ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 26. novembra 2015 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Digitálne televízne vysielanie -- Pomoc na rozvoj digitálneho terestriálneho televízneho vysielania vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach v Spanielsku -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za ciastocne zlucitelnú a ciastocne nezlucitelnú s vnútorným trhom -- Výhoda -- Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu -- Clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ -- Nová pomoc" Vo veci T-462/13, Comunidad Autónoma del País Vasco (Spanielsko), Itelazpi, SA, so sídlom v Zamudiu (Spanielsko), v zastúpení: pôvodne N. Ruiz García, J. Buendía Sierra, A. Lamadrid de Pablo a M. Muńoz de Juan, neskôr J. Buendía Sierra a A. Lamadrid de Pablo, advokáti, zalobcovia, proti Európskej komisii, v zastúpení: É. Gippini Fournier, B. Stromsky a P. Nemecková, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: SES Astra, so sídlom v Betzdorfe (Luxembursko), v zastúpení: F. González Díaz, F. Salerno a V. Romero Algarra, advokáti, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2014/489/EÚ z 19. júna 2013 o státnej pomoci SA. 28599 [(C 23/10) (ex NN 36/2010, ex CP 163/2009)] poskytnutej Spanielskym královstvom na rozvoj digitálneho terestriálneho televízneho vysielania vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach (okrem autonómneho spolocenstva Kastília-La Mancha) ([2]Ú. v. EÚ L 217, s. 52), VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda komory A. Dittrich (spravodajca), sudcovia J. Schwarcz a V. Tomljenovic, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 12. marca 2015, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Prejednávaná vec sa týka opatrení, ktoré vykonali spanielske orgány v rámci prechodu z analógového na digitálne vysielanie v Spanielsku, pokial ide o celé územie Spanielska s výnimkou autonómneho spolocenstva Kastília-La Mancha (Spanielsko). Táto digitalizácia, ktorú mozno technicky vykonat prostredníctvom terestriálnych, satelitných alebo káblových platforiem alebo prostredníctvom sirokopásmového pripojenia k internetu, umoznuje úcinnejsie vyuzívanie rádiofrekvencného spektra. V prípade digitálneho vysielania je televízny signál odolnejsí voci interferenciám a môze byt sprevádzaný sériou doplnkových sluzieb, ktoré sú pridanou hodnotou programu. Okrem toho proces digitalizácie umoznuje získat tzv. "digitálnu dividendu", t. j. volné frekvencie, kedze technológie digitálneho televízneho vysielania zaberajú ovela mensie spektrum nez analógové technológie. Práve vzhladom na tieto výhody podporuje Európska komisia od roku 2002 digitalizáciu v rámci Európskej únie. 2 Spanielske královstvo vytvorilo regulacný rámec nevyhnutný na podporu prechodu z analógového na digitálne vysielanie tým, ze schválilo najmä zákon c. 10/2005 zo 14. júna 2005 o naliehavých opatreniach na podporu digitálneho terestriálneho televízneho vysielania, liberalizáciu káblového televízneho vysielania a podporu plurality (Ley 10/2005 de Medidas Urgentes para el Impulso de la Televisión Digital Terrestre, de Liberalización de la Televisión por Cable y de Fomento del Pluralismo, BOE c. 142 z 15. júna 2005, s. 20562, dalej len "zákon c. 10/2005") a královský dekrét c. 944/2005 z 29. júla 2005, ktorým sa schvaluje národný technický plán pre digitálne terestriálne televízne vysielanie (Real Decreto 944/2005 por el que se aprueba el Plan técnico nacional de la televisión digital terrestre, BOE c. 181 z 30. júla 2005, s. 27006, dalej len "královský dekrét c. 944/2005"). Tento královský dekrét ulozil národným vysielatelom povinnost, aby na svojich príslusných územiach pokryli 96 % obyvatelstva, pokial ide o súkromný sektor, a 98 % obyvatelstva, pokial ide o verejný sektor. 3 Na úcely riadenia prechodu z analógového na digitálne televízne vysielanie rozdelili spanielske orgány územie Spanielska na tri rôzne oblasti: -- v oblasti I, ktorá zahrna 96 % spanielskeho obyvatelstva a je povazovaná za komercne výhodnú, niesli náklady na prechod na digitálne vysielanie verejnoprávni, ako aj súkromní vysielatelia, -- v oblasti II, ktorá zahrna menej urbanizované a vzdialené oblasti predstavujúce 2,5 % spanielskeho obyvatelstva, neinvestovali vysielatelia do digitalizácie z dôvodu nedostatku komercného záujmu, co viedlo spanielske orgány k financovaniu z verejných prostriedkov, -- v oblasti III, ktorá zahrna 1,5 % spanielskeho obyvatelstva, je digitálne terestriálne vysielanie vylúcené z dôvodu topografie, takze sa zvolila satelitná platforma. 4 Rozhodnutím zo 7. septembra 2007 prijala spanielska Rada ministrov národný plán na podporu prechodu na digitálne terestriálne televízne vysielanie (dalej len "DTT"), ktorým sa vykonáva národný technický plán stanovený královským dekrétom c. 944/2005. Uvedený plán rozdelil spanielske územie na 90 technických projektov prechodu a pre kazdý z týchto projektov stanovil lehotu na ukoncenie analógového vysielania. Cielom stanoveným v tomto pláne bolo dosiahnut pokrytie spanielskeho obyvatelstva sluzbou DTT, ktoré zodpovedá pokrytiu uvedeného obyvatelstva analógovým televíznym vysielaním v roku 2007, a to viac ako 98 % tohto obyvatelstva a 100 % obyvatelstva Baskicka (Spanielsko). 5 Kedze hrozilo, ze povinnosti pokrytia stanovené pre DTT (pozri bod 2 vyssie) by viedli k mensiemu pokrytiu spanielskeho obyvatelstva v porovnaní s uz existujúcim analógovým vysielaním, bolo potrebné zabezpecit televízne pokrytie v oblasti II. Prejednávaná vec sa týka len financovania z verejných prostriedkov priznaného spanielskymi orgánmi na podporu terestriálnej digitalizácie v uvedenej oblasti, konkrétnejsie financovania tohto procesu v rámci regiónov Baskicka, ktoré sa nachádzajú v tejto oblasti. V Baskicku sa v tejto oblasti nachádza 9,5 % obyvatelstva. 6 Dna 29. februára 2008 prijalo spanielske Ministerstvo priemyslu, cestovného ruchu a obchodu (dalej len "ministerstvo") rozhodnutie urcené na zlepsenie telekomunikacnej infrastruktúry a stanovenie kritérií a rozdelenia financovania cinností v prospech rozvoja informacnej spolocnosti v rámci plánu nazvaného "Plan Avanza". Rozpocet schválený v zmysle tohto rozhodnutia bol vyclenený scasti na digitalizáciu televízneho vysielania v oblasti II. 7 V období od júla do novembra 2008 sa digitalizácia v oblasti II vykonávala prostredníctvom rôznych dodatkov k platným rámcovým zmluvám z roku 2006, ktoré boli v rámci Planu Avanza uzatvorené medzi ministerstvom a autonómnymi spolocenstvami Spanielskeho královstva. Na základe týchto dodatkov previedlo ministerstvo financné prostriedky autonómnym spolocenstvám, ktoré sa zaviazali pokryt z vlastných rozpoctových zdrojov ostatné náklady spojené s týmto plnením. 8 Dna 17. októbra 2008 spanielska Rada ministrov rozhodla o vyclenení dodatocných financných prostriedkov na rozsírenie a dokoncenie pokrytia DTT v rámci projektov prechodu, ktoré sa mali dokoncit pocas prvej polovice roka 2009. Financné prostriedky boli poskytnuté po tom, co boli v decembri 2008 medzi ministerstvom a autonómnymi spolocenstvami podpísané nové rámcové dohody, ktoré sa týkali vykonávania národného plánu prechodu na DTT. Dna 29. mája 2009 schválila uvedená Rada ministrov kritériá rozdelenia financných prostriedkov urcených na financovanie opatrení prechodu na DTT. 9 Po podpise dodatkov k rámcovým dohodám z roku 2008 týkajúcich sa rozsírenia pokrytia DTT a uverejnení týchto rámcových dohôd a dodatkov v Boletín oficial del Estado zacali autonómne spolocenstvá realizovat rozsírenie. Na tento úcel bud samy usporiadali verejné sútaze, alebo tým poverili súkromné podniky. V urcitých prípadoch autonómne spolocenstvá poverili vykonaním rozsírenia obce. 10 Vo vseobecnosti sa v Spanielsku uskutocnili dva typy verejných sútazí. V prvom rade islo o verejné sútaze na rozsírenie pokrytia, co znamenalo, ze úspesný uchádzac bol poverený úlohou poskytnút funkcnú siet DTT. Úlohy, ktoré bolo potrebné vykonat, zahrnali návrh a technické vyhotovenie siete, prenos signálu, instaláciu siete a dodávku potrebného zariadenia. Ostatné verejné sútaze sa týkali dodávky telekomunikacných zariadení. 11 Celkovo sa v rokoch 2008 a 2009 investovalo do rozsírenia pokrytia v oblasti II takmer 163 miliónov eur z ústredného rozpoctu, ciastocne prostredníctvom zvýhodnených úverov pre autonómne spolocenstvá od ministerstva, a priblizne 60 miliónov eur z rozpoctov 16 dotknutých autonómnych spolocenstiev. Navyse obce financovali rozsírenie v sume priblizne 3,5 milióna eur. 12 Po rozsírení DTT v oblasti II niektoré autonómne spolocenstvá realizovali od roku 2009 druhú etapu, ktorou bolo usporiadanie dalsích verejných sútazí alebo uzatvorenie zmlúv bez verejných sútazí na prevádzku a údrzbu zariadenia, ktoré sa digitalizovalo a nainstalovalo v rámci rozsírenia. Celková suma financných prostriedkov poskytnutých prostredníctvom verejných sútazí na prevádzku a údrzbu v rokoch 2009 az 2011 dosahovala najmenej 32,7 milióna eur. 13 Autonómne spolocenstvo Baskicko (Spanielsko), prvý zalobca, vykonáva v Baskicku vo vztahu k Spanielsku svoje právomoci v postavení zákonodarnej a financnej autonómie v súlade s ustanoveniami spanielskej Ústavy a svojho autonómneho statútu. Tieto právomoci sa týkajú najmä oblastí vysielania, ako aj sluzieb vo verejnom záujem a verejnej infrastruktúry za podmienok stanovených v uvedenej Ústave a dotknutom autonómnom statúte. Rozvojom, údrzbou a prevádzkou televíznej siete bola poverená spolocnost Itelazpi SA, druhý zalobca, ktorá je verejnoprávnym podnikom v 100 % vlastníctve baskickej vlády, pricom táto vláda poskytla tejto spolocnosti financné prostriedky na zvládnutie procesu terestriálnej digitalizácie. 14 Komisii bola 18. mája 2009 dorucená staznost spolocnosti SES Astra, európskeho prevádzkovatela satelitov, t. j. vedlajsieho úcastníka konania, ktorá sa týkala údajnej schémy pomoci spanielskych orgánov v prospech prechodu z analógového na digitálne televízne vysielanie v oblasti II. Podla uvedeného prevádzkovatela toto opatrenie zahrna neoznámenú pomoc, ktorá údajne narusila hospodársku sútaz medzi terestriálnymi a satelitnými vysielacími platformami. 15 Listom z 29. septembra 2010 informovala Komisia Spanielske královstvo, ze v súvislosti s predmetnou pomocou poskytnutou na celom území Spanielska s výnimkou autonómneho spolocenstva Kastília-La Mancha, v prípade ktorého sa zacalo samostatné konanie, prijala rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). Uverejnením rozhodnutia o zacatí konania 14. decembra 2010 v Úradnom vestníku Európskej únie ([3]Ú. v. EÚ C 337, s. 17) Komisia vyzvala dotknuté strany, aby predlozili svoje pripomienky. 16 Komisia po tom, co jej boli dorucené pripomienky spanielskych orgánov a dalsích dotknutých strán, prijala 19. júna 2013 rozhodnutie 2014/489/EÚ o státnej pomoci SA.28599 [(C 23/10) (ex NN 36/10, ex CP 163/09)] poskytnutej Spanielskym královstvom na rozvoj digitálneho terestriálneho televízneho vysielania vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach (okrem autonómneho spolocenstva Kastília-La Mancha) ([4]Ú. v. EÚ L 217, s. 52, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého výrok znie: "Clánok 1 Státna pomoc, ktorú [Spanielske královstvo] neoprávnene poskytlo prevádzkovatelom terestriálnej televíznej platformy na rozvoj, údrzbu a prevádzku digitálnej terestriálnej televíznej siete v oblasti II v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, je nezlucitelná s vnútorným trhom s výnimkou pomoci, ktorá bola poskytnutá v súlade s kritériom technologickej neutrality. Clánok 2 Individuálna pomoc poskytnutá v rámci schémy uvedenej v clánku 1 nepredstavuje pomoc, ak v case poskytnutia splnala podmienky stanovené nariadením prijatým podla clánku 2 nariadenia Rady (ES) c. 994/98 uplatnitelným v case poskytnutia pomoci. Clánok 3 1. [Spanielske královstvo] získa spät nezlucitelnú pomoc poskytnutú v rámci schémy uvedenej v clánku 1 od prevádzkovatelov digitálneho terestriálneho televízneho vysielania bez ohladu na to, ci získali pomoc priamo alebo nepriamo. 2. Suma, ktorá sa má vrátit, zahrna úroky plynúce od casu, ked sa poskytla príjemcom, do dátumu jej vrátenia. 3. Úroky sa vypocítajú na zostavenom základe podla kapitoly V nariadenia Komisie (ES) c. 794/2004. 4. [Spanielske královstvo] zrusí ku dnu oznámenia tohto rozhodnutia vsetky zostávajúce platby týkajúce sa pomoci v rámci schémy uvedenej v clánku 1. Clánok 4 1. Vrátenie pomoci poskytnutej v rámci schémy uvedenej v clánku 1 je okamzité a úcinné. 2. [Spanielske královstvo] zaistí vykonanie tohto rozhodnutia do styroch mesiacov od dátumu oznámenia rozhodnutia. 3. [Spanielske královstvo] predlozí Komisii v priebehu dvoch mesiacov po oznámení tohto rozhodnutia tieto informácie: a) zoznam príjemcov, ktorí získali pomoc v rámci schémy uvedenej v clánku 1, a celkovú sumu pomoci, ktorú kazdý z nich získal v rámci tejto schémy, a to v kategóriách uvedených v casti 6.2 vyssie; b) celkovú sumu (istinu a úroky z vymáhanej sumy), ktorej vrátenie sa od jednotlivých príjemcov pozaduje; ... Clánok 5 Toto rozhodnutie je urcené Spanielskemu královstvu." 17 Na úcely odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Komisia po prvé usúdila, ze jednotlivé opatrenia prijaté na ústrednej úrovni a uzatvorené a zmenené dohody medzi ministerstvom a autonómnymi spolocenstvami predstavujú základ schémy pomoci na rozsírenie DTT v oblasti II. V praxi to znamená, ze autonómne spolocenstvá uplatnovali usmernenia spanielskej vlády o rozsírení DTT (odôvodnenie 91 uvedeného rozhodnutia). 18 Po druhé Komisia konstatovala, ze predmetné opatrenie sa má povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Vzhladom na to, ze uvedené opatrenie bolo financované zo státneho rozpoctu a rozpoctov niektorých autonómnych spolocenstiev a obcí, islo o zásah financovaný zo státnych prostriedkov. Podla Komisie je rozsírenie vysielacích televíznych sietí hospodárskou cinnostou a nevztahuje sa nan výkon právomocí verejnej moci. Prevádzkovatelia platformy DTT sú tak priamymi príjemcami pomoci, zatial co prevádzkovatelia siete, ktorí sa zúcastnili verejných sútazí týkajúcich sa rozsírenia pokrytia, sú nepriamymi príjemcami pomoci. Výhoda, ktorú získali títo poslední uvedení prevádzkovatelia, bola selektívna, pretoze takéto opatrenie sa týka iba odvetvia televízneho vysielania a v rámci tohto odvetvia sa týka iba podnikov, ktoré pôsobia na trhu s terestriálnymi platformami. Podla napadnutého rozhodnutia spanielske orgány s cielom poukázat na neexistenciu státnej pomoci v súlade s kritériami, ktoré stanovil Súdny dvor v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C-280/00, Zb., [5]EU:C:2003:415), uviedli ako najlepsí a jediný príklad prípad autonómneho spolocenstva Baskicko (Spanielsko). Podla Komisie vsak prvé kritérium vyplývajúce z tohto rozsudku, podla ktorého musí byt podnik, ktorý je príjemcom pomoci, skutocne poverený plnením záväzkov sluzby vo verejnom záujme a tieto záväzky musia byt jasne definované, nebolo splnené. Okrem toho v prípade neexistencie záruky najnizsích nákladov vo vseobecnom záujme uvedeného autonómneho spolocenstva nebolo splnené ani stvrté kritérium uvedeného rozsudku. Podla Komisie vzhladom na skutocnost, ze satelitné a terestriálne vysielacie platformy si navzájom konkurujú, opatrenie urcené na rozvoj, prevádzku a údrzbu DTT v oblasti II predstavuje narusenie hospodárskej sútaze medzi týmito dvoma platformami. Predmetné opatrenie má tiez vplyv na obchod v rámci Únie (odôvodnenia 94 az 141 uvedeného rozhodnutia). 19 Po tretie Komisia konstatovala, ze predmetné opatrenie nemozno povazovat za státnu pomoc zlucitelnú s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ napriek tomu, ze toto opatrenie bolo urcené na dosiahnutie jasne vymedzeného ciela spolocného záujmu a ze uznala existenciu zlyhania trhu. Podla Komisie uvedené opatrenie, kedze nie je v súlade so zásadou technologickej neutrality, nie je primerané a nepredstavuje vhodný nástroj na zabezpecenie volne dostupných televíznych kanálov pre obyvatelov oblasti II (odôvodnenia 148 az 171 napadnutého rozhodnutia). 20 Po stvrté Komisia usúdila, ze v prípade neexistencie jasného vymedzenia prevádzky terestriálnej platformy ako sluzby vo verejnom záujme nemohlo byt predmetné opatrenie odôvodnené podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ (odôvodnenie 172 napadnutého rozhodnutia). 21 Po piate Komisia uviedla, ze predmetné opatrenie nepredstavuje existujúcu pomoc, pretoze uvedené opatrenie sa má povazovat za zmenu, ktorá má vplyv na samotnú podstatu pôvodnej schémy. Spanielske orgány teda mali toto opatrenie oznámit (odôvodnenia 173 az 175 napadnutého rozhodnutia). 22 Po sieste Komisia spresnila jednotlivé prípady, ked spanielske orgány mali vymáhat predmetnú pomoc od priamych a nepriamych príjemcov (odôvodnenia 179 az 197 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 23 Zalobcovia návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 30. augusta 2013 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 24 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu v ten istý den podali zalobcovia návrh na nariadenie predbezného opatrenia, v ktorom v podstate navrhujú, aby predseda Vseobecného súdu nariadil odklad výkonu napadnutého rozhodnutia. Uznesením zo 16. októbra 2013, Comunidad Autónoma del País Vasco a Itelazpi/Komisia (T-462/13 R, [6]EU:T:2013:546), bol tento návrh zamietnutý a rozhodnutie o trovách konania bolo odlozené na neskôr. 25 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 20. septembra 2013 poziadal vedlajsí úcastník o vstup do konania na podporu návrhov Komisie. Tomuto návrhu sa vyhovelo uznesením z 10. februára 2014, Comunidad Autónoma del País Vasco a Itelazpi/Komisia (T-462/13, [7]EU:T:2014:81). 26 Vedlajsí úcastník konania predlozil svoje vyjadrenie 24. marca 2014. Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 24. apríla 2014 zalobcovia predlozili svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu. Komisia nepredlozila pripomienky k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania. 27 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (piata komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 28 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 Vseobecný súd vyzval Komisiu, aby predlozila urcité dokumenty. Komisia tejto ziadosti vyhovela v stanovenej lehote. 29 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 25. februára 2015 zalobcovia predlozili svoje pripomienky k správe pre pojednávanie. 30 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania z 12. marca 2015. 31 Zalobcovia navrhujú, aby Vseobecný súd: -- urcil, ze uvedené zalobné dôvody sú prípustné a dôvodné, -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 32 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- ulozil zalobcom povinnost nahradit trovy konania. 33 Vedlajsí úcastník konania navrhuje, aby Vseobecný súd: -- vyhovel návrhom Komisie, -- ulozil zalobcom povinnost nahradit trovy konania spojené s vedlajsím úcastníctvom. Právny stav 34 Na úvod treba uviest, ze zaloba je prípustná, hoci napadnuté rozhodnutie nie je urcené zalobcom, co nespochybnila ani Komisia. Pokial ide o prvého zalobcu, je totiz nepochybné, ze práve tento zalobca rozhodol o priznaní casti spornej pomoci Baskicku. Napadnuté rozhodnutie, ktoré bráni prvému zalobcovi vykonávat - ako tomu rozumie - jeho vlastné právomoci, ktoré mu priznáva priamo spanielske právo, sa teda priamo a individuálne dotýka jeho právneho postavenia (rozsudky z 8. marca 1988, Exécutif régional wallon a Glaverbel/Komisia, 62/87 a 72/87, Zb., [8]EU:C:1988:132, body 6 a 8; z 30. apríla 1998, Vlaamse Gewest/Komisia, T-214/95, Zb., [9]EU:T:1998:77, bod 29, a z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-227/01 az T-229/01, T-265/01, T-266/01 a T-270/01, Zb., [10]EU:T:2009:315, bod 76). Pokial ide o druhého zalobcu, kedze aktívna legitimácia autonómneho spolocenstva Baskicko bola preukázaná v prípade jedinej a tej istej zaloby, nie je potrebné skúmat aktívnu legitimáciu druhého zalobcu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C-313/90, Zb., [11]EU:C:1993:111, bod 31). 35 Na podporu zaloby zalobcovia uvádzajú tri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze Komisia nesprávne konstatovala existenciu státnej pomoci. Druhý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení v prípade analýzy zlucitelnosti predmetného opatrenia s vnútorným trhom. Tretím zalobným dôvodom zalobcovia poukazujú na nesprávne právne posúdenie v rozsahu, v akom Komisia konstatovala existenciu novej pomoci. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ 36 Tento zalobný dôvod sa skladá z dvoch castí. Zalobcovia Komisii vytýkajú, ze porusila clánok 107 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom konstatovala existenciu státnej pomoci. Prvá cast sa zakladá na neexistencii hospodárskej výhody. V rámci druhej casti zalobcovia tvrdia, ze druhý zalobca nezískal nijakú selektívnu výhodu. O prvej casti zalozenej na neexistencii hospodárskej výhody 37 Zalobcovia tvrdia, ze Komisia porusila clánok 107 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom konstatovala existenciu hospodárskej výhody pre druhého zalobcu. Zalobcovia sa domnievajú, ze taká výhoda neexistovala, pretoze kritériá, ktoré stanovil Súdny dvor v rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (uz citovaný v bode 18 vyssie, [12]EU:C:2003:415), boli splnené. 38 Na úvod treba pripomenút, ze kvalifikácia pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ si vyzaduje splnenie vsetkých podmienok uvedených v tomto ustanovení. Po prvé musí íst o zásah zo strany státu alebo financovaný zo státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí poskytnút výhodu jeho príjemcovi tým, ze zvýhodnuje urcité podniky alebo urcitú výrobu. Po stvrté musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri rozsudok zo 17. decembra 2008, Ryanair/Komisia, T-196/04, Zb., [13]EU:T:2008:585, bod 36 a citovanú judikatúru). 39 Táto cast sa týka konkrétnejsie tretej z týchto podmienok, podla ktorej sa za státnu pomoc povazujú zásahy, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit podniky alebo ktoré treba povazovat za hospodársku výhodu, ktorú by prijímajúci podnik za normálnych trhových podmienok nezískal (pozri rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Deutsche Post, C-399/08 P, Zb., [14]EU:C:2010:481, bod 40 a citovanú judikatúru). 40 Treba pripomenút, ze Súdny dvor v rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovanom v bode 18 vyssie ([15]EU:C:2003:415), uviedol, ze kedze státny zásah treba povazovat za kompenzáciu predstavujúcu protihodnotu za sluzby poskytnuté podnikmi, ktorým bola pomoc poskytnutá na realizáciu sluzieb vo verejnom záujme, pricom tieto podniky v skutocnosti nemajú financnú výhodu, a teda úcinkom uvedeného zásahu nie je privodenie výhodnejsieho sútazného postavenia vo vztahu ku konkurencným podnikom, takýto zásah nespadá do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Na to, aby sa v konkrétnom prípade takáto kompenzácia nekvalifikovala ako státna pomoc, vsak musia byt kumulatívne splnené styri kritériá (rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný v bode 18 vyssie, [16]EU:C:2003:415, body 87 a 88). 41 Z odôvodnení 114 az 128 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podla Komisie neboli v prejednávanom prípade splnené prvé a stvrté kritérium stanovené v rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovanom v bode 18 vyssie ([17]EU:C:2003:415). - O prvom kritériu stanovenom v rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovanom v bode 18 vyssie ([18]EU:C:2003:415), týkajúcom sa plnenia záväzkov sluzby vo verejnom záujme 42 Podla tohto kritéria musí byt podnik, ktorý prijíma pomoc, skutocne poverený plnením záväzkov sluzby vo verejnom záujme a tieto záväzky musia byt jasne definované (rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný v bode 18 vyssie, [19]EU:C:2003:415, bod 89). 43 Je potrebné uviest, ze Komisia v odôvodneniach 119 az 126 napadnutého rozhodnutia usúdila, ze prvé kritérium vyplývajúce z rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaného v bode 18 vyssie ([20]EU:C:2003:415), nebolo splnené. 44 Podla odôvodnenia 119 napadnutého rozhodnutia sa v spanielskych právnych predpisoch neuvádza, ze prevádzka terestriálnej siete je sluzba vo verejnom záujme. Zákon c. 11/1998 z 24. apríla 1998 o telekomunikáciách (Ley 11/1998, General de Telecomunicaciones, BOE c. 99 z 25. apríla 1998, s. 13909, dalej len "zákon c. 11/1998") stanovuje, ze telekomunikacné sluzby vrátane prevádzky sietí na podporu rozhlasového a televízneho vysielania sú sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu (dalej len "SVHZ"), hoci nemajú postavenie sluzieb vo verejnom záujme, ktoré je vyhradené len pre obmedzený pocet telekomunikacných sluzieb, predovsetkým sluzieb súvisiacich s verejnou obranou a civilnou ochranou, ako aj s prevádzkou telefónnej siete. Zákon c. 32/2003 z 3. novembra 2003 o telekomunikáciách (Ley 32/2003, General de Telecomunicaciones, BOE c. 264 zo 4. novembra 2003, s. 38890, dalej len "zákon c. 32/2003") zachováva rovnaké vymedzenie. Sluzby prenosu televízneho vysielania, cize prenos signálov prostredníctvom telekomunikacných sietí, sa povazujú za telekomunikacné sluzby, takze sú to SVHZ, ale nie sluzby vo verejnom záujme. 45 Podla odôvodnenia 120 napadnutého rozhodnutia sú ustanovenia spanielskeho zákona v kazdom prípade technologicky neutrálne. Uvedený zákon vymedzuje telekomunikáciu ako vyuzívanie sietí a poskytovanie sluzieb elektronickej komunikácie a súvisiacich zariadení. Telekomunikácia znamená prenos signálov cez akúkolvek telekomunikacnú siet, nie konkrétne cez terestriálnu siet. Tento zákon navyse ako jeden zo svojich cielov uvádza podporu co najväcsej technologickej neutrality v právnych predpisoch. 46 Podla odôvodnenia 121 napadnutého rozhodnutia hoci sa v zákone úcinnom a uplatnitelnom v case presunu financných prostriedkov vymedzovalo verejnoprávne vysielanie ako sluzba vo verejnom záujme, nie je mozné rozsírit toto vymedzenie na prevádzku konkrétnej podpornej platformy. Ak navyse existuje viacero prenosových platforiem, jednu konkrétnu platformu nemozno povazovat za klúcovú na prenos vysielacích signálov. Podla Komisie by preto bolo zjavnou chybou, ak by sa vyuzitie konkrétnej platformy na prenos vysielacích signálov povazovalo v spanielskych právnych predpisoch za sluzbu vo verejnom záujme. 47 Okrem toho Komisia v odôvodneniach 123 a 124 napadnutého rozhodnutia zamietla argumentáciu, podla ktorej bolo prevádzkovanie terestriálnych sietí vymedzené v medziinstitucionálnych dohodách uzatvorených medzi baskickou vládou, zdruzením baskických mestských rád a tromi baskickými regionálnymi radami ako sluzba vo verejnom záujme. 48 V odôvodnení 172 napadnutého rozhodnutia Komisia s odkazom na odôvodnenia 119 az 122 tohto rozhodnutia konstatovala, ze ani Spanielske královstvo, ani baskické orgány nevymedzili jasne prevádzku terestriálnej platformy ako sluzbu vo verejnom záujme. 49 Je potrebné uviest, ze pokial ide o pojem sluzba vo verejnom záujme v zmysle rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaného v bode 18 vyssie ([21]EU:C:2003:415), úcastníci konania nepopierajú, ze tento pojem zodpovedá pojmu SVHZ v zmysle clánku 106 ods. 2 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, T-289/03, Zb., [22]EU:T:2008:29, bod 162, a zo 16. júla 2014, Zweckverband Tierkörperbeseitigung/Komisia, T-309/12, [23]EU:T:2014:676, bod 132). 50 Podla ustálenej judikatúry clenské státy disponujú sirokou mierou volnej úvahy pri definovaní toho, co povazujú za SVHZ, v dôsledku coho môze Komisia spochybnit vymedzenie týchto sluzieb clenským státom iba v prípade zjavne nesprávneho posúdenia (pozri rozsudky z 15. júna 2005, Olsen/Komisia, T-17/02, Zb., [24]EU:T:2005:218, bod 216; z 22. októbra 2008, TV2/Danmark a i./Komisia, T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, Zb., [25]EU:T:2008:457, bod 101, a zo 6. októbra 2009, FAB/Komisia, T-8/06, [26]EU:T:2009:386, bod 63). V prípade neexistencie harmonizovanej právnej úpravy Únie v danej oblasti nie je totiz Komisia oprávnená rozhodnút o rozsahu úloh sluzby vo verejnom záujme prislúchajúcich verejnému prevádzkovatelovi, konkrétne o výske nákladov spojených s touto sluzbou, ani o vhodnosti politických rozhodnutí prijatých v tejto súvislosti vnútrostátnymi orgánmi, ani o ekonomickej úcinnosti verejného prevádzkovatela (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. februára 1997, FFSA a i./Komisia, T-106/95, Zb., [27]EU:T:1997:23, bod 108, a z 1. júla 2010, M6/Komisia, T-568/08 a T-573/08, Zb., [28]EU:T:2010:272, bod 139 a citovanú judikatúru). Z clánku 1 prvej zarázky protokolu c. 26 o sluzbách vseobecného záujmu pripojeného k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ vyplýva, ze spolocné hodnoty Únie, pokial ide o SVHZ v zmysle clánku 14 ZFEÚ, zahrnajú najmä základnú úlohu a siroké diskrecné právomoci národných, regionálnych a miestnych orgánov pri poskytovaní, obstarávaní a organizovaní SVHZ spôsobom, ktorý co najlepsie naplna potreby uzívatelov. 51 Právomoc clenského státu definovat SVHZ vsak nie je neobmedzená a nemozno ju vykonávat svojvolne iba preto, aby sa urcitému odvetviu umoznilo vyhnút sa uplatneniu pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, [29]EU:T:2008:29, bod 168). Na to, aby mohla byt predmetná sluzba posúdená ako SVHZ, musí zahrnat vseobecný hospodársky záujem, ktorý sa vyznacuje osobitnými charakteristikami v porovnaní so záujmom, ktorý zahrnajú iné hospodárske cinnosti (rozsudky z 10. decembra 1991, Merci convenzionali porto di Genova, C-179/90, Zb., [30]EU:C:1991:464, bod 27, a zo 17. júla 1997, GT-Link, C-242/95, Zb., [31]EU:C:1997:376, bod 53). 52 Rozsah preskúmania posúdení Komisie Vseobecným súdom nevyhnutne zohladnuje skutocnost, ze vymedzenie sluzby clenským státom ako SVHZ môze byt Komisiou spochybnené len v prípade zjavne nesprávneho posúdenia. Pri tomto preskúmaní vsak musia byt dodrzané niektoré minimálne kritériá, najmä ak existuje akt orgánu verejnej moci, ktorým sa dotknutý subjekt poveruje plnením úlohy SVHZ, ako aj univerzálny a záväzný charakter tejto úlohy (pozri rozsudok zo 7. novembra 2012, CBI/Komisia, T-137/10, Zb., [32]EU:T:2012:584, body 100 a 101 a citovanú judikatúru). Navyse podla clánku 4 rozhodnutia 2005/842/ES z 28. novembra 2005 o uplatnovaní clánku [106 ods. 2 ZFEÚ] na státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme udelovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním SVHZ ([33]Ú. v. EÚ L 312, s. 67) sa zodpovednost za poskytovanie SVHZ zverí príslusnému podniku prostredníctvom jedného alebo viacerých úradných aktov, ktorých formu môze urcit jednotlivý clenský stát, pricom tieto akty specifikujú najmä charakter a trvanie záväzkov sluzby vo verejnom záujme a príslusné podniky a teritóriá. Bod 12 rámca spolocenstva pre státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme ([34]Ú. v. EÚ C 297, 2005, s. 4) obsahuje tie isté poziadavky. 53 V prvom rade zalobcovia tvrdia, ze prvé kritérium vyplývajúce z rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaného v bode 18 vyssie ([35]EU:C:2003:415), bolo splnené, pretoze ako vyplýva najmä z odôvodnenia 119 napadnutého rozhodnutia, podla nich bola prevádzka sietí na podporu rozhlasového a televízneho vysielania vymedzená na národnej úrovni na základe spanielskeho zákona a na úrovni autonómneho spolocenstva v medziinstitucionálnych dohodách uzatvorených v Baskicku ako SVHZ. Pocas pojednávania zalobcovia spresnili, ze zákon c. 32/2003 predstavuje rámec právomoci, ktorý spanielskym orgánom umoznil vymedzit SVHZ. Je nepochybné, ze typické vlastnosti potrebné na vymedzenie SVHZ, najmä existencia zlyhania trhu, boli v prejednávanom prípade splnené. Podla zalobcov Komisia dospela k záveru, ze prvé kritérium vyplývajúce z rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaného v bode 18 vyssie ([36]EU:C:2003:415), nebolo splnené z dôvodu nesprávneho výkladu pojmov sluzba vo verejnom záujme a SVHZ v spanielskom práve a v práve Únie. 54 Táto argumentácia nepreukazuje, ze Komisia nesprávne usúdila, ze v prípade neexistencie jasného vymedzenia sluzby spocívajúcej v prevádzke terestriálnej siete ako sluzby vo verejnom záujme nebolo prvé kritérium vyplývajúce z rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaného v bode 18 vyssie ([37]EU:C:2003:415), splnené. 55 Po prvé Spanielsko totiz nevymedzilo prevádzku siete DTT v oblasti II ako SVHZ v zmysle práva Únie na národnej úrovni. 56 Nepochybne, ako vyplýva z odôvodnenia 119 napadnutého rozhodnutia, Spanielsko kvalifikovalo sluzbu spocívajúcu v prevádzke sietí na podporu rozhlasového a televízneho vysielania ako sluzbu vseobecného záujmu na základe clánku 2 zákonov c. 11/1998 a c. 32/2003, ktoré predlozila Komisia v nadväznosti na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, ktoré nariadil Vseobecný súd (pozri bod 28 vyssie), v spojení s ich clánkom 1. 57 Z clánku 2 zákonov c. 11/1998 a c. 32/2003 vsak vyplýva, ze táto kvalifikácia sa týka vsetkých telekomunikacných sluzieb, vrátane sietí na podporu rozhlasového a televízneho vysielania. Samotná skutocnost, ze sluzba je vo vnútrostátnom práve oznacená ako sluzba vseobecného záujmu, neznamená, ze kazdý subjekt, ktorý ju poskytuje, je poverený plnením záväzkov sluzby vo verejnom záujme, ktoré boli jasne vymedzené v rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaného v bode 18 vyssie ([38]EU:C:2003:415). Ak by islo o takýto prípad, potom by vsetky telekomunikacné sluzby v Spanielsku mali povahu SVHZ v zmysle tohto rozsudku, co z týchto zákonov v ziadnom prípade nevyplýva. V tejto súvislosti treba tiez konstatovat, ze clánok 2 ods. 1 zákona c. 32/2003 výslovne stanovuje, ze sluzby vseobecného záujmu v zmysle tohto zákona musia byt poskytované podla pravidiel slobodnej hospodárskej sútaze. Kvalifikácia urcitej sluzby ako SVHZ v zmysle rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaného v bode 18 vyssie ([39]EU:C:2003:415), vsak vyzaduje, aby bola zodpovednost za jej správu zverená urcitým podnikom. 58 Okrem toho treba konstatovat, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked v odôvodneniach 119 az 125 napadnutého rozhodnutia skúmala, ci bolo prvé kritérium vyplývajúce z rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaného v bode 18 vyssie ([40]EU:C:2003:415), splnené, pokial ide o sluzbu prevádzky terestriálnych sietí a nie pokial ide o sluzbu prevádzky sietí na podporu rozhlasového a televízneho vysielania, ako tvrdia zalobcovia. V tejto súvislosti z odôvodnenia 120 uvedeného rozhodnutia vyplýva, ze pre ustanovenia zákona c. 32/2003 je typická technologická neutralita a ze telekomunikácia znamená prenos signálov cez akúkolvek siet a nie konkrétne cez terestriálnu siet, co zalobcovia nespochybnili. Vzhladom na tieto spresnenia spanielskeho zákona nemozno prijat záver, ze Komisia v odôvodneniach 119 a 122 tohto rozhodnutia nesprávne usúdila, ze v uvedenom zákone nebola prevádzka terestriálnej siete vymedzená ako sluzba vo verejnom záujme v zmysle rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaného v bode 18 vyssie ([41]EU:C:2003:415). 59 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, obmedzenie sluzby prevádzky sietí na podporu rozhlasového a televízneho vysielania na konkrétnu platformu jednoducho nepredstavuje konkrétny spôsob poskytovania tejto sluzby. Vzhladom na zásadu technologickej neutrality totiz takéto obmedzenie nebolo podla zákona c. 32/2003 nevyhnutné, ba dokonca bolo priamo v rozpore s jeho ustanoveniami. 60 V rozsahu, v akom zalobcovia tvrdia, ze existenciu volnej úvahy spanielskych orgánov v súvislosti s urcením spôsobu poskytovania SVHZ potvrdzujú clánky 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udelovaní koncesií ([42]Ú. v. EÚ L 94, s. 1), stací uviest, ze uvedená smernica sa podla jej clánku 1 ods. 2 uplatnuje na udelovanie koncesií na stavebné práce alebo na sluzby hospodárskym subjektom, co nebolo spochybnené skutocnostou, ze clánky 2 a 3 tejto smernice zdôraznujú význam zásad slobodnej správy orgánmi verejnej moci, rovnosti zaobchádzania, nediskriminácie a transparentnosti. 61 Pokial ide o uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze, treba rozlisovat medzi prípadom, ked stát koná v rámci výkonu verejnej moci, a prípadom, ked tento stát vykonáva hospodárske cinnosti priemyselnej alebo obchodnej povahy spocívajúce v ponúkaní výrobkov alebo sluzieb na trhu. V tejto súvislosti nie je dôlezité, ci stát koná priamo prostredníctvom orgánu, ktorý je súcastou státnej správy, alebo prostredníctvom subjektu, ktorému zveril osobitné alebo výlucné práva (pozri rozsudky z 18. marca 1997, Diego Calě & Figli, C-343/95, Zb., [43]EU:C:1997:160, body 16 a 17 a citovanú judikatúru, a z 12. júla 2012, Compass-Datenbank, C-138/11, Zb., [44]EU:C:2012:449, bod 35 a citovanú judikatúru). Existencia alebo neexistencia právnej subjektivity odlisnej od státu, ktorú vnútrostátne právo priznáva orgánu vykonávajúcemu hospodársku cinnost, nemá vplyv na existenciu financných vztahov medzi státom a týmto orgánom a z tohto dôvodu na moznost uvedeného orgánu byt príjemcom státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri rozsudok z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, T-443/08 a T-455/08, Zb., [45]EU:T:2011:117, bod 129 a citovanú judikatúru). 62 Po druhé ani prevádzka siete DTT nebola na úrovni autonómneho spolocenstva v rámci medziinstitucionálnych dohôd, ktoré boli uzatvorené v Baskicku, vymedzená ako SVHZ v zmysle práva Únie. 63 V tejto súvislosti treba uviest, ze baskické orgány v predmetných medziinstitucionálnych dohodách uznali, ze hodnoty ako univerzálny prístup k informáciám a pluralita informácií si vyzadujú univerzálnost volne dostupného televízneho vysielania, a usúdili, ze za týchto podmienok zabezpecia rozsírenie pokrytia státnych multiplexov za uvedených podmienok, pricom pripomenuli potrebu, aby baskickí obcania mali prístup k celej ponuke DTT. Ako uviedla Komisia v odôvodnení 124 napadnutého rozhodnutia, v ziadnom ustanovení týchto medziinstitucionálnych dohovorov sa vsak neuvádza, ze prevádzka terestriálnej siete sa povazuje za sluzbu vo verejnom záujme. Okrem toho zalobcovia výslovne zdôraznili, ze prvý zalobca nikdy netvrdil, ze by práve poskytovanie vysielacej sluzby prostredníctvom terestriálnej platformy a nie poskytovanie sluzby prostredníctvom iných platforiem predstavovalo SVHZ. 64 Navyse treba pripomenút, ze zákon c. 32/2003, ktorý podla zalobcov predstavuje rámec právomoci umoznujúci spanielskym orgánom vymedzit SVHZ, sa vyznacuje technologickou neutralitou (pozri bod 58 vyssie). Preto nemozno prijat záver, ze baskické orgány v predmetných dohodách vymedzili prevádzku siete DTT ako SVHZ, pricom vylúcili vyuzitie akejkolvek inej technológie na prenos televízneho signálu v oblasti II. 65 V druhom rade zalobcovia tvrdia, ze Komisia nesprávne odlísila poskytovanie vysielacej sluzby od prevádzky vysielacích sietí. Domnievajú sa, ze hoci je nesporné, ze sluzba vysielania je sluzbou vo verejnom záujme, zabezpecenie a financovanie siete, ktorá umoznuje poskytovat uvedenú sluzbu, je takisto podstatné a sleduje vseobecný záujem. V tejto súvislosti odkazujú na zákon c. 31/1987 z 18. decembra 1987 o regulácii telekomunikácií (Ley 31/1987 de Ordenación de las Telecomunicaciones, BOE c. 303 z 19. decembra 1987, s. 37409, dalej len "zákon c. 31/1987"), podla ktorého sluzby rozhlasového a televízneho vysielania prostredníctvom pozemných vln sú sluzbami vo verejnom záujme. 66 Na tomto mieste treba uviest, ze prenos je nepochybne potrebný na vysielanie. Hoci podla ustálenej judikatúry nie je technika prenosu rozhodujúcim prvkom pri posudzovaní pojmu vysielanie (rozsudky z 2. júna 2005, Mediakabel, C-89/04, Zb., [46]EU:C:2005:348, bod 33, a z 22. decembra 2008, Kabel Deutschland Vertrieb und Service, C-336/07, Zb., [47]EU:C:2008:765, bod 64), nic to nemení na tom, ze medzi obomi sluzbami existuje vzájomná prepojenost. 67 Ako vsak tvrdí Komisia, sluzbu vysielania treba odlísit od sluzby prevádzky sietí na podporu vysielania. Ide totiz o dve rozdielne cinnosti, ktoré vykonávajú rôzne podniky pôsobiace na rôznych trhoch. Zatial co sluzbu vysielania zabezpecujú vysielatelia, a to konkrétne prevádzkovatelia televízneho vysielania, sluzbu prevádzky sietí na podporu vysielania zabezpecujú prevádzkovatelia platforiem na prenos signálov, a to terestriálnych, satelitných alebo káblových platforiem alebo prostredníctvom sirokopásmového pripojenia k internetu. 68 Ako tvrdí vedlajsí úcastník konania, takéto rozlisovanie sa uplatnuje tiez v odvetví komunikácie. Z odôvodnenia 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby (rámcová smernica) ([48]Ú. v. ES L 108, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349) vyplýva, ze je potrebné oddelit reguláciu prenosu od regulácie obsahu. 69 Zalobcovia sa tiez odvolávajú na skutocnost, ze Protokol c. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v clenských státoch pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ zdôraznuje právomoc clenských státov týkajúcu sa úlohy verejnoprávneho vysielania, ako je zverená, vymedzená a organizovaná v kazdom clenskom státe. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze tento protokol sa uplatnuje na odvetvie vysielania (rozsudok z 10. júla 2012, TF1 a i./Komisia, T-520/09, [49]EU:T:2012:352, bod 94), konkrétnejsie na financovanie sluzby vysielania vo verejnom záujme priznané vysielatelom, v tomto prípade prevádzkovatelom televízneho vysielania. Naproti tomu sa na financovanie prevádzkovatelov platforiem na prenos signálov uvedený protokol nevztahuje. 70 Navyse kedze clenské státy v Protokole c. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v clenských státoch pripojenom k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ uviedli, ze systém verejnoprávneho vysielania v clenských státoch je priamo spojený s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami kazdej spolocnosti, a s potrebou zachovania plurality médií, priamo odkázali na nimi vytvorené systémy vysielania vo verejnom záujme, poverené vysielaním univerzálnej programovej struktúry v prospech celého obyvatelstva týchto státov (rozsudok z 26. júna 2008, SIC/Komisia, T-442/03, Zb., [50]EU:T:2008:228, bod 198). Kedze vsak v prejednávanej veci královský dekrét c. 944/2005 stanovil národným vysielatelom povinnost pokryt na svojom území 96 % obyvatelstva v prípade súkromného sektora a 98 % obyvatelstva v prípade verejného sektora (pozri bod 2 vyssie) a takáto povinnost pokrytia zabezpecovala pre takmer celú oblast II prístup k verejnoprávnym kanálom, pricom topografia oblasti III vylucuje terestriálny digitálny prenos (pozri bod 3 vyssie), predmetné opatrenie sa v podstate týkalo financovania rozsírenia pokrytia obyvatelstva súkromnými prevádzkovatelmi televízneho vysielania. Okrem toho treba uviest, ze ciele uvedeného protokolu, ktorými sú zabezpecit demokratické, sociálne a kultúrne potreby spolocnosti a zachovat pluralitu médií, nijako nesúvisia s volbou technológie vysielania. 71 Pokial ide o argumentáciu týkajúcu sa zákona c. 31/1987, tú treba zamietnut. Na jednej strane tento zákon totiz nebol predlozený Vseobecnému súdu. Je vsak potrebné pripomenút, ze v rámci prijímania rozhodnutia v oblasti státnej pomoci predstavuje konstatovanie vnútrostátneho práva skutkovú otázku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2011, A2A/Komisia, C-318/09 P, [51]EU:C:2011:856, bod 125 a citovanú judikatúru). Otázka, ci a v akom rozsahu sa v prejednávanej veci uplatní, alebo neuplatní pravidlo vnútrostátneho práva, je skutkovým posúdením súdu a riadi sa pravidlami o vykonávaní dokazovania a rozdelení dôkazného bremena (rozsudok z 20. septembra 2012, Francúzsko/Komisia, T-154/10, Zb., [52]EU:T:2012:452, bod 65). Na druhej strane tvrdenie zalobcov, podla ktorého sú sluzby rozhlasového a televízneho vysielania prostredníctvom pozemných vln na základe uvedeného zákona sluzbami vo verejnom záujme, vôbec neumoznuje prijat záver, ze ten istý zákon vymedzuje okrem sluzieb vysielania aj iné sluzby ako sluzby vo verejnom záujme. 72 Navyse treba konstatovat, ze zalobcovia neboli nikdy schopní urcit, akými záväzkami sluzby vo verejnom záujme boli bud na základe spanielskeho zákona, alebo prostredníctvom dohôd o prevádzke poverení prevádzkovatelia sietí DTT, a ani o tom nepredlozili dôkaz. 73 V tretom rade v rozsahu, v akom zalobcovia tvrdia, ze Komisia konala rozporuplne, kedze uz prijala záver, ze rozvoj sirokopásmovej siete mozno povazovat za SVHZ, ich argumentáciu nemozno prijat. V prípade kazdej jednotlivej sluzby totiz treba preskúmat, ci boli splnené podmienky prvého kritéria vyplývajúceho z rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaného v bode 18 vyssie ([53]EU:C:2003:415), a to ci podnik, ktorý je príjemcom pomoci, je skutocne poverený plnením záväzkov sluzby vo verejnom záujme a ci tieto záväzky sú jasne vymedzené. Treba pripomenút, ze pojem státna pomoc je objektívnym pojmom, ktorý závisí iba od toho, ci státne opatrenie zvýhodnuje podnik alebo urcité podniky. Rozhodovacia prax Komisie v tejto oblasti, vzhladom na ktorú sa úcastníci konania navyse nezhodujú, sa preto nezdá rozhodujúca (pozri rozsudok zo 4. marca 2009, Associazione italiana del risparmio gestito a Fineco Asset Management/Komisia, T-445/05, Zb., [54]EU:T:2009:50, bod 145 a citovanú judikatúru). Navyse treba uviest, ze dodrziavanie zásady technologickej neutrality je rozhodujúce, pokial ide o urcenie, ci sluzba zriadenia a prevádzky vysokorýchlostnej elektronickej komunikacnej siete je SVHZ (rozsudok zo 16. septembra 2013, Iliad a i./Komisia, T-325/10, [55]EU:T:2013:472, body 142 az 145). 74 V tejto súvislosti, pokial ide o tvrdenie zalobcov, podla ktorého Komisia konala rozporuplne, ked súhlasila s výhradnou volbou satelitnej technológie na úcely poskytovania sluzby vysielania v oblasti III, stací konstatovat, ze sluzba prevádzky v uvedenej oblasti nie je predmetom prejednávanej veci a ze táto oblast bola vymedzená ako územie, na ktorom nebol vzhladom na orografické podmienky mozný terestriálny príjem alebo bol tento príjem mimoriadne problematický. Okrem toho skutocnost, ze Komisia súhlasí s výberom technológie v urcitej oblasti, nemôze odôvodnovat výber inej technológie v inej oblasti. 75 Zalobcovia tiez tvrdia, ze Komisia nesprávne odôvodnila svoje stanovisko, ked odkázala na vec týkajúcu státnej pomoci, ktorú vykonala Spolková republika Nemecko v prospech zavedenia DTT (DVB-T) v regióne Berlín-Brandenbursko (Nemecko), ktorá viedla k prijatiu rozsudku zo 6. októbra 2009, Nemecko/Komisia (T-21/06, [56]EU:T:2009:387) a rozsudku z 15. septembra 2011, Nemecko/Komisia (C-544/09 P, [57]EU:C:2011:584). V tejto súvislosti treba uviest, ze v týchto rozsudkoch súd Únie neskúmal otázku, ci sluzba prevádzky terestriálnej siete bola správne vymedzená ako SVHZ v súlade s podmienkami prvého kritéria vyplývajúceho z rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaného v bode 18 vyssie ([58]EU:C:2003:415). Preskúmanie sa týkalo skôr toho, ci predmetná pomoc bola zlucitelná s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Ako vyplýva najmä z poznámky pod ciarou c. 77 napadnutého rozhodnutia, takisto práve v tomto kontexte Komisia odkázala na túto pomoc. 76 V stvrtom rade, pokial ide o konstatovanie Komisie, uvedené subsidiárne a nachádzajúce sa v odôvodnení 121 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého bolo vymedzenie prevádzky konkrétnej podpornej platformy, v prejednávanom prípade terestriálnej platformy, ako sluzby vo verejnom záujme zjavným pochybením spanielskych orgánov, zalobcovia tvrdia, ze Komisia sa nemohla obmedzit na záver, ze kedze si spanielske orgány zvolili urcitú technológiu, dopustili sa zjavného pochybenia. Podla zalobcov nie je zásada technologickej neutrality absolútnou zásadou. Zalobcovia odkazom na dve stúdie tvrdia, ze Komisia mala preskúmat, ci bola analýza, ktorú vykonali spanielske orgány, týkajúca sa volby technológie, ktorá sa mala pouzit, zjavne nesprávna. 77 Je nesporné, ze zo vseobecnej struktúry Zmluvy vyplýva, ze konanie vymedzené v clánku 108 ZFEÚ nemôze nikdy smerovat k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy (pozri rozsudky z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C-390/06, Zb., [59]EU:C:2008:224, bod 50 a citovanú judikatúru, a zo 16. októbra 2013, TF1/Komisia, T-275/11, [60]EU:T:2013:535, bod 41 a citovanú judikatúru). Volná úvaha clenských státov pri nastavení ich SVHZ sa nemôze uplatnovat spôsobom, ktorý by viedol k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá je v súvislosti so sluzbou prevádzky sietí zarucená najmä prostredníctvom zásady technologickej neutrality. Ak existujú viaceré prenosové platformy ako v prejednávanom prípade, tak nemozno prijat záver, ze jedna z nich je nevyhnutná na prenos vysielacích signálov bez toho, aby bola dodrzaná zásada technologickej neutrality. Spanielske orgány tým, ze sluzbu prevádzky siete DTT vymedzili ako SVHZ, teda nemuseli diskriminovat ostatné platformy. Systém nenarusenej hospodárskej sútaze, ako je stanovený v Zmluve o FEÚ, pritom mozno zarucit len vtedy, ked je medzi jednotlivými hospodárskymi subjektmi zabezpecená rovnost prílezitostí (pozri rozsudok z 28. februára 2013, Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas, C-1/12, Zb., [61]EU:C:2013:127, bod 88 a citovanú judikatúru). 78 Dodrziavanie zásady technologickej neutrality vsak neznamená, ze vymedzenie urcitej platformy na prevádzku vysielacích sietí je v kazdom prípade zjavným pochybením. V odôvodnení 121 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala zjavné pochybenie spanielskych orgánov z dôvodu urcenia urcitej platformy ako takej. Nepreskúmala teda, ci takáto volba bola v prejednávanom prípade objektívne odôvodnená pri zohladnení sirokej miery volnej úvahy spanielskych orgánov, pokial ide o vymedzenie toho, co povazujú za SVHZ. Je nesporné, ze v rámci skúmania clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ Komisia preskúmala, ci by volba danej technológie mohla byt schválená. Tieto úvahy vsak nemozno zohladnit na úcely vyriesenia otázky, ci Komisia správne konstatovala existenciu zjavného pochybenia, ktorého sa dopustili spanielske orgány v súvislosti s vymedzením SVHZ, pretoze preskúmanie zákonnosti vymedzenia SVHZ podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ je odlisné od preskúmania zlucitelnosti pomoci v súlade s clánkom 107 ods. 3 ZFEÚ. Zatial co clenské státy totiz disponujú sirokou mierou volnej úvahy v súvislosti s vymedzením SVHZ, práve Komisia je tá, ktorá disponuje sirokou mierou volnej úvahy v súvislosti s otázkou, ci je pomoc zlucitelná s vnútorným trhom. V dôsledku toho Komisia, kedze podrobnejsie nepreskúmala volbu clenského státu, neprávom konstatovala existenciu zjavného pochybenia spanielskych orgánov pri vymedzení urcitej platformy pre túto prevádzku. 79 Vzhladom na uvedené skutocnosti, aj ked Komisia nesprávne usúdila, ze vymedzenie urcitej platformy na úcely prevádzky vysielacích sietí predstavuje zjavné pochybenie spanielskych orgánov, prvé kritérium vyplývajúce z rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaného v bode 18 vyssie ([62]EU:C:2003:415), nebolo splnené v prípade neexistencie jasného a presného vymedzenia predmetnej sluzby ako sluzby vo verejnom záujme, rovnako ako konstatovala Komisia v odôvodneniach 119 az 125 napadnutého rozhodnutia. - O stvrtom kritériu stanovenom v rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovanom v bode 18 vyssie ([63]EU:C:2003:415), týkajúcom sa záruky najnizsích nákladov pre spolocenstvo 80 Podla tohto kritéria, ak sa výber podniku, ktorý bude poverený plnením záväzkov sluzby vo verejnom záujme, v konkrétnom prípade neuskutocnuje prostredníctvom výberového konania v rámci verejnej sútaze umoznujúcej vybrat kandidáta schopného poskytovat tieto sluzby za najnizsiu cenu pre spolocnost, výska nevyhnutnej náhrady musí byt urcená na základe analýzy výdavkov, ktoré by dobre riadený stredne velký podnik, ktorý je primerane vybavený prostriedkami na to, aby mohol splnit stanovené poziadavky sluzby vo verejnom záujme, vynalozil pri plnení týchto záväzkov, s prihliadnutím na súvisiace príjmy, ako aj primeraný zisk pri plnení záväzkov sluzby vo verejnom záujme (rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný v bode 18 vyssie, [64]EU:C:2003:415, bod 93). 81 Komisia v odôvodnení 128 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze baskické orgány tvrdia, ze kedze sa neuskutocnila ziadna verejná sútaz, toto kritérium bolo splnené vzhladom na to, ze verejnoprávny podnik baskickej vlády, ktorý poskytuje sluzby prenosu a pokrytia rozhlasovým a televíznym vysielaním, je dobre riadeným a primerane vybaveným podnikom na plnenie pozadovaných záväzkov. Baskické orgány dospeli na základe porovnania nákladov, ktoré Komisii nebolo predlozené, k záveru, ze satelitná infrastruktúra by bola nákladnejsia ako modernizácia terestriálnej siete dotknutého verejnoprávneho podniku. Komisia sa vsak domnieva, ze na splnenie predmetného kritéria nestací, aby sa na stanovenie efektívnosti tohto verejnoprávneho podniku pouzilo porovnanie so satelitnou technológiou, kedze aj iní terestriálni prevádzkovatelia by mohli túto sluzbu poskytovat za nizsiu cenu. Komisia teda dospela k záveru, ze v prípade autonómnej oblasti Baskicko nebolo splnené stvrté kritérium vyplývajúce z rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaného v bode 18 vyssie ([65]EU:C:2003:415). 82 Zalobcovia spochybnujú tieto úvahy a tvrdia, ze druhý zalobca bol dobre riadeným podnikom v odvetví prevádzkovatelov terestriálnych sietí a jeho náklady boli zlucitelné s trhom. V medziinstitucionálnych dohodách, ktoré boli v tejto súvislosti uzatvorené medzi baskickými orgánmi, boli zohladnené vlastnosti trhu na úcely urcenia jeho odmeny. Podla zalobcov kompenzácia urcená pre druhého zalobcu teda zodpovedala trhovým cenám a zarucovala, aby boli sluzby poskytované za najnizsiu cenu. Okrem toho, ak by tento druhý zalobca získal zákazu na dodávky tovaru, zariadení a poskytovanie iných sluzieb, urobil by tak vzdy prostredníctvom verejných sútazí. Navyse podla zalobcov druhý zalobca na rozdiel od iných podnikov uz disponoval fyzickou infrastruktúrou potrebnou na prenos siete. Proces digitalizácie by predstavoval jednoduché prispôsobenie existujúcich sietí prostredníctvom prechodu z analógovej na digitálnu technológiu. Volba iného prevádzkovatela by viedla k duplicite infrastruktúry, co Komisia zakázala najmä v rámci rozvoja sirokopásmovej siete. Druhý zalobca by tak bol jediným prevádzkovatelom terestriálnych sietí, ktorý by mohol poskytovat predmetnú sluzbu. Zalobcovia sa domnievajú, ze ich posúdenie je potvrdené praxou Komisie týkajúcou sa schémy státnej pomoci vykonanej Slovinskou republikou v rámci jej právnej úpravy o kvalifikovaných výrobcoch energie. Napokon náklady na terestriálny systém by boli nizsie ako náklady na satelitný systém, co potvrdila aj správa, ktorú vypracoval prvý zalobca. Komisia na rozdiel od toho, co uviedla v poznámke pod ciarou c. 69 napadnutého rozhodnutia, získala túto správu. 83 Po prvé v tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia v odôvodnení 128 napadnutého rozhodnutia v podstate usúdila, ze stvrté kritérium vyplývajúce z rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaného v bode 18 vyssie ([66]EU:C:2003:415), nebolo splnené, pretoze baskické orgány nepreukázali, ze by druhý zalobca bol efektívnym podnikom, kedze aj dalsí prevádzkovatelia terestriálnych sietí by mohli poskytovat predmetnú sluzbu za nizsie náklady. V dôsledku toho otázka, ci by náklady na terestriálny systém boli nizsie nez náklady na satelitný systém, nie je teda relevantná v rámci preskúmania splnenia tohto kritéria. Vzhladom na to, ze správa baskických orgánov spomenutá v poznámke pod ciarou c. 69 uvedeného rozhodnutia sa týka tejto otázky, potom otázka, ci táto správa bola naozaj predlozená Komisii, nie je relevantná na úcely zistenia, ci Komisia mohla oprávnene usúdit, ze stvrté kritérium vyplývajúce z rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaného v bode 18 vyssie ([67]EU:C:2003:415), nebolo splnené. 84 Po druhé treba zamietnut argumentáciu, podla ktorej druhý zalobca je dobre riadeným podnikom z dôvodu, ze tento zalobca získal náhradu, len pokial ide o skutocne vynalozené náklady na kúpu potrebného vybavenia, pretoze v medziinstitucionálnych dohodách, ktoré boli v tejto súvislosti uzatvorené medzi baskickými orgánmi, boli zohladnené vlastnosti trhu na úcely stanovenia jeho odmeny. Na jednej strane treba totiz konstatovat, ze cinnost druhého zalobcu sa neobmedzovala na kúpu vybavenia a autonómne spolocenstvo Baskicko mu zverilo rozvoj, údrzbu a prevádzku televíznej siete v Baskicku (pozri bod 13 vyssie). Na druhej strane, ako tvrdí Komisia, uvedenie investicných nákladov a opakujúcich sa výdavkov, ktoré boli odhadované v týchto dohodách, nenahrádza analýzu nákladov, ktoré by stredne velkému podniku, ktorý je dobre riadený a primerane vybavený na to, aby mohol plnit poziadavky sluzby vo verejnom záujme, vznikli pri plnení týchto záväzkov vzhladom na súvisiace príjmy, ako aj zisk, ktorý je primeraný na úcely plnenia týchto záväzkov. 85 Po tretie je potrebné zamietnut tvrdenie, podla ktorého druhý zalobca na rozdiel od dalsích podnikov uz disponoval fyzickou infrastruktúrou potrebnou na prenos siete a podla ktorého proces digitalizácie spocíval iba v prispôsobení existujúcich sietí, takze volba iného prevádzkovatela by viedla k duplicite infrastruktúry. Toto tvrdenie totiz vôbec nepreukazuje, ze druhý zalobca bol vybratý na základe analýzy nákladov, ktoré by vynalozil stredne velký podnik, ktorý je dobre riadený a primerane vybavený na to, aby mohol plnit poziadavky sluzby vo verejnom záujme. Zalobcovia nepreukázali, ze by pridelenie predmetnej sluzby inému prevádzkovatelovi terestriálnych sietí viedlo k duplicite infrastruktúry. Nie je vylúcené, ako tvrdí Komisia, ze rozvoj terestriálnej siete mohol byt zverený iným prevádzkovatelom bez toho, aby museli rozvinút novú infrastruktúru. 86 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého ich posúdenie je potvrdené rozhodnutím Komisie C 7/2005 z 24. apríla 2007 o schéme státnej pomoci, ktorú vykonáva Slovinská republika v rámci svojich právnych predpisov o kvalifikovaných výrobcoch energie, treba na jednej strane uviest, ze zalobcovia nepreukázali, ze by odvetvie energetiky a odvetvie vysielania boli porovnatelné tak, ze by posúdenie Komisie v jednom prípade bolo uplatnitelné na druhý prípad. Na druhej strane, ako uz bolo pripomenuté (pozri bod 73 vyssie), pojem státna pomoc je objektívnym pojmom, ktorý závisí iba od toho, ci státne opatrenie zvýhodnuje podnik alebo urcité podniky. Rozhodovacia prax Komisie v danej oblasti, v prípade ktorej sa úcastníci konania nezhodujú, sa teda nezdá rozhodujúca. 87 Po piate treba zamietnut argumentáciu, podla ktorej mohli baskické samosprávne orgány zverit predmetnú sluzbu druhému zalobcovi bez predchádzajúcej verejnej sútaze z dôvodu, ze ide o vhodný prostriedok pre uvedené orgány. Samotná skutocnost, ze by urcité samosprávne orgány poskytovali sluzbu svojimi vlastnými prostriedkami, nie je zárukou nizsích nákladov pre spolocenstvo. 88 Z toho vyplýva, ze zalobcovia nepreukázali, ze by Komisia nesprávne konstatovala, ze stvrté kritérium vyplývajúce z rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaného v bode 18 vyssie ([68]EU:C:2003:415), nebolo splnené. 89 Vzhladom na uvedené skutocnosti treba prijat záver, ze kritériá vyplývajúce z rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaného v bode 18 vyssie ([69]EU:C:2003:415), neboli nikdy kumulatívne splnené. Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia, ked konstatovala existenciu hospodárskej výhody pre druhého zalobcu. 90 Prvá cast prvého zalobného dôvodu musí byt preto zamietnutá. O druhej casti zalozenej na neexistencii selektívnej výhody 91 Zalobcovia tvrdia, ze druhý zalobca nezískal selektívnu výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pretoze tento zalobca sa uspokojil s poskytovaním uvedených sluzieb ako SVHZ pri dodrzaní kritérií stanovených rozsudkom Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaným v bode 18 vyssie ([70]EU:C:2003:415). V napadnutom rozhodnutí sa kritérium selektívnosti neprekrýva s údajným porusením zásady technologickej neutrality. 92 Toto tvrdenie musí byt zamietnuté. 93 Na jednej strane totiz na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, kritérium selektívnosti sa v napadnutom rozhodnutí "neprekrýva" s porusením zásady technologickej neutrality. Z odôvodnenia 113 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podla Komisie bola výhoda selektívna, lebo predmetné opatrenie sa týkalo len odvetvia televízneho vysielania, pricom v rámci tohto odvetvia sa toto opatrenie týkalo len podnikov, ktoré pôsobia na trhu s terestriálnymi platformami. 94 Na druhej strane treba uviest, ze kritérium selektívnosti v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ vyzaduje, aby predmetné opatrenie zvýhodnovalo urcité podniky alebo urcitú výrobu. Toto kritérium predstavuje kritérium vyplývajúce z pojmu státna pomoc (pozri bod 38 vyssie). V dôsledku toho aj za predpokladu, ze by druhý zalobca poskytoval SVHZ v súlade s kritériami stanovenými rozsudkom Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaným v bode 18 vyssie ([71]EU:C:2003:415), nepreukazovalo by to, ze Komisia v odôvodnení 113 napadnutého rozhodnutia nesprávne usúdila, ze predmetné opatrenie malo selektívnu povahu. 95 Navyse treba uviest, ze také opatrenie, o aké ide v prejednávanej veci, sa neuplatnuje bez rozdielu na vsetky hospodárske subjekty. Nemozno ho teda povazovat za vseobecné opatrenie danovej alebo hospodárskej politiky, ktoré nie je státnou pomocou v zmysle clánku 107 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., C-222/04, Zb., [72]EU:C:2006:8, bod 135, a z 18. júla 2013, P, C-6/12, Zb., [73]EU:C:2013:525, bod 18 a citovanú judikatúru). 96 Z toho vyplýva, ze druhá cast prvého zalobného dôvodu a v dôsledku toho aj prvý zalobný dôvod v celom rozsahu musia byt zamietnuté. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení v prípade analýzy zlucitelnosti predmetného opatrenia s vnútorným trhom 97 Tento zalobný dôvod pozostáva z dvoch castí. Prvá cast sa týka pochybenia, ktorého sa dopustila Komisia pri uplatnení rozhodnutia 2005/842. V rámci druhej casti zalobcovia tvrdia, ze Komisia neprávom nepovazovala predmetné opatrenie za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. O prvej casti zalozenej na pochybení pri uplatnení rozhodnutia 2005/842 98 Zalobcovia tvrdia, ze Komisia neprávom neusúdila, ze predmetné opatrenie bolo zlucitelné s vnútorným trhom podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ a rozhodnutia 2005/842, ktoré bolo úcinné v case podpisu dohôd o koncesii v prospech druhého zalobcu. Zalobcovia sa domnievajú, ze spanielske orgány vymedzili predmetnú sluzbu ako SVHZ a baskické orgány poverili druhého zalobcu poskytovaním tejto sluzby v Baskicku. Okrem toho uvedené rozhodnutie zbavilo spanielske orgány oznamovacej povinnosti voci Komisii, kedze rocná suma náhrady za predmetnú sluzbu bola nizsia ako 30 miliónov eur. Navyse ostatné podmienky uplatnenia tohto rozhodnutia boli splnené, pretoze kompenzácia druhého zalobcu nepresahovala rámec toho, co bolo nevyhnutné na pokrytie nákladov na sluzbu. 99 Toto tvrdenie musí byt zamietnuté. Podla clánku 1 rozhodnutia 2005/842 sa totiz týmto rozhodnutím stanovujú podmienky, podla ktorých sa státna pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme udelenej urcitým podnikom povereným poskytovaním SVHZ má povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom a vynat z oznamovacej povinnosti podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. Vzhladom na to, ze uz bolo konstatované, ze Komisia mohla správne prijat záver, ze prevádzkovatelia terestriálnych sietí v Baskicku neboli poverení plnením SVHZ (pozri body 42 az 79 vyssie), uvedené rozhodnutie teda nebolo uplatnitelné na prejednávaný prípad a Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa v odôvodnení 172 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze nebolo mozné uplatnit výnimku uvedenú v clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. 100 Prvá cast tohto zalobného dôvodu musí byt preto zamietnutá. O druhej casti zalozenej na porusení clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ 101 Zalobcovia Komisii vytýkajú, ze porusila clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ v rozsahu, v akom poprela jednak skutocnost, ze predmetné opatrenie bolo technologicky neutrálne, vhodné a primerané, a jednak skutocnost, ze toto opatrenie bolo minimálnym opatrením potrebným na dosiahnutie sledovaného ciela s vylúcením zbytocného narusenia hospodárskej sútaze. - O prvej výhrade zalozenej na pochybeniach týkajúcich sa technologickej neutrality, vhodnosti a primeranosti predmetného opatrenia 102 Zalobcovia tvrdia, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze predmetné opatrenie je v rozpore so zásadou technologickej neutrality, nie je primerané a predstavuje nevhodný nástroj. 103 Z odôvodnení 153 az 167 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia usúdila, ze predmetné opatrenie nemozno povazovat za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, pretoze podla Komisie je predmetné opatrenie v rozpore so zásadou technologickej neutrality, nie je primerané a predstavuje nevhodný nástroj na zabezpecenie pokrytia volne dostupného televízneho vysielania v oblasti II. V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení 155 uvedeného rozhodnutia konstatovala, ze velká väcsina verejných sútazí nebola technologicky neutrálna, lebo sa týkala terestriálnej technológie a DTT. Podla odôvodnení 156 a 157 tohto rozhodnutia nijaká stúdia dostatocne nepreukazuje nadradenost terestriálnej platformy nad satelitnou. Pokial ide o primeranost predmetného opatrenia, Komisia v odôvodnení 166 toho istého rozhodnutia usúdila, ze spanielska vláda mohla aspon podnecovat autonómne spolocenstvá, aby vo svojich verejných sútaziach zohladnili mozné úspory nákladov v prípade konkrétnych platforiem. 104 Je potrebné uviest, ze v súlade s ustálenou judikatúrou sa vsetky odchýlky od vseobecnej zásady nezlucitelnosti státnej pomoci s vnútorným trhom, uvedené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia vykladat restriktívne (pozri rozsudky z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, C-277/00, Zb., [74]EU:C:2004:238, bod 20 a citovanú judikatúru, a zo 14. októbra 2010, Nuova Agricast a Cofra/Komisia, C-67/09 P, Zb., [75]EU:C:2010:607, bod 74 a citovanú judikatúru). 105 Okrem toho treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry má Komisia pri uplatnovaní clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ sirokú mieru volnej úvahy, ktorej uplatnenie zahrna komplexné hodnotenie hospodárskeho a sociálneho charakteru. Súdne preskúmanie spôsobu výkonu tejto volnej úvahy sa obmedzuje na overenie dodrzania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, ako aj na overenie vecnej správnosti skutkových okolností, z ktorých sa vychádza, a neexistencie nesprávneho právneho preskúmania, zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností alebo zneuzitia právomoci (rozsudky z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-351/98, Zb., [76]EU:C:2002:530, bod 74, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb., [77]EU:C:2004:234, bod 83). 106 Takisto treba pripomenút, ze hoci Komisia disponuje mierou volnej úvahy v hospodárskej oblasti, neznamená to, ze by sa súd Únie mal zdrzat preskúmania toho, ako Komisia vykladá údaje hospodárskej povahy. Súd Únie totiz musí nielen preverit vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a súladnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú vsetky relevantné údaje, ktoré treba zohladnit pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili. V rámci tohto posúdenia mu vsak neprinálezí nahradit ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením. Okrem toho treba uviest, ze v prípade, ze institúcia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, preskúmanie dodrzania urcitých procesných záruk má zásadný význam. Podla ustálenej judikatúry sa medzi týmito zárukami nachádza najmä povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti daného prípadu a dostatocne odôvodnit svoje rozhodnutie (pozri rozsudok z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing, C-525/04 P, Zb., [78]EU:C:2007:698, body 56 az 58 a citovanú judikatúru). 107 V prvom rade zalobcovia tvrdia, ze na rozdiel od toho, ako Komisia postupovala v napadnutom rozhodnutí, uplatnenie zásady technologickej neutrality závisí od jednotlivého prípadu a od skutkových okolností na jednotlivých územiach Únie. Zalobcovia sa domnievajú, ze tak z oznámenia Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 17. septembra 2003 o prechode z analógového na digitálne vysielanie (digitálny prechod a odpojenie analógového prenosu) [KOM(2003) 541 v konecnom znení] [neoficiálny preklad] (dalej len "oznámenie o digitalizácii z roku 2003"), ako aj z oznámenia Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 24. mája 2005 o urýchlení prechodu z analógového na digitálne vysielanie [KOM(2005) 204 v konecnom znení] [neoficiálny preklad] vyplýva, ze zásada technologickej neutrality nie je absolútna. Spanielska právna úprava túto zásadu uvádza tiez iba ako zásadu, ktorú treba zohladnit tam, kde je to mozné. 108 Táto argumentácia vsak nepreukazuje, ze by sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Z odôvodnenia 154 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze Komisia sa nedomnievala, ze by zásada technologickej neutrality predstavovala absolútnu zásadu, ale usúdila, ze technológia by sa za normálnych okolností mala vybrat v technologicky neutrálnej verejnej sútazi, ako to bolo v ostatných clenských státoch. Podla Komisie kedze sa taká verejná sútaz v prejednávanom prípade neuskutocnila, konkrétnu technológiu bolo mozné vybrat na základe zistení predbeznej stúdie, v ktorej sa preukáze, ze vzhladom na kvalitu a náklady bolo mozné vybrat len jedno technologické riesenie. Dôkazné bremeno nesie clenský stát, ktorý musí preukázat, ze uvedená stúdia je dostatocne spolahlivá a ze sa uskutocnila co najnezávislejsím spôsobom. Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, Komisia nevylúcila, ze v prejednávanom prípade by skutkové okolnosti umoznovali výber danej technológie. 109 Význam zásady technologickej neutrality v danej oblasti bol zdôraznený Komisiou v bode 2.1.3 oznámenia o digitalizácii z roku 2003, ako to vyplýva z odôvodnenia 144 napadnutého rozhodnutia. Podmienka technologickej neutrality v zmysle tohto oznámenia stanovuje najmä to, ze odpojenie analógového prenosu na danom území mozno vykonat len vtedy, ked sú takmer vsetky domácnosti príjemcami digitálnych sluzieb, a ze na dosiahnutie tohto ciela musia byt zohladnené vsetky spôsoby prenosu (rozsudok Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 75 vyssie, [79]EU:T:2009:387, bod 69). Ked Komisia prijíma také akty, ktoré sú v súlade so Zmluvou urcené na spresnenie kritérií, ktoré plánuje pouzívat v rámci výkonu svojej volnej úvahy, vyplýva z toho samoobmedzenie tejto právomoci, pretoze je povinná dodrziavat indikatívne pravidlá, ktoré si sama stanovila (rozsudok z 28. novembra 2008, Hotel Cipriani a i./Komisia, T-254/00, T-270/00 a T-277/00, Zb., [80]EU:T:2008:537, bod 292). 110 Navyse kedze zalobcovia na pojednávaní tvrdili, ze na výber danej technológie clenským státom netreba uskutocnit predbeznú stúdiu, pricom poukázali na oznámenie o digitalizácii z roku 2003, treba uviest, ze podla bodu 2.1.3 tohto oznámenia musí byt podpora urcitej technológie orgánmi verejnej moci odôvodnená presne vymedzenými cielmi vseobecného záujmu, ktoré boli primerane vykonané. 111 V druhom rade zalobcovia tvrdia, ze výber terestriálnej platformy bol odôvodnený na základe rôznych správ. Domnievajú sa, ze zo správy týkajúcej sa referencných nákladov na proces vseobecného zavádzania DTT v Spanielsku z júla 2007, ktorú vyhotovili spanielske orgány, vyplýva, ze za specifických podmienok na trhu televízneho vysielania v Spanielsku nebol teoretický pojem technologická neutralita uplatnitelný na technologickú zmenu terestriálneho televízneho vysielania. Táto správa obsahuje záver, ze digitalizácia prostredníctvom inej nez terestriálnej technológie by bola ekonomicky podstatne nákladnejsia, ze satelitná platforma nebola zivotaschopná, pretoze pozadované povolenia pre prevádzkovatelov televízneho vysielania neboli vydané, a ze pouzívanie inej nez terestriálnej technológie by viedlo k váznym omeskaniam v rámci digitalizácie. Tento záver bol spresnený v analýze prvého zalobcu, ktorý potvrdil, ze terestriálna technológia mala z ekonomických a technických dôvodov prednost. Okrem toho výber satelitnej technológie v oblasti III, ktorý Komisia nespochybnila, preukázal, ze spanielske orgány si objektívne zvolili najvhodnejsiu technológiu v kazdom jednotlivom prípade. Toto hladisko bolo tiez potvrdené stúdiou jedného prevádzkovatela telekomunikacných infrastruktúr a dodávatela sietových zariadení, ktorú mala podla zalobcov Komisia posúdit. Komisia vsak v odôvodneniach 158 a 164 napadnutého rozhodnutia pripísala dôkaznú hodnotu stúdii vedlajsieho úcastníka konania, pricom neuviedla konkrétne rôzne správy autonómnych spolocenstiev. Komisia subsidiárne porusila povinnost odôvodnenia. 112 Treba pripomenút, ze na to, aby sa preukázalo zjavné pochybenie Komisie pri posúdení skutkového stavu, ktoré by odôvodnilo zrusenie napadnutého rozhodnutia, musia byt dôkazy, ktoré predlozil zalobca, dostacujúce na to, aby sa posúdenie skutkového stavu v spornom rozhodnutí stalo neprijatelným (rozsudky z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T-380/94, Zb., [81]EU:T:1996:195, bod 59, a FAB/Komisia, uz citovaný v bode 50 vyssie, [82]EU:T:2009:386, bod 78). 113 Po prvé, pokial ide o správu uvedenú v bode 111 vyssie, treba konstatovat, ze podla odôvodnenia 156 napadnutého rozhodnutia táto správa dostatocne nepreukazuje nadradenost terestriálnej platformy nad satelitnou. Táto správa obsahuje záver, ze výber daného technologického riesenia na úcely rozsírenia pokrytia mal byt posúdený podla jednotlivých regiónov, pricom sa mali zohladnit topografické a demografické osobitosti kazdého z nich. V tejto správe sa tak navyse poukazuje na potrebu zorganizovat technologicky neutrálnu verejnú sútaz s cielom urcit najvhodnejsiu platformu. 114 Tieto úvahy neobsahujú zjavne nesprávne posúdenie. Z bodu 6 správy uvedenej v bode 111 vyssie totiz vyplýva, ze spanielske orgány analyzovali dva mozné scenáre, a to rozsírenie pokrytia obyvatelstva z 98 na 100 % a rozsírenie pokrytia obyvatelstva z 96 % na 100 %. Nijaký z týchto dvoch scenárov nezodpovedá rozsíreniu pokrytia z 96 % na 98,5 %. Okrem toho podla záverov uvedenej správy týkajúcich sa týchto dvoch scenárov bolo pravdepodobné, ze najvhodnejsie konecné riesenie bude to, ktoré vychádza zo zohladnenia dvoch alternatív, a to terestriálnej a satelitnej platformy, pricom jedno alebo druhé riesenie sa uplatní v závislosti od podmienok a okolností fyzickej lokalizácie obyvatelstva, na ktoré sa rozsíri pokrytie. Bez toho, aby autonómne spolocenstvo predtým vypracovalo podrobnú stúdiu a pritom zohladnilo orografiu terénu, územné rozdelenie obyvatelstva a situáciu existujúcej televíznej vysielacej siete, bolo nemozné predvídat rozsah, v akom kazdá alternatíva prispeje ku konecnému rieseniu. Z uvedeného vyplýva, ze analýza obsiahnutá v tejto správe neodôvodnila porusenie zásady technologickej neutrality. Navyse, hoci je nesporné, ze - ako tvrdia zalobcovia - podla tej istej správy by v prípade pokrytia presahujúceho priblizne 90 domácností bolo najekonomickejsím riesením terestriálne vysielanie, nic to nemení na tom, ze tento záver bol výslovne doplnený iba informatívne bez toho, aby spochybnil ostatné závery dotknutej správy. 115 Po druhé, pokial ide o analýzu prvého zalobcu, z odôvodnenia 157 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze niektoré autonómne spolocenstvá predlozili pocas správneho vysetrovania interné výpocty porovnávajúce náklady na pouzívanie týchto dvoch technológií na rozsírenie pokrytia. Okrem neistého dátumu uskutocnenia týchto výpoctov vsak ziadny z nich nebol dostatocne podrobný a spolahlivý na odôvodnenie volby terestriálnej technológie na rozsírenie pokrytia. Podla Komisie ziadny z týchto výpoctov navyse neuskutocnil nezávislý odborník. 116 Ako potvrdila Komisia na pojednávaní, kedze úvaha nachádzajúca sa v odôvodnení 157 napadnutého rozhodnutia sa týkala analýzy prvého zalobcu, zamietnutie tejto analýzy Komisiou nepredstavuje zjavne nesprávne posúdenie. Je totiz potrebné uviest, ze uvedená analýza neobsahuje nijaký dátum, pricom z pripomienok baskických orgánov z 24. februára 2011 predlozených pocas správneho konania vyplýva, ze predmetná analýza potvrdzuje stúdiu prevádzkovatela telekomunikacných infrastruktúr a dodávatela sietových zariadení z roku 2010. Kedze bola predmetná analýza vypracovaná ovela neskôr, nez bolo prijaté predmetné opatrenie, nemôze odôvodnit porusenie zásady technologickej neutrality volbou terestriálnej platformy. Podla judikatúry totiz otázku, ci opatrenie predstavuje státnu pomoc, treba posúdit vzhladom na situáciu, ktorá existovala v case prijatia tohto opatrenia (pozri rozsudok z 12. mája 2011, Région Nord-Pas-de-Calais a Communauté d'Agglomération du Douaisis/Komisia, T-267/08 a T-279/08, Zb., [83]EU:T:2011:209, bod 143 a citovanú judikatúru). 117 V rozsahu, v akom zalobcovia v tejto súvislosti tvrdia, ze Komisia v poznámke pod ciarou c. 69 napadnutého rozhodnutia nesprávne usúdila, ze analýza prvého zalobcu jej nebola predlozená, stací uviest, ze v tejto poznámke pod ciarou Komisia uviedla, ze stúdia týkajúca sa odhadu baskických orgánov, podla ktorej bola satelitná infrastruktúra nákladnejsia nez modernizácia terestriálnej siete druhým zalobcom, nebola predlozená. Z korespondencie medzi spanielskymi orgánmi a Komisiou vsak vyplýva, ze Komisia ziadala o doplnujúce informácie týkajúce sa odhadu nákladov, ktorý vykonali baskické orgány. Tieto informácie vsak neboli Komisii poskytnuté. Komisia preto v odôvodnení 157 uvedeného rozhodnutia uviedla, ze analýza baskických orgánov nie je dostatocne podrobná na odôvodnenie volby terestriálnej technológie na rozsírenie pokrytia. 118 Po tretie v rozsahu, v akom zalobcovia tvrdia, ze volba satelitného riesenia v oblasti III, ktorú Komisia nespochybnila, preukazuje, ze spanielske orgány v kazdom jednotlivom prípade vybrali objektívne najvhodnejsiu technológiu, treba konstatovat, ze táto argumentácia bola uz zamietnutá v rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu. 119 Po stvrté zalobcovia tvrdia, ze ich stanovisko potvrdzovali tiez stúdie prevádzkovatela telekomunikacných infrastruktúr a dodávatela sietových zariadení, ktoré mala Komisia posúdit. V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení 158 napadnutého rozhodnutia usudzuje, ze tieto stúdie pochádzajú z roku 2010, teda zo znacne neskorsieho obdobia nez realizácia predmetných opatrení. Podla Komisie skutocnost, ze predmetné stúdie boli vypracované az po realizácii predmetných opatrení, znamená, ze bez ohladu na to, ci ich mozno povazovat za nezávislé a dostatocne spolahlivé, ich nemozno uvádzat na podporu odôvodnenia toho, ze spanielska vláda neuskutocnila technologicky neutrálnu verejnú sútaz. Komisia dalej uviedla, ze výsledky uvedených stúdií sú v rozpore s odhadom nákladov vedlajsieho úcastníka konania, podla ktorého je satelitná technológia výhodnejsia z hladiska nákladov. 120 Nijaký dôkaz, ktorý predlozili zalobcovia, nepreukazuje, ze by tieto úvahy boli zjavne nesprávne. Na jednej strane z poznámok pod ciarou c. 37 a 38 napadnutého rozhodnutia obsahujúcich zhrnutie obsahu stúdií prevádzkovatela telekomunikacných infrastruktúr a dodávatela sietových zariadení, ktoré predlozila Komisia v nadväznosti na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania nariadené Vseobecným súdom (pozri bod 38 vyssie), ako aj z odôvodnenia 158 tohto rozhodnutia, ktoré obsahuje posúdenie uvedených stúdií Komisiou týkajúce sa prejednávaného prípadu, totiz vyplýva, ze Komisia tieto stúdie preskúmala. Na druhej strane treba uviest, ze tieto stúdie pochádzajú z roku 2010 a ako referencné obdobie uvádzajú rok 2009. Komisia teda mohla oprávnene konstatovat, ze tie isté stúdie pochádzali z neskorsieho obdobia nez predmetné opatrenia. Uz bolo pripomenuté, ze otázku, ci urcité opatrenie predstavuje státnu pomoc, treba posúdit vzhladom na situáciu, ktorá existovala v case prijatia tohto opatrenia (pozri bod 116 vyssie). Ako vyplýva z porovnania predmetných stúdií s odhadmi nákladov, ktoré predlozil vedlajsí úcastník konania a ktoré poskytla Komisia v nadväznosti na opatrenia na zabezpecenie priebehu konania nariadené Vseobecným súdom (pozri bod 28 vyssie), Komisia mohla oprávnene konstatovat, ze odhady vedlajsieho úcastníka konania odporujú výsledkom dotknutých stúdií. Navyse samotní zalobcovia zdôraznujú, ze rozhodnutie týkajúce sa volby platformy neprijal uvedený prevádzkovatel, ale spanielske orgány, ktorým vsak predmetné stúdie neboli v case prijatia ich rozhodnutia známe. 121 V rozsahu, v akom zalobcovia v tejto súvislosti pocas pojednávania tvrdili, ze Komisia mala tiez zohladnit správy poskytnuté a posteriori, pricom odkázali na rozsudok z 3. júla 2014, Spanielsko a i./Komisia (T-319/12 a T-321/12, [84]EU:T:2014:604), ich argumentáciu nemozno prijat. Je totiz potrebné uviest, ze vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, islo o otázku, ci clenský stát konal tak, ako by konal súkromný investor, a nie o otázku zlucitelnosti opatrenia s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 134 tohto rozsudku usúdil, ze doplnujúce ekonomické analýzy, ktoré poskytol clenský stát pocas správneho konania, mohli objasnit skutocnosti existujúce v case rozhodnutia o investícii, pricom Komisia mala tieto analýzy zohladnit. Takýto záver vsak nijako nespochybnuje judikatúru, podla ktorej musí byt otázka, ci urcité opatrenie predstavuje státnu pomoc, vyriesená vo svetle situácie existujúcej v case prijatia tohto opatrenia vzhladom na to, ze ak by Komisia zohladnila neskorsie skutocnosti, zvýhodnila by clenské státy, ktoré si nesplnili svoju povinnost oznámit pomoc vo fáze projektu, ktorú zamýslajú poskytnút (pozri rozsudok Région Nord-Pas-de-Calais a Communauté d'Agglomération du Douaisis/Komisia, uz citovaný v bode 116 vyssie, [85]EU:T:2011:209, bod 143 a citovanú judikatúru). 122 Po piate zalobcovia tvrdia, ze Komisia spochybnila stúdie prevádzkovatela telekomunikacných infrastruktúr a dodávatela sietových zariadení, pricom v odôvodneniach 158 a 164 bez vysvetlenia priradila výpoctom nákladov, ktoré uskutocnil vedlajsí úcastník konania, vyssiu dôkaznú hodnotu. 123 Túto argumentáciu nemozno prijat. Pokial totiz ide o odôvodnenie 158 napadnutého rozhodnutia, bolo uz konstatované (pozri bod 119 vyssie), ze Komisia v nom usúdila, ze to, ze predmetné stúdie sa uskutocnili az po realizácii predmetných opatrení, znamená, ze bez ohladu na to, ci ich mozno povazovat za nezávislé a dostatocne spolahlivé, ich nemozno uvádzat na podporu odôvodnenia, ze spanielska vláda neuskutocnila technologicky neutrálnu verejnú sútaz. Komisia dalej poukázala na to, ze výsledky uvedených stúdií sú v rozpore s odhadom nákladov vedlajsieho úcastníka konania, podla ktorého je satelitná technológia výhodnejsia z hladiska nákladov. 124 Z odôvodnenia 158 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia odmietla stúdie, ktoré predlozil prevádzkovatel telekomunikacných infrastruktúr a dodávatel sietových zariadení, pricom sa nevyjadrila k nezávislosti a spolahlivosti týchto stúdií, a to z dôvodu, ze tieto stúdie sa uskutocnili po realizácii predmetných opatrení a sú v rozpore s odhadom nákladov vedlajsieho úcastníka konania. Na rozdiel od toho, co tvrdia spanielske orgány, Komisia nezvýhodnila stúdiu vedlajsieho úcastníka konania oproti stúdiám, ktoré poskytol uvedený prevádzkovatel. Komisia skôr iba predstavila obsah stúdie vedlajsieho úcastníka konania, podla ktorej bola satelitná technológia výhodnejsia z hladiska nákladov, co je v rozpore s výsledkami stúdií, ktoré predlozil tento prevádzkovatel. Tento záver je potvrdený tým, ze z odôvodnenia 154 uvedeného rozhodnutia vyplýva, ze podla Komisie by výber danej technológie mohol byt schválený, ak by bol odôvodnený závermi predbeznej stúdie, v ktorej sa preukázalo, ze vzhladom na kvalitu a náklady bolo mozné vybrat len jedno technologické riesenie. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, Komisia teda neusúdila, ze stúdia vedlajsieho úcastníka konania bola platná alebo preukazovala nadradenost satelitného riesenia. Jej cielom bolo preskúmat, ci by predmetné opatrenia mohli byt z dôvodu nedodrzania zásady technologickej neutrality odôvodnené predbeznou stúdiou, ktorá uprednostnuje výber len jedného technologického riesenia. 125 Pokial ide o odôvodnenie 164 napadnutého rozhodnutia, Komisia v nom uviedla, ze podla vedlajsieho úcastníka konania je údaj spanielskych orgánov o 1380 kanáloch velmi prehnaný. Naproti tomu nekonstatovala, ze by pocet regionálnych kanálov, ktoré odhadoval vedlajsí úcastník konania, a to 415 podla poznámky pod ciarou c. 93 uvedeného rozhodnutia, bol presný. Kedze v tomto odôvodnení Komisia usúdila, ze spanielske orgány nepodlozili svoje tvrdenie, podla ktorého nebola satelitná technológia prispôsobená na vysielanie velkého poctu regionálnych televíznych kanálov, uplatnila iba pravidlo týkajúce sa dôkazného bremena uvedené v odôvodnení 154 tohto rozhodnutia, podla ktorého Spanielskemu královstvu prinálezalo preukázat, ze vzhladom na kvalitu a náklady bolo mozné vybrat len jedno technologické riesenie. 126 Po sieste zalobcovia tvrdia, ze Komisia neodkázala konkrétne na rôzne správy autonómnych spolocenstiev. Táto argumentácia musí byt takisto zamietnutá. Pokial ide na jednej strane o Baskicko, uz bolo konstatované, ze posúdenie Komisiou neobsahovalo zjavné pochybenie (pozri body 115 a 116 vyssie). Na druhej strane v prípade neexistencie akéhokolvek spresnenia v súvislosti s relevantnostou správ iných autonómnych spolocenstiev týkajúcich sa situácie v Baskicku, nemozno prijat záver, ze by sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností týkajúcich sa Baskicka. 127 Napokon treba zamietnut argumentáciu zalobcov, podla ktorej porusila Komisia svoju povinnost odôvodnenia tým, ze posúdila analýzu prvého zalobcu. Dôvody, pre ktoré nebola analýza baskických orgánov podla Komisie dostatocná na odôvodnenie výberu terestriálnej technológie na úcely rozsírenia pokrytia, vyplývajú z právneho hladiska dostatocne z odôvodnenia 157 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 116 vyssie). 128 V tretom rade v rozsahu, v akom zalobcovia tvrdia, ze Komisia sa dopustila pochybenia z dôvodu, ze v troch predchádzajúcich prípadoch povolila pomoc, ktorá bola v rozpore so zásadou technologickej neutrality, musí byt ich argumentácia takisto zamietnutá. 129 Je totiz potrebné uviest, ze zalobcovia poukazujú na predchádzajúcu rozhodovaciu prax Komisie, ktorej existenciu nepreukázali. Pokial ide o rozhodnutie Komisie N 103/2007 z 25. septembra 2007 týkajúce sa nadobudnutia digitálnych dekodérov a prispôsobenia uz existujúcich spolocných televíznych antén v provincii Soria (Spanielsko), uz bolo rozhodnuté, ze Komisia výslovne konstatovala, ze opatrenie uvedené v tomto rozhodnutí umoznovalo spotrebitelom nadobudnút akýkolvek typ dekodéra vdaka príspevku nezávislému od technologickej platformy, ktorú sa spotrebitel rozhodne pouzívat, a ze výslovne usúdila, ze uvedené opatrenie bolo v súlade so zásadou technologickej neutrality (rozsudok z 15. júna 2010, Mediaset/Komisia, T-177/07, Zb., [86]EU:T:2010:233, bod 103). Podla jej rozhodnutí N 222/2006 z 22. novembra 2006 o pomoci na znízenie digitálnej dividendy na Sardínii ([87]Ú. v. EÚ C 68, s. 5) a SA.33980 z 5. decembra 2013 o miestnej televízii v Spojenom královstve uskutocnili orgány výber na základe predbezných stúdií, ako vyplýva z poznámok pod ciarou c. 85 a 86 napadnutého rozhodnutia. Za týchto podmienok nemozno povazovat existenciu rozhodovacej praxe za preukázanú. V kazdom prípade zákonnost rozhodnutia Komisie, ktorým sa konstatuje, ze pomoc nezodpovedá podmienkam uplatnenia tejto výnimky, musí byt posúdená iba v rámci clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a nie na základe údajnej predchádzajúcej praxe (pozri rozsudok z 21. júla 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, C-459/10 P, [88]EU:C:2011:515, bod 38 a citovanú judikatúru). 130 Vo stvrtom rade zalobcovia tvrdia, ze Komisia nepreskúmala, ci konkrétne rozhodnutia kazdého autonómneho spolocenstva boli prijaté vo svetle skutkových okolností na ich príslusných územiach, a dopustila sa tak pochybenia pri odôvodnení. Túto argumentáciu treba zamietnut. 131 Je potrebné uviest, ze Komisia v odôvodneniach 90 az 93 napadnutého rozhodnutia, ktoré odkazujú na odôvodnenia 23 az 31 tohto rozhodnutia, totiz opisuje právny základ predmetnej pomoci. Konstatovala, ze právny rámec digitalizácie v Spanielsku bol zlozitý a tvorili ho viaceré nástroje, ktoré pocas styroch rokov vydali tak spanielska vláda a autonómne spolocenstvá, ako aj miestne orgány. Podla Komisie národný technický plán v prospech DTT z roku 2005 a národný plán v prospech prechodu na DTT z roku 2007, hoci z velkej casti upravujú prechod na DTT v oblasti I, takisto stanovili základ dodatocných opatrení na rozsírenie v oblasti II. Národný technický plán v prospech DTT takisto povolil miestnym orgánom, aby v spolupráci s autonómnymi spolocenstvami zriadili dodatocné prenosové centrá potrebné na zarucenie príjmu DTT v oblasti II. Tieto opatrenia na rozsírenie boli uskutocnené regionálnymi orgánmi po tom, co boli s uvedenou vládou uzatvorené viaceré rámcové dohody a dodatky k týmto rámcovým dohodám. Podla Komisie autonómne spolocenstvá v praxi uplatnovali usmernenia tejto vlády o rozsírení DTT. Uvolnenie státnej pomoci na rozvoj DTT v rámci oblasti II sa uskutocnilo vo forme prevodu financných prostriedkov národných a regionálnych orgánov v prospech príjemcov. 132 Z rôznych legislatívnych a správnych aktov spanielskych orgánov vyplýva, ze plán prechodu na digitálne televízne vysielanie na celom území Spanielskeho královstva s prevládajúcim vyuzitím terestriálnej technológie spadal pod iniciatívu ústrednej správy, ktorá ju aj koordinovala. Ako vyplýva z odôvodnenia 24 napadnutého rozhodnutia, je nepochybné, ze zákon c. 10/2005, ktorý predstavoval zaciatok regulácie prechodu na DTT, spresnil potrebu podporovat prechod z analógovej technológie na DTT. Ako vyplýva z odôvodnenia 26 uvedeného rozhodnutia, spanielske orgány v doplnujúcom ustanovení národného technického plánu v prospech DTT stanovili moznost rozsírenia pokrytia prostredníctvom terestriálnej technológie v riedko osídlených oblastiach pod podmienkou, ze miestna instalácia bude v súlade s týmto plánom. Odôvodnenia 28 az 32 tohto rozhodnutia, ktorých obsah zalobcovia nespochybnujú, opisujú spoluprácu medzi ministerstvom a autonómnymi spolocenstvami prostredníctvom rámcových dohôd a dodatkov k týmto dohodám s cielom uskutocnit digitalizáciu v oblasti II. Tieto akty sa týkajú najmä spolufinancovania rozsírenia pokrytia DTT v uvedenej oblasti spanielskou vládou. 133 Vzhladom na uvedené skutocnosti nemozno Komisii vytýkat, ze spanielske opatrenia na rozvoj DTT v oblasti II posudzovala v jedinom a tom istom kontexte. Jednotlivé státne zásahy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni musia byt posudzované na základe ich úcinkov, pricom v prejednávanom prípade sú navzájom tak úzko prepojené, ze Komisia ich mohla posudzovat ako jedinú schému pomoci, ktorú orgány verejnej moci v Spanielsku priznali. O takýto prípade ide najmä preto, ze následné zásahy Spanielska boli najmä vzhladom na ich chronológiu, úcel a situáciu v uvedenej oblasti tak úzko prepojené, ze Komisii nemozno vytýkat, ze ich nerozdelila (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2013, Bouygues a i./Komisia a i., C-399/10 P a C-401/10 P, Zb., [89]EU:C:2013:175, body 103 a 104). 134 Okrem toho v prípade schémy pomoci sa Komisia môze obmedzit na skúmanie povahy predmetnej schémy, aby v odôvodnení rozhodnutia posúdila, ci táto schéma je vhodná na úcely realizácie jedného z cielov stanovených v clánku 107 ods. 3 ZFEÚ. Komisia tak v rozhodnutí týkajúcom sa takej schémy nie je v kazdom jednotlivom prípade povinná vykonat analýzu pomoci poskytnutej na základe takej schémy. Individuálnu situáciu kazdého z dotknutých podnikov je potrebné overit az vo fáze vymáhania pomoci (rozsudky zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb., [90]EU:C:2002:143, body 89 a 91; z 9. júna 2011, Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia, C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, Zb., [91]EU:C:2011:368, bod 63, a z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, C-630/11 P az C-633/11 P, Zb., [92]EU:C:2013:387, bod 114). 135 Navyse z odôvodnenia 114 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia preskúmala najmä prípad autonómnej oblasti Baskicko, ktorý spanielske orgány predstavili ako najlepsí a jediný príklad s cielom poukázat na neexistenciu státnej pomoci v súlade s kritériami, ktoré stanovil Súdny dvor v rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovanom v bode 18 vyssie ([93]EU:C:2003:415). 136 V piatom rade zalobcovia Komisii vytýkajú, ze v rámci svojho preskúmania proporcionality sporného opatrenia nezohladnila rozdelenie právomocí medzi orgánmi verejnej moci, pricom vyzadovala, aby spanielska vláda zorganizovala verejnú sútaz pre celé svoje územie. 137 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia v odôvodnení 166 napadnutého rozhodnutia usúdila, ze co sa týka proporcionality, pri navrhovaní zásahu v oblasti II by bolo vhodnejsie, aby spanielska vláda najprv uskutocnila porovnanie nákladov alebo verejnú sútaz na národnej úrovni. Komisia sa domnieva, ze ak by sa teda uskutocnila celostátna verejná sútaz, mohla by sa cena este viac znízit. Spresnila, ze hoci spanielske orgány mali pri poskytovaní prostriedkov uvedenej vlády právomoc rozhodnút o administratívnej organizácii, táto vláda namiesto toho, aby trvala na pouzití technológie DTT, mohla aspon podnietit autonómne spolocenstvá, aby vo svojich verejných sútaziach zohladnili prípadné úspory nákladov v prípade konkrétnych platforiem. 138 V prípade týchto úvah nedoslo k ziadnemu zjavne nesprávnemu posúdeniu. Komisia sa totiz okrem toho, ze zohladnila rozdelenie právomocí medzi spanielskymi orgánmi verejnej moci, obmedzila na zdôraznenie skutocnosti, ze spanielska vláda mohla podnietit autonómne spolocenstvá, aby zohladnili prípadné znízenia cien, ktoré by mohli vyplynút zo zosúladeného postupu. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, Komisia nevyzadovala, aby sa uskutocnila jediná verejná sútaz pre celé územie Spanielska. Kedze prechodom na DTT sa zaoberali rôzne legislatívne a správne opatrenia spanielskych orgánov na národnej úrovni a tento prechod bol scasti financovaný z rozpoctu uvedenej vlády (pozri body 2 az 8 vyssie), nemozno prijat záver, ze podnecovanie autonómnych spolocenstiev, aby uskutocnili verejné sútaze pri zohladnení prípadných úspor, ktoré mozno dosiahnut v prípade urcitých platforiem, je v rozpore s rozdelením právomocí medzi spanielskymi orgánmi verejnej moci. 139 Prvá výhrada musí byt preto zamietnutá. - O druhej výhrade zalozenej na neexistencii zbytocných narusení hospodárskej sútaze 140 Zalobcovia tvrdia, ze predmetné opatrenie nie je minimálnym opatrením, ktoré je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela so súcasným vylúcením zbytocného narusenia hospodárskej sútaze. Domnievajú sa, ze Komisia tým, ze v odôvodnení 170 napadnutého rozhodnutia strucne konstatovala existenciu zbytocných narusení hospodárskej sútaze, porusila povinnost odôvodnenia a dopustila sa pochybenia. 141 V tejto súvislosti stací na jednej strane uviest, ze z odôvodnení 153 az 169 napadnutého rozhodnutia z právneho hladiska dostatocne vyplýva, ze podla Komisie existovali zbytocné narusenia hospodárskej sútaze z dôvodu porusenia zásady technologickej neutrality, ako navyse uznali zalobcovia vo svojej zalobe. Komisia teda neporusila svoju povinnost odôvodnenia. Na druhej strane argumentácia zalobcov smerujúca k preukázaniu nesprávnych posúdení Komisie v súvislosti s nedodrzaním zásady technologickej neutrality bola uz zamietnutá (pozri body 102 az 139 vyssie). 142 Druhá výhrada musí byt preto zamietnutá. 143 Z toho vyplýva, ze druhá cast druhého zalobného dôvodu, a teda aj celý tento zalobný dôvod musia byt zamietnuté. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení v súvislosti s konstatovaním novej pomoci 144 Zalobcovia tvrdia, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, kedze usúdila, ze predmetné opatrenie bolo novou pomocou. Domnievajú sa, ze digitalizácia analógovej siete spocívajúca v jednoduchom zväcsení jej technickej kapacity bola nepodstatnou zmenou prípadnej existujúcej pomoci a nepredstavovala novú pomoc v rozsahu, v akom pôvodný rozvoj siahal do roku 1982, t. j. pred pristúpením Spanielskeho královstva k Únii. 145 Treba konstatovat, ze Komisia sa v odôvodneniach 173 az 175 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze predmetné opatrenie bolo státnou pomocou, ktorú malo Spanielske královstvo oznámit. 146 Treba pripomenút, ze clánok 108 ZFEÚ stanovuje rôzne postupy podla toho, ci ide o existujúcu alebo novú pomoc. Zatial co nová pomoc musí byt podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ Komisii vopred oznámená a nemôze byt vykonaná, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou, existujúca pomoc môze byt v súlade s clánkom 108 ods. 1 ZFEÚ nadalej poskytovaná dovtedy, kým Komisia nerozhodne o jej nezlucitelnosti (pozri rozsudok P, uz citovaný v bode 95 vyssie, [94]EU:C:2013:525, bod 36 a citovanú judikatúru). Existujúca pomoc sa musí povazovat za zákonnú dovtedy, kým Komisia nezistí jej nezlucitelnost s vnútorným trhom (pozri rozsudok P, uz citovaný v bode 95 vyssie, [95]EU:C:2013:525, bod 41 a citovanú judikatúru). 147 Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([96]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) vo svojom clánku 1 písm. b) bode i) stanovuje, ze existujúca pomoc znamená vsetku pomoc, ktorá existovala pred nadobudnutím platnosti Zmluvy v príslusných clenských státoch, to znamená programy pomoci a individuálnu pomoc, ktoré boli zavedené pred nadobudnutím platnosti a sú uplatnitelné aj po nadobudnutí platnosti Zmluvy. Podla clánku 1 písm. c) tohto nariadenia vsetka pomoc, to znamená schémy pomoci a individuálna pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou vrátane úprav existujúcej pomoci, je novou pomocou. V tejto súvislosti clánok 4 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 ([97]Ú. v. EÚ L 140, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3) kvalifikuje na úcely clánku 1 písm. c) nariadenia (ES) c. 659/1999 zmenu existujúcej pomoci ako kazdú zmenu, okrem zmien cisto formálneho alebo administratívneho charakteru, ktoré nemôzu ovplyvnit posúdenie zlucitelnosti opatrenia pomoci s vnútorným trhom. 148 Opatrenia, ktorých cielom bolo zavedenie alebo zmena pomoci, predstavujú v podstate novú pomoc. Konkrétne, ked zmena ovplyvnuje pôvodnú schému z hladiska jej samotnej podstaty, táto schéma sa zmení na novú schému pomoci (pozri rozsudky z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia, T-195/01 a T-207/01, Zb., [98]EU:T:2002:111, body 109 az 111; z 11. júna 2009, AEM/Komisia, T-301/02, Zb., [99]EU:T:2009:191, bod 121, a z 11. júla 2014, Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa/Komisia, T-151/11, Zb., [100]EU:T:2014:631, bod 63). 149 Komisia sa v prejednávanej veci nedopustila pochybenia, ked usúdila, ze predmetné opatrenie pomoci predstavovalo novú pomoc z dôvodu, ze toto opatrenie podstatným spôsobom zmenilo pôvodnú schému. Ako uviedla Komisia v odôvodnení 174 napadnutého rozhodnutia, je totiz nesporné, ze na zaciatku 80. rokov v zaciatkoch financovania rozsirovania terestriálnej siete neexistovali na trhu súkromní vysielatelia, rozsírená infrastruktúra teda nezodpovedala potrebám verejnoprávneho vysielatela a ze rozsírenie existujúcej terestriálnej siete, ktorá bola v tom období jedinou platformou umoznujúcou prenos televízneho signálu v Spanielsku, teda nenarusovalo hospodársku sútaz s ostatnými platformami. 150 Vzhladom na túto pôvodnú schému Komisia mohla v odôvodnení 175 napadnutého rozhodnutia oprávnene usúdit, ze kedze sa príjemca pomoci a celkové okolnosti verejného financovania výrazne zmenili, predmetné opatrenie nemozno povazovat za zmenu cisto formálneho a administratívneho charakteru, ale predstavuje zmenu, ktorá mala vplyv na samotnú podstatu pôvodnej schémy. V tejto súvislosti správne uviedla, ze právne predpisy a technológia sa odvtedy zmenili, co viedlo k vzniku nových vysielacích platforiem a vstupu nových subjektov, najmä súkromných vysielatelov, na trh. Ako uviedla Komisia v uvedenom odôvodnení 175, treba tiez zohladnit skutocnost, ze prechod z analógového na digitálne televízne vysielanie v kazdom prípade umoznil az technologický pokrok, ku ktorému doslo po pristúpení Spanielskeho královstva k Únii. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, predmetná zmena pôvodnej schémy sa neobmedzovala iba na zlepsenie technickej kapacity existujúcej siete alebo na jednoduché doplnenie pôvodnej schémy, ale mohla sa dotknút posúdenia zlucitelnosti predmetného opatrenia pomoci s vnútorným trhom. 151 Z toho vyplýva, ze tretí zalobný dôvod a v dôsledku toho zalobu v celom rozsahu treba zamietnut. O trovách 152 Podla clánku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobcovia nemali vo veci úspech, je opodstatnené urcit, ze znásajú svoje vlastné trovy konania, a ulozit im povinnost nahradit trovy konania vo veci samej, ktoré vynalozili Komisia a vedlajsí úcastník konania, v súlade s ich návrhmi. Trovy konania o nariadení predbezného opatrenia znásajú zalobcovia v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Comunidad Autónoma del País Vasco a Itelazpi, SA, znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradit trovy konania vo veci samej, ktoré vynalozili Európska komisia a SES Astra. 3. Comunidad Autónoma del País Vasco a Itelazpi znásajú trovy konania o nariadení predbezného opatrenia. Dittrich Schwarcz Tomljenovic Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 26. novembra 2015. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ O prvej casti zalozenej na neexistencii hospodárskej výhody - O prvom kritériu stanovenom v rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovanom v bode 18 vyssie ([101]EU:C:2003:415), týkajúcom sa plnenia záväzkov sluzby vo verejnom záujme - O stvrtom kritériu stanovenom v rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovanom v bode 18 vyssie ([102]EU:C:2003:415), týkajúcom sa záruky najnizsích nákladov pre spolocenstvo O druhej casti zalozenej na neexistencii selektívnej výhody O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení v prípade analýzy zlucitelnosti predmetného opatrenia s vnútorným trhom O prvej casti zalozenej na pochybení pri uplatnení rozhodnutia 2005/842 O druhej casti zalozenej na porusení clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ - O prvej výhrade zalozenej na pochybeniach týkajúcich sa technologickej neutrality, vhodnosti a primeranosti predmetného opatrenia - O druhej výhrade zalozenej na neexistencii zbytocných narusení hospodárskej sútaze O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení v súvislosti s konstatovaním novej pomoci O trovách __________________________________________________________________ ( [103]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXG41EYT/L90377-6337TMP.html#t-ECR_62013TJ0462_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:217:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2010:337:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:217:TOC 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A546&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A81&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A132&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A77&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A315&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A111&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A585&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A676&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A218&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A386&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A23&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A272&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A376&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A584&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:312:TOC 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:297:TOC 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:094:TOC 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A449&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A348&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A765&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A352&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A228&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A856&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A452&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A472&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A584&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A535&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A127&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A8&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A607&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A698&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A537&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A195&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A386&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A604&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:068:TOC 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A143&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:140:TOC 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A111&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A191&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A631&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 103. file:///tmp/lynxXXXXG41EYT/L90377-6337TMP.html#c-ECR_62013TJ0462_SK_01-E0001