ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) z 21. januára 2015 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Trh s letiskovými sluzbami -- Rozhodnutie o zamietnutí staznosti -- Clánok 13 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1/2003 -- Posúdenie veci orgánom hospodárskej sútaze clenského státu -- Zamietnutie staznosti z dôvodov poradia dôlezitosti -- Rozhodnutie orgánu hospodárskej sútaze, v ktorom boli prijaté závery v oblasti práva hospodárskej sútaze na základe vysetrovania vedeného vzhladom na vnútrostátnu právnu úpravu uplatnitelnú na príslusné odvetvie -- Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-355/13, easyJet Airline Co. Ltd, so sídlom v Lutone (Spojené královstvo), v zastúpení: M. Werner a R. Marian, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Biolan a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Luchthaven Schiphol NV, so sídlom v Schiphole (Holandsko), v zastúpení: J. de Pree, G. Hakopian a S. Molin, advokáti, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2013) 2727 final z 3. mája 2013, ktorým sa zamieta staznost podaná zalobkynou proti Luchthaven Schiphol za údajné protisútazné správanie na trhu s letiskovými sluzbami (vec COMP/39.869 - easyJet/Schiphol), VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predsednícka komory M. E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Gervasoni (spravodajca) a L. Madise, tajomník: C. Kristensen, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. septembra 2014, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Zalobkyna, easyJet Airline Co. Ltd, je leteckou spolocnostou Spojeného královstva, ktorá v rámci Európskej únie vykonáva významnú cinnost, a to najmä z letiska Schiphol v Amsterdame (Holandsko) a spät. 2 Dna 11. septembra 2008 zalobkyna podala prvé dve staznosti na Nederlandse Mededingingsautoriteit (holandský orgán hospodárskej sútaze, dalej len "NMa") smerujúce proti spolocnosti Luchthaven Schiphol NV (dalej len "Schiphol"), ktorá je prevádzkovatelom letiska Schiphol v Amsterdame, a týkajúce sa poplatkov za bezpecnostnú ochranu a poplatkov za cestujúcich, ktoré sa mali uplatnovat od 1. novembra 2008. Prvá staznost bola podaná na základe ustanovení § 8.25f ods. 1 Wet Luchtvaart (zákon o leteckej doprave, dalej len "WL") a druhá staznost na základe ustanovení § 24 Mededingingswet (zákon o hospodárskej sútazi, dalej len "MW") a clánku 102 ZFEÚ. 3 Dna 20. novembra 2008 zalobkyna podala na NMa novú staznost týkajúcu sa poplatkov za bezpecnostnú ochranu a poplatkov za cestujúcich, ktoré mala Schiphol uplatnovat od 1. apríla 2009 na základe ustanovení § 8. 25f ods. 1 WL (dalej len "tretia staznost"). 4 Dna 19. decembra 2008 NMa zamietol prvú staznost zalobkyne z dôvodu zmeskania lehoty na podanie. Tento orgán navyse informoval zalobkynu, ze prerusil preskúmanie druhej staznosti az do výsledku posúdenia tretej staznosti. 5 Rozhodnutím zo 14. júla 2009 NMa zamietol tretiu staznost z dôvodu, ze zalobkyna nepreukázala, ze by poplatky uplatnované spolocnostou Schiphol od 1. apríla 2009 boli v rozpore s ustanoveniami WL a najmä so zásadami výpoctu poplatkov na základe nákladov, zákazu diskriminácie a primeranosti poplatkov. Zalobkyna podala proti tomuto rozhodnutiu zalobu, ktorá bola 25. novembra 2010 zamietnutá rozsudkom Rechtbank Rotterdam (Okresný súd v Rotterdame). Následne podala proti tomuto rozsudku odvolanie na College van Beroep voor het bedrijfsleven (odvolací súd pre správne spory v hospodárskej oblasti), ktoré neskôr vzala spät. 6 Rozhodnutím zo 16. decembra 2009 NMa zamietol druhú staznost. Usúdil, ze jednotlivé staznosti podané zalobkynou mali spolocné vlastnosti a ze poplatky, ktoré sa mali zacat uplatnovat v apríli 2009, neboli v podstate odlisné od poplatkov, ktoré sa uplatnovali v novembri 2008. Navyse usúdil, ze pojmy zákaz diskriminácie a primeranost nachádzajúce sa v § 8.25d ods. 2 a 3 WL sú analogické s pojmami európskeho (clánok 102 ZFEÚ) a vnútrostátneho (§ 24 MW) práva hospodárskej sútaze. Takisto pripomenul, ze vo svojom rozhodnutí zo 14. júla 2009 vylozil ustanovenia WL v súlade s judikatúrou súdov Únie týkajúcou sa clánku 102 ZFEÚ. NMa navyse uviedol, ze vymedzenie relevantného trhu, ktoré vykonal v rámci vysetrovania na základe ustanovení práva hospodárskej sútaze, nebolo v prejednávanom prípade potrebné, pretoze predpokladal, ze Schiphol mala silné ekonomické postavenie. Vyvodil z toho záver, ze preskúmanie poplatkov zavedených v novembri 2008 vzhladom na clánok 102 ZFEÚ by viedlo k tým istým výsledkom ako preskúmanie tretej staznosti, a v dôsledku toho zamietol druhú staznost v súlade so svojou politikou urcovania poradia dôlezitosti. Zalobkyna nepodala proti tomuto rozhodnutiu nijakú zalobu. 7 Dna 14. januára 2011 zalobkyna predlozila Európskej komisii staznost na základe ustanovení clánku 7 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([2]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Zalobkyna tvrdí, ze poplatky stanovené spolocnostou Schiphol boli diskriminacné, neprimerané a sú v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ. Okrem toho uvidela, ze na NMa podala viaceré staznosti, avsak dospela k záveru, ze tento orgán neprijal nijaké konecné rozhodnutie o dôvodnosti staznosti v oblasti hospodárskej sútaze. 8 Dna 18. decembra 2012 Komisia informovala zalobkynu o svojom zámere zamietnut jej staznost na základe ustanovení clánku 13 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 z dôvodu, ze vecou sa uz zaoberal orgán hospodárskej sútaze clenského státu. Zalobkyna odpovedala Komisii listom z 31. januára 2013. 9 Dna 3. mája 2013 Komisia prijala rozhodnutie C(2013) 2727 final, ktorým zamietla staznost zalobkyne na základe ustanovení clánku 13 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Navyse usúdila, ze staznost mohla byt v kazdom prípade tiez zamietnutá z dôvodu neexistencie záujmu Európskej únie na konaní vzhladom na malú pravdepodobnost preukázania porusenia clánku 102 ZFEÚ, a to pri zohladnení záverov, ku ktorým dospel NMa. Konanie a návrhy úcastníkov konania 10 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 4. júla 2013 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 11 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 12 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 13 Dna 4. októbra 2013 Schiphol podala v súlade s clánkom 115 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením predsedu druhej komory Vseobecného súdu z 10. decembra 2013 sa povolil vstup spolocnosti Schiphol do konania ako vedlajsiemu úcastníkovi na podporu návrhov Komisie. 14 Schiphol navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. O veci samej 15 Zalobkyna uvádza dva zalobné dôvody na podporu svojej zaloby. Po prvé tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, ked usúdila, ze staznost zalobkyne mohla byt zamietnutá na základe ustanovení clánku 13 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Po druhé tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení pri uplatnení clánku 13 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 16 Zalobkyna na jednej strane tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdila, ze NMa sa zaoberal jej staznostou v zmysle ustanovení clánku 13 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, zatial co uvedená staznost bola zamietnutá z dôvodov poradia dôlezitosti. Na druhej strane sa domnieva, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, ked vychádzala z rozhodnutia NMa týkajúceho sa staznosti, ktorá nebola predmetom vysetrovania vedeného vzhladom na pravidlá práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, ale vo vztahu k vnútrostátnemu právu v oblasti leteckej dopravy. 17 Na úvod treba pripomenút, ze Komisia, ktorej bola clánkom 105 ods. 1 ZFEÚ zverená úloha dozerat na uplatnovanie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, má definovat a vykonávat politiku hospodárskej sútaze Únie a na tento úcel má diskrecnú právomoc pri vybavovaní stazností (pozri rozsudok zo 16. októbra 2013, Vivendi/Komisia, T-432/10, [3]EU:T:2013:538, bod 22 a citovanú judikatúru). Súdny dvor tiez pripomenul, ze clánok 13 a odôvodnenie 18 nariadenia c. 1/2003 odzrkadlujú sirokú mieru volnej úvahy priznanú vnútrostátnym orgánom zdruzeným v sieti orgánov pre hospodársku sútaz na úcely zabezpecenia optimálneho zadelenia prípadov v rámci tejto siete (rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i., C-17/10, Zb., [4]EU:C:2012:72, bod 90). Vzhladom na úlohu, ktorú Komisii priznáva ZFEÚ na úcely vymedzenia a vykonania politiky hospodárskej sútaze, Komisia a fortiori disponuje tiez sirokou mierou volnej úvahy pri uplatnovaní clánku 13 nariadenia c. 1/2003. 18 Judikatúra týkajúca sa posúdenia záujmu Únie vsak pripomína, ze diskrecná právomoc Komisie nie je neobmedzená. Aby Komisia mohla rozhodnút o spôsobe, akým sa bude v prípade staznosti postupovat, musí zohladnit vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti. Konkrétne musí pozorne preskúmat vsetky skutkové a právne okolnosti, o ktorých ju upovedomí stazovatel (pozri rozsudok zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, C-450/98 P, Zb., [5]EU:C:2001:276, bod 57 a citovanú judikatúru). 19 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v prípadoch, ked institúcie Únie disponujú sirokou mierou volnej úvahy, má dodrziavanie záruk priznaných právnym poriadkom Únie v správnych konaniach o to väcsí význam, a ze medzi tieto záruky patrí najmä povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné okolnosti prejednávanej veci (pozri rozsudok zo 17. decembra 2008, HEG a Graphite India/Rada, T-462/04, Zb., [6]EU:T:2008:586, bod 68 a citovanú judikatúru). Pri preskúmaní výkonu diskrecnej právomoci Komisie, ktorá jej prislúcha pri vybavovaní stazností, súd Únie nesmie nahradit posúdenie, ktoré vykonala Komisia, svojím vlastným posúdením, ale má preverit, ci sa sporné rozhodnutie nezakladá na nesprávnom právnom posúdení a ci nie je poznacené zjavne nesprávnym posúdením, alebo ci nedoslo k zneuzitiu právomoci (pozri rozsudok z 15. decembra 2010, CEAHR/Komisia, T-427/08, Zb., [7]EU:T:2010:517, bod 65 a citovanú judikatúru). 20 Pokial ide o súdne preskúmanie rozhodnutia Komisie zalozeného na clánku 13 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, jeho cielom je overit, ci sa sporné rozhodnutie nezakladá na vecne nepresných skutkových okolnostiach a ci sa Komisia nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneuzitia právomoci tým, ze usúdila, ze orgán hospodárskej sútaze clenského státu sa uz staznostou zaoberal. Naopak treba pripomenút, ze preskúmanie rozhodnutí orgánov hospodárskej sútaze clenských státov prinálezí iba vnútrostátnym súdom, ktoré plnia základnú funkciu pri uplatnovaní pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. O prvej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení 21 Zalobkyna tvrdí, ze pojem posúdenie prípadu orgánom hospodárskej sútaze clenského státu v zmysle clánku 13 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorý poskytuje Komisii moznost zamietnut staznost, treba vykladat vo svetle ustanovení clánku 5 uvedeného nariadenia, ktorý sa zaoberá rôznymi druhmi rozhodnutí, ktoré môze uvedený orgán prijat. V dôsledku toho mozno povazovat prípad za posúdený týmto orgánom len vtedy, ak tento orgán prinajmensom rozhodol, ze na základe výsledku predbezného vysetrovania nebolo potrebné dalej tento prípad riesit. Naproti tomu ten istý orgán nemozno povazovat za orgán, ktorý posúdil prípad v zmysle ustanovení clánku 13 ods. 2 tohto nariadenia, pokial iba zamietol túto vec z dôvodov poradia dôlezitosti. Tento výklad je podporený ustanoveniami bodu 20 oznámenia Komisie o spolupráci v rámci Siete orgánov pre hospodársku sútaz [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES, C 101, 2004, s. 43, dalej len "oznámenie o spolupráci v rámci siete orgánov pre hospodársku sútaz"). 22 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú tvrdenia zalobkyne. 23 Podla clánku 13 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, "ked orgán hospodárskej sútaze clenského státu alebo Komisia dostanú staznost proti dohode, rozhodnutiu zdruzenia alebo proti postupu, ktor[ou] sa uz zaoberal iný orgán hospodárskej sútaze, môzu ju zamietnut". 24 Podla ustálenej judikatúry je na úcely výkladu ustanovenia práva Únie potrebné zohladnit nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súcastou (pozri rozsudky zo 7. júna 2005, VEMW a i., C-17/03, Zb., [8]EU:C:2005:362, bod 41 a citovanú judikatúru, a z 26. októbra 2010, Nemecko/Komisia, T-236/07, Zb., [9]EU:T:2010:451, bod 44 a citovanú judikatúru). 25 Práve vo svetle týchto zásad treba preskúmat, ci výraz "staznost..., ktor[ou] sa uz zaoberal iný orgán hospodárskej sútaze", nachádzajúci sa v clánku 13 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, treba chápat v tom zmysle, ze umoznuje Komisii zamietnut staznost v prípade, ze orgán hospodárskej sútaze clenského státu uz predtým zamietol rovnakú staznost z dôvodov poradia dôlezitosti. 26 V prvom rade sa zdá, ze odpoved na otázku, ci Komisia môze zamietnut staznost, ktorú uz predtým zamietol orgán hospodárskej sútaze clenského státu z dôvodov poradia dôlezitosti, mozno vyvodit z doslovného výkladu clánku 13 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 vzhladom na jednoznacný zmysel výrazu "staznost..., ktor[ou] sa uz zaoberal iný orgán hospodárskej sútaze". V tejto súvislosti treba uviest, ze tento výraz má siroký rozsah, kedze môze zahrnovat vsetky prípady stazností, ktoré uz preskúmal iný orgán hospodárskej sútaze bez ohladu na výsledok. Normotvorca sa tak rozhodol, ze neobmedzí pôsobnost tohto clánku iba na samotné prípady stazností, ktoré uz boli predmetom rozhodnutia iného orgánu hospodárskej sútaze. 27 V druhom rade výklad uvedený v bode 26 vyssie sa zdá byt takisto v súlade so vseobecnou struktúrou nariadenia c. 1/2003. Clánok 13 ods. 2 uvedeného nariadenia treba totiz vykladat vo svetle jeho odseku 1, ktorý stanovuje, ze Komisia môze zamietnut staznost v prípade, ze sa nou zaoberá iný orgán hospodárskej sútaze clenského státu. Zdá sa teda, ze nie je dôlezitý výsledok preskúmania staznosti uvedeným orgánom hospodárskej sútaze, ale to, ze tento orgán túto staznost skúmal. 28 Výklad uvedený v bode 26 vyssie je tiez podporený odôvodnením 18 nariadenia c. 1/2003, ktoré sa vztahuje k clánku 13 tohto nariadenia (rozsudok Toshiba Corporation a i., uz citovaný v bode 17 vyssie, [10]EU:C:2012:72, bod 90) a ktoré spresnuje, ze "toto ustanovenie by nemalo bránit Komisii, aby odmietla staznost pre nedostatok záujmu Spolocenstva, pretoze precedentné právo Súdneho dvora potvrdilo, ze to môze urobit, aj ked ziadny iný príslusný orgán neoznámil svoj úmysel zaoberat sa prípadom". Kedze Komisia môze rozhodnút o zamietnutí staznosti z dôvodu nedostatku záujmu Spolocenstva, hoci staznostou sa nezaoberal iný orgán hospodárskej sútaze clenského státu, môze a fortiori zamietnut staznost skúmanú uvedeným orgánom, ktorá vsak bola predmetom rozhodnutia tohto orgánu o zamietnutí z dôvodov poradia dôlezitosti. 29 Oznámenie o spolupráci v rámci siete orgánov pre hospodársku sútaz, ktorého úcelom je vykonat ustanovenia nariadenia c. 1/2003 a na ktoré sa odvoláva zalobkyna, takisto podporuje výklad uvedený v bode 26 vyssie. Bod 20 uvedeného oznámenia totiz spresnuje, ze "v clánku 13 [uvedeného nariadenia] výraz 'zaoberanie sa prípadom` neznamená iba to, ze inému orgánu bola predlozená staznost, ale znamená, ze tento orgán sám vysetruje alebo vysetroval prípad" [neoficiálny preklad]. Tento bod naproti tomu neobsahuje informáciu, pokial ide o výsledok, ku ktorému orgán hospodárskej sútaze clenského státu dospel. Bod 22 tohto oznámenia výslovne stanovuje predpoklad, ked bola staznost preskúmaná orgánom hospodárskej sútaze, avsak bola zamietnutá z iných dôvodov nez vecné preskúmanie prípadu, pricom sa v tomto bode uvádza príklad prípadu, ked orgán nemohol zhromazdit dôkazy potrebné na preukázanie porusenia, a uvádza sa tiez, ze bolo potrebné preukázat urcitú pruznost tým, ze sa inému orgánu umozní, aby sám vykonal vysetrovanie a posúdil prípad. Súdny dvor navyse uznal sirokú mieru volnej úvahy, ktorou disponujú orgány hospodárskej sútaze na úcely zabezpecenia optimálneho zadelenia prípadov, pricom v súvislosti s clánkom 13 ods. 1 uvedeného nariadenia spresnil, ze kazdý orgán môze, ale nie je povinný, zamietnut staznost, ktorú prijal, pokial sa tou istou vecou uz zaoberá iný orgán (rozsudok Toshiba Corporation, uz citovaný v bode 17 vyssie, [11]EU:C:2012:72, bod 90). 30 Pokial ide o tvrdenia zalobkyne zalozené na clánku 5 nariadenia c. 1/2003, tieto tvrdenia neumoznujú vyvrátit výklad pouzitý v bode 26 vyssie. 31 Zalobkyna tvrdí, ze clánok 13 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 treba vykladat vo svetle ustanovení clánku 5 uvedeného nariadenia, ktorý sa týka právomoci orgánov hospodárskej sútaze clenských státov pri uplatnovaní clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ v jednotlivých prípadoch. Podla zalobkyne Komisia nesmie zamietnut staznost v prípade, ak tá istá staznost nebola predmetom rozhodnutia orgánu hospodárskej sútaze clenského státu stanoveného v clánku 5 tohto nariadenia. V prejednávanom prípade sa domnieva, ze rozhodnutie NMa zo 16. decembra 2009 nie je rozhodnutím prijatým na základe tohto uvedeného clánku, pretoze "predstavuje menej ako maximum priznané vnútrostátnemu orgánu hospodárskej sútaze, ktorým je konstatovat, ze nie je potrebné, aby tento orgán zasiahol", pricom NMa neoveril, ci boli splnené podmienky zákazu. 32 Ustanovenia clánku 5 nariadenia c. 1/2003, ktoré patria do kapitoly II venovanej právomociam, vymedzujú rozhodnutia, ktoré môzu prijat orgány hospodárskej sútaze clenských státov pri uplatnovaní clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ v jednotlivých prípadoch. Clánok 5 prvý odsek uvedeného nariadenia tak stanovuje, ze tieto orgány rozhodujúce vo veci a konajúce zo svojho vlastného podnetu alebo na základe staznosti môzu prijímat tieto rozhodnutia, a to konkrétne nariadit skoncenie porusovania, nariadit docasné opatrenia, prijímat záväzky a ukladat pokuty, pravidelné penále alebo iné sankcie podla vnútrostátneho práva. Podla clánku 5 druhého odseku tohto nariadenia "ak [vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze usúdia, ze] na základe informácií, ktoré majú k dispozícii, nie sú splnené podmienky pre zákaz, môzu tiez rozhodnút, ze nie sú ziadne dôvody na zásah z ich strany". Súdny dvor v odpovedi na otázku, ci vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze mohli prijat rozhodnutie, ze nedoslo k poruseniu clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ, spresnil, ze clánok 5 toho istého nariadenia sa má vykladat v tom zmysle, ze taxatívne vymedzuje rozhodnutia, ktoré tieto orgány môzu prijat (rozsudok z 3. mája 2011, Tele2 Polska, C-375/09, Zb., [12]EU:C:2011:270, body 19 az 30). 33 Clánok 13 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ktorý patrí do kapitoly IV venovanej spolupráci, vsak stanovuje len to, ze staznostou sa musel zaoberat orgán hospodárskej sútaze a nie ze musela byt predmetom rozhodnutia (pozri bod 26 vyssie). Ako uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, toto ustanovenie tak nestanovuje nevyhnutne povinnost orgánu hospodárskej sútaze, ktorý sa uz zaoberal staznostou, prijat rozhodnutie. V dôsledku toho aj za predpokladu, ze zamietnutie staznosti orgánom hospodárskej sútaze clenského státu z dôvodov poradia dôlezitosti nepredstavuje rozhodnutie v zmysle clánku 5, mohla Komisia v takom prípade uplatnit ustanovenia clánku 13 ods. 2. 34 Subsidiárne rozhodnutie NMa zo 16. decembra 2009 mozno v kazdom prípade povazovat za rozhodnutie, ktoré sa zakladá na clánku 5 druhom odseku nariadenia c. 1/2003. Ako tvrdí Komisia, toto ustanovenie totiz zahrnuje vsetky prípady, ked orgán hospodárskej sútaze clenského státu usúdi, ze informácie, ktorými disponuje, mu neumoznujú prijat záver, ze podmienky zákazu boli splnené bez toho, aby musel predtým vykonat dokazovanie. V prejednávanom prípade NMa tým, ze vo svojom rozhodnutí zo 16. decembra 2009 usúdil, ze preskúmanie poplatkov uplatnovaných od apríla 2009 vzhladom na clánok 102 ZFEÚ viedlo k tým istým výsledkom ako preskúmanie tretej staznosti, a tým, ze v dôsledku toho v súlade so svojou politikou urcovania poradia dôlezitosti zamietol druhú staznost, vsak nevyhnutne usúdil, ze podmienky zákazu neboli splnené. Navyse prijatie záveru o tom, ze rozhodnutie o zamietnutí staznosti orgánom hospodárskej sútaze clenského státu z dôvodu poradia dôlezitosti predstavuje rozhodnutie prijaté na základe ustanovení clánku 5 druhého odseku uvedeného nariadenia, je v súlade s rozsudkom Tele2 Polska, uz citovaným v bode 32 vyssie ([13]EU:C:2011:270), v ktorom Súdny dvor usúdil, ze tento clánok obsahuje taxatívny výpocet druhov rozhodnutí, ktoré môzu prijat vnútrostátne orgány. Iný výklad by zbavil orgány hospodárskej sútaze clenského státu moznosti prijat rozhodnutia o zamietnutí stazností z dôvodov poradia dôlezitosti, hoci vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze takéto rozhodnutia vyuzívajú, pricom prijímajú viac alebo menej formálne rozhodnutia o skoncení konania. V dôsledku toho výklad pouzitý v bode 26 vyssie je v súlade s ustanoveniami clánku 5 tohto nariadenia, pricom Komisia môze zamietnut staznost z dôvodu, ze táto staznost bola uz predmetom rozhodnutia orgánu hospodárskej sútaze clenského státu o zamietnutí z dôvodov poradia dôlezitosti. 35 Napokon výklad pouzitý v bode 26 vyssie je v súlade s mechanizmom clánku 13 ods. 2, ktorý tiez stanovuje, ze orgán hospodárskej sútaze clenského státu môze zamietnut staznost, pokial sa touto staznostou zaoberala uz Komisia. Vzhladom na to, ze judikatúra ustálene priznala Komisii právomoc prijímat rozhodnutia o zamietnutí staznosti z dôvodov poradia dôlezitosti (pozri napríklad rozsudok Vivendi/Komisia, uz citovaný v bode 17 vyssie, body 22 az 25 a citovanú judikatúru), orgán hospodárskej sútaze clenského státu môze tiez zamietnut staznost, ktorú uz Komisia predtým zamietla z takého istého dôvodu. 36 V tretom rade sa výklad pouzitý v bode 26 vyssie zdá byt v súlade s jedným z hlavných cielov nariadenia c. 1/2003, ktorým je zavedenie úcinného decentralizovaného systému uplatnovania pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Z odôvodnenia 6 uvedeného nariadenia totiz vyplýva, ze "aby bolo zabezpecené úcinné uplatnovanie sútazných pravidiel Spolocenstva, orgány hospodárskej sútaze clenských státov by mali pri ich uplatnovaní uzsie spolupracovat". Odôvodnenie 15 tohto nariadenia navyse stanovuje, ze "Komisia a orgány hospodárskej sútaze clenských státov by mali tvorit spolu siet verejných orgánov, ktoré v úzkej spolupráci uplatnujú sútazné pravidlá Spolocenstva". To isté nariadenie tak zrusilo predchádzajúci centralizovaný systém a v súlade so zásadou subsidiarity organizuje sirsie zdruzenie vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze, pricom ich na tento úcel oprávnuje vykonávat právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok z 8. marca 2007, France Télécom/Komisia, T-339/04, Zb., [14]EU:T:2007:80, bod 79). "Aby sa zabezpecilo, ze prípady riesia najvhodnejsie orgány v rámci siete", odôvodnenie 18 predmetného nariadenia stanovuje, ze "malo by sa prijat vseobecné ustanovenie umoznujúce, aby príslusný orgán pozastavil alebo uzavrel prípad z dôvodu, ze ho riesi alebo riesil iný orgán, pricom cielom je, aby sa kazdým prípadom zaoberal len jediný orgán". 37 Naproti tomu výklad, ktorý navrhuje zalobkyna a podla ktorého by Komisia musela systematicky pristúpit k preskúmaniu staznosti vzdy, ked orgán hospodárskej sútaze clenského státu síce skúmal staznost, ale neprijal jedno z rozhodnutí upravených v clánku 5 nariadenia c. 1/2003, alebo prijal rozhodnutie o zamietnutí z dôvodov poradia dôlezitosti, nie je v súlade s cielom clánku 13 ods. 2 uvedeného nariadenia, ktorým je v záujme efektívnosti zaviest optimálne pridelenie zdrojov v rámci európskej siete hospodárskej sútaze. 38 Okrem toho, ako uviedol vedlajsí úcastník konania, výklad navrhovaný zalobkynou sa zdá byt v rozpore s prípravnými prácami týkajúcimi sa nariadenia c. 1/2003. Uvedenie dôvodov návrhu Komisie KOM(2000) 582 v konecnom znení na nariadenie Rady o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy totiz preukazuje, ze úcelom clánku 13 bolo odstránit riziko duplicity práce a podnecovania na podávanie viacerých stazností. 39 Napokon, ako zdôraznuje Komisia, výklad navrhovaný zalobkynou je v rozpore s ustanoveniami clánku 6 nariadenia c. 1/2003, podla ktorých majú vnútrostátne súdy právomoc uplatnovat clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. Ulozit Komisii povinnost systematicky preskúmat staznosti zamietnuté orgánmi hospodárskej sútaze clenských státov z dôvodov poradia dôlezitosti by malo totiz za následok, ze na Komisiu by bola prenesená právomoc preskúmat rozhodnutia uvedených orgánov, co prinálezí iba vnútrostátnym súdom. Uvedené nariadenie nepochybne zaviedlo mechanizmus spolupráce medzi Komisiou a týmito orgánmi (rozsudok Tele2 Polska, uz citovaný v bode 32 vyssie, [15]EU:C:2011:270, bod 26), avsak nestanovilo mechanizmus, na základe ktorého by Komisia nahradila vnútrostátne súdy, ktoré plnia podstatnú úlohu pri uplatnovaní pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze [pozri odôvodnenie 7 návrhu Komisie KOM(2000) 582 v konecnom znení na nariadenie Rady o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy]. 40 Tak zo znenia a struktúry nariadenia c. 1/2003, ako aj z jeho ciela teda vyplýva, ze Komisia sa môze na úcely zamietnutia staznosti platne opriet o dôvod zalozený na tom, ze urcitý orgán hospodárskej sútaze clenského státu uz predtým zamietol túto staznost z dôvodov poradia dôlezitosti. Okolnost, ze NMa v prejednávanom spore neukoncil konanie týkajúce staznosti, o ktorej rozhodoval, prijatím rozhodnutia v zmysle clánku 5 uvedeného nariadenia a ze sa oprel o dôvody poradia dôlezitosti, a to aj keby sa preukázala, nebránila tomu, aby Komisia na základe clánku 13 ods. 2 tohto nariadenia konstatovala, ze touto staznostou sa zaoberal orgán hospodárskej sútaze clenského státu, a z tohto dôvodu túto staznost zamietla. O druhej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení 41 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, ked vychádzala z rozhodnutia NMa týkajúceho sa staznosti, ktorá nebola predmetom vysetrovania vedeného vzhladom na pravidlá práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, ale vo vztahu k vnútrostátnemu právu v oblasti leteckej dopravy. 42 Komisia a vedlajsí úcastník konania spochybnujú tvrdenia zalobkyne. 43 Je pravda, ze clánok 13 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 sa rovnako ako vsetky ustanovenia uvedeného nariadenia týka situácií, ked sa vykonávajú clánky 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ. Konkrétne clánok 3 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje, ze ak vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze uplatnujú vnútrostátne právo hospodárskej sútaze na zneuzívajúce konanie podniku s dominantným postavením na trhu, ktoré môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, sú povinné uplatnit aj clánok 102 ZFEÚ. 44 Komisia preto môze zamietnut staznost na základe ustanovení clánku 13 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 iba vtedy, ak táto staznost bola predmetom preskúmania vedeného vzhladom na pravidlá práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 45 Nijaké ustanovenie tohto nariadenia vsak orgánu hospodárskej sútaze clenského státu nezakazuje, aby sa v rámci vysetrovaní, ktoré vykonáva na úcely posúdenia dodrziavania pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, oprel o závery, ku ktorým tento orgán dospel v rámci vysetrovaní vedených vzhladom na inú vnútrostátnu právnu úpravu. Bod 21 oznámenia o spolupráci v rámci siete orgánov pre hospodársku sútaz navyse iba uvádza, ze "clánok 13 [nariadenia c. 1/2003] mozno uplatnit vtedy, ked sa dohoda alebo postup týkajú toho istého alebo tých istých porusení, ku ktorým doslo na tých istých relevantných trhoch s výrobkami alebo geografických trhoch" [neoficiálny preklad]. 46 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia sa môze na úcely zamietnutia staznosti na základe ustanovení clánku 13 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 platne opriet o dôvod zalozený na tom, ze urcitý orgán hospodárskej sútaze clenského státu uz predtým zamietol túto staznost v nadväznosti na preskúmanie opierajúce sa o závery, ku ktorým dospel v rámci vysetrovania vedeného vzhladom na iné vnútrostátne ustanovenia, a to pod podmienkou, ze toto preskúmanie bolo vykonané vzhladom na pravidlá Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 47 V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia usúdila, ze NMa posúdil staznost zalobkyne na základe ustanovení clánku 102 ZFEÚ. Komisia uviedla, ze NMa najmä naznacil, v akom rozsahu boli závery vysetrovania, ktoré sa viedlo z hladiska práva v oblasti leteckej dopravy, relevantné na úcely preskúmania tejto staznosti zalozeného na práve hospodárskej sútaze, pricom opísala podobnosti medzi dvomi právnymi úpravami, porovnala rovnocennost dotknutých sluzieb a posúdila konkurencné nevýhody, ktoré spôsobili sadzby spolocnosti Schiphol. Komisia usúdila, ze NMa tak preskúmal, ci poplatky boli primerané vo vztahu k nákladom, porovnal ich s poplatkami iných medzinárodných letísk a posúdil ich vo svetle kvality sluzieb poskytnutých zalobkyni. Napokon usúdila, ze jej neprinálezalo vyjadrit sa k tvrdeniam a záverom, ktoré predlozil NMa, ani k metodike, ktorú tento orgán uplatnil. 48 Navyse z rozhodnutia NMa zo 16. decembra 2009 vyplýva, ze staznost zalobkyne bola preskúmaná vzhladom na ustanovenia clánku 24 MW a clánku 102 ZFEÚ. Ako uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, NMa v tomto rozhodnutí najmä usúdil, ze posúdenie pojmov zákaz diskriminácie a primeranost, ktoré sa nachádzajú v § 8.25 d ods. 2 a 3 WL bolo podobné posúdeniu vykonanému v rámci práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Tento orgán takisto pripomenul, ze v jeho rozhodnutí zo 14. júla 2009 vylozil ustanovenia WL v súlade s judikatúrou súdov Únie týkajúcou sa clánku 102 ZFEÚ. Okrem toho NMa uviedol, ze vymedzenie relevantného trhu, ktoré malo byt vykonané v rámci vysetrovania vedeného na základe ustanovení práva hospodárskej sútaze, nebolo v prejednávanom prípade potrebné, kedze tento orgán predpokladal, ze Schiphol mala silné ekonomické postavenie. 49 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietla staznost zalobkyne na základe clánku 13 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, kedze usúdila, ze orgán hospodárskej sútaze clenského státu posudzoval túto staznost na základe ustanovení clánku 102 ZFEÚ. 50 Zalobkyna, ktorá pripústa, ze predmetné ustanovenia WL scasti odkazujú na pojmy vyplývajúce z práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, uvádza pät tvrdení smerujúcich k preukázaniu, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked usúdila, ze NMa posudzoval staznost zalobkyne na základe ustanovení clánku 102 ZFEÚ. 51 Z bodu 20 vyssie vyplýva, ze na úcely odpovede na tvrdenia zalobkyne musí Vseobecný súd iba overit, ci sa Komisia tým, ze zamietla staznost na základe clánku 13 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, nedopustila nesprávneho právneho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia, ked usúdila, ze NMa sa uz staznostou zalobkyne zaoberal z hladiska práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. V tomto rámci Komisii prinálezí overit, ci NMa nezamietol staznost zalobkyne bez toho, aby ju predtým preskúmal z hladiska pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Preskúmanie Vseobecným súdom vsak nesmie viest k posúdeniu dôvodnosti rozhodnutia NMa, postupu alebo metodiky, ktoré uplatnil NMa, t. j. k posúdeniu, ktoré nevykonala ani Komisia a ktoré prinálezí vnútrostátnym súdom. 52 V prvom rade zalobkyna zdôraznuje, ze NMa nepristúpil k vymedzeniu relevantného trhu, ktorý predstavuje prvok nevyhnutný na akékolvek preskúmanie dodrzania clánku 102 ZFEÚ, a ze Komisia preto nemohla usúdit, ze NMa posudzoval staznost na základe tohto ustanovenia. Také tvrdenie vsak treba odmietnut ako neúcinné vzhladom na rozsah a predmet preskúmania Vseobecným súdom, ktoré boli pripomenuté v bode 51 vyssie. Toto tvrdenie sa totiz týka metodiky a dôvodnosti analýzy pouzitej NMa na úcely posúdenia staznosti zalobkyne. 53 Navyse treba konstatovat, ze NMa nemal povinnost poskytnút v prejednávanom prípade vymedzenie relevantného trhu. 54 Je pravda, ze podla judikatúry je vymedzenie relevantného trhu významné na urcenie, ci má podnik dominantné postavenie, pricom moznosti hospodárskej sútaze mozno posudzovat len na základe vlastností predmetných výrobkov alebo sluzieb, podla ktorých môzu tieto výrobky alebo sluzby osobitne uspokojit stále potreby a sú málo zamenitelné s inými výrobkami alebo sluzbami (rozsudky z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, Zb., [16]EU:C:1973:22, bod 32, a z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, T-340/03, Zb., [17]EU:T:2007:22, bod 78). Okrem toho podla ustálenej judikatúry dominantné postavenie preukazuje skutocnost, ze predmetný podnik má také ekonomické postavenie, ktoré mu umoznuje bránit zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu tým, ze mu dáva moznost správat sa v znacnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebitelov (rozsudky zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, 27/76, Zb., [18]EU:C:1978:22, bod 65; z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb., [19]EU:C:1979:36, bod 38, a France Télécom/Komisia, uz citovaný, [20]EU:T:2007:22, bod 99). 55 V prejednávanom prípade z rozhodnutia NMa zo 14. júla 2009 vsak vyplýva, ze bola prijatá domnienka, ze vedlajsí úcastník konania mal silné ekonomické postavenie a ze v dôsledku toho, ako uviedol NMa v bode 16 svojho rozhodnutia zo 16. decembra 2009, nebolo potrebné vymedzit relevantný trh, kedze vedlajsí úcastník konania mal dominantné postavenie. Komisia sa teda vo svojom rozhodnutí vôbec nedopustila zjavného pochybenia, ked usúdila, ze staznost zalobkyne bola posúdená pri dodrzaní pravidiel preskúmania stanovených právom Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 56 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze preskúmanie z hladiska clánku 102 ZFEÚ by viedlo NMa k inému záveru, pokial ide o zneuzívajúce správanie vedlajsieho úcastníka v oblasti diskriminacných cien. 57 Najskôr treba pripomenút, ze Vseobecnému súdu neprinálezí preskúmat zákonnost rozhodnutia NMa (pozri bod 51 vyssie). Naopak Vseobecnému súdu prinálezí overit, ci sa Komisia nedopustila nesprávneho právneho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia, ked usúdila, ze NMa sa uz staznostou zalobkyne zaoberal, pricom pouzil definíciu pojmu diskriminácia obsiahnutú v clánku 102 ZFEÚ. 58 V tejto súvislosti z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze NMa v analýze, ktorá viedla k jeho rozhodnutiu zo 14. júla 2009, zohladnil definíciu diskriminácie obsiahnutú v clánku 102 ZFEÚ. Ako totiz Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, NMa vo svojom rozhodnutí zo 14. júla 2009 preskúmal jednak rovnocennost sluzieb, ktoré ponúkal vedlajsí úcastník konania jednotlivým leteckým spolocnostiam, a zároven posúdil konkurencné výhody, ktoré vznikli na základe poplatkov (body 113 az 156). NMa, aby mohol vykonat toto posúdenie, výslovne uviedol, ze pouzil definíciu diskriminácie obsiahnutú v clánku 102 ZFEÚ, ako ju vylozil Súdny dvor (bod 33). 59 V tretom rade zalobkyna tvrdí, ze NMa v inom rozhodnutí uviedol, ze hoci pojmy nachádzajúce sa vo WL by bolo mozné vylozit prostredníctvom práva hospodárskej sútaze, celkové posúdenie veci z hladiska WL by sa neuskutocnilo v rámci práva hospodárskej sútaze, a ze v rámci vysetrovania vedeného podla WL nemohla byt polozená nijaká otázka týkajúca sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Tento prvok vsak - za predpokladu, ze sa preukáze - nemá vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia, pretoze v prejednávanom prípade na jednej strane Komisia nebola viazaná posúdeniami, ktoré vykonal NMa v odlisnej veci, a na druhej strane z uvedeného vyplýva, ze Komisia skutocne overila, ci NMa skutocne preskúmal staznost, ktorá mu bola predlozená, vzhladom na clánok 102 ZFEÚ. 60 V stvrtom rade zalobkyna tvrdí, ze preskúmanie staznosti v rámci WL vykonáva iba útvar pre reguláciu leteckej dopravy, ktorý má iné právomoci a úlohy nez riaditelstvo pre hospodársku sútaz, a nezohladnuje vseobecné ciele politiky Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Toto tvrdenie vsak treba odmietnut, pretoze útvar pre reguláciu leteckej dopravy predstavuje sluzbu holandského orgánu hospodárskej sútaze a rozhodnutie NMa, z ktorého vychádzala Komisia na úcely zamietnutia staznosti zalobkyne, bolo prijaté jeho jediným kolégiom. Treba totiz pripomenút, ze ustanovenia clánku 13 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 rovnako ako ustanovenia celého uvedeného nariadenia odkazujú na "orgán hospodárskej sútaze clenského státu" bez toho, aby rozlisovali medzi jednotlivými útvarmi tohto orgánu. V dôsledku toho nemá význam poznat zlozenie skupín, ktoré posudzovali staznost zalobkyne zalozenú na WL, kedze NMa posúdil staznost zalobkyne vzhladom na právo hospodárskej sútaze a z uvedeného vyplýva, ze NMa sa mohol správne opriet o analýzu vykonanú v rámci staznosti zalozenej na WL. 61 Napokon v poslednom rade treba zamietnut tvrdenie zalobkyne, podla ktorého napadnuté rozhodnutie vedie v rozpore s ustanoveniami clánku 102 ZFEÚ k vynatiu sirokej kategórie mozných zneuzití spod kontroly zo strany orgánov hospodárskej sútaze. Z uvedeného totiz vyplýva, ze úcinkom napadnutého rozhodnutia nebolo konkrétne vynat vedlajsieho úcastníka konania z uplatnenia clánku 102 ZFEÚ. 62 Z uvedených úvah vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze by sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked usúdila, ze NMa posúdil staznost na základe ustanovení clánku 102 ZFEÚ. 63 V dôsledku toho sa Komisia nedopustila nesprávneho právneho posúdenia ani zjavne nesprávneho posúdenia, ked usúdila, ze NMa posúdil staznost zalobkyne vzhladom na právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 64 Prvý zalobný dôvod preto treba zamietnut v celom rozsahu. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia 65 Zalobkyna sa domnieva, ze napadnuté rozhodnutie, kedze subsidiárne zamieta jej staznost z dôvodu neexistencie záujmu Únie, je nedostatocne odôvodnené. 66 Komisia tvrdí, ze druhý zalobný dôvod, ktorý má nevyhnutne subsidiárnu povahu, treba zamietnut, pretoze napadnuté rozhodnutie, ktoré je doplnené rozhodnutím NMa zo 16. decembra 2009, jasne uvádza dôvody, pre ktoré vec nepredstavuje pre Úniu dostatocný záujem. 67 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia, ktorá toto rozhodnutie zalozila na clánku 13 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, navyse uviedla, ze v kazdom prípade usúdila, ze staznost mohla byt zamietnutá z dôvodu neexistencie záujmu Únie vzhladom na malú pravdepodobnost preukázania porusenia, a to pri zohladnení analogických záverov, ku ktorým dospel NMa na konci vysetrovania. 68 Na úvod treba konstatovat, ze vzhladom na to, ze Komisia az subsidiárne zamietla staznost zalobkyne z dôvodu neexistencie záujmu Únie, nemozno na základe druhého zalobného dôvodu, aj keby sa mu malo vyhoviet, zrusit napadnuté rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 1997, FFSA a i./Komisia, T-106/95, Zb., [21]EU:T:1997:23, bod 199). 69 V kazdom prípade sa zdá, ze napadnuté rozhodnutie je dostatocne odôvodnené. Treba totiz pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry clánok 7 nariadenia c. 1/2003 nepriznáva stazovatelovi právo vyzadovat od Komisie konecné rozhodnutie, pokial ide o existenciu alebo neexistenciu údajného porusenia, a neukladá Komisii povinnost pokracovat v kazdom prípade v konaní az do stádia konecného rozhodnutia (rozsudky z 18. októbra 1979, GEMA/Komisia, 125/78, Zb., [22]EU:C:1979:237, bod 18, a zo 17. mája 2001, IECC/Komisia, C-449/98 P, Zb., [23]EU:C:2001:275, bod 35). Naopak Komisia musí pozorne preskúmat vsetky skutkové a právne okolnosti, o ktorých ju upovedomia stazovatelia (rozsudky z 11. októbra 1983, Schmidt/Komisia, 210/81, Zb., [24]EU:C:1983:277, bod 19, a zo 17. novembra 1987, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb., [25]EU:C:1987:490, bod 20). Stazovatel má právo, aby o osude jeho staznosti Komisia rozhodla, pricom jej rozhodnutie môze byt predmetom súdneho preskúmania (rozsudok z 18. marca 1997, Guérin automobiles/Komisia, C-282/95 P, Zb., [26]EU:C:1997:159, bod 36, a IECC/Komisia, uz citovaný, bod 35). 70 Komisia má v tejto súvislosti povinnost odôvodnenia v prípade, ze odmietne pokracovat v skúmaní staznosti. Kedze odôvodnenie musí byt dostatocne presné a podrobné, aby Vseobecný súd mohol vykonat úcinné preskúmanie diskrecnej právomoci Komisie stanovit poradie dôlezitosti, táto institúcia má povinnost uviest skutkové okolnosti, na ktorých spocíva odôvodnenie rozhodnutia a právne dôvody, ktoré ju viedli k prijatiu tohto rozhodnutia (uznesenie z 31. marca 2011, EMC Development/Komisia, C-367/10 P, [27]EU:C:2011:203, bod 75). 71 V prejednávanom prípade z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia usúdila, ze pravdepodobnost preukázania porusenia clánku 102 ZFEÚ bola obmedzená vzhladom na závery, ku ktorým dospel NMa. Treba vsak pripomenút, ze podla clánkov 4 a 5 nariadenia c. 1/2003 Komisia a orgány hospodárskej sútaze clenských státov majú paralelné právomoci na úcely uplatnovania clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ a ze struktúra uvedeného nariadenia spocíva v úzkej spolupráci medzi nimi. V dôsledku toho môze Komisia v rámci jej posudzovania zohladnit opatrenia prijaté uvedenými vnútrostátnymi orgánmi (rozsudok Vivendi/Komisia, uz citovaný v bode 17 vyssie, [28]EU:T:2013:538, bod 26). 72 Z týchto úvah vyplýva, ze Komisia si splnila svoju povinnost odôvodnenia, ked jasne a jednoznacne uviedla skutkové okolnosti a právne dôvody, ktoré ju viedli ku konstatovaniu, ze pravdepodobnost preukázania existencie porusenia clánku 102 ZFEÚ bola len velmi obmedzená. Vzhladom na to, ze tieto spresnenia umoznujú Vseobecnému súdu vykonat skutocné preskúmanie výkonu diskrecnej právomoci Komisiou v napadnutom rozhodnutí, treba prijat záver, ze napadnuté rozhodnutie je v tejto súvislosti dostatocne odôvodnené. 73 Druhý zalobný dôvod mozno preto zamietnut ako nedôvodný, v dôsledku coho treba zalobu zamietnut v celom rozsahu. O trovách 74 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania vynalozených Komisiou, ako aj spolocnostou Schiphol v súlade s ich návrhmi. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. easyJet Airline Co. Ltd je povinná nahradit trovy konania. Martins Ribeiro Gervasoni Madise Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 21. januára 2015. Podpisy __________________________________________________________________ ( [29]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXa6EBmK/L91124-867TMP.html#t-ECR_62013TJ0355_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A276&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A586&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A517&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A362&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A451&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A80&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A22&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A22&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A22&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A22&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A23&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A237&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A275&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A277&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A490&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A159&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A203&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A538&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///tmp/lynxXXXXa6EBmK/L91124-867TMP.html#c-ECR_62013TJ0355_SK_01-E0001