ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)

   z 15. septembra 2016 ( [1]*1 )

   "Státna pomoc -- Miestna dan z nehnutelnosti -- Oslobodenie priznané
   nekomercným subjektom vykonávajúcim osobitné cinnosti -- Zbierka
   predpisov o dani z príjmu -- Oslobodenie od jednotnej miestnej dane --
   Rozhodnutie scasti konstatujúce neexistenciu státnej pomoci a scasti
   vyhlasujúce státnu pomoc za nezlucitelnú s vnútorným trhom -- Zaloba
   o neplatnost -- Regulacný akt, ktorý si nevyzaduje vykonávacie
   opatrenia -- Priama dotknutost -- Prípustnost -- Absolútna nemoznost
   vymáhania -- Clánok 14 ods. 1 nariadenia (ES) c. 659/1999 -- Povinnost
   odôvodnenia"

   Vo veci T-219/13,

   Pietro Ferracci, bydliskom v San Cesareu (Taliansko), v zastúpení:
   pôvodne A. Nucara a E. Gambaro, neskôr E. Gambaro, advokáti,

   zalobca,

   proti

   Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne V. Di Bucci, G. Conte
   a D. Grespan, neskôr G. Conte, D. Grespan a F. Tomat, splnomocnení
   zástupcovia,

   zalovanej,

   ktorú v konaní podporuje:

   Talianska republika, v zastúpení: G. Palmieri a G. De Bellis,
   splnomocnení zástupcovia,

   vedlajsí úcastník konania,

   ktorej predmetom je návrh, ktorý sa zakladá na clánku 263 ZFEÚ,
   a ktorým sa ziada zrusenie rozhodnutia Komisie 2013/284/EÚ
   z 19. decembra 2012 o státnej pomoci SA.20829 [C 26/2010, ex NN 43/2010
   (ex CP 71/2006)], Rezim týkajúci sa oslobodenia od obecnej dane
   z nehnutelnosti v prípadoch nehnutelností uzívaných nekomercnými
   subjektmi na osobitné úcely, ktorý uplatnilo Taliansko
   ([2]Ú. v. EÚ L 166, 2013, s. 24),

   VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),

   v zlození: predseda komory D. Gratsias, sudcovia M. Kanceva
   (spravodajkyna) a C. Wetter,

   tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,

   so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 17. decembra
   2015,

   vyhlásil tento

   Rozsudok

   Okolnosti predchádzajúce sporu

   1

   Zalobca, Pietro Ferraci, je majitelom turistického ubytovacieho
   zariadenia "Bed & Breakfast", ktoré pozostáva z dvoch izieb a nachádza
   sa nedaleko Ríma v obci San Cesareo (Taliansko).

   2

   Je jedným z mnohých stazovatelov, ktorí sa v priebehu roka 2006
   obrátili na Komisiu Európskych spolocenstiev s tvrdením, ze zmena,
   ktorú vykonala Talianska republika predovsetkým v oblasti pôsobnosti
   vnútrostátneho rezimu týkajúceho sa Imposta comunale sugli immobili
   (miestna dan z nehnutelností, dalej len "ICI"), predstavuje státnu
   pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 87 ES.

   3

   Cielom uvedenej zmeny bolo v podstate zavedenie oslobodenia od ICI,
   z ktorého mali od roku 1992 prospech nekomercné subjekty, ktoré
   vykonávali v ich príslusných nehnutelnostiach výhradne sociálnu
   asistenciu a pomoc, zdravotnú, vzdelávaciu, ubytovaciu, kultúrnu,
   rekreacnú, sportovú a nábozenskú cinnost a bohosluzby, a ktoré sa
   rozsírilo aj na uvedené cinnosti "bez ohladu na ich prípadný komercný
   charakter".

   4

   Komisia zaslala talianskym orgánom 5. mája 2006 ziadost o informácie vo
   veci oslobodenia od ICI. Uvedené orgány tejto ziadosti vyhoveli 6. júna
   2006, pricom vysvetlili, ze rozsah pôsobnosti rezimu ICI sa predefinuje
   tak, aby sa oslobodenie od uvedenej dane obmedzilo na subjekty
   vykonávajúce osobitné cinnosti "nie výhradne komercného charakteru".

   5

   Dna 8. augusta 2006 Komisia oznámila stazovatelom, ze s prihliadnutím
   na informácie získané od talianskych orgánov a v dôsledku nových zmien
   vykonaných v talianskej právnej úprave neexistujú dôvody na dalsie
   zistovanie.

   6

   Dna 24. októbra 2006, 8. a 16. januára 2007 a 12. septembra 2007 sa
   stazovatelia opätovne obrátili na Komisiu a v podstate tvrdili, ze
   oslobodenie od ICI pre nekomercné subjekty nie je ani po zmenách
   vykonaných talianskymi orgánmi v súlade s clánkom 87 ES. Okrem toho
   upozornili Komisiu na Testo unico delle imposte sui redditi (zbierka
   predpisov o dani z príjmu, dalej len "TUIR"), ktorých clánok 149 ods. 4
   v podstate stanovuje, ze na rozdiel od vsetkých ostatných subjektov,
   cirkevné institúcie uznané ako právnické osoby podla obcianskeho práva
   a amatérske sportové kluby nepodliehajú v nom stanoveným kritériám na
   úcely urcenia straty postavenia nekomercného subjektu. Podla
   stazovatelov je dôsledkom uvedeného ustanovenia danové zvýhodnenie
   uvedených dvoch druhov subjektov, pretoze im umoznuje zachovat si
   postavenie nekomercného subjektu, hoci uz nesplnajú kritériá
   uplatnované na iné subjekty.

   7

   Komisia poziadala 5. novembra 2007 talianske orgány a stazovatelov, aby
   poskytli dalsie informácie o vsetkých údajných zvýhodnujúcich
   ustanoveniach citovaných stazovatelmi. Talianske orgány poskytli
   pozadované informácie v listoch z 3. decembra 2007 a 30. apríla 2008.

   8

   Stazovatelia zaslali 20. októbra 2008 Komisii formálnu výzvu na základe
   clánku 232 ES, aby zacala konanie vo veci formálneho zistovania a aby
   prijala rozhodnutie týkajúce sa ich stazností.

   9

   Komisia zaslala talianskym orgánom 24. novembra 2008 dalsiu ziadost
   o informácie, na ktorú reagovali listom z 8. decembra 2008.

   10

   Komisia listom z 19. decembra 2008 informovala stazovatelov, ze na
   základe predbeznej analýzy zastáva názor, ze opatrenia zrejme
   nepredstavujú státnu pomoc, a preto nie je potrebné zacat zistovanie.

   11

   Talianske orgány vydali 26. januára 2009 obezník na úcely
   podrobnejsieho objasnenia rozsahu pôsobnosti oslobodenia od ICI pre
   nekomercné subjekty. Konkrétne tento obezník definoval, ktoré subjekty
   mozno povazovat za nekomercné a aké charakteristiky musia mat cinnosti
   vykonávané týmito subjektmi, aby mali nárok na dotknuté oslobodenie.

   12

   Dna 2. marca 2009 a 11. januára 2010 sa stazovatelia znovu obrátili na
   Komisiu, aby vyjadrili svoju nespokojnost vo veci talianskej právnej
   úpravy týkajúcej sa ICI a kritizovali vyssie uvedený obezník. Komisia
   im v odpovedi z 15. februára 2010 v podstate pripomenula dôvody, ktoré
   uz uviedla vo svojom liste z 19. decembra 2008.

   13

   Zalobca podal na Vseobecnom súde 26. apríla 2010 zalobu o neplatnost
   rozhodnutia Komisie, ako bolo uvedené v jej liste z 15. februára 2010.
   Uvedená zaloba bola zaregistrovaná pod spisovou znackou T-192/10.

   14

   Komisia 12. októbra 2010 rozhodla o zacatí konania vo veci formálneho
   zistovania v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktoré sa týkalo jednak
   oslobodenia nekomercných subjektov na osobitné úcely od ICI a jednak
   clánku 149 ods. 4 TUIR. Rozhodnutie o zacatí formálneho konania bolo
   uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie21. decembra 2010, pricom
   zainteresované strany boli vyzvané, aby predlozili svoje pripomienky.

   15

   Uznesením z 18. novembra 2010 Vseobecný súd na ziadost zalobcu nariadil
   výmaz veci T-192/10 z registra.

   16

   Komisii boli v období od 21. januára do 4. apríla 2011 dorucené
   pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania od 80 zainteresovaných
   strán.

   17

   Dna 15. februára 2012 talianske orgány informovali Komisiu o svojom
   zámere prijat nové právne predpisy týkajúce sa miestnej dane
   z nehnutelnosti a oznámili, ze oslobodenie od ICI bude od 1. januára
   2012 nahradené oslobodením stanoveným v novom rezime týkajúcom sa
   Imposta municipale unica (jednotná miestna dan, dalej len "IMU").
   Konkrétne mala nová právna úprava za ciel predovsetkým obmedzit
   oslobodenie od IMU na osobitné cinnosti vykonávané nekomercnými
   subjektmi "na nekomercnom základe". Uvedená právna úprava takisto
   stanovila pravidlá s cielom umoznit pomerné platby IMU v prípadoch, ked
   sa tá istá nehnutelnost pouzíva na komercné aj nekomercné cinnosti.
   Napokon sa stanovilo, ze neskorsie vykonávacie nariadenie zadefinuje
   prípady, kedy treba vychádzat z toho, ze sa osobitné cinnosti, na ktoré
   sa vztahuje oslobodenie od IMU, vykonávajú na nekomercnom základe. Toto
   nariadenie bolo prijaté 19. novembra 2012.

   18

   Komisia zaslala 16. mája 2012 talianskym orgánom ziadost o informácie
   po prijatí nových ustanovení týkajúcich sa oslobodenia od IMU. Uvedené
   orgány tejto ziadosti vyhoveli 6. júla 2012. Dna 27. júna a 25. októbra
   2012 boli tiez Komisii zaslané dalsie informácie od stazovatelov.

   19

   Komisia 19. decembra 2012 prijala rozhodnutie 2013/284/EÚ o státnej
   pomoci SA.20829 [C 26/2010, ex NN 43/2010 (ex CP 71/2006)], Rezim
   týkajúci sa oslobodenia od obecnej dane z nehnutelnosti v prípadoch
   nehnutelností uzívaných nekomercnými subjektmi na osobitné úcely, ktorý
   uplatnilo Taliansko ([3]Ú. v. EÚ L 166, 2013, s. 24; dalej len
   "napadnuté rozhodnutie"), ktorého jediným adresátom bola Talianska
   republika.

   20

   V napadnutom rozhodnutí Komisia najprv konstatovala, ze oslobodenie
   priznané nekomercným subjektom vykonávajúcim v ich príslusných
   nehnutelnostiach osobitné cinnosti v rezime ICI predstavuje státnu
   pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom, ktorú Talianska republika
   zaviedla protiprávne v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ. Komisia sa
   dalej domnievala, ze vzhladom na specifickú povahu tohto prípadu by
   bolo pre Taliansko absolútne nemozné vymáhat prípadne neoprávnene
   poskytnutú pomoc, takze Komisia jej vymáhanie v napadnutom rozhodnutí
   nenariadila. Komisia napokon konstatovala, ze ani clánok 149 ods. 4
   TUIR, ani oslobodenie stanovené novým rezimom IMU nepredstavujú státnu
   pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ.

   Konanie a návrhy úcastníkov konania

   21

   Zalobca návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 16. apríla 2013
   podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie.

   22

   V tej istý den Scuola Elementare Maria Montessori Srl podala tiez
   zalobu o neplatnost napadnutého rozhodnutia, ktorá bola zaregistrovaná
   pod spisovou znackou T-220/13.

   23

   Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 17. júla 2013 vzniesla
   Komisia námietku neprípustnosti na základe clánku 114
   ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991.

   24

   Dna 16. septembra 2013 predlozil zalobca svoje pripomienky k námietke
   neprípustnosti vznesenej Komisiou. Predovsetkým navrhoval, aby
   Vseobecný súd zamietol námietku neprípustnosti, alebo subsidiárne, aby
   spojil rozhodnutie o námietke neprípustnosti s rozhodnutím vo veci
   samej.

   25

   Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Vseobecného súdu bolo zmenené, sudca
   spravodajca bol pridelený k ôsmej komore, ktorej bola z tohto dôvodu
   táto vec pridelená.

   26

   Vseobecný súd 18. marca 2014 vyzval na základe clánku 64 rokovacieho
   poriadku z 2. mája 1991 úcastníkov konania, aby odpovedali na otázku,
   ci napadnuté rozhodnutie predstavuje regulacný akt, ktorý si nevyzaduje
   vykonávacie opatrenia a priamo sa týka zalobcu v zmysle poslednej casti
   vety clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. Úcastníci konania tejto výzve
   vyhoveli v stanovenej lehote.

   27

   Uznesením z 29. októbra 2014 Vseobecný súd rozhodol, ze o námietke
   neprípustnosti uplatnenej Komisiou a o veci samej rozhodne súcasne.

   28

   Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 8. apríla 2015
   Talianska republika podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do
   tohto konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 1. júna 2015
   predseda ôsmej komory Vseobecného súdu vyhovel tomuto návrhu.

   29

   Vseobecný súd 3. novembra 2015 predovsetkým na základe
   clánku 89 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu vyzval Komisiu, aby
   spresnila niektoré aspekty týkajúce sa merita veci a predlozila urcité
   ustanovenia talianskej právnej úpravy citovanej v napadnutom
   rozhodnutí. Komisia vyhovela výzve Vseobecného súdu v stanovenej
   lehote.

   30

   V ten istý den Vseobecný súd polozil úcastníkom konania otázky týkajúce
   sa prípadného spojenia vecí T-219/13 a T-220/13 na úcely ústnej casti
   konania v súlade s clánkom 68 ods. 1 rokovacieho poriadku. Dna
   13. novembra 2015 zalobca, ako aj Komisia predlozili svoje pripomienky,
   pricom uviedli, ze nemajú námietky proti tomuto spojeniu vecí.

   31

   Dna 16. novembra 2015 predseda ôsmej komory Vseobecného súdu rozhodol
   o spojení vecí T-219/13 a T-220/13 na úcely ústnej casti konania.

   32

   Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (ôsma komora)
   rozhodol o otvorení ústnej casti konania.

   33

   Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im
   Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 17. decembra
   2015.

   34

   Zalobca vo svojej zalobe navrhuje, aby Vseobecný súd:

   --

   zrusil napadnuté rozhodnutie,

   --

   zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

   35

   Komisia podporovaná Talianskou republikou navrhuje, aby Vseobecný súd:

   --

   zamietol zalobu ako neprípustnú,

   --

   subsidiárne zamietol zalobu ako nedôvodnú,

   --

   zaviazal zalobcu na náhradu trov konania.

   Právny stav

   36

   Ako vyplýva zo zaloby, prvý zalobný návrh zalobcu treba chápat tak, ze
   sa ním ziada zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia
   v uvedenom rozhodnutí konstatovala, ze talianske orgány jednak nemohli
   vymáhat státnu pomoc povazovanú za protiprávnu a nezlucitelnú so
   spolocným trhom (prvá cast napadnutého rozhodnutia) a ze jednak ani
   clánok 149 ods. 4 TUIR (druhá cast napadnutého rozhodnutia), ani
   oslobodenie stanovené novým rezimom IMU (tretia cast napadnutého
   rozhodnutia) nepredstavujú státnu pomoc.

   O prípustnosti

   37

   Komisia tvrdí, ze táto zaloba je neprípustná po prvé z dôvodu, ze
   zalobca nie je osobne dotknutý napadnutým rozhodnutím. Po druhé
   napadnuté rozhodnutie nemozno povazovat za regulacný akt, ktorý si
   nevyzaduje vykonávacie opatrenia a týka sa priamo zalobcu v zmysle
   clánku 263 stvrtého odseku poslednej casti vety ZFEÚ. V tejto
   súvislosti Komisia po prvé tvrdí, ze rozhodnutie zaslané clenskému
   státu a týkajúce sa schémy pomoci nepredstavuje regulacný akt. Po druhé
   uvádza, ze napadnuté rozhodnutie vyzaduje vykonávacie opatrenia,
   predovsetkým pokial ide o jeho cast týkajúcu sa clánku 149 ods. 4 TUIR
   a jeho cast týkajúcu sa oslobodenia v rámci IMU. Po tretie tvrdí, ze
   zalobca nie je priamo dotknutý opatreniami uvedenými v napadnutom
   rozhodnutí.

   38

   Zalobca spochybnuje tvrdenia Komisie. Jednak tvrdí, ze napadnuté
   rozhodnutie sa ho osobne týka. Dalej tvrdí, ze v prejednávanej veci nie
   je povinný preukázat, ze je napadnutým rozhodnutím osobne dotknutý,
   kedze toto rozhodnutie musí byt kvalifikované ako regulacný akt, ktorý
   nevyzaduje vykonávacie opatrenia a ktorý sa ho priamo týka v zmysle
   poslednej casti vety clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ.

   39

   Na úcely preskúmania prípustnosti tejto zaloby Vseobecný súd povazuje
   za vhodné najprv preskúmat otázku, ci je zaloba prípustná podla
   clánku 263 stvrtého odseku poslednej casti vety ZFEÚ. Podla znenia
   tohto ustanovenia môze akákolvek fyzická alebo právnická osoba podat
   zalobu voci regulacným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyzadujú
   vykonávacie opatrenia. Jednotlivec tak môze podat zalobu o neplatnost
   bez preukázania, ze je predmetným aktom osobne dotknutý, avsak pod
   podmienkou, ze tento akt sa ho po prvé priamo týka, dalej, ze má
   charakter regulacného aktu, a nakoniec, ze nevyzaduje vykonávacie
   opatrenia.

   O podmienke týkajúcej sa priamej dotknutosti

   40

   Pokial ide o otázku, ci je zalobca napadnutým rozhodnutím priamo
   dotknutý, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry podmienka
   priamej dotknutosti jednotlivca po prvé vyzaduje, aby napadnutý akt
   priamo ovplyvnoval právne postavenie tohto jednotlivca, a po druhé, aby
   neponechával ziaden priestor na volnú úvahu jeho adresátom povereným
   jeho uplatnovaním, kedze má úplne automatický charakter a vyplýva zo
   samotnej právnej úpravy Európskej únie bez uplatnenia iných
   sprostredkujúcich ustanovení (rozsudky z 5. mája 1998, Dreyfus/Komisia,
   [4]C-386/96 P, [5]EU:C:1998:193, bod [6]43, a z 10. septembra 2009,
   Komisia/Ente per le Ville Vesuviane a Ente per le Ville
   Vesuviane/Komisia, [7]C-445/07 P a C-455/07 P, [8]EU:C:2009:529,
   bod [9]45).

   41

   Najprv treba zamietnut tvrdenie Komisie formulované v rámci jej
   písomných pripomienok, ako aj na pojednávaní, podla ktorého dôkazy
   predlozené zalobcom neumoznujú preukázat jeho postavenie subjektu na
   trhu.

   42

   V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa
   cinnost Súdneho dvora a Vseobecného súdu riadi zásadou volného
   hodnotenia dôkazov a ze jediným kritériom posúdenia hodnoty
   predlozených dôkazov je ich vierohodnost. Navyse na úcely posúdenia
   dôkaznej sily dokumentu treba v prvom rade overit vierohodnost
   informácie, ktorú obsahuje, zohladnit najmä pôvod dokumentu, okolnosti
   jeho vypracovania a jeho adresáta a polozit si otázku, ci sa vzhladom
   na svoj obsah javí zmysluplný a dôveryhodný (pozri v tomto zmysle
   rozsudok z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia,
   [10]T-343/06, [11]EU:T:2012:478, bod [12]161 a citovanú judikatúru).

   43

   Zalobca vsak Vseobecnému súdu poskytol dokument vydaný talianskymi
   orgánmi, ktorý uznáva, ze zariadenia, ktorých je majitelom, sú
   spôsobilé vykonávat ubytovaciu cinnost a poskytovat sluzbu noclahu
   s ranajkami. Vseobecný súd sa preto domnieva, ze tento dokument
   preukazuje postavenie zalobcu ako subjektu na trhu turistických
   a hotelových sluzieb, pretoze jeho dôveryhodnost bola dostatocne
   preukázaná. Okrem toho, hoci Komisia celkovo spochybnuje pravdivost
   takého vyhlásenia a jeho skutocnú platnost, nepredlozila ziadny dôkaz,
   ktorý by nasvedcoval tomu, ze presné informácie obsiahnuté v dokumente
   predlozenom zalobcom sú falosné alebo ze by tieto informácie nemuseli
   byt skutocne platné.

   44

   Pokial ide o otázku, ci opatrenia dotknuté v napadnutom rozhodnutí môzu
   ovplyvnit právne postavenie zalobcu, treba pripomenút, ze konkurent
   príjemcu pomoci je priamo dotknutý rozhodnutím Komisie, ktoré povoluje
   clenskému státu poskytnút uvedenú pomoc, ak nie sú pochybnosti o vôli
   uvedeného státu tak urobit (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. januára
   1986, Cofaz a i./Komisia, [13]169/84, [14]EU:C:1986:42, bod [15]30; zo
   6. júla 1995, AITEC a i./Komisia, [16]T-447/93 az T-449/93,
   [17]EU:T:1995:130, bod [18]41, a z 22. októbra 1996,
   Skibsvćrftsforeningen a i./Komisia, [19]T-266/94, [20]EU:T:1996:153,
   bod [21]49).

   45

   V prejednávanej veci treba uviest, ze ubytovacie sluzby ponúkané
   urcitými subjektmi, ktorých sa týkajú opatrenia dotknuté v napadnutom
   rozhodnutí a ktoré sú podla zalobcu príjemcami údajných pomocí, by
   mohli mat konkurencný vztah voci ubytovacím sluzbám iných ubytovacích
   zariadení. Ako totiz vyplýva z výnatkov z internetových stránok
   predlozených zalobcom ako prílohy jeho podaní, tieto subjekty,
   konkrétne najmä cirkevné a nábozenské institúcie, sa objavujú ako
   turistické ubytovania rovnako ako izby v hoteli, apartmány a kempingy,
   kedze ponúkajú ubytovacie sluzby pocas prázdnin a ubytovacie kapacity
   podobné hotelovým zariadeniam. V tomto kontexte treba konstatovat, ze
   zalobca ako majitel ubytovania "Bed & Breakfast" môze s uvedenými
   subjektmi udrzovat konkurencný vztah, a z toho dôvodu tak môze byt
   príslusnými opatreniami napadnutého rozhodnutia dotknutý.

   46

   Navyse v rozsahu, v akom Komisia na pojednávaní tvrdila, ze v súlade
   s rozsudkami z 28. apríla 2015, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia
   ([22]C-456/13 P, [23]EU:C:2015:284, bod [24]37 a citovaná judikatúra),
   a zo 17. septembra 2015, Confederazione Cooperative Italiane
   a i./Anicav a i. ([25]C-455/13 P, C-457/13 P a C-460/13, neuverejnený,
   [26]EU:C:2015:616, body [27]47 az [28]50), okolnost, ze niektoré
   opatrenia pomoci ovplyvnujú postavenie konkurenta na trhu, sa netýka
   jeho právneho postavenia, ale jeho faktickej situácie, stací uviest, ze
   na rozdiel od prejednávaného prípadu zalobcovia v týchto dvoch veciach
   neboli prítomní na trhoch upravených napadnutými ustanoveniami. Z tohto
   dôvodu sa Súdny dvor domnieval, ze skutocnost, ze uvedené ustanovenia
   stavali zalobcov do nevýhodného konkurencného postavenia, sama osebe
   neumoznuje domnievat sa, ze bolo dotknuté ich právne postavenie a ze by
   sa ich tieto ustanovenia priamo týkali.

   47

   Z toho vyplýva, ze opatrenia dotknuté v napadnutom rozhodnutím
   ovplyvnujú právne postavenie zalobcu.

   48

   Pokial ide o druhú podmienku urcujúcu priamu dotknutost, kedze povaha
   napadnutého rozhodnutia, ktoré jednak Talianskej republike umoznuje
   nepristúpit k vymáhaniu pomoci povazovanej za protiprávnu
   a nezlucitelnú s vnútorným trhom a jednak uplatnit rezim danového
   oslobodenia neobsahujúceho podla Komisie prvky pomoci, treba v súlade
   s judikatúrou citovanou v bode 40 vyssie konstatovat, ze právne úcinky
   tohto rozhodnutia majú úplne automatický charakter vyplývajúci iba zo
   samotnej právnej úpravy Únie a bez uplatnenia iných sprostredkujúcich
   ustanovení, cím tak umoznujú Talianskej republike nevymáhat uvedenú
   protiprávnu pomoc a uplatnit jej rezim oslobodení od dane.

   49

   S prihliadnutím na vyssie uvedené úvahy treba dospiet k záveru, ze
   napadnuté rozhodnutie sa zalobcu priamo týka.

   O kvalifikácii napadnutého rozhodnutia ako regulacného aktu

   50

   Pokial ide o otázku, ci napadnuté rozhodnutie treba kvalifikovat ako
   regulacný akt, treba pripomenút, ze podla judikatúry sú regulacné akty
   v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ vseobecne záväzné akty
   s výnimkou legislatívnych aktov (rozsudok z 3. októbra 2013, Inuit
   Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, [29]C-583/11 P,
   [30]EU:C:2013:625, bod [31]60, a uznesenie zo 6. septembra 2011, Inuit
   Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, [32]T-18/10,
   [33]EU:T:2011:419, bod [34]56).

   51

   Rozlísenie medzi legislatívnym a regulacným aktom podla Zmluvy o FEÚ
   spocíva na kritériu legislatívneho alebo nelegislatívneho postupu,
   ktorý viedol k jeho prijatiu (uznesenie zo 6. septembra 2011, Inuit
   Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, [35]T-18/10,
   [36]EU:T:2011:419, bod [37]65). Kedze v prejednávanej veci nebolo
   napadnuté rozhodnutie prijaté v rámci legislatívneho postupu,
   nepredstavuje legislatívny akt v zmysle clánku 297 ZFEÚ. Preto treba
   preskúmat, ci je napadnuté rozhodnutie vseobecne záväzné.

   52

   V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry
   rozhodnutie Komisie v oblasti státnej pomoci, ktoré sa uplatnuje na
   objektívne urcené situácie a zahrna právne úcinky vzhladom na urcitú
   kategóriu osôb vymedzených vseobecným a abstraktným spôsobom, je
   vseobecne záväzné (rozsudky z 2. februára 1988, Kwekerij van der Kooy
   a i./Komisia, [38]67/85, 68/85 a 70/85, [39]EU:C:1988:38, bod [40]15;
   z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, [41]C-15/98
   a C-105/99, [42]EU:C:2000:570, bod [43]33; z 22. decembra 2008, British
   Aggregates/Komisia, [44]C-487/06 P, [45]EU:C:2008:757, bod [46]31, a zo
   17. septembra 2009, Komisia/Koninklijke FrieslandCampina,
   [47]C-519/07 P, [48]EU:C:2009:556, bod [49]53).

   53

   Konkrétne má napadnuté rozhodnutie za ciel preskúmat podla clánku 107
   ZFEÚ, ci vnútrostátna právna úprava uplatnená na neurcitý pocet osôb
   vymedzených vseobecným a abstraktným spôsobom obsahuje prvky státnej
   pomoci, a eventuálne, ci je zlucitelná s vnútorným trhom a vymáhatelná.
   S prihliadnutím na povahu právomoci, ktorú má Komisia na základe
   ustanovení zmlúv týkajúcich sa státnej pomoci, také rozhodnutie
   odzrkadluje, aj ked má len jedného adresáta, pôsobnost vnútrostátnych
   nástrojov, ktoré sú predmetom preskúmania uskutocneného touto
   institúciou, ci uz ide o priznanie potrebného oprávnenia na to, aby sa
   opatrenie pomoci uplatnilo, alebo na upravenie následkov vyplývajúcich
   z jeho prípadnej protiprávnej povahy alebo z nezlucitelnosti
   s vnútorným trhom. Dotknuté nástroje vsak majú vseobecnú záväznost,
   kedze subjekty, ktoré spadajú do oblasti ich pôsobnosti, sú definované
   vseobecným a abstraktným spôsobom.

   54

   S prihliadnutím na vyssie uvedené úvahy treba konstatovat, ze napadnuté
   rozhodnutie má vseobecnú záväznost v jeho troch castiach, ktorých
   legalita je v rámci tejto zaloby spochybnená, konkrétne jednak
   skutocnost, ze Komisia nenariadila vymáhanie státnej pomoci, ktorú
   povazovala za protiprávnu a nezlucitelnú, pokial ide o oslobodenie
   týkajúce sa ICI, a jednak skutocnost, ze sa domnievala, ze ani
   clánok 149 ods. 4 TUIR, ani oslobodenie podla IMU nepredstavujú státnu
   pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ (pozri bod 36 vyssie).

   55

   Napadnutý akt je preto aktom, ktorý má vseobecnú záväznost, pricom nie
   je legislatívnym aktom, a predstavuje regulacný akt v zmysle clánku 263
   stvrtého odseku ZFEÚ.

   O existencii vykonávacích opatrení

   56

   Pokial ide o existenciu vykonávacích opatrení napadnutého rozhodnutia,
   treba uviest, ze Súdny dvor mal prílezitost spresnit, ze pojem
   "regulacné akty, ktoré... nevyzadujú vykonávacie opatrenia" v zmysle
   clánku 263 ZFEÚ treba vykladat vzhladom na ciel tohto ustanovenia,
   ktorý spocíva, ako vyplýva z jeho genézy, v snahe vyhnút sa tomu, aby
   jednotlivec musel porusit právo, aby sa potom mohol obrátit na súd. Ak
   teda právny akt má priame úcinky na právnu situáciu fyzickej alebo
   právnickej osoby bez toho, aby si to vyzadovalo vykonávacie opatrenia,
   táto osoba by mohla byt zbavená úcinnej súdnej ochrany, keby nemala
   k dispozícii moznost priamo sa obrátit na súd Únie s cielom napadnút
   platnost tohto regulacného aktu. V prípade neexistencie vykonávacích
   opatrení totiz fyzická alebo právnická osoba, hoci priamo dotknutá
   predmetným aktom, by sa mohla domôct súdneho preskúmania tohto aktu len
   po tom, ako porusí ustanovenia uvedeného aktu, a to tak, ze by sa
   odvolávala na protiprávnost týchto ustanovení v rámci druhov súdnych
   konaní, ktoré môze vyuzit na vnútrostátnych súdoch (rozsudok
   z 19. decembra 2013, Telefónica/Komisia, [50]C-274/12 P,
   [51]EU:C:2013:852, bod [52]27).

   57

   Naopak, ak regulacný akt vyzaduje vykonávacie opatrenia, súdne
   preskúmanie dodrziavania právneho poriadku Únie sa vykoná bez ohladu na
   otázku, ci uvedené opatrenia vydala Únia, alebo clenské státy. Kedze
   fyzické alebo právnické osoby nemôzu z dôvodu podmienok prípustnosti
   stanovených v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ napadnút priamo na súde
   Únie právny akt Únie, sú proti tomu, aby sa voci nim uplatnoval takýto
   akt, chránené moznostou napadnút vykonávacie opatrenia, ktoré si tento
   akt vyzaduje (rozsudok z 19. decembra 2013, Telefónica/Komisia,
   [53]C-274/12 P, [54]EU:C:2013:852, bod [55]28).

   58

   Navyse, ak vykonanie takého aktu prinálezí clenským státom, môzu sa
   tieto osoby odvolávat na neplatnost predmetného základného aktu pred
   vnútrostátnymi súdmi, ktoré sa v tejto súvislosti v zmysle clánku 267
   ZFEÚ obrátia na Súdny dvor prostredníctvom prejudiciálnej otázky
   (rozsudok z 19. decembra 2013, Telefónica/Komisia, [56]C-274/12 P,
   [57]EU:C:2013:852, bod [58]29).

   59

   Na úcely posúdenia toho, ci regulacný akt vyzaduje vykonávacie
   opatrenia, treba vychádzat z postavenia osoby, ktorá sa odvoláva na
   právo podat zalobu na základe clánku 263 stvrtého odseku poslednej
   casti vety ZFEÚ. Je teda irelevantné, ci predmetný akt vyzaduje
   vykonávacie opatrenia vo vztahu k ostatným subjektom (rozsudok
   z 19. decembra 2013, Telefónica/Komisia, [59]C-274/12 P,
   [60]EU:C:2013:852, bod [61]30).

   60

   Na úcely overenia, ci napadnutý akt vyzaduje vykonávacie opatrenia,
   treba odkázat výlucne na predmet zaloby a v prípade, ze sa zalobca
   domáha len ciastocného zrusenia aktu, sú to len vykonávacie opatrenia,
   ktoré táto cast aktu prípadne vyzaduje, ktoré musia byt v prípade
   potreby zohladnené (rozsudok z 19. decembra 2013, Telefónica/Komisia,
   [62]C-274/12 P, [63]EU:C:2013:852, bod [64]31).

   61

   Pokial ide v prejednávanej veci najprv o prvú spochybnenú cast
   napadnutého rozhodnutia, treba konstatovat, ze v rozsahu, v akom sa
   Komisia domnievala, ze s prihliadnutím na osobitosti tohto prípadu by
   bolo absolútne nemozné pristúpit k vymáhaniu protiprávnej pomoci
   poskytnutej v rámci rezimu ICI, a teda rozhodla neulozit Talianskej
   republike povinnost vymáhania od kazdého príjemcu súm priznaných na
   základe uvedeného rezimu, nemusia vnútrostátne orgány na úcely
   vykonania napadnutého rozhodnutia prijat ziadne opatrenie, predovsetkým
   voci zalobcovi.

   62

   Pokial ide dalej o druhú napadnutú cast, treba jednak uviest, ze podla
   záverov, ku ktorým dospela Komisia v napadnutom rozhodnutí, oslobodenie
   stanovené v clánku 149 ods. 4 TUIR nepredstavuje pomoc v zmysle
   clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Za týchto okolností napadnuté rozhodnutie,
   ktoré clenskému státu neukladá ziadnu povinnost, nevyzaduje prijatie
   ziadneho vykonávacieho opatrenia a vnútrostátne orgány sa v tejto
   súvislosti obmedzia na uplatnenie vnútrostátnej právnej úpravy. Jednak
   treba v kazdom prípade konstatovat, ze ustanovenia clánku 149 ods. 4
   TUIR sa týkajú len straty postavenia nekomercných subjektov. Za týchto
   okolností nemusia talianske orgány voci zalobcovi ako komercnému
   subjektu prijat ziadne vykonávacie opatrenia.

   63

   Napokon, pokial ide o tretiu napadnutú cast, treba konstatovat, ze
   pokial ide o oslobodenie podla rezimu IMU, Komisia sa takisto
   domnievala, ze nepredstavuje pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ.
   V dôsledku toho neukladá napadnuté rozhodnutie clenskému státu ziadnu
   povinnost ani ziadne opatrenie nebude prijaté na vnútrostátnej úrovni
   na úcely výkonu uvedeného rozhodnutia, konkrétne voci zalobcovi.

   64

   Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze ziadna zo spochybnených castí
   napadnutého rozhodnutia nevyzaduje vykonávacie opatrenia voci
   zalobcovi, takze zalobca v súlade s judikatúrou citovanou v bode 58
   vyssie nemôze podat zalobu na taliansky vnútrostátny súd a dovolávat sa
   v jej rámci neplatnosti uvedených castí napadnutého rozhodnutia.

   65

   V rozpore s vyssie uvedeným zistením Komisia tvrdí s odvolaním sa najmä
   na rozsudky z 26. septembra 2014, Dansk Automat Brancheforening/Komisia
   ([65]T-601/11, [66]EU:T:2014:839), a Royal Scandinavian Casino
   Ĺrhus/Komisia ([67]T-615/11, [68]EU:T:2014:838), a tam citovanú
   judikatúru, ze osobitné a konkrétne dôsledky napadnutého rozhodnutia sú
   v skutocnosti zhmotnené aktmi, ktoré stanovujú výsku dane dlznej
   danovníkmi a ktoré ako také predstavujú vykonávacie opatrenia
   vyzadované napadnutým rozhodnutím. Navyse dodáva, ze zalobca by na
   vnútrostátnom súde mohol napadnút údajne diskriminacnú povahu uvedených
   danových rozhodnutí a pozadovat tie isté výhody ako príjemcovia pomoci
   alebo by eventuálne uplatnil vo vztahu k právu Únie protiprávnost
   výhod, z ktorých mali prospech ako konkurenti.

   66

   Toto tvrdenie vsak nemozno prijat.

   67

   Na jednej strane by totiz danové rozhodnutia, ktoré by mohli prijat
   talianske orgány na základe rezimu IMU, neboli dôsledkom napadnutého
   rozhodnutia, ale vyplývali by len z talianskej danovej právnej úpravy,
   kedze ako vyplýva z odôvodnenia 202 napadnutého rozhodnutia, uvedené
   rozhodnutie sa obmedzuje na vyhlásenie, ze oslobodenie upravené IMU ani
   nespadá do oblasti pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ.

   68

   Na druhej strane, pokial ide o danové rozhodnutia, ktoré sú zalobcovi
   zaslané ako osobe, ktorá nie je príjemcom sporných oslobodení, nemôze
   zalobca ziadat, aby sa oslobodenie, ktorého legalitu napáda, uplatnilo
   obdobne na jeho situáciu (pozri rozsudok z 20. septembra 2001, Banks,
   [69]C-390/98, [70]EU:C:2001:456, body [71]80 a [72]92 az [73]94
   a citovanú judikatúru). Z rovnakých dôvodov treba tiez zamietnut
   tvrdenie Komisie, podla ktorého môze zalobca stále poziadat talianske
   danové orgány, aby mu priznali rovnaké danové výhody, ako boli
   pridelené subjektom, ktorých sa týkajú sporné opatrenia, a v prípade
   zamietavého rozhodnutia toto rozhodnutie napadnút. Okrem toho treba
   konstatovat, ze v kontexte, z ktorého vychádza Komisia, zamietavé
   rozhodnutie talianskych správnych orgánov nemozno v pravom zmysle slova
   kvalifikovat ako vykonávacie opatrenie vyplývajúce z napadnutého
   rozhodnutia, ale ide o interné opatrenie, ktoré autonómne prijali
   príslusné vnútrostátne orgány po tom, co zalobca podal individuálnu
   ziadost.

   69

   Napokon treba uviest, ze na rozdiel od tohto prípadu v rozsudkoch
   z 26. septembra 2014, Dansk Automat Brancheforening/Komisia
   ([74]T-601/11, [75]EU:T:2014:839), a Royal Scandinavian Casino
   Ĺrhus/Komisia ([76]T-615/11, [77]EU:T:2014:838), stanovoval výrok
   napadnutého rozhodnutia výslovne vo svojom clánku 1 prijatie
   vykonávacích ustanovení oznámeného opatrenia, a preto Vseobecný súd
   konstatoval, ze také rozhodnutie vyzaduje vykonávacie opatrenia
   v zmysle clánku 263 stvrtého odseku poslednej casti vety ZFEÚ.
   Konkrétne v bodoch 59 a 51 týchto dvoch rozsudkov Vseobecný súd
   konstatoval, ze existuje dánsky zákon a akty vykonávajúce tento zákon,
   ktoré treba uplatnit po vydaní napadnutého rozhodnutia, aby schéma
   dotknutej pomoci mala úcinky voci zalobcom, co nemôze byt prípad
   v prejednávanej veci. V tejto súvislosti treba uviest, ze jediný
   vykonávací akt, na ktorý odkazuje napadnuté rozhodnutie, sa
   v prejednávanej veci týka oslobodenia nového rezimu IMU, a ako to bolo
   uvedené v bode 17 vyssie, prijatiu uvedeného aktu predchádzalo prijatie
   samotného uvedeného rozhodnutia.

   70

   S prihliadnutím na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze napadnuté
   rozhodnutie neobsahuje vykonávacie opatrenia voci zalobcovi, a preto
   musí byt zaloba vyhlásená za prípustnú na základe clánku 263 stvrtého
   odseku poslednej casti vety ZFEÚ.

   O veci samej

   71

   Na podporu svojej zaloby zalobca uvádza styri zalobné dôvody. Prvý
   zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 14 ods. 1 nariadenia Rady
   (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá
   na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([78]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1;
   Mim. vyd. 08/001, s. 339). Druhý a tretí zalobný dôvod je zalozený na
   porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Stvrtý sa zakladá na porusení
   povinnosti odôvodnenia.

   O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 14 ods. 1
   nariadenia c. 659/1999

   72

   Svojím prvým zalobným dôvodom zalobca Komisii vytýka, ze v rozpore
   s clánkom 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 nenariadila Talianskej
   republike, aby vymáhala oslobodenia od daní, ktorých príjemcovia boli
   v súlade s ICI nekomercné subjekty vykonávajúce osobitné cinnosti
   a ktoré povazovala za protiprávne a nezlucitelné so spolocným trhom.

   73

   Tento zalobný dôvod je rozdelený na dve casti, ktoré sú zalozené jednak
   na existencii nesprávneho právneho posúdenia a jednak na nesprávnom
   posúdení.

   - O prvej casti zalozenej na existencii nesprávneho právneho posúdenia

   74

   Zalobca tvrdí, ze Komisia porusila clánok 14 ods. 1 nariadenia
   c. 659/1999, ked nesplnila podmienky, ktoré jej umoznili dospiet
   k záveru o absolútnej nemoznosti vymáhania protiprávnej pomoci
   v prípade, akým je spor vo veci samej. Domnieva sa totiz, ze vymáhanie
   mozno zamietnut az po rozhodnutí Komisie, ktorým sa nariadilo vymáhanie
   protiprávnej pomoci, a skutocnom konstatovaní Talianskej republiky
   o nemoznosti rozhodnutiu vyhoviet. Tiez zastáva názor, ze pred
   konstatovaním absolútnej nemoznosti vymáhania musí Komisia preukázat,
   ze uvedené vymáhanie nebolo mozné vo vztahu k vsetkým príjemcom
   protiprávnej pomoci a ze nebolo mozné ani ciastocné vymáhanie.

   75

   Komisia tieto tvrdenia spochybnuje.

   76

   Najprv treba uviest, ze nariadenie c. 659/1999 vo svojom odôvodnení 13
   stanovuje toto:

   "Kedze v prípadoch protiprávnej pomoci, ktorá nie je zlucitelná so
   spolocným trhom, by sa mala obnovit efektívna sútaz; kedze na tento
   úcel je potrebné, aby sa pomoc vrátane úrokov bez meskania vrátila;
   kedze je nálezité, aby sa vrátenie realizovalo v súlade s postupmi
   vnútrostátneho práva; kedze uplatnenie týchto postupov by nemalo bránit
   okamzitému a efektívnemu vykonaniu rozhodnutia Komisie a obnove
   efektívnej sútaze; kedze, aby sa dosiahol tento výsledok, clenské státy
   by mali podniknút vsetky potrebné opatrenia na zabezpecenie úcinnosti
   rozhodnutia Komisie."

   77

   Clánok 14 uvedeného nariadenia, nazvaný "Vymáhanie pomoci", stanovuje
   toto:

   "1.   Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej
   pomoci, Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné
   opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu... . Komisia nebude vyzadovat
   vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva
   spolocenstva."

   78

   Podla ustálenej judikatúry je zrusenie poskytnutej státnej pomoci jej
   vymáhaním logickým následkom konstatovania jej protiprávnosti (pozri
   rozsudok z 9. júla 2015, Komisia/Francúzsko, [79]C-63/14,
   [80]EU:C:2015:458, bod [81]44 a citovanú judikatúru). Ciel ustanovení
   Zmluvy v oblasti státnej pomoci je totiz nastolenie skutocnej
   hospodárskej sútaze tak, ze v zásade rozhodnutia Komisie nariadujú
   dotknutému clenskému státu povinnost úcinne a bezodkladne dosiahnut
   vrátenie dotknutej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo
   17. septembra 2009, Komisia/MTU Friedrichshafen, [82]C-520/07 P,
   [83]EU:C:2009:557, bod [84]57 a citovanú judikatúru). Absolútna
   nemoznost vsak umoznuje odôvodnit nevymáhanie protiprávnej státnej
   pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 2008,
   Komisia/Grécko, [85]C-419/06, neuverejnený, [86]EU:C:2008:89,
   bod [87]39 a citovanú judikatúru).

   79

   V napadnutom rozhodnutí Komisia v odôvodneniach 191 az 198 uviedla, ze
   vzhladom na specifickú povahu tohto prípadu je absolútne nemozné, aby
   Talianska republika pristúpila k vymáhaniu prípadnej protiprávnej
   pomoci poskytnutej na základe ustanovení o ICI. V podstate vysvetlila,
   ze ani databáza katastra nehnutelností, ani databáza v oblasti daní
   neumoznuje prekontrolovat druh cinnosti (komercnej alebo nekomercnej)
   vykonávanej v nehnutelnostiach patriacich nekomercným subjektom, ani
   objektívne vypocítat výsku dane, ktorá sa má vymáhat.

   80

   Na jednej strane treba uviest, ze judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa
   absolútnej nemoznosti vymáhania protiprávne poskytnutej pomoci vo
   vseobecnosti odkazuje na prípady, v ktorých dotknutý clenský stát tvrdí
   takú nemoznost po prijatí rozhodnutia o vymáhaní a v kontexte jeho
   výkonu (rozsudky zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, [88]C-348/93,
   [89]EU:C:1995:95; z 22. marca 2001, Komisia/Francúzsko, [90]C-261/99,
   [91]EU:C:2001:179; z 26. júna 2003, Komisia/Spanielsko, [92]C-404/00,
   [93]EU:C:2003:373; z 1. apríla 2004, Komisia/Taliansko, [94]C-99/02,
   [95]EU:C:2004:207; z 12. mája 2005, Komisia/Grécko, [96]C-415/03,
   [97]EU:C:2005:287; zo 14. decembra 2006, Komisia/Spanielsko,
   [98]C-485/03 az C-490/03, [99]EU:C:2006:777, a z 13. novembra 2008,
   Komisia/Francúzsko, [100]C-214/07, [101]EU:C:2008:619).

   81

   Na druhej strane v súlade s ustálenou judikatúrou clenský stát, ktorý
   pri výkone rozhodnutia Komisie v oblasti státnej pomoci narazí na
   neocakávané a nepredvídatelné tazkosti alebo si uvedomí dôsledky, ktoré
   Komisia nepredpokladala, musí predlozit tieto problémy na posúdenie
   Komisii, pricom navrhne vhodné zmeny predmetného rozhodnutia. V takom
   prípade clenský stát a Komisia musia v zmysle pravidla ukladajúceho
   clenským státom a institúciám Únie vzájomnú povinnost lojálnej
   spolupráce, ktoré má základ najmä v clánku 4 ods. 3 ZEÚ, spolupracovat
   v dobrej viere s cielom prekonat tieto tazkosti pri úplnom respektovaní
   ustanovení Zmluvy a najmä tých, ktoré sa týkajú pomoci (pozri rozsudok
   z 22. decembra 2010, Komisia/Taliansko, [102]C-304/09,
   [103]EU:C:2010:812, bod [104]37 a citovanú judikatúru).

   82

   Zalobca, opierajúc sa v podstate o predchádzajúcu judikatúru, tvrdí, ze
   vymáhanie mozno zamietnut az po rozhodnutí Komisie, ktorým sa nariadilo
   vymáhanie protiprávnej pomoci, a úcinnom konstatovaní dotknutého
   clenského státu o nemoznosti rozhodnutiu vyhoviet.

   83

   Toto tvrdenie zalobcu vsak nie je mozné prijat.

   84

   Ako totiz uvádza Komisia, aj ked by to doteraz bolo tak, ze otázka
   absolútnej nemoznosti bola vznesená clenskými státmi predovsetkým vo
   fáze výkonu rozhodnutia v zásade ako obrana v rámci zaloby o nesplnenie
   povinnosti podla clánku 258 ZFEÚ, právna úprava uplatnitelná
   v prejednávanej veci ani judikatúra Súdneho dvora nestanovili, ze
   absolútna nemoznost nemôze byt konstatovaná vo fáze správneho konania,
   ktoré vedie k rozhodnutiu Komisie v oblasti státnej pomoci.

   85

   Navyse jediná povinnost, ktorú má v súlade s judikatúrou citovanou
   v bode 81 vyssie dotknutý clenský stát a Komisia v prípade eventuálnej
   absolútnej nemoznosti vymáhania, je povinnost nastolenia lojálnej
   spolupráce, na základe ktorej musí clenský stát predlozit Komisii na
   posúdenie dôvody takej nemoznosti a Komisia musí uvedené dôvody
   starostlivo preskúmat. Z toho dôvodu, a na rozdiel od toho, co tvrdí
   zalobca, spolupráca medzi clenským státom a Komisiou sa môze uskutocnit
   pred prijatím konecného rozhodnutia Komisie, ak absolútnu nemoznost
   mozno konstatovat uz vo fáze formálneho zistovania. Okrem toho, pokial
   Komisia pri tomto preskúmaní konstatuje, ze neexistujú alternatívne
   metódy vymáhania protiprávnej pomoci alebo ze nemozno dosiahnut ani
   ciastocné vrátenie, nic nebráni tomu, aby Komisia uznala absolútnu
   nemoznost aj predtým, ako nariadi vymáhanie uvedenej pomoci.

   86

   V prejednávanej veci s prihliadnutím na vyssie uvedené úvahy treba po
   prvé konstatovat, ze zalobca nespochybnuje, ze absolútnu nemoznost
   mozno namietat ako dôvod oprávnujúci nevymáhanie protiprávnej pomoci.
   V kazdom prípade v súlade s judikatúrou citovanou v bode 78 vyssie
   treba vychádzat z toho, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho
   posúdenia, ked v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze talianskym orgánom
   nemozno z dôvodov absolútnej nemoznosti nariadit vymáhanie protiprávnej
   pomoci. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia nemôze
   v oblasti státnej pomoci ulozit povinnosti, ktorých splnenie od ich
   vzniku nebolo mozné objektívne a absolútne realizovat (pozri v tomto
   zmysle rozsudok zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, [105]C-75/97,
   [106]EU:C:1999:311, bod [107]86).

   87

   Po druhé, ako vyplýva z odôvodnení 192 az 197 napadnutého rozhodnutia,
   Talianska republika, ako aj Komisia splnili svoju povinnost lojálnej
   spolupráce v súlade s judikatúrou citovanou v bode 81 vyssie.

   88

   Talianska republika sa totiz predovsetkým obrátila na Komisiu predtým,
   ako prijala napadnuté rozhodnutie, a tvrdila, ze bolo pre nu absolútne
   nemozné splnit povinnost vymáhat pomoc. Preto predlozila Komisii na
   posúdenie problémy spojené s vymáhaním spornej pomoci. Navyse talianske
   orgány nastolili túto otázku vo fáze formálneho zistovania, a Komisia
   tak mohla povazovat za potrebné zaoberat sa touto otázkou pred prijatím
   konecného rozhodnutia. Okrem toho treba uviest, ze Talianska republika
   vysvetlila, ze z dôvodu spôsobu, akým je kataster nehnutelností
   struktúrovaný, a z dôvodu absencie relevantných danových informácií
   nebolo mozné spätne získat z databáz katastra nehnutelností a danových
   databáz druh údajov potrebných na zacatie vymáhania údajnej pomoci.
   S prihliadnutím na tieto vysvetlenia sa Komisia domnievala, ze bolo
   skutocne nemozné identifikovat poberatelov danej pomoci a ze túto pomoc
   nebolo mozné objektívne vypocítat z dôvodu nedostatku dostupných
   údajov, co vysvetlila v napadnutom rozhodnutí.

   89

   Po tretie, kedze zalobca tvrdí, ze Komisia mala v kazdom prípade
   konstatovat, ze v prejednávanej veci neexistujú iné alternatívne
   spôsoby splnenia povinnosti vymáhania pomoci, a to ani ciastocne, musí
   sa taká analýza uskutocnit v rámci druhej casti tohto zalobného dôvodu
   zalozenej na existencii nesprávneho posúdenia.

   90

   Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho
   právneho posúdenia, ked vo fáze formálneho zistovania a pred prijatím
   nariadenia vymáhania pomoci konstatovala, ze je absolútne nemozné, aby
   Talianska republika vymohla pomoc, ktorú v napadnutom rozhodnutí
   povazovala za protiprávnu.

   91

   Prvá cast sa teda musí zamietnut.

   - O druhej casti zalozenej na nesprávnom posúdení

   92

   Zalobca tvrdí, ze ziadna mimoriadna okolnost neumoznuje Komisii dospiet
   k záveru o absolútnej nemoznosti vymáhania protiprávnej pomoci.
   Spochybnuje najmä úvahu, podla ktorej nebolo mozné identifikovat
   príjemcov uvedenej pomoci a podla ktorej nemohla byt pomoc v ziadnom
   prípade vypocítaná na úcely vymáhania talianskymi orgánmi. V tejto
   súvislosti zdôraznuje, ze Súdny dvor zamietol tvrdenia zalozené na
   údajnej nemoznosti vymáhania z dôvodu velkého poctu podnikov príjemcov
   alebo na nedostupnosti informácií potrebných na vycíslenie súm, ktoré
   sa majú vymôct. Podla zalobcu navyse existovali vhodné alternatívne
   metódy, pomocou ktorých mohli talianske orgány prinajmensom ciastocne
   vykonat identifikáciu príjemcov protiprávnej pomoci a vykonat jej
   vymáhanie.

   93

   Komisia tieto tvrdenia spochybnuje.

   94

   Podla ustálenej judikatúry nie je podmienka absolútnej nemoznosti
   vykonania splnená, ak sa zalovaný clenský stát obmedzí na to, ze
   Komisii oznámi právne, politické alebo praktické tazkosti spojené
   s vykonaním rozhodnutia (pozri rozsudok z 13. novembra 2008,
   Komisia/Francúzsko, [108]C-214/07, [109]EU:C:2008:619, bod [110]46
   a citovanú judikatúru).

   95

   Okrem toho treba pripomenút, ze Súdny dvor v situáciách týkajúcich sa
   vymáhania súm pomoci od velkého poctu podnikov v spojení s pocetnými
   individuálnymi faktormi výpoctu rozhodol, ze také tazkosti vykonania
   dotknutých rozhodnutí nepredstavujú absolútnu nemoznost (pozri rozsudok
   zo 17. novembra 2011, Komisia/Taliansko, [111]C-496/09,
   [112]EU:C:2011:740, bod [113]29 a citovanú judikatúru).

   96

   Napokon podmienka týkajúca sa absolútnej nemoznosti výkonu je splnená,
   ak nastali okolnosti, ktoré mozno povazovat za situáciu objektívnej
   absolútnej nemoznosti (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla
   generálna advokátka Sharpston vo veci Komisia/Francúzsko,
   [114]C-214/07, [115]EU:C:2008:343, bod [116]46 a citovanú judikatúru).

   97

   V prejednávanej veci treba najprv uviest, tak ako vyplýva z odôvodnení
   102 a 106 napadnutého rozhodnutia, ze Komisia povazovala za
   nezlucitelné s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ZFEÚ iba oslobodenie
   od ICI vo vztahu k nekomercným subjektom na osobitné úcely pri výkone
   cinnosti komercnej povahy. V podstate sa totiz domnievala, ze v takých
   prípadoch mali byt uvedené subjekty kvalifikované ako podniky, takze
   mali podliehat ustanoveniam uvedeným v Zmluve. Naopak, ak uvedené
   subjekty vykonávali iba nekomercné cinnosti, rezim státnej pomoci sa
   neuplatnil a oslobodenie od ICI sa preto nepovazovalo za protiprávne.

   98

   Navyse sa Komisia v napadnutom rozhodnutí v podstate domnievala, ze
   vymáhanie protiprávnej pomoci talianskymi orgánmi bolo absolútne
   a objektívne nemozné z dôvodu, ze urcenie komercnej alebo nekomercnej
   povahy cinností vykonávaných príjemcami pomoci v nehnutelnostiach
   podliehajúcich právnej úprave týkajúcej sa ICI nebolo mozné.
   V odôvodneniach 194 az 198 napadnutého rozhodnutia sa totiz stotoznila
   s vysvetleniami Talianskej republiky, podla ktorých databáza katastra
   nehnutelností na jednej strane a databáza v oblasti daní na druhej
   strane neumoznovali ani urcit druh cinnosti vykonávanej
   v nehnutelnostiach patriacich uvedeným subjektom, ani objektívne
   vypocítat výsku dane, ktorá sa má vybrat.

   99

   Po prvé zalobca spochybnuje posúdenie Komisie a tvrdí, ze je poznacené
   pochybením, pokial ide o databázu katastra nehnutelností, ako aj pokial
   ide o databázu v oblasti daní.

   100

   V tejto súvislosti treba najprv konstatovat, ze s výnimkou vseobecného
   odkazu, ktorý urobil zalobca vo svojich pripomienkach k judikatúre
   citovanej v bodoch 94 az 96 vyssie, neuvádza ziadne konkrétne tvrdenie
   urcené na spochybnenie posúdenia Komisie.

   101

   V kazdom prípade, pokial ide na jednej strane o databázu katastra
   nehnutelností, treba vychádzat z toho, ako to v podstate vysvetlila
   Komisia v odôvodnení 195 napadnutého rozhodnutia, ze katastrálne
   systémy zatriedujú nehnutelnosti na základe ich objektívnych
   vlastností, najmä fyzikálnych a strukturálnych prvkov. Za týchto
   okolností sa Komisia mohla správne domnievat, ze nebolo mozné dohladat
   druh komercných alebo nekomercných cinností vykonávaných nekomercnými
   subjektmi v ich nehnutelnostiach na to, aby mohla urcit, ci uvedené
   subjekty protiprávne tazili z oslobodenia od ICI, a ak áno, vycíslit
   sumu, ktorá sa má talianskym orgánom vrátit.

   102

   Pokial ide na druhej strane o databázy v oblasti daní, Komisia
   v odôvodnení 196 napadnutého rozhodnutia potvrdila, ze na úcely
   vymáhania tiez neposkytujú dostatocné informácie.

   103

   V tejto súvislosti Vseobecný súd s prihliadnutím na ustanovenia
   talianskej právnej úpravy, ktoré poskytla Komisia v rámci opatrenia na
   zabezpecenie priebehu konania prijatého na základe
   clánku 89 rokovacieho poriadku, konstatoval, ze databáza v oblasti daní
   neumoznuje identifikovat komercnú alebo nekomercnú povahu cinností
   vykonávaných nekomercnými subjektmi v ich nehnutelnostiach.

   104

   Po prvé treba totiz uviest, ze v súlade s "Modello 'Unico - Enti non
   commerciali ed equiparati`" ("Jednotný formulár - Nekomercné a podobné
   subjekty"), ako aj s pokynmi týkajúcimi sa danových priznaní o príjme
   nekomercných subjektov musia byt nehnutelnosti, ktoré vytvárajú príjmy
   z nehnutelností pre tieto subjekty, uvedené v oddiele "RB" formulára.
   Tento oddiel pozostávajúci z jedenástich stlpcov vyzaduje uviest najmä
   výsku miestnej dane z nehnutelnosti, ktorá je splatná za dotknutý rok
   a za kazdú jednotku nehnutelnosti. Podla pokynov týkajúcich sa danových
   priznaní vsak nemá byt stlpcek o miestnej dani z nehnutelností vyplnený
   v prípade oslobodenia od platby uvedenej dane. Preto, ako to správne
   tvrdí Komisia, informácie uvedené v oddiele "RB" neumoznili oboznámit
   sa s tým, v akej nehnutelnosti sa vykonávala cinnost generujúca príjmy
   z komercnej cinnosti eventuálne uvedené v iných oddieloch danového
   priznania.

   105

   Po druhé treba konstatovat, ze jednotný formulár obsahoval tiez oddiel
   "RS" týkajúci sa odpoctov a rôznych záporných prvkov. V súlade
   s pokynmi týkajúcimi sa danového priznania sa má táto tabulka vyplnit
   údajmi pozadovanými na úcely výpoctu odpocítatelných súm a iných
   záporných prvkov týkajúcich sa nehnutelností a sluzieb, ktoré sú
   súcastou zmiesaného výkonu komercných a iných cinností. Ako totiz
   vyplýva z odôvodnenia 196 napadnutého rozhodnutia, oddiel "RS" obsahuje
   celkové údaje o nehnutelnostiach a sluzbách vyuzívaných na komercné aj
   nekomercné úcely. Za týchto okolností, ako to uviedla Komisia, ak bolo
   pod oddielom "RB" uvedených viac ako jedna budova, nebolo mozné
   identifikovat, v ktorej budove bola vykonávaná cinnost, ktorá
   generovala príjmy uvedené v danovom priznaní. Rovnako, ak bola
   v oddiele "RB" uvedená jediná budova, nebolo mozné s prihliadnutím na
   spôsob, akým je kataster nehnutelností struktúrovaný, urcit, v ktorej
   casti budovy sa vykonávala hospodárska cinnost, ktorá generovala príjmy
   uvedené v danovom priznaní.

   106

   S prihliadnutím na vyssie uvedené treba dospiet k záveru, ze zalobca
   nedokázal spochybnit analýzu Komisie, podla ktorej jednak databázy
   katastra nehnutelnosti objektívne neumoznili získat informácie potrebné
   na identifikáciu dotknutých príjemcov ani na výpocet eventuálnej sumy
   oslobodenia, ktorá sa mala vrátit, a jednak, ze ani databázy v oblasti
   daní neumoznili spätne urcit druh cinností vykonávaných subjektmi,
   ktoré mali prospech z oslobodenia od ICI v ich nehnutelnostiach, ani
   vypocítat sumu získanú na základe protiprávneho oslobodenia.

   107

   Po druhé zalobca tvrdí, ze v kazdom prípade existovali alternatívne
   metódy umoznujúce identifikáciu komercnej alebo nekomercnej povahy
   cinnosti vykonávanej subjektmi, ktorí boli príjemcami v rámci ICI v ich
   nehnutelnostiach, a v tejto súvislosti navrhol predovsetkým styri
   metódy. V podstate sa domnieva, ze uvedené metódy mohli preukázat, ze
   vymáhanie bolo minimálne ciastocne mozné.

   108

   Po prvé zalobca tvrdí, kedze na jednej strane nová právna úprava
   týkajúca sa IMU (pozri bod 17 vyssie) nariaduje nekomercným subjektom
   uviest v danovom priznaní nehnutelnosti podliehajúce tejto dani a tie,
   ktoré boli oslobodené, a na druhej strane, ze väcsina dotknutých
   nehnutelností si zachováva svoje stále urcenie, mohli talianske orgány
   pouzit danové priznania podané na základe právnej úpravy IMU na
   urcenie, ci boli nehnutelnosti v minulosti pozité na komercné úcely,
   alebo nie.

   109

   V tejto súvislosti treba najprv konstatovat, ze ako uvádza Komisia,
   zalobca nepredlozil ziadnu skutocnost, ktorá by umoznila domnievat sa,
   ze nehnutelnosti nekomercných subjektov si bezne a stabilne zachovávajú
   svoje urcenie. Za týchto okolností danové priznania podané v rezime IMU
   nepredstavujú platnú metódu na vysledovanie hladaných informácií.
   Navyse, ak by sa malo toto tvrdenie zalobcu vykladat ako výzva pre
   Komisiu, aby nariadila vymáhanie pomoci minimálne v prípade, ked
   subjekt, ktorý ju poberal, nie je schopný preukázat, ze v minulosti
   vykonával nekomercné cinnosti, treba pripomenút, ze podla judikatúry
   nemôze Komisia predpokladat, ze podniku bola poskytnutá výhoda
   predstavujúca státnu pomoc tým, ze vychádza len z negatívnej domnienky
   zalozenej na neexistencii informácií umoznujúcich dospiet k opacnému
   záveru, pokial neexistujú iné prvky, ktoré by mohli kladným spôsobom
   preukázat existenciu takej výhody (rozsudok zo 17. septembra 2009,
   Komisia/MTU Friedrichshafen, [117]C-520/07 P, [118]EU:C:2009:557,
   bod [119]58).

   110

   Po druhé zalobca tvrdí, ze povinnost vlastnej certifikácie by mohla
   predstavovat platný spôsob získania hladaných informácií. Treba vsak
   v súlade s Komisiou konstatovat, ze túto metódu nemozno povazovat za
   úcinnú z dôvodu neexistencie informácií o predchádzajúcom stave
   nehnutelností. Ak by takéto informácie existovali, umoznili by overit
   pravdivost vlastnej certifikácie.

   111

   Po tretie, podla zalobcu mohli talianske orgány uskutocnit kontroly na
   mieste prostredníctvom inspekcných orgánov, ako to vykonali niektoré
   talianske obce. V prejednávanej veci treba opät vychádzat z toho, ze
   taká metóda, hoci by mohla poskytnút informácie o cinnostiach
   v súcasnosti vykonávaných subjektmi, ktoré majú prospech z IMU, nie je
   platná na úcely identifikácie povahy pouzívania ich nehnutelností
   v minulosti.

   112

   Po stvrté, hoci zalobca tvrdí, ze Komisia mohla minimálne na úcely
   ciastocného vymáhania vychádzat z informácií, ktoré jej poskytol pocas
   formálneho zistovania, treba konstatovat, ze také informácie
   nevyplývajú zo spisu, takze nie je mozné preskúmat, ci sú na uvedené
   úcely vhodné.

   113

   Z toho vyplýva, ze zalobca nepreukázal, ze povaha cinností vykonávaných
   subjektmi, ktoré mali prospech z ICI, mohla byt zistená alternatívnymi
   metódami. Komisii preto nemozno vytýkat, ze sa dopustila nesprávneho
   posúdenia, ked dospela k záveru, ze talianske orgány nemali ziadny
   prostriedok, ktorý by im umoznil pristúpit k vymáhaniu pomoci
   povazovanej za protiprávnu, a to ani ciastocne.

   114

   Vzhladom na uvedené sa musí druhá cast, ako aj prvý zalobný dôvod
   v celom rozsahu zamietnut.

   O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ,
   týkajúcom sa neexistencie kvalifikácie clánku 149 ods. 4 TUIR ako
   státnej pomoci

   115

   Svojím druhým zalobným dôvodom zalobca tvrdí, ze Komisia porusila
   clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, ked sa domnievala, ze clánok 149 ods. 4 TUIR
   nepredstavuje státnu pomoc v zmysle Zmluvy. V podstate tvrdí, ze toto
   ustanovenie umoznuje najmä cirkevným institúciám v ziadnom prípade
   nestratit postavenie nekomercného subjektu nezávisle na tom, ci povaha
   ich cinností je komercná, alebo nekomercná. V tomto kontexte majú
   cirkevné institúcie trvalo prospech z oslobodení upravených v danovej
   právnej úprave vrátane ICI a IMU.

   116

   Komisia tieto tvrdenia spochybnuje.

   117

   Najprv treba uviest, ako vysvetlila Komisia v odôvodnení 31 az 34
   napadnutého rozhodnutia, ze clánok 149 TUIR sa nachádza v kapitole III
   hlave II TUIR. V hlave II sa stanovujú pravidlá o dani z príjmu
   právnických osôb a v kapitole III sa stanovujú danové ustanovenia,
   ktoré sa vztahujú na nekomercné subjekty, ako napríklad pravidlá
   výpoctu základu dane a pravidlá týkajúce sa danových sadzieb.

   118

   V clánku 149 TUIR sa dalej urcujú podmienky, ktorými sa môze iniciovat
   strata "nekomercného postavenia" subjektu. Stanovuje sa predovsetkým,
   ze nekomercný subjekt stratí uvedené postavenie, ak vykonáva najmä
   komercné cinnosti pocas celého danového obdobia. V clánku 149 ods. 2
   TUIR sa "komercné postavenie" subjektu vymedzuje napríklad z toho
   hladiska, ze viac príjmov pochádza z komercných cinností ako
   z institucionálnych trzieb, alebo z hladiska vyssej hodnoty
   investicného majetku súvisiaceho s komercnými cinnostami ako s inými
   cinnostami. Právna forma, ktorú si zvolili príslusné subjekty, nemá
   ziadny vplyv na stratu ich "nekomercného postavenia". V clánku 149
   ods. 4 TUIR sa stanovuje, ze uvedené ustanovenia, to znamená clánok 149
   ods. 1 a 2 TUIR, sa nevztahujú na cirkevné orgány, ktoré získali
   obcianskoprávne postavenie, alebo na amatérske sportové kluby.

   119

   Napokon treba pripomenút, ako vyplýva z odôvodnenia 38 napadnutého
   rozhodnutia, ze Komisia odôvodnila zacatie konania vo veci formálneho
   zistovania, pokial ide o clánok 149 ods. 4 TUIR, tvrdením, ze toto
   ustanovenie je prima facie selektívne. V tejto súvislosti uviedla, ze
   sa javí, ze clánok 149 ods. 4 TUIR vyhradil najmä cirkevným institúciám
   moznost zachovat si postavenie nekomercných subjektov, hoci nadalej
   nesplnajú kritériá uplatnitelné na iné subjekty.

   120

   Zalobca v podstate tvrdí, ze Komisia mala po formálnom zistovaní úvodné
   úvahy, pokial ide o clánok 149 ods. 4 TUIR, potvrdit a nedospiet
   k záveru, ako vyplýva z bodu 159 napadnutého rozhodnutia, ze toto
   opatrenie neudeluje cirkevným institúciám ziadnu selektívnu výhodu.

   121

   Ziadne tvrdenie zalobcu vsak nemôze spochybnit konecné posúdenie
   Komisie.

   122

   Po prvé totiz skutocnost, ze kritériá uvedené v clánku 149 ods. 4 TUIR
   uplatnitelné na subjekty, pokial ide o stratu postavenia "nekomercného
   subjektu", nie sú uplatnitelné na cirkevné institúcie, neznamená, ako
   vysvetluje Komisia, ze cirkevné institúcie nemôzu stratit uvedené
   postavenie podla iných kritérií uvedených v talianskej právnej úprave.
   Konkrétne treba uviest, ze circolare del 12 maggio 1998,
   no 124/E (obezník c. 124/E z 12. mája 1998) spresnuje, ze cirkevné
   institúcie môzu vyuzívat danový rezim pridelený nekomercným subjektom
   iba vtedy, ak vykonávanie obchodných cinností nie je ich hlavným
   úcelom.

   123

   Po druhé treba uviest, ako vyplýva z odôvodnenia 154 napadnutého
   rozhodnutia, ze legge del 20 maggio 1985, n. 222 (zákon c. 222
   z 20. mája 1985), ktorým sa vykonávajú medzinárodné zmluvy medzi
   Talianskou republikou a Svätou stolicou, upravuje, ze minister vnútra
   má právomoc uznat postavenie právnickej osoby obcianskeho práva vo
   vztahu k cirkevným institúciám a odnat im ho v súlade s presnými
   kritériami stanovenými v uvedenom zákone. Strata postavenia právnickej
   osoby vedie k strate postavenia nekomercného subjektu a tým k strate
   výhodnejsieho danového zaobchádzania.

   124

   Zalobca spochybnuje tieto úvahy a v podstate tvrdí, ze ustanovenia
   upravené v zákone c. 222 z 20. mája 1985 neumoznujú talianskemu
   ministrovi vnútra zabezpecit stálu kontrolu postavenia cirkevných
   institúcií ako nekomercných subjektov.

   125

   V tejto súvislosti treba najprv pripomenút, ze clánok 1 zákona c. 222
   z 20. mája 1985 stanovuje, ze cirkevné institúcie, ktoré majú sídlo
   v Taliansku a ich cielom sú nábozenské cinnosti alebo bohosluzby, môzu
   byt uznané ako právnické osoby obcianskeho práva. Dalej clánok 2 tretí
   odsek uvedeného zákona upravuje, ze ciel, ktorým sú nábozenské cinnosti
   alebo bohosluzby, musí byt konstitutívny a pre subjekt zásadný. Okrem
   toho clánok 16 uvedeného zákona uvádza, ze komercné cinnosti alebo
   cinnosti zamerané na dosiahnutie zisku nemozno v ziadnom prípade
   povazovat za cinnosti, ktorých cielom je nábozenská cinnost alebo
   bohosluzby. Napokon clánok 19 uvedeného zákona v spojení s clánkom 13
   decreto del Presidente della Repubblica del 13 febbraio 1987, n. 33
   (dekrét prezidenta republiky c. 33/1987 z 13. februára 1987) stanovuje,
   ze v prípade zmeny urcenia nehnutelností a spôsobov existencie
   cirkevnej institúcie uznanej podla obcianskeho práva, ktorá spôsobuje
   nesplnenie jednej z podmienok pozadovaných na jej uznanie, sa uvedené
   uznanie odoberie na návrh ministra vnútra a vyhláskou prezidenta
   republiky po vypocutí cirkevnej institúcie a po vyjadrení názoru
   Consiglio di Stato (talianska Státna rada). Treba dodat, ze po prijatí
   legge del 12 gennaio 1991, n. 13 (zákon c. 13 z 12. januára 1991), na
   odnatie postavenia cirkevných institúcií podla obcianskeho práva, ktoré
   nadalej patria do právomoci ministra vnútra, uz nie je potrebný dekrét
   prezidenta republiky upravený v clánku 19 zákona c. 222 z 20. mája
   1985.

   126

   S prihliadnutím na vyssie uvedené a na rozdiel od toho, co tvrdí
   zalobca, minister vnútra Talianskej republiky má skutocnú právomoc
   kontroly straty postavenia právnickej osoby cirkevných institúcií a tak
   aj postavenia nekomercného subjektu. Navyse v rozsahu, v akom si
   v súlade s clánkom 16 zákona c. 222 z 20. mája 1985 môzu cirkevné
   institúcie zachovat postavenie právnickej osoby, iba ak nevykonávajú
   komercnú cinnost alebo cinnost zameranú na dosiahnutie zisku, treba
   odmietnut tvrdenie zalobcu, podla ktorého strata uznania podla
   obcianskeho práva nemá ziadny vplyv na ich danové postavenie.

   127

   Po tretie treba uviest, ze v súlade s decreto del Presidente della
   Repubblica del 10 febbraio 2000, n. 361 (dekrét prezidenta republiky
   c. 361 z 10. februára 2000) minister vnútra overí, ci cirkevné
   institúcie splnajú kritériá, ktoré im umoznujú zachovat postavenie
   právnickej osoby podla obcianskeho práva, takze ako to uviedla Komisia
   v odôvodnení 158 napadnutého rozhodnutia, cirkevné institúcie
   podliehajú ustanoveniam a kontrolným opatreniam zabezpecujúcim stratu
   prospechu danového zaobchádzania vyhradeného pre nekomercné subjekty
   v prípade výkonu komercných cinností alebo cinností zameraných na
   dosiahnutie zisku.

   128

   Z toho na rozdiel od toho, co tvrdí zalobca, vyplýva, ze pokial ide
   o cirkevné institúcie, nekonstatuje sa ziadne trvalé postavenie
   nekomercného subjektu. Komisia sa tak správne domnievala, ze opatrenie
   upravené v clánku 149 ods. 4 TUIR neudeluje cirkevným institúciám
   ziadnu selektívnu výhodu a ze z dôvodu tejto skutocnosti nepredstavuje
   uvedené ustanovenie státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ.

   129

   Pokial ide o tvrdenia formulované zalobcom v jeho písomnostiach
   týkajúcich sa uplatnenia clánku 351 ZFEÚ v prejednávanej veci, stací
   uviest, ze Komisia nezalozila svoje posúdenie na existencii
   medzinárodnej zmluvy spadajúcej do pôsobnosti takého clánku a ze za
   týchto okolností tvrdenia zalobcu nemajú ziadny vplyv na legalitu
   posúdenia Komisie, podla ktorého clánok 149 ods. 4 TUIR nepredstavuje
   státnu pomoc v zmysle Zmluvy. Tieto tvrdenie tak treba zamietnut ako
   neúcinné.

   130

   Druhý zalobný dôvod treba preto zamietnut.

   O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ,
   týkajúcom sa neposúdenia oslobodenia od IMU ako státnej pomoci

   131

   Zalobca tvrdí, ze Komisia porusila clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, ked sa
   domnievala, ze oslobodenie od IMU nepredstavuje státnu pomoc v zmysle
   uvedeného ustanovenia.

   132

   Predovsetkým tvrdí, ze na rozdiel od toho, co zistila Komisia
   v napadnutom rozhodnutí, skutocnost, ze právna úprava týkajúca sa IMU
   obmedzuje priznanie oslobodenia nehnutelností od dane subjektom
   vykonávajúcim hospodárske cinnosti na "nekomercnom základe", neznamená,
   ze uvedené subjekty sa nemôzu povazovat za podniky v zmysle práva
   hospodárskej sútaze. Zdôraznuje, ze v súlade s ustálenou judikatúrou sa
   pojem podnik vztahuje na kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost
   bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania. Zalobca
   dalej tvrdí, ze kritériá stanovené na urcenie cinností, ktoré môzu
   spadat pod oslobodenie od IMU, sú vágne a v rozpore s normami v oblasti
   státnej pomoci. Konkrétne kritizuje okolnost, ze ubytovacie cinnosti
   mozno povazovat za vykonávané na nekomercnom základe, ak sú vykonávané
   zadarmo alebo za symbolickú protihodnotu. Okrem toho zalobca uvádza, ze
   tieto námietky sú uplatnitelné na kritériá, ktoré sa aplikujú na
   vzdelávaciu a zdravotnícku cinnost. Napokon tvrdí, ze oslobodenie od
   IMU splna vsetky podmienky umoznujúce dospiet k záveru o existencii
   státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a ze nesplna poziadavky
   zlucitelnosti upravené v odsekoch 2 a 3 toho istého clánku.

   133

   Komisia tieto tvrdenia spochybnuje.

   134

   Podla ustálenej judikatúry pojem "podnik" zahrna kazdý subjekt
   vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od svojho právneho statusu
   a spôsobu financovania (pozri rozsudok zo 16. marca 2004, AOK
   Bundesverband a i., [120]C-264/01, C-306/01, C-354/01 a C-355/01,
   [121]EU:C:2004:150, bod [122]46 a citovanú judikatúru).

   135

   Hospodárskou cinnostou je akákolvek cinnost pozostávajúca z ponúkania
   tovarov alebo sluzieb na danom trhu (pozri rozsudok z 12. septembra
   2000, Pavlov a i., [123]C-180/98 az C-184/98, [124]EU:C:2000:428,
   bod [125]75 a citovanú judikatúru).

   136

   Okolnost, ze tovary alebo sluzby nie sú ponúkané s cielom zisku,
   nebráni tomu, aby sa subjekt vykonávajúci tieto cinnosti na trhu
   povazoval za podnik, pokial táto ponuka konkuruje ponuke iných
   subjektov, ktorých cielom je zisk (rozsudok z 1. júla 2008, MOTOE,
   [126]C-49/07, [127]EU:C:2008:376, bod [128]27).

   137

   V prejednávanej veci treba najprv konstatovat, ze oslobodenie od IMU
   prijaté na základe decreto-legge del 24 gennaio 2012, n. 1 (zákonný
   dekrét c. 1 z 24. januára 2012), ako je opísané v odôvodnení 82 az 86
   napadnutého rozhodnutia, sa odlisuje od rezimu upraveného ICI konkrétne
   v tom, ze sa uplatnuje len na cinnosti vykonávané nekomercnými
   subjektmi, vrátane cirkevných institúcií, "na nekomercnom základe".

   138

   Okrem toho právna úprava týkajúca sa IMU takisto zaviedla osobitné
   pravidlá s cielom umoznit pomernú platbu IMU v prípadoch, ked sa tá
   istá nehnutelnost pouzíva na komercné, aj nekomercné cinnosti. Najmä sa
   stanovuje, ze ak je nehnutelnost pouzívaná na zmiesané úcely,
   oslobodenie sa vztahuje len na tú cast, v ktorej sa vykonáva nekomercná
   cinnost, pokial je mozné urcit cast nehnutelnosti vyclenenej výhradne
   na túto cinnost. V prípadoch, ked nie je mozné urcit tieto nezávislé
   casti nehnutelnosti, uplatnuje sa oslobodenie pomerne k nekomercnému
   pouzívaniu nehnutelnosti, co sa musí uviest v osobitnom vyhlásení.

   139

   Napokon právna úprava týkajúca sa IMU odkazuje, pokial ide o definíciu
   viacerých prvkov, na vykonávacie nariadenie, konkrétne na decreto
   ministeriale del 19 novembre 2012, n. 200 (ministerská vyhláska c. 200
   z 19. novembra 2012), ktorá sa týka podmienok podania uvedeného
   priznania, údajov dôlezitých na urcenie pomerného vyuzitia
   nehnutelnosti a vseobecných a osobitných podmienok, ktoré sa musia
   splnit na to, aby sa cinnost mohla povazovat za vykonávanú na
   nekomercnom základe. V tomto poslednom ohlade a na úcely moznosti
   priznania oslobodenia od IMU stanovuje vykonávacie nariadenie toto:

   --

   po prvé, vo vseobecnosti nemôzu cinnosti vykonávané dotknutými
   subjektmi sledovat ciel dosiahnutia zisku; dalej nesmú z ich vlastnej
   povahy byt v sútaznom postavení s cinnostami iných subjektov na trhu,
   ktoré sledujú ciel dosiahnutia zisku, a musia dodrziavat zásady
   solidarity a subsidiarity,

   --

   po druhé, ako subjektívna poziadavka pre nekomercné subjekty platí, ze
   stanovy alebo statúty subjektov musia obsahovat najmä vseobecný zákaz
   rozdelovania akýchkolvek ziskov, prevádzkových prebytkov, fondov
   a rezerv; dalej sa musí akýkolvek zisk opätovne investovat výhradne do
   cinností v oblasti rozvoja cinností, ktoré prispievajú
   k institucionálnemu cielu sociálnej solidarity, a ak sa nekomercný
   subjekt zlikviduje, jeho aktíva sa musia previest na iný nekomercný
   subjekt, ktorý vykonáva podobnú cinnost,

   --

   po tretie, ako vseobecná poziadavka na subjekty vykonávajúce cinnosti
   v oblasti ubytovania platí, ze príjemca musí poskytovat sluzby
   bezplatne alebo za symbolický poplatok, ktorý v ziadnom prípade nesmie
   prekrocit polovicu priemernej ceny za podobné cinnosti v tej istej
   geografickej oblasti, pricom sa zohladní takisto neexistencia
   akéhokolvek spojenia so skutocnými nákladmi na sluzbu.

   140

   Po prvé zo vseobecných aspektov novej právnej úpravy týkajúcej sa IMU
   a z konkrétnych kritérií vymenovaných v predchádzajúcom bode vyplýva,
   ze uvedená právna úprava sa uplatní len na subjekty, ktoré nemozno
   povazovat za "podniky" na úcely uplatnenia práva Únie. Na rozdiel od
   toho, co tvrdí zalobca a ako to uviedla Komisia v odôvodnení 166
   napadnutého rozhodnutia, vykonávacie nariadenie totiz výslovne vylucuje
   z pôsobnosti oslobodenia IMU cinnosti, ktoré sú z vlastnej povahy
   v sútaznom postavení voci cinnostiam iných subjektov na trhu, ktoré
   dosahujú zisk.

   141

   Po druhé treba zamietnut tvrdenie zalobcu týkajúce sa vágnej povahy
   novej právnej úpravy, pretoze talianska právna úprava okrem iného
   spresnuje, ze v prípade zmiesaného vyuzívania nehnutelnosti treba
   vypocítat pomer, v akom sa nehnutelnost vyuzíva na komercné úcely,
   a uplatnit IMU iba na hospodárske cinnosti. Okrem toho, ak subjekt
   vykonáva hospodárske aj nehospodárske cinnosti, ciastocné oslobodenie
   od dane, ktoré sa vztahuje na cast nehnutelnosti vyuzívanú na
   nehospodárske cinnosti, nepredstavuje pre daný subjekt výhodu pri
   výkone hospodárskej cinnosti ako podnik.

   142

   Po tretie, hoci zalobca tvrdí, ze ubytovacie sluzby sú uz svojou
   povahou ponúkané na trhu v kontexte sútazného postavenia s inými
   subjektmi, treba najprv uviest, ze toto tvrdenie je formulované ako
   abstraktná pripomienka, pricom nie je konkrétne podlozená.

   143

   Ako dalej vyplýva z odôvodnenia 174 napadnutého rozhodnutia,
   vykonávacie nariadenie obmedzuje toto oslobodenie na cinnosti
   vykonávané nekomercnými subjektmi iba na prípady, ked je prístup
   vyhradený urcitým kategóriám príjemcov a ked je prevádzkový cas
   obmedzený. Pokial ide o "sociálne ubytovanie", v nariadení sa uvádza,
   ze tieto cinnosti musia byt zamerané na osoby, ktoré majú docasné alebo
   trvalé osobitné potreby, alebo na osoby, ktoré sú znevýhodnené z dôvodu
   fyzických, psychologických, hospodárskych, sociálnych a rodinných
   podmienok.

   144

   Vykonávacie nariadenie okrem toho spresnuje, ze toto oslobodenie sa
   v ziadnom prípade nevztahuje na cinnosti, ktoré sa vykonávajú
   v hoteloch alebo podobných zariadeniach, ako sa uvádza v clánku 9
   decreto legislativo del 23 maggio 2011, n. 79 (legislatívny dekrét
   c. 79 z 23. mája 2011). Podla tohto clánku sa ako hotely a podobné
   struktúry vymedzujú hotely, motely, rekreacné dediny, turistické
   apartmány, dovolenkové kluby, penzióny, sezónne rezidencné hotely,
   noclah s ranajkami prevádzkovaný ako podnik, zdravotné farmy, ako aj
   akékolvek iné turistické struktúry ubytovania s podobnými vlastnostami
   ako jedna alebo viaceré uz uvedené kategórie. Oslobodenie je preto
   vylúcené v prípade cinností vykonávaných najmä v hoteloch, moteloch
   a zariadeniach poskytujúcich noclah s ranajkami.

   145

   Napokon treba konstatovat, ze Vseobecný súd má touto zalobou rozhodnút
   o legalite napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka vseobecných podmienok
   a kritérií uplatnenia oslobodenia od IMU. Vnútrostátnym orgánom
   prinálezí posúdit od prípadu k prípadu uplatnovanie tohto rezimu
   a konkrétnejsie existenciu alebo neexistenciu sútazného vztahu medzi
   konkrétnym príjemcom IMU a ostatnými prevádzkovatelmi v oblasti
   ubytovania, pricom zalobca môze vyuzit vnútrostátne prostriedky
   v prípade, ked sa rezim, ako ho povolila Komisia, neuplatnoval správne.

   146

   Z toho vyplýva, ze Komisia sa mohla v podstate domnievat, ze ubytovacie
   sluzby, ako sú upravené predchádzajúcimi ustanoveniami, neboli ponúkané
   na trhu v sútaznom vztahu s inými prevádzkovatelmi.

   147

   Po stvrté zalobca kritizuje symbolickú povahu protiplnenia, ktorá podla
   neho nevylucuje odplatný charakter sluzby. Toto kritérium by malo
   neplánovaný úcinok, ze sa pomoc prizná prevádzkovatelom, ktorí vdaka
   tejto pomoci môzu nastavit nizsie ceny.

   148

   Treba vsak konstatovat, ako vyplýva z odôvodnenia 173 napadnutého
   rozhodnutia, ze vykonávacie nariadenie IMU jednak stanovuje, ze
   poplatok, ak sa má povazovat za symbolický, nesmie mat ziadnu súvislost
   s nákladmi na sluzbu, a jednak, ze hornú hranicu stanovenú na polovicu
   priemernej ceny úctovanej za podobné cinnosti vykonávané na základe
   hospodárskej sútaze v rovnakej geografickej oblasti mozno pouzit iba na
   vylúcenie nároku na oslobodenie od dane, co vsak nevylucuje, ze by sa
   oslobodenie mohlo vztahovat na poskytovatelov sluzieb za nizsiu cenu,
   ako je stanovená horná hranica. Za týchto okolností a s prihliadnutím
   na skutocnost, ze symbolické protiplnenie je len doplnujúcou podmienkou
   k tým, ktoré sú opísané v predchádzajúcich bodoch, nemôze zalobca
   tvrdit, ze sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia.

   149

   S prihliadnutím na vyssie uvedené zalobca nepreukázal, ze právna úprava
   týkajúca sa IMU umoznuje uplatnit oslobodenie na cinnosti hospodárskej
   povahy, ani ze Komisia preto porusila clánok 107 ZFEÚ, ked dospela
   k záveru, ze uvedená právna úprava nespadá do pôsobnosti tohto
   ustanovenia Zmluvy. Okrem toho v rozsahu, v akom zalobca tvrdil, ze
   právna úprava IMU splna podmienky existencie státnej pomoci v zmysle
   clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, treba tieto tvrdenia zamietnut ako neúcinné.

   150

   Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze tretí zalobný dôvod treba
   zamietnut.

   O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesplnení povinnosti odôvodnenia

   151

   Zalobca sa domnieva, ze znenie napadnutého rozhodnutia neumoznuje
   pochopit dôvody odôvodnujúce tri casti, z ktorých sa napadnuté
   rozhodnutie skladá.

   152

   Komisia tieto tvrdenia spochybnuje.

   153

   Podla ustálenej judikatúry z odôvodnenia pozadovaného clánkom 296 ZFEÚ
   musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá prijala akt,
   ktoré dovolia dotknutým subjektom poznat dôvody prijatého opatrenia
   a bránit svoje práva a príslusnému súdnemu orgánu vykonat preskúmanie.
   Nevyzaduje sa pritom, aby odôvodnenie vymedzovalo vsetky relevantné
   skutkové a právne okolnosti. Otázka, ci odôvodnenie rozhodnutia splna
   tieto poziadavky, sa musí totiz posudzovat nielen vzhladom na jeho
   slovné znenie, ale aj na jeho kontext a na vsetky právne predpisy
   v danej oblasti (rozsudky z 22. apríla 2008, Komisia/Salzgitter,
   [129]C-408/04 P, [130]EU:C:2008:236, bod [131]56; z 30. apríla 1998,
   Vlaamse Gewest/Komisia, [132]T-214/95, [133]EU:T:1998:77, body [134]62
   a [135]63, a z 27. septembra 2005, Common Market Fertilizers/Komisia,
   [136]T-134/03 a T-135/03, [137]EU:T:2005:339, bod [138]156).

   154

   V prejednávanej veci stací konstatovat, ako správne uviedla Komisia, ze
   napadnuté rozhodnutie s prihliadnutím na jeho znenie, ako aj na
   kontext, v ktorom bolo prijaté, v odôvodneniach 22 az 198 obsahuje
   odôvodnenie, ktoré splna poziadavky uvedené v clánku 296 ZFEÚ.

   155

   Na jednej strane totiz Komisia v odôvodneniach 191 a 198 napadnutého
   rozhodnutia uviedla dôvody, preco bolo absolútne nemozné, aby Talianska
   republika vymáhala prípadnú protiprávne poskytnutú pomoc v rámci
   ustanovení o oslobodení od ICI. Tieto dôvody uvádzajú struktúru
   katastra nehnutelností, ako aj databázy v oblasti daní, ktoré
   neumoznujú so spätnou úcinnostou získat údaje nevyhnutné na výpocet
   súm, ktoré treba vymáhat.

   156

   Na druhej strane Komisia v odôvodnení 151 az 159 napadnutého
   rozhodnutia uviedla dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze clánok 149
   ods. 4 TUIR neudeluje ziadnu selektívnu výhodu cirkevným institúciám
   ani amatérskym sportovým klubom. To isté platí pre oslobodenie od IMU,
   ku ktorému Komisia v odôvodneniach 160 az 177 napadnutého rozhodnutia
   uviedla dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze ak vykonávajú príslusné
   cinnosti pri respektovaní poziadaviek stanovených talianskou právnou
   úpravou v celom rozsahu, dotknuté nekomercné subjekty nekonajú ako
   podniky v zmysle práva Únie, takze sa na nich clánok 107 ZFEÚ
   nevztahuje.

   157

   Také odôvodnenie umoznilo jednak zalobcovi pochopit a napadnút dôvody
   Komisie vedúce k prijatiu napadnutého rozhodnutia, ako to preukazuje
   obsah jeho zaloby, a jednak Vseobecnému súdu vykonat kontrolu jeho
   zákonnosti, ako vyplýva z preskúmania vyssie uvedených dôvodov.

   158

   Komisia tak neporusila clánok 296 ZFEÚ.

   159

   Stvrtý zalobný dôvod, ako aj zalobu tak treba v celom rozsahu
   zamietnut.

   O trovách

   160

   Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý
   nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo
   v tomto zmysle navrhnuté. Clánok 138 ods. 1 rokovacieho poriadku okrem
   toho stanovuje, ze clenské státy a institúcie, ktoré vstúpili do
   konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú vlastné trovy konania.

   161

   Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na
   náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Talianska republika
   znása svoje vlastné trovy konania súvisiace s jej vedlajsím
   úcastníctvom.



   Z týchto dôvodov

   VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),

   rozhodol a vyhlásil:


   1.

   Zaloba sa zamieta.


   2.

   Pietro Ferracci znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit
   trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.


   3.

   Talianska republika znása svoje vlastné trovy konania súvisiace s jej
   vedlajsím úcastníctvom.


   Gratsias

   Kanceva

   Wetter

   Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu
   15. septembra 2016.

   Podpisy
     __________________________________________________________________

   ( [139]*1 ) Jazyk konania: taliancina.

References

   1. file:///tmp/lynxXXXX6FWaDz/L89546-9980TMP.html#t-ECR_62013TJ0219_SK_01-E0001
   2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:166:TOC
   3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:166:TOC
   4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A193&locale=sk
   5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A193&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
   6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A193&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43
   7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A529&locale=sk
   8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A529&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
   9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A529&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45
  10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A478&locale=sk
  11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A478&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A478&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point161
  13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&locale=sk
  14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30
  16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A130&locale=sk
  17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A130&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A130&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41
  19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A153&locale=sk
  20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A153&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A153&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49
  22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A284&locale=sk
  23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A284&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A284&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37
  25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A616&locale=sk
  26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A616&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A616&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47
  28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A616&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50
  29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A625&locale=sk
  30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A625&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A625&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60
  32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A419&locale=sk
  33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A419&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A419&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56
  35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A419&locale=sk
  36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A419&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A419&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65
  38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A38&locale=sk
  39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point15
  41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&locale=sk
  42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33
  44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk
  45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31
  47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A556&locale=sk
  48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A556&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A556&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53
  50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&locale=sk
  51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27
  53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&locale=sk
  54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28
  56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&locale=sk
  57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29
  59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&locale=sk
  60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30
  62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&locale=sk
  63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31
  65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A839&locale=sk
  66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A839&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A838&locale=sk
  68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A838&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&locale=sk
  70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point80
  72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92
  73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94
  74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A839&locale=sk
  75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A839&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A838&locale=sk
  77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A838&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC
  79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A458&locale=sk
  80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A458&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A458&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44
  82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A557&locale=sk
  83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A557&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A557&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57
  85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A89&locale=sk
  86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A89&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A89&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39
  88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A95&locale=sk
  89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A95&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A179&locale=sk
  91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A179&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A373&locale=sk
  93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A373&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A207&locale=sk
  95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A207&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A287&locale=sk
  97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A287&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
  98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A777&locale=sk
  99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A777&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A619&locale=sk
 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A619&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A812&locale=sk
 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A812&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A812&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37
 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A311&locale=sk
 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A311&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A311&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86
 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A619&locale=sk
 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A619&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A619&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46
 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A740&locale=sk
 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A740&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A740&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29
 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A343&locale=sk
 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46
 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A557&locale=sk
 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A557&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A557&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58
 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A150&locale=sk
 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A150&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A150&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46
 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A428&locale=sk
 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A428&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A428&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75
 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&locale=sk
 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27
 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A236&locale=sk
 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A236&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A236&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56
 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A77&locale=sk
 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A77&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A77&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62
 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A77&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63
 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A339&locale=sk
 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A339&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab
 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A339&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point156
 139. file:///tmp/lynxXXXX6FWaDz/L89546-9980TMP.html#c-ECR_62013TJ0219_SK_01-E0001