ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) z 28. júna 2016 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Portugalský a spanielsky telekomunikacný trh -- Dolozka o zákaze konkurencie na pyrenejskom trhu, ktorá bola zahrnutá v zmluve o kúpe podielu, ktorý vlastnila Portugal Telecom v brazílskom mobilnom operátorovi Vivo, spolocnostou Telefónica -- Výhrada zákonnosti 'v rozsahu povolenom zákonom` -- Povinnost odôvodnenia -- Porusenie z hladiska ciela -- Pridruzené obmedzenie -- Potenciálna hospodárska sútaz -- Porusenie z hladiska úcinkov -- Výpocet výsky pokuty -- Návrh na výsluch svedkov" Vo veci T-208/13, Portugal Telecom SGPS, SA, so sídlom v Lisabone (Portugalsko), v zastúpení: N. Mimoso Ruiz a R. Bordalo Junqueiro, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne C. Giolito, C. Urraca Caviedes a T. Christoforou, neskôr C. Giolito, C. Urraca Caviedes a P. Costa de Oliveira, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Marques Mendes, advokát, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2013) 306 final z 23. januára 2013 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ (vec COMP/39.839 - Telefónica/Portugal Telecom) a subsidiárne návrh na znízenie pokuty, VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predsednícka komory M. E. Martins Ribeiro (spravodajkyna), sudcovia S. Gervasoni a L. Madise, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 22. mája 2015, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Prejednávaný spor, ktorého predmetom je rozhodnutie Komisie C(2013) 306 final z 23. januára 2013 týkajúce sa konania podla clánku 101 ZFEÚ (vec COMP/39.839 - Telefónica/Portugal Telecom) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), vychádza z dolozky (dalej len "dolozka") zahrnutej v clánku 9 zmluvy o kúpe akcií (dalej len "zmluva") podpísanej spolocnostou Telefónica, SA (dalej len "Telefónica"), a zalobkynou, spolocnostou Portugal Telecom SGPS, SA (dalej len "PT"), 28. júla 2010, ktorej predmetom je výhradná kontrola spolocnosti Telefónica nad brazílskym mobilným operátorom Vivo Participaçőes, SA (dalej len "Vivo"). Dolozka je sformulovaná takto (odôvodnenie 1 napadnutého rozhodnutia): "Po deviate - Zákaz konkurencie V rozsahu povolenom zákonom má kazdá strana povinnost, priamo ci nepriamo prostredníctvom akéhokolvek pridruzeného subjektu, zdrzat sa angazovania alebo investovania v akomkolvek projekte v odvetví telekomunikácií (vrátane pevných a mobilných sluzieb, internetového prístupu a televíznych sluzieb, avsak s výnimkou akejkolvek investície, ktorá bola v drzbe, alebo cinnosti, ktorá bola vykonávaná ku dnu uzavretia tejto zmluvy), pokial taký projekt mozno povazovat za konkurenciu pre druhú stranu v rámci pyrenejského trhu, a to po dobu trvajúcu od [definitívneho uzavretia transakcie 27. septembra 2010] do 31. decembra 2011." 2 Európska komisia v súlade so svojím predbezným záverom, ku ktorému dospela v oznámení o výhradách z 21. októbra 2011, konstatovala, ze vzhladom na dolozku a okolnosti (hospodársky a právny kontext, do ktorého patrila táto vec, a správanie strán) dolozka predstavovala dohodu o rozdelení trhov, ktorej úcelom bolo obmedzit hospodársku sútaz na vnútornom trhu v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ (odôvodnenia 2 a 434 napadnutého rozhodnutia). A - Opis spolocností PT a Telefónica 3 Skupina Portugal Telecom bola zalozená v roku 1994 v dôsledku zlúcenia troch státnych podnikov a sprivatizovaná v piatich etapách od roku 1995 do roku 2000. Po uplynutí poslednej piatej etapy privatizácie v roku 2000 Portugalská republika vlastnila 500 akcií kategórie A (dalej len "privilegované akcie"), ktoré jej priznávali urcité osobitné práva, vrátane práva veta pri zmenách stanov a iných dôlezitých rozhodnutiach. Dna 12. decembra 2000 prijala Portugal Telecom, SA, struktúru portfóliovej spolocnosti a názov PT (odôvodnenia 21, 22 a 23 napadnutého rozhodnutia). 4 PT je najvýznamnejsím telekomunikacným operátorom v Portugalsku a má strategické postavenie v iných krajinách, najmä v Brazílii a v subsaharskej Afrike. V Brazílii tvorilo hlavné aktíva spolocnosti PT 50 % akcií v spolocnom podniku, ktorý ovládal spolocnost Vivo, az kým túto spolocnost neodkúpila Telefónica. Po prevode svojho podielu v spolocnosti Vivo 28. júla 2010 PT uzavrela strategické partnerstvo so spolocnostou Oi, ktorá bola jedným z hlavných poskytovatelov elektronických komunikácií v Brazílii (odôvodnenia 24 a 25 napadnutého rozhodnutia). 5 PT v roku 2010 previedla svoj podiel v spolocnosti Telefónica vo výske 0,20 % a neovláda nijakú spanielsku spolocnost. Poskytuje telekomunikacné sluzby svojim portugalským nadnárodným klientom, ktorí pôsobia na spanielskom trhu, pricom vyuzívajú siete iných operátorov, najmä spolocnosti Telefónica (odôvodnenia 27, 28 a 233 napadnutého rozhodnutia). 6 Telefónica je bývalým monopolným telekomunikacným podnikom Spanielskeho královstva, ktorý bol úplne sprivatizovaný v roku 1997, a najvýznamnejsím telekomunikacným operátorom v Spanielsku. Telefónica získala medzinárodné postavenie vo viacerých krajinách Európskej únie, Latinskej Ameriky a Afriky a je jednou z najväcsích európskych telekomunikacných skupín (odôvodnenia 12 a 16 napadnutého rozhodnutia). 7 V case prijatia rozhodnutia, ktoré je predmetom prejednávaného sporu, vlastnila Telefónica 2 % základného imania spolocnosti PT. V case skutkových okolností, ktoré boli predmetom uvedeného rozhodnutia, vlastnila Telefónica mensinový podiel v spolocnosti Zon Multimedia (dalej len "Zon"), ktorá konkurovala spolocnosti PT, pôsobila v odvetví elektronických komunikácií a vznikla oddelením spolocnosti PT Multimedia od jej materskej spolocnosti PT, ku ktorému doslo v novembri 2007. Popri svojich podieloch v portugalských spolocnostiach zacala Telefónica priamo pôsobit v Portugalsku prostredníctvom svojich dvoch dcérskych spolocností a portugalskej pobocky jednej z nich (odôvodnenia 18 az 20 a 215 napadnutého rozhodnutia). 8 Okrem toho Telefónica menovala - v závislosti od dátumu - jedného alebo dvoch clenov správnej rady spolocnosti PT. Ku dnu definitívneho uzavretia transakcie týkajúcej sa odkúpenia spolocnosti Vivo, teda k 27. septembru 2010 (pozri bod 25 nizsie), menovala Telefónica dvoch clenov správnej rady spolocnosti PT (poznámka pod ciarou 67 napadnutého rozhodnutia). B - Rokovania a podpísanie zmluvy 9 Vivo je jedným z hlavných mobilných operátorov v Brazílii. V case podpísania zmluvy 28. júla 2010 ovládali spolocnost Vivo spolocne Telefónica a PT prostredníctvom spolocnosti Brasilcel NV (dalej len "Brasilcel"), ktorá bola investicnou spolocnostou zaregistrovanou v Holandsku (odôvodnenie 33 napadnutého rozhodnutia). 10 Dna 6. mája 2010 predlozila Telefónica verejnú ponuku na nepriatelské odkúpenie vtedajsieho 50 %-ného podielu spolocnosti PT v spolocnosti Brasilcel za 5,7 miliardy eur. Táto ponuka obsahovala okrem iného ustanovenie, podla ktorého "Telefónica neulozí spolocnosti Portugal Telecom nijakú dolozku o zákaze konkurencie alebo zákaze náboru". Clenovia správnej rady spolocnosti PT jednomyselne zamietli túto prvú ponuku (odôvodnenia 35 a 36 napadnutého rozhodnutia). 11 Dna 1. júna 2010 o 2.53 hod. po stretnutí strán, ktoré sa uskutocnilo 31. mája 2010, zaslala PT spolocnosti Telefónica e-mail s návrhom druhej ponuky odkúpenia jej podielu v spolocnosti Vivo. Dolozka bola uvedená po prvý raz v tomto návrhu (odôvodnenie 38 napadnutého rozhodnutia). 12 Prvý návrh dolozky bol sformulovaný takto (odôvodnenie 39 napadnutého rozhodnutia): "Zákaz konkurencie Kazdá strana má povinnost, priamo ci nepriamo prostredníctvom akéhokolvek pridruzeného subjektu, zdrzat sa angazovania alebo investovania v akomkolvek projekte v odvetví telekomunikácií (vrátane pevných a mobilných sluzieb, internetového prístupu a televíznych sluzieb), pokial taký projekt mozno povazovat za konkurenciu pre druhú stranu v rámci pyrenejského trhu, a to po dobu trvajúcu odo dna prijatia ponuky do i) 31. decembra 2011 alebo ii) dna skutocného prevodu poslednej casti alternatívnych akcií B." 13 V e-maile zaslanom spolocnosti PT 1. júna 2010 o 12.21 hod. Telefónica navrhla upravit dolozku doplnením casti vety "avsak s výnimkou akejkolvek investície, ktorá bola v drzbe, alebo cinnosti, ktorá bola vykonávaná ku dnu uzavretia tejto zmluvy", s cielom vylúcit z jej pôsobnosti cinnosti, ktoré kazdá zo strán v tom case vykonávala na domácom alebo inom trhu. Táto úprava bola zaclenená do druhej ponuky z 1. júna 2010 (odôvodnenie 40 napadnutého rozhodnutia). 14 Okrem prvého návrhu dolozky obsahovala druhá ponuka tiez zvýsenie ceny na 6,5 miliardy eur, právo spätnej kúpy pre spolocnost PT, ktoré jej umoznovalo spätne odkúpit jej akcie, ktoré vlastnila Telefónica, a záväzok spolocnosti Telefónica odkúpit akcie spolocnosti Dedic SA, brazílskeho prevádzkovatela call centier, ktoré vlastnila PT. Druhá ponuka navyse este stále obsahovala záväzok spolocnosti Telefónica neulozit "spolocnosti Portugal Telecom nijakú dolozku o zákaze konkurencie alebo zákaze náboru", ktorá bola uvedená uz v prvej ponuke (odôvodnenia 41 a 42 napadnutého rozhodnutia). 15 Vecer 1. júna 2010 správna rada spolocnosti PT oznámila, ze sa domnieva, ze druhá ponuka predlozená spolocnostou Telefónica neodráza skutocnú hodnotu spolocnosti Vivo. Rozhodla sa vsak predlozit svoje rozhodnutie valnému zhromazdeniu spolocnosti, ktoré bolo zvolané na 30. júna 2010 (odôvodnenie 45 napadnutého rozhodnutia). 16 Strany zverejnili druhú ponuku prostredníctvom jej umiestnenia na svojich internetových stránkach a jej oznámením spanielskemu a portugalskému burzovému orgánu. Okrem toho obsah dolozky uvedenej v druhej ponuke bol tiez zverejnený v brozúre, ktorú správna rada spolocnosti PT poskytla 9. júna 2010 svojim akcionárom v rámci prípravy ich valného zhromazdenia zvolaného na 30. júna 2010 (odôvodnenia 128 a 129 napadnutého rozhodnutia). 17 Dna 29. júna 2010 predlozila Telefónica tretiu ponuku na sumu 7,15 miliardy eur, ktorá inak obsahovala tie isté ustanovenia a podmienky ako druhá ponuka (odôvodnenie 46 napadnutého rozhodnutia). 18 Dna 30. júna 2010 riadne valné zhromazdenie spolocnosti PT schválilo tretiu ponuku predlozenú spolocnostou Telefónica. Portugalská vláda vsak uplatnila právo spojené s privilegovanými akciami spolocnosti PT, ktoré vlastnila (pozri bod 3 vyssie), na zablokovanie transakcie a Telefónica predlzila tretiu ponuku az do 16. júla 2010 (odôvodnenia 47 a 48 napadnutého rozhodnutia). 19 Súdny dvor vo svojom rozsudku z 8. júla 2010, Komisia/Portugalsko ([2]C-171/08, Zb., [3]EU:C:2010:412), konstatoval, ze Portugalská republika si tým, ze si ponechala v spolocnosti PT také osobitné práva, ktoré upravujú stanovy tejto spolocnosti v prospech státu a iných verejných orgánov, pricom tieto práva vyplývajú z privilegovaných akcií, ktoré vlastní stát v spolocnosti PT, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývali z clánku 56 ES (odôvodnenie 50 napadnutého rozhodnutia). 20 Dna 16. júla 2010 poziadala PT spolocnost Telefónica, aby predlzila svoju ponuku az do 28. júla 2010, ale Telefónica s tým nesúhlasila a ponuka zanikla (odôvodnenie 51 napadnutého rozhodnutia). 21 Dna 27. júla 2010 sa konalo dalsie stretnutie spolocností PT a Telefónica a Telefónica navrhla spolocnosti PT jednak doplnit na zaciatku dolozky výraz "v rozsahu povolenom zákonom" a jednak stanovit dlzku platnosti dolozky "od [definitívneho uzavretia transakcie 27. septembra 2010] do 31. decembra 2011" (odôvodnenia 52 a 53 napadnutého rozhodnutia). 22 Dna 28. júla 2010 Telefónica a PT uzavreli zmluvu, na základe ktorej Telefónica získala výhradnú kontrolu nad spolocnostou Vivo vdaka nadobudnutiu 50 %-ného podielu na základnom imaní spolocnosti Brasilcel, a to za cenu 7,5 miliardy eur (odôvodnenie 54 napadnutého rozhodnutia). 23 Zmluva obsahovala v clánku 9 nasledujúcu dolozku (odôvodnenie 55 napadnutého rozhodnutia): "Po deviate - Zákaz konkurencie V rozsahu povolenom zákonom má kazdá strana povinnost, priamo ci nepriamo prostredníctvom akéhokolvek pridruzeného subjektu, zdrzat sa angazovania alebo investovania v akomkolvek projekte v odvetví telekomunikácií (vrátane pevných a mobilných sluzieb, internetového prístupu a televíznych sluzieb, avsak s výnimkou akejkolvek investície, ktorá bola v drzbe, alebo cinnosti, ktorá bola vykonávaná ku dnu uzavretia tejto zmluvy), pokial taký projekt mozno povazovat za konkurenciu pre druhú stranu v rámci pyrenejského trhu, a to po dobu trvajúcu od [definitívneho uzavretia transakcie 27. septembra 2010] do 31. decembra 2011." 24 Na rozdiel od druhej ponuky (bod 14 vyssie) zmluva uz nestanovovala právo spätnej kúpy pre spolocnost PT, ktoré by jej umoznovalo spätne odkúpit jej akcie, ktoré vlastnila Telefónica. Naproti tomu zmluva stanovovala okrem iného v prvom rade vzdanie sa funkcie clenov správnej rady spolocnosti PT vymenovaných spolocnostou Telefónica (clánok 3 ods. 6 zmluvy), v druhom rade program priemyselného partnerstva oboch spolocností (clánok 6 zmluvy) pod podmienkou, ze si tieto spolocnosti nebudú konkurovat v Brazílii (clánok 7 zmluvy), a v tretom rade prípadné odkúpenie brazílskej spolocnosti Dedic, ktorá sa specializovala na poskytovanie sluzieb call centier, spolocnostou Telefónica (clánok 10 zmluvy) (odôvodnenia 56 az 61 napadnutého rozhodnutia). 25 K definitívnemu uzavretiu transakcie doslo 27. septembra 2010 na základe "notárskej zápisnice o prevode akcií" a "potvrdzujúcej notárskej zápisnice" (odôvodnenie 63 napadnutého rozhodnutia). 26 V den podpísania zmluvy 28. júla 2010 PT tiez oznámila, ze v ten istý den uzavrela memorandum o porozumení, v ktorom boli stanovené pravidlá vztahujúce sa na vytvorenie strategického partnerstva so spolocnostou Oi (pozri bod 4 vyssie), a ze mala v úmysle odkúpit 22,38 % akcií skupiny Oi, aby zohrávala významnejsiu úlohu pri riadení tejto skupiny (odôvodnenie 62 napadnutého rozhodnutia). 27 Agęncia National de Telecommunicaçőes (Anatel, brazílsky orgán pre reguláciu telekomunikácií) a Conselho Administrativo de Defesa Econômica (CADE, brazílsky orgán pre hospodársku sútaz) boli informované o transakcii Vivo 29. júla a 18. augusta 2010 a Telefónica v clánku uverejnenom v tlaci 23. augusta 2010 potvrdila, ze zmluva obsahuje dolozku o zákaze konkurencie (odôvodnenia 103, 130 a 491 napadnutého rozhodnutia). C - Okolnosti, ktoré nastali po uzavretí zmluvy 28 V dnoch 26. a 29. októbra 2010 sa uskutocnili dva telefonické rozhovory medzi spolocnostami Telefónica a PT (odôvodnenia 113 a 124 napadnutého rozhodnutia). 29 Dna 4. februára 2011 po zacatí konania Komisiou 19. januára 2011 (pozri bod 31 nizsie) podpísali Telefónica a PT dohodu o vypustení dolozky (odôvodnenie 125 napadnutého rozhodnutia), ktorá bola sformulovaná takto: "Preambula: [PT] a Telefónica uzavreli 28. júna 2010 zmluvu (dalej len 'zmluva`), podla ktorej mala [PT] predat spolocnosti Telefónica 50 % (pätdesiat percent) základného imania spolocnosti [Brasilcel] zalozenej podla holandského práva (dalej len 'Brasilcel` alebo 'spolocnost`). Deviaty clánok zmluvy obsahoval dolozku o zákaze konkurencie, na základe ktorej mala kazdá strana povinnost v rozsahu povolenom zákonom nekonkurovat druhej strane na pyrenejskom trhu odo dna uzavretia transakcie (vymedzeného v zmluve) do 31. decembra 2011. Strany predtým uvazovali o uzavretí deviateho clánku zmluvy v súvislosti s prípadným právom spolocnosti PT spätne odkúpit jej akcie, ktoré v tom case vlastnila Telefónica, a kedze tento clánok bol ponechaný v konecnej zmluve za predpokladu, ze bude v súlade s právom, aj napriek tomu, ze uvedené právo spätnej kúpy napokon nebolo stanovené. Strany chcú písomne potvrdit, ze uvedený deviaty clánok je neuplatnitelný, ze nikdy nebol vykonaný, a preto nemal nijaký vplyv na ich príslusné obchodné rozhodnutia. Európska komisia 24. januára a 21. januára 2011 oznámila spolocnostiam Telefónica a PT, ze zacala voci nim konanie vo veci formálneho zistovania v súvislosti s uvedeným deviatym clánkom. Vzhladom na vyssie uvedené sa strany dohodli takto: Clánok 1. Úprava zmluvy a odnatie práv Zmluva sa upravuje tak, ze celý jej deviaty clánok sa vypústa. Tento clánok sa povazuje za ustanovenie, ktoré nikdy nebolo súcastou zmluvy. Strany neodvolatelne a definitívne potvrdzujú, ze deviaty clánok nemôze priznávat nijaké právo a ukladat nijakú povinnost stranám ani tretím osobám. Clánok 2. Rozhodné právo Táto dohoda, ako aj kazdý spor týkajúci sa jej vykonávania alebo akýkolvek následok spojený s prípadným porusením jej ustanovení sa spravuje portugalským právom a vykladá v súlade s ním." D - Konanie pred Komisiou 30 Dolozku objavil v septembri 2010 spanielsky orgán pre hospodársku sútaz, ktorý o nej informoval portugalský orgán pre hospodársku sútaz a Komisiu, pricom sa rozhodlo, ze vysetrovanie vykoná Komisia (odôvodnenie 3 napadnutého rozhodnutia). 31 Dna 19. januára 2011 zacala Komisia konanie proti spolocnostiam Telefónica a PT na základe clánku 11 ods. 6 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a clánku 2 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([5]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81) (odôvodnenie 5 napadnutého rozhodnutia). 32 V rámci vysetrovania na základe clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Komisia zaslala stranám ziadosti o informácie 5. januára, 1. apríla, 25. mája, 10. a 24. júna 2011, ako aj 5. septembra 2012 a niektorým z ich nadnárodných klientov 20. apríla 2011. Okrem toho sa uskutocnili stretnutia so spolocnostou PT, a to 17. marca a 8. septembra 2011, ako aj 27. septembra 2012, a stretnutia so spolocnostou Telefónica, a to 21. marca a 7. septembra 2011, ako aj 27. septembra 2012 (odôvodnenie 6 napadnutého rozhodnutia). 33 Dna 21. októbra 2011 prijala Komisia oznámenie o výhradách, 4. novembra 2011 bol stranám sprístupnený spis a 7. novembra 2011 im boli poskytnuté príslusné listiny. Dna 13. januára 2012 Telefónica a PT odpovedali na oznámenie o výhradách, ale nepoziadali o vypocutie (odôvodnenia 7, 8 a 9 napadnutého rozhodnutia). 34 Dna 23. januára 2013 prijala Komisia napadnuté rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie 35 Komisia uviedla, ze vec, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia, sa týka dolozky uvedenej v zmluve (body 1, 22 a 23 vyssie) (odôvodnenie 1 napadnutého rozhodnutia). 36 Komisia vysvetlila, ze v oznámení o výhradách dospela k záveru, ze vzhladom na dolozku a okolnosti (hospodársky a právny kontext, do ktorého patrila táto vec, a správanie strán) predstavovala dolozka dohodu o rozdelení trhov, ktorej úcelom bolo obmedzit hospodársku sútaz na vnútornom trhu v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ, a ze v napadnutom rozhodnutí potvrdila tento záver (odôvodnenie 2 napadnutého rozhodnutia). 37 V prvom rade Komisia preskúmala predchádzajúce skutkové okolnosti týkajúce sa rokovaní medzi stranami, ktoré viedli k zacleneniu dolozky do konecnej verzie zmluvy, skutkové okolnosti, ktoré nastali po podpísaní zmluvy (pozri body 10 az 29 vyssie), a tvrdenia strán uvedené v súvislosti so spomenutými predchádzajúcimi okolnostami a skutkovými okolnostami (odôvodnenia 29 az 130 napadnutého rozhodnutia). 38 V druhom rade Komisia v súvislosti s pôsobnostou dolozky a relevantnými trhmi konstatovala, ze so zretelom na znenie dolozky (body 1 a 23 vyssie) sa dolozka týkala kazdého projektu súvisiaceho s elektronickými komunikacnými sluzbami za predpokladu, ze jedna alebo druhá strana poskytovala alebo mohla poskytovat takú sluzbu. Ako teda vyplýva z jej znenia, dolozka sa týkala pevných a mobilných sluzieb, internetového prístupu a televíznych sluzieb, ako aj sluzieb rozhlasového vysielania, ktoré sa povazujú za komunikacné sluzby, aj ked nie sú spomenuté v dolozke. Naproti tomu Komisia spresnila, ze v súlade so znením dolozky bola kazdá cinnost vykonávaná a kazdá investícia uskutocnená pred podpísaním zmluvy, teda pred 28. júlom 2010, vylúcená z pôsobnosti dolozky (odôvodnenia 132 az 136 a 185 napadnutého rozhodnutia). 39 V súvislosti s touto poslednou uvedenou skutocnostou Komisia poznamenala, ze svetové telekomunikacné sluzby a velkoobchodné medzinárodné prenosové sluzby boli vylúcené z pôsobnosti dolozky vzhladom na to, ze kazdá zo strán bola ku dnu podpísania zmluvy prítomná na trhoch s uvedenými sluzbami na Pyrenejskom polostrove (odôvodnenia 173, 174, 184 a 185 napadnutého rozhodnutia). 40 Pokial ide o zemepisný dosah dolozky, Komisia vylozila výraz "pyrenejský trh" tak, ze oznacuje spanielsky a portugalský trh. Vzhladom na obchodné cinnosti strán, ktoré spocívali v prítomnosti na väcsine trhov elektronických komunikácií v krajine pôvodu kazdej z nich, a na slabú, ci dokonca ziadnu prítomnost v krajine pôvodu druhej strany (body 3 az 7 vyssie) Komisia konstatovala, ze zemepisná pôsobnost dolozky sa týkala v prípade spolocnosti Telefónica Portugalska a v prípade spolocnosti PT Spanielska (odôvodnenia 137 az 140 napadnutého rozhodnutia). 41 Komisia preto dospela k záveru, ze dolozka sa vztahovala na vsetky trhy s elektronickými komunikacnými sluzbami a televíznymi sluzbami v Spanielsku a v Portugalsku s výnimkou trhov poskytovania svetových telekomunikacných sluzieb a velkoobchodných medzinárodných prenosových sluzieb (odôvodnenie 185 napadnutého rozhodnutia). 42 V tretom rade je podla Komisie nepochybné, ze dolozka je dohodou v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, lebo ide o písomnú dohodu uzavretú a podpísanú stranami, ktorej existencia je nepopieratelná, a ze dolozka bola navyse predmetom notárskej zápisnice, v preambule ktorej sa uvádza, ze je k nej pripojená kópia zmluvy (odôvodnenie 237 napadnutého rozhodnutia). 43 Po prvé vzhladom na judikatúru týkajúcu sa obmedzení hospodárskej sútaze z hladiska ciela Komisia po preskúmaní tvrdení strán konstatovala, ze dolozka je obmedzením z hladiska ciela s prihliadnutím na znenie zmluvy, ciele sledované dolozkou, hospodársky a právny kontext, do ktorého patrila dolozka, konanie a skutocné správanie strán a napokon ich zámer (odôvodnenia 238 az 242 a 243 az 356 napadnutého rozhodnutia). 44 Komisia teda v súvislosti s cielom dolozky dospela k záveru, ze dolozka vzhladom na jej pôsobnost zakazovala spolocnosti PT preniknút na jeden zo spanielskych telekomunikacných trhov a spolocnosti Telefónica zakazovala rozsírit svoju obmedzenú prítomnost na portugalských telekomunikacných trhoch, a to pocas celej doby uplatnovania dolozky, takze Telefónica a PT sa namiesto toho, aby si navzájom konkurovali a vystupovali ako rivali, co je správanie, ktoré sa obvykle ocakáva na otvorenom a konkurencnom trhu, úmyselne dohodli na vylúcení a obmedzení akejkolvek hospodárskej sútaze na svojich príslusných trhoch, a preto dolozka predstavovala dohodu o rozdelení trhov (odôvodnenie 353 napadnutého rozhodnutia). 45 V súvislosti s touto poslednou uvedenou skutocnostou Komisia uviedla, ze dolozka navyse mohla spomalit integráciu v odvetví elektronických komunikácií, kedze proces integrácie uvedeného trhu by bol vázne ohrozený, ak by historickí operátori, ako sú Telefónica a PT, mohli posilnit svoje postavenie na trhu, ktoré uz aj tak bolo velmi silné, prostredníctvom úcasti na protisútazných postupoch, ktorých cielom bolo chránit ich pôvodné trhy a zabránit vstupu iných operátorov na tieto trhy (odôvodnenia 354 a 355 napadnutého rozhodnutia). 46 Po druhé Komisia po tom, co pripomenula, ze podla judikatúry je zbytocné brat do úvahy konkrétne úcinky dohody, ak sa preukáze, ze dohoda predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, co podla jej názoru platilo v posudzovanom prípade, v reakcii na tvrdenia strán napriek tomu uviedla, ze dolozku predovsetkým prijali dvaja konkurenti, takze bola spôsobilá vyvolat protisútazné úcinky; ze navyse aj za predpokladu, ze by sa dolozka povazovala za nespôsobilú vyvolat úcinky, mozno ju povazovat za obmedzenie z hladiska ciela, kedze v prípade, ak je cielom urcitej dohody obmedzit hospodársku sútaz, pokial ide o existenciu porusenia, je nepodstatné, ci bola táto dohoda uzavretá v obchodnom záujme jej úcastníkov, a preto je úplne irelevantné, ze sa prípadne ukázalo, ze dolozka, ktorej cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz, nebola spôsobilá vyvolat úcinky v obchodnom záujme spolocnosti Telefónica alebo spolocnosti PT, a ze napokon strany vôbec nepreukázali, ze zacali vykonávat nové cinnosti v Spanielsku alebo v Portugalsku, ktoré by mohli spochybnit vykonávanie dolozky, co samo osebe nepreukazovalo, ze dolozka bola vykonaná, ale nasvedcovalo to záveru, ze mohlo íst o taký prípad (odôvodnenia 240 a 357 az 365 napadnutého rozhodnutia). 47 Komisia konstatovala, ze treba vychádzat z toho, ze v posudzovanom prípade nie je potrebné preukázat existenciu akéhokolvek nepriaznivého vplyvu na hospodársku sútaz, kedze bol preukázaný protisútazný ciel dolozky, a teda sa netreba zaoberat podrobným skúmaním kazdého z relevantných telekomunikacných trhov, ako aj úcinkov dolozky v rámci týchto trhov (odôvodnenie 366 napadnutého rozhodnutia). 48 Po tretie Komisia uviedla, ze dolozku nemozno oznacit za pridruzené obmedzenie popri transakcii Vivo, lebo dolozka súvisela s pyrenejským trhom, zatial co transakcia Vivo sa týkala operátora, ktorého cinnost bola obmedzená na Brazíliu, a dolozku nebolo mozné povazovat za nevyhnutnú na uskutocnenie tejto transakcie (odôvodnenia 367 az 433 napadnutého rozhodnutia). 49 Komisia dospela k záveru, ze dolozka ukladá stranám povinnost nekonkurovat si a predstavuje dohodu o rozdelení trhov s cielom obmedzit hospodársku sútaz na vnútornom trhu a z tohto dôvodu porusuje clánok 101 ZFEÚ, a to vzhladom na obsah zmluvy (a najmä na znenie dolozky, ktoré nechávalo len malý, ci dokonca ziadny priestor na pochybnosti o jej povahe), ako aj hospodársky a právny kontext, do ktorého patrila zmluva (napríklad trhy elektronických komunikácií, ktoré boli liberalizované), a konanie a skutocné správanie strán (najmä to, ze strany - na rozdiel od toho, co tvrdia - zrusili dolozku az 4. februára 2011 po tom, co Komisia zacala 19. januára 2011 konanie, a nie po telefonických rozhovoroch z októbra 2010) (odôvodnenie 434 napadnutého rozhodnutia). 50 Po stvrté Komisia spresnila, ze dolozka nesplna podmienky stanovené clánkom 101 ods. 3 ZFEÚ (odôvodnenia 436 az 446 napadnutého rozhodnutia) a ze môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (odôvodnenia 447 az 453 napadnutého rozhodnutia). 51 Po piate, pokial ide o dlzku trvania porusenia, Komisia dospela k záveru, ze porusenie trvalo odo dna definitívneho uzavretia transakcie, teda od 27. septembra 2010 (pozri bod 25 vyssie), do dna zrusenia dolozky, teda do 4. februára 2011 (pozri bod 29 vyssie) (odôvodnenia 454 az 465 napadnutého rozhodnutia). 52 Po sieste, pokial ide o výpocet výsky pokút, Komisia uplatnila v napadnutom rozhodnutí ustanovenia usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([6]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia"). 53 Pri stanovení základnej sumy ukladanej pokuty Komisia vzala do úvahy hodnotu predaja sluzieb, na ktoré sa vztahovala dolozka, ako sú vymedzené v oddiele 5 napadnutého rozhodnutia (pozri body 38 az 40 vyssie), a najmä vzala do úvahy v prípade kazdej strany jedine hodnotu jej vlastného predaja v jej domácej krajine (odôvodnenia 478 az 483 napadnutého rozhodnutia). 54 Komisia tiez pripomenula, ze vo vseobecnosti berie do úvahy objem predaja dosiahnutý podnikmi pocas posledného celého roka ich úcasti na porusení, ale v posudzovanom prípade porusenie trvalo kratsie ako jeden rok a uskutocnilo sa medzi rokom 2010 a rokom 2011. Komisia preto pouzila objemy predaja podnikov pocas roka 2011, ktoré boli nizsie ako objemy predaja, ktoré strany zaznamenali v roku 2010 (odôvodnenie 484 napadnutého rozhodnutia). 55 Pokial ide o závaznost porusenia, na základe ktorej sa urcuje percentuálna cast objemu predaja, ktorá sa má zohladnit pri stanovení základnej sumy pokuty, Komisia pripomenula, ze porusenie spocívalo v dohode o zákaze konkurencie a rozdelení spanielskeho a portugalského trhu elektronických komunikácií a televízie a ze Telefónica a PT boli vo svojich krajinách historickými operátormi. Okrem toho Komisia poznamenala, ze berie do úvahy skutocnost, ze strany neutajovali dolozku (pozri body 16 a 27 vyssie). Vzhladom na tieto skutocnosti sa Komisia domnievala, ze percentuálna cast predaja, ktorá sa má zohladnit, sa má v prípade oboch dotknutých podnikov rovnat 2 % (odôvodnenia 489 az 491 a 493 napadnutého rozhodnutia). 56 Co sa týka dlzky trvania porusenia, Komisia vzala do úvahy skutocnost, ze porusenie trvalo od 27. septembra 2010 (dátum spísania notárskej zápisnice o transakcii, a teda aj definitívneho uzavretia transakcie) do 4. februára 2011 (dátum dohody strán o zrusení dolozky) (odôvodnenie 492 napadnutého rozhodnutia). 57 Komisia nezohladnila nijakú pritazujúcu okolnost a konstatovala, ze dátum zrusenia dolozky 4. februára 2011 je polahcujúcou okolnostou vzhladom na to, ze to bolo len 16 dní po zacatí konania a 30 dní po zaslaní prvej ziadosti o informácie stranám. Kedze navyse dolozka nebola tajná, Komisia konstatovala, ze treba znízit základnú sumu pokuty, ktorá má byt ulozená stranám, o 20 % (odôvodnenia 496, 500 a 501 napadnutého rozhodnutia). 58 Konecná suma pokuty dosahuje v prípade spolocnosti Telefónica 66894000 eur a v prípade spolocnosti PT 12290000 eur (odôvodnenie 512 napadnutého rozhodnutia). Komisia spresnila, ze táto suma neprevysuje 10 % celkového obratu dosiahnutého kazdým z dotknutých podnikov (odôvodnenia 510 a 511 napadnutého rozhodnutia). 59 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 [Telefónica] a [PT] porusili clánok 101 [ZFEÚ] tým, ze sa zúcastnili na dohode o zákaze konkurencie, ktorú tvoril deviaty clánok zmluvy uzavretej týmito spolocnostami 28. júla 2010. Porusenie trvalo od 27. septembra 2010 do 4. februára 2011. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú nasledujúce pokuty: a) [Telefónica]: 66894000 eur, b) [PT]: 12290000 eur ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 60 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 9. apríla 2013 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 61 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (druhá komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991 vyzval úcastníkov konania, aby predlozili urcité listiny. Úcastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote. 62 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 22. mája 2015. 63 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- rozhodol, ze prejednávaná zaloba o neplatnost bola platne podaná a je prípustná podla clánku 263 ZFEÚ a na úcely clánku 264 ZFEÚ, -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- subsidiárne znízil sumu pokuty, ktorá jej bola ulozená podla clánku 2 napadnutého rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania a výdavkov, ktoré jej vznikli. 64 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- vyhlásil zalobu za neprípustnú, -- subsidiárne urcil, ze zaloba nemá nijaký právny základ, a ponechal v platnosti rozhodnutie presne v tom istom znení, ako aj ulozenú pokutu v tej istej výske, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav A - O prípustnosti 65 Na podporu svojej zaloby zalobkyna formálne uvádza dva zalobné dôvody týkajúce sa zrusenia, pricom prvý z nich je zalozený na porusení podstatných procesných predpisov, a to na nedostatku odôvodnenia a nedostatocnosti dôkazov, a druhý je zalozený na porusení Zmluvy a predpisov týkajúcich sa jej uplatnovania, kedze rozhodnutie vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, dôkazov a dostatocnosti dôkazov, na nesprávnom výklade clánku 101 ZFEÚ, a teda aj na porusení tohto ustanovenia, na porusení povinnosti presetrit vec a rozhodnút, na porusení zásady in dubio pro reo, na porusení zásad, ktoré sa Komisia zaviazala dodrziavat pri stanovovaní pokút, a na porusení zásady proporcionality. 66 Pred opisom zalobných dôvodov v pravom zmysle slova sa v zalobe nachádzajú tri úvodné casti nazvané "Skutkový stav", "Predmet zaloby" a "Zhrnutie obsahu a hlavné vady rozhodnutia". 67 Komisia tvrdí, ze vzhladom na jej nejasnost a nezrozumitelnost, ako aj vzhladom na opis uvádzaných zalobných dôvodov treba zalobu vyhlásit za neprípustnú na základe clánku 44 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991. Komisia uvádza, ze je velmi tazké zistit, aké zalobné dôvody týkajúce sa zrusenia zalobkyna uvádza, kedze opis zalobných dôvodov v pravom zmysle slova sa zacína az v bode 276 zaloby a predchádza mu viac ako 250 bodov úvah, v ktorých zalobkyna nespresnuje, v com konkrétne podla jej názoru spocíva jeden alebo viaceré zalobné dôvody týkajúce sa zrusenia napadnutého rozhodnutia. Okrem toho v opise zalobných dôvodov týkajúcich sa zrusenia zalobkyna nespresnuje, do akej miery sú tieto úvahy relevantné pre konkretizáciu uvedených zalobných dôvodov týkajúcich sa zrusenia. 68 Je potrebné pripomenút, ze na základe clánku 21 Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Táto informácia musí byt dostatocne jasná a presná, aby si zalovaný mohol pripravit svoju obhajobu a Vseobecný súd rozhodnút o zalobe prípadne aj bez dalsích podporných informácií (rozsudok z 30. januára 2007, France Télécom/Komisia, [7]T-340/03, Zb., [8]EU:T:2007:22, bod [9]166). Okrem toho súd Únie rozhodol, ze treba pripustit, ze uvedenie zalobných dôvodov nie je viazané na terminológiu a uvedenie rokovacieho poriadku a ze tieto dôvody môzu postacovat skôr svojou podstatou ako svojou právnou kvalifikáciou, pokial uvedené dôvody vyplývajú zo zaloby dostatocne jasne (pozri uznesenie z 21. mája 1999, Asia Motor France a i./Komisia, [10]T-154/98, Zb., [11]EU:T:1999:109, bod [12]55 a citovanú judikatúru). 69 Naproti tomu, ak to nie je tak a ak v zalobe nie sú uvedené najmä presné výhrady voci napadnutému rozhodnutiu, zalobu treba vyhlásit za neprípustnú (pozri v tomto zmysle uznesenie z 20. januára 2012, Groupe Partouche/Komisia, [13]T-315/10, [14]EU:T:2012:21, bod [15]22 a nasl.). 70 Je teda neprípustné, aby tak zalovaná institúcia, ako aj Vseobecný súd boli obmedzení na to, aby vychádzali z domnienok týkajúcich sa presných skutkových aj právnych dôvodov a úvah, na ktorých by mohli byt zalozené úvahy zalobkyne. Najmä takejto situácii, ktorá je zdrojom právnej neistoty a je nezlucitelná s riadnym výkonom spravodlivosti, má totiz clánok 44 ods. 1 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 zabránit (pozri v tomto zmysle uznesenie z 19. mája 2008, TF1/Komisia, [16]T-144/04, Zb., [17]EU:T:2008:155, bod [18]57). 71 Napokon treba poukázat na to, ze skutocnosti uvedené v zalobe o neplatnost pod nadpisom "Skutkový stav", "Predmet zaloby" alebo "Zhrnutie obsahu a hlavné vady rozhodnutia" nie sú na prvý pohlad urcené na to, aby predstavovali samostatné zalobné dôvody spôsobilé vyvolat zrusenie napadnutého rozhodnutia, ale slúzia skôr na opis skutkového stavu a napadnutého aktu. A priori vsak nie je mozné vylúcit, ze by táto cast zaloby mohla obsahovat opis jedného alebo viacerých zalobných dôvodov týkajúcich sa zrusenia. Urcitá pasáz s takýmto oznacením sa vsak prípadne môze povazovat za zalobný dôvod len vtedy, ak z nej jednoznacne a jasne vyplýva, ze bez ohladu na struktúru zaloby a umiestnenie pasáze v rámci vseobecnej struktúry zaloby má nielen opisnú funkciu, ale aj spochybnuje platnost zistení obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, [19]T-209/01, Zb., [20]EU:T:2005:455, bod [21]106, a z 1. júla 2008, Komisia/D, [22]T-262/06 P, Zb. VS, [23]EU:T:2008:239, bod [24]52). 72 V prejednávanom prípade je potrebné konstatovat nejednoznacnost zaloby, ktorá je spôsobená najmä tým, ze zalobkyna opisuje vo viac ako 200 bodoch "[z]hrnutie obsahu a hlavné vady rozhodnutia" a az potom sa zaoberá "zalobnými dôvodmi" v pravom zmysle slova. Kedze tieto "zalobné dôvody" sú opísané velmi strucne, zdá sa potrebné urcit v týchto priblizne 200 bodoch výhrady a tvrdenia uvedené na podporu uvádzaných zalobných dôvodov. 73 Navyse sa zdá, ze to bolo zámerom zalobkyne, ako to konstatovala v bode 69 repliky a potvrdila na pojednávaní. V rozpore s tým, co tvrdí Komisia, v casti, ktorej predmetom sú "[z]hrnutie obsahu a hlavné vady rozhodnutia", je mozné urcit výhrady, ktoré zalobkyna uvádza voci napadnutému rozhodnutiu, a ustanovenia, ktorých porusenie namieta. Nemozno teda súhlasit s tvrdením Komisie, ze "zo zaloby jednoznacne vyplýva úplná absencia právnych záverov spôsobilých spochybnit zákonnost [napadnutého] rozhodnutia". Navyse treba poznamenat, ze Komisia bola schopná odpovedat na výhrady uvedené zalobkynou. 74 Z toho vyplýva, ze námietka neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, sa musí zamietnut a zalobu treba vyhlásit za prípustnú. 75 Je vsak potrebné poukázat na to, ze v priblizne 200 bodoch, ktoré predchádzajú opisu zalobných dôvodov v pravom zmysle slova, síce mozno urcit výhrady zalobkyne voci napadnutému rozhodnutiu a ustanovenia, ktorých porusenie namieta, no jej písomné podania sa vyznacujú tým, ze tieto výhrady nezodpovedajú uvedeným zalobným dôvodom, a nie sú dostatocne strucné. Za týchto okolností je uzitocné pripomenút, ze povinnost Vseobecného súdu odôvodnit jeho rozhodnutia nemozno vykladat tak, ze zahrna aj povinnost detailne odpovedat na kazdé tvrdenie, ktorého sa úcastník konania dovoláva, najmä pokial nie je dostatocne jasné a presné a nespocíva na podrobných dôkazoch (rozsudky z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia, [25]C-197/99 P, Zb., [26]EU:C:2003:444, bod [27]81, a z 11. januára 2007, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, [28]C-404/04 P, [29]EU:C:2007:6, bod [30]90). Z ustálenej judikatúry navyse vyplýva, ze povinnost odôvodnenia neukladá Vseobecnému súdu povinnost vypracovat odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu, a ze odôvodnenie teda môze byt implicitné, avsak pod podmienkou, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonat svoje preskúmanie (pozri rozsudok zo 16. júla 2009, Komisia/Schneider Electric, [31]C-440/07 P, Zb., [32]EU:C:2009:459, bod [33]135 a citovanú judikatúru). B - O veci samej 1. O návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia 76 Na podporu svojho návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia zalobkyna uvádza zalobný dôvod zalozený na porusení podstatných procesných predpisov a zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 101 ZFEÚ a predpisov, ktoré sa musia dodrziavat pri jeho uplatnovaní. a) O zalobnom dôvode zalozenom na porusení podstatných procesných predpisov 77 Zalobkyna v súvislosti s porusením podstatných procesných predpisov uvádza, ze napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatku odôvodnenia a z nedostatocnosti dôkazov, pricom túto poslednú uvedenú výhradu vsak treba - ako zalobkyna potvrdila na pojednávaní - posúdit v rámci skúmania druhého zalobného dôvodu týkajúceho sa zrusenia, ktorý je zalozený na porusení clánku 101 ZFEÚ. 78 Pokial ide o údajný nedostatok odôvodnenia, je potrebné pripomenút, ze povinnost odôvodnenia stanovená v clánku 296 ZFEÚ predstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ktorú treba odlísit od otázky dôvodnosti odôvodnenia, kedze táto posledná uvedená otázka sa týka materiálnej zákonnosti sporného aktu (rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [34]C-367/95 P, Zb., [35]EU:C:1998:154, bod [36]67; z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, [37]C-17/99, Zb., [38]EU:C:2001:178, bod [39]35, a z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [40]C-521/09 P, Zb., [41]EU:C:2011:620, bod [42]146). 79 V prejednávanom prípade treba po prvé konstatovat, ze zalobkyna sa zaoberá nedostatocným odôvodnením napadnutého rozhodnutia pod nadpisom "Nedostatok odôvodnenia" v casti svojej zaloby nazvanej "Zalobné dôvody týkajúce sa zrusenia". V nasledujúcich bodoch tohto rozsudku treba preskúmat výhrady uvedené pod týmto nadpisom. Po druhé sa zdá, ze zalobkyna v celej svojej zalobe uvádza námietky, ktoré sa podobajú výhradám súvisiacim s odôvodnením, ale v skutocnosti sa týkajú - okrem výhrad preskúmaných v bodoch 165 az 168, 220 az 224 a 254 az 256 nizsie - otázky dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, a teda ich treba preskúmat v rámci analýzy vecných otázok, s ktorými súvisia. 80 V rámci svojich námietok, ktoré formálne patria k zalobnému dôvodu zalozenému na porusení povinnosti odôvodnenia, zalobkyna po tom, co pripomenula, ze uvedená povinnost je stanovená v clánku 296 ZFEÚ, len uviedla, ze "odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje medzery, nepresnosti a chyby týkajúce sa zásadných otázok, co má nenapravitelný vplyv na závery", pricom "ako príklad" uviedla závery Komisie uvedené v odôvodneniach 264 a nasl. a 353 a nasl. napadnutého rozhodnutia. Z jej vyjadrení vsak vyplýva, ze v skutocnosti nenapáda odôvodnenie, ale dôvodnost úvah uvedených v týchto odôvodneniach, ako navyse potvrdila na pojednávaní, co bolo zaznamenané v zápisnici. 81 Z toho vyplýva, ze vzhladom na to, ze zalobný dôvod zalozený na porusení podstatných procesných predpisov nesúvisí s výhradami, ktoré skutocne smerujú proti dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, treba ho - s výhradou bodov 165 az 168, 220 az 224 a 254 az 256 nizsie - zamietnut bez toho, aby bolo potrebné preskúmat tvrdenia zalobkyne, ktoré formálne patria k tomuto zalobnému dôvodu, z hladiska povinnosti odôvodnenia. b) O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ a predpisov týkajúcich sa jeho uplatnovania 82 Podla zalobkyne vzhladom na povahu dolozky a okolnosti a právny a hospodársky kontext, do ktorého patrí, dolozku ani záväzok strán nekonkurovat si na pyrenejskom trhu nemozno povazovat za obmedzenia hospodárskej sútaze z hladiska ciela. 83 Zalobkyna teda vytýka Komisii, ze porusila clánok 101 ZFEÚ tým, ze kvalifikovala dolozku ako obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela. V tejto súvislosti tvrdí, ze Komisia nepreukázala porusenie a ze sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, dôkazov a dostatocnosti dôkazov, ze nesprávne uplatnila clánok 101 ZFEÚ a ze porusila Zmluvu, povinnost presetrit vec a rozhodnút a napokon aj zásadu in dubio pro reo. 84 Ako zalobkyna potvrdila na pojednávaní, na podporu tohto zalobného dôvodu uvádza v podstate nasledujúce právne a skutkové tvrdenia: dolozka vôbec nesúvisela s transakciou Vivo, ale súvisela s právom spolocnosti PT spätne odkúpit jej akcie, ktoré vlastnila Telefónica (dalej len "právo spätnej kúpy"), ktoré bolo stanovené v druhej a tretej ponuke, ale uz nebolo uvedené v konecnej verzii zmluvy, alebo so vzdaním sa funkcie clenov správnej rady spolocnosti PT vymenovaných spolocnostou Telefónica, ktoré bolo stanovené v zmluve; dolozka obsahovala dva odlisné záväzky, a to hlavný záväzok týkajúci sa vlastného hodnotenia a vedlajsí záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie, pricom tento druhý záväzok sa stal záväzným len v prípade, ak sa pri plnení prvého uvedeného záväzku konstatovalo, ze je v súlade so zákonom; dolozka nemohla predstavovat obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, lebo Komisia nepreukázala, ze Telefónica a PT boli potenciálnymi konkurentkami, a teda ze dolozka mohla obmedzit hospodársku sútaz, a napokon vzhladom na to, ze dolozka nepredstavovala obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, Komisia mala preskúmat jej úcinky. Úvodné pripomienky 85 Treba pripomenút, ze na to, aby sa uplatnil zákaz upravený v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, dohoda, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup musia mat "za ciel alebo následok" vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. 86 V tomto ohlade z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze niektoré typy koordinácie medzi podnikmi majú dostatocný stupen skodlivosti pre hospodársku sútaz na to, aby bolo mozné dospiet k záveru, ze preskúmanie ich úcinkov nie je nevyhnutné (pozri rozsudok z 11. septembra 2014, CB/Komisia, [43]C-67/13 P, Zb., [44]EU:C:2014:2204, bod [45]49 a citovanú judikatúru). 87 Táto judikatúra je postavená na tom, ze urcité formy koordinácie medzi podnikmi mozno povazovat za skodlivé pre riadne fungovanie hospodárskej sútaze uz z dôvodu ich samotnej povahy (pozri rozsudok CB/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, [46]EU:C:2014:2204, bod [47]50 a citovanú judikatúru). 88 Preto je nesporné, ze urcité zosúladené správania, ako tie, ktoré vedú k horizontálnemu urceniu cien prostredníctvom kartelov, mozno povazovat za do tej miery schopné mat negatívne úcinky predovsetkým na cenu, mnozstvo a kvalitu výrobkov a sluzieb, ze preukázanie ich konkrétnych úcinkov na trhu sa môze povazovat za nepotrebné na úcely uplatnenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Skúsenost totiz ukazuje, ze takéto správania vedú k znízeniam produkcie a zvýseniam cien, co vedie k zlému rozdeleniu zdrojov na úkor spotrebitelov (rozsudok CB/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, [48]EU:C:2014:2204, bod [49]51). 89 V prípade, ze analýza urcitého typu koordinácie medzi podnikmi neodhalí dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi, vsak bude potrebné skúmat jeho následky, a aby bolo mozné ho zakázat, pozadovat zhromazdenie dôkazov preukazujúcich, ze hospodárska sútaz bola skutocne citelným spôsobom vylúcená, obmedzená alebo skreslená (pozri rozsudok CB/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, [50]EU:C:2014:2204, bod [51]52 a citovanú judikatúru). 90 Podla judikatúry Súdneho dvora na úcely posúdenia, ci urcitá dohoda medzi podnikmi alebo rozhodnutie zdruzenia podnikov má dostatocný stupen skodlivosti na to, aby mohli byt povazované za obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, je potrebné sústredit sa na obsah týchto ustanovení, na ciele, ktoré chcú dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého patria. V rámci posúdenia uvedeného kontextu je potrebné takisto zohladnit povahu dotknutých výrobkov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry relevantného trhu alebo relevantných trhov (pozri rozsudok CB/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, [52]EU:C:2014:2204, bod [53]53 a citovanú judikatúru). 91 Navyse, hoci úmysel dotknutých osôb nie je prvkom nevyhnutným pre urcenie obmedzujúcej povahy dohody medzi podnikmi, orgánom pre hospodársku sútaz ani súdom clenského státu alebo Únie nic nebráni v tom, aby tento úmysel zohladnili (pozri rozsudok CB/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, [54]EU:C:2014:2204, bod [55]54 a citovanú judikatúru). 92 Tvrdenia zalobkyne treba posúdit práve vo svetle týchto zásad. O argumentácii zalozenej na tom, ze dolozka súvisela s právom spätnej kúpy alebo so vzdaním sa funkcie clenov správnej rady spolocnosti PT vymenovaných spolocnostou Telefónica 93 Zalobkyna tvrdí, ze dolozka vôbec nesúvisela s transakciou Vivo, ale súvisela s právom spätnej kúpy, ktoré bolo stanovené v druhej a tretej ponuke - pricom táto posledná uvedená ponuka spocívala len v zvýsení ceny bez preformulovania podmienok zmluvy - a uz nebolo uvedené v konecnej verzii zmluvy, ako aj so vzdaním sa funkcie clenov správnej rady spolocnosti PT vymenovaných spolocnostou Telefónica, ktoré bolo stanovené v zmluve. 94 Zalobkyna zdôraznuje, ze právo spätnej kúpy a dolozka sa objavili súcasne v druhej ponuke, a tvrdí, ze záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie bol typický pre nadobudnutie aktív, akým bolo právo spätnej kúpy, s ktorým je spojené riziko, ze prevodca bude pôsobit v odvetví, ktorého sa týka prevod a ktoré dobre pozná. 95 Kedze Telefónica znízila svoj podiel na základom imaní spolocnosti PT na priblizne 2 %, co oznámila 23. júna 2010, stvrtá ponuka uz neobsahovala právo spätnej kúpy, ale záväzok spolocnosti Telefónica prijat opatrenia s cielom zabezpecit, aby sa jej dvaja zástupcovia v správnej rade spolocnosti PT vzdali svojej funkcie. Vzhladom na tazkosti pocas procesu rokovaní vsak urcité ustanovenia, ktoré pochádzali z predchádzajúcich ponúk, neboli opät prediskutované, takze dolozka zostala zachovaná, pricom bolo do nej vlozené slovné spojenie "v rozsahu povolenom zákonom". 96 Zalobkyna na pojednávaní v odpovedi na otázku Vseobecného súdu uviedla, ze netvrdí, ze dolozka mala byt kvalifikovaná ako pridruzené obmedzenie popri odchode clenov správnej rady spolocnosti PT vymenovaných spolocnostou Telefónica. Z jej vyjadrení vsak v podstate vyplýva, ze tvrdí, ze spojila záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie jednak s právom spätnej kúpy svojich akcií, ktoré vlastnila Telefónica, a jednak so vzdaním sa funkcie clenov jej správnej rady vymenovaných spolocnostou Telefónica. Okrem toho zalobkyna uvádza, ze ked bolo v case stvrtej ponuky z návrhu zmluvy vypustené právo spätnej kúpy, bolo do nej vlozené slovné spojenie "v rozsahu povolenom zákonom", cím sa dolozka o zákaze konkurencie zmenila na dolozku vlastného hodnotenia. Pokial sa zalobkyna touto argumentáciou usiluje dosiahnut, aby bola dolozka vynatá z pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ, za týchto podmienok je potrebné uviest nasledujúce úvahy. 97 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze ak operácia alebo urcitá cinnost nespadá do zásady zákazu stanovenej v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, lebo neovplyvnuje hospodársku sútaz alebo má na nu pozitívny úcinok, obmedzenie obchodnej autonómie jedného alebo viacerých subjektov zúcastnených na tejto operácii alebo cinnosti tiez nespadá do uvedenej zásady zákazu, ak je toto obmedzenie objektívne nevyhnutné na vykonanie uvedenej operácie alebo cinnosti a je primerané cielom, ktoré táto operácia alebo cinnost sleduje (pozri rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, [56]C-382/12 P, Zb., [57]EU:C:2014:2201, bod [58]89 a citovanú judikatúru). 98 Ak totiz nie je mozné oddelit takéto obmedzenie od operácie alebo hlavnej cinnosti bez toho, aby doslo k znemozneniu jej existencie alebo cielov, je potrebné preskúmat zlucitelnost tohto obmedzenia s clánkom 101 ZFEÚ spolocne so zlucitelnostou operácie alebo hlavnej cinnosti, ku ktorej je pridruzené, a to aj ak sa na prvý pohlad môze zdat, ze na toto samotné obmedzenie sa vztahuje zásada zákazu podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok MasterCard a i./Komisia, uz citovaný v bode 97 vyssie, [59]EU:C:2014:2201, bod [60]90). 99 Pojem pridruzené obmedzenie teda pokrýva kazdé obmedzenie, ktoré priamo súvisí s hlavnou transakciou a je nevyhnutné na jej uskutocnenie (rozsudky z 18. septembra 2001, M6 a i./Komisia, [61]T-112/99, Zb., [62]EU:T:2001:215, bod [63]104, a z 29. júna 2012, E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, [64]T-360/09, Zb., [65]EU:T:2012:332, bod [66]62). 100 Za obmedzenie, ktoré priamo súvisí s uskutocnením hlavnej transakcie, sa má povazovat akékolvek obmedzenie, ktoré je z hladiska významu závislé od uskutocnenia tejto transakcie a ktoré s nou vykazuje zrejmú súvislost (rozsudky M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, [67]EU:T:2001:215, bod [68]105, a E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, [69]EU:T:2012:332, bod [70]63). 101 Pokial ide o podmienku nevyhnutnosti obmedzenia, tá vyzaduje dvojaké skúmanie. Na jednej strane je totiz potrebné preskúmat, ci je obmedzenie objektívne nevyhnutné na uskutocnenie hlavnej transakcie, a na druhej strane, ci je vo vztahu k nej primerané (rozsudky M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, [71]EU:T:2001:215, bod [72]106, a E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, [73]EU:T:2012:332, bod [74]64). 102 Pokial ide o objektívnu nevyhnutnost obmedzenia, je potrebné zdôraznit, ze kedze existenciu zásady logického uvazovania v sútaznom práve Únie nemozno pripustit, bolo by nesprávne vykladat v rámci kvalifikovania pridruzeného obmedzenia podmienku objektívnej nevyhnutnosti tak, ze vyzaduje vyvázenie prosútazných a protisútazných úcinkov dohody (rozsudky M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, [75]EU:T:2001:215, bod [76]107, a E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, [77]EU:T:2012:332, bod [78]65). 103 Toto stanovisko je odôvodnené nielen dodrziavaním potrebného úcinku clánku 101 ods. 3 ZFEÚ, ale aj dôvodmi koherencie. Kedze clánok 101 ods. 1 ZFEÚ nevyzaduje analýzu pozitívnych a negatívnych úcinkov hlavného obmedzenia na hospodársku sútaz, to isté platí aj vo vztahu k analýze obmedzení, ktoré ho sprevádzajú (rozsudky M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, [79]EU:T:2001:215, bod [80]108, a E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, [81]EU:T:2012:332, bod [82]66). 104 V dôsledku toho môze byt skúmanie objektívnej nevyhnutnosti obmedzenia vo vztahu k hlavnej transakcii len relatívne abstraktné. Nejde o to, aby sa analyzovalo, ci vzhladom na konkurencnú situáciu na predmetom trhu je obmedzenie nevyhnutné pre obchodný úspech hlavnej transakcie, ale o to, aby sa urcilo, ci v osobitnom rámci hlavnej transakcie je obmedzenie nevyhnutné na uskutocnenie tejto transakcie. Ak sa hlavná transakcia bez tohto obmedzenia javí tazko uskutocnitelná, ci dokonca neuskutocnitelná, obmedzenie mozno povazovat za objektívne nevyhnutné na jej uskutocnenie (rozsudky M6 a i./Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, [83]EU:T:2001:215, bod [84]109, a E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, [85]EU:T:2012:332, bod [86]67). 105 Pokial je obmedzenie objektívne nevyhnutné na uskutocnenie hlavnej transakcie, je potrebné este preskúmat, ci jeho trvanie a vecná a územná pôsobnost nejdú nad rámec toho, co je nevyhnutné na uskutocnenie tejto transakcie. Ak trvanie alebo pôsobnost obmedzenia presahujú rámec toho, co je nevyhnutné na uskutocnenie tejto transakcie, musí byt toto obmedzenie predmetom samostatného skúmania v rámci clánku 101 ods. 3 ZFEÚ (rozsudok E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, [87]EU:T:2012:332, bod [88]68). 106 Je potrebné uviest, ze vzhladom na to, ze posúdenie pridruzenej povahy osobitného záväzku vo vztahu k hlavnej transakcii vyzaduje komplexné ekonomické posúdenia zo strany zalovanej, súdne preskúmanie tohto posúdenia sa obmedzuje na overenie dodrzania procesných pravidiel, dostatocnost odôvodnenia a vecnej správnosti skutkového stavu, absencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (rozsudok E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, [89]EU:T:2012:332, bod [90]69). 107 Ak sa preukáze, ze obmedzenie priamo súvisí s uskutocnením hlavnej transakcie a je na jej uskutocnenie nevyhnutné, zlucitelnost tohto obmedzenia s pravidlami hospodárskej sútaze musí byt preskúmaná spolu so zlucitelnostou hlavnej transakcie. Ak sa teda na hlavnú transakciu nevztahuje zákaz stanovený v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, to isté platí aj pre obmedzenie priamo súvisiace a nevyhnutné pre túto transakciu. Naproti tomu, ak je hlavná transakcia obmedzením v zmysle tohto ustanovenia, ale podlieha výnimke podla clánku 101 ods. 3 ZFEÚ, táto výnimka sa vztahuje aj na uvedené pridruzené obmedzenia (rozsudok E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, [91]EU:T:2012:332, bod [92]70). 108 Okrem toho treba poznamenat, ze v rozsudku z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia ([93]42/84, Zb., [94]EU:C:1985:327, body [95]17 az [96]20), Súdny dvor skúmal dolozku o zákaze konkurencie uvedenú v zmluve o prevode podniku. Po tom, co konstatoval, ze samotná skutocnost, ze dolozky o zákaze konkurencie sú uvedené v zmluve o prevode podniku, ako taká neznamená, ze sú vynaté z pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, Súdny dvor uviedol, ze s cielom posúdit, ci sa na také dolozky vztahuje zákaz stanovený v tomto clánku, treba preskúmat, ako by fungovala hospodárska sútaz v prípade ich neexistencie. Súdny dvor spresnil, ze v takom prípade, ked by si predávajúci a kupujúci po prevode nadalej konkurovali, zmluvu o prevode podniku nemozno uskutocnit, lebo predávajúci, ktorý by velmi dobre poznal specifiká prevedeného podniku, by mal nadalej moznost opät si získat svoju bývalú klientelu, takze v takej situácii dolozky o zákaze konkurencie majú v zásade tú výhodu, ze zarucujú moznost a úcinnost prevodu, ale len za predpokladu, ze sú nevyhnutné pre prevod prevedeného podniku a dlzka ich trvania a ich pôsobnost sú prísne obmedzené na tento ciel. 109 Co sa týka práva spätnej kúpy a odchodu clenov správnej rady spolocnosti PT vymenovaných spolocnostou Telefónica, je potrebné poznamenat, ze zalobkyna v bodoch 20 a 76 zaloby uvádza, ze dolozka mala v súvislosti s týmito dvoma skutocnostami podobný ciel ako dolozky o zákaze konkurencie uvedené v zmluvách o prevode podniku, teda mala zabránit spolocnosti Telefónica v tom, aby vyuzívala informácie získané vdaka svojmu zastúpeniu v správnej rade spolocnosti PT na úcely konkurovania spolocnosti PT. 110 Pokial ide na jednej strane o právo spätnej kúpy, je potrebné poukázat na to, ze toto právo uz nebolo uvedené v konecnej verzii zmluvy, takze nemôze odôvodnit dolozku, co je navyse dôvodom, pre ktorý Komisia neskúmala, ci dolozku bolo mozné povazovat za pridruzené obmedzenie popri práve spätnej kúpy (pozri odôvodnenie 390 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho treba v kazdom prípade konstatovat, ze zalobkyna po prvé len uvádza, ze "záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie bol v záujme spolocnosti PT a bol typický pre nadobudnutie aktív so znakmi nadobudnutia vyplývajúceho z uplatnenia práva spätnej kúpy, osobitne nadobudnutia spôsobujúceho posilnenie kontroly, s ktorým sa spája velká investícia a riziko, ze prevodca bude pôsobit v odvetví, ktorého sa týka prevod a ktoré dobre pozná", po druhé len zdôraznuje velkost podielu, ktorý musel byt predmetom práva spätnej kúpy (10 %), a po tretie len tvrdí, ze "PT zvycajne uvádzala takéto dolozky v zmluvách o kúpe a predaji akcií, pokial [boli] casovo obmedzené a nenarúsa[li] vykonávané cinnosti", a ze "PT mala záujem chránit sa pocas krátkeho obdobia po uplatnení práva spätnej kúpy". 111 Zalobkyna vsak nevysvetlila, preco a ako v prejednávanom prípade konkrétne predaj akcií spolocnosti PT spolocnostou Telefónica, ktoré táto spolocnost vlastnila, mohol spôsobit riziko, ze prevádzajúci bude nadalej pôsobit v príslusnom odvetví, ktoré dobre poznal, ani pred cím konkrétne sa mala chránit pre prípad uplatnenia práva spätnej kúpy. 112 Okrem toho zalobkyna síce zdôraznuje skutocnost, ze právo spätnej kúpy a dolozka o zákaze konkurencie sa objavili súcasne v rámci druhej ponuky, co podla jej názoru naznacuje, ze navzájom súvisia, ale nepreukázala súvislost medzi stanovením uvedeného práva a uvedenej dolozky. Zalobkyna len tvrdí, ze skutocnost, ze dolozka súvisela s právom spätnej kúpy, vyplýva z výmeny korespondencie medzi spolocnostami Telefónica a PT, ku ktorej doslo 1. júna 2010 od 2.53 hod. do 17 hod. a ktorá viedla k zvýseniu ceny v druhej ponuke. Uvedená korespondencia, ktorú Komisia predlozila v odpovedi na otázku Vseobecného súdu, sa skladá z výmeny e-mailov medzi spolocnostami Telefónica a PT, ktoré obsahujú postupné revízie znenia zmluvy s vyznacenými zmenami. Tieto verzie zmluvy síce obsahujú právo spätnej kúpy a dolozku o zákaze konkurencie, no nemozno z nich vyvodit záver, ze táto dolozka závisela od práva spätnej kúpy. 113 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze nemozno tvrdit, ze dolozka sa mohla povazovat za pridruzené obmedzenie popri práve spätnej kúpy. 114 Pokial ide na druhej strane o odchod clenov správnej rady spolocnosti PT vymenovaných spolocnostou Telefónica, zalobkyna zdôraznuje skutocnost, ze títo clenovia mohli mat prístup k citlivým informáciám, pricom vsak nepreukázala, ze existovalo skutocné riziko, ze Telefónica po odchode clenov správnej rady spolocnosti PT, ktorých vymenovala, vyuzije informácie získané týmito clenmi na úkor spolocnosti PT. 115 Okrem toho treba konstatovat, ze zalobkyna neuviedla skutocnosti spôsobilé vyvrátit závery Komisie uvedené v odôvodneniach 391 az 401 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých dolozku nemozno odôvodnit ako pridruzené obmedzenie popri odchode clenov správnej rady spolocnosti PT vymenovaných spolocnostou Telefónica. 116 Komisia najmä konstatovala, ze portugalské právo obchodných spolocností a konkrétne clánky 64, 254 a 398 portugalského obchodného zákonníka ukladajú clenom správnej rady povinnost nevyuzívat informácie, ku ktorým mali prístup v tejto súvislosti, na iné úcely nez tie, ktoré sú nevyhnutné pre riadne fungovanie spolocnosti (odôvodnenie 395 napadnutého rozhodnutia). Zalobkyna pritom nevysvetlila, preco v prípade, ak existuje taká zákonná povinnost, bola dolozka nevyhnutná na ochranu informácií poskytnutých clenom správnej rady spolocnosti PT vymenovaným spolocnostou Telefónica po ich odchode z tejto správnej rady. 117 Pokial ide o údajnú potrebu chránit dôverné informácie, ku ktorým mali prístup clenovia správnej rady spolocnosti PT vymenovaní spolocnostou Telefónica, Komisia tiez poznamenala, ze uvedené informácie boli poskytnuté týmto clenom pred transakciou Vivo, ze v tom case sa nepovazoval za potrebný nijaký záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie a ze strany nepreukázali, preco odchod zástupcov spolocnosti Telefónica zo správnej rady spolocnosti PT vyvolal potrebu prijat záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie (odôvodnenia 393 a 394 napadnutého rozhodnutia). 118 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze dolozka bola pridruzeným obmedzením popri odchode clenov správnej rady spolocnosti PT vymenovaných spolocnostou Telefónica. 119 Okrem toho je potrebné poznamenat, ze zalobkyna tiez nespochybnila úvahy Komisie uvedené v odôvodneniach 402 az 404 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých aj za predpokladu, ze záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie bol nevyhnutný na uskutocnenie odchodu clenov správnej rady spolocnosti PT vymenovaných spolocnostou Telefónica s cielom zarucit ochranu dôverných informácií poskytnutých uvedenému orgánu, taký záväzok mal byt obmedzený na to, co bolo prísne nevyhnutné, co neplatí v prípade dolozky, ktorá má dvojstranný charakter, a teda zakazuje nielen spolocnosti Telefónica konkurovat spolocnosti PT, ale tiez zakazuje spolocnosti PT konkurovat spolocnosti Telefónica. 120 Napokon je v kazdom prípade potrebné poznamenat - ako Komisia správne zdôraznuje v odôvodneniach 386 a 387 napadnutého rozhodnutia -, ze otázku, ci mozno urcité obmedzenie povazovat za pridruzené, treba skúmat vo vztahu k hlavnému záväzku. V prejednávanom prípade pritom hlavnou transakciou, vo vztahu ku ktorej je potrebné posúdit dolozku o zákaze konkurencie, nie je právo spätnej kúpy ani odchod clenov správnej rady spolocnosti PT vymenovaných spolocnostou Telefónica, ale transakcia Vivo. Zalobkyna vsak neuvádza nijakú skutocnost, ktorá by preukazovala, ze dolozka bola nevyhnutná na umoznenie uskutocnenia uvedenej transakcie. 121 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze dolozka sa mala povazovat za pridruzené obmedzenie popri práve spätnej kúpy, pokial bola uvedená v zmluve, co sa malo vziat do úvahy pri posudzovaní okolností zmluvy. Zalobkyna tiez nepreukázala, ze dolozka bola pridruzeným obmedzením popri odchode clenov správnej rady spolocnosti PT vymenovaných spolocnostou Telefónica, ktorý bol stanovený v konecnej verzii zmluvy, takze sa na nu z tohto dôvodu nemal uplatnit zákaz stanovený v clánku 101 ZFEÚ. O argumentácii zalozenej na tom, ze dolozka obsahovala záväzok vlastného hodnotenia 122 Zalobkyna tvrdí, ze dolozka neobsahovala nijaký záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie nezlucitelný s clánkom 101 ZFEÚ: záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie stanovený v dolozke bol podmienený tým, ze ho vyhodnotia a potvrdia obe zmluvné strany, a pokial by sa toto hodnotenie uskutocnilo a dospelo sa pri nom k záveru, ze záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie je neprípustný, tento záväzok by zanikol bez toho, aby vôbec spôsoboval úcinky. Tento výklad je podla zalobkyne zo vsetkých hladísk najlogickejsím výkladom predmetného ustanovenia. 123 Podla názoru zalobkyne totiz dolozka vzhladom na to, ze obsahovala slovné spojenie "v rozsahu povolenom zákonom", obsahovala dva záväzky, a to vedlajsí záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie a hlavný záväzok vlastného hodnotenia, pricom strany boli povinné vyhodnotit zákonnost záväzku týkajúceho sa zákazu konkurencie, a ak by vykonanie vlastného hodnotenia stanoveného v dolozke viedlo k záveru, ze záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie je protiprávny, tento záväzok by automaticky zanikol. 124 Zalobkyna uvádza, ze pocas telefonických rozhovorov z 26. a 29. októbra 2010 strany vykonali vlastné hodnotenie stanovené v dolozke a dospeli k záveru, ze obmedzenie hospodárskej sútaze je neprípustné. Vtedy preskúmali, ci treba dolozku zrusit, ale také riesenie povazovali za tazko zlucitelné s existenciou záväzku vlastného hodnotenia, ktorý bol uz súcastou dolozky. PT teda uznala, ze záväzok stanovený dolozkou bol splnený uskutocnením vlastného hodnotenia a ze o jeho výsledku treba informovat príslusné orgány. V tomto kontexte treba chápat dohodu uzavretú medzi stranami 4. februára 2011, ktorou bola dolozka vypustená a ktorou bolo potvrdené, ze z tejto dolozky nikdy nevyplynul ziadnej zo strán záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie. 125 Zalobkyna napokon tvrdí, ze záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie nemohol vyvolávat úcinky pred jeho potvrdením, a teda sa nemohol povazovat za obmedzenie z hladiska ciela. V kazdom prípade, aj keby to bolo tak, tento záväzok zanikol 29. októbra 2010 a od tohto dátumu bolo obom stranám jasné, ze sa nemôzu dovolávat zákazu vzájomnej konkurencie na základe zmluvy. 126 V rámci prejednávanej zaloby zalobkyna spochybnuje niektoré zo záverov Komisie uvedených v napadnutom rozhodnutí, pricom vsak neuvádza konkrétne skutocnosti alebo aspon relevantné tvrdenia, ktoré by mohli spochybnit tieto závery. Zalobkyna sa v rámci svojej argumentácie zaoberá v podstate nasledujúcimi otázkami: po prvé záver uvedený v odôvodnení 255 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého znenie dolozky svedcí o tom, ze má protisútaznú povahu, je nesprávny, po druhé strany mali opodstatnené pochybnosti o tom, ci dolozka mohla byt z právneho hladiska prípustná ako pridruzené obmedzenie popri práve spätnej kúpy alebo odchode clenov správnej rady vymenovaných spolocnostou Telefónica, po tretie podmienky súvisiace s dojednávaním zmluvy odôvodnovali odklad preskúmania tejto moznosti na neskôr, po stvrté telefonické rozhovory z októbra 2010 preukazujú, ze sa uskutocnilo vlastné hodnotenie stanovené dolozkou, po piate dohoda o zrusení dolozky uzavretá 4. februára 2011 potvrdzuje, ze sa uskutocnilo vlastné hodnotenie a ze dolozka nikdy nemala nijaký úcinok, po sieste Komisia nesprávne vykladá odpovede spolocnosti PT na ziadost o informácie z 5. januára 2011 a napokon po siedme strany mali v kazdom prípade dostatok dôvodov na to, aby nedodrziavali dolozku. 127 V prvom rade tvrdenie zalobkyne, ze záver uvedený v odôvodnení 255 napadnutého rozhodnutia je nesprávny, patrí k jej argumentácii, podla ktorej - na rozdiel od tvrdení Komisie - nepovazuje dolozku za jediný záväzok vlastného hodnotenia, ale tvrdí, ze dolozka obsahuje dva záväzky, pricom jeden je predbezný a druhý je konecný: predbezný záväzok vlastného hodnotenia spocíval v overení, ci je záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie prípustný, zatial co tento druhý záväzok nemohol vzniknút bez toho, aby strany overili, ci je prípustný. Vlozenie slovného spojenia "v rozsahu povolenom zákonom" totiz znamenalo, ze ziadna zo strán nemala právo vyzadovat od druhej strany, aby jej nekonkurovala, bez toho, aby najprv potvrdila zákonnost tohto správania, lebo záväzok nekonkurovat si závisel od dodrzania záväzku vyhodnotit zákonnost tohto obmedzenia. 128 Záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie sa teda podla zalobkyne nezhoduje so záväzkom vlastného hodnotenia a z vlastného hodnotenia pocas telefonických rozhovorov z októbra 2010 vyplynulo, ze záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie je protiprávny. Cielom dohody o zrusení bolo vypustit dolozku s cielom odstránit pochybnosti a definitívne odmietnut myslienku, ze medzi stranami existuje akákolvek dohoda o zákaze konkurencie, a nie ukoncit záväzok vlastného hodnotenia. 129 Je potrebné poznamenat, ze - ako uvádza Komisia - údajný rozdiel, ktorý podla zalobkyne existuje medzi konstatovaním uvedeným v odôvodnení 76 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "strany tvrdia[, ze] dolozka namiesto toho, aby ukladala záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie, stanovuje len záväzok vlastného hodnotenia zákonnosti a rozsahu záväzku týkajúceho sa zákazu konkurencie", a konstatovaním, podla ktorého "dolozka obsahovala záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie, ktorého zákonnost závisela od potvrdenia stranami", je úplne irelevantný. Z obidvoch konstatovaní v podstate vyplýva tvrdenie, ze vdaka slovnému spojeniu "v rozsahu povolenom zákonom" záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie stanovený dolozkou nemohol nadobudnút úcinnost pred tým, ako strany preskúmali jeho zákonnost. Okrem toho v rozpore s tým, co podla vsetkého uvádza zalobkyna, údajné spresnenie, podla ktorého dolozka neobsahovala záväzok vlastného hodnotenia, ale predbezný záväzok vlastného hodnotenia a následný záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie, neumoznuje vyvrátit tvrdenia Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí. 130 Pokial ide o záver Komisie uvedený v odôvodnení 255 napadnutého rozhodnutia, údajné spresnenie zalobkyne, podla ktorého dolozka podla jej názoru neobsahovala len záväzok vlastného hodnotenia, ale aj - vedlajsí - záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie, nic nemení na tom, ze znenie dolozky zjavne vôbec neodkazuje na uskutocnenie vlastného hodnotenia, a teda nemôze podporit argumentáciu strán, podla ktorej dolozka obsahovala záväzok uskutocnit také hodnotenie. 131 V druhom rade treba konstatovat, ze ostatné tvrdenia zalobkyne tiez nemozno prijat. Z preskúmania skutocností, ktoré uvádza zalobkyna v rámci prejednávanej zaloby, totiz vyplýva, ze zalobkyna nálezite nevyvrátila záver, ku ktorému dospela Komisia, ze neprichádza do úvahy názor, ze dolozka obsahovala záväzok vlastného hodnotenia, ze toto vlastné hodnotenie sa uskutocnilo a ze záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie nikdy nenadobudol úcinnost, takze nemohlo dôjst k poruseniu clánku 101 ZFEÚ. Zalobkyna len tvrdí, ze záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie bol podmienený overením jeho prípustnosti, ale neuvádza nijakú skutocnost, ktorá by mohla spochybnit skutocnosti uvedené Komisiou s cielom preukázat, ze nic nenasvedcuje tomu, ze dolozka obsahovala záväzok vlastného hodnotenia, od ktorého záviselo nadobudnutie úcinnosti záväzku týkajúceho sa zákazu konkurencie. 132 Po prvé zalobkyna uvádza skutocnosti, ktoré majú preukázat, ze výklad, podla ktorého dolozka obsahovala záväzok vlastného hodnotenia zákonnosti záväzku týkajúceho sa zákazu konkurencie, potvrdzuje skutocnost, ze existovali dôvodné pochybnosti o moznosti povazovat záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie za pridruzené obmedzenie popri práve spätnej kúpy alebo odchode clenov správnej rady spolocnosti PT vymenovaných spolocnostou Telefónica. Zalobkyna teda tvrdí, ze vzhladom na kontext a tlak pri rokovaniach povazovala za opodstatnené nezaoberat sa záväzkom týkajúcim sa zákazu konkurencie az do overenia následkov zrusenia práva spätnej kúpy a ponechania záväzku týkajúceho sa vzdania sa funkcie clenov správnej rady spolocnosti PT vymenovaných spolocnostou Telefónica v platnosti. 133 Túto argumentáciu treba zamietnut. 134 Co sa týka na jednej strane práva spätnej kúpy, je potrebné pripomenút, ze toto právo bolo stanovené v druhej a tretej ponuke (odôvodnenia 41 a 46 napadnutého rozhodnutia) a ze uz nebolo uvedené v stvrtej ponuke, lebo Telefónica medzitým predala väcsinu svojho podielu v spolocnosti PT, ktorý na zaciatku dosahoval okolo 10 % (odôvodnenie 18 napadnutého rozhodnutia). 135 Zalobkyna teda tvrdí, ze vzhladom na krátkost casu, ktorý uplynul od dorucenia stvrtej ponuky do podpísania zmluvy, konkrétne 24 hodín, strany nemali cas overit, ci dolozka este mohla byt z právneho hladiska prípustná aj bez práva spätnej kúpy, takze zmenili dolozku na dolozku vlastného hodnotenia s cielom odlozit skúmanie jej zákonnosti na neskôr. 136 Z toho, co bolo uvedené v bodoch 110 az 113 vyssie, vsak vyplýva, ze zalobkyni sa nepodarilo preukázat, ze dolozka sa mohla povazovat za pridruzené obmedzenie popri práve spätnej kúpy v case, ked bola uvedená v zmluve, alebo ze v tejto súvislosti mohli existovat dôvodné pochybnosti, takze akákolvek argumentácia zalozená na tomto názore nemôze obstát. 137 Co sa týka na druhej strane odchodu clenov správnej rady spolocnosti PT vymenovaných spolocnostou Telefónica stanoveného zmluvou, v bodoch 114 az 118 vyssie bolo tiez uvedené, ze nie je preukázané, ze dolozka bola pridruzeným obmedzením popri uvedenom odchode, takze údajné pochybnosti v tejto súvislosti nemôzu podporit názor, ze dolozkou bol v skutocnosti zavedený záväzok vlastného hodnotenia zákonnosti takého obmedzenia. 138 V tejto súvislosti treba navyse poznamenat, ze - ako Komisia uviedla v odôvodnení 376 písm. b) napadnutého rozhodnutia - argumentácia zalobkyne je protirecivá, kedze úvahy, podla ktorých sa dolozka môze povazovat za pridruzené obmedzenie popri odchode clenov správnej rady spolocnosti PT vymenovaných spolocnostou Telefónica, na jednej strane a úvahy, podla ktorých uskutocnenie vlastného hodnotenia umoznilo urcit, ze dolozka nie je v súlade s právom hospodárskej sútaze, na druhej strane sú nezlucitelné, lebo v prípade, ak by dolozka bola z právneho hladiska prípustná ako pridruzené obmedzenie popri odchode clenov správnej rady spolocnosti PT vymenovaných spolocnostou Telefónica, údajné uskutocnenie vlastného hodnotenia by nemohlo viest k záveru, ze dolozka je protiprávna. 139 Navyse treba poukázat na to, ze zalobkyna síce zdôraznuje údajnú zlozitost právnej otázky, ci sa dolozka mohla povazovat za pridruzené obmedzenie popri vzdaní sa funkcie clenov správnej rady spolocnosti PT vymenovaných spolocnostou Telefónica, ale - ako Komisia správne poznamenáva - nikdy netvrdila, ze údajné hodnotenie zákonnosti dolozky pocas telefonických rozhovorov z októbra 2010 bolo dlhé alebo zlozité, pricom naopak tvrdila, ze na to, aby sa strany zhodli na tejto otázke, stacili dva telefonáty. 140 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze údajná právna zlozitost otázok spojených s moznostou povazovat dolozku za pridruzené obmedzenie popri práve spätnej kúpy alebo vzdaní sa funkcie clenov správnej rady spolocnosti PT vymenovaných spolocnostou Telefónica nemôze byt povazovaná za skutocnost, ktorá svedcí v prospech argumentácie, podla ktorej bol slovným spojením "v rozsahu povolenom zákonom" do dolozky zavedený záväzok vlastného hodnotenia zákonnosti záväzku týkajúceho sa zákazu konkurencie. 141 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze podmienky dojednávania zmluvy odôvodnovali doplnenie záväzku vlastného hodnotenia, ktorý predchádzal záväzku týkajúcemu sa zákazu konkurencie. Pri skúmaní stvrtej ponuky strany dbali na to, aby opätovne neskúmali dolozky pochádzajúce z predchádzajúcich ponúk, a menili ich len v prípade, ak sa ukázalo, ze je to nevyhnutné na prispôsobenie návrhu podstatným znakom transakcie. Vlozenie slovného spojenia "v rozsahu povolenom zákonom" teda bolo spôsobené zmenou okolností v dôsledku vypustenia práva spätnej kúpy, pricom vsak vzhladom na viaceré obmedzenia rokovaní nebolo mozné a priori potvrdit zákonnost zachovania dohody o zákaze konkurencie v pôvodne stanovenom znení. 142 Zalobkyna navyse tvrdí, ze zmluva bola podpísaná menej ako 24 hodín po dorucení stvrtej ponuky. Vzhladom na to, ze islo o dokoncenie odkúpenia spolocností Vivo a Oi, bola dolozka poslednou z obáv spolocnosti PT, pricom nic nenasvedcuje tomu, ze pocas tejto doby strany diskutovali o konecnom znení dolozky, a vsetky okolnosti svedcia o tom, ze o nej vôbec nediskutovali. 143 Táto argumentácia tiez nie je presvedcivá. 144 V prvom rade, co sa týka vypustenia práva spätnej kúpy, je potrebné pripomenút, ze Telefónica uz 23. júna 2010 oznámila, ze znízila svoj podiel v spolocnosti PT na priblizne 2 %, takze - ako Komisia správne zdôraznuje - uz v tento den, teda viac ako mesiac pred zaslaním stvrtej ponuky 27. júla a podpísaním zmluvy 28. júla 2010, strany vedeli o zániku akejkolvek údajnej súvislosti medzi právom spätnej kúpy a dolozkou. Z toho vyplýva, ze zalobkyna nemôze tvrdit, ze strany mali len 24 hodín na vyhodnotenie dôsledkov vypustenia práva spätnej kúpy. 145 Dalej treba poznamenat, ze zalobkyna nespochybnuje okolnosti uvedené Komisiou s cielom preukázat, ze strany menili podmienky zmluvy az do konca rokovaní, konkrétne skutocnost, ze ustanovenia 6 a 7 zmluvy boli zmenené od predlozenia stvrtej ponuky do podpísania zmluvy a ze samotná dolozka bola predmetom diskusií a zmien, pokial ide o dlzku jej platnosti, este krátko pred podpísaním zmluvy. Zalobkyna len tvrdí, ze "nic nepreukazuje, ze strany diskutovali o konecnom znení [dolozky], a vsetky okolnosti svedcia o tom, ze o nej vôbec nediskutovali". Okrem toho tvrdenie zalobkyne uvedené v bode 34 repliky, podla ktorého zmena dolozky spocívajúca v posunutí dátumu nadobudnutia jej úcinnosti z "dátu[mu] podpísania tejto zmluvy" na "dátum [definitívneho uzavretia transakcie]" je úplne logickou zmenou, ci dokonca automatickou opravou, nemozno prijat. Slovné spojenie "dátum podpísania tejto zmluvy" by totiz znamenalo, ze dolozka nadobudne úcinnost v okamihu podpísania zmluvy, teda 28. júla 2010, zatial co slovné spojenie "dátum [definitívneho uzavretia transakcie]" znamená, ze dolozka nadobudla úcinnost v okamihu definitívneho uzavretia transakcie 27. septembra 2010 (pozri body 22 a 25 vyssie). 146 Zo vseobecnejsieho hladiska napokon treba zamietnut argumentáciu zalobkyne zalozenú na údajnej zlozitosti podmienok rokovania. Komisia v odôvodnení 249 napadnutého rozhodnutia a v bode 49 vyjadrenia k zalobe správne uvádza, ze jednoducho nemozno uverit tomu, ze podniky ako Telefónica a PT, ktoré majú prístup k právnemu poradenstvu na vysokej úrovni a vyuzívajú ho, "narýchlo odbavili" diskusiu a zmenu znenia zmluvy a najmä dolozky. Zalobkyna navyse vôbec nespochybnuje toto konstatovanie a opät len tvrdí, ze "pravdepodobnost, ze strany mali na zaciatku prístup k právnemu poradenstvu na vysokej úrovni a vyuzili ho, bola prinajmensom neistá a objektívne obmedzená". 147 Po tretie zalobkyna tvrdí, ze vlastné hodnotenie, ktoré dolozka údajne stanovovala, bolo uskutocnené pocas telefonických rozhovorov, ku ktorým doslo 26. a 29. októbra 2010. Kedze vsak zalobkyna opät nespochybnuje úvahy, ktoré Komisia uviedla najmä v odôvodneniach 102 az 124 napadnutého rozhodnutia a podla ktorých skutocnosti uvedené stranami neumoznujú dospiet k záveru, ze bolo preukázané, ze dolozka "zanikla"29. októbra 2010, ze dolozka stanovovala vlastné hodnotenie alebo ze toto údajné vlastné hodnotenie malo nejaký úcinok (odôvodnenie 124 napadnutého rozhodnutia), jej tvrdenia treba opät zamietnut. Zalobkyna totiz len tvrdí, ze "dôkaz o kontaktoch a dôkaz o ich obsahu sú rovnaké a zhodujú sa", ze "sa nezdá primerané domnievat sa, ze [telefonické rozhovory] mali iný ciel, nez prediskutovat [dolozku], a ze sa nimi potvrdilo, ze záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie je z právneho hladiska prípustný", ze "ziadny dôkaz nepodporuje taký absurdný názor" a ze "naopak vsetky okolnosti nasvedcujú tomu, ze spolocné posúdenie mohlo viest len k jednému záveru[, a to k záveru], ze záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie bol protiprávny a neúcinný". 148 Zalobkyna tiez nespochybnuje argumentáciu Komisie, podla ktorej v prípade, ak by dolozka skutocne stanovovala záväzok vlastného hodnotenia, bolo by logické nielen to, ze by v nej bol spomenutý, ale ze by tiez stanovovala na tento úcel dátum namiesto pevne stanoveného dátumu nadobudnutia úcinnosti alebo - pokial by taký dátum nebol stanovený - ze by strany aspon uskutocnili toto vlastné hodnotenie co najrýchlejsie po podpísaní zmluvy a v kazdom prípade pred stanoveným nadobudnutím úcinnosti dolozky v case definitívneho uzavretia transakcie 27. septembra 2010 (odôvodnenia 250 az 255 a 309 a nasl. napadnutého rozhodnutia). Kedze zalobkyna len uvádza, ze "strany môzu povazovat za potrebné stanovit urcitú lehotu, ale tiez sa môzu rozhodnút, ze ju nestanovia", ze vzhladom na to, ze záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie stanovený dolozkou nebol záväzný, kým jeho zákonnost nebola potvrdená, PT nepovazovala za naliehavé objasnit túto otázku, lebo na túto problematiku "sa zabudlo", a ze za okolností prejednávaného prípadu "je pochopitelné, ze strany nevynalozili prílis velké úsilie na objasnenie tejto otázky", treba konstatovat, ze zalobkyna nevysvetlila nestanovenie dátumu uskutocnenia vlastného hodnotenia ani omeskanie s jeho údajným uskutocnením. 149 Na tomto konstatovaní nic nemení prísazné vyhlásenie pani M. R. S. S. N., zodpovednej za riadenie hospodárskej sútaze spolocnosti PT ku dnu uzavretia zmluvy, ako aj dohody o zrusení dolozky, ktoré Komisia predlozila ako prílohu B.1 k vyjadreniu k zalobe. Je pravda, ze pani M. R. S. S. N. v tomto vyhlásení uvádza, ze pocas telefonických rozhovorov medzi spolocnostami Telefónica a PT v októbri 2010 sa hodnotila prípustnost dolozky z hladiska hospodárskej sútaze, ze z nich vyplynul záver, ze strany nemohli prijat záväzok za pôvodne stanovených podmienok, a ze z týchto rozhovorov tiez vyplýva, ze záväzok stanovený dolozkou sa môze povazovat za splnený od okamihu, ked strany preskúmali jeho zákonnost a dospeli k záveru, ze jeho predmet je nemozný (pozri tiez odôvodnenie 117 napadnutého rozhodnutia). Ako vsak zdôraznuje Komisia (odôvodnenia 120 a 122 napadnutého rozhodnutia), toto vyhlásenie nepredstavuje dôkaz z príslusného obdobia týkajúci sa obsahu rozhovorov z októbra 2010, co by mu priznávalo vyssiu dôkaznú hodnotu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. marca 1999, Ensidesa/Komisia, [97]T-157/94, Zb., [98]EU:T:1999:54, bod [99]312, a zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, [100]T-5/00 a T-6/00, Zb., [101]EU:T:2003:342, bod [102]181). Okrem toho, aj ked svedectvo priameho svedka okolností, ktoré tento svedok uviedol, sa musí v zásade povazovat za dôkaz s vysokou dôkaznou hodnotou (rozsudok z 3. marca 2011, Siemens/Komisia, [103]T-110/07, Zb., [104]EU:T:2011:68, bod [105]75), je potrebné tiez vziat do úvahy skutocnost, ze vyhlásenie, o ktoré ide v prejednávanom prípade, bolo vypracované osobou, ktorá by mohla mat priamy záujem na veci a ktorú nemozno povazovat za nezávislú od zalobkyne (pozri v tomto zmysle rozsudok Siemens/Komisia, uz citovaný, [106]EU:T:2011:68, body [107]69 a [108]70). 150 Z toho vyplýva, ze vzhladom na vsetky dostupné informácie toto vyhlásenie ako jediný dôkaz nestací na preukázanie toho, ze dolozka obsahovala záväzok vlastného hodnotenia, pricom treba pripomenút, ze pokial ide o dôkaznú hodnotu, ktorú je potrebné priznat rôznym dôkazom, jediným relevantným kritériom na posúdenie predlozených dôkazov je ich vierohodnost (pozri rozsudok z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [109]T-44/00, Zb., [110]EU:T:2004:218, bod [111]84 a citovanú judikatúru; rozsudky z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, [112]T-50/00, Zb., [113]EU:T:2004:220, bod [114]72, a JFE Engineering a i./Komisia, [115]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb., [116]EU:T:2004:221, bod [117]273) a ze podla pravidiel vseobecne uplatnovaných v oblasti dokazovania vierohodnost a z nej vyplývajúca dôkazná hodnota dokumentu závisia od jeho pôvodu, okolností jeho vyhotovenia, jeho adresáta a rozumnej a vierohodnej povahy jeho obsahu (rozsudok z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [118]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb., [119]EU:T:2000:77, bod [120]1053). 151 Po stvrté zalobkyna napáda posúdenie Komisie (odôvodnenia 313 az 323 napadnutého rozhodnutia) v súvislosti s dohodou o zrusení dolozky (pozri bod 29 vyssie). Podla Komisie v podstate dohoda o zrusení neumoznuje konstatovat, ze dolozka obsahovala záväzok vlastného hodnotenia, ktorý bol splnený pocas telefonických rozhovorov z októbra 2010, a to najmä preto, lebo ziadne ustanovenie dohody o zrusení neumoznuje spojit rozhodnutie o zrusení dolozky so záväzkom vlastného hodnotenia (odôvodnenie 315 napadnutého rozhodnutia). V odôvodneniach dohody o zrusení sú vysvetlené okolnosti, za ktorých strany dospeli k rozhodnutiu "vypustit" dolozku, pricom vsak tieto odôvodnenia neobsahujú zmienku o telefonických rozhovoroch z októbra (odôvodnenie 316 napadnutého rozhodnutia), a v ustanoveniach dohody o zrusení sa konkrétne uvádza, ze dolozka obsahovala záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie, a nie záväzok vlastného hodnotenia (odôvodnenia 317 az 322 napadnutého rozhodnutia). 152 Zalobkyna tvrdí, ze výklad Komisie vychádza z mylného predpokladu, ze strany tvrdili, ze dolozka obsahovala len záväzok vlastného hodnotenia, hoci PT vzdy tvrdila, ze dolozka obsahovala dva záväzky, a to predbezný záväzok vlastného hodnotenia a vedlajsí záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie. Vzhladom na také chápanie veci dohoda o zrusení vôbec neodporuje názoru, ze dolozka stanovovala záväzok vlastného hodnotenia. 153 Túto argumentáciu treba zamietnut. Aj keby sa mal vziat do úvahy názor, ze dolozka obsahovala záväzok vlastného hodnotenia a záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie, treba konstatovat, ze argumentácia Komisie zhrnutá v bode 151 vyssie je este stále opodstatnená. Zalobkyna navyse len tvrdí, ze dohoda o zrusení "potvrdzuje" výklad, ku ktorému strany dospeli pocas telefonických rozhovorov z októbra 2010, a ze konstatovanie uvedené v spomenutej dohode, podla ktorej dolozka "nemôze byt vykonaná a nikdy nebola vykonaná", sa zdá nekoherentné len v prípade, ak sa dolozka obmedzí na záväzok vlastného hodnotenia, lebo by bolo nekoherentné konstatovat, ze záväzok nemôze byt vykonaný a nikdy nebol vykonaný, zatial co strany práve tvrdia, ze doslo k uskutocneniu vlastného hodnotenia, ktoré dolozka údajne stanovovala, ale nie v prípade, ak sa uzná, ze dolozka obsahovala záväzok vlastného hodnotenia a záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie, kedze v tomto prípade by nebolo nekoherentné konstatovat, ze záväzok stanovený dolozkou nemôze byt vykonaný a nikdy nebol vykonaný. 154 Táto argumentácia vsak nemení nic na tom, ze uvedená dohoda neobsahuje nijakú zmienku o telefonických rozhovoroch z októbra 2010, o údajnom výklade dolozky, ku ktorému sa dospelo pocas týchto telefonických rozhovorov, o tom, ze táto dohoda potvrdzuje údajný výsledok uvedených rozhovorov, alebo vseobecne o tom, ze dolozka obsahuje záväzok vlastného hodnotenia. Aj keby sa pripustil údajný rozdiel, na ktorý poukazuje PT, medzi tvrdením, ze dolozka obsahovala záväzok vlastného hodnotenia, a tvrdením, ze obsahovala záväzok vlastného hodnotenia a záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie, znenie dohody o zrusení a najmä konstatovanie, ze dolozka nemôze byt vykonaná a nikdy nebola vykonaná, sú vzhladom na taký výklad nadalej nekoherentné. 155 Po piate zalobkyna tvrdí, ze Komisia v odôvodnení 115 napadnutého rozhodnutia nesprávne konstatovala, ze v odpovedi spolocnosti PT na ziadost o informácie z 5. januára 2011 nie je spomenuté, ze dolozka sa mala chápat tak, ze je s nou spojený záväzok uskutocnit vlastné hodnotenie, a ze v odôvodnení 303 napadnutého rozhodnutia nesprávne uviedla, ze strany pred svojimi odpovedami na oznámenie o výhradách netvrdili, ze dolozka stanovovala záväzok uskutocnit vlastné hodnotenie. 156 Je potrebné poznamenat, ze PT v bodoch 30, 31 a 32 svojej odpovede na ziadost o informácie uviedla, ze "hoci existenciu uvedeného ustanovenia [sama] zverejnila 9. júna 2010 (pozri prílohu 10), v skutocnosti sa nan zabudlo, kedze [PT] sa necítila byt viazaná týmto ustanovením a neocakávala, ze bude môct vyzadovat od spolocnosti Telefónica akékolvek správanie v súlade s jeho znením, aspon kým sa neuskutocní hodnotenie zákonnosti tohto ustanovenia". PT dalej uviedla, ze "táto problematika sa opät stala zdrojom obáv az po správach, ktoré sa objavili v novinách 23. a 24. augusta a 19. [októbra] 2010", ze "po uverejnení týchto správ dala [PT] svojim advokátom pokyn, aby sa spojili s advokátmi spolocnosti Telefónica s cielom objasnit túto otázku", a ze "26. a 29. októbra 2010 sa uskutocnili dva telefonické rozhovory, pocas ktorých sa dospelo k záveru, ze dolozka o zákaze konkurencie nie je dostatocne opodstatnená a ze nemá nijaký význam, takze ju treba radsej zrusit". 157 Hoci PT teda výslovne neuviedla, ze hlavným záväzkom zavedeným dolozkou je záväzok vlastného hodnotenia, predsa konstatovala, ze "sa necítila byt viazaná [dolozkou] a neocakávala, ze bude môct vyzadovat od spolocnosti Telefónica akékolvek správanie v súlade s [jej] znením, aspon kým sa neuskutocní hodnotenie zákonnosti tohto ustanovenia", z coho vyplýva názor, ze nadobudnutiu úcinnosti dolozky musí predchádzat hodnotenie jej zákonnosti. 158 Aj keby vsak tvrdenie Komisie, ze strany pred svojimi odpovedami na oznámenie o výhradách neuviedli, ze dolozka stanovovala záväzok uskutocnit vlastné hodnotenie, bolo potrebné spresnit, nielenze sa v predmetných vyhláseniach nekonstatuje, ze dolozka zanikla v dôsledku údajného uskutocnenia vlastného hodnotenia, ale navyse okolnost, ze PT uz vo svojej odpovedi na ziadost o informácie z 5. januára 2011 dala najavo, ze pred nadobudnutím úcinnosti dolozky sa musí potvrdit jej zákonnost, nic nemení na tom, ze zalobkyna v rámci konania o prejednávanej zalobe na Vseobecnom súde nepreukázala, ze dolozka obsahovala záväzok vlastného hodnotenia ani ze dolozka zanikla v dôsledku údajného uskutocnenia vlastného hodnotenia v októbri 2010. 159 Napokon zalobkyna po sieste tvrdí, ze Komisia mala v kazdom prípade konstatovat, ze dolozka je neúcinná, lebo strany mali dostatok dôvodov na to, aby nedodrziavali záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie. Podla zalobkyne je vzhladom na znenie vysvetlení, ktoré Telefónica a PT poskytli, zrejmé, ze strany nemali rovnaké záujmy, pokial ide o dolozku, kedze Telefónica tvrdila, ze súhlasila s dolozkou, aby umoznila transakciu Vivo, zatial co PT mala záujem na dolozke, aby sa chránila z dôvodu práva spätnej kúpy. Obe strany mali preto odlisný názor na to, co povoluje zákon, a teda mali dostatok vzájomných dôvodov na to, aby nedodrziavali záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie. 160 Túto argumentáciu treba zamietnut bez toho, aby bolo potrebné preskúmat dôvody, ktoré údajne svedcia v prospech toho, ze strany mali dostatok dôvodov na to, aby nedodrziavali záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie. V tejto súvislosti totiz stací pripomenút, ze v súlade s clánkom 101 ods. 2 ZFEÚ sú dohody zakázané podla tohto clánku automaticky neplatné, takze nijaký podnik nemôze byt povinný dodrziavat ich. Kedze v prípade neplatnosti upravenej clánkom 101 ods. 2 ZFEÚ ide o absolútnu neplatnost, dohoda, ktorá je na základe tohto ustanovenia neplatná, je neúcinná aj vo vztahoch medzi jej úcastníkmi a nemozno ju uplatnit voci tretím osobám (pozri analogicky rozsudok z 25. novembra 1971, Béguelin Import, [121]22/71, Zb., [122]EU:C:1971:113, bod [123]29). Skutocnost, ze strany údajne mali "dôvod[y] na to, aby nedodrziavali záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie", teda nemôze vylúcit dohodu z pôsobnosti zákazu stanoveného v clánku 101 ZFEÚ. 161 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze tvrdenie zalozené na tom, ze dolozka obsahovala záväzok vlastného hodnotenia, treba zamietnut. O argumentácii zalozenej na porusení clánku 101 ZFEÚ z dôvodu nepreskúmania podmienok potenciálnej hospodárskej sútaze 162 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia pochybila, kedze nepreskúmala podmienky potenciálnej hospodárskej sútaze s cielom overit, ci vzhladom na struktúru relevantných trhov a hospodársko-právny kontext existovali skutocné a konkrétne moznosti, ze Telefónica a PT si budú vzájomne konkurovat na relevantných trhoch, ktorých sa údajne týkala dolozka. Kvalifikácia obmedzenia hospodárskej sútaze ako "obmedzenia z hladiska ciela" pritom závisí aj od toho, ci je toto obmedzenie spôsobilé vyvolat obmedzujúce úcinky. 163 V tejto súvislosti zalobkyna tvrdí, ze z dôvodu prekázok vstupu a expanzie na portugalskom trhu elektronických komunikácií vyplývajúcich zo zákonov a iných právnych predpisov, ako aj prekázok spojených so samotnou struktúrou, charakteristikami a specifikami relevantných trhov nebolo mozné povazovat strany za potenciálne konkurentky. 164 Zalobkyna navyse vytýka Komisii, ze v napadnutom rozhodnutí nezohladnila vycerpávajúcu analýzu trhov elektronických komunikácií v Portugalsku a prekázok znemoznujúcich hospodársku sútaz na týchto trhoch, ktorú zalobkyna uskutocnila vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, pricom Komisia uviedla len vseobecnú argumentáciu, ktorá nezodpovedá poziadavkám vyplývajúcim z judikatúry, a nevyvrátila velkú cast tvrdení uvedených zalobkynou. 165 V prvom rade z argumentácie zalobkyne vyplýva, ze nespochybnuje formálne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v pravom zmysle slova, ale skutocnost, ze Komisia - podla zalobkyne nesprávne - nepreskúmala struktúru dotknutých trhov a skutocné moznosti hospodárskej sútaze strán na týchto trhoch. 166 V kazdom prípade z odôvodnení 265 az 278 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vysvetlila dôvody, pre ktoré nepovazovala za potrebné vykonat podrobnú analýzu struktúry dotknutých trhov, a ze odpovedala na tvrdenia, ktoré strany uviedli vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách v súvislosti s existenciou potenciálnej hospodárskej sútaze, ktoré zhrnula v odôvodneniach 268 az 270 napadnutého rozhodnutia. Pokial mozno chápat argumentáciu zalobkyne v tom zmysle, ze vseobecne namieta údajný nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti, treba ju zamietnut. 167 Zalobkyna konkrétne na jednej strane v bodoch 136 a 318 zaloby tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nevyvrátila tvrdenie uvedené v odôvodnení 169 tohto rozhodnutia, ze ak by urcité maloobchodné trhy boli vylúcené z pôsobnosti dolozky, z jej pôsobnosti by museli byt vylúcené aj príslusné velkoobchodné trhy, kedze skutocná alebo potenciálna hospodárska sútaz na maloobchodných trhoch podmienovala hospodársku sútaz na velkoobchodných trhoch, a ze ak sa záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie nevztahoval na maloobchodné trhy, nevztahoval sa ani na velkoobchodné trhy. Zo znenia odôvodnení 153, 154 a 169 napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, ze Komisia konstatovala, ze strany treba povazovat za potenciálne konkurentky na vsetkých trhoch so sluzbami elektronických komunikácií a televíznymi sluzbami, a preto vzhladom na to, ze Komisia nesúhlasila s predpokladom, ze urcité maloobchodné trhy treba vylúcit z pôsobnosti dolozky, nebolo potrebné vyvrátit tvrdenie, ze velkoobchodné trhy zodpovedajúce týmto maloobchodným trhom, ktoré ich doplnali, mali byt vylúcené z pôsobnosti dolozky. 168 Na druhej strane zalobkyna namieta skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje len málo, resp. ziadne úvahy týkajúce sa otázky, ktoré trhy mohli byt skutocne predmetom príslusnej zmluvy. Pokial sa táto námietka týka aj dodrzania povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie, treba ju zamietnut, kedze v oddiele 5.3 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 186 az 197) Komisia opísala "príslusné trhy výrobkov", pricom - v rozpore s tvrdeniami zalobkyne - poukázala nielen na usmernenia uvedené vo svojom odporúcaní zo 17. decembra 2007 o príslusných trhoch výrobkov a sluzieb v sektore elektronickej komunikácie umoznujúcich reguláciu ex ante v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby ([124]Ú. v. EÚ L 344, 2007, s. 65), ale aj na svoje skorsie rozhodnutia a na judikatúru (odôvodnenie 186 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho v oddiele 5.5 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 200 az 233 napadnutého rozhodnutia) Komisia preskúmala "prítomnost strán na relevantných trhoch". Napokon konstatovala, ze vzhladom na sirokú pôsobnost dolozky nie je potrebné presne vymedzit kazdý z relevantných trhov. 169 V druhom rade, pokial ide o výhradu zalozenú na nesprávnom posúdení "spôsobilosti" dolozky obmedzit hospodársku sútaz medzi spolocnostami PT a Telefónica vzhladom na stanovisko Komisie, podla ktorého v posudzovanom prípade nebola povinná vykonat podrobnú analýzu struktúry relevantných trhov, treba poukázat na to, ze z napadnutého rozhodnutia vyplývajú tri skutocnosti, na základe ktorých Komisia konstatovala, ze na posúdenie, ci zmluva predstavovala obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, nebola potrebná nijaká podrobná analýza potenciálnej hospodárskej sútaze medzi stranami v súvislosti s kazdým konkrétnym trhom (odôvodnenie 278 napadnutého rozhodnutia). 170 Komisia v prvom rade poukázala na to, ze - ak by sa vychádzalo z výkladu dolozky, ktorý navrhujú strany - uzavretie dohody o zákaze konkurencie alebo stanovenie potreby uskutocnit vlastné hodnotenie zákonnosti a pôsobnosti vedlajsieho záväzku týkajúceho sa zákazu konkurencie znamenalo, ze strany uznali, ze boli aspon potenciálnymi konkurentkami, pokial ide o urcité sluzby. V prípade neexistencie akejkolvek potenciálnej hospodárskej sútaze by totiz nebolo potrebné uzavriet nijakú dohodu o zákaze konkurencie alebo stanovit, ze sa uskutocní vlastné hodnotenie záväzku týkajúceho sa zákazu konkurencie (odôvodnenie 271 napadnutého rozhodnutia). 171 Komisia dalej poznamenala, ze dolozka mala sirokú pôsobnost, lebo sa vztahovala na vsetky sluzby elektronických komunikácií, ako aj na televízne sluzby (odôvodnenia 141, 265 a 278 napadnutého rozhodnutia). 172 Komisia napokon uviedla, ze spomenuté sluzby boli liberalizované v súlade s regulacným rámcom Únie, ktorý umoznoval a podporoval hospodársku sútaz medzi operátormi (odôvodnenie 265 napadnutého rozhodnutia), a ze tento liberalizovaný kontext, ktorý umoznoval a podporoval hospodársku sútaz, mal byt východiskom pri hodnotení dolozky (odôvodnenie 267 napadnutého rozhodnutia). 173 Okrem toho treba pripomenút, ze je pravda, ze na urcenie, ze ciel dohody je protisútazný, stací, aby táto dohoda mohla spôsobit negatívne následky pre hospodársku sútaz, to znamená ze uvedená dohoda musí byt konkrétne spôsobilá vylucovat, obmedzovat alebo skreslovat hospodársku sútaz v rámci vnútorného trhu (rozsudok zo 14. marca 2013, Allianz Hungária Biztosító a i., [125]C-32/11, Zb., [126]EU:C:2013:160, bod [127]38). 174 Navyse je potrebné opät pripomenút (pozri bod 90 vyssie), ze na úcely posúdenia, ci urcitá dohoda medzi podnikmi alebo rozhodnutie zdruzenia podnikov má dostatocný stupen skodlivosti na to, aby mohli byt povazované za obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, je potrebné sústredit sa na obsah týchto ustanovení, na ciele, ktoré chcú dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého patria. V rámci posúdenia uvedeného kontextu je potrebné takisto zohladnit povahu dotknutých výrobkov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry relevantného trhu alebo relevantných trhov (pozri rozsudok CB/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, [128]EU:C:2014:2204, bod [129]53 a citovanú judikatúru). 175 Hoci v rámci výkladu urcitej dohody treba zohladnit skutocné podmienky fungovania a struktúry relevantného trhu alebo relevantných trhov, Komisia napriek tomu nie je vzdy povinná presne vymedzit jeden alebo viaceré relevantné trhy. Vymedzenie relevantného trhu totiz nemá rovnaký význam podla toho, ci ide o uplatnenie clánku 101 ZFEÚ alebo clánku 102 ZFEÚ. V rámci uplatnenia clánku 102 ZFEÚ je totiz nálezité vymedzenie relevantného trhu podmienkou, ktorá je nevyhnutná a predchádza záveru o údajne protisútaznom správaní (rozsudky z 10. marca 1992, SIV a i./Komisia, [130]T-68/89, T-77/89 a T-78/89, Zb., [131]EU:T:1992:38, bod [132]159, a z 11. decembra 2003, Adriatica di Navigazione/Komisia, [133]T-61/99, Zb., [134]EU:T:2003:335, bod [135]27), kedze pred preukázaním existencie zneuzitia dominantného postavenia treba preukázat dominantné postavenie na danom trhu, coho predpokladom je, ze tento trh bol uz predtým vymedzený. Naopak, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v rámci uplatnenia clánku 101 ZFEÚ treba práve na urcenie, ci predmetná dohoda môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a má za ciel alebo za následok vylúcenie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu, vymedzit relevantný trh (rozsudky z 21. februára 1995, SPO a i./Komisia, [136]T-29/92, Zb., [137]EU:T:1995:34, bod [138]74, a Adriatica di Navigazione/Komisia, uz citovaný, [139]EU:T:2003:335, bod [140]27; pozri tiez rozsudok z 12. septembra 2007, Prym a Prym Consumer/Komisia, [141]T-30/05, [142]EU:T:2007:267, bod [143]86 a citovanú judikatúru). 176 V rámci clánku 101 ods. 1 ZFEÚ sa teda predchádzajúca definícia relevantného trhu nevyzaduje vtedy, ked má sporná dohoda sama osebe protisútazný ciel, teda ked Komisia mohla bez predchádzajúceho vymedzenia trhu správne dospiet k záveru, ze sporná dohoda skresluje hospodársku sútaz a je spôsobilá citelne ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Ide najmä o prípad najzávaznejsích obmedzení, ktoré sú výslovne zakázané v clánku 101 ods. 1 písm. a) az e) ZFEÚ (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot v spojených veciach Erste Group Bank a i./Komisia, [144]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb., [145]EU:C:2009:192, body [146]168 az [147]175). Ak je samotným cielom dohody obmedzenie hospodárskej sútaze na základe "rozdelenia trhov", tak potom nie je potrebné presne definovat relevantné trhy, pretoze skutocná alebo mozná hospodárska sútaz bola nevyhnutne obmedzená (rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, [148]EU:T:2004:218, bod [149]132). 177 Pokial teda Komisia v prejednávanom prípade konstatovala, ze cielom dolozky sankcionovanej napadnutým rozhodnutím bolo rozdelenie trhov, zalobkyna nemôze tvrdit, ze na urcenie, ci dolozka predstavovala obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, bola potrebná podrobná analýza relevantných trhov. 178 Podniky, ktoré uzavreli dohodu s cielom obmedzit hospodársku sútaz, sa totiz v zásade nemôzu vyhnút uplatneniu clánku 101 ods. 1 ZFEÚ tvrdením, ze ich dohoda nemala meratelný dosah na hospodársku sútaz (rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, [150]EU:T:2004:218, bod [151]130). Kedze dohoda sankcionovaná v prejednávanom prípade spocívala v dolozke o zákaze konkurencie, ktorú strany vymedzili tak, ze sa vztahuje na "ak[ýkolvek] projek[t] v odvetví telekomunikácií (vrátane pevných a mobilných sluzieb, internetového prístupu a televíznych sluzieb, avsak s výnimkou akejkolvek investície, ktorá bola v drzbe, alebo cinnosti, ktorá bola vykonávaná ku dnu uzavretia tejto zmluvy), pokial taký projekt mozno povazovat za konkurenciu pre druhú stranu v rámci pyrenejského trhu", jej existencia mala zmysel len vtedy, ak existovala hospodárska sútaz, ktorú bolo mozné obmedzit (rozsudky Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 150 vyssie, [152]EU:T:2004:218, bod [153]131, a z 21. mája 2014, Toshiba/Komisia, [154]T-519/09, [155]EU:T:2014:263, bod [156]231). 179 Argumentácia zalobkyne, podla ktorej existencia údajnej dohody o zákaze konkurencie nemôze predstavovat dôkaz o existencii potenciálnej hospodárskej sútaze medzi stranami, je teda irelevantná. 180 Z judikatúry totiz vyplýva, ze uzavretie takej dohody je prinajmensom dôlezitou indíciou o existencii vztahu potenciálnej hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Toshiba/Komisia, uz citovaný v bode 178 vyssie, [157]EU:T:2014:263, bod [158]231). Ako Komisia správne zdôraznila v odôvodnení 271 napadnutého rozhodnutia, uzavretie dohody o zákaze konkurencie znamená, ze strany uznávajú, ze sú aspon potenciálnymi konkurentkami, pokial ide o urcité sluzby. Okrem toho existencia dohody o zákaze konkurencie je len jednou zo skutocností, na základe ktorých Komisia konstatovala, ze medzi stranami existovala potenciálna hospodárska sútaz (pozri body 169 az 172 vyssie a bod 182 nizsie). 181 V tejto súvislosti z judikatúry najmä vyplýva, ze v prípade liberalizovaného trhu, o aký ide v prejednávanej veci, Komisia nemusí uskutocnit analýzu struktúry relevantného trhu a otázky, ci by vstup na tento trh v prípade kazdej zo strán zodpovedal realizovatelnej ekonomickej stratégii (pozri v tomto zmysle rozsudok E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, [159]EU:T:2012:332, body [160]89 az [161]93), ale je povinná preskúmat, ci existujú neprekonatelné prekázky vstupu na trh, ktoré by vylucovali akúkolvek potenciálnu hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudok Toshiba/Komisia, uz citovaný v bode 178 vyssie, [162]EU:T:2014:263, bod [163]230). 182 V prejednávanom prípade pritom Komisia nielenze konstatovala, ze trh s telekomunikacnými a televíznymi sluzbami v Spanielsku a v Portugalsku bol plne liberalizovaný (pozri bod 172 vyssie), ale tiez poukázala na to, ze strany samy uznali, ze pôsobili na trhoch poskytovania celosvetových telekomunikacných sluzieb, ako aj na trhoch s velkoobchodnými medzinárodnými telekomunikacnými prenosovými sluzbami na celom pyrenejskom trhu (odôvodnenia 173, 174 a 272 napadnutého rozhodnutia); ze nepreukázali, ze doba uplatnovania stanovená dolozkou nepostacovala na odkúpenie jestvujúceho telekomunikacného operátora ako prostriedku na získanie urcitých sietí bez toho, aby ich museli samy vytvorit (odôvodnenie 273 napadnutého rozhodnutia); ze súcasnú situáciu na spanielskom a portugalskom trhu nemozno uvádzat s cielom vylúcit moznost investovat do odvetvia vzhladom na to, ze investície v tomto odvetví napriek kríze zaznamenali nárast alebo aspon zostali stabilné (odôvodnenie 274 napadnutého rozhodnutia), a napokon ze Telefónica sama uznala, ze pocas rokovaní súvisiacich s transakciou Vivo prichádzalo do úvahy predlozenie verejnej ponuky na odkúpenie spolocnosti, akou bola PT, takze odkúpenie konkurenta spolocnosti PT bolo tiez jednou z mozností (odôvodnenia 37 a 275 az 277 napadnutého rozhodnutia). 183 Zalobkyna vo svojej zalobe neuvádza nijakú skutocnost, z ktorej by vyplývalo, ze napriek týmto okolnostiam bola na preukázanie, ci dolozka predstavovala obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, alebo na preukázanie, ze ziadna neprekonatelná prekázka nebránila stranám, aby vstúpili na svoje susedné trhy, potrebná podrobná analýza relevantných trhov. 184 Treba totiz poznamenat, ze popri svojej argumentácii, ktorá uz bola posúdená v bodoch 162 az 181 vyssie, zalobkyna vo svojich písomných podaniach len spochybnuje argumentáciu Komisie zhrnutú v bode 182 vyssie, pricom toto spochybnenie nemá nijaký vplyv na záver Komisie, ze v prejednávanom prípade nebola povinná vykonat podrobnú analýzu potenciálnej hospodárskej sútaze medzi stranami na trhoch, ktorých sa týkala dolozka. 185 Okrem toho doplnujúcu argumentáciu zalobkyne, ktorá spocíva v uvedení skutocností, ktoré majú preukázat, ze vstup na relevantné trhy by nezodpovedal strategickým prioritám strán alebo by nebol ekonomicky výhodný alebo atraktívny, nemozno prijat. 186 Bez toho, aby bolo potrebné podrobne preskúmat túto argumentáciu, totiz stací poukázat na to, ze hoci zámer podniku zaclenit sa do trhu je eventuálne relevantný na úcely preverenia, ci ho mozno povazovat za potenciálneho konkurenta na uvedenom trhu, podstatný prvok, na ktorom sa musí zakladat takéto posúdenie, je jeho schopnost zaclenit sa do uvedeného trhu (pozri rozsudok E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, uz citovaný v bode 99 vyssie, [164]EU:T:2012:332, bod [165]87 a citovanú judikatúru). 187 Co sa týka napokon argumentácie zalobkyne spocívajúcej v tvrdení, ze nic v dohode o zákaze konkurencie zjavne nebránilo spolocnosti Telefónica v tom, aby posilnila svoj podiel v spolocnosti Zon, a teda bolo velmi nepravdepodobné, ze by Telefónica este vytvorila vlastnú infrastruktúru na portugalskom trhu, kedze by to poskodilo cinnost spolocnosti Zon, na jednej strane je potrebné poznamenat, ze - ako Komisia konstatovala v odôvodnení 164 napadnutého rozhodnutia - tvrdenie, ze dolozka nebránila spolocnosti Telefónica v tom, aby posilnila svoj podiel v spolocnosti Zon, nemozno prijat, kedze dolozka výslovne ukladá povinnost "priamo ci nepriamo prostredníctvom akéhokolvek pridruzeného subjektu, zdrzat sa angazovania alebo investovania v akomkolvek projekte v odvetví telekomunikácií", co zahrna aj zvýsenie podielu spolocnosti Telefónica v spolocnosti Zon. Na druhej strane skutocnost, ze Telefónica uz vlastnila mensinový podiel v spolocnosti Zon, ktorého zvýsenie dolozka zakazovala, nepreukazuje, ze Telefónica nebola potenciálnym konkurentom na portugalskom trhu, ale svedcí o tom, ze Telefónica by mohla v prípade neexistencie dolozky zvýsit tento podiel alebo nadobudnút dalsie podiely v iných operátoroch. 188 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze nemozno konstatovat, ze - napriek tomu, ze samotná existencia dolozky je dôlezitou indíciou o potenciálnej hospodárskej sútazi medzi stranami, ze jej cielom bola dohoda o rozdelení trhov, ze mala sirokú pôsobnost a ze patrila do liberalizovaného hospodárskeho kontextu - Komisia mala uskutocnit podrobnú analýzu struktúry relevantných trhov a potenciálnej hospodárskej sútaze medzi stranami na týchto trhoch, aby mohla dospiet k záveru, ze dolozka predstavovala obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela. Argumentáciu zalobkyne zalozenú na porusení clánku 101 ZFEÚ z dôvodu nepreskúmania podmienok potenciálnej hospodárskej sútaze teda treba zamietnut. O argumentácii zalozenej na neexistencii úcinkov 189 Zalobkyna tvrdí, ze vzhladom na to, ze dolozka neobsahuje nijaké obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, Komisia tiez nepreukázala, ze dolozka spôsobila úcinky obmedzujúce hospodársku sútaz ani ze mohla spôsobit také úcinky. 190 Kedze z preskúmania tvrdení zalobkyne uvedených v bodoch 93 az 188 vyssie vyplýva, ze sa jej nepodarilo preukázat, ze záver Komisie, podla ktorého dolozka predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, je nesprávny, jej argumentácia zhrnutá v bode 189 vyssie sa opiera o mylný predpoklad, ze predmetné správanie nemozno povazovat za obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela, a teda ju treba zamietnut. Zo samotného znenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vyplýva, ze dohody medzi podnikmi sú zakázané, ak majú protisútazný ciel, a to bez ohladu na ich úcinok. V dôsledku toho sa v prípade, ze je preukázaný protisútazný ciel vytýkaného správania, nevyzaduje preukázanie skutocných protisútazných úcinkov (pozri rozsudok z 3. marca 2011, Siemens a VA Tech Transmission & Distribution/Komisia, [166]T-122/07 az T-124/07, Zb., [167]EU:T:2011:70, bod [168]75 a citovanú judikatúru). 191 Na úcely uplatnenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ je totiz zohladnenie konkrétnych úcinkov dohody nadbytocné, pokial sa zistí, ze jej cielom bolo vylúcenie, obmedzenie alebo skreslenie hospodárskej sútaze. To platí najmä v prípade dohôd obsahujúcich zjavné obmedzenia hospodárskej sútaze, akými sú stanovenie cien a rozdelenie trhov (rozsudok z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [169]C-389/10 P, Zb., [170]EU:C:2011:816, bod [171]75). 192 Navyse je potrebné zamietnut tvrdenie zalobkyne, ze Komisia svojím konstatovaním, ze skutocnost, ze strany nevykonávali nové cinnosti v Spanielsku alebo v Portugalsku, je doplnujúcim znakom uplatnovania dolozky (odôvodnenie 365 napadnutého rozhodnutia), vyzadovala od strán nemozný dôkaz o tom, ze táto neexistencia nových cinností nebola spôsobená dolozkou. Vzhladom na to, ze Komisia sa pri preukazovaní toho, ze dolozka predstavuje porusenie clánku 101 ZFEÚ, neopierala o túto skutocnost, ale o to, ze dolozka je porusením z hladiska ciela, a vzhladom na to, ze Komisia navyse uviedla, ze skutocnost, ze strany nevykonávali nové cinnosti na dotknutých trhoch, je "doplnujúcou indíciou" o tom, ze táto dolozka sa mohla vykonávat, zalobkyna nemôze vytýkat Komisii, ze vyzadovala od strán akýkolvek nemozný dôkaz. 193 Argumentáciu zalozenú na tom, ze Komisia nepreskúmala úcinky dolozky, teda treba zamietnut. 2. O návrhu týkajúcom sa výsky pokuty 194 Zalobkyna subsidiárne napáda výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, a tvrdí, ze ju treba znízit, lebo aj za predpokladu, ze dolozka by mohla spôsobit úcinky obmedzujúce hospodársku sútaz, Komisia pri stanovení výsky pokuty riadne nezvázila rozsah týchto úcinkov a dlzku ich trvania, cím porusila zásady týkajúce sa výpoctu pokút a zásadu proporcionality. a) Úvodné pripomienky O zásadách týkajúcich sa výpoctu pokút 195 Je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, pokial ide o metódu stanovenia výsky pokút. Táto metóda, ktorá je opísaná v usmerneniach, obsahuje rôzne premenné umoznujúce Komisii vykonávat jej volnú úvahu v súlade s ustanoveniami clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok z 3. septembra 2009, Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, [172]C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, Zb., [173]EU:C:2009:500, bod [174]112 a citovanú judikatúru). 196 Závaznost porusení práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa musí urcit na základe velkého mnozstva skutocností, akými sú najmä konkrétne okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút, a to bez toho, aby existoval záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré sa nevyhnutne musia zohladnit (rozsudky z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [175]C-510/06 P, Zb., [176]EU:C:2009:166, bod [177]72, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, [178]C-534/07 P, Zb., [179]EU:C:2009:505, bod [180]54). 197 Ako bolo uvedené v bode 52 vyssie, Komisia v prejednávanej veci stanovila výsku pokút tak, ze uplatnila metódu definovanú v usmerneniach. 198 Aj ked tieto usmernenia nemozno kvalifikovat ako právne pravidlá, ktoré by bol správny orgán povinný v kazdej situácii dodrziavat, stanovujú orientacné pravidlá postupu správneho orgánu, od ktorých sa tento orgán nemôze v konkrétnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri analogicky rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [181]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb., [182]EU:C:2005:408, bod [183]209 a citovanú judikatúru, a z 8. októbra 2008, Carbone-Lorraine/Komisia, [184]T-73/04, Zb., [185]EU:T:2008:416, bod [186]70). 199 Komisia sa prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (pozri analogicky rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 198 vyssie, [187]EU:C:2005:408, bod [188]211 a citovanú judikatúru, a Carbone-Lorraine/Komisia, uz citovaný v bode 198 vyssie, [189]EU:T:2008:416, bod [190]71). 200 Okrem toho tieto usmernenia stanovujú vseobecným a abstraktným spôsobom metodiku, ktorú sa Komisia zaviazala pouzívat na úcely stanovenia výsky pokút, a v dôsledku toho zaistujú právnu istotu podnikov (pozri analogicky rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 198 vyssie, [191]EU:C:2005:408, body [192]211 a [193]213). 201 Body 4 a 5 usmernení znejú takto: "4. Právomoc Komisie ukladat podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti porusujú ustanovenia clánku [101 ZFEÚ] alebo clánku [102 ZFEÚ], je jedným z prostriedkov výkonu kontroly, ktorým je Komisia zo zmluvy poverená. Úloha dohladu nepozostáva iba z povinnosti vysetrovania a stíhania individuálnych porusení, ale zahrna tiez povinnost sledovat vseobecnú politiku smerujúcu k uplatnovaniu zásad v oblasti hospodárskej sútaze, stanovených zmluvou, a orientovat týmto smerom aj konanie podnikov. Na tento úcel musí Komisia dohliadat, aby jej cinnost mala odstrasujúci charakter. Ak teda Komisia zistí, ze doslo k poruseniu ustanovení clánku [101 ZFEÚ] alebo clánku [102 ZFEÚ], môze byt nevyhnutné ulozit pokutu tým, ktorí sa tohto porusenia právnych predpisov dopustili. Je potrebné stanovit pokuty v takej výske, ktorá by mala odstrasujúci úcinok, a to nielen s cielom sankcionovat konkrétne podniky (specifický odstrasujúci úcinok), ale aj s cielom odradit ostatné podniky od konania, alebo od pokracovania v konaní, ktoré je v rozpore s clánkami [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] (vseobecný odstrasujúci úcinok). 5. V snahe dosiahnut tento ciel by mala Komisia pri stanovení pokút vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb spojených s porusením. Pri stanovení výsky pokuty by významnú úlohu malo mat aj trvanie porusenia. Trvanie porusenia má nevyhnutne vplyv na potenciálne dôsledky porusenia na trhu. Je teda dôlezité, aby výska pokuty takisto zohladnovala pocet rokov, pocas ktorých sa podnik podielal na porusení." 202 Usmernenia vymedzujú metódu výpoctu, ktorá zahrna dve fázy (bod 9 usmernení). V rámci prvej fázy výpoctu stanovujú, ze Komisia urcí základnú sumu pre kazdý dotknutý podnik alebo zdruzenie podnikov, a v tejto súvislosti obsahujú nasledujúce ustanovenia: "12. Základná výska sa stanoví podla hodnoty predaja s pouzitím nasledujúcej metodiky. ... 13. Pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP. Komisia obvykle pouzije na výpocet hodnotu predaja podniku pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podielal na porusení.... ... 19. Základná výska pokuty bude súvisiet s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo. 20. Vyhodnotenie závaznosti sa vykoná osobitne na kazdý typ porusenia prihliadajúc na vsetky relevantné okolnosti prípadu. 21. Vo väcsine prípadov sa zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %. 22. Pri rozhodovaní o tom, ci cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pre daný prípad by mala byt situovaná v hornej alebo v dolnej casti stupnice, Komisia zohladní urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia. 23. Medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze patria svojou povahou horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväcsa tajné. Tieto by mali byt na základe politiky hospodárskej sútaze prísne sankcionované. Cast zohladnovaných predajov [Zohladnovaná cast predaja - neoficiálny preklad] u takýchto porusení sa teda obvykle bude nachádzat v hornej casti stupnice. 24. Aby sa plne zohladnilo trvanie úcasti kazdého podniku na porusení, vynásobí sa suma stanovená na základe hodnoty predaja (pozri body 20 az 23) poctom rokov úcasti na porusení. Obdobia kratsie ako 6 mesiacov sa budú pocítat ako polrok. Obdobia dlhsie ako 6 mesiacov, ale kratsie ako jeden rok sa budú pocítat ako celý rok. 25. Okrem toho, Komisia nezávisle od trvania úcasti podniku na porusení zahrnie do základnej výsky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % az 25 % hodnoty predaja podla definície v casti A, aby podniky odradila od akejkolvek úcasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie. Komisia môze takisto uplatnit takúto dodatocnú sumu aj v prípade iných porusení. Komisia pri rozhodovaní o pomere hodnoty predaja, ktorý [casti hodnoty predaja, ktorá - neoficiálny preklad] sa má brat do úvahy v konkrétnom prípade zohladní urcitý pocet faktorov, najmä tie, ktoré sú uvedené v bode 22. ..." 203 Usmernenia v rámci druhej fázy výpoctu stanovujú, ze Komisia môze zvýsit alebo znízit základnú sumu po celkovej úvahe a s prihliadnutím na vsetky významné okolnosti (body 11 a 27 usmernení). 204 V súvislosti s týmito okolnostami bod 29 usmernení stanovuje: "Komisia môze znízit základnú výsku pokuty ak zistí existenciu polahcujúcich okolností, napríklad: -- ak podnik dokáze, ze ukoncil porusenie hned po prvom zásahu Komisie. Táto okolnost sa nepouzije v prípade dohôd alebo praktík tajnej povahy (najmä kartelov); -- ak podnik dokáze, ze porusenie bolo spáchané z nedbalosti; -- ak podnik dokáze, ze jeho úcast na porusení je významne znízená a v dôsledku toho preukáze, ze v dobe, ked bol stranou dohôd predstavujúcich porusenie, sa v skutocnosti vyhýbal ich uplatnovaniu a choval sa na trhu konkurencným spôsobom. Samotná skutocnost, ze sa urcitý podnik podielal na porusení v kratsom casovom období ako ostatné podniky sa nebude povazovat za polahcujúcu okolnost, pretoze táto okolnost je uz zohladnená vo výske pokuty [v základnej sume - neoficiálny preklad]; -- ak dotknutý podnik úcinne spolupracuje s Komisiou nad rámec oznámenia zhovievavosti a zákonom stanovenej povinnosti spolupráce; -- ak protikonkurencné správanie bolo povolené, alebo podporované verejnými orgánmi alebo predpismi." 205 Napokon, ako Súdny dvor pripomenul vo svojom rozsudku KME Germany a i./Komisia, uz citovanom v bode 191 vyssie ([194]EU:C:2011:816, bod [195]129), a vo svojom rozsudku z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia ([196]C-272/09 P, Zb., [197]EU:C:2011:810, bod [198]102), prinálezí súdu Únie, aby uskutocnil preskúmanie zákonnosti, ktoré mu prislúcha, na základe dôkazov predlozených zalobcom na podporu uvádzaných dôvodov. Pocas tohto preskúmavania sa súd v snahe vyhnút sa vykonaniu podrobného vecného a právneho preskúmania nemôze opierat o mieru volnej úvahy Komisie, a to ani pokial ide o výber zohladnených dôkazov pri uplatnovaní kritérií uvedených v usmerneniach, ani pokial ide o hodnotenie týchto dôkazov. 206 Preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie clánkom 17 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] ([199]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), a v súcasnosti je v súlade s clánkom 261 ZFEÚ zakotvená v clánku 31 nariadenia c. 1/2003. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále (rozsudok KME Germany a i./Komisia, uz citovaný v bode 205 vyssie, [200]EU:C:2011:810, bod [201]103). Napadnuté rozhodnutie 207 Komisia konstatovala, ze vzhladom na skutocnosti opísané v napadnutom rozhodnutí bolo porusenie spáchané úmyselne a bolo tvorené jednoznacne protiprávnou dohodou o zákaze konkurencie a o rozdelení spanielskeho a portugalského trhu elektronických komunikácií medzi stranami. Podla Komisie v prípade tohto druhu zjavných porusení strany nemôzu tvrdit, ze nekonali úmyselne (odôvodnenie 477 napadnutého rozhodnutia). 208 Co sa týka hodnoty predaja, ktorá slúzila ako východisko pri stanovení základnej sumy, Komisia konstatovala, ze dolozka o zákaze konkurencie sa vztahovala na vsetky sluzby elektronických komunikácií, ako aj na televízne sluzby poskytované v Spanielsku alebo v Portugalsku, s výnimkou celosvetových telekomunikacných sluzieb a velkoobchodných medzinárodných telekomunikacných prenosových sluzieb, v súvislosti s ktorými si strany ku dnu podpísania zmluvy konkurovali na Pyrenejskom polostrove a ktoré boli z tohto dôvodu vylúcené z jej pôsobnosti. Okrem toho vzhladom na skutocnost, ze dolozka vylucovala zo svojej pôsobnosti akúkolvek investíciu, ktorá bola v drzbe, a akúkolvek cinnost, ktorá bola vykonávaná ku dnu uzavretia zmluvy, pokial ich bolo mozné povazovat za konkurenciu pre cinnosti a investície druhej strany v rámci pyrenejského trhu, Komisia v prípade kazdej zo strán vzala do úvahy len hodnotu jej vlastného predaja v jej krajine pôvodu. Nezohladnila teda najmä hodnotu predaja kazdej zo strán v krajine pôvodu druhej strany vzhladom na to, ze tieto sumy v zásade zodpovedali vykonávaným cinnostiam, na ktoré sa dolozka nevztahovala. To znamená, ze - pokial ide o spolocnost Telefónica - Komisia stanovila hodnotu predaja s prihliadnutím na hodnotu predaja tejto spolocnosti v Spanielsku, zatial co v prípade spolocnosti PT bola uvedená hodnota stanovená s prihliadnutím na hodnotu predaja tejto spolocnosti v Portugalsku (odôvodnenia 482 a 483 napadnutého rozhodnutia). 209 Komisia dalej uviedla, ze vo vseobecnosti zohladnuje predaj dosiahnutý podnikmi pocas posledného celého roka ich úcasti na porusení. Kedze v prejednávanom prípade porusenie trvalo menej ako rok a doslo k nemu v období medzi rokmi 2010 a 2011, Komisia pouzila predaj podnikov pocas roka 2011, ktorý bol nizsí ako predaj zaznamenaný stranami v roku 2010 (odôvodnenie 484 napadnutého rozhodnutia). 210 Pokial ide o závaznost porusenia, na základe ktorej sa stanovuje percentuálna cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pri stanovení výsky pokuty, Komisia uviedla, ze v posudzovanom prípade bolo porusenie tvorené dohodou o zákaze konkurencie a o rozdelení spanielskeho a portugalského trhu elektronických komunikácií a televíznych sluzieb medzi stranami a ze Telefónica a PT boli vo svojich krajinách historickými operátormi (odôvodnenie 489 napadnutého rozhodnutia). 211 Komisia uviedla, ze vzala do úvahy skutocnost, ze strany neutajovali dolozku od okamihu, ked bola po prvý raz uvedená v ponuke z 1. júna 2010. Ako sa uvádza v odôvodneniach 128 az 130 napadnutého rozhodnutia, strany zverejnili druhú ponuku, v ktorej bol uvedený prvý návrh dolozky, na svojich internetových stránkach a oznámili ju spanielskemu burzovému orgánu a portugalskému burzovému orgánu, ktoré ju zasa uverejnili na svojich internetových stránkach. Okrem toho PT rozposlala 9. júna 2010 svojim akcionárom brozúru s vysvetlením transakcie a dolozky. Zmluva, ktorá obsahovala konecnú verziu dolozky, bola navyse neoddelitelnou súcastou spisu, ktorý Telefónica a PT predlozili Anatel a CADE. Napokon v clánku uverejnenom v Jornal de Negócios23. augusta 2010 Telefónica potvrdila, ze zmluva obsahovala dolozku o zákaze konkurencie (odôvodnenie 491 napadnutého rozhodnutia). 212 Co sa týka dlzky trvania porusenia, Komisia zohladnila skutocnost, ze porusenie trvalo od 27. septembra 2010, co je dátum spísania notárskej zápisnice o transakcii, a teda aj dátum definitívneho uzavretia transakcie, do 4. februára 2011, ked strany uzavreli dohodu o zrusení dolozky (odôvodnenie 492 napadnutého rozhodnutia). 213 Vzhladom na tieto skutocnosti, velkost podnikov a krátke trvanie obmedzujúcej dohody Komisia konstatovala, ze za specifických okolností posudzovanej veci je primerané a z hladiska odstrasenia dostatocné zohladnit pri výpocte základnej sumy pokút malú percentuálnu cast hodnoty predaja. Komisia teda dospela k záveru, ze percentuálnu cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy, má v prípade oboch dotknutých podnikov predstavovat 2 % (odôvodnenie 493 napadnutého rozhodnutia). Percentuálna cast hodnoty predaja stanovená pre kazdý podnik bola vynásobená koeficientom stanoveným na základe dlzky trvania, teda 0,33, ktorý zodpovedá styrom mesiacom z celého roka. 214 Komisia pouzila takto vypocítané sumy ako konecné základné sumy, takze je potrebné konstatovat, ze v prejednávanom prípade nepripocítala pevne stanovenú sumu na úcely odstrasenia (vstupný poplatok) v zmysle bodu 25 usmernení (pozri bod 202 vyssie), co navyse potvrdila na pojednávaní. 215 Co sa týka úpravy základnej sumy, na jednej strane Komisia konstatovala, ze v posudzovanom prípade nie je opodstatnené zohladnit nijakú pritazujúcu okolnost (odôvodnenie 496 napadnutého rozhodnutia). 216 Na druhej strane Komisia pripomenula, ze strany sa rozhodli vypustit dolozku 4. februára 2011, cím ukoncili predmetný protisútazný postup. Podla Komisie vzhladom na to, ze dolozka bola zrusená len 16 dní po tom, co Komisia zacala konanie, a 30 dní po tom, co Komisia zaslala stranám prvú ziadost o informácie, a vzhladom na to, ze dolozka nebola tajná, bolo potrebné konstatovat, ze spomenuté vypustenie predstavovalo polahcujúcu okolnost, ktorá sa mala uplatnit na obe strany (odôvodnenie 500 napadnutého rozhodnutia). 217 So zretelom na tieto okolnosti Komisia konstatovala, ze základnú sumu pokuty, ktorá sa má ulozit stranám, treba znízit o 20 % (odôvodnenie 501 napadnutého rozhodnutia), a zamietla vsetky tvrdenia, ktoré strany uviedli s cielom poukázat na iné polahcujúce okolnosti (odôvodnenia 502 az 507 napadnutého rozhodnutia). 218 Konecné sumy pokút teda predstavujú v prípade spolocnosti Telefónica 66894400 eur a v prípade spolocnosti PT 12290400 eur. b) O predaji zohladnenom pri výpocte pokuty 219 Zalobkyna napáda závery Komisie súvisiace s pôsobnostou dolozky a tvrdí, ze vzhladom na to, ze vylúcenie urcitých cinností z jej pôsobnosti by viedlo k znízeniu obratu zohladneného pri výpocte pokuty, pokutu, ktorá jej bola ulozená, treba znízit. Komisia podla zalobkyne nezohladnila vycerpávajúcu analýzu trhov elektronických komunikácií v Portugalsku, ktorú zalobkyna uskutocnila vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, pricom sa nezaoberala velkou castou tvrdení uvedených zalobkynou, ani ich nevyvrátila. O odôvodnení 220 Pokial sa má táto argumentácia zalobkyne chápat tak, ze zalobkyna nou namieta, ze Komisia si nesplnila povinnost odôvodnenia, treba pripomenút, ze odôvodnenie musí byt prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknutým osobám umoznilo pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat toto opatrenie (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, [202]EU:C:2011:620, bod [203]147 a citovanú judikatúru). Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa má posudzovat nielen vzhladom na jeho znenie, ale aj vzhladom na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 78 vyssie, [204]EU:C:1998:154, bod [205]63 a citovanú judikatúru). 221 Pokial ide o rozsah povinnosti odôvodnenia v súvislosti so stanovením výsky pokuty ulozenej za porusenie predpisov Únie v oblasti hospodárskej sútaze, je potrebné poznamenat, ze clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze "pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania". V tejto súvislosti usmernenia, ako aj oznámenie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([206]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17) obsahujú orientacné pravidlá o posudzovaných skutocnostiach, ktoré Komisia berie do úvahy pri vymedzení závaznosti a dlzky trvania porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, [207]T-220/00, Zb., [208]EU:T:2003:193, bod [209]217 a citovanú judikatúru). 222 Za týchto podmienok sú poziadavky týkajúce sa podstatných formálnych nálezitostí, medzi ktoré patrí aj povinnost odôvodnenia, splnené, ak Komisia uvedie vo svojom rozhodnutí posudzované skutocnosti, ktoré zohladnila na základe svojich usmernení a prípadne svojho oznámenia o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch a ktoré jej umoznili vymedzit závaznost a dlzku trvania porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 221 vyssie, [210]EU:T:2003:193, bod [211]218). 223 V prejednávanom prípade Komisia v oddieloch 5 a 6.3.3.2 napadnutého rozhodnutia a najmä v odôvodneniach 153, 184, 185 a 278 tohto rozhodnutia uviedla, ze strany treba povazovat aspon za potenciálne konkurentky na vsetkých trhoch so sluzbami elektronických komunikácií a televíznymi sluzbami v Spanielsku a v Portugalsku, ze ich tvrdenia, ktorými sa usilujú dosiahnut vylúcenie urcitých cinností z pôsobnosti dolozky, nemozno prijat a ze vzhladom na zamietnutie tvrdení strán týkajúcich sa existencie potenciálnej hospodárskej sútaze medzi nimi a s prihliadnutím na sirokú pôsobnost dolozky v posudzovanom prípade na posúdenie, ci sa zmluva mala povazovat za obmedzenie z hladiska ciela, nebola potrebná podrobná analýza, pokial ide o to, ci boli strany potenciálnymi konkurentkami, v súvislosti s kazdým konkrétnym trhom. Dalej Komisia v odôvodnení 482 napadnutého rozhodnutia nazvanom "Hodnota predaja" poznamenala, ze sa domnieva, ze dolozka o zákaze konkurencie sa vztahuje na vsetky druhy sluzieb elektronických komunikácií, ako aj na televízne sluzby, s výnimkou celosvetových telekomunikacných sluzieb a velkoobchodných medzinárodných telekomunikacných prenosových sluzieb, takze porusenie sa priamo alebo nepriamo týkalo vsetkých sluzieb poskytovaných v Spanielsku alebo v Portugalsku, ktoré tvorili neoddelitelnú súcast trhov vymenovaných v oddiele 5.3, okrem celosvetových telekomunikacných sluzieb a velkoobchodných medzinárodných telekomunikacných prenosových sluzieb. 224 Z toho vyplýva, ze Komisia poskytla dostatocné vysvetlenia týkajúce sa spôsobu, akým stanovila hodnotu predaja, ktorá sa mala zohladnit pri výpocte pokuty, a dôvodov, pre ktoré konstatovala, ze nie je potrebné skúmat kazdú zo sluzieb, ktorých vylúcenia pri výpocte pokuty sa zalobkyna domáhala vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. Pokial argumentáciu zalobkyne mozno chápat tak, ze je zalozená na porusení povinnosti odôvodnenia, treba ju teda zamietnut. O veci samej 225 Zalobkyna tvrdí, ze pri výpocte pokuty treba vylúcit hodnotu urcitého predaja, a to predaja dosiahnutého na trhoch, na ktorých strany neboli potenciálnymi konkurentkami, predaja zodpovedajúceho vykonávaným cinnostiam a predaja dosiahnutého mimo Pyrenejského polostrova. - O predaji zodpovedajúcom cinnostiam, v prípade ktorých je hospodárska sútaz vylúcená 226 Co sa týka predaja dosiahnutého na trhoch alebo zo sluzieb, v prípade ktorých je podla zalobkyne potenciálna hospodárska sútaz vylúcená, v prvom rade je potrebné poznamenat, ze Komisia v odôvodnení 478 napadnutého rozhodnutia odkázala na bod 12 usmernení, v ktorom sa uvádza, ze základná výska pokuty sa stanoví podla hodnoty predaja s pouzitím metodiky uvedenej v nasledujúcich bodoch. V uvedenom odôvodnení Komisia navyse vysvetlila, ze základná suma pokuty, ktorá sa má ulozit podnikom, sa stanoví podla hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podnikov, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí, v príslusnej geografickej oblasti v rámci Európskej únie. V odôvodnení 482 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 208 vyssie) Komisia dalej uviedla, ze sa domnieva, ze dolozka o zákaze konkurencie sa vztahuje na vsetky druhy sluzieb elektronických komunikácií, ako aj na televízne sluzby, s výnimkou celosvetových telekomunikacných sluzieb a velkoobchodných medzinárodných telekomunikacných prenosových sluzieb, takze porusenie sa priamo alebo nepriamo týkalo vsetkých sluzieb poskytovaných v Spanielsku alebo v Portugalsku, ktoré tvorili neoddelitelnú súcast trhov vymenovaných v oddiele 5.3, okrem celosvetových telekomunikacných sluzieb a velkoobchodných medzinárodných telekomunikacných prenosových sluzieb. 227 Na pojednávaní Komisia v odpovedi na otázky Vseobecného súdu vysvetlila, ze vzhladom na velmi sirokú pôsobnost dolozky nemusela pri stanovení hodnoty predaja, ktorá sa mala vziat do úvahy pri výpocte výsky pokuty, analyzovat potenciálnu hospodársku sútaz medzi stranami v súvislosti s kazdou zo sluzieb uvedených zalobkynou. V rámci porusenia z hladiska ciela, o aké ide v prejednávanom prípade, ked taká analýza nebola potrebná na preukázanie porusenia, sa táto analýza nemôze vyzadovat ani na stanovenie výsky pokuty. 228 Túto argumentáciu nemozno uznat. 229 Ako totiz vyplýva z jej znenia, dolozka sa vztahovala na "ak[ýkolvek] projek[t] v odvetví telekomunikácií (vrátane pevných a mobilných sluzieb, internetového prístupu a televíznych sluzieb, avsak s výnimkou akejkolvek investície, ktorá bola v drzbe, alebo cinnosti, ktorá bola vykonávaná ku dnu uzavretia tejto zmluvy), pokial taký projekt mozno povazovat za konkurenciu pre druhú stranu v rámci pyrenejského trhu". Okrem toho Komisia pouzila pri výpocte pokuty hodnotu predaja týkajúceho sa cinností, ktoré podla jej názoru patrili do pôsobnosti dolozky, a vylúcila predaj zodpovedajúci vykonávaným cinnostiam, ktoré boli v súlade so znením dolozky vylúcené z jej pôsobnosti. Predaj zodpovedajúci cinnostiam, v prípade ktorých bola pocas doby uplatnovania dolozky vylúcená hospodárska sútaz s druhou stranou, ktoré sú na základe znenia dolozky tiez vylúcené z jej pôsobnosti, by mal byt preto tiez vylúcený pri výpocte pokuty. 230 Z toho vyplýva, ze aj ked Komisia nemusela vyhodnotit potenciálnu hospodársku sútaz v súvislosti s kazdou zo sluzieb uvedených zalobkynou na úcely zistenia porusenia (pozri body 169 az 188 vyssie), predsa mala preskúmat, ci zalobkyna oprávnene tvrdila, ze hodnota predaja predmetných sluzieb sa má vylúcit z výpoctu pokuty vzhladom na neexistenciu potenciálnej hospodárskej sútaze strán v súvislosti s týmito sluzbami. 231 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze - ako uz Súdny dvor rozhodol - Komisia musí v kazdom jednotlivom prípade a vzhladom na jeho kontext, ako aj ciele, ktoré sleduje systém sankcií zavedený nariadením c. 1/2003, posúdit sledovaný dosah na dotknutý podnik, najmä tým, ze zohladní obrat, ktorý odráza jeho skutocnú hospodársku situáciu pocas doby, ked dochádzalo k poruseniu (rozsudky zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, [212]C-76/06 P, Zb., [213]EU:C:2007:326, bod [214]25; z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, [215]C-580/12 P, Zb., [216]EU:C:2014:2363, bod [217]53, a z 23. apríla 2015, LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, [218]C-227/14 P, Zb., [219]EU:C:2015:258, bod [220]49). 232 Pri urcení sumy pokuty mozno zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý síce len priblizne a nedokonalo, ale predsa len naznacuje jeho velkost a hospodársku silu, ako aj cast tohto obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktorý sa vztahuje porusenie, a ktorá je teda spôsobilá naznacit rozsah tohto porusenia (rozsudky zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [221]100/80 az 103/80, Zb., [222]EU:C:1983:158, bod [223]121; Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, uz citovaný v bode 231 vyssie, [224]EU:C:2014:2363, bod [225]54, a LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, uz citovaný v bode 231 vyssie, [226]EU:C:2015:258, bod [227]50). 233 Hoci clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 ponecháva Komisii sirokú mieru volnej úvahy, obmedzuje jej výkon tým, ze zavádza objektívne kritériá, ktoré Komisia musí dodrziavat. Pokuta, ktorá môze byt podniku ulozená, tak má na jednej strane vycíslitelnú a absolútnu hornú hranicu, takze maximálna výska pokuty, ktorú mozno danému podniku ulozit, je vopred urcitelná. Na druhej strane výkon tejto právomoci volnej úvahy je obmedzený aj pravidlami, ktoré si Komisia sama vytýcila najmä v usmerneniach (rozsudky Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, uz citovaný v bode 231 vyssie, [228]EU:C:2014:2363, bod [229]55, a LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, uz citovaný v bode 231 vyssie, [230]EU:C:2015:258, bod [231]51). 234 Ak teda Komisia stanoví - tak ako v prejednávanom prípade - základnú sumu pokuty v súlade s metodikou opísanou v usmerneniach, musí dodrzat túto metodiku. 235 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla bodu 13 usmernení "pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo... súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP". Bod 6 týchto usmernení spresnuje, ze "kombinácia hodnoty predaja v súvislosti s porusením a trvaním [porusenia] sa povazuje za vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku na porusení". 236 Z judikatúry navyse vyplýva, ze cast obratu pochádzajúca z tovaru, na ktorý sa porusenie vztahuje, je spôsobilá správne naznacit rozsah porusenia na relevantnom trhu, kedze obrat dosiahnutý z tovaru, na ktorý sa vztahuje obmedzujúci postup, predstavuje objektívny prvok, ktorý poskytuje správnu predstavu o skodlivosti tohto postupu pre riadnu hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 232 vyssie, [232]EU:C:1983:158, bod [233]121; z 11. marca 1999, British Steel/Komisia, [234]T-151/94, Zb., [235]EU:T:1999:52, bod [236]643, a z 8. júla 2008, Saint-Gobain Gyproc Belgium/Komisia, [237]T-50/03, [238]EU:T:2008:252, bod [239]84). 237 Bod 13 usmernení má teda za ciel vziat ako východiskový bod na stanovenie pokuty ulozenej podniku sumu, ktorá odráza hospodársku dôlezitost porusenia a relatívnu váhu tohto podniku na tomto porusení (rozsudky z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [240]C-444/11 P, [241]EU:C:2013:464, bod [242]76; Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, uz citovaný v bode 231 vyssie, [243]EU:C:2014:2363, bod [244]57, a LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, uz citovaný v bode 231 vyssie, [245]EU:C:2015:258, bod [246]53). 238 V dôsledku toho pojem hodnota predaja uvedený v tomto bode 13 zahrna predaj realizovaný predmetným podnikom na trhu, ktorého sa týka porusenie, v EHP bez toho, aby bolo potrebné urcit, ci bol tento predaj naozaj ovplyvnený uvedeným porusením, pricom cast obratu pochádzajúca z predaja výrobkov, ktoré sú predmetom porusenia, môze najlepsie odrázat hospodársky význam tohto porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Team Relocations a i./Komisia, uz citovaný v bode 237 vyssie, [247]EU:C:2013:464, body [248]75 az [249]78; Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, uz citovaný v bode 231 vyssie, [250]EU:C:2014:2363, body [251]57 az [252]59; z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [253]C-286/13 P, Zb., [254]EU:C:2015:184, body [255]148 a [256]149, a LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, uz citovaný v bode 231 vyssie, [257]EU:C:2015:258, body [258]53 az [259]58 a [260]64). 239 Hoci je pravda, ze ak by sa pojem hodnota predaja, ktorý je uvedený v tomto ustanovení, mal vnímat len ako týkajúci sa obratu dosiahnutého pri predaji, v prípade ktorého sa preukázalo, ze bol naozaj ovplyvnený vytýkaným kartelom, bol by narusený ciel sledovaný týmto ustanovením, tento pojem sa nemôze rozsírit tak, aby zahrnal predaj dosiahnutý predmetným podnikom, ktorý priamo ani nepriamo nepatrí do pôsobnosti tohto kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudky Team Relocations a i./Komisia, uz citovaný v bode 237 vyssie, [261]EU:C:2013:464, bod [262]76, a Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, uz citovaný v bode 238 vyssie, [263]EU:C:2015:184, bod [264]148). 240 V tejto súvislosti je dôlezité poznamenat, ze od Komisie síce v prípade obmedzenia z hladiska ciela, o aké ide v prejednávanom prípade, nemozno vyzadovat, aby z úradnej moci preskúmala potenciálnu hospodársku sútaz na vsetkých trhoch v súvislosti so vsetkými sluzbami, na ktoré sa vztahuje porusenie, lebo inak by doslo k odklonu od zásad stanovených judikatúrou citovanou v bodoch 175, 176 a 178 vyssie a k stanoveniu povinnosti preskúmat potenciálnu hospodársku sútaz prostredníctvom stanovenia hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit pri výpocte pokuty, hoci také preskúmanie sa v prípade obmedzenia hospodárskej sútaze z hladiska ciela nevyzaduje (pozri bod 177 vyssie). V tejto súvislosti Súdny dvor totiz vo veci, ktorá sa spravovala usmerneniami k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] ([265]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171), rozhodol, ze v prípade porusenia, ktoré spocíva v rozdelení trhov, nemozno prijat výklad, ktorý by mal za následok to, ze Komisii by bola v súvislosti s metódou výpoctu pokút ulozená povinnost, ktorú od tejto institúcie nemozno na úcely 101 ZFEÚ pozadovat, ak má dotknuté porusenie protisútazný ciel (rozsudok Prym a Prym Consumer/Komisia, uz citovaný v bode 196 vyssie, [266]EU:C:2009:505, bod [267]64). 241 Riesenie pouzité v prejednávanom prípade nespocíva v tom, ze Komisii sa ulozí v rámci stanovenia výsky pokuty povinnost, ktorú od nej na úcely clánku 101 ZFEÚ nemozno pozadovat, ak ide o porusenie, ktoré má protisútazný ciel, ale v tom, ze sa vyvodia dôsledky zo skutocnosti, ze hodnota predaja musí priamo alebo nepriamo súvisiet s porusením v zmysle bodu 13 usmernení a nemôze zahrnat predaj, ktorý priamo ani nepriamo nepatrí do pôsobnosti sankcionovaného porusenia (pozri judikatúru citovanú v bode 239 vyssie). Z toho vyplýva, ze pokial sa Komisia rozhodne, ze pri stanovení výsky pokuty bude vychádzat z hodnoty predaja, ktorá priamo alebo nepriamo súvisí s porusením, musí presne stanovit túto hodnotu. 242 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze v prejednávanom prípade vzhladom na znenie dolozky, v ktorom sa hovorí o "akomkolvek projekte v odvetví telekomunikácií (vrátane pevných a mobilných sluzieb, internetového prístupu a televíznych sluzieb, avsak s výnimkou akejkolvek investície, ktorá bola v drzbe, alebo cinnosti, ktorá bola vykonávaná ku dnu uzavretia tejto zmluvy), pokial taký projekt mozno povazovat za konkurenciu pre druhú stranu v rámci pyrenejského trhu", a na skutocnost, ze zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla skutkové okolnosti s cielom preukázat, ze hodnota predaja urcitých takto vymedzených sluzieb sa musí vylúcit pri výpocte pokuty z dôvodu neexistencie akejkolvek hospodárskej sútaze medzi stranami, Komisia mala preskúmat tieto skutocnosti pri stanovení hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb dosiahnutého podnikom v priamej alebo nepriamej súvislosti s porusením. 243 V prejednávanom prípade vzhladom na to, ze predaj, ktorý priamo alebo nepriamo súvisí s porusením, tvorí predaj sluzieb, ktoré patria do pôsobnosti dolozky, teda predaj týkajúci sa akéhokolvek projektu v odvetví telekomunikácií, s výnimkou vykonávaných cinností, pokial taký projekt mozno povazovat za konkurenciu pre druhú stranu v rámci pyrenejského trhu, Komisia mala pri stanovení hodnoty tohto predaja urcit sluzby, v súvislosti s ktorými si strany potenciálne nemohli konkurovat na pyrenejskom trhu, a preskúmat skutocnosti, ktoré strany uviedli vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách s cielom preukázat neexistenciu potenciálnej hospodárske sútaze medzi nimi v súvislosti s urcitými sluzbami pocas doby uplatnovania dolozky. Az na základe takej skutkovej a právnej analýzy by bolo mozné urcit predaj, ktorý priamo alebo nepriamo súvisí s porusením a ktorého hodnota mala slúzit ako východisková suma pri výpocte základnej sumy pokuty. 244 Z toho vyplýva, ze treba prijat argumentáciu zalobkyne spocívajúcu v tvrdení, ze Komisia mala na základe skutocností uvedených zalobkynou v súvislosti s neexistenciou potenciálnej hospodárskej sútaze medzi spolocnostami Telefónica a PT týkajúcej sa urcitých sluzieb urcit hodnotu predaja, ktorá priamo alebo nepriamo súvisí s porusením, a zrusit clánok 2 napadnutého rozhodnutia len v rozsahu, v akom stanovuje výsku pokuty na základe hodnoty predaja, ktorú zohladnila Komisia. 245 V druhom rade je potrebné pripomenút, ze systém súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie týkajúcich sa postupov podla clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ spocíva v preskúmaní zákonnosti aktov institúcií stanovenom clánkom 263 ZFEÚ, ktoré môze byt doplnené na základe clánku 261 ZFEÚ a na základe návrhu zalobcov tým, ze Vseobecný súd uplatní svoju neobmedzenú súdnu právomoc, pokial ide o sankcie ulozené v tejto oblasti Komisiou (rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [268]C-295/12 P, Zb., [269]EU:C:2014:2062, bod [270]42). V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze v prejednávanom prípade sa zistená protiprávnost týka hodnoty predaja zohladnenej pri stanovení výsky pokuty ulozenej zalobkyni, a teda samotného základu jej výpoctu. 246 Za týchto okolností je uzitocné opät pripomenút, ze Komisia v odôvodnení 482 napadnutého rozhodnutia nevykonala analýzu potenciálnej hospodárskej sútaze medzi stranami, pokial ide o sluzby uvedené zalobkynou. Okrem toho v odpovedi na otázky Vseobecného súdu polozené na pojednávaní s cielom získat od Komisie odpovede na tvrdenia zalobkyne súvisiace s údajnou neexistenciou potenciálnej hospodárskej sútaze medzi spolocnostami Telefónica a PT, pokial ide o urcité sluzby v Portugalsku, Komisia len zopakovala svoje stanovisko, ze pri stanovení výsky pokuty nemusela analyzovat potenciálnu hospodársku sútaz medzi stranami, a navyse na vsetky tvrdenia zalobkyne odpovedala len konstatovaním, ze Telefónica bola potenciálnou konkurentkou spolocnosti PT v súvislosti s predmetnými sluzbami, lebo sa mohla zúcastnit na verejnom obstarávaní alebo odkúpit jestvujúceho operátora. 247 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze v prejednávanom prípade Vseobecný súd nemá k dispozícii dostatok informácií na stanovenie konecnej sumy pokuty, ktorá sa má ulozit zalobkyni. 248 Je pravda, ze neobmedzená súdna právomoc, ktorú Vseobecnému súdu priznáva clánok 31 nariadenia c. 1/2003, oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmavania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením. V prejednávanom prípade vsak Komisia pri stanovení hodnoty predaja, ktorá sa mala vziat do úvahy pri výpocte výsky pokuty, nevykonala analýzu skutocností uvedených zalobkynou s cielom preukázat neexistenciu potenciálnej hospodárskej sútaze medzi stranami v súvislosti s urcitými sluzbami. Na to, aby Vseobecný súd mohol stanovit hodnotu tohto predaja, by teda musel doplnit medzeru v presetrovaní veci. 249 Výkon neobmedzenej súdnej právomoci pritom nemôze viest Vseobecný súd az k tomu, ze vykoná také presetrovanie, ktoré by islo nad rámec nahradenia posúdenia Komisie posúdením Vseobecného súdu, kedze posúdenie Vseobecného súdu by bolo jediným a prvým posúdením skutocností, ktoré Komisia mala vziat do úvahy pri stanovení hodnoty predaja, ktorá priamo alebo nepriamo súvisí s porusením, v zmysle bodu 13 usmernení a ktoré mala preskúmat Komisia. 250 Z toho vyplýva, ze v prejednávanom prípade nie je opodstatnené, aby Vseobecný súd vykonal neobmedzenú súdnu právomoc, takze prinálezí Komisii, aby v rámci vykonávania tohto rozsudku vyvodila vsetky dôsledky zo zistenej protiprávnosti a opät rozhodla o stanovení výsky pokuty. Vseobecný súd sa navyse domnieva, ze je potrebné preskúmat aj ostatné zalobné dôvody týkajúce sa výsky pokuty. - O predaji zodpovedajúcom vykonávaným cinnostiam 251 Zalobkyna tvrdí, ze v súlade so znením dolozky sa musí pri výpocte pokuty vylúcit predaj zodpovedajúci vykonávaným cinnostiam. 252 V prvom rade je potrebné pripomenút, ze z odôvodnení 482 a 483 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze hodnota predaja celosvetových telekomunikacných sluzieb a velkoobchodných medzinárodných telekomunikacných prenosových sluzieb, v súvislosti s ktorými boli strany ku dnu podpísania zmluvy skutocnými vzájomnými konkurentkami, nebola zohladnená pri výpocte pokuty. 253 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze hodnota predaja sluzieb spolocnosti PT zodpovedajúcich sluzbám poskytovaným spolocnostou Zon, teda pevných telefónnych sluzieb, sirokopásmového internetu a platenej televízie, sa musí vylúcit z pôsobnosti dolozky, kedze vzhladom na to, ze Telefónica vlastnila akcie v tejto spolocnosti, ktorá konkurovala spolocnosti PT, pôsobiacej v odvetví elektronických komunikácií (pozri bod 7 vyssie), sluzby poskytované spolocnostou Zon patria do kategórie "akejkolvek investície... alebo cinnosti, ktorá bola vykonávaná ku dnu uzavretia tejto zmluvy" (pozri bod 1 vyssie), ktoré sú vylúcené z pôsobnosti dolozky. 254 Po prvé zalobkyna poznamenáva, ze napadnuté rozhodnutie poskytuje málo vysvetlení, resp. neposkytuje nijaké vysvetlenia, pokial ide o urcité výhrady uvedené subjektmi, ktorým bolo urcené, a ze - co sa týka podielu spolocnosti Telefónica na základnom imaní spolocnosti Zon a vplyvu, ktorý v dôsledku toho mohla mat - Komisia len opakuje tvrdenie, ze tento podiel nepriznával spolocnosti Telefónica nijakú kontrolnú právomoc. Pokial túto poznámku mozno chápat ako tvrdenie, ze Komisia porusila svoju povinnost odôvodnenia, také tvrdenie treba zamietnut. 255 Zdá sa totiz, ze Komisia odpovedala na tvrdenie strán týkajúce sa vylúcenia sluzieb spolocnosti Zon z pôsobnosti dolozky, pricom spresnila, ze nemôze prijat tvrdenie, podla ktorého sa cinnosti spolocnosti Zon musia vylúcit z pôsobnosti dolozky, kedze v prípade, ak by strany chceli preukázat, ze si v Portugalsku konkurovali prostredníctvom podielu spolocnosti Telefónica v spolocnosti Zon, museli by preukázat, ze Telefónica ovládala cinnosti tohto operátora, co neurobili, pricom z rocnej úctovnej závierky za rok 2011 vyplýva, ze Telefónica neovládala tohto portugalského operátora. Komisia tým jednoznacne vysvetlila, preco sa domnievala, ze cinnosti spolocnosti Zon sa nemajú vylúcit z pôsobnosti dolozky, a preco dospela k záveru, ze Telefónica neovládala spolocnost Zon, takze jej nemozno vytýkat nijaké porusenie povinnosti odôvodnenia. 256 V tejto súvislosti Komisia dalej v odôvodneniach 156 az 164 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, ze ak by cinnost vykonávaná spolocnostou, v ktorej mala jedna zo strán podiel, ale ktorú neovládala, bola relevantná na stanovenie pôsobnosti dolozky, v dolozke by muselo byt uvedené, ze sa má uplatnit aj na cinnosti spolocností, ktoré strany neovládajú. Okrem toho, ak by také cinnosti boli relevantné pre stanovenie pôsobnosti dolozky, museli by byt relevantné aj pre dodrziavanie jej ustanovení, takze zacatie zakázanej cinnosti neovládanou spolocnostou, v ktorej by jedna zo strán vlastnila mensinový podiel, by predstavovalo porusenie dolozky. Komisia v tejto súvislosti dalej konstatovala, ze strany nemôzu tvrdit, ze prijali akýkolvek záväzok v mene a na úcet spolocností, v ktorých vlastnili mensinový podiel, ale neovládali ich, kedze by neboli schopné zarucit dodrziavanie takého záväzku. Na to, aby urcitá cinnost mohla byt vylúcená z pôsobnosti dolozky, teda túto cinnost musela vykonávat priamo jedna zo strán alebo ju musela nepriamo vykonávat jedna zo spolocností ovládaných stranami. 257 Po druhé, co sa týka veci samej, zalobkyna nespochybnuje vyssie uvedenú argumentáciu ani konstatovanie Komisie, ze Telefónica pocas relevantného obdobia vlastnila len mensinový podiel v spolocnosti Zon (5,46 %) (odôvodnenie 19 napadnutého rozhodnutia), a teda neovládala túto spolocnost, takze sluzby poskytované spolocnostou Zon nemozno povazovat za sluzby poskytované spolocnostou Telefónica, a teda ani za sluzby, v súvislosti s ktorými si Telefónica a PT navzájom konkurovali a ktoré museli byt z tohto dôvodu vylúcené z pôsobnosti dolozky. Z toho vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, preco sa sluzby poskytované spolocnostou Zon podla jej názoru napriek tomu, ze Telefónica vlastnila len mensinový podiel v spolocnosti Zon, mali povazovat za sluzby poskytované spolocnostou Telefónica, a teda za sluzby, ktoré sú vylúcené z pôsobnosti dolozky. Za týchto okolností treba jej argumentáciu zamietnut. - O predaji zodpovedajúcom cinnostiam vykonávaným mimo Pyrenejského polostrova 258 Zalobkyna spochybnuje územnú pôsobnost dolozky, ako ju vymedzila Komisia, pricom tvrdí, ze vzhladom na to, ze v zmluve sa výslovne spomína pyrenejský trh, a nie Portugalsko a Spanielsko, je potrebné konstatovat, ze strany chceli uviest územia, z ktorých sa skladá Pyrenejský polostrov, a nie územia, ktoré tvoria Spanielske královstvo a Portugalskú republiku. Podla zalobkyne teda územia zodpovedajúce autonómnym oblastiam Azory a Madeira, na ktoré pripadal v roku 2011 obrat vo výske 36992000 eur, resp. 23492000 eur, treba vylúcit z územnej pôsobnosti dolozky, takze hodnota predaja spolocnosti PT zohladnená pri výpocte pokuty, a teda aj výska pokuty sa musia upravit. 259 Toto tvrdenie nemozno prijat. V rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, v znení dolozky nie je doslovne uvedený "Pyrenejský polostrov", ale "pyrenejský trh". Zdá sa pritom, ze zmienka o "pyrenejskom trhu" sa nemá chápat v prísne zemepisnom zmysle ako zmienka týkajúca sa len Pyrenejského polostrova, ale ako zmienka o trhoch Spanielska a Portugalska, ktoré zahrnajú trhy ich území, ktoré sa nachádzajú mimo Pyrenejského polostrova. Nic nenasvedcuje tomu a zalobkyna tiez neuvádza nijaké tvrdenia s cielom preukázat, ze územia týchto státov nachádzajúce sa mimo Pyrenejského polostrova boli vylúcené z pôsobnosti dolozky. 260 V tejto súvislosti totiz treba poznamenat, ze zalobkyna len spochybnuje výklad územnej pôsobnosti dolozky, z ktorého vychádzala Komisia, ale neuvádza nijaké tvrdenie, ktoré by spochybnovalo závery Komisie v súvislosti s územnou pôsobnostou dolozky uvedené v odôvodneniach 175 az 182 napadnutého rozhodnutia. Za týchto podmienok jej tvrdenia nemozno uznat. 261 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze argumentáciu zalobkyne týkajúcu sa predaja zohladneného pri výpocte pokuty treba prijat v rozsahu, v akom Komisia pri stanovení hodnoty predaja zalobkyne, ktorá sa mala vziat do úvahy pri výpocte výsky pokuty, bola povinná preskúmat tvrdenia, ktorými sa zalobkyna usilovala preukázat neexistenciu potenciálnej hospodárskej sútaze medzi spolocnostami Telefónica a PT, pokial ide o urcité sluzby (pozri body 226 az 250 vyssie), a v zostávajúcej casti ju treba zamietnut. c) O dlzke trvania porusenia 262 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne stanovila dlzku trvania porusenia, lebo záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie nemohol vyvolávat úcinky pred jeho potvrdením, takze nebolo mozné povazovat ho za obmedzenie z hladiska ciela, ktoré sa malo nevyhnutne uplatnovat odo dna, ked nadobudlo úcinnost, teda od dátumu definitívneho uzavretia transakcie 27. septembra 2010, a ze v kazdom prípade aj za predpokladu, ze by sa nezohladnila výslovná podmienka týkajúca sa predchádzajúceho potvrdenia, dohoda o zákaze konkurencie zanikla 29. októbra 2010 vzhladom na závery, ktoré vyplynuli z telefonických rozhovorov uskutocnených 26. a 29. októbra 2010. 263 Je potrebné pripomenút, ze v súlade s clánkom 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 predstavuje dlzka trvania porusenia jedno z kritérií, ktoré sa musia zohladnit pri stanovení výsky pokuty, ktorá sa má ulozit podnikom zodpovedným za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 264 Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 202 vyssie, bod 24 usmernení stanovuje, ze aby sa plne zohladnilo trvanie úcasti kazdého podniku na porusení, vynásobí sa suma stanovená na základe hodnoty predaja poctom rokov úcasti na porusení a obdobia kratsie ako 6 mesiacov sa budú pocítat ako polrok, zatial co obdobia dlhsie ako 6 mesiacov, ale kratsie ako jeden rok sa budú pocítat ako celý rok. 265 Pokial ide o dlzku trvania porusenia posudzovaného v prejednávanom prípade, Komisia v odôvodneniach 454 az 465 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru - ako uz bolo uvedené v bode 51 vyssie -, ze porusenie trvalo odo dna definitívneho uzavretia transakcie, teda od 27. septembra 2010 (pozri bod 25 vyssie), do dna zrusenia dolozky, teda do 4. februára 2011 (pozri bod 29 vyssie). 266 Touto výhradou zalobkyna v podstate napáda zákonnost napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje - ako je uvedené v clánku 1 jeho výroku -, ze porusenie trvalo od definitívneho uzavretia transakcie 27. septembra 2010 do 4. februára 2011. Je teda namieste usudzovat, ze touto výhradou týkajúcou sa dlzky trvania sa zalobkyna domáha nielen znízenia pokuty, ale aj ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia a najmä clánku 1 jeho výroku v rozsahu, v akom v nom Komisia nesprávne konstatovala, ze porusenie trvalo od 27. septembra 2010 do 4. februára 2011. 267 Treba pritom konstatovat, ze zalobkyna neuviedla doplnujúce skutocnosti týkajúce sa konkrétne dlzky trvania porusenia, ale len odkázala na námietky, ktoré uviedla v súvislosti so svojím zalobným dôvodom zalozeným na porusení clánku 101 ZFEÚ a predpisov týkajúcich sa jeho uplatnovania, ktoré uz boli preskúmané a zamietnuté v tejto súvislosti (pozri body 122 az 161 vyssie). Kedze zalobkyni sa nepodarilo preukázat, ze záväzok týkajúci sa zákazu konkurencie bol podmienený záväzkom vlastného hodnotenia ani ze telefonické rozhovory z októbra 2010 viedli k zruseniu dolozky, jej návrh na skrátenie dlzky trvania porusenia zohladnenej pri výpocte výsky pokuty treba zamietnut. d) O dodrzaní zásady proporcionality 268 Zalobkyna tvrdí, ze stanovenie výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená za porusenie, o ktoré ide v prejednávanom prípade, vychádza z porusenia zásady proporcionality. 269 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti, pricom uviedla, ze tento údajný zalobný dôvod týkajúci sa zrusenia treba vyhlásit za neprípustný, kedze zalobkyna v troch riadkoch zaloby venovaných tejto problematike len namieta, ze "po dôkladnom zvázení vsetkých skutocností dospela k záveru, ze vzhladom na vsetky okolnosti veci a kritériá, ktoré treba dodrziavat pri ukladaní pokút, Komisia nedodrzala zásadu proporcionality". 270 Na jednej strane je potrebné pripomenút, ze - ako uz bolo uvedené v bode 68 a nasl. vyssie - na základe clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená, a ze táto informácia musí byt dostatocne jasná a presná, aby si zalovaný mohol pripravit svoju obhajobu a Vseobecný súd rozhodnút o zalobe prípadne aj bez dalsích podporných informácií. Okrem toho na úcely zabezpecenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je potrebné, aby zo samotného jej textu súvislým a pochopitelným spôsobom vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá (pozri uznesenie TF1/Komisia, uz citované v bode 70 vyssie, [271]EU:T:2008:155, bod [272]29 a citovanú judikatúru). 271 Treba konstatovat, ze opis údajného zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásady proporcionality, ktorý uviedla zalobkyna v rámci prejednávanej zaloby, nesplna takto vymedzené kritériá, takze námietka neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia, je dôvodná a údajný zalobný dôvod zalozený na porusení zásady proporcionality treba vyhlásit za neprípustný. 272 Na druhej strane v tejto súvislosti treba poznamenat, ze v práve Únie v oblasti hospodárskej sútaze je preskúmanie zákonnosti doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie clánkom 17 nariadenia c. 17 a v súcasnosti je zakotvená v clánku 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmavania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále (pozri rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [273]C-386/10 P, Zb., [274]EU:C:2011:815, bod [275]63 a citovanú judikatúru). 273 Treba vsak zdôraznit, ze výkon neobmedzenej súdnej právomoci neznamená preskúmanie ex offo, a tiez pripomenút, ze konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. S výnimkou dôvodov verejného poriadku, medzi ktoré patrí neexistencia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je súd povinný preskúmavat ex offo, prinálezí zalobcovi, aby uviedol zalobné dôvody proti dotknutému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 272 vyssie, [276]EU:C:2011:815, bod [277]64). 274 Táto poziadavka procesnej povahy nie je v rozpore s pravidlom, podla ktorého pokial ide o porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, prinálezí Komisii, aby preukázala nou zistené porusenia a predlozila dôkazy, ktoré z právneho hladiska dostatocne preukázu existenciu okolností spôsobujúcich porusenie. Od zalobcu sa totiz v rámci súdnej zaloby vyzaduje, aby oznacil sporné casti napadnutého rozhodnutia, uviedol v tomto ohlade svoje výhrady a predlozil dôkazy, ktoré môzu predstavovat vázne indície preukazujúce dôvodnost jeho výhrad (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 272 vyssie, [278]EU:C:2011:815, bod [279]65). 275 Absencia ex offo preskúmania celého napadnutého rozhodnutia neporusuje zásadu úcinnej súdnej ochrany. Na úcely respektovania tejto zásady nie je nevyhnutné, aby Vseobecný súd, ktorý je síce povinný odpovedat na predlozené zalobné dôvody a vykonat právne aj vecné preskúmanie, bol tiez povinný ex offo opätovne presetrit celý spis (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 272 vyssie, [280]EU:C:2011:815, bod [281]66). 276 Preskúmanie upravené Zmluvami teda predpokladá, ze súd Únie uskutocní tak právne, ako aj vecné preskúmanie a ze má právomoc posúdit dôkazy, zrusit napadnuté rozhodnutie a zmenit výsku pokút. Nezdá sa preto, ze preskúmanie zákonnosti podla clánku 263 ZFEÚ, doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, pokial ide o sumu pokuty, podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003, by bolo v rozpore s poziadavkami zásady úcinnej súdnej ochrany podla clánku 47 Charty základných práv Európskej únie (rozsudok Chalkor/Komisia, uz citovaný v bode 272 vyssie, [282]EU:C:2011:815, bod [283]67). 277 Z tejto judikatúry vyplýva, ze v prípade neexistencie tvrdení a dôkazov uvedených zalobkynou na podporu jej údajného zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásady proporcionality Vseobecný súd nie je povinný v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci ex offo preskúmat, ci Komisia pri stanovení výsky pokuty dodrzala uvedenú zásadu. 3. O návrhu na výsluch svedkov 278 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd vypocul ako svedka pani M. R. S. S. N., zodpovednú za riadenie hospodárskej sútaze spolocnosti PT ku dnu uzavretia zmluvy, ako aj ku dnu uzavretia dohody o zrusení dolozky. 279 Komisia tvrdí, ze tento návrh treba zamietnut z dôvodu, ze je neúcelný a zbytocný, lebo prísazné vyhlásenie pani M. R. S. S. N. týkajúce sa skutocností, o ktorých vedela, je uz zalozené v spise. 280 Je potrebné pripomenút, ze len Vseobecný súd rozhoduje o prípadnej potrebe doplnit informácie, ktorými disponuje vo veciach, o ktorých rozhoduje (pozri uznesenie z 10. júna 2010, Thomson Sales Europe/Komisia, [284]C-498/09 P, [285]EU:C:2010:338, bod [286]138 a citovanú judikatúru). 281 Ako Súdny dvor uz rozhodol vo veci týkajúcej sa práva hospodárskej sútaze, aj ked návrh na výsluch svedkov uvedený v zalobe presne oznacuje skutocnosti, s ohladom na ktoré má byt vypocutý svedok alebo svedkovia, a dôvody odôvodnujúce ich výsluch, prinálezí Vseobecnému súdu posúdit dôlezitost návrhu vo vztahu k predmetu konania a potrebe vykonat výsluch oznacených svedkov (pozri rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens/Komisia, [287]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, [288]EU:C:2013:866, bod [289]323 a citovanú judikatúru). 282 Súdny dvor navyse uviedol, ze táto volná úvaha Vseobecného súdu je zlucitelná so základným právom na spravodlivý proces a najmä s clánkom 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (EDLP). Z judikatúry Súdneho dvora totiz vyplýva, ze toto posledné uvedené ustanovenie nepriznáva obvinenému z trestného cinu absolútne právo dosiahnut predvolanie svedkov pred súd a v zásade prinálezí súdu, aby rozhodol o potrebe alebo vhodnosti predvolat svedka. Clánok 6 ods. 3 EDLP neukladá povinnost predvolat kazdého svedka, ale jeho cielom je zabezpecit úplnú rovnost zbraní, ktorá zarucuje, ze sporné konanie vo svojom celku vytvorilo obvinenému z trestného cinu primeranú a dostatocnú prílezitost spochybnit podozrenia, ktoré boli proti nemu vznesené (pozri rozsudok Siemens/Komisia, uz citovaný v bode 281 vyssie, [290]EU:C:2013:866, body [291]324 a [292]325 a citovanú judikatúru). 283 V tejto súvislosti Vseobecný súd uz rozhodol, ze návrhu na výsluch svedkov predlozenému podnikom, ktorý podal zalobu, nemozno vyhoviet, ak vyhlásenia, ktoré chce tento podnik získat prostredníctvom takej svedeckej výpovede na Vseobecnom súde, uz boli predlozené Komisii, ktorá konstatovala, ze nie sú podlozené listinnými dôkazmi, a dokonca ich vyvracali niektoré listiny v spise (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2011, ThyssenKrupp Liften Ascenseurs/Komisia, [293]T-144/07, T-147/07 az T-150/07 a T-154/07, Zb., [294]EU:T:2011:364, body [295]152 a [296]154). 284 Okrem toho treba poznamenat, ze návrh, aby Vseobecný súd doplnil informácie, ktorými disponuje, je neúcinný, ak by aj v prípade, ze Vseobecný súd vyhovie takému návrhu, znenie jeho rozhodnutia zostalo nezmenené (pozri v tomto zmysle uznesenie Thomson Sales Europe/Komisia, uz citované v bode 280 vyssie, [297]EU:C:2010:338, bod [298]141). 285 Ak Vseobecný súd môze rozhodnút o zalobe na základe návrhov, dôvodov a tvrdení uvedených v priebehu písomnej a ústnej casti konania a so zretelom na predlozené listiny, je potrebné zamietnut návrh na výsluch svedka predlozený zalobkynou bez toho, aby Vseobecný súd musel osobitne odôvodnit svoj záver, ze je zbytocné vykonat doplnujúce dôkazy (pozri v tomto zmysle uznesenie z 15. septembra 2005, Marlines/Komisia, [299]C-112/04 P, [300]EU:C:2005:554, bod [301]39, a rozsudok z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia, [302]T-301/04, Zb., [303]EU:T:2009:317, bod [304]218). 286 Hoci je vsak pravda, ze úcastník konania nemá právo vyzadovat, aby súd Únie prijal opatrenia na zabezpecenie priebehu konania alebo nariadil dokazovanie, nic to nemení na skutocnosti, ze súd nemôze vyvodit dôsledky z nedostatku urcitých dôkazov v spise, pokial nevycerpá vsetky prostriedky stanovené v rokovacom poriadku príslusného súdu na to, aby získal tieto dôkazy od dotknutého úcastníka konania (pozri uznesenie z 8. októbra 2013, Michail/Komisia, [305]T-597/11 P, Zb. VS, [306]EU:T:2013:542, bod [307]40 a citovanú judikatúru). 287 Vzhladom na to, ze vyhlásenie pani M. R. S. S. N. týkajúce sa okolností, o ktorých vedela, je uz zalozené v spise, v prejednávanom prípade nie je opodstatnené vyhoviet návrhu na výsluch svedka, ktorý predlozila zalobkyna. 288 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze - ako uz bolo uvedené v bode 283 vyssie - Vseobecný súd rozhodol, ze návrhu na výsluch svedkov predlozenému podnikom, ktorý podal zalobu, nemozno vyhoviet, ak vyhlásenia, ktoré chce tento podnik získat prostredníctvom takej svedeckej výpovede na Vseobecnom súde, uz boli predlozené Komisii, ktorá konstatovala, ze nie sú podlozené listinnými dôkazmi, a dokonca ich vyvracali niektoré listiny v spise. 289 V prejednávanom prípade je potrebné pripomenút, ze Komisia uviedla - ako uz bolo spomenuté v bodoch 149 a 150 vyssie -, ze vzala do úvahy predmetné vyhlásenie a ze ho vyhodnotila v súlade so zásadami uplatnitelnými v oblasti hodnotenia dôkazov. Komisia zohladnila skutocnost, ze toto vyhlásenie bolo vypracované osobou, ktorá by mohla mat priamy záujem na veci (odôvodnenie 122 napadnutého rozhodnutia), a vyhodnotila tento dôkaz v súvislosti s ostatnými dostupnými dôkazmi (odôvodnenia 121, 124 a 308 napadnutého rozhodnutia). Komisia nikdy nespochybnila skutocnost, ze osoba, ktorá bola autorom uvedeného vyhlásenia, sa skutocne vyjadrila tak, ako je uvedené v tomto vyhlásení. 290 Za týchto podmienok treba návrh na nariadenie výsluchu osoby, ktorá je autorom uvedeného vyhlásenia, na Vseobecnom súde zamietnut, kedze informácie uvedené v spise postacujú na to, aby Vseobecný súd mohol rozhodnút o telefonických rozhovoroch z októbra 2010 (pozri v tomto zmysle rozsudok ThyssenKrupp Liften Ascenseurs/Komisia, uz citovaný v bode 283 vyssie, [308]EU:T:2011:364, body [309]152 a [310]154; pozri tiez v tomto zmysle analogicky rozsudok zo 7. októbra 2004, Mag Instrument/ÚHVT, [311]C-136/02 P, Zb., [312]EU:C:2004:592, bod [313]77). 291 Na tomto závere nic nemení tvrdenie zalobkyne, ze na základe zásady blízkosti alebo bezprostrednosti má výsluch svedka Vseobecným súdom v porovnaní so zohladnením písomného vyhlásenia nepopieratelnú pridanú hodnotu. Kedze totiz obsah tohto vyhlásenia nie je spochybnený a ide len o posúdenie tohto dôkazu v porovnaní so vsetkými ostatnými dôkazmi, tvrdenia, ktoré zalobkyna uviedla na pojednávaní, nemôzu spochybnit konstatovanie, ze výsluch osoby, ktorá je autorom predmetného vyhlásenia, na Vseobecnom súde je zbytocný. 292 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze návrh na výsluch svedkov treba zamietnut. 293 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze argumentáciu zalobkyne týkajúcu sa predaja zohladneného pri výpocte pokuty treba ciastocne prijat v rozsahu, v akom Komisia pri stanovení hodnoty predaja zalobkyne, ktorá sa mala vziat do úvahy pri výpocte výsky pokuty, bola povinná preskúmat tvrdenia, ktorými sa zalobkyna usilovala preukázat neexistenciu potenciálnej hospodárskej sútaze medzi spolocnostami Telefónica a PT, pokial ide o urcité sluzby. Clánok 2 napadnutého rozhodnutia teda treba zrusit len v rozsahu, v akom stanovuje výsku pokuty na základe hodnoty predaja, ktorú zohladnila Komisia, a zalobu treba v zostávajúcej casti zamietnut. O trovách 294 Podla clánku 134 ods. 3 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása vlastné trovy konania. Ak sa to vsak zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Vseobecný súd môze rozhodnút, ze úcastník konania znása vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka. 295 Vzhladom na to, ze zalobe sa vyhovelo len ciastocne, spravodlivým posúdením okolností prípadu je rozhodnutie, ze zalobkyna znása tri stvrtiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu stvrtinu trov konania vynalozených Komisiou. Komisia znása tri stvrtiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu stvrtinu trov konania vynalozených zalobkynou. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 2 rozhodnutia Komisie C(2013) 306 final z 23. januára 2013 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ (vec COMP/39.839 - Telefónica/Portugal Telecom) sa zrusuje v rozsahu, v akom stanovuje výsku pokuty ulozenej spolocnosti Portugal Telecom SGPS, SA, na 12290000 eur, kedze táto suma bola stanovená na základe hodnoty predaja, ktorú pouzila Európska komisia. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Portugal Telecom SGPS znása tri stvrtiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu stvrtinu trov konania vynalozených Komisiou. Komisia znása tri stvrtiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit jednu stvrtinu trov konania vynalozených spolocnostou Portugal Telecom SGPS. Martins Ribeiro Gervasoni Madise Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. júna 2016. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu A - Opis spolocností PT a Telefónica B - Rokovania a podpísanie zmluvy C - Okolnosti, ktoré nastali po uzavretí zmluvy D - Konanie pred Komisiou Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A - O prípustnosti B - O veci samej 1. O návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia a) O zalobnom dôvode zalozenom na porusení podstatných procesných predpisov b) O zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 101 ZFEÚ a predpisov týkajúcich sa jeho uplatnovania Úvodné pripomienky O argumentácii zalozenej na tom, ze dolozka súvisela s právom spätnej kúpy alebo so vzdaním sa funkcie clenov správnej rady spolocnosti PT vymenovaných spolocnostou Telefónica O argumentácii zalozenej na tom, ze dolozka obsahovala záväzok vlastného hodnotenia O argumentácii zalozenej na porusení clánku 101 ZFEÚ z dôvodu nepreskúmania podmienok potenciálnej hospodárskej sútaze O argumentácii zalozenej na neexistencii úcinkov 2. O návrhu týkajúcom sa výsky pokuty a) Úvodné pripomienky O zásadách týkajúcich sa výpoctu pokút Napadnuté rozhodnutie b) O predaji zohladnenom pri výpocte pokuty O odôvodnení O veci samej - O predaji zodpovedajúcom cinnostiam, v prípade ktorých je hospodárska sútaz vylúcená - O predaji zodpovedajúcom vykonávaným cinnostiam - O predaji zodpovedajúcom cinnostiam vykonávaným mimo Pyrenejského polostrova c) O dlzke trvania porusenia d) O dodrzaní zásady proporcionality 3. O návrhu na výsluch svedkov O trovách __________________________________________________________________ ( [314]*1 ) Jazyk konania: portugalcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXmHpYyx/L89774-2348TMP.html#t-ECR_62013TJ0208_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A412&locale=sk 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A412&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A22&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A22&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A22&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point166 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A109&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A109&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A109&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A21&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A21&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A155&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A155&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A155&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A455&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A455&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A455&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point106 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A239&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A239&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A239&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A444&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A444&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A444&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A6&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A459&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A459&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A459&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point135 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A178&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A178&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A178&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point146 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2201&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2201&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2201&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2201&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2201&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point90 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A215&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A215&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A215&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point104 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A215&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A215&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A215&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A215&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point106 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A215&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A215&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point107 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A215&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A215&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point108 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A215&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A215&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point109 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A327&locale=sk 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A327&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A327&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A327&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A54&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A54&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A54&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point312 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A342&locale=sk 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A342&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A342&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point181 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A68&locale=sk 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A68&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A68&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A68&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A68&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A68&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A218&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A218&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A218&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A220&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A220&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A220&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A221&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point273 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&locale=sk 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point1053 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1971%3A113&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1971%3A113&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1971%3A113&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:344:TOC 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A38&locale=sk 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point159 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A335&locale=sk 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A335&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A335&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A34&locale=sk 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A34&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A34&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A335&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A335&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A267&locale=sk 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A267&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A267&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point86 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A192&locale=sk 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A192&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A192&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point168 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A192&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point175 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A218&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A218&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point132 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A218&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A218&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point130 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A218&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A218&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point131 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A263&locale=sk 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A263&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A263&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point231 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A263&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A263&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point231 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A263&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A263&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point230 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A332&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70&locale=sk 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 169. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&locale=sk 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 172. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500&locale=sk 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point112 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166&locale=sk 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point72 178. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&locale=sk 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 181. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 182. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point209 184. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A416&locale=sk 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point211 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point211 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point213 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point129 196. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&locale=sk 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point102 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point147 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 206. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:298:TOC 207. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A193&locale=sk 208. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A193&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A193&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point217 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A193&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A193&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point218 212. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A326&locale=sk 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A326&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A326&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 215. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 216. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&locale=sk 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 221. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&locale=sk 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 223. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point121 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 225. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 226. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 227. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 231. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point121 234. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A52&locale=sk 235. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 236. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A52&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point643 237. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A252&locale=sk 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A252&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A252&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 240. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 241. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 242. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 244. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 245. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 246. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 247. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 248. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 249. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 250. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 251. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 252. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 253. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 254. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 255. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point148 256. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point149 257. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 258. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 259. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 260. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 261. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 262. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 263. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point148 265. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2015:009:TOC 266. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 267. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 268. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 269. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 270. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 271. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A155&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 272. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A155&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 273. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 274. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 275. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 276. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 277. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 278. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 279. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 280. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 281. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 282. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 283. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 284. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A338&locale=sk 285. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A338&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 286. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A338&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point138 287. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 288. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 289. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point323 290. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 291. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point324 292. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point325 293. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A364&locale=sk 294. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A364&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 295. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A364&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point152 296. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A364&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point154 297. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A338&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 298. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A338&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point141 299. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A554&locale=sk 300. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A554&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 301. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A554&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 302. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&locale=sk 303. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 304. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point218 305. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A542&locale=sk 306. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A542&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 307. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A542&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 308. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A364&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 309. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A364&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point152 310. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A364&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point154 311. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A592&locale=sk 312. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A592&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 313. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A592&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 314. file:///tmp/lynxXXXXmHpYyx/L89774-2348TMP.html#c-ECR_62013TJ0208_SK_01-E0001