ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia rozsírená komora) z 13. decembra 2018 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Sluzby pozemnej obsluhy - Vklady do základného imania uskutocnené spolocnostou SEA v prospech spolocnosti Sea Handling - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom a nariaduje sa jej vrátenie - Pojem pomoc - Pripísatelnost státu - Kritérium súkromného investora - Zásada kontradiktórnosti - Právo na obhajobu - Právo na riadnu správu vecí verejných - Legitímna dôvera" Vo veci T-167/13, Comune di Milano (Taliansko), v zastúpení: pôvodne S. Grassani a A. Franchi, neskôr S. Grassani, advokáti, zalobca, proti Európskej komisii, v zastúpení: G. Conte a D. Grespan, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh podaný podla clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/1225 z 19. decembra 2012 týkajúceho sa zvýsenia základného imania uskutocneného spolocnostou SEA SpA v prospech spolocnosti SEA Handling SpA [Vec SA.21420 (C 14/10) (ex NN 25/10) (ex CP 175/06)] ([2]Ú. v. EÚ L 201, 2015, s. 1), VSEOBECNÝ SÚD (tretia rozsírená komora), v zlození: predseda komory M. van der Woude, sudcovia V. Kreuschitz (spravodajca), I. S. Forrester, N. Pól/torak a E. Perillo, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní 28. februára 2018, vyhlásil tento Rozsudok ( [3]1 ) I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Vseobecný kontext 1 Spolocnost SEA SpA je správcovskou spolocnostou letísk Miláno - Linate a Miláno - Malpensa (Taliansko). V rokoch 2002 az 2010 (dalej len "predmetné obdobie") vlastnili jej základné imanie takmer výlucne orgány verejnej moci, konkrétne 84,56 % zalobca, Comune di Milano (Taliansko), 14,56 % Provincia di Milano (Taliansko), a 0,88 % iní verejní a súkromní akcionári. V decembri 2011 nadobudla F2i - Fondi Italiani per le infrastrutture SGR SpA (dalej len "F2i") na úcet dvoch nou spravovaných fondov 44,31 % základného imania spolocnosti SEA, t. j. cast obchodného podielu, ktorý vlastnil zalobca (29,75 %), a celý obchodný podiel, ktorý vlastnila Provincia di Milano (14,56 %). 2 Do 1. júna 2002 poskytovala sluzby pozemnej obsluhy na letiskách Miláno - Linate a Miláno - Malpensa samotná SEA. V dôsledku nadobudnutia úcinnosti legislatívneho dekrétu c. 18/99 z 13. januára 1999 (Gazzetta ufficiale della Repubblica italiana c. 28 zo 4. februára 1999), ktorého cielom bolo prebrat smernicu Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996 o prístupe k trhu sluzieb pozemnej obsluhy na letiskách spolocenstva ([4]Ú. v. ES L 272, 1996, s. 36; Mim. vyd. 07/002, s. 496) do talianskeho práva, uskutocnila SEA v súlade s povinnostou podla clánku 4 ods. 1 tejto smernice úctovné a právne oddelenie cinností súvisiacich s poskytovaním sluzieb pozemnej obsluhy od jej iných cinností. Na tento úcel zalozila novú spolocnost, ktorú v plnom rozsahu ovládala a ktorej názov bol Sea Handling SpA. Spolocnost Sea Handling poskytovala sluzby pozemnej obsluhy na letiskách Miláno - Linate a Miláno - Malpensa od 1. júna 2002. B. Správne konanie 3 Listom z 13. júla 2006 bola Komisii Európskych spolocenstiev dorucená staznost týkajúca sa údajných opatrení pomoci, ktoré boli poskytnuté spolocnosti Sea Handling (dalej len "predmetné opatrenia"). 4 Listom zo 6. októbra 2006 poziadala Komisia talianske orgány o poskytnutie vysvetlení vo veci staznosti. Po tom, co talianske orgány poziadali o predlzenie lehoty na odpoved a tejto ziadosti sa vyhovelo, zaslali tieto orgány pozadované vysvetlenia listom z 9. februára 2007. 5 Listom z 30. mája 2007 informovala Komisia stazovatela, ze nemá k dispozícii dostatok informácií na to, aby dospela k záveru o prevode státnych prostriedkov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a ze teda v súlade s clánkom 20 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999, ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] ([5]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), neexistujú dostatocné dôvody na dalsie preskúmanie predmetných opatrení. Listom z 24. júla 2007 oznámil stazovatel Komisii doplnujúce informácie. Následne Komisia rozhodla o opätovnom preskúmaní staznosti. 6 Listom z 3. marca 2008 poziadala Komisia talianske orgány o to, aby jej predlozili kópiu dohody s odbormi, uzavretej 26. marca 2002 (dalej len "dohoda s odbormi z 26. marca 2002"). Talianske orgány zaslali pozadovaný dokument listom z 10. apríla 2008. 7 Listom z 20. novembra 2008 zaslali talianske orgány Komisii dalsiu dohodu s odbormi, uzavretú 13. júna 2008 (dalej len "dohoda s odbormi z 13. júna 2008"). 8 Listom z 23. júna 2010 oznámila Komisia talianskym orgánom svoje rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"), a vyzvala talianske orgány, aby jej poskytli urcité informácie a údaje potrebné na posúdenie zlucitelnosti predmetných opatrení s vnútorným trhom. Uverejnením rozhodnutia o zacatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie, ku ktorému doslo 29. januára 2011 ([6]Ú. v. EÚ C 29, 2011, s. 10), vyzvala Komisia zainteresované strany, aby jej predlozili svoje pripomienky k predmetným opatreniam v lehote jedného mesiaca po tomto uverejnení. 9 Po tom, co talianske orgány poziadali o predlzenie lehoty na odpoved a tejto ziadosti sa vyhovelo, predlozili tieto orgány pripomienky zalobcu k rozhodnutiu o zacatí konania v liste z 20. septembra 2010. 10 Po tom, co spolocnosti Sea Handling a SEA poziadali o predlzenie lehoty, ktorá sa ich týkala, a tejto ziadosti sa vyhovelo, predlozili tieto spolocnosti svoje pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania v liste z 21. marca 2011. 11 Listom zo 7. apríla 2011 zaslala Komisia pripomienky zainteresovaných tretích strán talianskym orgánom a vyzvala ich na predlozenie pripomienok. Po tom, co talianske orgány poziadali o predlzenie lehoty, ktorá sa ich týkala, a tejto ziadosti sa vyhovelo, predlozili tieto orgány svoje pripomienky v odpovedi na pripomienky tretích strán a poskytli nové tvrdenia v podobe stúdie vypracovanej konzultantom. 12 Listom z 11. júla 2011 poziadala Komisia talianske orgány, aby jej zaslali informácie, o ktoré uz ziadala v rozhodnutí o zacatí konania. Po tom, co talianske orgány dvakrát poziadali o predlzenie lehoty na odpoved, no iba jednej z týchto ziadostí sa vyhovelo, predlozili tieto orgány pozadované informácie v liste z 15. septembra 2011. 13 Talianske orgány doplnili svoje predchádzajúce pripomienky v liste z 21. októbra 2011. 14 V dnoch 19. júna a 23. novembra 2012 sa uskutocnili dve stretnutia medzi útvarmi Komisie a talianskymi orgánmi. Po prvom z týchto stretnutí poskytli talianske orgány nové tvrdenia v listoch z 2. a 10. júla 2012. C. Napadnuté rozhodnutie 15 Dna 19. decembra 2012 prijala Komisia rozhodnutie (EÚ) 2015/1225 týkajúce sa zvýsenia základného imania uskutocneného spolocnostou SEA v prospech spolocnosti SEA [Handling] [Vec SA.21420 (C 14/10) (ex NN 25/10) (ex CP 175/06)], oznámené pod císlom C(2012) 9448 ([7]Ú. v. EÚ L 201, 2015, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 16 Vo výroku napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla okrem iného to, ze "zvýsenia základného imania uskutocnené spolocnostou SEA v prospech... SEA Handling za kazdý úctovný rok v období 2002 - 2010 v celkovej odhadovanej výske okolo 359,644 milióna [eur], bez úrokov z vymáhanej sumy, predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ" (clánok 1) a ze "táto státna pomoc bola poskytnutá v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ a je nezlucitelná s vnútorným trhom" (clánok 2). V dôsledku uvedeného Komisia nariadila, aby "[Talianska republika] získa[la] od príjemcu spät pomoc uvedenú v clánku 1" (clánok 3 ods. 1). II. Konanie a návrhy úcastníkov konania 17 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 18. marca 2013 podal zalobca zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 18 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 21. marca 2013 podal zalobca návrh na nariadenie predbezného opatrenia, zaregistrovaný pod spisovým císlom T-167/13 R. Kedze zalobca vzal svoj návrh na nariadenie predbezného opatrenia spät, vec T-167/13 R bola vymazaná z registra Vseobecného súdu uznesením z 20. júna 2013, Comune di Milano/Komisia ([8]T-167/13 R, neuverejnené, [9]EU:T:2013:331), pricom sa uviedlo, ze o trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej. 19 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 10. mája 2013 podala F2i návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do tohto konania na podporu návrhov zalobcu. Uznesením zo 4. novembra 2014, Comune di Milano/Komisia ([10]T-167/13, neuverejnené, [11]EU:T:2014:936), predseda stvrtej komory Vseobecného súdu tento návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania zamietol. 20 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 5. júna 2013 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti na základe clánku 114 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu z 2. mája 1991. Zalobca predlozil svoje pripomienky k tejto námietke 22. júla 2013. Uznesením Vseobecného súdu z 9. septembra 2014 bolo konanie o námietke spojené s konaním vo veci samej, pricom sa rozhodlo, ze o trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej. 21 Po zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu v súlade s clánkom 27 ods. 5 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený do tretej komory, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená. 22 Vzhladom na prekázku na strane jedného clena tretej komory urcil predseda Vseobecného súdu iného sudcu na doplnenie komory. 23 Na návrh tretej komory rozhodol Vseobecný súd na základe clánku 28 rokovacieho poriadku o postúpení prejednávanej veci, ako aj vecí T-125/13, Talianska republika/Komisia, a T-152/13, Sea Handling/Komisia, v ktorých sa rovnako navrhovalo zrusenie napadnutého rozhodnutia, rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 24 Vzhladom na prekázku na strane jedného clena tretej komory uvedenej v bode 22 vyssie, predseda Vseobecného súdu urcil podpredsedu Vseobecného súdu na doplnenie tretej rozsírenej komory. 25 Uznesením predsedu tretej rozsírenej komory Vseobecného súdu z 21. apríla 2017 a po vypocutí hlavných úcastníkov konania boli veci T-125/13, T-152/13 a T-167/13 spojené na úcely ústnej casti konania, ako aj konecného rozhodnutia v súlade s clánkom 68 rokovacieho poriadku. 26 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia rozsírená komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania. 27 Na základe clánku 19 ods. 2 rokovacieho poriadku, predseda tretej rozsírenej komory Vseobecného súdu postúpil komore rozhodnutia o vylúcení vecí T-125/13, T-152/13 a T-167/13 na samostatné konania na úcely ústnej casti konania a konecného rozhodnutia a o vymazaní veci T-125/13 z registra Vseobecného súdu. 28 Uznesením z 22. januára 2018, Taliansko a i./Komisia ([12]T-125/13, T-152/13 a T-167/13, neuverejnené, [13]EU:T:2018:35), Vseobecný súd po prvé vylúcil veci T-125/13, T-152/13 a T-167/13 na samostatné konania na úcely ústnej casti konania a konecného rozhodnutia v súlade s clánkom 68 ods. 3 rokovacieho poriadku, po druhé vymazal vec T-125/13 z registra Vseobecného súdu, po tretie konstatoval, ze nie je potrebné rozhodnút o zalobe podanej spolocnostou Sea Handling vo veci T-152/13, a po stvrté rozhodol, ze o trovách konania vo veci T-167/13 sa rozhodne v konaní vo veci samej. 29 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní z 28. februára 2018. 30 Zalobca navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne zrusil clánky 3, 4 a 5 napadnutého rozhodnutia, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 31 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobcovi povinnost nahradit trovy konania. III. Právny stav A. O prípustnosti 32 Komisia spochybnuje prípustnost prejednávanej zaloby, pricom tvrdí, ze zalobca nie je napadnutým rozhodnutím osobne dotknutý a ze neosvedcil "osobitný a autonómny záujem na konaní". 33 Pokial ide v prvom rade o otázku, ci je zalobca napadnutým rozhodnutím osobne dotknutý, treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, môzu tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, [14]25/62, [15]EU:C:1963:17, s. 197; z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, [16]169/84, [17]EU:C:1986:42, bod [18]22, a z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, [19]C-78/03 P, [20]EU:C:2005:761, bod [21]33). 34 Z judikatúry tiez vyplýva, ze právne postavenie iného subjektu, nez je clenský stát, ktorý má právnu subjektivitu a prijal opatrenie, ktoré bolo v konecnom rozhodnutí Komisie kvalifikované ako státna pomoc (dalej len "poskytovatel pomoci"), môze byt týmto rozhodnutím osobne dotknuté, ak toto rozhodnutie uvedenému subjektu bráni vo výkone vlastných právomocí spocívajúcich najmä v poskytnutí predmetnej pomoci podla vlastného uvázenia (pozri rozsudok zo 17. júla 2014, Westfälisch-Lippischer Sparkassen- und Giroverband/Komisia, [22]T-457/09, [23]EU:T:2014:683, bod [24]83 a citovanú judikatúru). 35 Komisia v podstate usudzuje, ze hoci sú predmetné opatrenia pripísatelné zalobcovi, zalobcu nemozno povazovat za poskytovatela pomoci v zmysle judikatúry citovanej v bode 34 vyssie. 36 Zalobca namieta proti tvrdeniam Komisie, ktoré povazuje za protirecivé. Podla zalobcu, pokial Komisia v napadnutom rozhodnutí usudzuje, ze predmetné opatrenia sú pripísatelné zalobcovi, zalobca by sa logicky mal povazovat za poskytovatela pomoci. 37 Z clánku 1 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia usudzuje, ze "zvýsenia základného imania uskutocnené spolocnostou SEA v prospech jej dcérskej spolocnosti SEA Handling... predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ", a teda ze predmetné opatrenia vykonala práve spolocnost SEA. 38 Z odôvodnení 190 az 217 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze Komisia mohla dospiet k záveru o existencii státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ iba na základe svojho posúdenia, podla ktorého sú predmetné opatrenia, vykonané spolocnostou SEA, pripísatelné zalobcovi, a teda Talianskej republike. 39 Podla ustálenej judikatúry, pripísatelnost státu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, nemozno vyvodit iba zo samotnej skutocnosti, ze záruky boli poskytnuté verejnoprávnym podnikom kontrolovaným státom. Hoci je totiz stát spôsobilý kontrolovat verejnoprávny podnik a mat rozhodujúci vplyv na jeho cinnosti, skutocný výkon kontroly v konkrétnom prípade nemozno automaticky predpokladat. Je este nevyhnutné skúmat, ci sa orgány verejnej moci nejakým spôsobom podielali na prijatí týchto opatrení. V tomto ohlade nemozno pozadovat, aby sa na základe konkrétneho vysetrovania preukázalo, ze orgány verejnej moci konkrétne podnietili verejnoprávny podnik, aby prijal dotknuté opatrenia pomoci. Pripísatelnost opatrenia pomoci, prijatého verejnoprávnym podnikom, státu mozno totiz vyvodit zo súboru indícií vyplývajúcich z okolností veci samej a z kontextu, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté. Osobitne je relevantná kazdá indícia svedciaca v konkrétnom prípade bud o úcasti orgánov verejnej moci, alebo o tom, ze neexistencia ich úcasti pri prijímaní opatrenia je nepravdepodobná, a to s prihliadnutím na rozsah tohto opatrenia, jeho obsah alebo podmienky, ktoré zahrna, alebo o neexistencii úcasti týchto orgánov na prijímaní tohto opatrenia (pozri rozsudok zo 17. septembra 2014, Commerz Nederland, [25]C-242/13, [26]EU:C:2014:2224, body [27]31 az [28]33 a citovanú judikatúru). 40 Treba pritom konstatovat, ze ak by sa malo prijat tvrdenie Komisie, podla ktorého "len samotná" úcast územnosprávneho celku na prijímaní rozhodnutí spolocnosti, ktorú kontroluje, nemôze stacit na to, aby sa tento subjekt povazoval za osobne dotknutý rozhodnutím, ktorým sa nariaduje vrátenie výhody, poskytnutej takýmto rozhodnutím, ako protiprávnej státnej pomoci, Komisia by nemohla dospiet k záveru, ze v prejedávanej veci sú predmetné opatrenia pripísatelné Talianskej republike. Z judikatúry citovanej v bode 39 vyssie totiz vyplýva, ze táto pripísatelnost státu predpokladá to, aby bola úcast orgánov verejnej moci významná do takej miery, ze ju mozno prirovnat k pokynu zo strany týchto orgánov. Z uvedeného vyplýva, ze Komisia tým, ze usudzuje, ze predmetné opatrenia sú pripísatelné zalobcovi ako orgánu verejnej moci, nevyhnutne zalobcovi pripisuje rozhodujúcu úlohu v procese prijímania týchto opatrení. 41 Za týchto okolností zalobca oprávnene kritizuje vnútornú rozporuplnost argumentácie Komisie, podla ktorej napriek tomu, ze sú predmetné opatrenia pripísatelné zalobcovi, zalobca nie je poskytovatelom pomoci. Naopak, ak je zalobca orgánom verejnej moci, ktorý sa zúcastnil na prijímaní predmetných opatrení do takej miery, ze sú mu tieto opatrenia pripísatelné v súlade s kritériami uvedenými v bode 39 vyssie, práve zalobca sa má povazovat za poskytovatela pomoci (pozri bod 34 vyssie). V tejto súvislosti je irelevantné, ze tieto opatrenia vykonala SEA, kedze podla samotného názoru Komisie konala táto spolocnost na podnet zalobcu. 42 Zalobca tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie má významný vplyv na právomoci, ktoré mu priznáva talianska Ústava, pricom Komisia toto nespochybnuje. Ako územnosprávny celok, ktorý je najblizsie potrebám svojich obyvatelov, má povinnost dbat o ich záujmy a ich blaho, najmä tým, ze dbá o to, aby sa zabránilo váznym dôsledkom v oblasti zamestnávania, ktoré vyplývajú z platobnej neschopnosti spolocnosti Sea Handling, a tým, ze zabezpecuje kontinuitu cinnosti na letiskách Miláno - Linate a Miláno - Malpensa ako základného prvku milánskej ekonomiky. 43 Napadnuté rozhodnutie sa tak zalobcu osobne dotýka v zmysle judikatúry citovanej v bode 34 vyssie, kedze mu bráni v tom, aby podla vlastného uvázenia vykonával vlastné právomoci, ktoré mu zveruje talianska Ústava a ktoré v prejednávanej veci spocívajú najmä v opatreniach zameraných na zabezpecenie financnej stability spolocnosti Sea Handling, a teda jednak na zachovanie pracovných miest v tomto podniku a jednak na zabezpecenie kontinuity cinnosti na letiskách Miláno - Linate a Miláno - Malpensa. 44 Námietku neprípustnosti Komisie v rozsahu, v akom smeruje ku konstatovaniu, ze zalobca nie je napadnutým rozhodnutím osobne dotknutý, treba preto zamietnut. 45 Pokial ide v druhom rade o tvrdenie Komisie, zalozené na tom, ze zalobca neosvedcil "osobitný a autonómny záujem na konaní", z ustálenej judikatúry vyplýva, ze zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná iba vtedy, ak má táto osoba právny záujem na zrusení napadnutého aktu. Predpokladom takéhoto záujmu je, ze samotné zrusenie aktu musí byt spôsobilé vyvolat právne následky, a teda zaloba musí byt spôsobilá svojím výsledkom priniest prospech tomu, kto ju podal. Záujem zalobcu na konaní musí existovat a byt skutocný. Vzhladom na predmet zaloby musí existovat v okamihu jej podania, inak je zaloba neprípustná, a musí pretrvávat az do vyhlásenia rozhodnutia súdu, v opacnom prípade musí byt konanie zastavené (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, [29]C-33/14 P, [30]EU:C:2015:609, body [31]55 az [32]57 a citovanú judikatúru). 46 Z judikatúry vsak nevyplýva, ze záujem na konaní musí splnat nielen podmienky pripomenuté v bode 45 vyssie, ale zároven musí byt "specifický a autonómny", ako to uvádza Komisia. 47 V prejednávanej veci zalobca v odpovedi na opatrenie na zabezpecenie priebehu konania Vseobecného súdu uviedol, ze proti spolocnosti SEA a samotnému zalobcovi bola podaná zaloba na Tribunale di Milano (Súd v Miláne, Taliansko) urcitou spolocnostou cinnou v sektore sluzieb pozemnej obsluhy. Táto spolocnost pozaduje náhradu skody, ktorá jej údajne vznikla (vo výske okolo 93 miliónov eur) z dôvodu opatrení, ktoré SEA prijala v prospech spolocnosti Sea Handling a ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia. Zalobca na pojednávaní uviedol, ze toto konanie na Tribunale di Milano (Súd v Miláne) bolo "neformálne" prerusené az do vydania rozhodnutia Vseobecného súdu v prejednávanej veci. 48 Treba konstatovat, ze zrusenie napadnutého rozhodnutia v prejednávanej veci by zalobcovi umoznilo bránit sa pred Tribunale di Milano (Súd v Miláne) prostredníctvom tvrdenia, ze predmetné opatrenia nie sú státnou pomocou nezlucitelnou vnútorným trhom, ako konstatovala Komisia v tomto rozhodnutí. Toto zrusenie tak samo osebe môze mat významné právne dôsledky na obranu zalobcu pred Tribunale di Milano (súd v Miláne), takze prejednávaná zaloba by mu v závislosti od jej výsledku mohla priniest úzitok. 49 Námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou treba preto zamietnut v tom rozsahu, v akom spochybnuje existenciu zalobcovho "osobitného a autonómneho záujmu na konaní". B. O veci samej 1. Zhrnutie zalobných dôvodov 50 Na podporu svojej zaloby zalobca uvádza styri zalobné dôvody. 51 Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze Komisia nesprávne konstatovala, ze doslo k prevodu státnych prostriedkov a ze predmetné opatrenia sú pripísatelné Talianskej republike. 52 Druhým zalobným dôvodom zalobca poukazuje na porusenie clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze Komisia nesprávne uplatnila kritérium súkromného investora. 53 Tretí zalobný dôvod je zalozený na porusení podmienok zlucitelnosti predmetných opatrení s vnútorným trhom, a to najmä v rozsahu, v akom Komisia porusila usmernenia Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach ([33]Ú. v. ES C 288, 1999, s. 2; Mim. vyd. 08/001, s. 322, dalej len "usmernenia z roku 1999"), usmernenia Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach ([34]Ú. v. EÚ C 244, 2004, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2004"), ako aj usmernenia Spolocenstva týkajúce sa financovania letísk a státnej pomoci na zacatie cinnosti pre letecké spolocnosti s odletom z regionálnych letísk ([35]Ú. v. EÚ C 312, 2005, s. 1, dalej len "usmernenia týkajúce sa leteckého sektora"). 54 Stvrtým zalobným dôvodom zalobca poukazuje na porusenie zásady kontradiktórnosti, práva na obhajobu a zásad "riadnej správy vecí verejných" a ochrany legitímnej dôvery. 2. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu nesprávneho uplatnenia kritérií prevodu státnych prostriedkov a pripísatelnosti predmetných opatrení státu, ako aj na porusení povinnosti odôvodnenia a) Rozsah zalobného dôvodu 55 Vo svojom zalobnom dôvode zalobca uvádza, ze Komisia porusila clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, ked v podstate usúdila, ze predmetné opatrenia sú mu pripísatelné, a teda majú státnu povahu. Konkrétne Komisia nesplnila dôkazný standard, ktorý sa vyzaduje na úcely preukázania toho, ze rozhodnutia spolocnosti SEA nahradit straty vzniknuté spolocnosti Sea Handling sú pripísatelné zalobcovi. 56 Podla zalobcu na úcely preukázania toho, ze kritérium pripísatelnosti státu bolo splnené, bolo potrebné dokázat konkrétnu úcast státu na riadení spolocností, ktoré tento stát kontroloval. Pokial majú dôkazy povahu indícií, musia byt zalozené na "konkrétnych a relevantných indíciách s ohladom na okolnosti prípadu". Pokial sa opatrenia tak, ako v prejednávanej veci, týkajú obdobia viacerých rokov, t. j. predmetného obdobia, dôkaz nemozno predlozit prostredníctvom "roztrúsených indícií zozbieraných v rámci uvedeného obdobia". Úlohou Komisie je preukázat logiku a koherentnost medzi jednotlivými opatreniami prijatými pocas predmetného obdobia. Úcast státu mala byt preukázaná vo vztahu ku konkrétnym opatreniam, ktoré predstavujú státnu pomoc. Dôkazné bremeno Komisie je tým väcsie, ze Komisia ukoncila v máji 2007 predbezné presetrovanie z dôvodu nedostatku dôkazov. 57 Konkrétne zalobca sa domnieva, ze ziadna z indícií uvedených v napadnutom rozhodnutí, ci uz posudzovaná samostatne alebo v spojení s ostatnými indíciami, nemohla odôvodnene zalozit pripísatelnost predmetných opatrení Talianskej republike. Naproti tomu podla zalobcu Komisia riadne neposúdila "opacné tvrdenia", ktoré uviedol pocas správneho konania, t. j. to, ze riaditelstvo spolocnosti SEA opakovane zamietlo ziadosti o prístup k informáciám, predlozené niektorými mestskými radcami a obhajované predsedom mestskej rady. Tieto zamietnutia preukazujú neexistenciu akejkolvek významnej úlohy zalobcu v rámci spolocnosti SEA. Komisia tak porusila aj svoju povinnost odôvodnenia. 58 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobcu. 59 V tejto súvislosti treba preskúmat v prvom rade existenciu prevodu státnych prostriedkov, v druhom rade tvrdenia zalobcu zalozené na tom, ze Komisia si nesplnila svoju povinnost preukázat logiku a koherenciu medzi jednotlivými indíciami, o ktorých sa Komisia domnieva, ze preukazujú pripísatelnost vsetkých predmetných opatrení Talianskej republike, a v tretom rade tvrdenia zalozené na tom, ze Komisia nesplnila dôkazný standard, ktorý sa vyzaduje na preukázanie toho, ze rozhodnutia spolocnosti SEA nahradit straty vzniknuté spolocnosti Sea Handling sú pripísatelné zalobcovi. b) O prevode státnych prostriedkov 60 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze na to, aby sa zvýhodnenie mohlo povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí byt poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a musí byt pripísatelné státu (rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [36]C-482/99, [37]EU:C:2002:294, bod [38]24, a z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre a i., [39]C-262/12, [40]EU:C:2013:851, bod [41]16). Z judikatúry totiz vyplýva, ze ide o odlisné a kumulatívne podmienky (pozri rozsudok z 5. apríla 2006, Deutsche Bahn/Komisia, [42]T-351/02, [43]EU:T:2006:104, bod [44]103 a citovanú judikatúru). 61 Pojem zásah prostredníctvom státnych prostriedkov má za ciel zaclenit okrem výhod priamo poskytovaných státom aj výhody poskytnuté prostredníctvom verejných alebo súkromných institúcií, ktoré tento stát zriadil alebo poveril na riadenie pomoci (pozri rozsudok z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre a i., [45]C-262/12, [46]EU:C:2013:851, bod [47]20 a citovanú judikatúru). Právo Únie totiz nemôze pripustit, aby samotné vytvorenie autonómnych institúcií poverených rozdelovaním pomoci umoznilo obíst pravidlá vztahujúce sa na státnu pomoc (rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [48]C-482/99, [49]EU:C:2002:294, bod [50]23). 62 Okrem toho clánok 107 ods. 1 ZFEÚ zahrna vsetky penazné prostriedky, ktoré môzu orgány verejnej moci skutocne pouzit na podporu podnikov bez ohladu na to, ci tieto prostriedky trvalo patria, alebo nepatria do majetku státu. V dôsledku toho, aj ked sumy zodpovedajúce predmetnému opatreniu nie sú trvalým spôsobom vo vlastníctve státnej pokladnice, skutocnost, ze stále sú pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslusným vnútrostátnym orgánom, stací na to, aby sa povazovali za státne prostriedky (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [51]C-482/99, [52]EU:C:2002:294, bod [53]37; z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre a i., [54]C-262/12, [55]EU:C:2013:851, bod [56]21 a citovanú judikatúru, a z 10. mája 2016, Nemecko/Komisia, [57]T-47/15, [58]EU:T:2016:281, bod [59]83). 63 Pokial ide o pojem státne prostriedky, Komisia po tom, ako pripomenula bod 37 rozsudku zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ([60]C-482/99, [61]EU:C:2002:294) (odôvodnenie 190 napadnutého rozhodnutia; pozri tiez bod 55 rozhodnutia o zacatí konania), usúdila, ze v prejednávanej veci "prostriedky pouzité na pokrývanie strát spolocnosti Sea Handling boli verejného pôvodu, pretoze pochádzali od spolocnosti SEA, ktorej podiel na základnom imaní vo výske 99,12 % vlastnili pocas [predmetného] obdobia... [zalobca] a [Provincia di Milano]" (odôvodnenie 191 napadnutého rozhodnutia, ktorého obsah zodpovedá obsahu bodu 56 rozhodnutia o zacatí konania). V tejto súvislosti sa v odôvodnení 25 napadnutého rozhodnutia v podstate uvádza, ze SEA je spolocnostou zalozenou podla súkromného práva (akciová spolocnost), ktorej základné imanie vlastnili pocas predmetného obdobia takmer výlucne orgány verejnej moci, konkrétne 84,56 % zalobca, 14,56 % Provincia di Milano a 0,88 % iní verejní a súkromní akcionári. 64 Zalobca neuvádza ziadne konkrétne tvrdenie s cielom spochybnit posúdenie Komisia, v ktorom nedoslo k ziadnemu pochybeniu. 65 So zretelom na zásady zakotvené v judikatúre, spomenuté v bodoch 60 az 62 vyssie, totiz Komisia správne zdôraznila, ze obchodné podiely spolocnosti SEA, t. j. subjektu, ktorý uskutocnil vsetky sporné vklady do základného imania, vlastnili takmer v plnom rozsahu a priamo orgány verejnej moci, konkrétne zalobca a Provincia di Milano. Rovnako ako v situácii vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ([62]C-482/99, [63]EU:C:2002:294, bod [64]34), z toho vyplýva, ze SEA je "verejným podnikom" v zmysle clánku 2 písm. b) smernice Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti financných vztahov clenských státov a verejných podnikov a o financnej transparentnosti v niektorých podnikoch ([65]Ú. v. EÚ L 318, 2006, s. 17), to znamená "podnik[om], na ktor[ý] môzu mat orgány verejnej moci, a to priamo alebo nepriamo, dominantný vplyv prostredníctvom ich vlastnenia, financnej úcasti alebo predpisov, ktorými sa riadia". Z clánku 2 písm. b) bodu i) smernice 2006/111 totiz vyplýva, ze "dominantný vplyv orgánov verejnej moci sa predpokladá vtedy, ked tieto orgány priamo alebo nepriamo vo vztahu k podniku... vlastnia väcsiu cast upísaného kapitálu podniku", co je prípad prejednávanej veci. 66 Okrem toho v súlade s kritériami uznanými v bodoch 33 az 38 rozsudku zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ([66]C-482/99, [67]EU:C:2002:294), sa Komisia v odôvodneniach 192 a 208 napadnutého rozhodnutia oprela o dodatocné aspekty kontroly, ked konstatovala, ze podla vlastných vyjadrení talianskych orgánov, "[zalobca] vykonáva[l] kontrolu nad spolocnostou SEA vymenovaním clenov jej predstavenstva a rady audítorov [dozornej rady - neoficiálny preklad]", ktorých existenciu zalobca nespochybnuje. Treba pritom konstatovat, ze z právomoci zalobcu menovat bud priamo, alebo prostredníctvom svojej väcsiny na valnom zhromazdení, clenov predstavenstva a dozornej rady spolocnosti SEA, ako aj zo skutocnosti, ze obchodné podiely spolocnosti SEA vlastnili takmer v plnom rozsahu orgány verejnej moci, vyplýva, ze financné prostriedky, poskytnuté spolocnostou SEA spolocnosti Sea Handling, boli pod stálou kontrolou týchto orgánov, a tak im boli k dispozícii v zmysle rozsudku zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ([68]C-482/99, [69]EU:C:2002:294). 67 Komisia teda v napadnutom rozhodnutí oprávnene dospela k záveru, ze vklady spolocnosti SEA do základného imania spolocnosti SEA Handling predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. c) O logike a koherencii medzi jednotlivými indíciami 68 Pokial ide o preskúmanie vsetkých predmetných opatrení na úcely posúdenia kritéria pripísatelnosti predmetného opatrenia státu, treba pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí sa v jeho odôvodneniach 211 az 216 uvádza hlavne toto: "(211) ... opatrenia na pokrytie strát, ktoré boli vykonané zvýsením kapitálu spolocnosti SEA Handling, neboli beznými opatreniami vedenia, ale výnimocnými opatreniami. Mimoriadna povaha týchto opatrení je zrejmá aj z hospodárskeho hladiska, a to vzhladom na mieru predmetných súm (kazdá absorpcia strát bola kompenzovaná zvýsením kapitálu vo výske niekolko miliónov eur), aj z politického hladiska, a to vzhladom na predpokladaný vplyv týchto opatrení na zachovanie pracovných miest. (212) Vzhladom na ich výnimocnú povahu tieto opatrenia neschválilo predstavenstvo spolocnosti SEA v rámci výkonu svojich právomocí: v súlade so stanovami spolocnosti SEA a zásadami uvedenými v [talianskom] obcianskom zákonníku museli byt výslovne schválené valným zhromazdením, kde je [zalobca] väcsinovým akcionárom. Niet teda pochýb o tom, ze [zalobca] bo[l] o týchto opatreniach plne informovan[ý] a schváli[l] ich, ako je uvedené v zápisnici z valného zhromazdenia. Tieto opatrenia nielenze pochádzajú od [zalobcu] ako dôsledok je[ho] úcasti na dohode [s odbormi] z 26. marca 2002, ale [zalobca] bo[l] aj informovan[ý] o kazdom opatrení na pokrytie strát spolocnosti SEA Handling, ktoré systematicky schvalova[l]. Tieto výnimocné opatrenia teda mozno bezpodmienecne pripísat státu. ... (215) V tomto prípade sa Komisia - vzhladom na rozsah opatrení a dalsie faktory identifikované v tomto rozhodnutí a v rozhodnutí o zacatí konania - domnieva, ze má dostatok dôkazov na preukázanie pripísatelnosti príslusných opatrení Talianskej republike, a to vzhladom na zapojenie [zalobcu] do opatrení na pokrytie strát spolocnosti SEA Handling, resp. vzhladom na nepravdepodobnost, ze orgány verejnej správy zapojené neboli. (216) V dôsledku toho Komisia odmieta tvrdenie talianskych orgánov, ze by mala jednotlivo analyzovat kazdé opatrenie prijaté v súvislosti s kapitálom spolocnosti SEA Handling, aby overila existenciu státnej pomoci, a najmä pripísatelnost akejkolvek takejto pomoci [zalobcovi]. Faktory opísané v odôvodneniach 174 - 186 a analýza opatrení z pohladu súkromného investora poskytujú dostatocný dôkaz, ze pokrytie strát prostredníctvom zvýsenia základného imania môze byt jedine výsledkom stratégie a zapojenia zo strany orgánov verejnej správy pocas celého [predmetného] obdobia... Talianske orgány samy uviedli, ze zatial co rozhodnutia o pokrytí strát boli formálne prijímané na rocnej báze, existovala viacrocná stratégia na pokrytie strát v období potrebnom na restrukturalizáciu (pozri odôvodnenia 225 az 232)." 69 Co sa týka uplatnenia kritéria súkromného investora, Komisia pod názvom "Viacrocná stratégia pokrývania strát" okrem iného v odôvodnení 222 napadnutého rozhodnutia pripomenula argumentáciu talianskych orgánov a spolocnosti SEA, podla ktorej "zatial co rozhodnutie pokryt straty bolo formálne prijímané kazdý rok, viacrocná stratégia absorbovat straty v období potrebnom na restrukturalizáciu nemohla byt kazdorocne znovu prerokúvaná a výsledky mohli byt vyhodnocované az po uplynutí viacrocného obdobia". Okrem toho, v odôvodnení 223 tohto rozhodnutia Komisia poskytla taký výklad tejto argumentácie, ze sa nou vyjadruje, ze "rozhodnutie pokrývat budúce straty bolo pôvodne prijaté v roku 2002 a potom druhýkrát v roku 2007, ked - vzhladom na nesplnenie ocakávaných cielov - bolo prijaté rozhodnutie preskúmat pôvodnú stratégiu, v ktorej sa hovorilo o pokrývaní strát, a následne bolo rozhodnuté postupovat podla pôvodného plánu", a ze "v podstate sa zdá, ze príslusné opatrenia boli [zo strany talianskych orgánov a spolocnosti SEA] predlozené ako dve zvýsenia základného imania, ktoré mali byt vykonané v rocných splátkach, ale o ktorých bolo rozhodnuté v rokoch 2002 a 2007". 70 Z odôvodnení 225 az 232 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na to, aby Komisia dospela k záveru o pripísatelnosti predmetných opatrení talianskym orgánom, vykonala celkovú analýzu vsetkých týchto opatrení, pricom konstatovala, ze jednotlivé zvýsenia základného imania boli navzájom previazané a ze podla názoru samotných talianskych orgánov boli predmetom jednotnej dlhodobej stratégie. V tejto analýze sa tieto "opatrenia" systematicky zmienujú v pluráli a oznacujú sa za dôsledky dohody s odbormi z 26. marca 2002 (pozri najmä odôvodnenia 211 a 212 napadnutého rozhodnutia). Podla Komisie, vzhladom na ich výnimocnú povahu neboli vsetky tieto opatrenia prijaté "predstavenstvo[m] spolocnosti SEA v rámci výkonu svojich právomocí[, ale] museli byt výslovne schválené valným zhromazdením" akcionárov spolocnosti SEA, pri plnej znalosti veci, za úcasti a so súhlasom zalobcu, jej väcsinového akcionára. Napokon, Komisia s poukázaním na skutocnosti, ktoré podla nej preukazujú to, ze Sea Handling bola podnikom v tazkostiach v zmysle usmernení z roku 1999 a z roku 2004 (odôvodnenia 174 az 186 napadnutého rozhodnutia), a na svoje úvahy vyjadrené v rámci jej posúdenia kritéria súkromného investora (odôvodnenia 222, 223 a 225 az 232 napadnutého rozhodnutia), výslovne odmietla tvrdenie talianskych orgánov, podla ktorého bola Komisia za týmto úcelom povinná jednotlivo analyzovat kazdé z týchto opatrení, pretoze tieto opatrenia môzu byt "jedine výsledkom stratégie a zapojenia zo strany orgánov verejnej správy pocas celého obdobia, ktoré je predmetom presetrovania" (odôvodnenie 216 napadnutého rozhodnutia). Samotné talianske orgány totiz pripustili, ze existovala "viacrocná stratégia absorbovat straty v období potrebnom na restrukturalizáciu" (odôvodnenie 222 napadnutého rozhodnutia), ktorej opatrenia boli navzájom "úzko prepojené" a "sledovali rovnaký ciel, a to kompenzovat straty spolocnosti SEA Handling s cielom zabezpecit [jej] prezitie... a obnovit je[j] ziskovost" (odôvodnenie 231 napadnutého rozhodnutia). 71 V tejto súvislosti je tak, ako to zdôraznuje Komisia, potrebné zdôraznit, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze kedze státne zásahy majú rôzne formy a musia sa posúdit na základe svojich úcinkov, nemozno vylúcit, ze na úcely uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ sa viacero po sebe nasledujúcich zásahov státu musí povazovat za jediný zásah. Môze to tak byt okrem iného aj vtedy, ked sú po sebe nasledujúce zásahy z hladiska ich chronológie, ich úcelu a situácie podniku v case týchto zásahov navzájom tak úzko prepojené, ze ich nemozno od seba oddelit (pokial ide o kritérium prevodu státnych prostriedkov, pozri rozsudky z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., [70]C-399/10 P a C-401/10 P, [71]EU:C:2013:175, body [72]103 a [73]104, a zo 4. júna 2015, Komisia/MOL,[74]C-15/14 P, [75]EU:C:2015:362, bod [76]97; pokial ide o uplatnenie kritéria súkromného investora, pozri tiez rozsudky z 15. septembra 1998, BP Chemicals/Komisia, [77]T-11/95, [78]EU:T:1998:199, body [79]171 a [80]179, a z 15. januára 2015, Francúzsko/Komisia, [81]T-1/12, [82]EU:T:2015:17, body [83]33 a [84]34). 72 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze zalobca sa bez poskytnutia akéhokolvek vysvetlenia nielenze uspokojil s tvrdením, ze Komisia nepreukázala logiku a koherenciu medzi indíciami, na ktoré poukázala, ked vsetky opatrenia prijaté pocas predmetného obdobia pripísala Talianskej republike, ale zalobcove vyjadrenia tiez odporujú pripomienkam talianskych orgánov a spolocnosti SEA, ktoré boli v tejto súvislosti predlozené v rámci správneho konania a pripomenuté v odôvodnení 222 napadnutého rozhodnutia. Z týchto pripomienok, proti ktorým zalobca nenamietal, totiz vyplýva, ze investicné rozhodnutia spolocnosti SEA týkajúce sa spolocnosti Sea Handling boli zalozené na viacrocnej stratégii na pokrytie strát pocas obdobia potrebného na restrukturalizáciu. Okrem toho opakujúca sa povaha, koherentnost a jednotnost tohto prístupu pocas obdobia ôsmich rokov naznacuje, ze tieto rozhodnutia a súhlas zalobcu boli skutocne zalozené na strategickom rozhodnutí, ktoré bolo prijaté skôr, a to uz v roku 2002. 73 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia mohla oprávnene usúdit, ze postupné vklady do základného imania, tak ako ich uskutocnila SEA v prospech spolocnosti Sea Handling kazdorocne pocas predmetného obdobia, boli - z hladiska ich chronológie, ich úcelu a analogickej situácie podniku, ktorý bol príjemcom, ktorého znacné straty pravidelne prevysovali tretinu jeho základného imania - navzájom tak úzko prepojené, ze ich na úcely uplatnenia kritérií prevodu státnych prostriedkov a pripísatelnosti nebolo mozné od seba oddelit v zmysle judikatúry uvedenej v bode 71 vyssie. 74 V dôsledku uvedeného treba odmietnut tvrdenia zalobcu zalozené na tom, ze Komisia porusila svoju povinnost preukázat logiku a koherenciu medzi jednotlivými indíciami, ktorých existencia je dôvodom na to, aby sa tieto indície zohladnili ako jeden súbor s cielom preukázat pripísatelnost vsetkých opatrení prijatých pocas predmetného obdobia Talianskej republike. d) O pripísatelnosti predmetných opatrení 75 Z ustálenej judikatúry, pocnúc rozsudkom zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ([85]C-482/99, [86]EU:C:2002:294), vyplýva, ze pripísatelnost urcitého opatrenia státu nemozno vyvodit iba zo samotnej skutocnosti, ze predmetné opatrenie bolo prijaté verejným podnikom. Hoci je stát totiz spôsobilý kontrolovat verejnoprávny podnik a mat rozhodujúci vplyv na jeho cinnosti, skutocný výkon kontroly v konkrétnom prípade nemozno automaticky predpokladat. Verejnoprávny podnik môze konat s väcsou alebo mensou mierou nezávislosti, a to v závislosti od stupna samostatnosti, ktorú mu stát ponechal. V dôsledku toho iba samotná skutocnost, ze verejnoprávny podnik je pod státnou kontrolou, nestací na to, aby boli opatrenia, ktoré prijal tento podnik, pripísané státu. Je tiez potrebné preskúmat, ci sa orgány verejnej moci majú povazovat za orgány, ktoré sa urcitým spôsobom podielali na prijatí týchto opatrení. V tomto ohlade nemozno pozadovat, aby sa na základe konkrétneho vysetrovania preukázalo, ze orgány verejnej moci konkrétne podnietili verejnoprávny podnik, aby prijal dotknuté opatrenia pomoci. Na jednej strane vzhladom na blízke vztahy medzi státom a verejnoprávnymi podnikmi totiz reálne hrozí, ze sa prostredníctvom týchto podnikov státna pomoc poskytne netransparentným spôsobom a v rozpore s rezimom státnej pomoci, stanoveným Zmluvou. Na druhej strane práve z dôvodu nadstandardných vztahov medzi státom a verejnoprávnym podnikom bude pre tretiu osobu vo vseobecnosti velmi tazké v konkrétnom prípade preukázat, ze opatrenia pomoci, prijaté takýmto podnikom, boli v skutocnosti prijaté na pokyn orgánov verejnej moci. Z týchto dôvodov treba pripustit, ze pripísatelnost opatrenia spocívajúceho v poskytnutí pomoci, ktoré prijal verejnoprávny podnik, státu mozno vyvodit zo súboru indícií vyplývajúcich z okolností veci samej a z kontextu, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté. Okrem toho Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ([87]C-482/99, [88]EU:C:2002:294), uviedol, ze akákolvek iná indícia, naznacujúca v konkrétnom prípade úcast orgánov verejnej moci alebo nepravdepodobnost neexistencie úcasti na prijímaní opatrenia, by takisto vzhladom na rozsah tohto opatrenia, jeho obsah a podmienky, ktoré obsahuje, prípadne mohla byt relevantná na úcely prijatia záveru o pripísatelnosti opatrenia, prijatého verejnoprávnym orgánom, státu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [89]C-482/99, [90]EU:C:2002:294, body [91]51 az [92]56, a zo 17. septembra 2014, Commerz Nederland, [93]C-242/13, [94]EU:C:2014:2224, body [95]31 az [96]34; z 10. novembra 2011, Elliniki Nafpigokataskevastiki a i./Komisia, [97]T-384/08, neuverejnený, [98]EU:T:2011:650, body [99]50 az [100]54, a z 28. januára 2016, Slovinsko/Komisia, [101]T-507/12, neuverejnený, [102]EU:T:2016:35, body [103]65 az [104]69). 76 Je nesporné, ze v odôvodneniach 192 az 216 napadnutého rozhodnutia sa Komisia vzhladom na relevantné kritériá uznané v rozsudku zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ([105]C-482/99, [106]EU:C:2002:294), oprela o súbor indícií vyplývajúcich z okolností danej veci a kontext, v ktorom boli predmetné opatrenia prijaté, ked dospela k záveru, ze tieto opatrenia sú pripísatelné zalobcovi, a teda Talianskej republike. Vzhladom na vyssie citovanú judikatúru je potrebné posúdit, ci sú tieto indície dostatocne presvedcivé - tak jednotlivo, ako aj spolocne - aby tento záver odôvodnili. 1) O dôkaznej hodnote hlavných dôkazných prostriedkov (dohody s odbormi) 77 V prvom rade treba posúdit hlavné indície týkajúce sa pripísatelnosti, ktoré Komisia preskúmala v odôvodneniach 195 az 200 napadnutého rozhodnutia v spojení s bodmi 43 az 48 a 62 az 66 rozhodnutia o zacatí konania (odôvodnenie 197 napadnutého rozhodnutia), to znamená predovsetkým dohody s odbormi z 26. marca a 4. apríla 2002, aby bol prijatý záver, ze zalobca bol "zapojený" do prijímania predmetných opatrení. Podla posúdenia Komisie je nesporné, ze zalobca sa zúcastnil na rokovaniach o novej dohode s odbormi z 26. marca 2002 a túto dohodu podpísal, hoci tvrdí, ze tento podpis pochádzal od predstavitela, ktorý nemal povinnost ho financne zaväzovat. Rovnako je nesporné, ze táto dohoda s odbormi stanovuje pre spolocnost SEA jasnú a presnú povinnost, a to najmä zachovat prinajmensom pocas obdobia piatich rokov "rovnováhu medzi nákladmi a prínosmi a vseobecný ekonomický rámec" spolocnosti Sea Handling, "pri súcasnom zachovaní [jej] schopností riadenia a znacnom zlepsení [jej] mozností pôsobit na vnútrostátnych a medzinárodných trhoch". Komisia na základe toho správne dospela k záveru, ze v zmysle tejto povinnosti bola SEA povinná vykompenzovat prípadné straty spolocnosti Sea Handling, ktoré by mohli mat vplyv na pokracovanie v jej ekonomickej cinnosti, co je v este presnejsom znení potvrdené v dohode s odbormi zo 4. apríla 2002, na ktorej sa zalobca nepochybne priamo nezúcastnil. Podla tejto dohody, ktorá výslovne odkazuje na dohodu s odbormi z 26. marca 2002, sa totiz okrem iného "SEA [zaviazala]... znásat pokrytie strát s cielom dosiahnut rovnováhu medzi financiami a aktívami spolocnosti [Sea Handling]". Okrem toho, rovnako podla tejto dohody sú tieto záväzky zarucené "dohodou podpísanou [zalobcom], okrem iného ako akcionára s nadpolovicným väcsinovým podielom [v spolocnosti SEA], poskytnutými príspevkami, financnými prostriedkami, na ktoré sa nevztahujú právne obmedzenia a ktoré sú prevoditelné spolocnostou SEA... do spolocnosti [Sea Handling], a spolahlivostou aktív a financií spolocnosti SEA" (odôvodnenie 196 napadnutého rozhodnutia). Napokon v dohode s odbormi z 19. júna 2003, ktorej zalobca rovnako nie je priamou zmluvnou stranou, sa opakuje obsah dohody s odbormi zo 4. apríla 2002, pricom sa zdôraznuje okrem iného to, ze "ekonomická rovnováha spolocnosti Sea Handling sa má v podstate zachovat prostredníctvom zosúladenej cinnosti týkajúcej sa jej nákladov a jej príjmov", a "potvrdzuje sa [v nej] záväzok prijatý 26. marca 2002, pokial ide o poskytnutie potrebných záruk spolocenského a financného charakteru a zachovanie pracovných miest zamestnancov spolocnosti Sea Handling". 78 Z uvedeného vyplýva, ze na základe dohody s odbormi z 26. marca 2002 existovala povinnost spolocnosti SEA, tak ako ju potvrdila dohoda s odbormi zo 4. apríla 2002, kompenzovat prípadné budúce straty spolocnosti Sea Handling, prinajmensom pocas obdobia piatich rokov. Zalobca toto konstatovanie nemôze spochybnit tým, ze tvrdí, ze islo o dokumenty politickej a odborárskej povahy, ktoré majú vágny a vseobecný charakter. Okrem toho vzhladom na postupné vklady do základného imania, ktoré SEA uskutocnila v prospech spolocnosti Sea Handling pocas predmetného obdobia na úcely kompenzácie týchto strát, je preukázané, ze SEA vo svojom postavení jediného akcionára spolocnosti Sea Handling skutocne vylozila tieto dohody v tom zmysle, ze takúto povinnost stanovujú (pozri bod 92 nizsie). Hoci minimálna doba trvania záväzku, stanovená v dohode s odbormi z 26. marca 2002, bola iba pät rokov, treba konstatovat, ze SEA pokracovala v jeho plnení az do roku 2010. 79 Komisia z toho tak mohla právom vyvodit záver, ze táto povinnost kompenzácie strát spolocnosti Sea Handling, existujúca na základe dohody s odbormi z 26. marca 2002, bola zmluvným základom, na ktorom boli zalozené neskorsie rekapitalizacné opatrenia. Komisia teda mohla tiez oprávnene v odôvodneniach 198 a 200 napadnutého rozhodnutia v podstate uviest, ze "opatrenia prijaté talianskymi orgánmi, najmä na zasadnutí 26. marca 2002, usmernovali rozhodnutia prijaté spolocnostou SEA vo vztahu k jej dcérskej spolocnosti [Sea Handling]" a ze dohoda s odbormi z 26. marca 2002 mala v tejto súvislosti rozhodujúci vplyv, tak ako bol potvrdený dohodami s odbormi zo 4. apríla 2002 a z 19. júna 2003, pricom nebolo potrebné, aby sa predstavitelia zalobcu osobne zúcastnili na podpise uvedených dohôd s odbormi. 80 Okrem toho treba posúdit otázku, ci Komisia mala dôvod usudzovat, ze uz samotná preukázaná aktívna úcast zalobcu na uzavretí dohody s odbormi z 26. marca 2002 postacovala na preukázanie toho, ze aj zalobca sa zúcastnil na prijímaní predmetných neskorsích rekapitalizacných opatrení. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze na to, aby Komisia takúto úcast verejných orgánov na poskytnutí pomoci preukázala, netreba predlozit pozitívny dôkaz, ale stací preukázat nepravdepodobnost absencie úcasti na prijímaní opatrenia (rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [107]C-482/99, [108]EU:C:2002:294, bod [109]56), a to vzhladom na reálne riziko obchádzania pravidiel státnej pomoci, stanovených v Zmluve, prostredníctvom verejnoprávnych podnikov alebo podnikov kontrolovaných orgánmi verejnej moci (rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [110]C-482/99, [111]EU:C:2002:294, body [112]53 a [113]57). Toto riziko obchádzania a potreba zabezpecit efektívnost pravidiel v oblasti státnej pomoci boli dalej zdôraznené Súdnym dvorom v jeho rozsudku zo 17. septembra 2014, Commerz Nederland ([114]C-242/13, [115]EU:C:2014:2224, body [116]34 a [117]36). 81 Ako správne uviedla Komisia, aktívna úcast zalobcu na dojednávaní a uzavretí dohody s odbormi z 26. marca 2002 je klúcovým dôkazom úcasti talianskych orgánov na prijímaní predmetných opatrení. Okrem toho, ze ustanovenia tejto dohody vytvárajú pre spolocnost SEA jasnú a presnú povinnost kompenzovat prinajmensom pocas obdobia piatich rokov straty spolocnosti Sea Handling (pozri bod 78 vyssie), je nesporné, ze vedenie zalobcu tým, ze túto dohodu podpísalo ako zmluvná strana, dalo formálne svoj súhlas, a to aj vo svojom postavení väcsinového akcionára spolocnosti SEA, nielen na stanovenie tejto povinnosti, ale tiez pokial ide o jej neskorsie dodrziavanie a plnenie zo strany spolocnosti SEA. Toto posúdenie je potvrdené znením dohody s odbormi zo 4. apríla 2002, ktorá výslovne odkazuje na dohodu s odbormi z 26. marca 2002 a je na nej zalozená, pricom sa v nej okrem iného uvádza, ze táto dohoda bola "uzavretá [zalobcom] aj v postavení akcionára disponujúceho absolútnou väcsinou práv [v spolocnosti SEA]". 82 Za týchto okolností zalobca nemôze oprávnene tvrdit, ze konal len ako sprostredkovatel, ze jeho úcast na dohode s odbormi z 26. marca 2002 mala výlucne politickú, sociálnu, a teda inú, nez ekonomickú povahu, a ze jeho postavenie väcsinového akcionára spolocnosti SEA bolo v tomto kontexte cisto vedlajsie a sekundárne. Rovnako nie je presvedcivé jeho tvrdenie, podla ktorého neexistenciu ekonomickej úcasti zalobcu potvrdzuje na jednej strane skutocnost, ze podpis, ktorý uvedená dohoda nesie, je podpisom pána M., zástupcu primátora, povereného personálnou agendou a agendou práce a zdrojov, ktorý disponuje osobitnými povereniami v oblasti zamestnancov, organizácie, statistických sluzieb, dohladu v oblasti práce a zamestnávania, zásobovania a sluzieb hospodárskej správy, a nie podpisom zástupcu primátora povereného rozpoctom, dohladom nad riadením a privatizáciami, alebo podpisom zástupcu primátora povereného dopravou a mobilitou, a na druhej strane to, ze v jeho rozpocte neexistuje polozka týkajúca sa záväzku. Takúto argumentáciu totiz nemozno prijat, lebo inak by sa orgánom verejnej moci, ktoré sa zúcastnili na poskytnutí pomoci, umoznilo obchádzat uplatnovanie zákazu na základe clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a to prostredníctvom opatrení týkajúcich sa ich vnútornej organizácie alebo úctovníctva, pricom rovnako platí, ze takéto opatrenia tiez môzu mat vplyv na spôsob ich úcasti na verejnoprávnych alebo súkromných podnikoch. Práve z dôvodu tohto rizika obchádzania a z dôvodu záujmu na efektívnom uplatnovaní pravidiel v oblasti státnej pomoci Súdny dvor rozhodol, ze v prípade, ze konatel pri poskytnutí pomoci konal protizákonne v zmysle príslusnej vnútrostátnej právnej úpravy a v rozpore s predpokladanou vôlou dotknutého orgánu verejnej moci, táto skutocnost nemôze sama osebe vylúcit úcast tohto orgánu verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2014, Commerz Nederland, [118]C-242/13, [119]EU:C:2014:2224, body [120]36 az [121]38). Takáto úvaha platí tým viac v prípade, ked tak, ako v prejednávanej veci, clen predstavenstva koná zákonným spôsobom v zmysle príslusných vnútrostátnych právnych predpisov a so súhlasom orgánu verejnej moci, v mene ktorého má prijímat záväzky voci tretím osobám. V tejto súvislosti totiz treba uviest, ze zalobca nespochybnil zákonnost konaní jeho predstavitela pri dojednávaní a uzavretí dohody s odbormi z 26. marca 2002 ani ich súlad s jeho vôlou. 83 Z uvedeného vyplýva, ze dohoda s odbormi z 26. marca 2002, vykladaná s ohladom na znenie dohody s odbormi zo 4. apríla 2002, je sama osebe rozhodujúcou indíciou na preukázanie úcasti zalobcu na rozhodnutí poskytnút spolocnosti Sea Handling predmetné rekapitalizacné opatrenia. V rozpore s tým, co tvrdí zalobca, sa tento dôkaz pripísatelnosti rozhodujúcim spôsobom pridáva k organizacným prepojeniam a kontrolným väzbám, ktoré existovali medzi zalobcom a spolocnostou SEA, a medzi ktoré patrí skutocnost, ze zalobca bol vo velkej miere väcsinovým akcionárom spolocnosti SEA, ktorý tak vlastnil väcsinu hlasovacích práv a vymenoval clenov jej predstavenstva, pricom tieto väzby samy osebe vytvárali riziko alebo urcitú pravdepodobnost úcasti na strategických financných rozhodnutiach spolocnosti SEA. Vyplýva z toho tiez to, ze Komisia, ktorá ani zdaleka tieto dôkazy neskreslila, vykonala správne posúdenie týchto dôkazov a dostatocne ho odôvodnila v odôvodneniach 195 az 200 napadnutého rozhodnutia v spojení s bodmi 43 az 48 a 62 az 66 rozhodnutia o zacatí konania, tak aby umoznila zalobcovi toto posúdenie napadnút a Vseobecnému súdu preverit jeho materiálnu zákonnost (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., [122]C-89/08 P, [123]EU:C:2009:742, bod [124]77). 2) O dôkaznej hodnote dalsích dôkazov 84 Okrem toho dalsie dôkazy, o ktoré sa Komisia oprela v napadnutom rozhodnutí, aby dospela k záveru o pripísatelnosti predmetných opatrení Talianskej republike, napokon posilnujú dôvodnost tohto záveru. 85 Po prvé je tak nepochybne pravda, ze presný obsah zápisníc zo zasadnutí predstavenstva spolocnosti Sea Handling, a nie spolocnosti SEA, z 31. mája a 13. júna 2008 (odôvodnenie 201 napadnutého rozhodnutia), ktorý je medzi úcastníkmi konania sporný, má iba slabú dôkaznú hodnotu. Napriek tomu vzhladom na existenciu zhody vôle - na základe dohody s odbormi z 26. marca 2002 - medzi zalobcom, spolocnostou SEA a odbormi, pokial ide o pokrytie strát spolocnosti Sea Handling pocas budúcich rokov (pozri body 78 az 83 vyssie), a organizacné prepojenia a kontrolné väzby existujúce medzi zalobcom a spolocnostou SEA je výklad Komisie, podla ktorého taliansky výraz "č condiviso dall'azionista di maggioranza", uvedený v poslednej z týchto zápisníc, znamená, ze plán obchodného rozvoja pre spolocnost Sea Handling na obdobie od roku 2007 bol "odsúhlasený väcsinovým akcionárom", t. j. zalobcom, koherentný a dôveryhodný. V kazdom prípade, ako uvádza Komisia, zdá sa málo pravdepodobné, ze by SEA predstavila plán strategického obchodného rozvoja, ktorý má zásadný význam pre jej dcérsku spolocnost, bez toho, aby sa predtým snazila získat súhlas jej väcsinového akcionára. Týmto tvrdením sa dá napokon tiez potvrdit posúdenie Komisie, podla ktorého sa zalobca nadalej zúcastnoval na strategických rozhodnutiach týkajúcich sa spolocnosti Sea Handling, a to aj pocas fázy nasledujúcej po roku 2007. 86 Po druhé treba tiez odmietnut tvrdenie zalobcu, ktorým sa snazí zmensit význam skutocnosti - údajne cisto ad hoc, no ktorú zalobca ako takú nespochybnil -, ze primátor Milána navrhol a tiez dosiahol odstúpenie predsedu predstavenstva spolocnosti SEA v roku 2006 (odôvodnenie 203 napadnutého rozhodnutia). V tejto súvislosti len samotné tvrdenie zalobcu, podla ktorého je úplne normálne, aby mal väcsinový akcionár právomoc zosadit z funkcie predsedu predstavenstva, nie je presvedcivé, pretoze v prejednávanej veci napriek tomu takáto skutocnost smeruje k preukázaniu existencie aktívnej úcasti zo strany zalobcu na riadení spolocnosti SEA, a teda je relevantnou indíciou pripísatelnosti, ktorá doplna ostatné indície. 87 Po tretie rovnako to platí pre bianko rezignácie, ktoré clenovia predstavenstva spolocnosti SEA odovzdali primátorovi zalobcu (odôvodnenie 206 napadnutého rozhodnutia), pricom ide o skutocnost, vo vztahu ku ktorej zalobca nesprávne tvrdí, ze bola iba zmienená v novinových clánkoch, a nebola Komisiou preukázaná. Zo spolocného výkladu odôvodnení 63, 98 a 206 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze SEA pripustila existenciu týchto rezignácií, pricom vsak spochybnila ich relevanciu. 88 Po stvrté v rozpore s tým, co uvádza zalobca, vzhladom na vyssie uvedené úvahy sa v odôvodnení 210 napadnutého rozhodnutia presvedcivo uvádza, ze predmetné opatrenia patria medzi "dôlezité rozhodnutia" alebo ze "opatrenia na pokrytie strát spolocnosti SEA Handling... boli minimálne neoddelitelnou súcastou stratégie skupiny SEA". Konkrétne ani význam jednotlivých kazdorocných vkladov do základného imania, ktoré boli nevyhnutné s ohladom na clánok 2446 talianskeho obcianskeho zákonníka a zabezpecovali jej ekonomické prezitie pocas predmetného obdobia, ani relevantnost tejto charakteristiky na úcely posúdenia kritéria pripísatelnosti sa nedajú relativizovat. 3) O dôkaznej hodnote údajných "opacných tvrdení" 89 Treba konstatovat, ze údajné "opacné tvrdenia", uvádzané zalobcom, nie sú takej povahy, ze by mohli bud samostatne, alebo v spojení s ostatnými opacnými tvrdeniami, spochybnit dôkaznú hodnotu celého súboru indícií pripísatelnosti, posudzovaného vyssie. 90 Po prvé v súlade s tým, co sa uvádza v odôvodnení 209 napadnutého rozhodnutia a s tým, co uvádza Komisia vo svojich písomných podaniach, tak odmietnutie poskytnút clenovi mestskej rady zalobcu prístup k urcitým dokumentom, medzi inými aj k plánu obchodného rozvoja skupiny SEA na obdobie rokov 2005 az 2009, zo strany spolocnosti SEA, a to z dôvodov dôvernosti, bolo zalozené na clánkoch 2422 a 2429 talianskeho obcianskeho zákonníka a nesmerovalo proti samotnej ziadosti zalobcu v jeho postavení väcsinového akcionára. Uvedený clen mestskej rady, ktorý túto ziadost o prístup podal, bol totiz v danom case koordinátorom opozície. Okrem toho bola táto ziadost adresovaná oddeleniu poverenému zálezitostami týkajúcimi sa súvahy, dohladu nad riadením a privatizácie zalobcu, a nie priamo spolocnosti SEA. V dôsledku toho riaditel poverený sektorom plánovania a realizácie privatizácií zalobcu túto ziadost len predlozil spolocnosti SEA bez toho, aby sa pod nu podpísal. 91 Po druhé je pravda, ze korespondencia medzi zalobcom a spolocnostou SEA, ktorá casovo nasleduje po tomto odmietnutí prístupu, konkrétne listy zo 7., 9., 15., 20. a 27. septembra a z 5. a 6. októbra 2005, sa týka spôsobu vybavenia vyssie uvedenej ziadosti o prístup zo strany clena mestskej rady. Okrem iného z toho vyplýva, ze predseda mestskej rady zalobcu namietal proti odmietnutiu prístupu, vyjadrenému spolocnostou SEA, a to z dôvodu, ze toto odmietnutie je v rozpore s príslusnými právnymi predpismi v oblasti samosprávy, a oznámil spolocnosti SEA svoj zámer toto odmietnutie napadnút na regionálnom správnom súde. Aj za predpokladu, ze by sa tento spor medzi obecnou správou, v danom prípade predsedom mestskej rady, a spolocnostou SEA, dal povazovat za skutocnost, ktorou sa skôr potvrdzuje nezávislá a autonómna správa spolocnosti SEA, pokial ide o jej ekonomickú cinnost, vsak treba konstatovat, ze ide o aspekt ad hoc, ktorý sám osebe nie je spôsobilý spochybnit celý súbor dôkazov existencie rozhodujúceho vplyvu zo strany zalobcu na strategické otázky vo vseobecnosti, a osobitne na otázku kazdorocne kompenzovat straty spolocnosti Sea Handling, co v podstate zodpovedá dôvodom uvedeným v odôvodnení 209 napadnutého rozhodnutia. 92 Po tretie zalobca poukazuje na list zo 4. novembra 2003, ktorý SEA zaslala zástupcovi primátora poverenému dopravou a mobilitou zalobcu v odpovedi na jeho list z 23. septembra 2003, v ktorom bola zaslaná ziadost mestského radcu, pána O. - ktorý je podla Komisie clenom opozicnej strany komunistickej obnovy -, vo veci "konzultácie so zamestnancami SEA". V tejto súvislosti Komisia správne usudzuje, ze táto korespondencia nepredstavuje relevantné "opacné tvrdenie" voci prpísatelnosti, a to uz z toho jediného dôvodu, ze v úvodnej casti tohto listu SEA tvrdí, ze "legitímna kontrola zo strany akcionára v spolocnostiach, v ktorých tento akcionár vlastní obchodné podiely, sa uz vykonáva prostredníctvom menovania clenov predstavenstva a dozornej rady, takze iné formy kontroly sa zdajú byt týmto pravidlám cudzie". V uvedenom liste totiz SEA odmieta myslienku takejto konzultácie so zamestnancami z dôvodu, ze dohoda s odbormi z 19. júna 2003 ju nestanovovala ako podmienku jej platnosti z právneho hladiska, co skôr potvrdzuje existenciu povinností vyplývajúcich z tejto dohody ipso facto, vrátane povinnosti kompenzovat straty spolocnosti Sea Handling. 93 Po stvrté skutocnost, ze zástupca primátora poverený dopravou a mobilitou zalobcu na zasadnutí mestskej rady zo 16. júna 2003 informoval mestských radcov o skutocnosti, ze SEA zamietla jeho ziadost o to, aby mu boli oznámené "potrebné údaje" týkajúce sa rokovania s odbormi, nemá taký význam, ze by sa nou s ohladom na vsetky posudzované indície dal spochybnit záver o pripísatelnosti, ku ktorému dospela Komisia. 94 V dôsledku toho "opacné tvrdenia", uvedené zalobcom, ani samostatne ani spolocne s ostatnými indíciami nepostacujú na spochybnenie dôkaznej hodnoty indícií pripísatelnosti, preskúmaných v bodoch 77 a nasl. vyssie. Treba tak dospiet k záveru, ze Komisia uniesla dôkazné bremeno, pokial ide o pripísatelnost predmetných opatrení Talianskej republike, ked sa oprela o celý súbor závazných, konkrétnych a zhodujúcich sa indícií. 95 Pokial ide o to, ze zalobca v tejto súvislosti namieta nedostatok odôvodnenia, vyplýva z toho aj to, ze Komisia nevyhnutne, hoci aj len implicitne, odmietla dôkaznú hodnotu týchto "opacných tvrdení", ked v tejto súvislosti poskytla primerané a dostatocné dôvody v odôvodnení 209 napadnutého rozhodnutia. Tieto dôvody umoznujú zalobcovi, ako aj Vseobecnému súdu porozumiet odôvodneniu Komisie týkajúcemu sa pripísatelnosti predmetných opatrení Talianskej republike, a to aj v súvislosti s dôkaznou hodnotou, ktorú Komisia pripísala "opacným tvrdeniam", a v dôsledku toho Vseobecnému súdu rozhodnút o jeho materiálnej zákonnosti na úcely súdneho preskúmania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., [125]C-89/08 P, [126]EU:C:2009:742, bod [127]77). 96 Z uvedeného vyplýva, ze prvý zalobný dôvod treba zamietnut. 3. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu nesprávneho uplatnenia kritéria súkromného investora 97 V napadnutom rozhodnutí Komisia usúdila, ze súkromný investor by nekonal rovnako, ako konala SEA s cielom zarucit obnovenie ziskovosti svojej dcérskej spolocnosti Sea Handling. Komisia totiz v podstate uviedla, ze po prvé "viacrocn[á] stratégi[a] pokrývania strát" nezodpovedá správaniu obozretného súkromného investora" (odôvodnenie 225 napadnutého rozhodnutia), pricom takýto investor nevstupuje "slepo do viacrocného [právne vymozitelného] záväzku", ale az po tom, co stratégiu následne opätovne preskúma v závislosti od výsledkov pokusov o obnovu, a to pred kazdým novým investovaním kapitálu (odôvodnenie 226 napadnutého rozhodnutia), po druhé napriek významu plánov obchodného rozvoja spolocností SEA a Sea Handling sa v nich neuvádzalo toto rozhodnutie o pokrytí strát v priebehu niekolkých rokov a nebola v nich uvedená ani analýza alternatívnych scenárov, ktoré by bezne obozretný súkromný investor v podobnej situácii vyzadoval, ale tieto plány sa sústredili iba na cast týkajúcu sa restrukturalizácie, a ze v kazdom prípade by takýto investor takéto investicné rozhodnutie neprijal bez toho, aby mal k dispozícii prinajmensom predbezný odhad výsky kapitálu, ktorý sa má investovat, alebo hlbkový audit (odôvodnenia 228, 229, 268, 289 a 296 napadnutého rozhodnutia), po tretie takýto investor "by vyhodnotil riziko, ze - od prvého zvýsenia základného imania - tieto opatrenia by mohli predstavovat protiprávnu a nezlucitelnú [protiprávnu, a prípadne nezlucitelnú - neoficiálny preklad] státnu pomoc, a preto by skúmal vplyv, ktorý by prípadné vrátenie takejto pomoci malo na ziskovost jeho investície" (odôvodnenie 232 napadnutého rozhodnutia), po stvrté takýto investor "by nevykonal zvýsenie základného imania z roku 2002 bez dostatocne podrobného obchodného plánu zalozeného na spolahlivých a riadne podlozených hypotézach, ktoré by obsahovali presný opis opatrení potrebných na obnovu ziskovosti spolocnosti vrátane analýzy rozlicných mozných scenárov a preukázali, ze daná investícia bude vytvárat výnos, s ktorým bude investor spokojný (vzhladom na vnútorné riziká), a to v zmysle dividend, zvýsenia hodnoty akcií alebo iných výhod" (odôvodnenie 236 napadnutého rozhodnutia), po piate takýto investor by sa neuspokojil s perspektívou obnovenia ziskovosti po skoncení obdobia restrukturalizácie trvajúceho takmer 10 rokov bez toho, aby mal predtým k dispozícii "prognózu ukazujúcu, ze ocakávaný výnos zo stratégie strednodobého a dlhodobého pokrývania strát - v zmysle dividend, zvýsenia hodnoty akcií, zabránenia poskodeniu dobrého mena atd. - by prevysoval zvýsenie základného imania na kompenzáciu takýchto strát", namiesto toho, aby uskutocnil "stiahnutie investícií zo spolocnosti SEA Handling", alebo aby "sa snazi[l] skrátit obdobie restrukturalizácie s cielom minimalizovat straty a v primeranom case obnovit ziskovost" (odôvodnenia 290, 294 a 309 napadnutého rozhodnutia), a po sieste v prípade "neexistenci[e] akéhokolvek hodnotenia poskodenia dobrého mena spolocnosti SEA [súvisiaceho s prevodom sluzieb pozemnej obsluhy na externého poskytovatela] alebo jej potenciálnej zodpovednosti alebo vyhliadok na dlhodob[é] nepriam[e obnovenie ziskovosti]" by obozretný investor neinvestoval tak vysokú sumu, ako je suma, ktorá je predmetom príkazu na vrátenie pomoci (odôvodnenia 292 a 293 napadnutého rozhodnutia). 98 Zalobca sa domnieva, ze úvahy uvedené v napadnutom rozhodnutí, co sa týka uplatnenia kritéria súkromného investora, sú nepodlozené a ze Komisia nesplnila povinnost uniest dôkazné bremeno, ktorú mala v tejto súvislosti. Je potrebné zrekonstruovat jednotlivé fázy správania spolocnosti SEA, aby sa posúdil ich ekonomicky racionálny charakter z hladiska kritéria súkromného investora, tak ako sa vykladá v judikatúre. 99 Podla zalobcu cielom rozhodnutia spolocnosti SEA uskutocnit prevod cinností spojených so sluzbami pozemnej obsluhy tak, ze ich zverí novej spolocnosti, ktorú v celom rozsahu kontroluje, bolo jednak respektovat záväzky vyplývajúce z práva Únie a jednak vyuzit prílezitosti na rozvoj vyplývajúce z liberalizácie daného sektora, ktorá sa stala nevyhnutnou na základe smernice 96/67. Sea Handling vsak pôvodne musela celit osobitne problematickej ekonomickej situácii. Aby na nu reagovala, spustila program ozdravenia sektoru pozemnej obsluhy, pricom sa opierala o tri piliere, ktorými sú po prvé vyhladanie strategického partnera, po druhé postupné znízenie nákladov na zamestnancov a po tretie ozdravenie tohto sektora z cisto ekonomického hladiska, a to prostredníctvom realizácie podnikatelského plánu spolocnosti Sea Handling na obdobie rokov 2003 az 2007. Prostredníctvom realizácie týchto opatrení SEA dúfala, ze bude môct obnovit ziskovost svojich cinností pozemnej obsluhy do troch rokov alebo najneskôr pred rokom 2007. Výsledky získané v rokoch 2003 a 2004 preukázali dôvodnost konania spolocnosti SEA. 100 Podla zalobcu vsak doslo k rôznym udalostiam, nezávislým od vôle spolocnosti SEA, a tieto udalosti spomalili realizáciu ciela spocívajúceho v ozdravení. V ekonomické posúdeniach vykonaných pocas predmetného obdobia sa vsak uvádzalo, ze stratégia spolocnosti SEA bola ekonomicky racionálna, kedze umoznovala ozdravit spolocnost Sea Handling. Ekonomická stúdia z 1. júna 2011, nazvaná "Sea Handling - Uplatnenie zásady investora v trhovej ekonomike" (dalej len "ekonomická stúdia, na ktorú poukazuje zalobca"), toto posúdenie potvrdzuje. 101 Komisia spochybnuje tvrdenia zalobcu. 102 Podmienky, ktoré musí opatrenie splnit na to, aby patrilo pod pojem pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ, nie sú splnené, ak podnik, ktorý je jej príjemcom, mohol získat tú istú výhodu, ako je tá, ktorá mu bola poskytnutá vo forme státnych prostriedkov, za okolností zodpovedajúcich normálnym trhovým podmienkam, pricom toto posúdenie sa vykonáva v zásade na základe uplatnenia kritéria súkromného investora v trhovej ekonomike (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 2012,Komisia/EDF a i., [128]C-124/10 P, [129]EU:C:2012:318, bod [130]78; z 24. januára 2013, Frucona Kosice/Komisia, [131]C-73/11 P, [132]EU:C:2013:32, bod [133]70, a z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, [134]T-305/13, [135]EU:T:2015:435, bod [136]91). 103 Cielom uplatnenia kritéria súkromného investora je teda urcit, ci ekonomická výhoda poskytnutá v akejkolvek forme, prostredníctvom státnych prostriedkov, urcitému podniku má z dôvodu svojich úcinkov takú povahu, ze môze skreslit hospodársku sútaz alebo ze hrozí, ze ju skreslí, a môze mat vplyv na obchodovanie medzi clenskými státmi (rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF a i., [137]C-124/10 P, [138]EU:C:2012:318, bod [139]89; pozri tiez rozsudok z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, [140]T-305/13, [141]EU:T:2015:435, bod [142]92 a citovanú judikatúru). Konkrétnejsie treba posúdit, ci by za podobných podmienok súkromný investor, ktorý uskutocnuje transakcie za normálnych podmienok trhovej ekonomiky a velkostou je porovnatelný s predmetným verejnoprávnym subjektom, poskytol predmetné vklady do základného imania. Osobitne je relevantné sa zamysliet nad tým, ci by súkromný investor za rovnakých podmienok predmetné transakcie zrealizoval (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, [143]T-228/99 a T-233/99, [144]EU:T:2003:57, bod [145]245 a citovanú judikatúru). 104 S cielom preskúmat, ci clenský stát alebo dotknutý verejnoprávny subjekt zvolil správanie obozretného súkromného investora v trhovej ekonomike, je potrebné preniest sa do kontextu obdobia, pocas ktorého sa prijali predmetné opatrenia, s cielom posúdit ekonomickú racionálnost správania clenského státu alebo verejnoprávneho subjektu, a teda zdrzat sa akéhokolvek hodnotenia zalozeného na neskorsej situácii. Porovnanie medzi správaniami verejnoprávnych a súkromných subjektov tak musí byt stanovené s ohladom na postoj, ktorý by mal za podobných okolností v rámci predmetnej transakcie súkromný subjekt vzhladom na dostupné informácie, a s ohladom na predvídatelný vývoj v danom okamihu, pricom ide o jediné skutocnosti, ktoré sú relevantné na úcely uplatnenia kritéria súkromného investora. Retrospektívne konstatovanie efektívnej rentability transakcie uskutocnenej clenským státom alebo dotknutým verejnoprávnym subjektom, ci neskorsie odôvodnenia výberu postupu, ktorý sa skutocne uplatnil, preto nemôzu na tento úcel postacovat a sú irelevantné. Platí to najmä vtedy, ked tak ako v predmetnom prípade Komisia preskúmava existenciu státnej pomoci vo vztahu k opatreniam, ktoré jej neboli oznámené a ktoré boli v case, ked vykonáva svoje preskúmanie, uz dotknutým orgánom verejnej moci realizované (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 2012, Komisia/EDF a i., [146]C-124/10 P, [147]EU:C:2012:318, body [148]85, [149]104 a [150]105; z 30. novembra 2016, Komisia/Francúzsko a Orange, [151]C-486/15 P, [152]EU:C:2016:912, body [153]139 a [154]140, a z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, [155]T-305/13, [156]EU:T:2015:435, body [157]93 a [158]94 a citovanú judikatúru). 105 V tejto súvislosti sa v judikatúre uvádza jednak to, ze v prípade, ked Komisia overuje, ci sú splnené podmienky uplatnitelnosti a uplatnenia kritéria súkromného investora, môze odmietnut preskúmat relevantné informácie, poskytnuté zo strany dotknutého clenského státu, len vtedy, ak predlozené dôkazy vznikli az po prijatí rozhodnutia vykonat predmetnú investíciu, a jednak to, ze informácie týkajúce sa skutocností, ktoré sa vztahujú k obdobiu predchádzajúcemu dátumu prijatia státneho opatrenia a ktoré boli k tomuto dátumu dostupné, sa môzu ukázat ako relevantné za predpokladu, ze tieto informácie môzu objasnit otázku, ci toto opatrenie predstavuje výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. októbra 2015, Electrabel a Dunamenti Ero"mu"/Komisia, [159]C-357/14 P, [160]EU:C:2015:642, body [161]103 az [162]105, a z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, [163]T-305/13, [164]EU:T:2015:435, bod [165]96 a citovanú judikatúru). 106 V súlade so zásadami týkajúcimi sa dôkazného bremena v oblasti státnej pomoci je úlohou Komisie predlozit dôkaz o existencii pomoci. V tejto súvislosti je Komisia povinná uskutocnit konanie o preskúmaní dotknutých opatrení nestranne a s nálezitou starostlivostou, aby pri prijímaní konecného rozhodnutia, v ktorom sa rozhodlo o existencii, a prípadne o nezlucitelnosti alebo protiprávnosti pomoci, mala na tento úcel k dispozícii co najúplnejsie a najspolahlivejsie dôkazy. Pokial ide o pozadovanú mieru dokazovania, povaha dôkazných prostriedkov, ktoré mala Komisia predlozit, do znacnej miery závisí od povahy plánovaného státneho opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, [166]C-559/12 P, [167]EU:C:2014:217, body [168]63 a [169]66, a z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, [170]T-305/13, [171]EU:T:2015:435, bod [172]95 a citovanú judikatúru). 107 Navyse skúmanie zo strany Komisie, ktoré sa týka otázky, ci sa dané opatrenia môzu povazovat za státnu pomoc z dôvodu, ze orgány verejnej moci nekonali rovnako ako súkromný investor, si vyzaduje komplexné ekonomické posúdenie. Súdu Únie pritom neprinálezí, aby v rámci preskúmania, ktoré tento súd uskutocnuje v súvislosti s komplexnými ekonomickými posúdeniami Komisie v oblasti státnej pomoci, nahradil ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením (pozri rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Kosice/Komisia, [173]C-73/11 P, [174]EU:C:2013:32, body [175]74 a [176]75 a citovanú judikatúru; rozsudky z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive, [177]C-405/11 P, neuverejnený, [178]EU:C:2013:186, body [179]48 a [180]49; z 30. novembra 2016, Komisia/Francúzsko a Orange, [181]C-486/15 P, [182]EU:C:2016:912, bod [183]91, a z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice, [184]C-300/16 P, [185]EU:C:2017:706, body [186]62 a [187]63), a tento súd musí obmedzit svoje preskúmanie na overenie dodrzania procesných predpisov a predpisov týkajúcich sa odôvodnenia, vecnej správnosti zistených skutkových okolností, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutkových okolností, ci neexistencie zneuzitia právomoci (pozri rozsudky z 15. januára 2015, Francúzsko/Komisia, [188]T-1/12, [189]EU:T:2015:17, bod [190]35 a citovanú judikatúru, a zo 16. marca 2016, Frucona Kosice/Komisia, [191]T-103/14, [192]EU:T:2016:152, body [193]144 az [194]146 a citovanú judikatúru). 108 Aby sa preukázalo zjavné pochybenie Komisie pri posúdení skutkového stavu, ktoré by odôvodnilo zrusenie napadnutého rozhodnutia, musia byt dôkazy predlozené zalobcami dostacujúce na to, aby sa posúdenie skutkového stavu v rozhodnutí stalo neprijatelným (pozri rozsudok z 9. decembra 2015, Grécko a Ellinikos Chrysos/Komisia, [195]T-233/11 a T-262/11, [196]EU:T:2015:948, bod [197]82 a citovanú judikatúru). 109 Súd Únie musí nielen overit vecnú presnost predlozených dôkazov, ich vierohodnost a súladnost, ale tiez preskúmat, ci tieto dôkazy ako celok predstavujú relevantné údaje, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci môzu opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Kosice/Komisia, [198]C-73/11 P, [199]EU:C:2013:32, bod [200]76 a citovanú judikatúru; rozsudky z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive, [201]C-405/11 P, neuverejnený, [202]EU:C:2013:186, bod [203]50; z 30. novembra 2016, Komisia/Francúzsko a Orange, [204]C-486/15 P, [205]EU:C:2016:912, bod [206]91, a z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice, [207]C-300/16 P, [208]EU:C:2017:706, bod [209]64). 110 Súdny dvor dalej uviedol, ze pri uplatnení kritéria súkromného veritela prislúcha Komisii uskutocnit celkové posúdenie, s prihliadnutím na vsetky relevantné okolnosti daného prípadu, ktoré jej umoznia rozhodnút, ci by prijímajúci podnik zjavne nezískal porovnatelné úlavy od súkromného veritela. V tejto súvislosti sa na jednej strane musí povazovat za relevantnú akákolvek informácia, ktorá môze nezanedbatelným spôsobom ovplyvnit rozhodovací proces primerane opatrného a starostlivého súkromného veritela, nachádzajúceho sa v situácii, ktorá je co najblizsia situácii verejnoprávneho veritela, a usilujúceho sa o dosiahnutie zaplatenia súm, ktoré mu dlhuje dlzník nachádzajúci sa vo financných tazkostiach. Na druhej strane na úcely uplatnenia kritéria súkromného veritela sú relevantné jedine dostupné skutocnosti a predvídatelný vývoj v okamihu prijatia tohto rozhodnutia (pozri rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice, [210]C-300/16 P, [211]EU:C:2017:706, body [212]59 az [213]61 a citovanú judikatúru). Komisia totiz nemá povinnost skúmat informáciu, ci predlozené dôkazy vznikli po prijatí rozhodnutia uskutocnit predmetnú investíciu, a tieto dôkazy neoslobodzujú dotknutý clenský stát od povinnosti vyhotovit predbezné primerané posúdenie návratnosti jeho investície skôr, ako túto investíciu uskutocní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2017, SACE a Sace BT/Komisia, [214]C-472/15 P, neuverejnený, [215]EU:C:2017:885, bod [216]107 a citovanú judikatúru). 111 S ohladom na tieto kritériá stanovené judikatúrou treba preskúmat, ci Komisia mohla právom usúdit, ze súkromný investor by v situácii spolocnosti SEA v roku 2002 na seba obdobným spôsobom prevzal záväzok, a to s cielom zarucit ekonomické prezitie jej dcérskej spolocnosti Sea Handling a umoznit obnovenie jej ziskovosti. 112 V tejto súvislosti treba uviest, ze je pravda, ze talianske orgány sa pokúsili preukázat, ze respektovali kritérium súkromného investora, tým, ze zdlhavo a opakovane opisovali svoju komplexnú dlhodobú stratégiu spocívajúcu v restrukturalizácii spolocnosti Sea Handling v rámci skupiny SEA, podporenú rozlicnými plánmi obchodného rozvoja a restrukturalizácie, ekonomickou stúdiou, na ktorú poukazuje zalobca, ako aj investíciami, ktoré podla ich názoru poskytujú perspektívu dlhodobej ziskovosti v zmysle rozsudku z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia ([217]C-303/88, [218]EU:C:1991:136, body [219]21 a [220]22). Na tento úcel uvedené orgány zdôraznili nevyhnutnost zachovat dobré meno skupiny SEA, a to najmä zabezpecením kvality sluzieb, potrebu maximalizovat jej celkový hospodársky výsledok a pravdepodobnost získat velký nepriamy výnos z odclenenia sektora sluzieb pozemnej obsluhy, a previest ho za najlepsích ekonomických podmienok. 113 Naproti tomu, ako to uvádza Komisia, treba konstatovat, ze talianske orgány pocas správneho konania zjavne opomenuli predlozit na jednej strane vycíslené prognózy alebo odhady kapitálových potrieb spolocnosti Sea Handling z hladiska investora nachádzajúceho sa v situácii existujúcej v roku 2002, a to prinajmensom na prvé pätrocné obdobie, ako aj mozného zisku, ktorý by takýto investor mohol dôvodne ocakávat v zmysle "návratnosti investície" a ktorý by sa dal porovnat s nákladmi vzniknutými na základe predmetných rekapitalizacných opatrení. Na druhej strane talianske orgány nevedeli preukázat neexistenciu ekonomickej racionality takých prípadných náhradných riesení, akými sú napríklad likvidácia alebo outsourcing (scasti alebo v plnom rozsahu) sektora pozemnej obsluhy, vo vztahu ku ktorým tieto orgány dostatocne neposúdili konkrétne císla a výpocty na podporu svojich tvrdení, ani prípadné náklady ci výhody. Z uvedeného nevyhnutne vyplýva, ze talianske orgány, SEA a Sea Handling tiez upustili od toho, aby uskutocnili a predlozili Komisii porovnanie pomeru "náklady - zisk", ktoré predstavuje kazdý jednotlivý alternatívny scenár konania súkromného investora. 114 Po prvé ekonomická stúdia, na ktorú poukazuje zalobca a ktorá sa pritom opiera o obchodný plán na obdobie od roku 2003 do roku 2007 (t. j. "podnikatelský plán na roky 2003 az 2007"), sa tak obmedzuje iba na to, ze sa v nej strucne uvádzajú prípadné alternatívne scenáre, medzi inými aj likvidácia spolocnosti Sea Handling, a tvrdí sa v nej, ze takýto prístup by viedol k vzniku "znacných nákladov na ukoncenie cinnosti", pricom sa ich vsak nesnazí vycíslit a porovnat s nákladmi vzniknutými na základe predmetných rekapitalizacných opatrení, a to napriek tomu, ze sa v nej zdôraznuje, ze obozretný súkromný investor by takéto porovnanie uskutocnil. Tieto strohé a protirecivé tvrdenia uvedené v ekonomickej stúdii, na ktorú poukazuje zalobca, svedcia o tom, ze SEA a talianske orgány nevykonali v roku 2002 preskúmanie ziadnej inej ekonomicky racionálnej moznosti, nez je moznost bezpodmienecnej rekapitalizácie spolocnosti Sea Handling v rámci skupiny SEA, tak ako si ju zvolila SEA, najprv na obdobie piatich rokov, s následným mozným uplatnovaním aj po roku 2007. Navyse, ako Komisia správne konstatovala v odôvodnení 308 napadnutého rozsudku, táto stúdia je jedinou skutocnou analýzou "ekonomického experta" ako tretej strany, o ktorú talianske orgány poziadali, no ktorá bola vypracovaná po prijatí predmetných opatrení. Dátum, ku ktorému pritom treba posúdit ekonomickú racionalitu opatrenia z hladiska kritéria súkromného investora, je dátum prijatia tohto opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. júna 2012, Komisia/EDF a i., [221]C-124/10 P, [222]EU:C:2012:318, body [223]85, [224]104 a [225]105; z 30. novembra 2016, Komisia/Francúzsko a Orange, [226]C-486/15 P, [227]EU:C:2016:912, body [228]139 a [229]140, a z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia, [230]T-305/13, [231]EU:T:2015:435, body [232]93 a [233]94 a citovanú judikatúru). Ekonomická stúdia, na ktorú poukazuje zalobca, im tak nemôze poskytnút "retroaktívne" odôvodnenie na základe zlepsenia ekonomickej situácie spolocnosti SEA Handling, zistenej v roku 2011. Talianske orgány, vrátane zalobcu, totiz ani v rámci správneho konania (odôvodnenie 308 in fine napadnutého rozhodnutia), ani pocas tohto súdneho konania nespochybnili, ze by v roku 2002 alebo prinajmensom pred predpokladaným koncovým dátumom v roku 2007 uskutocnili audit financnej situácie spolocnosti Sea Handling (odôvodnenia 268 a 289 napadnutého rozhodnutia) alebo poziadali o vykonanie obdobnej ekonomickej analýzy, tentoraz výhladovej, s cielom preverit ekonomickú racionalitu svojho konania. 115 Po druhé toto posúdenie potvrdzujú plány obchodného rozvoja a restrukturalizácie spolocností SEA a SEA Handling, ktorými sú konkrétne "konsolidovaný obchodný plán 2002 - 2006" (Business Plan Consolidato 2002 - 2006), "obchodný plán 2003 - 2007", "strategický plán 2007 - 2012", "strategický plán 2009 - 2016" a "obchodný plán 2011 - 2013" (odôvodnenia 269 az 296 napadnutého rozhodnutia). Ako Komisia v podstate uviedla v odôvodneniach 226, 229 a 290 napadnutého rozhodnutia, pricom v tejto súvislosti jej zalobca neoponoval, jednotlivé tieto plány nezmienujú stratégiu spocívajúcu v rekapitalizácii spolocnosti SEA, hoci by aj bola nevyhnutná pre úspech plánovanej restrukturalizácie spolocnosti Sea Handling tým, ze by sa provizórne zabezpecilo jej ekonomické prezitie, ale sústredia sa iba na cast týkajúcu sa restrukturalizácie, ktorá je zas urcená na obnovenie jej ziskovosti. Ako bolo zhrnuté v odôvodnení 290 napadnutého rozhodnutia, kedze tieto plány nezohladnovali predmetné rekapitalizacné opatrenia, neuvádzal sa v nich ani strednodobý alebo dlhodobý odhad ci plánovanie ich celkových nákladov (dosahujúcich v konecnom dôsledku celkovú sumu rekapitalizácie okolo 360 miliónov eur) a mozných výnosov z nich, prípadne v zmysle dividend, zachovania alebo zvýsenia hodnoty akcií, zabránenia poskodeniu znaciek. 116 Z odôvodnení 292 a 293 napadnutého rozhodnutia rovnako vyplýva, ze talianske orgány a SEA nevycíslili údajnú skodu súvisiacu s poskodením dobrého mena, ktorá mohla spolocnosti SEA vzniknút v prípade prevodu sluzieb pozemnej obsluhy na externého poskytovatela, nezarucujúceho rovnakú úroven kvality, pricom samotná SEA "uznala, ze takáto strata by mohla byt lahko potvrdená trhovou stúdiou". Obmedzili sa totiz iba na to, ze uviedli výpocet nákladov na outsourcing, ktorých odôvodnenost Komisia spochybnila v odôvodneniach 257 az 259 napadnutého rozhodnutia. 117 Po tretie, pokial ide konkrétnejsie o pozadované výsky vkladov do základného imania z hladiska obozretného súkromného investora nachádzajúceho sa v situácii roka 2002, treba konstatovat, ze zalobca pocas tohto súdneho konania neuviedol dalsie podrobnosti. Okrem rozhodnutia o rekapitalizácii, prijatého v podobe dohody s odbormi z 26. marca 2002, totiz neexistuje ziadna informácia, nech uz len vo forme odhadu budúceho vývoja, týkajúca sa súm, ktoré mali v tomto stádiu SEA a talianske orgány prípadne v pláne investovat do spolocnosti Sea Handling pocas prvého pätrocného obdobia. Ekonomická stúdia, na ktorú poukazuje zalobca, skôr potvrdzuje, ze v roku 2002 nebol uskutocnený takýto odhad budúceho vývoja az do roku 2005, to znamená do dna obnovenia ziskovosti, pôvodne predpokladaného v "obchodnom pláne 2003 - 2007". Naopak zalobca uvádza iba vágne a vseobecné úvahy súvisiace so vseobecnou stratégiou spocívajúcou v restrukturalizácii a údajnou potrebou ozdravit spolocnost Sea Handling v rámci skupiny SEA s cielom umoznit obnovenie jej ziskovosti. Potreba stanovenia presného plánu s realistickým odhadom návratnosti investície spocívajúcej v postupných vkladoch do základného imania je vsak o dost výraznejsia z dôvodu viacrocného charakteru záväzkov stanovených v dohode s odbormi z 26. marca 2002. Komisia tak oprávnene usúdila, ze rozhodnutie z roku 2002 o rekapitalizácii bolo prijaté bezpodmienecne a nezávisle od konkrétnych prognóz prípadnej kapitálovej potreby zo strany spolocnosti SEA Handling pocas daného obdobia a vychádzalo jedine zo strát a kazdorocnej potreby ich budúceho pokrytia, a to bez ohladu na ich objem, ako aj spôsob, dobu trvania a presný ciel restrukturalizácie spolocnosti Sea Handling. Okrem toho, rovnako po hranicnom dátume, ktorý nastal v rámci rokov 2006/2007, z dôvodu rozhodnutia o odchode spolocnosti Alitalia, spolocnosti SEA a Sea Handling nespecifikovali, ci a do akej miery je pokracovanie v stratégii spocívajúcej v rekapitalizácii skutocne spôsobilé umoznit, aby sa predaj spolocnosti Sea Handling uskutocnil v danom momente za lepsích podmienok, aby sa zachovalo dobré meno skupiny SEA ako celku alebo aby aspon pocas prechodného obdobia boli poskytnuté najlepsie záruky, pokial ide o poskytovanie týchto sluzieb, z dôvodu zachovania vertikálnej integrácie. 118 Po stvrté zalobca uviedol, ze okrem casti týkajúcej sa velkých zásahov s cielom restrukturalizácie sa predmetné plány obchodného rozvoja a restrukturalizácie venovali aj casti týkajúcej sa rekapitalizácie. Takto v podstate zalobca uviedol iba to, ze cast týkajúca sa restrukturalizácie podliehala v priebehu rokov a v závislosti od významných zmien okolností podstatným zmenám, ktoré údajne nebolo mozné predvídat, pricom vsak obdobné tvrdenie neuviedol vo vztahu k rekapitalizacným opatreniam, ktorých rozsah nevyhnutne závisel od objemu rocných strát, ktoré zaznamenala Sea Handling. 119 Za týchto okolností teda argumentácia zalobcu, ktorá sa vztahuje na jedinú cast restrukturalizácie, ako aj na údajné pochybenia a opomenutia, ktorých sa Komisia v tejto súvislosti dopustila, nemôze preukázat existenciu zjavných pochybení v rámci jej posúdenia nedodrzania kritéria súkromného investora, pokial ide o predmetné rekapitalizacné opatrenia, ktoré boli zalozené na zásadnom rozhodnutí, prijatom v roku 2002, ani spochybnit dôvodnost tvrdenia Komisie, podla ktorého SEA mohla prijat a realizovat prísnejsí alebo kratsí restrukturalizacný plán, s cielom obmedzit straty spolocnosti Sea Handling na minimálnu úroven (odôvodnenia 247, 290, 294 a 309 napadnutého rozhodnutia). 120 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy Komisia bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, mohla dospiet k zisteniam pripomenutým v bode 97 vyssie. 121 Ziadne z tvrdení uvádzaných zalobcom neumoznuje tento záver spochybnit. 122 V prvom rade, pokial ide o neexistenciu iných riesení, vrátane prevodu úseku sluzieb pozemnej obsluhy, z odôvodnení 248 az 255 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zamietla námietky spolocnosti SEA hlavne ako nedostatocne podrobné, nedôveryhodné a scasti neúcinné. Na jednej strane Komisia tak odmietla tvrdenie, podla ktorého by externí prevádzkovatelia mali záujem iba o urcité, najziskovejsie sluzby, co okrem skutocnosti, ze dva pokusy o ciastocný predaj skoncili neúspechom, nie je podlozené "ziadnymi konkrétnymi dôkazmi, ked v Taliansku, a najmä na letiskách Malpensa a Linate, m[alo] povolenie ponúkat svoje sluzby velký pocet prevádzkovatelov" (odôvodnenia 248 az 250 napadnutého rozhodnutia). Na druhej strane, pokial ide o kapacitu externých prevádzkovatelov, Komisia spochybnila úcinnost a dôveryhodnost okrem iného "trochu neurcit[ých] tvrden[í] spolocnosti SEA týkajúc[ich] sa údajnej negatívnej hospodárskej situácie iných poskytovatelov pôsobiacich na letiskách v Miláne alebo úrovne zdrojov, ktoré na týchto letiskách skutocne pouzívali", a "tvrdenie, ze ziadny prevádzkovatel nemal potrebné zdroje", pricom vsak "podla spolocnosti SEA m[alo] povolenie na prevádzku na letiskách Malpensa a Linate 84 poskytovatelov". Okrem toho Komisia poukázala na neexistenciu konkrétneho dôkazu o tom, "ze externý prevádzkovatel by nebol schopný splnit poziadavky na kvalitu povazované za zásadné pre správne fungovanie obchodného modelu spolocnosti SEA" (odôvodnenia 251, 252 a 254 napadnutého rozhodnutia). Napokon Komisia spolocnosti SEA vytýkala to, ze nepreukázala neexistenciu "mozn[osti] vyuzit outsourcing pre cast cinností nez pre vsetky tieto cinnosti" (odôvodnenia 253 a 254 napadnutého rozhodnutia). 123 Vo vztahu k tejto podrobnej analýze zalobca uvádza iba vágne a nepodlozené tvrdenia. Bez odôvodnenia totiz iba tvrdí, ze neexistovali prevádzkovatelia, ktorí by boli schopní predlozit komplexnú ponuku sluzieb pozemnej obsluhy, a ze sluzby, ktoré prevádzkovatelia pozemnej obsluhy, nachádzajúci sa na milánskych letiskách, boli schopní ponúkat, boli málo spolahlivé a mali nízku kvalitu. Opakuje tak iba tvrdenia, ktoré uz boli uvedené pocas správneho konania a ktoré Komisia v napadnutom rozhodnutí oprávnene odmietla. 124 V druhom rade, pokial ide o nevhodnost outsourcingu sluzieb poskytovaných spolocnostou Sea Handling, zo zhrnutia tvrdení talianskych orgánov, uvedených v odôvodnení 81 napadnutého rozhodnutia, vyplýva: "Okrem pravdepodobnosti, ze pokrytie strát spolocnosti SEA Handling prinesie znacný nepriamy zisk, existovali aj iné aspekty, ktoré bolo treba vziat do úvahy, vrátane: a) moznosti získat nepriame hospodárske výhody z obchodných vztahov s dcérskou spolocnostou; b) problémov súvisiacich s externými zdrojmi vo vnútrostátnom kontexte vzhladom na prijaté hospodárske záväzky a záväzky poskytnuté orgánom verejnej správy; c) ochrany dobrého mena skupiny a d) plnenia povinností voci státu vyplývajúcich z dohody a zo zákona." 125 Rovnako pocas správneho konania SEA podla zhrnutia uvedeného v odôvodnení 115 napadnutého rozhodnutia tvrdila, ze "odclenenie cinností pozemnej obsluhy viedlo k zvýseniu jej nákladov vzhladom na jej povinnost zabezpecovat riadenie mimoriadnych a nepredvídaných udalostí" a ze sa domnieva, ze "napríklad dosiahnuté úspory z rozsahu vyplývajúce zo schopnosti spolocnosti SEA vyuzit marginálne náklady na zamestnanca SEA Handling na zabezpecenie nepretrzitých sluzieb, namiesto nových nákladov na zriadenie a udrziavanie specializovanej skupiny, predstavovali 10,7 milióna [eur] v roku 2003 a 8,7 milióna [eur] v roku 2010". 126 Z odôvodnení 256 az 260 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia spochybnila opodstatnenost výpoctov nákladov na outsourcing, predlozených spolocnostou SEA, a to z dôvodu, ze tieto výpocty boli zalozené na "náhodnom" násobiacom koeficiente a na "nereálnom" výpocte poctu zamestnancov, uvádzanom v jednotkách ekvivalentu plného pracovného casu (FTE). V tejto súvislosti Komisia poukázala na neexistenciu realistickejsieho odhadu, zalozeného na výpocte skutocných nákladov, ktoré by Sea Handling za bezných okolností vyfakturovala spolocnosti SEA za jej sluzby, a na výpocte poctu FTE, ktoré sa v priemere skutocne vyskytli v priebehu roka. Napokon, Komisia spolocnosti SEA vytýkala to, ze neporovnala údajné náklady na outsourcing s nákladmi súvisiacimi s predmetnými rekapitalizacnými opatreniami (pokrytie strát), "ktorým sa dalo vyhnút outsourcingom niektorých alebo vsetkých cinností pozemnej obsluhy konkurencieschopnejsiemu prevádzkovatelovi". 127 Zalobca sa vo svojich písomných podaniach na Vseobecnom súde v podstate obmedzil iba na pripomenutie tvrdení, ktoré uz uviedli talianske orgán pocas správneho konania, tak ako sú pripomenuté v odôvodnení 81 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 124 vyssie), pricom vsak neuviedol konkrétne tvrdenia, ktorými by sa dalo spochybnit posúdenie Komisie, uvedené v napadnutom rozhodnutí. Osobitne treba pripomenút, ze talianske orgány, SEA alebo Sea Handling nikdy nespresnili, aké by boli hypotetické náklady a výnosy z outsourcingu, a teda z poskytovania sluzieb pozemnej obsluhy zo strany externého prevádzkovatela, a ani nepredlozili porovnanie takejto bilancie náklady - zisk s nákladmi a výnosmi spojenými tak s predmetnými rekapitalizacnými opatreniami, ako aj so zachovaním riesenia spocívajúceho vo vertikálnej integrácii spolocnosti Sea Handling v rámci skupiny SEA. 128 Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 293 napadnutého rozhodnutia, ktoré ako také zalobca nespochybnuje, talianske orgány a SEA upustili od toho, aby pocas správneho konania prostredníctvom konkrétnych císel na podporu svojich tvrdení spresnili rozsah údajnej skody súvisiacej s poskodením dobrého mena, ktorá mohla skupine SEA vzniknút v prípade outsourcingu sluzieb pozemnej obsluhy, ktorej pozadovaná úroven kvality by nebola zarucená alebo kontrolovaná spolocnostou SEA (odôvodnenie 292 napadnutého rozhodnutia; pozri bod 116 vyssie). 129 V tretom rade, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého sa dôsledky obchodných rozhodnutí spolocnosti SEA dajú posudzovat iba z dlhodobého hladiska, takze SEA nemohla upustit od svojho rozhodnutia bez toho, aby si nechala cas potrebný na posúdenie jeho výsledku, stací konstatovat, ze otázka, ktorá je relevantná z hladiska kritéria súkromného investora, neznie tak, ci SEA mala upustit od urcitých rozhodnutí bez toho, aby poznala ich dlhodobé dôsledky, ale ci uskutocnila odhady nákladov a ziskov v case svojho rozhodnutia o zvýsení základného imania svojej dcérskej spolocnosti Sea Handling, comu tak v prejednávanej veci zjavne nebolo (pozri body 112 az 116 vyssie). Rovnako výsledky dosiahnuté spolocnostou Sea Handling, nech sú aj od roku 2008 kladné, ktoré casovo nasledujú po investicnom rozhodnutí z roku 2002, nemozno ani zohladnit na úcely preskúmania dodrzania kritéria súkromného investora (pozri body 104 a 110 vyssie), ani nimi nemozno napravit neexistenciu posúdenia nákladov a ziskov stratégie, zvolenej spolocnostou SEA, ktoré by sa uskutocnilo ex ante. 130 Vo stvrtom rade skutocnost, ze stratégia spocívajúca v ozdravení spolocnosti Sea Handling nenarusila financnú stabilitu spolocnosti SEA a ze spolocnost SEA poskytla dividendy, nepostacuje na preukázanie toho, ze zvýsenia základného imania, ku ktorým doslo, boli uskutocnené tak, ako by ich uskutocnil súkromný investor, a je teda neúcinná. 131 V piatom a poslednom rade ekonomická stúdia, na ktorú poukazuje zalobca, nepreukazuje, ze zvýsenia základného imania splnajú kritérium súkromného investora. Ako bolo pripomenuté v bode 114 vyssie, táto stúdia sa obmedzuje na to, ze sa v nej iba strucne spomínajú prípadné alternatívne scenáre, medzi inými aj likvidácia spolocnosti Sea Handling, a uvádza sa v nej, ze takýto prístup by viedol k vzniku "znacných nákladov na ukoncenie cinnosti", pricom sa ich vsak ani nesnazí vycíslit a porovnat ich s nákladmi vzniknutými na základe predmetných opatrení, a to napriek tomu, ze sa v nej zdôraznuje, ze obozretný súkromný investor by takéto porovnanie uskutocnil. 132 Zalobca teda nepreukázal, ze by sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked odmietla tvrdenie, podla ktorého bolo kritérium súkromného investora v prejednávanej veci dodrzané. Druhý zalobný dôvod preto treba zamietnut. [omissis] IV. O trovách 212 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené ulozit mu povinnost nahradit trovy konania vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Comune di Milano je povinné nahradit trovy konania vrátane trov konania o nariadení predbezného opatrenia. Van der Woude Kreuschitz Forrester Pól/torak Perillo Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. decembra 2018. Podpisy __________________________________________________________________ ( [234]*1 ) Jazyk konania: taliancina. ( [235]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXG06lo2/L87277-2368TMP.html#t-ECR_62013TJ0167_EXT_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:201:TOC 3. file:///tmp/lynxXXXXG06lo2/L87277-2368TMP.html#t-ECR_62013TJ0167_EXT_SK_01-E0002 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1996:272:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:029:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:201:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A331&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A331&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A936&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A936&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A35&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A35&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A761&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A761&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A761&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A683&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A683&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A683&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:288:TOC 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:244:TOC 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:312:TOC 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point24 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A104&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A104&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A104&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A281&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A281&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A281&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:318:TOC 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point104 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&locale=sk 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point97 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A199&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A199&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A199&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point171 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A199&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point179 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A17&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A17&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A17&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A17&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&locale=sk 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A650&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A650&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A650&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A650&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35&locale=sk 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point65 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&locale=sk 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&locale=sk 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&locale=sk 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point89 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&locale=sk 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point92 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&locale=sk 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point245 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point104 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&locale=sk 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point139 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point140 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&locale=sk 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A642&locale=sk 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A642&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A642&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point103 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A642&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&locale=sk 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point96 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&locale=sk 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point95 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&locale=sk 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&locale=sk 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 181. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&locale=sk 182. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 184. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 188. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A17&locale=sk 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A17&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A17&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 191. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A152&locale=sk 192. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A152&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A152&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point144 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A152&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point146 195. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A948&locale=sk 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A948&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A948&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 198. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&locale=sk 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 201. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&locale=sk 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 204. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&locale=sk 205. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point91 207. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 208. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 209. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 212. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 214. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885&locale=sk 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 216. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point107 217. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136&locale=sk 218. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 221. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 223. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point104 225. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 226. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&locale=sk 227. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point139 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point140 230. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&locale=sk 231. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point93 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point94 234. file:///tmp/lynxXXXXG06lo2/L87277-2368TMP.html#c-ECR_62013TJ0167_EXT_SK_01-E0001 235. file:///tmp/lynxXXXXG06lo2/L87277-2368TMP.html#c-ECR_62013TJ0167_EXT_SK_01-E0002