ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 9. septembra 2015 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Svetový trh s elektrónkami pre obrazovky televízorov a pocítacov -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP -- Dohody a zosúladené postupy v oblasti cien, rozdelenia trhov, kapacít a výroby -- Dôkaz o úcasti na karteli -- Jediné a pokracujúce porusenie -- Pripísatelnost porusenia -- Spolocná kontrola -- Pokuty -- Neobmedzená právomoc" Vo veci T-104/13, Toshiba Corp., so sídlom v Tokiu (Japonsko), v zastúpení: J. MacLennan, solicitor, J. Jourdan, A. Schulz a P. Berghe, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: A. Biolan, V. Bottka a M. Kellerbauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2012) 8839 final z 5. decembra 2012 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.437 - Elektrónky pre obrazovky televízorov a pocítacov), v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, ako aj subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory S. Papasavvas (spravodajca), sudcovia N. J. Forwood, a E. Bieliunas, tajomník: J. Weychert, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 11. novembra 2014, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu Zalobkyna a dotknutý výrobok 1 Zalobkyna, Toshiba Corp., je globálny podnik, ktorý vyrába a predáva elektronické a elektrické výrobky, vrátane elektrónok (dalej len "CRT"). 2 CRT sú vákuové sklenené obaly obsahujúce elektrónovú trysku a fluorescencnú obrazovku, ktoré sú zvycajne vybavené interným alebo externým zariadením slúziacim na urýchlovanie a vychylovanie elektrónov. Pri dotyku elektrónov vychádzajúcich z elektrónovej trysky s fluorescencnou obrazovkou sa vytvára svetlo a na obrazovke vzniká obraz. V case skutkových okolností existovali dva druhy CRT, a to farebné elektrónky pre monitory pocítacov (colour display tubes, dalej len "CDT") a farebné elektrónky pre televízory (colour picture tubes, dalej len "CPT"). CDT a CPT sú samostatné súcasti kombinované s rámom a inými súcastami nevyhnutnými na výrobu monitoru pocítaca alebo farebného televízora. Existujú v niekolkých rôznych rozmeroch (malé, stredné, velké a jumbo), vyjadrených v palcoch. 3 Zalobkyna sa zúcastnovala na výrobe a predaji CRT, a to tak priamo, ako aj prostredníctvom svojich dcérskych spolocností, najmä [dôverné] ( [2]1 ), [dôverné], [dôverné] a [dôverné], so sídlom v Európe, Ázii a Severnej Amerike. [dôverné] so sídlom v [dôverné] a v celom rozsahu vlastnená spolocnostou [dôverné] bola európskou pobockou zodpovednou za cinnost v oblasti elektronických komponentov zalobkyne, ako aj jej výhradným distribútorom CDT a CPT v Európskom hospodárskom priestore (EHP), a to od roku 1995 do 31. marca 2003. 4 Dna 31. marca 2003 zalobkyna previedla vsetky svoje cinnosti v oblasti CRT na spolocný podnik Matsushita Toshiba Picture Display Co. Ltd (dalej len "MTPD"), vytvorený so spolocnostou Matsushita Electric Industrial Co. Ltd (dalej len "MEI"). Do 31. marca 2007 bola MTPD zo 64,5 % vo vlastníctve spolocnosti MEI a z 35,5 % vo vlastníctve zalobkyne, pricom v tento den zalobkyna previedla svoj podiel na spolocnost MEI, takze MTPD sa v celom rozsahu stala dcérskou spolocnostou MEI a zmenila svoje obchodné meno na MT Picture Display Co. Ltd. Pokial ide o spolocnost MEI, táto zmenila svoje obchodné meno na Panasonic Corp. 1. októbra 2008. Správne konanie 5 Predmetné konanie sa zacalo na základe ziadosti o oslobodenie od pokuty v zmysle oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([3]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17), ktorú podala 23. marca 2007 Chunghwa Picture Tubes Co. Ltd. 6 Samsung SDI Co. Ltd, Samsung SDI Germany GmbH, Samsung SDI (Malaysia) Berhad (spolu dalej len "Samsung SDI"), MEI, Koninklijke Philips Electronics NV (dalej len "Philips") a Thomson SA podali ziadosti o zhovievavost v súlade s oznámením uvedeným v bode 5 vyssie. 7 Dna 23. novembra 2009 Komisia Európskych spolocenstiev prijala oznámenie o výhradách adresované zalobkyni, ako aj spolocnostiam Chunghwa Picture Tubes Co. Ltd, Chunghwa Picture Tubes (Malaysia) Sdn. Bhd, CPTF Optronics Co. Ltd (spolu dalej len "Chunghwa"), Samsung SDI, Philips, LG Electronics, Inc. (dalej len "LGE"), PT LG Electronics Indonesia Ltd, LG Electronics European Holding BV, Thomson, Panasonic, [dôverné], [dôverné] a MTPD, a uskutocnila vypocutie 26. a 27. mája 2010 (dalej len "vypocutie") za prítomnosti vsetkých osôb, ktorým je toto oznámenie urcené. 8 Listami z 2. júla 2010 Panasonic a zalobkyna predlozili dodatocné pripomienky a dôkazy týkajúce sa otázky uplatnovania ich údajného rozhodujúceho vplyvu na správanie spolocnosti MTPD na trhu. 9 Listom zo 14. decembra 2010 zalobkyna opätovne podala ziadost, ktorú predlozila vo svojich pripomienkach z 2. júla 2010 a ktorou sa domáhala prístupu k pripomienkam predlozeným spolocnostou Panasonic v rámci vypocutia, ako aj ku vsetkým novým dôkazom zalozeným do spisu odo dna oznámenia o výhradách. 10 Listom z 22. decembra 2010 Komisia zaslala spolocnosti Panasonic a zalobkyni opis skutkových okolností týkajúci sa dodatocných dôkazov, z ktorých chcela vychádzat, prípadne na základe ktorých chcela rozhodnút, ze sú spolocne a nerozdielne zodpovedné za prípadnú sankciu ulozenú spolocnosti MTPD za jej úcast na celkovom karteli. 11 Listom úradníka pre vypocutie z 19. januára 2011 Komisia zamietla ziadosti zalobkyne zo 14. a 23. decembra 2010 o získanie prístupu k odpovediam ostatných podnikov na oznámenie o výhradách. 12 Listom zo 4. februára 2011 zalobkyna odpovedala na opis skutkových okolností zaslaný Komisiou. 13 Listom zo 4. marca 2011 Komisia adresovala ziadost o informácie najmä zalobkyni v súlade s clánkom 18 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), pricom ju vyzvala na predlozenie informácií o jej predaji a celkovom obrate. Napadnuté rozhodnutie 14 Rozhodnutím C(2012) 8839 final z 5. decembra 2012, týkajúcim sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.437 - Elektrónky pre obrazovky televízorov a pocítacov) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), Komisia konstatovala, ze celosvetovo významní výrobcovia CRT porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa zúcastnili na dvoch samostatných poruseniach, pricom kazdé z nich predstavuje jediné a pokracujúce porusenie. Tieto porusenia sa podla Komisie na jednej strane týkali trhu s CDT (dalej len "kartel CDT") a na strane druhej trhu s CPT (dalej len "kartel CPT"). Podla Komisie k poruseniam dochádzalo od 24. októbra 1996 do 14. marca 2006 a od 3. decembra 1997 do 15. novembra 2006 a boli vyjadrené dohodami a zosúladenými postupmi výrobcov CRT, pricom ich cielom bolo urcenie cien, rozdelenie trhov a zákazníkov rozdelovaním objemu predaja, zákazníkov a castí trhu, obmedzenie výroby, výmena citlivých obchodných informácií a kontrola vykonávania kartelových dohôd. 15 Pokial ide o kartel CPT, na ktorý sa ako na jediný vztahuje predmetná zaloba, Komisia sa domnievala, ze úcastníci sa dohodli na cielových alebo najnizsích cenách rôznych rozmerov CPT, ze sa usilovali o udrzanie cenového rozdielu medzi rovnakými výrobkami uvádzanými na trh v Európe a Ázii a ze dôsledne kontrolovali dohody o tvorbe cien. Podla Komisie tiez uzatvorili dohody o tom, ktorý výrobca oznámi akú výsku ceny akému zákazníkovi. Výrobcovia CPT si podla Komisie navyse dohodli svoje podiely na trhu a dohodli sa na zosúladených obmedzeniach výroby s cielom obmedzit nadbytocnú ponuku a zvýsit alebo zachovat ceny. Podla Komisie si navyse vymienali citlivé obchodné informácie o plánovanej produkcii a kapacite, realizovanom a plánovanom predaji, odhadoch budúceho dopytu, tvorbe cien a cenovej stratégii, vseobecných podmienkach predaja, zákazníkoch, ako aj o rokovaniach so zákazníkmi o cenách a objeme. 16 V odôvodneniach 123 a 124 napadnutého rozhodnutia bolo zdôraznené, ze po uplynutí úvodného obdobia, pocas ktorého sa diskutovalo o CPT na tých istých stretnutiach, ako boli stretnutia týkajúce sa CDT, sa od jesene roku 1998 zacali organizovat pravidelné viacstranné stretnutia, nazvané "CPT glass meetings", najprv v Ázii (dalej len "ázijské stretnutia o skle") medzi ázijskými podnikmi predstavujúcimi jadro kartelu, a to spolocnostami Chunghwa, Samsung SDI, [dôverné], [dôverné] a LGE, na mesacnej alebo stvrtrocnej báze, pricom na týchto stretnutiach podla Komisie dochádzalo k castým dvojstranným kontaktom a výmenám informácií medzi výrobcami na celosvetovej úrovni. Napokon od roku 1999 sa ázijské podniky podla Komisie venovali zväcseniu okruhu clenov kartelu s cielom zahrnút don vsetkých významných ázijských, ako aj európskych výrobcov. Podla Komisie sa k nim teda pripojili [dôverné], MEI, Philips, Thomson a zalobkyna. Úcast európskych podnikov Philips a Thomson bola podla Komisie preukázaná na jar roku 1999 po zacatí antidumpingového konania v Európe, ktoré sa týkalo dovozu ázijských 14-palcových CPT. Dôkazy preukazujú, ze odvtedy sa uskutocnili aj stretnutia o skle (dalej len "stretnutia o skle") v Európe (dalej len "európske stretnutia o skle"). Navyse podla Komisie v rokoch 2002 - 2003 ázijské stretnutia o skle zmenili formu a boli organizované na dvoch platformách urcených pre výrobcov CPT z Ázie, pricom na jednej strane zahrnali stretnutia spolocností Samsung SDI, MTPD a skupiny LG Philips Displays (dalej len "skupina LPD", namiesto spolocností LGE a Philips, ktoré na nu postúpili cinnosti v oblasti CPT), známe ako "SML", ktoré sa z väcsej casti týkali CPT stredných a extra velkých rozmerov, a na strane druhej stretnutia ázijského juhovýchodu spolocnosti Samsung SDI, skupiny LPD, spolocností MTPD, Chunghwa a [dôverné], známe ako "ASEAN", ktoré sa z väcsej casti týkali CPT malých a stredných rozmerov. 17 Komisia zdôraznila, ze hoci európske stretnutia o skle týkajúce sa CPT boli údajne organizované a vedené oddelene od stretnutí uskutocnovaných v Ázii, dcérske spolocnosti tých istých podnikov a prílezitostne tí istí spolupracovníci sa zúcastnovali na stretnutiach s konkurentmi tak v Európe, ako aj Ázii. Komisia sa teda domnievala, ze európske a ázijské stretnutia o skle boli vzájomne prepojené, kedze sa na nich prejednávali rovnaké otázky a vymienal sa na nich rovnaký druh informácií, a to napriek skutocnosti, ze dokumenty v spise neopisovali existenciu spolocnej centrálnej organizácie. V tejto súvislosti boli podla napadnutého rozhodnutia európske stretnutia o skle rozsírením ázijských stretnutí o skle a sústredovali sa konkrétnejsie na podmienky trhu a ceny v Európe, zatial co kontakty udrziavané v rámci kartelu v Ázii mali celosvetovú povahu a vztahovali sa teda aj na Európu. Navyse dohody týkajúce sa európskeho trhu boli podla Komisie uzatvorené v rámci stretnutí, ktoré sa konali tak v Európe, ako aj Ázii, a uplatnované ceny boli predmetom pravidelného dohladu, pricom ázijské ceny sa pouzívali ako ukazovatele pri preskúmavaní úrovne európskych cien. 18 Napokon pokial ide o zapojenie zalobkyne do kartelu CPT, Komisia po prvé konstatovala, ze zalobkyna sa na nom zúcastnovala priamo, pricom od 16. mája 2000 do 11. apríla 2002 udrziavala dvojstranné kontakty s väcsinou podnikov predstavujúcich jadro uvedeného kartelu, v rámci ktorých dochádzalo k takým istým druhom rozhovorov ako pri niektorých stretnutiach o skle, a od 12. apríla 2002 sa zúcastnovala na niektorých z uvedených stretnutí o skle. Po druhé Komisia zdôraznila, ze od 1. apríla 2003 sa MTPD, na ktorú MEI a zalobkyna uplatnovali rozhodujúci vplyv, neprerusene zúcastnovala na karteli CPT, a to formou výmeny citlivých obchodných informácií, ktoré sa jej týkajú, pri dvojstranných kontaktoch s podnikmi zúcastnujúcimi sa na európskych stretnutiach o skle, ako aj prostredníctvom úcasti na stretnutiach SML a ASEAN celosvetového významu, ktoré sa konali v Ázii. Komisia preto z toho vyvodila záver, ze zalobkyna je na jednej strane zodpovedná za porusenie, ktorého sa dopustila priamo v case pred vytvorením MTPD, a na strane druhej spolocne a nerozdielne so spolocnostou Panasonic za porusenie, ktorého sa dopustila MTPD odo dna jej vytvorenia. 19 Pokial ide o výpocet sumy pokuty ulozenej zalobkyni, Komisia vychádzala z usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([5]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"). 20 S cielom stanovit základnú sumu pokuty sa Komisia na úvod domnievala, ze na úcely zistenia hodnoty predaja tovaru súvisiaceho s porusením je v zmysle bodu 13 usmernení z roku 2006 potrebné zohladnit priemernú rocnú hodnotu "skutocného" predaja pocas celého trvania kartelu CPT, ktorá sa na jednej strane skladá z predaja týkajúceho sa CPT, ktoré boli predané priamo zákazníkom z EHP jednou z osôb, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené (dalej len "priamy predaj v EHP"), a na strane druhej z predaja týkajúceho sa CPT, ktoré boli v rámci tej istej skupiny zabudované do konecného výrobku a následne predané jednou z osôb, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, zákazníkom v EHP (dalej len "priamy predaj v EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov"). Podla odôvodnení 1021, 1026 a 1029 uvedeného rozhodnutia prvý "skutocný" predaj CPT - predaných samostatne alebo zabudovaných do konecných výrobkov - zodpovedá predaju, ku ktorému doslo v EHP pocas obdobia kartelu CPT a ktorý uskutocnila jedna z osôb, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, vo vztahu k externému zákazníkovi. Naopak Komisia nezohladnila "nepriamy predaj" zodpovedajúci hodnote CPT predaných jednou z osôb, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, zákazníkom mimo EHP, ktorí ich následne zabudovali do konecných výrobkov a predali ich v EHP. 21 Komisia navyse zdôraznila, ze Panasonic a zalobkyna sa zúcastnovali na karteli CPT pred vytvorením MTPD a ze nadalej sa na nom zúcastnovali po jej vytvorení, a to prostredníctvom tejto spolocnosti. Tiez sa domnievala, ze aj ked úcast zalobkyne na karteli CPT nebola prerusená, s cielom vypocítat pokuty, ktoré sa jej ukladajú, je potrebné rozlisovat dve obdobia, a to na jednej strane obdobie pred vytvorením MTPD, za ktoré zodpovedajú Panasonic a zalobkyna individuálne z dôvodu ich priamej úcasti na karteli CPT, a na strane druhej obdobie po vytvorení MTPD, za ktoré zodpovedajú Panasonic a zalobkyna spolocne a nerozdielne so spolocnostou MTPD. Pokial ide o obdobie pred vytvorením MTPD, Komisia zohladnila priemernú hodnotu individuálneho "skutocného" predaja materských spolocností, kým za obdobie po jej vytvorení zohladnila hodnotu predaja spolocnosti MTPD, aby sa ukázala hospodárska sila uvedeného podniku. Predaj spolocnosti MTPD zahrna tak priamy predaj v EHP uskutocnovaný spolocnostou MTPD, ako aj priamy predaj v EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov medzi spolocnostou MTPD na jednej strane a spolocnostou Panasonic a zalobkynou na strane druhej. 22 Pokial ide o hodnotu predaja pouzitú na výpocet dodatocnej sumy zahrnutej v základnej sume, ktorú Komisia pripisuje kazdej z materských spolocností MTPD, bola zistená tak, ze sa nezohladnila len priemerná rocná hodnota individuálneho predaja CPT uskutocneného kazdou materskou spolocnostou pred vytvorením MTPD, ale aj casti predaja CPT uskutocneného spolocnostou MTPD, ktorá zodpovedá podielu, ktorý má kazdá z týchto materských spolocností na jej základnom imaní. 23 V tejto súvislosti Komisia uviedla, ze vzhladom na závaznost porusenia cast hodnoty predaja, ktorá sa na úcely stanovenia základnej sumy musí zohladnit, predstavuje za vsetky dotknuté podniky 18 % pri karteli CPT a 19 % pri karteli CDT, pricom sa proporcionálne a so zaokrúhlením na najblizsí mesiac nadol vynásobí dobou trvania ich úcasti na porusovaní. Komisia navyse zahrnula do základnej sumy pokút ulozených spolocnosti Panasonic a zalobkyni dodatocnú sumu vyplývajúcu z percentuálneho podielu 18 % uplatneného na hodnotu relevantného predaja pri karteli CPT, a to bez ohladu na dobu trvania úcasti podnikov na karteli CPT a s cielom odradit ich od pristúpenia na horizontálne dohody o urcení ceny a rozdelení trhov. 24 Komisia sa navyse domnievala, ze neexistujú pritazujúce okolnosti, a ani neuznala existenciu polahcujúcich okolností, ktoré by v prípade zalobkyne odôvodnovali úpravu základnej sumy. 25 Napokon vzhladom na skutocnost, ze obrat zalobkyne sa povazoval za zvlást vysoký mimo tovarov, ktoré sú spojené s porusením, Komisia uplatnila násobitel odstrasujúceho úcinku 10 % sumy pokuty, ktorá sa ukladá zalobkyni. 26 Clánky 1 a 2 výroku napadnutého rozhodnutia znejú takto: "Clánok 1 ... 2. Tieto podniky porusili clánok 101... ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa v uvedených obdobiach zúcastnili na jedinom a pokracujúcom súbore dohôd a zosúladených postupoch v sektore [CPT]: ... c) Panasonic... od 15. júla 1999 do 12. júna 2006, d) Toshiba... od 16. mája 2000 do 12. júna 2006, e) [MTPD] od 1. apríla 2003 do 12. júna 2006, ... Clánok 2 ... 2. Za porusenie uvedené v clánku 1 [ods.] 2 sa ukladajú tieto pokuty: ... f) Panasonic...: 157478000 [eur], g) Toshiba...: 28048000 [eur], h) Panasonic..., Toshiba... a [MTPD], spolocne a nerozdielne zodpovedné: 86738000 [eur], i) Panasonic... a [MTPD], spolocne a nerozdielne zodpovedné: 7885000 [eur], ..." Konanie a návrhy úcastníkov konania 27 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 20. februára 2013 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 28 Kedze sa zmenilo zlozenie komôr Vseobecného súdu, sudca spravodajca bol pridelený k tretej komore, ktorej bola z tohto dôvodu predmetná vec pridelená. 29 Na základe správy sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 svojho rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 písomne polozil úcastníkom konania otázky. Ziadostiam Vseobecného súdu sa vyhovelo v stanovenej lehote. 30 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 11. novembra 2014. Na pojednávaní sa rozhodlo o vyzvaní úcastníkov konania na predlozenie ich prípadných pripomienok k rozsudku Súdneho dvora z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia (C-580/12 P, Zb.) v lehote desat dní od jeho vyhlásenia, pricom táto lehota bola v prípade Komisie na jej ziadost predlzená do 28. novembra 2014. 31 Listami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 21. a 28. novembra 2014 zalobkyna a Komisia tejto ziadosti vyhoveli. 32 Ústna cast konania sa skoncila 5. decembra 2014. 33 Uznesením z 26. mája 2015 Vseobecný súd rozhodol o opätovnom otvorení ústnej casti konania podla clánku 62 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991. 34 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 Vseobecný sú vyzval úcastníkov konania, aby predlozili svoje prípadné pripomienky k návrhom, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci InnoLux/Komisia (C-231/14 P, Zb.). Tejto ziadosti sa vyhovelo v stanovenej lehote. Úcastníci konania následne predlozili svoje pripomienky k odpovediam poskytnutým v rámci uvedeného opatrenia na zabezpecenie priebehu konania a osobitne k výpoctu a sume pokút. 35 Ústna cast konania sa skoncila 10. júla 2015. 36 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zrusil clánok 1 ods. 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia, -- zrusil clánok 1 ods. 2 písm. e) napadnutého rozhodnutia, -- zrusil clánok 2 ods. 2 písm. g) napadnutého rozhodnutia alebo subsidiárne znízil pokutu na sumu, akú bude Vseobecný súd povazovat za primeranú, -- zrusil clánok 2 ods. 2 písm. h) napadnutého rozhodnutia alebo subsidiárne zrusil uvedené ustanovenie v rozsahu, v akom stanoví spolocnú a nerozdielnu zodpovednost zalobkyne, alebo subsidiárne znízil pokutu na sumu, akú bude Vseobecný súd povazovat za primeranú, -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 37 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: -- zamietol zalobu, -- ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 38 Svojím prvým a druhým návrhom sa zalobkyna v prvom rade domáha ciastocného zrusenia napadnutého rozhodnutia, a svojím tretím a stvrtým návrhom sa subsidiárne domáha zrusenia alebo znízenia sumy pokuty, ktorá jej bola uvedeným rozhodnutím ulozená. 39 Najprv je potrebné preskúmat prvý a druhý návrh na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia. O návrhoch, predlozených ako hlavné, na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia 40 Zalobkyna uvádza pät zalobných dôvodov na podporu svojich návrhov. Prvý, druhý a tretí zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom posúdení, ktorým je napadnuté rozhodnutie postihnuté, a to v rozsahu, v akom konstatuje, ze zalobkyna je zodpovedná za porusenie, ku ktorému doslo v období od 16. mája 2000 do 11. apríla 2002, od 12. apríla 2002 do 31. marca 2003 a od 1. apríla 2003 do 12. júna 2006. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom posúdení, ktorým je napadnuté rozhodnutie postihnuté, a to v rozsahu, v akom konstatuje, ze zalobkyna je spolocne a nerozdielne zodpovedná za úcast spolocnosti MTPD na porusení, ku ktorému doslo v období od 1. apríla 2003 do 12. júna 2006. Piaty zalobný dôvod predlozený subsidiárne je zalozený na nesprávnom posúdení, ktorým je napadnuté rozhodnutie postihnuté, a to v rozsahu, v akom konstatuje, ze MTPD je zodpovedná za to, ze sa zúcastnila na porusení, ku ktorému doslo v období od 1. apríla 2003 do 12. júna 2006. 41 Najprv je potrebné preskúmat prvý zalobný dôvod, potom druhý, stvrtý a tretí zalobný dôvod a napokon piaty zalobný dôvod. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení, ktorým je napadnuté rozhodnutie postihnuté, a to v rozsahu, v akom konstatuje, ze zalobkyna je zodpovedná za porusenie, ku ktorému doslo v období od 16. mája 2000 do 11. apríla 2002 42 Tento zalobný dôvod obsahuje styri casti. Prvá cast je zalozená na porusení práva na obhajobu, kedze zalobkyna nebola vypocutá v súvislosti s dátumom, ktorý je v napadnutom rozhodnutí uvedený ako dátum jej údajného pripojenia sa k tvrdenému porusovaniu. Druhá a tretia cast je zalozená na nesprávnom posúdení týkajúcom sa kvalifikácie niektorých dvojstranných stretnutí, ako keby boli súcastou jediného a pokracujúceho porusenia. Stvrtá cast je zalozená na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, kedze Komisia uplatnila odlisný standard dokazovania pri rozhodnutí o neexistencii úcasti iného podniku, [dôverné], na karteli CPT, a to napriek úcasti tohto podniku na niektorých dvojstranných stretnutiach v Európe, ako aj na európskych stretnutiach o skle v tom istom období ako zalobkyna. 43 Najprv je potrebné spolocne preskúmat druhú a tretiu cast. 44 V rámci druhej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze aj keby Vseobecný súd dospel k záveru, ze stretnutie zalobkyne a spolocnosti Philips 16. mája 2000 malo protisútazný predmet, toto stretnutie nebolo súcastou jediného a pokracujúceho porusenia, aké sa konstatovalo v napadnutom rozhodnutí. 45 V rámci tretej casti zalobkyna tvrdí, ze ziadne iné dvojstranné kontakty uvádzané Komisiou v napadnutom rozhodnutí, sporadické a bez vzájomnej súvislosti, nevykazujú crty stretnutí o skle, ktoré sa údajne konali v tom istom období, ani neobsahovali informácie o dohodách uzatvorených na stretnutiach kartelu. 46 Je potrebné zdôraznit, ze medzi úcastníkmi konania je nesporné, ze zalobkyna sa nezúcastnovala ani na ázijských stretnutiach o skle v rokoch 1997 az 2002, ani na európskych stretnutiach o skle v rokoch 1999 az 2005, ale ze od 16. mája 2000 az do 11. apríla 2002 naviazala devät dvojstranných kontaktov predovsetkým s troma úcastníkmi uvedených stretnutí, konkrétne so spolocnostou Samsung SDI, pokial ide o ázijské stretnutia o skle, a spolocnostami Thomson a Philips, pokial ide o európske stretnutia o skle. Zalobkyna tvrdí, ze aj keby uvedené kontakty implikovali protisútazné správanie zo strany zúcastnených podnikov, neexistuje ziadny dôkaz preukazujúci, ze pri prílezitosti týchto kontaktov bola informovaná o existencii údajného jediného a pokracujúceho porusenia, na základe coho by sa bolo mozné domnievat, ze bola do neho zapojená od jari 2000. 47 V tejto súvislosti zalobkyna tvrdí, ze v odôvodneniach 126, 274, 279, 287, 313, 502 a 686 napadnutého rozhodnutia sa Komisia opiera o dôkazy, ktoré predchádzali dátumu povazovanému za dátum jej zapojenia do kartelu CPT, ktorým je 16. máj 2000, a v prípade niektorých z nich, ktoré nie sú uvedené v oznámení o výhradách, s cielom konstatovat, ze na jednej strane mala vedomost o existencii stretnutí o skle, a na strane druhej, ze jej stratégiou bolo zúcastnovat sa na nich prostredníctvom dvojstranných kontaktov. Navyse dôkazy, na základe ktorých sa Komisia domnieva, ze zalobkyna musela byt informovaná o existencii kartelu CPT prostredníctvom konkurenta, a to [dôverné], ktorý sa zúcastnoval na stretnutiach o skle, sú podla zalobkyne prílis nepriame a vseobecné, zatial co údajné pokusy jej konkurentov zapojit ju do uvedeného kartelu sa podla nej týkali [dôverné]. 48 Z písomností úcastníkov konania vyplýva, ze nesúhlasia s dôkaznou hodnotou dôkazov, na základe ktorých sa Komisia v napadnutom rozhodnutí na jednej strane domnieva, ze zalobkyna mala vedomost o existencii protisútazného správania, ktoré úcastníci plánovali alebo vykonávali na ázijských a európskych stretnutiach o skle, ako aj o spolocných cieloch, ktoré títo úcastníci sledovali, alebo ze ho mohla rozumne predpokladat a bola pripravená prevziat toto riziko, a na strane druhej, ze svojím vlastným správaním chcela prispiet k naplneniu týchto cielov. 49 Je potrebné pripomenút, ze vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, sa zásada prezumpcie neviny, ako vyplýva najmä z clánku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a clánku 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, uplatnuje najmä na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu viest k ulozeniu pokút alebo penále (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 10. októbra 2014, Soliver/Komisia, T-68/09, Zb., bod 57 a tam citovanú judikatúru). 50 Z vyssie uvedeného na jednej strane vyplýva, ze Komisia musí predlozit vlastné dôkazy, ktoré môzu z právneho hladiska dostatocným spôsobom preukázat existenciu skutocností svedciacich o porusení clánku 101 ZFEÚ (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [6]C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [7]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86), a na strane druhej, ze ak má súd v tejto súvislosti pochybnosti, tieto pochybnosti musia svedcit v prospech podniku, ktorému je urcené rozhodnutie, ktorým sa konstatuje takéto porusenie (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 24. marca 2011, Kaimer a i./Komisia, T-379/06, bod 47 a tam citovanú judikatúru). V rámci toho prinálezí predovsetkým Komisii stanovit vsetky skutocnosti, na základe ktorých je mozné konstatovat, ze podnik sa zúcastnil na takom porusení a urcit jeho zodpovednost za jednotlivé prvky tohto porusenia (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný, bod 86). Z toho vyplýva, ze úcast urcitého podniku na karteli nemozno vyvodit zo spekulácie vykonanej na základe nepresných dôkazov (pozri rozsudok Soliver/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 58 a tam citovanú judikatúru). 51 Je teda potrebné overit, ci sú dôkazy uvádzané Komisiou v napadnutom rozhodnutí dostatocne vierohodné, presné a súhlasné na odôvodnenie pevného presvedcenia, ze zalobkyna sa zúcastnovala na karteli CPT. 52 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze existencia jediného a pokracujúceho porusenia nevyhnutne neznamená, ze podnik, ktorý sa zúcastnil na jednej alebo viacerých zlozkách porusenia, mozno uznat zodpovedným za celé toto porusenie. Zároven je potrebné, aby Komisia preukázala, ze tento podnik vedel o protisútazných cinnostiach ostatných podnikov na európskej úrovni alebo ich mohol rozumne predpokladat. Len samotná zhoda predmetu dohody, na ktorej sa podnik zúcastnil, a predmetu celkového kartelu nestací na to, aby sa tomuto podniku pripísala úcast na celkovom karteli. Clánok 101 ods. 1 ZFEÚ sa totiz neuplatní, pokial neexistuje zhoda vôle dotknutých strán (pozri rozsudok Soliver/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 62 a tam citovanú judikatúru). 53 Jeho úcast na dotknutej dohode môze byt totiz výrazom jeho pristúpenia k tomuto celkovému kartelu, len pokial podnik, ked sa zúcastnuje na tejto dohode, vedel alebo musel vediet, ze sa tým zaclenil do celkového kartelu (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Sigma Tecnologie/Komisia, [8]T-28/99, Zb. s. II-1845, bod 45; rozsudky Vseobecného súdu zo 16. novembra 2011, Low & Bonar a Bonar Technical Fabrics/Komisia, T-59/06, bod 61, a z 30. novembra 2011, Quinn Barlo a i./Komisia, [9]T-208/06, Zb. s. II-7953, bod 144). Inými slovami treba preukázat, ze uvedený podnik mal zámer prispiet vlastným správaním k naplneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými zúcastnenými a ze vedel o protiprávnom správaní, ktoré plánovali alebo vykonali iné podniky pri výkone rovnakých zámerov, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol pripravený prevziat toto riziko (pozri rozsudok Soliver/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 54 Dotknutý podnik tak musí poznat vseobecný rozsah a podstatné vlastnosti celkového kartelu (pozri rozsudok Soliver/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 64 a tam citovanú judikatúru). 55 Z toho vyplýva, ze na úcely preukázania úcasti zalobkyne na jedinom a pokracujúcom porusení týkajúcom sa CPT sa Komisia nemôze obmedzit na preukázanie protisútaznej povahy kontaktov medzi zalobkynou a jej konkurentmi od 16. marca 2000 do 11. apríla 2002, ale musí tiez preukázat, ze zalobkyna mala vedomost alebo ju bolo mozné rozumne povazovat za vedomú si skutocnosti, ze kontakty spadajú do spolocného plánu a majú za ciel prispiet k naplneniu ciela sledovaného celkovým kartelom na jednej strane, a vseobecného rozsahu a podstatných vlastností celkového kartelu na strane druhej. 56 Ako to totiz tvrdí zalobkyna a ako bolo pripomenuté v bode 52 vyssie, pri neexistencii dôkazov preukazujúcich jej vedomost o existencii alebo obsahu dohôd a zosúladených postupov dohodnutých na stretnutiach o skle nestací na preukázanie takejto vedomosti o tomto karteli len samotná zhoda predmetu stretnutí, na ktorých sa zúcastnila, a predmetu celkového kartelu CPT, ako ani skutocnost, ze mala kontakty s podnikmi, ktorých úcast na uvedenom karteli bola preukázaná (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [10]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 4112). 57 Preto je potrebné preskúmat, ci dôkazy uvádzané Komisiou v napadnutom rozhodnutí preukazujú, ze k údajnému dnu pristúpenia zalobkyne ku kartelu CPT, teda k 16. máju 2000, mala vedomost alebo musela byt skutocne informovaná o existencii kartelu CPT zo strany jej konkurentov, a ze svojím vlastným správaním chcela prispiet k naplneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými úcastníkmi uvedeného kartelu. 58 V tejto súvislosti s cielom podporit konstatovanie, podla ktorého napriek skutocnosti, ze zalobkyna sa nezúcastnovala na stretnutiach o skle pred aprílom 2002, musela byt nepriamo informovaná o karteli CPT zo strany niektorých konkurentov (odôvodnenia 313, 498 az 500, 502, 511, 546 a 686 napadnutého rozhodnutia), ktorí sa ju pokúsili zapojit do tohto kartelu (odôvodnenia 502 a 511 uvedeného rozhodnutia), Komisia, ako vyplýva z tohto rozhodnutia, odkazuje na dôkazy uvedené v odôvodneniach 264 az 270, 273, 274, 278, 279, 287 a 502 napadnutého rozhodnutia, ako aj o vyhlásenia ziadatelov o zhovievavost uvedené v jeho odôvodneniach 126 (poznámka pod ciarou 176) a 549 az 552. 59 Po prvé bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o otázke, ci bola Komisia oprávnená vychádzat z dôkazov predchádzajúcich dnu údajného pristúpenia zalobkyne ku kartelu CPT na úcely preukázania, ze k danému dnu mala vedomost o jeho existencii alebo o protiprávnom správaní, ktoré plánovali alebo vykonali zúcastnené podniky, alebo ich mohla rozumne predpokladat, postacuje konstatovat, ze s výnimkou jedného stretnutia zo 14. januára 1998, na ktorom sa zúcastnila, uvedené skutocnosti sa týkajú [dôverné], a nie zalobkyne. 60 V rozpore s tvrdením uvedeným v odôvodnení 502 napadnutého rozhodnutia a ako to vyplýva z odôvodnení 273 a 279 tohto rozhodnutia a co správne tvrdí zalobkyna, pokusy ostatných podnikov zúcastnujúcich sa na karteli, vrátane [dôverné], ku ktorým doslo pocas prvých rokov kartelu CPT, konkrétne v rokoch 1998 a 1999, podnietit dalsie podniky, aby sa na nom zúcastnovali, smerovali totiz voci [dôverné], a nie voci zalobkyni. Okrem okolností pripomenutých v odôvodneniach 69 a 926 napadnutého rozhodnutia, a to ze na jednej strane zalobkyna bola mensinovým akcionárom vlastniacim podiel 20 az 30 % na tomto spolocnom podniku, ktorý vytvorila s [dôverné], [dôverné] a [dôverné], a na strane druhej, ze aj tento podnik sa zúcastnoval na karteli CPT, Komisia v uvedenom rozhodnutí nepreukázala ziadny vztah medzi uvedenou zalobkynou a [dôverné]. V tejto súvislosti, hoci Komisia adresovala oznámenie o výhradách aj [dôverné], je potrebné zdôraznit, ze napadnuté rozhodnutie nebolo [dôverné] urcené. Navyse ako to tvrdí zalobkyna, z uvedeného rozhodnutia nevyplýva, ze by jej Komisia pripisovala správanie [dôverné]. V napadnutom rozhodnutí totiz Komisia starostlivo rozlisovala medzi týmito dvoma subjektmi. 61 Z toho vyplýva, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého zástupca [dôverné] na stretnutí 20. októbra 1999 konal v mene celej skupiny, ked informoval o zámere zalobkyne "presunút 33-palcovú linku z jej závodu v Japonsku do Indonézie v roku 2001", nemôze uspiet. Takáto úvaha navyse nie je uvedená v napadnutom rozhodnutí, v ktorom Komisia uviedla len to, ze na tomto stretnutí [dôverné] informovala spolocnost Chunghwa o zvýsení cien svojich 14 a 20-palcových CPT pre konkrétnych zákazníkov. 62 Po druhé výnatky zo zápisníc zo stretnutí z 10. a 20. mája a 23. augusta 1999 uvedené v odôvodnení 279 napadnutého rozhodnutia, ako aj zo stretnutia z 21. septembra 1999, uvedené v odôvodnení 287 uvedeného rozhodnutia, zdôraznujú jednoduchý zámer úcastníkov kartelu CPT kontaktovat [dôverné], s ktorou [dôverné] udrziavala pravidelnú komunikáciu. Navyse v rozpore s tým, co je uvedené v odôvodnení 280 tohto rozhodnutia, vyhlásenie zástupcu [dôverné] na stretnutí 23. augusta 1999, podla ktorého mala táto spolocnost zámer zorganizovat stretnutie s najvyssími predstavitelmi spolocnosti "Toshiba" s cielom presvedcit ich, aby nasledovali dohodnuté zvysovanie cien, sa nevztahovalo na zalobkynu, ale na [dôverné]. Toto vyhlásenie je totiz uvedené v casti zápisnice z uvedeného stretnutia, nazvanej [dôverné], ktorá sa odvoláva na meskanie so zvysovaním cien v Indonézii. Skutocnost, ze podnik dotknutý týmto vyhlásením nebol zalobkyna, súhlasí aj s úlohou [dôverné] spocívajúcou v poskytnutí aktuálnych informácií o relevantnom trhu spolocnosti [dôverné]. 63 V rozpore so záverom Komisie uvedeným v odôvodneniach 280 a 995 napadnutého rozhodnutia tieto dôkazy nepreukazujú, ze by zalobkyna bola zo strany [dôverné] informovaná o karteli CPT. 64 Pokial ide o stretnutie zo 14. januára 1998 uvedené v poznámke pod ciarou 169 napadnutého rozhodnutia a opísané v poznámke pod ciarou 131 oznámenia o výhradách, na ktorom viceprezident zalobkyne navrhol, aby podniky zúcastnujúce sa na stretnutiach kartelu CDT vyslali zástupcov do Japonska, Kórey a na Taiwan s cielom nadviazat dvojstranné kontakty s japonskými podnikmi, ktoré sa nezúcastnovali na stretnutiach o skle, je potrebné zdôraznit, ze predmetom tohto stretnutia boli len CDT, a preto sa týkalo iného kartelu. V odôvodneniach 649 az 656 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia konstatovala, ze napriek existujúcim vztahom medzi kartelmi CPT a CDT predstavuje celkový súbor s nimi súvisiacich dohôd alebo zosúladených postupov dve samostatné, jediné a pokracujúce porusenia. Navyse, ako to zalobkyna tvrdila v replike, odkazy na "CPT" v zápisnici z predmetného stretnutia sa týkajú spolocnosti "Chunghwa Picture Tubes", ktorá sa uvedeného stretnutia zúcastnila. Za týchto podmienok a bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o údajnej neprípustnosti tohto dôkazu, kedze nebol uvedený v oznámení o výhradách vo vztahu ku kartelu CPT, Komisia nemôze na základe uvedenej zápisnice v odôvodnení 502 napadnutého rozhodnutia konstatovat, ze stratégiou zalobkyne bolo zúcastnovat sa na karteli CPT prostredníctvom dvojstranných kontaktov, a v dôsledku toho ani to, ze o tomto karteli mala vedomost. 65 Navyse v rozpore s tvrdeniami Komisie a konstatovaniami uvedenými v napadnutom rozhodnutí skutocnost, ze na niektorých stretnutiach o skle, a to konkrétne na stretnutiach 7. marca, 10. a 20. mája, 23. augusta, 21. septembra a 20. októbra 1999, ako aj 20. marca a 20. novembra 2001, boli uvedené citlivé obchodné údaje týkajúce sa objemov predaja, výrobných kapacít a cien uplatnovaných zalobkynou, nepostacuje na vyvodenie záveru, ze zalobkyna mala vedomost o existencii kartelu CPT a ze jej zámerom bolo prispievat k cielom, ktoré sleduje. Komisia napokon nepreukázala, ze údaje vymienané úcastníkmi uvedených stretnutí sú údajmi zalobkyne, a ze odkazy na "TSB" vyplývajúce zo zápisníc z týchto stretnutí, z ktorých vychádzala pri preukazovaní úcasti zalobkyne na karteli CPT, sa vztahujú na nu, a nie na [dôverné]. 66 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze okolnost, ze v rámci týchto zápisníc sa niekedy pouzívali akronymy zodpovedajúce obchodným menám rôznych spolocností, ako "TSB", [dôverné] alebo [dôverné], nepostacuje na vyvodenie záveru, ze úcastníci dôsledne a systematicky rozlisovali medzi zalobkynou a [dôverné]. Tieto odkazy sa totiz musia cítat v ich kontexte. Je potrebné konstatovat, ze zápisnice zo stretnutí zo 7. marca, z 21. septembra a 10. mája 1999 odkazujú na výrobcov televízorov so sídlom v juhovýchodnej Ázii, ktorí boli zákazníkmi [dôverné], co zodpovedá odôvodneniu 279 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého na ázijskom stretnutí o skle z 21. júna 1999 úcastníci preskúmali zvýsenia cien, pricom sa odvolávali rovnako na [dôverné] a na spolocnost Aiwa, ktorej bola najväcsím dodávatelom. 67 Navyse vyhlásenie zástupcu [dôverné] na stretnutí 6. marca 2000 s [dôverné], citované v odôvodnení 330 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "TSB nepochybne sleduje, ci sa GSM rozhodla zvýsit svoje ceny", nemozno vykladat tak, ze sa vztahuje na zalobkynu, kedze je tazko predstavitelné, aby stratégia jedného podniku, v ktorom zalobkyna vlastní mensinový podiel, spocívala na cenovej politike prijatej zalobkynou, a nie este, aby ju zaväzovala. Napokon z odpovede zalobkyne na oznámenie o výhradách vyplýva, ze [dôverné] stanovovala svoje ceny autonómne a ze zamestnanci nemali rozhodovaciu právomoc, ktorá by tento rámec prekracovala. Okrem toho samotná skutocnost, ze [dôverné] sa rozhodla podriadit prípadnému zosúladenému zvýseniu cien plánovanému na stretnutiach o skle neumoznuje vyvodit záver, ze o nom informovala zalobkynu. Napokon zmienka o tom, ze "japonské sídlo" plánuje presunút niektoré výrobné linky do svojich závodov v Thajsku alebo Indonézii, nepreukazuje ani to, ze by zalobkyna bola informovaná o plánovaných alebo vykonaných protisútazných postupoch a o cieloch sledovaných úcastníkmi kartelu CPT, vrátane spolocnosti Chunghwa. 68 Po tretie Komisia v napadnutom rozhodnutí ani netvrdí, ze by [dôverné] akýmkolvek spôsobom informovala zalobkynu o existencii kartelu CPT alebo o cieloch sledovaných úcastníkmi tohto kartelu. 69 Po stvrté, ako to konstatovala Komisia v odôvodnení 287 napadnutého rozhodnutia, aj keby bolo mozné sa domnievat, ze zalobkyna vedela o stretnutiach kartelu CPT, na základe ziadnej skutocnosti nemozno preukázat, ze svojím vlastným správaním plánovala prispiet k spolocným cielom sledovaným vsetkými úcastníkmi uvedeného kartelu. 70 V tejto súvislosti a v rozpore s tým, co tvrdí Komisia vo svojich písomnostiach, výnatok z poznámok jedného zamestnanca spolocnosti Chunghwa zo stretnutia o skle z 21. septembra 1999 o tom, co jeden zamestnanec [dôverné] uviedol v reakcii na list, ktorý zalobkyna ("japonské sídlo spolocnosti TSB") adresovala [dôverné], ktorým ju poziadala, aby sa nezúcastnovala na stretnutiach o skle, nepreukazuje, ze by zalobkyna uskutocnila jasnú volbu nezúcastnovat sa na uvedených stretnutiach, a neumoznuje sa domnievat, tak ako to je v prípade rozsudku Vseobecného súdu zo 6. marca 2012, UPM-Kymmene/Komisia (T-53/06), ze mala vedomost o existencii kartelu CPT a ze jej zámerom bolo prispiet k naplnaniu cielov sledovaných úcastníkmi tohto kartelu. Ako to potvrdila aj zalobkyna, tento výnatok naopak skôr preukazuje, ze si nezelala, aby sa [dôverné] zúcastnovala na stretnutiach o skle. 71 Po piate v rozpore so záverom Komisie uvedeným v odôvodneniach 498, 499 a 995 napadnutého rozhodnutia, ani z ústnych vyhlásení troch ziadatelov o zhovievavost, ktoré sú v odôvodnení 126 uvedeného rozhodnutia kvalifikované ako "súhlasné dôkazy o zapojení zalobkyne [do kartelu CPT] od jari 2000" a uvádzajú sa v poznámke pod ciarou 176 uvedeného odôvodnenia, nevyplýva, ze by v prípade hoci aj zriedkavej úcasti na mnohostranných stretnutiach bola vo vseobecnosti informovaná o ich výsledku prostredníctvom [dôverné]. 72 Okrem vseobecnej povahy tohto tvrdenia je potrebné v prvom rade zdôraznit, ze ústne vyhlásenie spolocnosti Chunghwa z 28. novembra 2007 odkazuje na [dôverné] ako úcastníka dvojstranných stretnutí, a nie na zalobkynu. Podla uvedeného vyhlásenia sa niektoré podniky zúcastnovali na dvojstranných stretnutiach s podnikmi zúcastnujúcimi sa na stretnutiach o skle, co umoznovalo podnikom zúcastnujúcim sa na stretnutiach o skle vymienat si citlivé obchodné informácie týkajúce sa podnikov, ktoré sa na nich nezúcastnovali, ako aj rozsírit ich rokovania o cenách a produkcii uvedených podnikov. V tejto súvislosti sa v tomto vyhlásení uvádzajú tri stretnutia podnikov zúcastnujúcich sa na karteli CPT, ktoré sa konali 25. novembra 1996, 23. augusta a 27. októbra 1999, a na ktorých sa dohodlo kontaktovanie nezúcastnených podnikov. Je potrebné pripomenút, ako to bolo konstatované v bode 62 vyssie, ze zápisnica zo stretnutia z 23. augusta 1999, uvedená v odôvodneniach 279 a 280 napadnutého rozhodnutia, sa vztahuje na [dôverné], a nie na zalobkynu. Rovnako tak podla odôvodnenia 291 uvedeného rozhodnutia úcastníci stretnutia z 27. októbra 1999 podrobne preskúmali aktuálne stanovy spolocností, medzi ktorými bola [dôverné], zatial co zalobkyna sa tam neuvádza. 73 V druhom rade vo svojom následnom ústnom vyhlásení zo 16. marca 2009 Chunghwa uviedla len to, ze zalobkyna sa zúcastnovala na dvojstranných a mnohostranných stretnutiach. Uvedené vyhlásenie vsak nespresnuje, ci sa oznacením "Toshiba" odkazuje len na sídlo, a teda na zalobkynu, alebo na iné právne subjekty ako [dôverné]. Otázka, ci sa údajné zapojenie spolocnosti "Toshiba" do stretnutí "skupiny" z toho istého dôvodu ako do dvojstranných stretnutí vztahuje na zalobkynu, nie je jednoznacným spôsobom zodpovedaná. 74 V tretom rade ústne vyhlásenie spolocnosti Samsung SDI z 13. februára 2008, na ktoré sa odkazuje v odôvodnení 550 napadnutého rozhodnutia, opisuje stretnutie spolocností Samsung SDI, LGE a [dôverné] z 24. novembra 1998, na ktoré [dôverné] prizvala spolocnost "Tosummit/Toshiba", pricom "Tosummit/Toshiba" sa podla tohto vyhlásenia zúcastnovala na stretnutiach tohto druhu opakovane. Ako uznala Komisia v odôvodnení 273 napadnutého rozhodnutia a ako vyplýva z toho istého vyhlásenia, tento subjekt odkazoval na [dôverné], a nie na zalobkynu. 75 Navyse v rozpore s tým, co uvádza Komisia v odôvodnení 550 napadnutého rozhodnutia, ked sa opiera o ústne vyhlásenie spolocnosti Samsung SDI z 12. marca 2009, [dôverné] mala blízko k [dôverné], kedze dohodu o technickej podpore uzatvorila s nou, a nie so zalobkynou. 76 Napokon tvrdenie spolocnosti Samsung SDI v jej ústnom vyhlásení z 20. júna 2008, podla ktorého bola zalobkyna vo vseobecnosti informovaná prostredníctvom [dôverné], nie je dostatocne podlozené. Navyse tento dôkaz pochádzajúci od iného podniku, ako je podnik, ktorý údajne informoval zalobkynu, nepostacuje vzhladom na jeho nepriamu povahu na konstatovanie, ze zalobkyna mala vedomost o existencii kartelu CPT. 77 Z toho vyplýva, ze v rozpore s tým, co konstatovala Komisia v odôvodneniach 548 a 552 napadnutého rozhodnutia, predmetné ústne vyhlásenia nepotvrdzujú úcast zalobkyne na karteli CPT, a preto ich nemozno vykladat tak, ze potvrdzujú dôkazy z daného obdobia v tejto veci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering a i./Komisia, [11]T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 219, a z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [12]T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 285). Okrem toho Komisia vo svojich písomnostiach pripustila, ze uvedené ústne vyhlásenia neobsahujú ziadne podrobnosti o dvojstranných stretnutiach, pocas ktorých mala byt zalobkyna prostredníctvom [dôverné] informovaná o dohodách a zosúladených postupoch plánovaných na stretnutiach o skle. 78 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné dospiet k záveru, ze z jednotlivých dôkazov a z dôkazov ako celku, z ktorých Komisia vychádzala pri preukazovaní, ze zalobkyna mala vedomost o existencii alebo obsahu kartelu CPT pred aprílom 2002, vyplýva, ze nebolo z právneho hladiska dostatocným spôsobom preukázané, ze by zalobkyna mala vedomost alebo ze by bola svojimi konkurentmi informovaná o celkovej existencii kartelu CPT a ze by svojím vlastným správaním plánovala prispiet k spolocným cielom sledovaným vsetkými úcastníkmi uvedeného kartelu. Za týchto okolností nie je v ziadnom prípade potrebné preskúmat otázku protisútaznej povahy dvojstranných kontaktov a ich prípadný vztah s kartelom CPT (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 4. júla 2013, Komisia/Aalberts Industries a i., C-287/11 P, Zb., body 62 a 63). 79 V dôsledku toho je potrebné druhej a tretej casti prvého zalobného dôvodu vyhoviet, a teda v prejednávanej veci aj prvému zalobnému dôvodu ako celku, a to bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o porusení práva na obhajobu a zásady rovnosti zaobchádzania, ktoré sa uvádzajú na podporu prvej a stvrtej casti uvedeného zalobného dôvodu. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení, ktorým je napadnuté rozhodnutie postihnuté, a to v rozsahu, v akom konstatuje, ze zalobkyna je zodpovedná za porusenie, ku ktorému doslo v období od 12. apríla 2002 do 31. marca 2003 80 Tento zalobný dôvod obsahuje dve casti, pricom prvá je zalozená na nedostatku právomoci Komisie konstatovat porusenie v zmysle clánku 101 ZFEÚ a druhá na nesprávnom posúdení súvisiacom s konstatovaním, podla ktorého sa zalobkyna mala zúcastnit jediného a pokracujúceho porusenia. 81 V rámci prvej casti zalobkyna tvrdí, ze nemôze byt zodpovedná za porusenie z dôvodu svojej úcasti na stretnutiach SML, kedze Komisia na jednej strane nepreukázala, ze by dohody, ktoré boli uzatvorené alebo plánované na týchto stretnutiach, boli vykonávané v EHP, a na strane druhej, ze by tieto dohody mali bezprostredný, podstatný a predvídatelný úcinok na trh EHP prostredníctvom predaja spracovaných výrobkov. Okrem toho namieta porusenie práva na obhajobu, kedze nemala moznost vyjadrit sa k tomuto tvrdeniu Komisie. 82 V rámci druhej casti zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, ze ju oznacila za zodpovednú za jediné a pokracujúce porusenie z dôvodu jej úcasti na styroch stretnutiach SML, ktoré sa konali v Ázii 12. apríla, 27. mája a 6. decembra 2002, ako aj 10. februára 2003 a ktoré zahrnali spolocnost Samsung SDI a skupinu LPD. V tejto súvislosti zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne spojila cinnosti patriace do styroch rôznych skupín stretnutí, a to stretnutia SML, stretnutia ASEAN, ázijské stretnutia o skle a európske stretnutia o skle, do jedného a pokracujúceho porusenia bez toho, aby existoval dôkaz o existencii plánu spolocne naplnat jednotný hospodársky ciel, hoci sa tieto skupiny stretnutí dostatocne nedoplnali a neboli prepojené. Subsidiárne zalobkyna tvrdí, ze ju nemozno vyhlásit za zodpovednú za celkovú dohodu, kedze nevedela o jej existencii a nemala zámer k nej prispievat svojou úcastou na stretnutiach SML. 83 Najprv je potrebné preskúmat druhú cast predmetného zalobného dôvodu a konkrétne otázku, ci Komisia správne konstatovala, ze zalobkyna sa zúcastnila na jedinom a pokracujúcom porusení tým, ze sa zúcastnila na styroch stretnutiach SML od 12. apríla 2002 do 10. februára 2003. V tejto súvislosti z odôvodnenia 313 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze od apríla 2002 sa zalobkyna zacala samostatne a pravidelne zúcastnovat na stretnutiach a ze dôkazy o týchto kontaktoch preukazujú, ze sa na nich zúcastnovala preto, aby jej boli poskytnuté aktualizované informácie a aby bola zapojená do vývoja a budúcich projektov vo veci kapacity, predaja a ceny na celosvetovej úrovni. Podla odôvodnenia 502 uvedeného rozhodnutia na prvom z týchto stretnutí, cize na stretnutí 12. apríla 2002 spomenutom v odôvodneniach 374 a 375 uvedeného rozhodnutia, sa úcastníci dohodli, ze budú priebezne spolupracovat, stretávat sa kazdé dva mesiace, udrziavat ceny na tej istej úrovni alebo ze ich zvýsia v tretom stvrtroku 2002, a dohodli sa aj na usmerneniach o cenách. Napokon podla odôvodnení 387, 388 a 503 tohto rozhodnutia existujú aj dôkazy preukazujúce to, ze zalobkyna hrala v karteli aktívnu úlohu. 84 Je vsak potrebné zdôraznit, ze okrem dôkazov preukazujúcich úcast zalobkyne na stretnutiach SML a ich protisútazný predmet, ktoré nie sú sporné, Komisia v napadnutom rozhodnutí nespresnila skutocnosti, z ktorých vychádzala pri konstatovaní, ze zalobkyna mala vedomost o protiprávnom správaní, ktoré úcastníci kartelu CPT plánovali alebo vykonávali, a ze svojím vlastným správaním plánovala prispiet k spolocným cielom, ktoré úcastníci tohto kartelu sledovali. 85 V tejto súvislosti a v kazdom prípade analýza zápisníc zo stretnutí SML, akú vykonala Komisia v odôvodneniach 374, 375, 377, 384 a 387 napadnutého rozhodnutia, neumoznuje vyvodit záver, ze zalobkyna mala vedomost o existencii kartelu CPT na celosvetovej úrovni a ze jej zámerom bolo prispiet k cielom sledovaným úcastníkmi tohto kartelu. Komisia sa totiz obmedzila na opísanie celosvetového predmetu a rozsahu týchto stretnutí a na konstatovanie, ze úcastníci prvého z týchto stretnutí boli údajne rozhodnutí venovat sa ich spolupráci na celosvetovej úrovni. Aj keby bola takáto okolnost preukázaná, neumoznuje to vyvodit záver, ze vedomost o existencii kartelu CPT bola preukázaná v zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 52 a 53 vyssie. 86 Z toho vyplýva, ze bez toho, aby bolo potrebné preskúmat, ci stretnutia SML boli súcastou jediného a pokracujúceho porusenia, je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocným spôsobom nepreukázala, ze tým, ze sa zalobkyna zúcastnila na styroch stretnutiach SML, plánovala svojím vlastným správaním prispiet ku vsetkým spolocným cielom sledovaným podnikmi zúcastnujúcimi sa na karteli CPT, ani ze mala vedomost o plánovanom alebo vykonávanom protiprávnom správaní uvedených úcastníkov pri naplnaní týchto cielov alebo ze ich mohla rozumne predpokladat a bola pripravená prevziat toto riziko v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 52 az 54 vyssie. Napokon vedomost o tomto správaní nemozno podla celkového hodnotenia dôkazov uvedených v napadnutom rozhodnutí vyvodit ani z okolnosti, ze zalobkyna v prvom rade udrziavala dvojstranné kontakty s niektorými úcastníkmi kartelu CPT a následne sa zúcastnila styroch stretnutí s niektorými z nich. 87 Druhej casti druhého zalobného dôvodu je preto potrebné vyhoviet, a to bez toho, aby bolo potrebné v tomto stádiu rozhodnút o právomoci Komisie konstatovat porusenie v zmysle clánku 101 ZFEÚ z dôvodu úcasti zalobkyne na stretnutiach SML. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení, ktorým je napadnuté rozhodnutie postihnuté, a to v rozsahu, v akom konstatuje, ze zalobkyna je spolocne a nerozdielne zodpovedná za úcast MTPD na porusovaní, ku ktorému doslo v období od 1. apríla 2003 do 12. júna 2006 88 Tento zalobný dôvod je vyjadrený v troch castiach, pricom prvá cast je zalozená na nedostatku odôvodnenia, druhá cast je zalozená na nesprávnom posúdení, pokial ide o uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu na správanie spolocného podniku zo strany zalobkyne, a tretia cast je zalozená na porusení práva na obhajobu v rozsahu, v akom zalobkyna nemala prístup k pripomienkam spolocnosti Panasonic, ktoré boli predlozené v odpovedi na oznámenie o výhradách a po vypocutí. 89 Najprv je potrebné preskúmat druhú cast tohto zalobného dôvodu. - O druhej casti 90 Zalobkyna uvádza, ze MEI mala výlucnú kontrolu nad MTPD vdaka väcsinovému podielu vo výske 64,5 %, menovala väcsinu clenov jej správnej rady, pricom mala aj kontrolu nad vsetkými rozhodnutiami prijímanými riadiacimi orgánmi, ktoré si vyzadovali jednoduchú väcsinu, vyberala jej prezidenta a riadila jej kazdodennú prevádzku. Zalobkyna mala teda len mensinový podiel 35,5 %, ale naopak, nemala práva nad rámec práv, ktoré obvykle patria mensinovým akcionárom. Podla nej napriek dôkazom preukazujúcim túto okolnost a v rozpore s rozhodnutím Bundeskartellamt (nemecký orgán na ochranu hospodárskej sútaze), ktorým bol schválený zámer vytvorit MTPD ako výraz nadobudnutia výlucnej kontroly nad spolocným podnikom zo strany spolocnosti MEI, Komisia sa nesprávne domnievala, ze práva uvedené v stanovách spolocnosti MTPD a v zakladatelskej zmluve spolocnosti MTPD (dohoda o integrácii cinností, dalej len "BIA") zalobkyni umoznovali blokovat strategické opatrenia v tom zmysle, ze sa jej priznávala spolocná kontrola nad uvedeným podnikom. Podla nej jej tieto práva neumoznovali ani ovplyvnovat kazdodenné cinnosti spolocnosti MTPD alebo jej správanie na trhu, ani vykonávat kontrolu nad cenami, predajom alebo akýmikolvek dalsími aspektmi jej obchodnej politiky, a nepriznávali jej ani ziadnu riadiacu právomoc. 91 Zalobkyna tvrdí, ze v dôsledku toho, na rozdiel od záverov napadnutého rozhodnutia, netvorila so spolocnostou MTPD hospodársku jednotku a nemohla na jej správanie na trhu uplatnovat rozhodujúci vplyv, a takýto vplyv skutocne ani nevykonávala. V tejto súvislosti tvrdí, ze nikdy nevyuzila svoje údajné právo veta a ze Komisia nepreukázala, ze by mala vedomost o úcasti spolocnosti MTPD na karteli CPT v období od 1. apríla 2003 do 12. júna 2006. 92 Komisia túto argumentáciu spochybnuje. 93 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, najmä vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby, ktoré tieto dva právne subjekty spájajú (pozri rozsudok Súdneho dvora z 26. septembra 2013, EI du Pont de Nemours/Komisia, C-172/12 P, bod 41 a tam citovanú judikatúru). 94 V takej situácii sú totiz materská spolocnost a jej dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria tak jeden podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ, co Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení (rozsudok EI du Pont de Nemours/Komisia, uz citovaný v bode 93 vyssie, bod 42). 95 Tiez je potrebné poznamenat, ze Komisia sa nemôze na úcely pripísania správania dcérskej spolocnosti materskej spolocnosti obmedzit na konstatovanie, ze materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, ale musí si aj overit, ci bol tento vplyv skutocne vykonávaný (rozsudok EI du Pont de Nemours/Komisia, uz citovaný v bode 93 vyssie, bod 44; pozri rozsudky Vseobecného súdu z 11. júla 2014, Sasol a i./Komisia, T-541/08, Zb., bod 43, a RWE a RWE Dea/Komisia, T-543/08, Zb., bod 101 a tam citovanú judikatúru). Komisii v zásade prinálezí, aby preukázala takýto rozhodujúci vplyv na základe súboru skutkových okolností (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, [13]T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 136 a tam citovanú judikatúru). 96 Vo vseobecnosti platí, ze ak materská spolocnost vlastní väcsinový podiel na základnom imaní dcérskej spolocnosti, môze skutocne uplatnovat rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost a najmä na správanie tejto dcérskej spolocnosti na trhu. Z judikatúry teda vyplýva, ze v prípade, ak kontrola, ktorú materská spolocnost skutocne vykonáva nad svojou dcérskou spolocnostou, v ktorej vlastní podiel na základnom imaní vo výske 25,001 %, zodpovedá mensinovému podielu, ktorý je velmi vzdialený od väcsinového podielu, nemozno konstatovat, ze materská spolocnost a jej dcérska spolocnost patria do jednej skupiny, v rámci ktorej tvoria hospodársku jednotku (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 12. júla 2011, Fuji Electric/Komisia, [14]T-132/07, Zb. s. II-4091, bod 182 a tam citovanú judikatúru). 97 Napriek tomu mensinový podiel môze umoznit materskej spolocnosti skutocne uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti na trhu, ak sú s ním spojené práva, ktoré prekracujú rámec práv, ktoré obvykle patria mensinovým akcionárom na úcely ochrany ich financných záujmov a ktoré vzhladom na súbor zhodných právnych alebo ekonomických nepriamych dôkazov svedcia o uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu na správanie dcérskej spolocnosti na trhu. Komisia teda môze preukázat skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu na základe súboru nepriamych dôkazov, aj ked kazdý z týchto dôkazov samostatne nemá dostatocnú dôkaznú hodnotu (rozsudok Fuji Electric/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 183). 98 Vzhladom na to, ze podla clánku 263 ZFEÚ sa Vseobecný súd musí obmedzit na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia na základe odôvodnenia, ktoré je v tomto rozhodnutí uvedené, otázka, ci materská spolocnost skutocne uplatnuje riadiacu právomoc vo vztahu k svojej dcérskej spolocnosti, sa musí posudzovat výlucne z hladiska dôkazov, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí, ktorým sa pripisuje zodpovednost za porusenie materskej spolocnosti. Jedinou relevantnou otázkou teda je, ci porusenie je alebo nie je preukázané vzhladom na tieto dôkazy (pozri rozsudok Fuji Electric/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 185 a tam citovanú judikatúru). 99 Dalej je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze výkon spolocnej kontroly dvoma nezávislými materskými spolocnostami vo vztahu k ich dcérskej spolocnosti v zásade nebráni tomu, aby Komisia konstatovala existenciu hospodárskej jednotky medzi jednou z týchto materských spolocností a príslusnou dcérskou spolocnostou, a ze to platí rovnako aj vtedy, ak má táto materská spolocnost mensí podiel na základnom imaní dcérskej spolocnosti ako druhá materská spolocnost (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 2010, AceaElectrabel Produzione/Komisia, [15]C-480/09 P, Zb. s. I-13355, bod 64). 100 Skutocné uplatnovanie riadiacej právomoci jednou alebo viacerými materskými spolocnostami vo vztahu k ich dcérskej spolocnosti mozno vyvodit priamo z uplatnovania príslusných zákonných ustanovení alebo z dohody medzi materskými spolocnosti uzatvorenej podla týchto zákonných ustanovení v súvislosti s riadením ich spolocnej dcérskej spolocnosti. Mieru úcasti materskej spolocnosti na riadení jej dcérskej spolocnosti mozno preukázat aj tým, ze vedúce funkcie v dcérskej spolocnosti zastáva mnoho osôb, ktoré zastávajú vedúce funkcie v materskej spolocnosti. Takáto kumulácia funkcií nevyhnutne poskytuje materskej spolocnosti moznost uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie jej dcérskej spolocnosti na trhu, kedze umoznuje clenom vedenia materskej spolocnosti, aby v rámci výkonu svojich riadiacich právomocí v rámci dcérskej spolocnosti zabezpecovali súlad správania dcérskej spolocnosti na trhu s usmerneniami stanovenými vedením materskej spolocnosti. Tento ciel mozno dosiahnut aj vtedy, ked clen alebo clenovia materskej spolocnosti, ktorí vykonávajú riadiace právomoci v rámci dcérskej spolocnosti, nekonajú ako zástupcovia materskej spolocnosti. Úcast jednej alebo viacerých materských spolocností na riadení dcérskej spolocnosti môze napokon vyplývat z ich vzájomného obchodnoprávneho vztahu. Ak je teda materská spolocnost tiez dodávatelom alebo zákazníkom svojej dcérskej spolocnosti, má velmi specifický záujem na riadení výrobných alebo distribucných cinností dcérskej spolocnosti, aby mohla úplne vyuzit pridanú hodnotu vytvorenú takto dosiahnutou vertikálnou integráciou (pozri rozsudok Fuji Electric/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 184 a tam citovanú judikatúru). 101 Napokon, pokial z týchto ustanovení vyplýva, ze materské spolocnosti sú oprávnené konat na úcet spolocného podniku a zaväzovat ho vo vztahu k tretím osobám len spolocne a ze sú spolocne zodpovedné za politiku sledovanú uvedeným podnikom, mozno predpokladat preskúmanie skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na obchodné správanie tohto spolocného podniku podobne ako v prípade vopred vykonávanej kontroly uskutocnovanej v oblasti kontroly koncentrácií (pozri v tomto zmysle rozsudok Sasol a i./Komisia, uz citovaný v bode 95 vyssie, bod 49). 102 Kedze vsak preskúmanie týkajúce sa skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu je retrospektívne a môze sa teda opierat o konkrétne skutocnosti, Komisia, ako aj dotknutí úcastníci konania môzu predlozit dôkaz, ze obchodné rozhodnutia spolocného podniku boli prijímané na základe postupov, ktoré sú odlisné od postupov, ktoré vyplývali zo samotného abstraktného preskúmania dohôd týkajúcich sa fungovania spolocného podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Fuji Electric/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, body 194 a 195, a rozsudok Vseobecného súdu z 13. júla 2011, General Technic-Otis a i./Komisia, [16]T-141/07, T-142/07, T-145/07 a T-146/07, Zb. s. II-4977, body 115 az 117). 103 Dôvodnost druhej casti stvrtého zalobného dôvodu je potrebné analyzovat s prihliadnutím na tieto skutocnosti. 104 V prejednávanej veci Komisia v odôvodneniach 931 az 933 a 956 napadnutého rozhodnutia najskôr uviedla objektívne okolnosti preukazujúce, ze obe materské spolocnosti MTPD mohli uplatnovat rozhodujúci vplyv na jej správanie na trhu pri aktívnom výkone kontrolnej a riadiacej úlohy. Dalej v odôvodneniach 934 az 936 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla príklady spolupráce medzi oboma materskými spolocnostami MTPD, ktoré na jednej strane preukazujú, ze skutocne uplatnovali rozhodujúci vplyv na jej správanie na trhu, a na druhej strane okolnost, ze na prijatie dôlezitých rozhodnutí, ktoré sa jej týkajú, sa vyzaduje ich spolocné schválenie. 105 Na úvod je potrebné zdôraznit, ze vzhladom na skutocnost, ze prvému a druhému zalobnému dôvodu sa vyhovelo, tvrdenie Komisie, ze zalobkyna mala vzhladom na jej priame zapojenie pred vytvorením MTPD vedomost o existencii kartelu CPT, a teda aj o následnej úcasti spolocnosti MTPD, nemôze obstát. V kazdom prípade je potrebné zdôraznit, ze pokial ide o otázku pripísatelnosti správania spolocnosti MTPD zalobkyni, konstatovanie vedomosti zalobkyne o úcasti spolocnosti MTPD na uvedenom karteli je irelevantné. Na to, aby sa materskej spolocnosti pripísali akty, ktorých sa dopustila jej dcérska spolocnost, sa totiz vôbec nepozaduje, aby bola táto materská spolocnost priamo zapojená do protiprávneho konania, resp. aby o nom vedela. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze vztah podnecovania týkajúci sa porusenia, ktorý je medzi materskou a dcérskou spolocnostou, a este menej úcast materskej spolocnosti na uvedenom porusení nie sú nevyhnutne tým aspektom, ktorý oprávnuje Komisiu, aby materskej spolocnosti urcila rozhodnutie, ktorým jej ukladá pokuty, ale týmto aspektom je skutocnost, ze dotknuté spolocnosti tvoria jeden podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 2. februára 2012, EI du Pont de Nemours a i./Komisia, T-76/08, bod 76 a tam citovanú judikatúru). 106 Pokial ide o akcionársku a rozhodovaciu struktúru statutárnych orgánov spolocnosti MTPD, po prvé je potrebné zdôraznit, ze Komisia v odôvodneniach 932 a 956 napadnutého rozhodnutia správne konstatovala, ze v súlade s ustanoveniami BIA majú obe materské spolocnosti právo veta v otázkach strategického významu, ktoré sú zásadné pre výkon cinností spolocnosti MTPD, co svedcí o výkone spolocnej kontroly nad touto spolocnostou. 107 V tejto súvislosti zalobkyna môze tvrdit len to, ze vsetky oblasti, na ktoré sa vztahujú rozhodnutia uvedené v clánku 21 ods. 2 BIA, ktorej prijatie podliehalo súhlasu oboch materských spolocností, ako aj v clánku 23 ods. 2 uvedenej BIA, ktoré vyzadujú súhlas aspon jedného riaditela ustanoveného kazdou materskou spolocnostou, spadajú pod obvyklé práva patriace mensinovým akcionárom na ochranu ich financných záujmov ako investorov v spolocnom podniku v zmysle odseku 66 konsolidovaného oznámenia Komisie o právomoci podla nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([17]Ú. v. EÚ C 95, 2008, s. 1, dalej len "konsolidované oznámenie o právomoci"). Z odseku 67 tohto oznámenia, ktorého relevantnost v prejednávanej veci úcastníci konania nespochybnujú, totiz vyplýva, ze právo veta, ktoré umoznuje spolocnú kontrolu, sa zvycajne vztahuje na rozhodnutia o takých otázkach ako rozpocet, plán rozvoja podniku, významné investície alebo vymenovanie vrcholového manazmentu. Navyse z odsekov 68 az 70 konsolidovaného oznámenia o právomoci vyplýva, ze právo veta týkajúce sa plánu rozvoja podniku by samotné mohlo stacit na moznost mensinového akcionára spolocne kontrolovat spolocný podnik, a to aj v prípade neexistencie akéhokolvek dalsieho práva veta, hoci práva týkajúce sa menovania alebo odvolávania vrcholového manazmentu, ako aj schvalovania rozpoctu sa povazujú za velmi dôlezité. Napokon v zmysle odseku 71 uvedeného oznámenia v prípade práva veta na investície spolocného podniku dôlezitost tohto práva závisí od úrovne investícií, ktoré sú predmetom schvalovania materskými spolocnostami, a od miery, v akej investície predstavujú podstatnú crtu trhu, na ktorom je spolocný podnik cinný. 108 Clánok 23 ods. 2 BIA priznáva spolocnosti Toshiba právo veta tak na hmotné investície (bod 12 tohto ustanovenia), ako aj na vytvorenie spolocného podniku, nadobúdanie podielov alebo nadobudnutie spolocnosti alebo iného druhu cinnosti, na ktoré sa vyzaduje vynalozenie sumy rovnej alebo prevysujúcej jednu miliardu jenov (bod 8 tohto ustanovenia), alebo na poskytovanie pôziciek dcérskym spolocnostiam a iným subjektom v hodnote rovnej alebo prevysujúcej jednu miliardu jenov (bod 9 tohto ustanovenia). Ako to tvrdí Komisia, tieto sumy sa nezdajú byt nadmerné vzhladom na pociatocné investície zalobkyne do spolocnosti MTPD, ktoré dosiahli 26,5 miliárd jenov, a teda právo veta v tejto veci môze predstavovat nepriamy dôkaz o tom, ze zalobkyna mohla uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti MTPD na trhu. 109 Navyse ako to zdôraznila Komisia v odôvodneniach 933 a 953 napadnutého rozhodnutia, v súlade s clánkom 27 ods. 1 BIA MEI a zalobkyna prijali dokument platný do 31. marca 2008, obsahujúci informácie o predaji, produkcii, rozvoji, zamestnancoch, investíciách, financných plánoch a splácaní základného imania spolocnosti MTPD, ktorý tvorí základ plánu rozvoja spolocnosti MTPD. Toto ustanovenie stanovuje, ze v pociatocnej fáze dvoch rokov, ktorej koniec bol stanovený na 31. marca 2005, materské spolocnosti prijmú východiskový plán rozvoja spolocnosti MTPD a ze v súlade s jeho druhým odsekom bude pocnúc týmto dátumom rocné plány rozvoja vypracúvat MTPD po porade so svojimi materskými spolocnostami. Protokolom o dohode zo 7. decembra 2004, ktorým sa mení a doplna clánok 27 ods. 2 BIA, materské spolocnosti predlzili pociatocnú fázu do 31. marca 2007, takze sa museli dohodnút na pláne rozvoja spolocnosti MTPD a na jeho následných revíziách pocas celej doby trvania existencie tejto spolocnosti. 110 Z toho vyplýva, ze Komisia sa správne domnievala, ze o BIA a pláne rozvoja obsahujúcom zásadné operacné a financné ciele spolocnosti MTPD, ako aj o jej podstatnom strategickom plánovaní, rozhodovali jej materské spolocnosti. Aj keby totiz zalobkyna nebola konkrétne zapojená do vypracovania uvedených plánov, ako to zalobkyna tvrdí vo svojich písomnostiach, vzhladom na clánok 27 ods. 2 BIA by bolo potrebné, aby ich schválila a aby boli s nou vopred prerokované. Zalobkyna navyse nespochybnuje, ze schválila vsetky rocné plány rozvoja spolocnosti MTPD. 111 Preto bez toho, aby bolo potrebné skúmat dôvody predlzenia pociatocnej fázy uvádzané zalobkynou, je potrebné konstatovat, ze úcinkom tohto predlzenia bolo priznanie práva veta zalobkyne na plán rozvoja spolocnosti MTPD, ktorý sa týkal aj jej rozpoctu, a to pocas celého trvania jej existencie. V rozpore s tvrdeniami zalobkyne nebolo právo veta na uvedený plán rozvoja zbavené potrebného úcinku. Navyse samotné takéto právo postacuje na konstatovanie v zmysle odseku 70 konsolidovaného oznámenia o právomoci, ze zalobkyna skutocne uplatnovala na spolocný podnik rozhodujúci vplyv. 112 Vzhladom na vyssie uvedené, ako to konstatovala Komisia, niektoré práva uvedené tak v clánku 23 ods. 2 BIA, ako aj v jej clánku 27 patria do oblastí, ktoré zalobkyni umoznili uplatnovat rozhodujúci vplyv na obchodnú stratégiu spolocnosti MTPD, a to spolu so spolocnostou Panasonic. Ako tiez vyplýva z odôvodnenia 956 napadnutého rozhodnutia, otázka, ci zalobkyna nikdy skutocne nevyuzila tieto práva, je v prejednávanej veci irelevantná, pokial ide o posúdenie uplatnovania rozhodujúceho vplyvu zo strany zalobkyne na správanie spolocnosti MTPD na trhu. Na úcely prijímania rozhodnutí patriacich do oblastí uvedených najmä v clánku 23 ods. 2 BIA bolo totiz potrebné, aby sa obe materské spolocnosti vopred dohodli. Predmetné právo veta malo teda nevyhnutne vplyv, hoci aj nepriamy, na riadenie spolocnosti MTPD. 113 Napokon sa k tomuto právu veta pridávajú práva uvedené v clánku 21 ods. 2 BIA, konkrétne práva týkajúce sa otázok, ktoré si vyzadujú osobitné uznesenia valného zhromazdenia akcionárov podla obchodného práva, a otázok emisie nových akcií, ako aj rozdelenia dividend. Tieto práva predstavujú dodatocný nepriamy dôkaz, na základe ktorého sa Komisia mohla domnievat, ze zalobkyna mohla uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti MTPD. 114 Po druhé je potrebné zdôraznit, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, ze dalsie okolnosti uvádzané Komisiou v napadnutom rozhodnutí umoznujú domnievat sa, ze zalobkyna mohla uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti MTPD na trhu. 115 V tejto súvislosti je potrebné najprv poznamenat, ze ako to konstatovala Komisia v odôvodnení 975 napadnutého rozhodnutia, jeden zo styroch riaditelov vymenovaných zalobkynou z desiatich, ktorí podla clánku 22 ods. 2 BIA tvoria správnu radu spolocnosti MTPD, zastával zároven aj riaditelskú funkciu v spolocnosti zalobkyne, co zalobkyna nespochybnila. Táto okolnost predstavuje nepriamy dôkaz, na základe ktorého mohla Komisia v spojení s ostatnými dôkazmi konstatovat, ze zalobkyna mohla uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti MTPD. 116 Navyse v súlade s clánkom 22 ods. 3 BIA mala zalobkyna vymenovat jedného z dvoch clenov statutárneho orgánu oprávnených zastupovat spolocný podnik, ktorý bol tiez jeho viceprezidentom. Ako to správne konstatovala Komisia v odôvodneniach 940 a 941 napadnutého rozhodnutia, obaja viceprezidenti spolocnosti MTPD, ktorí boli vymenovaní pocas jej existencie, predtým vykonávali vysoké funkcie vo vedení zalobkyne a následne sa do tejto spolocnosti vrátili. Z toho vyplýva, ze aj ked si nezachovali zmluvné vztahy so zalobkynou a neboli viac pod jej priamym vplyvom, nevyhnutne mali dôkladné znalosti o jej politike a obchodných cieloch a mali moznost zblizovat politiku spolocnosti MTPD so záujmami zalobkyne. Napokon tvrdenie zalobkyne týkajúce sa údajnej symbolickej úlohy viceprezidenta spolocnosti MTPD nemôze tento záver spochybnit. 117 Navyse ako konstatovala Komisia v odôvodnení 957 napadnutého rozhodnutia, okolnost, ze správna rada spolocnosti MTPD nikdy nenamietala proti rozhodnutiam prezidenta spolocnosti MTPD, ktorého vymenovala Panasonic, nemozno vykladat ako neexistenciu uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na správanie spolocnosti MTPD na trhu zo strany zalobkyne, ale skôr ako schvalovanie obchodnej politiky spolocnosti MTPD. 118 Za týchto okolností skutocnost, ze na jednej strane bol prezident spolocnosti MTPD, ktorého menuje Panasonic, poverený kazdodenným riadením tejto spolocnosti a schvaloval väcsinu dôlezitých rozhodnutí týkajúcich sa jej cinnosti a na strane druhej, ze Panasonic zodpovedala za prevádzku a riadenie spolocnosti MTPD podla clánku 20 ods. 2 BIA, neumoznuje konstatovat, ze Panasonic ako jediná uplatnovala rozhodujúci vplyv na spolocnost MTPD. Ako je totiz uvedené v odôvodnení 956 napadnutého rozhodnutia, podla daného ustanovenia v spojení s clánkom 20 ods. 3 BIA je spolupráca zalobkyne nevyhnutná na úcely riadenia spolocného podniku. 119 Navyse ako konstatovala Komisia v odôvodneniach 977 a 978 napadnutého rozhodnutia, klauzula obsiahnutá v clánku 28 ods. 3 BIA, ktorá stanovuje, ze MTPD je prednostným dodávatelom materských spolocností v oblasti výroby televízorov a ze uvedené spolocnosti sú zároven prednostnými dodávatelmi súcastí CRT pre spolocnost MTPD, predstavuje dodatocný nepriamy dôkaz o úcasti zalobkyne na riadení spolocnosti MTPD a preukazuje existenciu úzkych a trvalých hospodárskych väzieb medzi nimi, ktoré je potrebné zohladnit pri posudzovaní existencie rozhodujúceho vplyvu (pozri v tomto zmysle rozsudok Fuji Electric/Komisia, uz citovaný v bode 96 vyssie, bod 184). Tento záver nemôze spochybnit ani skutocnost, ze zalobkyna sa obrátila aj na iných dodávatelov CPT. Navyse zalobkyna nemôze úcinne tvrdit, ze nebola zapojená do predaja hotového výrobku spolocnosti MTPD, kedze po prevode jej cinnosti v oblasti CRT na spolocnost MTPD táto spolocnost pouzila [dôverné] vo vlastníctve zalobkyne (pozri bod 3 vyssie) ako predajný kanál v Európskej únii, ako to spresnila Komisia bez toho, aby bola v tejto otázke úcinne spochybnovaná. Navyse zalobkyna úcinne nespochybnila okolnost uvedenú Komisiou v odôvodnení 977 napadnutého rozhodnutia, ze CPT predávané touto cestou pochádzajú scasti zo závodov spolocnosti MTPD a scasti boli predmetom subdodávky zo závodu zalobkyne v Himeji (Japonsko), ktorý nebol prevedený na spolocnost MTPD. 120 Po tretie zo skutocností, z ktorých Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádza, vyplýva, ze zalobkyna sa zúcastnovala na riadení spolocnosti MTPD najmä tým, ze dala súhlas na zatvorenie jej dvoch dcérskych spolocností v Európe a v Spojených státoch v novembri 2005. V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze zalobkyna nespochybnila skutocnost, ze súhlasila so zatvorením uvedených závodov, ale obmedzila sa na tvrdenie, ze toto opatrenie malo výnimocnú povahu a nepatrilo do obchodnej politiky spolocnosti MTPD. Jej úcast na prijatí takéhoto rozhodnutia teda podla zalobkyne nepreukazuje trvalý vplyv z jej strany na správanie spolocnosti MTPD. V rozpore s tvrdeniami zalobkyne predstavuje okolnost uvedená v odôvodneniach 936 a 964 napadnutého rozhodnutia, a to ze bez jej súhlasu by k tomuto zatvoreniu nemohlo dôjst, co napokon vyplýva z clánku 23 ods. 2 BIA, nepriamy dôkaz, ze skutocne uplatnovala rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku spolocného podniku. Podla tohto ustanovenia totiz takéto rozhodnutie nemôze prijat spolocný podnik bez toho, aby s tým súhlasil jeden z riaditelov, ktorých zalobkyna vymenúva do správnej rady spolocnosti MTPD (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 2. februára 2012, Dow Chemical/Komisia, T-77/08, bod 86). 121 Pokial ide o tvrdenia zalobkyne, ktorými spochybnuje, ze by spolocnosti MTPD adresovala pokyny hospodárskej povahy a ze by bola zapojená do jej kazdodenného riadenia, je potrebné pripomenút, ako to konstatovala Komisia v odôvodnení 958 napadnutého rozhodnutia a ako vyplýva z judikatúry, ze moznost uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na obchodnú politiku spolocného podniku si nevyzaduje preukázanie zasahovania do kazdodenného riadenia cinností uvedeného podniku, ani vplyvu na obchodnú politiku tohto podniku stricto sensu, ako napríklad na jeho stratégiu distribúcie alebo cien, ale skôr na vseobecnú stratégiu, ktorá urcuje smerovanie podniku. Konkrétne materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti aj bez vyuzitia práva dohladu a bez toho, aby udelovala konkrétne pokyny alebo usmernenia k urcitým aspektom obchodnej politiky. Takéto pokyny sú jednoducho osobitne zrejmým nepriamym dôkazom rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na obchodnú politiku jej dcérskej spolocnosti. Ich neexistencia neumoznuje dospiet k záveru o samostatnosti dcérskej spolocnosti. Jednotná obchodná politika v rámci jednej skupiny môze tiez nepriamo vyplývat zo súboru hospodárskych a právnych vztahov medzi materskou spolocnostou a jej dcérskymi spolocnostami. Napríklad vplyv materskej spolocnosti na jej dcérske spolocnosti, pokial ide o stratégiu a politiku podniku, prevádzkové plány, investície, kapacity, financné a ludské zdroje a právne veci, môze mat nepriamo úcinky na správanie dcérskych spolocností a celej skupiny na trhu. Rozhodujúce je napokon to, ci materská spolocnost uplatnuje dostatocný vplyv na usmernovanie správania dcérskej spolocnosti v takom rozsahu, ze tieto dve spolocnosti sa musia z ekonomického hladiska povazovat za jednu jednotku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [18]C-97/08 P, Zb. s. I-8237, bod 73, a rozsudok Dow Chemical/Komisia, uz citovaný v bode 120 vyssie, bod 77). 122 Z vyssie uvedeného teda vyplýva, ze vzhladom na vsetky ekonomické, právne a organizacné väzby, ktoré spájajú zalobkynu a MTPD, Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze zalobkyna ako materská spolocnost MTPD uplatnovala spolu so spolocnostou Panasonic rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti MTPD na trhu CPT. Komisia sa preto nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze zalobkyna a MTPD sú súcastou toho istého podniku v zmysle clánku 101 ZFEÚ, a ked povazovala zalobkynu a Panasonic za spolocne a nerozdielne zodpovedné za správanie spolocnosti MTPD v období od 1. apríla 2003 do 12. júna 2006. 123 Z toho vyplýva, ze druhá cast stvrtého zalobného dôvodu musí byt zamietnutá. - O prvej casti 124 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia neuviedla, aké sú práva, ktoré obvykle patria mensinovým akcionárom, ani nespresnila skutocnosti uvedené v clánku 23 ods. 2, ktoré túto hranicu prekracujú. 125 Je vsak potrebné zdôraznit, ze vzhladom na skutocnost, ze Vseobecný súd mohol z vecnej stránky rozhodnút o druhej casti stvrtého zalobného dôvodu a zalobkyna sa mohla bránit, napadnuté rozhodnutie je v tomto bode dostatocne odôvodnené, v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna. Výhrada uvádzaná na podporu prvej casti musí byt preto odmietnutá ako nedôvodná. - O tretej casti 126 Zalobkyna namieta porusenie svojho práva na obhajobu v rozsahu, v akom nemala prístup k pripomienkam, ktoré predlozila Panasonic v odpovedi na oznámenie o výhradách a po vypocutí vo veci plánu rozvoja spolocnosti MTPD, a to napriek ziadostiam v tomto zmysle. V tejto súvislosti tvrdí, ze aj ked boli jej ziadosti o prístup zamietnuté z dôvodu, ze Komisia nemala záujem odvolávat sa vo vztahu k nej v napadnutom rozhodnutí na tieto dokumenty, bezvýhradne z nich vychádzala pri zalození svojho konstatovania o spolocnom rozhodujúcom vplyve uplatnovanom na správanie spolocnosti MTPD. 127 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, je základnou zásadou práva Únie, ktorá musí byt zachovaná aj v prípade, ked ide o konanie správnej povahy (pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, [19]C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 30 a tam citovanú judikatúru). 128 Respektovanie práva na obhajobu vyzaduje, aby dotknutý podnik mal moznost v rámci správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko na pravdivost a relevantnost jednak skutkových okolností a okolností, ktorých sa dovoláva, ako aj dokumentov, o ktoré Komisia oprela svoje zistenie existencie porusenia (pozri rozsudok Súdneho dvora z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, [20]C-407/04 P, Zb. s. I-829, bod 44 a tam citovanú judikatúru). 129 Navyse podla ustálenej judikatúry je neoznámenie dokumentu porusením práva na obhajobu iba vtedy, ak môze dotknutý podnik preukázat, ze po prvé Komisia vychádzala z tohto dokumentu na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porusenia a po druhé, ze potrebný dôkaz na preukázanie dôvodnosti tejto výhrady je mozné predlozit len odkazom na uvedený dokument. Ak existovali iné listinné dôkazy, o ktorých úcastníci konania vedeli pocas správneho konania a ktoré konkrétne podporili zistenia Komisie, skutocnost, ze dokument svedciaci v neprospech dotknutej osoby, ku ktorému táto osoba nemala prístup, bol ako dôkaz neprípustný, by neovplyvnila platnost výhrad potvrdených v napadnutom rozhodnutí. Je teda na dotknutom podniku, aby preukázal, ze záver, ku ktorému Komisia dospela vo svojom rozhodnutí, by bol iný v prípade, ak by dokument, ktorý nebol tomuto podniku sprístupnený a z ktorého Komisia vychádzala pri zistení porusenia, nebol prípustný ako dôkaz (pozri rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, [21]C-407/08 P, Zb. s. I-6375, bod 13 a tam citovanú judikatúru). 130 V prejednávanej veci v odôvodnení 933 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze o pláne rozvoja spolocnosti MTPD rozhodli materské spolocnosti, a v poznámke pod ciarou 1821 uviedla, ze Panasonic tento predpoklad potvrdila vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. Navyse v odôvodnení 934 uvedeného rozhodnutia Komisia zdôraznila, ze Panasonic vo svojich pripomienkach po vypocutí potvrdila, ze plán rozvoja spolocnosti MTPD stanovili spolocne jej materské spolocnosti, pricom odkázala na odpoved spolocnosti Panasonic na oznámenie o výhradách. Napokon v odôvodnení 948 tohto rozhodnutia Komisia zopakovala toto konstatovanie, ked odkázala na dokumenty predlozené spolocnostou Panasonic pocas vypocutia, ktoré preukazujú, ze MTPD v roku 2004 osobitne poziadala zalobkynu o súhlas s pokracovaním jej financných strát. 131 Je potrebné pripomenút, ako to bolo konstatované v rámci druhej casti tohto zalobného dôvodu (bod 109 vyssie), ze aj keby zalobkyna nebola konkrétne zapojená do vypracovania plánov rozvoja spolocnosti MTPD, ich schválenie zalobkynou a predchádzajúca konzultácia zo strany zalobkyne boli podla BIA nevyhnutné. Na jednej strane totiz zodpovednost zalobkyne ako jednej z materských spolocností MTPD bola dostatocným spôsobom preukázaná bez toho, aby bolo potrebné prihliadnut na dokumenty predlozené spolocnostou Panasonic po ústnom vypocutí, o ktorých zalobkyna tvrdí, ze k nim nemala prístup (pozri body 104 az 123 vyssie). Na druhej strane zalobkyna netvrdí, ze by uvedené dokumenty obsahovali skutocnosti svedciace v jej prospech, ktorých by sa mohla dovolávat. Za týchto podmienok neexistencia oznámenia uvedených dokumentov nepredstavuje porusenie jej práva na obhajobu v zmysle judikatúry citovanej v bode 129 vyssie. 132 Preto sa musí tretia cast, ako aj stvrtý zalobný dôvod v celom rozsahu zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení, ktorým je napadnuté rozhodnutie postihnuté, a to v rozsahu, v akom konstatuje, ze zalobkyna je zodpovedná za porusenie, ku ktorému doslo v období od 1. apríla 2003 do 12. júna 2006 133 Zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté nesprávnym posúdením v rozsahu, v akom nerozlisuje medzi jej zodpovednostou z dôvodu jej údajnej priamej úcasti na porusení a jej odvodenou zodpovednostou z dôvodu údajnej úcasti spolocnosti MTPD. Podla zalobkyne mala Komisia dospiet k záveru, ze akákolvek jej úcast na porusovaní bola ukoncená 31. marca 2003, ked odisla z trhu CRT v dôsledku prevodu celej tejto casti cinnosti na spolocnost MTPD. Zalobkyna tvrdí, ze akákolvek zodpovednost pocas obdobia od 1. apríla 2003 do 12. júna 2006 môze teda vyplývat len z úcasti spolocnosti MTPD na porusovaní a ze výrok rozhodnutia by to mal jasne uvádzat. 134 Komisia sa s touto argumentáciou nestotoznuje. 135 Na úvod je potrebné pripomenút, ze v clánku 1 ods. 2 písm. d) výroku napadnutého rozhodnutia sa Komisia domnievala, ze zalobkyna sa zúcastnovala na karteli od 16. mája 2000 do 12. júna 2006. 136 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ako to bolo konstatované v rámci stvrtého zalobného dôvodu, ze Komisia správne pripísala protiprávne správanie spolocnosti MTPD od 1. apríla 2003 do 12. júna 2006 zalobkyni a spolocnosti Panasonic, kedze tvorili jednu hospodársku jednotku. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak sa aj materská spolocnost priamo nepodiela na porusení, v takom prípade uplatnuje rozhodujúci vplyv na jednu alebo viaceré dcérske spolocnosti, ktoré sa na nom podielali. Z toho vyplýva, ze v takomto kontexte nemozno zodpovednost materskej spolocnosti povazovat za objektívnu zodpovednost. V takom prípade je materská spolocnost sankcionovaná za porusenie, v prípade ktorého sa predpokladá, ze sa ho dopustila sama (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 27. júna 2012, Bolloré/Komisia, T-372/10, Zb., bod 52 a tam citovanú judikatúru). 137 V kazdom prípade ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a konkrétne z odôvodnenia uvedeného najmä v jeho odôvodneniach 126, 303, 923 az 927, 993 az 996, 1000 a 1088, Komisia rozlísila dve obdobia na úcely pripísania zodpovednosti právnym subjektom, ktoré sú súcastou skupiny zalobkyne alebo ktoré sú pod jej kontrolou (pozri body 3 a 4 vyssie), a to obdobie pred prevodom jej cinností v oblasti CRT na spolocný podnik, za ktoré bola povazovaná za zodpovednú z dôvodu jej priamej úcasti na karteli, a obdobie nasledujúce po uvedenom prevode, za ktoré bola povazovaná za zodpovednú z dôvodu úcasti spolocnosti MTPD na správaní, na ktoré podla Komisie uplatnovala rozhodujúci vplyv. V odôvodnení 1183 napadnutého rozhodnutia [tabulka 12 písm. b) body 9 a 10] bolo konstatované, ze zalobkyni je potrebné ulozit pokutu za obdobie pred vytvorením MTPD vo výske 28048000 eur, a pokutu za obdobie spolocného podniku spolocne a nerozdielne so spolocnostami Panasonic a MTPD vo výske 86738000 eur. Tieto pokuty vyplývajú z clánku 2 ods. 2 písm. g) a h) napadnutého rozhodnutia. 138 Je potrebné zdôraznit, ze z vyssie uvedeného na jednej strane vyplýva, ze zalobkyna sa mala dopustit porusovania pocas celého obdobia uvedeného v clánku 1 ods. 2 písm. d) výroku napadnutého rozhodnutia, a na strane druhej, ze dôvody uvedeného rozhodnutia predstavujú nevyhnutnú podporu pre jeho výrok. 139 Z toho vyplýva, ze zalobkyna nemôze úcinne tvrdit, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté nesprávnym posúdením v rozsahu, v akom nerozlisuje medzi jej zodpovednostou z dôvodu jej údajnej priamej úcasti na porusení a jej odvodenou zodpovednostou z dôvodu údajnej úcasti spolocnosti MTPD na tomto porusovaní, a ze výhrada, podla ktorej mala Komisia dospiet k záveru, ze zalobkyna ukoncila akúkolvek úcast na porusovaní 31. marca 2003, musí byt odmietnutá. 140 Tretí zalobný dôvod musí byt preto zamietnutý. O piatom zalobnom dôvode, predlozenom subsidiárne, zalozenom na nesprávnom posúdení, ktorým je napadnuté rozhodnutie postihnuté, a to v rozsahu, v akom konstatuje, ze MTPD je zodpovedná za to, ze sa zúcastnila na porusení, ku ktorému doslo v období od 1. apríla 2003 do 12. júna 2006 141 Piaty zalobný dôvod sa delí na dve casti. 142 V rámci prvej casti tohto zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze jej zodpovednost za obdobie od 1. apríla 2003 do 12. júna 2006 nemôze byt vyssia ako zodpovednost spolocnosti MTPD vzhladom na skutocnost, ze je úplne odvodená od zodpovednosti tejto spolocnosti a je k nej akcesorická, a pozaduje prospech vyplývajúci z akéhokolvek zrusenia alebo znízenia pokuty ulozenej spolocnosti MTPD, ku ktorému by doslo v rámci konania o zalobe podanej na Vseobecný súd spolocnostami Panasonic a MTPD proti napadnutému rozhodnutiu, zaregistrovanej pod císlom T-82/13, najmä z dôvodu, ze MTPD sa nezúcastnila na karteli CPT konstatovanom v uvedenom rozhodnutí. 143 V rámci druhej casti tohto zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze MTPD bola nesprávne povazovaná za zodpovednú za úcast na karteli CPT z dôvodu jej úcasti na stretnutiach SML a ASEAN, ako aj na údajných dvojstranných stretnutiach. Domnieva sa, ze napadnuté rozhodnutie musí byt zrusené v rozsahu, v akom stanovuje, ze MTPD je zodpovedná za porusovanie v tomto období. 144 Komisia túto argumentáciu spochybnuje. - O prvej casti 145 Na úvod je potrebné zdôraznit, ze vzhladom na skutocnost, ze prvému a druhému zalobnému dôvodu bolo vyhovené, napadnuté rozhodnutie musí byt zrusené v rozsahu, v akom konstatuje, ze zalobkyna sa priamo zúcastnovala na karteli CPT pred vytvorením MTPD. Naopak z preskúmania stvrtého zalobného dôvodu vyplýva, ze Komisia správne pripísala protiprávne správanie spolocnosti MTPD zalobkyni. Z toho vyplýva, ze zodpovednost zalobkyne môze vyplývat len z jej postavenia materskej spolocnosti, ktorá spolu so spolocnostou Panasonic uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti MTPD na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 24. marca 2011, Tomkins/Komisia, [22]T-382/06, Zb. s. II-1157, bod 38). 146 V tejto súvislosti je potrebné poznamenat, ze v okolnostiach prejednávanej veci spolocná a nerozdielna zodpovednost zalobkyne a spolocnosti MTPD za zaplatenie pokuty, ktorá im bola ulozená spolocne a nerozdielne so spolocnostou Panasonic, ich stavia do osobitnej situácie, ktorá má v prípade zrusenia alebo zmeny napadnutého rozhodnutia dôsledky pre zalobkynu, ktorej bolo pripísané protiprávne správanie spolocnosti MTPD. Pokial by totiz neexistovalo protiprávne správanie spolocnosti MTPD, nebolo by mozné ani pripísat materským spolocnostiam zodpovednost za uvedené správanie, ani ulozit im povinnost zaplatit pokutu spolocne a nerozdielne s ich spolocným podnikom (pozri v tomto zmysle rozsudok Tomkins/Komisia, uz citovaný v bode 145 vyssie, bod 45). 147 Dalej je potrebné konstatovat, ze rozsudkom z dnesného dna, Panasonic a MT Picture Display/Komisia [T-82/13, Zb. (Výnatky)], Vseobecný súd na jednej strane zamietol zalobu spolocností Panasonic a MTPD v casti návrhu na ciastocnú neplatnost napadnutého rozhodnutia a na strane druhej ciastocne vyhovel návrhu týchto podnikov na zmenu uvedeného rozhodnutia tým, ze znízil sumu pokút ulozených spolocne a nerozdielne spolocnosti MTPD a jej materským spolocnostiam z dôvodu úcasti spolocnosti MTPD na karteli CPT od 1. apríla 2003 do 12. júna 2006. 148 Z toho vyplýva, ze v rozsahu, v akom sa zalobkyna domáha prospechu z akéhokolvek zrusenia alebo znízenia pokuty ulozenej spolocnosti MTPD, ku ktorému by mohlo dôjst vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Panasonic a MT Picture Display/Komisia, uz citovaný v bode 147 vyssie, jej návrhu mozno vyhoviet, len pokial ide o znízenie sumy pokuty ulozenej spolocnosti MTPD spolocne a nerozdielne so spolocnostou Panasonic a so zalobkynou, a to v rámci výkonu neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu a preskúmania návrhov na zmenu napadnutého rozhodnutia. 149 Je teda potrebné preskúmat, ci sa vzhladom na tvrdenia predlozené zalobkynou v rámci druhej casti tohto zalobného dôvodu musí spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia, pokial ide o konstatovanie, ze MTPD sa zúcastnila na karteli CPT. - O druhej casti 150 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze dôkazy, z ktorých vychádza Komisia v napadnutom rozhodnutí, nepodporujú záver, ze MTPD porusila clánok 101 ZFEÚ tým, ze sa zúcastnovala na stretnutiach SML a ASEAN, kedze tieto stretnutia sa netýkali európskeho trhu, ale CPT urcených na predaj ázijským zákazníkom, a ze ziadna dohoda o cenách, produkcii alebo podieloch na trhu v EHP nebola na uvedených stretnutiach uzatvorená. Tvrdí, ze na týchto stretnutiach preto nebola uzatvorená ziadna dohoda, ktorá by sa vykonávala alebo mala okamzitý, predvídatelný a podstatný úcinok v EHP, a ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, ze sa domnievala, ze má právomoc konstatovat porusenie. 151 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté nesprávnym posúdením v rozsahu, v akom obsahuje záver, ze stretnutia SML a ASEAN, na ktorých sa MTPD zúcastnila, sú súcastou jediného a pokracujúceho porusenia a ze toto rozhodnutie neobsahuje ziadny presvedcivý dôkaz o tom, ze by mala vedomost o dohodách uzatvorených v Európe. 152 Po tretie zalobkyna na jednej strane tvrdí, ze na stretnutiach ASEAN sa nezúcastnovala MTPD, ale nástupnícka spolocnost [dôverné], MT Picture Display Indonesia, na ktorej základnom imaní má MTPD podiel 53 %, a na druhej strane, ze napadnuté rozhodnutie musí byt zrusené v rozsahu, v akom neobsahuje dôvody, pre ktoré by mala byt MTPD za túto úcast povazovaná za zodpovednú. 153 Na úvod je potrebné odmietnut tvrdenie zalobkyne, ze MTPD sa nezúcastnovala na stretnutiach ASEAN. Ako totiz uvádza Komisia vo vyjadrení k zalobe bez toho, aby ju v tomto bode zalobkyna v replike spochybnila, z preskúmania zápisníc z uvedených stretnutí, konkrétne zo 16. februára, 16. marca, 18. mája, 18. júna a 5. novembra 2004, ako aj zo 6. decembra 2005 vyplýva, ze na jednej strane okrem zástupcov ostatných dcérskych spolocností MTPD, ako MTPD Indonesia, zamestnanci spolocnosti MTPD sa na nich skutocne zúcastnovali a ze na druhej strane na vsetkých stretnutiach ASEAN, ktoré sa v tomto období konali a ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, sa stále odkazovalo na MTPD. 154 Pokial ide o právomoc Komisie konstatovat porusenie, je potrebné pripomenút, ze ak podniky so sídlom mimo EHP, ale vyrábajúce tovary, ktoré sú predávané tretím osobám v EHP, navzájom konzultujú cenu, ktorú ponúknu svojim zákazníkom usadeným v EHP, a tieto konzultácie aplikujú, ked svoje výrobky skutocne predávajú za cenu, ktorá bola dohodnutá, zúcastnujú sa na dohodách, ktorých cielom a následkom je obmedzit hospodársku sútaz na vnútornom trhu v zmysle clánku 101 ZFEÚ, a ze Komisia má územnú pôsobnost v danej veci konat (pozri rozsudok Vseobecného súdu z 27. februára 2014, InnoLux/Komisia, T-91/11, Zb., bod 58 a tam citovanú judikatúru). 155 Z judikatúry tiez vyplýva, ze porusenie clánku 101 ZFEÚ je spojené s dvoma druhmi správania, a to s vytvorením kartelu a jeho realizáciou. Urcenie, ze uplatnitelnost zákazov stanovených v práve hospodárskej sútaze závisí od miesta vytvorenia kartelu, by evidentne ponúklo podnikom jednoduchý spôsob, ako sa uvedeným zákazom vyhnút. Rozhodujúce je teda miesto realizácie kartelu. Navyse pri urcení, ci sa toto miesto nachádza v EHP, nie je pri preukázaní vztahov medzi úcastníkmi kartelu a ich kupujúcimi v EHP dôlezité, ci uvedení úcastníci vyuzili, alebo nevyuzili svoje dcérske spolocnosti, sprostredkovatelov alebo pobocky usadené v EHP (pozri rozsudok InnoLux/Komisia, uz citovaný v bode 154 vyssie, bod 59 a tam citovanú judikatúru). 156 Preto v prípade splnenia podmienky týkajúcej sa realizácie kartelu upravuje zásada teritoriality, ktorá je vseobecne uznaná medzinárodným právom verejným, právomoc Komisie uplatnit pravidlá Únie v oblasti hospodárskej sútaze voci takémuto správaniu (rozsudok Súdneho dvora z 27. septembra 1988, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, [23]89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/85 az 129/85, Zb. s. 5193, bod 18, a rozsudok InnoLux/Komisia, uz citovaný v bode 154 vyssie, bod 60). 157 Navyse podmienka realizácie kartelu spájajúca daný kartel s územím Únie je splnená samotným predajom výrobkov, na ktoré sa vztahuje kartel, v rámci Únie, a to bez ohladu na umiestnenie zdrojov zásobovania a zriadenie výroby (pozri rozsudok InnoLux/Komisia, uz citovaný v bode 154 vyssie, bod 63 a tam citovanú judikatúru). 158 Pri uplatnení týchto zásad sa Komisia správne domnievala, ze má v prejednávanej veci právomoc uplatnovat clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP. Z odôvodnení 585 az 599 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze aj ked niektoré z dotknutých podnikov mali v case porusovania sídlo mimo územia Únie a na tomto území nemali zriadené dcérske spolocnosti, na uvedenom území sa realizovali zosúladené postupy s okamzitým, predvídatelným a podstatným úcinkom v Únii. V tejto súvislosti Komisia uviedla, ze napriek skutocnosti, ze kartelové dohody boli vytvorené mimo EHP a ze ich hlavným cielom nebola Európa, úcastníci týchto dohôd uplatnovali na zákazníkov v EHP vplyv prostredníctvom svojho predaja CPT na tomto území alebo opatrení, ktoré ich ovplyvnovali. 159 Po prvé Komisia sa konkrétne správne domnievala, ze porusenie okamzite ovplyvnilo EHP, kedze na jednej strane kartelové dohody mali priamy vplyv na urcenie cien a objemu CRT dodávaných na toto územie, ci uz priamo alebo prostredníctvom spracovaných výrobkov, a ze na strane druhej tak CDT, ako aj CPT sa dodávali a expedovali priamo do EHP z výrobných zariadení clenov kartelu nachádzajúcich sa v iných castiach sveta. Po druhé sa správne domnievala, ze úcinok porusovania na EHP bol predvídatelný, kedze ceny a objemy, ktorých sa týkal kartel, mali zjavný dopad na volnú hospodársku sútaz tak medzi výrobcami CRT, ako aj na trhu na výstupe. Navyse tak ako v prípade posúdenia Komisie je potrebné konstatovat, ze úcastníci kartelu CPT sa nedohodli len na cenách, ale ze realizovali aj zosúladené obmedzenie výroby, ktorým sa tak znizovala dostupná ponuka v EHP zo závodov nachádzajúcich sa na tomto území alebo mimo neho. Navyse ako to konstatovala Komisia, predmetný kartel mal okamzité a predvídatelné úcinky na EHP, aj pokial ide o vertikálne integrovaných dodávatelov ako Philips, LGE, Panasonic a zalobkyna, vrátane úcinkov prostredníctvom dodávok zo strany spolocných podnikov príslusným materským spolocnostiam. Po tretie Komisia správne konstatovala, ze úcinok kartelu CPT bol podstatný z dôvodu závaznosti porusenia, dlhého trvania a úlohy, akú hrali úcastníci uvedeného kartelu na európskom trhu, pokial ide o CRT a spracované výrobky. 160 Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkyne, ze stretnutia SML a ASEAN boli zamerané na ázijský trh a dohody, ktoré boli na nich uzatvorené, sa netýkali EHP, je vecne nepodlozené, kedze úcastníci uvedených stretnutí realizovali predaj CPT v EHP nezávislým tretím osobám, a to tak priamy, ako aj prostredníctvom spracovaných výrobkov. 161 V tejto súvislosti ak vertikálne integrovaný podnik zabuduje výrobky, ktoré sú predmetom porusenia, do hotových výrobkov vo svojich výrobných jednotkách nachádzajúcich sa mimo EHP, predaj hotových výrobkov týmto podnikom v EHP nezávislým tretím osobám môze ovplyvnit hospodársku sútaz na trhu týchto výrobkov, a preto mozno také porusenie povazovat za porusenie, ktoré má úcinky v EHP, hoci sa trh predmetných hotových výrobkov lísi od trhu dotknutého uvedeným porusením. 162 Pokial ide o konstatovanie, ze stretnutia SML a ASEAN sú súcastou jediného a pokracujúceho porusenia súvisiaceho s CPT, je potrebné zdôraznit, ze podla Komisie aj keby boli uvedené stretnutia zamerané na predaj v Ázii, diskusia na týchto stretnutiach neexistovala nezávisle od udalostí, ktoré prebiehali v iných regiónoch, a najmä v Európe, ale casto mala celosvetový význam. Komisia sa teda tým, ze odkázala na dôvody uvedené v odôvodneniach 478 az 490, 496, 499, 517, 518 a 521 az 523 napadnutého rozhodnutia, správne domnievala, ze tieto stretnutia boli vzájomne prepojené s európskymi stretnutiami o skle rôznymi spôsobmi, a ze by bolo neprirodzené oddelovat ich od ostatných kontaktov kartelu CPT, kedze boli neoddelitelnou súcastou jediného a pokracujúceho porusenia obsahujúceho tajné kontakty v Európe a Ázii. 163 Komisia teda po prvé pripomenula, ze tri série stretnutí, ktoré sa uskutocnovali v Ázii - v tomto prípade stretnutia o skle, SML a ASEAN -, ako aj stretnutia v Európe, sa týkali toho istého druhu obmedzení, a to urcenia cien a plánovania predaja, ktoré implikujú výmenu citlivých informácií. Po druhé skála predmetných výrobkov, a to CPT vsetkých rozmerov, bola vo vseobecnosti podobná na vsetkých stretnutiach. Po tretie v diskusiách na viacerých stretnutiach sa prekrývali zemepisné oblasti, kedze stretnutia ASEAN a SML mali celosvetový rozsah, pretoze zahrnali EHP alebo sa na nich odkazovalo na Európu. Rovnako tak Komisia zdôraznila, ze na európskych stretnutiach o skle sa odkazovalo na Áziu. Po stvrté stretnutia SML a ASEAN, ktoré boli rozsírením ázijských stretnutí o skle, sa uskutocnovali v rovnakom období ako európske stretnutia o skle, ktoré sa uskutocnovali od roku 1999 do roku 2005. Po piate rôzne kategórie organizovaných stretnutí, konkrétne európske stretnutia o skle, ázijské stretnutia o skle, ako aj stretnutia SML a ASEAN, do velkej miery zahrnali tých istých úcastníkov. Po sieste úcastníci kartelu CPT plánovali zachovat primeraný cenový rozdiel medzi totoznými výrobkami predávanými v EHP a v Ázii, ako aj zvýsit ceny v Európe. Komisia bola preto oprávnená konstatovat, ze rozsah kartelu CPT zahrnal EHP a ze tento kartel bol realizovaný na tomto území vzhladom na priame predaje v EHP a priame predaje v EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov CPT. 164 Ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, s cielom dospiet k týmto záverom Komisia preskúmala kontext, v ktorom sa uskutocnili tri série stretnutí v Ázii, konkrétne ázijské stretnutia o skle, SML a ASEAN, ako aj zápisnice z nich, pricom z nich správne vyvodila, ze sa vzájomne doplnali s európskymi stretnutiami o skle, a teda boli vzájomne prepojené. V tejto súvislosti z odôvodnení 287 a 288 uvedeného rozhodnutia vyplýva, ze prvé európske viacstranné stretnutie z 2. októbra 1999 v Glasgowe sa uskutocnilo v nadväznosti na výzvy spolocnosti Samsung SDI na viacstrannom stretnutí z 21. septembra 1999 na Taiwane medzi spolocnostami Chunghwa, Samsung SDI, LGE, [dôverné] a Philips, ktorého cielom bolo posilnit spoluprácu s európskym trhom a viest podniky zúcastnujúce sa na karteli, aby organizovali pravidelné stretnutia na úcely výmeny informácií o trhu a urcenia cien. Boli totiz vyjadrené obavy, pokial ide o úroven cien uplatnovaných v Európe za 14-palcové CPT, povazované za prílis nízke v porovnaní s ázijskými cenami. Na neskorsom stretnutí z 27. októbra 1999 v Thajsku, uvedenom v odôvodneniach 251 a 290 napadnutého rozhodnutia, ázijské podniky uvítali tendenciu zvysovania cien na európskom a americkom trhu formou znízenia výrobných kapacít výrobcov CPT v Ázii. 165 Navyse zo zápisníc z ázijských stretnutí vyplýva, ze ich úcastníci porovnávali situáciu na trhoch v Európe a Ázii a pravidelne plánovali vyrovnávat svoje ceny a kapacity. Podla odôvodnenia 486 napadnutého rozhodnutia sa úcastníci ázijských stretnutí dohodli na znízeniach kapacity, ktoré umoznovali snahy o zvýsenie cien clenov kartelu v EHP a definovali ciele v oblasti podielov na trhu a kvót na dodávky na celosvetovej úrovni. Navyse ceny uplatnované v jednom regióne sa pouzívali ako referencia na úcely dohodnutia cien v inom regióne. Existuje teda vztah medzi cenami uplatnovanými v Ázii a Európe. 166 Z toho vyplýva, ze v rozpore s tým, co tvrdí zalobkyna, úroven produkcie a ceny v Ázii mali dopad na európske ceny. Okrem toho, ako bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí, viacerí ázijskí úcastníci kartelu CPT disponovali výrobnými linkami v Európe pocas podstatnej casti obdobia, v ktorom sa konkurenti stretávali v rámci rôznych stretnutí. Navyse z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze niektoré európske dcérske spolocnosti informovali svoje ázijské centrálne sídlo o situácii na trhu a o dohodách uzatvorených v rámci kartelu CPT v Európe a naopak, co zalobkyna napokon ani nespochybnuje. 167 Navyse z odôvodnení 413 az 415 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v priebehu poslednej fázy kartelu CPT od roku 2004 do novembra 2006 doslo okrem stretnutí SML a ASEAN, ktoré boli hlavnými viacstrannými fórami, k viacerým ad hoc kontaktom týkajúcim sa celosvetových plánov predaja a výroby, a to najmä v Európe, za úcasti spolocnosti MTPD a úcastníkov európskych stretnutí o skle, ako Samsung SDI, skupina LPD a Thomson. V tejto súvislosti sa v poznámke pod ciarou 1074 uvádzajú dvojstranné stretnutia k výmene informácií, ktoré sa uskutocnili medzi skupinou LPD a spolocnostou MTPD 6. decembra 2004, ako aj 21. februára a 8. júla 2005. Podla tej istej poznámky MTPD prilozila k svojej odpovedi na ziadost Komisie o informácie dokumenty, z ktorých vyplýva, ze informácie pochádzajúce od jej konkurentov o výrobných kapacitách výrobcov CRT z novembra 2006, ako aj celosvetové údaje, plány v oblasti predaja, ponuky a výroby a predpokladaného dopytu týkajúce sa CRT pre televízory z apríla 2005, boli predlozené spolocnosti MTPD, co zalobkyna napokon nespochybnuje. 168 Za týchto podmienok zalobkyna nemôze úcinne tvrdit, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadny presvedcivý dôkaz o tom, ze MTPD mala vedomost o existencii kartelu CPT. Napokon tvrdenie zalobkyne, podla ktorého neexistuje spolocná centrálna organizácia spájajúca európske a ázijské stretnutia o skle so stretnutiami SML a ASEAN, ako to uznala Komisia v napadnutom rozhodnutí, je irelevantné. Z vyssie uvedených úvah vyjadrených v napadnutom rozhodnutí totiz vyplýva, ze uvedené stretnutia sa vzájomne doplnajú a sú súcastou celkového plánu, takze Komisia bola oprávnená kvalifikovat ich ako jediné a pokracujúce porusenie. 169 Navyse v rozpore s tvrdeniami zalobkyne, ako to tvrdí Komisia a ako to vyplýva zo zápisníc z niektorých stretnutí ASEAN, niektoré zo stretnutí ASEAN, na ktorých sa zúcastnila MTPD, vrátane stretnutí zo 16. februára, 16. marca a 5. novembra 2004, zahrnali okrem odkazov na dohodu o cenách s pôsobnostou na celú Európu, ktorá sa vztahuje na konkrétnych zákazníkov a ktorej vykonávanie bolo dôsledne kontrolované, diskusie o budúcej ponuke a dopyte, výrobných linkách a kapacitách, a týkali sa celosvetového trhu vrátane EHP. Aj také výmeny citlivých obchodných informácií medzi konkurentmi, k akým doslo na stretnutiach 18. júna 2004 a 6. decembra 2005, predstavujú zosúladené postupy umoznujúce obmedzenie výroby a rozdelenie podielov na trhu. V tejto súvislosti neexistencia formálnych dohôd o týchto dvoch aspektoch porusovania nemá vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia v súlade s judikatúrou, podla ktorej postacuje, aby výmena informácií zmiernovala alebo odstranovala stupen neistoty o fungovaní dotknutého trhu, co vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze medzi podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2009, T-Mobile Netherlands a i., [24]C-8/08, Zb. s. I-4529, bod 35 a tam citovanú judikatúru). Navyse ako tvrdí Komisia, skutocnost, ze cast diskusií sa týkala Ázie, mozno vysvetlit tak, ze väcsina výrobných zariadení bola umiestnených v tomto regióne. 170 Pokial ide o stretnutia SML, z napadnutého rozhodnutia a najmä zo zápisníc zo stretnutí z 28. novembra 2003, 10. decembra 2004, 15. marca a 26. decembra 2005 vyplýva, ze prítomné podniky vrátane spolocnosti MTPD si vymenili informácie týkajúce sa Európy a analyzovali situáciu na celosvetovej úrovni, vrátane Európy. Okrem toho úcastníci týchto stretnutí rokovali o moznosti kontrolovat ceny na európskych trhoch, vrátane cien CPT malých a stredných rozmerov, a konstatovali potrebu kontrolovat výrobu, ako aj koordinovat uzavretie európskych závodov. Navyse dve z týchto stretnutí, konkrétne stretnutia z 28. novembra 2003 a 10. decembra 2004, sa výslovne týkali urcenia cien v Európe. 171 Zalobkyna teda nemôze tvrdit, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje dôkazy o rozdelení trhových podielov a obmedzení výroby v oblasti CPT pocas tohto obdobia v rámci stretnutí SML a ASEAN, kedze zo zápisníc z viacerých týchto stretnutí vyplýva, ze úcastníci si na nich vymenili údaje o produkcii, predaji, kapacitách a ich odhadoch na celosvetovej úrovni, ktoré bolo mozné pouzit na výpocet trhových podielov zúcastnených podnikov, ako aj na kontrolu plnenia dohody, a ze stanovili usmernenia k cenám na celosvetovej úrovni pre CPT rozlicných rozmerov. 172 Z toho vyplýva, ze predmetný zalobný dôvod sa musí zamietnut. 173 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné vyhoviet prvému návrhu a zrusit clánok 1 ods. 2 písm. d) napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje, ze zalobkyna porusila clánok 101 ZFEÚ tým, ze sa zúcastnila na karteli CPT od 16. mája 2000 do 31. marca 2003. V dôsledku tohto zrusenia je tiez potrebné vyhoviet tretiemu návrhu a zrusit clánok 2 ods. 2 písm. g) napadnutého rozhodnutia, ktorým bola zalobkyni ulozená pokuta 28048000 eur z dôvodu jej úcasti na karteli v období od 16. mája 2000 do 31. marca 2003. 174 Napokon je potrebné zamietnut vo zvysnej casti návrhy na zrusenie. O návrhoch, predlozených subsidiárne, na zrusenie alebo znízenie sumy pokuty 175 Na podporu svojich návrhov zalobkyna uvádza jediný zalobný dôvod zalozený na nesprávnom posúdení, ktorým je napadnuté rozhodnutie postihnuté, a to v rozsahu, v akom jej bola clánkom 2 ods. 2 písm. g) a h) ulozená pokuta, alebo subsidiárne pokial ide o výpocet sumy tejto pokuty. 176 Vzhladom na zrusenie clánku 2 ods. 2 písm. g) napadnutého rozhodnutia je potrebné preskúmat tento zalobný dôvod, len pokial sa ním má preukázat, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia v napadnutom rozhodnutí tým, ze ulozila zalobkyni pokutu podla clánku 2 ods. 2 písm. h) uvedeného rozhodnutia, a ze výpocet sumy tejto pokuty je nesprávny. 177 Tento zalobný dôvod, ktorým zalobkyna poziadala Vseobecný súd, aby vyuzil svoju neobmedzenú právomoc, obsahuje dve casti. 178 V rámci prvej casti a v prvom rade zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd vyvodil dôsledky z nesprávneho posúdenia, ktorých sa údajne dopustila Komisia a ktoré by mal konstatovat v rámci preskúmania zalobných dôvodov na zrusenie. V rámci druhej casti a subsidiárne zalobkyna namieta nesprávnosti pri výpocte sumy pokuty, ktoré v podstate znamenajú porusenie zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ako aj porusenie práva na obhajobu. 179 Vzhladom na skutocnost, ze po preskúmaní zalobných dôvodov predlozených na podporu návrhov na zrusenie napadnutého rozhodnutia bolo vyhovené len prvému a tretiemu návrhu (pozri bod 173 vyssie), prvú cast tohto zalobného dôvodu nie je potrebné preskúmat. 180 Vseobecnému súdu preto v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci prinálezí preskúmat druhú cast tohto zalobného dôvodu, a to vzhladom na stvrtý návrh, ktorým zalobkyna navrhuje znízenie sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená spolocne a nerozdielne so spolocnostou Panasonic z dôvodu jej úcasti na karteli prostredníctvom spolocnosti MTPD. 181 Zalobkyna predlozila styri dodatocné tvrdenia na podporu svojho návrhu na zmenu pokút, ktoré jej boli ulozené. 182 V prvom rade zalobkyna tvrdí, ze odôvodnenie Komisie týkajúce sa urcenia casti hodnoty predaja na úcely výpoctu základnej sumy pokuty je zmätocné a strucné a jeho dôsledkom je porusenie zásady proporcionality. V tejto súvislosti zalobkyna na jednej strane tvrdí, ze suma pokuty neodráza znacné rozdiely medzi rozsahom kartelu CDT a kartelu CPT, ktorý nebol tak mnohostranný, ako to tvrdí Komisia, a na druhej strane, ze percentuálny podiel 18 % urcený na zohladnenie závaznosti uvedeného kartelu na úcely stanovenia základnej sumy, je neprimeraný. 183 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 je potrebné na úcely stanovenia sumy pokuty zohladnit závaznost a dlzku trvania porusenia. 184 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v medziach stanovených nariadením c. 1/2003 Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri výkone svojej právomoci ukladat takéto pokuty (rozsudky Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [25]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 172, a z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [26]C-125/07 P, C-133/07 P, C-135/07 P a C-137/07 P, Zb. s. I-8681, bod 123). Ked teda Komisia prijíma také usmernenia, ktoré sú pri dodrzaní zmluvy urcené na spresnenie kritérií, ktoré plánuje pouzívat v rámci výkonu svojej volnej úvahy, vyplýva z toho samoobmedzenie tejto právomoci, pretoze je povinná drzat sa indikatívnych pravidiel, ktoré si sama stanovila (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 2008, Carbone Lorraine/Komisia, [27]T-73/04, Zb. s. II-2661, bod 192 a tam citovanú judikatúru). Nemôze sa od nich v jednotlivom prípade odklonit bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, ktorá bráni tomu, aby sa s porovnatelnými situáciami zaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2009, Audiolux a i., [28]C-101/08, Zb. s. I-9823, bod 54 a tam citovanú judikatúru). 185 Navyse v bode 4 usmernení z roku 2006 sa uvádza: "Právomoc Komisie ukladat... pokuty... je jedným z prostriedkov výkonu kontroly, ktorým je Komisia zo zmluvy poverená. Úloha dohladu nepozostáva iba z povinnosti vysetrovania a stíhania individuálnych porusení, ale zahrna tiez povinnost sledovat vseobecnú politiku smerujúcu k uplatnovaniu zásad v oblasti hospodárskej sútaze, stanovených zmluvou, a orientovat týmto smerom aj konanie podnikov... Na tento úcel musí Komisia dohliadat, aby jej cinnost mala odstrasujúci charakter... Ak teda Komisia zistí, ze doslo k poruseniu ustanovení clánku 81 [ES] alebo clánku 82 [ES], môze byt nevyhnutné ulozit pokutu tým, ktorí sa tohto porusenia právnych predpisov dopustili. Je potrebné stanovit pokuty v takej výske, ktorá by mala odstrasujúci úcinok, a to nielen s cielom sankcionovat konkrétne podniky (specifický odstrasujúci úcinok), ale aj s cielom odradit ostatné podniky od konania, alebo od pokracovania v konaní, ktoré je v rozpore s clánkami 81 [ES] a 82 [ES] (vseobecný odstrasujúci úcinok)." 186 Ako vyplýva z bodov 5 az 7 usmernení z roku 2006, v snahe dosiahnut tieto ciele Komisia pri stanovení sumy pokút vychádza z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb spojených s porusením a z poctu rokov, pocas ktorých sa podnik podielal na porusení, pricom do základnej sumy pokuty sa zahrnie aj konkrétna suma s cielom odradit podniky od zacatia protiprávnych cinností. 187 Je potrebné pripomenút, ze v bode 19 usmernení z roku 2006 je spresnené, ze "základná výska pokuty bude súvisiet s urcitou castou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo". 188 Pokial ide o ukazovatel závaznosti porusenia, usmernenia z roku 2006 vo svojom bode 20 spresnujú, ze "vyhodnotenie závaznosti sa vykoná... osobitne na kazdý typ porusenia prihliadajúc na vsetky relevantné okolnosti prípadu". 189 Pokial ide o stanovenie zohladnovanej casti predaja, v bode 21 usmernení z roku 2006 sa uvádza, ze "vo väcsine prípadov sa [táto cast] stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %". Z bodu 22 usmernení vyplýva, ze "pri rozhodovaní o tom, ci cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pre daný prípad by mala byt situovaná v hornej alebo v dolnej casti stupnice, Komisia zohladní urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia". Napokon v bode 23 uvedených usmernení je v tejto súvislosti pripomenuté: "Medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze patria svojou povahou horizontálne dohody... o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväcsa tajné. Tieto by mali byt na základe politiky hospodárskej sútaze prísne sankcionované. Cast zohladnovaných predajov u takýchto porusení sa teda obvykle bude nachádzat v hornej casti stupnice." 190 Ako to vyplýva z odôvodnenia 1059 napadnutého rozhodnutia, v prejednávanej veci Komisia zohladnila na úcely stanovenia závaznosti porusenia najmä skutocnost, ze tak kartel CPT, ako aj kartel CDT mali viacero foriem, kedze zahrnali horizontálne dohody vo veci urcenia cien, cielových alebo minimálnych, rozdelenie trhov a obmedzenie výroby, ako aj rozdelenie zákazníkov, pokial ide o kartel CDT. Zdôraznila, ze tieto porusenia predstavujú svojou povahou jeden z najzávaznejsích druhov obmedzenia hospodárskej sútaze vzhladom na ustanovenia clánku 101 ZFEÚ, pri ktorých bod 23 usmernení z roku 2006 stanovuje zohladnenie casti hodnoty predaja v hornej casti stupnice. Okrem toho pripomenula, ze podniky zapojené do tohto porusovania vedeli alebo mali vediet o protiprávnej povahe svojich cinností, o com svedcí skutocnost, ze prijali opatrenia na utajenie existencie kartelu. Navyse Komisia uviedla, ze geografický rozsah kartelu CDT, ako aj kartelu CPT zahrnal celý EHP, a ze spolocný trhový podiel na úrovni EHP podnikov, ktorým je napadnuté rozhodnutie urcené, vo vztahu ku ktorým bolo zistené porusenie, bol nizsí ako 80 %. Napokon konstatovala, ze kartely boli velmi struktúrované, prísne sa dodrziavali a boli kontrolované. Komisia v odôvodnení 1070 uvedeného rozhodnutia dospela k záveru, ze vzhladom na povahu porusenia je potrebné uplatnit percentuálnu cast dotknutého predaja vo výske 18 %. 191 V rozpore s tvrdeniami zalobkyne je toto posúdenie dostatocne odôvodnené, kedze Komisia riadne zohladnila ukazovatele uvedené v bode 22 usmernení z roku 2006 (pozri bod 189 vyssie), a to okrem povahy porusenia spolocný trhový podiel dotknutých podnikov, zahrnajúci celý trh, geografický rozsah zodpovedajúci celému EHP, a skutocnost, ze kartel sa realizoval. 192 Okrem toho je nesporné, ze porusenie súvisiace s CPT patrí do kategórie uvedenej v bode 23 usmernení z roku 2006, kedze zahrna najmä tajné horizontálne dohody o urcení ceny. Preto vzhladom na skutocnost, ze usmernenia z roku 2006 upravujú hornú hranicu 30 %, Komisia tým, ze stanovila zohladnovanú cast predaja na 18 %, to znamená na úrovni, ktorá je len o nieco vyssia ako polovica uvedenej stupnice, dodrzala pravidlá, ktoré si sama v uvedených usmerneniach stanovila. Takéto zjavné porusenie práva hospodárskej sútaze je totiz svojou povahou obzvlást závazné a popiera najzákladnejsie ciele Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 29. júna 2012, GDF Suez/Komisia, T-370/09, Zb., bod 420 a tam citovanú judikatúru). 193 Ziadna zo skutocností, ktoré uvádza zalobkyna, neumoznuje spochybnit toto posúdenie. 194 Preskúmanie stvrtého a piateho zalobného dôvodu predlozeného na podporu návrhov na zrusenie napadnutého rozhodnutia totiz neumoznilo spochybnit úcast dotknutých podnikov na jedinom a pokracujúcom porusovaní clánku 101 ZFEÚ, ktorého úcinkom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze na trhu EHP a ktorého výsledkom bolo konkrétne urcenie ceny, ktorého realizácia bola dôsledne kontrolovaná, ako aj obmedzenie výroby a výmena dôverných informácií týkajúcich sa CPT. V rozpore s tvrdeniami zalobkyne je potrebné na jednej strane zdôraznit, ze stupen sofistikovanosti alebo zlozitosti kartelu CDT v porovnaní s kartelom CPT je irelevantný vzhladom na úcinky oboch kartelov, ktoré pozostávali z obmedzenia hospodárskej sútaze na trhu EHP. Na druhej strane ako vyplýva z odôvodnenia 1059 napadnutého rozhodnutia, ukazovatel vyssej závaznosti stanovený pri karteli CDT zohladnuje skutocnost, ze tento kartel obsahoval na rozdiel od kartelu CPT aj rozdelenie zákazníkov. Pokial ide o tvrdenia, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatocné dôkazy o obmedzení výroby a rozdelení trhov, nemozno ich prijat vzhladom na analýzu vykonanú v rámci druhej casti piateho zalobného dôvodu. 195 Napokon pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého dva z troch aspektov porusenia, konkrétne obmedzenie výroby a rozdelenie trhu, netrvali pocas celej doby porusovania, je potrebné konstatovat, ze aj keby bolo pravdivé, nepostacuje na spochybnenie posúdení zo strany Komisie, pokial ide o existenciu porusenia, jeho závaznost v prejednávanej veci, a teda cast hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit na úcely stanovenia základnej sumy pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 13. decembra 2012, Versalis a Eni/Komisia, T-103/08, bod 241). 196 Z toho vyplýva, ze Komisia stanovením casti hodnoty predaja, ktorý sa má zohladnit na úcely stanovenia základnej sumy pokuty ulozenej zalobkyni, na základe usmernení z roku 2006 na 18 %, neprekrocila hranice svojej volnej úvahy. Tvrdenie, ze percentuálna cast je neprimeraná v porovnaní s percentuálnou castou stanovenou pre kartel CDT, ktorá predstavuje 19 %, musí byt teda odmietnuté. 197 Rovnako treba zamietnut tvrdenia zalobkyne týkajúce sa realizácie a dôsledkov porusenia, kedze Komisia mohla v súlade s bodom 23 usmernení z roku 2006 stanovit sumu iba vzhladom na kritérium povahy porusenia (rozsudok GDF Suez/Komisia, uz citovaný v bode 192 vyssie, bod 423). 198 Napokon ziadna iná skutocnost neodôvodnuje, aby Vseobecný súd pouzil svoju právomoc zmenit rozhodnutie, pokial ide o sumu pokuty vzhladom na závaznost porusenia. 199 Z toho vyplýva, ze táto výhrada musí byt odmietnutá. 200 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze Komisia nezohladnila obmedzenú povahu svojej úcasti a úcasti spolocnosti MTPD, ked stanovila cast hodnoty predaja na výpocet základnej sumy pokuty, ani ked posudzovala prípadné polahcujúce okolnosti. 201 Treba totiz pripomenút, ze podla judikatúry znízenie základnej sumy pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností sa nevyhnutne spája s okolnostami prejednávanej veci, ktoré môzu Komisiu viest k tomu, ze toto znízenie neprizná podniku, ktorý sa zúcastnil na nezákonnej dohode. Prihliadanie na polahcujúcu okolnost v situáciách, ked sa podnik zúcastnuje na zjavne nezákonnej dohode, o ktorej vedel alebo nemohol nevediet, ze predstavuje porusenie, nemôze mat za následok anulovanie akéhokolvek odstrasujúceho úcinku ulozenej pokuty a nemôze ohrozovat potrebný úcinok clánku 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia, [29]C-511/06 P, Zb. s. I-5843, body 104 a 105 a tam citovanú judikatúru). 202 Okrem toho z bodu 29 usmernení z roku 2006 vyplýva, ze Komisia nemá ziadnu povinnost systematicky zohladnovat zvlást kazdú z uvedených polahcujúcich okolností, ani automaticky priznávat dodatocné znízenie základnej sumy pokuty, akonáhle podnik predlozí informácie, ktoré môzu naznacovat prítomnost jednej z takýchto okolností. Primeranost prípadného znízenia sumy pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností sa totiz musí posúdit z celkového hladiska, berúc do úvahy vsetky relevantné okolnosti. V prípade neexistencie záväzného ustanovenia v usmerneniach z roku 2006, pokial ide o polahcujúce okolnosti, ktoré mozno zohladnit, teda treba predpokladat, ze Komisia si ponechala urcitú mieru volnej úvahy na celkové posúdenie významu prípadného znízenia sumy pokút z dôvodu polahcujúcich okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu z 2. februára 2012, Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, T-83/08, bod 240 a tam citovanú judikatúru). 203 V prejednávanej veci, pokial ide o argument, podla ktorého Komisia mala zohladnit skutocnost, ze MTPD sa nezúcastnovala na európskych stretnutiach o skle, ale len na stretnutiach SML a ASEAN, je potrebné pripomenút, ako vyplýva z analýzy druhej casti piateho zalobného dôvodu, ze Komisia sa oprávnene domnievala, ze MTPD, s ktorou zalobkyna a Panasonic tvorili jednu hospodársku jednotku, sa zúcastnovala na jedinom a pokracujúcom porusení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, ktoré pokrývalo celé územie EHP a zahrnalo dohody a zosúladené postupy s cielom dohodnút sa na cenách a produkcii, ako aj vymienat si citlivé obchodné informácie medzi konkurentmi. Pri zohladnení volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje pri urcovaní sumy pokút, ktoré plánuje ulozit, mohla sa vzhladom na vsetky tieto okolnosti domnievat, ze zohladnenie polahcujúcich okolností nie je odôvodnené. 204 Zalobkyna navyse nepreukázala, ze by sa MTPD bránila kartelu CPT do takej miery, ze by narusila jeho riadne fungovanie, co je pritom standardom vyzadovaným judikatúrou na úcely uznania neexistencie realizácie kartelu, ktorá odôvodnuje znízenie pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok Denki Kagaku Kogyo a Denka Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 202 vyssie, bod 248 a tam citovanú judikatúru). 205 Z toho vyplýva, ze Komisia neprekrocila hranice volnej úvahy, ktorou v danej oblasti disponuje, ked neuznala ako polahcujúcu okolnost, ktorá by odôvodnila znízenie sumy pokuty, skutocnost, za predpokladu, ze by bola preukázaná, ze MTPD sa nezúcastnila na vsetkých podstatných znakoch predmetného kartelu. Pokial ide totiz o zodpovednost za porusovanie ako takú, z judikatúry vyplýva, ze skutocnost, ze sa podnik priamo nezúcastnoval na vsetkých podstatných znakoch celkového kartelu, ho nemôze zbavit zodpovednosti za porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, ak je tak ako v prejednávanej veci preukázané, ze tento podnik musel nevyhnutne na jednej strane vediet, ze dohoda, na ktorej sa zúcastnoval, je súcastou celkového plánu a na druhej strane, ze tento celkový plán zahrna vsetky podstatné znaky kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [30]C-386/10 P, Zb. s. I-13085, bod 91 a tam citovanú judikatúru). 206 Okrem toho zalobkyna nevysvetlila, ako mala Komisia porusit zásadu proporcionality alebo zásadu rovnosti zaobchádzania, ked vzhladom na túto skutocnost nezohladnila v jej prospech polahcujúcu okolnost. 207 Aj keby zalobkyna svojou argumentáciou chcela preukázat, ze jej úloha v karteli bola výlucne pasívna, je potrebné na jednej strane zdôraznit, ze hoci táto okolnost bola v usmerneniach z roku 1998 výslovne uvedená ako prípadná polahcujúca okolnost, medzi polahcujúcimi okolnostami, ktoré môzu byt uplatnené podla usmernení z roku 2006, uz nie je uvedená. Toto predstavuje zámerné politické rozhodnutie ukoncit "podporovanie" pasívneho správania úcastníkov porusovania pravidiel hospodárskej sútaze. Toto rozhodnutie patrí do volnej úvahy Komisie v oblasti stanovovania a vykonávania politiky hospodárskej sútaze. 208 Na druhej strane "výlucne pasívna úloha" urcitého podniku alebo "jeho úloha nasledovatela" pri uskutocnovaní porusenia nevyhnutne spocíva v "malej aktivite" dotknutého podniku, teda chýbajúcej aktívnej úcasti na vypracovaní protisútaznej dohody alebo dohôd (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, [31]T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 167). Z judikatúry vyplýva, ze spomedzi skutocností, ktoré môzu preukázat pasívnu úlohu podniku v rámci kartelu, mozno zobrat do úvahy najmä citelne sporadickejsí charakter zúcastnovania sa na rokovaniach v porovnaní s beznými úcastníkmi kartelu, ako aj existenciu výslovných vyhlásení týkajúcich sa úlohy, ktorú tento podnik zohráva v karteli, a ktoré pochádzajú od zástupcov tretích podnikov, ktoré sa podielali na porusení, pricom sa zohladnia vsetky relevantné okolnosti prejednávanej veci (pozri rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný, bod 168 a tam citovanú judikatúru). 209 V prejednávanej veci sa MTPD zúcastnila nezanedbatelného poctu stretnutí kartelu CPT, ktorých protisútazná povaha bola preukázaná a pocas ktorých svojim konkurentom poskytla niektoré citlivé obchodné informácie. Aj keby boli tieto informácie nesprávne ci dostupné z iných zdrojov, u konkurentov vyvolávali dojem, ze sa zúcastnovala na karteli, a teda prispievala k jeho podpore. Navyse ziadny z úcastníkov predmetného kartelu neuviedol, ze by zalobkyna pocas porusovania vykazovala "malú aktivitu". Z týchto dôvodov sa nemozno domnievat, ze jej úloha bola výlucne pasívna. 210 Z toho vyplýva, ze Komisia neprekrocila hranice volnej úvahy, ktorou v predmetnej veci disponuje, ked ako polahcujúcu okolnost, ktorá by odôvodnovala znízenie sumy pokuty, neuznala údajnú výlucne pasívnu a okrajovú úlohu spolocnosti MTPD. 211 V tretom rade zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila svoje usmernenia z roku 2006 tým, ze v rámci relevantného obratu zohladnila nielen predaj CRT zákazníkom so sídlom v EHP, ale aj priamy predaj v EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov, ktoré nemali priamy ani nepriamy vztah s porusovaním. V tejto súvislosti Komisii vytýka na jednej strane to, ze nepreukázala existenciu protisútazného správania vzhladom na viazaný predaj, ktorý bol výslovne vylúcený z rokovaní na stretnutiach SML a ASEAN, a teda priamo nesúvisel s porusovaním. Na druhej strane tvrdí, ze Komisia nemohla vychádzat z predpokladu, ze trh na výstupe pri televízoroch v EHP bol porusovaním ovplyvnený, takze priamy predaj v EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov nemal s porusovaním nepriamu spojitost. 212 Treba pripomenút, ze clánok 23 ods. 2 druhý pododsek nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze pre kazdý podnik a zdruzenie podnikov, ktoré sa podielali na porusení, pokuta neprevýsi 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom kalendárnom roku. 213 Ako uz rozhodol Súdny dvor, Komisia musí v kazdom jednotlivom prípade a vzhladom na jeho kontext, ako aj ciele, ktoré sleduje systém sankcií zavedený nariadením c. 1/2003, posúdit sledovaný dosah na dotknutý podnik, najmä tým, ze zohladní obrat, ktorý odráza jeho skutocnú hospodársku situáciu pocas doby, ked dochádzalo k poruseniu (rozsudky zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, [32]C-76/06 P, Zb. s. I-04405, bod 25; Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 53, a z 23. apríla 2015, LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, C-227/14 P, Zb., bod 49). 214 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora je pri urcení výsky pokuty dovolené zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý je ukazovatelom, i ked iba priblizným a nepresným, velkosti podniku a jeho hospodárskej sily, ako aj cast tohto obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktorý sa porusenie vztahuje, a ktorá je spôsobilá naznacit rozsah tohto porusenia (rozsudky Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, [33]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 121; Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 54, a LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, bod 50). 215 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze hoci clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 ponecháva Komisii mieru volnej úvahy, obmedzuje jej výkon tým, ze zavádza objektívne kritériá, ktoré Komisia musí dodrziavat. Pokuta, ktorá môze byt spolocnosti ulozená, tak má na jednej strane vycíslitelnú a absolútnu hornú hranicu, takze maximálna suma pokuty, ktorú mozno danému podniku ulozit, je vopred urcitelná. Výkon tejto volnej úvahy je na druhej strane obmedzený aj pravidlami správania, ktoré si Komisia sama stanovila, predovsetkým v usmerneniach k metóde stanovovania výsky pokút (rozsudky Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 55, a LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, bod 51). 216 V zmysle bodu 13 usmernení z roku 2006 "pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo... súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP". V bode 6 tých istých usmernení sa spresnuje, ze "kombinácia hodnoty predaja v súvislosti s porusením a trvaním [porusenia] sa povazuje za vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porusenia, ako aj relatívneho podielu kazdého podniku na porusení". 217 Cielom bodu 13 usmernení z roku 2006 je teda vziat ako východiskový bod na výpocet pokuty ulozenej podniku sumu, ktorá odráza ekonomický význam porusenia a relatívnu váhu tohto podniku na tomto porusení (rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, C-444/11 P, bod 76; Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 57, ako aj LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, bod 53). 218 V dôsledku toho pojem hodnoty predaja uvedený v tomto bode 13 zahrna predaj realizovaný v EHP na trhu dotknutom porusením bez toho, aby bolo potrebné urcit, ci tento predaj bol skutocne ovplyvnený týmto porusením, pricom cast obratu z predaja výrobkov, ktoré sú predmetom porusenia, môze najlepsie odrázat ekonomický význam tohto porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Team Relocations a i./Komisia, uz citovaný v bode 217 vyssie, body 75 az 78; Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, body 57 az 59; rozsudok Súdneho dvora z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, C-286/13 P, Zb., body 148 a 149, a LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, body 53 az 58 a 64). 219 V prejednávanej veci úcastníci kartelu, ako MTPD, na správanie ktorej uplatnovala zalobkyna rozhodujúci vplyv, ktorí boli vertikálne integrovanými podnikmi, zabudovávali mimo EHP do hotových výrobkov predávaných v EHP CPT, na ktoré sa vztahuje kartel. Ako tvrdí zalobkyna, predaj zohladnený na úcely stanovenia sumy pokuty na základe priameho predaja v EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov sa neuskutocnil na trhu výrobku dotknutého porusením, v tomto prípade na trhu CRT, na ktoré sa vztahuje kartel, ale na od tohto trhu odlisnom trhu výrobku, a to na trhu na výstupe pri hotových výrobkoch, v ktorých sú zabudované uvedené CRT, pricom uvedené CRT, na ktoré sa vztahuje kartel, boli v takom prípade predmetom vnútorného predaja mimo EHP medzi spolocnostou MTPD a jej vertikálne integrovanými dcérskymi spolocnostami. 220 Z odôvodnení 1026 a 1029 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze na stanovenie sumy slúziacej ako základ pokút Komisia zohladnila len fakturovanú cenu CDT a CPT zabudovaných do televízorov alebo do monitorov pocítacov, a nie cenu televízorov a monitorov pocítacov. Predaj hotových výrobkov integrujúcich CRT, na ktoré sa vztahuje kartel, nebol zohladnený vo výske celej ich hodnoty, ale len v casti tejto hodnoty, ktorá by mohla zodpovedat hodnote CRT, na ktoré sa vztahuje kartel a ktoré sú integrované do hotových výrobkov, za predpokladu, ze ich podnik patriaci zalobkyni predal nezávislým tretím osobám so sídlom v EHP. Toto konstatovanie nebolo napadnuté. 221 Na rozdiel od tvrdenia zalobkyne teda Komisia správne zohladnila predaj televízorov a monitorov pocítacov na úcely výpoctu sumy pokuty. 222 Hoci nemozno pojem "hodnota predaja" uvedený v bode 13 usmernení z roku 2006 rozsírit tak, aby zahrnal aj predaj uskutocnený predmetným podnikom, ktorý nepatrí do rozsahu pôsobnosti vytýkaného kartelu (pozri rozsudky Team Relocations a i./Komisia, uz citovaný v bode 217 vyssie, bod 76; Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 57, a LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, bod 53), bolo by v rozpore s cielom sledovaným clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, keby vertikálne integrovaní úcastníci kartelu mohli iba z dôvodu, ze zabudovali výrobky, ktoré sú predmetom porusenia, do hotových výrobkov mimo územia EHP, z vypocítania pokuty vylúcit cast hodnoty predaja týchto hotových výrobkov uskutocneného v EHP, ktorá môze zodpovedat hodnote výrobkov, ktoré sú predmetom porusenia. 223 Ako uz totiz Súdny dvor rozhodol, vertikálne integrované podniky môzu mat prospech z dohody o horizontálnom urcení cien za porusenia clánku 101 ZFEÚ nielen pri predaji tretím nezávislým osobám na trhu výrobku, ktorý je predmetom tohto porusenia, ale aj na trhu na výstupe pri spracovaných výrobkoch, do zlozenia ktorých vstupujú tieto výrobky, a to dvoma rôznymi spôsobmi. Bud tieto podniky prenesú zvýsenie ceny výrobných vstupov, ktoré vyplýva z predmetu porusenia, na cenu spracovaných výrobkov, alebo ich neprenesú, ale znamená to pre ne výhodu vo vztahu k nákladom oproti ich konkurentom, ktorí si zabezpecujú tie isté výrobné vstupy na trhu výrobkov, ktorý bol predmetom porusenia (rozsudok Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 60). 224 Za týchto podmienok sa Komisia správne domnievala, ze priamy predaj v EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov, napriek tomu, ze sa neuskutocnil na trhu výrobku dotknutého porusením, skreslil hospodársku sútaz v EHP, pricom doslo k poruseniu clánku 101 ZFEÚ predovsetkým v neprospech spotrebitela, a ze uvedený predaj súvisel s porusením v EHP v zmysle bodu 13 usmernení z roku 2006. 225 Z toho vyplýva, ze argumentácia zalobkyne, podla ktorej Komisia nemohla vychádzat z predpokladu, ze trh na výstupe pri televízoroch v EHP bol dotknutý porusením, nemôze s ohladom na judikatúru pripomenutú v bode 223 vyssie uspiet. Napokon ako bolo pripomenuté v bode 220 vyssie, kedze Komisia nezohladnila celkovú hodnotu spracovaného výrobku, ale len hodnotu trubíc, ktoré boli do neho zabudované, takáto argumentácia je v kazdom prípade neúcinná. 226 Navyse je potrebné poznamenat, ze vylúcenie priameho predaja v EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov by spôsobilo umelú minimalizáciu ekonomického významu porusenia spáchaného daným podnikom, pretoze samotná skutocnost, ze by sa vylúcil takýto predaj skutocne dotknutý kartelom v EHP, by viedla k tomu, ze by nakoniec bola ulozená pokuta bez skutocného vztahu s pôsobnostou predmetného kartelu na tomto území (pozri analogicky rozsudky Team Relocations a i./Komisia, uz citovaný v bode 217 vyssie, bod 77; Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, uz citovaný v bode 30 vyssie, bod 58, a LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, uz citovaný v bode 213 vyssie, bod 54). 227 Ako konkrétne správne konstatovala Komisia v odôvodnení 1022 napadnutého rozhodnutia a v rozpore s tvrdeniami zalobkyne, nezohladnenie hodnoty tohto predaja by nevyhnutne znamenalo bezdôvodne zvýhodnit vertikálne integrované podniky, ktoré tak ako MTPD zabudujú podstatnú cast výrobku, ktorý je predmetom porusenia, vo svojich výrobných jednotkách so sídlom mimo územia EHP, co im umozní vyhnút sa sankcii proporcionálnej ich významu na trhu výrobkov a skodlivosti ich správania pre hospodársku sútaz v EHP. 228 Komisia teda neporusila svoje usmernenia z roku 2006 tým, ze zohladnila priamy predaj v EHP prostredníctvom spracovaných výrobkov na úcely stanovenia sumy pokuty ulozenej spolocnosti MTPD spolocne a nerozdielne so zalobkynou a spolocnostou Panasonic. 229 V stvrtom rade zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa odchýlila od bodu 25 usmernení z roku 2006 bez objektívneho odôvodnenia, ktoré by bolo zlucitelné so zásadou rovnosti zaobchádzania, a to tým, ze pouzila specifickú hodnotu predaja pre výpocet dodatocnej sumy zahrnutej v základnej sume pokuty, ktorá jej bola ulozená (pozri bod 22 vyssie) ako materskej spolocnosti MTPD. 230 Je potrebné zdôraznit, ze zalobkyna chce touto argumentáciou spochybnit metódu Komisie na výpocet sumy pokuty, ktorú jej ulozila z dôvodu jej priamej úcasti na karteli CPT pred vytvorením MTPD, pretoze na úcely výpoctu dodatocnej sumy uplatnila okrem hodnoty svojho vlastného predaja aj cast hodnoty predaja spolocného podniku. Ako to Komisia spresnila v poznámke pod ciarou 1972 odôvodnenia 1055 napadnutého rozhodnutia, znamená to, ze materské spolocnosti nemajú spolocnú a nerozdielnu zodpovednost za dodatocné sumy. Okrem toho z odôvodnenia 1076 uvedeného rozhodnutia vyplýva, ze zatial co boli spolocnosti Panasonic a zalobkyni ulozené oddelené dodatocné sumy, spolocnosti MTPD nebola ulozená ziadna dodatocná suma. 231 Vzhladom na zrusenie clánku 1 ods. 2 písm. d) a clánku 2 ods. 2 písm. g) napadnutého rozhodnutia musí byt argumentácia zalobkyne v tomto bode odmietnutá ako neúcinná. 232 Z toho vyplýva, ze v ziadnom prípade nie je nevyhnutné rozhodnút o dôvodnosti argumentácie týkajúcej sa údajného porusenia práva na obhajobu zalozeného na tom, ze zalobkyna nemala prístup k údajom predlozeným spolocnostou Panasonic na úcet spolocnosti MTPD, pokial ide o stanovenie dodatocnej sumy. 233 Za týchto podmienok Vseobecný súd konstatuje, ze ziadny dalsí dôvod, ktorý by sa mohol vztahovat na argumentáciu zalobkyne podporujúcu predmetnú cast, neumoznuje domnievat sa, ze sumy pokút sú neprimerané na jednej strane vzhladom na závaznost a dobu trvania porusovania, ktorého sa zalobkyna dopustila, a na strane druhej vzhladom na nevyhnutnost ulozit jej pokuty s odstrasujúcou výskou. 234 Vseobecný súd sa okrem toho domnieva, ze ziadny dôvod zalozený na verejnom poriadku, ktorý by sa mal zohladnit ex offo (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [34]C-272/09 P, Zb. s. I-12789, bod 104), neodôvodnuje, aby vyuzil svoju právomoc zmenit rozhodnutie a zrusil pokutu. 235 V nadväznosti na to a v súlade so závermi uvedenými v bodoch 146 az 148 vyssie sa musí vyhoviet druhej casti zalobného dôvodu uplatneného na podporu stvrtého návrhu, ktorým sa navrhuje znízenie sumy pokuty ulozenej zalobkyni z dôvodu jej úcasti na porusení prostredníctvom spolocnosti MTPD, a to len v rozsahu, v akom sa zalobkyna domáha prospechu zo znízenia sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená spolocne a nerozdielne so spolocnostami Panasonic a MTPD, konstatovaného rozsudkom Panasonic a MT Picture Display/Komisia, uz citovaným v bode 147 vyssie, ktorý stanovil sumu tejto pokuty na 82826000 eur. Návrh na zrusenie pokuty alebo znízenie jej výsky sa vo zvysnej casti zamieta. O trovách 236 Podla clánku 134 ods. 3 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. 237 Kedze v prejednávanej veci boli návrhy zalobkyne vyhlásené za ciastocne dôvodné, je potrebné rozhodnút, ze kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 ods. 2 písm. d) rozhodnutia Komisie C(2012) 8839 final z 5. decembra 2012, týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.437 - Elektrónky pre obrazovky televízorov a pocítacov), sa ciastocne zrusuje v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje, ze Toshiba Corp. sa zúcastnila na celosvetovom karteli na trhu elektrónok pre farebné televízory od 16. mája 2000 do 31. marca 2003. 2. Clánok 2 ods. 2 písm. g) tohto rozhodnutia sa zrusuje v rozsahu, v akom sa ukladá pokuta 28048000 eur spolocnosti Toshiba z dôvodu jej priamej úcasti na celosvetovom karteli na trhu elektrónok pre farebné televízory. 3. Suma pokuty ulozenej spolocnosti Toshiba v clánku 2 ods. 2 písm. h) predmetného rozhodnutia spolocne a nerozdielne so spolocnostami Panasonic Corp. a MT Picture Display Co. Ltd sa stanovuje na 82826000 eur. 4. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 5. Kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Papasavvas Forwood Bieliunas Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. septembra 2015. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Zalobkyna a dotknutý výrobok Správne konanie Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O návrhoch, predlozených ako hlavné, na ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení, ktorým je napadnuté rozhodnutie postihnuté, a to v rozsahu, v akom konstatuje, ze zalobkyna je zodpovedná za porusenie, ku ktorému doslo v období od 16. mája 2000 do 11. apríla 2002 O druhom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení, ktorým je napadnuté rozhodnutie postihnuté, a to v rozsahu, v akom konstatuje, ze zalobkyna je zodpovedná za porusenie, ku ktorému doslo v období od 12. apríla 2002 do 31. marca 2003 O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení, ktorým je napadnuté rozhodnutie postihnuté, a to v rozsahu, v akom konstatuje, ze zalobkyna je spolocne a nerozdielne zodpovedná za úcast MTPD na porusovaní, ku ktorému doslo v období od 1. apríla 2003 do 12. júna 2006 - O druhej casti - O prvej casti - O tretej casti O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení, ktorým je napadnuté rozhodnutie postihnuté, a to v rozsahu, v akom konstatuje, ze zalobkyna je zodpovedná za porusenie, ku ktorému doslo v období od 1. apríla 2003 do 12. júna 2006 O piatom zalobnom dôvode, predlozenom subsidiárne, zalozenom na nesprávnom posúdení, ktorým je napadnuté rozhodnutie postihnuté, a to v rozsahu, v akom konstatuje, ze MTPD je zodpovedná za to, ze sa zúcastnila na porusení, ku ktorému doslo v období od 1. apríla 2003 do 12. júna 2006 - O prvej casti - O druhej casti O návrhoch, predlozených subsidiárne, na zrusenie alebo znízenie sumy pokuty O trovách __________________________________________________________________ ( [35]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [36]1 ) Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXuJ2c83/L90591-1336TMP.html#t-ECR_62013TJ0104_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXuJ2c83/L90591-1336TMP.html#t-ECR_62013TJ0104_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:298:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0185&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0028&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0208&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0067&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0314&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0132&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0480&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0141&locale=SK 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:095:TOC 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0097&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0194&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0407&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0407&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006T?0382&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0089&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0008&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007C?0125&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0073&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62008C?0101&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0511&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0386&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0220&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0076&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62009C?0272&locale=SK 35. file:///tmp/lynxXXXXuJ2c83/L90591-1336TMP.html#c-ECR_62013TJ0104_SK_01-E0001 36. file:///tmp/lynxXXXXuJ2c83/L90591-1336TMP.html#c-ECR_62013TJ0104_SK_01-E0002