ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siesta komora) z 1. marca 2017 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Námorná kabotáz -- Pomoc, ktorú Francúzsko poskytlo spolocnosti Société nationale maritime Corse Méditerranée (SNCM) a spolocnosti Compagnie méridionale de navigation -- Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu -- Náhrady za sluzbu, ktorá je doplnkovou sluzbou vo vztahu k základnej sluzbe a ktorej cielom je pokryt obdobia spicky pocas turistickej sezóny -- Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom -- Pojem státna pomoc -- Výhoda -- Rozsudok Altmark -- Urcenie výsky pomoci" Vo veci T-454/13, Société nationale maritime Corse Méditerranée (SNCM), so sídlom v Marseille (Francúzsko), v zastúpení: pôvodne A. Winckler, F.-C. Laprévote, J.-P. Mignard a S. Mabile, neskôr A. Winckler a F.-C. Laprévote a nakoniec F.-C. Laprévote a C. Froitzheim, avocats, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: M. Afonso a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Corsica Ferries France SAS, so sídlom v Bastii (Francúzsko), v zastúpení: S. Rodrigues a C. Bernard-Glanz, avocats, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie 2013/435/EÚ z 2. mája 2013 o státnej pomoci SA.22843 (2012/C) (ex 2012/NN), ktorú Francúzsko poskytlo spolocnosti Société Nationale Corse Méditerranée a spolocnosti Compagnie Méridionale de Navigation ([2]Ú. v. EÚ L 220, 2013, s. 20), VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora), v zlození: predseda komory S. Frimodt Nielsen, sudcovia A. M. Collins (spravodajca) a V. Valancius, tajomník: G. Predonzani, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 14. júna 2016, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu Hlavní aktéri 1 Zalobkyna Société nationale maritime Corse Méditerranée (SNCM) je francúzska námorná spolocnost, ktorá zabezpecuje pravidelné dopravné spojenia najmä na Korziku (Francúzsko) z prístavov Marseille (Francúzsko) a Nice (Francúzsko) do prístavov Ajaccio, Bastia, Calvi, Île-Rousse, Porto-Vecchio a Propriano. 2 V case skutkových okolností prevádzkovala SNCM flotilu, ktorá sa skladala z desiatich plavidiel, konkrétne siestich trajektov - Danielle Casanova, Napoléon Bonaparte, Corse, Méditerranée, Île de Beauté a Excelsior - a styroch lodí slúziacich na prepravu cestujúcich aj nákladu - Jean Nicoli (ktorá v roku 2009 nahradila lod Monte Cinto, pokial ide o poskytovanie predmetných sluzieb), Pascal Paoli, Paglia Orba a Monte d'Oro. 3 Tribunal de commerce de Marseille (Obchodný súd Marseille, Francúzsko) rozsudkom z 28. novembra 2014 rozhodol o zacatí konania o súdnom vyrovnaní týkajúceho sa spolocnosti SNCM. Rozsudkom z 20. novembra 2015 tento súd schválil jednu z ponúk na prevzatie spolocnosti SNCM, ktoré mu boli predlozené. Preto rozhodol o zmene konania o súdnom vyrovnaní na konanie o súdnej likvidácii spolocnosti SNCM a rozhodol, ze k prevzatiu uvedenej spolocnosti dôjde po uplynutí 45 dní odo dna vydania rozsudku. 4 Compagnie méridionale de navigation (dalej len "CMN") je francúzska námorná spolocnost, ktorá prevádzkuje najmä dopravné spojenia medzi prístavom Marseille a prístavmi Bastia, Ajaccio a Propriano. 5 Pri poskytovaní predmetných sluzieb vyuzívala CMN tri plavidlá na prepravu osôb a nákladu, a to lode Kalliste, Girolata a Scandola (ktorú neskôr nahradila Piana). 6 Corsica Ferries France SAS (dalej len "Corsica Ferries") je francúzska námorná spolocnost, ktorá zabezpecuje pravidelné námorné dopravné spojenia najmä medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou, a to na trasách Nice - Ajaccio, Nice - Île-Rousse, Nice - Bastia, Nice - Calvi, Toulon - Ajaccio, Toulon - Bastia a Toulon - Île-Rousse. 7 Collectivité territoriale de Corse (Územná samospráva Korziky, dalej len "CTC") je právnická osoba, ktorá sa spravuje francúzskym verejným právom a tvoria ju tri orgány, a to Parlamentné zhromazdenie Korziky, Výkonná rada Korziky a Hospodárska, sociálna a kultúrna rada Korziky. 8 Office des transports de Corse (Korzický dopravný úrad, dalej len "OTC") je francúzsky priemyselný a obchodný verejnoprávny podnik, ktorý zriadila CTC a ktorý je poverený uskutocnovaním politiky v oblasti leteckej a námornej dopravy na Korzike. Úlohou OTC je najmä spravovat prostriedky z rozpoctu, ktoré vyclenila CTC na zabezpecenie územnej kontinuity, a rozdelovat prostriedky medzi leteckú dopravu a námornú dopravu. Na tento úcel uzatvára s prepravnými spolocnostami, ktoré sú poverené poskytovaním sluzby vo verejnom záujme, dohody, ktoré vymedzujú najmä tarify, podmienky poskytovania a kvalitu sluzby. Cielom zásady územnej kontinuity je kompenzovat skutocnost, ze Korzika je ostrov, a zabezpecit dopravné spojenia s týmto ostrovom, ktoré sa co najviac podobajú cisto kontinentálnym dopravným spojeniam, a uplatnovat na námorných spojeniach medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou tarifu porovnatelnú s tarifami v oblasti pozemnej dopravy. Sluzba námornej dopravy medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou a dohody o poverení poskytovaním sluzby vo verejnom záujme 9 V case skutkových okolností zabezpecovali sluzbu námornej dopravy medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou tri námorné spolocnosti, a to SNCM, CMN a Corsica Ferries. Stvrtá námorná spolocnost, konkrétne Moby Lines, prevádzkovala dopravné spojenia medzi Toulonom a Korzikou od apríla 2010 do februára 2011. 10 Preprava cestujúcich medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou sa vyznacuje výrazným sezónnym trendom, pricom hlavná cast tejto prepravy sa vykonáva pocas letných mesiacov. V prvom desatrocí po roku 2000 sa trh v oblasti dopravy medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou vyznacoval najmä trendom rozvoja dopravnej ponuky z Toulonu, ktorý sa stal prednostným prístavom dopravy na Korziku. Tento trend zvýsenia objemu dopravy z Toulonu sprevádzalo zvýsenie podielu spolocnosti Corsica Ferries na trhu. 11 Dna 31. marca 1976 SNCM a CMN na jednej strane a Francúzska republika na druhej strane podpísali rámcovú dohodu na 25 rokov, ktorej predmetom bolo prevádzkovanie sluzby vo verejnom záujme týkajúcej sa námornej dopravy medzi Korzikou a kontinentálnym Francúzskom. 12 Pri prílezitosti skoncenia platnosti tejto koncesie na sluzbu vo verejnom záujme 31. decembra 2001 korzické orgány prehodnotili systém námorných spojení s ostrovom. 13 Od 1. januára 2002 boli v rámci dohody o poverení poskytovaním sluzby vo verejnom záujme prevádzkované len trasy z Marseille, za ktoré dostávali poverené subjekty financnú náhradu. Táto dohoda bola uzatvorená medzi SNCM a CMN na jednej strane a CTC a OTC na druhej strane, a to na pät rokov. 14 V prípade ostatných trás, a to trás z Nice a Toulonu, korzické orgány zaviedli súbezne s dohodou uvedenou v bode 13 tohto rozsudku schému pomoci sociálneho charakteru v prospech obyvatelov ostrova, ako aj urcitých sociálnych skupín. Dohoda o sociálnej pomoci umoznuje vyplácat v prípade kazdého cestujúceho s nárokom na zvýhodnené cestovné pomoc, ktorú predbezne financujú prepravné spolocnosti, ktoré sa zaviazu dodrziavat záväzky sluzby vo verejnom záujme (dalej len "ZSVZ"), pricom táto jednotková pomoc sa im neskôr prepláca. Predmetné kategórie tvorili takmer dve tretiny celkovej prepravy (obyvatelia Korziky, osoby mladsie ako 25 rokov alebo starsie ako 60 rokov, studenti mladsí ako 27 rokov, rodiny a postihnuté osoby alebo invalidní obcania). Európska komisia schválila túto schému pomoci rozhodnutím z 2. júla 2002 (Státna pomoc N 781/2001 - Schéma individuálnej pomoci sociálneho charakteru v oblasti zabezpecovania námorného spojenia s Korzikou). Rozhodnutím z 23. apríla 2007 (Státna pomoc N 13/2007 - Predlzenie platnosti schémy individuálnej pomoci sociálneho charakteru v oblasti zabezpecovania námorného spojenia s Korzikou N 781/2001) Komisia schválila predlzenie platnosti uvedenej schémy pomoci do 31. decembra 2013. Tieto námorné spojenia medzi prístavmi Nice a Toulon na jednej strane a korzickými prístavmi na druhej strane prevádzkuje predovsetkým Corsica Ferries. 15 Parlamentné zhromazdenie Korziky uznesením z 24. marca 2006 schválilo zásadu obnovenia poverenia poskytovaním sluzieb vo verejnom záujme (dalej len "poverenie"), pokial ide o námornú dopravu do prístavov Ajaccio, Bastia, Calvi, Île-Rousse, Porto-Vecchio a Propriano z prístavu Marseille od 1. januára 2007. Tým istým uznesením udelilo predsedovi OTC splnomocnenie, aby v mene CTC vyhlásil postup verejného obstarávania, preskúmal technické aspekty ponúk a pomohol CTC pri udelovaní poverenia. 16 Výzva na predkladanie ponúk bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie27. mája 2006 a v denníku Les Échos9. júna 2006. Do 4. augusta 2006, co bol posledný den na predlozenie ponúk, boli dorucené styri ponuky, a to ponuka spolocnosti SNCM, ponuka spolocnosti Corsica Ferries, ponuka spolocnosti CMN a ponuka docasnej skupiny tvorenej spolocnostami Corsica Ferries a CMN. 17 Conseil d'État (Státna rada, Francúzsko) rozhodnutím z 15. decembra 2006 vyhlásila postup udelovania poverenia za neplatný. 18 Parlamentné zhromazdenie Korziky uznesením z 22. decembra 2006 rozhodlo, ze postup udelovania poverenia sa znovu zacne od zaciatku, predlzilo platnost platného poverenia do 30. apríla 2007 a urcilo dátum nadobudnutia úcinnosti nového poverenia na 1. mája 2007. 19 Nová výzva na predkladanie ponúk bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie30. decembra 2006, v denníku Les Échos4. januára 2007 a v týzdenníku Le Journal de la Marine Marchande5. januára 2007. Dna 9. februára 2007 boli predlozené dve ponuky, a to jednak spolocná ponuka spolocností SNCM a CMN, ktoré vytvorili docasnú skupinu (dalej len "skupina SNCM-CMN"), týkajúca sa vsetkých trás v podobe celkovej ponuky, ako aj ponúk podla jednotlivých trás a jednak ponuka spolocnosti Corsica Ferries týkajúca sa trás Marseille - Ajaccio, Marseille - Porto-Vecchio a Marseille - Propriano v podobe celkovej ponuky pre tieto tri trasy, ako aj ponúk podla jednotlivých trás. 20 Sudca Tribunal administratif de Bastia (Správny súd Bastia, Francúzsko) pre predbezné opatrenia uznesením z 27. apríla 2007 na základe návrhu spolocnosti Corsica Ferries vyhlásil rokovaciu fázu postupu udelovania poverenia, ako aj rozhodnutie predsedu Výkonnej rady Korziky a predsedu OTC, ktorým bola vybratá ponuka skupiny SNCM-CMN za neplatné, a Parlamentnému zhromazdeniu Korziky bolo navrhnuté, aby udelilo poverenie tejto skupine. Uvedený sudca rozhodol, ze CTC a OTC musia opät uskutocnit rokovacie konanie s podnikmi, ktoré predlozili ponuku. 21 Parlamentné zhromazdenie Korziky uznesením z 27. apríla 2007 predlzilo dobu platnosti platného poverenia o dva mesiace a urcilo dátum nadobudnutia úcinnosti nového poverenia na 1. júla 2007. 22 Po dalsej fáze rokovaní so skupinou SNCM-CMN a spolocnostou Corsica Ferries OTC navrhol odmietnut ponuku tejto spolocnosti z dôvodu, ze nebola schopná presne a s konecnou platnostou stanovit dátum, odkedy by bola schopná poskytovat sluzby na základe poverenia, a ze nesplnala podmienku maximálneho veku plavidiel, ktorá bola stanovená v osobitných pravidlách verejného obstarávania. 23 Parlamentné zhromazdenie Korziky uznesením zo 7. júna 2007 udelilo skupine SNCM-CMN poverenie na poskytovanie sluzieb námornej dopravy medzi prístavom Marseille a prístavmi na Korzike, pokial ide o obdobie od 1. júla 2007 do 31. decembra 2013. 24 Clánok 1 tohto uznesenia znie: "Schvaluje správu predsedu Výkonnej rady [Korziky], v ktorej sa uvádza, ze jednak ponuka skupiny SNCM-CMN splna poziadavky a kritériá stanovené v osobitných pravidlách verejného obstarávania a v technickej specifikácii v prípade kazdej z piatich trás a jednak spolocnost Corsica Ferries nie je schopná presne a s konecnou platnostou stanovit dátum, odkedy by bola schopná poskytovat sluzby na základe budúceho [poverenia], a ze v tejto súvislosti nemozno zohladnit podmienky, ktoré stanovuje, týkajúce sa okolností, ktoré nesúvisia s obsahom [poverenia]." 25 Predseda Výkonnej rady Korziky bol rozhodnutím z toho istého dna poverený podpísaním dohody o poverení poskytovaním sluzby vo verejnom záujme týkajúcej sa týchto námorných spojení (dalej len "dohoda"). 26 Dohoda bola uzatvorená 7. júna 2007 na obdobie od 1. júla 2007 do 31. decembra 2013. 27 Tribunal administratif de Bastia (Správny súd Bastia) rozsudkom z 24. januára 2008 zamietol návrh spolocnosti Corsica Ferries na vyhlásenie uznesenia a rozhodnutia, ktoré sú uvedené v bodoch 23 a 25 tohto rozsudku, za neplatné. Cour administrative d'appel de Marseille (Odvolací správny súd Marseille, Francúzsko) rozsudkom zo 7. novembra 2011 zrusil tento rozsudok a vyhlásil uvedené uznesenie a rozhodnutie za neplatné. Conseil d'État (Státna rada) rozhodnutím z 13. júla 2012 na základe kasacného opravného prostriedku spolocností SNCM a CMN zrusila rozsudok Cour administrative d'appel de Marseille (Odvolací správny súd Marseille) a vrátila mu vec na dalsie konanie. Cour administrative d'appel de Marseille (Odvolací správny súd Marseille) rozsudkom zo 6. apríla 2016 zrusil rozsudok Tribunal administratif de Bastia (Správny súd Bastia) z 24. januára 2008 a vyhlásil uvedené uznesenie a rozhodnutie za neplatné. 28 Clánok 1 dohody vymedzuje jej predmet, ktorým je zabezpecovanie sluzieb pravidelnej námornej dopravy na vsetkých trasách, ktorých sa týka poverenie, medzi prístavom Marseille a prístavmi Bastia, Ajaccio, Porto-Vecchio, Propriano a Balagne (Calvi a Île-Rousse). 29 V technickej specifikácii uvedenej v prílohe 1 dohody je vymedzená povaha uvedených sluzieb. Je v nej najmä stanovená: -- stála sluzba prepravy cestujúcich a nákladu, ktorá sa mala poskytovat pocas celého roka na vsetkých dotknutých trasách (dalej len "základná sluzba") a -- doplnková sluzba prepravy cestujúcich, ktorá sa mala poskytovat pocas období spicky na trasách Marseille - Ajaccio, Marseille - Bastia a Marseille - Propriano (dalej len "doplnková sluzba"). 30 V clánku 2 dohody sú uvedené najmä referencné sumy financných náhrad, ku ktorým sa poverené subjekty zaväzujú pocas trvania platnosti poverenia. 31 Clánok 3 dohody stanovuje, ze poverením sa neudeluje výlucné právo na vyuzívanie predmetných námorných trás, na ktorých môzu prevádzkovat pravidelnú sluzbu aj iné spolocnosti bez financnej náhrady, pricom vsak pre ne platia urcité záväzky. Tento clánok tiez spresnuje, ze o ziadostiach poverených subjektov o financnú náhradu sa rozhodlo s prihliadnutím na nástroj sociálnej pomoci. 32 Clánok 5 dohody, nazvaný "podmienky vyplácania financných náhrad", v odseku 2 tretom pododseku stanovuje, ze konecná financná náhrada pre kazdý z poverených subjektov za kazdý rok sa obmedzuje na sumu prevádzkovej straty vzniknutej v dôsledku plnenia záväzkov podla technickej specifikácie, pricom sa zohladní primeraný zisk podla skutocného denného pouzívania námorného kapitálu na plavby zodpovedajúce týmto záväzkom. Za primeraný zisk z pouzívania námorného kapitálu sa povazuje 15 % jeho konvencnej hodnoty. Táto konvencná hodnota je vymedzená v prílohe 3 dohody. 33 Clánok 7 dohody, nazvaný "ochranná dolozka", v odseku 1 stanovuje, ze v prípade významných zmien technických, právnych alebo hospodárskych podmienok prevádzkovania sluzieb na základe poverenia alebo na úcely zohladnenia vonkajsích udalostí, ktoré majú podstatný vplyv na financné záväzky jedného alebo viacerých poverených subjektov, sa zmluvné strany stretnú na podnet tej z nich, ktorá o to poziada skôr, a prijmú opatrenia na opätovné dosiahnutie pociatocnej financnej rovnováhy dohody, a to "predovsetkým v oblasti maximálnych taríf a prispôsobenia sluzieb". 34 V clánku 7 ods. 2 dohody sa pripomína, ze referencné sumy rocných financných náhrad boli stanovené na základe predpokladaných hrubých príjmov z prepravy cestujúcich a nákladu uvedených v ponuke kazdého z poverených subjektov. V tom istom ustanovení je stanovená moznost v urcitých prípadoch kazdý rok upravit financnú náhradu smerom nahor alebo nadol za kazdú kategóriu príjmov a za kazdý poverený subjekt. V uvedenom ustanovení sa tiez uvádza, ze tento mechanizmus úpravy sa bude uplatnovat az odo dna uplatnenia dolozky o úprave uvedenej v clánku 8 dohody. 35 Clánok 8 dohody, nazvaný "dolozka o úprave", znie: "Vzhladom na dobu platnosti [dohody] je pocas tretieho roka stanovený medzník na úcely analýzy financnej rovnováhy [dohody] na základe kontradiktórneho postupu a znaleckého dokazovania a prijatia prípadných opatrení, ktoré prijmú zmluvné strany vo vzájomnej súcinnosti, na nápravu sluzieb a úpravu taríf, ktoré zarucia [CTC] kontrolu nad jej financným vkladom, najmä prostredníctvom znízenia náhrady, a budú musiet zachovat celkovú struktúru [dohody]." 36 Na základe tejto dolozky o úprave bola dohoda zmenená dodatkom na konci roka 2009. Konanie pred Komisiou a napadnuté rozhodnutie 37 Corsica Ferries listami z 27. septembra, 30. novembra a 20. decembra 2007 predlozila Komisii staznost v súvislosti s neoprávnenou státnou pomocou, ktorá bola nezlucitelná s vnútorným trhom a ktorú SNCM a CMN získali na základe dohody. 38 Listami z 20. mája 2010, zo 16. júla 2010, z 22. marca 2011, 22. júna 2011, 15. decembra 2011 a 10. januára 2012 poskytla Corsica Ferries Komisii doplnujúce informácie na podporu svojej staznosti. 39 Listami z 13. marca 2008, 12. novembra 2008, 13. októbra 2011 a zo 14. decembra 2011 Komisia poziadala francúzske orgány o informácie. Francúzske orgány odpovedali na tieto ziadosti listami z 3. júna 2008, zo 14. januára 2009, 7. decembra 2011 a z 20. januára 2012. 40 Listom z 27. júna 2012 Komisia informovala Francúzsku republiku o svojom rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ vo veci moznej státnej pomoci v prospech spolocností SNCM a CMN vyplývajúcej z dohody ([3]Ú. v. EÚ C 301, 2012, s. 1). 41 Francúzske orgány predlozili svoje pripomienky k tomuto rozhodnutiu a odpovedali na otázky, ktoré v nom boli uvedené, listami z 13. júla a zo 7. septembra 2012. Corsica Ferries, SNCM a CMN tiez predlozili pripomienky k uvedenému rozhodnutiu, ktoré boli zaslané francúzskym orgánom, ktoré sa k nim vyjadrili v listoch zo 14. novembra 2012 a z 3. januára, 16. januára a 12. februára 2013. 42 Na základe tohto konania Komisia prijala 2. mája 2013 rozhodnutie 2013/435/EÚ o státnej pomoci SA.22843 (2012/C) (ex 2012/NN), ktorú Francúzsko poskytlo spolocnostiam SNCM a CMN ([4]Ú. v. EÚ L 220, 2013, s. 20; dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 43 Napadnuté rozhodnutie bolo dorucené Francúzskej republike 3. mája 2013 a oznámené spolocnosti SNCM e-mailom Komisie zo 14. júna 2013. 44 Komisia v napadnutom rozhodnutí s cielom urcit, ci náhrada poskytnutá spolocnostiam SNCM a CMN v rámci dohody predstavovala státnu pomoc a konkrétne selektívnu výhodu, preskúmala, ci boli v posudzovanom prípade splnené kumulatívne kritériá, ktoré stanovil Súdny dvor v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([5]C-280/00, [6]EU:C:2003:415) (dalej len "kritériá Altmark"). Konkrétne vykonala analýzu prvého a stvrtého z týchto kritérií (pozri body 87 a 90 tohto rozsudku). 45 Pokial ide o prvé z kritérií Altmark, Komisia v prvom rade vymedzila "rámec analýzy", ktorý sa má pouzit pri posudzovaní tohto kritéria (odôvodnenia 132 az 136 napadnutého rozhodnutia). Najmä uviedla, ze na to, aby bol rozsah verejnej sluzby prijatelný z hladiska pravidiel v oblasti státnej pomoci, musí byt v súlade s nariadením Rady EHS c. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatnuje zásada slobody poskytovania sluzieb na námornú dopravu v rámci clenských státov (námorná kabotáz) ([7]Ú. v. ES L 364, 1992, s. 7; Mim. vyd. 06/002, s. 10; dalej len "nariadenie o námornej kabotázi"), a jeho výkladom v judikatúre, najmä v rozsudku Súdneho dvora z 20. februára 2001, Analir a i. ([8]C-205/99, [9]EU:C:2001:107). Komisia z toho vyvodila, ze "rozsah verejnej sluzby vymedzený v zmluve o výkone vo verejnom záujme musí byt nevyhnutný a primeraný k skutocnej potrebe verejnej sluzby, ktorá sa prejavovala v nedostatku pravidelných dopravných sluzieb za obvyklých trhových podmienok" (odôvodnenie 136 napadnutého rozhodnutia). 46 V druhom rade Komisia konstatovala, ze základnú sluzbu a doplnkovú sluzbu treba preskúmat samostatne (odôvodnenia 137 az 144 napadnutého rozhodnutia). Poukázala na to, ze v technickej specifikácii pripojenej k dohode boli tieto dva druhy sluzby jednoznacne odlísené. Okrem toho uviedla, ze je oprávnené sa domnievat, ze doplnkovú sluzbu mozno odôvodnit skutocnou potrebou verejnej sluzby, ktorú zabezpecuje základná sluzba, len ak sa "na základe súboru technických a hospodárskych skutocností" stanoví, ze jej výkon je nevyhnutný na výkon základnej sluzby (odôvodnenie 139 napadnutého rozhodnutia). V posudzovanom prípade sa vsak nestanovila nijaká vzájomná technická súvislost medzi týmito dvoma druhmi sluzby, kedze sa na ne vztahujú odlisné záväzky, najmä pokial ide o cestovný poriadok a frekvenciu, a základná sluzba sa uskutocnuje pomocou plavidiel na prepravu osôb a nákladu, zatial co doplnková sluzba sa uskutocnuje pomocou trajektov. Nákladové úctovníctvo spolocnosti SNCM navyse trvalo vykazuje v prípade doplnkovej sluzby prevádzkovú stratu, takze tvrdenie francúzskych orgánov, podla ktorého zahrnutie tejto sluzby do rozsahu poverenia mozno odôvodnit financným vyrovnaním so základnou sluzbou, nemozno prijat. 47 V tretom rade Komisia preskúmala základnú sluzbu so zretelom na prvé z kritérií Altmark (odôvodnenia 145 az 150 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti najprv konstatovala, ze poskytovanie minimálnej sluzby územnej kontinuity medzi Marseille a príslusnými piatimi prístavmi na Korzike zodpovedá potrebe verejnej sluzby, ktorá je jednoznacne vymedzená (odôvodnenie 145 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o nedostatok súkromnej iniciatívy, poukázala na to, ze ostatní prevádzkovatelia na trhu sami uznávali, ze by neboli schopní zabezpecovat základnú sluzbu (odôvodnenie 146 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho usúdila, ze samotné zoskupenie trás nie je v rozpore s nariadením o námornej kabotázi. Naopak, v tomto prípade zoskupenie piatich trás umoznuje spolocné vyuzívanie námorných kapacít na zlepsenie kvality danej sluzby a znízenie jej výdavkov (odôvodnenie 148 napadnutého rozhodnutia). Napokon pripomenula, ze sa v dohode a jej prílohách stanovujú presné normy v oblasti kontinuity, pravidelnosti, kapacity a tarifikácie, ktoré musia poverené spolocnosti dodrziavat pri zabezpecovaní základnej sluzby (odôvodnenie 149 napadnutého rozhodnutia). Z vyssie uvedeného vyvodila záver, ze zahrnutie základnej sluzby do rozsahu dohody je nevyhnutné a primerané k skutocnej potrebe verejnej sluzby (odôvodnenie 150 napadnutého rozhodnutia). 48 V stvrtom rade Komisia preskúmala doplnkovú sluzbu, ktorú poskytovala len SNCM, a to pomocou dvoch trajektov, so zretelom na prvé z kritérií Altmark (odôvodnenia 151 az 167 napadnutého rozhodnutia). Konstatovala, ze jej zaclenenie do rozsahu verejnej sluzby nezodpovedá skutocnej potrebe verejnej sluzby, a preto sa Francúzska republika dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked kvalifikovala túto sluzbu ako sluzbu vseobecného hospodárskeho záujmu (dalej len "SVHZ") (odôvodnenie 167 napadnutého rozhodnutia). 49 V tejto súvislosti po prvé Komisia konstatovala, ze doplnková sluzba, poskytovaná z Marseille, bola pri uzatváraní dohody dostatocne nahraditelná z pohladu dopytu cestujúcich za sluzby prepravy cestujúcich poskytované z Toulonu do prístavov Bastia a Ajaccio (odôvodnenia 154 az 160 napadnutého rozhodnutia). V tomto smere najmä poukázala na to, ze vývoj dopravy v oblasti dopravného spojenia medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou pocas obdobia od roku 2002 do roku 2009 svedcil o rýchlom vývoji konkurencnej ponuky k ponuke spolocne poverených subjektov. Rozdelenie dopravy medzi prevádzkovanými prístavmi svedcilo o výraznom raste dopravy z Toulonu a o súcasnom znízení dopravy z Marseille. Z rastu celkovej dopravy teda z velkej casti profitovali poskytovatelia sluzby z Toulonu na úkor ponuky spolocne poverených subjektov, ktoré svoje sluzby prevádzkovali z Marseille. Komisia tiez poukázala na malú vzdialenost medzi Marseille a Toulonom, na skutocnost, ze presun medzi týmito dvoma mestami cestnou dopravou je ovela kratsí ako presun po mori, a na skutocnost, ze plavidlá z Toulonu sú schopné doplavit sa na Korziku za kratsí cas ako plavidlá z Marseille. 50 Po druhé Komisia poznamenala, ze francúzske orgány nepredlozili nijaký dôkaz o nedostatku súkromnej iniciatívy v súvislosti s doplnkovou sluzbou (odôvodnenie 161 napadnutého rozhodnutia). Najmä konstatovala, ze v prípade prístavov Bastia a Ajaccio, ktoré predstavovali 90 % pozadovaných kapacít doplnkovej sluzby, spojenie kapacít ponúkaných základnou sluzbou poverenia z Marseille a sluzby súkromnej iniciatívy, ktorú Corsica Ferries poskytovala z Toulonu, stacilo na uspokojenie skutocného dopytu, ci uz pocas jarného a jesenného obdobia alebo pocas letného obdobia, a to v prípade obidvoch prístavov a za kazdý rok obdobia rokov 2004 - 2006 (odôvodnenie 162 napadnutého rozhodnutia). Usúdila teda, ze zaclenenie doplnkovej sluzby do rozsahu poverenia nebolo ani nevyhnutné, ani primerané, pokial ide o uspokojenie skutocného dopytu po doprave na trasách Marseille - Bastia a Marseille - Ajaccio. Pokial ide o trasu Marseille - Propriano, uviedla, ze malý podiel dopravy, ktorý táto trasa predstavovala, neumoznoval konstatovat, ze nedostatok súkromnej iniciatívy na tejto jedinej trase rusí platnost záveru o celkovej doplnkovej sluzbe (odôvodnenie 164 napadnutého rozhodnutia). Tiez poznamenala, ze sluzba zabezpecovaná spolocnostou Corsica Ferries zodpovedala normám záväzkov verejnej sluzby uplatnovaným na vsetkých trasách medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou a nevykazovala rozlicné kvalitatívne vlastnosti ako sluzba zabezpecovaná v rámci doplnkovej sluzby (odôvodnenie 165 napadnutého rozhodnutia). 51 Komisia z vyssie uvedeného vyvodila záver, ze prvé z kritérií Altmark nie je splnené, pokial ide o náhrady poskytnuté v súvislosti s doplnkovou sluzbou (odôvodnenie 167 napadnutého rozhodnutia). 52 Co sa týka stvrtého z kritérií Altmark, Komisia dospela k záveru, ze toto kritérium nebolo splnené v prípade ziadneho z dvoch predmetných druhov sluzby (odôvodnenie 183 napadnutého rozhodnutia). 53 V tejto súvislosti Komisia v prvom rade na základe súboru skutocností dospela k záveru, ze podmienky výzvy na predkladanie ponúk neumoznovali vybrat uchádzaca schopného poskytovat pozadované sluzby s najnizsími nákladmi pre spolocnost (odôvodnenia 169 az 178 napadnutého rozhodnutia). 54 K tomuto záveru Komisia dospela v podstate na základe nasledujúcich skutocností: -- udelenie poverenia sa vykonalo na základe rokovacieho postupu po uverejnení oznámenia o výzve na predkladanie ponúk, teda postupu, ktorý poskytuje sirokú mieru volnej úvahy verejnému obstarávatelovi a môze sa v nom obmedzit úcast príslusných prevádzkovatelov, -- jediná konkurencná ponuka voci ponuke spolocne poverených subjektov, a to ponuka spolocnosti Corsica Ferries, sa neposúdila so zretelom na jej skutocné prednosti (kritériá na udelenie zákazky), ale na základe výberového kritéria, ktorým bola schopnost kandidáta zacat prevádzku od 1. júla 2007, -- postup tak neumoznil orgánu OTC, aby porovnal viaceré ponuky a vybral tú, ktorá je ekonomicky najvýhodnejsia, -- skutocnost, ze uvedené dve ponuky boli skutocne predlozené, nestací na dosvedcenie úcinnej hospodárskej sútaze, kedze konkurencná ponuka spolocnosti Corsica Ferries, v ktorej bol dátum zacatia prevádzkovania sluzieb stanovený na 12. novembra 2007, z tohto dôvodu nepredstavovala vierohodnú alternatívu, -- séria zalôb podaných v posudzovanom prípade nepredstavuje skutocnost, ktorou mozno dokázat úcinnost hospodárskej sútaze v rámci postupu zadávania zákazky na výkon dohody, -- skupina SNCM-CMN mala velkú konkurencnú výhodu, kedze bola historickým prevádzkovatelom a disponovala uz lodným vybavením, ktoré splnalo poziadavky technickej specifikácie dohody, -- velmi krátka lehota medzi dátumom na udelenie poverenia (ktoré bolo napokon udelené 7. júna 2007) a dátumom zacatia poskytovania sluzieb (1. júla 2007) mohla predstavovat výraznú prekázku pre nových uchádzacov, -- v spojení s technickými poziadavkami týkajúcimi sa osobitných vlastností dotknutých prístavov, podmienok na vek flotily a individuálnych kapacít, ktoré sa vyzadovali v technickej specifikácii dohody, táto velmi krátka lehota mohla obmedzit úcast na výzve na predkladanie ponúk, -- existencia mnozstva ochranných doloziek, ktoré orgánu OTC poskytli moznost rozhodnút o výnimkách z platných predpisov, takisto mohla prispiet k odradeniu úcasti na výzve na predkladanie ponúk tým, ze sa vytvorili pochybnosti o urcitých technických a hospodárskych prvkoch, ktoré boli zásadné pri vypracovaní ponuky. 55 V druhom rade Komisia poukázala na to, ze francúzske orgány jej nepredlozili informácie spôsobilé preukázat, ze výska náhrady sa stanovila na základe modelu stredne velkého podniku s dobrým riadením, ktorý je primerane vybavený (odôvodnenia 179 a 180 napadnutého rozhodnutia). Dalej uviedla, ze náhrada sa nestanovila podla základu výdavkov stanoveného a priori ani na základe porovnania so struktúrou nákladov iných porovnatelných lodných spolocností, ale so zretelom na predpokladané príjmy a ceny pohonných látok, ktoré zohladnovali len cast výnosov a nákladov sluzby (odôvodnenie 180 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho predpokladané náhrady v rámci poverenia boli zretelne vyssie ako predpokladané náhrady na obdobie rokov 2002 - 2006 v prípade podobných záväzkov, a dokonca boli o nieco nizsie, pokial ide o ponúkanú kapacitu (odôvodnenie 181 napadnutého rozhodnutia). Napokon Komisia uviedla, ze porovnanie s výdavkami, ktoré by vynalozil dobre riadený podnik, bolo o to viac nevyhnutné, kedze urcité skutocnosti naznacovali, ze spolocnost SNCM, ktorá bola v tom case na konci obdobia intenzívnej restrukturalizácie, nebola takýmto podnikom (odôvodnenie 182 napadnutého rozhodnutia). 56 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy Komisia dospela k záveru, ze vznikla hospodárska selektívna výhoda pre poverené subjekty (odôvodnenie 184 napadnutého rozhodnutia). 57 Komisia po tom, co konstatovala, ze predmetné náhrady môzu narusit hospodársku sútaz a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, dospela k záveru, ze tieto náhrady predstavujú státnu pomoc, ktorá je neoprávnená, lebo sa poskytla bez predchádzajúceho oznámenia (odôvodnenia 185 az 187 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 58 V odôvodneniach 188 az 212 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala zlucitelnost tejto státnej pomoci s vnútorným trhom. 59 V tejto súvislosti Komisia v prvom rade poznamenala, ze v súlade s bodom 11 jej oznámenia o rámci Európskej únie pre státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme (2011) ([10]Ú. v. EÚ C 8, 2012, s. 15; dalej len "rámec SVHZ") státnu pomoc, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti jej rozhodnutia 2012/21/EÚ z 20. decembra 2011 o uplatnovaní clánku 106 ods. 2 ZFEÚ na státnu pomoc vo forme náhrady za sluzbu vo verejnom záujme udelovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním [SVHZ] ([11]Ú. v. EÚ L 7, 2012, s. 3), mozno vyhlásit za zlucitelnú s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ, ak je nevyhnutná na poskytovanie SVHZ a neovplyvnuje rozvoj obchodu v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so záujmami Európskej únie, pricom na to, aby sa takáto rovnováha dosiahla, musia byt splnené podmienky stanovené v oddieloch 2.2 az 2.10 rámca SVHZ (odôvodnenie 190 napadnutého rozhodnutia). 60 V druhom rade Komisia pripomenula, ze základná sluzba predstavovala SVHZ, ale ze doplnková sluzba nepredstavovala SVHZ, takze náhrady poskytnuté v súvislosti s touto sluzbou nemozno oznacit za zlucitelné s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ (odôvodnenia 192 a 193 napadnutého rozhodnutia). 61 V tretom rade Komisia usúdila, ze pokial ide o základnú sluzbu, ostatné podmienky stanovené v rámci SVHZ boli splnené (odôvodnenia 194 az 212 napadnutého rozhodnutia). 62 Komisia z vyssie uvedených skutocností vyvodila záver, ze náhrady vyplatené spolocnostiam SNCM a CMN v súvislosti so základnou sluzbou predstavujú neoprávnenú státnu pomoc, ale sú zlucitelné s vnútorným trhom (odôvodnenie 213, clánok 1 a clánok 2 ods. 2 napadnutého rozhodnutia), zatial co náhrady vyplatené len spolocnosti SNCM v súvislosti s doplnkovou sluzbou predstavovali neoprávnenú státnu pomoc a neboli zlucitelné s vnútorným trhom (odôvodnenie 214, clánok 1 a clánok 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia). 63 Komisia teda nariadila okamzité ukoncenie vyplácania náhrad v súvislosti s doplnkovou sluzbou a vymozenie pomoci, ktorá uz bola vyplatená na tento úcel, od príjemcu, pricom sumy, ktoré sa mali vrátit, zahrnali úroky plynúce odo dna, ked boli poskytnuté príjemcovi, az do ich skutocného vrátenia (odôvodnenia 215 az 218 a 220 a clánok 3 napadnutého rozhodnutia). Komisia spresnila, ze toto vrátenie musí byt bezodkladné a úcinné a ze francúzske orgány musia zabezpecit, aby sa napadnuté rozhodnutie vykonalo do styroch mesiacov po dátume oznámenia tohto rozhodnutia (odôvodnenie 219 a clánok 4 napadnutého rozhodnutia), teda do 3. septembra 2013. Okrem toho boli francúzske orgány povinné do dvoch mesiacov odo dna oznámenia napadnutého rozhodnutia oznámit Komisii najmä celkovú výsku pomoci (istinu a úrok), ktorú má príjemca vrátit, ako aj podrobný opis uz prijatých alebo plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s napadnutým rozhodnutím a predlozit jej dokumenty, ktoré dokazujú, ze príjemcovi bolo nariadené pomoc vrátit (clánok 5 napadnutého rozhodnutia). Konanie a návrhy úcastníkov konania 64 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 26. augusta 2013 podala SNCM zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 65 Francúzska republika tiez podala proti napadnutému rozhodnutiu zalobu o neplatnost, ktorá bola dorucená do kancelárie Vseobecného súdu 12. júla 2013 a zaregistrovaná pod císlom T-366/13. 66 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 11. decembra 2013 podala Corsica Ferries návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania v prejednávanej veci na podporu návrhov Komisie. 67 Podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 9. januára a 10. februára 2014 poziadala SNCM o dôverné zaobchádzanie vo vztahu k spolocnosti Corsica Ferries, ak by bol povolený jej vstup do konania ako vedlajsieho úcastníka, pokial ide o urcité informácie obsiahnuté v návrhu a v replike. K týmto ziadostiam pripojila verziu týchto písomností, ktorá neobsahovala dôverné informácie. 68 Uznesením z 21. februára 2014 predseda siestej komory Vseobecného súdu povolil vstup spolocnosti Corsica Ferries do konania ako vedlajsieho úcastníka. Rozhodnutie o opodstatnenosti ziadostí o dôverné zaobchádzanie bolo odlozené na neskôr. 69 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 6. marca 2014 Corsica Ferries vzniesla námietky proti ziadostiam o dôverné zaobchádzanie, pokial ide o velkú cast informácií, ktorých sa týkali tieto ziadosti. 70 Predseda siestej komory Vseobecného súdu uznesením z 3. októbra 2014, SNCM/Komisia ([12]T-454/13, [13]EU:T:2014:898) ciastocne vyhovel ziadostiam o dôverné zaobchádzanie. 71 Corsica Ferries dorucila svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania do kancelárie Vseobecného súdu 9. januára 2015. SNCM predlozila pripomienky k tomuto vyjadreniu podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 9. marca 2015. Listom z toho istého dna Komisia oznámila, ze nepredlozí pripomienky k uvedenému vyjadreniu. 72 Na návrh sudcu spravodajcu Vseobecný súd (siesta komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 73 Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 89 jeho rokovacieho poriadku vyzval Komisiu, aby písomne odpovedala na urcité otázky, pricom Komisia tejto výzve vyhovela v stanovenej lehote. 74 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 6. júna 2016 poziadala SNCM o dôverné zaobchádzanie vo vztahu k spolocnosti Corsica Ferries, pokial ide o niektoré casti odpovede Komisie na tieto otázky. Spolocnost Corsica Ferries dostala iba verziu tejto odpovede, ktorá neobsahovala dôverné informácie a nevzniesla ziadnu námietku proti ziadosti o dôverné zaobchádzanie, ktorá bola podaná vo vztahu k nej. 75 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní, ktoré sa konalo 14. júna 2016. 76 SNCM navrhuje, aby Vseobecný súd: -- v prvom rade zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom toto rozhodnutie stanovuje, ze výska pomoci zahrna prvky uvedené v odôvodnení 218 tohto rozhodnutia, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 77 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- ulozil spolocnosti SNCM povinnost nahradit trovy konania. 78 Corsica Ferries navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol hlavný zalobný návrh, -- ulozil spolocnosti SNCM povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 79 Na podporu zaloby uvádza SNCM viaceré tvrdenia, ktoré mozno rozdelit do piatich zalobných dôvodov, a to: -- prvý zalobný dôvod zalozený na tom, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze doplnková sluzba nepredstavovala SVHZ, -- druhý zalobný dôvod zalozený na tom, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze dohoda nesplnala stvrté z kritérií Altmark, -- tretí zalobný dôvod zalozený na tom, ze Komisia nesprávne vypocítala výsku pomoci, ktorá sa mala vrátit, -- stvrtý zalobný dôvod zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, -- piaty zalobný dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania. Úvodné pripomienky 80 Na úvod treba uviest niektoré zásady vyplývajúce z judikatúry, ktoré sa týkajú najmä kvalifikácie náhrady za sluzbu vo verejnom záujme ako státnej pomoci a vzhladom na ktoré treba preskúmat prejednávanú zalobu. 81 Podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkolvek forme clenským státom alebo zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcité podniky alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 82 Podla ustálenej judikatúry, ak sa má opatrenie povazovat za pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí splnat vsetky podmienky uvedené v tomto ustanovení. Po prvé musí íst o intervenciu zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov, po druhé táto intervencia musí byt spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, po tretie musí priniest príjemcovi výhodu a po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri rozsudok z 8. mája 2013, Libert a i., [14]C-197/11 a C-203/11, [15]EU:C:2013:288, bod [16]74 a citovanú judikatúru). 83 Prvé dva zalobné dôvody v rámci prejednávanej zaloby sa týkajú konkrétne tretej z týchto podmienok, a to podmienky, aby predmetné opatrenie prinásalo príjemcovi výhodu. 84 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze za státnu pomoc sa povazujú zásahy, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit niektoré podniky alebo ktoré treba povazovat za ekonomickú výhodu, ktorú by podnik príjemca za normálnych trhových podmienok nedosiahol (pozri rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Deutsche Post, [17]C-399/08 P, [18]EU:C:2010:481, bod [19]40 a citovanú judikatúru). 85 Do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ vsak nespadá státna intervencia povazovaná za náhradu predstavujúcu protihodnotu za plnenia, ktoré poskytujú prijímajúce podniky v rámci plnenia ZSVZ, takze tieto podniky v skutocnosti nepozívajú ziadnu financnú výhodu a uvedená intervencia tak nespôsobuje, ze by boli vo výhodnejsom postavení z hladiska hospodárskej sútaze oproti konkurencným podnikom (rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [20]C-280/00, [21]EU:C:2003:415, bod [22]87, a z 8. mája 2013, Libert a i., [23]C-197/11 a C-203/11, [24]EU:C:2013:288, bod [25]84). 86 Na to, aby v konkrétnom prípade takáto náhrada nebola kvalifikovaná ako státna pomoc, vsak musia byt kumulatívne splnené styri kritériá (rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [26]C-280/00, [27]EU:C:2003:415, body [28]87 a [29]88). 87 Po prvé musí byt podnik, ktorý prijíma pomoc, skutocne poverený plnením ZSVZ a tieto záväzky musia byt jasne definované (rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [30]C-280/00, [31]EU:C:2003:415, bod [32]89). Pojem ZSVZ v zmysle tohto prvého kritéria zodpovedá pojmu SVHZ uvedenému v clánku 106 ods. 2 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, [33]T-289/03, [34]EU:T:2008:29, bod [35]162). 88 Po druhé kritériá, na základe ktorých sa vypocíta náhrada, musia byt vopred objektívne a transparentne stanovené (rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [36]C-280/00, [37]EU:C:2003:415, bod [38]90). 89 Po tretie náhrada nemôze prekrocit sumu, ktorá je potrebná na pokrytie vsetkých nákladov alebo ich casti, vzniknutých pri plnení ZSVZ, berúc do úvahy príslusné trzby, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov (rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [39]C-280/00, [40]EU:C:2003:415, bod [41]92). 90 Po stvrté, ak sa výber podniku, ktorý bude poverený plnením ZSVZ v konkrétnom prípade neuskutocnuje prostredníctvom výberového konania v rámci verejnej sútaze umoznujúcej vybrat kandidáta schopného poskytovat tieto sluzby za najnizsiu cenu, výska nevyhnutnej náhrady musí byt urcená na základe analýzy výdavkov, ktoré by stredne velký podnik, dobre riadený a primerane vybavený na to, aby mohol splnat stanovené poziadavky sluzby vo verejnom záujme, vynalozil pri plnení týchto záväzkov, s prihliadnutím na súvisiace príjmy, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov (rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [42]C-280/00, [43]EU:C:2003:415, bod [44]93). 91 V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze prvé z kritérií Altmark nebolo splnené v prípade doplnkovej sluzby a ze stvrté z týchto kritérií nebolo splnené v prípade ziadnej z dvoch predmetných sluzieb. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze doplnková sluzba nepredstavovala SVHZ 92 V rámci svojho prvého zalobného dôvodu, ktorý sa delí na styri casti, SNCM tvrdí, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze doplnková sluzba nepredstavovala SVHZ. 93 Na úvod je potrebné spresnit, ze podla ustálenej judikatúry na jednej strane so zretelom na sirokú mieru volnej úvahy, ktorou disponuje clenský stát pri definovaní úlohy SVHZ a podmienok jej vykonávania, a na druhej strane so zretelom na to, ze rozsah preskúmania, ktoré je Komisia v tomto ohlade oprávnená vykonávat, je obmedzený na zjavne nesprávne posúdenie (pozri bod 111 tohto rozsudku), preskúmanie posúdenia Komisie v tomto ohlade, ktoré má vykonat Vseobecný súd, tiez nemôze prekracovat rovnaké obmedzenie, a preto sa toto preskúmanie musí obmedzit na to, ci Komisia oprávnene konstatovala alebo odmietla existenciu zjavne nesprávneho posúdenia clenského státu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 2013, Iliad a i./Komisia, [45]T-325/10, neuverejnený, [46]EU:T:2013:472, bod [47]121 a citovanú judikatúru). O prvej casti zalozenej na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, kedze podrobne preskúmala nevyhnutnost sluzby so zretelom na skutocnú potrebu sluzby vo verejnom záujme 94 V rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu SNCM spochybnuje správnost postupu, ktorý Komisia pouzila v napadnutom rozhodnutí na overenie splnenia prvého z kritérií Altmark (pozri bod 45 tohto rozsudku). Tvrdí, ze Komsiia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, kedze v prejednávanom prípade podrobne preskúmala kvalifikáciu SVHZ a nevyhnutnost doplnkovej sluzby so zretelom na skutocnú potrebu sluzby vo verejnom záujme. 95 Túto prvú cast mozno rozdelit na styri podcasti. Najprv treba preskúmat prvú podcast, potom druhú a stvrtú podcast a napokon tretiu podcast. - O prvej podcasti zalozenej na tom, ze Komisia postupovala v rozpore so svojou predchádzajúcou rozhodovacou praxou, ako aj judikatúrou 96 SNCM tvrdí, ze dohoda, ktorej prvoradým úcelom bolo vykonat zásadu územnej kontinuity, ako celok zodpovedala jednoznacnej potrebe sluzby vo verejnom záujme. Komisia sa tým, ze v napadnutom rozhodnutí uviedla opak, odklonila od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe týkajúcej sa skorsích poverení na zabezpecovanie námorného spojenia s Korzikou, ako aj od rozsudkov z 19. mája 1993, Corbeau ([48]C-320/91, [49]EU:C:1993:198) a z 11. septembra 2012, Corsica Ferries France/Komisia ([50]T-565/08, [51]EU:T:2012:415). SNCM v replike dalej uviedla, ze Komisia nemôze bez nálezitého odôvodnenia zaujat k rovnakej veci stanovisko, ktoré je úplne odlisné od stanoviska, ktoré zastávala predtým. 97 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami, ktoré uvádza SNCM. 98 V prvom rade treba konstatovat, ze tvrdenie spolocnosti SNCM, podla ktorého Komisia postupovala "v zjavnom rozpore", kedze v predchádzajúcich rozhodnutiach týkajúcich sa skorsích poverení uz konstatovala, ze sprístupnenie dodatocných kapacít prepravy cestujúcich pocas období spicky zodpovedalo potrebe sluzby vo verejnom záujme, nemozno prijat. Podla ustálenej judikatúry je totiz pojem státna pomoc objektívnym pojmom, ktorý závisí len od toho, ci státne opatrenie udeluje, alebo neudeluje jednému alebo viacerým podnikom výhodu. Rozhodovacia prax Komisie v tejto oblasti teda nemôze byt rozhodujúca (pozri rozsudok zo 4. marca 2009, Associazione italiana del risparmio gestito a Fineco Asset Management/Komisia, [52]T-445/05, [53]EU:T:2009:50, bod [54]145 a citovanú judikatúru). To isté riesenie sa musí pouzit aj v prípade posúdenia zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom (rozsudky z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C., [55]C-138/09, [56]EU:C:2010:291, bod [57]21, a z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, [58]T-171/02, [59]EU:T:2005:219, bod [60]177). 99 V kazdom prípade samotná skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie sa odlisuje od predchádzajúcich rozhodnutí Komisie v tejto oblasti, neumoznuje konstatovat, ze je nezlucitelné s uvedenými rozhodnutiami. Ako totiz Komisia velmi správne poznamenáva, posúdenie existencie skutocnej potreby sluzby vo verejnom záujme sa nepochybne môze postupne vyvíjat v závislosti od vývoja trhových mechanizmov. Navyse treba poukázat na to, ze Komisia uz vo svojom rozhodnutí 2002/149/ES z 30. októbra 2001 o státnej pomoci, ktorú Francúzsko poskytlo spolocnosti SNCM [neoficiálny preklad] ([61]Ú. v. ES L 50, 2002, s. 66), na ktoré sa SNCM vo svojich písomnostiach viackrát odvolala, zdôraznila, ze "pokial ide o zabezpecovanie dopravného spojenia z prístavov v kontinentálnom Francúzsku, situácia na trhu sa v posledných rokoch podstatne zmenila do takej miery, ze doslo k spochybneniu nevyhnutnosti existencie [ZSVZ] v prípade vsetkých trás pocas celého roka" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie 78), a ze "záver Komisie týkajúci sa skutocnej potreby sluzby vo verejnom záujme vyplývajúcej zo systému dopravných spojení stanoveného rámcovou dohodou medzi státom a spolocnostou SNCM v roku 1976 a na základe tejto dohody pätrocnými dohodami uzavretými medzi OTC a spolocnostou SNCM v rokoch 1991 a 1996 nemozno uplatnit po termíne 31. decembra 2001, ked zanikla platnost rámcovej dohody" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie 80). 100 Z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v bode 99 tohto rozsudku, je dalej potrebné konstatovat, ze SNCM sa na podporu svojho tvrdenia nemôze úspesne odvolávat na rozsudok z 11. septembra 2012, Corsica Ferries France/Komisia ([62]T-565/08, [63]EU:T:2012:415). Obe pasáze tohto rozsudku, ktoré cituje SNCM, sa totiz týkajú poverenia vztahujúceho sa na obdobie od roku 1996 do roku 2001. 101 Okrem toho SNCM sa nemôze odvolávat ani na rozsudok z 19. mája 1993, Corbeau ([64]C-320/91, [65]EU:C:1993:198), a teda ani na poziadavku vyhnút sa tzv. zlízaniu smotany, teda skutocnosti, ze konkurenti subjektu povereného poskytovaním sluzby vo verejnom záujme sa zamerajú na ziskové cinnosti v rámci poverenia a uvedenému subjektu prenechajú neziskové cinnosti, a teda mu neumoznia nahradit straty dosiahnuté v neziskových odvetviach ziskami dosiahnutými v ziskovejsích odvetviach. Ako totiz bude podrobnejsie vysvetlené v bode 155 tohto rozsudku, z listín zalozených v spise vyplýva, ze tak základná sluzba, ako aj doplnková sluzba vykazovali znacnú prevádzkovú stratu, co vylucovalo akúkolvek moznost ich vzájomného financného vyrovnania (pozri najmä odôvodnenia 47 a 143 napadnutého rozhodnutia). 102 Napokon je potrebné zamietnut ako úplne nedôvodnú výhradu, podla ktorej Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia. Okrem toho, ze jej nemozno vytýkat, ze v prejednávanom prípade zaujala prístup, ktorý je "úplne odlisný" od jej prístupu v predchádzajúcich rozhodnutiach v danej oblasti (pozri bod 99 tohto rozsudku), treba konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí jasne a presne uvádza dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze existencia skutocnej potreby sluzby vo verejnom záujme nie je preukázaná, pokial ide o doplnkovú sluzbu. Komisia po tom, co vymedzila "rámec analýzy", ktorý pouzila pri posudzovaní otázky, ci bolo v prejednávanom prípade splnené prvé z kritérií Altmark (odôvodnenia 132 az 136 napadnutého rozhodnutia), vysvetlila - pricom najmä zamietla tvrdenia uvedené Francúzskou republikou a spolocnostami SNCM a CMN - dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze základná sluzba a doplnková sluzba predstavujú dva odlisné druhy sluzby a majú sa preskúmat samostatne (odôvodnenia 137 az 144 napadnutého rozhodnutia), a potom preskúmala druhú z týchto sluzieb so zretelom na toto kritérium (odôvodnenia 151 az 167 napadnutého rozhodnutia). Pokial ide o túto poslednú uvedenú okolnost, Komisia dospela k záveru, ze zahrnutie doplnkovej sluzby do rozsahu sluzby vo verejnom záujme nezodpovedá skutocnej potrebe sluzby vo verejnom záujme, a to po tom, co na základe viacerých skutocností v podstate konstatovala, ze po prvé táto sluzba, ktorá bola poskytovaná z Marseille, bola pri uzatváraní dohody dostatocne nahraditelná z pohladu dopytu cestujúcich za sluzby osobnej prepravy z Toulonu do prístavov Bastia a Ajaccio (odôvodnenia 154 az 160 napadnutého rozhodnutia) a po druhé nebol predlozený nijaký dôkaz o nedostatku súkromnej iniciatívy v súvislosti s touto doplnkovou sluzbou (odôvodnenia 161 az 166 napadnutého rozhodnutia). 103 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvú podcast treba zamietnut ako nedôvodnú. - O druhej a stvrtej podcasti, ktoré sú zalozené na tom, ze Komisia nerespektovala sirokú mieru volnej úvahy clenských státov a pôsobnost rozsudku z 20. februára 2001, Analir a i. ([66]C-205/99, [67]EU:C:2001:107) a nariadenia o námornej kabotázi 104 V prvom rade SNCM tvrdí, ze Komisia v prejednávanom prípade nerespektovala sirokú mieru volnej úvahy, ktorou disponujú clenské státy pri definovaní SVHZ. Vôbec sa totiz neobmedzila len na preskúmanie zjavne nesprávneho posúdenia, ale vykonala mimoriadne podrobné preskúmanie vymedzenia predmetnej SVHZ a nevyhnutnosti tejto sluzby. Okrem toho SNCM zastáva názor, ze Komisia sa nemôze odvolávat na rozsudok zo 16. septembra 2013, Colt Télécommunications France/Komisia ([68]T-79/10, neuverejnený, [69]EU:T:2013:463), kedze vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, existovali usmernenia, ktoré výslovne stanovovali nevyhnutnost preukázat zlyhanie trhu, konkrétne usmernenia Spolocenstva pre uplatnovanie pravidiel státnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním sirokopásmových sietí ([70]Ú. v. EÚ C 235, 2009, s. 7). 105 V druhom rade SNCM tvrdí, ze Komisia nerespektovala pôsobnost rozsudku z 20. februára 2001, Analir a i. ([71]C-205/99, [72]EU:C:2001:107) a nariadenia o námornej kabotázi. Uvádza, ze tento rozsudok ani toto nariadenie sa netýkajú preskúmania státnej pomoci a ze v skutocnosti potvrdzujú platnost dohody. Dalej uvádza, ze spomenutý rozsudok a citované nariadenie sa týkajú záväzkov, ktoré mozno ulozit na základe sluzieb vo verejnom záujme a ktoré môzu odôvodnit rezim predchádzajúceho povolenia alebo zmluvu o poskytovaní sluzby vo verejnom záujme, a nie okruhu sluzieb, za ktoré mozno poskytnút náhradu v zmysle judikatúry Altmark, alebo výsky tejto náhrady. Najmä zdôraznuje, ze - na rozdiel od situácie vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 20. februára 2001, Analir a i. ([73]C-205/99, [74]EU:C:2001:107) - podmienkou poskytovania sluzieb námornej dopravy medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou nie je získanie predchádzajúceho povolenia. Okrem toho nesúhlasí s tvrdením, ze rozsah sluzby vo verejnom záujme, ako je vymedzený v zmluve o poskytovaní sluzby vo verejnom záujme, musí byt nevyhnutný a primeraný k skutocnej potrebe sluzby vo verejnom záujme, ktorá sa prejavovala v nedostatku pravidelných dopravných sluzieb za obvyklých trhových podmienok. Napokon spochybnuje konstatovanie Komisie uvedené v odôvodnení 135 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "náhrada osobitných záväzkov v rámci zmluvy o sluzbe vo verejnom záujme pri dotovaní ponuky sluzieb zjavne predstavuje prekázku volného pohybu sluzieb". V prejednávanom prípade cielom ani úcinkom náhrady za sluzbu vo verejnom záujme nebolo bránit slobodnému poskytovaniu sluzieb a ziadny z rozsudkov citovaných Komisiou v poznámke pod ciarou 63 napadnutého rozhodnutia nepreukazuje opak. 106 Na pojednávaní SNCM v reakcii na výzvu Vseobecného súdu, aby spresnila, na základe akých kritérií podla jej názoru mala byt preukázaná opodstatnenost SVHZ a jej rozsahu, uviedla, ze stací, aby clenský stát "urcil vseobecný záujem vo velmi sirokom zmysle, ktorý sa [môze] týkat toho, co vseobecne [spadá] pod verejný záujem". Dalej uviedla, ze podla jej názoru kritériá nevyhnutnosti a proporcionality - aspon v tom zmysle, v akom ich vymedzuje nariadenie o námornej kabotázi a rozsudok z 20. februára 2001, Analir a i. ([75]C-205/99, [76]EU:C:2001:107) - sa v rámci tohto preukazovania nemali zohladnit, lebo vyplývajú z pojmov súvisiacich so slobodným poskytovaním sluzieb. 107 Komisia, ktorú podporuje Corsica Ferries, nesúhlasí s tvrdeniami spolocnosti SNCM. 108 V prvom rade Komisia a Corsica Ferries - odkazujúc na bod 154 rozsudku zo 16. septembra 2013, Colt Télécommunications France/Komisia ([77]T-79/10, neuverejnený, [78]EU:T:2013:463) - tvrdia, ze bez ohladu na to, o ktoré odvetvie ide, posúdenie existencie zlyhania trhu je predpokladom oznacenia urcitej cinnosti za SVHZ, a preto je podmienka týkajúca sa nedostatocnosti alebo nedostatku súkromnej iniciatívy nerozlucne spätá s prvým z kritérií Altmark a vyzaduje si dôkladné preskúmanie. 109 Komisia a Corsica Ferries navyse tvrdia, ze mieru volnej úvahy pri definovaní SVHZ priznanú clenským státom obmedzuje nariadenie o námornej kabotázi, ako ho vylozil Súdny dvor najmä v rozsudku z 20. februára 2001, Analir a i. ([79]C-205/99, [80]EU:C:2001:107). Z toho vyplýva, ze predmetná sluzba musí zodpovedat skutocnej potrebe sluzby vo verejnom záujme z dôvodu nedostatocnosti pravidelných dopravných sluzieb v stave slobodnej hospodárskej sútaze, pricom rozsah SVHZ musí byt nevyhnutný a primeraný vo vztahu k tejto potrebe. Na pojednávaní Komisia spresnila, ze podla jej názoru je preukázanie existencie skutocnej potreby sluzby vo verejnom záujme prísnejsou poziadavkou nez preukázanie existencie zlyhania trhu, o aké ide v rozsudku zo 16. septembra 2013, Colt Télécommunications France/Komisia ([81]T-79/10, neuverejnený, [82]EU:T:2013:463). 110 V druhom rade Komisia a Corsica Ferries sa domnievajú, ze SNCM nesprávne popiera existenciu súvislosti medzi nariadením o námornej kabotázi a preskúmaním státnej pomoci. Tiez je zjavne nesprávne tvrdit, ze toto nariadenie sa týka len situácií, ked sa na poskytovanie sluzieb vyzaduje predchádzajúce povolenie. Pokial ide o rozsudok z 20. februára 2001, Analir a i. ([83]C-205/99, [84]EU:C:2001:107), tento rozsudok sa netýka len otázky, ci je mozné vyzadovat v prípade cinnosti v oblasti námornej dopravy predchádzajúce povolenie, ale obsahuje velmi jasné úvahy o tom, ako treba vykladat ustanovenia nariadenia o námornej kabotázi s prihliadnutím na ciel tohto nariadenia, ktorý spocíva v zarucení slobodného poskytovania sluzieb námornej kabotáze a v tom, ze zásahy do tejto slobody mozno obmedzit len v prípade, ak sú odôvodnené skutocnou potrebou sluzby vo verejnom záujme a ak sú nevyhnutné a primerané vo vztahu k uspokojeniu tejto potreby. Okrem toho je zjavné, ze dotovanie ponuky sluzieb uzatvorením zmluvy o sluzbe vo verejnom záujme upravenej týmto nariadením s urcitým prevádzkovatelom môze spôsobit prekázku slobodného poskytovania sluzieb. 111 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry clenské státy pri definovaní toho, co pokladajú za SVHZ, disponujú sirokou mierou volnej úvahy, a preto môze Komisia spochybnit vymedzenie takejto sluzby clenským státom iba v prípade zjavne nesprávneho posúdenia (pozri rozsudky z 15. júna 2005, Olsen/Komisia, [85]T-17/02, [86]EU:T:2005:218, bod [87]216 a citovanú judikatúru, a z 22. októbra 2008, TV2/Danmark a i./Komisia, [88]T-309/04, T-317/04, T-329/04 a T-336/04, [89]EU:T:2008:457, bod [90]101 a citovanú judikatúru). 112 Právomoc clenského státu definovat SVHZ vsak nie je neobmedzená a nemozno ju vykonávat svojvolne iba preto, aby sa urcitému odvetviu umoznilo vyhnút sa uplatneniu pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, [91]T-289/03, [92]EU:T:2008:29, bod [93]168). 113 Konkrétne platí, ze ak existujú osobitné pravidlá Únie, ktoré zastresujú vymedzenie obsahu a rozsahu SVHZ, volné posúdenie clenských státov podlieha týmto pravidlám v súlade s bodom 46 oznámenia Komisie o uplatnovaní pravidiel státnej pomoci Európskej únie na náhrady za sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu ([94]Ú. v. EÚ C 8, 2012, s. 4; dalej len "oznámenie o SVHZ"). Ako Komisia správne poznamenáva, tieto pravidlá majú vo vseobecnosti zosúladit právne poriadky s cielom zrusit prekázky slobôd pohybu a slobodného poskytovania sluzieb a skutocnost, ze sú prijaté na základe iných ustanovení Zmluvy nez tých, ktoré sa týkajú preskúmania státnej pomoci, a ich prvoradým cielom je uskutocnenie vnútorného trhu, vôbec neobmedzuje ich relevantnost so zretelom na prvé z kritérií Altmark. 114 Ako Komisia a Corsica Ferries správne tvrdia, v prejednávanom prípade pritom existovali také pravidlá, konkrétne ustanovenia nariadenia o námornej kabotázi. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze clánok 1 tohto nariadenia zakotvuje zásadu slobodného poskytovania sluzieb námornej kabotáze v Únii. V tom istom zmysle tretie odôvodnenie tohto nariadenia spresnuje, ze jeho cielom je zrusenie obmedzení slobodného poskytovania týchto sluzieb. 115 Nariadenie o námornej kabotázi stanovuje v clánku 4 mozné výnimky z tejto vseobecnej zásady, a to oprávnenie clenských státov uzavriet zmluvy o výkone vo verejnom záujme s lodnými spolocnostami participujúcimi na pravidelných sluzbách do, z a medzi ostrovmi, alebo im ulozit ZSVZ ako podmienku poskytovania kabotáznych sluzieb. V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze - ako navyse uznáva SNCM - dohoda je nepochybne takou zmluvou o výkone vo verejnom výkone, ktorá je vymedzená v clánku 2 bode 3 tohto nariadenia ako zmluva uzavretá medzi príslusnými orgánmi clenského státu a majitelom lode Únie s cielom poskytovat verejnosti primerané dopravné sluzby. Treba dodat, ze clánok 4 ods. 2 uvedeného nariadenia stanovuje, ze pri ukladaní ZSVZ vo verejnom záujme sú clenské státy limitované poziadavkami týkajúcimi sa príslusných prístavov, ktoré majú byt obsluhované, pravidelnosti, plynulosti, frekvencie, kapacity pre výkon sluzby, úctovaných sadzieb a posádky plavidiel. V tom istom ustanovení sa uvádza, ze ak sa poskytuje náhrada za ZSVZ, vztahuje sa na vsetkých majitelov lodí Únie. 116 Je teda potrebné potvrdit tvrdenie Komisie, ze mieru volnej úvahy francúzskych orgánov v prejednávanej veci obmedzovali ustanovenia nariadenia o námornej kabotázi. 117 Okrem toho treba konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí tiez správne vzala do úvahy výklad uvedených ustanovení, ktorý podal Súdny dvor v rozsudku z 20. februára 2001, Analir a i. ([95]C-205/99, [96]EU:C:2001:107). Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, mal Súdny dvor najmä podat výklad clánkov 1 a 4 nariadenia o námornej kabotázi a spresnit podmienky, za ktorých mozno na poskytovanie sluzieb námornej kabotáze uplatnit rezim predchádzajúceho správneho povolenia. 118 Pri výklade predmetných ustanovení nariadenia o námornej kabotázi uviedol Súdny dvor najmä nasledujúce úvahy: "34. ... predpokladom uplatnenia rezimu predchádzajúceho správneho povolenia ako prostriedku ulozenia [ZSVZ] je, aby príslusné vnútrostátne orgány najprv v prípade konkrétnych trás zistili nedostatok pravidelných dopravných sluzieb, pokial by ich poskytovanie bolo ponechané len na trhové mechanizmy. Inak povedané, musí byt mozné preukázat existenciu skutocnej potreby sluzby vo verejnom záujme. 35. Okrem toho rezim predchádzajúceho správneho povolenia môze byt odôvodnený len vtedy, ak sa preukáze, ze je nevyhnutný na ulozenie [ZSVZ] a ze je primeraný vo vztahu k sledovanému cielu, teda ze ten istý ciel nemozno dosiahnut menej obmedzujúcimi opatreniami volného pohybu sluzieb, najmä systémom dodatocných vyhlásení... 36. V tejto súvislosti nemozno vylúcit, ze predchádzajúce správne povolenie je samo osebe primeraným prostriedkom, ktorý umozní konkretizovat obsah [ZSVZ], ktoré sa majú ulozit danému majitelovi lode s prihliadnutím na jeho konkrétnu situáciu, alebo vopred preskúmat spôsobilost majitela lode plnit také záväzky. 37. Taký rezim vsak nemôze odôvodnit svojvolné správanie vnútrostátnych orgánov, ktoré môze zbavit ustanovenia Spolocenstva, najmä ustanovenia týkajúce sa základnej slobody, o akú ide vo veci samej, potrebného úcinku..." 119 Je pravda, ze vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 20. februára 2001, Analir a i. ([97]C-205/99, [98]EU:C:2001:107), islo o rezim predchádzajúceho správneho povolenia, a nie o poverenie spojené s poskytnutím náhrad, o aké ide v prejednávanej veci. Úvahy, ktoré Súdny dvor uviedol v tomto rozsudku, ktoré sú zalozené na výklade nariadenia o námornej kabotázi v závislosti od jeho základného ciela, ktorým je zarucit slobodné poskytovanie sluzieb námornej kabotáze, a teda pripustit obmedzenia tejto slobody len za velmi prísnych podmienok, vsak mozno v celom rozsahu uplatnit aj v prejednávanom prípade. 120 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze clánok 56 ZFEÚ vyzaduje nielen vylúcenie akejkolvek diskriminácie voci poskytovatelovi sluzieb na základe jeho státnej príslusnosti alebo okolnosti, ze je usadený v inom clenskom státe nez v tom, v ktorom sa má sluzba poskytnút, ale aj odstránenie vsetkých obmedzení, i ked sa uplatnujú bez rozdielu na vnútrostátnych poskytovatelov a poskytovatelov z iných clenských státov, pokial môzu zabranovat cinnosti poskytovatela so sídlom v inom clenskom státe, kde legálne poskytuje obdobné sluzby, stazovat ju alebo ju robit menej atraktívnou (okrem rozsudkov citovaných v poznámke pod ciarou 63 napadnutého rozhodnutia pozri tiez rozsudok zo 7. októbra 2010, dos Santos Palhota a i., [99]C-515/08, [100]EU:C:2010:589, bod [101]29 a citovanú judikatúru; rozsudok z 19. decembra 2012, Komisia/Belgicko, [102]C-577/10, [103]EU:C:2012:814, bod [104]38; pozri tiez rozsudok z 11. septembra 2014, Essent Energie Productie, [105]C-91/13, [106]EU:C:2014:2206, bod [107]44 a citovanú judikatúru). Nemozno pritom popriet, ze poskytnutie financnej náhrady konkrétnemu poskytovatelovi sluzieb, a to subjektu povereného poskytovaním sluzby vo verejnom záujme, môze stazovat poskytovanie tých istých sluzieb subjektmi, ktoré nemajú nárok na tú istú náhradu, alebo ho robit menej atraktívnym. Výska tejto náhrady totiz umoznuje, aby jej príjemca mal rozhodujúcu výhodu oproti svojim konkurentom, a teda aby ich odradil od poskytovania predmetných sluzieb. 121 V prejednávanom prípade mohlo poverenie obmedzit slobodné poskytovanie sluzieb námornej kabotáze tým skôr, ze - ako vyplýva z konstatovaní, ktoré Komisia uviedla v bode 44 svojho rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania - dohoda v clánku 3 druhom odseku ukladala prípadným novým poskytovatelom sluzieb na trasách z Marseille na Korziku mimoriadne restriktívne podmienky. Toto ustanovenie totiz znie: "Hospodárska sútaz sa môze uskutocnovat v nasledujúcom rámci: v prípade kazdej z týchto trás môze kazdá spolocnost bez financnej náhrady poskytovat pravidelnú sluzbu, ktorá zahrna pocas celého roka aspon dve spiatocné cesty týzdenne a ktorá sa musí uskutocnovat za takých podmienok, aby nezhorsovala ekonomické podmienky poskytovatela sluzby vo verejnom záujme a v dôsledku toho o výbere dní odchodu a príchodu rozhodne [OTC] so súhlasom Parlamentného zhromazdenia Korziky. Táto podmienka bude predstavovat nemenný záväzok. V prípade nedodrzania celého tohto záväzku alebo jeho casti sa na spolocnosti uplatní zmluvná pokuta vo výske dvoch miliónov eur, ktorej zaplatenie bude zabezpecené bankovou zárukou v rovnakej výske. Túto bankovú záruku musí poskytnút banka so sídlom v Európskej únii s dlhodobým ratingom 'Standard and Poors A+` (alebo rovnocenným)." 122 Za týchto okolností treba odmietnut poznámku spolocnosti SNCM, ze existencia poverenia nebránila spolocnosti Corsica Ferries v tom, aby vstúpila na trh a rýchlo na nom získala "dominantné postavenie". Nemozno totiz vylúcit, ze v prípade neexistencie poverenia by vstup spolocnosti Corsica Ferries na trh a rozvoj jej cinností na trhu boli este rýchlejsie alebo by na trh vstúpili aj iné subjekty. 123 V rozpore s tým, co tvrdí SNCM, navyse z toho, ze poverenie bolo udelené v rámci postupu verejného obstarávania, na ktorom sa zúcastnila Corsica Ferries, nemozno vyvodit, ze obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb vyplývajúce z vyplácania financnej náhrady len subjektu poverenému poskytovaním sluzby vo verejnom záujme bolo odstránené. Je pravda, ze ak sa poverenie udelí na základe skutocne zacatého, transparentného a nediskriminacného postupu verejného obstarávania, môze sa tým obmedzit rozsah tohto obmedzenia. Faktom vsak zostáva, ze toto obmedzenie trvá pocas celého obdobia poskytovania predmetnej sluzby vo verejnom záujme. 124 Vzhladom na vyssie uvedené a najmä na výklad nariadenia o námornej kabotázi, ktorý podal Súdny dvor v rozsudku z 20. februára 2001, Analir a i. ([108]C-205/99, [109]EU:C:2001:107) (pozri bod 118 tohto rozsudku), treba konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí pri overovaní dodrzania prvého z kritérií Altmark správne usúdila, ze "rozsah verejnej sluzby vymedzený v zmluve o výkone vo verejnom záujme musí byt nevyhnutný a primeraný k skutocnej potrebe verejnej sluzby, ktorá sa prejavovala v nedostatku pravidelných dopravných sluzieb za obvyklých trhových podmienok" (odôvodnenie 136 napadnutého rozhodnutia). 125 Za týchto okolností nie je potrebné podrobnejsie sa zaoberat úvahami, ktoré úcastníci konania uviedli v súvislosti s relevantnostou rozsudku zo 16. septembra 2013, Colt Télécommunications France/Komisia ([110]T-79/10, neuverejnený, [111]EU:T:2013:463) pre prejednávanú vec. Treba vsak zdôraznit, ze v takom prípade, o aký ide v prejednávanej veci, sa vnútrostátne orgány nemôzu zbavit povinnosti preukázat existenciu nedostatku súkromnej iniciatívy. Z bodu 34 rozsudku z 20. februára 2001, Analir a i. ([112]C-205/99, [113]EU:C:2001:107) totiz jasne vyplýva, ze preukázanie existencie skutocnej potreby sluzby vo verejnom záujme je viazané na existenciu takého nedostatku. Inak povedané, skutocná potreba sluzby vo verejnom záujme sa urcuje na základe konstatovania nedostatku súkromnej iniciatívy. 126 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze druhú a stvrtú podcast prvej casti prvého zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodné. - O tretej podcasti zalozenej na tom, ze Komisia porusila pravidlá dôkazného bremena 127 SNCM tvrdí, ze Komisia pri svojej analýze prvého z kritérií Altmark porusila pravidlá dôkazného bremena. V tejto súvislosti po prvé tvrdí, ze Komisia systematicky ulozila Francúzskej republike bremeno preukázania nevyhnutnosti sluzby vo verejnom záujme, ako aj nedostatku súkromnej iniciatívy. Po druhé, citujúc dve konstatovania Komisie uvedené v odôvodneniach 165 a 166 napadnutého rozhodnutia, tvrdí, ze Komisia sa naopak sama zbavila akéhokolvek dôkazného bremena vo viacerých zásadných castiach svojej analýzy uvedeného kritéria. 128 SNCM v replike dodáva, ze "trojfázový test", na ktorý poukázala Komisia (pozri bod 130 tohto rozsudku), je nový, nie je spomenutý v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania ani v napadnutom rozhodnutí a nespocíva na nijakom vopred vymedzenom právnom základe. Dokázanie, ze podmienky tohto testu sú splnené, je navyse mimoriadne zlozité, ak nie nemozné. 129 Komisia, ktorú podporuje Corsica Ferries, tvrdí, ze neporusila pravidlá dôkazného bremena. 130 Na jednej strane Komisia tvrdí, ze dotknutému clenskému státu prinálezí odôvodnit obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb, ako aj preukázat jeho nevyhnutnost a proporcionalitu. V prejednávanom prípade na preukázanie existencie skutocnej potreby sluzby vo verejnom záujme, ktorá by odôvodnovala udelenie poverenia, francúzske orgány konkrétne mali preukázat, ze po prvé existoval dopyt uzívatelov, po druhé tento dopyt nemohli uspokojit poskytovatelia na trhu bez toho, aby orgány verejnej moci ulozili záväzok v tomto zmysle, a po tretie vyuzitie samotných ZSVZ nepostacovalo na nápravu tohto nedostatku. Komisia spresnuje, ze tým nestanovila úplne nový test, ale ze len zhrnula medzery francúzskych orgánov a spolocnosti SNCM, pokial ide o existenciu skutocnej potreby sluzby vo verejnom záujme. Dodáva, ze toto dokazovanie nie je nové ani mimoriadne zlozité. 131 Na druhej strane Komisia nesúhlasí s tvrdením spolocnosti SNCM, ze niektoré z jej konstatovaní uvedených v odôvodneniach 165 a 166 napadnutého rozhodnutia nie sú zalozené na nijakom dôkaze. 132 Je potrebné konstatovat, ze Komisii nemozno vytýkat, ze pri svojej analýze prvého z kritérií Altmark porusila pravidlá dôkazného bremena. 133 Na jednej strane totiz z úvah uvedených v rámci skúmania druhej a stvrtej podcasti prvej casti prvého zalobného dôvodu (pozri body 111 az 126 tohto rozsudku) vyplýva, ze na to, aby sa sluzba námornej kabotáze mohla povazovat za SVHZ, musí zodpovedat skutocnej potrebe sluzby vo verejnom záujme, ktorá sa prejavuje v nedostatku pravidelných dopravných sluzieb v situácii volnej hospodárskej sútaze, a rozsah SVHZ musí byt nevyhnutný a primeraný k tejto potrebe. Je pritom nepochybné, ze prinálezí dotknutému clenskému státu, a nie Komisii preukázat tieto skutocnosti, a to na základe dostatocne presvedcivých dôkazov. V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze - v rozpore s tým, co SNCM uviedla na pojednávaní (pozri bod 106 tohto rozsudku) - clenský stát sa nemôze odvolávat len na existenciu "vseobecného záujmu vo velmi sirokom zmysle". Skutocnost, ze clenský stát nepreukáze, ze vyssie uvedené kritériá sú splnené, alebo nedodrzanie týchto kritérií môzu predstavovat zjavne nesprávne posúdenie, ktoré je Komisia povinná zohladnit. 134 Pokial ide o trojfázové dokazovanie, na ktoré poukázala Komisia pri preukazovaní existencie skutocnej potreby sluzby vo verejnom záujme (pozri bod 130 tohto rozsudku), treba poznamenat, ze - v rozpore s tým, co tvrdí SNCM - toto dokazovanie vôbec nie je dodatocnou dôkaznou poziadavkou, ktorá by nebola uvedená v napadnutom rozhodnutí. Toto dokazovanie je len alternatívnym opisom testu, ktorý Komisia pouzila v napadnutom rozhodnutí na overenie dodrzania prvého z kritérií Altmark (pozri bod 45 tohto rozsudku) a ktorého opodstatnenost bola potvrdená pri skúmaní druhej a stvrtej podcasti prvej casti prvého zalobného dôvodu (pozri body 111 az 126 tohto rozsudku). V prvom rade, pokial neexistuje dopyt uzívatelov po vsetkých sluzbách, ktoré patria do rozsahu sluzby vo verejnom záujme, ako ho vymedzili vnútrostátne orgány, alebo niektorých z nich, nemozno jednoznacne konstatovat, ze táto sluzba vo verejnom záujme alebo jej rozsah sú nevyhnutné a primerané vo vztahu k skutocnej potrebe sluzby vo verejnom záujme. Okrem toho o takú potrebu nemôze íst ani vtedy, ak dopyt uzívatelov uz môzu uspokojit poskytovatelia na trhu bez toho, aby orgány verejnej moci urcili záväzok v tomto zmysle. Inak povedané, ako uz bolo uvedené v bode 125 tohto rozsudku, bez nedostatku súkromnej iniciatívy nemôze existovat skutocná potreba sluzby vo verejnom záujme. Napokon, ak existuje dopyt uzívatelov a ak tento dopyt nemôzu uspokojit samotné trhové mechanizmy, je tiez potrebné, aby vnútrostátne orgány uprednostnili prístup, ktorý co najmenej obmedzuje slobody, ktoré majú zásadný význam pre riadne fungovanie vnútorného trhu. Ako pritom Komisia správne uviedla vo svojej odpovedi na jednu z písomných otázok Vseobecného súdu, pokial ide o odvetvie námornej kabotáze, ulozenie ZSVZ uplatnitelných na vsetkých dopravcov, ktorí chcú poskytovat sluzby na danej trase, s ktorým nie je nevyhnutne spojený nárok na financnú náhradu (pozri clánok 4 ods. 2 nariadenia o námornej kabotázi), spôsobuje menej závazné obmedzenia slobodného poskytovania sluzieb nez poskytnutie financnej náhrady urcitému dopravcovi alebo obmedzenému poctu dopravcov v rámci poverenia. 135 Treba dodat, ze toto dokazovanie, ktoré kritizuje SNCM, nie je mimoriadne zlozité, kedze potreby sluzby vo verejnom záujme mozno jednoducho posúdit najmä prostredníctvom stúdií trhu, verejných konzultácií alebo výziev na predkladanie projektov, co francúzske orgány v prejednávanom prípade pred schválením zásady obnovenia poverenia zabezpecovaním námorného spojenia s Korzikou vôbec neurobili. 136 Na druhej strane SNCM nesprávne tvrdí, ze obe konstatovania Komisie uvedené v odôvodneniach 165 a 166 napadnutého rozhodnutia, ktoré SNCM cituje, nie sú zalozené na nijakom dôkaze. Tieto konstatovania totiz vyplývajú z preskúmania dôkazov zalozených v spise Komisiou. 137 Pokial ide o prvé kritizované konstatovanie, ktoré je uvedené v odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia, treba poukázat na to, ze veta, z ktorej toto konstatovanie vyplýva, sa zacína konstatovaním, ze "sluzba zabezpecovaná spolocnostou Corsica Ferries zodpovedala normám [ZSVZ] uplatnovaným na vsetkých trasách medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou", a ze toto konstatovanie nemozno spochybnit. Spolocnosti, ktoré - tak ako Corsica Ferries - poskytovali sluzby námornej dopravy najmä na trase Toulon - Korzika, museli dodrziavat ZSVZ týkajúce sa pravidelnosti, kontinuity, frekvencie plavieb, kapacity na poskytovanie sluzby, taríf a posádky plavidiel, a to v rámci schémy pomoci sociálneho charakteru opísanej v bode 14 tohto rozsudku. Tieto spolocnosti museli jednoznacne preukázat svoju kapacitu na zabezpecenie sluzby, dodrziavat danové a sociálne povinnosti, vopred oznamovat svoj prevádzkový program OTC a zabezpecovat aspon dve spiatocné cesty týzdenne pocas celého roka medzi Toulonom a Korzikou. Pre posádky ich plavidiel platili pravidlá stanovené francúzskym právom. Okrem toho pre kazdú z dotknutých kategórií boli stanovené maximálne sociálne tarify. 138 Komisia mohla na základe porovnania poziadaviek spojených s týmito ZSVZ so záväzkami stanovenými v technickej specifikácii dohody pre doplnkovú sluzbu, ktoré boli menej prísne nez záväzky vztahujúce sa na základnú sluzbu (pozri odôvodnenie 141 napadnutého rozhodnutia a bod 151 tohto rozsudku), oprávnene dospiet ku konstatovaniu, ktoré kritizuje SNCM a podla ktorého sluzba zabezpecovaná spolocnostou Corsica Ferries "nevykazovala rozlicné kvalitatívne vlastnosti ako sluzba zabezpecovaná v rámci doplnkovej sluzby". 139 Pokial ide o druhé kritizované konstatovanie, ktoré je uvedené v odôvodnení 166 napadnutého rozhodnutia, treba konstatovat, ze zo znenia celého tohto odôvodnenia vyplýva, ze Komisia chcela týmto konstatovaním v podstate vyjadrit, ze sluzby poskytované spolocnostou Corsica Ferries z Toulonu sa poskytujú v uspokojivej miere a za podmienok (cena, objektívne kvalitatívne znaky, kontinuita a prístup k sluzbe) zlucitelných so vseobecným záujmom. Toto konstatovanie sa pritom javí opodstatnené nielen vzhladom na úvahy uvedené v bode 137 tohto rozsudku, ale tiez - a vseobecnejsie - s prihliadnutím na skutocnost, na ktorú Komisia velmi správne poukázala, ze podmienky spojené so ZSVZ, ktoré sa vztahujú na námorné dopravné spojenia medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou, vymedzil OTC na základe nariadenia o námornej kabotázi. Tieto ZSVZ teda treba povazovat za záväzky, ktoré majú zabezpecit, aby sa sluzby námornej kabotáze poskytovali za podmienok zlucitelných so vseobecným záujmom, a ktoré by majitel lode Únie vzhladom na svoj obchodný záujem neprevzal alebo neprevzal v rovnakom rozsahu (pozri v tejto súvislosti clánok 2 bod 4 nariadenia o námornej kabotázi a body 47 a 48 oznámenia o SVHZ). Bolo preto mozné oprávnene konstatovat, ze kazdé poskytovanie sluzby námornej kabotáze, ktoré spadá do pôsobnosti týchto ZSVZ, sa uskutocnuje v súlade so vseobecným záujmom, pokial ide o kvalitatívne parametre, ktoré upravujú ZSVZ a ktoré sú vymenované v clánku 4 ods. 2 nariadenia o námornej kabotázi, vrátane tých, ktoré sú uvedené v odôvodnení 166 napadnutého rozhodnutia. 140 Na základe vyssie uvedeného je potrebné konstatovat, ze tretiu podcast prvej casti prvého zalobného dôvodu, a teda túto prvú cast ako celok treba zamietnut ako nedôvodnú. O druhej casti zalozenej na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, nesprávneho posúdenia skutkového stavu a zjavne nesprávneho posúdenia, kedze povazovala dodatocné kapacity, ktoré sa majú poskytnút pocas období spicky, za doplnkovú sluzbu a posúdila túto sluzbu oddelene od základnej sluzby v rámci prvého z kritérií Altmark 141 V rámci druhej casti prvého zalobného dôvodu SNCM tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, nesprávneho posúdenia skutkového stavu a zjavne nesprávneho posúdenia, kedze povazovala dodatocné kapacity, ktoré sa majú poskytnút pocas období spicky, za doplnkovú sluzbu a posúdila túto sluzbu oddelene od základnej sluzby v rámci prvého z kritérií Altmark. 142 Táto druhá cast sa delí na tri podcasti, pricom posledná z nich je uvedená subsidiárne. - O prvej podcasti zalozenej na tom, ze v dohode sa nerozlisuje základná sluzba a doplnková sluzba 143 SNCM uvádza, ze dohoda nestanovuje rozlísenie medzi základnou sluzbou a doplnkovou sluzbou v rozpore s tým, co je uvedené v odôvodnení 137 napadnutého rozhodnutia, na ktorom sú zalozené vsetky úvahy Komisie. Obsah údajnej doplnkovej sluzby nie je vymedzený v osobitných a presne urcitelných ustanoveniach technickej specifikácie. Úcastníci dohody tým, ze stanovili dodatocné minimálne kapacity na urcité obdobia roka, vôbec nechceli vytvorit dve sluzby, ktoré mozno uskutocnovat nezávisle. Co sa týka skutocnosti, ze nové poverenie na obdobie 2014 - 2023 sa uz nevztahovalo na doplnkovú sluzbu, ale týkalo sa len základnej sluzby, táto skutocnost nie je relevantná, kedze toto vylúcenie vyplýva z rozpoctových dôvodov. Okrem toho zahrnutie sluzieb týkajúcich sa období spicky do rozsahu sluzby vo verejnom záujme s cielom vyhnút sa akémukolvek riziku zlízania smotany je jediným riesením zlucitelným s judikatúrou zalozenou na rozsudku z 19. mája 1993, Corbeau ([114]C-320/91, [115]EU:C:1993:198). Napokon náhrada za sluzbu vo verejnom záujme stanovená v dohode sa vypláca kazdý rok a pocíta sa pausálne pre vsetky sluzby poskytované poverenými subjektmi. 144 Komisia, ktorú podporuje Corsica Ferries, nesúhlasí s tvrdeniami, ktoré uvádza SNCM. 145 Treba konstatovat, ze Komisia v odôvodnení 137 napadnutého rozhodnutia oprávnene konstatovala, ze z technickej specifikácie dohody zjavne vyplýva rozlísenie medzi dopravnými sluzbami, ktoré sa poskytujú pocas celého roka v rámci základnej sluzby, a dodatocnou kapacitou zabezpecovanou v období spicky, teda doplnkovou sluzbou. 146 V tejto súvislosti treba v prvom rade poznamenat, ze doplnková sluzba, ktorá sa týka len troch z piatich trás, na ktoré sa vztahuje poverenie, je upravená v osobitných ustanoveniach technickej specifikácie dohody, ktorými sú bod I písm. a) ods. 2 (trasa Marseille - Bastia), bod I písm. b) ods. 2 (trasa Marseille - Ajaccio) a bod I písm. d) ods. 1.4 (trasa Marseille - Propriano) tejto specifikácie. 147 Skutocnost, na ktorú v tejto súvislosti poukazuje SNCM, ze v dohode "sa vôbec nespomína" výraz "doplnková sluzba" ako taký, je teda irelevantná. V kazdom prípade toto tvrdenie je nedôvodné, kedze na strane 1 technickej specifikácie pripojenej k dohode sa uvádza, ze dotknuté sluzby "zahrnajú na kazdej trase stálu sluzbu prepravy cestujúcich a nákladu a na urcitých trasách doplnkovú sluzbu prepravy cestujúcich v case dopravnej spicky". Navyse treba poznamenat, ze - ako Corsica Ferries správne uvádza - samotná SNCM v niektorých správach o vykonávaní poverenia, ktoré je povinná kazdorocne vypracovávat, výslovne rozlisuje stálu sluzbu a doplnkovú sluzbu. 148 V druhom rade treba zdôraznit, ze - v rozpore s tým, co tvrdí SNCM - záver Komisie, ze základná sluzba a doplnková sluzba predstavujú dva odlisné druhy sluzby, nespocíva "v celom rozsahu" na kritizovanom tvrdení uvedenom v odôvodnení 137 napadnutého rozhodnutia, ktoré prostredníctvom poznámky pod ciarou 64 odkazuje na osobitné ustanovenia citované v bode 146 tohto rozsudku. Tento záver totiz vychádza aj z dalsích skutocností, ktoré sú uvedené nizsie. 149 Po prvé je potrebné pripomenút, ze základná sluzba sa týka námornej dopravy cestujúcich a nákladu, zatial co doplnková sluzba sa týka len dopravy cestujúcich. 150 Po druhé treba poukázat na to, ze - pokial ide o základnú sluzbu - technická specifikácia dohody stanovuje pre kazdú z dotknutých liniek a trás denné minimálne kapacity, zatial co v prípade doplnkovej sluzby stanovuje pre kazdú z dotknutých liniek a trás celkové minimálne kapacity podla období. 151 Po tretie treba konstatovat, ze na oba druhy sluzby sa vztahujú urcité odlisné záväzky, najmä pokial ide o cestovný poriadok a frekvenciu plavieb, a ze záväzky vztahujúce sa na základnú sluzbu sú prísnejsie nez záväzky, ktoré platia pre doplnkovú sluzbu. Zatial co technická specifikácia dohody stanovuje v prípade základnej sluzby presné casy odchodu a príchodu, nestanovuje konkrétny cestovný poriadok pre doplnkovú sluzbu. Okrem toho, zatial co táto technická specifikácia - pokial ide o základnú sluzbu - stanovuje, ze preprava cestujúcich musí byt zabezpecená v oboch smeroch kazdý den (ale len trikrát v týzdni, pokial ide o trasu Marseille - Propriano) a pocas celého roka, v prípade doplnkovej sluzby nestanovuje nijakú povinnost týkajúcu sa frekvencie plavieb. Je pravda, ze z tej istej technickej specifikácie vyplýva, ze v prípade doplnkovej sluzby dni a casy plavieb musia byt upravené vo "výslovnom a predchádzajúcom" memorande o porozumení s OTC. To vsak vyplýva predovsetkým zo zmluvného charakteru dohody a faktom zostáva, ze SNCM tak má väcsiu flexibilitu nez v prípade základnej sluzby. Je potrebné dodat, ze - pokial ide o túto poslednú uvedenú sluzbu - plavby sa musia uskutocnovat bez zastávok, zatial co v prípade doplnkovej sluzby taká poziadavka nie je stanovená. 152 Po stvrté, ako vyplýva z prílohy 2 dohody a ako bude podrobnejsie uvedené v bodoch 160 a 161 tohto rozsudku, základná sluzba sa vykonáva pomocou plavidiel na prepravu osôb a nákladu, ktoré umoznujú tak prepravu cestujúcich, ako aj prepravu nákladu, zatial co doplnková sluzba sa vykonáva pomocou trajektov, ktoré umoznujú len prepravu cestujúcich (a ich vozidiel). 153 Po piate z prílohy 2 dohody tiez vyplýva, ze prevádzkovanie doplnkovej sluzby zabezpecovala len SNCM. Je totiz stanovené, ze na "zabezpecenie dodatocných kapacít osobnej prepravy na trasách do Ajaccia, [do] Bastie a [do] Propriana" sa pouzívajú plavidlá Danielle Casanova a Napoléon Bonaparte. Tieto dve plavidlá sú pritom súcastou flotily spolocnosti SNCM, a nie flotily spolocnosti CMN. Prevádzkovanie doplnkovej sluzby teda prakticky zabezpecovala len SNCM. 154 V tretom rade, pokial ide o tvrdenie spolocnosti SNCM, ze sa nemozno odvolávat na skutocnost, ze nové poverenie na obdobie 2014 - 2023 sa uz nevztahuje na doplnkovú sluzbu, ale týka sa len základnej sluzby, kedze toto vylúcenie vyplýva v podstate z rozpoctových dôvodov, treba ho zamietnut ako neúcinné. Toto tvrdenie zalozené na novom poverení je totiz tvrdením, ktoré uviedla Corsica Ferries pocas správneho konania, ale ako také nebolo prevzaté Komisiou v napadnutom rozhodnutí na odôvodnenie jej úvah. V kazdom prípade skutocnost, ze toto poverenie sa uz nevztahuje na doplnkovú sluzbu, skutocne svedcí o tom, ze doplnková sluzba nie je nevyhnutná pre riadne vykonávanie základnej sluzby, a to ani z technických dôvodov, ani z dôvodu ekonomických úvah a ze tieto dva druhy sluzby sú oddelitelné. 155 V stvrtom rade SNCM sa nesprávne odvoláva na judikatúru zalozenú na rozsudku z 19. mája 1993, Corbeau ([116]C-320/91, [117]EU:C:1993:198). Ako totiz uz bolo uvedené v bode 101 tohto rozsudku, zo spisu vyplýva, ze tak základná sluzba, ako aj doplnková sluzba vykazovali znacnú prevádzkovú stratu, co vylucovalo akúkolvek moznost ich vzájomného financného vyrovnania. Konkrétne o tom svedcia nákladové výkazy ziskov a strát spolocnosti SNCM pripojené k pripomienkam z 5. novembra 2012, ktoré táto spolocnost predlozila v rámci správneho konania, z ktorých vyplýva, ze v kazdom roku pocas obdobia 2007 - 2011, a to tak v prípade trajektov, ako aj v prípade plavidiel na prepravu osôb a nákladu, boli priame náklady (teda najmä výdavky na námornú dopravu, posádku a zásobovanie) vyssie ako cisté výnosy. 156 V piatom rade, hoci je pravda, ze - ako tvrdí SNCM a ako je navyse uvedené v odôvodnení 47 napadnutého rozhodnutia - náhrady pre túto spolocnost boli celkove stanovené v clánku 2 dohody, faktom zostáva, ze z nákladových výkazov ziskov a strát spomenutých v bode 155 tohto rozsudku vyplýva, ze tieto náhrady boli v praxi rozdelené medzi základnú sluzbu, prevádzkovanú pomocou plavidiel na prepravu osôb a nákladu, a doplnkovú sluzbu, ktorá sa prevádzkovala pomocou trajektov. V kazdom prípade skutocnost, ze tento clánok stanovuje celkovú náhradu pre oba druhy sluzby, nesvedcí o tom, ci sú tieto druhy sluzby oddelitelné. 157 Z toho vyplýva, ze prvú podcast druhej casti prvého zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. - O druhej podcasti zalozenej na tom, ze Komisia nesprávne povazovala základnú sluzbu za sluzby poskytované pomocou plavidiel na prepravu osôb a nákladu a doplnkovú sluzbu za sluzby poskytované pomocou trajektov 158 SNCM uvádza, ze Komisia nesprávne povazovala základnú sluzbu za sluzby poskytované pomocou plavidiel na prepravu osôb a nákladu a doplnkovú sluzbu za sluzby poskytované pomocou trajektov. Tvrdí, ze technická specifikácia dohody vôbec nevyzaduje vyuzívanie odlisných plavidiel pre kazdý z týchto druhov sluzby. Naopak, v praxi sa doplnková sluzba ciastocne zabezpecuje pomocou plavidiel na prepravu osôb a nákladu a pri poskytovaní základnej sluzby mozno pouzit trajekty, najmä mimo hlavnej sezóny, ked sú plavidlá na prepravu osôb a nákladu z technických dôvodov mimo prevádzky. Na úcely preukázania svojich tvrdení SNCM odkazuje na tabulky pripojené k zalobe. 159 Komisia a Corsica Ferries nesúhlasia s tvrdeniami spolocnosti SNCM. 160 Treba konstatovat, ze - ako uz bolo uvedené v bode 152 tohto rozsudku - z prílohy 2 dohody vyplýva, ze základná sluzba sa vykonáva pomocou plavidiel na prepravu osôb a nákladu, zatial co doplnková sluzba sa vykonáva pomocou trajektov. Ako Corsica Ferries správne uvádza, toto konstatovanie potvrdzujú aj správy o vykonávaní poverenia vypracované spolocnostou SNCM. Napríklad v správe o vykonávaní týkajúcej sa roka 2010 sa uvádza, ze základná sluzba sa poskytuje pomocou "viacúcelových plavidiel" a ze "dodatocné kapacity na prepravu cestujúcich pocas období spicky v prístavoch Bastia, Ajaccio a Propriano zabezpecovali trajekty na prepravu vozidiel Napoléon Bonaparte a Danielle Casanova", a to v celkovom pocte 251932 prepravených cestujúcich, "teda 47 % prepravy v rámci poverenia spolocnosti SNCM". 161 Tvrdenie spolocnosti SNCM, ze plavidlá na prepravu osôb a nákladu sa v skutocnosti pouzívali na úcely doplnkovej sluzby a naopak trajekty boli pouzívané na úcely základnej sluzby, z právneho hladiska nie je dostatocne preukázané. Tabulky, ktoré predlozila SNCM s cielom preukázat toto tvrdenie, nie sú jednoznacné. V prvom rade totiz jedna z týchto tabuliek, a to tabulka nazvaná "doplnková sluzba vykonávaná pomocou plavidiel na prepravu osôb a nákladu", obsahuje chyby v pocítaní. Okrem toho, ako Komisia správne uvádza, spomenuté tabulky predovsetkým obsahujú umelé rozdelenie nadmerných kapacít (vyjadrených poctom miest na palube) jednotlivých plavidiel, ktoré nijako nesúvisí so spôsobom uskutocnovania oboch druhov sluzby v praxi. V tabulke s názvom "doplnková sluzba vykonávaná pomocou plavidiel na prepravu osôb a nákladu" je, pokial ide o trasy Marseille - Bastia a Marseille - Ajaccio a za druhú polovicu roka 2007, ako aj za kazdý z rokov obdobia 2008 - 2013, uvedený rozdiel medzi kapacitami zabezpecovanými pomocou plavidiel na prepravu osôb a nákladu patriacich povereným subjektom, pokial ide o tieto trasy, v rámci základnej sluzby (tabulka nazvaná "stála sluzba vykonávaná pomocou plavidiel na prepravu osôb a nákladu") a kapacitami vyzadovanými technickou specifikáciou dohody v prípade tej istej sluzby a tých istých trás (tabulka nazvaná "technická specifikácia stálej sluzby"). Inak povedané, uvedená tabulka je len súpisom nadmerných kapacít plavidiel zabezpecujúcich základnú sluzbu vo vztahu k poziadavkám technickej specifikácie, pricom SNCM svojvolne priradila tieto nadmerné kapacity k údajnému poskytovaniu doplnkovej sluzby pomocou plavidiel na prepravu osôb a nákladu. V tom istom zmysle sú v tabulke nazvanej "doplnková sluzba vykonávaná pomocou trajektov" kapacity poskytované trajektami spolocnosti SNCM v rámci doplnkovej sluzby oznacené ako kapacity vyplývajúce z rozdielu medzi kapacitami vyzadovanými technickou specifikáciou dohody v prípade tejto sluzby (tabulka nazvaná "technická specifikácia doplnkovej sluzby") a nadmernými kapacitami uvedenými v tabulke s názvom "doplnková sluzba vykonávaná pomocou plavidiel na prepravu osôb a nákladu". Zo spisu pritom vyplýva, ze kapacity poskytované uvedenými trajektami boli ovela väcsie nez kapacity spomenuté v tabulke nazvanej "doplnková sluzba vykonávaná pomocou trajektov", takze okrem výnimocných okolností nebolo potrebné pouzit plavidlá na prepravu osôb a nákladu na zabezpecenie poskytovania doplnkovej sluzby. Co sa týka tabulky nazvanej "stála sluzba vykonávaná pomocou trajektov", v tejto tabulke sa jednoducho a bez akéhokolvek odôvodnenia uvádza, ze trajekty sa kazdorocne podielali na poskytovaní základnej sluzby v rozsahu urcitého poctu miest na trasách Marseille - Ajaccio a Marseille - Bastia (najmä 13000 miest v druhej polovici roka 2007 a 26000 miest v roku 2008). Napokon treba poukázat na to, ze skutocnost, ze mohli nastat ojedinelé prípady, v ktorých plavidlo, ktoré bolo za normálnych okolností urcené na poskytovanie základnej sluzby, bolo pouzité v rámci doplnkovej sluzby a naopak, sama osebe nestací na spochybnenie zásadného konstatovania, ze plavidlá na prepravu osôb a nákladu boli urcené na poskytovanie základnej sluzby a trajekty boli urcené na poskytovanie doplnkovej sluzby. 162 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhú podcast druhej casti prvého zalobného dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. - O tretej, subsidiárne uvedenej podcasti zalozenej na tom, ze doplnková sluzba je odôvodnená skutocnou potrebou sluzby vo verejnom záujme, ktorú zabezpecuje základná sluzba 163 SNCM subsidiárne tvrdí, ze doplnková sluzba je odôvodnená skutocnou potrebou sluzby vo verejnom záujme, ktorú zabezpecuje základná sluzba. Uvádza, ze aj keby existovala doplnková sluzba, ktorú by bolo potrebné odlísit od základnej sluzby, co nie je tak, tieto dva druhy sluzby by sa na úcely analýzy prvého z kritérií Altmark nemohli posudzovat nezávisle. 164 Na podporu tejto tretej podcasti uvádza SNCM dva súbory tvrdení. Pomocou prvého z nich chce v podstate preukázat, ze bola potrebná celková analýza základnej sluzby a doplnkovej sluzby na základe iných nez technických a ekonomických úvah. Pomocou druhého súboru tvrdení chce preukázat, ze medzi týmito dvoma druhmi sluzby existuje vzájomná technická a ekonomická súvislost. 165 Komisia, ktorú podporuje Corsica Ferries, navrhuje zamietnut túto tretiu podcast. 166 Pokial ide o prvý súbor tvrdení, treba konstatovat, ze na základe ziadneho z týchto tvrdení nemozno dospiet k záveru, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v prejednávanom prípade neuskutocnila celkovú analýzu doplnkovej sluzby a základnej sluzby. 167 V tejto súvislosti treba v prvom rade poukázat na to, ze SNCM sa nesprávne pokúsa spochybnit konstatovanie Komisie uvedené v odôvodnení 139 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "je oprávnené sa domnievat, ze doplnkovú sluzbu mozno odôvodnit skutocnou potrebou verejnej sluzby, ktorú zabezpecuje základná sluzba, len ak sa na základe súboru technických a hospodárskych skutocností stanoví, ze jej výkon je nevyhnutný na výkon základnej sluzby". Ak by totiz doplnková sluzba, ktorá je jednoznacne sluzbou odlisnou od základnej sluzby (pozri body 145 az 154 tohto rozsudku), bola zahrnutá do rozsahu sluzby vo verejnom záujme bez toho, aby to bolo odôvodnené existenciou vzájomných technických súvislostí medzi týmito dvoma druhmi sluzby alebo úvahami týkajúcimi sa ekonomickej efektívnosti, zjavne by neboli splnené poziadavky nevyhnutnosti a proporcionality (pokial ide o tieto poziadavky, pozri bod 124 tohto rozsudku). 168 V druhom rade treba poukázat na to, ze SNCM tiez nesprávne tvrdí, ze medzi základnou sluzbou a doplnkovou sluzbou neexistuje nijaký rozdiel, pokial ide o ich povahu. Zo skutocností uvedených v bodoch 145 az 154 tohto rozsudku totiz vyplýva, ze tieto dva druhy sluzby sa v skutocnosti podstatne odlisujú. 169 V tretom rade za predpokladu, ze tvrdenie spolocnosti SNCM uvedené v bode 168 tohto rozsudku by sa tiez malo chápat tak, ze je zalozené na tom, ze tieto dva druhy sluzby majú spolocný ciel, a to zarucit územnú kontinuitu, treba konstatovat, ze toto tvrdenie tiez nemôze uspiet. 170 Po prvé totiz vo vseobecnosti treba poukázat na to, ze ak dva druhy sluzby majú rovnaký ciel, neznamená to, ze sa má automaticky konstatovat, ze v skutocnosti ide len o jeden a ten istý druh sluzby. 171 Po druhé skutocnost, ze tak základná sluzba, ako aj doplnková sluzba majú údajne zarucit územnú kontinuitu, nevyhnutne neznamená - najmä pokial ide o otázku existencie skutocnej potreby sluzby vo verejnom záujme -, ze ich treba skúmat spolocne ako súcast nedelitelného celku. 172 Ako totiz Komisia velmi správne poznamenáva, ciel územnej kontinuity mozno dosiahnut prostredníctvom trhových mechanizmov a zároven prostredníctvom sluzby vo verejnom záujme. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze po prvé clenský stát aj napriek tomu, ze má v tejto oblasti sirokú mieru volnej úvahy, môze vymedzit SVHZ len v rozsahu, v akom táto sluzba zodpovedá skutocnej potrebe sluzby vo verejnom záujme, a po druhé, ak je dopyt uz uspokojený prostredníctvom trhových mechanizmov, taká potreba nemôze existovat (pozri body 111 az 124 tohto rozsudku). Na vymedzenie SVHZ v odvetví námornej kabotáze nestací, aby sa clenský stát odvolal na sledovanie ciela územnej kontinuity. Je tiez potrebné, aby dosiahnutie tohto ciela este nebolo zabezpecené prostredníctvom samotných trhových mechanizmov. Ak tieto mechanizmy umoznujú dosiahnut cast uvedeného ciela, vytvorenie takej SVHZ je odôvodnené len v rozsahu, v akom zodpovedá príslusnému nedostatku trhu. 173 V prejednávanom prípade Komisia konstatovala, a to oprávnene, ako to bude uvedené dalej v rámci skúmania tretej casti prvého zalobného dôvodu, ze územnú kontinuitu medzi Korzikou a kontinentálnym Francúzskom uz zabezpecovala základná sluzba doplnená trhovými mechanizmami, pre ktoré platili ZSVZ. Doplnková sluzba preto nielenze jednoznacne nezodpovedala skutocnej potrebe sluzby vo verejnom záujme, ale nebola ani nevyhnutná na dosiahnutie teoretického ciela územnej kontinuity, ktorý jej priradili francúzske orgány. 174 V stvrtom rade treba konstatovat, ze SNCM márne tvrdí, ze prístup, ktorý zaujala Komisia, prakticky znemoznuje riadne prevádzkovanie sluzby vo verejnom záujme, kedze z neho vyplýva, ze tejto sluzbe sú vyhradené len neziskové cinnosti, a tak je vylúcený akýkolvek mechanizmus vyrovnania a kazdý obozretný a informovaný hospodársky subjekt je odradený od poskytovania sluzby vo verejnom záujme. Ako totiz uz bolo zdôraznené v bodoch 101 a 155 tohto rozsudku, tak základná sluzba, ako aj doplnková sluzba vykazovali znacnú a opakovanú prevádzkovú stratu, co vylucovalo akúkolvek moznost ich vzájomného financného vyrovnania. 175 V piatom rade SNCM tvrdí, ze nevyhnutnost celkovej analýzy základnej sluzby a doplnkovej sluzby vyplýva aj z bodu 6 rozhodnutia Conseil d'État (Státna rada, Francúzsko) z 13. júla 2012 a z predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie týkajúcej sa skorsích poverení na zabezpecovanie námorného spojenia s Korzikou. 176 SNCM sa pritom po prvé nemôze odvolávat na pasáz bodu 6 rozhodnutia Conseil d'État (Státna rada) z 13. júla 2012, ktorú cituje. Komisia ani súdy Únie totiz nie sú viazané výkladom ustanovení nariadenia o námornej kabotázi, ktorý podá Conseil d'État (Státna rada). V prejednávanom prípade sa SNCM nemôze odvolávat na uvedenú pasáz tým skôr, ze pred tým, ako Conseil d'État (Státna rada) vydala svoje rozhodnutie, Komisia uz zacala konanie vo veci formálneho zistovania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia. 177 SNCM sa po druhé nemôze odvolávat ani na predchádzajúcu rozhodovaciu prax Komisie týkajúcu sa skorsích poverení na zabezpecovanie námorného spojenia s Korzikou, a to z dôvodov, ktoré uz boli uvedené v bodoch 98 a 99 tohto rozsudku. 178 Pokial ide o druhý súbor tvrdení, treba v prvom rade konstatovat, ze Komisia v odôvodnení 141 napadnutého rozhodnutia oprávnene poznamenala, ze nebola preukázaná nijaká vzájomná technická súvislost medzi základnou a doplnkovou sluzbou. 179 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze okrem toho, ze na tieto sluzby sa vztahujú odlisné záväzky, najmä pokial ide o cestovný poriadok a frekvenciu plavieb (pozri bod 151 tohto rozsudku), tiez sa vykonávajú pomocou plavidiel rôznych druhov, ktoré slúzia na odlisné úcely (pozri body 152, 160 a 161 tohto rozsudku). Základná sluzba sa totiz poskytuje pomocou plavidiel na prepravu osôb a nákladu, ktoré umoznujú prepravu tovaru a cestujúcich, zatial co doplnková sluzba sa poskytuje pomocou trajektov, ktoré umoznujú len prepravu cestujúcich a ich vozidiel. Technické rozdiely medzi týmito dvoma druhmi plavidiel bránia nielen tomu, aby sa najmä plavidlá pouzívané na poskytovanie doplnkovej sluzby pouzívali pri poskytovaní základnej sluzby, ale aj dosiahnutiu úspor z rozsahu, najmä v rovine údrzby a opráv plavidiel. Okrem toho treba uviest, ze posádka musí mat iné osvedcenie v závislosti od druhu plavidla, a teda tieto osvedcenia nie sú zamenitelné. 180 Tieto konstatovania nemozno spochybnit tvrdením spolocnosti SNCM, ze tieto dva druhy sluzby majú "mnohé spolocné technické znaky, najmä pokial ide o kvalitu sluzby", a ze medzi nimi existuje znacná synergia z dôvodu, ze vyuzívajú rovnakú prístavnú infrastruktúru, rovnakú siet kancelárií a rovnaké telefonické a telematické prostriedky na rezerváciu lístkov, ako aj ten istý prístavný personál a môzu vyuzívat tie isté postupy certifikácie a kontroly hygieny a bezpecnosti potravín. Ako totiz Komisia velmi správne uvádza, po prvé táto synergia má len pomerne okrajový charakter, kedze hlavné zdroje nákladov na predmetné sluzby spocívajú v plavidlách a posádke, a po druhé vyuzívanie spolocnej administratívnej a obchodnej infrastruktúry nemôze predstavovat platnú vzájomnú súvislost na úcely posudzovanej problematiky, lebo by sa mohlo v kazdom prípade vztahovat na vsetky cinnosti spolocnosti SNCM. 181 Nemozno prijat ani tvrdenie spolocnosti SNCM, ze trajekty majú nahrádzat plavidlá na prepravu osôb a nákladu v case, ked sú tieto plavidlá z technických dôvodov mimo prevádzky. Okrem toho, ze trajekty neumoznujú prepravu nákladu, totiz z tabuliek uvedených v bode B "Opis rokov podla druhov" prílohy 2 dohody vyplýva, ze v case, ked boli plavidlá na prepravu osôb a nákladu z technických dôvodov mimo prevádzky, sa museli predmetné spojenia vzdy zabezpecovat pomocou iných plavidiel na prepravu osôb a nákladu, ktoré boli konkrétne oznacené v týchto tabulkách, a nie pomocou trajektov. 182 V druhom rade treba konstatovat, ze ziadne z tvrdení, ktoré uvádza SNCM, neumoznuje dospiet k záveru, ze zahrnutie doplnkovej sluzby do rozsahu sluzby vo verejnom záujme bolo odôvodnené úvahami týkajúcimi sa ekonomickej efektivity. 183 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v bodoch 101, 155 a 174 tohto rozsudku uz bolo konstatované, ze doplnková sluzba vykazovala prevádzkovú stratu. 184 Argumentácia spolocnosti SNCM, podla ktorej doplnková sluzba prostredníctvom výnosov z tejto cinnosti vyplývajúcich z prevádzkovania námorného spojenia s Korzikou v najziskovejsích obdobiach v podstatnej miere prispievala k celkovej ekonomickej rovnováhe základnej sluzby a poverenia, ako aj k financovaniu územnej kontinuity, nemôze uspiet. 185 V tejto súvislosti treba predovsetkým uviest, ze SNCM nesprávne vytýka Komisii, ze nepreskúmala, ci "[doplnková sluzba], ktorá pokrývala aspon konkrétne variabilné náklady na túto sluzbu, mohla prispiet k pokrytiu casti fixných nákladov spolocných so [základnou] sluzbou". Z nákladových výkazov ziskov a strát spolocnosti SNCM, ktoré táto spolocnost predlozila pocas správneho konania, totiz vyplýva, ze cisté výnosy vyplývajúce z trajektov boli v kazdom roku obdobia 2007 - 2011 nizsie ako priame náklady na túto sluzbu (teda najmä výdavky na námornú dopravu, posádku a zásobovanie) (pozri bod 155 tohto rozsudku). 186 SNCM navyse na podporu uvedenej argumentácie márne opakuje svoje tvrdenie, ze trajekty sa mohli pouzívat aj pri poskytovaní základnej sluzby. Toto tvrdenie treba totiz zamietnut z dôvodov, ktoré uz boli uvedené v bodoch 152, 160, 161 a 181 tohto rozsudku. 187 Napokon, pokial ide o tvrdenie spolocnosti SNCM, ze výnosy vyplývajúce z doplnkovej sluzby v znacnej miere prispievali k celkovým výnosom tejto spolocnosti, kedze obdobia, v ktorých sa poskytovala táto sluzba, boli najziskovejsie, treba ho zamietnut ako neúcinné. Aj za predpokladu, ze by toto tvrdenie bolo pravdivé, totiz faktom zostáva, ze uvedené výnosy nepostacovali na pokrytie priamych nákladov spojených s poskytovaním tejto sluzby (pozri body 101, 155, 174 a 185 tohto rozsudku). 188 Treba konstatovat, ze z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretiu podcast druhej casti prvého zalobného dôvodu, a teda aj túto druhú cast ako celok treba zamietnut ako nedôvodné. O tretej, subsidiárne uvedenej casti zalozenej na tom, ze doplnková sluzba, posudzovaná samostatne, splna prvé z kritérií Altmark 189 V rámci tretej, subsidiárne uvedenej casti prvého zalobného dôvodu SNCM tvrdí, ze doplnková sluzba, posudzovaná samostatne, splna prvé z kritérií Altmark a ze Komisia sa teda dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, kedze konstatovala, ze zahrnutie tejto sluzby do rozsahu sluzby vo verejnom záujme nezodpovedalo skutocnej potrebe sluzby vo verejnom záujme. 190 Túto tretiu cast mozno rozdelit na styri podcasti. - O prvej podcasti zalozenej na tom, ze Komisia nesprávne posúdila vzájomnú nahraditelnost sluzieb prepravy cestujúcich z Marseille a sluzieb prepravy cestujúcich z Toulonu 191 SNCM tvrdí, ze konstatovanie Komisie uvedené v odôvodnení 160 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "bola doplnková sluzba pri udelovaní dohody dostatocne nahraditelná z pohladu dopytu cestujúcich za sluzby z Toulonu do prístavov Bastia a Ajaccio", vychádza zo zjavne nesprávnych úvah. 192 Komisia, ktorú podporuje Corsica Ferries, nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými spolocnostou SNCM. 193 SNCM na podporu svojho stanoviska v prvom rade uvádza, ze úvahy Komisie spocívajú na neobjektívnej a protichodnej analýze statistík prepravy cestujúcich. 194 Treba konstatovat, ze ziadna z výhrad, ktoré SNCM uvádza na podporu tohto tvrdenia, nie je dôvodná. 195 Po prvé SNCM márne vytýka Komisii, ze v odôvodneniach 154 a 155 napadnutého rozhodnutia analyzovala vývoj prepravy cestujúcich medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou od roku 2002 do roku 2009, teda pocas obdobia, ktoré zahrna dva roky po udelení poverenia. Zohladnenie týchto dvoch rokov popri rokoch 2002 az 2007 totiz umoznuje zistit vseobecné smerovanie vývoja prepravy cestujúcich pocas dlhsieho obdobia a konstatovat, ze po udelení poverenia sa tento vývoj nezmenil. Okrem toho je potrebné poznamenat, ze ani SNCM netvrdí, ze vývoj prepravy cestujúcich po roku 2007 sa podstatne odlisoval od vývoja v predchádzajúcich rokoch. 196 Po druhé je potrebné konstatovat, ze poznámka spolocnosti SNCM, podla ktorej pocas obdobia 2002 - 2009 preprava cestujúcich z Marseille zostala takmer nezmenená, zatial co preprava cestujúcich z Toulonu znacne vzrástla, vôbec neodporuje záveru Komisie týkajúcemu sa existencie vzájomnej nahraditelnosti sluzieb námornej dopravy cestujúcich poskytovaných na trase Marseille - Korzika a sluzieb námornej dopravy cestujúcich poskytovaných na trase Toulon - Korzika z pohladu dopytu. 197 Zo spisu totiz vyplýva, ze - ako sa konstatuje v odôvodnení 154 napadnutého rozhodnutia - celková preprava v oblasti námornej dopravy cestujúcich medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou sa pocas obdobia 2002 - 2009 podstatne zvýsila (+31,6 %) a ze z tohto rastu z velkej casti profitovali poskytovatelia sluzieb prevádzkovaných z Toulonu (+ 150 %), a nie poskytovatelia sluzieb prevádzkovaných z Marseille (-1,7 %). Poznámka spolocnosti SNCM, podla ktorej nárast prepravy z Toulonu nebol spojený takmer so ziadnou zmenou prepravy z Marseille, nezohladnuje nárast celkovej prepravy a vývoj podielov poskytovatelov na trhu. Pritom je nesporné, ze v tomto kontexte vseobecného nárastu prepravy medzi Korzikou a kontinentálnym Francúzskom sa podiel poskytovatelov sluzieb prevádzkovaných z Toulonu na trhu podstatne zvýsil, zatial co podiel poskytovatelov sluzieb prevádzkovaných z Marseille sa znízil. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, ze z hladiska absolútneho poctu cestujúcich na trase Marseille - Korzika nedoslo takmer k ziadnej zmene, kedze z pohladu pomeru podielov na trhu doslo na tejto trase k znacnému poklesu. Z toho bolo mozné jednoznacne vyvodit, ze doslo k presunu prepravy v oblasti námornej dopravy cestujúcich z trasy Marseille - Korzika na trasu Toulon - Korzika, a teda ze sluzby poskytované na týchto dvoch trasách boli z pohladu dopytu vzájomne nahraditelné. 198 Treba dodat, ze SNCM nespochybnuje úvahy uvedené v odôvodnení 157 napadnutého rozhodnutia, ktoré znie: "Faktom je, ze vývoj dopravy medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou v prospech spojení z Toulonu este väcsmi poznacuje doplnkovú sluzbu. V rokoch 2002 az 2005 skutocná doprava v rámci doplnkovej sluzby poklesla o 208213 cestujúcich na trase Marseille - Korzika, zatial co v rovnakom období sa doprava na trase Toulon - Korzika zvýsila o 324466 cestujúcich. Pokles podielu dopravy zabezpecovanej doplnkovou sluzbou v prospech ostatných prevádzkovatelov na trhu v kontexte celkového zvysovania dopravy od roku 2002 naznacuje vysoký stupen vzájomnej nahraditelnosti týchto dvoch sluzieb." 199 Po tretie SNCM nesprávne tvrdí, ze analýza Komisie uvedená v odôvodnení 154 napadnutého rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením 155 tohto rozhodnutia, v ktorom Komisia uviedla, ze sa nezdá, ze zistený vývoj by sa mohol pripisovat efektu spojených nádob s Talianskom, lebo námorná preprava cestujúcich medzi Korzikou a Talianskom zostala pocas dotknutého obdobia stabilná. V uvedenom odôvodnení 155 totiz Komisia vôbec nespomenula takú stabilitu prepravy medzi Korzikou a Talianskom. V tomto odôvodnení Komisia vyvrátila tvrdenie francúzskych orgánov, ze dopravné spojenia medzi Korzikou a Talianskom pohltili cast prepravy na trase Marseille - Korzika, pricom naopak vychádzala zo skutocnosti, ze podiel námornej prepravy cestujúcich z alebo do vsetkých prístavov na Korzike, ktorý predstavovali dopravné spojenia s Talianskom, sa pocas dotknutého obdobia celkovo znízil. V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze z údajov, ktoré zverejnil regionálny orgán Korziky pre monitorovanie dopravy, vyplýva, ze od roku 2002 do roku 2009 sa síce preprava medzi Korzikou a Talianskom zvýsila o 4,6 %, ale celková preprava medzi Korzikou a jednotlivými kontinentálnymi prístavmi vzrástla o viac ako 21 %. Podiel prepravy na Korziku alebo z Korziky, ktorú predstavujú dopravné spojenia s Talianskom, teda klesol z 39,1 % v roku 2002 na 33,8 % v roku 2009. 200 Po stvrté SNCM nesprávne vytýka Komisii, ze v rámci svojej analýzy vzájomnej nahraditelnosti sluzieb vzala do úvahy presuny prepravy z trasy Marseille - Korzika na trasu Toulon - Korzika pocas rokov 2004 a 2005, z dôvodu, ze tieto roky boli poznacené rozsiahlymi strajkami, ktoré znacne narusili prepravu z Marseille. 201 Predovsetkým treba totiz pripomenút, ze analýza, ktorú Komisia uskutocnila v odôvodneniach 154 az 160 napadnutého rozhodnutia, nie je obmedzená na roky 2004 a 2005, ale vztahuje sa na obdobie od roku 2002 do roku 2009. Okrem toho k sociálnym konfliktom, na ktoré poukazuje SNCM, doslo len pocas septembra 2004, septembra 2005 a októbra 2005, a nie pocas celého roka 2004 a celého roka 2005, ako to zrejme tvrdí SNCM. Napokon, ako Komisia správne uvádza, pricom odkazuje na bod 38 svojho oznámenia o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze Spolocenstva ([118]Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5; Mim. vyd. 08/001, s. 155), v práve hospodárskej sútaze mozno pouzit strajk pri vymedzení trhu. 202 V druhom rade treba konstatovat, ze SNCM nesprávne oznacuje analýzu vzájomnej nahraditelnosti sluzieb uskutocnenú Komisiou za "mimoriadne nepresnú", kedze táto analýza zohladnuje len vývoj objemu, bez overenia toho, ci sluzby poskytované spolocnostou Corsica Ferries a sluzby poskytované spolocnostou SNCM boli vzájomne nahraditelné, a to z hladiska harmonogramu, ktorý sa mal dodrziavat, maximálnych taríf, kvality sluzby a miest, s ktorými sa malo zabezpecovat námorné spojenie. 203 Analýza Komisie totiz spocíva na nálezitom preskúmaní správania spotrebitelov, ako aj racionálnych faktorov a skutkových zistení, ktoré vyplývajú najmä z verejne dostupných údajov týkajúcich sa ponuky sluzieb námornej dopravy a dopytu po týchto sluzbách. Ako Komisia správne poznamenáva, ked sa uzívatel rozhodne, ze pricestuje na Korziku radsej z Toulonu nez z Marseille, nevyhnutne vezme do úvahy vsetky kritériá, na ktoré poukazuje SNCM. Mozno oprávnene predpokladat, ze ak by existoval skutocný kvalitatívny rozdiel medzi sluzbami poskytovanými touto spolocnostou z Marseille a sluzbami poskytovanými spolocnostou Corsica Ferries z Toulonu, obmedzilo by to znacné presuny prepravy uvedené v bodoch 197 a 198 tohto rozsudku. Okrem toho, ako uz bolo spomenuté v bodoch 137 a 139 tohto rozsudku, sluzby poskytované spolocnostou Corsica Ferries museli splnat viaceré poziadavky týkajúce sa pravidelnosti, kontinuity, frekvencie plavieb, kapacity na poskytovanie sluzby, taríf a posádky plavidiel a museli sa uskutocnovat za podmienok zlucitelných so vseobecným záujmom. 204 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze Komisia v odôvodnení 158 napadnutého rozhodnutia na úcely svojej analýzy vzájomnej nahraditelnosti sluzieb, a to "z kvalitatívnejsieho hladiska", vzala do úvahy aj malú vzdialenost medzi Marseille a Toulonom. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze Komisia oprávnene usúdila, ze táto malá vzdialenost v dlzke okolo 50 km vzdusnou ciarou a 65 km cestnou dopravou a skutocnost, ze cas presunu cestnou dopravou medzi týmito dvoma mestami predstavuje len 45 minút, co je ovela menej ako cas plavby z kontinentálneho Francúzska na Korziku, boli relevantnými indíciami vzájomnej nahraditelnosti sluzieb námornej dopravy cestujúcich z Marseille a sluzieb námornej dopravy cestujúcich z Toulonu z pohladu dopytu. Okrem toho prístav Toulon sa nachádza blizsie ku Korzike nez prístav Marseille, vdaka comu sa môzu plavidlá, ktoré sa plavia z prístavu Toulon, dostat na Korziku za kratsí cas nez plavidlá, ktoré sa plavia z prístavu Marseille. Vzhladom na tieto skutocnosti je málo pravdepodobné, ze týchto dalsích 45 minút cesty autom odradí osoby, ktoré bývajú alebo pracujú v Marseille, od vyuzívania dopravného spojenia Toulon - Korzika. SNCM navyse nespochybnuje relevantnost týchto jednotlivých konstatovaní. 205 Je pravda, ze - ako SNCM správne poznamenáva - do prístavu Propriano, ktorý bol jedným z troch prístavov na Korzike, na ktoré sa vztahovala doplnková sluzba, nepremávali plavidlá z Toulonu. Do uvedeného prístavu vsak premávali plavidlá skupiny SNCM-CMN z Marseille v rámci základnej sluzby [pozri bod I písm. d) ods. 1.3 technickej specifikácie dohody]. V prípade trasy Marseille - Propriano a tejto sluzby bolo dokonca stanovené zvýsenie minimálnych kapacít pocas obdobia od 1. mája do 30. septembra [pozri bod I písm. d) ods. 1.3 písm. i) technickej specifikácie dohody]. Ako Komisia správne poznamenáva, nic nenasvedcuje tomu, ze základná sluzba, takto posilnená pocas piatich mesiacov v jarnom a letnom období, by sama osebe nestacila na pokrytie dopytu uzívatelov na tejto trase, a to aj v období spicky. Preto treba konstatovat, ze sluzby poskytované na uvedenej trase v rámci doplnkovej sluzby nezodpovedali skutocnej potrebe sluzby vo verejnom záujme a ze otázka vzájomnej nahraditelnosti prístavov Marseille a Toulon na zabezpecovanie dopravného spojenia s Proprianom teda ani nevznikla. 206 Okrem toho treba v kazdom prípade konstatovat, ze - ako Komisia poznamenala v odôvodnení 164 a v poznámke pod ciarou 98 napadnutého rozhodnutia - preprava na trase Marseille - Propriano predstavovala len malú cast (okolo 10 %) celej cinnosti, na ktorú sa vztahovala doplnková sluzba. Taká malá cast neumoznovala odôvodnit existenciu sluzby vo verejnom záujme v takom rozsahu, aký mala doplnková sluzba, ktorá nenadväzovala na túto trasu. Ako sa uvádza v spomenutom odôvodnení, "malý podiel dopravy, ktorý táto trasa predstavuje, neumoznuje konstatovat, ze nedostatok súkromnej iniciatívy na tejto jedinej trase rusí platnost záveru o celkovej doplnkovej sluzbe". 207 Napokon je potrebné zdôraznit, ze na konstatovanie existencie vzájomnej nahraditelnosti v prejednávanom prípade nebolo potrebné, aby poziadavky vztahujúce sa na sluzby prevádzkované z Marseille a na sluzby prevádzkované z Toulonu boli úplne rovnaké. 208 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Komisia oprávnene konstatovala, ze sluzby námornej dopravy poskytované na trase Marseille - Korzika v rámci doplnkovej sluzby a sluzby námornej dopravy poskytované na trase Toulon - Korzika boli z pohladu dopytu cestujúcich vzájomne nahraditelné. - O druhej podcasti zalozenej na tom, ze Komisia nesprávne posúdila nedostatok súkromnej iniciatívy 209 V rámci tejto druhej podcasti SNCM tvrdí, ze analýza nedostatku súkromnej iniciatívy, ktorú Komisia uskutocnila v odôvodneniach 161 az 166 napadnutého rozhodnutia, je nedostatocne odôvodnená a zjavne nesprávna. 210 Táto analýza je zhrnutá v odôvodnení 162 napadnutého rozhodnutia takto: "... Komisia porovnala skutocnú prepravu cestujúcich do kazdého z prístavov doplnkovej sluzby s ponukou zabezpecovanou spolocnostou Corsica Ferries z Toulonu a s ponukou základnej sluzby poverenia. Z tohto porovnania vyplýva, ze v prípade prístavov Bastia a Ajaccio, ktoré predstavujú 90 % pozadovaných kapacít doplnkovej sluzby, spojenie kapacít ponúkaných základnou sluzbou poverenia z Marseille a sluzby súkromnej iniciatívy, ktorá sa v rokoch 2004 az 2006 poskytovala z Toulonu, stacilo na uspokojenie skutocného dopytu, ci uz pocas jarného a jesenného obdobia alebo pocas letného obdobia, a to v prípade obidvoch prístavov a za kazdý rok obdobia rokov 2004 - 2006." 211 Komisia a Corsica Ferries nesúhlasia s tvrdeniami spolocnosti SNCM. 212 S cielom podporit svoje stanovisko SNCM v prvom rade vytýka Komisii, ze neuviedla nijaký detail alebo císelný údaj týkajúci sa porovnávacieho výpoctu ponuky a dopytu opísaného v odôvodnení 162 napadnutého rozhodnutia. 213 Túto výhradu treba zamietnut ako nedôvodnú. Ako totiz Komisia potvrdila v reakcii na písomnú otázku Vseobecného súdu, údajmi, ktoré pouzila pri kritizovanej analýze, sú verejne dostupné údaje pochádzajúce od regionálneho orgánu Korziky pre monitorovanie dopravy, ktoré jej poskytla Corsica Ferries pocas správneho konania a ktoré francúzske orgány pocas tohto konania vôbec nespochybnili. SNCM, ktorá má mimoriadne dobré predpoklady na to, aby poznala stav ponuky a dopytu v oblasti námornej dopravy medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou, ako aj údaje o kapacitách stanovených v dohode, teda nemôze vázne tvrdit, ako to tvrdí vo svojich písomnostiach, ze nemôze pochopit úvahy Komisie a overit správnost císelných údajov, ktoré pouzila Komisia. Co sa týka metodiky pouzitej Komisiou pri jej analýze, z odôvodnenia 162 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze táto metodika spocíva jednoducho v tom, ze Komisia porovnala v prípade kazdého z rokov 2004 az 2006, pricom rozlísila "jarné a jesenné obdobie" a "letné obdobie", a to v prípade kazdého z troch prístavov na Korzike, na ktoré sa vztahovala doplnková sluzba, spojenie kapacít poskytovaných spolocnostou Corsica Ferries z Toulonu a kapacít poskytovaných spolocne poverenými subjektmi v rámci základnej sluzby z Marseille so skutocným dopytom (teda so skutocnou prepravou cestujúcich). Komisia, ktorá sa zamerala na prístavy Bastia a Ajaccio, ktoré predstavovali 90 % kapacít pozadovaných doplnkovou sluzbou, konstatovala, ze spojenie týchto kapacít stacilo na uspokojenie skutocného dopytu, pricom vychádzala z toho, ze rozdiel medzi spojením uvedených kapacít a spomenutým dopytom bol vzdy kladný. Komisia preto z právneho hladiska dostatocne odôvodnila svoju analýzu nedostatku súkromnej iniciatívy. 214 V druhom rade SNCM tvrdí, ze porovnávacia analýza skutocnej prepravy cestujúcich so spojením ponuky prepravy zabezpecovanej spolocnostou Corsica Ferries a ponuky poskytovanej v rámci základnej sluzby je zjavne nesprávna, kedze nezohladnuje vlastnosti trhu a konkrétne znacnú nerovnováhu dopytu v rámci samotného obdobia spicky. Aj v strede leta totiz existujú obdobia spicky, najmä cez víkend, ktoré uvedené spojenie kapacít neumoznuje v celom rozsahu pokryt. 215 Treba konstatovat, ze SNCM z právneho hladiska dostatocne nepreukázala údajnú znacnú nerovnováhu dopytu, na ktorú poukazuje. V tejto súvislosti len odkazuje na pasáz rozhodnutia Komisie 2004/166/ES z 9. júla 2003 o pomoci na restrukturalizáciu, ktorú Francúzsko zamýsla poskytnút spolocnosti Société nationale maritime Corse-Méditerranée (SNCM) [neoficiálny preklad] ([119]Ú. v. EÚ L 61, 2004, s. 13), ktorá odkazuje na stúdiu trhu, ktorú podla jej názoru uskutocnila Komisia. Ako vyplýva z odôvodnenia 50 tohto rozhodnutia, autorom tejto stúdie v skutocnosti vôbec nebola Komisia, ale predlozili ju francúzske orgány. Okrem toho uvedená stúdia trhu vychádzala z údajov dostupných do roku 2001. Trhové podmienky sa pritom v období od roku 2001 do roku 2007 podstatne zmenili. Napokon treba poukázat na to, ze Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie 2004/166 rozsudkom z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia ([120]T-349/03, [121]EU:T:2005:221). 216 V tretom rade SNCM tvrdí, ze pri skúmaní otázky nedostatku súkromnej iniciatívy Komisia nemohla uskutocnit len kvantitatívnu analýzu ponuky spolocnosti Corsica Ferries. Jej úvahy sa totiz mali týkat nielen kapacity, ale aj taríf, kontinuity a pravidelnosti a mala preukázat, ze Corsica Ferries poskytovala svoje sluzby za podmienok podobných podmienkam, za akých SNCM poskytovala sluzby v rámci doplnkovej sluzby. SNCM v tejto súvislosti poznamenáva, ze Komisia vôbec nepreukázala, ze sluzby poskytované spolocnostou Corsica Ferries splnali kvalitatívne poziadavky stanovené v technickej specifikácii. 217 Tieto výhrady voci Komisii nemozno uznat. 218 Je pravda, ze - ako vyplýva zo spisu a ako je navyse nesporné medzi úcastníkmi konania - záväzky týkajúce sa dohody vztahujúce sa na doplnkovú sluzbu a ZSVZ, ktoré platia pre dopravné sluzby prevádzkované z Toulonu, nie sú úplne rovnaké. Ako vsak Komisia správne poznamenáva v odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia, nebola preukázaná existencia znacného kvalitatívneho rozdielu medzi sluzbami námornej dopravy poskytovanými z Marseille v rámci doplnkovej sluzby a sluzbami námornej dopravy poskytovanými z Toulonu, ktorá by mohla odradit uzívatelov sluzieb poskytovaných z Marseille od prechodu k sluzbám poskytovaným z Toulonu. 219 V tejto súvislosti treba predovsetkým pripomenút, ze záväzky stanovené v technickej specifikácii dohody sú v prípade doplnkovej sluzby menej prísne nez v prípade základnej sluzby (pozri bod 151 tohto rozsudku). Okrem toho je potrebné odkázat na úvahy uvedené v bodoch 202 az 204 tohto rozsudku, z ktorých vyplýva, ze - okrem toho, ze sluzby poskytované spolocnostou Corsica Ferries museli splnat viaceré poziadavky týkajúce sa pravidelnosti, kontinuity, frekvencie plavieb, kapacity na poskytovanie sluzby, taríf a posádky plavidiel a museli sa uskutocnovat za podmienok zlucitelných so vseobecným záujmom - nie je preukázané, ze existoval skutocný kvalitatívny rozdiel medzi uvedenými sluzbami a sluzbami poskytovanými spolocnostou SNCM z Marseille. Napokon, pokial ide konkrétne o záväzky týkajúce sa kvality poskytovanej sluzby stanovené v technickej specifikácii dohody v prípade doplnkovej sluzby, na ktoré poukazuje SNCM, stací konstatovat, ze táto spolocnost vôbec nepreukázala, ze existovala akákolvek osobitná potreba cestujúcich, ktorá by nebola uspokojená v rámci poskytovania sluzieb námornej dopravy spolocnostami, ktoré prevádzkovali dopravné spojenia z Toulonu. S doplnkovou sluzbou bolo navyse spojených len málo záväzkov týkajúcich sa kvality poskytovanej sluzby a tieto záväzky sa podstatne neodlisovali od záväzkov vztahujúcich sa na dopravné sluzby poskytované konkurencnými spolocnostami, najmä spolocnostou Corsica Ferries. 220 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia oprávnene usúdila, ze v prejednávanom prípade nebol predlozený nijaký dôkaz o nedostatku súkromnej iniciatívy v súvislosti s doplnkovou sluzbou. - O tretej podcasti zalozenej na tom, ze Komisia nesprávne nepreskúmala, aký vplyv by malo zrusenie doplnkovej sluzby na skutocnú ponuku 221 SNCM vytýka Komisii, ze nepreskúmala, aký vplyv by malo zrusenie doplnkovej sluzby na skutocnú ponuku, v dôsledku coho Komisia nadhodnotila súkromnú iniciatívu, ktorá mohla nahradit túto sluzbu. Predovsetkým totiz z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, ze sluzby spolocnosti Corsica Ferries poskytované z Toulonu a sluzby spolocnosti SNCM poskytované z Marseille sú v celom rozsahu vzájomne nahraditelné. Okrem toho vôbec nie je preukázané, ze v prípade, ak by neexistovala nijaká zmluva o poskytovaní sluzby vo verejnom záujme, ponuka spolocnosti Corsica Ferries by mohla zarucit rovnakú kontinuitu a pravidelnost sluzby, aké boli zarucené v prípade doplnkovej sluzby. Napokon v prípade zrusenia vyplácaných náhrad by bola ohrozená samotná prítomnost spolocnosti SNCM na trhu, v dôsledku coho by Corsica Ferries získala takmer monopolné postavenie a nabádalo by to túto spolocnost, aby podstatne zvysovala svoje ceny a znizovala kvalitu svojej sluzby. 222 Komisia nesúhlasí s tvrdeniami spolocnosti SNCM. 223 Tejto tretej podcasti nemozno vyhoviet. Vsetky tri predpoklady, z ktorých vychádza výhrada spolocnosti SNCM voci Komisii, sú totiz nesprávne. 224 V prvom rade od Komisie nemozno opodstatnene ziadat, aby preukázala existenciu úplnej vzájomnej nahraditelnosti dopravných sluzieb poskytovaných z Toulonu a dopravných sluzieb poskytovaných z Marseille. Komisia v odôvodnení 160 napadnutého rozhodnutia oprávnene vzala do úvahy, ze tieto sluzby boli "dostatocne nahraditelné". 225 V druhom rade treba konstatovat, ze analýza, ktorú Komisia uskutocnila v napadnutom rozhodnutí, umoznuje z právneho hladiska dostatocne preukázat, ze v prípade neexistencie poverenia na poskytovanie doplnkovej sluzby by ponuka spolocnosti Corsica Ferries z Toulonu v spojení s ponukou skupiny SNCM-CMN v rámci základnej sluzby umoznila zarucit územnú kontinuitu pocas celého roka, a to aj pocas období spicky, alebo, inak povedané, ze dopyt cestujúcich by bol vzdy uspokojený (pozri preskúmanie prvej a druhej podcasti tejto tretej casti vyssie). 226 Tvrdenie, ktoré SNCM uvádza v tejto súvislosti, ze v prípade neexistencie poverenia na poskytovanie doplnkovej sluzby by Corsica Ferries mohla postupne alebo okamzite preradit svoju flotilu na dopravné spojenia s inými miestami, nez je Korzika, je len cistou spekuláciou, a teda ho nemozno prijat. 227 V tretom rade je potrebné konstatovat, ze tvrdenia spolocnosti SNCM týkajúce sa dôsledkov zrusenia náhrad vyplácaných z dôvodu doplnkovej sluzby pre jej postavenie a pre postavenie spolocnosti Corsica Ferries sú tiez len cistými spekuláciami, a teda ich treba zamietnut. - O stvrtej podcasti zalozenej na tom, ze konkurentov spolocnosti SNCM prevádzkujúcich dopravné sluzby z Toulonu nemozno povazovat za podniky pôsobiace za bezných trhových podmienok 228 SNCM tvrdí, ze - v rozpore s tým, co sa uvádza v odôvodnení 166 napadnutého rozhodnutia - jej konkurentov prevádzkujúcich dopravné sluzby z Toulonu nemozno povazovat za podniky pôsobiace za bezných trhových podmienok. Zabezpecovanie dopravného spojenia z Toulonu totiz bolo dotované státnou pomocou, konkrétne nástrojom sociálnej pomoci, a na základe tohto nástroja sa nan vztahovali ZSVZ. 229 Komisia a Corsica Ferries navrhujú zamietnut túto podcast. 230 Treba konstatovat, ze Komisia tým, ze v poslednej vete odôvodnenia 166 napadnutého rozhodnutia poukázala na to, ze "konkurenti spolocnosti SNCM v oblasti prepravy cestujúcich, ktorí svoje sluzby prevádzkovali z Toulonu, sa mohli povazovat za podniky pôsobiace za bezných trhových podmienok", nemala na mysli situáciu bez zásahu verejnej moci na trhu. Ako vyplýva z prvej casti uvedenej vety - "vzhladom na prítomnost [ZSVZ] a nástroja sociálnej pomoci v rámci vsetkých trás medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou" -, Komisia chcela len uviest, ze na vsetky námorné spolocnosti poskytujúce sluzby prepravy cestujúcich okrem iného medzi prístavom Toulon a prístavmi na Korzike sa vztahovala schéma pomoci sociálneho charakteru opísaná v bode 14 tohto rozsudku, a preto pre ne platili poziadavky vyplývajúce zo ZSVZ stanovených v rámci tejto schémy, takze sa mali povazovat za podniky pôsobiace na trhu za rovnocenných podmienok. Inak povedané, "bezné trhové podmienky" boli podmienky, ktoré boli súcastou uvedenej schémy a súvisiacich ZSVZ. 231 Stvrtú podcast tretej casti a tretiu cast ako celok teda treba zamietnut ako nedôvodné. O stvrtej casti, ktorá je uvedená subsidiárne v poslednom rade, zalozenej na tom, ze Komisia nepreukázala, ze sluzby poskytované na základe doplnkovej sluzby nepredstavovali beznú obchodnú transakciu 232 Subsidiárne v poslednom rade, teda v prípade, ak by sa konstatovalo, ze doplnková sluzba nepredstavuje SVHZ, SNCM vytýka Komisii, ze nepreukázala, ze francúzske orgány tým, ze so spolocnostou SNCM uzavreli zmluvu o uvedenej sluzbe, nepostupovali rovnakým spôsobom ako súkromný investor za bezných trhových podmienok, a teda ze nákup sluzieb poskytovaných v rámci uvedenej sluzby sa nemohol povazovat za beznú obchodnú transakciu. 233 Treba konstatovat, ze - ako Komisia a Corsica Ferries správne uvádzajú - v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, sa neuplatní kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve. Po prvé, ked totiz orgán verejnej moci sám vystupuje ako orgán, ktorý organizuje sluzbu vo verejnom záujme a udeluje poverenie na jej poskytovanie, zároven tým vylúci moznost uplatnit uvedené kritérium, lebo logicky koná ako predstavitel verejnej moci. Po druhé - na rozdiel od stanoviska spolocnosti SNCM - správanie francúzskych orgánov v prejednávanej veci nemozno povazovat za situáciu, ked tieto orgány na základe zaplatenia ceny získali sluzby námornej dopravy. V prejednávanom prípade ide v skutocnosti o dohodu, ktorou orgán verejnej moci zverí prevádzkovanie sluzby vo verejnom záujme hospodárskym subjektom, ktorým za prevádzkovanie tejto sluzby vyplatí financnú náhradu. V takej situácii sa pri urcovaní, ci táto náhrada predstavuje státnu pomoc a konkrétne selektívnu výhodu, uplatnia styri kritériá Altmark. 234 Stvrtej casti prvého zalobného dôvodu preto nemozno vyhoviet. 235 Z toho vyplýva, ze prvý zalobný dôvod treba zamietnut v celom rozsahu ako nedôvodný. Je teda potrebné konstatovat, ze Komisia oprávnene usúdila, ze zahrnutie doplnkovej sluzby do rozsahu sluzby vo verejnom záujme nezodpovedalo skutocnej potrebe sluzby vo verejnom záujme a ze Francúzska republika sa preto tým, ze kvalifikovala doplnkovú sluzbu ako SVHZ, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze dohoda nesplnala stvrté z kritérií Altmark 236 V rámci svojho druhého zalobného dôvodu SNCM tvrdí, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze stvrté z kritérií Altmark nebolo splnené v prípade základnej sluzby ani doplnkovej sluzby. Tvrdí, ze postup uzatvárania dohody umoznil zabezpecit úcinnú hospodársku sútaz medzi subjektmi, a teda vybrat ekonomicky najvýhodnejsiu ponuku. 237 Komisia a Corsica Ferries nesúhlasia s tvrdeniami spolocnosti SNCM. 238 Treba pripomenút, ze stvrté z kritérií Altmark je splnené v dvoch alternatívnych prípadoch. V prvom prípade sa výber podniku, ktorý bude poverený plnením ZSVZ, musí uskutocnit prostredníctvom výberového konania v rámci verejnej sútaze umoznujúcej vybrat uchádzaca schopného poskytovat tieto sluzby za najnizsiu cenu. V druhom prípade musí byt výska náhrady urcená na základe analýzy výdavkov, ktoré by stredne velký podnik, dobre riadený a primerane vybavený na to, aby mohol splnat stanovené poziadavky sluzby vo verejnom záujme, vynalozil pri plnení týchto záväzkov, s prihliadnutím na súvisiace príjmy, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov. 239 V napadnutom rozhodnutí Komisia usúdila, ze v prejednávanej veci nejde o ziadny z týchto prípadov (pozri odôvodnenia 169 az 178 a 179 az 183 napadnutého rozhodnutia). V rámci prejednávanej zaloby SNCM spochybnuje len závery Komisie týkajúce sa prvého z uvedených prípadov. 240 Treba konstatovat, ze zo súboru zhodujúcich sa nepriamych dôkazov vyplýva, ze postup verejného obstarávania uskutocnený v prejednávanom prípade zjavne nezabezpecil dostatocnú skutocnú a otvorenú hospodársku sútaz, ktorá by umoznila vybrat uchádzaca schopného poskytovat predmetné sluzby námornej dopravy za najnizsiu cenu. 241 V prvom rade je potrebné poukázat na to, ze dohoda bola uzatvorená so skupinou SNCM-CMN na základe rokovacieho konania so zverejnením, a to po tom, co Conseil d'État (Státna rada) 15. decembra 2006 v celom rozsahu zrusila prvý postup udelovania poverenia. Ako pritom vyplýva z odôvodnenia 170 napadnutého rozhodnutia a z bodu 66 oznámenia o SVHZ, rokovacie konanie so zverejnením poskytuje sirokú mieru volnej úvahy verejnému obstarávatelovi a môze sa v nom obmedzit úcast príslusných prevádzkovatelov. Taký postup teda mozno povazovat za dostatocný na splnenie stvrtého z kritérií Altmark len vo výnimocných prípadoch. Treba dodat, ze v bode 68 toho istého oznámenia sa uvádza, ze sa môzu vyskytnút okolnosti, za ktorých verejné obstarávanie nemôze umoznit najnizsiu cenu pre verejnost, pretoze neprinása dostatocne otvorenú a riadnu sútaz. 242 V druhom rade treba poukázat na to, ze po uverejnení výzvy na predkladanie ponúk boli predlozené len dve ponuky, a to spolocná ponuka spolocností SNCM a CMN na jednej strane a na druhej strane ponuka spolocnosti Corsica Ferries. Ponuky v tomto postupe verejného obstarávania pritom teoreticky mohli predlozit viaceré dalsie námorné spolocnosti, pricom aspon tri z nich boli spolocnosti zabezpecujúce pravidelnú námornú dopravu medzi kontinentálnou Európou a Korzikou [Saremar (Taliansko - Korzika), Lauro (Taliansko - Korzika) a Moby (Taliansko - Korzika, ale v urcitom období aj kontinentálne Francúzsko - Korzika)]. 243 V tretom rade a v nadväznosti na to, co je uvedené v bode 242 tohto rozsudku, treba konstatovat, ze - ako vyplýva z odôvodnení 174 az 177 napadnutého rozhodnutia - viaceré faktory totiz nepochybne odradili potenciálnych uchádzacov od úcasti na postupe verejného obstarávania, ci im dokonca zabránili v tejto úcasti. 244 Po prvé je potrebné vziat do úvahy, ze - ako sa uvádza v odôvodnení 175 napadnutého rozhodnutia a ako vyplýva z bodov 60 a 106 rozhodnutia Conseil de la concurrence (Rada pre hospodársku sútaz, Francúzsko) 06-MC-03 z 11. decembra 2006 týkajúceho sa návrhov na nariadenie predbezných opatrení v odvetví námornej dopravy medzi Korzikou a kontinentálnym Francúzskom - skupina SNCM-CMN mala velkú konkurencnú výhodu, kedze bola historickým prevádzkovatelom dopravného spojenia Marseille - Korzika a disponovala uz plavidlami, ktoré splnali poziadavky technickej specifikácie dohody. 245 Po druhé krátkost lehôt stanovených v rámci postupu uzatvárania dohody mala nevyhnutne vylucovací úcinok. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze nová výzva na predkladanie ponúk a konecná technická specifikácia boli uverejnené 30. decembra 2006, pricom poverenie malo nadobudnút úcinnost 1. mája 2007, teda len o styri mesiace neskôr, a tento dátum bol posunutý na 1. júla 2007 uznesením Parlamentného zhromazdenia Korziky z 27. apríla 2007. V dôsledku toho lehota medzi dátumom udelenia poverenia, ku ktorému napokon doslo 7. júna 2007, a dátumom nadobudnutia úcinnosti poverenia musela byt mimoriadne krátka. Táto lehota predstavovala len 23 dní. Také krátke lehoty pritom zjavne neumoznili prevádzkovatelom, ktorí este neprevádzkovali dopravné spojenie Marseille - Korzika, preradit svoje plavidlá z iných dopravných spojení alebo zaobstarat si iné plavidlá, ktoré by splnali poziadavky technickej specifikácie. Títo prevádzkovatelia by nepodstúpili velmi vysoké ekonomické riziko spocívajúce v tom, ze by vopred prispôsobili svoju flotilu, bez akéhokolvek priaznivého náznaku, pokial ide o moznost získat zákazku. 246 Je pravda, ze aj napriek prekázkam spôsobeným týmito velmi krátkymi lehotami bola Corsica Ferries schopná predlozit ponuku v predmetnom postupe verejnom obstarávania. Treba vsak poukázat na to, ze táto spolocnost nemohla navrhnút skorsí dátum zacatia prevádzkovania poverenia nez 12. november 2007 práve preto, lebo jej flotila musela az dovtedy zostat v prevádzke v Nice a v Toulone, kedze cestovné lístky na turistickú sezónu sa predávali uz od januára. 247 Po tretie treba konstatovat, ze niektoré technické poziadavky tiez obmedzili pocet uchádzacov, ktorí mohli predlozit ponuku v postupe verejného obstarávania. Plavidlá museli splnat presné technické poziadavky, aby mohli manévrovat v niektorých prístavoch na Korzike. Ako sa uvádza v poznámke pod ciarou 107 napadnutého rozhodnutia, napríklad prístav Bastia nebol v roku 2007 uspôsobený na manévrovanie plavidiel dlhsích ako 180 metrov. Toto obmedzenie v spojení s poziadavkou týkajúcou sa vysokého minimálneho poctu bezných metrov stanovenou v technickej specifikácii dohody pre prepravu nákladu znamenalo, ze bolo potrebné zhotovit plavidlá takmer na mieru, ako boli niektoré plavidlá spolocnosti SNCM, napríklad Paglia Orba a Pascal Paoli. Ako sa pritom uvádza v poznámke pod ciarou 109 napadnutého rozhodnutia, náklady na plavidlá, ktoré by mohli splnat podmienky tejto technickej specifikácie, boli mimoriadne vysoké. Okrem toho uvedená technická specifikácia stanovovala, ze plavidlá urcené na zabezpecovanie sluzby vo verejnom záujme nemôzu byt starsie ako 20 rokov, pricom v rokoch 2007 a 2008 bola mozná výnimka, z coho mala priamy prospech SNCM, a zároven to malo za následok vylúcenie piatich plavidiel flotily spolocnosti Corsica Ferries dostupnej na prevádzkovanie poverenia, ako to Komisia velmi presvedcivo vysvetlila vo svojej odpovedi na jednu z písomných otázok Vseobecného súdu. 248 Je potrebné dodat, ze Conseil de la concurrence (Rada pre hospodársku sútaz) v bode 56 svojho rozhodnutia 06-MC-03 z 11. decembra 2006 (pozri bod 244 tohto rozsudku), citovaného v poznámke pod ciarou 106 napadnutého rozhodnutia, dospela k záveru, ze "hoci teoreticky mali viaceré spolocnosti k dispozícii potrebné plavidlá a mohli reagovat na výzvu na predkladanie ponúk, viaceré specifiká konzultacných pravidiel, stanovené lehoty na predlozenie ponúk, ako aj viaceré technické alebo obchodné obmedzenia prakticky znízili ich pocet na tri spolocnosti, ktoré uz prevádzkovali dopravné spojenie s Korzikou z prístavov Marseille, Toulon a Nice" [pozri tiez body 120 az 133 rozhodnutia Conseil de la concurrence (Rada pre hospodársku sútaz) 09-D-10 z 27. februára 2009 týkajúceho sa postupov uskutocnených v odvetví námornej dopravy medzi Korzikou a kontinentálnym Francúzskom]. 249 V stvrtom rade, ako sa správne uvádza v odôvodnení 172 napadnutého rozhodnutia, ponuka spolocnosti Corsica Ferries, ktorá bola teda jedinou konkurencnou ponukou voci skupine SNCM-CMN, bola odmietnutá na základe výberových kritérií, a nie kritérií na udelenie zákazky, teda bez toho, aby vôbec doslo k porovnaniu konkrétnych predností predlozených ponúk s cielom urcit, ktorá z nich je ekonomicky najvýhodnejsia. Z uznesenia Parlamentného zhromazdenia Korziky zo 7. júna 2007 vyplýva, ze ponuka spolocnosti Corsica Ferries bola odmietnutá z dôvodu, ze táto spolocnost nebola schopná "presne a s konecnou platnostou stanovit dátum, odkedy by bola schopná prevádzkovat [poverenie]". Ako uz bolo uvedené v bode 246 tohto rozsudku, Corsica Ferries konkrétne nemohla navrhnút skorsí dátum zacatia prevádzkovania poverenia nez 12. november 2007, zatial co dátum nadobudnutia úcinnosti poverenia bol stanovený na 1. júla 2007. Okrem toho zo správy predsedu Výkonnej rady Korziky o sluzbe námornej dopravy vo verejnom záujme medzi Marseille a Korzikou, so zretelom na ktorú bolo toto uznesenie prijaté, vyplýva, ze niektoré plavidlá spolocnosti Corsica Ferries nesplnali podmienku maximálneho veku plavidiel stanovenú v osobitných pravidlách verejného obstarávania, kedze boli uvedené do prevádzky pred 1. januárom 1987 (pozri tiez poznámku pod ciarou 20 napadnutého rozhodnutia). 250 Nemozno sa teda domnievat, ze - ako to tvrdí SNCM - ponuka spolocnosti Corsica Ferries bola odmietnutá z dôvodu, ze nebola ekonomicky najvýhodnejsia. Treba dodat, ze dôvody tohto odmietnutia sa nenachádzajú medzi kritériami na udelenie zákazky uvedenými v osobitných pravidlách verejného obstarávania, ktoré v casti nazvanej "výberové kritérium" najmä stanovujú: "Pri zadávaní zákaziek sa [CTC] bude rozhodovat podla celkového financného záväzku, ktorý bude musiet prijat, a faktorov kvality sluzby a ekonomického rozvoja ostrova, ktoré poskytnú podniky, ktoré predlozia ponuku, najmä podielu predpokladaných sluzieb a cinností na ostrovnom trhu, v rámci kapacít a výrobných odvetví." 251 V piatom rade je potrebné potvrdit konstatovanie Komisie uvedené v odôvodnení 177 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "existencia mnozstva ochranných doloziek, ktoré orgánu OTC poskytli moznost rozhodnút o výnimkách z platných predpisov, takisto mohla prispiet k odradeniu úcasti na výzve na predkladanie ponúk tým, ze sa vytvorili pochybnosti o urcitých technických a hospodárskych prvkoch, ktoré boli zásadné pri vypracovaní ponuky". 252 Po prvé clánok 2 dohody stanovuje, ze záväzky technickej specifikácie mozno upravovat pocas prechodného obdobia, ktoré sa skoncí 31. decembra 2008. Tieto záväzky, ktoré mozno zmiernit podla volnej úvahy OTC, sa vztahujú na zásadné aspekty poverenia, lebo sa týkajú minimálnych kapacít [pozri bod I písm. a) ods. 1.3, bod I písm. b) ods. 1.3, bod I písm. c) ods. 1.3, bod I písm. d) ods. 1.3 a bod I písm. e) ods. 1.3 technickej specifikácie], kvality sluzby a dátumu uvedenia plavidiel do prevádzky (pozri úvodnú cast bodu III technickej specifikácie). Je pravda, ze výnimky boli stanovené len na obdobie 18 mesiacov, ale napriek tomu boli významné, pricom taká lehota postacuje na prípadnú reorganizáciu flotily plavidiel. 253 Po druhé v technickej specifikácii dohody sa uvádza, ze "so súhlasom OTC mozno povolit, a to najmä s cielom umoznit plnenie povinností stanovených právnymi predpismi, ktoré sa týkajú údrzby/opráv/reklasifikácie plavidiel, aby sa pocas obdobia od 1. októbra do 31. marca, mimo obdobia skolských prázdnin a v prípade neplánovanej udalosti pocas ktoréhokolvek obdobia v roku poskytovala sluzba v obmedzenej miere kapacít stanovených vyssie, a to najmä v prípade cestujúcich (toto obmedzenie nesmie prekrocit hranicu 30 %)" [pozri bod I písm. a) ods. 1.4, bod I písm. b) ods. 1.4, bod I písm. c) ods. 1.4, bod I písm. d) ods. 1.4 a bod I písm. e) ods. 1.4 technickej specifikácie]. Treba poukázat na to, ze obmedzenie poskytovania sluzby bolo mozné "najmä" s cielom umoznit plnenie povinností stanovených právnymi predpismi, ktoré sa týkajú údrzby, opráv a reklasifikácie plavidiel, a nie "jedine" z tohto dôvodu, ako to zrejme tvrdí SNCM. Okrem toho, ako Komisia velmi správne zdôraznuje, miera volnej úvahy, ktorú toto ustanovenie priznávalo OTC, bola velmi siroká, lebo presne nevymedzovalo dôvod mozného obmedzenia, jeho rozsah ("najmä v prípade cestujúcich") ani jeho mieru (do 30 %), a to pocas vsetkých menej vytazených období, teda pocas období, v ktorých bolo prevádzkovanie jednotlivých námorných spojení logicky najstratovejsie, a teda v ktorých bolo obmedzenie poskytovania sluzieb pre poverené subjekty najziskovejsie. 254 Po tretie ochranná dolozka uvedená v clánku 7 dohody a dolozka o úprave uvedená v clánku 8 dohody mohli vzhladom na svoj dosah tiez vyvolat pochybnosti o urcitých technických a ekonomických kritériách (pozri body 33 az 35 tohto rozsudku). 255 Okrem toho ziadne z ostatných tvrdení uvedených spolocnostou SNCM neumoznuje spochybnit vyssie uvedené úvahy. 256 V prvom rade SNCM nesprávne tvrdí, ze Vseobecný súd v bode 59 svojho rozsudku z 11. septembra 2012, Corsica Ferries France/Komisia ([122]T-565/08, [123]EU:T:2012:415), dospel k záveru, ze skupina SNCM-CMN získala poverenie na obdobie 2007 - 2013 "v súlade s novými pravidlami Spolocenstva a na základe európskej verejnej sútaze". Po prvé sa totiz vec, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, netýkala poverenia na obdobie 2007 - 2013, ale SVHZ vztahujúcej sa na obdobie 1991 - 2001. Po druhé v bode 59 uvedeného rozsudku Vseobecný súd len konstatoval, ze SNCM a CMN spolocne získali poverenia po roku 2001 podla nových pravidiel Únie a na základe európskej verejnej sútaze, pricom nepreskúmal zákonnost tejto verejnej sútaze, ktorá navyse nebola predmetom sporu, a uz vôbec sa nezaoberal otázkou, ci táto verejná sútaz mohla splnit stvrté z kritérií Altmark. 257 V druhom rade SNCM sa nemôze úspesne odvolávat na skutocnost, ze CTC vôbec nebola predlozená ziadost potenciálnych uchádzacov, ktorí sa vzdali úcasti na konzultácii z dôvodu obmedzení vyplývajúcich z technickej specifikácie alebo z harmonogramu udelovania poverenia. Táto skutocnost totiz aj za predpokladu, ze by bola preukázaná, sama osebe nemôze ovplyvnit úvahy a závery Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s nesplnením stvrtého z kritérií Altmark. 258 V tretom rade SNCM sa nemôze odvolávat ani na to, ze tak Conseil d'État (Státna rada) v rozhodnutí z 5. júna 2007 a tiez vo svojom rozhodnutí z 13. júla 2012 spomenutom v bode 27 tohto rozsudku, ako aj Conseil de la concurrence (Rada pre hospodársku sútaz) vo svojom rozhodnutí 07-D-13 zo 6. apríla 2007 týkajúcom sa nových návrhov na nariadenie predbezných opatrení v odvetví námornej dopravy medzi Korzikou a kontinentálnym Francúzskom údajne konstatovali, ze postup CTC pri uzatváraní dohody bol úplne legálny. 259 Pokial ide totiz predovsetkým o rozhodnutie Conseil d'État (Státna rada) z 5. júna 2007, je potrebné poznamenat, ze toto rozhodnutie bolo vydané na základe kasacného opravného prostriedku, ktorý podala Corsica Ferries proti uzneseniu sudcu Tribunal administratif de Bastia (Správny súd Bastia) pre predbezné opatrenia z 27. apríla 2007 spomenutému v bode 20 tohto rozsudku, ktorým sa len ciastocne vyhovelo návrhu na zrusenie celého konania vedeného na CTC a OTC na úcely obnovenia poverenia zabezpecovaním námorného spojenia s Korzikou z prístavu Marseille. Odhliadnuc od toho, ze právomoc sudcu pre predbezné oparenia je prirodzene obmedzená, treba poznamenat, ze Conseil d'État (Státna rada) vo svojom rozhodnutí v podstate - pokial ide o dôvodnost napadnutého uznesenia - len konstatovala, ze sudca Tribunal administratif de Bastia (Správny súd Bastia) pre predbezné opatrenia neskreslil skutkový stav ani listiny zalozené v spise. Je potrebné dodat, ze uvedené rozhodnutie sa týka len casti návrhu spolocnosti Corsica Ferries, ktorú uvedený sudca zamietol, kedze tento sudca z dôvodu narusenia rovnosti uchádzacov navyse zrusil rokovaciu fázu konania a v dôsledku toho aj rozhodnutie, ktorým bola vybratá ponuky skupiny SNCM-CMN a Parlamentnému zhromazdeniu Korziky bolo navrhnuté, aby udelilo poverenie tejto skupine. 260 Navyse v rozpore s tým, co tvrdí SNCM, z rozhodnutia Conseil d'État (Státna rada) z 13. júla 2012 nemozno vyvodit, ze Conseil d'État (Státna rada) v tomto rozhodnutí potvrdila zákonnost postupu CTC pri uzatváraní dohody. V druhej casti svojho rozhodnutia, ktorá sa týka právnej úpravy státnej pomoci a konkrétne dodrzania povinnosti týkajúcej sa predchádzajúceho oznámenia stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, sa Conseil d'État (Státna rada) obmedzila na preskúmanie otázky, ci ochranná dolozka stanovená v clánku 7 ods. 1 dohody, posudzovaná samostatne, mohla predstavovat státnu pomoc. Treba dodat, ze po tom, co Conseil d'État (Státna rada) týmto rozhodnutím z 13. júla 2012 zrusila rozsudok Cour administrative d'appel de Marseille (Odvolací správny súd Marseille) zo 7. novembra 2011 a vrátila mu vec na dalsie konanie, tento súd rozsudkom zo 6. apríla 2016 zrusil rozsudok Tribunal administratif de Bastia (Správny súd Bastia) z 24. januára 2008 a vyhlásil uznesenie a rozhodnutie uvedené v bodoch 23 a 25 tohto rozsudku za neplatné práve na základe konstatovania, ze stvrté z kritérií Altmark nebolo splnené. 261 Napokon, pokial ide o rozhodnutie Conseil de la concurrence (Rada pre hospodársku sútaz) zo 6. apríla 2007, treba poukázat na to, ze toto rozhodnutie sa týkalo návrhov na nariadenie predbezných opatrení, a teda nemohlo mat vplyv na riesenie predmetného sporu z meritórneho hladiska. Z tohto rozhodnutia navyse nemozno vyvodit nijaký záver, pokial ide o dodrzanie stvrtého z kritérií Altmark. Otázky, ktorými sa zaoberala Conseil de la concurrence (Rada pre hospodársku sútaz), sa totiz v skutocnosti týkali prípadnej protisútaznej povahy zalozenia docasnej skupiny medzi SNCM a CMN, ako aj údajnej nadmernej výsky dotácie, o ktorú ziadala táto skupina vo svojej ponuke predlozenej po uverejnení novej výzvy na predkladanie ponúk. Nakoniec treba poukázat na to, ze Conseil de la concurrence (Rada pre hospodársku sútaz) v bode 46 svojho rozhodnutia sama zdôraznila, ze rozhodnutie urcit 1. máj 2007 za dátum nadobudnutia úcinnosti poverenia (pricom tento dátum bol neskôr posunutý na 1. júl 2007) malo vylucovací úcinok. 262 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Komisia sa tým, ze konstatovala, ze v prípade základnej sluzby a doplnkovej sluzby nebolo splnené stvrté z kritérií Altmark, nedopustila nesprávneho posúdenia. Druhý zalobný dôvod teda treba zamietnut ako nedôvodný. O tretom, subsidiárne uvedenom zalobnom dôvode, ktorý je zalozený na tom, ze Komisia nesprávne vypocítala výsku pomoci, ktorá sa má vrátit 263 Tretí zalobný dôvod spolocnosti SNCM smeruje proti odôvodneniu 218 napadnutého rozhodnutia, ktoré znie: "Pokial ide o urcenie výsky pomoci, ktorá sa má vrátit, bez zapocítania úrokov, Komisia sa domnieva, ze nákladové úctovníctvo spolocnosti SNCM predstavuje vhodný základ na vypocítanie náhrad pridelených základnej a doplnkovej sluzbe. Výska pomoci, ktorá sa má vrátit, sa teda skladá z týchto prvkov: a) suma náhrady, ktorá sa skutocne uhradila v rokoch 2007 az 2011 v súvislosti s doplnkovou sluzbou, [ktorá] dosahuje 172,744 mil. EUR...; b) mesacné splátky za rok 2012 uhradené v súvislosti s doplnkovou sluzbou, ktoré sa v súcasnosti odhadujú na 38 mil. EUR, a zostatok náhrady, ktorý sa uhrádza po predlození konecnej správy o výkone sluzieb, ak sa uz uhradil; c) mesacné splátky uhradené za rok 2013 v súvislosti s doplnkovou sluzbou az do dátumu tohto rozhodnutia, ktoré sa aktuálne odhadujú na 9,5 mil. EUR, pricom sa pripomína, ze Francúzsko musí zrusit vsetky nasledujúce úhrady naplánované po tomto dátume." 264 V rámci tohto zalobného dôvodu, ktorý sa delí na tri casti, SNCM tvrdí, ze aj za predpokladu, ze by bolo mozné odlísit doplnkovú sluzbu od základnej sluzby a ze náhrady vyplatené z dôvodu doplnkovej sluzby nesplnajú kritériá Altmark, Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porusila clánok 106 ods. 2 a clánok 107 ZFEÚ, ako aj zásady proporcionality a zákazu bezdôvodného obohatenia tým, ze stanovila výsku pomoci, ktorá sa má vrátit, na celkovú sumu uvedených náhrad. 265 Komisia a Corsica Ferries sa domnievajú, ze tento tretí zalobný dôvod treba zamietnut ako nedôvodný, pokial ide o kazdú z jeho castí. O prvej casti zalozenej na tom, ze Komisia pri stanovení výsky pomoci, ktorá sa má vrátit, nesprávne nevzala do úvahy náklady vzniknuté v dôsledku poskytovania doplnkovej sluzby 266 SNCM vytýka Komisii, ze pri stanovení výsky pomoci, ktorá sa má vrátit, nevzala do úvahy náklady, ktoré vznikli tejto spolocnosti v dôsledku poskytovania doplnkovej sluzby, pricom tieto náklady boli znacné a neboli kryté sumou náhrad vyplatených z dôvodu tejto sluzby ani obratom dosiahnutým v súvislosti s cestujúcimi. Komisia tým porusila clánok 106 ods. 2 a clánok 107 ZFEÚ, ako aj zásady proporcionality a zákazu bezdôvodného obohatenia a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia. 267 Treba pripomenút, ze - ako uz bolo uvedené v bode 233 tohto rozsudku a ako Komisia velmi správne zdôraznuje - prejednávaná vec sa netýka situácie, v ktorej stát na základe zaplatenia ceny získa urcitý tovar alebo urcitú sluzbu. V prejednávanom prípade ide o dohodu, ktorou orgán verejnej moci zverí prevádzkovanie sluzby vo verejnom záujme hospodárskym subjektom, ktorým za prevádzkovanie tejto sluzby vyplatí financnú náhradu. V takom prípade sa uplatní judikatúra zalozená na rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([124]C-280/00, [125]EU:C:2003:415). Ak teda náhrada súcasne nesplna vsetky styri kritériá Altmark, bude povazovaná za náhradu, ktorá poskytuje jej príjemcom výhodu, a pokial budú splnené ostatné stanovené podmienky na konstatovanie existencie státnej pomoci nezlucitelnej s vnútorným trhom, uvedení príjemcovia ju budú musiet v celom rozsahu vrátit. 268 Kedze - ako bolo uvedené v rámci skúmania prvého a druhého zalobného dôvodu vyssie - v prejednávanom prípade nebolo splnené prvé a stvrté kritérium Altmark, pokial ide o náhrady vyplatené spolocnosti SNCM z dôvodu doplnkovej sluzby, tieto náhrady ako celok predstavovali výhodu v prospech uvedenej spolocnosti. Vzhladom na to, ze sú splnené ostatné podmienky umoznujúce konstatovat, ze tieto náhrady sa mali povazovat za státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom, treba konstatovat, ze Komisia tým, ze nariadila vymáhanie týchto náhrad v plnej výske, neporusila clánok 106 ods. 2 a clánok 107 ZFEÚ ani zásady proporcionality a zákazu bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti treba najmä poukázat na to, ze odstránenie protiprávnej státnej pomoci prostredníctvom jej vymáhania je logickým dôsledkom konstatovania jej protiprávnosti. Také vymáhanie s cielom obnovit predchádzajúci stav teda v zásade nemozno povazovat za opatrenie, ktoré je neprimerané vo vztahu k cielom ustanovení Zmluvy v oblasti státnej pomoci (rozsudok z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, [126]C-142/87, [127]EU:C:1990:125, bod [128]66). 269 Konkrétne sa nemozno domnievat, ze povinnost vrátit uvedenú sumu francúzskym orgánom spôsobuje ich bezdôvodné obohatenie, lebo tieto orgány tým len vymôzu sumu, ktorá sa nemohla vyplatit spolocnosti SNCM. 270 Co sa týka tvrdenia, ktoré uviedla SNCM v replike, ze vymáhanie sumy stanovenej Komisiou znamená jej "odsúdenie na smrt" a jej likvidáciu, stací pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry skutocnost, ze podnik má tazkosti alebo je v konkurze, nemá vplyv na povinnost vymáhania (rozsudok z 11. decembra 2012, Komisia/Spanielsko, [129]C-610/10, [130]EU:C:2012:781, bod [131]71). 271 Napokon, pokial ide o tvrdenie spolocnosti SNCM, ze doplnková sluzba sa vyznacovala "chronickou nedostatocnou náhradou", treba konstatovat, ze toto tvrdenie nie je z právneho hladiska dostatocne preukázané. Naopak, vysvetlenia, ktoré Komisia uviedla v reakcii na písomnú otázku Vseobecného súdu, ako aj na pojednávaní svedcia o tom, ze náhrada za túto sluzbu bola v skutocnosti nadmerná. 272 Vzhladom na vyssie uvedené treba prvú cast tretieho zalobného dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. O druhej casti zalozenej na tom, ze Komisia pri stanovení výsky pomoci, ktorá sa má vrátit, nesprávne nevzala do úvahy nedostatocnú náhradu za základnú sluzbu 273 SNCM tvrdí, ze Komisia pri hodnotení výsky pomoci, ktorá sa má vrátit, mala vziat do úvahy "chronickú a rozsiahlu" nedostatocnú náhradu za základnú sluzbu, na ktorú sa vztahovalo to isté poverenie ako na doplnkovú sluzbu, od roku 2007 do roku 2011. Komisia sa tým dopustila nesprávneho právneho posúdenia a tiez nesprávne posúdila výsku výhody poskytnutej spolocnosti SNCM a porusila zásady proporcionality a zákazu bezdôvodného obohatenia. 274 Túto výhradu nemozno uznat. 275 Po prvé, ako Komisia správne uvádza, totiz nemozno pripustit, aby náhrada vyplatená za poskytovanie urcitej sluzby, ktorá predstavuje státnu pomoc, bola umelo priradená k náhrade za sluzbu vo verejnom záujme, aj ked tieto dve sluzby upravuje jedna a tá istá dohoda. Náhrada za sluzbu vo verejnom záujme vyplatená podniku poverenému prevádzkovaním SVHZ totiz musí byt stanovená so zretelom na náklady spôsobené poskytovaním len tejto SVHZ. 276 Po druhé v kazdom prípade je nesprávne tvrdit, ze za základnú sluzbu sa vyplácala "chronická a rozsiahla" nedostatocná náhrada. Z výpoctov uskutocnených Komisiou na základe financného ukazovatela "return on assets" (ROA, výnos z investovaných aktív), ktorým sa v percentách meria pomer medzi cistým výnosom a celkovou výskou aktív, a z nákladových výkazov zisku a strát spolocnosti SNCM spomenutých v bode 155 tohto rozsudku, pricom Komisia podrobne opísala tieto výpocty vo svojej odpovedi na jednu z písomných otázok Vseobecného súdu, ako aj na pojednávaní, totiz vyplýva, ze náhrada za túto sluzbu nebola nadmerná ani nedostatocná (pozri tiez tabulku uvedenú v odôvodnení 207 napadnutého rozhodnutia). O tretej casti zalozenej na tom, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri stanovení casti rocnej náhrady pripadajúcej na doplnkovú sluzbu 277 SNCM tvrdí, ze aj za predpokladu, ze výska výhody, ktorá sa má vrátit, zodpovedá celkovej sume náhrady vyplatenej z dôvodu doplnkovej sluzby, co vsak nie je tak, Komisia sa pri stanovení výsky tejto výhody dopustila zjavne nesprávneho posúdenia. SNCM sa domnieva, ze Komisia pri stanovení casti rocnej náhrady pripadajúcej na doplnkovú sluzbu svojvolne a nesprávne vychádzala z jej nákladového úctovníctva a konkrétne z rozdelenia výkazu ziskov a strát uskutocneného podla druhu plavidla (pricom celkový výkaz ziskov a strát plavidiel na prepravu osôb a nákladu sa povazoval za výkaz ziskov a strát základnej sluzby a celkový výkaz ziskov a strát trajektov sa povazoval za výkaz ziskov a strát doplnkovej sluzby). SNCM navrhuje dve dalsie metódy, ktoré mohla Komisia pouzit na tento úcel. 278 Treba poukázat na to, ze táto cast v celom rozsahu vychádza z predpokladu, ze Komisia nemohla povazovat základnú sluzbu za sluzbu poskytovanú pomocou plavidiel na prepravu osôb a nákladu a doplnkovú sluzbu za sluzbu poskytovanú pomocou trajektov. Ako pritom uz bolo preukázané v bodoch 158 az 162 tohto rozsudku, tento predpoklad je nesprávny. Je teda potrebné konstatovat, ze metóda, ktorú pouzila Komisia pri stanovení výsky výhody spojenej s náhradou za doplnkovú sluzbu, ktorá vychádza z vlastných nákladových výkazov ziskov a strát spolocnosti SNCM (v ktorých sa jednoznacne rozlisujú osobné lode/trajekty na jednej strane a plavidlá na prepravu osôb a nákladu na druhej strane), bola mimoriadne vhodná, a to na rozdiel od dvoch alternatívnych metód, ktoré navrhla SNCM a ktoré nemozno akceptovat, kedze vedú k zámene základnej sluzby a doplnkovej sluzby, ako aj prostriedkov pouzívaných pri poskytovaní týchto sluzieb. 279 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretiu cast tretieho zalobného dôvodu a tento zalobný dôvod ako celok treba zamietnut ako nedôvodné. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 280 V rámci stvrtého zalobného dôvodu SNCM uvádza styri údajne výnimocné okolnosti, na základe ktorých mohla získat legitímnu dôveru v zákonnost predmetnej pomoci a ktoré teda bránia tomu, aby Komisia mohla nariadit vrátenie tejto pomoci. 281 Komisia a Corsica Ferries nesúhlasia s tvrdeniami spolocnosti SNCM. 282 Na úvod treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa právo dovolávat sa zásady ochrany legitímnej dôvery vztahuje na kazdú osobu podliehajúcu súdnej právomoci nachádzajúcu sa v situácii, ked v nej institúcia Únie vyvolala odôvodnené ocakávania [rozsudok z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jurgens a Van Dijk Food Products (Lopik)/EHS, [132]265/85, [133]EU:C:1987:121, bod [134]44]. Toto právo predpokladá splnenie troch kumulatívnych podmienok. Po prvé presné, bezpodmienecné a súhlasné záruky pochádzajúce z oprávnených a spolahlivých zdrojov musia byt poskytnuté dotknutej osobe správnymi orgánmi Únie. Po druhé tieto záruky musia byt takej povahy, ze z nich u osoby, ktorej sú urcené, vznikne legitímna dôvera. Po tretie poskytnuté záruky musia byt v súlade s platnými predpismi (pozri rozsudok z 30. júna 2005, Branco/Komisia, [135]T-347/03, [136]EU:T:2005:265, bod [137]102 a citovanú judikatúru; rozsudky z 23. februára 2006, Cementbouw Handel & Industrie/Komisia, [138]T-282/02, [139]EU:T:2006:64, bod [140]77, a z 30. júna 2009, CPEM/Komisia, [141]T-444/07, [142]EU:T:2009:227, bod [143]126). 283 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, v zásade môzu mat legitímnu dôveru v zákonnost pomoci len v prípade, ze pri jej poskytnutí bol dodrzaný postup stanovený Zmluvou o FEÚ. Obozretný hospodársky subjekt musí byt totiz spravidla schopný overit si, ci bol tento postup dodrzaný (pozri rozsudok z 20. marca 1997, Alcan Deutschland, [144]C-24/95, [145]EU:C:1997:163, bod [146]25 a citovanú judikatúru). Ak bola konkrétne pomoc poskytnutá bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, takze je podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ neoprávnená, príjemca pomoci sa v tom case nemôze legitímne domnievat, ze táto pomoc bola poskytnutá oprávnene (pozri rozsudok z 27. septembra 2012, Fedecom/Komisia, [147]T-243/09, neuverejnený, [148]EU:T:2012:497, bod [149]93 a citovanú judikatúru). 284 Treba konstatovat, ze SNCM nemohla na základe ziadnej zo styroch údajne výnimocných okolností, ktoré uvádza, získat legitímnu dôveru v zákonnost predmetnej pomoci. 285 SNCM sa v prvom rade márne odvoláva na to, ze Komisia vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach týkajúcich sa skorsích poverení na zabezpecovanie námorného spojenia s Korzikou, teda v rozhodnutí 2002/149 a v rozhodnutí 2009/611/ES z 8. júla 2008 o opatreniach C 58/02 (ex N 118/02), ktoré Francúzsko zaviedlo v prospech Société Nationale Maritime Corse-Méditerranée (SNCM) ([150]Ú. v. EÚ L 225, 2009, s. 180), nedospela k záveru, ze je nevyhnutné vykonat samostatnú analýzu základnej sluzby a doplnkovej sluzby. 286 Skutocnost, ze Komisia konstatovala, ze SVHZ na zabezpecovanie námorného spojenia s Korzikou zodpovedala pocas skorsieho obdobia skutocnej potrebe sluzby vo verejnom záujme, totiz vôbec nenasvedcuje tomu a uz vôbec neposkytuje záruku, ze taká potreba bude existovat aj pocas obdobia 2007 - 2013. Ako uz bolo uvedené v bode 99 tohto rozsudku, posúdenie existencie takej potreby sa nepochybne môze postupne vyvíjat v závislosti od vývoja trhových mechanizmov. Komisia pritom prijala rozhodnutia spomenuté v bode 285 tohto rozsudku v rokoch 2001 a 2008 s prihliadnutím na iné skutkové okolnosti, nez aké existovali v case prijatia napadnutého rozhodnutia, najmä pokial ide o vývoj podielov na trhu. Toto stanovisko navyse potvrdzujú pasáze odôvodnení 78 a 80 rozhodnutia 2002/149 citované v bode 99 tohto rozsudku, ako aj bod 70 rozsudku z 11. septembra 2012, Corsica Ferries France/Komisia ([151]T-565/08, [152]EU:T:2012:415), hoci SNCM uvádza tento rozsudok na podporu posudzovaného tvrdenia, z ktorého vyplýva, ze najmä vzhladom na mimoriadne rýchly rozvoj hospodárskej sútaze na dotknutom trhu analýzy týkajúce sa existencie skutocnej potreby sluzby vo verejnom záujme v urcitom období nemôzu poskytnút nijaké dôkazy spôsobilé spochybnit posúdenie Komisie týkajúce sa tejto potreby za iné obdobie. 287 V druhom rade SNCM nemôze vytýkat Komisii, ze uplatnila bod 48 oznámenia o SVHZ, z dôvodu, ze ku dnu podpísania dohody toto oznámenie este nebolo prijaté. 288 Bod 48 oznámenia o SVHZ, ktorý sa nachádza v oddiele 3.2 s názvom "Existencia [SVHZ]", znie: "Komisia sa... domnieva, ze by nebolo vhodné spájat plnenie konkrétnych [ZSVZ] s cinnostou, ktorá uz je alebo môze byt v uspokojivej miere a za podmienok - napr. pokial ide o cenu, objektívne znaky kvality, kontinuitu a prístup k sluzbe - zlucitelných s verejným záujmom, ako ho definuje stát, vykonávaná podnikmi pôsobiacimi za bezných trhových podmienok..." 289 Komisia v odôvodnení 166 napadnutého rozhodnutia po tom, co citovala pasáz spomenutú v bode 288 tohto rozsudku, uviedla, ze "Komisia sa teda na základe uvedených skutocností domnieva, ze náhrada výdavkov, ktoré spolocnost SNCM vynalozila na prevádzkovanie doplnkovej sluzby, je takisto v rozpore s ustálenou praxou Komisie v tejto oblasti". 290 Výhradu, ktorú SNCM uplatnila voci Komisii, nemozno uznat. Ako totiz vyplýva z bodu 3 oznámenia o SVHZ, úcelom tohto oznámenia je len ozrejmit klúcové koncepty uplatnovania pravidiel státnej pomoci na náhrady za sluzby vo verejnom záujme. Komisia teda pri posudzovaní otázky, ci v prejednávanom prípade bolo splnené prvé z kritérií Altmark, len uplatnila objektívne pravidlá Zmluvy a vzala do úvahy relevantné ustanovenia nariadenia o námornej kabotázi, ako ich Súdny dvor vylozil vo svojom rozsudku z 20. februára 2001, Analir a i. ([153]C-205/99, [154]EU:C:2001:107), teda zásady, ktoré - co sa týka ich obsahu - existovali uz v case udelenia poverenia. 291 V tretom rade treba konstatovat, ze SNCM sa nemôze odvolávat na údajne neprimeranú dlzku správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, s cielom odôvodnit svoju legitímnu dôveru v zákonnost predmetnej pomoci. 292 Predovsetkým je totiz potrebné zdôraznit, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ked - tak ako v prejednávanom prípade - pomoc nebola oznámená Komisii, jej necinnost vo vztahu k tomuto opatreniu je irelevantná (rozsudky z 11. novembra 2004, Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, [155]C-183/02 P a C-187/02 P, [156]EU:C:2004:701, bod [157]52, a z 27. septembra 2012, Fedecom/Komisia, [158]T-243/09, neuverejnený, [159]EU:T:2012:497, bod [160]93). Ako navyse vyplýva z konstatovaní uvedených v bodoch 294 az 296 tohto rozsudku, Komisia po dorucení staznosti, ktorú v prejednávanej veci podala Corsica Ferries, nikdy nezostala necinná. 293 Dalej treba pripomenút, ze Komisia 27. júna 2012 informovala Francúzsku republiku o svojom rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ vo veci moznej státnej pomoci v prospech spolocností SNCM a CMN vyplývajúcej z dohody a ze toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie5. októbra 2012. Aj keby sa predpokladalo, ze pred uvedeným uverejnením mohol hospodársky subjekt konajúci s riadnou starostlivostou uvádzat legitímnu dôveru v poskytnutie predmetnej pomoci, takúto dôveru by si uz nemohol zachovat po tomto uverejnení. Zacatie konania vo veci formálneho zistovania totiz znamená, ze Komisia má závazné pochybnosti o zlucitelnosti spornej pomoci s právom Únie. Hospodársky subjekt konajúci s riadnou starostlivostou sa teda od tohto okamihu uz nemôze spoliehat na dalsie trvanie tejto pomoci (rozsudok z 21. marca 2013, Magdeburger Mühlenwerke, [161]C-129/12, [162]EU:C:2013:200, bod [163]47). 294 Napokon treba v kazdom prípade konstatovat, ze správne konanie síce trvalo pomerne dlho, no jeho dlzku nemozno oznacit za neprimeranú. Hoci je pravda, ze zásady a kontext, z ktorých vychádza napadnuté rozhodnutie, sa podstatne neodlisujú od zásad a kontextu, z ktorých vychádzali predchádzajúce rozhodnutia Komisie týkajúce sa zabezpecovania námorného spojenia s Korzikou, faktom zostáva, ze prejednávaná vec bola do urcitej miery zlozitá a vyzadovala si preukázanie mnohých skutkových okolností, co bolo tazsie vzhladom na to, ze francúzske orgány predmetnú pomoc vopred neoznámili. 295 V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze - v rozpore s tým, co tvrdí SNCM - Komisia po tom, co Corsica Ferries podala 27. septembra 2007 staznost, necakala s prijatím akéhokolvek opatrenia viac ako sest mesiacov. SNCM totiz neuvádza, ze Corsica Ferries doplnila túto staznost 30. novembra a 20. decembra 2007, takze treba konstatovat, ze Komisia prijala prvé konkrétne opatrenie v prejednávanom prípade po uplynutí menej ako troch mesiacov, teda 13. marca 2008, tým, ze zaslala ziadost o informácie francúzskym orgánom, ktoré na nu odpovedali 3. júna 2008. Komisia zaslala 12. novembra 2008 francúzskym orgánom druhú ziadost o informácie, na ktorú odpovedali 14. januára 2009. 296 Tvrdenie spolocnosti SNCM, ze Komisia potom bola necinná takmer tri roky, a to az do 13. októbra 2011, ked zaslala francúzskym orgánom tretiu ziadost o informácie, je mylné. V dnoch 20. mája a 16. júla 2010, 22. marca a 22. júna 2011 totiz Komisia dostala doplnujúce informácie od spolocnosti Corsica Ferries uvedené na podporu jej staznosti, ktoré musela preskúmat a spracovat. Francúzske orgány odpovedali na túto tretiu ziadost o informácie 7. decembra 2011. V dnoch 15. decembra 2011 a 10. januára 2012 Corsica Ferries poskytla Komisii doplnujúce informácie. Dna 20. januára 2012 francúzske orgány odpovedali na stvrtú ziadost Komisie o informácie, ktorá im bola zaslaná 14. decembra 2011. 297 Lehotu v dlzke okolo piatich mesiacov, ktorá potom uplynula az do 27. júna 2012, ked Komisia oznámila Francúzskej republike rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, nemozno oznacit za neprimeranú. Platí to aj pre lehotu o nieco dlhsiu ako desat mesiacov, ktorá uplynula od uvedeného dátumu do 2. mája 2013, ked bolo prijaté napadnuté rozhodnutie. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze francúzske orgány predlozili pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania 13. júla a 7. septembra 2012 a ze Corsica Ferries, SNCM a CMN tiez predlozili pripomienky k uvedenému rozhodnutiu, ktoré boli dorucené francúzskym orgánom, ktoré predlozili poznámky k týmto pripomienkam v listoch zo 14. novembra 2012 a z 3. januára, zo 16. januára a z 12. februára 2013. 298 V stvrtom rade sa SNCM tiez márne odvoláva na rozhodnutie Conseil d'État (Státna rada) z 13. júla 2012 a konkrétne na skutocnost, ze Conseil d'État (Státna rada) v tomto rozhodnutí potvrdila nevyhnutnost celkovej analýzy základnej sluzby a doplnkovej sluzby. 299 Predovsetkým totiz treba zdôraznit, ze - ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 282 tohto rozsudku - legitímne ocakávanie nemôze vyvolat súd clenského státu, ale môzu ho vyvolat len institúcie Únie. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze - ako uz bolo uvedené v bode 176 tohto rozsudku - Komisia by navyse nemohla byt viazaná výkladom ustanovení nariadenia o námornej kabotázi, ktorý podala Conseil d'État (Státna rada). 300 Dalej treba poukázat na to, ze pred 13. júlom 2012, ked Conseil d'État (Státna rada) vydala svoje rozhodnutie, Komisia uz rozhodla o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ vo veci moznej státnej pomoci v prospech spolocností SNCM a CMN vyplývajúcej z dohody. Vzhladom na to, co je uvedené v bode 293 tohto rozsudku, je teda potrebné konstatovat, ze kým Komisia nevydala svoje konecné rozhodnutie, akákolvek legitímna dôvera v zákonnost predmetnej pomoci bola vylúcená, a to bez ohladu na prípadné rozhodnutie Conseil d'État (Státna rada). 301 Napokon treba poznamenat, ze - ako Komisia správne uvádza - od konca roka 2006 bola otázka poverenia zabezpecovaním námorného spojenia s Korzikou predmetom viacerých konaní na francúzskych súdoch, ktoré spôsobili viaceré zmeny v judikatúre a boli zavrsené rozsudkom Cour administrative d'appel de Marseille (Odvolací správny súd Marseille) zo 6. apríla 2016, ktorým tento súd zrusil rozsudok Tribunal administratif de Bastia (Správny súd Bastia) z 24. januára 2008 a vyhlásil uznesenie Parlamentného zhromazdenia Korziky zo 7. júna 2007 a rozhodnutie predsedu Výkonnej rady Korziky z toho istého dna za neplatné (pozri body 17, 20 a 27 tohto rozsudku). 302 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné zamietnut stvrtý zalobný dôvod ako nedôvodný. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 303 V rámci piateho zalobného dôvodu SNCM tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie tým, ze ukladá Francúzskej republike povinnost vymôct sumy, ktoré jej boli vyplatené na základe dohody z dôvodu doplnkovej sluzby, bez toho, aby stanovilo akúkolvek inú moznost náhrady za túto sluzbu, zavádza neodôvodnený rozdiel v zaobchádzaní medzi nou a ostatnými prevádzkovatelmi námorných dopravných spojení medzi Korzikou a kontinentálnym Francúzskom, ci uz ide o spolocnost CMN, alebo o konkurentov pôsobiacich mimo rámca poverenia. 304 Komisia a Corsica Ferries navrhujú zamietnut tento piaty zalobný dôvod ako nedôvodný. 305 Treba pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania vyzaduje, aby sa porovnatelné situácie neposudzovali rozdielne a rozdielne situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posudzovanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudky zo 17. októbra 1995, Fishermen's Organisations a i., [164]C-44/94, [165]EU:C:1995:325, bod [166]46, a z 30. marca 2006, Spanielsko/Rada, [167]C-87/03 a C-100/03, [168]EU:C:2006:207, bod [169]48). 306 V prejednávanom prípade treba konstatovat, ze ani jedna z dvoch situácií, ktoré uvádza SNCM, nemôze predstavovat porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 307 V prvom rade SNCM nesprávne kritizuje skutocnost, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí kvalifikovala ako státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom náhrady, ktoré jej boli vyplatené za poskytovanie doplnkovej sluzby na trase Marseille - Propriano [pozri bod I písm. d) ods. 1.4 technickej specifikácie dohody], ale nekvalifikovala rovnakým spôsobom náhrady, ktoré boli vyplatené spolocnosti CMN za "dodatocné kapacity, ktorá táto spolocnost [poskytla] na tejto trase od mája do septembra". 308 "Dodatocné kapacity", na ktoré poukazuje SNCM, totiz spadajú pod bod I písm. d) ods. 1.3 písm. i) technickej specifikácie dohody, a teda sú neoddelitelnou súcastou základnej sluzby, a nie doplnkovej sluzby, ako to tvrdí SNCM. Potvrdzuje to najmä jedna z tabuliek uvedených v bode B "Opis rokov podla druhu" prílohy 2 dohody, z ktorej vyplýva, ze posilnenie základnej sluzby takto upravené v tomto ustanovení technickej specifikácie sa v praxi uskutocnilo pridaním jednej spiatocnej cesty plavidiel na prepravu osôb a nákladu spolocnosti CMN Kalliste alebo Girolata týzdenne k spiatocným cestám jej plavidla na prepravu osôb a nákladu Scandola. Ako pritom uz bolo uvedené v bodoch 160 a 161 tohto rozsudku, základná sluzba sa vykonávala pomocou plavidiel na prepravu osôb a nákladu, zatial co doplnková sluzba sa vykonávala pomocou trajektov. 309 Kedze doplnkovú sluzbu poskytovala len SNCM a Komisia povazovala za státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom len náhrady vyplatené z dôvodu tejto sluzby, Komisia tým, ze nariadila vymozenie len týchto náhrad, a nie náhrad vyplatených spolocnosti CMN za sluzby patriace pod základnú sluzbu, neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 310 V druhom rade SNCM sa nesprávne odvoláva na údajný rozdiel v zaobchádzaní s nou a s prevádzkovatelmi poskytujúcimi sluzby námornej dopravy na trasách Toulon - Korzika a Nice - Korzika. Nenachádzala sa totiz v situácii porovnatelnej so situáciou týchto prevádzkovatelov, lebo ako jediná poskytovala doplnkovú sluzbu v rámci dohody a z tohto dôvodu dostávala náhradu, zatial co na uvedených prevádzkovatelov sa vztahovala schéma pomoci sociálneho charakteru uvedená v bode 14 tohto rozsudku. Treba dodat, ze Komisia - na rozdiel od uvedenej náhrady - vyhlásila túto schému pomoci za zlucitelnú s vnútorným trhom (pozri bod 14 tohto rozsudku). 311 Za týchto okolností SNCM tiez nesprávne tvrdí, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze bola nútená poskytnút urcité prepravné kapacity na trase Marseille - Korzika bez toho, aby mohla ziadat akúkolvek náhradu, a to bud na základe dohody, alebo na základe schémy pomoci sociálneho charakteru, zatial co námorné spolocnosti, ktoré prevádzkovali dopravné spojenia z Toulonu alebo z Nice, mali nárok na náhradu na základe spomenutej schémy. Túto situáciu totiz nespôsobila Komisia, ale spôsobili ju francúzske orgány, ktoré od 1. januára 2002 usporiadali sluzbu vo verejnom záujme týkajúcu sa námornej dopravy medzi Korzikou a kontinentálnym Francúzskom pomocou dvoch súbezných nástrojov riadenia, ktorými boli jednak dohoda o poverení pre trasy z Marseille, na základe ktorej dostávali poverené subjekty financnú náhradu, a jednak schéma sociálnej pomoci pre prepravovaných cestujúcich na trasách z Nice a z Toulonu. 312 Z toho vyplýva, ze piaty zalobný dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. 313 Zalobu preto treba v celom rozsahu zamietnut ako nedôvodnú. O trovách 314 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze SNCM nemala vo veci úspech, je opodstatnené rozhodnút, ze znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii a spolocnosti Corsica Ferries, v súlade s ich návrhmi. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siesta komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Société nationale maritime Corse Méditerranée (SNCM) znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii a spolocnosti Corsica Ferries France SAS. Frimodt Nielsen Collins Valancius Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 1. marca 2017. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Hlavní aktéri Sluzba námornej dopravy medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou a dohody o poverení poskytovaním sluzby vo verejnom záujme Konanie pred Komisiou a napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav Úvodné pripomienky O prvom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze doplnková sluzba nepredstavovala SVHZ O prvej casti zalozenej na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, kedze podrobne preskúmala nevyhnutnost sluzby so zretelom na skutocnú potrebu sluzby vo verejnom záujme - O prvej podcasti zalozenej na tom, ze Komisia postupovala v rozpore so svojou predchádzajúcou rozhodovacou praxou, ako aj judikatúrou - O druhej a stvrtej podcasti, ktoré sú zalozené na tom, ze Komisia nerespektovala sirokú mieru volnej úvahy clenských státov a pôsobnost rozsudku z 20. februára 2001, Analir a i. (C-205/99, EU:C:2001:107) a nariadenia o námornej kabotázi - O tretej podcasti zalozenej na tom, ze Komisia porusila pravidlá dôkazného bremena O druhej casti zalozenej na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, nesprávneho posúdenia skutkového stavu a zjavne nesprávneho posúdenia, kedze povazovala dodatocné kapacity, ktoré sa majú poskytnút pocas období spicky, za doplnkovú sluzbu a posúdila túto sluzbu oddelene od základnej sluzby v rámci prvého z kritérií Altmark - O prvej podcasti zalozenej na tom, ze v dohode sa nerozlisuje základná sluzba a doplnková sluzba - O druhej podcasti zalozenej na tom, ze Komisia nesprávne povazovala základnú sluzbu za sluzby poskytované pomocou plavidiel na prepravu osôb a nákladu a doplnkovú sluzbu za sluzby poskytované pomocou trajektov - O tretej, subsidiárne uvedenej podcasti zalozenej na tom, ze doplnková sluzba je odôvodnená skutocnou potrebou sluzby vo verejnom záujme, ktorú zabezpecuje základná sluzba O tretej, subsidiárne uvedenej casti zalozenej na tom, ze doplnková sluzba, posudzovaná samostatne, splna prvé z kritérií Altmark - O prvej podcasti zalozenej na tom, ze Komisia nesprávne posúdila vzájomnú nahraditelnost sluzieb prepravy cestujúcich z Marseille a sluzieb prepravy cestujúcich z Toulonu - O druhej podcasti zalozenej na tom, ze Komisia nesprávne posúdila nedostatok súkromnej iniciatívy - O tretej podcasti zalozenej na tom, ze Komisia nesprávne nepreskúmala, aký vplyv by malo zrusenie doplnkovej sluzby na skutocnú ponuku - O stvrtej podcasti zalozenej na tom, ze konkurentov spolocnosti SNCM prevádzkujúcich dopravné sluzby z Toulonu nemozno povazovat za podniky pôsobiace za bezných trhových podmienok O stvrtej casti, ktorá je uvedená subsidiárne v poslednom rade, zalozenej na tom, ze Komisia nepreukázala, ze sluzby poskytované na základe doplnkovej sluzby nepredstavovali beznú obchodnú transakciu O druhom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze dohoda nesplnala stvrté z kritérií Altmark O tretom, subsidiárne uvedenom zalobnom dôvode, ktorý je zalozený na tom, ze Komisia nesprávne vypocítala výsku pomoci, ktorá sa má vrátit O prvej casti zalozenej na tom, ze Komisia pri stanovení výsky pomoci, ktorá sa má vrátit, nesprávne nevzala do úvahy náklady vzniknuté v dôsledku poskytovania doplnkovej sluzby O druhej casti zalozenej na tom, ze Komisia pri stanovení výsky pomoci, ktorá sa má vrátit, nesprávne nevzala do úvahy nedostatocnú náhradu za základnú sluzbu O tretej casti zalozenej na tom, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri stanovení casti rocnej náhrady pripadajúcej na doplnkovú sluzbu O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania O trovách __________________________________________________________________ ( [170]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX1bMHtv/L89139-3846TMP.html#t-ECR_62013TJ0454_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:220:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:301:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:220:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:364:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:008:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:007:TOC 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A898&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A898&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A288&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A288&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A288&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A288&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A288&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A288&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point162 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A472&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A472&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A472&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point121 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A198&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A198&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A415&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point145 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A291&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A219&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A219&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A219&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point177 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:050:TOC 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A415&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A198&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A198&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A463&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A463&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:235:TOC 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A463&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A463&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A463&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A463&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A218&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A218&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A218&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point216 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A457&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point101 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point168 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:008:TOC 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A589&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A589&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A589&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A814&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A814&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A814&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2206&locale=sk 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2206&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2206&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A463&locale=sk 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A463&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A198&locale=sk 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A198&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A198&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A198&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:372:TOC 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:061:TOC 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&locale=sk 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A415&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A125&locale=sk 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A125&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A125&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&locale=sk 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A781&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A121&locale=sk 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A121&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A121&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A265&locale=sk 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A265&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A265&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&locale=sk 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A64&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A227&locale=sk 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A227&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A227&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point126 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&locale=sk 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A497&locale=sk 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A497&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A497&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:225:TOC 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A415&locale=sk 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&locale=sk 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A107&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A701&locale=sk 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A701&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A701&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A497&locale=sk 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A497&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A497&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&locale=sk 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A325&locale=sk 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A325&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A325&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A207&locale=sk 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A207&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A207&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 170. file:///tmp/lynxXXXX1bMHtv/L89139-3846TMP.html#c-ECR_62013TJ0454_SK_01-E0001