ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá komora) z 25. novembra 2014 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Správne konanie -- Rozhodnutie, ktorým sa nariaduje inspekcia -- Proporcionalita -- Primeranost -- Nevyhnutnost -- Neexistencia svojvolného charakteru -- Odôvodnenie" Vo veci T-402/13, Orange, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: J.-P. Gunther a A. Giraud, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Dawes a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutí Komisie C(2013) 4103 final a C(2013) 4194 final z 25. a 27. júna 2013, týkajúcich sa postupu uplatnenia clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003, adresovaných spolocnosti France Télécom SA a spolocnosti Orange, ako aj vsetkým spolocnostiam, ktoré sú nimi priamo alebo nepriamo ovládané, VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora), v zlození: predseda komory M. Prek (spravodajca), sudcovia I. Labucka a V. Kreuschitz, tajomník: S. Buksek Tomac, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 18. júna 2014, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna Orange (pred 1. júlom 2013 France Télécom SA) je akciovou spolocnostou podla francúzskeho práva, ktorej predmetom cinnosti je najmä poskytovanie sluzieb elektronickej komunikácie, vrátane pevnej a mobilnej linky, prístupu na internet pre podniky a fyzické osoby. V oblasti internetu je zalobkyna poskytovatelom prístupu na internet prostredníctvom svojej vnútrostátnej siete "Orange Internet", ku ktorej sú pripojení jej klienti. Prevádzkuje aj svoju vlastnú medzinárodnú siet poskytovania obsahu internetu "Open Transit International", ktorá je prepojená s Orange Internet, ale tiez pripojená na vsetky ostatné medzinárodné siete. Konanie pred francúzskym Úradom pre hospodársku sútaz 2 Dna 9. mája 2011 podali Cogent Communications Inc. a Cogent Communications France (dalej len spolocne "Cogent") staznost na francúzsky Úrad pre hospodársku sútaz (dalej len "úrad"), ktorou nahlásili konanie zalobkyne porusujúce clánok L. 420-2 Obchodného zákonníka a clánok 102 ZFEÚ. Cogent namietala existenciu odmietnutia prístupu k unikátnym zariadeniam, ako aj postupov "tromboningu", kritizovala nedostatocnú kapacitu prepojenia, ktorú jej zalobkyna udelila v Parízi (Francúzsko), a zavedenie politiky fakturácie za dodatocné kapacity v rámci dohôd o "peeringu" a poukázala na obmedzenie pri sírení "predvolieb/smerovania k zákazníkom" a stlácanie marze. 3 Dna 20. septembra 2012 prijal úrad rozhodnutie 12-D-18 týkajúce sa postupov uplatnovaných v sektore vzájomne poskytovaných sluzieb prepojenia v oblasti pripojenia na internet. Úrad po preskúmaní postupov nahlásených zo strany Cogent a relevantného trhu v podstate na jednej strane usúdil, ze uvedené postupy bud nie sú preukázané, alebo nepredstavujú zneuzívanie dominantného postavenia, a na druhej strane prima facie usúdil, ze jediná obava súvisiaca s porusením pravidiel hospodárskej sútaze, ktorá môze existovat, sa zakladá na prípadných tarifných nozniciach. V podstate si je mozné predstavit, ze na velmi nízku úroven cien, ktoré zalobkyna fakturuje niektorým nezávislým dodávatelom obsahu a/alebo aplikácií na internete za prístup k ich zákazníkom, sa Cogent nemôze dostat, na základe coho by mohlo íst o tarifné noznice. Vzhladom na nepriehladné vztahy medzi spolocnostami Orange Internet a Open Transit International dospel úrad k záveru, ze je tazké skontrolovat, ci k takémuto postupu doslo. Zalobkyna na uvedenú obavu reagovala tak, ze navrhla dva záväzky, spocívajúce na jednej strane vo formalizácii interného memoranda medzi Orange Internet a Open Transit International a na druhej strane v kontrole nad vykonávaním memoranda odborom vysetrovania úradu, pricom uvedené záväzky sa na základe rozhodnutia úradu stali záväznými. Vysetrovanie Komisie 4 Dna 18. januára 2012 zaslala Európska komisia zalobkyni, ako aj jej polskej dcérskej spolocnosti ziadosti o informácie na základe clánku 18 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([2]Ú. v. ES L 1, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Tieto ziadosti o informácie sa týkali prípadného protisútazného správania vo vztahu k poskytovaniu sluzieb pripojenia na internet a prístupu ku konecným uzívatelom pripojeným na telekomunikacné siete v Európskom hospodárskom priestore (EHP). Zalobkyna a jej polská dcérska spolocnost na tieto ziadosti odpovedali 15. februára 2012. 5 Dna 25. júna 2013 prijala Komisia rozhodnutie C(2013) 4103 final z 25. júna 2013, týkajúce sa postupu uplatnenia clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady c. 1/2003, adresované spolocnosti France Télécom, ako aj vsetkým spolocnostiam, ktoré sú nou priamo alebo nepriamo ovládané, pricom im nariadila, aby sa podrobili inspekcii. S ohladom na zmenu obchodného mena zalobkyne prijala Komisia 27. júna 2013 rozhodnutie C(2013) 4194 final, týkajúce sa postupu uplatnenia clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady c. 1/2003, adresované spolocnosti Orange, ako aj vsetkým spolocnostiam, ktoré sú nou priamo alebo nepriamo ovládané, pricom im nariadila, aby sa podrobili inspekcii. S výnimkou oznacenia ich adresátov je obsah rozhodnutí C(2013) 4103 final a C(2013) 4194 final totozný (dalej spolocne len "napadnuté rozhodnutia"). 6 Odôvodnenia 3 az 10 napadnutých rozhodnutí znejú takto: "(3) Komisia má informácie o tom, ze [zalobkyna] môze mat na jednom alebo viacerých relevantných trhoch dominantné postavenie, pokial ide o poskytovanie sluzieb pripojenia na internet. (4) Komisia má informácie o tom, ze [zalobkyna] by mohla uplatnovat postupy, ktoré obmedzujú a/alebo znizujú kvalitu sluzieb pripojenia na internet v EHP. Medzi takéto postupy by mohli patrit: a) 'tromboning`. [Zalobkyna] by mohla niektorým tranzitným operátorom umoznovat prepojenie s dostatocnou kapacitou k sieti [zalobkyne] iba na vzdialených miestach, napriek tomu, ze [zalobkyna] a predmetný tranzitný operátor ci operátori sú prítomní a mohli by sa prepojit na blizsích miestach v EHP, a to aj na území clenského státu alebo clenských státov, kde [samotná zalobkyna] ponúka sluzby sirokopásmového pripojenia na internet; a/alebo b) pretazenost portov. [Zalobkyna] môze odmietat a/alebo spôsobovat prietahy pri zvysovaní úrovne kapacity prepojenia s niektorými tranzitnými operátormi, co vedie k pretazenosti existujúcich portov; a/alebo c) obmedzenie pri sírení smerovania. [Zalobkyna] by tým, ze v rámci svojich tranzitných aktivít uplatnuje obmedzenie pri sírení smerovania, mohla nútit tranzitných operátorov a [siete na distribuovanie obsahu], aby sa pripájali priamo na siet [zalobkyne] s cielom dosiahnut spojenie s [jej] konecnými uzívatelmi alebo aby tým istým konecným uzívatelom poskytovali prijatelnú úroven kvality; a/alebo d) obmedzujúce pomery prenosov. [Zalobkyna] by mohla uplatnovat obmedzujúce pomery medzi vstupnými a výstupnými prenosmi, ktoré by mohli viest k obmedzeniu vstupných prenosov od tranzitných operátorov, urcených ich konecným uzívatelom, a/alebo by mohla od tranzitných operátorov pozadovat úhradu za vstupné prenosy nad rámec tohto pomeru; a/alebo e) stlácanie marze. Rozdiel medzi cenou, ktorú [zalobkyna] pozaduje od tranzitných operátorov za prístup k jej sieti, a cenami, ktoré [zalobkyna] úctuje za svoje vlastné tranzitné sluzby, by mohol byt taký, ze tranzitní operátori, ktorí sú rovnako výkonní ako [zalobkyna], jej nemôzu v poskytovaní niektorých tranzitných sluzieb konkurovat. (5) Navyse v dôsledku postupov opísaných v odôvodnení 4 vyssie mohli byt nezávislí poskytovatelia obsahu a/alebo aplikácií na internete postavení do pozície konkurencnej nevýhody pri poskytovaní sluzieb konecným uzívatelom [zalobkyne] v porovnaní s dodávaním rovnakého obsahu a/alebo aplikácií samotnou [zalobkynou]. (6) Komisia má informácie o tom, ze k postupom opísaným v odôvodnení 4 vyssie by mohlo dochádzat prinajmensom od roku 2005 a mohli by pretrvávat aj v súcasnosti. Nemozno vsak vylúcit, ze k týmto postupom dochádzalo pocas dlhsieho casového obdobia. (7) Ak sa preukáze, ze uvedené tvrdenia sú dôvodné, postupy opísané v odôvodnení 4 vyssie by mohli predstavovat porusenie (niektoré z prípadov porusenia) clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o EHP. (8) Aby mohla Komisia overit vsetky relevantné skutocnosti týkajúce sa postupov opísaných v odôvodnení 4 a kontext, v akom k nim doslo, je potrebné vykonat inspekcie podla clánku 20 nariadenia c. 1/2003. (9) Komisia má informácie o tom, ze postupy opísané v odôvodnení 4 sú zalozené na dôvodoch podliehajúcich najprísnejsiemu utajeniu, o ktorých má vedomost iba vrcholový manazment [zalobkyne] a obmedzený pocet dôveryhodných zamestnancov, [a ze] dokumentácia k týmto postupom a k ich dôvodom je pravdepodobne obmedzená na najnevyhnutnejsie minimum a ulozená na takých miestach a/alebo uchovávaná v takej podobe, ktoré by v prípade inspekcie ulahcili jej zatajenie, neposkytnutie alebo znicenie. (10) S cielom zabezpecit úcinnost súcasných kontrol je nevyhnutné, aby boli vykonané bez predchádzajúceho oznámenia podnikom podozrivým z úcasti na porusení ci poruseniach a aby sa uskutocnilo viacero inspekcií súcasne." 7 Clánok 1 napadnutých rozhodnutí vo svojom prvom odseku uvádza: "[Zalobkyna], ako aj vsetky podniky, ktoré priamo alebo nepriamo ovláda, sú povinné sa podrobit inspekcii týkajúcej sa jej prípadnej úcasti na postupoch, ktoré sú v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ a clánkom 54 Dohody o EHP, pokial ide o poskytovanie sluzieb pripojenia na internet." 8 Podla clánku 2 napadnutých rozhodnutí "inspekcia sa zacne 9. júla 2013 alebo o nieco neskôr". 9 Clánok 3 napadnutých rozhodnutí spresnuje, ze "toto rozhodnutie je adresované [zalobkyni], ako aj vsetkým podnikom, ktoré priamo alebo nepriamo ovláda[;] toto rozhodnutie bude oznámené podnikom, ktorým je adresované, v súlade s clánkom 297 ods. 2 ZFEÚ bezprostredne pred inspekciou". 10 Inspekcia sa uskutocnila od 9. júla do 13. júla 2013 a týkala sa styroch prevádzok zalobkyne. Dna 17. júla 2013 boli v priestoroch Komisie za prítomnosti zástupcov zalobkyne preskúmané presné kópie pevných diskov, ktoré boli vyhotovené pocas vysetrovania. Konanie a návrhy úcastníkov konania 11 Zalobkyna podala predmetnú zalobu 31. júla 2013. 12 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (stvrtá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 13 Dna 2. mája 2014 polozil Vseobecný súd na základe opatrenia na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 ods. 3 písm. a) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu zalobkyni písomnú otázku, na ktorú v pozadovanej lehote odpovedala. 14 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 18. júna 2014. 15 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 16 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 17 Na podporu svojej zaloby uvádza zalobkyna dva zalobné dôvody zalozené v podstate na porusení zásad proporcionality a "riadnej správy vecí verejných" na jednej strane a na svojvolnom charaktere napadnutých rozhodnutí na druhej strane. O prvom zalobnom dôvode zalozenom v podstate na porusení zásad proporcionality a "riadnej správy vecí verejných " 18 Zalobkyna namieta proti primeranosti a nevyhnutnosti opatrenia spocívajúceho vo vykonaní inspekcie vzhladom na to, ze úrad presetroval totozné údajné porusenia a prijal rozhodnutie, ktorým akceptoval záväzky z jej strany, bez toho, aby dospel k záveru o porusení clánku 102 ZFEÚ, pricom o konaní zacatom úradom a o rozhodnutí, ktoré bolo napokon prijaté, musela byt Komisia informovaná. V rámci uvedeného sa odvoláva na zásadu ne bis in idem, ako aj na povinnost Komisie, vyplývajúcu zo zásady "riadnej správy vecí verejných", starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné okolnosti prejednávaného prípadu. Zalobkyna usudzuje, ze rozhodnutie úradu sa jednoznacne priklána v neprospech opatrenia spocívajúceho vo vykonaní inspekcie vzhladom na to, ze je po prvé osobitne odôvodnené a podrobné, po druhé nepripústa, ze by doslo k akémukolvek z postupov uvedených v staznosti, na základe ktorej zacal úrad konat, po tretie vyjadruje priaznivé stanoviská vo vztahu ku správaniu zalobkyne a po stvrté neboli nahlásené ziadne problémy pri plnení jej záväzkov. V replike zalobkyna tvrdí, ze uskutocnenie opatrenia spocívajúceho vo vykonaní inspekcie nemozno povazovat za primerané, kedze Komisia vopred nenahliadla do spisu z konania pred úradom. 19 Zalobkyna tiez tvrdí, ze aj v prípade, ze by sa pripustilo, ze vykonanie inspekcie týkajúcej sa postupov, ktorých súlad s právom Únie v oblasti hospodárskej sútaze uz bol uznaný a o ktorých má Komisia vela informácií, je v súlade so zásadou proporcionality, Komisia môze legálne vyhladávat iba doplnujúce informácie. Zalobkyna tvrdí, ze v predmetnom prípade to tak nebolo, kedze Komisia vyhladávala také informácie, ktorých výsledok mohol viest iba k dokumentom uz patriacim do spisu, ktorý mala k dispozícii. V tejto súvislosti poukazuje na skutocnost, ze Komisia po prvé v rámci vyhladávania informácií v zabavených pocítacoch pouzívala klúcové slová súvisiace s vysetrovaním úradu alebo s prijatými záväzkami, po druhé zabavila odpovede z dotazníka, ktorý bol predtým zaslaný zalobkyni, a po tretie jediného zamestnanca, ktorý bol v priebehu vysetrovania formálne vypocutý, uz vypocul úrad. 20 Zalobkyna napokon namieta neprimeranost opatrenia spocívajúceho vo vykonaní inspekcie z dôvodu, ze údajné porusenia uvedené v odôvodnení 4 napadnutých rozhodnutí nie sú z povahy veci tajné. Zdôraznuje, ze vsetky súvisia s jej politikou "peeringu", ktorá je verejná a prístupná vsetkým na jej internetovej stránke. Táto politika je tiez v plnom súlade s trhovými standardmi a pre úcastníkov trhu je transparentná. Zalobkyna tiez tvrdí, ze rozhodnutie o inspekcii nemozno odôvodnit zámerom zistit dôvody jej politiky, kedze podla ustálenej judikatúry má pojem zneuzitie dominantného postavenia objektívny obsah a nezahrna úmysel spôsobit skodu. 21 Komisia navrhuje, aby bol prvý zalobný dôvod zamietnutý. 22 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou si zásada proporcionality, ktorá je castou vseobecných zásad práva Únie, vyzaduje, aby akty institúcií Únie nepresahovali hranice toho, co je primerané a potrebné na dosiahnutie sledovaného ciela, pricom ak sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné uchýlit sa k najmenej obmedzujúcemu, aby spôsobené tazkosti neboli neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C-331/88, Zb., [3]EU:C:1990:391, bod 13, a zo 14. júla 2005, Holandsko/Komisia, C-180/00, Zb., [4]EU:C:2005:451, bod 103). 23 Navyse, pokial ide o rozhodnutie nariadujúce inspekciu, dodrziavanie zásady proporcionality predpokladá, aby plánované opatrenia nespôsobovali neprimerané a neprípustné tazkosti vo vztahu k cielom sledovaným predmetnou inspekciou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2002, Roquette Frčres, C-94/00, Zb., [5]EU:C:2002:603, bod 76). Volba, ktorú má Komisia vykonat medzi inspekciou vykonanou na základe jednoduchého poverenia a inspekciou nariadenou rozhodnutím, vsak nezávisí od takých okolností, akými je osobitná závaznost situácie, mimoriadna naliehavost alebo potreba absolútneho utajenia, ale závisí od potreby primeraného vysetrovania vzhladom na osobitosti konkrétneho prípadu. Preto ak má rozhodnutie o inspekcii Komisii umoznit len zhromazdit skutocnosti nevyhnutné na posúdenie prípadnej existencie porusenia Zmluvy, nie je v rozpore so zásadou proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. júna 1980, National Panasonic/Komisia, 136/79, Zb., [6]EU:C:1980:169, body 28 az 30, a Roquette Frčres, uz citovaný, [7]EU:C:2002:603, bod 77). 24 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze v zásade je to Komisia, kto má posúdit, ci je daná informácia potrebná na odhalenie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, a hoci uz disponuje informáciami, najmä skutocnostami preukazujúcimi existenciu porusenia, môze sa oprávnene domnievat, ze je nevyhnutné nariadit doplnujúce preverenia, ktoré jej umoznia lepsie preukázat porusenie alebo jeho trvanie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, 374/87, Zb., [8]EU:C:1989:387, bod 15, a Roquette Frčres, uz citovaný v bode 23 vyssie, [9]EU:C:2002:603, bod 78). 25 Predmetnému zalobnému dôvodu je mozné rozumiet tak, ze obsahuje zároven kritiku primeranosti napadnutých rozhodnutí, to znamená ich schopnosti dosiahnut sledované ciele, ako aj ich nevyhnutnosti, ktorá je zalozená na predpoklade, ze k opatreniu spocívajúcemu vo vykonaní inspekcie neexistuje menej obmedzujúca alternatíva. Vseobecný súd preto povazuje za vhodné rozdelit argumentáciu zalobkyne prezentovanú v rámci tohto zalobného dôvodu na dve osobitné casti, podla toho, ci namieta proti primeranosti, alebo proti nevyhnutnosti napadnutých rozhodnutí. O prvej casti zalobného dôvodu, týkajúcej sa primeranosti napadnutých rozhodnutí 26 Argumentácii zalobkyne je mozné rozumiet tak, ze namieta proti primeranosti napadnutých rozhodnutí v podstate z dôvodu, ze úrad uz viedol vysetrovanie, v ktorom dospel k záveru, ze jej konanie je v súlade nielen s francúzskym právom hospodárskej sútaze, ale aj s clánkom 102 ZFEÚ. Analýza zalobkyne tak v podstate predstavuje tvrdenie, ze za okolností prejednávanej veci a vzhladom na analýzu uvedenú v rozhodnutí úradu boli uz ciele, ktoré boli sledované napadnutými rozhodnutiami a ktoré sa týkali preverenia súladu konania zalobkyne s clánkom 102 ZFEÚ, dosiahnuté, a teda ze tieto rozhodnutia nemozno povazovat za spôsobilé ich dosiahnut. 27 Treba vsak konstatovat, ze osvojit si takúto argumentáciu by znamenalo oznacit opatrenie spocívajúce vo vykonaní inspekcie za neprimerané z dôvodu, ze údajné porusenia, ktorých sa týka, uz boli predmetom vysetrovania na vnútrostátnej úrovni, co by bolo v priamom rozpore s ustálenou judikatúrou, podla ktorej Komisia v zásade nemôze byt viazaná rozhodnutím vydaným vnútrostátnym súdom alebo vnútrostátnym orgánom podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 102 ZFEÚ. Komisia je teda oprávnená kedykolvek prijat individuálne rozhodnutia s cielom uplatnit clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, aj ked dohoda alebo postup uz boli predmetom rozhodnutia vnútrostátneho súdu a rozhodnutie, ktoré Komisia zamýsla prijat, je v rozpore s uvedeným súdnym rozhodnutím (rozsudky zo 14. decembra 2000, Masterfoods a HB, C-344/98, Zb., [10]EU:C:2000:689, bod 48; z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, T-339/04, Zb., [11]EU:T:2007:80, bod 79, a z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, T-271/03, Zb., [12]EU:T:2008:101, bod 120). 28 Rovnako nemôze uspiet tvrdenie uvedené v zalobe odvolávajúce sa na zásadu ne bis in idem, pokial je táto zásada uvedená na podporu námietky vznesenej proti primeranosti napadnutých rozhodnutí v podstate z dôvodu, ze je neprimerané vykonat opatrenie spocívajúce v inspekcii týkajúcej sa konania, v súvislosti s ktorým bolo rozhodnuté, ze zan zalobkyna nie je zodpovedná. 29 Isteze, v súlade s ustálenou judikatúrou sa v konaniach o ulození pokuty týkajúcich sa práva hospodárskej sútaze zásada ne bis in idem musí dodrzat. Táto zásada v oblasti hospodárskej sútaze bráni tomu, aby sa podnik znova uznal za zodpovedný alebo bol znovu stíhaný pre protisútazný postup, za ktorý uz bol sankcionovaný alebo v súvislosti s ktorým bolo rozhodnuté, ze zan nie je zodpovedný, a to skorsím rozhodnutím, proti ktorému uz nie je mozný opravný prostriedok (pozri rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i., C-17/10, Zb., [13]EU:C:2012:72, bod 94 a citovanú judikatúru). 30 Treba vsak zdôraznit, ze orgány hospodárskej sútaze clenských státov nemôzu prijat rozhodnutia o tom, ze podnik nie je zodpovedný za porusenie clánku 101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ, to znamená konstatujúce neexistenciu porusenia uvedeného clánku, vzhladom na to, ze zo znenia, vseobecnej struktúry nariadenia c. 1/2003, ako aj z ciela tohto nariadenia vyplýva, ze konstatovat, ze nedoslo k poruseniu clánku 101 ZFEÚ alebo clánku 102 ZFEÚ, môze len Komisia, a to aj ked sa tento clánok uplatnuje v konaní, ktoré vedie vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. mája 2011, Tele2 Polska, C-375/09, Zb., [14]EU:C:2011:270, body 20 az 30). Súdny dvor v tejto súvislosti najmä zdôraznil, ze prijatie takéhoto "negatívneho" rozhodnutia vo veci samej vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze by mohlo porusovat jednotné uplatnovanie clánku 101 ZFEÚ a clánku 102 ZFEÚ, ktoré je jedným z hlavných cielov nariadenia c. 1/2003 zdôrazneným v jeho odôvodnení 1, lebo by mohlo bránit Komisii neskôr rozhodnút, ze predmetné konanie porusuje tieto ustanovenia práva Únie (rozsudok Tele2 Polska, uz citovaný, [15]EU:C:2011:270, bod 28). 31 Preto v prípade, ze orgán hospodárskej sútaze clenského státu na základe clánku 5 nariadenia c. 1/2003 prijme záväzky alebo konstatuje, ze nie sú ziadne dôvody na zásah, nemozno usudzovat, ze tým prijal rozhodnutie, podla ktorého nedoslo k poruseniu clánkov 101 ZFEÚ alebo 102 ZFEÚ. Zalobkyna sa tak na úcely uplatnenia zásady ne bis in idem nemôze úcinne odvolávat na rozhodnutie, ktoré vo vztahu k nej prijal úrad za okolností prejednávanej veci. 32 Argumentácii zalobkyne je navyse mozné rozumiet tak, ze namieta proti primeranosti opatrenia spocívajúceho vo vykonaní inspekcie z dôvodu, ze Komisia bola informovaná o návrhu rozhodnutia úradu podla clánku 11 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 a nevyuzila moznost, ktorú jej ponúka clánok 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003, aby sama zacala konanie, ktorým by úrad zbavila príslusnosti. Zdá sa, ze zalobkyna z toho vyvodzuje, ze Komisia usúdila, bud ze rozhodnutie úradu bolo v súlade s clánkom 102 ZFEÚ, alebo ze nebolo potrebné sa vecou zaoberat. V tejto súvislosti zalobkyna ziada, aby Vseobecný súd v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval Komisiu na predlozenie jej prípadného písomného vyjadrenia po oznámení návrhu rozhodnutia zo strany úradu. 33 V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenút znenie clánku 11 ods. 4 nariadenia c. 1/2003: "Najneskôr 30 dní pred prijatím rozhodnutia pozadujúceho ukoncenie porusovania, ktorým sa prijímajú záväzky alebo odoberajú výhody nariadenia o skupinovej výnimke, orgány hospodárskej sútaze clenských státov informujú Komisiu. Na tento úcel poskytnú Komisii súhrnný popis prípadu, predpokladané rozhodnutie alebo, ak toto neexistuje, iné dokumenty, v ktorých je uvedený predpokladaný priebeh konania. Tieto informácie môzu byt k dispozícii aj orgánom hospodárskej sútaze iných clenských státov. Na ziadost Komisie môze konajúci orgán hospodárskej sútaze poskytnút Komisii iné dokumenty, ktoré má k dispozícii a ktoré sú potrebné na posúdenie prípadu. Informácie poskytnuté Komisii môzu byt poskytnuté aj orgánom hospodárskej sútaze iných clenských státov. Vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze si môzu medzi sebou vymienat informácie potrebné na posúdenie prípadu podla clánku [101 ZFEÚ] alebo [102 ZFEÚ]." 34 Na druhej strane clánok 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 stanovuje: "Ak Komisia zacne konanie týkajúce sa prijatia rozhodnutia podla kapitoly III, zbavuje tým orgány hospodárskej sútaze clenských státov ich práva na uplatnovanie clánkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ]. Ak orgány hospodárskej sútaze clenských státov uz konajú v prípade, Komisia zacne konanie len po konzultácii s týmito vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze." 35 Zo spojeného výkladu týchto dvoch ustanovení samozrejme vyplýva, ze to, ze orgán hospodárskej sútaze na základe clánku 11 ods. 4 nariadenia c. 1/2013 dorucí Komisii návrhy rozhodnutí, môze byt pre Komisiu prílezitostou vykonat právo a diskrecnú právomoc, ktorú jej priznáva clánok 11 ods. 6 tohto istého nariadenia, zbavit v konkrétnom prípade orgán hospodárskej sútaze clenského státu jeho práva na uplatnovanie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. 36 Z uvedeného vsak nevyplýva, ze by Komisia v prípade, ze sa nestotozní s posúdením týkajúcim sa uplatnenia clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, ktoré je uvedené v návrhu rozhodnutia oznámeného orgánom hospodárskej sútaze clenského státu, alebo v prípade, ze má v tomto ohlade pochybnosti, musela nutne zacat konanie na základe clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 ani ze by nezacatie konania bránilo v tom, aby mohla neskôr vykonat vlastné vysetrovanie, v ktorom by dospela k inému výsledku, nez k akému dospel uvedený orgán hospodárskej sútaze. 37 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Komisia, ktorej je na základe clánku 105 ods. 1 ZFEÚ zverená úloha dohliadat na uplatnovanie zásad stanovených clánkami 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, zodpovedá za vymedzenie politiky Únie v oblasti hospodárskej sútaze a jej implementáciu. Aby mohla nálezite plnit túto úlohu, má právo priznat odlisné stupne priority staznostiam, ktoré jej boli podané, a na tento úcel má diskrecnú právomoc (rozsudky zo 4. marca 1999, Ufex a i./Komisia, C-119/97 P, Zb., [16]EU:C:1999:116, bod 88, a zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, C-449/98 P, Zb., [17]EU:C:2001:275, bod 36). Vseobecný súd sa domnieva, ze je to rovnako aj v prípade vykonávania clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003. 38 Uvedené chápanie potvrdzuje napokon aj prístup vyjadrený Komisiou v odseku 54 písm. b) svojho oznámenia o spolupráci v rámci siete orgánov hospodárskej sútaze [neoficiálny preklad] ([18]Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 43), podla ktorého sa takýto zásah predpokladá iba v prípade, ze je oznámený návrh rozhodnutia zjavne v rozpore s ustálenou judikatúrou. Z uvedeného oznámenia teda nie je mozné vyvodit, ze by Komisia mala v úmysle si stanovit povinnost uskutocnit zásah za kazdých okolností, ked má pochybnost o súlade oznámeného návrhu rozhodnutia s clánkami 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. 39 Skutocnost, ze Komisia neuskutocnila zásah na základe clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003, tak nemozno povazovat za uznanie dôvodnosti rozhodnutia úradu z hladiska clánku 102 ZFEÚ. 40 V dôsledku uvedeného zo skutocnosti, ze Komisia po tom, ako jej orgán hospodárskej sútaze oznámil návrh rozhodnutia s rovnakým predmetom, nevyuzila svoju právomoc, ktorú jej priznáva clánok 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003, nie je mozné vyvodit ziaden záver o primeranosti nou vykonaného vysetrovania. 41 Vzhladom na vyssie uvedené kritika primeranosti napadnutých rozhodnutí nie je dôvodná, a preto musí byt prvá cast zalobného dôvodu zamietnutá, bez toho, aby bolo potrebné vyhoviet ziadosti predlozenej zalobkynou o prijatie opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, ktorá je uvedená v bode 32 vyssie. O druhej casti, týkajúcej sa nevyhnutnosti napadnutých rozhodnutí 42 Zalobkyna napáda nevyhnutnost napadnutých rozhodnutí na základe dvoch dôvodov. Na jednej strane namieta proti nevyhnutnosti napadnutých rozhodnutí z dôvodu, ze k prijatiu opatrenia spocívajúceho vo vykonaní inspekcie existovala menej obmedzujúca alternatíva, ktorú predstavuje preskúmanie spisu z konania pred úradom, a tvrdí, ze Komisia si tým, ze k takémuto preskúmaniu nepristúpila, nesplnila povinnost dôkladne a nestranne preskúmat vsetky relevantné okolnosti prejednávanej veci a na základe tejto skutocnosti tiez porusila zásadu "riadnej správy vecí verejných". Na druhej strane zalobkyna namieta proti nevyhnutnosti opatrenia spocívajúceho vo vykonaní inspekcie vzhladom na to, ze táto inspekcia sa týkala informácií, ktorými uz Komisia disponovala alebo ktorými mohla disponovat bez vykonania uvedenej inspekcie. - O výhrade zalozenej na existencii menej obmedzujúcej alternatívy k napadnutým rozhodnutiam, ako aj na porusení zásady riadnej správy vecí verejných 43 Zalobkyna v replike tvrdí, "ze existoval menej obmedzujúci spôsob, ktorým mohla Komisia dosiahnut svoj ciel (ak by sa oprela o vnútrostátne konanie) a ktorý Komisia ignorovala, [cím] samozrejme nebola dotknutá moznost Komisie, aby po zhromazdení a preskúmaní týchto informácií s plnou znalostou veci rozhodla, ci je stále primerané vykonat inspekciu". Pokial ide o moznost Komisie dosiahnut poskytnutie spisu zo strany úradu, popri clánku 11 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 odkazuje zalobkyna aj na clánok 18 ods. 6 a clánok 20 ods. 4 toho istého nariadenia. 44 Komisia navrhuje zamietnut túto argumentáciu a tvrdí, ze odvolávanie sa na clánok 18 ods. 6 a clánok 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 v stádiu repliky je v rozpore s clánkom 48 rokovacieho poriadku, a preto musí byt vyhlásená za neprípustnú. 45 Pokial ide v prvom rade o prípustnost tejto argumentácie prezentovanej v stádiu repliky, je potrebné zdôraznit, ze zo znenia ustanovení clánku 44 ods. 1 písm. c) a clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, ze návrh na zacatie konania musí obsahovat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený, a ze uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Dôvod alebo tvrdenie, ktoré predstavujú doplnenie dôvodu uvedeného skôr, ci uz priamo alebo nepriamo, v pôvodnom návrhu na zacatie konania a ktoré úzko súvisia s týmto dôvodom, vsak musia byt vyhlásené za prípustné (pozri rozsudok zo 14. marca 2007, Aluminium Silicon Mill Products/Rada, T-107/04, Zb., [19]EU:T:2007:85, bod 60 a citovanú judikatúru). 46 Treba zdôraznit, ze v prejednávanom prípade boli v zalobe uvedené dlhé úvahy týkajúce sa existencie rozhodnutia úradu, skutocnosti, ze toto rozhodnutie sa na základe zásady "riadnej správy vecí verejných" malo vziat do úvahy, ako aj neprimeranosti napadnutých rozhodnutí z dôvodu samotnej existencie uvedeného rozhodnutia. Z toho vyplýva, ze zalobkyna uz v stádiu podania zaloby namietala z dôvodu existencie rozhodnutia úradu proti primeranosti napadnutých rozhodnutí v ich jednotlivých castiach. V dôsledku uvedeného argumentácia uvedená v replike, ktorou sa namieta proti nevyhnutnosti opatrenia spocívajúceho vo vykonaní inspekcie z dôvodu, ze Komisia mala moznost nahliadnut do spisu z konania pred úradom, vrátane odkazu na clánok 18 ods. 6 a clánok 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, predstavuje rozsírenie zalobného dôvodu uplatneného v zalobe (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. novembra 2004, Ferriere Nord/Komisia, T-176/01, Zb., [20]EU:T:2004:336, bod 136 a citovanú judikatúru). 47 Zalobkyna mohla navyse az po precítaní vyjadrenia k zalobe zistit, ze Komisia pred prijatím napadnutých rozhodnutí nepoziadala o poskytnutie spisu z konania pred úradom. Komisia v nom totiz zdôraznuje, ze v case prijatia napadnutých rozhodnutí nedisponovala informáciami zo spisu z konania pred úradom a ze v rámci svojej spolupráce s úradom si nebola povinná tieto informácie zaobstarat. Treba teda tiez usudzovat, ze argumentácia obsiahnutá v replike je zalozená na skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania, a preto je tiez v súlade s clánkom 48 rokovacieho poriadku. 48 V druhom rade, pokial ide o meritum veci, treba posúdit, ci poskytnutie spisu z konania pred úradom Komisii mohlo predstavovat menej obmedzujúcu alternatívu, ktorá je vsak v porovnaní s uplatnením opatrenia spocívajúceho vo vykonaní inspekcie rovnako úcinná, a ci by sa ním mohol dosiahnut legitímny ciel Komisie, spocívajúci v získaní doplnujúcich informácií o údajných poruseniach, o ktorých viedol vysetrovanie. 49 Navyse treba zdôraznit význam tohto preskúmania vzhladom na povinnost nálezitej starostlivosti, na ktorú odkazuje zalobkyna vo svojich písomnostiach na základe zásady "riadnej správy vecí verejných" a z ktorej vyplýva povinnost Komisie starostlivo a nezaujato preskúmat vsetky relevantné aspekty konkrétneho prípadu (pozri rozsudky z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C-269/90, Zb., [21]EU:C:1991:438, bod 14, a zo 16. septembra 2013, ATC a i./Komisia, T-333/10, Zb., [22]EU:T:2013:451, bod 84 a citovanú judikatúru). 50 Po prvé treba poznamenat, ze z porovnania napadnutých rozhodnutí s rozhodnutím úradu vyplýva velká podobnost povahy konaní, ktoré boli predmetom príslusných vysetrovaní a ktoré predstavovali postupy spocívajúce v obmedzovaní prístupu k sietam ("tromboning", obmedzenia pri sírení smerovania), v spoplatnovaní za prístup k uvedeným sietam (fakturácia za poskytnutie dodatocných kapacít, obmedzujúce pomery prenosov a stlácanie marze) a v diskriminácii v prospech obsahu ponúkaného zalobkynou. Vysetrovanie Komisie sa tak od vysetrovania vykonaného úradom odlisuje v podstate len väcsím geografickým a casovým rozsahom. 51 Po druhé, tak ako uz bolo zdôraznené v bode 33 vyssie, Komisia mala po tom, ako bola informovaná na základe clánku 11 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, moznost poziadat úrad o poskytnutie informácií uvedených v jeho spise. 52 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze podla clánku 12 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 bola Komisia v zásade oprávnená pouzit informácie uvedené v spise úradu ako dôkaz. Hoci sa totiz v druhom odseku toho istého clánku spresnuje, ze "vymienané informácie sa môzu pouzívat len ako dôkaz [ako dôkaz len - neoficiálny preklad] na úcely uplatnovania clánkov [101 ZFEÚ] alebo [102 ZFEÚ] a vo vztahu k predmetnej zálezitosti, na ktorú boli získané od oznamujúceho orgánu...", pravdou ostáva, ze údajné porusenia, ktorými sa zaoberala Komisia, sú v podstate totozné ako tie, ktorých sa týkalo rozhodnutie úradu, a odlisujú sa od nich len väcsím geografickým a casovým rozsahom. Výhrada uvedená v clánku 12 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 tak nepredstavuje prekázku toho, aby Komisia pouzila dokumenty poskytnuté zo strany úradu. 53 Po tretie treba zdôraznit, ze za okolností prejednávanej veci malo dodrzanie povinnosti nálezitej starostlivosti Komisiou o to väcsí význam, ze jej judikatúra pri vykonávaní clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 priznáva urcitú mieru volnej úvahy na úcely zabezpecenia, ze si toto ustanovenie zachová potrebný úcinok (pozri v tomto zmysle a analogicky uznesenie zo 17. novembra 2005, Minoan Lines/Komisia, C-121/04 P, [23]EU:C:2005:695, bod 36). Za takéhoto stavu má totiz dodrziavanie záruk, ktoré právny poriadok Únie stanovuje pre správne konania, vrátane povinnosti príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné okolnosti prejednávaného prípadu, o to väcsí význam (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, Zb., [24]EU:T:2003:245, bod 404 a citovanú judikatúru, a ATC a i./Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, [25]EU:T:2013:451, bod 84). 54 Napokon po stvrté, v prejednávanom prípade sa dodrziavanie tejto povinnosti javí tým dôlezitejsie, ze výkon právomocí spocívajúcich vo vykonaní inspekcie v podniku, zverených Komisii na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, predstavuje zjavný zásah do práva tohto podniku na respektovanie svojho súkromného zivota, obydlia a korespondencie (pozri v tomto zmysle uznesenie z 30. marca 2006, Strintzis Lines Shipping/Komisia, C-110/04 P, [26]EU:C:2006:211, body 32 a 33). 55 V prejednávanej veci sa síce môze zdat prinajmensom polutovaniahodné, ze sa Komisia ihned rozhodla pre opatrenie spocívajúce vo vykonaní inspekcie, bez toho, aby vopred preverila informácie, ktoré mohol vo vztahu k podobným konaniam získat úrad. 56 Nic to vsak nemení na skutocnosti, ze to nevedie k protiprávnosti napadnutých rozhodnutí. Za okolností prejednávanej veci, a ako správne tvrdí Komisia, totiz preskúmanie spisu, ktorý mal úrad k dispozícii, nepredstavovalo alternatívu k uplatneniu opatrenia spocívajúceho vo vykonaní inspekcie, kedze úrad nevykonal ziadnu kontrolu v priestoroch zalobkyne a jeho rozhodnutie bolo prijaté iba na základe informácií, ktoré mu predlozila dobrovolne. 57 Za okolností prejednávanej veci tak potreba riadneho a úcinného vysetrovania mohla odôvodnit uplatnenie opatrenia spocívajúceho vo vykonaní inspekcie, pricom toto opatrenie je jediným opatrením umoznujúcim Komisii zhromazdit informácie, ktoré pre svoju povahu nemuseli byt zalobkynou predlozené dobrovolne v rámci konania pred úradom. 58 V tejto súvislosti Komisia tvrdí, ze jedným z cielov opatrenia spocívajúceho vo vykonaní inspekcie bolo vyhladávanie dokumentov týkajúcich sa obchodnej stratégie zalobkyne, ktoré by prípadne mohli odhalit existenciu úmyslu alebo plánu vytlacenia konkurencie z trhu. 59 V rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, takéto informácie môzu byt relevantné na presetrenie porusení, o ktorých spáchaní má Komisia podozrenie. 60 Samozrejme, tak ako pripomína zalobkyna, pojem zneuzívanie má objektívny obsah a nezahrna úmysel spôsobit skodu (rozsudok z 12. decembra 2000, Aéroports de Paris/Komisia, T-128/98, Zb., [27]EU:T:2000:290, bod 173). 61 Z uvedeného vsak nie je mozné vyvodit, ze informácie týkajúce sa úmyslu zalobkyne pri prijatí jej obchodnej stratégie sú irelevantné. Ako mal Súdny dvor prílezitost zdôraznit, ak Komisia posudzuje konanie podniku v dominantnom postavení, pricom toto preskúmanie je nevyhnutné na úcely záveru o existencii zneuzitia takého postavenia, nevyhnutne musí posúdit obchodnú stratégiu tohto podniku. V rámci toho je bezné, ze Komisia uvádza faktory subjektívnej povahy, a to pohnútky, ktoré stoja za dotknutou obchodnou stratégiou. Preto aj ked Komisia nie je na úcely uplatnenia clánku 102 ZFEÚ povinná preukázat existenciu úmyslu podniku v dominantnom postavení narusit hospodársku sútaz, takýto úmysel v kazdom prípade môze byt zohladnený (rozsudok z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia, C-549/10 P, Zb., [28]EU:C:2012:221, body 17 az 21). 62 Z rovnakých dôvodov treba zamietnut tvrdenia zalobkyne, ktorými namieta proti nevyhnutnosti opatrenia spocívajúceho vo vykonaní inspekcie na základe toho, ze vyhladávané informácie sú verejné alebo ze uz nimi Komisia disponovala prostredníctvom odpovedí na jej predchádzajúce ziadosti. 63 Aj za predpokladu, ze vsetky údajné porusenia uvedené v napadnutých rozhodnutiach, tak ako tvrdí zalobkyna, vyplývajú z politiky "peeringu" zalobkyne a ze jej specifické aspekty sú verejné, je to totiz inak, pokial ide o prípadné protisútazné pohnútky, ktoré mohli viest k prijatiu tejto politiky. Vzhladom na to, ze informácie vykreslujúce takéto pohnútky sú z povahy veci tajné, je málo pravdepodobné, ze by sa dali zistit z verejne dostupného znenia politiky zalobkyne, a ani zdaleka nie je isté, ze by boli uvedené v jej odpovediach na ziadosti o informácie, ktoré jej adresovala Komisia. 64 Preto treba vzhladom na vsetky vyssie uvedené skutocnosti dospiet k záveru, ze Komisia mohla v case prijatia napadnutých rozhodnutí dôvodne usudzovat, ze k uplatneniu opatrenia spocívajúceho vo vykonaní inspekcie neexistovala menej obmedzujúca alternatíva. Z toho vyplýva, ze Komisia z tohto hladiska neporusila zásadu proporcionality a vzhladom na okolnosti prejednávanej veci ani povinnost nálezitej starostlivosti. 65 Prvá výhrada musí byt preto zamietnutá. - O výhrade zalozenej na tom, ze Komisia nevyhladávala nové informácie 66 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia môze oprávnene vyhladávat iba doplnujúce informácie vo vztahu k informáciám, ktorými uz disponuje. Tvrdí, ze Komisia uskutocnila vyhladávanie, ktorého výsledok mohol viest iba k dokumentom uz patriacim do spisu, ktorý mala k dispozícii, alebo spisu z konania pred úradom, ku ktorému mohla mat prístup. Na podporu tejto argumentácie tvrdí, ze Komisia v rámci vyhladávania informácií v zabavených pocítacoch pouzívala klúcové slová a zabavila dokumenty súvisiace s jej odpovedami na otázky úradu, predchádzajúcimi ziadostami o informácie zo strany Komisie, ako aj so záväzkami, na ktorých splnenie sa pred úradom zaviazala. Taktiez poznamenáva, ze jediného zamestnanca, ktorý bol Komisiou formálne vypocutý, uz vypocul úrad. 67 Zalobkyna tak v podstate namieta proti nevyhnutnosti napadnutých rozhodnutí z dôvodu, ze vykonaná inspekcia sa týkala informácií, ktoré uz Komisia mala alebo mohla mat k dispozícii na základe preskúmania spisu úradu. 68 V súlade s judikatúrou uvedenou v bode 24 vyssie je to v zásade Komisia, kto má posúdit, ci je daná informácia potrebná na odhalenie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, a hoci uz disponuje informáciami, najmä skutocnostami preukazujúcimi existenciu porusenia, Komisia sa môze oprávnene domnievat, ze je nevyhnutné nariadit doplnujúce preverenia, ktoré jej umoznia lepsie preukázat porusenie alebo jeho trvanie. 69 Treba vsak na jednej strane poznamenat, ze zalobkyna netvrdí a nepreukazuje, ze by inspekcia výhradne alebo v podstatnej casti pozostávala z vyhladávania informácií súvisiacich s konaním pred úradom a jej odpovedami na ziadosti o informácie. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze zalobkyna poskytla len zopár príkladov klúcových slov a zabavených dokumentov, pricom inspekcia vsak trvala takmer styri dni a týkala sa viacerých priestorov. 70 Na druhej strane z dôvodov analogických dôvodom uvedeným v bodoch 55 az 61 vyssie treba dospiet k záveru, ze Komisia mohla legitímne vyhladávat informácie, o ktorých je napriek tomu, ze súvisia s konaním pred úradom alebo s odpovedami poskytnutými zalobkynou na základe jej vlastných ziadostí o informácie, z povahy veci málo pravdepodobné, ze by ich zalobkyna oznámila, najmä z dôvodu, ze by prípadne mohli odhalit existenciu úmyslu alebo plánu vytlacenia konkurencie z trhu. 71 Preto treba túto výhradu, a teda aj druhú cast prvého zalobného dôvodu, zamietnut. 72 Navyse v súlade s judikatúrou citovanou v bode 22 vyssie, aj ked je opatrenie primerané a potrebné na dosiahnutie legitímne sledovaných cielov, nemôze vo vztahu k týmto cielom spôsobovat neprimerané tazkosti. Osobitne z judikatúry citovanej v bode 23 vyssie vyplýva, ze pokial ide o rozhodnutie nariadujúce inspekciu, dodrziavanie zásady proporcionality predpokladá, aby plánované opatrenia nespôsobovali neprimerané a neprípustné tazkosti vo vztahu k cielom sledovaným predmetnou inspekciou. 73 V prejednávanej veci z písomností zalobkyne nevyplýva, ze by namietala proti rozsahu tazkostí, ktoré boli spôsobené inspekciou vykonanou v jej priestoroch. V kazdom prípade treba zdôraznit, ze rozsah uvedenej inspekcie a tazkosti, ktoré mohla spôsobit, tak ako sú pripomenuté v zalobe, a to dlzka trvania styri dni, vykonávanie v styroch závodoch, prehliadka 18 kancelárií, zabavenie 11 pocítacov a 5 smartfónov, vypocutie jednej osoby a analýza a indexácia 34 správ zaslaných medzi zamestnancami, ako aj preskúmanie presných kópií pevných diskov v priestoroch Komisie za prítomnosti zástupcov zalobkyne, nemozno v prejednávanom prípade povazovat za neprimerané vzhladom na údajné porusenia, v súvislosti s ktorými vedie Komisia vysetrovanie. 74 Prvý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut v celom rozsahu. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na svojvolnom charaktere opatrenia spocívajúceho vo vykonaní inspekcie 75 V rámci druhého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze prinálezí Vseobecnému súdu, aby sa ubezpecil o neexistencii svojvolného charakteru rozhodnutia o inspekcii, a ze toto preskúmanie má spocívat v overení toho, ze nepriame dôkazy, ktorými disponovala Komisia pred prijatím rozhodnutia o inspekcii, boli dostatocne vázne a podrobné. Zdôraznuje tiez, ze nie je povinná predlozit Vseobecnému súdu na preskúmanie skutocnosti, ktorými mozno spochybnit dostatocne váznu povahu nepriamych dôkazov, ktorými disponovala Komisia. Zalobkyna usudzuje, ze v prejednávanej veci tak totoznost napadnutých rozhodnutí s rozhodnutím úradu, ako aj správanie Komisie pri vysetrovaní - spocívajúce v pouzívaní klúcových slov súvisiacich s konaním pred úradom - odhalujú neexistenciu váznych a podrobných nepriamych dôkazov pred prijatím opatrenia spocívajúceho vo vykonaní inspekcie. V replike tvrdí, ze Vseobecný súd uz v stádiu podania zaloby poziadala o to, aby preveril nepriame dôkazy, ktorými disponovala Komisia. 76 Komisia v prvom rade poznamenáva, ze povinnost, ktorú jej ukladá clánok 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, uviest predmet a úcel inspekcie kvalifikuje judikatúra ako základnú poziadavku najmä na úcely preukázania, ze zamýslaná inspekcia vnútri dotknutých podnikov je odôvodnená. V druhom rade usudzuje, ze zalobkyna v zalobe nenavrhla, aby Vseobecný súd nariadil predlozenie informácií, ktoré mala pred prijatím napadnutých rozhodnutí. Tvrdí, ze pokial je takýto návrh predlozený v stádiu repliky, musí byt povazovaný za neprípustný. 77 Pokial ide o odpoved, ktorú je potrebné dat na tento zalobný dôvod, treba mat na zreteli, ze správne konanie na základe nariadenia c. 1/2003, ktoré sa odohráva v rámci Komisie, sa delí na dve odlisné po sebe nasledujúce fázy, z ktorých kazdá má vlastnú vnútornú logiku, a to na fázu predbezného vysetrovania a na kontradiktórnu fázu. Fáza predbezného vysetrovania, pocas ktorej Komisia vyuzíva vysetrovacie právomoci upravené v nariadení c. 1/2003 a ktorá trvá az do oznámenia o výhradách, je urcená na to, aby Komisia mohla zistit vsetky relevantné skutkové okolnosti potvrdzujúce, resp. nepotvrdzujúce existenciu porusenia sútazných pravidiel a prijat prvé stanovisko o smerovaní a dalsom pokracovaní konania. Naopak kontradiktórna fáza, ktorá trvá od zaslania oznámenia o výhradách az po vydanie konecného rozhodnutia, musí Komisii umoznit rozhodnút s konecnou platnostou o vytýkaných poruseniach (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, C-521/09 P, Zb., [29]EU:C:2011:620, bod 113 a citovanú judikatúru, a z 8. júla 2008, AC-Treuhand/Komisia, T-99/04, Zb., [30]EU:T:2008:256, bod 47). 78 Na jednej strane, pokial ide o fázu predbezného vysetrovania, tá zacína plynút v den, ked Komisia pri výkone svojich právomocí, ktoré sa jej zverujú v clánkoch 18 a 20 nariadenia c. 1/2003, prijme opatrenia obsahujúce výhradu, ze doslo k poruseniu, majúce vázny dosah na situáciu obvinených podnikov. Na druhej strane az pri zacatí kontradiktórnej fázy správneho konania je dotknutý podnik prostredníctvom oznámenia o výhradách informovaný o vsetkých podstatných skutkových okolnostiach, o ktoré sa Komisia v tejto fáze konania opiera, a az vtedy má tento podnik právo na prístup k spisu na úcely zabezpecenia úcinného výkonu svojho práva na obhajobu. V dôsledku toho sa môze dotknutý podnik odvolávat na svoje práva na obhajobu az po zaslaní oznámenia o výhradách. Ak by sa totiz tieto práva vztahovali aj na fázu predchádzajúcu zaslaniu oznámenia o výhradách, úcinnost vysetrovania Komisie by bola ohrozená, lebo dotknutý podnik by bol uz vo fáze predbezného vysetrovania schopný identifikovat informácie, ktoré sú Komisii známe, a teda aj tie, ktoré jej este známe nie sú (pozri v tomto zmysle rozsudok AC-Treuhand/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, [31]EU:T:2008:256, bod 48 a citovanú judikatúru). 79 Z povahy opatrení súvisiacich s vysetrovaním, ktoré prijme Komisia v stádiu predbezného vysetrovania, najmä z opatrení týkajúcich sa preskúmania a zo ziadostí o poskytnutie informácií, vsak vyplýva výhrada týkajúca sa porusenia, pricom tieto opatrenia môzu mat vázny vplyv na situáciu podozrivých podnikov. Preto treba zabránit tomu, aby mohlo byt právo na obhajobu v tomto stádiu správneho konania nenapravitelne ohrozené, ak by sa mohli prijat opatrenia súvisiace s vysetrovaním, ktoré môzu mat rozhodujúci význam na zaistenie dôkazov o protiprávnej povahe správania podnikov, ktoré môzu zakladat ich zodpovednost (rozsudok AC-Treuhand/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, [32]EU:T:2008:256, body 50 a 51; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, 46/87 a 227/88, Zb., [33]EU:C:1989:337, bod 15, a Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 77 vyssie, [34]EU:C:2011:620, body 116 a 117 a citovanú judikatúru). 80 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze poziadavka stanovená v clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, a to uviest predmet a úcel inspekcie, je základnou garanciou práv na obranu dotknutých podnikov, a preto rozsah povinnosti odôvodnenia rozhodnutí nariadujúcich inspekciu nemozno obmedzit z dôvodov týkajúcich sa úcinnosti inspekcie. Z tohto hladiska je pravda, ze Komisia nie je povinná ani oznámit príjemcovi takéhoto rozhodnutia vsetky informácie, ktorými disponuje v súvislosti s údajným porusením, ani presne vymedzit relevantný trh, ani toto porusenie právne presne kvalifikovat, ani uviest obdobie, v ktorom k tomuto poruseniu doslo, ale je povinná uviest, a to co najpresnejsie, predpoklady, ktoré má v úmysle preverit, t. j. predmet vysetrovania a skutocnosti, ktorých sa inspekcia týka (pozri v tomto zmysle rozsudky Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, [35]EU:C:1989:337, bod 41; zo 17. októbra 1989, Dow Benelux/Komisia, 85/87, Zb., [36]EU:C:1989:379, bod 10, a Roquette Frčres, uz citovaný v bode 23 vyssie, [37]EU:C:2002:603, bod 48). 81 Vzhladom na vyssie uvedené nemôze byt Komisii ulozená povinnost, aby uz vo fáze predbezného vysetrovania uviedla okrem údajného porusenia, ktoré má v úmysle preverit, aj nepriame dôkazy, to znamená informácie, ktoré ju viedli k úvahám o moznosti porusenia clánku 102 ZFEÚ. Takouto povinnostou by totiz bola spochybnená v judikatúre stanovená rovnováha medzi zachovaním úcinnosti vysetrovania a zachovaním práv na obranu dotknutého podniku. 82 Z toho vsak nie je mozné vyvodit, ze by Komisia nemusela disponovat informáciami, ktoré ju viedli k úvahám o moznosti porusenia clánku 102 ZFEÚ, pred prijatím rozhodnutia na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. 83 Treba totiz pripomenút, ze poziadavka ochrany proti svojvolným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do sféry súkromnej cinnosti osoby, ci uz fyzickej alebo právnickej, predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie (rozsudky Roquette Frčres, uz citovaný v bode 23 vyssie, [38]EU:C:2002:603, bod 27; zo 14 novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia, T-135/09, Zb., [39]EU:T:2012:596, bod 40, a Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi Energia/Komisia, T-140/09, [40]EU:T:2012:597, bod 35). 84 Na úcely dodrziavania tejto vseobecnej zásady musí byt cielom rozhodnutia o inspekcii zhromazdenie dokumentácie potrebnej na overenie urcitého skutkového a právneho stavu a jeho rozsahu, o ktorom uz Komisia má informácie, predstavujúceho dostatocne závazné nepriame dôkazy, ktoré umoznovali nadobudnút podozrenie o porusení pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Nexans France a Nexans/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, [41]EU:T:2012:596, bod 43, a Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi Energia/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, [42]EU:T:2012:597, bod 38; pozri tiez v tomto zmysle a analogicky rozsudok Roquette Frčres, uz citovaný v bode 23 vyssie, [43]EU:C:2002:603, body 54 a 55). 85 Pokial ide v prvom rade o prípustnost návrhu predlozeného zalobkynou, aby Vseobecný súd preveril informácie, ktorými disponovala Komisia, pricom tento návrh Komisia spochybnila z dôvodu, ze bol po prvýkrát predlozený v stádiu repliky, z judikatúry citovanej v bode 45 vyssie nepochybne vyplýva, ze uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania, ale ze dôvod ci tvrdenie, ktoré predstavujú doplnenie dôvodu uvedeného skôr, ci uz priamo alebo nepriamo, v pôvodnom návrhu na zacatie konania a ktoré s týmto dôvodom úzko súvisia, musia byt vyhlásený za prípustné. 86 Treba konstatovat, ze aj ked zalobkyna Vseobecnému súdu v zalobe vyslovene nenavrhla, aby preveril informácie, ktorými disponovala Komisia, z úvah týkajúcich sa druhého zalobného dôvodu, a osobitne z bodov 98 az 103 zaloby vyplýva, ze taký bol zmysel jej argumentácie. Navyse návrh výslovnejsie uvedený v bodoch 67 az 72 repliky úzko súvisí s úvahami uvedenými v bodoch 98 az 103 zaloby. Návrh výslovne uvedený v replike preto v kazdom prípade predstavuje rozsírenie druhého zalobného dôvodu, a teda je aj z tohto dôvodu prípustný. 87 Pokial ide v druhom rade o otázku, ci treba v prejednávanom prípade vyhoviet návrhu predlozenému zalobkynou, treba zdôraznit, ze preverenie toho, ci existujú dostatocne vázne nepriame dôkazy, ktorými Komisia disponovala a ktoré umoznovali nadobudnút podozrenie o porusení pravidiel hospodárskej sútaze pred prijatím rozhodnutia o inspekcii, nepredstavuje jediný spôsob, ako sa Vseobecný súd môze ubezpecit o neexistencii svojvolného charakteru uvedeného rozhodnutia. 88 Na jednej strane Vseobecný súd môze pokladat za nevyhnutné uskutocnit takéto preverenie iba za okolností, ked je mu predlozený návrh v toto zmysle a pokial podniky, ktorým je urcené rozhodnutie prijaté na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, predlozia aspon niektoré skutocnosti, ktorými mozno spochybnit dostatocne váznu povahu nepriamych dôkazov, ktorými disponovala Komisia na úcely prijatia uvedeného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky Nexans France a Nexans/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, [44]EU:T:2012:596, bod 72, a Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi Energia/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, [45]EU:T:2012:597, bod 70; pozri analogicky rozsudok zo 14. marca 2014, Cementos Portland Valderrivas/Komisia, T-296/11, Zb., [46]EU:T:2014:121, bod 42). 89 Na druhej strane treba pripomenút, ze preskúmanie odôvodnenia rozhodnutia súdu tiez umoznuje dbat na dodrziavanie zásady ochrany proti svojvolným alebo neprimeraným zásahom, kedze toto odôvodnenie umoznuje preukázat, ze zamýslaná inspekcia vnútri dotknutých podnikov je odôvodnená (rozsudky Hoechst/Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, [47]EU:C:1989:337, bod 29; Roquette Frčres, uz citovaný v bode 23 vyssie, [48]EU:C:2002:603, bod 47, a France Télécom/Komisia, uz citovaný v bode 27 vyssie, [49]EU:T:2007:80, bod 57). 90 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 upravuje podstatné nálezitosti, ktoré musia byt uvedené v rozhodnutí nariadujúcom inspekciu, pricom Komisii ukladá najmä povinnost uviest predmet a úcel nariadenej inspekcie. Na základe tejto povinnosti z judikatúry citovanej v bode 80 vyssie vyplýva, ze Komisii prinálezí uviest, a to co najpresnejsie, predpoklady, ktoré má v úmysle preverit, t. j. predmet vysetrovania a skutocnosti, ktorých sa inspekcia týka. 91 Preto za okolností, ked Vseobecný súd usudzuje, ze predpoklady, ktoré má Komisia v úmysle preverit, a skutocnosti, ktorých sa inspekcia týka, sú definované s dostatocnou presnostou, môze dospiet k záveru o neexistencii svojvolného charakteru rozhodnutia o inspekcii, a to bez toho, aby bolo potrebné fakticky overovat obsah nepriamych dôkazov, ktorými Komisia disponuje v den prijatia tohto rozhodnutia. 92 Treba pritom konstatovat, ze v prípade napadnutých rozhodnutí to tak je. Ako vyplýva z ich odôvodnení 3 az 10, ktoré sú uvedené v bode 6 vyssie, povaha obmedzení hospodárskej sútaze, o ktorých dopustení sa existuje podozrenie, je definovaná dostatocne presne a podrobne. Týka sa to mozných porusení clánku 102 ZFEÚ v dôsledku postupov spocívajúcich na jednej strane v obmedzovaní prístupu k sietam zalobkyne ("tromboning", pretazenost portov a obmedzenia pri sírení smerovania) a na druhej strane v spoplatnovaní za prístup k uvedeným sietam (fakturácia za poskytnutie dodatocných kapacít, obmedzujúce pomery prenosov a stlácanie marze). V napadnutých rozhodnutiach je navyse výslovne uvedené, v com by správanie zalobkyne mohlo patrit do jednotlivých postupov, o ktorých existuje podozrenie. 93 Za týchto podmienok môze Vseobecný súd dospiet k záveru o neexistencii svojvolného charakteru napadnutých rozhodnutí uz na základe dôvodov uvedených v napadnutých rozhodnutiach, a to bez toho, aby bolo potrebné pristúpit k preskúmaniu nepriamych dôkazov, ktorými Komisia disponovala v den ich prijatia. 94 Vzhladom na vyssie uvedené treba druhý zalobný dôvod a v dôsledku toho aj zalobu ako celok zamietnut. O trovách 95 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna vo veci nemala úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Orange je povinná nahradit trovy konania. Prek Labucka Kreuschitz Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. novembra 2014. Podpisy __________________________________________________________________ ( [50]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXeRZFu0/L91399-6785TMP.html#t-ECR_62013TJ0402_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A391&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A451&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A169&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A689&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A80&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A101&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:101:TOC 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A85&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A336&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A438&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A451&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A695&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A451&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A211&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A290&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A379&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A597&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A597&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A597&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A121&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A80&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///tmp/lynxXXXXeRZFu0/L91399-6785TMP.html#c-ECR_62013TJ0402_SK_01-E0001