, podmienky upravené [clánkom 3 ods. 2 nariadenia c. 1535/2007] nie sú splnené", a ze "nie je predlozený dôkaz, ze napadnuté opatrenie viedlo k celkovej sume poskytnutej pomoci, ktorá by prekrocila strop uvedený [v tomto clánku]", a ze "naopak existujú údaje, ktoré preukazujú práve opak" (bod 52 zaloby). Ako vsak správne uvádza Komisia, Talianska republika v rámci tohto konania nepredkladá tvrdenia alebo podklady, ktoré by umoznili usúdit alebo jednoducho overit, ze neposkytla inú pomoc de minimis vedúcu k prekroceniu stropu stanoveného uvedeným ustanovením, a ani nepreukazuje, ze by takéto tvrdenia alebo podklady predlozila v rámci správneho konania. Naopak sa v odpovedi na otázky polozené Vseobecným súdom v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania a potom na pojednávaní obmedzila v podstate na tvrdenie, ze pomoc vyplývajúca z odkladu úhrady je taká minimálna, ze treba predpokladat, ze predmetný strop nebol prekrocený. Takémuto tvrdeniu vsak nemozno vyhoviet, pokial chýba akákolvek informácia týkajúca sa inej pomoci, ktorú mohli prijat dotknutí výrobcovia mlieka, a vzhladom na poziadavky na dôkazné prostriedky vyplývajúce z judikatúry (pozri body 17 a 18 vyssie) a na ustanovenie clánku 3 ods. 1 a 2 v spojení s ustanovením clánku 4 ods. 6 nariadenia c. 1535/2007. 28 Kedze Komisia mohla v rámci skúmania pripomenutého v bode 21 vyssie usúdit, ze na pomoc spojenú s odkladom úhrady nemozno hladiet ako na pomoc poskytnutú v súlade s clánkom 3 ods. 2 nariadenia c. 1535/2007, a to v dôsledku toho, ze talianske orgány dostatocne z právneho hladiska nepotvrdili dodrzanie tohto ustanovenia, je irelevantné, ze v rámci skúmania pripomenutého v bode 23 vyssie oprávnene alebo neoprávnene usúdila, ze poskytnutie tejto pomoci je navyse v rozpore s clánkom 3 ods. 7 tohto nariadenia. 29 V dôsledku toho mozno tento zalobný dôvod len zamietnut ako neúcinný. O druhom zalobnom dôvode 30 V rámci druhého zalobného dôvodu Talianska republika uvádza dva súbory výhrad. 31 V prvom rade tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie porusuje clánok 3 ods. 2 nariadenia c. 1535/2007. Predovsetkým nie je preukázané, ze by výrobcovia mlieka, ktorým bol priznaný odklad úhrady, získali z dôvodu kumulácie tohto opatrenia s inými opatreniami vyssiu celkovú výsku pomoci, ako je strop upravený týmto clánkom. Dalej sa tento clánok uplatnuje výlucne v prípadoch, ked kumulácia rôznych opatrení, z ktorých kazdé predstavuje pomoc de minimis, vedie k celkovej výske pomoci vyssej ako strop, ktorý uvádza. Napokon clánok 3 ods. 2 nariadenia c. 1535/2007 dokonca aj za predpokladu, ze sa uplatnuje na kazdú situáciu kumulácie pomoci, ci uz táto pomoc má povahu de minimis alebo nie, nepredstavuje právny základ umoznujúci Komisii ulozit clenskému státu, ktorý poskytol pomoc de minimis, povinnost vymáhat nielen túto pomoc, pokial bola poskytnutá protiprávne, ale aj výsku predchádzajúcej pomoci, ktorá viedla k rozhodnutiu o povolení. 32 V druhom rade napadnuté rozhodnutie obsahuje nesprávne právne posúdenie a prinajmensom nedostatocné odôvodnenie vzhladom na to, ze Komisia ulozila Talianskej republike povinnost vymáhat nielen individuálnu pomoc spojenú s odkladom úhrady, ale aj cast pomoci poskytnutej skôr na základe systému platieb na splátky. Vzhladom na obmedzený dosah tohto odkladu ju totiz mala Komisia skúmat samostatne ako novú pomoc v zmysle clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999, a nie usúdit, ze sa dotýka samotnej podstaty schémy pomoci vopred schválenej Radou, a následne rozhodnút, ze celá táto schéma existujúcej pomoci sa má posúdit ako nová a protiprávna pomoc vo vztahu k výrobcom mlieka, ktorým bol priznaný odklad úhrady. Dalej bola Komisia údajne povinná dospiet k záveru, ze táto nová pomoc nepodlieha oznamovacej povinnosti upravenej Zmluvou o FEÚ v súlade s clánkom 4 ods. 1 nariadenia c. 794/2004. 33 V replike Talianska republika v podstate dodáva, ze tvrdenia uvedené Komisiou vo vyjadrení k zalobe potvrdzujú dôvodnost jej výhrad. 34 Komisia v podstate usudzuje, ze tieto dva súbory výhrad sú nedôvodné, respektíve neúcinné. 35 V prvom rade talianske orgány pocas celého správneho konania nepreukázali dôvodnost svojho tvrdenia, ze pomoc spojená s odkladom úhrady neviedla k prekroceniu stropu stanoveného clánkom 3 ods. 2 nariadenia c. 1535/2007, a teda Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia tým, ze toto ustanovenie neuplatnila. 36 V druhom rade Talianska republika nesprávne chápe napadnuté rozhodnutie. Z odôvodnenia a výroku tohto aktu - ako aj z rozhodnutia o zacatí konania upraveného v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktoré mu predchádzalo - totiz jasne vyplýva, ze Komisia skúmala dve odlisné opatrenia, potom kazdé z nich posúdila ako novú protiprávnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. Prvá z nich je "pomoc spojená s odkladom platby" (odôvodnenie 13 prvá a druhá zarázka, odôvodnenia 45 a 57 napadnutého rozhodnutia). Druhá z nich je "nová pomoc vyplývajúca z porusenia rozhodnutia [Rady]" (odôvodnenie 13 tretia zarázka a odôvodnenie 57 napadnutého rozhodnutia). 37 Pokial ide o toto druhé opatrenie, Komisia oprávnene usúdila, ze talianske orgány porusili jednu z podmienok uvedených v rozhodnutí Rady tým, ze výrobcom mlieka poskytli odklad úhrady, ze táto podmienka bola prvkom sine qua non povolenia priznaného Radou a ze jej porusenie spôsobilo nesúlad celého systému platieb na splátky s uvedeným rozhodnutím v rozsahu, v akom sa vztahoval na výrobcov mlieka, ktorým bol priznaný odklad. Oprávnene z toho vyvodila, ze tento systém sa mal v tomto opatrení posúdit ako nová protiprávna schéma pomoci nezlucitelná s vnútorným trhom a ze individuálna pomoc poskytnutá na jej základe sa má vymáhat paralelne s pomocou spojenou s odkladom platby. V rámci tohto posúdenia nebolo potrebné skúmat, ci odklad úhrady ovplyvnoval podstatu systému platieb na splátky alebo ci jeho povaha pomoci de minimis viedla k tomu, ze nepodliehal oznamovacej povinnosti upravenej Zmluvou o FEÚ. Komisia napokon dostatocne odôvodnila svoje rozhodnutie vo vztahu ku vsetkým týmto bodom. 38 Vzhladom na výmenu tvrdení úcastníkov konania v priebehu konania je potrebné pred skúmaním výhrady týkajúcej sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a následne výhrad týkajúcich sa jeho dôvodnosti spresnit rozsah tohto zalobného dôvodu. O rozsahu zalobného dôvodu 39 V prvom rade treba konstatovat, ze hoci kazdá z výhrad uvedených Talianskou republikou v rámci tohto zalobného dôvodu je zalozená na porusení odlisného ustanovenia, spolocne v podstate napadnutému rozhodnutiu vytýkajú, ze v casti, kde posudzuje systém platieb na splátky ako novú a protiprávnu pomoc (clánok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia), a v casti, kde jej ukladá povinnost vymáhat túto pomoc [clánok 2 ods. 1 a clánok 2 ods. 4 písm. a) az d) napadnutého rozhodnutia], nespocíva na ziadnom platnom právnom základe. 40 V druhom rade bola táto kritika sformulovaná uz v stádiu zaloby, hoci samotné výrazy "normatívne referencie" a "kladný oporný bod, na ktorom sa rozhodnutie [Komisie] mohlo v zásade zakladat" sa objavujú az v replike v odpovedi na tvrdenia Komisie v jej vyjadrení k zalobe. 41 Talianska republika tak v prvom súbore výhrad uvádza, ze "neuplatnenie opatrenia napadnutého príslusným orgánom, inak povedané, úctovania úrokov zodpovedajúcich obdobiu omeskania úhrady... samo osebe predstavuje maximálny dôsledok upravený Zmluvou pre nepovolenú pomoc, cize zrusenie poskytnutej pomoci", ze "zrusenie pomoci de minimis nemá tiez spôsobit zrusenie zákonne poskytnutej pomoci" a ze "neexistujú iné podklady spôsobilé preukázat, ze príjemcovia existujúcej pomoci, ktorí mali prospech z napadnutého opatrenia, sú povinní vrátit nielen sumu zodpovedajúcu napadnutému opatreniu, ale aj sumu prijatú na základe existujúcej pomoci" (body 54 az 56 zaloby). 42 Rovnako vo svojom druhom súbore výhrad tvrdí, ze "nemozno ani usúdit, ze rozsírenie rozhodnutia o vymáhaní pomoci na existujúcu pomoc môze legitímne vyplývat z existencie podstatnej zmeny tejto pomoci, vzhladom na co mozno hladiet na obe opatrenia ako na jedinú novú pomoc neoznámenú Komisii, a teda protiprávnu", ze "takýto záver by bol zjavným dôsledkom skreslenia pojmu 'zmena existujúcej pomoci`" a ze "v kazdom prípade Komisia zdaleka neposkytla dostatocné odôvodnenie, pokial ide o skutocnost, ze sú splnené skutkové podmienky uplatnenia tohto pojmu" (body 57 a 58 zaloby). 43 V poslednom tretom rade a v kazdom prípade je ustálenou judikatúrou, ze zalobný dôvod alebo tvrdenie, ktoré predstavujú zosilnenie skôr predlozeného zalobného dôvodu, ci uz priamo alebo implicitne, a ktoré s ním majú úzku súvislost, musia byt vyhlásené za prípustné (rozsudky z 30. septembra 1982, Amylum/Rada, 108/81, Zb., [16]EU:C:1982:322, bod 25, a zo 14. marca 2007, Aluminium Silicon Mill Products/Rada, T-107/04, Zb., [17]EU:T:2007:85, bod 60). 44 Za týchto podmienok je vhodné usúdit, ze tvrdenia Talianskej republiky, ze vyjadrenie Komisie k zalobe potvrdzuje, ze "je zjavné, ze jej rozhodnutie neobsahuje normatívne referencie, ktoré by ho mohli odôvodnit", kedze "clánok 3 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 1535/2007... predstavoval, pri dobrom zohladnení vsetkého, jediný kladný oporný bod, na ktorom sa rozhodnutie mohlo v zásade zakladat", na jednej strane, a ze "je nemozné povazovat [odklad úhrady] za prvok novej pomoci, v dôsledku ktorého by príjemcovia strácali právo na pomoc schválenú Radou", pretoze Komisia "nepreukázala, ze boli dodrzané kritériá zodpovedajúce pojmu zmena existujúcej pomoci" na druhej strane (body 16, 17, 21 a 23 repliky), predstavujú zosilnenie argumentácie, predlozenej uz od stádia zaloby, z hladiska vyjadrenia k zalobe. O výhrade týkajúcej sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia 45 Je ustálenou judikatúrou, ze odôvodnenie, ktoré vyzaduje clánok 296 ZFEÚ, musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit jeho dôvody a súdu preskúmat jeho dôvodnost. Musí byt posudzované v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu na získaní vysvetlení, ktorý môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné dotknuté osoby. Nevyzaduje sa vsak, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa posudzuje nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale aj na jeho právny a skutkový kontext (rozsudky z 13. marca 1985, Holandsko a Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia, 296/82 a 318/82, [18]EU:C:1985:113, bod 19, a z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia, C-194/09 P, Zb., [19]EU:C:2011:497, bod 96). Stací teda, ak institúcia, ktorá je jeho autorom, uvedie skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v rámci struktúry jej rozhodnutia zásadný význam (rozsudky zo 14. júla 1972, Cassella Farbwerke Mainkur/Komisia, 55/69, Zb., [20]EU:C:1972:76, body 22 a 23, a zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, T-228/99 a T-233/99, Zb., [21]EU:T:2003:57, bod 280). 46 V tejto veci napadnuté rozhodnutie sedemkrát jasne a jednoznacne uvádza dôvody, pre ktoré Komisia tak v case zacatia konania upraveného v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ako aj na jeho konci usúdila, ze na jednej strane bola pri odklade úhrad porusená jedna z podmienok, ktorej splnením Rada podriadila svoje rozhodnutie vyhlasujúce systém platieb na splátky za zlucitelný s vnútorným trhom, a na strane druhej takéto porusenie "zmenilo" celú túto schému existujúcej pomoci na novú protiprávnu pomoc alebo "vytvorilo" takúto pomoc vo vztahu k podnikom, ktoré mali prospech z uvedeného odkladu (odôvodnenie 13 tretia zarázka, odôvodnenie 28, odôvodnenie 35 tretia a piata veta, odôvodnenie 42 in fine, odôvodnenie 45 druhá veta a odôvodnenia 50 a 57 napadnutého rozhodnutia). 47 Tieto dôvody dostatocne uvádzajú skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v rámci struktúry napadnutého rozhodnutia zásadný význam. Okrem iného umoznili Talianskej republike pochopit odôvodnenia, o ktoré sa opierali úvahy tejto institúcie, vzhladom na kontext, v ktorom k týmto úvahám doslo, a na právne pravidlá upravujúce dotknutú oblast, a následne ich úcinne napadnút na súde Únie, ako potvrdzuje obsah zaloby a repliky. Napokon postacujú na to, aby Vseobecnému súdu umoznili preskúmat dôvodnost týchto úvah. 48 Preto treba skúmat výhrady týkajúce sa dôvodnosti napadnutého rozhodnutia. O výhradách týkajúcich sa dôvodnosti napadnutého rozhodnutia 49 V prvom rade vzhladom na úvahy, na ktorých je zalozené napadnuté rozhodnutie a ktoré Komisia pripomenula pred Vseobecným súdom, treba vykonat styri konstatovania. 50 Po prvé je nesporné, ze az kým Komisia neusúdila, ze systém platieb na splátky sa má povazovat za novú pomoc, toto opatrenie predstavovalo existujúcu schému pomoci, hoci toto posúdenie je v napadnutom rozhodnutí pripomenuté len implicitne v odôvodnení 4 a odôvodnení 13 tretej zarázke, podla ktorých bola pomoc "[schválená Radou]""zmenen[á] doplnením odkladu, ktorý predstavuje novú pomoc". 51 Po druhé je nesporné, ze vyhlásenie o zlucitelnosti, ktoré sa vztahovalo na túto existujúcu schému pomoci, nebolo absolútne, kedze Rada podmienila jeho povolenie dodrzaním urcitých podmienok. 52 Po tretie je nesporné, ze pri schválení odkladu úhrady bola porusená jedna z týchto podmienok a ze tento odklad predstavuje pri jeho samostatnom posudzovaní novú pomoc. Talianska republika totiz v rámci svojho prvého zalobného dôvodu tvrdí, ze rozhodnutie Rady a pravidlo pomoci de minimis jej umoznovali poskytnút takúto novú pomoc. V rámci svojho druhého zalobného dôvodu subsidiárne popiera právne dôsledky, ktoré Komisia pripisuje nedodrzaniu rozhodnutia Rady, konkrétne uplatnenie posúdenia ako novej pomoci na celý systém platieb na splátky, pokial sa uplatnuje na výrobcov, ktorým bol poskytnutý odklad úhrady, ako aj príkaz talianskym orgánom vymáhat individuálnu pomoc poskytnutú na tomto základe. Naopak nespochybnuje existenciu tohto porusenia. 53 Po stvrté je nesporné a nepopieratelné, ze Komisii prinálezí dohliadat nad vykonávaním schémy pomoci povolenej Radou najmä tým, ze sa ubezpecí, ze sú dodrziavané podmienky, ktoré Rade umoznili vyhlásit ju za zlucitelnú s vnútorným trhom, a podla potreby tým, ze vyvodí dôsledky z ich porusenia, ako pripomenulo samotné rozhodnutie Rady (odôvodnenia 8 a 9 a clánok 3). 54 Zmluva totiz zorganizovala stále skúmanie a kontrolu státnej pomoci tak, ze patria do zodpovednosti Komisie, a práve tejto institúcii clánky 107 ZFEÚ a 108 ZFEÚ vyhradzujú ústrednú úlohu vyjadrit sa o zlucitelnosti týchto opatrení s vnútorným trhom prostredníctvom výnimky zo vseobecnej zásady nezlucitelnosti, ktorú stanovujú, pricom v tejto súvislosti zverujú Rade právomoc výnimocnej povahy, ktorá sa ako taká musí vykladat restriktívne (rozsudky z 29. júna 2004, Komisia/Rada, C-110/02, Zb., [22]EU:C:2004:395, body 29 az 31, a z 10. decembra 2013, Komisia/Írsko a i., C-272/12 P, Zb., [23]EU:C:2013:812, bod 48). Táto výnimka je vsak obmedzená len na to, aby umoznila Rade rozhodnút, ak to odôvodnujú výnimocné okolnosti, ze zavedená pomoc, ktorú zaviedol alebo plánuje zaviest clenský stát, sa má vyhlásit za zlucitelnú s vnútorným trhom. Preto prinálezí práve Komisii - a výlucne jej - dbat na riadny výkon existujúcej pomoci alebo existujúcich schém pomoci, ci uz ich povolila ona alebo Rada. 55 V druhom rade je s prihliadnutím na tvrdenia Talianskej republiky vhodné urcit, ci Komisia v tomto prípade vykonávala túto právomoc vo forme upravenej Zmluvou a podla pravidiel týkajúcich sa podmienok jej uplatnenia. 56 V tejto súvislosti jej clánok 108 ZFEÚ a nariadenie c. 659/1999 dávajú moznost vyvodit viaceré dôsledky z nedodrziavania rozhodnutia, ktoré vyhlásilo pomoc alebo schému pomoci za zlucitelné s vnútorným trhom s výhradou dodrzania urcitých podmienok. 57 Na druhej strane z clánku 108 ods. 2 druhého pododseku ZFEÚ a clánku 23 nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze ak Komisia usúdi, ze clenský stát sa nepodriadil takémuto rozhodnutiu, môze sa priamo obrátit na Súdny dvor Európskej únie odchylne od clánkov 258 ZFEÚ a 259 ZFEÚ (rozsudky z 12. októbra 1978, Komisia/Belgicko, 156/77, Zb., [24]EU:C:1978:180, bod 22, a zo 4. februára 1992, British Aerospace a Rover/Komisia, C-294/90, Zb., [25]EU:C:1992:55, bod 11). 58 Je pravda, ze tieto ustanovenia výslovne upravujú takúto moznost len pre prípad, ze rozhodnutie, ktoré nebolo dodrzané, bolo prijaté Komisiou. Treba vsak usúdit, ze ich mozno pouzit aj v prípade, ze pomoc alebo schéma pomoci boli vyhlásené za zlucitelné s vnútorným trhom Radou na základe clánku 108 ods. 2 tretieho pododseku ZFEÚ. Nemozno totiz pripustit, ze Komisia za predpokladu, ze Rada výnimocne vyuzila právomoc, ktorú bezne vykonáva Komisia, nemá právo obrátit sa priamo na Súdny dvor Európskej únie, aby urcil, ze clenský stát sa nepodriadil rozhodnutiu prijatému v rámci kontroly státnej pomoci. Naopak, z ducha a systematiky clánku 108 ZFEÚ vyplýva, ze v takomto prípade nemajú byt prostriedky na konanie Komisie obmedzené na komplexnejsie konanie upravené clánkom 258 ZFEÚ (pozri analogicky rozsudok z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, Zb., [26]EU:C:1974:71, body 16 a 17). V dôsledku toho musí byt za podobného predpokladu mozné uplatnit prostriedok nápravy upravený v clánku 108 ods. 2 druhom pododseku ZFEÚ, ktorý predstavuje variant zaloby o nesplnenie povinnosti specificky prispôsobený osobitným problémom, ktoré vyplývajú zo státnej pomoci (rozsudky zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C-301/87, Zb., [27]EU:C:1990:67, bod 23, a z 12. decembra 1996, Air France/Komisia, T-358/94, Zb., [28]EU:T:1996:194, bod 60). 59 Pokial tak Komisia koná, ani clánok 108 ods. 2 druhý pododsek ZFEÚ, ani clánok 23 nariadenia c. 659/1999 jej neukladajú inú povinnost ako povinnost z právneho hladiska dostatocne preukázat, ze dotknutý clenský stát sa úplne alebo ciastocne nepodriadil podmienkam, ktoré umoznili Komisii alebo Rade vyhlásit predmetnú pomoc alebo schému pomoci za zlucitelné s vnútorným trhom. 60 Na druhej strane z judikatúry vyplýva, ze Komisia, ak usúdi, ze clenský stát, ktorému bolo povolené vykonat pomoc alebo schému pomoci, si neskôr nesplnil svoju povinnost dodrzat podmienky spojené s týmto povolením, nemá vo vsetkých prípadoch povinnost obrátit sa priamo na Súdny dvor Európskej únie. 61 Pokial je najmä tak ako v tomto prípade nesplnenie povinnosti, ku ktorému podla Komisie doslo, spojené s poskytnutím novej pomoci, Súdny dvor rozhodol, ze Komisia má právo vykonat na úcely kontroly zlucitelnosti tejto pomoci s vnútorným trhom právomoci, ktoré jej priznáva clánok 108 ZFEÚ. V tomto rámci musí Komisia zohladnit vsetky relevantné okolnosti, v prípade potreby vrátane kontextu, ktorý uz bol posúdený v skorsom rozhodnutí, a podmienok, ktoré toto rozhodnutie mohlo ulozit dotknutému clenskému státu. Okrem iného môze zohladnit akúkolvek novú skutkovú okolnost spôsobilú zmenit posúdenie, ktoré bolo vykonané predtým. Pokial neexistujú takéto okolnosti, má právo zalozit svoje nové rozhodnutie na posúdeniach vykonaných v skorsom rozhodnutí a na nedodrzaní podmienok, ktoré toto rozhodnutie ulozilo (rozsudky z 3. októbra 1991, Taliansko/Komisia, C-261/89, Zb., [29]EU:C:1991:367, body 2 az 4, 17 a 20 az 23, a British Aerospace a Rover/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, [30]EU:C:1992:55, body 11 az 14; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 1995, TWD/Komisia, T-244/93 a T-486/93, Zb., [31]EU:T:1995:160, body 51 az 52, 56 a 59 az 60, a na základe odvolania rozsudok z 15. mája 1997, TWD/Komisia, C-355/95 P, Zb., [32]EU:C:1997:241, body 25 az 27). 62 Pokial vsak Komisia vykonáva svoje kontrolné právomoci, prinálezí jej, aby pri tom dodrziavala na jednej strane postupy upravené Zmluvou a pravidlá prijaté na ich uplatnovanie (rozsudky British Aerospace a Rover/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, [33]EU:C:1992:55, bod 14, a TWD/Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, [34]EU:T:1995:160, body 57 a 58) a na strane druhej hmotnoprávne poziadavky, ktorým podlieha výkon týchto právomocí. 63 V tejto veci vzhladom na konstatovania vykonané v bodoch 49 az 53 vyssie a na systematiku nariadenia c. 659/1999, tak, ako ju objasnila judikatúra, mala Komisia moznost vyuzit viaceré procesné postupy. 64 Po prvé, kedze systém platieb na splátky bol povolený rozhodnutím Rady, a teda predstavoval schému existujúcej pomoci v zmysle clánku 1 písm. b) nariadenia c. 659/1999 na jednej strane, a kedze pri prijatí odkladu úhrady bola porusená jedna z podmienok spojených s týmto povolením na strane druhej, Komisia mala v rámci stáleho skúmania existujúcich schém pomoci upraveného clánkom 108 ods. 1 ZFEÚ právo skúmat, ci bola uvedená schéma z dôvodu tohto porusenia este zlucitelná s vnútorným trhom, a prípadne konstatovat jej nezlucitelnost. V tejto súvislosti treba nadbytocne vzhladom na to, ze Talianska republika v tejto veci nepopierala proporcionalitu napadnutého rozhodnutia, a na to, ze teda netreba skúmat túto otázku, uviest, ze rozhodnutie prijaté na konci tohto konania musí dodrziavat vseobecné právne zásady, najmä zásadu proporcionality uplatnitelnú na akýkolvek akt institúcií Únie (rozsudky z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, C-441/07 P, Zb., [35]EU:C:2010:377, body 36 a 37, a zo 17. júla 2014, Westfälisch-Lippischer Sparkassen- und Giroverband/Komisia, T-457/09, Zb., [36]EU:T:2014:683, body 346 a 347). 65 V dôsledku toho mohla Komisia vyuzit "postup týkajúci sa existujúcich schém pomoci" upravený v kapitole V nariadenia c. 659/1999. Je vsak nesporné, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ako vyplýva tak z jeho úvodných ustanovení, ako aj z jeho odôvodnení (odôvodnenia 4, 8, 13, 28, 33, 35, 37, 45 a 57 napadnutého rozhodnutia) a ako Komisia potvrdila v odpovedi na písomnú otázku polozenú Vseobecným súdom. 66 Po druhé, kedze pri prijatí odkladu úhrady bolo porusené rozhodnutie Rady, Komisia mala v súlade s clánkom 108 ods. 2 prvým pododsekom ZFEÚ právo urcit, ci treba usúdit, ze systém platieb na splátky povolený Radou bol z dôvodu takéhoto porusenia uplatnený zneuzívajúcim spôsobom. Na tento úcel mohla pouzit "konanie týkajúce sa zneuzitia pomoci", upravené kapitolou IV nariadenia c. 659/1999. 67 Hoci sa totiz clánok 1 písm. g) nariadenia c. 659/1999 obmedzuje na to, ze "pomoc uplatnenú príjemcom" v rozpore okrem iného s "podmienecným rozhodnutím" zalozeným na clánku 7 ods. 4 tohto nariadenia posudzuje ako "nesprávne uplatnenú pomoc [zneuzitú pomoc - neoficiálny preklad]""na úcely tohto nariadenia", a na to, ze Komisii umoznuje nariadit zrusenie alebo zmenu tejto pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. mája 2005, Saxonia Edelmetalle a ZEMAG/Komisia, T-111/01 a T-133/01, Zb., [37]EU:T:2005:166, body 84 az 86 a 95 az 97), z judikatúry vyplýva, ze pojem "podpora [, ktorá] sa zneuzíva" uvedený v clánku 108 ods. 2 prvom pododseku ZFEÚ má mat sirsí rozsah ako definícia, ktorú mu dáva clánok 1 písm. g) nariadenia c. 659/1999, kedze formu zneuzitia pomoci predstavuje aj skutocnost, ze clenský stát nedodrzí podmienky ulozené pri schválení pomoci (rozsudok z 15. marca 2012, Ellinika Nafpigeia/Komisia, T-391/08, [38]EU:T:2012:126, bod 165, v tejto súvislosti nespochybnený v rámci odvolania, ktoré viedlo k rozsudku z 28. februára 2013, Ellinika Nafpigeia/Komisia, C-246/12 P, [39]EU:C:2013:133). 68 Je vsak nesporné, ze Komisia nezalozila svoje rozhodnutia na týchto ustanoveniach, ako potvrdila v odpovedi na písomnú otázku polozenú Vseobecným súdom, ale usúdila, ze systém platieb na splátky sa stal pre odklad úhrady a v rozsahu, v akom sa uplatnoval na výrobcov mlieka, ktorým bol poskytnutý tento odklad, novou pomocou. Toto posúdenie a posúdenie zneuzitej pomoci sa vsak navzájom vylucujú, pretoze len existujúca pomoc môze viest k svojmu zneuzitiu, ako pripomína odôvodnenie 15 nariadenia c. 659/1999. 69 Po tretie, kedze porusenie vytýkané Talianskej republike spocívalo v poskytnutí opatrenia, ktoré mohlo byt posúdené ako nová pomoc, Komisia mala právo pouzit na skúmanie tohto opatrenia "konanie týkajúce sa protiprávnej pomoci" upravené kapitolou III nariadenia c. 659/1999, co sa v tomto prípade aj rozhodla urobit. 70 V tomto rámci vsak musela dodrziavat hmotnoprávne podmienky, ktoré jej umoznovali posúdit nielen odklad úhrady posudzovaný samostatne, ale aj celok uz existujúceho systému platieb na splátky a novej protiprávnej pomoci alebo schémy pomoci. 71 V tejto súvislosti clánok 1 písm. b) a c) nariadenia c. 659/1999 posudzuje ako existujúcu pomoc "autorizovanú pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli schválené Komisiou alebo Radou" a ako novú pomoc "vsetku pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci". 72 V súlade so Zmluvou a s ustanoveniami kapitoly II nariadenia c. 659/1999 o "postupe týkajúcom sa oznamovanej pomoci" sa takéto zmeny musia pred svojím vykonaním oznámit Komisii, s výhradou oslobodení od oznamovacej povinnosti upravených clánkom 4 ods. 1 nariadenia c. 794/2004, a na konci konania vo veci formálneho zistovania môzu byt predmetom vyhlásenia o nezlucitelnosti alebo "záporného rozhodnutia" zalozeného na clánku 7 ods. 5 nariadenia c. 659/1999. 73 Pokial k oznámeniu nedôjde, predstavujú protiprávnu pomoc a môzu byt na konci "konania týkajúceho sa protiprávnej pomoci", upraveného kapitolou III nariadenia c. 659/1999, predmetom nielen "záporného rozhodnutia", ako stanovuje clánok 13 tohto nariadenia, ale aj "rozhodnutia o vymáhaní" na základe jeho clánku 14. 74 Za vsetkých týchto predpokladov môze byt predmetom posúdenia ako nová pomoc nie "vsetka existujúca zmenená pomoc", ale v súlade s jednoznacným znením clánku 1 písm. c) nariadenia c. 659/1999 a ako pripomína ustálená judikatúra, len zmena ako taká (rozsudky z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia, T-195/01 a T-207/01, Zb., [40]EU:T:2002:111, body 109 a 110, a zo 16. decembra 2010, Holandsko a NOS/Komisia, T-231/06 a T-237/06, Zb., [41]EU:T:2010:525, bod 177; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C., C-138/09, Zb., [42]EU:C:2010:291, body 42 az 49). Na samotné skorsie opatrenie, ktoré mohlo byt riadne vykonané, sa hladí ako na existujúcu pomoc alebo existujúcu schému pomoci (rozsudky z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit, C-44/93, Zb., [43]EU:C:1994:311, bod 13, a zo 17. júna 1999, Piaggio, C-295/97, Zb., [44]EU:C:1999:313, bod 48). 75 Výnimocne, za predpokladu, ze zmena ovplyvnuje samotnú podstatu existujúcej pomoci alebo existujúcej schémy pomoci, sa toto opatrenie v celom rozsahu mení na novú pomoc alebo novú schému pomoci. O takúto podstatnú zmenu vsak nemôze íst, pokial mozno nový prvok jasne oddelit od uz existujúceho opatrenia (rozsudky Government of Gibraltar/Komisia, uz citovaný v bode 74 vyssie, [45]EU:T:2002:111, body 111 a 114, a z 25. marca 2009, Alcoa Trasformazioni/Komisia, T-332/06, [46]EU:T:2009:79, bod 128; pozri tiez v tomto zmysle na základe odvolania rozsudok Alcoa Trasformazioni/Komisia, uz citovaný v bode 45 vyssie, [47]EU:C:2011:497, body 111 a 112), alebo ak má cisto formálnu alebo administratívnu povahu a nie je spôsobilá ovplyvnit posúdenie zlucitelnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom (rozsudok z 20. marca 2014, Rousse Industry/Komisia, C-271/13 P, [48]EU:C:2014:175, body 31 az 38). 76 Z toho vyplýva, ze moznost Komisie posúdit nielen zmenu existujúcej pomoci, ale aj celú existujúcu pomoc, ktorej sa táto zmena týka, ako novú a prípadne protiprávnu pomoc, podlieha z hmotnoprávneho hladiska podmienke, ze táto institúcia preukáze, ze uvedená zmena ovplyvnuje samotnú podstatu uz existujúceho opatrenia. Okrem toho v prípade, ze dotknutý clenský stát pocas správneho konania tvrdí, ze bud mozno túto zmenu jasne oddelit od uz existujúceho opatrenia, alebo má cisto formálnu alebo administratívnu povahu a nie je spôsobilá ovplyvnit posúdenie zlucitelnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom, musí Komisia odôvodnit dôvody, pre ktoré sa jej tieto tvrdenia nezdajú dôvodné. 77 V tejto veci treba v tejto súvislosti vykonat tri konstatovania. 78 Predovsetkým jediné odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré môzu súvisiet s otázkou, ci mal odklad platby vplyv na samotnú podstatu systému platieb na splátky, sa obmedzujú na údaj, ze "Komisia sa s... názorom" talianskych orgánov, podla ktorého "odklad platby by sa mal povazovat za izolované opatrenie", "nestotoznuje" z dôvodu, ze "je priamo spojený" s pomocou uz schválenou Radou a nemôze sa preto "povazovat za odklad, ktorý [s nou] vôbec nesúvisí" (odôvodnenia 38 a 39). Hoci je vsak existencia "priameho spojenia" a "súvisu" odkladu úhrady so systémom platieb na splátky nepopieratelná, samo osebe to neznamená, ze druhé z týchto opatrení podstatne mení prvé. 79 Okrem toho k tomuto posúdeniu Komisie doslo v rámci skúmania odlisnej otázky týkajúcej sa toho, ci sa má pomoc vyplývajúca z odkladu úhrady skúmat samostatne vo vztahu k inej pomoci, ktorú mohli prijat výrobcovia mlieka, a to na úcely preverenia dodrzania stropu upraveného clánkom 3 ods. 2 nariadenia c. 659/1999. 80 Napokon Komisia sama vo svojom vyjadrení k zalobe (body 24, 32, 35 a 39) a v duplike (bod 10) potvrdzuje, ze v ziadnom prípade neskúmala, ci odklad úhrady podstatne menil systém platieb na splátky alebo ci bol naopak od neho oddelitelný, kedze usúdila, ze táto otázka je "irelevantná" a "neúcinná". 81 Komisia tým nielen nesprávne uplatnila pojem "nová pomoc" rekvalifikovaním existujúcej schémy pomoci na novú protiprávnu pomoc, a to bez dodrzania hmotnoprávnych podmienok stanovených nariadením c. 659/1999 a judikatúrou vydanou v tejto súvislosti, ako tvrdí Talianska republika. 82 Zároven v dôsledku toho neoprávnene nariadila, aby sa od výrobcov mlieka, ktorým bol poskytnutý odklad úhrady, vymáhala nielen táto nová protiprávna pomoc, ale aj individuálna pomoc, ktorá bola popri tom priznaná na základe uvedenej existujúcej schémy pomoci, ako tiez tvrdí Talianska republika. 83 Ziadne z tvrdení Komisie nemôze tento záver spochybnit. 84 Nie je najmä oprávnená tvrdit, ze skutocnost, ze talianske orgány nedodrzali jednu z podmienok pripojených k vyhláseniu o zlucitelnosti vydanému Radou, v podstate spôsobuje "rekvalifikáciu" existujúcej schémy pomoci, ktorej bolo dovtedy udelené podmienecné schválenie, na novú protiprávnu pomoc. 85 Ako totiz vyplýva z judikatúry pripomenutej v bodoch 57 az 62 a 74 a 75 vyssie, Komisia, pokial v tejto súvislosti odhalí nedodrziavanie rozhodnutia, ktoré vyhlásilo pomoc alebo schému pomoci za zlucitelné s vnútorným trhom s výhradou dodrzania urcitých podmienok, môze bud nechat priamo urcit toto nesplnenie povinnosti Súdnym dvorom, alebo pokial toto nedodrziavanie spocíva v poskytnutí novej pomoci, vykonat právomoci, ktoré jej umoznujú kontrolovat túto novú pomoc s podmienkou, ze dodrzí s tým súvisiace procesné a hmotnoprávne podmienky. Pokial sa Komisia rozhodne vykonat svoje kontrolné právomoci, v zásade sa musí obmedzit na skúmanie novej pomoci. Komisia má len výnimocne, pod podmienkou, ze preukáze, ze uvedená nová pomoc zmenila samotnú podstatu existujúcej pomoci alebo existujúcej schémy pomoci, právo vyhlásit, ze celé takto zmenené uz existujúce opatrenie je nezlucitelné s vnútorným trhom, urcit, ze je protiprávne, pokial uvedená zmena navyse nebola oznámená pred jej vykonaním, a následne nariadit zrusenie alebo zmenu takto zmenenej pomoci alebo schémy pomoci. 86 Komisia naopak nemá právo usúdit, ze nedodrzanie podmienky ulozenej v case schválenia existujúcej schémy pomoci spôsobuje ipso facto"rekvalifikáciu" tohto opatrenia na novú pomoc, a o to menej právo posúdit túto pomoc ako protiprávnu ab initio a nariadit jej vymáhanie, akoby slo o protiprávne vykonanú pomoc, a nie o vopred schválenú pomoc. 87 Ako totiz pripomína judikatúra, na akúkolvek existujúcu pomoc sa vztahuje rozhodnutie o povolení, ktorého je predmetom, okrem prípadu, ze Komisia usúdi, ze bola uplatnená zneuzívajúcim spôsobom (pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-298/00 P, Zb., [49]EU:C:2004:240, bod 47 a citovanú judikatúru), alebo ze bola novou pomocou zmenená jej samotná podstata (pozri body 74 a 75 vyssie). S výhradou týchto dvoch predpokladov sa teda takáto pomoc musí povazovat za pomoc v súlade s právom az dovtedy, kým Komisia nerozhodne o jej nezlucitelnosti s vnútorným trhom (rozsudok z 18. júla 2013, P, C-6/12, Zb., [50]EU:C:2013:525, body 40 a 41; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2009, Tirrenia di Navigazione a i./Komisia, T-265/04, T-292/04 a T-504/04, [51]EU:T:2009:48, bod 75). 88 Dalej Komisia "môze pripojit ku kladnému rozhodnutiu podmienky" a povinnosti, a to s cielom umoznit Komisii - alebo výnimocne Rade - "povazovat [pomoc] za zlucitelnú [s vnútorným] trhom", ako vyplýva zo samotného znenia clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 659/1999, ako aj z judikatúry predchádzajúcej prijatiu tohto nariadenia (rozsudky TWD/Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, [52]EU:T:1995:160, bod 55, a TWD/Komisia, uz citovaný v bode 61 vyssie, [53]EU:C:1997:241, bod 25). V tejto veci tak táto institúcia "povaz[ovala] za zlucitelnú""pomoc, ktorú chce[la] Talianska republika poskytnút [svojim] výrobcom mlieka", "za predpokladu, ze" sú dodrzané podmienky uvedené v rozhodnutí Rady (odôvodnenie 8 rozhodnutia Rady a odôvodnenie 10 napadnutého rozhodnutia). Vzhladom na ciel sledovaný takýmito podmienkami môze ich neskorsie nedodrzanie viest Komisiu len k spochybneniu uplatnovania vyhlásenia o zlucitelnosti s vnútorným trhom priznaného predmetnému opatreniu, a to prostredníctvom vyuzitia niektorého z rôznych procesných prostriedkov upravených Zmluvou o FEÚ a nariadením c. 659/1999, ale nie jeho posúdenia ako existujúcej pomoci, s výhradou výnimky pripomenutej v bode 85 vyssie. 89 Okrem toho kedze existujúca pomoc môze byt v súlade s clánkom 108 ods. 1 ZFEÚ regulárne poskytovaná dovtedy, kým Komisia nerozhodne o jej nezlucitelnosti (rozsudky z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, C-387/92, Zb., [54]EU:C:1994:100, bod 20, a z 29. novembra 2012, Kremikovtzi, C-262/11, Zb., [55]EU:C:2012:760, bod 49), toto vyhlásenie o nezlucitelnosti môze vyvolávat svoje úcinky len do budúcna (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. septembra 1998, Ryanair/Komisia, T-140/95, Zb., [56]EU:T:1998:201, bod 86, v súvislosti s nedodrzaním rozhodnutia, ktorým bola za urcitých podmienok schválená pomoc, ktorá sa mala uvolnovat postupne po castiach, a zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-127/99, T-129/99 a T-148/99, Zb., [57]EU:T:2002:59, bod 172). 90 Ak by to tak nebolo, regulárne vykonávaná schéma pomoci a individuálna pomoc poskytovaná na základe tejto schémy v súlade s právom predtým, ako dotknutý clenský stát porusí svoje povinnosti, by boli retroaktívne povazované za protiprávnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. Takýto výsledok by sa rovnal spätvzatiu rozhodnutia, ktoré povolilo vykonávanie týchto opatrení. Ako vsak vyplýva z odôvodnenia 10 a clánku 9 nariadenia c. 659/1999, normotvorca upravil takúto sankciu len pre osobitný prípad, ked je rozhodnutie prijaté v rámci kontroly státnej pomoci zalozené na nepresných informáciách. 91 Napokon treba na jednej strane uviest, ze nariadenie c. 659/1999 bolo prijaté okrem iného s cielom zabezpecit právnu istotu v procesnej oblasti, najmä pokial ide o zaobchádzanie s existujúcou pomocou a protiprávnou pomocou (odôvodnenia 3, 4, 11, 14 a 17 nariadenia c. 659/1999). Na druhej strane toto nariadenie upravuje súbor pravidiel umoznujúcich Komisii ubezpecit sa o dodrziavaní rozhodnutí prijatých v rámci kontroly státnej pomoci, a najmä celit konkrétnym prípadom, akým je ten, ktorý riesila v tejto veci, a vyvodit z toho vsetky právne dôsledky (pozri body 57, 64, 66 az 67 a 69 az 75 vyssie). V tomto kontexte by pripustenie teórie, ktorú predlozila Komisia v tejto veci, znamenalo, ze by sa Komisii umoznilo obíst procesy zavedené normotvorcom s cielom zabezpecit úcinnost kontroly státnej pomoci pri dodrziavaní zásady právnej istoty. 92 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba tomuto zalobnému dôvodu vyhoviet. 93 V dôsledku toho treba v prvom rade zamietnut hlavný návrh Talianskej republiky a v druhom rade vyhoviet jej subsidiárnemu návrhu tak, ze sa zrusí clánok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, ako aj jeho clánky 2 az 4 v rozsahu, v akom sa na jednej strane týkajú schémy pomoci uvedenej v clánku 1 ods. 2 a na strane druhej individuálnej pomoci poskytnutej na základe tejto schémy pomoci. O trovách 94 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu je úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze v tejto veci obaja úcastníci nemali úspech v niektorých castiach svojich návrhov, kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 ods. 2 rozhodnutia Komisie 2013/665/EÚ zo 17. júla 2013 o státnej pomoci SA.33726 (11/C) [ex SA.33726 (11/NN)] - poskytnutej Talianskom (odlozenie úhrady odvodu za mlieko v Taliansku) sa zrusuje. 2. Clánky 2 az 4 tohto rozhodnutia sa zrusujú v rozsahu, v akom sa na jednej strane týkajú schémy pomoci uvedenej v jeho clánku 1 ods. 2 a na strane druhej individuálnej pomoci poskytnutej na základe tejto schémy pomoci. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Talianska republika a Európska komisia znásajú svoje vlastné trovy konania. Papasavvas Forwood Bieliunas Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. júna 2015. Podpisy __________________________________________________________________ ( [58]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXnu2swO/L90763-6085TMP.html#t-ECR_62013TJ0527_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:309:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:184:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:337:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:037:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:309:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:140:TOC 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A157&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A326&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A219&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A246&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A322&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A85&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A113&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A76&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A395&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A180&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A55&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A194&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A367&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A55&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A241&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A55&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A683&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A126&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A133&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A111&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A525&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A313&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A111&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A79&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A240&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A48&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A241&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A100&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A760&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A201&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///tmp/lynxXXXXnu2swO/L90763-6085TMP.html#c-ECR_62013TJ0527_SK_01-E0001