ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma rozsírená komora) z 23. septembra 2020 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Pomoc poskytnutá spanielskymi orgánmi v prospech niektorých hospodárskych záujmových zdruzení (HZZ) a ich investorov - Danový systém uplatnujúci sa na niektoré dohody o financnom lízingu na nákup lodí (spanielsky systém zdanenia lízingu) - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za ciastocne nezlucitelnú s vnútorným trhom a nariaduje sa jej ciastocné vymáhanie - Selektívna povaha - Povinnost odôvodnenia - Vymáhanie pomoci - Rovnost zaobchádzania - Legitímna dôvera - Právna istota" V spojených veciach T-515/13 RENV a T-719/13 RENV, Spanielske královstvo, v zastúpení: S. Centeno Huerta, splnomocnená zástupkyna, zalobca vo veci T-515/13 RENV, Lico Leasing SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), Pequeńos y Medianos Astilleros Sociedad de Reconversión SA, so sídlom v Madride, v zastúpení: M. Merola a M. Sánchez, advokáti, zalobkyne vo veci T-719/13 RENV, ktoré v konaní podporuje: Bankia, SA, so sídlom vo Valencii (Spanielsko), a dalsí vedlajsí úcastníci konania, ktorých mená sú uvedené v prílohe ( [2]1 ), v zastúpení: J. Buendía Sierra, E. Abad Valdenebro, R. Calvo Salinero a A. Lamadrid de Pablo, advokáti, vedlajsí úcastníci konania vo veci T-719/13 RENV, proti Európskej komisii, v zastúpení: V. Di Bucci, É. Gippini Fournier a P. Nemecková, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie 2014/200/EÚ zo 17. júla 2013 o schéme pomoci SA.21233 C/11 (ex NN/11, ex CP 137/06) poskytnutej Spanielskom [-] Danový rezim uplatnitelný na urcité dohody o financnom lízingu, tiez známy ako "spanielsky systém zdanenia lízingu" ([3]Ú. v. EÚ L 114, 2014, s. 1), VSEOBECNÝ SÚD (ôsma rozsírená komora), v zlození: predseda komory A. M. Collins (spravodajca), sudcovia C. Iliopoulos, R. Barents, J. Passer a G. De Baere, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. októbra 2019, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Európska komisia dostala od mája 2006 niekolko stazností na "spanielsky systém zdanenia lízingu" (dalej len "SSZL"). Konkrétne dve národné zdruzenia lodeníc a jedna samostatná lodenica poukázali na skutocnost, ze tento rezim umoznoval námorným spolocnostiam nakúpit lode postavené spanielskymi lodenicami s 20 az 30 % zlavou. 2 Po mnohých ziadostiach, ktoré Komisia zaslala spanielskym orgánom, a dvoch vzájomných stretnutiach týchto strán, zacala Komisia na základe rozhodnutia K(2011) 4494 v konecnom znení z 29. júna 2011 konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ ([4]Ú. v. EÚ C 276, 2011, s. 5, dalej len "rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania"). 3 Dna 17. júla 2013 Komisia prijala rozhodnutie 2014/200/EÚ o schéme pomoci SA.21233 C/11 (ex NN/11, ex CP 137/06) poskytnutej Spanielskom [-] Danový rezim uplatnitelný na urcité dohody o financnom lízingu, tiez známy ako "spanielsky systém zdanenia lízingu" ([5]Ú. v. EÚ L 114, 2014, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Komisia týmto rozhodnutím usúdila, ze niektoré danové opatrenia tvoriace SSZL "predstavujú státnu pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorú Spanielske královstvo protiprávne zaviedlo od 1. januára 2002 v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ. Tieto opatrenia boli povazované za ciastocne nezlucitelné s vnútorným trhom. Vymáhanie bolo nariadené za urcitých podmienok iba od investorov, ktorí mali z predmetných výhod prospech, bez toho, aby mali títo investori moznost preniest tarchu vymáhania na iné osoby. Právna a financná struktúra SSZL 4 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze SSZL v súvislosti s kazdou objednávkou na postavenie lode zahrna viacero subjektov, a to námornú spolocnost, lodenicu, lízingovú spolocnost (leasing), banku, hospodárske záujmové zdruzenie (HZZ) zalozené bankou a investorov, ktorí nakupujú podiely v tomto HZZ. 5 Podla Komisie je SSZL systémom danového plánovania (zobrazeným v grafe nizsie), ktorý spravidla zavedie banka na vytvorenie danových výhod pre investorov v rámci HZZ, ktoré je danovo transparentné, a na prenesenie casti týchto danových výhod na námornú spolocnost vo forme zlavy z ceny lode, pricom investori HZZ si zachovávajú dalsie výhody z dôvodu návratnosti svojej investície. Image 6 V rámci SSZL subjekty uvedené v bodoch 4 a 5 vyssie podpisujú viaceré zmluvy, ktorých podstatné prvky, ako vyplývajú z napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, sú vysvetlené nizsie. Prvotná zmluva o stavbe lodi 7 Námorná spolocnost, ktorá chce kúpit lod s vyuzitím zlavy, sa dohodne s lodenicou na lodi, ktorá sa má postavit, a na kúpnej cene zahrnajúcej zlavu (dalej len "cena v cistom"). Lodenica poziada banku, aby zorganizovala dohody SSZL. Prevzatá zmluva o stavbe lodí (novácia) 8 Banka osloví lízingovú spolocnost, ktorá na základe dohody o novácii nahradí námornú spolocnost a uzatvorí s lodenicou novú zmluvu o kúpe lode za cenu, ktorá nezhrna zlavu (dalej len "cena v hrubom"). Zalozenie HZZ bankou a výzva pre investorov 9 Banka zalozí HZZ a predá akcie investorom, ktorí sú obvykle dôlezitými spanielskymi danovníkmi, ktorí investujú do HZZ, aby dosiahli znízenie svojho základu dane, a ktorí spravidla nevykonávajú nijakú cinnost v námornej oblasti. Lízingová zmluva 10 Lízingová spolocnost prenajme HZZ lod na tri alebo styri roky na základe hrubej ceny s moznostou odkúpenia. HZZ sa vopred zaviaze, ze po uplynutí tejto doby si uplatní moznost lod odkúpit. Zmluva stanovuje pre lízingovú spolocnost velmi vysoké platby nájomného, co pre HZZ predstavuje znacné straty. Naproti tomu cena pri uplatnení moznosti odkúpenia je dost nízka. Zmluva o prenájme samostatnej lode s moznostou odkúpenia 11 HZZ zase prenajme lod na krátku dobu námornej spolocnosti na základe zmluvy o prenájme samostatnej lode (teda zmluvy o prenájme lode, ktorá nezahrna posádku ani zásobovanie, pricom nájomca za nu nesie zodpovednost). Námorná spolocnost sa vopred zaviaze, ze po uplynutí stanovenej doby odkúpi od HZZ lod na základe cistej ceny. Na rozdiel od lízingovej zmluvy uvedenej v bode 10 vyssie, je cena nájmov stanovených v rámci zmluvy o prenájme samostatnej lode nizsia. Naproti tomu cena pri uplatnení moznosti odkúpenia je vysoká. Dátum stanovený na uplatnenie moznosti odkúpenia je stanovený na niekolko týzdnov po tom, co HZZ odkúpi lod od lízingovej spolocnosti. 12 Z právnej struktúry SSZL teda vyplýva, ze banka v rámci predaja lode lodenicou námornej spolocnosti uplatnuje dvoch sprostredkovatelov, a to lízingovú spolocnost a HZZ. HZZ sa v rámci lízingovej zmluvy zaviaze, ze kúpi lod za hrubú cenu, ktorú lodenici uhradí lízingová spolocnost. Naproti tomu, ak HZZ dalej predá lod námornej spolocnosti v rámci zmluvy o prenájme samostatnej lode s moznostou odkúpenia, dostane iba cistú cenu, v ktorej je zohladnená zlava dohodnutá na zaciatku s námornou spolocnostou. Danová struktúra SSZL 13 Podla napadnutého rozhodnutia má SSZL za ciel zabezpecit, aby HZZ a investori, ktorí v nom vlastnia podiely, mali prospech z urcitých danových opatrení a následne previedli cast týchto výhod na námorné spolocnosti, ktoré kupujú novú lod. 14 Podla napadnutého rozhodnutia spolocný úcinok pouzitých danových opatrení umoznuje HZZ a jeho investorom získat danovú výhodu vo výske priblizne 30 % z pociatocnej hrubej ceny lode. Cast tejto danovej výhody, ktorú najprv získajú HZZ a jeho investori, si ponechajú investori (vo výske 10 az 15 %) a cast sa prenesie na námornú spolocnost (85 az 90 %), ktorá sa na konci stane vlastníkom lode, pricom získa zlavu z pociatocnej hrubej ceny vo výske 20 az 30 %. 15 Podla Komisie operácie SSZL kombinujú viaceré odlisné danové opatrenia, ktoré sú vsak navzájom prepojené s cielom poskytnút danovú výhodu. Tieto opatrenia sú uvedené vo viacerých ustanoveniach Real Decreto Legislativo 4/2004, por el que se aprueba el texto refundido de la Ley del Impuesto sobre Sociedades (královský legislatívny dekrét c. 4/2004, ktorým sa schvaluje prepracované znenie zákona o dani z príjmov právnických osôb) z 5. marca 2004 (BOE c. 61, z 11. marca 2004, s. 10951, dalej len "zákon o dani z príjmov právnických osôb") a Real Decreto 1777/2004, por el que se aprueba el Reglamento del Impuesto sobre Sociedades (královský dekrét c. 1777/2004, ktorým sa schvaluje nariadenie o dani z príjmov právnických osôb) z 30. júla 2004 (BOE c. 189, zo 6. augusta 2004, s. 28377, dalej len "nariadenie o dani z príjmov právnických osôb"). Ide o týchto pät opatrení, uvedených v odôvodneniach 21 az 42 napadnutého rozhodnutia: zrýchlené odpisovanie prenajatého majetku (opatrenie 1), uplatnovanie predcasného odpisovania prenajatého majetku podla vlastného uvázenia (opatrenie 2), HZZ (opatrenie 3), rezim dane z tonáze (opatrenie 4) a clánok 50 ods. 3 nariadenia o dani z príjmov právnických osôb (opatrenie 5). 16 Konkrétne, pokial ide o opatrenie 2, treba spresnit, ze v súlade s clánkom 115 ods. 6 zákona o dani z príjmov právnických osôb zrýchlené odpisovanie majetku kúpeného v rámci lízingu zacína v den, ked sa majetok stane prevádzkyschopný, t. j. nie skôr, nez sa majetok dodá a nájomca ho zacne pouzívat. Podla clánku 115 ods. 11 zákona o dani z príjmov právnických osôb Ministerstvo hospodárstva a financií vsak môze na základe formálnej ziadosti nájomcu urcit skorsí dátum zaciatku odpisovania s prihliadnutím na dlzku trvania zmluvy a osobitosti hospodárskeho vyuzitia majetku. Konanie o ziadosti o povolenie je podrobne upravené v clánku 49 nariadenia o dani z príjmov právnických osôb. Vzhladom na skutocnost, ze podla uplatnitelnej právnej úpravy mohol byt dátum zaciatku zrýchleného odpisovania stanovený na den predchádzajúci uvedeniu tovaru do prevádzky, napadnuté rozhodnutie odkazuje na "predcasné" odpisovanie. Posúdenie Komisiou 17 Komisia dospela k záveru, ze skutocnost, ze SSZL sa skladal z viacerých opatrení, ktoré sa nie vsetky nachádzali v spanielskej danovej právnej úprave, nebráni tomu, aby bol povazovaný za schému, kedze rôzne danové opatrenia pouzívané v rámci SSZL boli z právneho a skutkového hladiska navzájom prepojené. 18 V kazdom prípade Komisia neanalyzovala opatrenia len ako schému, ale vykonala aj individuálne posúdenie. Podla nej sa tieto prístupy doplnali a viedli ku koherentným záverom. 19 Pokial ide o existenciu podnikov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, podla odôvodnenia 126 napadnutého rozhodnutia boli vsetci úcastníci operácií SSZL podnikmi, kedze ich cinnosti spocívali v ponuke tovarov a sluzieb na trhu. Presnejsie, lodenice postavili lode, lízingové spolocnosti ponúkali financné prostriedky, HZZ prenajímali a predávali lode, investori ponúkali tovar a sluzby na sirokom okruhu trhov, pokial neslo o fyzické osoby, ktoré nevykonávajú nijakú hospodársku cinnost, pricom v takomto prípade sa na nich nevztahuje toto rozhodnutie; prepravné spolocnosti ponúkali námorné dopravné sluzby a banky ponúkali sprostredkovatelské a financné sluzby. 20 Pokial ide o selektivitu, Komisia konstatovala, ze uplatnovanie predcasného odpisovania podla vlastného uvázenia (opatrenie 2), rezim dane z tonáze (opatrenie 4) a clánok 50 ods. 3 nariadenia o dani z príjmov právnických osôb (opatrenie 5) poskytujú urcitým podnikom selektívne výhody. 21 Konkrétne, pokial ide o uplatnovanie predcasného odpisovania majetku v rámci lízingu podla vlastného uvázenia (opatrenie 2), Komisia uviedla, ze podla spanielskej vseobecnej danovej právnej úpravy týkajúcej sa odpisovania v zásade musia byt náklady rozlozené na trvanie hospodárskej zivotnosti tohto majetku, teda od okamihu, ked sa pouzíva na hospodársku cinnost. V rámci lízingových operácií clánok 115 ods. 6 zákona o dani z príjmov právnických osôb umoznoval zrýchlené odpisovanie v zásade odo dna, ked sa stal majetok prevádzkyschopným. Clánok 115 ods. 11 zákona o dani z príjmov právnických osôb vsak umoznoval zacatie zrýchleného odpisovania pred uvedením majetku do prevádzky, co viedlo k predcasnému odpisovaniu. Podla napadnutého rozhodnutia táto moznost predstavovala výnimku zo vseobecného pravidla stanoveného v clánku 115 ods. 6 uvedeného zákona a podliehala schváleniu spanielskych orgánov na základe ich vlastného uvázenia, v dôsledku coho bola selektívna. Podla Komisie neboli kritériá stanovené na udelenie povolenia jasné a vyzadovali výklad zo strany danového úradu, ktorý v tejto súvislosti neuverejnil usmernenia. Okrem toho Komisia usúdila, ze znenie clánku 49 nariadenia o dani z príjmov právnických osôb potvrdzuje selektívnu povahu opatrenia. Komisia navyse dospela k záveru, ze Spanielske královstvo nepreukázalo, ze systém predchádzajúceho schválenia bol potrebný, namiesto jednoduchého a posteriori overenia jasných a objektívnych kritérií, ako pri overení, ktoré existuje napríklad pre bezné odpisovanie. 22 Komisia okrem toho pri posudzovaní SSZL ako celku usúdila, ze bol selektívny, pretoze výhoda podliehala diskrecnej právomoci danového úradu z dôvodu povinnosti získat povolenie a vzhladom na nejasnost uplatnitelných podmienok. Navyse existovala odvetvová selektívnost, pretoze danový úrad povoloval len operácie SSZL urcené na financovanie námorných lodí. Podla Komisie skutocnost, ze vsetky námorné spolocnosti vrátane spolocností so sídlom v iných clenských státoch mohli mat prístup k financným operáciám SSZL, nebráni záveru, ze systém zvýhodnoval urcité cinnosti, a to nákup námorných lodí prostredníctvom lízingových zmlúv, najmä s cielom ich prenájmu ako samostatných lodí a ich následného predaja. 23 Podla napadnutého rozhodnutia výhodu získali HZZ a na základe transparentnosti jeho investori. HZZ je v skutocnosti právny subjekt, ktorý uplatnuje vsetky danové opatrenia a prípadne predkladá danovému úradu ziadosti o povolenie. Z danového hladiska je HZZ danovo transparentný subjekt a jeho zdanitelné príjmy alebo odpocítatelné výdavky sa automaticky prenásajú na investorov. 24 Komisia navyse usúdila, ze v rámci operácie SSZL bola z hospodárskeho hladiska podstatná cast danovej výhody, ktorú získalo HZZ, prevedená na námornú spolocnost prostredníctvom zlavy z ceny bez toho, aby tým boli dotknuté úvahy o pripísatelnosti uvedené nizsie. Aj ked napadnuté rozhodnutie pripústa, ze ostatní úcastníci operácií SSZL, najmä lodenice, lízingové spolocnosti a iní sprostredkovatelia, majú z tejto výhody nepriamy prospech, Komisia dospela k záveru, ze výhoda, ktorú pôvodne získali HZZ a jeho investori, nebola na týchto ostatných úcastníkov prevedená. 25 Podla napadnutého rozhodnutia vzhladom na stratu danových príjmov vyplývajúcu zo SSZL existoval prevod státnych prostriedkov na HZZ, ktorý ich prostredníctvom danovej transparentnosti previedol na svojich investorov. 26 Pokial ide o pripísatelnost opatrení, Komisia usúdila, ze selektívnu výhodu poskytnutú HZZ a ich investorom bolo mozné jasne pripísat Spanielskemu královstvu, pretoze vyplývala z danových pravidiel a povolení vydaných danovým úradom najmä na uplatnenie predcasného odpisovania a rezimu dane z tonáze. Podla napadnutého rozhodnutia vsak neslo o taký prípad, pokial ide o námorné spolocnosti, a uz vôbec nie, pokial ide o lodenice a sprostredkovatelov, pretoze uplatnitelné pravidlá nezaväzovali HZZ previest cast danovej výhody na tieto subjekty, a to bez ohladu na skutocnost, ze Komisia pripustila, ze ziadosti o povolenie zaslané danovému úradu spravidla zahrnali podrobnosti o rozdelení danovej výhody medzi investormi HZZ a námornou spolocnostou. 27 Podla napadnutého rozhodnutia predmetná výhoda mohla narusit hospodársku sútaz a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Komisia predovsetkým uviedla, ze investori, teda clenovia HZZ, pôsobia vo vsetkých hospodárskych odvetviach, najmä v odvetviach otvorených obchodu medzi clenskými státmi. Navyse prostredníctvom operácií v rámci SSZL títo investori vykonávali prostredníctvom HZZ cinnost na trhoch v oblasti prenájmu samostatných lodí a nákupu a predaja námorných lodí, ktoré boli otvorené obchodu medzi clenskými státmi. 28 V rámci svojej analýzy zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom Komisia usúdila, ze hoci usmernenia Spolocenstva o státnej pomoci námornej doprave z 5. júla 1997 ([6]Ú. v. ES C 205, 1997, s. 5), zmenené 17. januára 2004 ([7]Ú. v. EÚ C 13, 2004, s. 3, dalej len "usmernenia pre námornú dopravu"), nie sú v prejednávanej veci doslovne uplatnitelné, bolo ich mozné uplatnit analogicky na úcely urcenia výsky pomoci, ktorú HZZ alebo ich investori dostali a ktorá mohla byt zlucitelná. Po prekrocení tejto sumy bola podla Komisie pomoc nezlucitelná s vnútorným trhom. 29 Napokon Komisia odmietla úvahy, podla ktorých zásady rovnosti zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery bránia vymáhaniu pomoci. Usúdila vsak, ze zásada právnej istoty bránila vymáhaniu pomoci od nadobudnutia úcinnosti SSZL v roku 2002 az do 30. apríla 2007, teda do dna uverejnenia jej rozhodnutia 2007/256/ES z 20. decembra 2006 o schéme pomoci, ktor[ú] Francúzsko zaviedlo na základe clánku 39 CA vseobecného zákonníka o daniach - Státna pomoc C 46/2004 (ex NN65/2004) ([8]Ú. v. EÚ L 112, 2007, s. 41, dalej len "rozhodnutie o francúzskych danových HZZ") v Úradnom vestníku Európskej únie. 30 Napadnutým rozhodnutím sa navyse dospelo k záveru, ze akékolvek zmluvné ustanovenie, podla ktorého by lodenice boli povinné odskodnit ostatné strany, ak by zamýslané danové výhody nemohli byt napokon získané, by bolo v rozpore s pravidlami o státnej pomoci, ktoré vyzadujú vymáhanie pomoci od skutocného príjemcu. Predchádzajúce konanie na Vseobecnom súde a Súdnom dvore Predchádzajúce konanie na Vseobecnom súde 31 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 25. septembra 2013 Spanielske královstvo podalo zalobu o neplatnost proti napadnutému rozhodnutiu, ktorá bola zapísaná do registra pod císlom T-515/13. 32 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 30. decembra 2013 podali spolocnosti Lico Leasing, SA (dalej len "Lico") a Pequeńos y Medianos Astilleros Sociedad de Reconversión, SA (dalej len "PYMAR") zalobu o neplatnost proti napadnutému rozhodnutiu, ktorá bola zapísaná pod císlom T-719/13. Lico a PYMAR sú spolocnosti, ktorých predmetom cinnosti je jednak realizácia lízingových operácií a jednak podpora malých a stredných lodeníc. 33 Proti napadnutému rozhodnutiu boli tiez podané viaceré dalsie zaloby. 34 Komisia tvrdila, ze zaloby treba zamietnut ako nedôvodné, pricom tiez vyjadrila výhrady k aktívnej legitimácii spolocností Lico a PYMAR vo veci T-719/13. 35 Prednesy úcastníkov konania vo veciach T-515/13 a T-719/13 a ich odpovede na otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaniach, ktoré sa konali 9. a 10. júna 2015. 36 Predseda siedmej komory Vseobecného súdu uznesením prijatým 17. decembra 2015 spojil veci T-515/13 a T-719/13 na úcely vyhlásenia konecného rozsudku podla clánku 68 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. 37 Rozsudkom zo 17. decembra 2015, Spanielsko a i./Komisia (T-515/13 a T-719/13, dalej len "pôvodný rozsudok", [9]EU:T:2015:1004), Vseobecný súd rozhodol, ze zaloba podaná spolocnostami Lico a PYMAR je prípustná. Pokial ide o vec samu, Vseobecný súd vyhovel zalobám podaným zalobkynami na základe zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a clánku 296 ZFEÚ a zrusil napadnuté rozhodnutie. Vseobecný súd okrem toho dospel k záveru, ze nie je potrebné rozhodnút o ostatných zalobných dôvodoch a tvrdeniach predlozených v rámci oboch zalôb. Predchádzajúce konanie na Súdnom dvore 38 Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 29. februára 2016 Komisia podala odvolanie proti pôvodnému rozsudku, ktoré bolo zapísané do registra pod císlom C-128/16 P. Uviedla dva odvolacie dôvody zalozené na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa Vseobecný súd údajne dopustil pri výklade a uplatnení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokial ide o pojmy "podnik" a "selektívna výhoda", a clánku 296 ZFEÚ. 39 Konania v súvislosti s ostatnými zalobami podanými proti napadnutému rozhodnutiu a nadalej prejednávanými na Vseobecnom súde boli prerusené az do vyhlásenia konecného rozhodnutia vo veci C-128/16 P. 40 Uzneseniami z 21. decembra 2016, Komisia/Spanielsko a i. ([10]C-128/16 P, neuverejnené, [11]EU:C:2016:1006), a z 21. decembra 2016, Komisia/Spanielsko a i. ([12]C-128/16 P, neuverejnené, [13]EU:C:2016:1007), bol spolocnosti Bankia, SA a 32 dalsím subjektom (dalej len "Bankia a i."), ako aj spolocnosti Aluminios Cortizo, SAU povolený vstup do konania ako vedlajsím úcastníkom na podporu návrhov spolocností Lico a PYMAR. 41 Rozsudkom z 25. júla 2018, Komisia/Spanielsko a i. (C-128/16 P, dalej len "rozsudok o odvolaní", [14]EU:C:2018:591), Súdny dvor zrusil pôvodný rozsudok. 42 Po prvé Súdny dvor rozhodol, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil a uplatnil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ. V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, ze podla Vseobecného súdu HZZ nemohli byt príjemcami státnej pomoci preto, lebo prospech z danových a hospodárskych výhod vyplývajúcich z týchto opatrení mali z dôvodu danovej transparentnosti týchto zoskupení investori, a nie HZZ. Súdny dvor vsak konstatoval, ze HZZ vykonávali hospodársku cinnost, a to nákup námorných lodí prostredníctvom lízingových zmlúv, najmä s cielom ich prenájmu ako samostatných lodí a ich následného predaja, z coho vyplývalo, ze predstavovali podniky v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí. 43 Aj ked danové výhody, ktoré získali HZZ, boli v plnej miere a okamzite prevedené na ich clenov, Súdny dvor uviedol, ze predmetné danové opatrenia boli uplatnené na HZZ a tieto HZZ boli priamymi príjemcami výhod vyplývajúcich z týchto opatrení. Tieto výhody zvýhodnovali ich cinnost spocívajúcu v nákupe námorných lodí prostredníctvom lízingových zmlúv, najmä s cielom ich prenájmu ako samostatnej lode a ich následného predaja. V dôsledku toho doslo k prevodu verejných prostriedkov vo forme straty danových príjmov na HZZ. Podla Súdneho dvora mohli dotknuté opatrenia preto predstavovat státnu pomoc v prospech HZZ. Skutocnost, ze Komisia nariadila vymáhanie nezlucitelnej pomoci len od investorov HZZ, pricom ide o otázku, ktorej zákonnost Súdny dvor v rozsudku o odvolaní neskúmal, bola povazovaná za skutocnost, ktorá nemá nijaký vplyv na tento záver. Vzhladom na vyssie uvedené Súdny dvor vyhovel prvej výhrade Komisie. 44 Po druhé, pokial ide o selektívnu povahu výhody vyplývajúcej z diskrecnej právomoci danového orgánu pri povolovaní mechanizmu SSZL, najmä predcasného odpisovania, Súdny dvor rozhodol, ze Vseobecný súd nesprávne vylúcil selektívnost schémy z dôvodu, ze kazdý podnik mal moznost zúcastnit sa na týchto operáciách a bol mu umoznený prístup k výhodám, co podla neho znamenalo, ze investori nezískali selektívnu výhodu. Podla Súdneho dvora vsak treba konstatovat, ze tieto úvahy sa zakladajú na nesprávnom predpoklade, podla ktorého mozno za príjemcov výhod vyplývajúcich z predmetných danových opatrení povazovat len investorov, a nie HZZ, a podmienka týkajúca sa selektivity sa teda mala preskúmat vo vztahu k investorom, a nie k HZZ. Vseobecný súd sa preto tým, ze nepreskúmal, ci systém povolovania predcasného odpisovania priznával danovému úradu diskrecnú právomoc, ktorá by mohla zvýhodnovat cinnosti, ktoré vykonávajú HZZ s úcastou na SSZL, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Súdny dvor preto vyhovel druhej výhrade uvedenej Komisiou. 45 Po tretie Súdny dvor rozhodol, pricom sa opieral o rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([15]C-20/15 P a C-21/15 P, [16]EU:C:2016:981), ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze výhody, ktoré získali investori, ktorí sa zúcastnili na operáciách SSZL, nemôzu byt selektívne, kedze tieto výhody boli dostupné kazdému podniku bez rozdielu, pricom nepreskúmal, ci Komisia preukázala, ze danové opatrenia zavádzajú rozdielne zaobchádzanie medzi hospodárskymi subjektmi, zatial co subjekty, ktoré získali výhody a ktoré boli z nich vylúcené, sa s prihliadnutím na ciel sledovaný uvedeným danovým systémom nachádzali zo skutkového a z právneho hladiska v porovnatelnej situácii. V dôsledku toho Súdny dvor vyhovel tretej výhrade uvedenej Komisiou. 46 Po stvrté, pokial ide o povinnost odôvodnenia, Súdny dvor uviedol, ze vsetky úvahy Vseobecného súdu vychádzajú z nesprávneho predpokladu, podla ktorého mozno za príjemcov výhod vyplývajúcich z predmetných opatrení povazovat len investorov, a nie HZZ, a bolo teda potrebné preskúmat, ci výhody, ktoré získali investori, a nie HZZ, boli selektívnej povahy, ci mohli narusit hospodársku sútaz a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ci bolo napadnuté rozhodnutie dostatocne odôvodnené. Podla Súdneho dvora Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla údaje, ktoré umoznovali pochopit dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze výhody vyplývajúce z dotknutých opatrení sú selektívne a môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit hospodársku sútaz, a v tejto súvislosti dostatocne a bez rozporu odôvodnila toto rozhodnutie, cím splnila poziadavky clánku 296 ZFEÚ. Súdny dvor preto vyhovel poslednej výhrade Komisie. 47 Súdny dvor po tom, co konstatoval, ze stav konania nedovoluje rozhodnút vo veci, pretoze Vseobecný súd preskúmal len cast zalobných dôvodov predlozených Spanielskym královstvom a spolocnostami Lico a PYMAR, rozhodol vrátit veci T-515/13 a T-719/13 Vseobecnému súdu, aby o nich rozhodol, a tiez rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr s výnimkou trov konania spojených s vedlajsím úcastníctvom. Konanie a návrhy úcastníkov konania 48 V nadväznosti na rozsudok o odvolaní boli veci T-515/13 RENV a T-719/13 RENV pridelené ôsmej komore Vseobecného súdu. 49 Dna 5. októbra 2018 Spanielske královstvo a Komisia predlozili v súlade s clánkom 217 ods. 1 rokovacieho poriadku písomné pripomienky vo veci T-515/13 RENV. 50 Uzneseniami z 21. septembra a 8. októbra 2018 predseda ôsmej komory Vseobecného súdu vyhovel ziadosti o dôverné zaobchádzanie, ktorú podali spolocnosti Lico a PYMAR vo vztahu k spolocnostiam Bankia a i. a Aluminios Cortizo vo veci T-719/13 RENV. 51 Dna 28. septembra 2018 Aluminios Cortizo a 5. októbra 2018 Lico, PYMAR, Komisia a Bankia a i. predlozili na základe clánku 217 ods. 1 rokovacieho poriadku písomné pripomienky vo veci T-719/13 RENV. 52 Vseobecný súd podla clánku 28 rokovacieho poriadku na návrh ôsmej komory rozhodol o postúpení veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 53 Vseobecný súd na základe návrhu sudcu spravodajcu rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 89 rokovacieho poriadku vyzval úcastníkov konania, aby odpovedali na písomné otázky. Vseobecný súd okrem iného vyzval úcastníkov konania, aby predlozili svoje pripomienky k prípadnému doplneniu dvoch príloh pripojených k obom zalobám podaným proti napadnutému rozhodnutiu do spisu, ktoré obsahovali sériu novinových clánkov. Úcastníci konania odpovedali v stanovených lehotách. Vzhladom na pripomienky úcastníkov konania Vseobecný súd rozhodol, ze tieto prílohy nedoplní do spisu v prejednávaných veciach. 54 Rozhodnutím predsedu ôsmej komory Vseobecného súdu z 12. septembra 2019 boli po vypocutí úcastníkov konania veci T-515/13 RENV a T-719/13 RENV spojené na úcely ústnej casti konania a konecného rozhodnutia. 55 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im polozil Vseobecný súd, boli vypocuté na pojednávaní 24. októbra 2019. 56 Vo veci T-515/13 RENV Spanielske královstvo navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 57 Vo veci T-515/13 RENV Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil Spanielskemu královstvu povinnost nahradit trovy konania. 58 Vo veci T-719/13 RENV spolocnosti Lico a PYMAR navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne v prvom rade zrusil príkaz na vymáhanie, - subsidiárne v druhom rade zrusil príkaz na vymáhanie v rozsahu, v akom sa týka výpoctu sumy nezlucitelnej pomoci, ktorá sa má vymáhat, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 59 Vo veci T-719/13 RENV Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil spolocnostiam Lico a PYMAR povinnost nahradit trovy konania. 60 Vo veci T-719/13 RENV Bankia a i. navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne v prvom rade zrusil príkaz na vymáhanie, - subsidiárne v druhom rade zrusil príkaz na vymáhanie v rozsahu, v akom sa týka výpoctu sumy nezlucitelnej pomoci, ktorá sa má vymáhat. 61 Vo veci T-719/13 RENV Aluminios Cortizo navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. Právny stav O vedlajsom úcastníctve spolocností Bankia a i. a Aluminios Cortizo 62 Na úvod treba uviest, ze Komisia vo svojich pripomienkach k dalsiemu pokracovaniu v konaní vo veci T-719/13 RENV spochybnuje moznost spolocností Bankia a i. a Aluminios Cortizo predlozit písomné pripomienky a mat postavenie vedlajsích úcastníkov konania v konaní o veci vrátenej na dalsie konanie na Vseobecnom súde, a to z viacerých dôvodov. V prvom rade by to bolo v rozpore so znením clánku 217 ods. 1 rokovacieho poriadku. Dalej v praxi by to znamenalo umoznit vstup ako vedlajsím úcastníkom do konania na prvom stupni stranám, ktorým nemôze byt vyhovené vstúpit do konania ako vedlajsí úcastníci, pretoze podali zaloby, v súvislosti s ktorými stále prebieha konanie. Okrem toho podla Komisie sa táto situácia odlisuje od situácie, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 23. marca 1993, Gill/Komisia ([17]T-43/89, [18]EU:T:1993:24), v ktorom Vseobecný súd v stádiu vrátenia veci pripustil vstup vedlajsieho úcastníka konania, ktorý vstúpil len do odvolacieho konania, z dôvodu, ze Súdny dvor nerozhodol o jeho trovách konania. Komisia vsak uvádza, ze v prejednávanej veci Súdny dvor v rozsudku o odvolaní rozhodol o trovách konania, ktoré vynalozili Bankia a i. a Aluminios Cortizo. Napokon Komisia tvrdí, ze tento prípad sa odlisuje od situácie, v ktorej úcastník konania podá návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, ale Vseobecný súd rozhodne vo veci bez toho, aby o tomto návrhu rozhodol. V tomto prípade sa Komisia domnieva, ze po prípadnom vrátení veci sú návrhy na vstup vedlajsieho úcastníka do konania nadalej platné a ze Vseobecnému súdu prinálezí, aby o nich rozhodol (pozri v tomto zmysle uznesenie z 2. septembra 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia, [19]T-203/10 RENV, neuverejnené, [20]EU:T:2014:792, bod [21]47). 63 Bankia a i. sa domnievajú, ze úcastník konania, ktorému bolo povolené vstúpit do konania o odvolaní na Súdnom dvore, si automaticky zachováva svoje postavenie vedlajsieho úcastníka konania vo veci vrátenej na dalsie konanie na Vseobecnom súde. 64 V tejto súvislosti bez ohladu na okolnosti, ktoré viedli k vyhláseniu rozsudkov uvedených Komisiou, treba pripomenút, ze v rámci zalôb podaných proti napadnutému rozhodnutiu boli veci T-515/13 a T-719/13 vybrané ako hlavné veci a viedli k pôvodnému rozsudku. V tomto kontexte neboli Bankia a i. a Aluminios Cortizo vypocuté ako vedlajsí úcastníci konania na Vseobecnom súde, ale bolo im povolené vstúpit do konania ako vedlajsí úcastníci na Súdnom dvore v rámci odvolaní podaných proti pôvodnému rozsudku. 65 Kedze Súdny dvor vrátil veci Vseobecnému súdu, aby rozhodol o niektorých zalobných dôvodoch, ktoré sa týkajú právnych otázok, ktoré majú význam pre spolocnosti Bankia a i. a Aluminios Cortizo, Vseobecný súd sa domnieva, ze v prejednávanej veci je v záujme riadneho výkonu spravodlivosti pripustit vedlajsích úcastníkov konania pred Súdnym dvorom ako vedlajsích úcastníkov konania vo veci vrátenej na dalsie konanie, aby sa zabezpecilo správne riesenie sporov prebiehajúcich na Vseobecnom súde a podporila kontinuita sporu, a to o to viac, ze konanie v ostatných zalobách podaných proti napadnutému rozhodnutiu bolo prerusené rozhodnutiami predsedu ôsmej komory Vseobecného súdu z 21. novembra 2018, proti comu Komisia nenamietala. Okrem toho na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, znenie clánku 217 ods. 1 rokovacieho poriadku tomu nevyhnutne nebráni, pretoze nedefinuje "úcastníkov konania pred Vseobecným súdom". Toto ustanovenie konkrétne nevylucuje moznost vedlajsích úcastníkov konania pred Súdnym dvorom získat z tohto dôvodu postavenie "úcastníkov konania pred Vseobecným súdom" v rámci vrátenia veci. Preto treba zamietnut námietky Komisie týkajúce sa pripustenia spolocností Bankia a i. a Aluminios Cortizo ako vedlajsích úcastníkov konania. O veci samej 66 Na úvod treba vzhladom na rozsudok o odvolaní uviest, ze Vseobecnému súdu prinálezí, aby v rámci tohto konania o veci vrátenej na dalsie konanie rozhodol o vsetkých zalobných dôvodoch neplatnosti, ktoré vzniesli Spanielske královstvo a Lico a PYMAR, pricom je viazaný právnymi otázkami, o ktorých Súdny dvor rozhodol vo veci príjemcov výhody a jej selektívnej povahy v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ako aj vo veci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 67 Na podporu zaloby vo veci T-515/13 RENV Spanielske královstvo uvádza styri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom sa v napadnutom rozhodnutí konstatuje existencia státnej pomoci. Subsidiárne Spanielske královstvo uvádza tri zalobné dôvody na podporu zalobného návrhu na zrusenie príkazu na vymáhanie, ktoré sa zakladajú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, porusení zásady ochrany legitímnej dôvery a porusení zásady právnej istoty. 68 Lico a PYMAR v rámci svojej zaloby uviedli tri zalobné dôvody, pricom prvý sa zakladá na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a clánku 296 ZFEÚ v rozsahu, v akom sa v napadnutom rozhodnutí konstatuje existencia státnej pomoci, druhý na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, pokial ide o príkaz na vymáhanie pomoci, a tretí na porusení vseobecných zásad uplatnitelných na vymáhanie pomoci, a to z dôvodu spôsobu výpoctu výsky nezlucitelnej pomoci konstatovanej v napadnutom rozhodnutí. O porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ 69 V rámci svojho prvého zalobného dôvodu Spanielske královstvo s prihliadnutím na rozsudok o odvolaní tvrdí, ze jedna z podmienok týkajúcich sa existencie státnej pomoci nie je splnená, pretoze bez ohladu na to, ci sa SSZL posudzuje ako celok alebo ci sa opatrenia posudzujú individuálne, neexistovala selektivita, a to bez ohladu na pouzitú metódu analýzy. 70 Pokial ide o metódu týkajúcu sa vseobecnej dostupnosti, Spanielske královstvo tvrdí, ze skutocnost, ze len danovníci, ktorí splnajú podmienky na uplatnenie opatrenia, môzu mat z neho prospech, sama osebe nepriznáva tomuto opatreniu selektívnu povahu (rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [22]C-20/15 P a C-21/15 P, [23]EU:C:2016:981, bod [24]59). V tejto súvislosti Spanielske královstvo uvádza, ze judikatúra obsahuje príklady, v ktorých bolo rozhodnuté, ze danová výhoda, ktorá sa uplatnuje len na majetok nadobudnutý na základe lízingovej zmluvy, je vseobecným opatrením (pozri rozsudok z 9. decembra 2014, Netherlands Maritime Technology Association/Komisia, [25]T-140/13, neuverejnený, [26]EU:T:2014:1029). 71 Pokial ide o metódu týkajúcu sa referencného systému, Spanielske královstvo tvrdí, ze Komisia mala najskôr identifikovat spolocný danový rezim a následne preukázat, ze dotknuté opatrenie predstavuje výnimku z tohto systému uplatnitelnú na hospodárske subjekty, ktoré sa z právneho a skutkového hladiska nachádzajú v porovnatelnej situácii. V tejto súvislosti Spanielske královstvo tvrdí, ze Komisia v prejednávanej veci ani neidentifikovala referencný systém. V kazdom prípade podla Spanielskeho královstva neexistuje selektívnost, pokial ide o referencný systém. 72 Co sa týka porusenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, Lico a Pymar s prihliadnutím na rozsudok o odvolaní pripomínajú, ze na kvalifikáciu selektívnej povahy danového opatrenia sa pozaduje preskúmanie v troch stádiách: po prvé na úcely urcenia referencného systému treba identifikovat a analyzovat spolocný danový systém clenského státu; po druhé je potrebné posúdit, ci má opatrenie selektívnu povahu tak, ze sa overí, ci predstavuje výnimku zo spolocného systému v rozsahu, v akom zavádza rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa zo skutkového a z právneho hladiska nachádzajú v porovnatelnej situácii, po tretie je nutné preskúmat, ci clenský stát preukázal, ze opatrenie bolo odôvodnené povahou alebo struktúrou systému, do ktorého spadá. Preto treba preskúmat, ci Komisia splnila tieto poziadavky, pokial islo o HZZ. Podla spolocností Lico a PYMAR, ci uz z hladiska individuálneho preskúmania opatrení alebo preskúmania SSZL ako celku neexistuje nijaká analýza referencného systému, údajnej výnimky z referencného systému, kedze hospodárske subjekty sa zo skutkového a z právneho hladiska nachádzajú v porovnatelnej situácii, rozlisovania medzi týmito hospodárskymi subjektmi, ani neexistencie odôvodnenia zalozeného na cieli, ktorý sleduje danový systém. 73 Lico a PYMAR v prvom rade tvrdia, ze samotnú stratégiu danovej optimalizácie, o ktorej rozhodli danovníci, nemozno ako takú povazovat za státnu pomoc. K znízeniu dane totiz dochádza po tom, co sa súkromné hospodárske subjekty rozhodnú úcinne kombinovat a uplatnovat danové pravidlá. Podla spolocností Lico a PYMAR stratégie danovej optimalizácie podnikov nepredstavujú státnu pomoc, pokial nejde o výnimky stanovené vo vnútrostátnom právnom poriadku alebo vyplývajúce z praxe danových orgánov, pri ktorých dochádza k diskriminácii medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný referencným danovým systémom nachádzajú v rovnakej skutkovej a právnej situácii. 74 Pokial ide o individuálnu analýzu opatrení, Lico a PYMAR najmä uvádzajú, ze predcasné odpisovanie lízingových zmlúv mohli uplatnit vsetci platitelia dane z príjmov právnických osôb, a nielen HZZ. Lico a PYMAR navyse poznamenávajú, ze opatrenie bolo uplatnitelné na vsetky aktíva splnajúce urcité objektívne podmienky. Okrem toho zastávajú názor, ze aj ked opatrenie podliehalo povoleniu, bolo udelené na základe objektívnych a nediskrecných kritérií. 75 Pokial ide o posúdenie vsetkých opatrení, Lico a PYMAR tvrdia, ze hoci sa kombinácia opatrení, ktoré Komisia nazýva SSZL, vztahuje len na lode, a nie na iný majetok, nemozno z toho vyvodit, ze SSZL bol selektívny. V tejto súvislosti Lico a Pymar tvrdia, ze podla judikatúry opatrenie, z ktorého má prospech len jedno odvetvie cinnosti alebo len cast podnikov tohto odvetvia, nie je nevyhnutne selektívne (rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, [27]C-524/14 P, [28]EU:C:2016:971, bod [29]58). Preto na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, nestací, ze dotknuté opatrenia boli výhodné pre nákup lodí prostredníctvom lízingových zmlúv na úcely ich prenájmu ako samostatnej lode a ich následného predaja. 76 Lico a PYMAR navyse tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie z právneho hladiska dostatocne nepreukázalo, ze údajne poskytnutá pomoc narúsala hospodársku sútaz a ovplyvnovala obchod medzi clenskými státmi. Konkrétne Lico a PYMAR tvrdia, ze vzhladom na skutocnost, ze HZZ boli len financnými sprostredkovatelmi, ktorí nevykonávali ziadnu skutocnú cinnost v odvetví námornej dopravy, nemozno pripustit, ze pôsobili na trhu nákupu a predaja námorných lodí s cielom ich prenájmu ako samostatnej lode. Pomoc preto nemohla narusit hospodársku sútaz a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, pokial ide o tento trh. 77 Bankia a i. vo svojich pripomienkach k dalsiemu pokracovaniu konaní vo veci T-719/13 RENV po prvé spochybnujú údajnú selektívnu povahu opatrení z dôvodu diskrecnej právomoci správnych orgánov pri povolovaní SSZL, pretoze podla nich bola táto právomoc vymedzená objektívnymi kritériami. Navyse tvrdia, ze ide o rovnaké kritériá, ako tie, ktoré Komisia povazovala za "objektívne", ked dospela k záveru, ze "nový SSZL", skúmaný v jej rozhodnutí C(2012) 8252 final z 20. novembra 2012 týkajúcom sa státnej pomoci SA.34736 (2012/N) - Spanielsko - Predcasné odpisovanie urcitého majetku nadobudnutého prostredníctvom financného leasingu ([30]Ú. v. EÚ C 384, 2012, s. 2, dalej len "rozhodnutie o novom SSZL"), nebol selektívny. Toto posúdenie bolo potvrdené rozsudkom z 9. decembra 2014, Netherlands Maritime Technology Association/Komisia ([31]T-140/13, neuverejnený, [32]EU:T:2014:1029). Dodávajú, ze vzhladom na skutocnost, ze danový úrad nikdy nezamietol ziadost o povolenie, neexistuje v praxi rozdiel medzi povolením v pôvodnom SSZL a oznámením stanoveným v rámci nového SSZL. 78 Po druhé Bankia a i. s prihliadnutím na rozsudok o odvolaní tvrdia, ze selektívnost treba preskúmat jednak vo vztahu k HZZ a jednak vo vztahu k iným podnikom nachádzajúcim sa v podobnej situácii tak zo skutkového, ako aj z právneho hladiska so zretelom na ciel sledovaný normotvorcom. Vzhladom na zásady uvedené v rozsudku z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ([33]C-20/15 P a C-21/15 P, [34]EU:C:2016:981), Bankia a i. tvrdia, ze Komisia nikdy nepreukázala, ze opatrenia zavádzajú rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa zo skutkového a právneho hladiska nachádzajú v porovnatelnej situácii. Napadnuté rozhodnutie totiz len potvrdzuje odvetvovú selektivitu opatrení z jediného dôvodu, ze jej príjemcovia pôsobili v urcitej oblasti cinnosti, a to v oblasti nákupu námorných lodí prostredníctvom lízingových zmlúv, prenájmu samostatnej lode a dalsieho predaja týchto lodí. Napadnuté rozhodnutie vsak nedefinuje referencný systém a neidentifikuje ciel sledovaný schémou. 79 Komisia navrhuje zamietnut tvrdenia týkajúce sa porusenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Domnieva sa, ze opatrenia sú selektívne, a to aj vtedy, ked sa SSZL posudzuje ako celok, a aj ked sa opatrenia posudzujú individuálne. 80 Podla ustálenej judikatúry sa pre kvalifikáciu vnútrostátneho opatrenia ako "státnej pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ vyzaduje, aby boli splnené vsetky nasledujúce podmienky. Po prvé musí íst o státny zásah alebo o zásah prostredníctvom státnych prostriedkov. Po druhé toto opatrenie musí mat schopnost ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí svojmu príjemcovi poskytovat selektívnu výhodu. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri rozsudok o odvolaní, bod 35 a citovanú judikatúru). 81 Pokial ide o podmienku existencie selektívnej výhody, podla ustálenej judikatúry sa za státnu pomoc povazujú zásahy, ktoré bez ohladu na formu môzu priamo alebo nepriamo zvýhodnit niektoré podniky, alebo ktoré treba povazovat za ekonomické výhody, ktoré by podnik príjemca za normálnych trhových podmienok nezískal. Za pomoc sa tak osobitne povazujú zásahy, ktoré rôznymi formami znizujú náklady obvykle zatazujúce rozpocet podniku a ktoré, hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú z toho dôvodu rovnakú povahu a rovnaké úcinky. Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlisuje podla dôvodov alebo cielov státnych zásahov, ale definuje ich podla ich úcinkov, a teda bez ohladu na pouzité techniky (pozri rozsudok o odvolaní, bod 36 a citovanú judikatúru). 82 Pokial ide konkrétne o vnútrostátne opatrenia, ktoré poskytujú danovú výhodu, je potrebné pripomenút, ze opatrenie takejto povahy, ktoré síce nepredstavuje prevod státnych prostriedkov, ale stavia príjemcu do situácie, ktorá je výhodnejsia ako situácia iných danovníkov, môze príjemcom zabezpecovat selektívnu výhodu a predstavuje tak státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Naproti tomu danová výhoda, ktorá vyplýva zo vseobecného opatrenia, ktoré sa bez rozdielu uplatnuje na vsetky hospodárske subjekty, nepredstavuje takúto pomoc v zmysle uvedeného ustanovenia. Podobne pojem "státna pomoc" nezahrna státne opatrenia zavádzajúce rozlisovanie medzi podnikmi, ktoré sú v dôsledku toho a priori selektívne, pokial toto rozlisovanie vyplýva z povahy alebo zo struktúry systému, do ktorého tieto opatrenia patria (pozri rozsudok o odvolaní, bod 37 a citovanú judikatúru). 83 V tomto kontexte musí Komisia na úcely kvalifikácie vnútrostátneho danového opatrenia ako "selektívneho" po prvé identifikovat spolocný alebo "obvyklý" danový systém uplatnitelný v dotknutom clenskom státe a po druhé preukázat, ze toto danové opatrenie sa odchyluje od uvedeného spolocného systému, pretoze zavádza rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný spolocným danovým systémom nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. Po tretie pojem "státna pomoc" vsak nezahrna opatrenia zavádzajúce rozdiely medzi podnikmi, ktoré sú vzhladom na ciel sledovaný dotknutým právnym rezimom v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, a preto sú a priori selektívne, ak sa clenskému státu podarí preukázat, ze toto rozlisovanie vyplýva z povahy alebo struktúry systému, ktorého súcastou sú uvedené opatrenia (rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group SA a i., [35]C-20/15 P a C-21/15 P, [36]EU:C:2016:981, body [37]57 a [38]58). 84 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze len danovníci, ktorí splnajú podmienky uplatnenia opatrenia, môzu mat z neho prospech, sama osebe nepriznáva tomuto opatreniu selektívnu povahu (rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i., [39]C-20/15 P a C-21/15 P, [40]EU:C:2016:981, bod [41]59). 85 Práve vzhladom na tieto úvahy treba v prejednávanej veci preskúmat selektivitu SSZL vo vztahu k HZZ. 86 Pokial ide o selektivitu SSZL ako celku, treba uviest, ze Spanielske královstvo a Lico a PYMAR tvrdia, ze Komisia neidentifikovala referencný systém a okrem toho nepreukázala, ze SSZL sa odchyloval od vseobecného systému tým, ze zavádzal rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa zo skutkového a z právneho hladiska nachádzajú v porovnatelnej situácii. 87 Je nutné konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje, prinajmensom výslovne, analýzu vykonanú v troch stádiách uvedenú v bode 83 vyssie. V odôvodnení 156 napadnutého rozhodnutia vsak Komisia uviedla, ze SSZL posudzovaný ako celok je selektívny jednak z dôvodu diskrecnej právomoci danových orgánov udelit povinné povolenie na predcasné odpisovanie na základe podmienok, ktoré boli nepresné, a jednak z dôvodu, ze danový úrad povolil len operácie SSZL urcené na financovanie námorných lodí. Na pojednávaní Komisia uviedla, ze existencia diskrecnej právomoci danového úradu pri udelovaní povolenia sama osebe postacuje na to, aby mohol byt SSZL ako celok povazovaný za selektívny. 88 Pokial ide o otázku diskrecnej právomoci danového úradu, treba pripomenút, ze existencia systému schvalovania sama osebe neznamená selektívne opatrenie. Tak je to v prípade, ak je volná úvaha príslusného orgánu obmedzená na overenie podmienok stanovených na úcely identifikovatelného danového ciela a kritériá, ktoré tento orgán uplatnuje, sú vlastné povahe danového systému (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, P, [42]C-6/12, [43]EU:C:2013:525, body [44]23 a [45]24). Naopak diskrecnú právomoc, ktorá umoznuje príslusnému orgánu upravit financný zásah v závislosti od rôznych zvázení, ako je volba príjemcov, výska pomoci alebo podmienky priznaného opatrenia, nemozno povazovat za právomoc vseobecnej povahy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, [46]C-241/94, [47]EU:C:1996:353, bod [48]23, a z 29. júna 1999, DM Transport, [49]C-256/97, [50]EU:C:1999:332, bod [51]27). Ak teda príslusné orgány disponujú sirokou diskrecnou právomocou, v rámci ktorej môzu urcit subjekty alebo podmienky, za ktorých sa opatrenie poskytne, výkon tejto právomoci potom treba chápat tak, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo urcité výroby v porovnaní s inými, ktoré sa vzhladom na sledovaný ciel nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, P, [52]C-6/12, [53]EU:C:2013:525, bod [54]27; rozsudok o odvolaní, bod 55, a rozsudok z 20. septembra 2019, Port autonome du Centre et de l'Ouest a i./Komisia, [55]T-673/17, neuverejnený, [56]EU:T:2019:643, bod [57]188). Navyse, ak bola schéma pomoci vykonávaná prostredníctvom individuálneho rozhodnutia, ktoré v sebe zahrna diskrecnú právomoc, Komisia nie je povinná vykonat preskúmanie rozhodnutí o poskytnutí pomoci v jednotlivých prípadoch a v kazdom individuálnom prípade posúdit, ci sú splnené podmienky na uplatnenie clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 28. novembra 2008, Hotel Cipriani a i./Komisia, [58]T-254/00, T-270/00 a T-277/00, [59]EU:T:2008:537, bod [60]97). 89 V prejednávanej veci, ako uvádza Komisia, z clánku 115 zákona o dani z príjmov právnických osôb a clánku 49 nariadenia o dani z príjmov právnických osôb vyplýva, ze predmetný systém bol zalozený skôr na získaní predchádzajúceho povolenia nez na jednoduchom oznámení na základe nejasných kritérií, co si vyzaduje výklad danového úradu, ktorý neuverejnil usmernenia. 90 V prvom rade podla clánku 115 ods. 6 zákona o dani z príjmov právnických osôb sa odpocítatelná suma urcí "vzhladom na okamih, od ktorého je majetok prevádzkyschopný". 91 Clánok 115 ods. 11 zákona o dani z príjmov právnických osôb vsak stanovuje: "Ministerstvo hospodárstva môze podla stanoveného regulacného postupu so zretelom na osobitosti dlzky trvania zmluvy alebo stavby diela, ako aj vzhladom na osobitosti hospodárskeho vyuzitia diela, urcit okamih, na ktorý odkazuje odsek 6..." 92 Clánok 49 nariadenia o dani z príjmov právnických osôb stanovuje uplatnitelné regulacné konanie. Tento clánok konkrétne dokazuje, ze konanie sa zacína podaním ziadosti danovníkom, ktorá musí obsahovat aspon tieto informácie: urcenie tovaru, okamih predchádzajúci poskytnutiu sluzby, od ktorého bolo poziadané o odpocty, odôvodnenia týkajúce sa osobitostí doby trvania zmluvy alebo stavby diela a odôvodnenia týkajúce sa osobitostí hospodárskeho vyuzitia diela. Financné riaditelstvo zodpovedné za tieto postupy v rámci ministerstva hospodárstva môze pozadovat vsetky potrebné informácie a dokumenty. Po skoncení konania môze financné riaditelstvo ziadosti vyhoviet alebo ju zamietnut, alebo stanovit zaciatok predcasného odpisovania na iný okamih, nez navrhuje danovník. 93 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze clánok 115 ods. 11 zákona o dani z príjmov právnických osôb zavádza nejasné kritériá, ktoré nemozno povazovat za objektívne, ako správne uviedla aj Komisia v odôvodnení 133 napadnutého rozhodnutia. Konkrétne z clánku 115 ods. 11 zákona o dani z príjmov právnických osôb vyplýva, ze danový úrad mohol stanovit dátum zaciatku odpisovania vzhladom na "osobitosti doby trvania zmluvy" alebo "osobitosti hospodárskeho vyuzitia diela", ktoré boli svojou povahou nejasnými kritériami a ktorých výklad priznával danovému úradu znacnú mieru volnej úvahy, ako to aj uviedla Komisia v odôvodnení 133 napadnutého rozhodnutia. 94 Ako vyplýva z odôvodnenia 136 napadnutého rozhodnutia, clánok 49 nariadenia o dani z príjmov právnických osôb tiez priznáva danovému úradu sirokú mieru volnej úvahy. Na jednej strane moznost danového úradu pozadovat vsetky informácie a dokumenty, ktoré povazuje za vhodné v spojení s nejasnou povahou kritérií, ktoré tak priznávali danovému úradu znacnú mieru volnej úvahy, pokial ide o povahu informácií a dokumentov, ktoré bolo mozné pozadovat, vysvetlovala skutocnost, ze spisy k ziadosti obsahovali dokumenty, ktoré podrobne opisovali pozitívny vplyv na hospodárstvo a zamestnanost v Spanielsku vyplývajúci zo zmlúv o stavbe lodí. Ako uviedla Komisia v odôvodnení 136 napadnutého rozhodnutia, tieto úvahy nemali zjavnú súvislost so splnením kritérií stanovených v clánku 115 ods. 11 zákona o dani z príjmov právnických osôb. Na druhej strane, ako zdôraznuje Komisia vo svojich písomných podaniach, z clánku 49 nariadenia o dani z príjmov právnických osôb vyplýva, ze danový úrad mohol nielen udelit alebo odmietnut udelit povolenie, ale tiez bez dalsieho spresnenia stanovit zaciatok odpisovania na iný den, nez navrhol danovník. 95 Okrem toho systém predchádzajúceho povolenia v spojení s nejasnou povahou stanovených kritérií namiesto následného overenia na základe objektívnych kritérií posilnuje diskrecnú povahu systému, ako to správne uviedla aj Komisia v odôvodnení 133 napadnutého rozhodnutia. 96 Aj ked Spanielske královstvo na pojednávaní tvrdilo, ze danový úrad nedisponuje nijakou mierou volnej úvahy, pokial ide o overenie podmienok stanovených v clánku 115 zákona o dani z príjmov právnických osôb a v clánku 49 nariadenia o dani z príjmov právnických osôb, je nutné konstatovat, ze preskúmanie týchto ustanovení vyvracia túto tézu, ako vyplýva z bodov 89 az 95 vyssie. 97 Okrem toho Lico a PYMAR na pojednávaní uviedli, ze ustanovenie uvedené v clánku 49 ods. 6 nariadenia o dani z príjmov právnických osôb má za ciel len predchádzat podvodom a zabránit tomu, aby k odpisovaniu doslo pred stavbou diela. V tejto súvislosti treba uviest, ze podla odôvodnenia 133 napadnutého rozhodnutia Spanielske královstvo pocas správneho konania nepreukázalo, ze znenie a podmienky stanovené clánkom 49 nariadenia o dani z príjmov právnických osôb boli nevyhnutné na zamedzenie zneuzívania. Na rozdiel od toho, co tvrdia Lico a PYMAR, stací uviest, ze znenie clánku 49 ods. 6 nariadenia o dani z príjmov právnických osôb tým, ze umoznuje danovému orgánu stanovit zaciatok odpisovania na iný den, nez je dátum navrhovaný danovníkom, bez dalsieho spresnenia, neumoznuje zabezpecit, aby sa jeho pouzitie obmedzilo len na situácie boja proti podvodom. 98 Treba tiez zamietnut tvrdenie spolocnosti Bankia a i., podla ktorého boli dotknuté kritériá totozné s kritériami, ktoré Komisia povazovala za objektívne v rozhodnutí o novom SSZL. Na rozdiel od toho, co tvrdí Bankia a i., zo znenia rozhodnutia o novom SSZL vyplýva, ze Spanielske královstvo znacne zmenilo predmetný systém. Oznámené opatrenia konkrétne stanovovali dôlezité zmeny clánku 115 ods. 11 zákona o dani z príjmov právnických osôb, ako aj zrusenie clánku 49 nariadenia o dani z príjmov právnických osôb. Novým znením clánku 115 ods. 11 zákona o dani z príjmov právnických osôb Spanielske královstvo plánovalo zaviest systém oznamovania danovníkom namiesto systému predchádzajúceho povolenia, podla ktorého danovník mohol urcit, ze predcasné odpisovanie zacína dnom zacatia stavby diela za predpokladu, ze sú splnené tri kumulatívne podmienky: po prvé pravidelné platby vyplývajúce z lízingu sa musia uskutocnit vo velkej miere pred ukoncením stavby diela, po druhé doba stavby musí byt najmenej dvanást mesiacov a po tretie musí íst o tovar, ktorý nie je stavaný sériovo. Vzhladom na tieto úvahy Komisia v odôvodneniach 34 az 36 rozhodnutia o novom SSZL dospela k záveru, ze uvedený systém uz nepriznáva danovému úradu diskrecnú právomoc. Treba konstatovat, ze vlastnosti tohto nového systému opísané vyssie sú velmi odlisné od vlastností systému skúmaného napadnutým rozhodnutím. 99 Okrem toho na rozdiel od toho, co tvrdia Bankia a i., toto konstatovanie potvrdzuje rozsudok z 9. decembra 2014, Netherlands Maritime Technology Association/Komisia ([61]T-140/13, neuverejnený, [62]EU:T:2014:1029), týkajúci sa rozhodnutia o novom SSZL. Tento rozsudok totiz potvrdzuje, ze nové znenie clánku 115 ods. 11 zákona o dani z príjmov právnických osôb sa znacne lísi od znenia tohto ustanovenia platného v prejednávanom prípade (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. decembra 2014, Netherlands Maritime Technology Association/Komisia, [63]T-140/13, neuverejnený, [64]EU:T:2014:1029, body [65]81 az [66]83 a [67]93). Tvrdenie spolocnosti Bankia a i. preto nemozno prijat. 100 Z toho vyplýva, ze existencia týchto aspektov volnej úvahy mohla zvýhodnit príjemcov oproti iným danovníkom nachádzajúcim sa v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. Z týchto aspektov volnej úvahy predovsetkým vyplýva, ze iné HZZ nemohli vyuzit predcasné odpisovanie za rovnakých podmienok. Rovnako z dôvodu uvedených aspektov volnej úvahy iné podniky vykonávajúce cinnost v iných odvetviach alebo podniky s inou formou, ktoré sa vsak nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, nemusia z nich nevyhnutne mat prospech za rovnakých podmienok. Vzhladom na diskrecnú povahu ustanovení uvedených v bode 89 vyssie de iure nezálezí na tom, ci ich uplatnovanie bolo alebo nebolo de facto diskrecné, co Spanielske královstvo a Lico a PYMAR spochybnujú, ked tvrdia, ze povolenie bolo v praxi udelené vsetkým HZZ pôsobiacim v predmetnom odvetví, ktoré o to poziadali. 101 Ako uviedla Komisia, vzhladom na to, ze jedno z opatrení umoznujúcich vyuzívanie SSZL ako celku bolo selektívne, a to povolenie predcasného odpisovania, nedopustila sa v napadnutom rozhodnutí nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze systém je selektívny ako celok. 102 Vzhladom na vyssie uvedené treba zamietnut výhradu zalozenú na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokial ide o selektivitu opatrení, pricom nie je potrebné preskúmat ostatné tvrdenia uvedené Spanielskym královstvom a spolocnostami Lico a PYMAR k tejto otázke. 103 Co sa týka tvrdení spolocností Lico a PYMAR, pokial ide o podmienky týkajúce sa rizika narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, kedze tieto tvrdenia mozno vykladat v tom zmysle, ze ich cielom je spochybnit dôvodnost posúdení Komisie, treba uviest, ze v odôvodnení 172 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze HZZ pôsobili na trhu nákupu a predaja námorných lodí, najmä s cielom ich prenájmu ako samostatnej lode, ktorý bol otvorený obchodu medzi clenskými státmi. Navyse podla toho istého odôvodnenia investori v HZZ vykonávajú cinnost vo vsetkých hospodárskych odvetviach, vrátane tých, ktoré sú otvorené obchodu medzi clenskými státmi. To isté odôvodnenie napadnutého rozhodnutia navyse dodáva, ze výhody vyplývajúce zo SSZL posilnujú "ich postavenie na ich príslusných trhoch", co narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí jej narusením. 104 Na úcely kvalifikácie vnútrostátneho opatrenia ako státnej pomoci je potrebné preskúmat, ci pomoc môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit hospodársku sútaz. Predovsetkým ak pomoc, ktorú clenský stát poskytne, posilní postavenie podniku v porovnaní s inými konkurujúcimi podnikmi v obchode medzi clenskými státmi, treba na tieto ostatné konkurujúce podniky hladiet ako na podniky ovplyvnené touto pomocou (rozsudok z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., [68]C-222/04, [69]EU:C:2006:8, body [70]140 a [71]141). 105 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla bodu 42 rozsudku o odvolaní napadnuté rozhodnutie správne dospelo k záveru, ze HZZ pôsobili na trhu nákupu a predaja námorných lodí, najmä s cielom ich prenájmu ako samostatných lodí. Hoci úvahy uvedené v napadnutom rozhodnutí v tejto otázke sú strucné, treba uviest, ze tento trh je nepopieratelne otvorený obchodu medzi clenskými státmi, ako to potvrdzuje prítomnost zákazníkov v iných clenských státoch, ako vyplýva napríklad z prílohy 4 zaloby vo veci T-719/13 týkajúcej sa lode objednanej námornou spolocnostou so sídlom v inom státe Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). Podmienku týkajúcu sa ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi treba preto v prejednávanej veci povazovat za splnenú. 106 Pokial ide o riziko narusenia hospodárskej sútaze, nemozno popriet, ze vzhladom na vysokú sumu, ktorú to môze predstavovat, znízenie ceny plavidla o 20 az 30 % hrozí prinajmensom narusením hospodárskej sútaze na trhu nákupu a predaja námorných lodí, najmä s cielom ich prenájmu ako samostatnej lode, na ktorom pôsobia HZZ. 107 Preto treba zamietnut tvrdenia spolocností Lico a PYMAR týkajúce sa rizika narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi. 108 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba preto zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ zamietnut. O porusení povinnosti odôvodnenia 109 Spanielske královstvo vo svojich písomných podaniach vo veci T-515/13, ale aj vo svojich pripomienkach v nadväznosti na rozsudok o odvolaní tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie nesplna poziadavky povinnosti odôvodnenia, najmä pokial ide o údajnú selektivitu opatrení a skreslenie hospodárskej sútaze. 110 Lico a PYMAR rovnako tak vo svojich písomných podaniach vo veci T-719/13, ako aj vo svojich pripomienkach v nadväznosti na rozsudok o odvolaní uvádzajú, ze napadnuté rozhodnutie sa musí zrusit z dôvodu viacerých nedostatkov odôvodnenia. 111 Lico a PYMAR po prvé uvádzajú výhradu zalozenú na nedostatku odôvodnenia, pokial ide o záver, podla ktorého bola pomoc poskytnutá HZZ, ale nie námorným spolocnostiam, zatial co v oboch prípadoch islo o operácie medzi súkromnými subjektmi. Podla nich v napadnutom rozhodnutí nie je vysvetlené, preco výhoda, ktorú získali HZZ za ich sprostredkovanie v rámci SSZL, predstavuje státnu pomoc, hoci sa len podielajú na výhode získanej námornými spolocnostami, ktorá sa nepovazuje za pomoc. 112 Po druhé napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, pokial ide o dôvody, pre ktoré sa príkaz na vymáhanie týka investorov v rámci HZZ, zatial co príjemcami pomoci boli HZZ. Lico a PYMAR v tejto súvislosti uvádzajú, ze Súdny dvor neprijal údajný hospodársky subjekt medzi investormi a HZZ, na ktorý sa odvoláva Komisia v rámci odvolania. 113 Lico a PYMAR navyse kritizujú neexistenciu odôvodnenia príkazu na vymáhanie celej danovej výhody priznanej investorom, zatial co samotné napadnuté rozhodnutie pripústa, ze cast uvedenej výhody bola prevedená na námorné spolocnosti. 114 Lico a PYMAR navyse tvrdia, ze je pokrytecké vypracovat fiktívny scenár vypocítaním pomeru, v akom by výhoda získaná námornou spolocnostou bola zlucitelná, ak by predstavovala státnu pomoc, s cielom povazovat výhodu získanú HZZ za zlucitelnú. Okrem toho by bolo rozporuplné, ak by Komisia uplatnila usmernenia týkajúce sa námornej dopravy aj na HZZ, hoci by ich povazovala za obycajných financných sprostredkovatelov, a nie za subjekty vykonávajúce cinnost v oblasti námornej dopravy. 115 Ako vyplýva z ich pripomienok v nadväznosti na rozsudok o odvolaní, Bankia a i. zastávajú názor, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, pokial ide o selektivitu opatrení. Podla nich sa totiz napadnuté rozhodnutie ani nepokúsalo preukázat, ze sporné opatrenia svojimi konkrétnymi úcinkami zavádzajú rozdielne zaobchádzanie s hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný uvedeným danovým systémom nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, ako to vyzaduje rozsudok o odvolaní. 116 Pokial ide o Aluminios Cortizo, z jej pripomienok v nadväznosti na rozsudok o odvolaní vyplýva, ze súhlasí aj s výhradou zalozenou na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, najmä pokial ide o skutocnost, ze príkaz na vymáhanie celej pomoci sa týka výlucne investorov, zatial co napadnuté rozhodnutie pripústa, ze 85 az 90 % výhody bolo prevedených na námorné spolocnosti. Aluminios Cortizo dodáva, ze napadnuté rozhodnutie je takisto nedostatocne odôvodnené, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého nebolo mozné vycíslit výhodu, ktorá bola údajne poskytnutá lodeniciam. 117 Komisia navrhuje zamietnut tvrdenia Spanielskeho královstva, spolocností Lico a PYMAR, ako aj vedlajsích úcastníkov konania, Bankia a i. a Aluminios Cortizo. 118 Podla clánku 296 druhého odseku ZFEÚ sa v právnych aktoch uvedú odôvodnenia. Navyse podla clánku 41 ods. 2 písm. c) Charty základných práv Európskej únie právo na riadnu správu vecí verejných zahrna najmä povinnost administratívy odôvodnit svoje rozhodnutia. 119 Podla ustálenej judikatúry rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy dotknutého aktu a od kontextu jeho prijatia. Z odôvodnenia musí jasne a jednoznacne vyplývat úvaha institúcie tak, aby sa na jednej strane umoznilo súdu Únie vykonat jeho preskúmanie zákonnosti a na druhej strane, aby sa umoznilo dotknutým osobám zistit dôvody prijatého opatrenia, aby tak mohli bránit svoje práva a overit, ci rozhodnutie je alebo nie je dôvodné (pozri rozsudok zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, [72]T-228/99 a T-233/99, [73]EU:T:2003:57, bod [74]278 a citovanú judikatúru). 120 Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 druhého odseku ZFEÚ, sa musí posudzovat nielen z hladiska jeho znenia, ale aj z hladiska jeho kontextu, ako aj vsetkých právnych predpisov, ktoré upravujú dotknutú oblast (rozsudok zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, [75]T-228/99 a T-233/99, [76]EU:T:2003:57, bod [77]279). 121 Komisia predovsetkým nie je povinná sa vyjadrit ku vsetkým tvrdeniam, ktoré pred nou uvádzajú dotknuté osoby, ale stací, ze vysvetlí právne skutocnosti a úvahy, ktoré majú zásadný význam v rámci struktúry rozhodnutia (rozsudok zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, [78]T-228/99 a T-233/99, [79]EU:T:2003:57, bod [80]280). 122 Okrem toho treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia, ktorý bráni súdnemu preskúmaniu uvedenému v bode 119 vyssie, predstavujú dôvody týkajúce sa verejného poriadku, ktoré môzu a dokonca musia byt uplatnené ex offo súdom Únie (pozri rozsudok z 20. februára 1997, Komisia/Daffix, [81]C-166/95 P, [82]EU:C:1997:73, bod [83]24 a citovanú judikatúru). 123 S prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmat zalobný dôvod uvedený Spanielskym královstvom a spolocnostami Lico a PYMAR. 124 Treba uviest, ze v bode 101 rozsudku o odvolaní Súdny dvor rozhodol, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla údaje umoznujúce pochopit dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze výhody vyplývajúce z predmetných danových opatrení majú selektívnu povahu a môzu ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi a narúsat hospodársku sútaz, a ze vzhladom na osobitné okolnosti prejednávanej veci toto rozhodnutie dostatocne a bez rozporu odôvodnila, cím splnila poziadavky stanovené v clánku 296 ZFEÚ, ktoré spresnila judikatúra. 125 Bez ohladu na vyssie uvedené Spanielske královstvo, Lico a PYMAR a vedlajsí úcastníci konania tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje viacero nedostatkov odôvodnenia, ktoré este neboli preskúmané súdom Únie. 126 Po prvé, pokial ide o selektivitu, Komisii sa vytýka, ze podla judikatúry citovanej v bode 83 vyssie neidentifikovala referencný rámec na úcely analýzy selektivity predmetných danových opatrení. V tejto súvislosti stací konstatovat, ze v odôvodnení 156 v spojení s odôvodneniami 132 az 139 napadnutého rozhodnutia Komisia z právneho hladiska dostatocne vysvetluje dôvody, pre ktoré je SSZL selektívny najmä vzhladom na diskrecnú právomoc danového úradu pri udelovaní povolenia na predcasné odpisovanie na základe nejasných kritérií, ako bolo uvedené v bodoch 88 az 102 vyssie. 127 Po druhé, pokial ide o údajnú neexistenciu odôvodnenia záveru, podla ktorého pomoc bola poskytnutá HZZ, ale nie námorným spolocnostiam, bez ohladu na dôvodnost tohto posúdenia, stací konstatovat, ze Komisia v odôvodneniach 169 a 170 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, ze tento záver sa zakladá na úvahe, podla ktorej pomoc pre HZZ poskytnutá vo forme danových výhod bola pripísatelná priamo státu, zatial co uplatnitelné právne predpisy neukladali povinnost previest cast výhody na námorné spolocnosti. 128 Po tretie, pokial ide o údajný nedostatok odôvodnenia v súvislosti s dôvodmi, pre ktoré sa príkaz na vymáhanie týkal investorov v HZZ, zatial co príjemcami pomoci boli práve HZZ, z odôvodnenia 161 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia dospela k záveru, ze z výhody majú prospech HZZ a z dôvodu ich transparentnosti aj ich investori. Podla toho istého odôvodnenia sú HZZ z danového hladiska transparentné, a preto sú ich odpocítatelné výdavky automaticky prevedené na ich investorov. 129 Navyse bez toho, aby bolo dotknuté posúdenie dôvodnosti príkazu na vymáhanie celej pomoci od investorov napriek zisteniu, ze 85 az 90 % výhody bolo prevedených na námorné spolocnosti, treba uviest, ze podla odôvodnení 169 a 170 napadnutého rozhodnutia toto rozhodnutie vyplýva z konstatovania, podla ktorého uplatnitelné pravidlá neukladali HZZ a investorom povinnost previest cast výhody na iné subjekty, akými sú námorné spolocnosti. 130 Pokial ide o údajné pokrytecké alebo rozporuplné konanie pri uplatnení usmernení pre námornú dopravu na HZZ, stací uviest, ze napadnuté rozhodnutie v odôvodnení 201 uvádza, ze bolo vhodné analogicky uplatnit usmernenia pre námornú dopravu, co splna poziadavky povinnosti odôvodnenia. 131 Po stvrté tvrdenie spolocnosti Aluminios Cortizo týkajúce sa nedostatocného odôvodnenia, pokial ide o tvrdenie uvedené v poznámke pod ciarou c. 102 napadnutého rozhodnutia (zodpovedajúce poznámke pod ciarou c. 101 verzie uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie), podla ktorého nebolo mozné vycíslit výhodu, ktorá bola údajne poskytnutá lodeniciam, sa zakladá na nesprávnom výklade napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnení 169 a 170 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze ak Komisia usúdila, ze neexistuje pomoc poskytnutá lodeniciam, bolo to preto, ze uplatnitelné pravidlá neukladali povinnost previest cast výhody na lodenice, a nie preto, ze nebolo mozné vycíslit výhodu poskytnutú týmto lodeniciam. V predmetnej poznámke pod ciarou Komisia teda len pripomenula, ze lodenice nie sú príjemcami pomoci, ze nebolo mozné vycíslit hospodársky tok v ich prospech, a preto nebolo potrebné skúmat zlucitelnost pomoci s ohladom na pravidlá uplatnitelné v odvetví stavby lodí. 132 Vzhladom na vyssie uvedené a bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o námietkach vznesených Komisiou, pokial ide o záujem spolocností Lico a PYMAR na spochybnení casti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2014, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia, [84]T-533/10, [85]EU:T:2014:629, bod [86]170), zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia treba v celom rozsahu zamietnut ako nedôvodný. O porusení zásady rovnosti zaobchádzania 133 Spanielske královstvo vo svojej zalobe vo veci T-515/13 v rámci zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásady rovnosti zaobchádzania tvrdí, ze Komisia nenariadila vymáhanie pomoci v dvoch podobných predchádzajúcich veciach, a to v rozhodnutí z 8. mája 2001 o státnej pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech spolocnosti "Bretagne Angleterre Irlande" ("BAI" alebo "Brittany Ferries") ([87]Ú. v. EÚ L 12, 2002, s. 33, dalej len "rozhodnutie Brittany Ferries"), a v rozhodnutí o francúzskych danových HZZ. 134 Spanielske královstvo v tejto súvislosti uvádza, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze systém francúzskych danových HZZ je porovnatelný so SSZL, pretoze "majú spolocnú sériu podstatných charakteristík a majú podobné úcinky". Jedinými uvádzanými rozdielmi sú údajne existencia výslovného oslobodenia od dane vo francúzskom systéme, zatial co spanielsky systém vyplýval z uplatnenia rôznych ustanovení, skutocnost, ze Francúzska republika informovala Komisiu pred uplatnením systému, aj ked ho neoznámila, a okolnost, ze Komisia sa este nikdy nevyjadrila k tomuto druhu systému. Tieto údajné rozdiely sú vsak neúcinné. 135 Po prvé Spanielske královstvo zastáva názor, ze existencia výslovného oslobodenia od dane v rozhodnutí o francúzskych danových HZZ nemôze byt rozhodujúca, pretoze spanielske oslobodenie sa zakladá najmä na systéme dane z tonáze stanovenom zákonom o dani z príjmov právnických osôb, od ktorého sa nemozno odchýlit alebo ktorý nemôze byt zmenený právnym predpisom nizsej právnej sily, ako je clánok 50 ods. 3 nariadenia o dani z príjmov právnických osôb. 136 Po druhé skutocnost, ze francúzske orgány oznámili tento systém Komisii, je irelevantná, pretoze ich list, ktorý oboznamoval o tomto mechanizme, nepredstavoval oznámenie. Spanielske královstvo okrem toho uvádza, ze tiez zaslalo listy, aby objasnilo niektoré otázky v nadväznosti na staznost podanú Komisii. 137 Po tretie Spanielske královstvo tvrdí, ze skutocnost, ze v case zacatia konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa SSZL sa Komisia uz vyjadrila k francúzskym danovým HZZ, je tiez irelevantná z dôvodu rozdielov medzi týmito dvoma systémami. Kedze nejasnosti spôsobené Komisiou, najmä z dôvodu rozhodnutia Brittany Ferries, stále existovali, Spanielske královstvo tvrdí, ze vymáhanie pomoci nemohlo byt ulozené na základe zásady rovnosti zaobchádzania. 138 Komisia navrhuje zamietnut tvrdenia Spanielskeho královstva. 139 Podla ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania ako vseobecná zásada práva Únie vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a aby sa rozdielne situácie neposudzovali rovnako, pokial takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok z 8. apríla 2014, ABN Amro Group/Komisia, [88]T-319/11, [89]EU:T:2014:186, bod [90]110). Navyse dôkazné bremeno týkajúce sa porovnatelnosti situácií nesie ten, kto sa na nu odvoláva (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. apríla 2014, ABN Amro Group/Komisia, [91]T-319/11, [92]EU:T:2014:186, bod [93]114). 140 Pokial ide po prvé o tvrdenie týkajúce sa rozhodnutia Brittany Ferries, treba uviest, ze Spanielske královstvo len poukazuje na toto rozhodnutie bez toho, aby podrobne vysvetlilo dôvody, pre ktoré by mali byt predmetné situácie porovnatelné. Okrem toho z odôvodnenia 251 napadnutého rozhodnutia a odôvodnenia 193 rozhodnutia Brittany Ferries vyplýva, ze Komisia v tomto rozhodnutí uviedla, ze predmetné danové výhody vyplývajúce zo zalozenia HZZ sú vseobecné opatrenia, a teda nie sú státnou pomocou. Preto na rozdiel od toho, co tvrdí Spanielske královstvo, Komisia v rozhodnutí Brittany Ferries neupustila od nariadenia vymáhania pomoci, hoci v prejednávanej veci nariadila vymáhanie. Komisia v skutocnosti skôr dospela k odlisným záverom, ked konstatovala, ze danové výhody vyplývajúce z HZZ nepredstavujú státnu pomoc v rozhodnutí Brittany Ferries, zatial co SSZL podla napadnutého rozhodnutia predstavoval státnu pomoc. 141 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry sa zalobca nemôze na podporu svojho tvrdenia opierat o predchádzajúcu rozhodovaciu prax Komisie, ktorá by bola v rozpore so správnym výkladom ustanovení Zmluvy, aj keby bola preukázaná (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. septembra 2003, Freistaat Sachsen a i./Komisia, [94]C-57/00 P a C-61/00 P, [95]EU:C:2003:510, body [96]52 a [97]53, a z 12. septembra 2013, Nemecko/Komisia, [98]T-347/09, neuverejnený, [99]EU:T:2013:418, bod [100]51). Preto bez ohladu na rozdiely medzi predmetnými systémami v rozhodnutí Brittany Ferries a v napadnutom rozhodnutí treba v kazdom prípade konstatovat, ze Spanielske královstvo sa nemôze na podporu tohto zalobného dôvodu odvolávat na prípadnú zmenu praxe Komisie. 142 Po druhé treba konstatovat, ze podla odôvodnenia 214 napadnutého rozhodnutia mozno systém francúzskych danových HZZ povazovat za porovnatelný so SSZL z viacerých hladísk, a to najmä z dôvodu sprostredkovania danovo transparentného HZZ a investorov medzi výrobcom tovaru a jeho kupujúcim, z dôvodu uzavretia lízingovej zmluvy, zrýchleného a predcasného odpisovania majetku HZZ, oslobodenia od dane z kapitálových ziskov vyplývajúcich z predaja majetku a prevodu výhod vyplývajúcich z predaja majetku zo strany HZZ. V odôvodneniach 214 a 215 napadnutého rozhodnutia vsak Komisia dodala, ze existujú aj urcité rozdiely, a to skutocnost, ze v systéme francúzskych danových HZZ bolo oslobodenie od kapitálových ziskov výslovné, zatial co v SSZL toto oslobodenie vyplývalo zo spolocného uplatnenia viacerých ustanovení, skutocnost, ze Francúzska republika informovala Komisiu o systéme, aj ked ho neoznámila, a ze v case napadnutého rozhodnutia sa Komisia uz vyjadrila k podobnému systému, najmä k systému HZZ. 143 Treba uviest, ze argumentácia Spanielskeho královstva si do urcitej miery odporuje, kedze na jednej strane spochybnuje existenciu alebo význam údajných rozdielov medzi systémom francúzskych danových HZZ a SSZL a na druhej strane tvrdí, ze Komisia sa nemohla opierat o skutocnost, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia sa uz vyjadrila k podobnému systému, a to k systému francúzskych danových HZZ, pretoze tieto systémy sú znacne rozdielne. 144 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze vzhladom na existenciu znacnej podobnosti medzi systémom francúzskych danových HZZ a SSZL, ktoré sú uvedené v odôvodnení 214 napadnutého rozhodnutia, Komisia obmedzila povinnost vymáhania v rozhodnutí o francúzskych danových HZZ a tiez v prejednávanej veci, a to najmä z dôvodu neistoty, ku ktorej dospela svojím rozhodnutím Brittany Ferries, ktoré mohlo naznacovat, ze tento druh opatrení nie je státnou pomocou z dôvodu ich vseobecnej povahy. Z tohto hladiska preto treba konstatovat, ze nedoslo k rozdielnemu posudzovaniu situácie týkajúcej sa francúzskych danových HZZ a SSZL. 145 Je pravda, ze zatial co v rozhodnutí o francúzskych danových HZZ sa povinnost vymáhania zacala az odo dna uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, Komisia v prejednávanej veci ulozila túto povinnost odo dna uverejnenia svojho vlastného rozhodnutia o francúzskych danových HZZ (ktoré predchádzalo rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia). Tento rozdiel v zaobchádzaní je vsak objektívne odôvodnený skutocnostou, ze neistota vyplývajúca z rozhodnutia Brittany Ferries, ktoré vysvetlovalo ciastocné nevymáhanie, od uverejnenia rozhodnutia o francúzskych danových HZZ uz neexistovala, ako to správne uvádza Komisia, ako bude podrobnejsie vysvetlené v bodoch 191 az 206 nizsie. 146 Z predchádzajúcich úvah teda vyplýva, ze tvrdenie zalozené na porusení zásady rovnosti zaobchádzania z dôvodu rozhodnutia o francúzskych danových HZZ sa musí zamietnut. 147 Preto je potrebné zamietnut tretí zalobný dôvod ako nedôvodný. O porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 148 V rámci veci T-515/13 Spanielske královstvo uvádza zalobný dôvod zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, ktorého cielom je dosiahnut zrusenie príkazu na vymáhanie pomoci na obdobie do uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, teda do 21. septembra 2011, zatial co napadnuté rozhodnutie nariadilo vymáhanie od uverejnenia rozhodnutia o francúzskych danových HZZ, teda od 30. apríla 2007. 149 Spanielske královstvo uvádza sériu skutocností, ktoré zalozili túto legitímnu dôveru, a to rozhodnutie Brittany Ferries, rozhodnutie o francúzskych danových HZZ, ziadost Komisie o informácie od spanielskych orgánov z 21. decembra 2001, rozhodnutie Komisie 2005/122/ES z 30. júna 2004 o státnej pomoci, ktorú hodlá poskytnút Holandsko v prospech styroch lodeníc pre sest kontraktov na stavbu lodí ([101]Ú. v. EÚ L 39, 2005, s. 48, dalej len "rozhodnutie o holandských lodeniciach"), list zodpovedného komisára za generálne riaditelstvo (GR) pre hospodársku sútaz z 9. marca 2009, oznámenie Komisie o uplatnovaní pravidiel státnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdanovania podnikov ([102]Ú. v. EÚ L 384, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 277) a rozhodnutie Komisie K(2002) 582 v konecnom znení z 27. februára 2002 o státnej pomoci N736/2001 - Systém zdanovania spolocností námornej dopravy podla tonáze (dan z tonáze) (neoficiálny preklad) ([103]Ú. v. EÚ C 38, 2004, s. 5). Okrem toho tvrdí, ze je to prvýkrát, co Komisia spolocne analyzovala rad rôznych opatrení, ktoré neboli vnútrostátnym zákonodarcom vytvorené ako systém. Spanielske královstvo napokon spochybnuje okolnost, ze prijatie rozhodnutia o francúzskych danových HZZ viedlo k zániku legitímne dôvery, ktorá sa zakladala na skutocnosti, ze spanielske opatrenia nepredstavovali státnu pomoc, pretoze oba systémy boli velmi odlisné. 150 Lico a PYMAR vo svojej zalobe vo veci T-719/13 tiez uvádzajú zalobný dôvod zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, ktorým sa domáhajú zrusenia príkazu na vymáhanie pomoci. 151 Pokial ide po prvé o akty, ktoré zakladali legitímnu dôveru, Lico a PYMAR sa opierajú najmä o rozhodnutie o holandských lodeniciach a list komisára zodpovedného za GR pre hospodársku sútaz z 9. marca 2009. 152 Po druhé Lico a PYMAR dodávajú, ze hospodárske subjekty nemohli predvídat zmenu postupu Komisie, pretoze list komisára zodpovedného za GR pre hospodársku sútaz uvádzal, ze Komisia uz analyzovala SSZL a neuvazovala o dodatocných opatreniach. Navyse v rozhodnutí Brittany Ferries Komisia dospela k záveru, ze systém podobný SSZL nepredstavuje státnu pomoc. 153 Po tretie Lico a PYMAR tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie neuvádza nijaký vyssí záujem Únie, ktorý by prevazoval nad záujmom dotknutých subjektov. 154 Komisia navrhuje zamietnut tvrdenie o existencii porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery. 155 Treba najprv pripomenút, ze na legitímnu dôveru týkajúcu sa zákonnosti státnej pomoci sa v zásade, a pokial neexistujú mimoriadne okolnosti, mozno odvolávat len vtedy, ak bola táto pomoc poskytnutá v súlade s postupom upraveným v clánku 108 ZFEÚ (rozsudok z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, [104]C-630/11 P az C-633/11 P, [105]EU:C:2013:387, bod [106]134). 156 Judikatúra tak nevylucuje moznost, aby sa príjemcovia pomoci, ktorá bola protiprávna z dôvodu, ze nebola oznámená, odvolávali na mimoriadne okolnosti, na základe ktorých mohla byt oprávnene zalozená ich dôvera o súlade tejto pomoci so zákonom, a z toho dôvodu vzniesli námietky proti jej vráteniu (rozsudok z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [107]T-30/01 az T-32/01 a T-86/02 az T-88/02, [108]EU:T:2009:314, bod [109]282). 157 Z judikatúry vyplýva, ze zásady ochrany legitímnej dôvery sa mozno dovolávat, ak sú splnené tri podmienky. 158 Po prvé právo dovolávat sa zásady ochrany legitímnej dôvery sa vztahuje na kazdú osobu v situácii, ked institúcia Únie spôsobila vznik dôvodných ocakávaní tým, ze jej poskytla odôvodnené uistenia. Bez ohladu na formu oznámenia sú takýmito uisteniami také informácie, ktoré sú presné, bezpodmienecné a zhodujúce sa (rozsudok zo 16. decembra 2010, Kahla Thüringen Porzellan/Komisia, [110]C-537/08 P, [111]EU:C:2010:769, bod [112]63). Navyse tieto ubezpecenia musia pochádzat z oprávnených a spolahlivých zdrojov. Okrem toho legitímnu dôveru môzu zakladat len záruky, ktoré sú v súlade s uplatnitelnými predpismi (rozsudok z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, [113]T-282/02, [114]EU:T:2006:64, bod [115]77). 159 Po druhé, pokial je pozorný a obozretný hospodársky subjekt schopný predvídat prijatie opatrenia Únie, ktoré môze ovplyvnit jeho záujmy, nemôze sa v prípade prijatia tohto opatrenia dovolávat zásady ochrany legitímnej dôvery (rozsudky z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [116]C-182/03 a C-217/03, [117]EU:C:2006:416, bod [118]147, a zo 14. októbra 2010, Nuova Agricast a Cofra/Komisia, [119]C-67/09 P, [120]EU:C:2010:607, bod [121]71). 160 Po tretie, ak institúcie Únie vytvorili situáciu, ktorá môze u osoby podliehajúcej súdnej právomoci vyvolat legitímnu dôveru, túto situáciu mozno vylúcit, ak dotknutá institúcia preukáze, ze existuje verejný záujem prevazujúci nad dotknutými súkromnými záujmami (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. júna 1990, Sofrimport/Komisia, [122]C-152/88, [123]EU:C:1990:259, body [124]16 a [125]19; zo 17. júla 1997, Affish, [126]C-183/95, [127]EU:C:1997:373, bod [128]57, a z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [129]C-182/03 a C-217/03, [130]EU:C:2006:416, bod [131]164). 161 Prejednávanú vec treba preskúmat práve s prihliadnutím na tieto zásady. 162 Pokial ide o prvú podmienku, je uzitocné pripomenút, ze v odôvodneniach 219 az 245 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala rad skutocností, na ktoré poukázali Spanielske královstvo a Lico a PYMAR a dospela k záveru, ze nezakladajú nijakú legitímnu dôveru. Preto je potrebné overit, ci tieto skutocnosti predstavujú presné, bezpodmienecné a zhodujúce sa uistenia. 163 Po prvé treba uviest, ze rozhodnutie Brittany Ferries a rozhodnutie o francúzskych danových HZZ nemozno povazovat za rozhodnutia poskytujúce presné, bezpodmienecné a zhodujúce sa uistenia, pretoze sa v nich priamo ani nepriamo neuvádza SSZL. 164 Po druhé treba zamietnut tvrdenie zalozené na ziadosti Komisie o informácie od spanielskych orgánov z 21. decembra 2001, pretoze táto ziadost a prípadná neskorsia necinnost Komisie pocas urcitého obdobia nepredstavujú presné, bezpodmienecné a zhodujúce sa uistenia, pokial ide o zákonnost SSZL. Ako totiz uvádza odôvodnenie 222 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa v tejto ziadosti o informácie obmedzila na to, ze pozadovala len doplnujúce informácie týkajúce sa prípadnej existencie systému danového lízingu uplatnitelného na lode v Spanielsku, aby ho mohla preskúmat z hladiska pravidiel o státnej pomoci. Okrem toho neskorsia necinnost Komisie nemôze predstavovat presné, bezpodmienecné a zhodujúce sa uistenia vzhladom na obsah odpovede spanielskych orgánov. Táto odpoved je totiz prinajmensom nejasná v tom, ze spanielske orgány potvrdili, ze neexistuje iný systém danového lízingu nez ten, ktorý uz schválila Komisia v predbeznom rozhodnutí. 165 Po tretie tvrdenie zalozené na oznámení Komisie o uplatnovaní pravidiel státnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdanovania podnikov (pozri bod 149 vyssie), v ktorom sa uvádza, ze pravidlá znizovania hodnoty a odpisovania nepredstavujú státnu pomoc, ak sa uplatnujú bez rozdielu na vsetky podniky a vsetky výroby, nemôze zakladat legitímnu dôveru, kedze ako uvádza odôvodnenie 242 napadnutého rozhodnutia, SSZL sa neuplatnuje na vsetky podniky a na vsetky výroby. 166 Po stvrté rozhodnutie Komisie K(2002) 582 v konecnom znení z 27. februára 2002 o dani z tonáze (pozri bod 149 vyssie), ktorým bol tento systém vyhlásený za zlucitelný, nemôze zakladat legitímnu dôveru, pretoze sa týkalo prevádzky vlastných alebo prenajatých lodí, a nie financných cinností týkajúcich sa prenájmu samostatných lodí, ako je to v prejednávanej veci, ako to správne vyplýva aj z odôvodnenia 245 napadnutého rozhodnutia. 167 Po piate aj za predpokladu, ze by to bolo po prvýkrát, co Komisia analyzovala spolocne rad rôznych opatrení, ktoré neboli vnútrostátnym zákonodarcom vytvorené ako systém, co Komisia navyse spochybnuje, ani Spanielske královstvo, ani hospodárske subjekty nemôzu zakladat len na tejto skutocnosti existenciu presných, bezpodmienecných a zhodujúcich sa uistení, podla ktorých SSZL nepredstavuje státnu pomoc. Ako totiz správne uviedla Komisia v odôvodneniach 238 a 239 napadnutého rozhodnutia, táto samotná skutocnost sama osebe nevylucuje, ze mohla pristúpit k celkovému posúdeniu opatrení, a to tým skôr, ze tiez preskúmala opatrenia individuálne. 168 Po sieste treba uviest, ze rozhodnutie o holandských lodeniciach neobsahuje presné, bezpodmienecné a zhodujúce sa uistenia, pokial ide o zákonnost SSZL. V rozhodnutí o holandských lodeniciach totiz Komisia presne, bezpodmienecne a zhodne netvrdila, ze po vykonaní úplnej a dôkladnej analýzy dospela k záveru, ze SSZL nepredstavuje státnu pomoc. Na jednej strane, ako uvádza odôvodnenie 224 napadnutého rozhodnutia, predmetom rozhodnutia o holandských lodeniciach nebol SSZL, ale holandský systém. Preto sa len incidencne odvoláva na spanielske opatrenia. Na druhej strane, ako vyplýva z odôvodnenia 225 napadnutého rozhodnutia, spanielske opatrenia, ktorým sa Holandské královstvo pokúsalo vyrovnat, nepredstavoval SSZL, ale údajné pretrvávanie úrokových sadzieb pre spanielske lodenice. 169 Po siedme, pokial ide o list komisára zodpovedného za GR pre hospodársku sútaz z 9. marca 2009, treba uviest, ze bol zaslaný ako odpoved ministrovi obchodu a priemyslu Nórskeho královstva, ktorý po tom, co naznacil, ze SSZL predstavuje schému pomoci spanielskym lodeniciam, poziadal o informácie o zásahoch, ktoré zamýslala Komisia. Zodpovedný komisár za GR "Hospodárska sútaz" vo svojej odpovedi uviedol, ze Komisia preskúmala túto otázku a ze vzhladom na to, ze systém bol otvorený na nákup lodí postavených lodenicami iných clenských státov bez diskriminácie, neplánuje "v tomto stádiu" prijat dodatocné opatrenia. 170 V tejto súvislosti, ako správne tvrdia Lico a PYMAR, treba konstatovat, ze tvrdenie uvedené v odôvodnení 233 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého predmetný list nebol formálnym aktom Komisie, nie je rozhodujúce. 171 Ako uvádzajú Lico a PYMAR, bolo totiz rozhodnuté, ze pripísatelnost vyhlásení úradníka orgánu závisí najmä od toho, ako verejnost vníma tieto vyhlásenia. Rozhodujúci prvok urcenia, ci výroky úradníka mozno pripísat státu, spocíva v otázke, ci adresáti týchto výrokov mohli rozumne v danom kontexte predpokladat, ze ide o stanovisko, ktoré tento úradník zastáva na základe svojej funkcie. V tejto súvislosti treba najmä posúdit, ci je úradník v predmetnom odvetví vo vseobecnosti príslusný; ci vydáva svoje písomné vyhlásenia pomocou hlavickového papiera príslusnej sluzby; ci poskytuje televízne rozhovory v priestoroch svojho oddelenia; ci nespomína, ze ide o osobné vyhlásenia, a neuvádza, ze sa odlisujú od oficiálneho stanoviska príslusnej sluzby, a ci sluzby príslusného orgánu co najskôr nepodniknú kroky potrebné na vyvrátenie vyhlásení úradníka u adresátov, ze ide o oficiálne stanovisko orgánu (pozri analogicky rozsudok zo 17. apríla 2007, AGM-COS.MET, [132]C-470/03, [133]EU:C:2007:213, body [134]56 az [135]58). 172 Preto nemozno vylúcit, ze list zaslaný najvyssie postavenou osobou zodpovednou za sluzby hospodárskej sútaze Komisie v tomto postavení ministerke obchodu a priemyslu Nórskeho královstva, teda orgánu príslusnému v tejto oblasti v tejto krajine, ako to vyplýva tak zo záhlavia tohto listu, ako aj z podpisu na nom uvedeného, môze v zásade vyvolat legitímnu dôveru hospodárskych subjektov, pokial ide o posúdenie SSZL z hladiska pravidiel o státnej pomoci. 173 Rovnako skutocnost, ze predmetný list nie je adresovaný hospodárskym subjektom, ktoré sa nan odvolávajú, nie je rozhodujúca pod podmienkou, ze im bol oznámený jeho obsah. V prejednávanej veci sa zdá, ze obsah tohto listu bol hospodárskym subjektom podielajúcich sa na SSZL známy od roku 2009, ako to vyplýva z listu zaslaného nórskou námornou spolocnostou spanielskej lodenici v apríli 2009 a z listu zaslaného spanielskym ministerstvom priemyslu, ktoré tvrdí, ze o tomto liste informovali vsetky dotknuté subjekty na ich pravidelných stretnutiach. 174 Aby vsak list komisára zodpovedného za GR pre hospodársku sútaz mohol skutocne vyvolat legitímnu dôveru, je este potrebné, aby tento list poskytol presné, bezpodmienecné a zhodujúce sa uistenia. Ako vsak správne vyplýva z odôvodnení 235 a 236 napadnutého rozhodnutia, v prejednávanej veci to tak nie je. Treba konstatovat, ze tento list presne, bezpodmienecne a zhodne netvrdí, ze Komisia po vykonaní úplnej a dôkladnej analýzy dospela k záveru, ze SSZL nepredstavuje státnu pomoc. Vzhladom na to, ze list nórskych orgánov poukazoval na obavy lodeníc v tejto krajine, list komisára len uvádza, ze SSZL zrejme nediskriminuje lodenice z iných clenských státov. Okrem toho v uvedenom liste dodáva, ze "v tomto stádiu" sa neuvazovalo o dodatocných opatreniach, co znamená, ze tento postoj sa môze zmenit, ak budú predlozené nové dôkazy. Spanielske královstvo a Lico a PYMAR preto nemôzu zakladat nijakú legitímnu dôveru na tomto liste. 175 Vzhladom na predchádzajúce úvahy týkajúce sa prvej z troch kumulatívnych podmienok týkajúcich sa porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery nie je potrebné preskúmat ostatné podmienky. 176 Vzhladom na vyssie uvedené treba zalobný dôvod zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery zamietnut ako nedôvodný. O porusení zásady právnej istoty 177 Spanielske královstvo vo svojej zalobe vo veci T-515/13 uvádza zalobný dôvod zalozený na porusení zásady právnej istoty na podporu svojho návrhu na zrusenie príkazu na vymáhanie pomoci na obdobie do uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, zatial co napadnuté rozhodnutie nariadilo vymáhanie od uverejnenia rozhodnutia o francúzskych danových HZZ. 178 Po prvé Spanielske královstvo tvrdí, ze viaceré skutocnosti viedli k situácii právnej neistoty v súvislosti so zákonnostou SSZL. Konkrétne rozhodnutie Brittany Ferries umoznilo hospodárskym subjektom odôvodnene sa domnievat, ze predmetné danové výhody boli opatreniami vseobecnej povahy. Navyse list z 9. marca 2009 zaslaný komisárom zodpovedným za GR pre hospodársku sútaz nórskym orgánom posilnil situáciu právnej neistoty. Spanielske královstvo totiz tvrdí, ze tento list výslovne uvádzal, ze Komisia vedela o existencii schémy a ze po jej analýze sa domnievala, ze nevykazuje ziadny problém z hladiska pravidiel o státnej pomoci. Uvedený list preto prispel k tomu, ze hospodárske subjekty, ktoré sa podielali na SSZL, viedli k presvedceniu, ze SSZL je zákonný. Okrem toho Spanielske královstvo uvádza, ze tlac v tom case v sirokej miere sírila obsah listu. 179 Po druhé Spanielske královstvo poukazuje na dlhodobú necinnost Komisie nad rámec primeranej lehoty, hoci vedela o existencii SSZL. Vzhladom na túto vedomost je irelevantné, ze lodenice iných clenských státov podali staznosti len v roku 2006. Preto sa domnieva, ze nie je potrebné pozadovat vymáhanie pomoci pred uverejnením rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v Úradnom vestníku Európskej únie21. septembra 2011. 180 Lico a PYMAR vo svojej zalobe vo veci T-719/13 tvrdia, ze príkaz na vymáhanie poskytnutej pomoci porusuje zásadu právnej istoty. 181 Po prvé, pokial ide o skutocnosti, ktoré viedli k situácii právnej neistoty, Lico a PYMAR sa odvolávajú najmä na rozhodnutie Brittany Ferries. 182 Lico a PYMAR na rozdiel od Komisie tvrdia, ze rozhodnutie o francúzskych danových HZZ neviedlo k zániku tejto právnej istoty, pretoze medzi francúzskym systémom a SSZL existujú znacné rozdiely. V prvom rade francúzsky systém vyplýval z ustanovenia vseobecného danového zákonníka, zatial co SSZL bol zalozený na spolocnom uplatnení viacerých ustanovení. Okrem toho vo francúzskom systéme cast výhody musela byt povinne prevedená na námornú spolocnost, zatial co v SSZL to vyplývalo zo súkromných dohôd medzi zmluvnými stranami. Komisia sa navyse domnievala, ze francúzsky systém predstavuje pomoc na dopravu, zatial co v prejednávanej veci dospela k záveru, ze ide o pomoc investorom. Vzhladom na tieto rozdiely Lico a PYMAR tvrdia, ze hospodárske subjekty nemohli predvídat, ze závery Komisie týkajúce sa francúzskeho systému sa majú extrapolovat do SSZL. Okrem toho rozhodnutie o francúzskych danových HZZ výslovne neuvádza, ze obsah rozhodnutia Brittany Ferries bol nesprávny alebo ze Komisia zaujala iné stanovisko. 183 Lico a PYMAR tvrdia, ze k vzniku situácie právnej neistoty prispeli iné skutocnosti, a to rozhodnutie o holandských lodeniciach a list komisára zodpovedného za GR pre hospodársku sútaz z 9. marca 2009. 184 Pokial ide o rozhodnutie o holandských lodeniciach, Lico a PYMAR tvrdia, ze z neho mozno vyvodit, ze Komisia vedela o existencii SSZL a ze na základe získaných informácií sa domnievala, ze schéma nepredstavuje státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. Aj ked teda nemozno pripustit, ze toto rozhodnutie posilnilo legitímnu dôveru, Lico a PYMAR tvrdia, ze uvedené rozhodnutie prinajmensom zvýsilo neistotu, ktorá existovala v súvislosti so zákonnostou SSZL. Vzhladom na povinnost Komisie viest starostlivé a nestranné vysetrovanie by totiz vyhlásenia uvedené v rozhodnutí o holandských lodeniciach, ktoré bolo uverejnené, mohli lahko viest k domnienke, ze SSZL je zákonný. 185 Lico a PYMAR tiez tvrdia, ze hoci nie je prípustné, aby list komisára zodpovedného za GR pre hospodársku sútaz mohol zakladat legitímnu dôveru, treba prinajmensom uznat, ze posilnil nejasnost, pokial ide o zákonnost SSZL. V tejto súvislosti Lico a PYMAR pripomínajú kontext, v ktorom bol tento list zaslaný. Predovsetkým uvádzajú, ze spanielske orgány a sluzby Komisie si vymienali informácie a v roku 2008 uskutocnili stretnutia týkajúce sa SSZL. Podla nich sa pri týchto výmenách dohodlo, ze SSZL sa nebude povazovat za státnu pomoc, ak spanielske orgány prijmú záväzné stanovisko objasnujúce skutocnost, ze SSZL sa vztahuje na lode postavené vo vsetkých lodeniciach EHP. Navyse spanielske orgány zaslali Komisii návrh stanoviska, ktorá ho zmenila a navrhla redakcné zmeny obsiahnuté v konecnej verzii. Sluzby Komisie potvrdili, ze obsah záväzného stanoviska je "bezchybný". Pokial ide o spolocnosti Lico a PYMAR, list komisára zodpovedného za GR pre hospodársku sútaz bol zaslaný v roku 2009. 186 Po druhé Lico a PYMAR tvrdia, ze Komisia vedela o existencii SSZL od jeho zavedenia, ako to preukazujú ziadosti o informácie zaslané spanielskym orgánom od roku 2001. Navyse schválenie opatrení tvoriacich SSZL bolo uverejnené v Boletín Oficial del Estado (státnom úradnom vestníku) a bolo vo velkej miere uverejnované v tlaci. Napriek tomu Komisia zostala necinná takmer desat rokov bez toho, aby zacala konanie vo veci formálneho zistovania, co predstavuje neprimeranú dobu. Okrem toho Lico a PYMAR tvrdia, ze je rozporuplné upustit od vymáhania pomoci poskytnutej v rokoch 2002 az 2006 z dôvodu porusenia zásady právnej istoty, pricom zastávajú názor, ze toto obdobie nemozno zohladnit na úcely preskúmania, ci Komisia zostala necinná pocas neprimerane dlhej doby. V kazdom prípade aj za predpokladu, ze by bolo potrebné preskúmat, ci Komisia konala v primeranej lehote az od roku 2006, Lico a PYMAR sa domnievajú, ze odpoved musí byt záporná, a to analogicky s rozsudkom z 24. novembra 1987, RSV/Komisia ([136]223/85, [137]EU:C:1987:502), v ktorom Komisia prijímala svoje rozhodnutie 26 mesiacov. Navyse uvádzajú, ze hoci SSZL je tiez podobný systému uvedenému v rozhodnutí o francúzskych danových HZZ, ako tvrdí Komisia, quod non, pät rokov, ktoré uplynuli az do rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v prejednávanej veci, je teda zjavne neprimerané. Vzhladom na vyssie uvedené sa Lico a PYMAR domnievajú, ze situácia právnej neistoty pretrvávala az do uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v roku 2011. 187 Bankia a i. vo svojich pripomienkach k pokracovaniu v konaní vo veci T-719/13 RENV tvrdia, ze existencia porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery je nezávislá od porusenia zásady právnej istoty, na rozdiel od toho, co zrejme naznacuje Komisia. Podla nich porusenie zásady právnej istoty pretrvávalo az do uverejnenia napadnutého rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie. 188 Bankia a i. navyse uvádzajú, ze list komisára zodpovedného za GR pre hospodársku sútaz bol zaslaný az po rozhodnutí týkajúcom sa francúzskych danových HZZ. Toto rozhodnutie preto nemohlo viest k zániku situácie právnej neistoty. 189 Bankia a i. sa napokon domnievajú, ze ak by bol prípad francúzskych danových HZZ podobný tomu v prejednávanej veci, ako tvrdí Komisia, obdobie piatich rokov, ktoré uplynulo medzi rozhodnutím o francúzskych danových HZZ a rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, by bolo neprimerané. 190 Komisia navrhuje zamietnut tvrdenia Spanielskeho královstva a spolocností Lico a PYMAR. 191 Týmto zalobným dôvodom Spanielske královstvo a Lico a PYMAR uvádzajú porusenie zásady právnej istoty s cielom dosiahnut zrusenie príkazu na vymáhanie pomoci za celé obdobie do uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, teda do 21. septembra 2011, zatial co napadnuté rozhodnutie nariadilo vymáhanie od uverejnenia rozhodnutia o francúzskych danových HZZ, teda od 30. apríla 2007. 192 Na úvod treba pripomenút, ze návrhy vedlajsieho úcastníka konania môzu smerovat len k podpore alebo zamietnutiu návrhov jedného z hlavných úcastníkov konania, a ze vedlajsí úcastník konania teda nemá moznost akýmkolvek spôsobom zmenit predmet zaloby (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 6. februára 1995, Auditel/Komisia, [138]T-66/94, [139]EU:T:1995:20, bod [140]27). V prejednávanej veci Bankia a i. navrhujú zrusenie príkazu na vymáhanie pomoci aj za obdobie od 21. septembra 2011, dátumu uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, do 16. apríla 2014, dátumu uverejnenia napadnutého rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie, zatial co Lico a PYMAR navrhujú zrusenie príkazu na vymáhanie len do uverejnenia rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania 21. septembra 2011. Návrh na zrusenie príkazu na vymáhanie za toto dodatocné obdobie, ktorý predlozili Bankia a i., preto ide nad rámec zaloby podanej spolocnostami Lico a PYMAR a treba ho zamietnut ako neprípustný. 193 Z judikatúry vyplýva, ze odstránenie pomoci prostredníctvom jej vrátenia, aby sa obnovil predchádzajúci stav, je logickým dôsledkom konstatovania jej protiprávnosti. Nariadenie vrátenia pomoci by mohlo byt neprimerané len vtedy, ak by nastali mimoriadne okolnosti (rozsudok z 8. decembra 2011, Residex Capital IV, [141]C-275/10, [142]EU:C:2011:814, body [143]33 a [144]35). Konkrétne judikatúra nevylucuje moznost príjemcov protiprávnej pomoci, pretoze nebola oznámená, odvolávat sa na mimoriadne okolnosti, ako je porusenie zásady právnej istoty, s cielom namietat proti jej vráteniu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. apríla 2008, Komisia/Salzgitter, [145]C-408/04 P, [146]EU:C:2008:236, body [147]106 az [148]107). 194 Zo zásady právnej istoty vyplýva, ze právne predpisy Únie majú byt urcité a ich uplatnovanie má byt predvídatelné pre osoby podliehajúce súdnej právomoci (rozsudok zo 14. októbra 2010, Nuova Agricast a Cofra/Komisia, [149]C-67/09 P, [150]EU:C:2010:607, bod [151]77), aby mohli bez pochybností poznat svoje práva a povinnosti a podla toho konat (rozsudok z 22. februára 1989, Komisia/Francúzsko a Spojené královstvo, [152]92/87 a 93/87, [153]EU:C:1989:77, bod [154]22). Táto poziadavka právnej istoty sa uplatní s mimoriadnou naliehavostou, ak ide o právnu úpravu, ktorá môze mat za následok financné dôsledky, a to preto, aby mohli dotknuté osoby presne spoznat rozsah povinností, ktoré im právna úprava ukladá (pozri rozsudok z 21. septembra 2017, Eurofast/Komisia, [155]T-87/16, neuverejnený, [156]EU:T:2017:641, bod [157]97 a citovanú judikatúru). 195 Je potrebné uviest, ze v oblasti státnej pomoci sa zalobám, ktorými sa namieta proti povinnosti vymáhania na základe porusenia zásady právnej istoty, vyhovuje len za úplne výnimocných okolností. Jedným zo zriedkavých príkladov zaloby tohto druhu je ten, ktorý viedol k vyhláseniu rozsudku z 1. júla 2004, Salzgitter/Komisia ([158]T-308/00, [159]EU:T:2004:199). Tento rozsudok bol vsak v odvolacom konaní zrusený rozsudkom z 22. apríla 2008, Komisia/Salzgitter ([160]C-408/04 P, [161]EU:C:2008:236), a po vrátení veci Súdnym dvorom Vseobecný nakoniec konstatoval, ze podmienky na preukázanie porusenia zásady právnej istoty neboli v rozsudku z 22. januára 2013, Salzgitter/Komisia ([162]T-308/00 RENV, [163]EU:T:2013:30), splnené. 196 Z judikatúry vyplýva, ze je potrebné preskúmat rad skutocností, aby sa zistila existencia porusenia zásady právnej istoty, najmä nejasnost uplatnitelného právneho rezimu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2010, Nuova Agricast a Cofra/Komisia, [164]C-67/09 P, [165]EU:C:2010:607, bod [166]77), a/alebo necinnost Komisie pocas dlhsieho obdobia bez odôvodnenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. novembra 1987, RSV/Komisia, [167]223/85, [168]EU:C:1987:502, body [169]14 a [170]15, a z 22. apríla 2008, Komisia/Salzgitter, [171]C-408/04 P, [172]EU:C:2008:236, body [173]106 a [174]107). Pokial ide o túto poslednú uvedenú skutocnost, treba pripomenút, ze Komisia má v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci povinnost konat v primeranej lehote a v stádiu predbezného preskúmania nie je oprávnená zotrvávat v stave necinnosti. Je potrebné takisto uviest, ze primeranost lehoty konania sa posudzuje v závislosti od okolností vlastných kazdej veci, kam patrí aj zlozitost veci a správanie úcastníkov konania (rozsudok z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, [175]C-630/11 P az C-633/11 P, [176]EU:C:2013:387, body [177]81 a [178]82). 197 Preto je potrebné overit existenciu takýchto výnimocných okolností, ktoré by bránili príkazu na vymáhanie v prejednávanej veci. 198 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia v odôvodneniach 251, 261 a 262 napadnutého rozhodnutia pripústa, ze zásada právnej istoty bráni vymáhaniu pomoci az do uverejnenia rozhodnutia o francúzskych danových HZZ. Komisia totiz nespochybnuje, ze rozhodnutie Brittany Ferries z roku 2001 mohlo viest hospodárske subjekty k záveru, ze predmetné danové zvýhodnenia boli opatreniami vseobecnej povahy, a preto nepredstavujú státnu pomoc. Tvrdí vsak, ze táto situácia právnej neistoty zanikla v case uverejnenia rozhodnutia o francúzskych danových HZZ 30. apríla 2007. Z tohto dôvodu sú na úcely preskúmania dôvodnosti tohto zalobného dôvodu irelevantné skutocnosti predchádzajúce tomuto dnu, ktoré uviedli úcastníci konania, akými sú údajná necinnost Komisie po podaní ziadosti o informácie z roku 2001 alebo rozhodnutie o holandských lodeniciach z roku 2004. 199 Pokial ide o úcinky uverejnenia rozhodnutia na francúzske danové HZZ v apríli 2007, treba uviest, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze týmto rozhodnutím zanikla akákolvek právna neistota v rozsahu, v akom malo viest opatrný a obozretný hospodársky subjekt k záveru, ze systém podobný SSZL by mohol predstavovat státnu pomoc. V tejto súvislosti treba uviest, ze z rozhodnutia o francúzskych danových HZZ vyplýva, ze systém stavby námorných lodí a ich poskytnutie námorným spolocnostiam prostredníctvom HZZ a s pouzitím lízingových zmlúv, ktoré zakladajú urcité danové výhody, mohol predstavovat schému státnej pomoci. Hoci je pravda, ze systém dotknutý v rozhodnutí o francúzskych danových HZZ a SSZL nie sú totozné, nijaká skutocnost neumoznuje preukázat, ze ich rozdiely boli výraznejsie nez rozdiely medzi SSZL a systémom dotknutým v rozhodnutí Brittany Ferries, na ktoré sa odvoláva Spanielske královstvo a Lico a PYMAR na podporu tohto zalobného dôvodu. 200 Okrem toho okolnosti, ktoré nastali po uverejnení rozhodnutia o francúzskych danových HZZ, na ktoré poukazujú Spanielske královstvo a Lico a PYMAR, nebránia tomu, aby týmto uverejnením zanikla situácia právnej neistoty, ako správne tvrdí Komisia. 201 Po prvé, ako vyplýva z odôvodnenia 257 napadnutého rozhodnutia, list komisára zodpovedného za GR pre hospodársku sútaz z 9. marca 2009 nemohol prispiet k zalozeniu alebo zachovaniu situácie právnej neistoty vzhladom na úvahy uvedené v bode 174 vyssie. Tento list totiz len uvádza, ze SSZL nediskriminuje lodenice iných clenských státov, pricom dodáva, ze Komisia neuvazovala o dodatocných opatreniach "v tomto stádiu". 202 Po druhé, pokial ide o údajné dlhé obdobie necinnosti Komisie po uverejnení rozhodnutia o francúzskych danových HZZ, bez ohladu na otázku, ci ide len o jednu z viacerých skutocností umoznujúcich preukázat existenciu porusenia zásady právnej istoty alebo o nevyhnutnú a kumulatívnu podmienku, ako tvrdí Komisia, treba konstatovat, ze Komisia v kazdom prípade nezostala v prejednávanej veci necinná pocas neprimerane dlhej doby. 203 Vzhladom na skutocnost, ze preskúmanie sa musí obmedzit na obdobie po uverejnení rozhodnutia o francúzskych danových HZZ v apríli 2007, pretoze pred týmto dátumom Komisia pripustila existenciu situácie právnej neistoty, treba uviest, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania bolo v tomto prípade uverejnené v septembri 2011, teda skoro o styri a pol roka neskôr. 204 V tejto súvislosti z odôvodnení 259 a 261 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze medzi ôsmimi ziadostami o informácie, ktoré Komisia zaslala spanielskym orgánom, bolo sest zaslaných pocas obdobia uvedeného v bode 203 vyssie a ze dotknuté opatrenia boli komplexné, co nemozno spochybnit. Z týchto dôvodov nemozno Komisii vytýkat, ze vzhladom na okolnosti prejednávanej veci zostala bez odôvodnenia necinná pocas neprimerane dlhej doby. 205 Pokial ide o rozsudok z 24. novembra 1987, RSV/Komisia ([179]223/85, [180]EU:C:1987:502, body [181]12 a [182]14), na ktorý sa odvolávajú Lico a PYMAR na podporu svojich tvrdení, v ktorom bola neodôvodnená lehota 26 mesiacov posúdená ako neprimeraná dlhá, treba uviest, ze mimoriadne okolnosti veci mali rozhodujúcu úlohu pri riesení prijatom Súdnym dvorom, takze ho nemozno jednoducho uplatnit na iné prípady prejednávanej veci. Konkrétne pomoc, ktorá viedla k veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 24. novembra 1987, RSV/Komisia ([183]223/85, [184]EU:C:1987:502), bola formálne oznámená Komisii, i ked neskoro po jej vyplatení. Okrem toho sa spájala s dodatocnými nákladmi spojenými s pomocou vopred schválenou Komisiou. Napokon preskúmanie zlucitelnosti pomoci si nevyzaduje podrobné zistovanie (rozsudok z 13. decembra 2018, Comune di Milano/Komisia, [185]T-167/13, vec v odvolacom konaní, [186]EU:T:2018:940, bod [187]158). Vsetky tieto mimoriadne okolnosti sa vsak jasne odlisujú od okolností prejednávanej veci, v ktorých sporná pomoc nebola nikdy oznámená, Komisia zaslala spanielskym orgánom niekolko ziadostí o informácie pocas predmetného obdobia a opatrenia vykazovali nezanedbatelnú zlozitost. V dôsledku toho sa Lico a PYMAR nemôzu úcinne odvolávat na riesenie prijaté v uvedenom rozsudku. 206 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba zalobný dôvod zalozený na porusení zásady právnej istoty zamietnut ako nedôvodný. O porusení zásad uplatnitelných na vymáhanie z dôvodu metódy výpoctu výsky nezlucitelnej pomoci 207 Vo svojej zalobe vo veci T-719/13 spolocnosti Lico a PYMAR subsidiárne uvádzajú zalobný dôvod zalozený na porusení zásad uplatnitelných na vymáhanie pomoci z dôvodu metódy výpoctu výsky nezlucitelnej pomoci, ktorá sa má vymáhat. Podla nich by napadnuté rozhodnutie mohlo viest k vyzadovaniu vrátenia vyssej sumy, nez je pomoc, ktorú investori skutocne vyuzili. 208 Lico a PYMAR sa domnievajú, ze vypracovanie metódy výpoctu výsky pomoci je zmätocné a nejednoznacné. Konkrétne spochybnujú napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa zdá, ze nariaduje vymáhanie celej pomoci od investorov, hoci cast danovej výhody bola prevedená na námorné spolocnosti. Z príkazu na vymáhanie by sa totiz mala vylúcit cast pomoci skutocne prevedenej na iné subjekty, aj keby uplatnitelná právna úprava neukladala povinnost previest cast pomoci. 209 Lico a PYMAR tvrdia, ze výska ekonomickej výhody získanej príjemcom nemusí nevyhnutne zodpovedat výske státnych prostriedkov pouzitých vo vsetkých prípadoch, aj ked to tak casto je. 210 Okrem toho vymáhanie vyssej sumy, ako je pomoc skutocne prijatá investormi, by stavalo týchto investorov do nevýhodnej situácie v porovnaní s ich konkurentmi, namiesto obnovenia situácie pred poskytnutím pomoci. 211 Bankia a i. vo svojich pripomienkach k pokracovaniu v konaní vo veci T-719/13 RENV tvrdia, ze príkaz na vymáhanie celej pomoci od investorov, hoci získali len 10 az 15 % výhody, je neoprávnený. Uvádzajú, ze cielom vymáhania nie je ulozit sankciu, ale len odstránit narusenie hospodárskej sútaze spôsobené poskytnutím pomoci. Vymáhanie vyssej sumy, ako je skutocne získaná výhoda, by vsak spôsobilo narusenie hospodárskej sútaze v prospech konkurentov príjemcov. 212 Bankia a i. navyse uvádzajú, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uznala, ze HZZ a investori boli sprostredkovatelmi, ktorí preniesli výhodu na námorné spolocnosti. Okrem toho Komisia tiez pripustila, ze spôsoby rozdelenia výhody boli vopred oznámené spanielskym orgánom, a to v case podania ziadosti o povolenie predcasného odpisovania. Navyse predchádzajúci podpis zmluvy stanovujúcej spôsob rozdelenia medzi zmluvnými stranami bol nevyhnutnou podmienkou prístupu k SSZL. 213 Bankia a i. dodávajú, ze napadnuté rozhodnutie si odporuje v rozsahu, v akom Komisia konstatovala, ze neslo o státnu pomoc poskytnutú námorným spolocnostiam, pretoze prevod výhody vyplýval zo súkromných zmlúv, a zároven vyhlásila za neplatné ustanovenia nachádzajúce sa v týchto súkromných zmluvách, ktoré umoznujú investorom vymáhat výhodu skutocných príjemcov, najmä lodeníc. 214 Aluminios Cortizo vo svojich pripomienkach k pokracovaniu v konaní vo veci T-719/13 RENV tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie si odporuje v rozsahu, v akom Komisia nariadila vymáhanie celej pomoci od investorov, hoci uznala, ze 85 az 90 % výhody bolo prevedených na námorné spolocnosti. 215 Aluminios Cortizo tiez uvádza, ze z návrhu napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zamýslala nariadit vymáhanie pomoci od námorných spolocností. 216 Komisia proti týmto tvrdeniam namieta. 217 Podla judikatúry zrusenie protiprávnej pomoci prostredníctvom vymáhania je zákonitým dôsledkom konstatovania jej protiprávnosti a smeruje k obnoveniu predchádzajúcej situácie. Tento ciel sa dosiahne vtedy, ked je predmetná pomoc, prípadne zvýsená o úroky z omeskania, vrátená jej príjemcom alebo inými slovami podnikmi, ktoré ju skutocne pouzili. Týmto vrátením stráca príjemca výhodu, z ktorej mal prospech v porovnaní so svojimi konkurentmi na trhu, a obnovuje sa situácia pred poskytnutím pomoci. Z toho vyplýva, ze hlavným cielom vrátenia protiprávne poskytnutej státnej pomoci je odstránenie narusenia hospodárskej sútaze, ktoré bolo spôsobené konkurencnou výhodou plynúcou z protiprávnej pomoci (rozsudok z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, [188]C-277/00, [189]EU:C:2004:238, body [190]74 az [191]76; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, [192]C-303/88, [193]EU:C:1991:136, bod [194]57). 218 V rámci tohto zalobného dôvodu Lico a PYMAR, ktoré v konaní podporujú Bankia a i. a Aluminios Cortizo, v podstate namietajú proti tomu, aby napadnuté rozhodnutie nariadovalo vymáhanie celej pomoci od investorov, zatial co 85 az 90 % výhody bolo systematicky prevedených na námorné spolocnosti, ako to pripústa napadnuté rozhodnutie. 219 Vzhladom na skutocnost, ze Komisia v prejednávanej veci rozhodla, ze námorné spolocnosti nie sú príjemcami pomoci, co je záver, ktorý nie je predmetom tohto sporu, v dôsledku toho sa príkaz na vymáhanie týkal výlucne a v celom rozsahu investorov, ktorí boli jedinými príjemcami pomoci podla napadnutého rozhodnutia z dôvodu transparentnosti HZZ. Na základe jeho vlastnej logiky napadnutým rozhodnutím teda nedoslo k nesprávnemu posúdeniu, ked ním bolo nariadené vymáhanie celej pomoci od investorov, hoci cast výhody previedli na iné subjekty, kedze títo neboli povazovaní za príjemcov pomoci. Podla napadnutého rozhodnutia totiz práve investori mali skutocný prospech z pomoci, kedze uplatnitelná právna úprava im neukladala povinnost previest cast pomoci na tretie osoby. 220 Príkaz na vymáhanie pomoci preto nemozno povazovat za sankciu pre investorov alebo za opatrenie, ktoré narúsa hospodársku sútaz v prospech ich konkurentov, ako to tvrdia Bankia a i. 221 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba tento zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný a v dôsledku toho zamietnut zalobu v celom jej rozsahu. O trovách 222 V pôvodnom rozsudku bola Komisii ulozená povinnost nahradit trovy konania. V rozsudku o odvolaní Súdny dvor rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. V súlade s clánkom 219 rokovacieho poriadku prinálezí teda Vseobecnému súdu rozhodnút v tomto rozsudku o vsetkých trovách konania spojených s jeho jednotlivými stádiami. 223 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 224 Kedze Spanielske královstvo nemalo vo veci T-515/13 RENV úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania vrátane trov konania vynalozených v pôvodnom konaní na Vseobecnom súde a v konaní na Súdnom dvore v súlade s návrhmi Komisie. 225 Kedze Lico a PYMAR nemali úspech vo veci T-719/13 RENV, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania vrátane trov konania vynalozených v pôvodnom konaní na Vseobecnom súde a v konaní na Súdnom dvore v súlade s návrhmi Komisie. 226 Podla clánku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozhodnút, ze vlastné trovy konania znásajú aj iní vedlajsí úcastníci konania nez vedlajsí úcastníci uvedení v odsekoch 1 a 2. V prejednávanej veci treba rozhodnút, ze Bankia a i. a Aluminios Cortizo znásajú svoje vlastné trovy konania súvisiace s konaním o vrátenej veci. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Zaloby sa zamietajú. 2. Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradit trovy vynalozené Európskou komisiou v konaní na Súdnom dvore vo veci C-128/16 P a na Vseobecnom súde vo veciach T-515/13 a T-515/13 RENV. 3. Lico Leasing, SA a Pequeńos y Medianos Astilleros Sociedad de Reconversión, SA znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy vynalozené Komisiou v konaní na Súdnom dvore vo veci C-128/16 P a na Vseobecnom súde vo veciach T-719/13 a T-719/13 RENV. 4. Bankia, SA a ostatní vedlajsí úcastníci konania, ktorých mená sú uvedené v prílohe, ako aj Aluminios Cortizo, SAU znásajú svoje vlastné trovy konania vynalozené v konaní o veci vrátenej na dalsie konanie na Vseobecným súde. Collins Iliopoulos Barents Passer De Baere Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 23. septembra 2020. Podpisy __________________________________________________________________ ( [195]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. ( [196]1 ) Zoznam ostatných zalobcov je pripojený iba k zneniu oznámenému úcastníkom konania. References 1. file:///tmp/lynxXXXXT30X6Y/L85881-4921TMP.html#t-ECR_62013TJ0515_01_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXT30X6Y/L85881-4921TMP.html#t-ECR_62013TJ0515_01_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:114:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:276:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:114:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:205:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:013:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:112:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A1004 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A1006&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A1006 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A1007&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A1007 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A591 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1993%3A24&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1993%3A24 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A792&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A792 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A792&anchor=#point47 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point59 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1029&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1029 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&anchor=#point58 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:384:TOC 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1029&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1029 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point57 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point58 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&anchor=#point59 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&locale=sk 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&anchor=#point23 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&anchor=#point24 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A353&locale=sk 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A353 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A353&anchor=#point23 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A332&locale=sk 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A332 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A332&anchor=#point27 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&locale=sk 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&anchor=#point27 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A643&locale=sk 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A643 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A643&anchor=#point188 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&locale=sk 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&anchor=#point97 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1029&locale=sk 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1029 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1029&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1029 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1029&anchor=#point81 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1029&anchor=#point83 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1029&anchor=#point93 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A8&locale=sk 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A8 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A8&anchor=#point140 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A8&anchor=#point141 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&locale=sk 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&anchor=#point278 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&locale=sk 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&anchor=#point279 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&locale=sk 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&anchor=#point280 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A73&locale=sk 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A73 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A73&anchor=#point24 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A629&locale=sk 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A629 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A629&anchor=#point170 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:012:TOC 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A186&locale=sk 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A186 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A186&anchor=#point110 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A186&locale=sk 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A186 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A186&anchor=#point114 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A510&locale=sk 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A510 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A510&anchor=#point52 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A510&anchor=#point53 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A418&locale=sk 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A418 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A418&anchor=#point51 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:039:TOC 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:384:TOC 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:038:TOC 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&locale=sk 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&anchor=#point134 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&locale=sk 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&anchor=#point282 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A769&locale=sk 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A769 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A769&anchor=#point63 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&locale=sk 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&anchor=#point77 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&anchor=#point147 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A607&locale=sk 120. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A607 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A607&anchor=#point71 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A259&locale=sk 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A259 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A259&anchor=#point16 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A259&anchor=#point19 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A373&locale=sk 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A373 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A373&anchor=#point57 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&anchor=#point164 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A213&locale=sk 133. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A213 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A213&anchor=#point56 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A213&anchor=#point58 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&locale=sk 137. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A20&locale=sk 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A20 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A20&anchor=#point27 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&locale=sk 142. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814 143. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&anchor=#point33 144. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&anchor=#point35 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A236&locale=sk 146. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A236 147. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A236&anchor=#point106 148. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A236&anchor=#point107 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A607&locale=sk 150. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A607 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A607&anchor=#point77 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A77&locale=sk 153. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A77 154. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A77&anchor=#point22 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A641&locale=sk 156. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A641 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A641&anchor=#point97 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A199&locale=sk 159. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A199 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A236&locale=sk 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A236 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A30&locale=sk 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A30 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A607&locale=sk 165. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A607 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A607&anchor=#point77 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&locale=sk 168. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&anchor=#point14 170. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&anchor=#point15 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A236&locale=sk 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A236 173. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A236&anchor=#point106 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A236&anchor=#point107 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&locale=sk 176. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387 177. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&anchor=#point81 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&anchor=#point82 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&locale=sk 180. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&anchor=#point12 182. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&anchor=#point14 183. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502&locale=sk 184. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A502 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A940&locale=sk 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A940 187. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A940&anchor=#point158 188. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&locale=sk 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238 190. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&anchor=#point74 191. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&anchor=#point76 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136&locale=sk 193. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136 194. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136&anchor=#point57 195. file:///tmp/lynxXXXXT30X6Y/L85881-4921TMP.html#c-ECR_62013TJ0515_01_SK_01-E0001 196. file:///tmp/lynxXXXXT30X6Y/L85881-4921TMP.html#c-ECR_62013TJ0515_01_SK_01-E0002