ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) z 28. júna 2016 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Portugalský a spanielsky telekomunikacný trh -- Dolozka o zákaze konkurencie na pyrenejskom trhu, ktorá bola zahrnutá v zmluve o kúpe podielu, ktorý vlastnila Portugal Telecom v brazílskom mobilnom operátorovi Vivo, spolocnostou Telefónica -- Výhrada zákonnosti 'v rozsahu povolenom zákonom` -- Porusenie z hladiska ciela -- Pridruzené obmedzenie -- Nezávislost správania zalobkyne -- Potenciálna hospodárska sútaz -- Porusenie z hladiska úcinkov -- Výpocet výsky pokuty -- Návrh na výsluch svedkov" Vo veci T-216/13, Telefónica, SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), v zastúpení: J. Folguera Crespo, P. Vidal Martínez a E. Peinado Iríbar, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: C. Giolito a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2013) 306 final z 23. januára 2013 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ (vec COMP/39.839 - Telefónica/Portugal Telecom) a subsidiárne návrh na znízenie pokuty, VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predsednícka komory M. E. Martins Ribeiro (spravodajkyna), sudcovia S. Gervasoni a L. Madise, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 19. mája 2015, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Prejednávaný spor, ktorého predmetom je rozhodnutie Komisie C(2013) 306 final z 23. januára 2013 týkajúce sa konania podla clánku 101 ZFEÚ (vec COMP/39.839 - Telefónica/Portugal Telecom) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), vychádza z dolozky (dalej len "dolozka") zahrnutej v clánku 9 zmluvy o kúpe akcií (dalej len "zmluva") podpísanej zalobkynou - spolocnostou Telefónica, SA (dalej len "Telefónica") - a spolocnostou Portugal Telecom SGPS, SA (dalej len "PT"), 28. júla 2010, ktorej predmetom je výhradná kontrola spolocnosti Telefónica nad brazílskym mobilným operátorom Vivo Participaçőes, SA (dalej len "Vivo"). Dolozka je sformulovaná takto (odôvodnenie 1 napadnutého rozhodnutia): "Po deviate - Zákaz konkurencie V rozsahu povolenom zákonom má kazdá strana povinnost, priamo ci nepriamo prostredníctvom akéhokolvek pridruzeného subjektu, zdrzat sa angazovania alebo investovania v akomkolvek projekte v odvetví telekomunikácií (vrátane pevných a mobilných sluzieb, internetového prístupu a televíznych sluzieb, avsak s výnimkou akejkolvek investície, ktorá bola v drzbe, alebo cinnosti, ktorá bola vykonávaná ku dnu uzavretia tejto zmluvy), pokial taký projekt mozno povazovat za konkurenciu pre druhú stranu v rámci pyrenejského trhu, a to po dobu trvajúcu od [definitívneho uzavretia transakcie 27. septembra 2010] do 31. decembra 2011." 2 Európska komisia v súlade so svojím predbezným záverom, ku ktorému dospela v oznámení o výhradách z 21. októbra 2011, konstatovala, ze vzhladom na dolozku a okolnosti (hospodársky a právny kontext, do ktorého patrila táto vec, a správanie strán) dolozka predstavovala dohodu o rozdelení trhov, ktorej úcelom bolo obmedzit hospodársku sútaz na vnútornom trhu v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ (odôvodnenia 2 a 434 napadnutého rozhodnutia). I - Opis spolocností Telefónica a PT 3 Telefónica je bývalým monopolným telekomunikacným podnikom Spanielskeho královstva, ktorý bol úplne sprivatizovaný v roku 1997, a najvýznamnejsím telekomunikacným operátorom v Spanielsku. Telefónica získala medzinárodné postavenie vo viacerých krajinách Európskej únie, Latinskej Ameriky a Afriky a je jednou z najväcsích európskych telekomunikacných skupín (odôvodnenia 12 a 16 napadnutého rozhodnutia). 4 V case prijatia rozhodnutia, ktoré je predmetom prejednávaného sporu, vlastnila Telefónica 2 % základného imania spolocnosti PT. V case skutkových okolností, ktoré boli predmetom uvedeného rozhodnutia, vlastnila Telefónica mensinový podiel v spolocnosti Zon Multimedia (dalej len "Zon"), ktorá konkurovala spolocnosti PT, pôsobila v odvetví elektronických komunikácií a vznikla oddelením spolocnosti PT Multimedia od jej materskej spolocnosti PT, ku ktorému doslo v novembri 2007. Popri svojich podieloch v portugalských spolocnostiach zacala Telefónica priamo pôsobit v Portugalsku prostredníctvom svojich dvoch dcérskych spolocností a portugalskej pobocky jednej z nich (odôvodnenia 18 az 20 a 215 napadnutého rozhodnutia). 5 Okrem toho Telefónica menovala - v závislosti od dátumu - jedného alebo dvoch clenov správnej rady spolocnosti PT. Ku dnu definitívneho uzavretia transakcie týkajúcej sa odkúpenia spolocnosti Vivo, teda k 27. septembru 2010 (pozri bod 25 nizsie), menovala Telefónica dvoch clenov správnej rady spolocnosti PT (poznámka pod ciarou 67 napadnutého rozhodnutia). 6 Skupina Portugal Telecom bola zalozená v roku 1994 v dôsledku zlúcenia troch státnych podnikov a sprivatizovaná v piatich etapách od roku 1995 do roku 2000. Po uplynutí poslednej piatej etapy privatizácie v roku 2000 Portugalská republika vlastnila 500 akcií kategórie A (dalej len "privilegované akcie"), ktoré jej priznávali urcité osobitné práva, vrátane práva veta pri zmenách stanov a iných dôlezitých rozhodnutiach. Dna 12. decembra 2000 prijala Portugal Telecom, SA, struktúru portfóliovej spolocnosti a názov PT (odôvodnenia 21, 22 a 23 napadnutého rozhodnutia). 7 PT je najvýznamnejsím telekomunikacným operátorom v Portugalsku a má strategické postavenie v iných krajinách, najmä v Brazílii a v subsaharskej Afrike. V Brazílii tvorilo hlavné aktíva spolocnosti PT 50 % akcií v spolocnom podniku, ktorý ovládal spolocnost Vivo, az kým túto spolocnost neodkúpila Telefónica. Po prevode svojho podielu v spolocnosti Vivo 28. júla 2010 PT uzavrela strategické partnerstvo so spolocnostou Oi, ktorá bola jedným z hlavných poskytovatelov elektronických komunikácií v Brazílii (odôvodnenia 24 a 25 napadnutého rozhodnutia). 8 PT v roku 2010 previedla svoj podiel v spolocnosti Telefónica vo výske 0,20 % a neovláda nijakú spanielsku spolocnost. Poskytuje telekomunikacné sluzby svojim portugalským nadnárodným klientom, ktorí pôsobia na spanielskom trhu, pricom vyuzívajú siete iných operátorov, najmä spolocnosti Telefónica (odôvodnenia 27, 28 a 233 napadnutého rozhodnutia). II - Rokovania a podpísanie zmluvy 9 Vivo je jedným z hlavných mobilných operátorov v Brazílii. V case podpísania zmluvy 28. júla 2010 ovládali spolocnost Vivo spolocne Telefónica a PT prostredníctvom spolocnosti Brasilcel NV (dalej len "Brasilcel"), ktorá bola investicnou spolocnostou zaregistrovanou v Holandsku (odôvodnenie 33 napadnutého rozhodnutia). 10 Dna 6. mája 2010 predlozila Telefónica verejnú ponuku na nepriatelské odkúpenie vtedajsieho 50 %-ného podielu spolocnosti PT v spolocnosti Brasilcel za 5,7 miliardy eur. Táto ponuka obsahovala okrem iného ustanovenie, podla ktorého "Telefónica neulozí spolocnosti Portugal Telecom nijakú dolozku o zákaze konkurencie alebo zákaze náboru". Clenovia správnej rady spolocnosti PT jednomyselne zamietli túto prvú ponuku (odôvodnenia 35 a 36 napadnutého rozhodnutia). 11 Dna 1. júna 2010 o 2.53 hod. po stretnutí strán, ktoré sa uskutocnilo 31. mája 2010, zaslala PT spolocnosti Telefónica e-mail s návrhom druhej ponuky odkúpenia jej podielu v spolocnosti Vivo. Dolozka bola uvedená po prvý raz v tomto návrhu (odôvodnenie 38 napadnutého rozhodnutia). 12 Prvý návrh dolozky bol sformulovaný takto (odôvodnenie 39 napadnutého rozhodnutia): "Zákaz konkurencie Kazdá strana má povinnost, priamo ci nepriamo prostredníctvom akéhokolvek pridruzeného subjektu, zdrzat sa angazovania alebo investovania v akomkolvek projekte v odvetví telekomunikácií (vrátane pevných a mobilných sluzieb, internetového prístupu a televíznych sluzieb), pokial taký projekt mozno povazovat za konkurenciu pre druhú stranu v rámci pyrenejského trhu, a to po dobu trvajúcu odo dna prijatia ponuky do i) 31. decembra 2011 alebo ii) dna skutocného prevodu poslednej casti alternatívnych akcií B." 13 V e-maile zaslanom spolocnosti PT 1. júna 2010 o 12.21 hod. Telefónica navrhla upravit dolozku doplnením casti vety "avsak s výnimkou akejkolvek investície, ktorá bola v drzbe, alebo cinnosti, ktorá bola vykonávaná ku dnu uzavretia tejto zmluvy", s cielom vylúcit z jej pôsobnosti cinnosti, ktoré kazdá zo strán v tom case vykonávala na domácom alebo inom trhu. Táto úprava bola zaclenená do druhej ponuky z 1. júna 2010 (odôvodnenie 40 napadnutého rozhodnutia). 14 Okrem prvého návrhu dolozky obsahovala druhá ponuka tiez zvýsenie ceny na 6,5 miliardy eur, právo spätnej kúpy pre spolocnost PT, ktoré jej umoznovalo spätne odkúpit jej akcie, ktoré vlastnila Telefónica, a záväzok spolocnosti Telefónica odkúpit akcie spolocnosti Dedic SA, brazílskeho prevádzkovatela call centier, ktoré vlastnila PT. Druhá ponuka navyse este stále obsahovala záväzok spolocnosti Telefónica neulozit "spolocnosti Portugal Telecom nijakú dolozku o zákaze konkurencie alebo zákaze náboru", ktorá bola uvedená uz v prvej ponuke (odôvodnenia 41 a 42 napadnutého rozhodnutia). 15 Vecer 1. júna 2010 správna rada spolocnosti PT oznámila, ze sa domnieva, ze druhá ponuka predlozená spolocnostou Telefónica neodráza skutocnú hodnotu spolocnosti Vivo. Rozhodla sa vsak predlozit svoje rozhodnutie valnému zhromazdeniu spolocnosti, ktoré bolo zvolané na 30. júna 2010 (odôvodnenie 45 napadnutého rozhodnutia). 16 Strany zverejnili druhú ponuku prostredníctvom jej umiestnenia na svojich internetových stránkach a jej oznámením spanielskemu a portugalskému burzovému orgánu. Okrem toho obsah dolozky uvedenej v druhej ponuke bol tiez zverejnený v brozúre, ktorú správna rada spolocnosti PT poskytla 9. júna 2010 svojim akcionárom v rámci prípravy ich valného zhromazdenia zvolaného na 30. júna 2010 (odôvodnenia 128 a 129 napadnutého rozhodnutia). 17 Dna 29. júna 2010 predlozila Telefónica tretiu ponuku na sumu 7,15 miliardy eur, ktorá inak obsahovala tie isté ustanovenia a podmienky ako druhá ponuka (odôvodnenie 46 napadnutého rozhodnutia). 18 Dna 30. júna 2010 riadne valné zhromazdenie spolocnosti PT schválilo tretiu ponuku predlozenú spolocnostou Telefónica. Portugalská vláda vsak uplatnila právo spojené s privilegovanými akciami spolocnosti PT, ktoré vlastnila (pozri bod 6 vyssie), na zablokovanie transakcie a Telefónica predlzila tretiu ponuku az do 16. júla 2010 (odôvodnenia 47 a 48 napadnutého rozhodnutia). 19 Súdny dvor vo svojom rozsudku z 8. júla 2010, Komisia/Portugalsko ([2]C-171/08, Zb., [3]EU:C:2010:412), konstatoval, ze Portugalská republika si tým, ze si ponechala v spolocnosti PT také osobitné práva, ktoré upravujú stanovy tejto spolocnosti v prospech státu a iných verejných orgánov, pricom tieto práva vyplývajú z privilegovaných akcií, ktoré vlastní stát v spolocnosti PT, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývali z clánku 56 ES (odôvodnenie 50 napadnutého rozhodnutia). 20 Dna 16. júla 2010 poziadala PT spolocnost Telefónica, aby predlzila svoju ponuku az do 28. júla 2010, ale Telefónica s tým nesúhlasila a ponuka zanikla (odôvodnenie 51 napadnutého rozhodnutia). 21 Dna 27. júla 2010 sa konalo dalsie stretnutie spolocností PT a Telefónica a Telefónica navrhla spolocnosti PT jednak doplnit na zaciatku dolozky výraz "v rozsahu povolenom zákonom" a jednak stanovit dlzku platnosti dolozky "od [definitívneho uzavretia transakcie 27. septembra 2010] do 31. decembra 2011" (odôvodnenia 52 a 53 napadnutého rozhodnutia). 22 Dna 28. júla 2010 Telefónica a PT uzavreli zmluvu, na základe ktorej Telefónica získala výhradnú kontrolu nad spolocnostou Vivo vdaka nadobudnutiu 50 %-ného podielu na základnom imaní spolocnosti Brasilcel, a to za cenu 7,5 miliardy eur (odôvodnenie 54 napadnutého rozhodnutia). 23 Zmluva obsahovala v clánku 9 nasledujúcu dolozku (odôvodnenie 55 napadnutého rozhodnutia): "Po deviate - Zákaz konkurencie V rozsahu povolenom zákonom má kazdá strana povinnost, priamo ci nepriamo prostredníctvom akéhokolvek pridruzeného subjektu, zdrzat sa angazovania alebo investovania v akomkolvek projekte v odvetví telekomunikácií (vrátane pevných a mobilných sluzieb, internetového prístupu a televíznych sluzieb, avsak s výnimkou akejkolvek investície, ktorá bola v drzbe, alebo cinnosti, ktorá bola vykonávaná ku dnu uzavretia tejto zmluvy), pokial taký projekt mozno povazovat za konkurenciu pre druhú stranu v rámci pyrenejského trhu, a to po dobu trvajúcu od [definitívneho uzavretia transakcie 27. septembra 2010] do 31. decembra 2011." 24 Na rozdiel od druhej ponuky (bod 14 vyssie) zmluva uz nestanovovala právo spätnej kúpy pre spolocnost PT, ktoré by jej umoznovalo spätne odkúpit jej akcie, ktoré vlastnila Telefónica. Naproti tomu zmluva stanovovala okrem iného v prvom rade vzdanie sa funkcie clenov správnej rady spolocnosti PT vymenovaných spolocnostou Telefónica (clánok 3 ods. 6 zmluvy), v druhom rade program priemyselného partnerstva oboch spolocností (clánok 6 zmluvy) pod podmienkou, ze si tieto spolocnosti nebudú konkurovat v Brazílii (clánok 7 zmluvy), a v tretom rade prípadné odkúpenie brazílskej spolocnosti Dedic, ktorá sa specializovala na poskytovanie sluzieb call centier, spolocnostou Telefónica (clánok 10 zmluvy) (odôvodnenia 56 az 61 napadnutého rozhodnutia). 25 K definitívnemu uzavretiu transakcie doslo 27. septembra 2010 na základe "notárskej zápisnice o prevode akcií" a "potvrdzujúcej notárskej zápisnice" (odôvodnenie 63 napadnutého rozhodnutia). 26 V den podpísania zmluvy 28. júla 2010 PT tiez oznámila, ze v ten istý den uzavrela memorandum o porozumení, v ktorom boli stanovené pravidlá vztahujúce sa na vytvorenie strategického partnerstva so spolocnostou Oi (pozri bod 7 vyssie), a ze mala v úmysle odkúpit 22,38 % akcií skupiny Oi, aby zohrávala významnejsiu úlohu pri riadení tejto skupiny (odôvodnenie 62 napadnutého rozhodnutia). 27 Agęncia National de Telecommunicaçőes (Anatel, brazílsky orgán pre reguláciu telekomunikácií) a Conselho Administrativo de Defesa Econômica (CADE, brazílsky orgán pre hospodársku sútaz) boli informované o transakcii Vivo 29. júla a 18. augusta 2010 a Telefónica v clánku uverejnenom v tlaci 23. augusta 2010 potvrdila, ze zmluva obsahuje dolozku o zákaze konkurencie (odôvodnenia 103, 130 a 491 napadnutého rozhodnutia). III - Okolnosti, ktoré nastali po uzavretí zmluvy 28 V dnoch 26. a 29. októbra 2010 sa uskutocnili dva telefonické rozhovory medzi spolocnostami Telefónica a PT (odôvodnenia 113 a 124 napadnutého rozhodnutia). 29 Dna 4. februára 2011 po zacatí konania Komisiou 19. januára 2011 (pozri bod 31 nizsie) podpísali Telefónica a PT dohodu o vypustení dolozky (odôvodnenie 125 napadnutého rozhodnutia), ktorá bola sformulovaná takto: "Preambula: [PT] a Telefónica uzavreli 28. júna 2010 zmluvu (dalej len 'zmluva`), podla ktorej mala [PT] predat spolocnosti Telefónica 50 % (pätdesiat percent) základného imania spolocnosti [Brasilcel] zalozenej podla holandského práva (dalej len 'Brasilcel` alebo 'spolocnost`). Deviaty clánok zmluvy obsahoval dolozku o zákaze konkurencie, na základe ktorej mala kazdá strana povinnost v rozsahu povolenom zákonom nekonkurovat druhej strane na pyrenejskom trhu odo dna uzavretia transakcie (vymedzeného v zmluve) do 31. decembra 2011. Strany predtým uvazovali o uzavretí deviateho clánku zmluvy v súvislosti s prípadným právom spolocnosti PT spätne odkúpit jej akcie, ktoré v tom case vlastnila Telefónica, a kedze tento clánok bol ponechaný v konecnej zmluve za predpokladu, ze bude v súlade s právom, aj napriek tomu, ze uvedené právo spätnej kúpy napokon nebolo stanovené. Strany chcú písomne potvrdit, ze uvedený deviaty clánok je neuplatnitelný, ze nikdy nebol vykonaný, a preto nemal nijaký vplyv na ich príslusné obchodné rozhodnutia. Európska komisia 24. januára a 21. januára 2011 oznámila spolocnostiam Telefónica a PT, ze zacala voci nim konanie vo veci formálneho zistovania v súvislosti s uvedeným deviatym clánkom. Vzhladom na vyssie uvedené sa strany dohodli takto: Clánok 1. Úprava zmluvy a odnatie práv Zmluva sa upravuje tak, ze celý jej deviaty clánok sa vypústa. Tento clánok sa povazuje za ustanovenie, ktoré nikdy nebolo súcastou zmluvy. Strany neodvolatelne a definitívne potvrdzujú, ze deviaty clánok nemôze priznávat nijaké právo a ukladat nijakú povinnost stranám ani tretím osobám. Clánok 2. Rozhodné právo Táto dohoda, ako aj kazdý spor týkajúci sa jej vykonávania alebo akýkolvek následok spojený s prípadným porusením jej ustanovení sa spravuje portugalským právom a vykladá v súlade s ním." IV - Konanie pred Komisiou 30 Dolozku objavil v septembri 2010 spanielsky orgán pre hospodársku sútaz, ktorý o nej informoval portugalský orgán pre hospodársku sútaz a Komisiu, pricom sa rozhodlo, ze vysetrovanie vykoná Komisia (odôvodnenie 3 napadnutého rozhodnutia). 31 Dna 19. januára 2011 zacala Komisia konanie proti spolocnostiam Telefónica a PT na základe clánku 11 ods. 6 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a clánku 2 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([5]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81) (odôvodnenie 5 napadnutého rozhodnutia). 32 V rámci vysetrovania na základe clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Komisia zaslala stranám ziadosti o informácie 5. januára, 1. apríla, 25. mája, 10. a 24. júna 2011, ako aj 5. septembra 2012 a niektorým z ich nadnárodných klientov 20. apríla 2011. Okrem toho sa uskutocnili stretnutia so spolocnostou PT, a to 17. marca a 8. septembra 2011, ako aj 27. septembra 2012, a stretnutia so spolocnostou Telefónica, a to 21. marca a 7. septembra 2011, ako aj 27. septembra 2012 (odôvodnenie 6 napadnutého rozhodnutia). 33 Dna 21. októbra 2011 prijala Komisia oznámenie o výhradách, 4. novembra 2011 bol stranám sprístupnený spis a 7. novembra 2011 im boli poskytnuté príslusné listiny. Dna 13. januára 2012 Telefónica a PT odpovedali na oznámenie o výhradách, ale nepoziadali o vypocutie (odôvodnenia 7, 8 a 9 napadnutého rozhodnutia). 34 Dna 23. januára 2013 prijala Komisia napadnuté rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie 35 Komisia uviedla, ze vec, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia, sa týka dolozky uvedenej v zmluve (body 1, 22 a 23 vyssie) (odôvodnenie 1 napadnutého rozhodnutia). 36 Komisia vysvetlila, ze v oznámení o výhradách dospela k záveru, ze vzhladom na dolozku a okolnosti (hospodársky a právny kontext, do ktorého patrila táto vec, a správanie strán) predstavovala dolozka dohodu o rozdelení trhov, ktorej úcelom bolo obmedzit hospodársku sútaz na vnútornom trhu v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ, a ze v napadnutom rozhodnutí potvrdila tento záver (odôvodnenie 2 napadnutého rozhodnutia). 37 V prvom rade Komisia preskúmala predchádzajúce skutkové okolnosti týkajúce sa rokovaní medzi stranami, ktoré viedli k zacleneniu dolozky do konecnej verzie zmluvy, skutkové okolnosti, ktoré nastali po podpísaní zmluvy (pozri body 10 az 29 vyssie), a tvrdenia strán uvedené v súvislosti so spomenutými predchádzajúcimi okolnostami a skutkovými okolnostami (odôvodnenia 29 az 130 napadnutého rozhodnutia). 38 V druhom rade Komisia v súvislosti s pôsobnostou dolozky a relevantnými trhmi konstatovala, ze so zretelom na znenie dolozky (body 1 a 23 vyssie) sa dolozka týkala kazdého projektu súvisiaceho s elektronickými komunikacnými sluzbami za predpokladu, ze jedna alebo druhá strana poskytovala alebo mohla poskytovat takú sluzbu. Ako teda vyplýva z jej znenia, dolozka sa týkala pevných a mobilných sluzieb, internetového prístupu a televíznych sluzieb, ako aj sluzieb rozhlasového vysielania, ktoré sa povazujú za komunikacné sluzby, aj ked nie sú spomenuté v dolozke. Naproti tomu Komisia spresnila, ze v súlade so znením dolozky bola kazdá cinnost vykonávaná a kazdá investícia uskutocnená pred podpísaním zmluvy, teda pred 28. júlom 2010, vylúcená z pôsobnosti dolozky (odôvodnenia 132 az 136 a 185 napadnutého rozhodnutia). 39 V súvislosti s touto poslednou uvedenou skutocnostou Komisia poznamenala, ze svetové telekomunikacné sluzby a velkoobchodné medzinárodné prenosové sluzby boli vylúcené z pôsobnosti dolozky vzhladom na to, ze kazdá zo strán bola ku dnu podpísania zmluvy prítomná na trhoch s uvedenými sluzbami na Pyrenejskom polostrove (odôvodnenia 173, 174, 184 a 185 napadnutého rozhodnutia). 40 Pokial ide o zemepisný dosah dolozky, Komisia vylozila výraz "pyrenejský trh" tak, ze oznacuje spanielsky a portugalský trh. Vzhladom na obchodné cinnosti strán, ktoré spocívali v prítomnosti na väcsine trhov elektronických komunikácií v krajine pôvodu kazdej z nich, a na slabú, ci dokonca ziadnu prítomnost v krajine pôvodu druhej strany (body 3 az 8 vyssie) Komisia konstatovala, ze zemepisná pôsobnost dolozky sa týkala v prípade spolocnosti Telefónica Portugalska a v prípade spolocnosti PT Spanielska (odôvodnenia 137 az 140 napadnutého rozhodnutia). 41 Komisia preto dospela k záveru, ze dolozka sa vztahovala na vsetky trhy s elektronickými komunikacnými sluzbami a televíznymi sluzbami v Spanielsku a v Portugalsku s výnimkou trhov poskytovania svetových telekomunikacných sluzieb a velkoobchodných medzinárodných prenosových sluzieb (odôvodnenie 185 napadnutého rozhodnutia). 42 V tretom rade je podla Komisie nepochybné, ze dolozka je dohodou v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, lebo ide o písomnú dohodu uzavretú a podpísanú stranami, ktorej existencia je nepopieratelná, a ze dolozka bola navyse predmetom notárskej zápisnice, v preambule ktorej sa uvádza, ze je k nej pripojená kópia zmluvy (odôvodnenie 237 napadnutého rozhodnutia). 43 Po prvé vzhladom na judikatúru týkajúcu sa obmedzení hospodárskej sútaze z hladiska ciela Komisia po preskúmaní tvrdení strán konstatovala, ze dolozka je obmedzením z hladiska ciela s prihliadnutím na znenie zmluvy, ciele sledované dolozkou, hospodársky a právny kontext, do ktorého patrila dolozka, konanie a skutocné správanie strán a napokon ich zámer (odôvodnenia 238 az 242 a 243 az 356 napadnutého rozhodnutia). 44 Komisia teda v súvislosti s cielom dolozky dospela k záveru, ze dolozka vzhladom na jej pôsobnost zakazovala spolocnosti PT preniknút na jeden zo spanielskych telekomunikacných trhov a spolocnosti Telefónica zakazovala rozsírit svoju obmedzenú prítomnost na portugalských telekomunikacných trhoch, a to pocas celej doby uplatnovania dolozky, takze Telefónica a PT sa namiesto toho, aby si navzájom konkurovali a vystupovali ako rivali, co je správanie, ktoré sa obvykle ocakáva na otvorenom a konkurencnom trhu, úmyselne dohodli na vylúcení a obmedzení akejkolvek hospodárskej sútaze na svojich príslusných trhoch, a preto dolozka predstavovala dohodu o rozdelení trhov (odôvodnenie 353 napadnutého rozhodnutia). 45 V súvislosti s touto poslednou uvedenou skutocnostou Komisia uviedla, ze dolozka navyse mohla spomalit integráciu v odvetví elektronických komunikácií, kedze proces integrácie uvedeného trhu by bol vázne ohrozený, ak by historickí operátori, ako sú Telefónica a PT, mohli posilnit svoje postavenie na trhu, ktoré uz aj tak bolo velmi silné, prostredníctvom úcasti na protisútazných postupoch, ktorých cielom bolo chránit ich pôvodné trhy a zabránit vstupu iných operátorov na tieto trhy (odôvodnenia 354 a 355 napadnutého rozhodnutia). 46 Po druhé Komisia po tom, co pripomenula, ze podla judikatúry je zbytocné brat do úvahy konkrétne úcinky dohody, ak sa preukáze, ze dohoda predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, co podla jej názoru platilo v posudzovanom prípade, v reakcii na tvrdenia strán napriek tomu uviedla, ze dolozku predovsetkým prijali dvaja konkurenti, takze bola spôsobilá vyvolat protisútazné úcinky; ze navyse aj za predpokladu, ze by sa dolozka povazovala za nespôsobilú vyvolat úcinky, mozno ju povazovat za obmedzenie z hladiska ciela, kedze v prípade, ak je cielom urcitej dohody obmedzit hospodársku sútaz, pokial ide o existenciu porusenia, je nepodstatné, ci bola táto dohoda uzavretá v obchodnom záujme jej úcastníkov, a preto je úplne irelevantné, ze sa prípadne ukázalo, ze dolozka, ktorej cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz, nebola spôsobilá vyvolat úcinky v obchodnom záujme spolocnosti Telefónica alebo spolocnosti PT, a ze napokon strany vôbec nepreukázali, ze zacali vykonávat nové cinnosti v Spanielsku alebo v Portugalsku, ktoré by mohli spochybnit vykonávanie dolozky, co samo osebe nepreukazovalo, ze dolozka bola vykonaná, ale nasvedcovalo to záveru, ze mohlo íst o taký prípad (odôvodnenia 240 a 357 az 365 napadnutého rozhodnutia). 47 Komisia konstatovala, ze treba vychádzat z toho, ze v posudzovanom prípade nie je potrebné preukázat existenciu akéhokolvek nepriaznivého vplyvu na hospodársku sútaz, kedze bol preukázaný protisútazný ciel dolozky, a teda sa netreba zaoberat podrobným skúmaním kazdého z relevantných telekomunikacných trhov, ako aj úcinkov dolozky v rámci týchto trhov (odôvodnenie 366 napadnutého rozhodnutia). 48 Po tretie Komisia uviedla, ze dolozku nemozno oznacit za pridruzené obmedzenie popri transakcii Vivo, lebo dolozka súvisela s pyrenejským trhom, zatial co transakcia Vivo sa týkala operátora, ktorého cinnost bola obmedzená na Brazíliu, a dolozku nebolo mozné povazovat za nevyhnutnú na uskutocnenie tejto transakcie (odôvodnenia 367 az 433 napadnutého rozhodnutia). 49 Komisia dospela k záveru, ze dolozka ukladá stranám povinnost nekonkurovat si a predstavuje dohodu o rozdelení trhov s cielom obmedzit hospodársku sútaz na vnútornom trhu a z tohto dôvodu porusuje clánok 101 ZFEÚ, a to vzhladom na obsah zmluvy (a najmä na znenie dolozky, ktoré nechávalo len malý, ci dokonca ziadny priestor na pochybnosti o jej povahe), ako aj hospodársky a právny kontext, do ktorého patrila zmluva (napríklad trhy elektronických komunikácií, ktoré boli liberalizované), a konanie a skutocné správanie strán (najmä to, ze strany - na rozdiel od toho, co tvrdia - zrusili dolozku az 4. februára 2011 po tom, co Komisia zacala 19. januára 2011 konanie, a nie po telefonických rozhovoroch z októbra 2010) (odôvodnenie 434 napadnutého rozhodnutia). 50 Po stvrté Komisia spresnila, ze dolozka nesplna podmienky stanovené clánkom 101 ods. 3 ZFEÚ (odôvodnenia 436 az 446 napadnutého rozhodnutia) a ze môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (odôvodnenia 447 az 453 napadnutého rozhodnutia). 51 Po piate, pokial ide o dlzku trvania porusenia, Komisia dospela k záveru, ze porusenie trvalo odo dna definitívneho uzavretia transakcie, teda od 27. septembra 2010 (pozri bod 25 vyssie), do dna zrusenia dolozky, teda do 4. februára 2011 (pozri bod 29 vyssie) (odôvodnenia 454 az 465 napadnutého rozhodnutia). 52 Po sieste, pokial ide o výpocet výsky pokút, Komisia uplatnila v napadnutom rozhodnutí ustanovenia usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([6]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia"). 53 Pri stanovení základnej sumy ukladanej pokuty Komisia vzala do úvahy hodnotu predaja sluzieb, na ktoré sa vztahovala dolozka, ako sú vymedzené v oddiele 5 napadnutého rozhodnutia (pozri body 38 az 40 vyssie), a najmä vzala do úvahy v prípade kazdej strany jedine hodnotu jej vlastného predaja v jej domácej krajine (odôvodnenia 478 az 483 napadnutého rozhodnutia). 54 Komisia tiez pripomenula, ze vo vseobecnosti berie do úvahy objem predaja dosiahnutý podnikmi pocas posledného celého roka ich úcasti na porusení, ale v posudzovanom prípade porusenie trvalo kratsie ako jeden rok a uskutocnilo sa medzi rokom 2010 a rokom 2011. Komisia preto pouzila objemy predaja podnikov pocas roka 2011, ktoré boli nizsie ako objemy predaja, ktoré strany zaznamenali v roku 2010 (odôvodnenie 484 napadnutého rozhodnutia). 55 Pokial ide o závaznost porusenia, na základe ktorej sa urcuje percentuálna cast objemu predaja, ktorá sa má zohladnit pri stanovení základnej sumy pokuty, Komisia pripomenula, ze porusenie spocívalo v dohode o zákaze konkurencie a rozdelení spanielskeho a portugalského trhu elektronických komunikácií a televízie a ze Telefónica a PT boli vo svojich krajinách historickými operátormi. Okrem toho Komisia poznamenala, ze berie do úvahy skutocnost, ze strany neutajovali dolozku (pozri body 16 a 27 vyssie). Vzhladom na tieto skutocnosti sa Komisia domnievala, ze percentuálna cast predaja, ktorá sa má zohladnit, sa má v prípade oboch dotknutých podnikov rovnat 2 % (odôvodnenia 489 az 491 a 493 napadnutého rozhodnutia). 56 Co sa týka dlzky trvania porusenia, Komisia vzala do úvahy skutocnost, ze porusenie trvalo od 27. septembra 2010 (dátum spísania notárskej zápisnice o transakcii, a teda aj definitívneho uzavretia transakcie) do 4. februára 2011 (dátum dohody strán o zrusení dolozky) (odôvodnenie 492 napadnutého rozhodnutia). 57 Komisia nezohladnila nijakú pritazujúcu okolnost a konstatovala, ze dátum zrusenia dolozky 4. februára 2011 je polahcujúcou okolnostou vzhladom na to, ze to bolo len 16 dní po zacatí konania a 30 dní po zaslaní prvej ziadosti o informácie stranám. Kedze navyse dolozka nebola tajná, Komisia konstatovala, ze treba znízit základnú sumu pokuty, ktorá má byt ulozená stranám, o 20 % (odôvodnenia 496, 500 a 501 napadnutého rozhodnutia). 58 Konecná suma pokuty dosahuje v prípade spolocnosti Telefónica 66894000 eur a v prípade spolocnosti PT 12290000 eur (odôvodnenie 512 napadnutého rozhodnutia). Komisia spresnila, ze táto suma neprevysuje 10 % celkového obratu dosiahnutého kazdým z dotknutých podnikov (odôvodnenia 510 a 511 napadnutého rozhodnutia). 59 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 [Telefónica] a [PT] porusili clánok 101 [ZFEÚ] tým, ze sa zúcastnili na dohode o zákaze konkurencie, ktorú tvoril deviaty clánok zmluvy uzavretej týmito spolocnostami 28. júla 2010. Porusenie trvalo od 27. septembra 2010 do 4. februára 2011. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú nasledujúce pokuty: a) [Telefónica]: 66894000 eur, b) [PT]: 12290000 eur ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 60 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 9. apríla 2013 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 61 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (druhá komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991 písomne polozil Komisii otázku, na ktorú mala odpovedat na pojednávaní. 62 Dna 31. marca 2015 podala zalobkyna návrh na výsluch svedkov, pricom zopakovala návrh na výsluch svedkov uvedený v zalobe ako "dodatocný zalobný návrh". Dna 24. apríla 2015 predlozila Komisia pripomienky k uvedenému návrhu. 63 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky a na písomnú otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 19. mája 2015. 64 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil clánky 1 a 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týkajú, -- subsidiárne urcil, ze clánok 2 napadnutého rozhodnutia je ciastocne neplatný, a znízil sumu ulozenej sankcie "z dôvodov uvedených v tomto podaní alebo z iných dôvodov, ktoré prípadne konstatuje Vseobecný súd", -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, ktoré zalobkyna vynalozila v tomto konaní. 65 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 66 Na pojednávaní zalobkyna spresnila, ze slovným spojením "urcil, ze clánok 2 napadnutého rozhodnutia je ciastocne neplatný", ktoré je uvedené v jej druhom zalobnom návrhu, sa domáha ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia. Okrem toho uviedla, ze uvedeného ciastocného zrusenia sa domáha len z dôvodov uvedených v zalobe, pricom slovné spojenie "alebo z iných dôvodov, ktoré prípadne konstatuje Vseobecný súd", zodpovedá obvyklému slovnému spojeniu v spanielskom práve. Právny stav I - O prípustnosti 67 Na úvod Komisia spochybnuje prípustnost niektorých príloh zaloby, zatial co zalobkyna spochybnuje prípustnost odkazov na súbeznú zalobu, ktorú PT podala proti napadnutému rozhodnutiu vo veci T-208/13, Portugal Telecom/Komisia, uvedených v písomných podaniach Komisie. A - O prípustnosti niektorých príloh zaloby 68 Komisia tvrdí, ze niektoré z príloh, ktoré zalobkyna pripojila k svojej zalobe, neboli predlozené pocas správneho konania, a preto ich treba vyhlásit za neprípustné. Je to tak v prípade príloh A.25, A.37, A.55, A.56, A.57, A.58, A.59, A.60, A.61, A.62, A.63, A.65, A.67, A.69, A.70, A.71, A.72, A.74, A.75, A.76, A.77, A.78, A.79, A.80, A.81, A.82 a A.83, ako aj clánkov uverejnených v tlaci vymenovaných v prílohe A.70, ktoré este neboli súcastou správneho spisu, konkrétne príloh A.19, A.28, A.41, A.44, A.45, A.46, A.47, A.48, A.49, A.51 a A.53 niektorých castí príloh A.9, A.11, A.12, A.13, A.14, A.16, A.18, A.20, A.21, A.22, A.23, A.27, A.29, A.30, A.38, A.39, A.40, A.43 a A.52. 69 Co sa týka príloh uvedených na podporu zalobných dôvodov spochybnujúcich preukázanie porusenia, Komisia tvrdí, ze tieto prílohy sú neprípustné, lebo zákonnost aktu Únie sa posudzuje v závislosti od skutkových a právnych okolností, ktoré existovali ku dnu prijatia aktu. Okrem toho podla Komisie sa zákonnost rozhodnutia musí v zásade posudzovat na základe skutkových a právnych okolností, ktoré strany uviedli pocas správneho konania. 70 V súvislosti s prílohami uvedenými na podporu zalobných dôvodov spochybnujúcich výsku pokuty Komisia tvrdí, ze hoci je pravda, ze Vseobecný súd môze na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci pri posudzovaní výsky pokuty vziat do úvahy doplnujúce informácie, ktoré neboli spomenuté v napadnutom rozhodnutí, vzhladom na zásadu právnej istoty musí byt táto moznost v zásade obmedzená na zohladnenie informácií z obdobia pred prijatím uvedeného rozhodnutia, o ktorých Komisia mohla vediet v case jeho prijatia. Podla Komisie to vsak neplatí v prípade príloh A.76 (správa zo 4. apríla 2013), A.77, A.80, A.81 (správa a súbor dokumentov z 5. apríla 2013) a napokon A.82 (dokument z 8. apríla 2013). 71 Napokon Komisia v súvislosti s právnymi správami, konkrétne prílohami A.69 a A.76, tvrdí, ze právne dôvody uvedené v týchto správach by mali byt uvedené v samotnom znení písomných podaní zalobkyne alebo by aspon mali byt dostatocne oznacené v týchto podaniach. Pokial ide o ekonomické správy, konkrétne prílohy A.75 a A.77, z judikatúry podla Komisie vyplýva, ze tieto správy nie sú relevantné, ak ide o dohody, v prípade ktorých je nepochybne preukázané, ze ich cielom je obmedzit hospodársku sútaz. 72 Na pojednávaní vsak Komisia spresnila, ze tieto právne správy nie sú neprípustné, pokial sú právne aspekty, ktoré majú tieto správy objasnit, dostatocne presne oznacené v písomných podaniach, a v odpovedi na otázku Vseobecného súdu uznala, ze v prejednávanom prípade je to tak, kedze zalobkyna odkázala na pomerne presné aspekty predmetných správ s cielom podporit jasne oznacené casti svojej argumentácie v bodoch 78, 83, 85, 90, 94 a v poznámke pod ciarou 167 zaloby. Okrem toho Komisia uviedla, ze sa neodvoláva na judikatúru, podla ktorej ekonomické správy nie sú relevantné, ak ide o dohody, v prípade ktorých je nepochybne preukázané, ze ich cielom je obmedzit hospodársku sútaz, s cielom spochybnit prípustnost týchto správ, ale s cielom zdôraznit, ze ich nebolo potrebné zohladnit pri vecnej analýze porusenia. 73 Podla zalobkyne Komisia nesprávne vykladá judikatúru: za neprípustné sa povazujú len skutkové alebo právne okolnosti, ktoré nastali po dátume prijatia rozhodnutia, co neplatí v prípade príloh, ktoré podla Komisie nemozno zohladnit a ktoré sa týkajú okolností z obdobia pred prijatím rozhodnutia. Okrem toho ekonomické a právne správy, ktoré boli vypracované konkrétne s cielom spochybnit rozhodnutie, sú podla zalobkyne tiez prípustné. 74 V rámci príloh, ktorých prípustnost je spochybnená, treba rozlísit na jednej strane prílohy predlozené v rámci spochybnenia preukázania porusenia a na druhej strane prílohy predlozené v rámci spochybnenia výsky pokuty. 75 V prvom rade je po prvé potrebné poznamenat, ze spomedzi príloh, ktorých prípustnost je spochybnená, boli nasledujúce prílohy predlozené s cielom spochybnit preukázanie porusenia: prílohy A.25, A.37, A.55, A.56, A.57, A.58, A.59, A.60, A.61, A.62, A.63, A.65, A.67, A.69, A.70, A.71, A.72, A.74, A.75, A.76, A.77, A.78 a A.79, ako aj clánky uverejnené v tlaci citované v prílohe A.70. 76 Po druhé treba predovsetkým poznamenat, ze prílohy A.56 (súhrnná tabulka s uvedením kontaktných údajov poradcov a zástupcov spolocností Telefónica a spolocnosti PT pocas dojednávania transakcie), A.69 (správa o portugalskom práve, ktorú vypracoval pán M. P.), A.70 (súhrnná tabulka týkajúca sa clánkov uverejnených v tlaci, ktoré boli citované v zalobe), A.71 [potvrdenie vydané advokátskou komorou v Madride (Spanielsko) týkajúce sa disciplinárnych sankcií], A.75 (správa spolocnosti PWC), A.76 (správa o brazílskom práve, ktorú vypracovala D. W. C. A.) a A.77 (správa spolocnosti S. & R.) boli vypracované konkrétne s cielom spochybnit napadnuté rozhodnutie. Z argumentácie Komisie uvedenej v duplike pritom vyplýva, ze Komisia nespochybnuje prípustnost dôkazov, ktoré síce pochádzajú z obdobia po prijatí napadnutého rozhodnutia, ale boli vypracované konkrétne s cielom napadnút alebo obhájit toto rozhodnutie. 77 Okrem toho, ako Komisia sama uznala na pojednávaní, nemôze spochybnit ani prípustnost právnych správ vypracovaných konkrétne s cielom napadnút napadnuté rozhodnutie, teda príloh A.69 (správa o portugalskom práve, ktorú vypracoval pán M. P.) a A.76 (správa o brazílskom práve, ktorú vypracovala D. W. C. A.), z dôvodu, ze pokial tieto prílohy obsahujú právne skutocnosti, na ktorých sú zalozené niektoré zalobné dôvody uvedené v zalobe, také skutocnosti musia byt uvedené v samotnom znení písomného podania, ku ktorému sú tieto prílohy pripojené, alebo aspon musia byt dostatocne oznacené v tomto podaní. V prejednávanom prípade sú totiz právne skutocnosti, ktoré sú uvedené v právnych správach, dostatocne oznacené v písomných podaniach zalobkyne (pozri bod 72 vyssie). Za týchto podmienok treba prílohy A.69 a A.76 vyhlásit za prípustné. 78 Napokon - ako Komisia tiez uznala na pojednávaní (pozri bod 72 vyssie) - to isté platí pre ekonomické správy vypracované konkrétne s cielom spochybnit napadnuté rozhodnutie, konkrétne pre prílohu A.75 (správa spolocnosti PWC) a prílohu A.77 (správa spolocnosti S. & R.), kedze otázka relevantnosti týchto správ, ak ide o dohody, v prípade ktorých je nepochybne preukázané, ze ich cielom je obmedzit hospodársku sútaz, na ktorú poukázala Komisia, zjavne súvisí s vecnou stránkou sporu, takze prípadná odpoved na túto otázku nemôze byt rozhodujúca pre prípustnost príloh. 79 Po tretie na úcely presného urcenia zvysných príloh predlozených s cielom spochybnit preukázanie porusenia, ktorých prípustnost Komisia spochybnuje z dôvodu, ze neboli predlozené pocas správneho konania, treba poznamenat, ze Komisia tvrdí, ze niektoré z týchto príloh (pozri bod 75 vyssie) úplne alebo ciastocne doplnajú skutocnosti uvedené pocas správneho konania, pricom zalobkyna jej v tomto smere neprotirecí. 80 Na úcely presného urcenia príloh alebo castí príloh, ktoré sa v tomto prípade nachádzajú medzi prílohami uvedenými s cielom spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia, o ktorých Komisia tvrdí, ze sú neprípustné, s výnimkou príloh vypracovaných konkrétne s cielom spochybnit napadnuté rozhodnutie (pozri bod 76 vyssie), je potrebné rozlísit na jednej strane clánky uverejnené v tlaci vymenované v prílohe A.70 a na druhej strane ostatné prílohy uvedené s cielom spochybnit preukázanie porusenia, o ktorých Komisia tvrdí, ze sú neprípustné. 81 Co sa týka na jednej strane clánkov uverejnených v tlaci vymenovaných v prílohe A.70, teda príloh A.8, A.9, A.10, A.11, A.12, A.13, A.14, A.16, A.17, A.18, A.19, A.20, A.21, A.22, A.23, A.24, A.26, A.27, A.28, A.29, A.30, A.35, A.36, A.38, A.39, A.40, A.41, A.43, A.44, A.45, A.46, A.47, A.48, A.49, A.51, A.52, A.53 a A.54, je potrebné poznamenat, ze Komisia na pojednávaní uviedla, ze v prílohe A.70 je správne uvedené, ktoré z týchto príloh uz boli úplne alebo ciastocne zalozené v spise a ktoré majú doplnujúci charakter, co bolo zaznamenané v zápisnici o pojednávaní. Z toho vyplýva, ze je potrebné konstatovat, ze celé prílohy A.8, A.10, A.17, A.24, A.26, A.35, A.36, A.54, ako aj casti príloh A.9, A.11, A.12, A.13, A.14, A.16, A.18, A.20, A.21, A.22, A.23, A.27, A.29, A.30, A.38, A.39, A.40, A.43 a A.52, o ktorých bolo uvedené, ze uz boli zalozené v spise, uz boli súcastou správneho spisu v prejednávanej veci, takze ich prípustnost nie je spochybnená. Naproti tomu prílohy A.19, A.28, A.41, A.44, A.45, A.46, A.47, A.48, A.49, A.51 a A.53, ako aj casti oznacené ako doplnky príloh A.9, A.11, A.12, A.13, A.14, A.16, A.18, A.20, A.21, A.22, A.23, A.27, A.29, A.30, A.38, A.39, A.40, A.43 a A.52 neboli uvedené pocas správneho konania, takze ich prípustnost je spochybnená. 82 Co sa týka na druhej strane ostatných príloh uvedených na podporu spochybnenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia, o ktorých Komisia tvrdí, ze sú neprípustné (pozri bod 75 vyssie), s výnimkou príloh vypracovaných konkrétne s cielom spochybnit napadnuté rozhodnutie (pozri bod 76 vyssie), teda príloh A.25, A.37, A.55, A.57, A.58, A.59, A.60, A.61, A.62, A.63, A.65, A.67, A.72, A.74, A.78 a A.79, zo spisu vyplýva, ze len tie z týchto príloh, ktoré obsahujú korespondenciu, ktorej pravost osvedcil notár, s výnimkou prílohy A.58, teda prílohy A.55, A.57, A.60, A.61, A.62, A.63, A.65 a A.67, ako aj príloha A.37 obsahujú casti, ktoré uz boli súcastou správneho spisu. 83 V tejto súvislosti je potrebné predovsetkým poznamenat, ze Komisia v poznámke pod ciarou 11 vyjadrenia k zalobe uvádza, ze k notárskym zápisniciam predlozeným ako prílohy A.25, A.55, A.57, A.60, A.61, A.62, A.63, A.65 a A.67 je niekedy pripojená korespondencia, ktorá je uz súcastou správneho spisu, ako je to napríklad v prípade prílohy A.65. Toto tvrdenie potvrdzuje zalobkyna, ktorá v poznámke pod ciarou 6 repliky v tejto súvislosti uvádza, ze prílohy A.55 az A.63, A.65 a A.67 obsahujú korespondenciu medzi stranami pocas rokovaní, ktorá bola súcastou správneho spisu, ale ktorej dátum teraz osvedcil notár, ako aj dalsiu korespondenciu, ktorá podporuje preukázanie skutocnosti, o ktorej Komisia uz vedela, konkrétne úcasti portugalskej vlády na týchto rokovaniach. Z týchto tvrdení vyplýva, ze ked prílohy takto spomenuté stranami obsahujú korespondenciu, táto uz bola súcastou správneho spisu, takze jej prípustnost nie je spochybnená, zatial co notárske zápisnice pripojené k tejto korespondencii majú doplnujúci charakter, takze ich prípustnost je spochybnená. 84 Dalej treba uviest, ze prílohy A.25 a A.59 neobsahujú korespondenciu, ale na jednej strane notársku zápisnicu o rocných úctovných závierkach spolocnosti PT a C. G. de D. a na druhej strane výnatky z Diário da República týkajúce sa vymenovania a zániku funkcie vedúceho kancelárie portugalského premiéra; ze zalobkyna sama uznala, ze pocas správneho konania nepredlozila prílohu A.58, a napokon ze príloha A.37 uz bola súcastou spisu Komisie, kedze PT ju pripojila k svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. 85 Napokon treba z výkladu poznámky pod ciarou 11 vyjadrenia k zalobe a poznámky pod ciarou 6 repliky (bod 83 vyssie) a konstatovaní uvedených v predchádzajúcom bode vo vzájomnej súvislosti vyvodit záver, ze príloha A.37, ako aj korespondencia uvedená v prílohách A.55, A.57, A.60, A.61, A.62, A.63, A.65 a A.67 uz boli súcastou spisu, takze ich prípustnost nie je spochybnená. Naproti tomu notárske zápisnice, ktoré sa nachádzajú v uvedených prílohách, ako aj prílohy A.25, A.58, A.59, A.72, A.74, A.78 a A.79 neboli predlozené pocas správneho konania, takze ich prípustnost je spochybnená. 86 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze spomedzi príloh predlozených s cielom spochybnit preukázanie porusenia je spochybnená len prípustnost nasledujúcich príloh: ide v prvom rade o prílohy A.25, A.58, A.59, A.72, A.74, A.78 a A.79, v druhom rade o notárske zápisnice, ktoré sa nachádzajú v prílohách A.55, A.57, A.60, A.61, A.62, A.63, A.65 a A.67, a v tretom rade - spomedzi clánkov uverejnených v tlaci - o prílohy A.19, A.28, A.41, A.44, A.45, A.46, A.47, A.48, A.49, A.51 a A.53, ako aj casti príloh A.9, A.11, A.12, A.13, A.14, A.16, A.18, A.20, A.21, A.22, A.23, A.27, A.29, A.30, A.38, A.39, A.40, A.43 a A.52, ktoré sú v tabulke uvedenej v prílohe A.70 oznacené ako doplnujúce. 87 Pokial ide o prípustnost týchto príloh, je potrebné pripomenút, ze - ako Súdny dvor viackrát spresnil - rozsah preskúmania zákonnosti upraveného v clánku 263 ZFEÚ sa vztahuje na vsetky casti rozhodnutí Komisie týkajúcich sa konaní o uplatnení clánkov 101 a 102 ZFEÚ, v prípade ktorých Vseobecný súd zabezpecuje podrobné vecné a právne preskúmanie so zretelom na zalobné dôvody uvedené zalobcami (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [7]C-272/09 P, Zb., [8]EU:C:2011:810, body [9]102 a [10]109, a Chalkor/Komisia, [11]C-386/10 P, Zb., [12]EU:C:2011:815, body [13]62 a [14]82, a z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [15]C-295/12 P, Zb., [16]EU:C:2014:2062, body [17]56 a [18]59), a to s prihliadnutím na vsetky skutocnosti uvedené zalobcami, ci uz pred prijatím rozhodnutia alebo po jeho prijatí, bez ohladu na to, ci boli uvedené uz v rámci správneho konania alebo po prvý raz az v rámci konania o zalobe, ktorú prejednáva Vseobecný súd, pokial sú tieto skutocnosti relevantné pre preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, [19]C-407/08 P, Zb., [20]EU:C:2010:389, body [21]87 az [22]92), pricom vsak treba pripomenút, ze súdy Únie nemôzu v rámci preskúmania zákonnosti upraveného v clánku 263 ZFEÚ nahradit odôvodnenie autora predmetného aktu svojím vlastným odôvodnením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Kosice/Komisia, [23]C-73/11 P, Zb., [24]EU:C:2013:32, bod [25]89 a citovanú judikatúru). 88 Z toho vyplýva, ze námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia v súvislosti s prílohami predlozenými s cielom spochybnit preukázanie porusenia oznacenými v bode 86 vyssie, treba zamietnut a ze tieto prílohy treba vyhlásit za prípustné. 89 V druhom rade je potrebné poznamenat - pokial ide o prílohy predlozené v súvislosti s návrhom na znízenie sumy pokuty, ktorých prípustnost je spochybnená, s výnimkou príloh A.75 a A.77, ktoré boli uvedené aj na úcely spochybnenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia a ktoré uz boli vyhlásené za prípustné (pozri body 76 a 78 vyssie), teda prílohy A.80, A.81, A.82 a A.83 -, ze podla judikatúry je Vseobecný súd oprávnený posúdit v rámci neobmedzenej súdnej právomoci primeranost výsky pokút a ze toto posúdenie môze odôvodnit predlozenie a zohladnenie doplnujúcich informácií, ktoré neboli spomenuté v napadnutom rozhodnutí (rozsudky zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, [26]C-297/98 P, Zb., [27]EU:C:2000:633, body [28]53 az [29]55, a z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, [30]T-220/00, Zb., [31]EU:T:2003:193, bod [32]100). Z toho vyplýva, ze prípustnost príloh predlozených na úcely znízenia sumy pokuty ulozenej zalobkyni nemôze byt spochybnená z dôvodu, ze tieto informácie neboli uvedené uz pocas správneho konania. 90 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, treba zamietnut a ze vsetky prílohy predlozené zalobkynou sú prípustné. B - O prípustnosti odkazov na súbeznú zalobu spolocnosti PT proti napadnutému rozhodnutiu 91 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ze v bodoch 10, 39, 67 a 75 vyjadrenia k zalobe odkázala na súbeznú zalobu, ktorú podala PT proti napadnutému rozhodnutiu, porusila základnú zásadu kontradiktórnosti, ako aj jej právo na obhajobu. Komisia sa podla zalobkyne nemôze odvolávat na tvrdenia, ktoré uviedla tretia osoba v odlisnom konaní, kedze zalobkyna nemala prístup k predmetným písomnostiam a nemôze sa bránit proti tvrdeniam, ktoré sú v nich uvedené. Okrem toho sa zalobkyna domnieva, ze nemozno vylúcit, ze Komisia podala neobjektívny a zaujatý výklad tvrdení spolocnosti PT, ako to uz urobila pocas správneho konania. Napokon zalobkyna tvrdí, ze Komisia je predpojatá, kedze uvádza len tvrdenia spolocnosti PT, ktoré podporujú jej tvrdenie o porusení, pricom necituje body, na ktorých sa strany zhodujú a ktorých existenciu treba predpokladat. 92 Komisia tvrdí, ze pokial vo svojich písomných podaniach odkazuje na tvrdenia spolocnosti PT, zalobkyna ich môze spochybnit, takze nemohlo dôjst k poruseniu práva na obhajobu. Na pojednávaní Komisia spresnila, ze citácie písomných podaní spolocnosti PT obsahujú len skutocnosti, ktoré uz boli uvedené pocas správneho konania, a ze odkazy na tieto podania slúzili len ako príklad. 93 V kazdom prípade je potrebné poukázat na to, ze z judikatúry vyplýva, ze na splnenie poziadaviek spojených s právom na spravodlivé súdne konanie treba, aby sa úcastníci konania oboznámili a mali moznost vyjadrit sa kontradiktórne tak ku skutkovým okolnostiam, ako aj k právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania (rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., [33]C-89/08 P, Zb., [34]EU:C:2009:742, bod [35]56). 94 Hoci je pravda, ze zalobkyna sa mohla dozvediet o skutocnostiach, ktoré Komisia uviedla vo svojom vyjadrení k zalobe, a mohla uviest svoj názor na tieto skutocnosti v replike a na pojednávaní sa vyjadrit ku skutocnostiam, ktoré Komisia uviedla v duplike, faktom zostáva, ze vzhladom na to, ze zalobkyna nemala prístup k zneniu písomných podaní spolocnosti PT, ktoré citovala Komisia, nebola schopná overit správnost citácií, o ktoré sa opierala táto institúcia, ani kontext, v rámci ktorého boli uvedené. Zalobkyna pritom tvrdí, ze nemozno vylúcit, ze Komisia selektívne cituje a neobjektívne vykladá výnatky z písomného podania spolocnosti PT. 95 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze odkazy na písomné podania spolocnosti PT v súbeznom konaní uvedené Komisiou sú neprípustné. II - O veci samej 96 Na podporu svojej zaloby uvádza zalobkyna osem zalobných dôvodov, z ktorých prvých pät smeruje k zruseniu napadnutého rozhodnutia, zatial co tri posledné smerujú k znízeniu sumy pokuty, ktorá bola ulozená zalobkyni. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 101 ZFEÚ z dôvodu nesprávneho uplatnenia judikatúry týkajúcej sa obmedzení z hladiska ciela na dolozku a na porusení zásad prezumpcie neviny, dôkazného bremena a in dubio pro reo. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 101 ZFEÚ z dôvodu zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu a zásady hodnotenia dôkazov týkajúcich sa kontextu, správania strán a úcelu dolozky vo vzájomnej súvislosti. Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení zásad dôkazného bremena a riadnej správy vecí verejných, práva na obhajobu a prezumpcie neviny v súvislosti s preukázaním zasahovania portugalskej vlády do rokovaní o transakcii a najmä o dolozke. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 101 ZFEÚ, na nedostatocnom odôvodnení a na nesprávnom posúdení spôsobilosti predmetného postupu obmedzit hospodársku sútaz. Piaty zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 101 ZFEÚ, kedze dolozka nie je obmedzením z hladiska úcinkov, a na porusení pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena a zásady in dubio pro reo. Siesty zalobný dôvod je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení pri výpocte pociatocnej hodnoty predaja spolocnosti Telefónica na úcely stanovenia základnej sumy pokuty a na porusení zásad proporcionality a odôvodnenia. Siedmy zalobný dôvod je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení pri výpocte základnej sumy pokuty v závislosti od závaznosti a na porusení zásady proporcionality. Napokon ôsmy zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 101 ZFEÚ a zásady proporcionality a na zjavne nesprávnom posúdení spocívajúcom v nezohladnení dalsích polahcujúcich okolností. A - O návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia 1. O prvých troch zalobných dôvodoch zalozených v podstate na porusení clánku 101 ZFEÚ, kedze dolozka nepredstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela 97 V rámci svojich prvých troch zalobných dôvodov, ktoré treba preskúmat spolocne, zalobkyna napáda záver Komisie, ze dolozka predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela. Zalobkyna vytýka Komisii, ze povazovala dolozku za dohodu o zákaze konkurencie nezávislú od transakcie Vivo a ze sa domnievala, ze slovné spojenie "v rozsahu povolenom zákonom" nemalo skutocný úcel a bolo uvedené len na estetické úcely s cielom zastriet obmedzenie hospodárskej sútaze. Podla zalobkyne pritom nie je mozné posudzovat dolozku nezávisle od transakcie Vivo a od procesu dojednávania zmluvy týkajúcej sa tejto transakcie, ktorý sa vyznacoval sústavným zasahovaním portugalskej vlády, ktorá chcela prostredníctvom dolozky najmä zarucit kontinuitu spolocnosti PT ako nezávislého vedúceho podniku na portugalskom trhu. Za týchto podmienok bola podla zalobkyne dolozka nevyhnutným prvkom na umoznenie uskutocnenia transakcie a prostredníctvom výhrady zákonnosti "v rozsahu povolenom zákonom" sa pôvodne stanovený záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie zmenil na záväzok vlastného hodnotenia týkajúceho sa zákonnosti a pôsobnosti pridruzeného obmedzenia popri predmetnej transakcii v podobe záväzku týkajúceho sa zákazu konkurencie. a) Úvodné pripomienky 98 Je potrebné pripomenút, ze pojem dohoda v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vyplýva z vyjadrenia spolocnej vôle zúcastnených podnikov správat sa na trhu urcitým spôsobom (pokial ide o clánok 81 ods. 1 ES, pozri analogicky rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [36]C-49/92 P, Zb., [37]EU:C:1999:356, bod [38]130; pokial ide o clánok 65 ods. 1 UO, pozri rozsudok z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, [39]T-141/94, Zb., [40]EU:T:1999:48, bod [41]262). Tento pojem je teda zameraný na existenciu zhody vôle najmenej dvoch strán, ktorej forma prejavu nie je podstatná, pokial je verným vyjadrením tejto vôle (rozsudky z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, [42]T-41/96, Zb., [43]EU:T:2000:242, bod [44]69, a z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia, [45]T-18/05, Zb., [46]EU:T:2010:202, bod [47]88). 99 Okrem toho treba pripomenút, ze na to, aby sa uplatnil zákaz upravený v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, dohoda, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup musia mat "za ciel alebo následok" vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. 100 V tomto ohlade z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze niektoré typy koordinácie medzi podnikmi majú dostatocný stupen skodlivosti pre hospodársku sútaz na to, aby bolo mozné dospiet k záveru, ze preskúmanie ich úcinkov nie je nevyhnutné (pozri rozsudok z 11. septembra 2014, CB/Komisia, [48]C-67/13 P, Zb., [49]EU:C:2014:2204, bod [50]49 a citovanú judikatúru). 101 Táto judikatúra je postavená na tom, ze urcité formy koordinácie medzi podnikmi mozno povazovat za skodlivé pre riadne fungovanie hospodárskej sútaze uz z dôvodu ich samotnej povahy (pozri rozsudok CB/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, [51]EU:C:2014:2204, bod [52]50 a citovanú judikatúru). 102 Preto je nesporné, ze urcité zosúladené správania, ako tie, ktoré vedú k horizontálnemu urceniu cien prostredníctvom kartelov, mozno povazovat za do tej miery schopné mat negatívne úcinky predovsetkým na cenu, mnozstvo a kvalitu výrobkov a sluzieb, ze preukázanie ich konkrétnych úcinkov na trhu sa môze povazovat za nepotrebné na úcely uplatnenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Skúsenost totiz ukazuje, ze takéto správania vedú k znízeniam produkcie a zvýseniam cien, co vedie k zlému rozdeleniu zdrojov na úkor spotrebitelov (pozri rozsudok CB/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, [53]EU:C:2014:2204, bod [54]51 a citovanú judikatúru). 103 V prípade, ze analýza urcitého typu koordinácie medzi podnikmi neodhalí dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi, vsak bude potrebné skúmat jeho následky, a aby bolo mozné ho zakázat, pozadovat zhromazdenie dôkazov preukazujúcich, ze hospodárska sútaz bola skutocne citelným spôsobom vylúcená, obmedzená alebo skreslená (pozri rozsudok CB/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, [55]EU:C:2014:2204, bod [56]52 a citovanú judikatúru). 104 Podla judikatúry Súdneho dvora na úcely posúdenia, ci urcitá dohoda medzi podnikmi alebo rozhodnutie zdruzenia podnikov má dostatocný stupen skodlivosti na to, aby mohli byt povazované za obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, je potrebné sústredit sa na obsah týchto ustanovení, na ciele, ktoré chcú dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého patria. V rámci posúdenia uvedeného kontextu je potrebné takisto zohladnit povahu dotknutých výrobkov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry relevantného trhu alebo relevantných trhov (pozri rozsudok CB/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, [57]EU:C:2014:2204, bod [58]53 a citovanú judikatúru). 105 Navyse, hoci úmysel dotknutých osôb nie je prvkom nevyhnutným pre urcenie obmedzujúcej povahy dohody medzi podnikmi, orgánom pre hospodársku sútaz ani súdom clenského státu alebo Únie nic nebráni v tom, aby tento úmysel zohladnili (pozri rozsudok CB/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, [59]EU:C:2014:2204, bod [60]54 a citovanú judikatúru). 106 Práve so zretelom na túto judikatúru treba preskúmat, ci Komisia v prejednávanom prípade správne konstatovala, ze vzhladom na dolozku a okolnosti (hospodársky a právny kontext, do ktorého patrila táto vec, a správanie strán) dolozka predstavovala dohodu o rozdelení trhov, ktorej úcelom bolo obmedzit hospodársku sútaz na vnútornom trhu v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ (odôvodnenia 2 a 434 napadnutého rozhodnutia). b) O posúdení dolozky ako mozného pridruzeného obmedzenia popri transakcii Vivo 107 Je potrebné poznamenat, ze zalobkyna vytýka Komisii, ze sa obmedzila na tvrdenie, ze dolozka nesplnala kritériá týkajúce sa pridruzeného obmedzenia popri transakcii Vivo, pricom síce mozno diskutovat o tom, ci dolozka bola pridruzeným obmedzením stricto sensu, ale vzhladom na kontext, v ktorom bola dojednaná, je nesporné, ze bola závislá od konecného ciela uzavriet ovela zlozitejsiu transakciu, lebo bola "podmienkou sine qua non" na to, aby PT a najmä portugalská vláda nezablokovali transakciu. Okrem toho Telefónica urobila vsetko, co mohla, aby obmedzila protisútazný obsah dolozky, najmä uvedením slovného spojenia "v rozsahu povolenom zákonom". 108 Komisia tvrdí, ze nejde o to, ci dolozka bola nezávislá od transakcie, ale o to, ci sa mohla povazovat za pridruzenú vo vztahu k nej. 109 Na pojednávaní zalobkyna spresnila, ze nespochybnuje záver Komisie uvedený v odôvodneniach 367 az 433 napadnutého rozhodnutia, ze dolozku nemozno povazovat za pridruzené obmedzenie popri transakcii Vivo. Toto vyhlásenie bolo zaznamenané v zápisnici o pojednávaní. 110 Z toho vyplýva, ze uz nie je potrebné skúmat argumentáciu zalobkyne z hladiska toho, ci sa dolozka mohla povazovat za pridruzené obmedzenie popri transakcii Vivo. c) O nezávislosti správania zalobkyne 111 Na pojednávaní Vseobecný súd tiez polozil zalobkyni otázku, ci jej argumentáciu zalozenú na údajnom vplyve portugalskej vlády treba chápat v tom zmysle, ze z dôvodu tohto vplyvu Telefónica stratila akúkolvek nezávislost pri vykonávaní rozhodnutí orgánov verejnej moci, co by mohlo viest k vylúceniu jej správania z pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. septembra 1996, Asia Motor France a i./Komisia, [61]T-387/94, Zb., [62]EU:T:1996:120, body [63]65 a [64]69). 112 V odpovedi na túto otázku zalobkyna uviedla, ze bola nadalej nezávislým subjektom v tom zmysle, ze nemusela podpísat zmluvu. Pokial ide konkrétne o dolozku, zalobkyna uviedla, ze v súlade s jej písomnými vyhláseniami jej argumentáciu v súvislosti s nezávislostou spolocnosti Telefónica pocas procesu rokovaní treba chápat takto: na jednej strane bola Telefónica nadalej nezávislá v tom zmysle, ze mohla zabezpecit, aby bolo v dolozke uvedené slovné spojenie "v rozsahu povolenom zákonom", ale na druhej strane nemohla úplne vylúcit takto upravenú dolozku bez toho, aby vzniklo riziko, ze ohrozí transakciu ako celok. 113 Za týchto podmienok je uzitocné poznamenat, ze pokial tieto spresnenia zalobkyne mozno chápat v tom zmysle, ze zalobkyna tvrdí, ze stratila akúkolvek nezávislost pri vykonávaní rozhodnutí orgánov verejnej moci, co by muselo viest k vylúceniu jej správania z pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, takú argumentáciu v kazdom prípade nemozno prijat. 114 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z judikatúry vyplýva, ze clánky 101 a 102 ZFEÚ sa týkajú iba tých protisútazných konaní, ktoré prijímajú podniky z vlastnej iniciatívy. Pokial je podnikom protisútazné konanie ulozené vnútrostátnymi právnymi predpismi alebo pokial tieto predpisy tvoria právny rámec, ktorý sám vylucuje akúkolvek moznost protisútazného konania z ich strany, clánky 101 a 102 ZFEÚ sa neuplatnia. V takej situácii nemá obmedzenie hospodárskej sútaze, tak ako to napovedajú tieto ustanovenia, prícinu v samostatnom konaní podnikov (pozri rozsudok z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia, [65]T-271/03, Zb., [66]EU:T:2008:101, bod [67]85 a citovanú judikatúru). 115 Moznost vylúcit urcité protisútazné konanie z pôsobnosti clánkov 101 a 102 ZFEÚ z dôvodu, ze daným podnikom bolo ulozené existujúcimi právnymi predpismi alebo ze tieto predpisy vylucujú akúkolvek moznost protisútazného konania z ich strany, bola Súdnym dvorom pripustená iba v úzkom rozsahu (pozri rozsudok Deutsche Telekom/Komisia, uz citovaný v bode 114 vyssie, [68]EU:T:2008:101, bod [69]86 a citovanú judikatúru). 116 Hoci totiz správanie podniku môze byt vylúcené z pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vzhladom na nedostatok nezávislosti, neznamená to, ze kazdé správanie, ktoré si vnútrostátne orgány zelajú alebo ktoré usmernujú, vybocuje z pôsobnosti tohto ustanovenia. Ak teda státne opatrenie preberá prvky kartelovej dohody uzavretej medzi hospodárskymi subjektmi v urcitom odvetví alebo ak sa prijme po vyjadrení a so súhlasom dotknutých hospodárskych subjektov, tieto subjekty nemôzu na základe záväznosti právnej úpravy dosiahnut, ze clánok 101 ods. 1 ZFEÚ sa neuplatní (pozri rozsudok Asia Motor France a i./Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, [70]EU:T:1996:120, bod [71]60 a citovanú judikatúru). 117 Teda v prípade, ak neexistuje záväzné ustanovenie právnej úpravy ukladajúce protisútazné správanie, Komisia môze dospiet k záveru o neexistencii nezávislosti príslusných subjektov len vtedy, ak sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov javí, ze toto správanie im jednostranne ulozili vnútrostátne orgány prostredníctvom vykonávania neodolatelných tlakov, akými sú hrozba prijatia opatrení státu, ktoré im môzu spôsobit znacné skody (rozsudky Asia Motor France a i./Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, [72]EU:T:1996:120, bod [73]65; z 11. decembra 2003, Minoan Lines/Komisia, [74]T-66/99, Zb., [75]EU:T:2003:337, bod [76]179, a z 27. septembra 2012, Koninklijke Wegenbouw Stevin/Komisia, [77]T-357/06, Zb., [78]EU:T:2012:488, bod [79]44). 118 Okrem toho clánok 101 ods. 1 ZFEÚ sa neuplatní len vtedy, ked sa také tlaky vykonávajú takým spôsobom, ze zbavujú príslusné subjekty akejkolvek nezávislosti pri vykonávaní rozhodnutí orgánov verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok Asia Motor France a i./Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, [80]EU:T:1996:120, body [81]65 a [82]69). Ak nedôjde k takej strate nezávislosti, skutocnost, ze protisútazné správanie ulahcovali alebo podporovali orgány verejnej moci, sama osebe nemá vplyv na uplatnitelnost clánku 101 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Asia Motor France a i./Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, [83]EU:T:1996:120, bod [84]71 a citovanú judikatúru). 119 V prejednávanom prípade zalobkyna nemôze tvrdit, ze údajné konanie portugalskej vlády ju zbavilo akejkolvek nezávislosti. Zo spisu a najmä z interného e-mailu spolocnosti Telefónica zo 6. júla 2010 (pozri body 152 a 338 nizsie) totiz vyplýva, ze konecná zmluva je výsledkom spolocnej dohody strán. Okrem toho ziadna skutocnost neumoznuje preukázat, ze tieto ustanovenia jednostranne ulozila portugalská vláda (pozri v tomto zmysle rozsudok Asia Motor France a i./Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, [85]EU:T:1996:120, body [86]65 a [87]69). 120 Hoci tvrdenia zalobkyne týkajúce sa nezávislosti spolocnosti Telefónica pocas uzatvárania zmluvy teda nemôzu viest Vseobecný súd k záveru, ze Telefónica stratila akúkolvek nezávislost pri vykonávaní rozhodnutí orgánov verejnej moci, co by mohlo viest k vylúceniu jej správania z pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, je potrebné preskúmat ostatné skutocnosti uvedené zalobkynou v súvislosti s kontextom uvedenia dolozky a dojednávaním zmluvy v súlade so zásadou, ze na úcely posúdenia, ci urcitá dohoda medzi podnikmi alebo rozhodnutie zdruzenia podnikov má dostatocný stupen skodlivosti na to, aby mohli byt povazované za obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, je potrebné sústredit sa na obsah týchto ustanovení, na ciele, ktoré chcú dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého patria, a prípadne zohladnit aj úmysel dotknutých osôb (pozri rozsudok CB/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, [88]EU:C:2014:2204, body [89]53 a [90]54 a citovanú judikatúru). d) O kontexte uvedenia dolozky v zmluve o transakcii Vivo a správaní strán 121 Zalobkyna tvrdí, ze okolnost, ze dolozka súvisela s transakciou Vivo a vyzadovala ju portugalská vláda, a skutocnost, ze Telefónica urobila vsetko, co mohla, aby obmedzila protisútazný obsah dolozky, sa musia vziat do úvahy pri skúmaní dolozky a praktických cielov výhrady "v rozsahu povolenom zákonom" a preukazujú, ze prostredníctvom uvedenej výhrady bola dolozka zmenená na záväzok vlastného hodnotenia moznosti obmedzenia hospodárskej sútaze. O údajnom tlaku vyvíjanom portugalskou vládou 122 Argumentácia uvedená zalobkynou s cielom preukázat, ze dolozka bola "podmienkou sine qua non" na uskutocnenie transakcie Vivo, v podstate zodpovedá tvrdeniu, ze dolozka bola nevyhnutnou podmienkou na to, aby portugalská vláda nezablokovala uvedenú transakciu. - O zásadách týkajúcich sa dôkazného bremena 123 Je potrebné poznamenat, ze v prejednávanom prípade sa spor netýka existencie dolozky, ktorá je preukázaná. Úcastníci konania sa vsak nezhodujú na tom, ci skutocnosti uvedené zalobkynou umoznujú preukázat, ze dolozka bola nevyhnutnou podmienkou na to, aby portugalská vláda nezablokovala transakciu Vivo. Okrem toho podla zalobkyne by uznanie tohto údajného vplyvu portugalskej vlády umoznilo preukázat, ze dolozka neobsahovala záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie, ale záväzok vlastného hodnotenia, a teda nepredstavovala porusenie clánku 101 ZFEÚ. 124 Za týchto okolností je uzitocné pripomenút, ze z clánku 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v oblasti hospodárskej sútaze je Komisia v prípade sporu o existencii porusenia povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [91]C-185/95 P, Zb., [92]EU:C:1998:608, bod [93]58; zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, [94]C-2/01 P a C-3/01 P, Zb., [95]EU:C:2004:2, bod [96]62; z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, [97]C-89/11 P, Zb., [98]EU:C:2012:738, bod [99]71; zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, [100]T-201/04, Zb., [101]EU:T:2007:289, bod [102]688, a z 15. decembra 2010, E.ON Energie/Komisia, [103]T-141/08, Zb., [104]EU:T:2010:516, bod [105]48). V tejto súvislosti musí na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze doslo k uvádzanému poruseniu, zhromazdit dostatocne presné a súhlasné dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia, [106]29/83 a 30/83, Zb., [107]EU:C:1984:130, bod [108]20; z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, [109]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb., [110]EU:C:1993:120, bod [111]127; z 21. januára 1999, Riviera Auto Service a i./Komisia, [112]T-185/96, T-189/96 a T-190/96, Zb., [113]EU:T:1999:8, bod [114]47, a E.ON Energie/Komisia, uz citovaný, [115]EU:T:2010:516, bod [116]48). 125 Ak sa Komisia v rámci preukazovania porusenia práva hospodárskej sútaze opiera o listinné dôkazy, dotknutým podnikom prinálezí nielen predlozit prijatelnú alternatívu k stanovisku Komisie, ale aj preukázat, ze dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí na úcely preukázania existencie porusenia sú nepostacujúce (rozsudky z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [117]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb., [118]EU:T:1999:80, body [119]725 az [120]728; z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [121]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb., [122]EU:T:2004:221, bod [123]187, a E.ON Energie/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, [124]EU:T:2010:516, bod [125]55). Ak Komisia konstatuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze a opiera sa pritom o správanie dotknutých podnikov, súd Únie musí zrusit predmetné rozhodnutie, ak dotknuté podniky uvádzajú argumentáciu, ktorá stavia skutocnosti uvedené Komisiou do iného svetla a ktorá tak umoznuje nahradit vysvetlenie týchto skutocností iným prijatelným vysvetlením, ako je vysvetlenie, ktoré zvolila Komisia na vyvodenie záveru o existencii porusenia (pozri rozsudok E.ON Energie/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, [126]EU:T:2010:516, bod [127]54 a citovanú judikatúru). 126 Ak má súd pri posudzovaní dôkazov zhromazdených Komisiou pochybnost, musí mat z tejto pochybnosti prospech podnik, ktorému je urcené rozhodnutie o zistení porusenia. Súd preto nemôze dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu daného porusenia, ak pochybnost v tomto ohlade nadalej trvá, najmä v rámci zaloby smerujúcej k zruseniu rozhodnutia ukladajúceho pokutu (rozsudky JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 125 vyssie, [128]EU:T:2004:221, bod [129]177; z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, [130]T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb., [131]EU:T:2006:271, bod [132]60, a E.ON Energie/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, [133]EU:T:2010:516, bod [134]51). 127 V takejto situácii je totiz nutné brat ohlad na zásadu prezumpcie neviny, ktorá je v súcasnosti zakotvená v clánku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a ktorá sa uplatnuje na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (rozsudky z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [135]C-199/92 P, Zb., [136]EU:C:1999:358, body [137]149 a [138]150; Montecatini/Komisia, [139]C-235/92 P, Zb., [140]EU:C:1999:362, body [141]175 a [142]176; E.ON Energie/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, [143]EU:C:2012:738, body [144]72 a [145]73, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 125 vyssie, [146]EU:T:2004:221, bod [147]178). 128 Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora navyse vyplýva, ze strana alebo orgán, ktorí tvrdia, ze doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze, by mali dokázat existenciu takéhoto porusenia, a podnik alebo zdruzenie podnikov, ktoré sa dovolávajú práva na obranu proti zisteniu porusenia, by mali preukázat splnenie podmienok na uplatnenie takejto obrany tak, aby uvedený orgán musel následne predlozit iný dôkaz (rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [148]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb., [149]EU:C:2004:6, bod [150]78, a zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, [151]C-413/08 P, Zb., [152]EU:C:2010:346, bod [153]29). 129 Aj ked podla týchto zásad nesie dôkazné bremeno Komisia alebo dotknutý podnik ci zdruzenie podnikov, skutkové tvrdenie, o ktoré sa úcastník konania opiera, si môze svojou povahou vyzadovat vysvetlenie alebo odôvodnenie zo strany druhého úcastníka konania, a ak tie nie sú poskytnuté, je mozné dospiet k záveru, ze dôkazné bremeno bolo unesené (rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 128 vyssie, [154]EU:C:2004:6, bod [155]79, a Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 128 vyssie, [156]EU:C:2010:346, bod [157]30). 130 Okrem toho treba zdôraznit, ze podnik nemôze preniest dôkazné bremeno na Komisiu, opierajúc sa o okolnosti, ktoré nie je schopný preukázat. Inak povedané, ak sa Komisia opiera o dôkazy, ktoré sú v zásade dostatocné na preukázanie existencie porusenia, nestací, aby dotknutý podnik uviedol, ze mohla nastat udalost, ktorá by mohla mat vplyv na dôkaznú hodnotu týchto dôkazov, na to, aby Komisia niesla bremeno dôkazu, ze táto udalost nemohla mat vplyv na dôkaznú hodnotu dôkazov. Naopak, okrem prípadov, ked takýto dôkaz nemôze dotknutý podnik predlozit z dôvodu správania samotnej Komisie, prinálezí dotknutému podniku z právneho hladiska dostatocne preukázat jednak existenciu okolnosti, na ktorú sa odvoláva, a jednak, ze táto okolnost spochybnuje dôkaznú hodnotu dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia (pozri rozsudok E.ON Energie/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, [158]EU:T:2010:516, bod [159]56 a citovanú judikatúru). 131 Skutocnosti uvedené zalobkynou treba posúdit práve vo svetle týchto zásad. - Napadnuté rozhodnutie 132 V prejednávanom prípade Komisia v odôvodnení 71 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze nespochybnuje skutocnost, ze portugalská vláda sledovala rokovania o transakcii Vivo, ze urobila verejné vyhlásenia a ze zablokovala tretiu ponuku uplatnením osobitných práv spojených s privilegovanými akciami spolocnosti PT, ktoré vlastnila. Komisia v uvedenom odôvodnení uznala, ze - ako uviedli strany a ako bolo preukázané vdaka mnohým clánkom uverejneným v tlaci, ktoré boli zalozené do spisu - transakcia Vivo bola pre Portugalsko z politického hladiska mimoriadne citlivá. 133 V odôvodnení 72 napadnutého rozhodnutia Komisia poznamenala, ze strany podla vsetkého vykladajú stanovisko, ktoré zaujala portugalská vláda pocas rokovaní, odlisným spôsobom. Podla spolocnosti Telefónica ochrana poskytnutá (prostredníctvom dolozky) spolocnosti PT umoznila, aby portugalská vláda uz nenamietala voci transakcii Vivo. Podla spolocnosti PT mala portugalská vláda osobitný záujem na tom, aby PT nadalej pôsobila v Brazílii. Ako uvádza PT, v tomto smere bolo podpísanie protokolu k zmluve, ktorý zarucoval jej pôsobenie v Brazílii, nevyhnutné na upokojenie portugalskej vlády a následné umoznenie uskutocnenia transakcie. 134 Komisia v odôvodnení 73 napadnutého rozhodnutia dalej uviedla, ze Telefónica nezalozila do spisu nijaké vyhlásenie portugalskej vlády, v ktorom by táto vláda spomenula, ze si zelá alebo ze je potrebné, aby dolozka bola súcastou transakcie Vivo, a to aj za predpokladu, ze by sa konstatovalo, ze portugalská vláda dala najavo, ze nebude súhlasit s verejnou ponukou na odkúpenie (VPO) spolocnosti PT predlozenou spolocnostou Telefónica s cielom zachovat portugalský charakter spolocnosti PT. 135 Komisia na záver v odôvodnení 74 napadnutého rozhodnutia poznamenala, ze aj ked Telefónica bola presvedcená o tom, ze dolozka sa povazovala za nevyhnutnú alebo ze si ju dokonca zelala portugalská vláda, nepotvrdzovalo to ziadne vyhlásenie tejto vlády a Telefónica nikdy nepreukázala, ze dolozka zodpovedala poziadavke portugalskej vlády v rámci rokovaní o transakcii Vivo. - O skutocnostiach uvedených zalobkynou 136 Zalobkyna tvrdí, ze portugalská vláda sledovala dva súvisiace ciele, a to chránit spolocnost PT v Brazílii a chránit ju v Portugalsku, a ze nástroje na dosiahnutie týchto dvoch cielov boli odlisné. Na jednej strane na zabezpecenie pôsobenia a úlohy spolocnosti PT na brazílskom trhu slúzilo riesenie spocívajúce v maximálnom zvýsení predajnej ceny spolocnosti Vivo a nahradení investície do tohto operátora investíciou do iného operátora s podobným významom v Brazílii, co vysvetluje tlak vyvíjaný s cielom zvýsit transakcnú cenu a skutocnost, ze zmluva nebola podpísaná pred získaním predbezného súhlasu s prevzatím znacného podielu v spolocnosti Oi. Na druhej strane riesením na zabezpecenie kontinuity spolocnosti PT ako vedúceho podniku na portugalskom trhu, ktorý je nezávislý od iných ako portugalských podnikov, bola dolozka. Vláda si podla zalobkyne bezpochyby myslela, ze dovtedajsia spolupráca so spolocnostou Telefónica vdaka spolocnosti Vivo sa mala nahradit zmluvnou ochranou týkajúcou sa zákazu konkurencie na pyrenejskom trhu. Takto sa dolozka podla zalobkyne stala nevyhnutným prvkom na zabránenie vládnemu vetu a zarucenie úspechu transakcie. 137 Obmedzené odkazy na konanie portugalskej vlády v napadnutom rozhodnutí, ktoré sú odtrhnuté od kontextu, podla zalobkyne neumoznujú správne pochopit rozsah zasahovania tejto vlády s cielom chránit spolocnost PT tak v Brazílii, ako aj v Portugalsku, ktoré spocívalo v "priamom a nepriamom dialógu" so spolocnostou Telefónica pocas celého dojednávania transakcie. 138 Hoci zalobkyna uznáva, ze nie je lahké preukázat tieto kontakty listinnými dôkazmi, tvrdí, ze existuje súbor nepriamych dôkazov a zhodujúcich sa skutocností, ktoré ako celok preukazujú vplyv portugalskej vlády. 139 V tejto súvislosti zalobkyna po prvé uvádza viaceré verejné vyhlásenia, ktoré portugalská vláda uverejnila v tlaci, a zhodu medzi spolocnostou PT, vládou a tvrdým jadrom akcionárov spolocnosti PT, ktorá bola vyjadrená v tlaci; správanie portugalskej vlády pocas procesu rokovaní o predlzení platnosti tretej ponuky do 17. júla 2010 ráno potvrdené e-mailom vedúceho kancelárie portugalského premiéra a napokon tlak tejto vlády v súvislosti so stvrtou ponukou, ktorá jej bola predlozená na schválenie, ako to PT uznala v bode 136 svojich pripomienok k oznámeniu o výhradách. 140 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze 27. júla 2010 výslovne poziadala spolocnost PT, aby vylúcila akúkolvek dohodu o zákaze konkurencie, ale PT to odmietla urobit, bezpochyby z dôvodu tlaku vlády. Na preukázanie tejto skutocnosti zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd vypocul ako svedkov zástupcov spolocnosti Telefónica, ktorí sa zúcastnili na týchto rokovaniach. 141 Po tretie zalobkyna uvádza, ze samotná skutocnost, ze dolozka pochádza z protiponuky spolocnosti PT (pozri bod 11 vyssie), je zjavným dôkazom o tlaku, ktorý vyvíjala portugalská vláda, kedze táto dolozka sa objavila súbezne s vyhláseniami uvedenej vlády týkajúcimi sa ochrany strategického národného majetku, ktorý predstavovala PT, práve v case, ked sa zacali objavovat neoficiálne správy o prípadnej VPO týkajúcej sa spolocnosti PT predlozenej spolocnostou Telefónica ako prostriedku na získanie spolocnosti Vivo. Dohoda o zákaze konkurencie sa podla zalobkyne jednoznacne objavila ako odpoved na poziadavku portugalskej vlády chránit spolocnost PT pred prípadnou VPO predlozenou spolocnostou Telefónica. 142 Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze portugalská vláda sústavne hrozila spolocnosti Telefónica, ze zablokuje transakciu uplatnením svojho práva veta, a pripomína, ze táto vláda zablokovala transakciu na valnom zhromazdení spolocnosti PT z 30. júna 2010; ze táto vláda vytýkala akcionárom spolocnosti PT a jej správnej rade, ze na valnom zhromazdení z 30. júna 2010 v rozpore s národnými záujmami súhlasili s tretou ponukou, a podrobne sledovala dalsie rokovania, co je jediným mozným vysvetlením skutocnosti, ze v ponukách spolocnosti PT boli vzdy spomenuté záujmy "vsetkých strán"; ze táto vláda adresovala osobné správy spolocnosti Telefónica vo svojich verejných vyhláseniach citovaných v clánkoch uverejnených v tlaci, ako napríklad "Telefónica by nás mala pocúvat" alebo "myslím na strategické záujmy spolocnosti PT a svojej krajiny"; ze adresovala správy správnej rade spolocnosti PT prostredníctvom C. G. de D., verejnoprávneho financného subjektu, ktorý bol jedným z akcionárov spolocnosti PT, a napokon ze interný e-mail spolocnosti Telefónica zo 6. júla 2010 osobitne svedcí o tlaku, ktorý vyvíjala portugalská vláda. 143 Na úvod je uzitocné poznamenat, ze Telefónica na pojednávaní v odpovedi na otázku Vseobecného súdu spresnila, ze dôkazmi uvedenými s cielom preukázat údajný tlak vyvíjaný portugalskou vládou s cielom dosiahnut, aby bola dolozka súcastou zmluvy, boli clánky uverejnené v tlaci predlozené v prílohe zaloby, korespondencia s kanceláriou portugalského premiéra predlozená v prílohe A.58, interný e-mail spolocnosti Telefónica predlozený v prílohe A.50, odpoved spolocnosti PT na ziadost Komisie o informácie z 5. januára 2011 a odpoved spolocnosti PT na oznámenie o výhradách. 144 Dalej treba konstatovat, ze dôkazy a nepriame dôkazy uvedené zalobkynou neumoznujú preukázat, ze portugalská vláda ulozila dolozku. Treba totiz odlísit záujem portugalskej vlády na transakcii Vivo ako celku a jej konanie s cielom chránit postavenie spolocnosti PT pri tejto transakcii od tvrdenia, ze táto vláda ulozila dolozku. Zalobkyna sa síce odvoláva na údajné konanie portugalskej vlády súvisiace s transakciou Vivo, ale nepoukazuje na nijaké opatrenie ani konanie, ktoré by mohlo súvisiet s dolozkou. Hoci skutocnosti uvedené zalobkynou preukazujú, ze portugalská vláda sledovala rokovania o transakcii Vivo a usilovala sa chránit postavenie spolocnosti PT, co navyse Komisia uznáva v napadnutom rozhodnutí, tieto skutocnosti neumoznujú preukázat, ze portugalská vláda ulozila dolozku. Na jednej strane ziadna z týchto skutocností nepreukazuje akékolvek konanie portugalskej vlády v súvislosti s dolozkou. Na druhej strane - ako zdôraznuje Komisia -, aj keby mala portugalská vláda záujem chránit spolocnost PT pred VPO predlozenou spolocnostou Telefónica, dolozka v kazdom prípade nemohla zabránit takej VPO. 145 V prvom rade treba konstatovat, ze skutocnosti uvedené zalobkynou neobsahujú nepriame dôkazy, ktoré by umoznili preukázat, ze portugalská vláda ulozila dolozku. 146 Po prvé, co sa týka verejných vyhlásení, ktoré portugalská vláda uverejnila v tlaci, a zhody medzi spolocnostou PT, vládou a tvrdým jadrom akcionárov spolocnosti PT, ktorá bola vyjadrená v tlaci, treba konstatovat, ze zalobkyna necituje nijaký clánok uverejnený v tlaci, v ktorom by bola spomenutá skutocnost, ze vláda si zelala dolozku, a ze zalobkyna na pojednávaní uznala, ze ziadny z clánkov, ktoré predlozila, neobsahuje výslovné vyhlásenie portugalskej vlády, v ktorom by sa uvádzalo, ze táto vláda vyzadovala alebo si zelala dolozku alebo ze by bez dolozky alebo aspon výslovného odkazu na dolozku nepodpísala zmluvu. Táto neexistencia konstatovaní o dolozke alebo vseobecnejsie o záväzku týkajúcom sa zákazu konkurencie na pyrenejskom trhu je este dôlezitejsia vzhladom na to, ze portugalská vláda navyse jednoznacne konstatovala, ze jej základnou poziadavkou, pokial ide o zmluvu, bola ochrana postavenia spolocnosti PT v Brazílii. 147 Po druhé, pokial ide o korespondenciu predlozenú v prílohe A.58 zaloby, teda súbor SMS správ, ktoré zaslal konkrétne pán A. V., externý advokát spolocnosti Telefónica a priamy úcastník kontaktov a rokovaní s portugalskou vládou, pocas júla 2010, v ktorých sa hovorí o údajnom súhlase portugalského premiéra so zmluvou o transakcii Vivo, ako aj e-mail od vedúceho kancelárie portugalského premiéra zaslaný pánovi A. V. 17. júla 2010, stací poznamenat - bez toho, aby bolo potrebné podrobnejsie skúmat, ci osobou uvedenou v SMS korespondencii bol skutocne portugalský premiér, co Komisia spochybnuje -, ze hoci táto SMS korespondencia a tento e-mail môzu preukázat záujem portugalskej vlády na transakcii Vivo, vôbec v nich nie je spomenutá dolozka, co zalobkyna v odpovedi na otázku Vseobecného súdu potvrdila na pojednávaní. 148 Po tretie v súvislosti s predlozením stvrtej ponuky na schválenie portugalskej vláde treba konstatovat, ze PT v bode 136 svojej odpovede na oznámenie o výhradách len uvádza, ze poziadala o vyjadrenie svojich akcionárov, vrátane státu, co sa zdá byt standardný postup. V kazdom prípade, ako Komisia správne uvádza, aj keby bola ponuka podmienená súhlasom portugalskej vlády, ktorá bola jedným z akcionárov spolocnosti PT, táto skutocnost by nemohla preukázat ani naznacovat, ze uvedená vláda vyzadovala alebo si zelala dolozku. 149 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie, ze na jednej strane Telefónica 27. júla 2010 výslovne poziadala spolocnost PT, aby vylúcila akúkolvek dohodu o zákaze konkurencie, a na druhej strane PT to odmietla urobit, aj za predpokladu, ze by sa Telefónica skutocne pokúsila vypustit dolozku, z údajného nesúhlasu spolocnosti PT - za predpokladu, ze by bol preukázaný - s jej vypustením nemozno vyvodit záver, ze portugalská vláda mala akýkolvek záujem na dolozke, takze návrh na výsluch svedkov v tejto súvislosti (pozri bod 140 vyssie) je v tomto kontexte neúcinný. Zalobkyna totiz netvrdí, ze svedkovia, ktorých výsluch navrhuje, môzu potvrdit, ze PT uviedla, ze jej údajný nesúhlas s vypustením dolozky bol spôsobený akýmkolvek konaním portugalskej vlády. 150 Po piate, co sa týka tvrdenia, ze samotná skutocnost, ze dolozka pochádza z protiponuky spolocnosti PT (pozri bod 11 vyssie), je zjavným dôkazom o tlaku, ktorý vyvíjala portugalská vláda, kedze táto dolozka sa objavila súbezne s vyhláseniami uvedenej vlády týkajúcimi sa ochrany strategického národného majetku, ktorý predstavovala PT, a teda bola odpovedou na poziadavku chránit spolocnost PT pred prípadnou VPO predlozenou spolocnostou Telefónica, treba konstatovat, ze ide o domnienku, ktorú vyhlásenia portugalskej vlády vôbec nepotvrdzujú, takze toto tvrdenie treba zamietnut. 151 Po sieste údajné nepriame dôkazy spomenuté v bode 107 zaloby tiez nemôzu preukázat, ze portugalská vláda ulozila dolozku. Hrozba tejto vlády, ze zablokuje transakciu, a skutocné naplnenie tejto hrozby uplatnením práva veta spojeného s jej osobitnými právami (pozri body 6 a 18 vyssie) síce svedcia o jej vôli chránit spolocnost PT a najmä jej pôsobenie v Brazílii, ale nepreukazujú, ze si zelala dolozku. To isté platí pre údajné výhrady vo vztahu k akcionárom spolocnosti PT, správy uverejnené v tlaci a správy, ktoré boli údajne adresované správnej rade spolocnosti PT prostredníctvom C. G. de D., zatial co skutocnost, ze v ponukách spolocnosti PT boli vzdy spomenuté záujmy "vsetkých strán", je v súvislosti s dolozkou irelevantná. 152 Co sa týka napokon interného e-mailu spolocnosti Telefónica zo 6. júla 2010, je potrebné - tak ako uvádza Komisia (odôvodnenia 49, 68, 165 a 171 napadnutého rozhodnutia) - uviest, ze zalobkyna v bode 44 zaloby nepresne citovala tento e-mail. Moznosti, ktoré Telefónica zvazovala v tomto internom e-maile na úcely úpravy ponuky - vrátane moznosti predlzit dobu uplatnovania dolozky - totiz nezodpovedajú len cielu "zahrnút aspekty, ktoré by - bez toho, aby nás mohli poskodit - pomohli portugalskej vláde prehodnotit svoje radikálne stanovisko", ale aj cielu "preformulovat ponuku bez zvýsenia ceny tak, aby sa mohla prediskutovat a schválit na úrovni správnej rady spolocnosti PT". V tomto e-maile sa v rámci mozností nerozlisujú tie, ktoré zodpovedajú jednému alebo druhému cielu. Okrem toho v spomenutom e-maile Telefónica uviedla, ze "si treba predstavit postup/spôsob zavedenia prípadných nových podmienok, aby sa zdalo - ako nám bolo vysvetlené -, ze sme si sadli za rokovací stôl a ze nám boli 'ulozené` nové podmienky (hoci sme ich navrhli my)". Z tohto e-mailu teda nemozno vyvodit, ze portugalská vláda ulozila spolocnosti Telefónica, aby v zmluve o transakcii Vivo uviedla dolozku. 153 Po siedme zalobkyna vytýka Komisii, ze odmietla názor, ze dolozka bola "podmienkou sine qua non" na vykonanie transakcie, a to na základe údajného rozdielu medzi spolocnostami PT a Telefónica, pokial ide o posúdenie významu dolozky v zmluve, hoci taký rozdiel neexistuje. Komisia podla zalobkyne zdôraznila údajné odlisnosti v prístupoch spolocností PT a Telefónica v súvislosti s vedlajsími skutkovými aspektmi s cielom zbavit ich tvrdenia týkajúce sa obrany dôveryhodnosti. Zalobkyna vsak neodkazuje na nijaké vyhlásenie, v ktorom by PT uznala skutocnost, ze portugalská vláda ulozila dolozku, ale len poukazuje na body 48 az 51 odpovede spolocnosti PT na oznámenie o výhradách, kde PT okrem iného uviedla, ze "odkúpenie [jej] hlavných aktív v Brazílii a mozné predlozenie VPO spolocnostou Telefónica... boli situáciami, ktoré sa museli posudzovat s mimoriadnou opatrnostou", ze "stát bol navyse akcionárom a vlastnil [privilegované akcie] podniku" a ze "portugalská vláda jednoznacne uviedla, ze nie je ochotná vôbec ustúpit, pokial ide o [jeho] obranu..., cím verejne vyvíjala tlak na [jeho] správnu radu". 154 Napokon po ôsme je tiez potrebné uviest - tak ako uvádza Komisia -, ze zalobkyna uspokojivo nevysvetlila skutocnost, ze dolozka ukladala dvojstranný záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie, teda aj v prospech spolocnosti Telefónica, ani skutocnost, ze portugalská vláda chcela ulozit spolocnosti PT záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie v prospech spolocnosti Telefónica. Argumentácia spolocnosti Telefónica v tejto súvislosti nemôze obstát, pricom nie je potrebné vyriesit otázku, na ktorú majú úcastníci konania odlisný názor, ci návrh, aby bola dolozka dvojstranná, predlozila PT alebo Telefónica (odôvodnenia 86 a 291 napadnutého rozhodnutia). 155 V tejto súvislosti zalobkyna na jednej strane tvrdí, ze vzhladom na to, ze chcela zabránit uplatneniu dolozky, zachovala jej dvojstranný charakter, lebo jej to umoznilo vyhnút sa prípadným súdnym sporom a lahko a rýchlo vykonat vyzadované posúdenie zákonnosti. Toto tvrdenie vsak nemozno prijat, kedze skutocnost, ze k takému posúdeniu doslo, v kazdom prípade nemozno povazovat za preukázanú (pozri body 181 az 192 nizsie). 156 Na druhej strane zalobkyna tvrdí, ze záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie ulozený spolocnosti PT v prospech zalobkyne zaviedla PT z cisto estetických dôvodov s cielom ulahcit rokovania so zalobkynou, ale zalobkyna z neho nemala nijaký prospech, kedze PT nebola jej potenciálnou konkurentkou v Spanielsku. Zalobkyna vsak nepreukázala, ze vstupu spolocnosti PT na spanielsky trh bránili neprekonatelné prekázky (pozri body 223 a 224 nizsie), takze Telefónica nemala nijaký prospech z dolozky, ktorej cielom bolo zabránit tomuto vstupu. Okrem toho, ako Komisia správne zdôraznuje, tvrdenie, ze "PT mala najväcsí prospech z dolozky", v kazdom prípade znamená uznanie existencie potenciálnej hospodárskej sútaze medzi stranami v Portugalsku. 157 V druhom rade, co sa týka tvrdenia zalobkyne, ze portugalská vláda chcela chránit spolocnost PT v Portugalsku a zabránit tomu, aby Telefónica predlozila VPO týkajúcu sa spolocnosti PT, toto tvrdenie je v súvislosti s dolozkou irelevantné, kedze dolozka nezakazuje spolocnosti Telefónica odkúpit spolocnost PT. Treba totiz konstatovat, ze dolozka zakazuje stranám, aby si konkurovali (pozri bod 1 vyssie), a odkúpenie spolocnosti PT nepredstavuje konkurovanie si. 158 Podla zalobkyne a jej tvrdení uvedených osobitne na pojednávaní mohlo znenie dolozky umoznit spolocnosti PT a portugalskej vláde vykladat dolozku ako ochranné ustanovenie v prípade VPO, kedze dolozka bránila spolocnosti Telefónica vo vstupe do odvetvia, v ktorom pôsobila PT, a prevzatie kontroly nad spolocnostou PT si vyzadovalo vstup do odvetví, v ktorých pôsobila PT. Zalobkyna tvrdí, ze tento výklad je v súlade s výkladom Komisie, podla ktorého dolozka zakazovala stranám získat podiely alebo zvýsit také podiely v iných podnikoch, ako aj so zámerom portugalskej vlády chránit portugalský charakter spolocnosti PT. Pokial ide o túto poslednú uvedenú skutocnost, zalobkyna najmä zdôraznuje, ze uvedenie dolozky o zákaze konkurencie priamo vyplývalo z obáv spolocnosti PT a portugalskej vlády, pokial ide o prípadné predlozenie VPO týkajúcej sa spolocnosti PT spolocnostou Telefónica. 159 Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze "znenie dolozky nezodpovedá právnemu vzoru, ale je výsledkom zlozitých rokovaní, pri ktorých mali velký význam politické a mediálne ciele". Podla zalobkyne na uspokojenie záujmu vlády stacilo, aby existencia zámeru úplne chránit spolocnost PT bola jednoznacne vyjadrená z mediálneho hladiska a aby tento zámer bol vyjadrený v zmluve. 160 Argumentácia zalobkyne nie je presvedcivá. Na jednej strane aj za predpokladu, ze portugalská vláda chcela prostredníctvom dolozky ochránit spolocnost PT pred predlozením VPO spolocnostou Telefónica, nemozno uverit tomu, ze táto vláda schválila dolozku bez toho, aby sa zaujímala o jej presné znenie, ale skôr by sa ocakávalo, ze overí, ci dolozka, ktorú ulozila, skutocne zabezpecuje dosiahnutie jej cielov. 161 Na druhej strane treba konstatovat, ze v spise sa nenachádza nic, co by umoznilo vyvrátit konstatovanie, ze zo znenia dolozky jednoznacne vyplýva, ze dolozka nezakazuje spolocnosti Telefónica, aby predlozila VPO týkajúcu sa spolocnosti PT. Dolozka totiz zakazuje kazdej zo strán realizovat pocas predmetného obdobia projekty v odvetví telekomunikácií, ktoré by mohli konkurovat druhej strane na pyrenejskom trhu, a odkúpenie spolocnosti PT nepredstavuje - na rozdiel od nadobudnutia podielov v iných podnikoch - realizáciu projektu, ktorý by mohol konkurovat spolocnosti PT. 162 Kedze zalobkyna neuviedla skutocnosti, ktoré by umoznili preukázat, ze portugalská vláda ulozila dolozku, ani nepreukázala, ze konanie uvedenej vlády sa môze vykladat v tom zmysle, ze prostredníctvom dolozky chcela zabránit tomu, aby Telefónica predlozila VPO týkajúcu sa spolocnosti PT, argumentáciu zalobkyne zalozenú na tlaku portugalskej vlády v súvislosti s dolozkou treba zamietnut. - O údajnom porusení povinnosti presetrit vec a zásady riadnej správy vecí verejných 163 Vzhladom na skutocnost, ze zalobkyna neuviedla nepriame dôkazy, ktoré by preukazovali, ze portugalská vláda ulozila dolozku, jej tvrdenia, ktorými Komisii vytýka, ze porusila svoju povinnost presetrit vec, a teda aj zásady týkajúce sa dôkazného bremena treba zamietnut. Na základe judikatúry citovanej v bode 130 vyssie treba totiz konstatovat, ze skutocnosti uvedené Komisiou svojou povahou zaväzujú zalobkynu predlozit vysvetlenie alebo odôvodnenie, ktorých nepredlozenie umoznuje prijat záver, ze táto institúcia si splnila povinnosti, pokial ide o dôkazné bremeno. Kedze zalobkyna uviedla len skutocnosti, ktoré boli preskúmané vyssie a z ktorých vôbec nevyplýva, ze portugalská vláda prejavila akýkolvek záujem na dolozke, treba konstatovat, ze nepredlozila dôkazy na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého dolozku ulozila táto vláda alebo dolozka bola v kazdom prípade "podmienkou sine qua non" na to, aby táto vláda nezablokovala zmluvu o transakcii Vivo (pozri v tomto zmysle rozsudok Lafarge/Komisia, uz citovaný v bode 128 vyssie, [160]EU:C:2010:346, bod [161]32). 164 Z toho vyplýva, ze zalobkyna vzhladom na neexistenciu nepriamych dôkazov v tomto zmysle nemôze namietat ani porusenie zásady riadnej správy vecí verejných z dôvodu, ze Komisia nevyuzila zákonné nástroje, ktoré mala k dispozícii, na presetrenie tlaku, ktorý údajne vyvíjala portugalská vláda na spolocnost Telefónica. Hoci totiz zásada riadnej správy vecí verejných ukladá Komisii, aby prispela svojimi vlastnými prostriedkami k zisteniu relevantných skutocností a okolností, a hoci Komisia musí starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutkové okolnosti prejednávaného prípadu (pozri rozsudok E.ON Energie/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, [162]EU:T:2010:516, body [163]75 a [164]76 a citovanú judikatúru), v prejednávanom prípade zalobkyna nepreukázala, ze Komisia dostatocne nepreskúmala dôkazy predlozené stranami, a Komisia nemôze byt nútená vyuzit svoje vysetrovacie právomoci na preukázanie skutocnosti, ktorá je len predmetom tvrdenia, ale nie je podporená nijakou indíciou v dôkazoch predlozených stranami (pozri v tomto zmysle rozsudok E.ON Energie/Komisia, uz citovaný v bode 124 vyssie, [165]EU:T:2010:516, bod [166]56 a citovanú judikatúru). 165 Okrem toho nemozno prijat tvrdenie zalobkyne, ze názor, ze môze existovat dôkaz o tom, ze vláda svojím zasahovaním ulozila protiprávnu dolozku, je "naivný" a "prieci sa zdravému rozumu" a ze vyzadovanie takého dôkazu predstavuje porusenie zásad uplatnitelných na dôkazné bremeno. Ako totiz Komisia správne uvádza, ak by - ako to tvrdí zalobkyna - dolozka bola nevyhnutným prvkom pre úspech transakcie, bolo by nepravdepodobné, ze by neexistovala nijaká listina z príslusného obdobia, v ktorej by bola dolozka spomenutá, a to tým skôr, ze naopak existujú dôkazy o konaní portugalskej vlády v súvislosti s aspektmi transakcie, ktoré nesúvisia s dolozkou, najmä s významom pôsobenia spolocnosti PT v Brazílii. 166 Napokon v tejto súvislosti treba tiez poznamenat - ako to bolo potvrdené na pojednávaní -, ze Komisia sa dozvedela o existencii dolozky az v októbri 2010, teda po podpísaní a nadobudnutí úcinnosti zmluvy. Z toho vyplýva, ze výhrady zalobkyne, ktoré smerujú proti necinnosti Komisie pocas procesu dojednávania zmluvy, sú nedôvodné. O údajnom konaní spolocnosti Telefónica, ktorého cielom bolo minimalizovat protisútazný obsah dolozky 167 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne posúdila jej sústavné konanie, ktorého cielom bolo minimalizovat obsah dolozky a vylúcit akékolvek riziko protiprávnosti. Podla zalobkyne Komisia síce v odôvodnení 338 napadnutého rozhodnutia uznala, ze pouzitie slovného spojenia "v rozsahu povolenom zákonom" ako také nenasvedcovalo podvodnému úmyslu, ze Telefónica prijala opatrenia s cielom obmedzit pôsobnost a dlzku platnosti dolozky a ze výhrada "v rozsahu povolenom zákonom" bola uvedená na jej podnet, ale nevyvodila z týchto skutocností nijaký dôsledok. 168 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze nie je pravda, ze "od zaciatku" si zelala dolozku o zákaze konkurencie. Ako vsak uvádza Komisia, Komisia nekonstatovala, ze Telefónica si od zaciatku zelala dolozku o zákaze konkurencie, ale v odôvodneniach 36 a 42 az 44 napadnutého rozhodnutia len vyvrátila tvrdenie, ze Telefónica vylúcila z prvej ponuky akýkolvek záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie. 169 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze prvé dva návrhy zmluvy obsahovali záväzok spolocnosti Telefónica, ze neulozí "spolocnosti PT nijakú dolozku o zákaze konkurencie alebo zákaze náboru". Vo vyssie citovaných odôvodneniach napadnutého rozhodnutia Komisia na jednej strane uviedla, ze strany vo svojich odpovediach na ziadost o informácie z 5. januára 2011 tvrdili, ze spomenutý záväzok sa vztahoval na akúkolvek dolozku o zákaze konkurencie týkajúcu sa brazílskeho trhu, ale nie pyrenejského trhu. Na druhej strane Komisia správne poznamenala, ze druhá ponuka obsahovala tak vyssie uvedený záväzok spolocnosti Telefónica neulozit dolozku o zákaze konkurencie spolocnosti PT, ako aj dolozku o zákaze konkurencie týkajúcu sa pyrenejského trhu, co svedcilo v prospech výkladu, ze prvý záväzok sa týkal brazílskeho trhu, ale nie pyrenejského trhu. 170 Po druhé, hoci zalobkyna odmieta tvrdenie spolocnosti PT uvedené v bode 164 jej odpovede na oznámenie o výhradách citované v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 86 a 293 napadnutého rozhodnutia), podla ktorého Telefónica navrhla zahrnút televízne sluzby do pôsobnosti dolozky, neuviedla nijaký dôkaz na podporu svojich tvrdení. V kazdom prípade aj za predpokladu, ze tieto sluzby boli zahrnuté do pôsobnosti dolozky na podnet spolocnosti PT, nemozno z toho vyvodit "sústavné konanie spolocnosti Telefónica, ktorého cielom bolo minimalizovat dosah dolozky". 171 Po tretie zalobkyna popiera akúkolvek vodcovskú úlohu v súvislosti s urcením dvojstranného charakteru dolozky. Aj za predpokladu, ze zalobkyna nezohrávala takú úlohu, a aj napriek tomu, ze Komisia netvrdí, ze ju zohrávala, vsak zalobkyna nepopiera, ze prvá verzia dolozky, ako aj verzia, ktorá bola napokon prijatá, mali dvojstranný charakter. Zalobkyni sa tiez nepodarilo preukázat, ze PT alebo portugalská vláda vyzadovali, aby mala dolozka dvojstranný charakter (pozri bod 154 vyssie). 172 Napokon po stvrté zalobkyna tvrdí, ze Komisia vo svojom rozhodnutí nenálezite minimalizovala dosah výnimky z pôsobnosti dolozky, ktorú sa spolocnosti Telefónica podarilo presadit, spocívajúcej vo vylúcení vykonávaných cinností (pozri bod 13 vyssie). Komisia totiz podla zalobkyne neuznala, ze na sluzby poskytované v Portugalsku spolocnostou Zon, ktoré zalobkyna povazovala za vykonávané cinnosti, sa tiez vztahovala táto výnimka. Zalobkyna vsak nevyvrátila konstatovania uvedené v odôvodneniach 156 az 164 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých sa na cinnosti poskytované spolocnostami, ktoré strany neovládali, nevztahovala výnimka z pôsobnosti dolozky. 173 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze Komisia vysvetlila, ze ak by cinnost vykonávaná spolocnostou, v ktorej jedna zo strán vlastnila akcie, ale ktorú neovládala, bola relevantná na stanovenie pôsobnosti dolozky, v tejto dolozke by muselo byt uvedené, ze sa má uplatnit aj na cinnosti spolocností, ktoré strany neovládajú. Okrem toho, ak by také cinnosti boli relevantné na stanovenie pôsobnosti dolozky, museli by byt relevantné aj pre dodrziavanie jej ustanovení, takze zacatie cinnosti, ktorú dolozka zakazovala, neovládanou spolocnostou, v ktorej by jedna zo strán vlastnila mensinový podiel, by predstavovalo porusenie dolozky. Komisia v tejto súvislosti dalej konstatovala, ze strany nemôzu tvrdit, ze prijali taký záväzok v mene a na úcet spolocností, v ktorých vlastnili mensinový podiel, ale neovládali ich, kedze by neboli schopné zarucit dodrziavanie takého záväzku. Na to, aby urcitá cinnost mohla byt vylúcená z pôsobnosti dolozky, teda túto cinnost musela vykonávat priamo jedna zo strán alebo ju musela nepriamo vykonávat jedna zo spolocností ovládaných stranami. 174 Vzhladom na neexistenciu skutocností alebo aspon tvrdení, ktoré by spochybnovali tento záver, z ktorého nevyhnutne vyplýva, ze nemozno konstatovat, ze na cinnosti spolocnosti Zon, v ktorej zalobkyna vlastnila len mensinový podiel (pozri bod 4 vyssie), sa vztahovala výnimka z pôsobnosti dolozky, tvrdenia zalobkyne uvedené v tejto súvislosti treba zamietnut. 175 Vzhladom na to, ze návrh na výsluch svedkov podaný zalobkynou treba zamietnut (pozri bod 357 a nasl. nizsie), zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze zalobkyna neuviedla skutocnosti, ktoré by umoznili preukázat, ze dolozka bola podmienkou na to, aby portugalská vláda nezablokovala transakciu Vivo, a ze z tohto dôvodu Telefonica nemala inú moznost, nez sa pokúsit obmedzit vplyv dolozky, a to najmä tým, ze uvedením slovného spojenia "v rozsahu povolenom zákonom" ju zmenila na dolozku vlastného hodnotenia. e) O údajnom vecnom obsahu a údajných praktických cieloch výhrady "v rozsahu povolenom zákonom" 176 Podla zalobkyne by v prípade, ak by sa vzalo do úvahy, ze dolozka úzko súvisela s transakciou Vivo, bolo okamzite zrejmé, ze dolozke vôbec nechýbal praktický význam, ale ze dolozka plnila velkú cast typických a legitímnych funkcií, ktoré dolozky o výhrade zákonnosti plnia v zmluvnej praxi, a to: znízenie transakcných nákladov, strategický nástroj na dosiahnutie konsenzu a záruka zachovania transakcie. Okrem toho výklad dolozky, ktorý podala Komisia, podla zalobkyne zjavne odporuje jej zneniu. 177 Na úvod treba poznamenat, ze táto argumentácia vychádza z predpokladu, ze portugalská vláda ulozila dolozku ako podmienku transakcie Vivo, cím donútila spolocnost Telefónica, aby urobila vsetko, co mohla, na obmedzenie jej vplyvu. Z úvah uvedených v bodoch 136 az 162 a 167 az 175 vyssie vsak vyplýva, ze zalobkyna neuviedla skutocnosti, ktoré by umoznili preukázat dôvodnost tohto predpokladu, takze jej argumentácia zalozená na tomto predpoklade nemôze uspiet. Zalobkyna v kazdom prípade neuvádza ani skutocnosti umoznujúce preukázat údajný vecný obsah a údajné praktické ciele výhrady "v rozsahu povolenom zákonom". O údajnej funkcii spocívajúcej v znízení transakcných nákladov 178 Co sa týka funkcie spocívajúcej v znízení transakcných nákladov, zalobkyna uvádza, ze výhrady zákonnosti sa spravidla pouzívajú v prípade pochybností alebo rozdielov v právnej analýze zmluvných strán, pokial zmluvné strany chcú zabránit strate penazí, energie a casu v právnych diskusiách, ktoré môzu byt zdlhavé a predlzit vyjednávací proces. Podla zalobkyne práve k tomu doslo v prejednávanom prípade: ked PT uviedla dolozku vo svojej protiponuke, tvrdila, ze ju mozno odôvodnit ako pridruzené obmedzenie. Telefónica o tom nebola presvedcená, ale uznala moznú existenciu pochybností. 179 Zalobkyna tvrdí, ze hoci mala pochybnosti v súvislosti s odôvodneniami dolozky, vzhladom na význam dolozky pre portugalskú vládu bola nútená nechat dozriet vyjednávací proces a prijat dolozku, aj ked do nej zaviedla objektívne a casové obmedzenia, ktoré bola schopná zaviest, pricom si bola vedomá toho, ze v konecnom dôsledku ju bude môct podpísat len pod podmienkou, ze jej zákonnost a jej dosah budú následne overené. Podla zalobkyne dohoda o zákaze konkurencie bola takto napravená, pricom sa zabránilo tomu, aby mohla mat úcinky v prípade, ak by po individuálnom overení - a nie vseobecnom overení, ako to nesprávne chápe Komisia - jej zákonnosti dospelo k záveru, ze z právneho hladiska je neprípustná. Podla jej názoru Telefónica tým, ze podmienila predmetné obmedzenie overením jeho zákonnosti, tiez vylúcila akúkolvek zodpovednost v súvislosti so svojou povestou podniku alebo politickou povestou vo vztahu k spolocnosti PT, ak by táto spolocnost podnikla kroky nezlucitelné s týmto obmedzením. 180 Je potrebné poznamenat, ze zo stanoviska zalobkyne vyplýva, ze tieto tvrdenia sú v podstate zalozené na myslienke, ze existovali pochybnosti o tom, ci sa dolozka mohla povazovat za pridruzené obmedzenie popri transakcii Vivo. Zalobkyna sa domnieva, ze vzhladom na to, ze právne overenie podmienok nevyhnutných v tejto súvislosti by bolo zdlhavé a nákladné, strany uviedli výhradu zákonnosti "v rozsahu povolenom zákonom" a odlozili analýzu zákonnosti dolozky na neskôr. 181 Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o dôvodnosti údajných pochybností spolocnosti PT alebo zalobkyne, pokial ide o moznú zákonnost dolozky, vsak treba konstatovat, ze argumentáciu zalozenú na myslienke, ze strany sa v istom zmysle "predbezne dohodli" na záväzku týkajúcom sa zákazu konkurencie, ktorého zákonnost mala byt overená neskôr, treba zamietnut, lebo zalobkyna na jednej strane nevysvetlila, preco nebolo mozné objasnit túto otázku pred podpísaním zmluvy 28. júla 2010 alebo aspon pred nadobudnutím jej úcinnosti v case definitívneho uzavretia transakcie 27. septembra 2010, a na druhej strane nepreukázala, ze také overenie sa uskutocnilo po nadobudnutí úcinnosti zmluvy. 182 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Komisia v odôvodneniach 96 az 100 napadnutého rozhodnutia poznamenala, ze strany tvrdili, ze v dolozke bolo stanovené, ze sa uskutocní vlastné hodnotenie, a ze toto hodnotenie sa uskutocnilo pocas telefonických rozhovorov z 26. a 29. októbra 2010 (pozri bod 28 vyssie). Okrem toho Komisia konstatovala, ze strany uviedli rôzne dôvody s cielom odôvodnit skutocnost, ze toto hodnotenie sa neuskutocnilo pred nadobudnutím úcinnosti zmluvy v case definitívneho uzavretia transakcie 27. septembra 2010 (pozri bod 25 vyssie), a to: -- vzhladom na to, ze zmluva bola podpísaná v mene a na úcet spolocnosti PT bez toho, aby ju predtým schválilo valné zhromazdenie akcionárov tejto spolocnosti, podla spolocnosti Telefónica existovalo riziko, ze portugalská vláda nebude súhlasit s takým postupom; Komisia vsak vyvrátila toto tvrdenie, kedze nie je podporené nijakou listinou zalozenou v spise a clánok 4 zmluvy v spojení s prílohou 4.1 stanovuje, ze PT ubezpecuje spolocnost Telefónica, ze "podpísanie a uzatvorenie tejto zmluvy a uskutocnenie transakcií, ktoré sú jej predmetom, boli riadne a platne schválené [jej] správnou... radou a [správnou radou] spolocnosti PT Movéis a [ze] sa nevyzaduje ziadna iná formalita, a to tak pokial ide o spolocnost PT, ako aj pokial ide o spolocnost PT Móveis, na schválenie podpísania, uzatvorenia a vykonania tejto zmluvy alebo uskutocnenia transakcie, ktorá je jej predmetom", -- vlastné hodnotenie a vzájomné oznámenie výsledkov medzi stranami by si podla zalobkyne vyzadovalo zacatie diskusií o dosahu a úcinkoch dolozky, ktoré by mohli narusit rovnováhu dosiahnutú v rámci zmluvy; Komisia vsak v tejto súvislosti uviedla, ze ak by bola pravda, ze strany sa - s cielom odlozit také diskusie na neskôr - dohodli na záväzku neskôr uskutocnit vlastné hodnotenie zákonnosti dolozky, taký záväzok by musel byt vyjadrený v znení zmluvy, -- podla zalobkyne existovali nejasnosti v súvislosti s transakciou Oi a zavedením "programu priemyselného partnerstva" a az "niekolko týzdnov" po uzavretí transakcie tlac oznámila, ze PT bude coskoro opät pôsobit v Brazílii; Komisia vsak konstatovala, ze Telefónica nepreukázala, ze sa v októbri 2010 v súvislosti s transakciou Oi preslo od scenára neistoty k situácii istoty, -- zalobkyna tvrdí, ze ziadosti o informácie z 9. a 30. septembra 2010, ktoré zaslala Comisión Nacional de la Competencia (CNC, spanielska národná komisia pre hospodársku sútaz) a v ktorých okrem iného ziadala informácie na presetrenie prípadných protisútazných dohôd medzi stranami v rámci transakcie Vivo, mohli rozmnozit pochybnosti o zákonnosti záväzku týkajúceho sa zákazu konkurencie; Komisia pritom poznamenala, ze prvá ziadost CNC o informácie bola zaslaná 9. septembra 2010, teda asi sedem týzdnov pred dátumami, v ktorých sa uskutocnilo údajné vlastné hodnotenie, teda pred 26. a 29. októbrom 2010 (pozri bod 28 vyssie). 183 Komisia preto v odôvodnení 98 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze vysvetlenia poskytnuté spolocnostou Telefónica v súvislosti s oneskorením s údajným uskutocnením vlastného hodnotenia nie sú podporené nijakou listinou zalozenou v spise. 184 Okrem toho Komisia v odôvodneniach 99 a 100 napadnutého rozhodnutia odmietla tvrdenia spolocnosti PT zalozené na tom, ze dolozka po podpísaní zmluvy uz nebola prioritou. Po prvé PT tvrdila, ze sústredila svoje úsilie na uzatvorenie transakcií Vivo a Oi. Po druhé dolozka o zákaze konkurencie bola podla spolocnosti PT podmienená potvrdením jej zákonnosti a jej dosahu. Po tretie PT tvrdila, ze táto dolozka nenadobudla úcinnost pred dátumom definitívneho uzavretia transakcie, teda pred 27. septembrom 2010. Po stvrté PT tvrdila, ze ju nekontaktoval nijaký orgán pre hospodársku sútaz. Po piate PT sa domnievala, ze z vlastného hodnotenia vyplynul záver, ze zavedenie záväzku týkajúceho sa zákazu konkurencie má malé sance na úspech, a to bez ohladu na jeho dosah. Podla spolocnosti PT strany nadviazali vzájomný kontakt na základe informácií, ktoré boli uverejnené koncom augusta 2010 v Jornal de Negócios a v Cinco Días a týkali sa dolozky, ktorou boli strany viazané, a informácií uverejnených 19. októbra 2010 v Diario Economico, ktoré sa týkali presetrovania, ktoré CNC vykonávala v súvislosti dolozkou. 185 Podla Komisie tieto tvrdenia nestacia na vysvetlenie dôvodov, pre ktoré záväzný zmluvný záväzok, konkrétne údajný záväzok uskutocnit vlastné hodnotenie, nebol dodrzaný. Okrem toho, aj keby bol s dolozkou spojený akýkolvek záväzok uskutocnit vlastné hodnotenie, dodrzanie tohto záväzku by muselo byt neoddelitelnou súcastou uzavretia transakcie Vivo, na ktorú PT podla vsetkého sústredila vsetku svoju pozornost. Skutocnost, ze záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie nadobudol úcinnost v den definitívneho uzavretia transakcie, teda 27. septembra 2010, navyse podla Komisie nemôze odôvodnit zistené oneskorenie s uskutocnením vlastného hodnotenia, ktoré sa údajne uskutocnilo v októbri. Práve naopak, Komisia tvrdí, ze by sa dalo ocakávat, ze vyhodnotenie zákonnosti dolozky sa uskutocní pred nadobudnutím jej úcinnosti. Napokon skutocnost, ze bolo málo pravdepodobné, ze by záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie mohol byt odôvodnený, mala podla Komisie skôr podporit rýchle vypustenie dolozky nez ponechanie dolozky v platnosti. 186 Komisia napokon v odôvodnení 298 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze dôkazy zalozené v spise, ktoré sa týkajú skutocného správania strán v súvislosti s dolozkou, najmä dohoda zo 4. februára 2011, ktorou bola táto dolozka zrusená (pozri bod 29 vyssie), svedcia o tom, ze dolozka nestanovovala nijaký záväzok vlastného hodnotenia. V tejto súvislosti Komisia následne preskúmala príslusné dôkazy, a to po prvé vyhlásenia strán týkajúce sa povahy dolozky uskutocnené pred ich odpovedami na oznámenie o výhradách, po druhé dohodu zo 4. februára 2011 o zrusení dolozky, po tretie telefonické rozhovory z októbra 2010, po stvrté dátum údajného uskutocnenia vlastného hodnotenia a po piate dalsie skutocnosti uvedené stranami, ako napríklad verejný charakter dolozky (odôvodnenia 299 az 328 napadnutého rozhodnutia). 187 Treba konstatovat, ze zalobkyna neuviedla skutocnosti, ktoré by spochybnovali závery Komisie, pokial ide o údajné uskutocnenie vlastného hodnotenia s cielom overit zákonnost dolozky. 188 Na jednej strane zalobkyna len tvrdí, ze Komisia nesprávne chápe uskutocnenie vlastného hodnotenia, ktoré si nevyzadovalo vseobecné hodnotenie, ale individuálne hodnotenie, po ktorom nasledovalo vzájomné oznámenie výsledkov, takze skutocnost, ze toto vzájomné oznámenie výsledkov sa uskutocnilo az styri týzdne po nadobudnutí úcinnosti zmluvy, nemozno povazovat za neprimerané oneskorenie. Aj za predpokladu, ze strany by individuálne vyhodnotili dolozku, by to vsak neodôvodnovalo stvortýzdnový odstup medzi nadobudnutím úcinnosti dolozky a údajným vzájomným oznámením výsledkov údajného vlastného hodnotenia jej zákonnosti. 189 Na druhej strane, hoci zalobkyna tvrdí, ze predlozila dôkazy o obsahu rozhovorov, ktoré sa uskutocnili 26. a 29. októbra 2010, len odkazuje na tvrdenia strán uvedené v ich odpovediach na oznámenie o výhradách, ako aj na vyhlásenia dvoch externých právnych poradcov - zástupcu spolocnosti Telefónica a zástupcu spolocnosti PT. Hoci je vsak pravda, ze vyhlásenia zástupcov strán nemozno povazovat za úplne nedôveryhodné, najmä ak boli také vyhlásenia uvedené pred notárom, treba konstatovat - ako Komisia zdôraznuje v odôvodneniach 313 az 323 napadnutého rozhodnutia -, ze výsledky a obsah rozhovorov, ktoré uviedla Telefónica, nemajú nijakú oporu v znení dohody o zrusení dolozky zo 4. februára 2011, hoci v tejto dohode sú podrobne vysvetlené okolnosti, za ktorých strany dospeli k rozhodnutiu vypustit dolozku (pozri bod 29 vyssie). 190 Okrem toho, ako zdôraznuje Komisia (odôvodnenia 120 a 122 napadnutého rozhodnutia), predmetné vyhlásenia nepredstavujú dôkaz z príslusného obdobia týkajúci sa obsahu rozhovorov z októbra 2010, co by im priznávalo vyssiu dôkaznú hodnotu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. marca 1999, Ensidesa/Komisia, [167]T-157/94, Zb., [168]EU:T:1999:54, bod [169]312, a zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, [170]T-5/00 a T-6/00, Zb., [171]EU:T:2003:342, bod [172]181). Okrem toho, aj ked svedectvo priameho svedka okolností, ktoré tento svedok uviedol, sa musí v zásade povazovat za dôkaz s vysokou dôkaznou hodnotou (rozsudok z 3. marca 2011, Siemens/Komisia, [173]T-110/07, Zb., [174]EU:T:2011:68, bod [175]75), je potrebné tiez vziat do úvahy skutocnost, ze vyhlásenia, o ktoré ide v prejednávanom prípade, boli vypracované osobami, ktoré by mohli mat priamy záujem na veci a ktoré nemozno povazovat za nezávislé od zalobkyne (pozri v tomto zmysle rozsudok Siemens/Komisia, uz citovaný, [176]EU:T:2011:68, body [177]69 a [178]70). 191 Z toho vyplýva, ze vzhladom na vsetky dostupné informácie tieto vyhlásenia ako jediné dôkazy nestacia na preukázanie toho, ze dolozka obsahovala záväzok vlastného hodnotenia, pricom treba pripomenút, ze pokial ide o dôkaznú hodnotu, ktorú je potrebné priznat rôznym dôkazom, jediným relevantným kritériom na posúdenie predlozených dôkazov je ich vierohodnost (pozri rozsudky z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [179]T-44/00, Zb., [180]EU:T:2004:218, bod [181]84 a citovanú judikatúru; Dalmine/Komisia, [182]T-50/00, Zb., [183]EU:T:2004:220, bod [184]72 a citovanú judikatúru, a JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 125 vyssie, [185]EU:T:2004:221, bod [186]273) a ze podla pravidiel vseobecne uplatnovaných v oblasti dokazovania vierohodnost a z nej vyplývajúca dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, okolností jeho vyhotovenia, jeho adresáta a rozumnej a vierohodnej povahy jeho obsahu (rozsudok z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [187]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb., [188]EU:T:2000:77, bod [189]1053). 192 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze tvrdenia zalobkyne zalozené na údajnom uskutocnení vlastného hodnotenia v októbri 2010, ako aj celú argumentáciu, z ktorej vyplýva tvrdenie, ze dolozka plnila funkciu spocívajúcu v znízení transakcných nákladov, treba zamietnut. O údajnej funkcii strategického nástroja na dosiahnutie konsenzu 193 Pokial ide o údajnú funkciu slovného spojenia "v rozsahu" ako strategického nástroja na dosiahnutie konsenzu, Telefónica tvrdí, ze vzdy chcela vypustit dolozku, ale pocas vyjednávacieho procesu si uvedomila, ze vzhladom na politickú agendu portugalskej vlády nebude môct vypustit dolozku bez toho, aby ohrozila transakciu, takze sa rozhodla neutralizovat ju pouzitím výhrady "v rozsahu". Telefónica uvádza, ze vzhladom na to, ze jej zámerom bolo vylúcit uplatnenie dolozky, stále zachovala jej dvojstranný charakter, lebo jej to umoznilo vyhnút sa prípadným súdnym sporom a lahko a rýchlo vykonat vyzadované posúdenie zákonnosti. 194 Na jednej strane, kedze táto argumentácia vychádza z predpokladu, ze portugalská vláda vyzadovala dolozku, pricom tento predpoklad bol zamietnutý v bodoch 136 az 162 vyssie, táto argumentácia nemôze obstát. Na druhej strane v bodoch 154 a 171 vyssie sa uz konstatovalo, ze tvrdenia zalobkyne týkajúce sa dvojstranného charakteru dolozky treba zamietnut. O údajnej funkcii spocívajúcej v zabezpecení zachovania transakcie 195 Podla zalobkyne slovné spojenie "v rozsahu povolenom zákonom" tiez plnilo funkciu spocívajúcu v zabezpecení zachovania transakcie, pricom zarucovalo dalsiu existenciu transakcie aj v prípade následného spochybnenia alebo rozhodnutia. Význam, ktorý dolozke pripisovala PT, podla zalobkyne svedcil o tom, ze PT ju povazovala za podstatnú, takze existovalo riziko, ze v prípade neplatnosti dolozky sa PT bude usilovat dosiahnut, aby celá zmluva bola neplatná; toto riziko bolo podla zalobkyne znízené, ale nie vylúcené "standardnou dolozkou o oddelitelnosti", ktorá v portugalskom práve spôsobuje len obrátenie dôkazného bremena, pokial ide o podstatný charakter dolozky pre zmluvu ako celok. 196 Táto argumentácia nemôze uspiet, lebo vychádza z tvrdenia, ze prostredníctvom slovného spojenia "v rozsahu povolenom zákonom" chcela zalobkyna zabránit tomu, aby bola zmluva v prípade neplatnosti záväzku týkajúceho sa zákazu konkurencie neplatná ako celok. Tak by to vsak bolo len za predpokladu, ze dolozka by sa povazovala za podstatnú pre celú zmluvu, a vzhladom na to, ze zalobkyna netvrdí, ze dolozka bola pridruzeným obmedzením popri transakcii Vivo (pozri body 107 az 110 vyssie), a najmä prostredníctvom právneho stanoviska predlozeného v prílohe nepreukázala, ze subjektívny pohlad spolocnosti Telefónica alebo údajné obavy spolocnosti PT mohli byt relevantné v súvislosti s významom dolozky pre zmluvu ako celok, treba konstatovat, ze zalobkyna neuviedla nijakú skutocnost, ktorá by umoznila vysvetlit, preco by sa dolozka o zákaze konkurencie na pyrenejskom trhu mohla povazovat za objektívne nevyhnutnú pre transakciu súvisiacu s odkúpením akcií v brazílskom operátorovi. O výklade znenia dolozky 197 Zalobkyna tvrdí, ze výklad znenia dolozky, ktorý podala Komisia, je predpojatý, lebo Komisia sa zameriava na nadpis "Zákaz konkurencie" a nezohladnuje slovné spojenie "v rozsahu", cím porusila právo zalobkyne na obhajobu a dôkazné bremeno, ktoré spocíva na Komisii. Ustanovenia dolozky, ktoré sú skutocne relevantné, sa nachádzajú v jej samotnom znení, ktoré svedcí o tom, ze zámerom nebolo obmedzit hospodársku sútaz, ale dodrzat zákon. Verejný charakter a krátka doba uplatnovania dolozky sú podla zalobkyne nepredstavitelné v rámci dohody o rozdelení trhov, ktorá bola podla Komisie uzatvorená. Zalobkyna tvrdí, ze v zmluve neboli stanovené ani mechanizmy kontroly dodrziavania predmetného obmedzenia a jeho pôsobnost nebola ani zdaleka jednoznacná. "Samotné" dohody o rozdelení trhov podla zalobkyne nie sú verejné, nepodliehajú posúdeniu zákonnosti, nedojednávajú sa s vládou, neuzatvárajú sa na obmedzenú dobu a najmä sa uplatnujú a vykonávajú. 198 Argumentáciu zalobkyne zalozenú na znení dolozky nemozno prijat, kedze - v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna - v dolozke nie je jasne vyjadrené, ze zámerom strán nebolo obmedzit hospodársku sútaz, ale dodrzat zákon. 199 V tejto súvislosti je dôlezité, ze zalobkyna tvrdí, ze si mozno predstavit, ze v dolozke by bolo uvedené, ze "strany [sú] oprávnené konkurovat si na celom pyrenejskom trhu (PT v Spanielsku a Telefónica v Portugalsku), okrem prípadov, v ktorých existencia oprávneného dôvodu [dovoluje] zákonné obmedzenie hospodárskej sútaze". Zalobkyna zastáva názor, ze ak by dolozka bola takto sformulovaná, Komisia by dospela k inému rozhodnutiu, co by sa nemalo stat, lebo skutocné znenie a alternatívne znenie sú z funkcného hladiska rovnocenné. Bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o tom, ci je alternatívne znenie navrhnuté zalobkynou skutocne rovnocenné so znením dolozky, vsak samotná skutocnost, ze zalobkyna navrhla alternatívne znenie, ktoré je údajne z funkcného hladiska rovnocenné, jednoznacne svedcí o tom, ze výklad dolozky nemôze vychádzat len z jej znenia, ale treba pri nom zohladnit kontext dolozky, ktorý - ako vyplýva z vyssie uvedených úvah - nepodporuje výklad navrhovaný zalobkynou. 200 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze dolozka vzhladom na vsetky okolnosti nepredstavovala obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, kedze prostredníctvom slovného spojenia "v rozsahu povolenom zákonom" bola zmenená na dolozku vlastného hodnotenia zákonnosti záväzku týkajúceho sa zákazu konkurencie. Prvé tri zalobné dôvody teda treba zamietnut. 2. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ, na nedostatocnom odôvodnení a na nesprávnom posúdení spôsobilosti predmetného postupu obmedzit hospodársku sútaz 201 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v súvislosti so spôsobilostou dolozky obmedzit hospodársku sútaz medzi spolocnostou PT a zalobkynou a ze Komisia v tejto súvislosti nedostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie. Komisia podla zalobkyne nepreskúmala tento aspekt, ktorý bol spomenutý v odpovedi na oznámenie o výhradách, a vôbec sa nezaoberala struktúrou dotknutých trhov, hospodárskym kontextom a skutocnými a konkrétnymi moznostami strán vstúpit na svoje susedné trhy pocas krátkeho obdobia stanoveného v dolozke. Podla zalobkyne by Komisia v prípade, ak by vykonala také preskúmanie, zistila, ze strany neboli potenciálnymi konkurentkami. Kedze vsak neexistovala potenciálna hospodárska sútaz, ktorú by bolo mozné obmedzit, dolozka nemôze byt obmedzením hospodárskej sútaze z hladiska ciela. Napokon skutocnosti uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí s cielom odôvodnit neexistenciu podrobnej analýzy trhov a odpovedat na tvrdenia strán uvedené v ich odpovediach na oznámenie o výhradách podla zalobkyne nemozno uznat. 202 Okrem toho zalobkyna vytýka Komisii, ze v odôvodnení 364 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 46 vyssie) konstatovala, ze aj keby dolozka nebola spôsobilá obmedzit hospodársku sútaz, nebráni to moznosti povazovat ju za obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela. 203 Na úvod treba v reakcii na toto posledné uvedené tvrdenie poznamenat, ze nemozno tvrdit, ze aj keby dolozka nebola spôsobilá obmedzit hospodársku sútaz, nebráni to moznosti povazovat ju za obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela. Ako uviedol Súdny dvor, na urcenie, ze ciel dohody je protisútazný, táto dohoda musí byt spôsobilá vyvolat negatívne následky pre hospodársku sútaz, to znamená ze uvedená dohoda musí byt konkrétne spôsobilá vylucovat, obmedzovat alebo skreslovat hospodársku sútaz v rámci vnútorného trhu (rozsudok zo 14. marca 2013, Allianz Hungária Biztosító a i., [190]C-32/11, Zb., [191]EU:C:2013:160, bod [192]38). 204 Treba vsak poukázat na to, ze zalobkyna neuvádza, ze Komisia v odôvodnení 364 napadnutého rozhodnutia citovala rozsudok z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia ([193]C-403/04 P a C-405/04 P, Zb., [194]EU:C:2007:52, body [195]44 a [196]45), a ze konstatovala, ze v prípade, ak je cielom urcitej dohody obmedzit hospodársku sútaz, pokial ide o existenciu porusenia, je nepodstatné, ci bola táto dohoda uzavretá v obchodnom záujme jej úcastníkov. Komisia teda dospela k záveru, ze je úplne irelevantné, ze sa prípadne ukázalo, ze dolozka nebola spôsobilá vyvolat úcinky v obchodnom záujme spolocnosti Telefónica alebo spolocnosti PT (pozri bod 46 vyssie). 205 V dôsledku toho z uvedeného odôvodnenia vyplýva, ze Komisia nekonstatovala, ze na to, aby sa urcitá dohoda povazovala za obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, je vo vseobecnosti nepodstatné, ci je spôsobilá vyvolat úcinky, ale ze v prejednávanom prípade bola argumentácia spolocnosti Telefónica uvedená najmä v odôvodnení 359 písm. d) napadnutého rozhodnutia, ktorá sa týkala neexistencie motivácie strán na vstup na trh druhej strany, irelevantná, lebo v rámci dohody, ktorej cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz, bolo nepodstatné, ci bola táto dohoda uzavretá v obchodnom záujme strán. 206 Okrem toho, pokial ide v prvom rade o výhradu zalozenú na nedostatocnom odôvodnení, z argumentácie zalobkyne vyplýva, ze nespochybnuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v pravom zmysle slova, ale skutocnost, ze Komisia - podla zalobkyne nesprávne - nepreskúmala struktúru dotknutých trhov a skutocné moznosti hospodárskej sútaze strán na týchto trhoch. Zalobkyna totiz napáda tvrdenia uvedené v odôvodneniach 265 az 278 napadnutého rozhodnutia. 207 V kazdom prípade z uvedených odôvodnení vyplýva, ze Komisia vysvetlila dôvody, pre ktoré nepovazovala za potrebné vykonat podrobnú analýzu struktúry dotknutých trhov, a ze odpovedala na tvrdenia, ktoré strany uviedli vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách v súvislosti s existenciou potenciálnej hospodárskej sútaze medzi nimi, ktoré zhrnula v odôvodneniach 268 az 270 napadnutého rozhodnutia. Pokial mozno chápat argumentáciu zalobkyne v tom zmysle, ze namieta údajný nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti, treba ju zamietnut. 208 V druhom rade, pokial ide o výhradu zalozenú na nesprávnom posúdení "spôsobilosti" dolozky obmedzit hospodársku sútaz medzi spolocnostami PT a Telefónica vzhladom na stanovisko Komisie, podla ktorého v posudzovanom prípade nebola povinná vykonat podrobnú analýzu struktúry relevantných trhov, treba poukázat na to, ze z napadnutého rozhodnutia vyplývajú tri skutocnosti, na základe ktorých Komisia konstatovala, ze na posúdenie, ci zmluva predstavovala obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, nebola potrebná nijaká podrobná analýza potenciálnej hospodárskej sútaze medzi stranami v súvislosti s kazdým konkrétnym trhom (odôvodnenie 278 napadnutého rozhodnutia). 209 Komisia v prvom rade poukázala na to, ze - ak by sa vychádzalo z výkladu dolozky, ktorý navrhujú strany - uzavretie dohody o zákaze konkurencie alebo stanovenie potreby uskutocnit vlastné hodnotenie zákonnosti a pôsobnosti vedlajsieho záväzku týkajúceho sa zákazu konkurencie znamenalo, ze strany uznali, ze boli aspon potenciálnymi konkurentkami, pokial ide o urcité sluzby. V prípade neexistencie akejkolvek potenciálnej hospodárskej sútaze by totiz nebolo potrebné uzavriet nijakú dohodu o zákaze konkurencie alebo stanovit, ze sa uskutocní vlastné hodnotenie záväzku týkajúceho sa zákazu konkurencie (odôvodnenie 271 napadnutého rozhodnutia). 210 Komisia dalej poznamenala, ze dolozka mala sirokú pôsobnost, lebo sa vztahovala na vsetky sluzby elektronických komunikácií, ako aj na televízne sluzby (odôvodnenia 141, 265 a 278 napadnutého rozhodnutia). 211 Komisia napokon uviedla, ze spomenuté sluzby boli liberalizované v súlade s regulacným rámcom Únie, ktorý umoznoval a podporoval hospodársku sútaz medzi operátormi (odôvodnenie 265 napadnutého rozhodnutia), a ze tento liberalizovaný kontext, ktorý umoznoval a podporoval hospodársku sútaz, mal byt východiskom pri hodnotení dolozky (odôvodnenie 267 napadnutého rozhodnutia). 212 Treba navyse pripomenút judikatúru uz citovanú v bode 104 vyssie, podla ktorej na úcely posúdenia, ci urcitá dohoda medzi podnikmi alebo rozhodnutie zdruzenia podnikov má dostatocný stupen skodlivosti na to, aby mohli byt povazované za obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, je potrebné sústredit sa na obsah týchto ustanovení, na ciele, ktoré chcú dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého patria. V rámci posúdenia uvedeného kontextu je potrebné takisto zohladnit povahu dotknutých výrobkov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry relevantného trhu alebo relevantných trhov (pozri rozsudok CB/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, [197]EU:C:2014:2204, bod [198]53 a citovanú judikatúru). 213 Hoci v rámci výkladu kontextu urcitej dohody treba zohladnit skutocné podmienky fungovania a struktúry relevantného trhu alebo relevantných trhov, Komisia napriek tomu nie je vzdy povinná presne vymedzit jeden alebo viaceré relevantné trhy. Vymedzenie relevantného trhu totiz nemá rovnaký význam podla toho, ci ide o uplatnenie clánku 101 ZFEÚ alebo clánku 102 ZFEÚ. V rámci uplatnenia clánku 102 ZFEÚ je nálezité vymedzenie relevantného trhu podmienkou, ktorá je nevyhnutná a predchádza záveru o údajne protisútaznom správaní (rozsudky z 10. marca 1992, SIV a i./Komisia, [199]T-68/89, T-77/89 a T-78/89, Zb., [200]EU:T:1992:38, bod [201]159, a z 11. decembra 2003, Adriatica di Navigazione/Komisia, [202]T-61/99, Zb., [203]EU:T:2003:335, bod [204]27), kedze pred preukázaním existencie zneuzitia dominantného postavenia treba preukázat dominantné postavenie na danom trhu, coho predpokladom je, ze tento trh bol uz predtým vymedzený. Naopak, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v rámci uplatnenia clánku 101 ZFEÚ treba práve na urcenie, ci predmetná dohoda môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a má za ciel alebo za následok vylúcenie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu, vymedzit relevantný trh (rozsudky z 21. februára 1995, SPO a i./Komisia, [205]T-29/92, Zb., [206]EU:T:1995:34, bod [207]74, a Adriatica di Navigazione/Komisia, uz citovaný, [208]EU:T:2003:335, bod [209]27; pozri tiez rozsudok z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, [210]T-30/05, [211]EU:T:2007:267, bod [212]86 a citovanú judikatúru). 214 V rámci clánku 101 ods. 1 ZFEÚ sa teda predchádzajúca definícia relevantného trhu nevyzaduje vtedy, ked má sporná dohoda sama osebe protisútazný ciel, teda ked Komisia mohla bez predchádzajúceho vymedzenia trhu správne dospiet k záveru, ze sporná dohoda skresluje hospodársku sútaz a je spôsobilá citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Ide najmä o prípad najzávaznejsích obmedzení, ktoré sú výslovne zakázané v clánku 101 ods. 1 písm. a) az e) ZFEÚ (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot v spojených veciach Erste Group Bank a i./Komisia, [213]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb., [214]EU:C:2009:192, body [215]168 az [216]175). Ak je samotným cielom dohody obmedzenie hospodárskej sútaze na základe "rozdelenia trhov", tak potom nie je potrebné presne definovat relevantné trhy, pretoze skutocná alebo mozná hospodárska sútaz bola nevyhnutne obmedzená (rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 191 vyssie, [217]EU:T:2004:218, bod [218]132). 215 Pokial teda Komisia v prejednávanom prípade konstatovala, ze cielom dolozky sankcionovanej napadnutým rozhodnutím bolo rozdelenie trhov, zalobkyna nemôze tvrdit, ze na urcenie, ci dolozka predstavovala obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, bola potrebná podrobná analýza relevantných trhov. 216 Podniky, ktoré uzavreli dohodu s cielom obmedzit hospodársku sútaz, sa totiz v zásade nemôzu vyhnút uplatneniu clánku 101 ods. 1 ZFEÚ tvrdením, ze ich dohoda nemala meratelný dosah na hospodársku sútaz (rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 191 vyssie, [219]EU:T:2004:218, bod [220]130). Kedze dohoda sankcionovaná v prejednávanom prípade spocívala v dolozke o zákaze konkurencie, ktorú strany vymedzili tak, ze sa vztahuje na "ak[ýkolvek] projek[t] v odvetví telekomunikácií (vrátane pevných a mobilných sluzieb, internetového prístupu a televíznych sluzieb, avsak s výnimkou akejkolvek investície, ktorá bola v drzbe, alebo cinnosti, ktorá bola vykonávaná ku dnu uzavretia tejto zmluvy), pokial taký projekt mozno povazovat za konkurenciu pre druhú stranu v rámci pyrenejského trhu", jej existencia mala zmysel len vtedy, ak existovala hospodárska sútaz, ktorú bolo mozné obmedzit (rozsudky Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 191 vyssie, [221]EU:T:2004:218, bod [222]131, a z 21. mája 2014, Toshiba/Komisia, [223]T-519/09, [224]EU:T:2014:263, bod [225]231). 217 V tejto súvislosti treba zamietnut argumentáciu zalobkyne, podla ktorej by sa síce dalo pripustit, ze v prípade, ak by sa preukázalo, ze skutocným zámerom strán bolo protiprávne obmedzit hospodársku sútaz, dolozka by predstavovala nepriamy dôkaz o existencii potenciálnej hospodárskej sútaze, ale v prejednávanej veci nejde o taký prípad, kedze cielom dolozky nebolo obmedzit hospodársku sútaz, ale dolozka zodpovedala strategickým vyjednávacím poziadavkám. 218 Zalobkyna totiz nielenze nepreukázala, ze dolozka zodpovedala takým strategickým poziadavkám (pozri body 121 az 175 vyssie), hoci to bolo samotným východiskom jej argumentácie, ale navyse treba konstatovat - tak ako uviedla Komisia -, ze argumentácia zalobkyne je do urcitej miery nekoherentná. Aj keby totiz dolozka obsahovala len záväzok vyhodnotit, ci bol záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie z právneho hladiska prípustný, a jeden z úcastníkov transakcie Vivo by povazoval uvedenie takého záväzku v zmluve za nevyhnutné, predstavovalo by to dôlezitú indíciu o existencii potenciálnej hospodárskej sútaze medzi stranami. 219 Okrem toho sa zalobkyna nemôze odvolávat ani na rozsudok z 29. júna 2012, E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia ([226]T-360/09, Zb., [227]EU:T:2012:332), a na základe neho tvrdit, ze existencia dohody o zákaze konkurencie vo vseobecnosti nemôze predstavovat dôkaz o existencii potenciálnej hospodárskej sútaze medzi stranami. 220 V bode 115 uvedeného rozsudku Vseobecný súd len uviedol, ze pocas obdobia, ked existovali znacné prekázky vstupu na trh, ako aj struktúry, ktoré bránili vstupu nových konkurentov, samotná existencia dohody o zákaze konkurencie nemôze postacovat na preukázanie, ze na predmetnom trhu existovala potenciálna hospodárska sútaz. 221 Naproti tomu, z uvedenej judikatúry najmä vyplýva, ze v prípade liberalizovaného trhu, o aký ide v prejednávanej veci, Komisia nemusí uskutocnit analýzu struktúry relevantného trhu a otázky, ci by vstup na tento trh v prípade kazdej zo strán zodpovedal realizovatelnej ekonomickej stratégii (pozri v tomto zmysle rozsudok E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, uz citovaný v bode 219 vyssie, [228]EU:T:2012:332, body [229]89 az [230]93), ale je povinná preskúmat, ci existujú neprekonatelné prekázky vstupu na trh, ktoré by vylucovali akúkolvek potenciálnu hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudok Toshiba/Komisia, uz citovaný v bode 216 vyssie, [231]EU:T:2014:263, bod [232]230). 222 V prejednávanom prípade pritom Komisia nielenze konstatovala, ze trh s telekomunikacnými a televíznymi sluzbami v Spanielsku a v Portugalsku bol plne liberalizovaný (pozri bod 211 vyssie), ale tiez poukázala na to, ze strany samy uznali, ze pôsobili na trhoch poskytovania celosvetových telekomunikacných sluzieb, ako aj na trhoch s velkoobchodnými medzinárodnými telekomunikacnými prenosovými sluzbami na celom pyrenejskom trhu (odôvodnenia 173, 174 a 272 napadnutého rozhodnutia); ze nepreukázali, ze doba uplatnovania stanovená dolozkou nepostacovala na odkúpenie jestvujúceho telekomunikacného operátora ako prostriedku na získanie urcitých sietí bez toho, aby ich museli samy vytvorit (odôvodnenie 273 napadnutého rozhodnutia); ze súcasnú situáciu na spanielskom a portugalskom trhu nemozno uvádzat s cielom vylúcit moznost investovat do odvetvia vzhladom na to, ze investície v tomto odvetví napriek kríze zaznamenali nárast alebo aspon zostali stabilné (odôvodnenie 274 napadnutého rozhodnutia), a napokon ze Telefónica sama uznala, ze pocas rokovaní súvisiacich s transakciou Vivo prichádzalo do úvahy predlozenie verejnej ponuky na odkúpenie spolocnosti, akou bola PT, takze odkúpenie konkurenta spolocnosti PT bolo tiez jednou z mozností (odôvodnenia 37 a 275 az 277 napadnutého rozhodnutia). 223 Zalobkyna vo svojej zalobe neuvádza nijakú skutocnost, z ktorej by vyplývalo, ze napriek týmto okolnostiam bola na preukázanie, ci dolozka predstavovala obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, alebo na preukázanie, ze ziadna neprekonatelná prekázka nebránila stranám, aby vstúpili na svoje susedné trhy, potrebná podrobná analýza relevantných trhov. 224 Treba totiz poznamenat, ze popri svojej argumentácii, ktorá uz bola posúdená v bodoch 201 az 221 vyssie, zalobkyna vo svojich písomných podaniach len spochybnuje argumentáciu Komisie zhrnutú v bode 222 vyssie, pricom toto spochybnenie nemá nijaký vplyv na záver Komisie, ze v prejednávanom prípade nebola povinná vykonat podrobnú analýzu potenciálnej hospodárskej sútaze medzi stranami na trhoch, ktorých sa týkala dolozka. 225 Okrem toho doplnujúcu argumentáciu zalobkyne, ktorá spocíva v uvedení skutocností, ktoré majú preukázat, ze vstup na relevantné trhy by nezodpovedal strategickým prioritám strán alebo by nebol ekonomicky výhodný alebo atraktívny, nemozno prijat. 226 Bez toho, aby bolo potrebné podrobne preskúmat túto argumentáciu a bez rozhodnutia o metodike jednej z ekonomických správ predlozených zalobkynou, ktorú spochybnila Komisia, totiz stací poukázat na to, ze hoci zámer podniku zaclenit sa do trhu je eventuálne relevantný na úcely preverenia, ci ho mozno povazovat za potenciálneho konkurenta na uvedenom trhu, podstatný prvok, na ktorom sa musí zakladat takéto posúdenie, je jeho schopnost zaclenit sa do uvedeného trhu (pozri rozsudok E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, uz citovaný v bode 219 vyssie, [233]EU:T:2012:332, bod [234]87 a citovanú judikatúru). 227 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze nemozno konstatovat, ze - napriek tomu, ze samotná existencia dolozky je dôlezitou indíciou o potenciálnej hospodárskej sútazi medzi stranami, ze jej cielom bola dohoda o rozdelení trhov, ze mala sirokú pôsobnost a ze patrila do liberalizovaného hospodárskeho kontextu - Komisia mala uskutocnit podrobnú analýzu struktúry relevantných trhov a potenciálnej hospodárskej sútaze medzi stranami na týchto trhoch, aby mohla dospiet k záveru, ze dolozka predstavovala obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela. Stvrtý zalobný dôvod teda treba zamietnut. 3. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ, kedze dolozka nie je obmedzením z hladiska úcinkov, a na porusení pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena a zásady in dubio pro reo 228 Zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na to, ze dolozka nepredstavuje obmedzenie z hladiska ciela, Komisia bola povinná preukázat, ze doslo k správaniu, ktoré údajne obmedzilo hospodársku sútaz, ze toto správanie malo skutocné alebo potenciálne úcinky na trh a ze tieto úcinky boli znacné. Kedze Komisia nepreukázala, ze dolozka svojimi úcinkami obmedzovala hospodársku sútaz, clánok 101 ZFEÚ bol uplatnený nesprávne a doslo k poruseniu zásady prezumpcie neviny a zásady dôkazného bremena. 229 Kedze táto argumentácia sa opiera o mylný predpoklad, ze predmetné správanie nemozno povazovat za obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, treba ju zamietnut. Zo samotného znenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vyplýva, ze dohody medzi podnikmi sú zakázané, ak majú protisútazný ciel, a to bez ohladu na ich úcinok. V dôsledku toho sa v prípade, ze je preukázaný protisútazný ciel vytýkaného správania, nevyzaduje preukázanie skutocných protisútazných úcinkov (pozri rozsudok z 3. marca 2011, Siemens a VA Tech Transmission & Distribution/Komisia, [235]T-122/07 az T-124/07, Zb., [236]EU:T:2011:70, bod [237]75 a citovanú judikatúru). 230 Na úcely uplatnenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ je totiz zohladnenie konkrétnych úcinkov dohody nadbytocné, pokial sa zistí, ze jej cielom bolo vylúcenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej sútaze. To platí najmä v prípade dohôd obsahujúcich zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze, akými sú stanovenie cien a rozdelenie trhu (rozsudok z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [238]C-389/10 P, Zb., [239]EU:C:2011:816, bod [240]75). 231 Piaty zalobný dôvod zalozený na tom, ze Komisia nepreskúmala úcinky dolozky, teda treba zamietnut. B - O návrhu týkajúcom sa výsky pokuty 232 V rámci siesteho, siedmeho a ôsmeho zalobného dôvodu, ktoré sú uvedené subsidiárne, zalobkyna namieta rôzne pochybenia, ku ktorým doslo pri výpocte pokuty. 1. Úvodné pripomienky a) O zásadách týkajúcich sa výpoctu pokút 233 Je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu stanovenia výsky pokút. Táto metóda, ktorá je opísaná v usmerneniach, obsahuje rôzne premenné umoznujúce Komisii vykonávat jej volnú úvahu v súlade s ustanoveniami clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, [241]C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb., [242]EU:C:2009:500, bod [243]112 a citovanú judikatúru). 234 Závaznost porusení práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa musí urcit na základe velkého mnozstva skutocností, akými sú najmä konkrétne okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré sa nevyhnutne musia zohladnit (rozsudky z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [244]C-510/06 P, Zb., [245]EU:C:2009:166, bod [246]72, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [247]C-534/07 P, Zb., [248]EU:C:2009:505, bod [249]54). 235 Ako bolo uvedené v bode 52 vyssie, Komisia v prejednávanej veci stanovila výsku pokút tak, ze uplatnila metódu definovanú v usmerneniach. 236 Aj ked tieto usmernenia nemozno kvalifikovat ako právne pravidlá, ktoré by bol správny orgán povinný v kazdej situácii dodrziavat, stanovujú orientacné pravidlá postupu správneho orgánu, od ktorých sa tento orgán nemôze v konkrétnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri analogicky rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [250]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb., [251]EU:C:2005:408, bod [252]209 a citovanú judikatúru, a z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, [253]T-73/04, Zb., [254]EU:T:2008:416, bod [255]70). 237 Komisia sa prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (pozri analogicky rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 236 vyssie, [256]EU:C:2005:408, bod [257]211 a citovanú judikatúru, a Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 236 vyssie, [258]EU:T:2008:416, bod [259]71). 238 Okrem toho tieto usmernenia stanovujú vseobecným a abstraktným spôsobom metodiku, ktorú sa Komisia zaviazala pouzívat na úcely stanovenia výsky pokút, a v dôsledku toho zaistujú právnu istotu podnikov (pozri analogicky rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 236 vyssie, [260]EU:C:2005:408, body [261]211 a [262]213). 239 Body 4 a 5 usmernení znejú takto: "4. Právomoc Komisie ukladat podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti porusujú ustanovenia clánku [101 ZFEÚ] alebo clánku [102 ZFEÚ], je jedným z prostriedkov výkonu kontroly, ktorým je Komisia zo zmluvy poverená. Úloha dohladu nepozostáva iba z povinnosti vysetrovania a stíhania individuálnych porusení, ale zahrna tiez povinnost sledovat vseobecnú politiku smerujúcu k uplatnovaniu zásad v oblasti hospodárskej sútaze, stanovených zmluvou, a orientovat týmto smerom aj konanie podnikov. Na tento úcel musí Komisia dohliadat, aby jej cinnost mala odstrasujúci charakter. Ak teda Komisia zistí, ze doslo k poruseniu ustanovení clánku [101 ZFEÚ] alebo clánku [102 ZFEÚ], môze byt nevyhnutné ulozit pokutu tým, ktorí sa tohto porusenia právnych predpisov dopustili. Je potrebné stanovit pokuty v takej výske, ktorá by mala odstrasujúci úcinok, a to nielen s cielom sankcionovat konkrétne podniky (specifický odstrasujúci úcinok), ale aj s cielom odradit ostatné podniky od konania, alebo od pokracovania v konaní, ktoré je v rozpore s clánkami [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] (vseobecný odstrasujúci úcinok). 5. V snahe dosiahnut tento ciel by mala Komisia pri stanovení pokút vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb spojených s porusením. Pri stanovení výsky pokuty by významnú úlohu malo mat aj trvanie porusenia. Trvanie porusenia má nevyhnutne vplyv na potenciálne dôsledky porusenia na trhu. Je teda dôlezité, aby výska pokuty takisto zohladnovala pocet rokov, pocas ktorých sa podnik podielal na porusení." 240 Usmernenia vymedzujú metódu výpoctu, ktorá zahrna dve fázy (bod 9 usmernení). V rámci prvej fázy výpoctu stanovujú, ze Komisia urcí základnú sumu pre kazdý dotknutý podnik alebo zdruzenie podnikov, a v tejto súvislosti obsahujú nasledujúce ustanovenia: "12. Základná výska sa stanoví podla hodnoty predaja s pouzitím nasledujúcej metodiky. ... 13. Pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP. Komisia obvykle pouzije na výpocet hodnotu predaja podniku pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podielal na porusení... ... 19. Základná výska pokuty bude súvisiet s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo. 20. Vyhodnotenie závaznosti sa vykoná osobitne na kazdý typ porusenia prihliadajúc na vsetky relevantné okolnosti prípadu. 21. Vo väcsine prípadov sa zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %. 22. Pri rozhodovaní o tom, ci cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pre daný prípad by mala byt situovaná v hornej alebo v dolnej casti stupnice, Komisia zohladní urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia. 23. Medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze patria svojou povahou horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväcsa tajné. Tieto by mali byt na základe politiky hospodárskej sútaze prísne sankcionované. Cast zohladnovaných predajov [Zohladnovaná cast predaja - neoficiálny preklad] u takýchto porusení sa teda obvykle bude nachádzat v hornej casti stupnice. 24. Aby sa plne zohladnilo trvanie úcasti kazdého podniku na porusení, vynásobí sa suma stanovená na základe hodnoty predaja (pozri body 20 az 23) poctom rokov úcasti na porusení. Obdobia kratsie ako 6 mesiacov sa budú pocítat ako polrok. Obdobia dlhsie ako 6 mesiacov, ale kratsie ako jeden rok sa budú pocítat ako celý rok. 25. Okrem toho, Komisia nezávisle od trvania úcasti podniku na porusení zahrnie do základnej výsky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % az 25 % hodnoty predaja podla definície v casti A, aby podniky odradila od akejkolvek úcasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie. Komisia môze takisto uplatnit takúto dodatocnú sumu aj v prípade iných porusení. Komisia pri rozhodovaní o pomere hodnoty predaja, ktorý [casti hodnoty predaja, ktorá - neoficiálny preklad] sa má brat do úvahy v konkrétnom prípade zohladní urcitý pocet faktorov, najmä tie, ktoré sú uvedené v bode 22. ..." 241 Usmernenia v rámci druhej fázy výpoctu stanovujú, ze Komisia môze zvýsit alebo znízit základnú sumu po celkovej úvahe a s prihliadnutím na vsetky významné okolnosti (body 11 a 27 usmernení). 242 V súvislosti s týmito okolnostami bod 29 usmernení stanovuje: "Komisia môze znízit základnú výsku pokuty ak zistí existenciu polahcujúcich okolností, napríklad: -- ak podnik dokáze, ze ukoncil porusenie hned po prvom zásahu Komisie. Táto okolnost sa nepouzije v prípade dohôd alebo praktík tajnej povahy (najmä kartelov); -- ak podnik dokáze, ze porusenie bolo spáchané z nedbalosti; -- ak podnik dokáze, ze jeho úcast na porusení je významne znízená a v dôsledku toho preukáze, ze v dobe, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa v skutocnosti vyhýbal ich uplatnovaniu a choval sa na trhu konkurencným spôsobom. Samotná skutocnost, ze sa urcitý podnik podielal na porusení v kratsom casovom období ako ostatné podniky sa nebude povazovat za polahcujúcu okolnost, pretoze táto okolnost je uz zohladnená vo výske pokuty [v základnej sume - neoficiálny preklad]; -- ak dotknutý podnik úcinne spolupracuje s Komisiou nad rámec oznámenia zhovievavosti a zákonom stanovenej povinnosti spolupráce; -- ak protikonkurencné správanie bolo povolené, alebo podporované verejnými orgánmi alebo predpismi." 243 Napokon, ako Súdny dvor pripomenul vo svojom rozsudku KME Germany a i./Komisia, uz citovanom v bode 230 vyssie ([263]EU:C:2011:816, bod [264]129), a vo svojom rozsudku KME Germany a i./Komisia, uz citovanom v bode 87 vyssie ([265]EU:C:2011:810, bod [266]102), prinálezí súdu Únie, aby uskutocnil preskúmanie zákonnosti, ktoré mu prislúcha, na základe dôkazov predlozených zalobcom na podporu uvádzaných dôvodov. Pocas tohto preskúmavania sa súd v snahe vyhnút sa vykonaniu podrobného vecného a právneho preskúmania nemôze opierat o mieru volnej úvahy Komisie, a to ani pokial ide o výber zohladnených dôkazov pri uplatnovaní kritérií uvedených v usmerneniach, ani pokial ide o hodnotenie týchto dôkazov. 244 Preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie clánkom 17 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] ([267]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), a v súcasnosti je v súlade s clánkom 261 ZFEÚ zakotvená v clánku 31 nariadenia c. 1/2003. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále (rozsudok KME Germany a i./Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, [268]EU:C:2011:810, bod [269]103). b) Napadnuté rozhodnutie 245 Komisia konstatovala, ze vzhladom na skutocnosti opísané v napadnutom rozhodnutí bolo porusenie spáchané úmyselne a bolo tvorené jednoznacne protiprávnou dohodou o zákaze konkurencie a o rozdelení spanielskeho a portugalského trhu elektronických komunikácií medzi stranami. Podla Komisie v prípade tohto druhu zjavných porusení strany nemôzu tvrdit, ze nekonali úmyselne (odôvodnenie 477 napadnutého rozhodnutia). 246 Co sa týka hodnoty predaja, ktorá slúzila ako východisko pri stanovení základnej sumy, Komisia konstatovala, ze dolozka o zákaze konkurencie sa vztahovala na vsetky sluzby elektronických komunikácií, ako aj na televízne sluzby poskytované v Spanielsku alebo v Portugalsku, s výnimkou celosvetových telekomunikacných sluzieb a velkoobchodných medzinárodných telekomunikacných prenosových sluzieb, v súvislosti s ktorými si strany ku dnu podpísania zmluvy konkurovali na Pyrenejskom polostrove a ktoré boli z tohto dôvodu vylúcené z jej pôsobnosti. Okrem toho vzhladom na skutocnost, ze dolozka vylucovala zo svojej pôsobnosti akúkolvek investíciu, ktorá bola v drzbe, a akúkolvek cinnost, ktorá bola vykonávaná ku dnu uzavretia zmluvy, pokial ich bolo mozné povazovat za konkurenciu pre cinnosti a investície druhej strany v rámci pyrenejského trhu, Komisia v prípade kazdej zo strán vzala do úvahy len hodnotu jej vlastného predaja v jej krajine pôvodu. Nezohladnila teda najmä hodnotu predaja kazdej zo strán v krajine pôvodu druhej strany vzhladom na to, ze tieto sumy v zásade zodpovedali vykonávaným cinnostiam, na ktoré sa dolozka nevztahovala. To znamená, ze - pokial ide o spolocnost Telefónica - Komisia stanovila hodnotu predaja s prihliadnutím na hodnotu predaja tejto spolocnosti v Spanielsku, zatial co v prípade spolocnosti PT bola uvedená hodnota stanovená s prihliadnutím na hodnotu predaja tejto spolocnosti v Portugalsku (odôvodnenia 482 a 483 napadnutého rozhodnutia). 247 Komisia dalej uviedla, ze vo vseobecnosti zohladnuje predaj dosiahnutý podnikmi pocas posledného celého roka ich úcasti na porusení. Kedze v prejednávanom prípade porusenie trvalo menej ako rok a doslo k nemu v období medzi rokmi 2010 a 2011, Komisia pouzila predaj podnikov pocas roka 2011, ktorý bol nizsí ako predaj zaznamenaný stranami v roku 2010 (odôvodnenie 484 napadnutého rozhodnutia). 248 Pokial ide o závaznost porusenia, na základe ktorej sa stanovuje percentuálna cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pri stanovení výsky pokuty, Komisia uviedla, ze v posudzovanom prípade bolo porusenie tvorené dohodou o zákaze konkurencie a o rozdelení spanielskeho a portugalského trhu elektronických komunikácií a televíznych sluzieb medzi stranami a ze Telefónica a PT boli vo svojich krajinách historickými operátormi (odôvodnenie 489 napadnutého rozhodnutia). 249 Komisia uviedla, ze vzala do úvahy skutocnost, ze strany neutajovali dolozku od okamihu, ked bola po prvý raz uvedená v ponuke z 1. júna 2010. Ako sa uvádza v odôvodneniach 128 az 130 napadnutého rozhodnutia, strany zverejnili druhú ponuku, v ktorej bol uvedený prvý návrh dolozky, na svojich internetových stránkach a oznámili ju spanielskemu burzovému orgánu a portugalskému burzovému orgánu, ktoré ju zasa uverejnili na svojich internetových stránkach. Okrem toho PT rozposlala 9. júna 2010 svojim akcionárom brozúru s vysvetlením transakcie a dolozky. Zmluva, ktorá obsahovala konecnú verziu dolozky, bola navyse neoddelitelnou súcastou spisu, ktorý Telefónica a PT predlozili Anatel a CADE. Napokon v clánku uverejnenom v Jornal de Negócios23. augusta 2010 Telefónica potvrdila, ze zmluva obsahovala dolozku o zákaze konkurencie (odôvodnenie 491 napadnutého rozhodnutia). 250 Co sa týka dlzky trvania porusenia, Komisia zohladnila skutocnost, ze porusenie trvalo od 27. septembra 2010, co je dátum spísania notárskej zápisnice o transakcii, a teda aj dátum definitívneho uzavretia transakcie, do 4. februára 2011, ked strany uzavreli dohodu o zrusení dolozky (odôvodnenie 492 napadnutého rozhodnutia). 251 Vzhladom na tieto skutocnosti, velkost podnikov a krátke trvanie obmedzujúcej dohody Komisia konstatovala, ze za specifických okolností posudzovanej veci je primerané a z hladiska odstrasenia dostatocné zohladnit pri výpocte základnej sumy pokút malú percentuálnu cast hodnoty predaja. Komisia teda dospela k záveru, ze percentuálnu cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy, má v prípade oboch dotknutých podnikov predstavovat 2 % (odôvodnenie 493 napadnutého rozhodnutia). Percentuálna cast hodnoty predaja stanovená pre kazdý podnik bola vynásobená koeficientom stanoveným na základe dlzky trvania, teda 0,33, ktorý zodpovedá styrom mesiacom z celého roka. 252 Komisia pouzila takto vypocítané sumy ako konecné základné sumy, takze je potrebné konstatovat, ze v prejednávanom prípade nepripocítala pevne stanovenú sumu na úcely odstrasenia (vstupný poplatok) v zmysle bodu 25 usmernení (pozri bod 240 vyssie), co navyse potvrdila na pojednávaní. 253 Co sa týka úpravy základnej sumy, na jednej strane Komisia konstatovala, ze v posudzovanom prípade nie je opodstatnené zohladnit nijakú pritazujúcu okolnost (odôvodnenie 496 napadnutého rozhodnutia). 254 Na druhej strane Komisia pripomenula, ze strany sa rozhodli vypustit dolozku 4. februára 2011, cím ukoncili predmetný protisútazný postup. Podla Komisie vzhladom na to, ze dolozka bola zrusená len 16 dní po tom, co Komisia zacala konanie, a 30 dní po tom, co Komisia zaslala stranám prvú ziadost o informácie, a vzhladom na to, ze dolozka nebola tajná, bolo potrebné konstatovat, ze spomenuté vypustenie predstavovalo polahcujúcu okolnost, ktorá sa mala uplatnit na obe strany (odôvodnenie 500 napadnutého rozhodnutia). 255 So zretelom na tieto okolnosti Komisia konstatovala, ze základnú sumu pokuty, ktorá sa má ulozit stranám, treba znízit o 20 % (odôvodnenie 501 napadnutého rozhodnutia), a zamietla vsetky tvrdenia, ktoré strany uviedli s cielom poukázat na iné polahcujúce okolnosti (odôvodnenia 502 az 507 napadnutého rozhodnutia). 256 Konecné sumy pokút teda predstavujú v prípade spolocnosti Telefónica 66894400 eur a v prípade spolocnosti PT 12290400 eur. 2. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení pri výpocte pociatocnej hodnoty predaja spolocnosti Telefónica na úcely stanovenia základnej sumy pokuty a na porusení zásad proporcionality a odôvodnenia 257 Zalobkyna tvrdí, ze objem predaja spolocnosti Telefónica zohladnený na úcely stanovenia základnej sumy pokuty treba znízit, a to na úroven nizsej sumy uplatnenej na spolocnost PT, a ze Komisia nesprávne zahrnula do objemu predaja spolocnosti Telefónica sluzby, v prípade ktorých bola hospodárska sútaz vylúcená alebo ktoré boli vynaté z pôsobnosti dolozky, a to predaj uskutocnený v Spanielsku, ale mimo Pyrenejského polostrova, predaj sluzieb poskytovaných v monopolnom rezime, predaj iných velkoobchodných sluzieb, ku ktorým PT nemohla mat prístup, a napokon predaj spolocnosti Telefónica týkajúci sa sluzieb poskytovaných prostredníctvom spolocnosti Zon, ako aj predaj zodpovedajúci cinnostiam, v prípade ktorých boli strany skutocnými konkurentkami. a) O prvej casti zalozenej na tom, ze objem predaja zohladnený v prípade spolocnosti Telefónica by mal byt rovnaký ako v prípade spolocnosti PT 258 Zalobkyna nesúhlasí s tým, ze Komisia v odôvodnení 483 napadnutého rozhodnutia zohladnila na úcely stanovenia základnej sumy pokuty objem predaja kazdej zo strán v jej clenskom státe pôvodu. Na základe zásady proporcionality mala Komisia podla zalobkyne naopak znízit objem predaja zohladnený v prípade spolocnosti Telefónica na úroven nizsej sumy uplatnenej na spolocnost PT, aby Telefónica nebola nespravodlivo sankcionovaná za to isté vzájomné porusenie len preto, lebo spanielsky trh bol ovela väcsí ako portugalský trh. 259 Okrem toho podla zalobkyne - tak ako vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, uz citovaný v bode 219 vyssie ([270]EU:T:2012:332) - v prejednávanom prípade existujú výnimocné okolnosti, ktoré odôvodnujú také znízenie, a to na jednej strane odlisná úloha, ktorú zohrávali oba podniky, pokial ide o uvedenie dolozky v zmluve, ktorá svedcí o tom, ze na dolozke mala skutocný záujem len PT, zatial co portugalská vláda donútila spolocnost Telefónica, aby prijala dolozku, a na druhej strane neexistencia prípadného vplyvu skutocného uplatnovania dolozky na skutocnú hospodársku sútaz na spanielskych telekomunikacných trhoch. 260 Treba poukázat na to, ze podla ustálenej judikatúry je Komisia pri stanovení pokút, o aké ide v prejednávanej veci, povinná dodrziavat vseobecné právne zásady, osobitne zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ako ich vymedzila judikatúra súdov Únie (rozsudky z 5. apríla 2006, Degussa/Komisia, [271]T-279/02, Zb., [272]EU:T:2006:103, body [273]77 a [274]79, a z 8. októbra 2008, Schunk a Schunk Kohlenstoff-Technik/Komisia, [275]T-69/04, Zb., [276]EU:T:2008:415, bod [277]41). Zásada proporcionality konkrétne vyzaduje, aby akty institúcií neprekracovali hranice toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela (rozsudky z 27. septembra 2006, Jungbunzlauer/Komisia, [278]T-43/02, Zb., [279]EU:T:2006:270, bod [280]226, a Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, [281]EU:T:2007:267, bod [282]223). 261 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze cast obratu pochádzajúca z tovaru, na ktorý sa vztahuje porusenie, je spôsobilá správne naznacit rozsah porusenia na relevantnom trhu (rozsudok zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [283]100/80 az 103/80, Zb., [284]EU:C:1983:158, bod [285]121). Konkrétne obrat dosiahnutý z tovaru, na ktorý sa vztahuje obmedzujúci postup, predstavuje objektívny prvok, ktorý poskytuje správnu predstavu o skodlivosti tohto postupu pre riadnu hospodársku sútaz (rozsudky z 11. marca 1999, British Steel/Komisia, [286]T-151/94, Zb., [287]EU:T:1999:52, bod [288]643, a z 8. júla 2008, Saint-Gobain Gyproc Belgium/Komisia, [289]T-50/03, [290]EU:T:2008:252, bod [291]84). Komisia je teda oprávnená rozhodnút sa, ze pouzije tento obrat ako východisko pri výpocte základnej sumy pokuty, ktorá sa má ulozit za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ako to urobila v usmerneniach (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia, [292]T-211/08, Zb., [293]EU:T:2011:289, bod [294]61). 262 Súd Únie navyse uz rozhodol, ze je potrebné vychádzat z obratu podnikov zúcastnených na tom istom porusení na úcely urcenia pomerov medzi pokutami, ktoré im majú byt ulozené (rozsudok z 12. júla 2011, Toshiba/Komisia, [295]T-113/07, Zb., [296]EU:T:2011:343, bod [297]283). 263 Ako Komisia správne zdôraznuje, ak by sa v prejednávanom prípade pri výpocte základnej sumy pokuty, ktorá sa má ulozit spolocnosti Telefónica, pouzil obrat spolocnosti PT, ako to ziada zalobkyna, odporovalo by to tak zásade proporcionality, ako aj zásade, ze pokuta sa musí stanovit na úrovni, ktorá zabezpecí jej dostatocne odstrasujúci úcinok. 264 Co sa týka odkazu na vec, v ktorej bol vydaný rozsudok E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, uz citovaný v bode 219 vyssie ([298]EU:T:2012:332), treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry rozhodovacia prax Komisie nie je právnym rámcom pokút v oblasti hospodárskej sútaze, kedze Komisia má v oblasti stanovovania výsky pokút siroký priestor pre volnú úvahu, pricom jej posúdenie nie je obmedzené predchádzajúcimi posúdeniami, takze samotná skutocnost, ze Telefónica sa odvoláva na rozhodnutie, na základe ktorého bol vydaný rozsudok E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, uz citovaný v bode 219 vyssie ([299]EU:T:2012:332), je ako taká neúcinná, kedze Komisia nebola povinná posúdit prejednávanú vec rovnako (pozri v tomto zmysle rozsudok Archer Daniels Midland/Komisia, uz citovaný v bode 234 vyssie, [300]EU:C:2009:166, bod [301]82). 265 Navyse treba poznamenat - ako poznamenáva Komisia -, ze v prejednávanom prípade neexistujú okolnosti, ktoré odôvodnovali uplatnenie rovnakej hodnoty predaja v prípade oboch podnikov, o ktoré islo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, uz citovaný v bode 219 vyssie ([302]EU:T:2012:332). V uvedenej veci mali obaja úcastníci dohody o rozdelení trhov rovnaké podiely na trhu. Kedze vsak velká cast francúzskeho plynárenského trhu nebola otvorená hospodárskej sútazi, uplatnenie kritéria stanoveného v usmerneniach by spôsobilo velký rozdiel medzi predajom jedného a druhého podniku. Dohoda o rozdelení trhov vsak umoznovala spolocnosti GDF chránit celý francúzsky trh. Okrem toho bolo uvedené, ze by nebolo odôvodnené, aby GDF mala prospech z toho, ze francúzsky trh sa liberalizoval pomalsie. Tieto okolnosti v prejednávanom prípade neexistujú, kedze dotknuté trhy sú úplne liberalizované. 266 Napokon ostatné tvrdenia zalobkyne zalozené na tom, ze pri výpocte pokuty spolocnosti Telefónica v prejednávanom prípade sa mala zohladnit hodnota predaja spolocnosti PT, treba tiez zamietnut. 267 Po prvé, pokial ide o údajne odlisnú úlohu, ktorú zohrávali tieto dva podniky v súvislosti s uvedením dolozky v zmluve, ktorá podla zalobkyne preukazovala, ze len PT mala skutocný záujem na dolozke, zatial co Telefónica bola nútená prijat dolozku, túto skutocnost nemozno zohladnit pri výpocte základnej sumy pokuty, ale prípadne len ako polahcujúcu okolnost (pozri v tejto súvislosti bod 330 a nasl. nizsie). 268 Po druhé, co sa týka údajnej neexistencie prípadného vplyvu skutocného uplatnovania dolozky na skutocnú hospodársku sútaz na spanielskych telekomunikacných trhoch, treba odkázat na preskúmanie stvrtého zalobného dôvodu (pozri body 201 az 227 vyssie), v rámci ktorého sa konstatovalo, ze zalobkyna nepreukázala, ze tieto dva podniky sa nemali povazovat za potenciálnych konkurentov pocas obdobia, ktorého sa týkala dolozka. Zalobkyna preto nemôze tvrdit, ze skutocné uplatnovanie dolozky nemohlo mat nijaký vplyv. 269 Okrem toho treba pripomenút, ze jedným z príkladov dohôd uvedených v clánku 101 ods. 1 písm. c) ZFEÚ, ktorý je výslovne vyhlásený za nezlucitelný s vnútorným trhom, je práve dohoda, ktorá spocíva v "rozdelení trhov". Postup, ktorý bol predmetom dolozky, je výslovne zakázaný clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, lebo zahrna imanentné obmedzenia hospodárskej sútaze na vnútornom trhu (pozri analogicky rozsudok zo 14. marca 2013, Fresh Del Monte Produce/Komisia, [303]T-587/08, Zb., [304]EU:T:2013:129, bod [305]768). 270 Clánok 101 ZFEÚ smeruje, podobne ako iné pravidlá hospodárskej sútaze uvedené v Zmluve, nielen k ochrane priamych záujmov úcastníkov hospodárskej sútaze alebo spotrebitelov, ale aj k ochrane struktúry trhu a tým hospodárskej sútaze ako takej. Preto konstatovanie existencie protisútazného ciela dohody nemozno podmienovat existenciou priamej súvislosti tejto dohody so spotrebitelskými cenami (pozri analogicky rozsudky zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [306]C-8/08, Zb., [307]EU:C:2009:343, body [308]38 a [309]39, a Fresh Del Monte Produce/Komisia, uz citovaný v bode 269 vyssie, [310]EU:T:2013:129, bod [311]769). 271 Zo systému sankcií za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ako bol zavedený nariadeniami c. 17 a c. 1/2003 a ako ho vykladá judikatúra, vyplýva, ze nedovolené dohody, akými sú kartely, si uz z dôvodu svojej podstaty zasluhujú najprísnejsie pokuty. Úcinok protisútaznej praktiky nie je sám osebe rozhodujúcim kritériom na urcenie výsky pokút (rozsudky z 12. novembra 2009, Carbone-Lorraine/Komisia, [312]C-554/08 P, [313]EU:C:2009:702, bod [314]44, a Fresh Del Monte Produce/Komisia, uz citovaný v bode 269 vyssie, [315]EU:T:2013:129, bod [316]770). 272 Okrem toho treba poznamenat, ze na rozdiel od usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] ([317]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) v usmerneniach uz nie je uvedené, ze na posúdenie závaznosti je potrebné vziat do úvahy "efektívnu ekonomickú kapacitu vinníkov, ktorou môzu spôsobit znacnú skodu iným prevádzkovatelom," ani "skutocný dosah [porusenia] na trh, tam, kde je ho mozné merat" (rozsudky zo 16. júna 2011, Gosselin Group/Komisia, [318]T-208/08 a T-209/08, Zb., [319]EU:T:2011:287, bod [320]128, a Fresh Del Monte Produce/Komisia, uz citovaný v bode 269 vyssie, [321]EU:T:2013:129, bod [322]772). Komisia teda nebola povinná zohladnit mozný dosah porusenia, aby stanovila cast hodnoty predaja zohladnenú z dôvodu závaznosti v súlade s bodmi 19 az 24 usmernení. Z argumentácie zalobkyne pritom nevyplýva, ze by spochybnovala zákonnost týchto usmernení. 273 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvú cast siesteho zalobného dôvodu zalozenú na tom, ze objem predaja zohladnený v prípade spolocnosti Telefónica by mal byt rovnaký ako v prípade spolocnosti PT, treba zamietnut. b) O druhej casti zalozenej na tom, ze z výpoctu pokuty by sa mala vylúcit hodnota predaja urcitých sluzieb 274 Zalobkyna tvrdí, ze z výpoctu výsky pokuty by sa mala vylúcit hodnota predaja urcitých sluzieb, a to sluzieb, v prípade ktorých bola hospodárska sútaz vylúcená alebo ktoré boli vynaté z pôsobnosti dolozky, konkrétne predaja uskutocneného v Spanielsku, ale mimo Pyrenejského polostrova, predaja sluzieb poskytovaných v monopolnom rezime, predaja iných velkoobchodných sluzieb, ku ktorým PT nemohla mat prístup, a napokon predaja spolocnosti Telefónica týkajúceho sa sluzieb poskytovaných prostredníctvom spolocnosti Zon, ako aj predaja zodpovedajúceho cinnostiam, v prípade ktorých boli strany skutocnými konkurentkami. V napadnutom rozhodnutí podla zalobkyne nie sú uvedené dôvody, pre ktoré neboli zohladnené vysvetlenia, ktoré zalobkyna poskytla v tejto súvislosti pocas správneho konania, cím bolo vázne porusené jej právo na obhajobu. O odôvodnení 275 Treba pripomenút, ze odôvodnenie musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umoznilo pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat toto opatrenie (pozri rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [323]C-521/09 P, Zb., [324]EU:C:2011:620, bod [325]147 a citovanú judikatúru). Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa má posudzovat nielen vzhladom na jeho znenie, ale aj vzhladom na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [326]C-367/95 P, Zb., [327]EU:C:1998:154, bod [328]63 a citovanú judikatúru). 276 Pokial ide o rozsah povinnosti odôvodnenia v súvislosti so stanovením výsky pokuty ulozenej za porusenie predpisov Únie v oblasti hospodárskej sútaze, je potrebné poznamenat, ze clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze "pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania". V tejto súvislosti usmernenia, ako aj oznámenie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([329]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17) obsahujú orientacné pravidlá o posudzovaných skutocnostiach, ktoré Komisia berie do úvahy pri vymedzení závaznosti a dlzky trvania porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 89 vyssie, [330]EU:T:2003:193, bod [331]217 a citovanú judikatúru). 277 Za týchto podmienok sú poziadavky týkajúce sa podstatných formálnych nálezitostí, medzi ktoré patrí aj povinnost odôvodnenia, splnené, ak Komisia uvedie vo svojom rozhodnutí posudzované skutocnosti, ktoré zohladnila na základe svojich usmernení a prípadne svojho oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch a ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 89 vyssie, [332]EU:T:2003:193, bod [333]218). 278 V prejednávanom prípade Komisia v oddieloch 5 a 6.3.3.2 napadnutého rozhodnutia a najmä v odôvodneniach 153, 184, 185 a 278 tohto rozhodnutia uviedla, ze strany treba povazovat aspon za potenciálne konkurentky na vsetkých trhoch so sluzbami elektronických komunikácií a televíznymi sluzbami v Spanielsku a v Portugalsku, ze ich tvrdenia, ktorými sa usilujú dosiahnut vylúcenie urcitých cinností z pôsobnosti dolozky, nemozno prijat a ze vzhladom na zamietnutie tvrdení strán týkajúcich sa existencie potenciálnej hospodárskej sútaze medzi nimi a s prihliadnutím na sirokú pôsobnost dolozky, v posudzovanom prípade na posúdenie, ci sa zmluva mala povazovat za obmedzenie z hladiska ciela, nebola potrebná podrobná analýza, pokial ide o to, ci boli strany potenciálnymi konkurentkami, v súvislosti s kazdým konkrétnym trhom. Dalej Komisia v odôvodnení 482 napadnutého rozhodnutia nazvanom "Hodnota predaja" poznamenala, ze sa domnieva, ze dolozka o zákaze konkurencie sa vztahuje na vsetky druhy sluzieb elektronických komunikácií, ako aj na televízne sluzby, s výnimkou celosvetových telekomunikacných sluzieb a velkoobchodných medzinárodných telekomunikacných prenosových sluzieb, takze porusenie sa priamo alebo nepriamo týkalo vsetkých sluzieb poskytovaných v Spanielsku alebo v Portugalsku, ktoré tvorili neoddelitelnú súcast trhov vymenovaných v oddiele 5.3, okrem celosvetových telekomunikacných sluzieb a velkoobchodných medzinárodných telekomunikacných prenosových sluzieb. 279 Z toho vyplýva, ze Komisia poskytla dostatocné vysvetlenia týkajúce sa spôsobu, akým stanovila hodnotu predaja, ktorá sa mala zohladnit pri výpocte pokuty, a dôvodov, pre ktoré konstatovala, ze nie je potrebné skúmat kazdú zo sluzieb, ktorých vylúcenia pri výpocte pokuty sa zalobkyna domáhala vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. Argumentáciu zalobkyne zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia, a teda aj jej práva na obhajobu teda treba zamietnut. O veci samej - O predaji zodpovedajúcom cinnostiam vykonávaným mimo Pyrenejského polostrova 280 Zalobkyna tvrdí, ze z výpoctu pokuty treba vylúcit predaj dosiahnutý v Spanielsku mimo Pyrenejského polostrova, teda na Kanárskych ostrovoch, v Ceute, v Melille a na Baleárskych ostrovoch. 281 Toto tvrdenie treba zamietnut. 282 V rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, totiz v znení dolozky nie je doslovne uvedený "Pyrenejský polostrov", ale "pyrenejský trh". Zdá sa pritom, ze zmienka o "pyrenejskom trhu" sa nemá chápat v prísne zemepisnom zmysle ako zmienka týkajúca sa len Pyrenejského polostrova, ale ako zmienka o trhoch Spanielska a Portugalska, ktoré zahrnajú trhy ich území, ktoré sa nachádzajú mimo Pyrenejského polostrova. Nic nenasvedcuje tomu a zalobkyna tiez neuvádza nijaké tvrdenia s cielom preukázat, ze územia týchto státov nachádzajúce sa mimo Pyrenejského polostrova boli vylúcené z pôsobnosti dolozky. 283 V tejto súvislosti totiz treba poznamenat, ze zalobkyna len spochybnuje výklad územnej pôsobnosti dolozky, z ktorého vychádzala Komisia, a pripomenút, ze strany zhodne uviedli, ze dotknutou zemepisnou oblastou bol Pyrenejský polostrov, ale neuvádza nijaké tvrdenie, ktoré by spochybnovalo závery Komisie v súvislosti s územnou pôsobnostou dolozky uvedené v odôvodneniach 175 az 182 napadnutého rozhodnutia. Za týchto podmienok treba jej tvrdenia zamietnut. - O predaji zodpovedajúcom vykonávaným cinnostiam 284 Podla zalobkyne sa musí z výpoctu pokuty vylúcit predaj sluzieb, v súvislosti s ktorými boli strany skutocnými konkurentkami. 285 Na jednej strane by teda mal byt z výpoctu pokuty vylúcený predaj celosvetových telekomunikacných sluzieb a velkoobchodných medzinárodných telekomunikacných prenosových sluzieb, v súvislosti s ktorými boli strany ku dnu podpísania zmluvy skutocnými konkurentkami a ktoré boli z tohto dôvodu vylúcené z jej pôsobnosti. 286 Treba poznamenat, ze zalobkyna na pojednávaní vzhladom na odôvodnenia 482 a 483 napadnutého rozhodnutia, z ktorých vyplýva, ze hodnota predaja celosvetových telekomunikacných sluzieb a velkoobchodných medzinárodných telekomunikacných prenosových sluzieb, v súvislosti s ktorými boli strany ku dnu podpísania zmluvy skutocnými konkurentkami, nebola zohladnená pri výpocte pokuty, vzala spät svoj pôvodný návrh na vylúcenie týchto sluzieb z výpoctu pokuty, co bolo zaznamenané v zápisnici o pojednávaní. 287 Na druhej strane zalobkyna tvrdí, ze z výpoctu hodnoty jej predaja treba vylúcit predaj sluzieb poskytovaných prostredníctvom spolocnosti Zon. Zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na to, ze vlastnila akcie v tejto spolocnosti, ktorá konkurovala spolocnosti PT, pôsobiacej v odvetví elektronických komunikácií (pozri bod 4 vyssie), sluzby poskytované spolocnostou Zon boli vylúcené z pôsobnosti dolozky, ktorá vylucovala "ak [úkolvek] investíci[u]... alebo cinnos[t], ktorá bola vykonávaná ku dnu uzavretia tejto zmluvy" (pozri bod 1 vyssie). 288 Zalobkyna pritom vlastnila len mensinový podiel v spolocnosti Zon (5,46 %), a teda neovládala túto spolocnost. Okrem toho, ako uz bolo poznamenané v bodoch 172 az 174 vyssie, zalobkyna nevyvrátila konstatovania uvedené v odôvodneniach 156 az 164 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých sa na cinnosti poskytované spolocnostami, ktoré strany neovládali, nevztahovala výnimka z pôsobnosti dolozky. Z toho vyplýva, ze tvrdenie, podla ktorého hodnotu predaja sluzieb poskytovaných prostredníctvom spolocnosti Zon treba vylúcit z výpoctu pokuty, nemozno prijat. 289 V kazdom prípade treba poznamenat, ze návrh na vylúcenie hodnoty predaja dosiahnutého spolocnostou Zon z hodnoty predaja zohladnenej na úcely výpoctu výsky pokuty zalobkyne je neúcinný, kedze predaj spolocnosti Zon sa uskutocnoval v Portugalsku a jediným predajom zohladneným pri výpocte výsky pokuty spolocnosti Telefónica je predaj uskutocnený v Spanielsku (pozri body 53 a 246 vyssie). Vylúcenie hodnoty predaja spolocnosti Zon z pôsobnosti dolozky by preto nemalo vplyv na hodnotu predaja zohladnenú pri výpocte pokuty zalobkyne. - O predaji zodpovedajúcom cinnostiam, v prípade ktorých je hospodárska sútaz vylúcená 290 Zalobkyna tvrdí, ze z výpoctu pokuty treba vylúcit aj objem predaja dosiahnutého na trhoch alebo zo sluzieb, v prípade ktorých ani z teoretického hladiska nemohla vzniknút potenciálna hospodárska sútaz a ktoré nespadali do pôsobnosti dolozky, teda predaj sluzieb poskytovaných v monopolnom rezime a predaj iných velkoobchodných sluzieb, ku ktorým PT nemohla mat prístup. 291 V tejto súvislosti zalobkyna tvrdí, ze v období rokov 2010 a 2011 poskytovala rôzne telekomunikacné sluzby v monopolnom rezime. V prípade týchto sluzieb nemohli jej ponuku pokryt iné spolocnosti, a to bud z dôvodov výhradnosti, alebo z dôvodu samotnej povahy sluzby. Ide najmä po prvé o univerzálnu sluzbu, po druhé o "sistema de radiocomunicaciones digitales de emergencia del Estado" (SIRDEE, spanielsky státny systém digitálnych núdzových rádiokomunikácií), po tretie o sluzby ukoncovania volaní v jej pevnej sieti a mobilnej sieti a po stvrté o velkoobchodné sluzby prenájmu hlavných vedení niektorých podmorských trás. Zalobkyna navyse tvrdí, ze PT nemohla konkurovat spolocnosti Telefónica v oblastiach sluzieb prístupu a uskutocnovania volaní vo verejnej telefónnej sieti na pevnom mieste, sluzieb prístupu a uskutocnovania volaní vo verejných mobilných sietach a velkoobchodných sluzieb týkajúcich sa údajov. Vzhladom na dôvody, ktoré Vseobecný súd uviedol vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, uz citovaný v bode 219 vyssie ([334]EU:T:2012:332), treba podla zalobkyne vylúcit hodnotu jej predaja týchto sluzieb z hodnoty jej predaja zohladnenej pri výpocte pokuty. 292 V prvom rade je potrebné poznamenat, ze Komisia v odôvodnení 478 napadnutého rozhodnutia odkázala na bod 12 usmernení, v ktorom sa uvádza, ze základná výska pokuty sa stanoví podla hodnoty predaja s pouzitím metodiky uvedenej v nasledujúcich bodoch. V uvedenom odôvodnení Komisia navyse vysvetlila, ze základná suma pokuty, ktorá sa má ulozit podnikom, sa stanoví podla hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podnikov, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí, v príslusnej geografickej oblasti v rámci Európskej únie. V odôvodnení 482 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 278 vyssie) Komisia dalej uviedla, ze sa domnieva, ze dolozka o zákaze konkurencie sa vztahuje na vsetky druhy sluzieb elektronických komunikácií, ako aj na televízne sluzby, s výnimkou celosvetových telekomunikacných sluzieb a velkoobchodných medzinárodných telekomunikacných prenosových sluzieb, takze porusenie sa priamo alebo nepriamo týkalo vsetkých sluzieb poskytovaných v Spanielsku alebo v Portugalsku, ktoré tvorili neoddelitelnú súcast trhov vymenovaných v oddiele 5.3, okrem celosvetových telekomunikacných sluzieb a velkoobchodných medzinárodných telekomunikacných prenosových sluzieb. 293 Na pojednávaní Komisia najmä v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu (pozri bod 61 vyssie) vysvetlila, ze vzhladom na velmi sirokú pôsobnost dolozky nemusela pri stanovení hodnoty predaja, ktorá sa mala vziat do úvahy pri výpocte výsky pokuty, analyzovat potenciálnu hospodársku sútaz medzi stranami v súvislosti s kazdou zo sluzieb uvedených zalobkynou. V rámci porusenia z hladiska ciela, o aké ide v prejednávanom prípade, ked taká analýza nebola potrebná na preukázanie porusenia, sa táto analýza nemôze vyzadovat ani na stanovenie výsky pokuty. Komisia subsidiárne dodala, ze sluzby uvedené zalobkynou neboli "skutocnými" trhmi, ale sluzbami poskytovanými na trhu, na ktorom boli strany potenciálnymi konkurentkami a ktorý teda patril do pôsobnosti dolozky. 294 Túto argumentáciu nemozno uznat. 295 Ako totiz vyplýva z jej znenia, dolozka sa vztahovala na "ak[ýkolvek] projek[t] v odvetví telekomunikácií (vrátane pevných a mobilných sluzieb, internetového prístupu a televíznych sluzieb, avsak s výnimkou akejkolvek investície, ktorá bola v drzbe, alebo cinnosti, ktorá bola vykonávaná ku dnu uzavretia tejto zmluvy), pokial taký projekt mozno povazovat za konkurenciu pre druhú stranu v rámci pyrenejského trhu". Okrem toho Komisia pouzila pri výpocte pokuty hodnotu predaja týkajúceho sa cinností, ktoré podla jej názoru patrili do pôsobnosti dolozky, a vylúcila predaj zodpovedajúci vykonávaným cinnostiam, ktoré boli v súlade so znením dolozky vylúcené z jej pôsobnosti. Predaj zodpovedajúci cinnostiam, v prípade ktorých bola pocas doby uplatnovania dolozky vylúcená hospodárska sútaz s druhou stranou, ktoré sú na základe znenia dolozky tiez vylúcené z jej pôsobnosti, by mal byt preto tiez vylúcený pri výpocte pokuty. 296 Z toho vyplýva, ze - bez ohladu na to, ci sluzby, ktorých vylúcenia pri výpocte pokuty sa zalobkyna domáha, boli samostatnými trhmi, v súvislosti s ktorými Komisia mala vyhodnotit potenciálnu hospodársku sútaz na úcely zistenia porusenia (pozri body 215 vyssie) - Komisia mala preskúmat, ci zalobkyna oprávnene tvrdila, ze hodnota predaja predmetných sluzieb sa má vylúcit z výpoctu pokuty vzhladom na neexistenciu potenciálnej hospodárskej sútaze medzi stranami v súvislosti s týmito sluzbami. 297 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze - ako uz Súdny dvor rozhodol - Komisia musí v kazdom jednotlivom prípade a vzhladom na jeho kontext, ako aj ciele, ktoré sleduje systém sankcií zavedený nariadením c. 1/2003, posúdit sledovaný dosah na dotknutý podnik, najmä tým, ze zohladní obrat, ktorý odráza jeho skutocnú hospodársku situáciu pocas doby, ked dochádzalo k poruseniu (rozsudky zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, [335]C-76/06 P, Zb., [336]EU:C:2007:326, bod [337]25; z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, [338]C-580/12 P, Zb., [339]EU:C:2014:2363, bod [340]53, a z 23. apríla 2015, LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, [341]C-227/14 P, Zb., [342]EU:C:2015:258, bod [343]49). 298 Pri urcení sumy pokuty mozno zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý síce len priblizne a nedokonalo, ale predsa len naznacuje jeho velkost a hospodársku silu, ako aj cast tohto obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktorý sa vztahuje porusenie, a ktorá je teda spôsobilá naznacit rozsah tohto porusenia (rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 261 vyssie, [344]EU:C:1983:158, bod [345]121; Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, uz citovaný v bode 297 vyssie, [346]EU:C:2014:2363, bod [347]54, a LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, uz citovaný v bode 297 vyssie, [348]EU:C:2015:258, bod [349]50). 299 Hoci clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 ponecháva Komisii sirokú mieru volnej úvahy, obmedzuje jej výkon tým, ze zavádza objektívne kritériá, ktoré Komisia musí dodrziavat. Pokuta, ktorá môze byt podniku ulozená, tak má na jednej strane vycíslitelnú a absolútnu hornú hranicu, takze maximálna výska pokuty, ktorú mozno danému podniku ulozit, je vopred urcitelná. Na druhej strane výkon tejto právomoci volnej úvahy je obmedzený aj pravidlami, ktoré si Komisia sama vytýcila najmä v usmerneniach (rozsudky Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, uz citovaný v bode 297 vyssie, [350]EU:C:2014:2363, bod [351]55, a LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, uz citovaný v bode 297 vyssie, [352]EU:C:2015:258, bod [353]51). 300 Ak teda Komisia stanoví - tak ako v prejednávanom prípade - základnú sumu pokuty v súlade s metodikou opísanou v usmerneniach, musí dodrzat túto metodiku. 301 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla bodu 13 usmernení "pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo... súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP". Bod 6 týchto usmernení spresnuje, ze "kombinácia hodnoty predaja v súvislosti s porusením a trvaním [porusenia] sa povazuje za vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku na porusení". 302 Okrem toho, ako bolo spomenuté v bode 261 vyssie, z judikatúry vyplýva, ze cast obratu pochádzajúca z tovaru, na ktorý sa porusenie vztahuje, je spôsobilá správne naznacit rozsah porusenia na relevantnom trhu, kedze obrat dosiahnutý z tovaru, na ktorý sa vztahuje obmedzujúci postup, predstavuje objektívny prvok, ktorý poskytuje správnu predstavu o skodlivosti tohto postupu pre riadnu hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 261 vyssie, [354]EU:C:1983:158, bod [355]121; British Steel/Komisia, uz citovaný v bode 261 vyssie, [356]EU:T:1999:52, bod [357]643, a Saint-Gobain Gyproc Belgium/Komisia, uz citovaný v bode 261 vyssie, [358]EU:T:2008:252, bod [359]84). 303 Bod 13 usmernení má teda za ciel vziat ako východiskový bod na stanovenie pokuty ulozenej podniku sumu, ktorá odráza hospodársku dôlezitost porusenia a relatívnu váhu tohto podniku na tomto porusení (rozsudky z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [360]C-444/11 P, [361]EU:C:2013:464, bod [362]76; Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, uz citovaný v bode 297 vyssie, [363]EU:C:2014:2363, bod [364]57, a LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, uz citovaný v bode 297 vyssie, [365]EU:C:2015:258, bod [366]53). 304 V dôsledku toho pojem hodnota predaja uvedený v tomto bode 13 zahrna predaj realizovaný predmetným podnikom na trhu, ktorého sa týka porusenie, v EHP bez toho, aby bolo potrebné urcit, ci bol tento predaj naozaj ovplyvnený uvedeným porusením, pricom cast obratu pochádzajúca z predaja výrobkov, ktoré sú predmetom porusenia, môze najlepsie odrázat hospodársky význam tohto porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Team Relocations a i./Komisia, uz citovaný v bode 303 vyssie, [367]EU:C:2013:464, body [368]75 az [369]78; Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, uz citovaný v bode 297 vyssie, [370]EU:C:2014:2363, body [371]57 az [372]59; z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [373]C-286/13 P, Zb., [374]EU:C:2015:184, body [375]148 a [376]149, a LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, uz citovaný v bode 297 vyssie, [377]EU:C:2015:258, body [378]53 az [379]58 a [380]64). 305 Hoci je pravda, ze ak by sa pojem hodnota predaja, ktorý je uvedený v tomto ustanovení, mal vnímat len ako týkajúci sa obratu dosiahnutého iba pri predaji, v prípade ktorého sa preukázalo, ze bol naozaj ovplyvnený vytýkaným kartelom, bol by narusený ciel sledovaný týmto ustanovením, tento pojem sa nemôze rozsírit tak, aby zahrnal predaj dosiahnutý predmetným podnikom, ktorý priamo ani nepriamo nepatrí do pôsobnosti tohto kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudky Team Relocations a i./Komisia, uz citovaný v bode 303 vyssie, [381]EU:C:2013:464, bod [382]76, a Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, uz citovaný v bode 304 vyssie, [383]EU:C:2015:184, bod [384]148). 306 V tejto súvislosti je dôlezité poznamenat, ze od Komisie síce v prípade obmedzenia z hladiska ciela, o aké ide v prejednávanom prípade, nemozno vyzadovat, aby z úradnej moci preskúmala potenciálnu hospodársku sútaz na vsetkých trhoch v súvislosti so vsetkými sluzbami, na ktoré sa vztahuje porusenie, lebo inak by doslo k odklonu od zásad stanovených judikatúrou citovanou v bodoch 213, 214 a 216 vyssie a k stanoveniu povinnosti preskúmat potenciálnu hospodársku sútaz prostredníctvom stanovenia hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit pri výpocte pokuty, hoci také preskúmanie sa v prípade obmedzenia hospodárskej sútaze z hladiska ciela nevyzaduje (pozri bod 215 vyssie). V tejto súvislosti Súdny dvor totiz vo veci, ktorá sa spravovala usmerneniami z roku 1998 spomenutými v bode 272 vyssie, rozhodol, ze v prípade porusenia, ktoré spocíva v rozdelení trhov, nemozno prijat výklad, ktorý by mal za následok to, ze Komisii by bola v súvislosti s metódou výpoctu pokút ulozená povinnost, ktorú od tejto institúcie nemozno na úcely 101 ZFEÚ pozadovat, ak má dotknuté porusenie protisútazný ciel (rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 234 vyssie, [385]EU:C:2009:505, bod [386]64). 307 Riesenie pouzité v prejednávanom prípade nespocíva v tom, ze Komisii sa ulozí v rámci stanovenia výsky pokuty povinnost, ktorú od nej na úcely clánku 101 ZFEÚ nemozno pozadovat, ak ide o porusenie, ktoré má protisútazný ciel, ale v tom, ze sa vyvodia dôsledky zo skutocnosti, ze hodnota predaja musí priamo alebo nepriamo súvisiet s porusením v zmysle bodu 13 usmernení a nemôze zahrnat predaj, ktorý priamo ani nepriamo nepatrí do pôsobnosti sankcionovaného porusenia (pozri judikatúru citovanú v bode 305 vyssie). Z toho vyplýva, ze pokial sa Komisia rozhodne, ze pri stanovení výsky pokuty bude vychádzat z hodnoty predaja, ktorá priamo alebo nepriamo súvisí s porusením, musí presne stanovit túto hodnotu. 308 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze v prejednávanom prípade vzhladom na znenie dolozky, v ktorom sa hovorí o "akomkolvek projekte v odvetví telekomunikácií (vrátane pevných a mobilných sluzieb, internetového prístupu a televíznych sluzieb, avsak s výnimkou akejkolvek investície, ktorá bola v drzbe, alebo cinnosti, ktorá bola vykonávaná ku dnu uzavretia tejto zmluvy), pokial taký projekt mozno povazovat za konkurenciu pre druhú stranu v rámci pyrenejského trhu", a na skutocnost, ze zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla skutkové okolnosti s cielom preukázat, ze hodnota predaja urcitých takto vymedzených sluzieb sa musí vylúcit pri výpocte pokuty z dôvodu neexistencie akejkolvek hospodárskej sútaze medzi stranami, Komisia mala preskúmat tieto skutocnosti pri stanovení hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb dosiahnutého podnikom v priamej alebo nepriamej súvislosti s porusením. 309 V prejednávanom prípade vzhladom na to, ze predaj, ktorý priamo alebo nepriamo súvisí s porusením, tvorí predaj sluzieb, ktoré patria do pôsobnosti dolozky, teda predaj týkajúci sa akéhokolvek projektu v odvetví telekomunikácií, s výnimkou vykonávaných cinností, pokial taký projekt mozno povazovat za konkurenciu pre druhú stranu v rámci pyrenejského trhu, Komisia mala pri stanovení hodnoty tohto predaja urcit sluzby, v súvislosti s ktorými si strany potenciálne nemohli konkurovat na pyrenejskom trhu, a preskúmat skutocnosti, ktoré strany uviedli vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách s cielom preukázat neexistenciu potenciálnej hospodárskej sútaze medzi nimi v súvislosti s urcitými sluzbami pocas doby uplatnovania dolozky. Az na základe takej skutkovej a právnej analýzy by bolo mozné urcit predaj, ktorý priamo alebo nepriamo súvisí s porusením a ktorého hodnota mala slúzit ako východisková suma pri výpocte základnej sumy pokuty. 310 Z toho vyplýva, ze treba prijat argumentáciu zalobkyne spocívajúcu v tvrdení, ze Komisia mala na základe skutocností uvedených zalobkynou v súvislosti s neexistenciou potenciálnej hospodárskej sútaze medzi spolocnostami Telefónica a PT týkajúcej sa urcitých sluzieb urcit hodnotu predaja, ktorá priamo alebo nepriamo súvisí s porusením, a zrusit clánok 2 napadnutého rozhodnutia len v rozsahu, v akom stanovuje výsku pokuty na základe hodnoty predaja, ktorú zohladnila Komisia. 311 V druhom rade je potrebné pripomenút, ze systém súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie týkajúcich sa postupov podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ spocíva v preskúmaní zákonnosti aktov institúcií stanovenom clánkom 263 ZFEÚ, ktoré môze byt doplnené na základe clánku 261 ZFEÚ a na základe návrhu zalobcov tým, ze Vseobecný súd uplatní svoju neobmedzenú súdnu právomoc, pokial ide o sankcie ulozené v tejto oblasti Komisiou (rozsudok Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, [387]EU:C:2014:2062, bod [388]42). V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze protiprávnost zistená v prejednávanom prípade sa týka hodnoty predaja zohladnenej pri stanovení výsky pokuty ulozenej zalobkyni, a teda samotného základu jej výpoctu. 312 Za týchto okolností je uzitocné opät pripomenút, ze Komisia v odôvodnení 482 napadnutého rozhodnutia nevykonala analýzu potenciálnej hospodárskej sútaze medzi stranami, pokial ide o sluzby uvedené zalobkynou. Okrem toho v reakcii na opatrenie na zabezpecenie priebehu konania, ktorého cielom bolo získat od Komisie odpovede na tvrdenia zalobkyne súvisiace s údajnou neexistenciou potenciálnej hospodárskej sútaze medzi spolocnostami Telefónica a PT, pokial ide o urcité sluzby v Spanielsku (pozri body 61 a 293 vyssie), Komisia len zopakovala svoje stanovisko, ze pri stanovení výsky pokuty nemusela analyzovat potenciálnu hospodársku sútaz medzi stranami, a navyse na vsetky tvrdenia zalobkyne odpovedala len konstatovaním, ze PT bola potenciálnou konkurentkou spolocnosti Telefónica v súvislosti s predmetnými sluzbami, lebo sa mohla zúcastnit na verejnom obstarávaní alebo odkúpit jestvujúceho operátora. 313 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze v prejednávanom prípade Vseobecný súd nemá k dispozícii dostatok informácií na stanovenie konecnej sumy pokuty, ktorá sa má ulozit zalobkyni. 314 Je pravda, ze neobmedzená súdna právomoc, ktorú Vseobecnému súdu priznáva clánok 31 nariadenia c. 1/2003, oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmavania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením. V prejednávanom prípade vsak Komisia pri stanovení hodnoty predaja, ktorá sa mala vziat do úvahy pri výpocte výsky pokuty, nevykonala analýzu skutocností uvedených zalobkynou s cielom preukázat neexistenciu potenciálnej hospodárskej sútaze medzi stranami v súvislosti s urcitými sluzbami. Na to, aby Vseobecný súd mohol stanovit hodnotu tohto predaja, by teda musel doplnit medzeru v presetrovaní veci. 315 Výkon neobmedzenej súdnej právomoci pritom nemôze viest Vseobecný súd az k tomu, ze vykoná také presetrovanie, ktoré by islo nad rámec nahradenia posúdenia Komisie posúdením Vseobecného súdu, kedze posúdenie Vseobecného súdu by bolo jediným a prvým posúdením skutocností, ktoré Komisia mala vziat do úvahy pri stanovení hodnoty predaja, ktorá priamo alebo nepriamo súvisí s porusením v zmysle bodu 13 usmernení, a ktoré mala preskúmat Komisia. 316 Z toho vyplýva, ze v prejednávanom prípade nie je opodstatnené, aby Vseobecný súd vykonal neobmedzenú súdnu právomoc, takze prinálezí Komisii, aby v rámci vykonávania tohto rozsudku vyvodila vsetky dôsledky zo zistenej protiprávnosti a opät rozhodla o stanovení výsky pokuty. Vseobecný súd sa navyse domnieva, ze je potrebné preskúmat aj ostatné zalobné dôvody týkajúce sa výsky pokuty. 3. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ z dôvodu zjavne nesprávneho posúdenia pri výpocte základnej sumy pokuty v závislosti od závaznosti a na porusení zásady proporcionality 317 Zalobkyna tvrdí, ze pri výpocte základnej sumy pokuty Komisia nálezite nezohladnila nasledujúce skutocnosti, ktoré by podla jej názoru odôvodnovali ulozenie symbolickej pokuty alebo aspon nizsej pokuty, nez aká bola ulozená v prejednávanom prípade: dolozka bola spôsobená správaním portugalskej vlády; dolozka nebola vykonaná; strany okamzite po zásahu Komisie písomne vyhlásili, ze sa domnievajú, ze predmetné obmedzenie nemôze byt a nikdy nebolo úcinné; subsidiárne obmedzenie uvedené v dolozke nikdy nebolo vykonané a nemalo nijaký následok a Telefónica sa ubezpecila, ze uvedené obmedzenie by sa nemohlo vykonat, ak by to bolo protiprávne; neexistencia skorsích rozhodnutí, v ktorých by bola sankcionovaná taká výnimocná dohoda, o akú ide v prejednávanom prípade, a napokon verejný charakter dolozky. 318 Je potrebné pripomenút, ze Komisia stanovuje výsku pokuty podla závaznosti porusenia a v prípade potreby podla dlzky trvania porusenia. Závaznost porusenia sa musí urcit na základe kritérií, akými sú konkrétne okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút. Musia sa zohladnit také objektívne faktory, akými sú obsah a dlzka trvania protisútazného správania, pocet a intenzita porusení, velkost dotknutého trhu a ujma, ktorú utrpel verejný hospodársky poriadok. Pri tejto analýze je potrebné zohladnit aj relatívny význam a trhový podiel zodpovedných podnikov, ako aj prípadné opakované porusovanie (rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 128 vyssie, [389]EU:C:2004:6, body [390]89 az [391]91, a Toshiba/Komisia, uz citovaný v bode 262 vyssie, [392]EU:T:2011:343, bod [393]281). 319 Tiez treba pripomenút, ze v prejednávanom prípade Komisia zohladnila z dôvodu závaznosti porusenia malú percentuálnu cast hodnoty predaja dotknutých podnikov, konkrétne 2 % (pozri bod 251 vyssie). Okrem toho je potrebné poukázat na to, ze Komisia v prejednávanom prípade neuplatnila "vstupný poplatok" v zmysle bodu 25 usmernení (pozri bod 240 vyssie) s cielom odradit podniky od úcasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení výroby (pozri bod 252 vyssie). Napokon Komisia uviedla, ze pri stanovení percentuálnej sadzby, ktorá sa má stanovit z dôvodu závaznosti porusenia, zohladnila najmä skutocnost, ze dolozka nebola utajovaná, ako aj krátku dobu, pocas ktorej sa mala uplatnovat (pozri body 249 a 251 vyssie). 320 Vzhladom na skutocnost, ze dolozka predstavovala dohodu o rozdelení trhov, ktorá spravidla patrí medzi najzávaznejsie porusenia, a vzhladom na to, ze zohladnená cast hodnoty predaja je stanovená na úrovni, ktorá môze v prípade tohto druhu porusenia dosiahnut az 30 % (pozri body 21 a 23 usmernení, bod 240 vyssie), je zrejmé, ze Komisia do velkej miery zohladnila skutocnosti, ktoré zmiernili závaznost predmetného porusenia. 321 Tvrdenia zalobkyne, podla ktorých Komisia nálezite nezohladnila dalsie skutocnosti, ktoré by viedli k znízeniu percentuálnej sadzby zohladnenej z dôvodu závaznosti porusenia, tiez nemôzu uspiet. 322 Po prvé, co sa týka zohladnenia údajného správania portugalskej vlády pri stanovení závaznosti porusenia, je potrebné poznamenat, ze usmernenia výslovne stanovujú, ze skutocnost, ze "protikonkurencné správanie bolo povolené, alebo podporované verejnými orgánmi alebo predpismi", mozno zohladnit ako polahcujúcu okolnost (pozri v tejto súvislosti bod 333 a nasl. nizsie). Také podporovanie preto - za predpokladu, ze by bolo preukázané - nemozno zohladnit aj pri stanovení závaznosti porusenia. 323 Po druhé, co sa týka vykonania dolozky, je potrebné poznamenat, ze nie je preukázané, ci dolozka bola alebo nebola vykonaná. Komisia v odôvodnení 365 napadnutého rozhodnutia len uviedla, ze hoci z neexistencie nových konkurencných cinností nebolo mozné priamo vyvodit záver, ze dolozka bola vykonaná, treba nadalej vychádzat z toho, ze strany nepreukázali, ze v Spanielsku alebo v Portugalsku zacali vykonávat nové cinnosti, ktoré by umoznili dospiet k záveru, ze dolozka nebola uplatnená, ako z (nie rozhodujúceho) náznaku mozného uplatnovania dolozky. Vzhladom na tieto okolnosti nemozno tvrdit, ze Komisia mala uplatnit nizsiu percentuálnu sadzbu z dôvodu závaznosti porusenia, kedze dolozka údajne nebola vykonaná. Okrem toho tvrdenie, ze Telefónica sa ubezpecila, ze dolozka sa nemohla vykonat, ak by sa ukázalo, ze je protiprávna, nemozno prijat, lebo v rámci skúmania prvých troch zalobných dôvodov (pozri najmä body 121 a 176 az 199 vyssie) sa konstatovalo, ze zalobkyna nepreukázala, ze v dôsledku výhrady "v rozsahu povolenom zákonom" sa dolozka zmenila na záväzok vlastného hodnotenia moznosti obmedzenia hospodárskej sútaze. 324 Po tretie, ako Komisia uviedla v odôvodnení 500 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 254 vyssie), v rámci polahcujúcich okolností zohladnila v súlade s bodom 29 usmernení (pozri bod 242 vyssie) skutocnost, ze strany zrusili dolozku velmi krátko po jej zásahu, takze túto skutocnost nemozno zohladnit aj v rámci závaznosti porusenia. 325 Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze skutocnost, ze dolozka nebola utajovaná, nebola nálezite zohladnená. Treba poznamenat, ze Komisia v odôvodnení 491 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze verejnost dolozky bola jednou zo skutocností, ktoré odôvodnovali, aby v rámci závaznosti porusenia zohladnila len nízky percentuálny podiel hodnoty predaja (pozri body 249 a 319 vyssie). Hoci utajovanie je jednou zo skutocností, ktoré sa berú do úvahy v rámci závaznosti kartelových dohôd (pozri bod 23 usmernení, bod 240 vyssie), je zrejmé, ze Komisia v prejednávanom prípade tým, ze v rámci závaznosti porusenia zohladnila len 2 % hodnoty predaja, nálezite zohladnila skutocnost, ze dolozka bola verejná. 326 Napokon, co sa týka údajnej výnimocnosti dohody posudzovanej v prejednávanom prípade, treba po piate pripomenút, ze zalobkyna sa usilovala odôvodnit existenciu dolozky najmä tým, ze vyhodnotenie otázky, ci bolo mozné povazovat dolozku za pridruzené obmedzenie popri transakcii Vivo, bolo zlozité, takze ho odlozila na neskôr stanovením výhrady "v rozsahu povolenom zákonom" (pozri bod 178 vyssie). Ako pritom správne zdôraznuje Komisia, existujú predchádzajúce rozhodnutia týkajúce sa pridruzených obmedzení, takze strany mohli bez problémov posúdit, ci dolozka mohla predstavovat také pridruzené obmedzenie. Obozretný podnik, akým je zalobkyna, ktorý má navyse k dispozícii kvalitné právne poradenstvo, sa preto nemôze odvolávat na neprimeraný priestor na pochybnosti, pokial ide o zákonnost dolozky. 327 Okrem toho zalobkyna nemôze tvrdit, ze napadnuté rozhodnutie stanovuje nové pravidlo posudzovania obmedzení, ktorých vykonanie je podmienené výhradou zákonnosti, podla ktorého také obmedzenia predstavujú porusenia z hladiska ciela, ibaze Komisia pri dodatocnom posudzovaní konstatuje, ze existovali primerané pochybnosti o ich spôsobilosti obmedzit hospodársku sútaz, a strany okamzite uskutocnili vlastné hodnotenie a v dôsledku toho zrusili alebo zmenili dohodu, ktorá stanovovala obmedzenie. Zdá sa totiz, ze Komisia len správne konstatovala, ze za okolností prejednávaného prípadu skutocnost, ze v case podpísania zmluvy neexistoval velký priestor na pochybnosti, pokial ide o zákonnost dolozky, ako aj skutocnost, ze strany nepreskúmali zákonnost dolozky pred nadobudnutím úcinnosti zmluvy, ktorá nadobudla úcinnost dva mesiace po jej podpísaní, odporujú tvrdeniu strán, ze v dôsledku výhrady zákonnosti sa dolozka o zákaze konkurencie zmenila na dolozku vlastného hodnotenia. Ak by sa také okolnosti nebrali do úvahy pri posudzovaní dolozky obsahujúcej výhradu zákonnosti, na to, aby protisútazná dohoda uz nemohla predstavovat obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela a Komisia bola povinná preskúmat jej úcinky, by stacilo, aby strany uviedli slovné spojenie "v rozsahu povolenom zákonom". Taká situácia by vsak nielenze neprimerane sprísnila dôkazné bremeno, pokial ide o preukázanie správaní odporujúcich clánku 101 ZFEÚ, ktoré spocíva na Komisii, a teda by bola nezlucitelná s úlohou dohliadat na správne uplatnovanie týchto ustanovení, ktorú jej priznávajú Zmluvy, ale tiez by umoznila rôzne formy zneuzívania zo strany úcastníkov protisútaznej dohody. 328 V kazdom prípade, kedze dolozka spocívala v dohode o rozdelení trhov, nemôze byt oslobodená od sankcie, a to ani za predpokladu, ze mala nebývalý charakter z dôvodu uvedenia slovného spojenia "v rozsahu povolenom zákonom". Skutocnost, ze správanie s takými istými charakteristikami nebolo este v predchádzajúcich rozhodnutiach preskúmané, totiz nezbavuje podnik zodpovednosti (rozsudok z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia, [394]T-321/05, Zb., [395]EU:T:2010:266, bod [396]901). 329 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze siedmy zalobný dôvod treba zamietnut. 4. O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ z dôvodu porusenia zásady proporcionality a na zjavne nesprávnom posúdení spocívajúcom v nezohladnení dalsích polahcujúcich okolností 330 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, kedze v rámci polahcujúcich okolností nálezite nezohladnila vplyv portugalskej vlády na sformulovanie a uvedenie dolozky a proaktívnu úlohu a dobrú vieru spolocnosti Telefónica. 331 Treba pripomenút, ze z napadnutého rozhodnutia, ako aj z usmernení, ktorých zásady sa v nom uplatnujú, a napokon aj z judikatúry vyplýva, ze hoci sa závaznost porusenia najskôr posudzuje na základe vlastností samotného porusenia, akými je povaha porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia a jeho uskutocnenie alebo neuskutocnenie, následne sa toto posúdenie prispôsobuje podla pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností týkajúcich sa kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil na porusení (pozri rozsudok z 25. októbra 2011, Aragonesas Industrias y Energía/Komisia, [397]T-348/08, Zb., [398]EU:T:2011:621, bod [399]264 a citovanú judikatúru). 332 Ako bolo uvedené v bodoch 254 a 255 vyssie, Komisia v prejednávanom prípade uplatnila znízenie o 20 % z dôvodu polahcujúcich okolností, kedze strany zrusili dolozku, ktorá navyse nebola tajná, velmi krátko po jej zásahu, a zamietla tvrdenia strán, ktorými sa dovolávali dalsích polahcujúcich okolností. 333 V prvom rade zalobkyna tvrdí, ze Komisia nálezite nezohladnila skutocnost, ze dolozku ulozila portugalská vláda, hoci podla jej názoru táto institúcia v odôvodnení 75 napadnutého rozhodnutia uznala, ze na základe správania tejto vlády mohla zalobkyna dospiet k presvedceniu, ze obmedzenie bolo nevyhnutné na uskutocnenie transakcie. 334 Túto argumentáciu nemozno prijat. Je totiz potrebné poznamenat, ze hoci usmernenia výslovne stanovujú skutocnost, ze protikonkurencné správanie bolo povolené, alebo podporované verejnými orgánmi alebo predpismi, ako polahcujúcu okolnost (pozri bod 242 vyssie), v prejednávanom prípade z bodov 122 az 175 vyssie vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze portugalská vláda podporovala uvedenie dolozky v zmluve, takze také podporovanie nemozno zohladnit ako polahcujúcu okolnost. Kedze zalobkyna neuviedla nijaký nepriamy dôkaz, ktorý by svedcil o akomkolvek záujme portugalskej vlády na dolozke, tiez nemôze tvrdit, ze správanie tejto vlády ju nabádalo, aby si myslela, ze dolozka bola nevyhnutná na vykonanie transakcie. V tejto súvislosti treba navyse poznamenat, ze - v rozpore s tým, co uvádza zalobkyna - Komisia v odôvodnení 75 napadnutého rozhodnutia neuznala, ze Telefónica mohla na základe správania portugalskej vlády dospiet k presvedceniu, ze dolozka bola nevyhnutná na uskutocnenie transakcie, ale len poznamenala, ze aj keby sa Telefónica domnievala, ze to bolo tak, nestacilo by to na to, aby sa dolozka povazovala za pridruzené obmedzenie popri transakcii týkajúcej sa spolocnosti Vivo. 335 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala vziat do úvahy skutocnost, ze zalobkyna konala v dobrej viere a nechcela úmyselne vykonat dohodu o rozdelení trhov; v opacnom prípade by slovné spojenie "v rozsahu" bolo zbytocné a zverejnenie zmluvy by bolo absurdné. Údajné oneskorenie s uskutocnením vlastného hodnotenia zákonnosti dolozky mozno podla zalobkyne tiez nanajvýs povazovat za nedbanlivost, ale nie za úmysel obmedzit hospodársku sútaz. 336 Túto argumentáciu tiez nemozno prijat. 337 V prvom rade z preskúmania prvých troch zalobných dôvodov vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze bola nútená prijat dolozku (pozri body 122 az 175 vyssie) ani ze proaktívne vystupovala s cielom obmedzit jej vplyv (pozri body 167 az 174 vyssie). 338 Dalej treba uviest, ze ak by sa údajná "dobrá viera" zalobkyne vzala do úvahy ako polahcujúca okolnost, nálezite by sa neprihliadalo na to, ze záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie uvedený v dolozke mal dvojstranný charakter, takze mal byt tiez na prospech spolocnosti Telefónica, ani na skutocnost, ze zmluvu uzavreli obe strany. V tejto súvislosti treba navyse pripomenút interný e-mail spolocnosti Telefónica zo 6. júla 2010 - na ktorý poukazuje aj Komisia -, v ktorom bolo uvedené, ze "si treba predstavit postup/spôsob zavedenia prípadných nových podmienok, aby sa zdalo - ako nám bolo vysvetlené -, ze sme si sadli za rokovací stôl a ze nám boli 'ulozené` nové podmienky (hoci sme ich navrhli my)". Vzhladom na túto skutocnost zalobkyna nemôze tvrdit, ze pri rokovaniach o zmluve zohrávala cisto defenzívnu úlohu. 339 Napokon zalobkyna tvrdí, ze oneskorenie s údajným vyhodnotením zákonnosti dolozky a s jej zrusením by sa mohlo povazovat nanajvýs za nedbanlivost, ale nie za úmysel obmedzit hospodársku sútaz. Vzhladom na význam transakcie Vivo, ktorý zalobkyna sama zdôraznuje, vsak jednoducho nemozno uverit tomu, ze skutocnost, ze záväzný zmluvný záväzok údajne uvedený v zmluve o tejto transakcii - a to záväzok vyhodnotit zákonnost záväzku týkajúceho sa zákazu konkurencie uvedeného v dolozke - nebol vcas splnený, bola spôsobená nedbanlivostou podnikov, akými sú Telefónica a PT, ktoré majú prístup k právnemu poradenstvu na vysokej úrovni a vyuzívajú ho. 340 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze ôsmy zalobný dôvod treba zamietnut. C - O návrhu na výsluch svedkov 341 Svojím dodatocným návrhom, zopakovaným listom z 31. marca 2015 (pozri bod 62 vyssie), zalobkyna na podporu svojho tvrdenia, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu týkajúceho sa dojednávania tretej a stvrtej ponuky, ako aj vlastného hodnotenia dolozky uskutocneného stranami a vzájomného oznámenia výsledkov tohto vlastného hodnotenia prostredníctvom rôznych telefonických kontaktov 26. a 29. októbra 2010, navrhuje, aby Vseobecný súd vykonal výsluch osôb, ktoré sa zúcastnili na uvedených udalostiach. 342 Vo svojom návrhu na výsluch svedkov podanom samostatným listom z 31. marca 2015 zalobkyna navyse zdôraznuje význam výsluchu jedného z navrhnutých svedkov, a to pána A. V., svojho externého advokáta, ktorý bol priamym úcastníkom kontaktov a rokovaní s portugalskou vládou. 343 Komisia vo svojich písomných podaniach, ako aj vo svojej odpovedi na návrh na výsluch svedkov spochybnuje relevantnost výsluchu svedkov navrhnutých zalobkynou pre vyriesenie sporu. 344 Je potrebné pripomenút, ze len Vseobecný súd rozhoduje o prípadnej potrebe doplnit informácie, ktorými disponuje vo veciach, o ktorých rozhoduje (pozri uznesenie z 10. júna 2010, Thomson Sales Europe/Komisia, [400]C-498/09 P, [401]EU:C:2010:338, bod [402]138 a citovanú judikatúru). 345 Ako Súdny dvor uz rozhodol vo veci týkajúcej sa práva hospodárskej sútaze, aj ked návrh na výsluch svedkov uvedený v zalobe presne oznacuje skutocnosti, s ohladom na ktoré má byt vypocutý svedok alebo svedkovia, a dôvody odôvodnujúce ich výsluch, prinálezí Vseobecnému súdu posúdit dôlezitost návrhu vo vztahu k predmetu konania a potrebe vykonat výsluch oznacených svedkov (pozri rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens/Komisia, [403]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, [404]EU:C:2013:866, bod [405]323 a citovanú judikatúru). 346 Súdny dvor navyse uviedol, ze táto volná úvaha Vseobecného súdu je zlucitelná so základným právom na spravodlivý proces a najmä s clánkom 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (EDLP). Z judikatúry Súdneho dvora totiz vyplýva, ze toto posledné uvedené ustanovenie nepriznáva obvinenému z trestného cinu absolútne právo dosiahnut predvolanie svedkov pred súd a v zásade prinálezí súdu, aby rozhodol o potrebe alebo vhodnosti predvolat svedka. Clánok 6 ods. 3 EDLP neukladá povinnost predvolat kazdého svedka, ale jeho cielom je zabezpecit úplnú rovnost zbraní, ktorá zarucuje, ze sporné konanie vo svojom celku vytvorilo obvinenému z trestného cinu primeranú a dostatocnú prílezitost spochybnit podozrenia, ktoré boli proti nemu vznesené (pozri rozsudok Siemens/Komisia, uz citovaný v bode 345 vyssie, [406]EU:C:2013:866, body [407]324 a [408]325 a citovanú judikatúru). 347 V tejto súvislosti Vseobecný súd uz rozhodol, ze návrhu na výsluch svedkov predlozenému podnikom, ktorý podal zalobu, nemozno vyhoviet, ak vyhlásenia, ktoré chce tento podnik získat prostredníctvom takej svedeckej výpovede na Vseobecnom súde, uz boli predlozené Komisii, ktorá konstatovala, ze nie sú podlozené listinnými dôkazmi, a dokonca ich vyvracali niektoré listiny v spise (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2011, ThyssenKrupp Liften Ascenseurs/Komisia, [409]T-144/07, T-147/07 az T-150/07 a T-154/07, Zb., [410]EU:T:2011:364, body [411]152 a [412]154). 348 Okrem toho treba poznamenat, ze návrh, aby Vseobecný súd doplnil informácie, ktorými disponuje, je neúcinný, ak by aj v prípade, ze Vseobecný súd vyhovie takému návrhu, znenie jeho rozhodnutia zostalo nezmenené (pozri v tomto zmysle uznesenie Thomson Sales Europe/Komisia, uz citované v bode 344 vyssie, [413]EU:C:2010:338, bod [414]141). 349 Ak Vseobecný súd môze rozhodnút o zalobe na základe návrhov, dôvodov a tvrdení uvedených v priebehu písomnej a ústnej casti konania a so zretelom na predlozené listiny, je potrebné zamietnut návrh na výsluch svedkov predlozený zalobkynou bez toho, aby Vseobecný súd musel osobitne odôvodnit svoj záver, ze je zbytocné vykonat doplnujúce dôkazy (pozri v tomto zmysle uznesenie z 15. septembra 2005, Marlines/Komisia, [415]C-112/04 P, [416]EU:C:2005:554, bod [417]39, a rozsudok z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia, [418]T-301/04, Zb., [419]EU:T:2009:317, bod [420]218). 350 Hoci je vsak pravda, ze úcastník konania nemá právo vyzadovat, aby súd Únie prijal opatrenia na zabezpecenie priebehu konania alebo nariadil dokazovanie, nic to nemení na skutocnosti, ze súd nemôze vyvodit dôsledky z nedostatku urcitých dôkazov v spise, pokial nevycerpá vsetky prostriedky stanovené v rokovacom poriadku príslusného súdu na to, aby získal tieto dôkazy od dotknutého úcastníka konania (pozri uznesenie z 8. októbra 2013, Michail/Komisia, [421]T-597/11 P, Zb. VS, [422]EU:T:2013:542, bod [423]40 a citovanú judikatúru). 351 V prejednávanom prípade zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd vykonal výsluch osôb, ktoré sa zúcastnili na procese dojednávania predlzenia platnosti tretej ponuky v dnoch 16. a 17. júla 2010, na procese dojednávania stvrtej ponuky v dnoch 26., 27. a 28. júla 2010, ako aj na kontaktoch medzi spolocnostami Telefónica a PT, ktoré sa uskutocnili 26. a 29. októbra 2010. 352 Pokial ide na jednej strane o tieto posledné uvedené kontakty, treba poukázat na to, ze vyhlásenia dotknutých osôb uz sú zalozené v spise. 353 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze - ako uz bolo uvedené v bode 347 vyssie - Vseobecný súd rozhodol, ze návrhu na výsluch svedkov predlozenému podnikom, ktorý podal zalobu, nemozno vyhoviet, ak vyhlásenia, ktoré chce tento podnik získat prostredníctvom takej svedeckej výpovede na Vseobecnom súde, uz boli predlozené Komisii, ktorá konstatovala, ze nie sú podlozené listinnými dôkazmi, a dokonca ich vyvracali niektoré listiny v spise. 354 V prejednávanom prípade je potrebné pripomenút, ze Komisia uviedla - ako uz bolo spomenuté v bodoch 189 az 191 vyssie -, ze vzala do úvahy predmetné vyhlásenia a ze ich vyhodnotila v súlade so zásadami uplatnitelnými v oblasti hodnotenia dôkazov. Komisia zohladnila skutocnost, ze tieto vyhlásenia boli vypracované osobami, ktoré by mohli mat priamy záujem na veci (odôvodnenie 122 napadnutého rozhodnutia), a vyhodnotila tieto dôkazy v súvislosti s ostatnými dostupnými dôkazmi (odôvodnenia 121, 124 a 308 napadnutého rozhodnutia). Komisia nikdy nespochybnila skutocnost, ze osoby, ktoré boli autormi uvedených vyhlásení, sa skutocne vyjadrili tak, ako je uvedené v týchto vyhláseniach. 355 Za týchto podmienok treba návrh na nariadenie výsluchu osôb, ktoré sú autormi uvedených vyhlásení, na Vseobecnom súde zamietnut, kedze informácie uvedené v spise postacujú na to, aby Vseobecný súd mohol rozhodnút o telefonických rozhovoroch z októbra 2010 (pozri v tomto zmysle rozsudok ThyssenKrupp Liften Ascenseurs/Komisia, uz citovaný v bode 347 vyssie, [424]EU:T:2011:364, body [425]152 a [426]154; pozri tiez v tomto zmysle analogicky rozsudok zo 7. októbra 2004, Mag Instrument/ÚHVT, [427]C-136/02 P, Zb., [428]EU:C:2004:592, bod [429]77). 356 Na tomto závere nic nemení tvrdenie, ktoré zalobkyna uviedla na pojednávaní, ze na základe zásady bezprostrednosti má výsluch svedkov Vseobecným súdom v porovnaní so zohladnením písomných vyhlásení nepopieratelnú pridanú hodnotu. Kedze totiz obsah týchto vyhlásení nie je spochybnený a ide len o posúdenie týchto dôkazov v porovnaní so vsetkými ostatnými dôkazmi, tvrdenia, ktoré zalobkyna uviedla na pojednávaní, nemôzu spochybnit konstatovanie, ze výsluch osôb, ktoré sú autormi predmetných vyhlásení, na Vseobecnom súde je zbytocný. 357 Pokial ide na druhej strane o svedecké výpovede navrhnuté v súvislosti s rokovaniami o tretej a stvrtej ponuke v dnoch 16., 17., 26., 27. a 28. júla 2010, návrhy na výsluch svedkov treba tiez zamietnut. 358 Co sa týka v prvom rade rokovaní o tretej ponuke zo 16. a 17. júla 2010, po prvé treba poznamenat, ze zalobkyna vo svojom návrhu na výsluch svedkov z 31. marca 2015 uviedla a na pojednávaní potvrdila, ze pán A. V., jej externý advokát a priamy úcastník kontaktov a rokovaní s portugalskou vládou, bol jediným z navrhnutých svedkov, ktorý mal kontakty s uvedenou vládou, a teda "jediným priamym svedkom prícinnej súvislosti medzi konaním portugalskej vlády a existenciou dolozky" a jediným, "kto priamo vedel o konaní portugalskej vlády a o jeho vplyve na výsledok spornej transakcie". Z toho vyplýva, ze nie je potrebné skúmat potrebu vypocut v súvislosti s rokovaniami zo 16. a 17. júla 2010 ostatné osoby navrhnuté zalobkynou, kedze tieto osoby podla jej vlastných tvrdení nemali priame vedomosti o údajnom konaní portugalskej vlády. 359 Po druhé treba poznamenat, ze zalobkyna tvrdí, ze obsah vyhlásení pána A. V., jej externého advokáta a priameho úcastníka kontaktov a rokovaní s portugalskou vládou, ktoré nie sú uvedené v nijakej listine zalozenej v spise, má zásadný význam pre jej obranu, kedze tento svedok by mohol poskytnút dôkaz o prícinnej súvislosti medzi konaním portugalskej vlády a dolozkou. Na pojednávaní zalobkyna spresnila, ze cielom výsluchu uvedeného svedka je najmä objasnit podmienky týkajúce sa prílohy A.58 (pozri bod 147 vyssie), co bolo zaznamenané v zápisnici o pojednávaní. 360 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze uz bolo konstatované, ze príloha A.58 (pozri bod 147 vyssie) a vseobecnejsie vsetky skutocnosti uvedené zalobkynou s cielom preukázat údajný záujem portugalskej vlády na dolozke (pozri body 136 az 162 vyssie) neobsahujú nijaký nepriamy dôkaz, ktorý by nasvedcoval takému záujmu. Aj keby sa totiz preukázal záujem portugalskej vlády na rokovaniach o zmluve, zalobkyna neuviedla nijaký nepriamy dôkaz, ktorý by umoznil preukázat, ze uvedená vláda ulozila alebo aspon si zelala dolozku, a nevysvetlila, ako by svedecká výpoved jej externého advokáta a priameho úcastníka kontaktov a rokovaní s portugalskou vládou v súvislosti s korespondenciou uvedenou v prílohe A.58 preukázala "prícinnú súvislost medzi konaním portugalskej vlády a dolozkou", kedze sa naopak zdá, ze zalobkyna sama vo svojich písomných podaniach uznáva, ze dovtedy predlozené "nepriame dôkazy" predstavovali "najpodrobnejsí dôkaz o... praxi [portugalskej vlády], ku ktorému mala Telefónica prístup, lebo tlak vyvíjaný vládou v citlivých otázkach je - z dôvodu jeho samotnej povahy - spravidla diskrétny a neformálny". 361 V tejto súvislosti je uzitocné uviest, ze zalobkyna na pojednávaní - s cielom vysvetlit, preco nepredlozila korespondenciu uvedenú v prílohe A.58 ani nenavrhla výsluch svojho externého advokáta a priameho úcastníka kontaktov a rokovaní s portugalskou vládou v súvislosti s touto korespondenciou pocas správneho konania - uznala, ze z dôvodu znacného objemu dokumentov, ktoré musela prestudovat v rámci prejednávanej veci, nasla túto korespondenciu - ktorá podla jej názoru svedcí o tom, ze uvedený advokát zohrával klúcovú úlohu v tejto veci a ze jeho svedecká výpoved má rozhodujúci význam pre preukázanie údajného vplyvu portugalskej vlády v súvislosti s dolozkou - az neskôr pri elektronickom hladaní. Vzhladom na toto tvrdenie - ako Komisia správne poznamenala - treba uviest, ze ak by dotknutý advokát skutocne zohrával klúcovú úlohu, ktorú mu pripisuje zalobkyna, a ak by mohol ako svedok priamo vypovedat o konaní portugalskej vlády týkajúcom sa dolozky, je málo pravdepodobné, ze by sa na neho zabudlo, az kým sa pri elektronickom hladaní nenasla korespondencia, ktorá svedcila o jeho údajnom význame v rámci prejednávanej veci. 362 Svedecká výpoved, v ktorej by len boli zopakované skutocnosti, ktoré zalobkyna uz uviedla v rámci svojej zaloby a ktorých pravdivost je nesporná, a vyvodené tie isté závery, ktoré zalobkyna vyvodila vo svojich písomných podaniach (pozri body 136 az 143 vyssie), pritom nemôze predstavovat skutkový dôkaz, ktorý by mohol byt relevantný pre vyriesenie prejednávanej veci. Je totiz nesporné, ze portugalská vláda podrobne sledovala rokovania o zmluve, ale to neznamená, ze chcela ulozit dolozku. Svedecká výpoved, ktorá by potvrdzovala skutocnosti vseobecne preukazujúce záujem portugalskej vlády na zmluve, ale nezahrnala by skutocnosti preukazujúce údajný záujem tejto vlády na dolozke, by teda bola irelevantná pre overenie dôvodnosti argumentácie zalobkyne. 363 Za týchto podmienok nie je opodstatnené, aby Vseobecný súd vykonal navrhované dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudky Siemens/Komisia, uz citovaný v bode 345 vyssie, [430]EU:C:2013:866, bod [431]323, a z 27. októbra 1994, Fiatagri a New Holland Ford/Komisia, [432]T-34/92, Zb., [433]EU:T:1994:258, bod [434]27). 364 Co sa týka v druhom rade návrhu na výsluch pána R. S. L. G.-O., generálneho tajomníka a clena správnej rady spolocnosti Telefónica, pána A. V. B., generálneho riaditela spolocnosti Telefónica pre financie a obchodný rozvoj, pána J. S. B., riaditela pre priemyselné zdruzenia a dcérske spolocnosti, pani M. L. M. A., zástupkyne generálneho tajomníka a clenky správnej rady spolocnosti Telefónica, a napokon opät pána A. V., externého advokáta a priameho úcastníka kontaktov a rokovaní s portugalskou vládou, v súvislosti s tým, ze Telefónica 27. júla 2010 naliehala na vypustení dolozky, no PT ju odmietla vypustit, ako svedkov, treba konstatovat, ze tento návrh je neúcinný. 365 Totiz aj za predpokladu, ze svedkovia, ktorých výsluch zalobkyna navrhuje, by uviedli, ze Telefónica 27. júla 2010 poziadala spolocnost PT, aby vypustila dolozku, a ze PT ju odmietla vypustit, vzhladom na vsetky relevantné skutocnosti a najmä na dvojstranný charakter dolozky (pozri body 154 a 171 vyssie) a postoj spolocnosti Telefónica pocas rokovaní (pozri body 152 a 338 vyssie) by táto skutocnost neumoznila uznat, ze dolozka obsahovala záväzok vlastného hodnotenia ani ze pri stanovení výsky pokuty by sa malo v rámci polahcujúcich okolností zohladnit údajné úsilie spolocnosti Telefónica obmedzit vplyv dolozky (pozri body 335 az 338 vyssie). 366 Za týchto podmienok vzhladom na to, ze návrh, aby Vseobecný súd doplnil informácie, ktorými disponuje, je neúcinný, ak by aj v prípade, ze Vseobecný súd vyhovie takému návrhu, znenie jeho rozhodnutia zostalo nezmenené (pozri judikatúru citovanú v bode 348 vyssie), návrh na výsluch svedkov rokovaní z 26. a 27. júla 2010, ako aj návrh na výsluch svedkov ako celok treba zamietnut. 367 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze siestemu zalobnému dôvodu treba ciastocne vyhoviet v rozsahu, v akom Komisia pri stanovení hodnoty predaja zalobkyne, ktorá sa mala vziat do úvahy pri výpocte výsky pokuty, mala preskúmat tvrdenia, ktorými sa zalobkyna usilovala preukázat neexistenciu potenciálnej hospodárskej sútaze medzi spolocnostami Telefónica a PT, pokial ide o urcité sluzby. Clánok 2 napadnutého rozhodnutia teda treba zrusit len v rozsahu, v akom stanovuje výsku pokuty na základe hodnoty predaja, ktorú zohladnila Komisia, a zalobu treba v zostávajúcej casti zamietnut. O trovách 368 Podla clánku 134 ods. 3 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása vlastné trovy konania. Ak sa to vsak zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Vseobecný súd môze rozhodnút, ze úcastník konania znása vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka. 369 Vzhladom na to, ze zalobe sa vyhovelo len ciastocne, spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, ze zalobkyna znása tri stvrtiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu stvrtinu trov konania vynalozených Komisiou. Komisia znása tri stvrtiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu stvrtinu trov konania vynalozených zalobkynou. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 2 rozhodnutia Komisie C(2013) 306 final z 23. januára 2013 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ (vec COMP/39.839 - Telefónica/Portugal Telecom) sa zrusuje v rozsahu, v akom stanovuje výsku pokuty ulozenej spolocnosti Telefónica, SA, na 66894000 eur, kedze táto suma bola stanovená na základe hodnoty predaja, ktorú pouzila Európska komisia. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Telefónica znása tri stvrtiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu stvrtinu trov konania vynalozených Komisiou. Komisia znása tri stvrtiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu stvrtinu trov konania vynalozených spolocnostou Telefónica. Martins Ribeiro Gervasoni Madise Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. júna 2016. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu I - Opis spolocností Telefónica a PT II - Rokovania a podpísanie zmluvy III - Okolnosti, ktoré nastali po uzavretí zmluvy IV - Konanie pred Komisiou Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav I - O prípustnosti A - O prípustnosti niektorých príloh zaloby B - O prípustnosti odkazov na súbeznú zalobu spolocnosti PT proti napadnutému rozhodnutiu II - O veci samej A - O návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia 1. O prvých troch zalobných dôvodoch zalozených v podstate na porusení clánku 101 ZFEÚ, kedze dolozka nepredstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela a) Úvodné pripomienky b) O posúdení dolozky ako mozného pridruzeného obmedzenia popri transakcii Vivo c) O nezávislosti správania zalobkyne d) O kontexte uvedenia dolozky v zmluve o transakcii Vivo a správaní strán O údajnom tlaku vyvíjanom portugalskou vládou - O zásadách týkajúcich sa dôkazného bremena - Napadnuté rozhodnutie - O skutocnostiach uvedených zalobkynou - O údajnom porusení povinnosti presetrit vec a zásady riadnej správy vecí verejných O údajnom konaní spolocnosti Telefónica, ktorého cielom bolo minimalizovat protisútazný obsah dolozky e) O údajnom vecnom obsahu a údajných praktických cieloch výhrady "v rozsahu povolenom zákonom" O údajnej funkcii spocívajúcej v znízení transakcných nákladov O údajnej funkcii strategického nástroja na dosiahnutie konsenzu O údajnej funkcii spocívajúcej v zabezpecení zachovania transakcie O výklade znenia dolozky 2. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ, na nedostatocnom odôvodnení a na nesprávnom posúdení spôsobilosti predmetného postupu obmedzit hospodársku sútaz 3. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ, kedze dolozka nie je obmedzením z hladiska úcinkov, a na porusení pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena a zásady in dubio pro reo B - O návrhu týkajúcom sa výsky pokuty 1. Úvodné pripomienky a) O zásadách týkajúcich sa výpoctu pokút b) Napadnuté rozhodnutie 2. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení pri výpocte pociatocnej hodnoty predaja spolocnosti Telefónica na úcely stanovenia základnej sumy pokuty a na porusení zásad proporcionality a odôvodnenia a) O prvej casti zalozenej na tom, ze objem predaja zohladnený v prípade spolocnosti Telefónica by mal byt rovnaký ako v prípade spolocnosti PT b) O druhej casti zalozenej na tom, ze z výpoctu pokuty by sa mala vylúcit hodnota predaja urcitých sluzieb O odôvodnení O veci samej - O predaji zodpovedajúcom cinnostiam vykonávaným mimo Pyrenejského polostrova - O predaji zodpovedajúcom vykonávaným cinnostiam - O predaji zodpovedajúcom cinnostiam, v prípade ktorých je hospodárska sútaz vylúcená 3. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ z dôvodu zjavne nesprávneho posúdenia pri výpocte základnej sumy pokuty v závislosti od závaznosti a na porusení zásady proporcionality 4. O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ z dôvodu porusenia zásady proporcionality a na zjavne nesprávnom posúdení spocívajúcom v nezohladnení dalsích polahcujúcich okolností C - O návrhu na výsluch svedkov O trovách __________________________________________________________________ ( [435]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXMKnZUD/L89786-2273TMP.html#t-ECR_62013TJ0216_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A412&locale=sk 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A412&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point109 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A633&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A633&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A633&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A633&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A193&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A193&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A193&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point100 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point130 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A48&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A48&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A48&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point262 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A242&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A242&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A242&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A202&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A202&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A202&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point88 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A101&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A101&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A101&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A101&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A101&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A337&locale=sk 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A337&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A337&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point179 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A488&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A488&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A488&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A120&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A2&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A2&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A2&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A289&locale=sk 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A289&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A289&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point688 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&locale=sk 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A130&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A130&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A130&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point127 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A8&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A8&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A8&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&locale=sk 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point725 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point728 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point187 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point177 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A271&locale=sk 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A271&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A271&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A358&locale=sk 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A358&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A358&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point149 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A358&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point150 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A362&locale=sk 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A362&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A362&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point175 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A362&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point176 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point73 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point178 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&locale=sk 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A516&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A54&locale=sk 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A54&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A54&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point312 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A342&locale=sk 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A342&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A342&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point181 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A68&locale=sk 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A68&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A68&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A68&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A68&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A68&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A218&locale=sk 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A218&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A218&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A220&locale=sk 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A220&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A220&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point273 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&locale=sk 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point1053 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&locale=sk 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&locale=sk 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A38&locale=sk 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point159 202. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A335&locale=sk 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A335&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A335&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 205. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A34&locale=sk 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A34&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A34&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 208. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A335&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A335&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A267&locale=sk 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A267&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 212. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A267&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 213. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A192&locale=sk 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A192&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A192&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point168 216. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A192&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point175 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A218&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A218&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point132 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A218&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A218&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point130 221. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A218&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A218&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point131 223. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A263&locale=sk 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A263&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 225. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A263&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point231 226. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&locale=sk 227. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 231. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A263&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A263&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point230 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 235. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70&locale=sk 236. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 237. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 238. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&locale=sk 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 240. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 241. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500&locale=sk 242. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point112 244. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166&locale=sk 245. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 246. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 247. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&locale=sk 248. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 249. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 250. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 251. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 252. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point209 253. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A416&locale=sk 254. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 255. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 256. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 257. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point211 258. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 259. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 260. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 261. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point211 262. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point213 263. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point129 265. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 266. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 267. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 268. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 269. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 270. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 271. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A103&locale=sk 272. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A103&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 273. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A103&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 274. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A103&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 275. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A415&locale=sk 276. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 277. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 278. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&locale=sk 279. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 280. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point226 281. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A267&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 282. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A267&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point223 283. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&locale=sk 284. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 285. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point121 286. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A52&locale=sk 287. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 288. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point643 289. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A252&locale=sk 290. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A252&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 291. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A252&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 292. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&locale=sk 293. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 294. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 295. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&locale=sk 296. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 297. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point283 298. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 299. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 300. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 301. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 302. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 303. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A129&locale=sk 304. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A129&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 305. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A129&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point768 306. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&locale=sk 307. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 308. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 309. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 310. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A129&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 311. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A129&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point769 312. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A702&locale=sk 313. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A702&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 314. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A702&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 315. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A129&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 316. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A129&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point770 317. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 318. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A287&locale=sk 319. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A287&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 320. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A287&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point128 321. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A129&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 322. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A129&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point772 323. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 324. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 325. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point147 326. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 327. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 328. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 329. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:298:TOC 330. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A193&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 331. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A193&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point217 332. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A193&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 333. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A193&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point218 334. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 335. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A326&locale=sk 336. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A326&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 337. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A326&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 338. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 339. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 340. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 341. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&locale=sk 342. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 343. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 344. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 345. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point121 346. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 347. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 348. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 349. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 350. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 351. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 352. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 353. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 354. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 355. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point121 356. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 357. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point643 358. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A252&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 359. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A252&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 360. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 361. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 362. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 363. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 364. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 365. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 366. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 367. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 368. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 369. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 370. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 371. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 372. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 373. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 374. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 375. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point148 376. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point149 377. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 378. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 379. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 380. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 381. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 382. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 383. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 384. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point148 385. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 386. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 387. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 388. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 389. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 390. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 391. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 392. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 393. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A343&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point281 394. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&locale=sk 395. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 396. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A266&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point901 397. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&locale=sk 398. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 399. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A621&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point264 400. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A338&locale=sk 401. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A338&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 402. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A338&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point138 403. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 404. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 405. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point323 406. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 407. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point324 408. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point325 409. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A364&locale=sk 410. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A364&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 411. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A364&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point152 412. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A364&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point154 413. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A338&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 414. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A338&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point141 415. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A554&locale=sk 416. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A554&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 417. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A554&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 418. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&locale=sk 419. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 420. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point218 421. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A542&locale=sk 422. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A542&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 423. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A542&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 424. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A364&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 425. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A364&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point152 426. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A364&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point154 427. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A592&locale=sk 428. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A592&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 429. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A592&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 430. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 431. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point323 432. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1994%3A258&locale=sk 433. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1994%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 434. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1994%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 435. file:///tmp/lynxXXXXMKnZUD/L89786-2273TMP.html#c-ECR_62013TJ0216_SK_01-E0001