ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora) z 25. júna 2015 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Poistenie vývozných úverov -- Zaistenie, ktoré priznal verejnoprávny podnik svojej dcérskej spolocnosti -- Kapitálové vklady na krytie strát dcérskej spolocnosti -- Pojem státna pomoc -- Pripísatelnost státu -- Kritérium súkromného investora -- Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-305/13, Servizi assicurativi del commercio estero SpA (SACE), so sídlom v Ríme (Taliansko), Sace BT SpA, so sídlom v Ríme, v zastúpení: M. Siragusa a G. Rizza, advokáti, zalobkyne, ktoré v konaní podporuje: Talianska republika, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci S. Fiorentino, avvocato dello Stato, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: G. Conte, D. Grespan a K. Walkerová, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2014/525/EÚ z 20. marca 2013 o opatreniach SA.23425 (11/C) (ex NN 41/10) uskutocnených Talianskom v rokoch 2004 a 2009 v prospech spolocnosti Sace BT SpA ([2]Ú. v. EÚ L 239, 2014, s. 24), VSEOBECNÝ SÚD (siedma komora), v zlození: predseda komory M. van der Woude (spravodajca), sudcovia I. Wiszniewska-Bial/ecka a I. Ulloa Rubio, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. decembra 2014, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyne, Servizi assicurativi del commercio estero SpA (SACE) a jej 100 % dcérska spolocnost Sace BT SpA, pôsobia v odvetví poistovania vývozných úverov, to znamená poistovania rizík spojených s vývoznými úvermi, ktorými sa financujú transakcie v Európskej únii, ako aj s mnohými tretími krajinami. Oznámenie o poistení vývozných úverov 2 Komisia Európskych spolocenstiev zaslala 19. septembra 1997 clenským státom oznámenie podla clánku [108 ods. 1 ZFEÚ], ktorým sa uplatnujú clánky [107 ZFEÚ] a [108 ZFEÚ] na krátkodobé poistenie vývozných úverov ([3]Ú. v. ES C 281, s. 4; Mim. vyd. 08/001, s. 147, dalej len "oznámenie o krátkodobom poistení vývozných úverov"). Toto oznámenie, zmenené a doplnené oznámeniami clenským státom z roku 2001 ([4]Ú. v. ES C 217, s. 2; Mim. vyd. 08/002, s. 106) a roku 2005 ([5]Ú. v. EÚ C 325, s. 22), bolo uplatnitelné do 31. decembra 2012 v nadväznosti na zmenu jeho obdobia uplatnenia vykonanú oznámením z roku 2010 ([6]Ú. v. EÚ C 329, s. 6). V bode 4.2 tohto oznámenia Komisia vyzvala clenské státy podla clánku 93 ods. 1 Zmluvy o ES (neskôr clánok 88 ods. 1 ES, teraz clánok 108 ods. 1 ZFEÚ), aby zmenili svoje systémy poistovania vývozných úverov pre obchodovatelné riziká takým spôsobom, aby súkromní alebo státni poistovatelia vývozných úverov nemohli v súvislosti s takýmito rizikami vyuzívat státnu pomoc najmä vo forme státnych záruk pokrývajúcich pôzicky alebo straty, kapitálových vkladov za podmienok, ktoré sú pre súkromného investora v trhovom hospodárstve neprijatelné, alebo sluzieb zaistného krytia poskytovaných státom priamo ci nepriamo prostredníctvom iného státneho alebo státom podporovaného poistovatela vývozných úverov za výhodnejsích podmienok, ako sú podmienky, ktoré poskytuje trh so súkromným zaistením. 3 Obchodovatelné riziká boli definované v bode 2.5 prvom odseku oznámenia o poistení vývozných úverov, zmeneného a doplneného oznámením z roku 2001, "ako hospodárske a politické riziká verejných a neverejných dlzníkov so sídlom v krajinách uvedených v prílohe. Pre takéto riziká ciní maximálne trvanie rizika (t. j. výroba plus úverové obdobie s bezným zaciatkom podla Bernskej únie a zvycajnými úverovými podmienkami) menej ako dva roky". Bod 2.5 druhý odsek oznámenia o poistení vývozných úverov, zmenený a doplnený oznámením z roku 2001, okrem toho spresnuje, ze "vsetky ostatné riziká (t. j. riziká katastrof a hospodárske a politické riziká krajín uvedených v prílohe) sa este nepovazujú za obchodovatelné". Zoznam krajín s obchodovatelnými rizikami zahrna vsetky clenské státy Únie, ako aj státy OECD. SACE 4 Pred svojou zmenou na akciovú spolocnost v roku 2004 bola SACE talianskym verejnoprávnym podnikom istituto SACE. V roku 1998 s cielom dosiahnut súlad s bodom 4.2 oznámenia o poistení vývozných úverov (pozri bod 2 vyssie) istituto SACE ukoncila svoju cinnost v oblasti poistovania obchodovatelných rizík týkajúcu sa priamych poistných zmlúv. 5 V roku 2004 sa SACE zmenila na akciovú spolocnost, ktorej jediným akcionárom bolo talianske ministerstvo hospodárstva a financií (dalej len "MHF"). Neskôr v novembri 2012 nadobudla SACE Cassa depositi e prestiti, verejnoprávny podnik, ktorý je v rozsahu 70 % ovládaný MHF. 6 Podla clánku 4 ods. 1 stanov patrí do obchodnej cinnosti SACE poistenie, zaistenie, spolupoistenie a zabezpecenie rizík politickej povahy, rizík katastrofy, hospodárskych, obchodných a výmenných rizík, ako aj doplnkových rizík, ktorým sú vystavené talianske subjekty a spolocnosti, ktoré sú s nimi prepojené alebo ktoré ovládajú v rámci svojej cinnosti so zahranicím, a internacionalizácia talianskeho hospodárstva. Podla clánku 4 ods. 2 týchto stanov SACE okrem toho poskytuje za trhových podmienok a v súlade s právnou úpravou Únie záruky a poistné krytie zahranicným podnikom, pokial ide o operácie strategického významu pre talianske hospodárstvo z hladiska internacionalizácie, hospodárskej bezpecnosti a aktivácie výrobného procesu a procesu zamestnanosti v Taliansku. 7 Zákonný dekrét c. 269 z 30. septembra 2003, po zmenách a doplneniach zmenený na zákon c. 326 z 24. novembra 2003, ktorého clánok 6 obsahuje ustanovenia týkajúce sa zmeny istituto SACE na akciovú spolocnost od 1. januára 2004 (pozri bod 4 vyssie), vymedzil operácie SACE s prihliadnutím na vývoj dotknutého trhu. 8 V tomto ohlade clánok 6 ods. 12 zákonného dekrétu c. 269 osobitne oprávnuje SACE obchodovat za urcitých podmienok v odvetví obchodovatelných rizík. Tento clánok totiz okrem iného stanovuje: "SACE SpA môze vykonávat cinnost v oblasti poistenia a zaistenia obchodovatelných rizík v zmysle pravidiel Únie. Pre túto cinnost musí viest oddelené úctovníctvo týkajúce sa cinnosti vyuzívajúcej výhodu státnej záruky, alebo musí na tento úcel zalozit [akciovú spolocnost]. V tomto druhom prípade úcast SACE SpA v takejto spolocnosti nesmie byt nizsia ako 30 % [a urcité predtým pridelené financné prostriedky] sa nesmú pouzit na upísanie jej kapitálu. [Na cinnost poistenia obchodovatelných rizík] sa záruka státu nevztahuje." 9 Clánok 5 ods. 1 stanov SACE stanovuje, ze záväzky prijaté touto spolocnostou pri výkone jej cinnosti v odvetví poistenia, spolupoistenia a záruk rizík definovaných ako neobchodovatelné riziká právnou úpravou Únie sú zarucené státom na základe úcinnej právnej úpravy. To isté ustanovenie spresnuje, ze cinnosti, na ktoré sa vztahuje státna záruka, podliehajú posúdeniu Comitato Interministeriale per la Programmazione Economica (Medzirezortný výbor pre hospodárske programovanie, dalej len "CIPE") v súlade s ustanoveniami legislatívneho dekrétu c. 143 z 31. marca 1998, ktorý opätovne definuje záruku uplatnitelnú na SACE podla talianskeho zákona c. 227 z 24. mája 1977. Podla clánku 2 ods. 3 legislatívneho dekrétu c. 143 má operácie a riziká poistitelné zo strany SACE vymedzit CIPE. Okrem toho clánok 8 ods. 1 tohto legislatívneho dekrétu stanovuje, ze najneskôr 30. júna kazdého roka musí CIPE posúdit prognózy poistných záväzkov SACE. Zákon o schválení rozpoctu státu vymedzuje globálne limity pre riziká, ktoré sa môzu poistit so zárukou, a to s rozdelením na záruky na obdobie kratsie a obdobie dlhsie ako 24 mesiacov. 10 Clánok 5 ods. 2 stanov SACE vylucuje zo státnej záruky jej cinnosti v odvetví poistenia a záruk obchodovatelných rizík. Stanovuje, ze uvedené cinnosti táto spolocnost vykonáva bud vypracovaním oddeleného úctovníctva, alebo zriadením akciovej spolocnosti na tento úcel. Sace BT 11 V roku 2004 v rámci legislatívneho rámca pripomenutého v bodoch 8 az 10 vyssie sa SACE rozhodla zriadit dcérsku spolocnost Sace BT ako oddelený subjekt, aby sa osamostatnila správa "obchodovatelných rizík" v zmysle oznámenia o poistení vývozných úverov. Sace BT bolo vyclenené základné imanie 100 miliónov eur, ktoré v celom rozsahu financovala SACE. Okrem toho SACE previedla do rezervného fondu Sace BT kapitál v hodnote 5,8 milióna eur. 12 Podla clánku 2 ods. 1 stanov patrí do obchodnej cinnosti Sace BT výkon poistenia a zaistenia vo vsetkých skodových oblastiach v rámci medzí stanovených osobitnými povoleniami, a to tak v Taliansku, ako aj v zahranicí. Podla clánku 15 ods. 3 týchto stanov clenov správnej rady vymenúva a odvoláva valné zhromazdenie. Podla clánku 17 týchto stanov správa Sace BT prislúcha výlucne clenom správnej rady. 13 Z rozhodnutia Komisie 2014/525/EÚ z 20. marca 2013 o opatreniach SA.23425 (11/C) (ex NN 41/10) uskutocnených Talianskom v rokoch 2004 a 2009 v prospech spolocnosti Sace BT SpA ([7]Ú. v. EÚ L 239, 2014, s. 24, dalej len "napadnuté rozhodnutie") vyplýva, ze v rozhodnom case Sace BT pôsobila v troch oblastiach: v odvetví úverového poistenia (54 % poistného v roku 2011), poistenia záruk (30 %) a iných druhov poistenia skody na majetku (13 %). 14 V rámci odvetvia úverového poistenia bola Sace BT aktívna v oblasti krátkodobého poistenia vývozných úverov, pokial ide o obchodovatelné riziká v zmysle oznámenia o poistení vývozných úverov. Spolocnost okrem toho ponúkala úverové poistenie transakcií na území Talianska (poistenie domácich obchodných transakcií). Okrem toho Sace BT v mensej casti svojho portfólia nadalej vykonávala krátkodobé poistenie neobchodovatelných rizík (pozri odôvodnenie 22 tabulku 1 napadnutého rozhodnutia). Napadnuté rozhodnutie uvádza, ze podla tvrdenia talianskych orgánov túto cinnost, rovnako ako dalsie cinnosti, vykonávala v súlade s trhovými podmienkami a bez záruky státu. Správne konanie a napadnuté rozhodnutie 15 V nadväznosti na staznost prijatú v júni 2007 Komisia zacala predbezné presetrovanie týkajúce sa prípadnej státnej pomoci, ktorá by mohla vyplývat z rôznych opatrení, ktoré vykonala SACE v prospech Sace BT. Vo februári 2011 Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokial ide o styri opatrenia v prospech Sace BT: -- vstupný kapitál vo výske 100 miliónov eur vo forme základného imania a vklad kapitálu do rezervného fondu vo výske 5,8 milióna eur, uskutocnené 27. mája 2004 (dalej len "prvé opatrenie"), -- zaistenie skodovej nadmiery pre obchodovatelné riziká v roku 2009, poskytnuté 5. júna 2009 a týkajúce sa casti rizík (odhadovanej na 74,15 %), ktorá nie je krytá tretími subjektmi pôsobiacimi na trhu (dalej len "druhé opatrenie"), -- kapitálový vklad vo výske 29 miliónov eur, poskytnutý 18. júna 2009 (dalej len "tretie opatrenie"), -- kapitálový vklad vo výske 41 miliónov eur, poskytnutý 4. augusta 2009 (dalej len "stvrté opatrenie"). 16 Ziadne z týchto styroch opatrení nebolo oznámené Komisii, kedze talianske orgány sa domnievali, ze jednak neboli pripísatelné státu a jednak boli v súlade s kritériom súkromného investora v trhovom hospodárstve. 17 Na konci konania vo veci formálneho zistovania prijala Komisia 20. marca 2013 napadnuté rozhodnutie. 18 Na preukázanie pripísatelnosti dotknutých opatrení Taliansku Komisia vychádza v odôvodnení 177 napadnutého rozhodnutia zo vseobecných kritérií týkajúcich sa organických väzieb medzi clenmi správnej rady SACE a Talianskom, z okolnosti, ze SACE nevykonáva svoje cinnosti za trhových podmienok, a zo skutocnosti, ze zákon stanovuje, ze SACE musí vlastnit aspon 30 % kapitálu Sace BT. Okrem toho v odôvodnení 178 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza osobitné ukazovatele spocívajúce vo vyhláseniach clenov správnej rady SACE pocas prijímania týchto opatrení. 19 Pokial ide o existenciu výhody, Komisia sa najskôr v odôvodneniach 127 az 130 napadnutého rozhodnutia domnieva, ze druhé opatrenie priznáva výhodu Sace BT z dôvodu, ze súkromný zaistovatel by neupísal také vysoké zaistenie v jej prospech za podmienok, ktoré jej priznala SACE. Pokial ide dalej o tretie a stvrté opatrenie, Komisia sa v odôvodneniach 132 az 168 napadnutého rozhodnutia domnieva, ze SACE nekonala ako obozretný súkromný investor. Predovsetkým tvrdí, ze táto spolocnost nevykonala predbezné hodnotenie rentability dotknutých kapitálových vkladov. V záujme úplnosti vykonáva dodatocne retrospektívnu analýzu rentability týchto dvoch opatrení a dospieva k záveru, ze súkromný investor by povazoval za výhodnejsie nechat dcérsku spolocnost vstúpit do konkurzu ako vlozit do nej dodatocných 70 miliónov eur. 20 V clánku 1 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatuje, ze prvé opatrenie, a to vstupný kapitál a príspevok do rezervného fondu vo výske 105,8 milióna eur, nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Naopak za nezákonnú státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom sa povazujú tri dalsie opatrenia (dalej len "sporné opatrenia"), a to zaistenie skodovej nadmiery vo výske 74,15 %, ktoré obsahuje prvok státnej pomoci v sume 156000 eur (clánok 2 napadnutého rozhodnutia), ako aj dva kapitálové vklady vo výske 29 a 41 miliónov eur (clánky 3 a 4 napadnutého rozhodnutia). 21 Podla clánkov 5 a 6 napadnutého rozhodnutia sú talianske orgány povinné od Sace BT okamzite vymôct vyssie uvedenú pomoc zvýsenú o zlozené úroky z omeskania, dbat na to, aby napadnuté rozhodnutie bolo vykonané do styroch mesiacov po dni jeho oznámenia, a do dvoch mesiacov po tomto oznámení informovat Komisiu najmä o celkovej sume, ktorá sa má vymôct, o sumách uz vymozených a opatreniach prijatých alebo zamýslaných na dosiahnutie súladu s napadnutým rozhodnutím. Konanie a návrhy úcastníkov konania 22 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 3. júna 2013 podali zalobkyne túto zalobu. 23 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 4. júla 2013 Talianska republika podala návrh na vstup do tohto konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov zalobkýn. Uznesením zo 4. septembra 2013 predseda stvrtej komory Vseobecného súdu tomuto návrhu vyhovel. 24 Po zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený do siedmej komory, v dôsledku coho jej bola pridelená táto vec. 25 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 26. februára 2014 podali zalobkyne návrh na nariadenie predbezného opatrenia s cielom dosiahnut odklad výkonu napadnutého rozhodnutia, az kým Vseobecný súd nerozhodne o hlavnej zalobe. Uznesením z 13. júna 2014 predseda Vseobecného súdu rozhodol odlozit výkon clánku 5 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom boli talianske orgány povinné vymôct od Sace BT sumu vyssiu ako [dôverné] ( [8]1 ) (uznesenie z 13. júna 2014, SACE a Sace BT/Komisia, T-305/13 R, [9]EU:T:2014:595). 26 Zalobkyne, podporované v konaní Talianskou republikou, navrhujú, aby Vseobecný súd: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, alebo subsidiárne, aby ho zrusil ciastocne, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, -- nariadil akékolvek dalsie opatrenie vrátane dokazovania, ktoré bude povazovat za potrebné. 27 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 28 Na podporu svojho návrhu na zrusenie uvádzajú zalobkyne tri zalobné dôvody. Prvým zalobným dôvodom zalobkyne spochybnujú pripísatelnost sporných opatrení talianskej vláde. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve, ako aj na nedostatku odôvodnenia, pokial ide o druhé opatrenie. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve, pokial ide o tretie a stvrté opatrenie. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii pripísatelnosti sporných opatrení Taliansku 29 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia nesprávne uplatnila clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, ked sa domnievala, ze sporné opatrenia boli pripísatelné Taliansku. Rozhodnutia, ktorými sa zaviedli sporné opatrenia, boli prijaté autonómne správnou radou SACE. 30 Zalobkyne tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje nic, co by preukazovalo, ze sporné rozhodnutia predstavovali nástroj uplatnenia politiky definovanej Talianskom alebo ze boli prijaté pod priamym ci nepriamym vplyvom tohto státu, alebo ze by talianske orgány o tom mali vedomost ex ante. Vseobecné a osobitné nepriame dôkazy uvedené Komisiou v bodoch 177 az 179 napadnutého rozhodnutia neumoznujú dospiet k záveru, ze bolo nepravdepodobné, ze SACE mohla prijat sporné opatrenia bez zohladnenia poziadaviek orgánov verejnej moci. 31 Talianska republika, ktorá vstúpila do konania na podporu zalobkýn, doplna, ze okolnost uvedená Komisiou, ze sporné rozhodnutia zodpovedali cielu vseobecného záujmu, nepostacuje na záver o úcasti orgánov verejnej moci. Podnik totiz mohol s cielom dosiahnut zisk prihliadnut z mnohých iných dôvodov aj na vseobecný záujem posudzovaný autonómne správcami tohto podniku. 32 Zalobkyne a Talianska republika okrem toho uvádzajú, ze sporné opatrenia prijala SACE bez zohladnenia poziadaviek orgánov verejnej moci a bez toho, aby ich tieto orgány ovplyvnili co len nepriamo. Komisia sa v napadnutom rozhodnutí obmedzila na preukázanie teoretickej moznosti úcasti orgánov verejnej moci. Dostatocne právne nepreukázala, ze verejnoprávny akcionár v praxi vykonával dominantný vplyv na prijímanie sporných opatrení v rozpore so zásadou autonómie správy správnej rady SACE. 33 Zalobkyne a Talianska republika sa domnievajú, ze základné kritérium na posúdenie pripísatelnosti opatrenia státu spocíva v overení stupna autonómie správy, ktorou v praxi disponuje správna rada verejnoprávneho podniku, a intenzity kontroly vykonávanej orgánmi verejnej moci. Na preukázanie - v súlade s rozsudkom zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia (C-482/99, Zb., dalej len "rozsudok Stardust", [10]EU:C:2002:294) - úcasti orgánov verejnej moci na prijímaní opatrenia treba totiz preukázat, ze toto opatrenie bolo vymedzené na základe intervencie státu a nie na základe autonómnej volby samotného podniku. 34 Podla Talianskej republiky je preto opatrenie pripísatelné státu iba vtedy, ak sa konstatuje, ze je dôsledkom záväzného právneho aktu orgánu verejnej moci, ktorý, aj ked nepriame dôkazy, ktoré obsahuje, nie sú presné a specifické, viedol podnik k tomu, aby uprednostnil ciel verejného záujmu pred vlastným záujmom a aby prijal iné opatrenie nez v prípade neexistencie takýchto nepriamych dôkazov. 35 Podla zalobkýn a Talianskej republiky v predmetnej veci Komisia nijako nepreukázala, ze talianske orgány verejnej moci zaviedli prax spocívajúcu vo vyuzívaní SACE na ciele vseobecného záujmu, co by bolo v rozpore so zásadou autonómie správy priznanej verejnoprávnym podnikom talianskou právnou úpravou, z ktorej vyplýva, ze MHF "neriadi a nekoordinuje spolocnosti, v ktorých má úcast". Komisia tak neuniesla dôkazné bremeno. 36 Talianska republika doplna, ze prax MHF nezasahovat do rozhodnutí patriacich do právomoci správnej rady SACE potvrdzuje správa tohto ministerstva z 12. novembra 2008, ktorou sa v odpovedi na ziadost SACE pripomína, ze nadobudnutie juhoafrickej spolocnosti pôsobiacej v odvetví poistovania úverov nepodliehalo jeho schváleniu. Túto prax spocívajúcu v dodrzaní autonómie správy SACE potvrdzuje druhá správa MHF, v ktorej sa uvádza, ze do jeho právomoci nepatrí zasahovat do zriadenia novej spolocnosti na poskytovanie sluzieb pod kontrolou Sace BT. 37 Komisia popiera celú túto argumentáciu. Na preukázanie pripísatelnosti opatrenia státu nie je potrebné preukázat, ze plní výlucne verejný úcel. 38 Podla judikatúry na to, aby mohli byt výhody povazované za pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byt jednak priznané priamo alebo nepriamo zo zdrojov státu a jednak musia byt pripísatelné státu (pozri rozsudky Stardust, uz citovaný v bode 33 vyssie, [11]EU:C:2002:294, bod 24, a z 10. novembra 2011, Elliniki Nafpigokataskevastiki a i./Komisia, T-384/08, [12]EU:T:2011:650, bod 50). 39 V predmetnej veci preto treba preskúmat, ci sporné opatrenia mohli byt oprávnene povazované za výsledok správania pripísatelného státu. 40 Je nepochybné, ze v nadväznosti na zmenu na akciovú spolocnost v celom rozsahu ovládanú státom bola SACE v relevantnom období verejnoprávnym podnikom v zmysle clánku 2 písm. b) smernice Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti financných vztahov clenských státov a verejných podnikov a o financnej transparentnosti v niektorých podnikoch ([13]Ú. v. EÚ L 318, s. 17), podla ktorého pojem verejný podnik oznacuje "vsetky podniky, na ktoré môzu mat orgány verejnej moci, a to priamo alebo nepriamo, dominantný vplyv prostredníctvom ich vlastnenia, financnej úcasti alebo predpisov, ktorými sa riadia". 41 V bode 52 rozsudku Stardust, uz citovaného v bode 33 vyssie ([14]EU:C:2002:294), vsak Súdny dvor uz rozhodol, ze aj ked stát mohol kontrolovat verejnoprávny podnik a vykonávat dominantný vplyv na jeho operácie, skutocný výkon tejto kontroly v konkrétnom prípade nemozno automaticky predpokladat. Verejnoprávny podnik môze konat s väcsou alebo mensou mierou nezávislosti, co závisí od stupna samostatnosti, ktorú mu stát ponechal. Preto len samotná skutocnost, ze verejnoprávny podnik je pod státnou kontrolou, nestací na prisúdenie ním prijatých opatrení, akými sú napríklad dotknuté opatrenia financnej pomoci, státu. Tiez je potrebné zistit, ci sa budú orgány verejnej moci povazovat za úcastníkov prijatia týchto opatrení, nech uz to urobia akýmkolvek spôsobom. 42 V predmetnej veci z toho vyplýva, ze samotná skutocnost, ze Taliansko mohlo ako jediný akcionár SACE vykonávat dominantný vplyv na cinnosti tejto spolocnosti, neumoznuje predpokladat, ze skutocne vykonávalo kontrolu, pokial ide o prijatie sporných opatrení. 43 Z tohto dôvodu treba pripomenút kritériá vyplývajúce z judikatúry na úcely posúdenia pripísatelnosti opatrenia pomoci prijatého verejnoprávnym podnikom státu (pozri body 44 az 52 nizsie) este pred preskúmaním nepriamych dôkazov, ktoré v predmetnej veci uviedla Komisia (pozri body 53 az 88 nizsie). Kritériá posúdenia pripísatelnosti opatrenia pomoci priznanej verejnoprávnym podnikom státu podla judikatúry 44 V bodoch 53 a 54 rozsudku Stardust, uz citovaného v bode 33 vyssie ([15]EU:C:2002:294), Súdny dvor spresnil, ze nemozno pozadovat, aby sa na základe presného dokazovania preukázalo, ze orgány verejnej moci konkrétne nabádali verejnoprávny podnik, aby prijal dotknuté opatrenia pomoci. Vzhladom na úzke vztahy medzi státom a verejnoprávnymi podnikmi totiz existuje reálne riziko, ze státna pomoc bude priznaná prostredníctvom týchto podnikov málo transparentným spôsobom, takze pre tretiu osobu bude práve z dôvodu privilegovaných vztahov existujúcich medzi státom a verejnoprávnym podnikom velmi tazké v konkrétnom prípade preukázat, ze opatrenia pomoci prijaté týmto podnikom boli prijaté na pokyn verejnoprávnych podnikov. 45 Preto podla ustálenej judikatúry pripísatelnost opatrenia pomoci prijatého verejnoprávnym podnikom státu môze byt vyvodená zo vsetkých dostatocne presných a zhodných nepriamych dôkazov vyplývajúcich z okolností vo veci a kontextu, v ktorom k tomuto opatreniu doslo, ktoré by mohli predpokladat existenciu konkrétnej úcasti orgánov verejnej moci na prijatí tohto opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Stardust, uz citovaný v bode 33 vyssie, [16]EU:C:2002:294, bod 55; z 26. júna 2008, SIC/Komisia, T-442/03, Zb., [17]EU:T:2008:228, bod 98, a Elliniki Nafpigokataskevastiki a i./Komisia, uz citovaný v bode 38 vyssie, [18]EU:T:2011:650, bod 54). 46 V tomto ohlade rozsudok Stardust, uz citovaný v bode 33 vyssie ([19]EU:C:2002:294), uzatvára zoznam nepriamych dôkazov, ktoré nie sú ani záväzné, ani vycerpávajúce a ktoré sa zohladnili v judikatúre alebo sa môzu zohladnit, ako napríklad skutocnost, ze verejnoprávny podnik, ktorý priznal pomoc, nemohol prijat toto rozhodnutie bez zohladnenia poziadaviek orgánov verejnej moci, ze tento podnik bol nielen viazaný skutocnostami organickej povahy voci státu, ale musel okrem toho zohladnit smernice pochádzajúce od medzirezortného výboru, akým je napríklad CIPE, povahu cinností verejnoprávneho podniku a ich výkon na trhu za bezných podmienok hospodárskej sútaze so súkromnými subjektmi, právne postavenie tohto podniku, ktoré vyplýva z verejného práva alebo zo vseobecného práva spolocností, alebo intenzitu ovládania vykonávaného orgánmi vo vztahu k jeho správe (pozri rozsudok Stardust, uz citovaný v bode 33 vyssie, [20]EU:C:2002:294, body 55 a 56 a citovanú judikatúru). 47 Okrem toho v bode 56 rozsudku Stardust, uz citovanom v bode 33 vyssie ([21]EU:C:2002:294), Súdny dvor este zdôraznil, ze akýkolvek iný nepriamy dôkaz poukazujúci v konkrétnom prípade na úcast orgánov verejnej moci alebo nepravdepodobnost neexistencie úcasti na prijatí opatrenia aj vzhladom na jeho rozsah, obsah a podmienky, ktoré zahrna, by mohol byt relevantný pre záver o pripísatelnosti opatrenia prijatého verejnoprávnym podnikom státu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. apríla 2014, Tisza Ero"mu"/Komisia, T-468/08, [22]EU:T:2014:235, bod 170). 48 Po prvé z tejto judikatúry vyplýva, ze na rozdiel od tvrdení Talianskej republiky (pozri body 33 a 34 vyssie) musí byt pojem konkrétna úcast státu chápaný v takom zmysle, ze dotknuté opatrenie bolo prijaté pod vplyvom alebo skutocnou kontrolou orgánov verejnej moci alebo ze neexistencia takéhoto vplyvu ci takej kontroly je nepravdepodobná, bez toho, aby bolo potrebné preskúmat vplyv tejto úcasti na obsah opatrenia. Osobitne na splnenie podmienky pripísatelnosti nemozno vyzadovat dôkaz, ze správanie verejnoprávneho podniku by bolo iné, ak by konal autonómne. Pokial ide o ciele sledované dotknutým opatrením, hoci ich mozno zohladnit na úcely posúdenia pripísatelnosti, nie sú rozhodujúce. 49 Okolnost, ze v niektorých prípadoch ciele vseobecného záujmu súhlasia so záujmom verejnoprávneho podniku, totiz neposkytuje sama osebe nijaký nepriamy dôkaz o prípadnej úcasti alebo neexistencii úcasti orgánov verejnej moci v tej ci onej forme na prijatí dotknutého opatrenia. V dôsledku toho skutocnost, ze záujem verejnoprávneho podniku sa zhoduje so vseobecným záujmom, nevyhnutne neznamená, ze tento podnik mohol prijat svoje rozhodnutie bez zohladnenia poziadaviek orgánov verejnej moci. Komisia tak správne uvádza, ze nic nebráni tomu, aby orgány verejnej moci mohli ulozit verejnoprávnemu podniku povinnost uskutocnit operáciu podnikatelskej povahy, ktorá, hoci môze byt v súlade s kritériom súkromného investora, bude v kazdom prípade pripísatelná státu. 50 Po druhé treba tiez odmietnut výklad judikatúry Stardust vykonaný Talianskou republikou (pozri body 34 a 35 vyssie), podla ktorého konkrétna úcast státu na prijatí opatrenia verejnoprávnym podnikom, akým je SACE, mohla vyplývat iba z právneho aktu orgánu verejnej moci vedúceho tento podnik k tomu, aby uprednostnil ciele vseobecného záujmu nad vlastnými záujmami, alebo z praxe orgánov verejnej moci spocívajúcej vo vyuzití tohto podniku na úcely vseobecného záujmu v rozpore so zásadou autonómie správy upravenej v talianskom zákone o verejnoprávnych podnikoch. 51 Z rozsudku Stardust, uz citovaného v bode 33 vyssie ([23]EU:C:2002:294), totiz vyplýva, ze autonómia zverená prostredníctvom právnej formy verejnoprávnemu podniku nebráni moznosti státu vykonávat dominantný vplyv nad prijímaním niektorých opatrení. Kedze prípadná konkrétna úcast státu nie je vylúcená autonómiou, ktorou v zásade disponuje verejnoprávny podnik, dôkaz o tejto úcasti môze byt predlozený na základe vsetkých právnych alebo skutkových okolností spôsobilých vytvorit súbor dostatocne presných a konvergentných nepriamych dôkazov o výkone skutocného vplyvu alebo kontroly zo strany státu. 52 V predmetnej veci je preto úlohou Komisie na základe súboru dostatocne presných a konvergentných nepriamych dôkazov preukázat, ze úcast Talianska na rozhodnutí priznat sporné opatrenia bola konkrétna alebo ze neexistencia takejto úcasti bola nepravdepodobná vzhladom na okolnosti a kontext veci. Posúdenie nepriamych dôkazov uvedených v predmetnej veci Komisiou 53 Treba preskúmat, ci za okolností ako v predmetnej veci a v kontexte sporných opatrení nepriame dôkazy uvedené Komisiou v odôvodneniach 177 az 179 napadnutého rozhodnutia umoznovali ako celok predpokladat, ze talianske orgány verejnej moci sa v tej ci onej forme konkrétne podielali na prijatí týchto opatrení. 54 S cielom preukázat takúto úcast Komisia poukazuje na "vseobecné nepriame dôkazy" týkajúce sa kontextu prijatia sporných opatrení (odôvodnenie 177 napadnutého rozhodnutia) a na "osobitné nepriame dôkazy" týkajúce sa podmienok priznania týchto opatrení (odôvodnenia 178 a 179 napadnutého rozhodnutia). 55 Pokial ide o vseobecné nepriame dôkazy, Komisia uvádza tieto tri skutocnosti: -- vsetci clenovia správnej rady SACE sú vymenúvaní na návrh Talianska, -- SACE nevykonáva svoje cinnosti "na trhu za bezných podmienok hospodárskej sútaze so súkromnými subjektmi", -- podla zákona musí SACE vlastnit aspon 30 % základného imania Sace BT. 56 Kazdý z týchto nepriamych dôkazov treba dôkladne preskúmat a následne ich posúdit ako celok. 57 Po prvé, co sa týka tvrdenia o vymenúvaní clenov správnej rady uvedeného v odôvodnení 177 písm. a) napadnutého rozhodnutia, treba uviest, ze clánok 6 ods. 2 zákonného dekrétu c. 269, ktorý akcie SACE prideluje MHF, stanovuje, ze toto vymenúvanie sa vykoná po dohode s rôznymi ministerstvami uvedenými v clánku 4 ods. 5 legislatívneho dekrétu c. 143, ktorý zmienuje talianske ministerstvo financií, rozpoctu a hospodárskeho programu (poverené hospodárstvom a financiami v rozhodnom case), talianske ministerstvo zahranicných vecí, talianske ministerstvo priemyslu, obchodu a remeselníctva a talianske ministerstvo zahranicného obchodu. 58 Ako vsak uviedla Talianska republika na pojednávaní, z clánku 6 ods. 24 zákonného dekrétu c. 269 vyplýva, ze pocas zriadenia SACE bol clánok 4 legislatívneho dekrétu c. 143 uplatnitelný uz iba prechodne az do schválenia stanov SACE. Podla clánku 13 týchto stanov sú clenovia správnej rady vymenúvaní na obdobie nepresahujúce tri roky valným zhromazdením a môzu byt opätovne vymenovaní. 59 Zalobkyne a Talianska republika z toho vyvodzujú, ze organické nepriame dôkazy uvedené v odôvodnení 177 písm. a) napadnutého rozhodnutia nevyplývajú z osobitných pravidiel, ale z vlastníckej struktúry, a preto sú zanedbatelné. 60 Komisia na pojednávaní tvrdila, ze schválenie osobitných pravidiel vymenúvania clenov správnej rady SACE nebolo automatické. Uviedla, bez toho, aby to Talianska republika spochybnila, ze pocas prijímania sporných opatrení boli clenovia tvoriaci správnu radu SACE vymenúvaní podla pôvodného osobitného konania. 61 Iste, clenovia správnej rady podniku ovládaného v celom rozsahu státom sú nevyhnutne vymenúvaní orgánmi verejnej moci, kedze stát je jediným akcionárom spolocnosti. V predmetnej veci vsak okolnost, ze prinajmensom pôvodné vymenovanie clenov správnej rady SACE malo byt podla osobitného legislatívneho ustanovenia vykonané po dohode s viacerými dôlezitými ministerstvami, potvrdzuje osobitné vztahy medzi SACE a orgánmi verejnej moci a môze predstavovat nepriamy dôkaz úcasti orgánov verejnej moci na cinnosti verejnoprávneho podniku. 62 Okrem toho túto úcast potvrdzuje aj skutocnost uvedená Komisiou v odôvodnení 178 písm. a) napadnutého rozhodnutia, ze dvaja clenovia správnej rady SACE vykonávali súcasne riadiace funkcie v rámci ministerstiev, a to pokial ide o pôvodné talianske ministerstvo zahranicného obchodu, teraz ministerstvo hospodárskeho rozvoja, a talianske ministerstvo zahranicných vecí (pozri bod 85 nizsie). 63 Napriek tomu tieto organické nepriame dôkazy, hoci významné v rozsahu, v akom preukazujú obmedzenú mieru nezávislosti SACE vo vztahu k státu, samy osebe nepostacujú na preukázanie konkrétnej úcasti státu na prijímaní sporných opatrení a musia sa posúdit s ostatnými nepriamymi dôkazmi. 64 Po druhé, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého SACE nevykonáva svoje cinnosti "na trhu za bezných podmienok hospodárskej sútaze so súkromnými subjektmi", napadnuté rozhodnutie sa zakladá na týchto styroch nepriamych dôkazoch: -- úloha SACE spocíva v zachovaní a podpore talianskeho hospodárstva, najmä pokial ide o neobchodovatelné riziká, v súlade s definíciou vypracovanou v oznámení o poistení vývozných úverov, takze pôsobí v odvetví, ktoré sa nepovazuje za podliehajúce bezným podmienkam hospodárskej sútaze na trhu, -- cinnosti SACE vzdy pozívali záruky státu, hoci pravidlá o státnej pomoci zakazujú pozívat takúto výhodu ostatným verejnoprávnym podnikom pôsobiacim v hospodárskej sútazi so súkromnými subjektmi na trhu, -- financná situácia SACE podlieha kontrole Corte dei conti (taliansky Dvor audítorov) a MHF je povinné kazdorocne predkladat správu o cinnosti SACE talianskemu parlamentu, -- pokial ide o vplyv státu na priznanie zdrojov SACE, CIPE prijíma najneskôr 30. júna kazdého roka predbezný plán záväzkov poistenia a financných potrieb týkajúcich sa urcených rizík a definuje celkové limity záväzkov spojených s neobchodovatelnými rizikami, ktoré môze SACE prevziat, s rozdelením na záruky na obdobie kratsie a obdobie dlhsie ako 24 mesiacov. 65 Treba posúdit dosah týchto styroch nepriamych dôkazov v predmetnej veci, ktoré podla Komisie majú v skutocnosti preukázat, ze orgány verejnej moci pouzívajú skupinu SACE nielen v odvetví neobchodovatelných rizík, ale aj v odvetví obchodovatelných rizík s cielom podporit systém podnikov v Taliansku a napomôct hospodárskemu rozvoju krajiny. 66 Prvý nepriamy dôkaz uvedený v bode 64 vyssie sa vztahuje na úlohu podpory konkurencieschopnosti talianskeho hospodárstva zverenú SACE, "najmä pokial ide o neobchodovatelné riziká". V tejto súvislosti treba poznamenat, ze ani zalobkyne, ani Talianska republika nespochybnujú túto prezentáciu úlohy SACE Komisiou v napadnutom rozhodnutí. Implicitne tak zrejme schvalujú, ze úloha SACE v rozsahu, v akom sa týka predovsetkým, ale nie výlucne, neobchodovatelných rizík, sa vztahuje aj na konkurencné odvetvie poistenia obchodovatelných rizík. Pôsobnost úlohy vseobecného záujmu SACE vyplýva z clánku 4 ods. 1 a 2 stanov tejto spolocnosti, ktorý definuje jej predmet (pozri bod 6 vyssie). Clánok 4 ods. 1 týchto stanov vo vseobecnosti odkazuje na pokrytie "rizík politickej povahy, rizík katastrofy, hospodárskych, obchodných a výmenných rizík, ako aj doplnkových rizík, ktorým sú vystavené priamo ci nepriamo [talianske] subjekty a spolocnosti, vrátane zahranicných, ktoré sú s nimi prepojené alebo ktoré ovládajú v rámci svojej cinnosti so zahranicím[, a pokial ide o internacionalizáciu] talianskeho hospodárstva". Co sa týka clánku 4 ods. 2, ten výslovne upravuje poskytovanie "záruk a poistného krytia zahranicným podnikom v súvislosti s operáciami strategického významu pre talianske hospodárstvo z hladiska internacionalizácie, hospodárskej bezpecnosti a aktivácie výrobného procesu a procesu zamestnanosti v Taliansku" za trhových podmienok a v súlade s právnou úpravou Únie (pozri bod 6 vyssie). 67 Táto úloha vseobecného záujmu výslovne zahrnajúca najmä pokrytie rizík, ktoré sú definované ako obchodovatelné riziká v oznámení o poistení vývozných úverov (pozri bod 3 vyssie), a odkazujúca okrem iného na poskytovanie sluzieb poistenia za trhových podmienok, pokial ide o operácie strategického významu pre talianske hospodárstvo, tak prekracuje jedinú úlohu krytia neobchodovatelných rizík, ktorá nepatrí do konkurencného odvetvia. 68 V dôsledku toho úloha vseobecného záujmu zverená SACE jej stanovami zahrna tiez poistovanie obchodovatelných rizík, na ktorých krytie bola zriadená Sace BT (pozri body 8 a 11 vyssie). 69 Iste, v odôvodnení 177 písm. b) bode i) napadnutého rozhodnutia Komisia odkazuje na úlohu podpory "konkurencieschopnosti talianskeho hospodárstva, najmä pokial ide o neobchodovatelné riziká" (pozri bod 64 vyssie). Hoci tak dáva dôraz konkrétnejsie na úcel vseobecného záujmu sledovaný SACE v odvetví poistenia neobchodovatelných rizík, nic to nemení na skutocnosti, ze Komisia poukazuje na vseobecný úcel podpory talianskeho hospodárstva priznaný SACE clánkom 4 ods. 1 a 2 jeho stanov, pokial ide o vsetky jej cinnosti, ktoré sa môzu vykonávat aj v odvetví poistenia obchodovatelných rizík, ako vyplýva z clánku 6 ods. 12 zákonného dekrétu c. 269 (pozri bod 8 vyssie). 70 Druhý nepriamy dôkaz dotknutý v odôvodnení 177 písm. b) napadnutého rozhodnutia (pozri bod 64 vyssie) sa týka záruky státu, ktorú pozíva SACE. Na rozdiel od prvého nepriameho dôkazu skúmaného v bodoch 66 az 69 vyssie sa tento nepriamy dôkaz vztahuje výlucne na cinnost SACE v odvetví poistenia neobchodovatelných rizík. Z clánku 5 ods. 2 stanov SACE výslovne vyplýva, ze pocas rozhodného obdobia "cinnost poistenia a zaistenia rizík definovaných vnútrostátnou právnou úpravou Európskej únie ako obchodovatelné riziká nepozíva[la] záruku státu a [bola] upravená právnou úpravou v oblasti súkromného poistenia". 71 Tento nepriamy dôkaz týkajúci sa záruky státu vsak potvrdzuje, ze cinnosti SACE neboli cinnostami, ktoré vykonáva obchodná spolocnost poskytujúca poistenie vývozných úverov za trhových podmienok, ale cinnostami, ktoré vykonáva verejnoprávna poistovacia spolocnost pozívajúca odchylné postavenie a sledujúca ciele podpory hospodárstva definované orgánmi verejnej moci, a to ako nástroj na podporu vývozov osobitne vdaka záruke státu (pozri bod 67 vyssie). 72 Tretí nepriamy dôkaz dotknutý v odôvodnení 177 písm. b) napadnutého rozhodnutia (pozri bod 64 vyssie) sa vztahuje na kazdorocnú kontrolu úctov SACE zo strany Corte dei conti upravenú v clánku 6 ods. 16 zákonného dekrétu c. 269 a na povinnost MHF predlozit kazdý rok správu o cinnosti SACE talianskemu parlamentu podla clánku 6 ods. 17 toho istého zákonného dekrétu. Ako uvádza Komisia, tieto kontroly, aj ked sa uplatnujú aj na iné verejnoprávne podniky, sa neuplatnujú na vsetky verejnoprávne podniky v celom rozsahu ovládané státom, co potvrdzuje vseobecný rámec osobitnej verejnej kontroly vykonávanej vo vztahu k SACE. Talianska republika vsak na pojednávaní uviedla, bez toho, aby to spochybnila Komisia, ze posledná správa o cinnosti SACE parlamentu pochádzala z roku 2008. 73 Tento tretí nepriamy dôkaz nie je sám osebe rozhodujúci. Vzhladom na to, ze tieto financné a politické kontroly na jednej strane nastupujú a posteriori a na druhej strane sa v zásade týkajú vsetkých úctov alebo cinnosti SACE, totiz samy osebe neumoznujú predpokladat, ze orgány verejnej moci konkrétne ovplyvnili prijatia predchádzajúcich rozhodnutí, akými sú rozhodnutia týkajúce sa sporných opatrení. Nic to nemení na skutocnosti, ze moznosti kontroly potvrdzujú záujem Talianska týkajúci sa cinností SACE, a preto sú relevantné ako súcast súboru nepriamych dôkazov, o ktorý sa opiera Komisia. 74 Stvrtý nepriamy dôkaz uvedený v odôvodnení 177 písm. b) napadnutého rozhodnutia (pozri bod 64 vyssie) sa týka schválenia predbezného plánu záväzkov poistenia SACE a financných potrieb týkajúcich sa urcených rizík zo strany CIPE a definície CIPE, pokial ide o celkové limity záväzkov spojených s neobchodovatelnými rizikami, ktoré môze SACE prevziat v súlade s clánkom 6 ods. 9 zákonného dekrétu c. 269, ktorý odkazuje na ustanovenia clánku 2 ods. 3 legislatívneho dekrétu c. 143 (pozri bod 9 vyssie). 75 V tejto súvislosti zalobkyne tvrdia, ze rozhodnutie CIPE o schválení sa obmedzuje na prebratie a formalizáciu predbezného plánu vopred schváleného správnou radou SACE. V skutocnosti spocíva úcel konania o schválení zo strany CIPE (pozri bod 9 vyssie) výlucne v informovaní státu o rozsahu jeho maximálneho potenciálneho vystavenia riziku vyplývajúcemu zo záruky, ktorú poskytuje, pokial ide o poistné krytia ponúkané SACE v odvetví neobchodovatelných rizík. Predbezný plán predlozený na takého schválenie sa inak netýka cinností Sace BT. 76 Túto argumentáciu nemozno prijat. Komisia správne tvrdí, ze schválenie predbezného plánu SACE zo strany CIPE, ktorý je vyssím orgánom koordinácie a riadenia talianskej hospodárskej politiky, preukazuje, ze tento podnik nevykonáva svoje cinnosti za úplne autonómnych podmienok správy, a preto ho mozno povazovat za konajúci pod kontrolou orgánov verejnej moci, prinajmensom pokial ide o prijímanie dôlezitých rozhodnutí. 77 Hlavná cinnost SACE na trhu neobchodovatelných rizík totiz patrí do rámca predbezného plánu, ktorý, hoci je vypracovaný správnou radou spolocnosti, musí schválit CIPE. Takéto schvalovacie konanie orgánom, ktorý urcuje smerovanie národnej hospodárskej politiky, nemôze mat cisto informatívny dosah. Pri neexistencii akéhokolvek opacného nepriameho dôkazu (pozri bod 83 nizsie) naznacuje, ze SACE je povinná zohladnit poziadavky orgánov verejnej moci ako protihodnotu záruky státu, ktorú pozíva. 78 Po tretie zalobkyne a Talianska republika spochybnujú akúkolvek preukaznú hodnotu nepriameho dôkazu zalozeného na tom, ze clánok 5 ods. 2 stanov Sace BT stanovuje, ze úcast SACE na základnom imaní tejto dcérskej spolocnosti nemôze byt nizsí ako 30 % v súlade s clánkom 6 ods. 12 zákonného dekrétu c. 269 (pozri bod 55 vyssie). 79 Iste, zalobkyne správne uvádzajú, ze úcast 30 % neumoznuje SACE kontrolovat cinnost jej dcérskej spolocnosti. Napriek tomu, hoci takéto ustanovenie nepostacuje samo osebe na záver, ze orgány verejnej moci sa konkrétne zúcastnili na prijatí sporných opatrení, predstavuje v súlade s judikatúrou nepriamy dôkaz vyplývajúci z kontextu tohto prijatia, ktorý mozno vziat do úvahy (pozri bod 45 vyssie). 80 Ako uvádza Komisia, táto úcast totiz môze byt povazovaná za úcast, ktorá zabezpecuje urcitú úroven verejného záväzku v rámci cinnosti poistovania obchodovatelných rizík prostredníctvom SACE v celom rozsahu ovládanej státom pocas rozhodného obdobia a potvrdzuje, ze SACE podlieha osobitnému právnemu rezimu, a to aj vo vyssie uvedenom odvetví. 81 Za týchto podmienok vseobecné nepriame dôkazy týkajúce sa kontextu, v ktorom boli sporné opatrenia prijaté, skúmané v bodoch 55 az 80 vyssie, vnímané ako celok umoznujú dostatocne právne preukázat, ze tieto opatrenia sú pripísatelné státu vzhladom na ich význam pre talianske hospodárstvo. 82 Vzhladom na rozsah a predmet sporných opatrení, ktorých celková hodnota predstavuje viac ako 70 miliónov eur, totiz vsetky nepriame dôkazy uvedené Komisiou, týkajúce sa organických vztahov zavedených osobitnými legislatívnymi ustanoveniami medzi SACE a orgánmi verejnej moci (pozri body 57 az 63 vyssie), cielov podpory konkurencieschopnosti talianskeho hospodárstva zverených SACE jej stanovami (pozri body 66 az 69 vyssie), podpory státu vo forme záruky státu priznanej SACE pri výkone jej hlavnej cinnosti (pozri body 70 a 71 vyssie), predbeznej kontroly (pozri body 74 az 78 vyssie) a kontroly a posteriori (pozri body 72 a 73 vyssie) vykonávanej orgánmi verejnej moci nad cinnostou SACE, ako aj urcitej úrovne verejného záväzku v odvetví poistenia obchodovatelných rizík (pozri bod 80 vyssie), preukazujú, ze neexistencia úcasti orgánov verejnej moci na prijímaní sporných opatrení je nepravdepodobná. 83 Túto analýzu nevyvracia tvrdenie Talianskej republiky týkajúce sa praxe MHF nevstupovat do rozhodovania verejnoprávnych podnikov, ako to potvrdzujú dve správy tohto ministerstva pripomínajúce, ze cinnosti, o ktorých rozhodla správna rada SACE, nepodliehali jej schváleniu (pozri bod 36 vyssie). Na jednej strane, ako uvádza Komisia, totiz na tieto správy nemozno v predmetnej veci poukazovat, kedze neboli predlozené Komisii pocas správneho konania (pozri rozsudok z 25. júna 2008, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, T-268/06, Zb., [24]EU:T:2008:222, bod 56; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C-390/06, [25]EU:C:2008:224, bod 54 a citovanú judikatúru). Na druhej strane a v kazdom prípade cinnosti upravené v týchto správach nemali rovnaký dosah z hladiska cielov podpory konkurencieschopnosti talianskeho hospodárstva ako sporné opatrenia. Nakoniec neexistencia formálneho schválenia nemôze vylúcit existenciu konkrétnej úcasti orgánov verejnej moci na prijatí opatrenia. Takáto úcast vyplýva v predmetnej veci zo vsetkých nepriamych dôkazov pripomenutých v bode 82 vyssie. 84 V dôsledku toho vzhladom na vsetky vseobecné nepriame dôkazy zmienené v napadnutom rozhodnutí Komisia v bode 180 napadnutého rozhodnutia legitímne vychádzala zo zistenia, podla ktorého bola SACE úzko spojená s talianskymi orgánmi verejnej moci, ktoré ju pouzívali v rámci svojej politiky podpory cinnosti talianskeho hospodárstva, aby dospela k záveru o pripísatelnosti sporných opatrení státu. 85 Relevantnost troch vseobecných nepriamych dôkazov potvrdzujú okrem iného specifické nepriame dôkazy uvedené v odôvodneniach 178 a 179 napadnutého rozhodnutia. Ide v podstate o vyhlásenia clenov správnej rady SACE pocas prijímania sporných opatrení. 86 Iste, zalobkyne a Talianska republika tvrdia, ze tieto vyhlásenia, citované v odôvodneniach 178 a 179 napadnutého rozhodnutia, predstavujú okolnosti premietajúce výlucne ocakávanie ich autorov týkajúce sa pozitívneho vplyvu skúmaných opatrení na hospodárstvo. 87 Treba vsak uviest, ze vyhlásenia citované v odôvodnení 178 písm. a) a b) a v odôvodnení 179 napadnutého rozhodnutia, zaznacené v zápisniciach jednak zo zasadnutia správnej rady SACE 1. apríla 2009 a jednak zo zasadnutia tejto správnej rady 26. mája 2009, odkazujú na ciele vseobecného záujmu. To platí aj pre zistenia uvedené v odôvodnení 178 písm. c) napadnutého rozhodnutia, vynaté zo zápisnice zo zasadnutia správnej rady Sace BT 27. mája 2009. 88 Aj ked uvedené vyhlásenia, vnímané oddelene, majú iba relatívne nízku preukaznú hodnotu, takéto vyhlásenia posudzované z hladiska vseobecných nepriamych dôkazov týkajúcich sa kontextu prijatia sporných opatrení musia byt povazované za dodatocné nepriame dôkazy potvrdzujúce, ze prijatie sporných opatrení sleduje ciele podpory talianskeho hospodárstva priznané SACE. 89 Zo vsetkých týchto dôvodov musí byt prvý zalobný dôvod zamietnutý. O druhom a tretom zalobnom dôvode týkajúcich sa v podstate porusenia kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve a povinnosti odôvodnenia 90 Pred preskúmaním týchto dvoch zalobných dôvodov treba na úvod pripomenút niektoré zásady vyplývajúce z judikatúry týkajúce sa kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve. Úvodné pripomienky k judikatúre týkajúcej sa kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve 91 Podla judikatúry podmienky, ktoré musí opatrenie splnit na to, aby patrilo pod pojem "pomoc" v zmysle clánku 107 ZFEÚ, nie sú splnené, ak prijímajúci podnik mohol získat rovnakú výhodu, ako je tá, ktorá mu bola daná k dispozícii vo forme státnych prostriedkov, za okolností zodpovedajúcich bezným trhovým podmienkam, pricom toto posúdenie sa vykonáva v zásade uplatnením kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 2012, Komisia/EDF a i., C-124/10 P, Zb., [26]EU:C:2012:318, bod 78, a z 24. januára 2013, Frucona Kosice/Komisia, C-73/11 P, [27]EU:C:2013:32, bod 70). 92 Uplatnenie kritéria súkromného investora má teda za ciel urcit, ci výhoda poskytnutá v akejkolvek forme prostredníctvom státnych prostriedkov podniku má z dôvodu svojich úcinkov takú povahu, ze môze skreslit hospodársku sútaz alebo hrozit, ze ju skreslí, a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/EDF a i., uz citovaný v bode 91 vyssie, [28]EU:C:2012:318, bod 89). V tejto súvislosti treba pripomenút, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlisuje zásahy orgánu verejnej moci podla prícin alebo cielov, ale definuje tieto zásahy na základe ich úcinkov (rozsudky Komisia/EDF a i., uz citovaný v bode 91 vyssie, [29]EU:C:2012:318, bod 77, a z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i., C-399/10 P a C-401/10 P, Zb., [30]EU:C:2013:175, bod 102). 93 S cielom zistit, ci clenský stát alebo dotknutý orgán verejnej moci prijal správanie obozretného súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, sa treba preniest do kontextu obdobia, pocas ktorého sa prijali dotknuté opatrenia, s cielom posúdit ekonomickú racionálnost správania clenského státu alebo orgánu verejnej moci, a teda zdrzat sa akéhokolvek hodnotenia zalozeného na neskorsej situácii. Porovnanie medzi správaniami verejnoprávnych a súkromných subjektov tak musí byt stanovené vzhladom na správanie, ktoré by mal za podobných okolností v rámci dotknutej cinnosti súkromný subjekt vzhladom na dostupné informácie a vývoj predvídatelný v tom okamihu (pozri v tomto zmysle rozsudok Stardust, uz citovaný v bode 33 vyssie, [31]EU:C:2002:294, body 71 a 72). V dôsledku toho je spätné konstatovanie efektívnej rentability cinnosti uskutocnenej clenským státom alebo dotknutým orgánom verejnej moci irelevantné. 94 Táto ustálená judikatúra bola potvrdená rozsudkom Komisia/EDF a i., uz citovaným v bode 91 vyssie ([32]EU:C:2012:318), ktorý vo svojom bode 105 zdôraznuje, ze relevantné najmä na úcely uplatnenia kritéria súkromného investora sú iba dostupné dôkazy a predvídatelný vývoj v okamihu, ked bolo prijaté rozhodnutie vykonat dotknutú cinnost. Platí to najmä vtedy, ked tak ako v predmetnom prípade Komisia skúma existenciu státnej pomoci v porovnaní s opatrením, ktoré jej nebolo oznámené a ktoré uz bolo v case, ked vykonáva svoje preskúmanie, vykonané dotknutým orgánom verejnej moci. 95 V súlade so zásadami týkajúcimi sa dôkazného bremena v odvetví státnej pomoci je úlohou Komisie predlozit dôkaz o takejto pomoci. V tejto súvislosti je Komisia povinná uskutocnit konanie o preskúmaní dotknutých opatrení nestranne a s nálezitou starostlivostou, aby pri prijímaní konecného rozhodnutia, ktorým sa prípadne potvrdzuje nezlucitelnost alebo protiprávnost pomoci, mala na tento úcel k dispozícii co najúplnejsie a najspolahlivejsie dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, C-290/07 P, Zb., [33]EU:C:2010:480, bod 90, a z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, C-559/12 P, Zb., [34]EU:C:2014:217, bod 63). Pokial ide o úroven pozadovaného dôkazu, povaha dôkazných prostriedkov, ktoré mala Komisia predlozit, do znacnej miery závisí od povahy plánovaného státneho opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný, [35]EU:C:2014:217, bod 66). 96 V dôsledku toho, ked sa zdá, ze kritérium súkromného investora by sa mohlo uplatnit, Komisii prinálezí poziadat dotknutý clenský stát, aby jej poskytol vsetky relevantné informácie umoznujúce jej preverit, ci sú podmienky uplatnitelnosti a uplatnenia tohto kritéria splnené (rozsudky Komisia/EDF a i., uz citovaný v bode 91 vyssie, [36]EU:C:2012:318, bod 104, a z 3. apríla 2014, Komisia/Holandsko a ING Groep, C-224/12 P, Zb., [37]EU:C:2014:213, bod 33). Ak jej clenský stát odovzdá dôkazy pozadovanej povahy, Komisii prinálezí uskutocnit celkové posúdenie pri zohladnení vsetkých relevantných okolností, ktoré jej v danom prípade umoznia urcit, ci prijímajúci podnik zjavne nezískal úlavy porovnatelné s úlavami od súkromného subjektu (rozsudok Frucona Kosice/Komisia, uz citovaný v bode 91 vyssie, [38]EU:C:2013:32, bod 73). 97 V tomto kontexte je úlohou clenského státu alebo dotknutého orgánu verejnej moci oznámit Komisii objektívne a overitelné dôkazy, z ktorých vyplýva, ze jeho rozhodnutie je zalozené na predchádzajúcom ekonomickom posúdení porovnatelnom s tým, ktoré by vykonal za okolností daného prípadu racionálny súkromný investor nachádzajúci sa v situácii, ktorá je co najblizsia situácii tohto státu alebo tohto orgánu pred prijatím dotknutého opatrenia na úcely urcenia budúcej rentability tohto opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/EDF a i., uz citovaný v bode 91 vyssie, [39]EU:C:2012:318, bod 84 v spojení s bodom 105, a z 3. júla 2014, Spanielsko a i./Komisia, T-319/12 a T-321/12, [40]EU:T:2014:604, bod 49). 98 Napriek tomu okolnosti predchádzajúceho hospodárskeho posúdenia vyzadované od clenského státu alebo dotknutého orgánu verejnej moci musia byt modulované v závislosti od povahy a zlozitosti dotknutej cinnosti, hodnoty dotknutých aktív, vecí alebo sluzieb a okolností danej veci (pozri body 122, 123, 178 a 179 nizsie). O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení kritéria súkromného investora, ako aj nedostatku odôvodnenia, pokial ide o druhé opatrenie 99 Druhé opatrenie sa týka krytia typu zaistenie skodovej nadmiery (alebo "zaistenie XoL") pre obchodovatelné riziká, priznaného Sace BT zo strany SACE v roku 2009. Zaistenie XoL je druh zmluvy, v ktorej k zaisteniu dochádza az do urcitej hranice a iba vtedy, ak osobitná skoda alebo skupina skôd prekrocí vopred definovanú úroven. 100 Medzi úcastníkmi konania je nesporné, ze v minulosti Sace BT získala svoje vlastné zaistenie hlavne od súkromných subjektov. V rámci predlzenia platnosti zmlúv na rok 2009 v case vrcholiacej svetovej financnej a hospodárskej krízy Sace BT kontaktovala 21 súkromných subjektov a získala od piatich z nich krytie rovnajúce sa 25,85 % zaistenia XoL pre podiel skôd prekracujúci 5 miliónov eur az do 40 miliónov eur. Sadzby krytia upísané týmito piatimi súkromnými zaistovatelmi zodpovedali hodnotám 10 %, 7,5 %, 3 %, 2,85 % a 2,5 %. Dna 5. júna 2009 zostávajúcu cast krytia, teda 74,15 %, upísala SACE za rovnakých podmienok prednosti, rozsahu a odmeny ako tie, ktoré sú uvedené v kazdorocnej zmluve o zaistení Sace BT na rok 2009 a uz prijaté piatimi súkromnými zaistovatelmi. 101 V napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 126 az 131) Komisia uviedla, ze vzhladom na zvýsenú úroven rizika, ktoré treba pokryt, by súkromný zaistovatel neupísal krytie zaistením vo výske 74,15 % v prospech Sace BT za podmienok priznaných zo strany SACE a ze Sace BT tak získala výhodu, pricom vychádzala v podstate z týchto zistení: -- odmietnutie súkromných zaistovatelov kontaktovaných SACE pocas obnovy dohody o zaistení na rok 2009 kryt zostávajúcu cast zaistenia skodovej nadmiery preukazuje, ze toto krytie nemohlo byt získané od subjektov na trhu (odôvodnenie 127 napadnutého rozhodnutia), -- v kontexte svetovej financnej krízy, ktorá viedla k zavedeniu prísnejsích podmienok zaistenia, niektorí súkromní zaistovatelia obmedzili svoje aktivity v tejto oblasti a preorientovali ich na iné, rentabilnejsie aktivity (odôvodnenie 128), -- vzhladom na významné straty v roku 2008 (priblizne 29,5 milióna eur) "slabé postavenie [Sace BT] znamená, ze riziko zaistenia je vyssie" (odôvodnenie 128), -- racionálny súkromný zaistovatel "by nikdy nesúhlasil s krytím casti zaistenia v takej vysokej miere (74,15 %), a to za rovnakých podmienok, aké pozadovali [ostatní] zaistovatelia podstatne mensieho percenta zaistenia". Vyzadoval by, aby poplatok zohladnoval zvýsenú mieru prevzatého rizika (odôvodnenie 128), -- suma pomoci zodpovedá rozdielu medzi poplatkom, ktorý súkromný zaistovatel uplatnil na cast takého vysokého zaistenia, a poplatkom, ktorý znása Sace BT. V súlade so svojou rozhodovacou praxou Komisia zastávala názor, ze poplatok za takú vysokú cast zaistenia a rizika by mal byt najmenej o 10 % vyssí, nez je poplatok úctovaný súkromnými zaistovatelmi za podstatne mensiu cast. Výska pomoci, ktorá sa má vymôct pri sume 1,56 milióna eur, ktorú Sace BT zaplatila SACE, sa tak rovná 156000 eur (odôvodnenie 128), -- úcast SACE na dohode o zaistení Sace BT vyssia ako 25 % postúpených rizík by bola v rozpore so vseobecnými zásadami, ktoré si stanovila táto dcérska spolocnost (odôvodnenie 128), -- sporné opatrenia mali byt analyzované paralelne a okolnost, ze SACE je materská spolocnost Sace BT, nijako neumoznuje dospiet k záveru, ze konala tak, ako by konal súkromný podnik v podobnej situácii (odôvodnenia 126 a 129), -- dotknuté zaistenie umoznilo Sace BT zvýsit svoju kapacitu na poskytovanie úverového poistenia (odôvodnenia 126 a 130). 102 Na jednej strane zalobkyne spochybnujú analýzu Komisie, podla ktorej by súkromný zaistovatel neupísal zaistenie priznané spolocnosti Sace BT zo strany SACE za rovnakých podmienok odmeny, ako sú tie, ktoré uplatnujú súkromní zaistovatelia pre znízenú úroven rizika. Na druhej strane tvrdia, ze ohodnotenie Komisie týkajúce sa sumy pomoci na 10 % hodnoty poplatku, ktorý Sace BT zaplatila SACE, vychádza z nesprávneho posúdenia a nedostatku odôvodnenia. 103 Najskôr treba preskúmat, ci sa Komisia mohla správne domnievat, ze SACE sa tým, ze za upísaných podmienok priznala sporné zaistenie Sace BT, nesprávala tak, ako by sa správal súkromný zaistovatel v podobnej situácii, a následne preskúmat, ci je vyhodnotenie sumy pomoci Komisiou dostatocne odôvodnené. - O porovnaní správania SACE a správania súkromného zaistovatela 104 Zalobkyne spochybnujú tvrdenia Komisie, ktoré majú preukázat, ze SACE nekonala tak, ako by konal súkromný zaistovatel. Po prvé úcast súkromných subjektov na zaistení XoL, pokial ide o obmedzenú cast, sa nevysvetluje osobitnými rizikami portfólia Sace BT charakterizovaného historickým vývojom priaznivým v prospech zaistovatelov, ale hlavne zdrzanlivostou subjektov reagujúcich cyklickým spôsobom najmä znízením svojich kapacít z dôvodu tazkostí, ktorým celia, a problémov na trhu. Naopak, SACE mala solídny majetok a kladný hospodársky vývoj, ktorý jej umoznoval vyuzit moznosti trhu. Potvrdzuje to významný zisk dosiahnutý na základe zmluvy o zaistení uzavretej so Sace BT, pricom SACE nezaregistrovala nijakú skodu z dôvodu vybratých poplatkov v sume 1,56 milióna eur. 105 Po druhé Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe nesprávne tvrdí, ze súhlas SACE so zmluvou o zaistení XoL spolocnosti Sace BT bol výberom nie "autonómnym, ale... vyvolaným odmietnutím trhu pokryt viac ako 25,85 % zaistenia". Neexistuje nijaké zákonné ustanovenie alebo ustanovenie o solventnosti, ktoré by Sace BT nútilo disponovat celkovým zaistením XoL. Dotknutá zmluva o zaistení XoL kryje výlucne pred niektorými urcitými skodami výnimocnej povahy. Táto zmluva preto nemá za ciel ani zlepsit beznú technickú výkonnost Sace BT, ani jej umoznit vytvorit dodatocné kapacity. Zaistenie bolo upísané medzi SACE a Sace BT v záujme vzájomných výhod. Sace BT sledovala ciel znízit mimoriadne riziká s cielom ochránit svoju solídnost zo strednodobého a dlhodobého hladiska. Naopak SACE sa zaujímala o jasnú diverzifikáciu portfólia Sace BT a o fázu hospodárskeho cyklu, v ktorej bolo poistné vysoké. 106 Po tretie zalobkyne tvrdia, ze pocas prijímania druhého opatrenia SACE ponúkala produkt zaistenia vsetkým subjektom na trhu za rovnakých podmienok ako tie, ktoré boli priznané Sace BT. SACE nepodpísala takéto zmluvy s ostatnými subjektmi z jediného dôvodu, ze jej chýbali ponuky druhých subjektov, pretoze v rámci poistnej skupiny subjekty pozívali výhodu prednostného krytia ich spolocností specializovaných v oblasti zaistenia. Komisiu teda nic neoprávnovalo domnievat sa, ze ziadosti o krytie poistením za rovnakých podmienok, ako sú priznané Sace BT, by boli zamietnuté. 107 Po stvrté tvrdenie Komisie v odôvodnení 128 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého by súkromný zaistovatel nikdy neprijal krytie casti takého vysokého zaistenia za podmienok priznaných Sace BT zo strany SACE, nie je podporené nijakým dôkazom. Ako sa uvádza v odôvodnení 179 napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie SACE prevziat túto cast krytia je zalozené na analýze rizík v pomere ku zisku z 19. marca 2009, uskutocnenej divíziou pre riadenie rizika tejto spolocnosti na základe hodnotenia poistného makléra AON Re Global, ktorý povazoval za rentabilnú zmluvu o zaistení XoL spolocnosti Sace BT. 108 Po piate podla prevazujúcej ekonomickej literatúry a v praxi najvýznamnejsích medzinárodných zaistovatelov na trhu tarifikácia v cinnosti zaistenia nezávisí iba od úrovne prevzatého rizika. Okrem toho jediné rozhodnutie prijaté zaistovatelmi XoL sa týka casti rizika, ktoré sa má zaistit. Pokial ide o poplatok, vyjednáva sa vopred v rámci procesu vyjednávania medzi postupcom, maklérmi a zaistovatelmi a nemení sa v závislosti od zaistovatelov alebo castí prevzatých rizík. 109 Po sieste zalobkyne spochybnujú zistenie Komisie v odôvodnení 130 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého v podstate zaistenie poskytnuté zo strany SACE priznalo výhodu Sace BT tým, ze jej umoznilo zvýsit si spôsobilost úverového poistenia bez toho, aby prevzala dotknuté riziká na svoje vlastné prostriedky alebo ponúkla odmenu zostatku jej zaistenia vyssiu aspon o 10 % ako tú, ktorá sa platí ostatným súkromným zaistovatelom. Zalobkyne uvádzajú, ze objem a hodnota zmlúv upísaných v priebehu roka závisia od celého súboru faktorov prevazne spojených s cielmi rozvoja spolocnosti a ich operacnými podvariantmi. 110 Komisia spochybnuje celú túto argumentáciu. 111 S cielom urcit, ci SACE konala tak, ako by konal súkromný zaistovatel v podobnej situácii, bolo úlohou Komisie vzhladom na relevantné okolnosti, ktorými disponovala, preskúmat, ci pred prijatím druhého opatrenia SACE uskutocnila primerané hospodárske vyhodnotenie rentability tohto opatrenia z hladiska prevzatých rizík. 112 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze ak v rámci kontroly státnej pomoci musí clenský stát v zmysle povinnosti lojálnej spolupráce upravenej v clánku 4 ods. 3 ZEÚ poskytnút Komisii dôkazy, ktoré jej umoznia vyjadrit sa k povahe dotknutého opatrenia ako státnej pomoci, je Komisia povinná v zmysle svojej povinnosti nestranného a nálezite starostlivého skúmania (pozri bod 95 vyssie) starostlivo preskúmat dôkazy, ktoré jej clenský stát poskytne (rozsudok z 30. apríla 2014, Dunamenti Ero"mu"/Komisia, T-179/09, [41]EU:T:2014:236, bod 176). V súlade s duchom konania vo veci formálneho zistovania, ktoré prideluje dotknutým osobám úlohu zdroja informácií Komisie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. mája 2006, Kuwait Petroleum (Nederland)/Komisia, T-354/99, Zb., [42]EU:T:2006:137, bod 89], je takáto povinnost ulozená tiez Komisii, pokial ide o informácie, ktoré jej boli oznámené dotknutými osobami. 113 V rámci posúdenia súladu druhého opatrenia s kritériom súkromného investora sa Komisia v napadnutom rozhodnutí výslovne nevyjadrila k obsahu správy vypracovanej 19. marca 2009 divíziou SACE pre riadenie rizika s cielom overit, ci "odhadovaný zisk... vyplývajúci zo zaistnej zmluvy zodpovedal prevzatému riziku", a uvedenej zalobkynami (pozri bod 107 vyssie). Túto správu napriek tomu SACE oznámila Komisii pocas správneho konania, ako potvrdzuje odôvodnenie 179 napadnutého rozhodnutia, ktoré túto správu spomína a uvádza, ze na zasadnutí 1. apríla 2009 správna rada SACE schválila úcast SACE na poistnej zmluve skodovej nadmiery Sace BT pre sumu nekrytú zaistovatelmi na trhu. 114 Správa z 19. marca 2009 vsak má urcitý význam. Z argumentácie úcastníkov konania a písomností zo spisu totiz vyplýva, ze jediné hospodárske hodnotenia, z ktorých SACE vychádzala pri prijímaní druhého opatrenia, prejednaného prvýkrát na zasadnutí správnej rady SACE 11. februára 2009, sa podla zalobkýn nachádzali v tejto správe z 19. marca 2009 a v správe poistného makléra AON Re Global, z ktorej táto správa vychádzala. 115 Okrem toho zalobkyne nepoukazujú na nijaký iný dokument, ktorý by bol predlozený správnej rade SACE s cielom preskúmat úcast tejto spolocnosti na zaistnej zmluve Sace BT. 116 Vzhladom na pripomienky SACE a talianskych orgánov v priebehu správneho konania, ako aj na obsah vyssie uvedenej správy z 19. marca 2009 a správy AON Re Global vsak nemozno vytýkat Komisii, ze sa výslovne nevyslovila k obsahu týchto údajov v napadnutom rozhodnutí s cielom posúdit, ci sa priznanie druhého opatrenia zakladalo na predchádzajúcej analýze jeho rentability. 117 Na jednej strane totiz zo zhrnutia pripomienok zalobkýn v bodoch 68 az 71 napadnutého rozhodnutia nevyplýva a zalobkyne a Talianska republika pred Vseobecným súdom ani netvrdia, ze pocas správneho konania uviedli, ze SACE vykonala ex ante analýzu rentability druhého opatrenia, a teda jeho hospodárskej racionality na základe vyssie uvedených dokumentov. V priebehu správneho konania zdôraznili skutocnost, ze podmienky upísané SACE boli zhodné s podmienkami prijatými súkromnými zaistovatelmi, ktorí sa zúcastnili na poistení Sace BT. 118 Na druhej strane správa z 19. marca 2009 pochádza z divízie SACE pre riadenie rizika, ktorá mala preskúmat, ci odhadovaná rentabilita dohody o zaistení Sace BT bola v súlade s prevzatými rizikami. Táto divízia vydala kladné stanovisko k úcasti SACE na tejto dohode, pricom vychádzala najmä zo správy poistného makléra AON Re Global zo 14. novembra 2008. Táto správa obsahovala odhady vykonané pre Sace BT s cielom obnovy jej zmluvy o zaistení v roku 2009 a zalozené na analýze vplyvu zmluvy o zaistení na rok 2008 na výsledky a súcasné a budúce poziadavky Sace BT v oblasti vlastných zdrojov. V správe z 19. marca 2009 vsak divízia SACE pre riadenie rizika nevykonala nijakú aktualizáciu informácií z roku 2008. Ani správa z 19. marca 2009, ani správa AON Re Global tak nezohladnovali financnú krízu, ktorá zasiahla európske hospodárstvo na konci roka 2008 a ktorá vyvolala zhorsenie hospodárskej situácie v eurozóne v roku 2009. Okrem toho táto správa neobsahovala nijakú zmienku umoznujúcu predpokladat, ze význam úcasti na dohode do výsky 74,15 % zamýslaná zo strany SACE a v dôsledku toho význam jej vystavenia rizikám boli zohladnené na úcely posúdenia odhadovanej rentability takejto úcasti. 119 Preto Komisia nemala povinnost vyjadrit sa v napadnutom rozhodnutí k preukaznej hodnote správy z 19. marca 2009 a správy zo 14. novembra 2008. Stacilo, aby dostatocne vysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze súkromné subjekty by nesúhlasili s upísaním druhého opatrenia za podmienok priznaných SACE. 120 Z toho vyplýva, ze nedisponovala nijakým relevantným písomným dokumentom, ked analyzovala otázku, ci SACE konala ako súkromný zaistovatel. Treba sa preto pýtat na dôsledky, ktoré sa majú vyvodit z neexistencie oznámenia dôkazov predchádzajúceho, relevantného a zdokumentovaného hospodárskeho hodnotenia odhadovanej rentability druhého opatrenia Komisii s prihliadnutím na vsetky faktory, ktoré by súkromný zaistovatel konajúci za trhových podmienok zohladnil. 121 Iste, podla judikatúry (pozri bod 97 vyssie) je úlohou clenského státu alebo dotknutého orgánu verejnej moci objasnit, ze rozhodnutie bolo zalozené na hospodárskych hodnoteniach porovnatelných s tými, ktoré by stanovil racionálny súkromný subjekt nachádzajúci sa v podobnej situácii pred prijatím sledovaného opatrenia na úcely stanovenia budúcej rentability takejto investície. Na tento úcel poskytnutie stúdií nezávislých poradných spolocností objednaných pred prijatím sledovaného opatrenia pocas správneho konania môze prispiet k preukázaniu, ze clenský stát alebo verejnoprávny subjekt vykonal toto opatrenie v postavení subjektu na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Spanielsko a i./Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, [43]EU:T:2014:604, bod 49). 122 Napriek tomu okolnosti hospodárskeho hodnotenia vyzadované zo strany verejnoprávneho subjektu, ktorý poskytuje pomoc, musia byt posúdené in concreto a menia sa v závislosti od povahy a rozsahu preberaných hospodárskych rizík (pozri bod 98 vyssie). V predmetnej veci posúdenie rentability druhého opatrenia, ktoré spocívalo v obchodnej transakcii, mohlo byt uskutocnené na základe relatívne obmedzenej analýzy na jednej strane preberaných rizík a na druhej strane primeranej povahy sumy poplatku za zaistenie z hladiska rozsahu rizika. 123 Za týchto podmienok vzhladom na iste nie zanedbatelnú, ale predsa len relatívne obmedzenú sumu transakcie jediná okolnost, ze SACE neposkytla dôkaz, ze ex ante pristúpila k hospodárskemu vyhodnoteniu sumy poistného odrázajúcej úroven prevzatého rizika s cielom urcit rentabilitu zaistenia Sace BT, nestací na záver, ze nekonala ako súkromný zaistovatel v porovnatelnej situácii. 124 Treba preto preskúmat nepriame dôkazy, z ktorých vychádzala Komisia v napadnutom rozhodnutí, ked SACE vytýkala, ze priznala zostatok zaistenia za rovnakých podmienok odmeny, ako sú podmienky uplatnované súkromnými zaistovatelmi pre nízke riziká. 125 Po prvé spomedzi týchto nepriamych dôkazov Komisia osobitne poukazovala na skutocnost, ze Sace BT napriek mnohým pokusom od súkromných zaistovatelov nezískala zaistenie nad 25,85 % (pozri bod 101 prvú zarázku vyssie). Zalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, ze odmietnutie súkromných zaistovatelov prevziat v roku 2009 na rozdiel od predchádzajúcich rokov zaistenie nad 25,85 % je vysvetlené cyklickým znízením ich cinnosti s cielom celit situácii hospodárskej a financnej krízy a nie rizikami spojenými s portfóliom Sace BT (pozri bod 104 vyssie). 126 Ak sa pripustí, ze krízová situácia predstavovala jeden z faktorov tohto odmietnutia súkromných zaistovatelov zúcastnit sa na zmluve o zaistení Sace BT nad 25,85 % (pozri bod 100 vyssie), treba uviest, ze kríza zasahovala trhové podmienky a zvysovala poistné riziko pre vsetky dotknuté subjekty vrátane SACE napriek solídnosti jej majetku a kladnému vývoju jej cinnosti, na ktoré poukázali zalobkyne. Kontext krízy a údajné znízenie ponuky zaistenia mohli iba podnietit racionálny subjekt, aby prehodnotil co najpozornejsie prevzaté riziká a rentabilitu dotknutej operácie. V tejto súvislosti tvrdenie Komisie v odôvodnení 128 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého financná kríza viedla k zavedeniu prísnejsích podmienok zaistenia (pozri bod 101 druhú zarázku vyssie), okrem toho zalobkyne nespochybnili. 127 Zalobkyne vsak neuvádzajú nijaký dôkaz umoznujúci predpokladat, ze posúdenie rentability vyssej úcasti na zmluve o zaistení Sace BT súkromnými zaistovatelmi z hladiska významu prevzatých rizík nezohrávalo podstatnú úlohu pri tomto odmietnutí. Iste, zalobkyne tvrdia, ze preskúmanie zmlúv o zaistení Sace BT v rokoch 2009 az 2011 preukazuje, ze "úverová sadzba zaplatená rôznym zaistovatelom bola rovnaká", hoci casti zaistené rôznymi súkromnými subjektmi sa pohybovali medzi 2,5 % a 10 % v roku 2009 (pozri bod 100 vyssie) a medzi 5 % az 15 % v rokoch 2010 a 2011. Rovnako z odpovede zalobkýn na písomnú otázku Vseobecného súdu vyplýva, ze v rokoch 2005 az 2008, teda v období, v ktorom Sace BT získala celé zaistenie na trhu, sumu poplatku upravenú rocnými zmluvami o zaistení na pokrytie vsetkých zaistených rizík Sace BT táto spolocnost tiez zaplatila rôznym zaistovatelom pro rata ich úrovniam úcasti na týchto zmluvách. Pocas tohto obdobia sa vsak úrovne krytia upísané súkromnými zaistovatelmi pohybovali od 3 % do 28 %. Tieto rôzne úrovne úcasti odsúhlasené súkromnými zaistovatelmi za rovnakých podmienok odmeny sú vsak úplne odlisné od úcasti vo výske 74,15 % SACE na zmluve o zaistení Sace BT v roku 2009. Pôvodné zmluvy o zaistení Sace BT, na ktoré poukázali zalobkyne, tak neumoznujú vyvodit nijaký záver, pokial ide o súvztaznost, ktorá bola stanovená súkromnými subjektmi nachádzajúcimi sa v podobnej situácii medzi úrovnou odmeny a rozhodnutím priznat zaistenie viac ako 74 %. 128 Po druhé, pokial ide o rozpor týkajúci sa otázky, ci sporné zaistenie SACE priznala Sace BT s cielom zmiernit "nedostatok schopnosti zaistenia" na trhu, ako to uvádza zápisnica zo zasadnutia správnej rady SACE 26. mája 2009, na ktorú poukazuje Komisia, alebo v ocakávaní vzájomných výhod, ako to tvrdia zalobkyne (pozri bod 105 vyssie), treba najskôr pripomenút, ze medzi úcastníkmi je nesporné, ze Sace BT nedokázala získat na trhu zostatok 74,15 % jej zaistenia za podmienok odmeny prijatých zo strany SACE (pozri bod 100 vyssie). 129 Dalej treba pripomenút, ze ani zo spisu, ani z dokumentov oznámených Komisii pocas správneho konania a predlozených zalobkynami pred Vseobecným súdom na jeho výzvu nevyplýva, ze druhé opatrenie bolo zamýslané z hladiska jeho rentability pre SACE. Ide najmä o zápisnicu zo zasadnutia správnej rady SACE 11. februára 2009, pocas ktorého bola prejednaná úcast SACE na zmluve o zaistení Sace BT z roku 2009 po prvýkrát, a zo zasadnutia tejto správnej rady 1. apríla 2009, pocas ktorého bolo schválené prijatie druhého opatrenia, ako aj dokumenty predlozené správnej rade pocas týchto dvoch zasadnutí. Zo zápisnice z 1. apríla 2009, potvrdzujúcej schválenie úcasti SACE na zmluve o zaistení Sace BT pre cast neschválenú súkromnými zaistovatelmi a za rovnakých podmienok, ako sú tie, ktoré títo zaistovatelia schválili, totiz výslovne vyplýva, ze o tejto úcasti sa rozhodlo "vzhladom na [vtedajsiu] nepriaznivú konjunktúru", aby sa Sace BT umoznilo zachovat jej kapacitu poistenia osobitne v segmente malých a stredných podnikov. Okrem toho ani zápisnica zo zasadnutia správnej rady SACE 26. mája 2009 - ktorá pripomína "úcast SACE na programe zaistenia Sace BT v súlade s rozhodnutiami správnej rady z 11. februára a z 1. apríla 2009" -, ani dokumenty predlozené tejto správnej rade na tomto zasadnutí neobsahujú dôkazy týkajúce sa najmä poctu poistných udalostí zaregistrovaných Sace BT od zaciatku roka 2009 (pozri bod 134 nizsie), umoznujúce predpokladat, ze rentabilita sporného zaistenia pre SACE bola zohladnená pred podpísaním tejto zmluvy v prospech Sace BT 5. júna 2009. 130 Po tretie na preukázanie neadekvátnosti sumy poplatku, ktorý zaplatila Sace BT z hladiska rizík prevzatých SACE, Komisia v odôvodnení 128 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze významné straty v hodnote 29,5 milióna eur, ktoré vznikli Sace BT v roku 2008, poukazovali na vysoké riziká v oblasti zaistenia. 131 V tejto súvislosti zalobkyne nespochybnujú skutocnost, uvedenú v poznámke pod ciarou 101 k odôvodneniu 128 napadnutého rozhodnutia, ze - podla zápisnice z inspekcie, ktorú 11. októbra 2010 vykonal Istituto per la vigilanza sulle assicurazione private (ISVAP, taliansky správny orgán dohladu nad súkromným poistením) v priestoroch Sace BT, predlozenej Komisiou na výzvu Vseobecného súdu - viacerí súkromní zaistovatelia, ktorí sa zúcastnili na diskusii o obnove zaistenia Sace BT, vyjadrili obavy, pokial ide o situáciu tohto podniku. Jeden zo zaistovatelov vysvetlil svoje odmietnutie zúcastnit sa na zmluve o zaistení skodovej nadmiery na rok 2009 najmä vysokou úrovnou strát pocas posledných dvoch rokov a cenou programu. Okrem toho na pojednávaní Komisia bez toho, aby to spochybnili zalobkyne a Talianska republika, vysvetlila vztah medzi vystavením zaistovatelov riziku na jednej strane a financnými tazkostami Sace BT v roku 2008 z dôvodu zvýsenia poistných udalostí v dôsledku krízy na druhej strane. 132 Iste, zalobkyne a Talianska republika v tejto súvislosti na pojednávaní uviedli, ze v okamihu, ked SACE upísala zostatok zaistenia Sace BT 5. júna 2009, este nedoslo k ziadnej poistnej udalosti. Ani zo spisu, ani z dôkazov predlozených zalobkynami vsak nevyplýva, ze neexistencia poistných udalostí pocas prvého stvrtroka 2009 a potom pocas dvoch nasledujúcich mesiacov bola zohladnená správnou radou SACE pocas schvalovania druhého opatrenia 1. apríla 2009 alebo v rámci podpísania zmluvy 5. júna 2009, ako sa konstatovalo v bode 129 vyssie. 133 Okrem toho nie je preukázané a zalobkyne a Talianska republika ani netvrdia, ze neexistencia poistnej udalosti pred podpísaním sporného zaistenia 5. júna 2009 bola oznámená Komisii pocas správneho konania s cielom odôvodnit prijatie druhého opatrenia. V súlade s judikatúrou (rozsudok z 25. júna 2008, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, uz citovaný v bode 83 vyssie, [44]EU:T:2008:222, bod 56; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., C-341/06 P a C-342/06 P, Zb., [45]EU:C:2008:375, bod 144, a Komisia/Scott, uz citovaný v bode 95 vyssie, [46]EU:C:2010:480, bod 91) sa zákonnost napadnutého rozhodnutia musí posúdit v závislosti od informácií, ktorými Komisia mohla disponovat v case, ked ho prijala. V dôsledku toho, kedze zalobkyne a Talianska republika neoznámili tieto údaje Komisii pocas správneho konania, nemôzu sa na úcely spochybnenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia odvolávat na to, ze v priebehu piatich mesiacov predchádzajúcich podpísaniu sporného zaistenia v prospech Sace BT nebola zaznamenaná nijaká poistná udalost, takze riziká prevzaté SACE boli obmedzenejsie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, C-382/99, Zb., [47]EU:C:2002:363, bod 76). Okrem toho a v kazdom prípade Komisia na pojednávaní správne uviedla, ze nové tvrdenie zalozené na neexistencii poistnej udalosti pocas prvých piatich mesiacov roka 2009, prvýkrát uvedené na pojednávaní, je neprípustné podla clánku 48 ods. 2 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. Toto tvrdenie totiz nemozno povazovat za rozvinutie vágneho a nekonkrétneho tvrdenia zalobkýn v zalobe o "priaznivom historickom vývoji pre zaistovatelov", pokial ide o portfólio Sace BT (pozri bod 104 vyssie). 134 Nakoniec v súlade s judikatúrou spätné konstatovanie SACE pocas správneho konania, podla ktorého druhé opatrenie skutocne umoznilo tejto spolocnosti získat významnú hospodársku výhodu v roku 2009, kedze nebola zaregistrovaná nijaká poistná udalost, pokial ide o vybraté poistné v hodnote 1,56 milióna eur, je irelevantné, kedze sa zakladá na situácii po prijatí druhého opatrenia (pozri bod 93 vyssie). 135 Po stvrté Komisia na konci odôvodnenia 128 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze pridelenie takej vysokej casti zaistenia jedinej spolocnosti mohlo byt v rozpore so vseobecnými zásadami zaistenia, ako uviedol ISVAP v zápisnici o svojej inspekcii v priestoroch Sace BT 11. októbra 2010. V tejto súvislosti z vysvetlení zalobkýn a z tejto zápisnice vyplýva, ze pocas porád 22. apríla 2008 správna rada Sace BT rozhodla, ze pocet zaistovatelov zúcastnených na jej zmluve o zaistení musí byt spôsobilý zabezpecit primerané rozdelenie rizík medzi nimi a ze ziadny zaistovatel by nemal byt zodpovedný za krytie úrovne zaistenia viac ako 25 %. To potvrdzuje, ze Sace BT sa obrátila na svoju materskú spolocnost v roku 2009, pretoze sa jej napriek mnohým pokusom podarilo na trhu získat iba celkové zaistenie 25,85 %. 136 Tieto skutocnosti podporujú nedostatok hospodárskej racionality rozhodnutia SACE ponúknut svojej dcérskej spolocnosti krytie zodpovedajúce takmer trojnásobku maxima 25 % uvedeného ISVAP a definovaného Sace BT, a to tým skôr, ze SACE v praxi nikdy predtým neponúkla zmluvy o zaistení, hoci clánok 6 ods. 4 jej stanov ju oprávnoval ponúknut takéto zmluvy pod podmienkou, ze budú vypracované za trhových podmienok (pozri bod 106 vyssie). 137 Po piate, pokial ide o otázku, ci rozhodnutie súkromných zaistovatelov zúcastnit sa na zmluve o zaistení, ako aj ich miera úcasti závisia najmä od úrovne odmeny navrhnutej z hladiska rozsahu prevzatých rizík (pozri bod 108 vyssie), treba tvrdenia zalobkýn odmietnut. V prvom rade proces dohodovania podmienok odmeny navrhnutých v zmluve o zaistení vôbec neznamená, ze úroven odmeny urcená na konci tohto dohodovania v zmluve o zaistení nemá významný vplyv na rozhodnutie súkromných zaistovatelov zúcastnit sa alebo nezúcastnit sa na tejto zmluve a na cast rizika, ktorú prípadne prijmú na krytie. Okrem toho, pokial ide o právny postup, ktorý mohol umoznit zaistovatelovi, akým je SACE, získat ako protihodnotu za upísanie zostatku zaistenia Sace BT vyssiu odmenu, ako je upravená v zmluve o zaistení na rok 2009 upísanej súkromnými zaistovatelmi do výsky celkovej sadzby 25,85 %, Komisia na pojednávaní v odpovedi na otázku Vseobecného súdu uviedla, ze vyssie uvedená zmluva o zaistení Sace BT sa týkala iba 25 % rizík zaistených touto spolocnostou. Preto mohla byt dojednaná iná zmluva o zaistení upravujúca rozdielnu odmenu, pokial ide o zostatok zaistenia Sace BT na rok 2009, co ani zalobkyne, ani Talianska republika na pojednávaní nespochybnili. 138 Dalej tvrdenie zalobkýn, podla ktorého podla prevazujúcej hospodárskej literatúry tarifikácia zmluvy o zaistení závisí od mnozstva faktorov, akými sú napríklad náhodné situácie na trhu a náchylnost dotknutých subjektov uprednostnit niektoré kategórie rizík, neznamená, ze význam prevzatých rizík predstavuje iba zanedbatelný faktor pri urcení sadzby. 139 Nakoniec tvrdenie týkajúce sa praxe najvýznamnejsích medzinárodných zaistovatelov uvedené zalobkynami (pozri bod 108 vyssie) neumoznuje preukázat za okolností ako v predmetnej veci existenciu zanedbatelnej súvztaznosti medzi úrovnou prevzatých rizík a úrovnou odmeny. Na jednej strane sa toto tvrdenie zakladá na liste z 18. apríla 2013, ktorý AON Benfield Italia SpA Insurance & Reinsurance Brokers adresovala Sace BT, uvádzajúcom, ze "[mohli] potvrdit na základe [svojej] skúsenosti makléra, ktorý je lídrom v zaistení, ze v zásade náklady (provízie alebo poplatok) proporcionálnej zmluvy alebo zmluvy XL nezávisia od podielu úcasti (a naopak)". Na druhej strane zalobkyne tvrdia, ze druhé opatrenie je porovnatelné s nie ojedinelými prípadmi prevzatia významných castí rizika nad 50 % spolocnostami, ktoré sú v skupine vedúce. 140 Iste, vyssie uvedený list, hoci neskorsí ako napadnuté rozhodnutie, sa zakladá na informáciách dostupných v case prijatia druhého opatrenia. Ani obsah tohto listu, ani tvrdenie týkajúce sa spolocností, ktoré sú v skupine vedúce, sa vsak nevztahujú specificky na zmluvy o zaistení skodovej nadmiery. Svojou vseobecnou povahou tieto okolnosti neumoznujú vyvrátit zistenia Komisie zalozené vzhladom na dôkazy, ktorými disponovala, na kontexte tohto sporu charakterizovanom najmä odmietnutím súkromných zaistovatelov sirsie sa zúcastnit na zmluve o zaistení Sace BT a na nedostatku primeranosti medzi sumou poplatku a úrovnou prevzatého rizika so zretelom na rozsah úcasti SACE na zaistení. 141 Po sieste na rozdiel od tvrdení zalobkýn (pozri bod 109 vyssie) upísanie zaistenia zo strany SACE v prospech Sace BT za iných cenových podmienok ako tých, ktoré vyplývajú z trhu, predstavuje samo osebe výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Okrem toho zalobkyne nespochybnujú, ze samotná SACE pocas správneho konania uznala, ze toto zaistenie umoznilo Sace BT zvýsit svoju spôsobilost úverového poistenia. Navyse argumentácia zalobkýn, podla ktorej neexistuje primeraný a kvantifikovatelný vztah medzi castou postúpenej cinnosti zaistenia a upísanou kapacitou, nemá nijakú súvislost s tvrdením Komisie v odôvodnení 130 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého pri neexistencii takéhoto krytia mala Sace BT bud znásat dotknuté riziká z vlastných zdrojov, alebo navrhnút poistné vyssie aspon o 10 % s cielom získat zaistenie. Preto zalobkyne nemôzu Komisii vytýkat, ze nepreukázala, aká bola kapacita úverového poistenia Sace BT, kedze výhoda, ktorú prijala Sace BT a ktorú by nezískala za bezných trhových podmienok, spocívala práve v preferencných cenových podmienkach priznaných zo strany SACE. 142 So zretelom na vyssie uvedené zistenia treba konstatovat, ze Komisia vzhladom na dôkazy, ktorými disponovala pri prijímaní napadnutého rozhodnutia, mohla správne dospiet k záveru, ze druhé opatrenie bolo prijaté v prospech Sace BT za preferencných cenových podmienok a ze výhoda takto priznaná Sace BT spocívala v rozdiele medzi poplatkom za zaistenie, ktorý by vyzadoval súkromný zaistovatel pre takú vysokú cast zaistenia, a poplatkom, ktorý uplatnila SACE. 143 Za týchto podmienok treba zamietnut ako neúcinné tvrdenia zalobkýn uvedené v stádiu repliky a smerujúce k spochybneniu konstatovania Komisie v odôvodnení 129 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého uzavretie zmluvy o zaistení malo byt analyzované spolocne s kapitálovým vkladom na úcely overenia, ci by súkromná materská spolocnost akceptovala priznat svojej dcérskej spolocnosti zaistenie za preferencných podmienok vzhladom na ceny na trhu, ak táto dcérska spolocnost nezíska toto krytie za ponúkanú cenu. - O údajne nedostatocnom odôvodnení posúdenia sumy pomoci 144 Pokial ide o metódu Komisie na úcely urcenia sumy pomoci, ktorá sa má vymáhat, napadnuté rozhodnutie iba v odôvodnení 128 uvádza, ze "v súlade so svojou praxou sa Komisia domnieva, ze poplatok za taký vysoký podiel zaistenia a rizika by mal byt najmenej o 10 % vyssí, nez je poplatok úctovaný súkromnými zaistovatelmi za mensiu cast zaistenia a rizika", a ze "výska pomoci pri sume 1,56 mil. EUR, ktorú Sace BT zaplatila SACE, sa rovná 156000 eur". Napadnuté rozhodnutie v tejto súvislosti odkazuje na rozhodnutie Komisie 2014/532/EÚ z 23. novembra 2011 o státnej pomoci C 28/10, ktorú Portugalsko poskytlo formou schémy poistenia krátkodobých vývozných úverov ([48]Ú. v. EÚ L 244, 2014, s. 59), v ktorom Komisia uplatnila metódu výpoctu sumy, ktorá sa má vymáhat, na základe rozumných predpokladov a beznej trhovej praxe (dalej len "rozhodnutie z 23. novembra 2011"). 145 Zalobkyne Komisii vytýkajú, ze nevysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze suma poplatku zaplateného zo strany Sace BT mala byt vyssia o 10 % ako poplatok uplatnený súkromnými zaistovatelmi. 146 Na preukázanie nedostatocnosti poplatku zaplateného SACE v porovnaní s poplatkom, ktorý zaplatila Sace BT ostatným úcastníkom zmluvy o zaistení, sa Komisia obmedzila na odkaz na rozhodnutie z 23. novembra 2011. Odôvodnenie tohto rozhodnutia, pokial ide o teoretickú kvantifikáciu trhovej ceny krytia priznaného státom na 110 % ceny uplatnovanej súkromným zaistovatelom na kazdého klienta, je nezrozumitelné. Okrem toho v predmetnej veci Komisia nevysvetlila, preco táto metóda výpoctu, ktorá bola vypracovaná, pokial ide o rezim pomerného verejného poistenia, fungujúci ako mechanizmus rozdelenia si rizík (nazývaný "top-up") so súkromnými zaistovatelmi a úplne odlisný od zaistenia skodovej nadmiery, mohla byt uplatnená analogicky, co sa týka druhého opatrenia. Navyse sa Komisia dopustila chyby, ked sa domnievala, ze zásada kladnej súvztaznosti medzi objemom prevzatého rizika a úrovnou poplatku stanovený pomerným poistením bola uplatnitelná, pokial ide o zaistenie. 147 Komisia tvrdí, ze vzhladom na tazkosti s urcením sumy poistného, ktorú by vyzadovali súkromné subjekty, kedze jediným údajom známym s urcitostou bolo ich odmietnutie spolu kryt viac ako 25,85 % rizika, prijala opatrný prístup. Výpocet vykonaný s cielom dostat sa k percentuálnemu podielu 10 % bol vypracovaný na základe portugalského precedensu skúmaného v rozhodnutí z 23. novembra 2011, pre ktorý Komisia stanovila metódu na výpocet zvýsenia poistného vzhladom na zvýsenie rizika vyplývajúceho z podstatnejsieho vystavenia riziku z hladiska poistenia. 148 Hlavný a jediný relevantný rozdiel medzi dvoma vecami spocíva v skutocnosti, ze SACE nielenze pristúpila k dodatocnej intervencii ("top-up") na pokrytie casti rizika nekrytého subjektmi na trhu, ale tiez prevzala percentuálny podiel rizika podstatne vyssí ako ten, ktorí akceptovali súkromné subjekty, pricom hlavný z nich prevzal 10 % rizika. 149 Podla judikatúry, ak sa Komisia rozhodne nariadit vymáhanie urcitej sumy, ako v predmetnej veci, musí v súlade so svojou povinnostou nestranného a nálezite starostlivého skúmania urcit tak presne, ako to len okolnosti veci umoznujú, hodnotu pomoci, ktorú podnik prijal (rozsudok Dunamenti Ero"mu"/Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, [49]EU:T:2014:236, bod 177). 150 Okrem toho odôvodnenie vyzadované podla clánku 296 ZFEÚ má byt prispôsobené povahe predmetného aktu a má jasným a jednoznacným spôsobom uvádzat úvahy institúcie, autora aktu, spôsobom umoznujúcim dotknutým osobám spoznat odôvodnenia prijatých opatrení a príslusnému súdu vykonávat svoju kontrolnú právomoc. Poziadavka odôvodnenia sa musí hodnotit vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, charakter uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky tohto clánku 296 ZFEÚ, má byt posudzovaná s ohladom nielen na jeho znenie, ale aj na jeho kontext a na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast (pozri rozsudok z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko, C-279/08 P, Zb., [50]EU:C:2011:551, bod 125 a citovanú judikatúru). 151 V predmetnej veci sa Komisia na urcenie sumy pomoci obmedzuje na odkaz v napadnutom rozhodnutí na svoju "rozhodovaciu prax", ktorá je limitovaná na rozhodnutie z 23. novembra 2011. 152 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla judikatúry má pojem pomoc právnu povahu a vykladá sa vzhladom na objektívne prvky. Kvalifikácia opatrenia ako státnej pomoci teda nemôze závisiet od subjektívneho posúdenia Komisie a musí sa urcit nezávisle od akejkolvek predchádzajúcej administratívnej praxe tejto institúcie, aj keby bola preukázaná (pozri rozsudok Spanielsko a i./Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, [51]EU:T:2014:604, bod 46 a citovanú judikatúru). 153 Preto na stanovenie existencie pomoci sa Komisia nemôze obmedzit na odkaz na "rozhodovaciu prax". Musí z hladiska uplatnitelnej právnej úpravy vykonat nestrannú a nálezite starostlivú analýzu vsetkých objektívnych skutocností, ktoré má k dispozícii. Rovnako to platí, ak Komisia urcí sumu pomoci, ktorej vymáhanie nariadi. V predmetnej veci sa tak Komisia nemohla obmedzit na odkaz na rozhodnutie z 23. novembra 2011, ale bola povinná uskutocnit nestranné a nálezite starostlivé preskúmanie dostupných objektívnych skutocností s cielom urcit sumu pomoci tak presne, ako je to len mozné. 154 Okrem toho treba uviest, ze v predmetnej veci je úlohou Vseobecného súdu preskúmat zákonnost napadnutého rozhodnutia a nie rozhodnút o otázke, ci rozhodnutie z 23. novembra 2011 je riadne odôvodnené, ako to navrhujú zalobkyne (pozri bod 146 vyssie). Z toho vyplýva, ze Komisia sa nemôze zbavit svojej povinnosti odôvodnenia v danej veci jednoduchým odkazom na metodológiu rozvinutú v inej veci bez akéhokolvek vysvetlenia týkajúceho sa relevantnosti tejto metodológie na úcely posúdenia poistného za zaistenie, ktoré Sace BT zaplatila SACE v inom skutkovom kontexte (pozri body 152 a 153 vyssie). 155 Za týchto podmienok, ak Komisia zamýslala prebrat v predmetnej veci metódu výpoctu sumy, ktorá sa má vymáhat, vypracovanú v rozhodnutí z 23. novembra 2011, bolo jej úlohou vysvetlit dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze táto metóda je relevantná, a jasne uviest odôvodnenie sledované v tejto veci pri jej uplatnení vzhladom na obsah spisu. 156 V tomto ohlade zalobkyne správne tvrdia, ze Komisia ani nevysvetlila uplatnenú metódu výpoctu, ani v napadnutom rozhodnutí neodôvodnila z hladiska povahy a vlastností zaistenia skodovej nadmiery dotknutého v tejto veci prebratie vypracovanej metódy výpoctu poplatku, pokial ide o rezim pomerného verejného úverového poistenia. 157 Na úvod je pravda, ze rezim portugalského vývozného úverového poistenia, na ktorý odkazuje Komisia, sa odlisuje od predmetného prípadu. Ide o rezim spolupoistenia vývozných úverov a nie zaistenia poistovatela. Navyse portugalský rezim, ktorý bol upravený na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2010 (odôvodnenie 23 rozhodnutia z 23. novembra 2011), vyplýval z kontextu financnej krízy v roku 2009 a netýkal sa osobitnej financnej situácie jediného poistovatela, akým je Sace BT, ktorý utrpel straty. Predovsetkým z odôvodnení 20 a 21 rozhodnutia z 23. novembra 2011 vyplýva, ze suma krytá portugalským verejným rezimom úverového poistenia výlucne ako doplnok krytia ponúknutého súkromným poistovatelom nemohla nikdy prekrocit sumu krytú súkromným poistovatelom. Práve v tomto kontexte Komisia poukázala v odôvodnení 68 rozhodnutia z 23. novembra 2011 na skutocnost, ze poplatky zaplatené verejným poistovatelom boli nizsie ako poplatky uplatnované na trhu, zatial co podla Komisie tieto poplatky mali byt vyssie z dôvodu vyssej úrovne prevzatého rizika. Naopak v predmetnej veci Komisia vytýka SACE, ze prijala rovnakú odmenu ako súkromní poistovatelia za vyssiu cast zaistenia ako cast, ktorú akceptovali súkromní zaistovatelia. Okolnosti dvoch vecí sú preto úplne rozdielne. 158 Iste, Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe uviedla, ze rozdiely medzi dvoma opatreniami boli irelevantné, pretoze v oboch prípadoch orgán verejnej moci, ktorý poskytuje doplnkové krytie, preberá vyssiu cast rizika, co sa musí bezne pretavit do formy vyssieho poistného (pozri bod 148 vyssie). 159 Ani toto tvrdenie, ani odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vsak neumoznujú pochopit dôvody, pre ktoré vzhladom na úroven rizika trhová cena zaistenia, ktorú priznala SACE, musí byt vypocítaná podla rovnakej metódy ako metóda pre trhovú cenu pre doplnkové poistenie priznané na základe rezimu portugalského verejného úverového poistenia. Napadnuté rozhodnutie teda neobsahuje nijaké odôvodnenie, pokial ide o moznost prebrat v predmetnej veci do úplne odlisného právneho kontextu metódu výpoctu poplatku uplatnenú Komisiou v rozhodnutí z 23. novembra 2011. V odôvodnení 128 napadnutého rozhodnutia sa totiz Komisia obmedzuje na tvrdenie, ze "racionálny investor by bol poziadal poplatok zohladnujúci zvýsenú mieru prevzatého rizika" a ze tento poplatok "by mal byt najmenej o 10 % vyssí, nez je poplatok úctovaný súkromnými zaistovatelmi za mensiu cast zaistenia a rizika", odkazujúc bez akéhokolvek vysvetlenia na odôvodnenia 68 a 93 rozhodnutia z 23. novembra 2011. 160 Dalej tvrdenie Komisie, podla ktorého je prijatá metodológia v prospech zalobkýn, nemôze napravit tento nedostatok odôvodnenia. Bez jasného a relevantného vysvetlenia týkajúceho sa tohto prípadu totiz nie je mozné posúdit, ci je oprava 10 % v prospech alebo neprospech zalobkýn. Okrem toho je úlohou Komisie definovat vhodné opravné opatrenie s cielom ukoncit skreslenie hospodárskej sútaze, ktoré vyplýva zo sporného opatrenia. Túto úlohu nemôze splnit jednoduchým odkazom na metodológiu, ktorú povazuje za výhodnú pre prijímatela. 161 Z toho vyplýva, ze druhý zalobný dôvod musí byt prijatý v rozsahu, v akom je zalozený na nedostatocnom odôvodnení posúdenia sumy pomoci Komisiou na 10 % sumy poplatku, ktorý Sace BT zaplatila SACE. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení kritéria súkromného investora, pokial ide o tretie a stvrté opatrenie 162 Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 132 az 168) dospela k záveru, ze tretie a stvrté opatrenie predstavovali výhodu pre Sace BT, opierajúc sa pritom o dva druhy zistení. V prvom rade najskôr v odôvodneniach 135 az 144 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze SACE nekonala ako obozretný súkromný investor, kedze v case prijatia týchto opatrení tento podnik nevykonal posúdenie s cielom urcit, ci vklad dodatocného kapitálu predstavoval hospodársky výhodnejsiu moznost z hladiska akcionára ako likvidácia dcérskej spolocnosti. Z tohto jediného dôvodu dva dotknuté vklady kapitálu musia byt podla Komisia povazované za pomoc. 163 Dalej "kvôli úplnosti" Komisia dodatocne v odôvodneniach 145 az 167 napadnutého rozhodnutia konstatuje, ze porovnaním medzi moznostou likvidácie Sace BT a zvolenou moznostou nového vkladu kapitálu do tejto dcérskej spolocnosti by obozretný súkromný investor uprednostnil skôr vstup Sace BT do konkurzu alebo jej predaj, ak by nasiel nadobúdatela, nez jej rekapitalizáciu. Táto analýza tiez preukazuje, ze SACE nekonala, ako by konal súkromný investor. 164 Zalobkyne spochybnujú tak nedostatok predchádzajúcej hospodárskej analýzy uvádzaný Komisiou, ako aj dôvodnost jej spätnej analýzy rentability tretieho a stvrtého opatrenia. 165 Najskôr treba skúmat argumentáciu úcastníkov konania týkajúcu sa otázky, ci SACE vykonala vhodnú analýzu rentability pred investovaním 70 miliónov eur do kapitálu Sace BT. 166 Na úvod zalobkyne pripomínajú, ze najmä z bodov 27 a 29 oznámenia Komisie o uplatnení clánkov [107 ZFEÚ] a [108 ZFEÚ] a clánku 5 smernice Komisie 80/723/EHS o transparentnosti financných vztahov medzi clenskými státmi a státnymi podnikmi ([52]Ú. v. ES C 307, 1993, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 20) vyplýva, ze pri uplatnení kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve musí Komisia respektovat významnú mieru volnej úvahy, ktorou disponuje verejný investor, a dospiet k záveru o pomoci iba vtedy, ak je objektívne zrejmé, ze verejný investor nemal dôvod rozumne ocakávat, ze investícia má prijatelnú rentabilitu hoci aj z dlhodobého hladiska. 167 V predmetnej veci zalobkyne Komisii vytýkajú, ze dospela k záveru, ze krízová situácia nic nemení na podmienkach testu, ktorý sa má uplatnit. 168 Po prvé v tejto súvislosti zalobkyne tvrdia, ze je úlohou Komisie s co najväcsou objektívnostou a najväcsou pozornostou zistit hospodársku realitu na trhu a spôsob, akým boli rozhodnutia o investícii hypotetického súkromného investora ovplyvnené "vysokou mierou neistoty a naliehavosti" (odôvodnenie 166 napadnutého rozhodnutia), ktoré vyplývajú zo zhorsenia svetovej hospodárskej situácie od druhého stvrtroku 2007. 169 Po druhé zalobkyne v tejto súvislosti tvrdia, ze v priebehu rokov 2008 a 2009 vzhladom na významné straty mnohých podnikov pôsobiacich v odvetví úverového poistenia a obmedzený pocet potenciálnych nadobúdatelov by akcionári mnohých spolocností aj mimo Talianska pristúpili ku kapitálovým vkladom. Na pojednávaní zalobkyne osobitne v tejto súvislosti Komisii vytýkali, ze nevykonala vysetrovanie s cielom na úcely uplatnenia kritéria súkromného investora porovnat situáciu Sace BT so situáciou ostatných poistovatelov vrátane autorky staznosti Coface, rekapitalizovanej v júli 2009 a v marci 2010 v hodnote 225 miliónov eur po tom, ako jej v roku 2009 vznikli straty vo výske 163 miliónov eur. 170 Po tretie zalobkyne spochybnujú výklad rozsudku Komisia/EDF a i., uz citovaného v bode 91 vyssie ([53]EU:C:2012:318), Komisiou. Bod 84 tohto rozsudku zdôraznuje nevyhnutnost zohladnit "okolnosti daného prípadu". Preto respektovanie poziadavky podrobného plánu podniku verejným investorom alebo prinajmensom aktualizovaných financných údajov preukazujúcich, ze investícia bude mat prijatelný hospodársky výnos, musí byt posúdené s prihliadnutím na kontext hospodárskej krízy a nemoznosti vykonat dôveryhodné predpovede. 171 Po stvrté zalobkyne Komisii vytýkajú, ze v predmetnej veci sledovala dogmatický prístup spocívajúci v porovnaní rozhodnutí verejného investora s rozhodnutiami hypotetického súkromného investora charakterizovaného schopnostou vopred poskytnút odôvodnenie hospodárskej logiky svojich obchodných rozhodnutí prostredníctvom vypracovania podrobných hospodárskych nácrtov, odhadov budúcej rentability alebo podrobných a úplných analýz nákladov a ziskov, prípadne podporených správami tretích poradcov. Pri neexistencii takejto dokumentácie Komisia dospeje k záveru o nedostatku hospodárskej racionality operácie. 172 Takýto teoretický prístup Komisiu oslobodzuje od zlozitých vysetrovaní týkajúcich sa "trhového hospodárstva", tak ako konkrétne funguje. Komisia tým mení kritérium súkromného investora na procesné pravidlo, co je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania s verejnoprávnymi a súkromnými podnikmi stanovenou v clánku 345 ZFEÚ. 173 Po piate zalobkyne pripústajú, ze v rozsahu, v akom kontext neumoznuje vykonat dôveryhodné predpovede, hoci len z krátkodobého hladiska, priemyselný plán Sace BT na roky 2010 a 2011, o ktorý sa oprelo vedenie SACE, obsahoval výlucne predpovede na tieto dva roky a predpokladal realizáciu vyrovnaného rozpoctu v roku 2011. Napriek tomu je napadnuté rozhodnutie (odôvodnenie 141) nesprávne v tom, ze sa v nom uvádza, ze SACE pocas správneho konania neoznámila objektívne a overitelné informácie poskytujúce obchodné odôvodnenia prijatia dvoch sledovaných opatrení. 174 Po sieste zalobkyne tvrdia, ze pocas prijímania tretieho a stvrtého opatrenia vedenie SACE vychádzalo z presného a racionálneho hospodárskeho posúdenia budúcej rentability týchto investícií na základe týchto zistení: -- po tom, ako Sace BT v rámci priemyselnej stratégie diverzifikácie rizík poistených skupinou vytvorila prostredníctvom úvodnej investície viac ako 100 miliónov eur, sa SACE rozhodla skôr chránit hodnotu svojho pôvodného kapitálového vkladu do Sace BT, ako ju likvidovat a stratit takmer celý tento vklad, -- Sace BT dosiahla svoj prvý zisk z verejnej prevádzky v hodnote 59000 eur v roku 2007 v súlade s predpovedami a straty zacala zaznamenávat az po zacatí krízy v hospodárskom kontexte charakterizovanom v osobitnom odvetví úverového poistenia mimoriadnym zvýsením objemu poistných udalostí a s tým súvisiacim znízením marze solventnosti podnikov prítomných v tomto odvetví, -- v tomto kontexte sa SACE domnievala, ze neschopnost Sace BT vytvorit zisky pred krízou, hoci bola este v stádiu start-up, nevyplývalo zo strukturálnych problémov ci nesprávnej správy podniku alebo zo "systémových" problémov, ktoré sú vlastné trhu úverového poistenia, -- SACE sa preto domnievala, ze je rozumné nestiahnut sa z projektu diverzifikácie cinností viacerých podnikov iba z dôvodu, ze hospodársky cyklus bol negatívny a ze investícia sa este výrazne neprejavila, -- dotknutý vklad kapitálu, ktorý mal napravit financnú rovnováhu podniku a zabezpecit jeho solventnost v súlade s úcinnou talianskou právnou úpravou v odvetví, mal Sace BT umoznit vytvorit nálezitú rentabilitu po návrate makroekonomickej situácie do normálu a zavedení velmi prísnych personálnych restrukturalizacných opatrení od januára 2009 - a nie, ako tvrdí Komisia vo vyjadrení k zalobe, v decembri 2009 - pocas revízie priemyselného plánu na roky 2010 a 2011, -- likvidácia Sace BT za trhových cien bola skúmaná a následne odmietnutá ako menej výhodná. Intervencie do kapitálu Sace BT totiz zodpovedali az 17,8 % cistého príjmu uskutocneného SACE v roku 2009 (a priblizne 1,3 % jej základného imania). Naopak, likvidácia by bola hospodársky nicivá, pretoze by bola vykladaná ako signál o skrytej kríze vnútorného majetku akcionára, co by spôsobilo zhorsenie obrazu znacky SACE a vystavilo by ju to riziku znehodnotenia ceny alebo zhorsenia jej známkovania podstatne vyssej ako suma 24 miliónov eur, ktorú predstavoval zostatkový kapitál Sace BT odhadovaný na konci roka 2009. 175 Komisia celú túto argumentáciu popiera. 176 Stanoviská úcastníkov konania sa odlisujú, pokial ide o poziadavky týkajúce sa prvkov predchádzajúceho hospodárskeho hodnotenia rentability investície, ktoré má poskytnút dotknutý verejný investor. Treba preto v prvom rade preskúmat, ci napadnuté rozhodnutie obsahuje v tejto súvislosti nesprávne právne posúdenie (pozri body 177 az 189 nizsie), a potom v druhom rade preskúmat, ci sa v predmetnej veci Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze tretie a stvrté opatrenie neboli v súlade s kritériom súkromného investora (pozri body 190 az 199 nizsie). 177 V prvom rade, pokial ide o poziadavky spojené s kritériom verejného investora, zalobkyne pripústajú, ze je úlohou verejného investora preukázat, ze vykonal hospodárske posúdenie pred priznaním hospodárskej výhody alebo súcasne s ním. Domnievajú sa vsak, ze v kontexte váznej hospodárskej krízy racionálny súkromný investor môze vykonat predchádzajúce, presné a racionálne hospodárske posúdenia, aj ked sa nemôze opriet o analýzy budúcej rentability. 178 V tomto ohlade treba pripomenút, ze na úcely uplatnenia kritéria súkromného investora dôkazy hospodárskeho posúdenia predchádzajúceho rozhodnutiu pristúpit k investícii, pozadované zo strany dotknutého verejného investora, musia byt posúdené na základe porovnania s hospodárskymi hodnoteniami, ktoré by racionálny súkromný investor nachádzajúci sa v podobnej situácii uskutocnil pred touto investíciou vzhladom na dostupné informácie a predvídatelný vývoj. Obsah a stupen presnosti takýchto hodnotení môzu byt preto poplatné najmä okolnostiam danej veci, situácii na trhu a hospodárskej konjunktúre (pozri bod 98 vyssie). 179 V kontexte hospodárskej krízy tak posúdenie vyzadovaných prvkov predchádzajúceho hodnotenia musí byt vykonané prípadne s prihliadnutím na hospodársku situáciu a výsledky rôznych subjektov. Za týchto okolností neexistencia podrobného plánu podniku dcérskej spolocnosti obsahujúceho presné a úplné odhady jej budúcej rentability a podrobných analýz nákladov a ziskov neumoznuje sama osebe dospiet k záveru, ze verejný investor sa nesprával tak, ako by sa správal súkromný investor. 180 Okrem toho nemozno vylúcit, ze racionálny súkromný investor v rámci miery volnej úvahy, ktorou disponuje pri predchádzajúcom hospodárskom posúdení rentability investície (pozri bod 188 nizsie), sa podla vzoru SACE domnieva, ze tazkosti jeho dcérskej spolocnosti vyplývali nie zo strukturálnych problémov alebo z nesprávnej správy, ale z hospodárskych tazkostí vlastných dotknutému trhu (pozri bod 174 vyssie), a opiera sa najmä o perspektívu postupného zlepsenia ekonomickej situácie. Napriek tomu ani v tomto prípade sa racionálny súkromný investor nachádzajúci sa v situácii, ked nemôze vykonat podrobné a úplné predpovede, nerozhodne vlozit dodatocný kapitál do jednej zo svojich dcérskych spolocností, ktorá zaznamenala významné straty, bez toho, aby pristúpil k predchádzajúcim hodnoteniam, hoci aj priblizným, ktoré by umoznili vyvodit rozumné pravdepodobnosti budúcich ziskov, a bez toho, aby analyzoval rôzne scenáre a rôzne moznosti, prípadne vrátane prevodu alebo prípadnej likvidácie dcérskej spolocnosti. 181 Iste, podla judikatúry na úcely posúdenia, ci úcast verejného investora na kapitále podniku je v súlade s kritériom súkromného investora, správanie súkromného investora, s ktorým sa musí porovnat správanie verejného investora, nie je nevyhnutne správaním bezného investora umiestnujúceho kapitál s cielom jeho rentabilizácie viac-menej z krátkodobého hladiska. Toto správanie musí byt prinajmensom správaním súkromného holdingu alebo súkromnej skupiny podnikov, ktoré sledujú strukturálnu, globálnu alebo sektorovú politiku, a musí byt vedené snahou o dosiahnutie rentability z dlhodobejsieho hladiska (rozsudky z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, C-305/89, Zb., [54]EU:C:1991:142, bod 20, a Spanielsko a i./Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, [55]EU:T:2014:604, bod 41). 182 Nic to nemení na skutocnosti, ze nemoznost vykonat podrobné a úplné predpovede nemôze oslobodit verejného investora od toho, aby vykonal primerané predchádzajúce hodnotenie rentability svojej investície porovnatelné s tým, ktoré by vykonal súkromný investor nachádzajúci sa v podobnej situácii v závislosti od dostupných a predvídatelných okolností (pozri bod 180 vyssie). V tomto ohlade Komisia správne uvádza, ze ak jej clenský stát neoznámi pozadované skutocnosti o predchádzajúcom hodnotení, nie je povinná vykonat dodatocné analýzy (pozri bod 97 vyssie). 183 Preto okolnost uvedená zalobkynami (pozri bod 169 vyssie), podla ktorej bol v priebehu sledovaného obdobia velký pocet súkromných poistovacích spolocností rekapitalizovaný s cielom pokryt významné straty spôsobené hospodárskou krízou, nie je spôsobilá oslobodit verejného investora, akým je SACE, od jeho povinnosti ex ante posúdit budúcu rentabilitu svojej dcérskej spolocnosti a oznámit Komisii primerané skutocnosti o predchádzajúcom hodnotení (pozri bod 182 vyssie). Navyse nemozno vylúcit, ze tieto rekapitalizácie by tiez viedli k poskytnutiu pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. V dôsledku toho Komisia nemala povinnost porovnat situáciu Sace BT so situáciou ostatných poistovatelov. 184 V predmetnej veci treba konstatovat, ze v napadnutom rozhodnutí sa Komisia obmedzila na uplatnenie ustálenej judikatúry, podla ktorej, zatial co Komisii prislúcha uplatnit kritérium súkromného investora a poziadat dotknutý clenský stát, aby jej poskytol na tento úcel vsetky relevantné informácie, je úlohou tohto clenského státu alebo v predmetnej veci dotknutého verejnoprávneho podniku poskytnút dôkazy, z ktorých vyplýva, ze vykonal predchádzajúce hospodárske posúdenie rentability dotknutého opatrenia porovnatelné s tým, ktoré by vykonal súkromný investor v podobnej situácii (pozri body 96, 97 a 112 vyssie). 185 Na rozdiel od tvrdení zalobkýn (pozri body 171 a 172 vyssie) táto poziadavka nezavádza nijaké procesné pravidlo ani neprenása dôkazné bremeno o existencii státnej pomoci zatazujúce Komisiu, ale dotknutému verejnému investorovi iba ukladá povinnost predlozit Komisii nevyhnutné dôkazy, aby jej umoznil preskúmat, ci správanie tohto verejnoprávneho podniku bolo porovnatelné so správaním racionálneho súkromného investora, ktorý vykonal predchádzajúce hospodárske posúdenie zalozené na dostupných skutocnostiach a predvídatelnom vývoji, ktoré je primerané z hladiska povahy, zlozitosti, významu a kontextu dotknutej operácie (pozri body 178 a 179 vyssie). 186 Len co verejnoprávny podnik dorucí Komisii dôkazy pozadovanej povahy, je úlohou Komisie vykonat celkové posúdenie zohladnujúce okrem skutocností poskytnutých týmto podnikom kazdý dalsí relevantný dôkaz umoznujúci urcit, ci je dotknuté opatrenie v súlade s kritériom súkromného investora. Dotknutý verejnoprávny podnik má teda moznost v priebehu správneho konania predlozit dodatocné dôkazy, ktoré vznikli po prijatí oparenia, ale ktoré sú zalozené na okolnostiach dostupných a na vývoji predvídatelnom v case tohto prijatia. 187 Za týchto podmienok treba zamietnut tvrdenia zalobkýn zalozené na jednej strane na zásade rovnosti zaobchádzania medzi verejnými a súkromnými odvetviami a na druhej strane na miere volnej úvahy súkromného investora (pozri body 166 a 172 vyssie). Na jednej strane je totiz poziadavka predchádzajúceho hospodárskeho posúdenia v rozsahu, v akom má za ciel výlucne porovnat správanie dotknutého verejnoprávneho podniku a správanie racionálneho súkromného investora v podobnej situácii, v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania medzi verejnými a súkromnými odvetviami, co zahrna, ze clenské státy môzu investovat do hospodárskych cinností a ze kapitál daný k dispozícii podniku priamo alebo nepriamo státom za okolností, ktoré zodpovedajú normálnym trhovým podmienkam, nemozno povazovat za státnu pomoc (rozsudok Spanielsko a i./Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, [56]EU:T:2014:604, bod 79). 188 Na druhej strane miera volnej úvahy, ktorou disponuje verejný investor podla judikatúry, ho nemôze oslobodit od vykonania primeraného predchádzajúceho hospodárskeho posúdenia. Mozno síce rozlisovat medzi odhadom pravdepodobného výnosu z projektu, pri ktorom má verejný investor urcitú mieru volnej úvahy, a prieskumom, ktorý tento investor robí, aby urcil, ci sa mu zdá výnos dostatocný na to, aby zrealizoval danú investíciu, pri ktorom je miera volnej úvahy obmedzenejsia, pretoze je mozné porovnat danú transakciu s inými moznostami investovania kapitálu (rozsudok Spanielsko a i./Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, [57]EU:T:2014:604, bod 71). Napriek tomu miera volnej úvahy, ktorou disponuje verejný investor, pokial ide o odhad pravdepodobného výnosu projektu, nemôze tohto investora oslobodit od povinnosti vykonat hospodárske posúdenie zalozené na analýze dostupných dôkazov a predvídatelného vývoja, ktoré je primerané z hladiska povahy, zlozitosti, významu a kontextu dotknutej operácie (pozri body 98 a 180 vyssie). 189 V dôsledku toho v predmetnej veci nemozno Komisii vytýkat, ze sa pri uplatnení kritéria súkromného investora v danej veci dopustila nesprávneho právneho posúdenia. 190 V druhom rade treba overit, ci sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, ked v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze SACE nevykonala posúdenie rentability sporných kapitálových vkladov porovnatelné s tým, ktoré by vypracoval za okolností daného prípadu súkromný investor nachádzajúci sa v podobnej situácii. 191 V tomto ohlade treba konstatovat, ze spis, a najmä zápisnice zo zasadnutia správnej rady SACE 1. apríla 2009, v priebehu ktorého sa predpokladala nevyhnutnost rekapitalizácie Sace BT v celkovej výske 70 miliónov eur, a zo zasadnutia 26. mája 2009, na ktorom bolo prijaté tretie opatrenie týkajúce sa kapitálového vkladu 29 miliónov eur, predlozené Komisiou, neobsahujú nijaký dôkaz umoznujúci predpokladat, ze SACE vykonala co len priblizné hospodárske hodnotenie s cielom urcit, ci dodatocný kapitálový vklad predstavoval ekonomicky rentabilnú moznost. Tieto zápisnice odkazujú výlucne na nevyhnutnost restrukturalizovat aktíva Sace BT vyzadované na krytie rezerv na konci roka 2009. 192 Okrem toho treba poznamenat, ze zalobkyne nepredlozili nijaký dôkaz o vykonaní predchádzajúceho hospodárskeho hodnotenia. Navyse v rámci tvrdenia, ze tretie a stvrté opatrenie sa zakladajú na presnom a racionálnom hospodárskom hodnotení budúcej rentability týchto investícií, neuvádzajú údaje, na základe ktorých bolo takéto hodnotenie vykonané, ale obmedzujú sa na vseobecné tvrdenia (pozri bod 173 vyssie). 193 V tomto kontexte Komisia správne uvádza, ze jediný konkrétny dôkaz uvedený zalobkynami je podnikový plán na roky 2010 a 2011, prijatý správnou radou Sace BT 4. augusta 2009. Zalobkyne vsak nespochybnujú, ze tento plán bol zohladnený iba v rámci prijatia stvrtého opatrenia zo strany SACE. Okrem toho tento plán pokrýva iba obdobe dvoch rokov a nestanovuje nijaký návrat k rentabilite zo strednodobého alebo dlhodobého hladiska. 194 Iste, tento plán, ako to preukazuje zápisnica zo zasadnutia správnej rady Sace BT 4. augusta 2009, predlozený zalobkynami na výzvu Vseobecného súdu, predpokladal, ze Sace BT dosiahne financnú rovnováhu v roku 2011. 195 Napriek tomu neobsahoval nijakú analýzu rentability kapitálových vkladov. Navyse tento plán, hoci tak predpokladal znacné zlepsenie indícií týkajúcich sa úverového poistenia Sace BT, ktoré by umoznilo dosiahnut túto financnú rovnováhu, poskytoval iba obmedzený pocet urcujúcich financných indícií a císelných údajov v súvislosti s rokmi 2010 a 2011, ktoré by umoznili podporit tento odhad. Neobsahoval presné informácie týkajúce sa spôsobov znízenia nákladov odhadovania rizík a vseobecne odkazoval, pokial ide o rok 2010, na zachovanie politiky selekcie rizík, a pokial ide o rok 2011, na predpoved zlepsenia hospodárskej a trhovej situácie. 196 Okrem toho z podnikového plánu na roky 2010 a 2011 Sace BT, ako aj zo zápisnice zo zasadnutia správnej rady 4. augusta 2009 vyplýva, ze ciele Sace BT boli sústredené na sledovanie sútaznej politiky smerujúcej k zvýseniu podielu tejto spolocnosti na trhu, ktorý bol 8,2 % v roku 2008, s cielom dosiahnut trhový podiel 15 % v roku 2011. 197 Za týchto podmienok, pri neexistencii akejkolvek predpovede, podla ktorej Sace BT mohla vytvorit zisk po roku 2011, prinajmensom z dlhodobého hladiska, sa Komisia mohla správne domnievat, ze dôkazy o predchádzajúcom hodnotení obsiahnuté vo vyssie uvedenom podnikovom pláne a zápisnici nesplnali poziadavky kritéria súkromného investora. 198 Aj keby sa totiz pripustilo, ze súkromný investor nachádzajúci sa v podobnej situácii by mohol zohladnit, ze straty spôsobené Sace BT mali konjunktúrnu povahu, a sústredujúc sa na postupné zlepsenie hospodárskej situácie, uprednostnit z krátkodobého hladiska zvýsenie trhových podielov svojej dcérskej spolocnosti, nic to nemení na skutocnosti, ze by vykonal prísnejsie hodnotenie hospodárskej racionality sporných kapitálových vkladov vzhladom na povahu a význam týchto operácií s cielom posúdit perspektívy rentability svojej dcérskej spolocnosti z dlhodobejsieho hladiska a v prípade uspokojujúcich odhadov aj bez vypracovania odhadu nákladov likvidácie svojej dcérskej spolocnosti (pozri bod 161 vyssie). 199 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba konstatovat, ze Komisia sa nedopustila nijakého nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze dva dotknuté kapitálové vklady pri neexistencii primeraného predchádzajúceho hospodárskeho hodnotenia ich hospodárskej rentability neboli v súlade s kritériami súkromného investora (pozri bod 182 vyssie). 200 Za týchto podmienok musí byt tretí zalobný dôvod zamietnutý bez toho, aby bolo potrebné preskúmat dôvodnost dodatocného spätného posúdenia rentability dotknutých kapitálových vkladov vzhladom na moznost likvidácie (pozri body 163 a 164 vyssie), ktoré vykonala Komisia v záujme vycerpávajúcej odpovede. 201 Z toho vyplýva, ze clánok 2 druhý odsek napadnutého rozhodnutia musí byt zrusený (pozri bod 161 vyssie). V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. O trovách 202 Podla clánku 87 ods. 3 svojho rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. Podla clánku 87 ods. 4 toho istého poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje trovy konania. Kedze kazdý z úcastníkov konania mal úspech len v casti predmetu konania, treba im ulozit povinnost znásat svoje vlastné trovy konania vrátane trov konania o predbeznom opatrení. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (siedma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 2 druhý odsek rozhodnutia Komisie 2014/525/EÚ z 20. marca 2013 o opatreniach SA.23425 (11/C) (ex NN 41/10) uskutocnených Talianskom v rokoch 2004 a 2009 v prospech spolocnosti Sace BT SpA sa zrusuje. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Servizi assicurativi del commercio estero SpA (SACE) a Sace BT znásajú svoje vlastné trovy konania vrátane trov konania o predbeznom opatrení. 4. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania vrátane trov konania o predbeznom opatrení. 5. Talianska republika znása svoje vlastné trovy konania vrátane trov konania o predbeznom opatrení. Van der Woude Wiszniewska-Bial/ecka Ulloa Rubio Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. júna 2015. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Oznámenie o poistení vývozných úverov SACE Sace BT Správne konanie a napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii pripísatelnosti sporných opatrení Taliansku Kritériá posúdenia pripísatelnosti opatrenia pomoci priznanej verejnoprávnym podnikom státu podla judikatúry Posúdenie nepriamych dôkazov uvedených v predmetnej veci Komisiou O druhom a tretom zalobnom dôvode týkajúcich sa v podstate porusenia kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve a povinnosti odôvodnenia Úvodné pripomienky k judikatúre týkajúcej sa kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení kritéria súkromného investora, ako aj nedostatku odôvodnenia, pokial ide o druhé opatrenie - O porovnaní správania SACE a správania súkromného zaistovatela - O údajne nedostatocnom odôvodnení posúdenia sumy pomoci O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení kritéria súkromného investora, pokial ide o tretie a stvrté opatrenie O trovách __________________________________________________________________ ( [58]*1 ) Jazyk konania: taliancina. ( [59]1 ) Dôverné údaje, pri ktorých sa neuviedli identifikacné znaky. References 1. file:///tmp/lynxXXXXrlargg/L90754-6217TMP.html#t-ECR_62013TJ0305_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:239:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:281:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:217:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:325:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:329:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:239:TOC 8. file:///tmp/lynxXXXXrlargg/L90754-6217TMP.html#t-ECR_62013TJ0305_SK_01-E0002 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A595&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A650&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:318:TOC 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A228&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A650&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A235&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A222&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A213&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A604&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A236&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A137&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A604&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A222&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:244:TOC 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A236&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A604&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1993:307:TOC 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A142&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A604&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A604&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A604&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///tmp/lynxXXXXrlargg/L90754-6217TMP.html#c-ECR_62013TJ0305_SK_01-E0001 59. file:///tmp/lynxXXXXrlargg/L90754-6217TMP.html#c-ECR_62013TJ0305_SK_01-E0002