UZNESENIE PODPREDSEDU SÚDNEHO DVORA z 21. januára 2014 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Uznesenie o nariadení predbezného opatrenia -- Státna pomoc -- Rozhodnutie, ktorým sa nariaduje vrátenie státnej pomoci -- Neexistencia záväzných opatrení na vymáhanie státnej pomoci na vnútrostátnej úrovni -- Neexistencia naliehavosti" Vo veci C-574/13 P(R), ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 57 druhého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 7. novembra 2013, Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues, D. Colas, E. Belliard a N. Rouam, splnomocnení zástupcovia, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: M. Afonso a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, PODPREDSEDA SÚDNEHO DVORA, po vypocutí prvého generálneho advokáta P. Cruza Villalóna, vydal toto Uznesenie 1 Francúzska republika sa svojím odvolaním domáha zrusenia uznesenia predsedu Vseobecného súdu Európskej únie z 29. augusta 2013, Francúzsko/Komisia (T-366/13 R, dalej len "napadnuté uznesenie"), ktorým predseda zamietol jej návrh na odklad výkonu rozhodnutia Komisie C(2013) 1926 final z 2. mája 2013 o státnej pomoci SA.22843 (2012/C) (ex 2012/NN), ktorú Francúzsko poskytlo spolocnostiam Société nationale Corse Méditerranée a Compagnie méridionale de navigation (dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu a konanie o návrhu na nariadenie predbezného opatrenia 2 Skutocnosti, ktoré predchádzali sporu, boli opísané v bodoch 1 az 9 napadnutého uznesenia takto: "1 V nadväznosti na verejné obstarávanie v oblasti zabezpecovania námorného spojenia Marseille - Bastia, Marseille - Ajaccio, Marseille - Balagne (Ile-Rousse a Calvi), Marseille - Porto Vecchio a Marseille - Propriano skupina spolocností, ktorú tvoria Société nationale Corse Méditerranée (SNCM) a Compagnie méridionale de navigation (CMN), francúzski poskytovatelia sluzieb v oblasti námornej dopravy, zabezpecovala v období od 1. júla 2007 do 31. decembra 2013 uvedených 5 námorných spojení na základe dohody o poverení sluzbou vo verejnom záujme (dalej len 'dohoda`), uzavretou s územnou samosprávou Korzika (ÚSK) a s Office des transports de Corse (OTC, Dopravný úrad Korziky). Obe poverené spolocnosti dostávali od OTC rocný príspevok za nepretrzité poskytovanie sluzieb v oblasti osobnej a nákladnej dopravy, ktoré boli povinné poskytovat pocas celého roka (dalej len 'základné sluzby`), a za doplnkové sluzby v oblasti osobnej dopravy v obdobiach dopravných spiciek, teda pocas Vianoc, februára, jari az jesene a/alebo leta na linkách Marseille - Ajaccio, Marseille - Bastia a Marseille - Propriano (dalej len 'doplnkové sluzby`). 2 Podla dohody je konecná financná náhrada pre kazdú z poverených spolocností za kazdý rok obmedzená na prevádzkovú stratu vzniknutú v dôsledku plnenia záväzkov podla technickej specifikácie, pricom sa zohladnuje primeraný zisk podla skutocného denného pouzívania námorného kapitálu na plavby zodpovedajúce týmto záväzkom. Ak by skutocné príjmy boli nizsie ako odhadované príjmy, ktoré poverené spolocnosti uvádzajú vo svojich ponukách, v dohode sa stanovuje úprava tejto náhrady z verejných prostriedkov. Po podpísaní bola dohoda upravená tak, ze sa zrusilo vyse 100 plavieb medzi Korzikou a Marseille rocne, znízili sa rocné sumy referencnej financnej náhrady o 6,5 milióna eur pre obidve poverené spolocnosti a stanovil sa rocný strop mechanizmu prispôsobenia príjmov pre kazdú poverenú spolocnost. 3 Pokial ide o námorné spojenia medzi Korzikou a prístavmi v Nice a Toulone, zabezpecuje ich najmä francúzska spolocnost Corsica Ferries, ktorá sa tiez zúcastnila na postupe verejného obstarávania uvedeného v bode 1 vyssie, ale jej ponuky neboli úspesné. V súvislosti s uvedenými spojeniami spolocnost Corsica Ferries podlieha záväzkom vo verejnom záujme v zmysle clánku 4 nariadenia Rady (EHS) c. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatnuje zásada slobody poskytovania sluzieb na námornú dopravu v rámci clenských státov (námorná kabotáz) ([2]Ú. v. ES L 364, s. 7; Mim. vyd. 06/002, s. 10), ktorými sa jej stanovuje minimálny pocet ciest tam a spät týzdenne podla období. Okrem toho na predmetných spojeniach existuje systém sociálnej pomoci poskytovaný oprávneným cestujúcim. 4 Pokial ide o celkové dopravné spojenie na Korziku z kontinentálneho Francúzska, uz vela rokov je poznamenané výrazne sezónnym charakterom, pricom preprava cestujúcich sa uskutocnuje prevazne v letných mesiacoch. V prvom desatrocí po roku 2000 sa trh v oblasti dopravy medzi Korzikou a kontinentálnym Francúzskom vyznacoval najmä trendom rozvoja dopravnej ponuky z Toulonu, ktorý sa stal prednostným prístavom dopravy na Korziku. Trend nárastu prepravy z Toulonu zodpovedal zvýseniu trhového podielu spolocnosti Corsica Ferries. 5 V roku 2007 bola Európskej komisii dorucená staznost spolocnosti Corsica Ferries v súvislosti s údajnou neoprávnenou státnou pomocou nezlucitelnou so spolocným trhom, ktorú získali spolocnosti SNCM a CMN na základe dohody. V nadväznosti na poskytnutie doplnujúcich informácií stazovatelom a výmenu listov s francúzskymi orgánmi Komisia listom z 27. júna 2012 oznámila Francúzskej republike svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ v súvislosti s údajnou státnou pomocou v prospech spolocností SNCM a CMN na základe dohody ([3]Ú. v. EÚ C 301, s. 1). Na záver tohto konania Komisia prijala 2. mája 2013 [sporné] rozhodnutie. 6 [Sporné] rozhodnutie bolo oznámené Francúzskej republike 3. mája 2013. 7 V [spornom] rozhodnutí pri zistovaní, ci náhrady poskytnuté spolocnostiam SNCM a CMN predstavujú státnu pomoc, Komisia skúmala, ci v danej veci boli splnené kritériá stanovené Súdnym dvorom v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([4]C-280/00, Zb. s. I-7747) (dalej len 'kritériá rozsudku Altmark`). Pritom zistila, ze základná sluzba poskytovaná spolocnostami SNCM a CMN bola v súlade so skutocnou potrebou sluzby vo verejnom záujme, kým doplnková sluzba, ktorú poskytovala iba spolocnost SNCM, nebola ani potrebná, ani primeraná vzhladom na uspokojenie uvedenej potreby, a preto dospela k záveru, ze prvé kritérium rozsudku Altmark splna iba základná sluzba. Kedze následne usúdila, ze podmienky verejného obstarávania (pozri bod 1 vyssie) neumoznovali vybrat záujemcu schopného poskytovat dané sluzby za najnizsie náklady pre územnú samosprávu a ze francúzske orgány jej nepredlozili ziadnu informáciu dosvedcujúcu, ze náhrady sa vypocítali podla vzoru dobre riadeného a primerane vybaveného stredného podniku, dospela k záveru, ze stvrté kritérium rozsudku Altmark nebolo splnené ani pri jednej z uvedených sluzieb. Podla Komisie preto náhrady predstavovali státnu pomoc (clánok 1 [sporného] rozhodnutia). 8 Pokial ide o zlucitelnost skúmanej státnej pomoci s vnútorným trhom, Komisia usúdila, ze základná sluzba predstavuje sluzbu vo vseobecnom hospodárskom záujme, ale doplnková sluzba nie. Za zlucitelné s vnútorným trhom preto povazovala len náhrady vyplatené spolocnostiam SNCM a CMN za základnú sluzbu (clánok 2 ods. 2 [sporného] rozhodnutia), zatial co náhrady vyplatené iba spolocnosti SNCM za doplnkovú sluzbu kvalifikovala ako nezlucitelné s vnútorným trhom (clánok 2 ods. 1 [sporného] rozhodnutia). 9 V zmysle clánku 3 [sporného] rozhodnutia Komisia následne nariadila okamzité ukoncenie vyplácania náhrad za doplnkovú sluzbu a vymáhanie státnej pomoci od jej príjemcu, ktorému uz bola v danej súvislosti vyplatená vo výske priblizne 220 miliónov eur, a súcasne spresnila, ze vymáhanie pomoci musí byt okamzité a úcinné a francúzske orgány majú zabezpecit výkon rozhodnutia do styroch mesiacov od jeho oznámenia (clánok 4 [sporného] rozhodnutia), cize do 3. septembra 2013. Francúzske orgány mali povinnost oznámit Komisii do dvoch mesiacov od oznámenia [sporného] rozhodnutia celkovú sumu, ktorú má príjemca vrátit, podrobný opis uz prijatých alebo plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím, ako aj dokumenty, ktoré dokazujú, ze príjemcovi bolo nariadené pomoc vrátit (clánok 5)." 3 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 12. júla 2013 Francúzska republika podala zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. Na podporu svojej zaloby uviedla, ze Komisia porusila pojem "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze dospela k záveru, ze náhrady vyplatené spolocnostiam SNCM a CMN v rámci dohody poskytli ich príjemcom selektívnu výhodu, a tieto náhrady kvalifikovala ako státnu pomoc v zmysle uvedeného ustanovenia. Subsidiárne poukázala na to, ze Komisia porusila clánok 106 ods. 2 ZFEÚ tým, ze dospela k záveru, ze náhrady vyplatené spolocnosti SNCM za doplnkovú sluzbu predstavujú státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom, kedze táto sluzba nepredstavuje sluzbu vo vseobecnom hospodárskom záujme. 4 Samostatným podaním do súdnej kancelárie Vseobecného súdu v ten istý den Francúzska republika podala návrh na nariadenie predbezného opatrenia, ktorým v podstate navrhla, aby predseda Vseobecného súdu pozastavil výkon sporného rozhodnutia dovtedy, kým Vseobecný súd nerozhodne o veci samej. Vo svojich pripomienkach podaných do kancelárie Vseobecného súdu 31. júla 2013 Komisia navrhla zamietnut tento návrh na nariadenie predbezného opatrenia. Francúzska republika odpovedala na pripomienky Komisie podaním z 8. augusta 2013. Komisia sa k jej podaniu vyjadrila podaním zo 14. augusta 2013. Napadnuté uznesenie 5 Predseda Vseobecného súdu sa domnieval, ze má vsetky informácie potrebné na to, aby mohol rozhodnút o návrhu bez potreby ústne vypocut úcastníkov konania, a preto sa rozhodol v prvom rade preskúmat, ci bola splnená podmienka naliehavosti. 6 V bodoch 19 az 22 napadnutého uznesenia zdôraznil, ze podla Francúzskej republiky by okamzitý výkon sporného rozhodnutia, ktorým bolo nariadené vymáhanie sumy vyse 220 miliónov eur od spolocnosti SNCM, ako aj ukoncenie vyplácania vsetkých platieb po dátume oznámenia rozhodnutia, nevyhnutne viedol k platobnej neschopnosti a likvidácii tejto spolocnosti a v dôsledku toho k spôsobeniu váznej, nenapravitelnej a bezprostredne hroziacej ujmy tomuto clenskému státu. Podla Francúzskej republiky by ujma vyplývajúca z likvidácie uvedenej spolocnosti spocívala po prvé v narusení územnej kontinuity s Korzikou, po druhé vo váznych sociálnych konfliktoch na Korzike a v prístave Marseille a po tretie v negatívnom vplyve na zamestnanost a ekonomickú cinnost nielen v rámci uvedenej spolocnosti, ale aj v oblasti Marseille a Korziky. 7 V bode 27 napadnutého uznesenia predseda Vseobecného súdu uviedol, ze tri druhy ujmy, na ktoré sa Francúzska republika odvoláva, aj ked sa lísia od individuálnej ujmy, ktorú môze utrpiet spolocnost SNCM, vsetky závisia od vyhlásenia konkurzu na túto spolocnost. Od bodu 28 uvedeného uznesenia preto skúmal, ci Francúzska republika preukázala, ze výkon sporného rozhodnutia by nevyhnutne viedol k likvidácii uvedenej spolocnosti. 8 V tejto súvislosti v bode 29 napadnutého uznesenia uviedol, ze pozadovat vrátenie údajnej státnej pomoci od spolocnosti SNCM a ukoncit vyplácanie budúcej náhrady do 31. decembra 2013 mohla iba Francúzska republika ako jediný subjekt, ktorému bolo sporné rozhodnutie urcené, kedze v zmysle clánku 288 stvrtého odseku ZFEÚ bolo uvedené rozhodnutie záväzné len pre francúzske orgány. Na základe toho usúdil, ze po právnej stránke nemozno samotné sporné rozhodnutie povazovat za umoznujúce ulozit predmetnej spolocnosti povinnost vrátit státnu pomoc ani vzdat sa príslusných platieb. Predseda Vseobecného súdu preto usúdil, ze iba v dôsledku prijatia právne záväzného opatrenia na výkon sporného rozhodnutia francúzskymi orgánmi by mohlo vzniknút natolko bezprostredné riziko likvidácie spolocnosti SNCM, ze by to odôvodnovalo poskytnutie navrhovaného odkladu výkonu rozhodnutia. 9 V bodoch 30 az 34 napadnutého uznesenia predseda Vseobecného súdu preskúmal opodstatnenost listov, ktoré 10. júla 2013 zaslal prefekt Korziky ÚSK a spolocnosti SNCM. Predseda Vseobecného súdu dospel k záveru, ze zaslanie uvedených dvoch listov, ktoré zostali bez akejkolvek odozvy adresátov, nemozno povazovat za prijatie opatrení bezpodmienecne zaväzujúcich spolocnost SNCM vrátit státnu pomoc, ktorá uz bola vyplatená, a ukoncit vyplácanie platieb, ktoré este vyplatené neboli. Na základe toho riziko likvidácie spolocnosti SNCM nemozno povazovat za bezprostredne hroziace do takej miery, aby bolo mozné povazovat pozadovaný odklad výkonu rozhodnutia za odôvodnený. 10 Predseda Vseobecného súdu zamietol opacné tvrdenia Francúzskej republiky v bode 35 a nasl. napadnutého uznesenia. V bode 37 tohto uznesenia bolo predovsetkým uvedené, ze v danej veci listy prefekta Korziky z 10. júla 2013 nebolo mozné povazovat za záväzné opatrenia na úcely výkonu sporného rozhodnutia uz preto, lebo prefekt v nich priamo oznámil zámer Francúzskej republiky podat zalobu o zrusenie predmetného rozhodnutia spolu s návrhom na nariadenie predbezného opatrenia smerujúceho k odkladu výkonu rozhodnutia. V bode 38 uznesenia odmietol tvrdenie, ze vydat platobný príkaz mala ÚSK, kedze ho v kazdom prípade mala vydat Francúzska republika. 11 Kedze Francúzska republika tvrdila, ze je paradoxné ulozit jej povinnost uskutocnit konanie vo veci vymáhania uz vyplatenej státnej pomoci vzhladom na to, ze podala návrh na nariadenie predbezného opatrenia, predseda Vseobecného súdu v bode 40 napadnutého uznesenia pripomenul, ze na akty prijaté institúciami sa vztahuje prezumpcia platnosti a podanie zaloby o zrusenie rozhodnutia nemá ziadny odkladný úcinok v zmysle clánku 278 ZFEÚ, pretoze odklad rozhodnutia môze nariadit len súd. V bode 41 napadnutého uznesenia sa dalej uvádzalo, ze podla judikatúry Vseobecného súdu Francúzska republika nebola povinná uskutocnit konanie vo veci vymáhania pomoci, ale prijat záväzné opatrenia. V bode 42 uznesenia sa predseda Vseobecného súdu domnieval, ze pri neexistencii záväzných opatrení bezpodmienecne smerujúcich k výkonu sporného rozhodnutia, ktorých nevyhnutným dôsledkom by bol konkurz spolocnosti SNCM, by Francúzska republika nepreukázala splnenie podmienky naliehavosti v danej veci. 12 V bode 43 a nasl. napadnutého uznesenia predseda Vseobecného súdu preskúmal zo vsetkých relevantných hladísk, aká by bola situácia, keby musel usúdit, ze Francúzska republika uz prijala v danej veci takéto záväzné opatrenia. V podstate sa domnieval, ze podla ustálenej judikatúry a na základe informácií zo spisu sa nepreukázalo, ze francúzske vnútrostátne opravné prostriedky neumoznujú spolocnosti SNCM predíst vyhláseniu konkurzu, a teda riziku, ze jej bude spôsobená vázna a nenapravitelná ujma, tak, ze pred vnútrostátnym súdom napadne záväzné vnútrostátne opatrenia, ktoré by v takej situácii boli prijaté. 13 Na základe vsetkých týchto skutocností predseda Vseobecného súdu dospel v bode 56 napadnutého uznesenia k záveru, ze návrh na nariadenie predbezného opatrenia treba zamietnut pre neexistenciu naliehavosti bez skúmania podmienky týkajúcej sa fumus boni iuris a bez zvázenia dotknutých záujmov. Návrhy úcastníkov konania 14 Francúzska republika navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnuté uznesenie, -- sám rozhodol o spore alebo vrátil vec na opätovné rozhodnutie Vseobecnému súdu a -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 15 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- ulozil Francúzskej republike povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní 16 Francúzska republika na podporu svojho odvolania uvádza jeden odvolací dôvod, zalozený na nesprávnom právnom posúdení podmienky týkajúcej sa naliehavosti. Konkrétne Francúzska republika vytýka predsedovi Vseobecného súdu, ze splnenie tejto podmienky viazal po prvé na to, aby príslusné vnútrostátne orgány vydali platobný príkaz alebo nariadili vrátenie predmetnej pomoci, a po druhé na dôkaz o tom, ze ziadny vnútrostátny opravný prostriedok neumoznuje podniku, ktorému bola pomoc poskytnutá, podat námietky proti jej vráteniu, a teda zabránit váznej a nenapravitelnej ujme. 17 Naopak Komisia ziada Súdny dvor, aby zamietol tieto dve výhrady, a teda odvolanie v plnom rozsahu. 18 V tejto súvislosti treba najprv pripomenút, ze clánok 104 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu stanovuje, ze "návrhy na nariadenie predbezných opatrení musia uvádzat predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavost, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohlad odôvodnujú nariadenie navrhovaných predbezných opatrení". Odklad výkonu rozhodnutia a ostatné predbezné opatrenia teda sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení môze nariadit, ak sa preukáze, ze ich nariadenie je z právneho a faktického hladiska na prvý pohlad dôvodné (fumus boni iuris), sú naliehavé v tom zmysle, ze sú potrebné na to, aby sa predislo váznej a nenapravitelnej ujme na záujmoch úcastníka konania, ktorý ich navrhol, a ze mali úcinky uz pred rozhodnutím vo veci samej. Tieto podmienky sú kumulatívne, takze návrhy na nariadenie predbezných opatrení musia byt zamietnuté, pokial niektorá z nich nie je splnená [pozri uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 14. októbra 1996, SCK a FNK/Komisia, [5]C-268/96 P(R), Zb. s. I-4971, bod 30]. Sudca rozhodujúci o nariadení predbezných opatrení tiez v prípade potreby zvázi záujmy, o ktoré ide (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 23. februára 2001, Rakúsko/Rada, [6]C-445/00 R, Zb. s. I-1461, bod 73). 19 Úcelom konania o nariadení predbezného opatrenia je zarucit plnú úcinnost budúceho konecného rozhodnutia, aby sa zabránilo medzere v právnej ochrane poskytovanej Súdnym dvorom. Na dosiahnutie tohto ciela sa naliehavost musí posudzovat s ohladom na potrebu nariadenia predbezného opatrenia, ktorého cielom je zabránit vzniku váznej a nenapravitelnej ujmy úcastníkovi konania, ktorý o jeho nariadenie ziada [pozri uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 14. decembra 2001, Komisia/Euroalliages a i., [7]C-404/01 P(R), Zb. s. I-10367, body 61 a 62]. Je na tomto úcastníkovi konania, aby predlozil dôkaz o tom, ze nemôze cakat na výsledok konania vo veci samej bez toho, aby mu vznikla takáto ujma (pozri uznesenie predsedu Súdneho dvora z 12. októbra 2000, Grécko/Komisia, [8]C-278/00 R, Zb. s. I-8787, bod 14). 20 V tejto súvislosti z bodu 43 napadnutého uznesenia vyplýva, ze predseda Vseobecného súdu preskúmal otázku existencie vnútrostátnych právnych prostriedkov v prospech spolocnosti SNCM iba kvôli úplnosti, ak by sa na rozdiel od toho, co usúdil v bode 42 predmetného uznesenia, dospelo k záveru, ze francúzske orgány preukázali, ze uz prijali záväzné opatrenia na výkon sporného rozhodnutia. Podla ustálenej judikatúry ide vsak o odvolací dôvod namierený proti nadbytocnému dôvodu tohto rozsudku, ktorý nemôze viest k jeho zruseniu, a teda je neúcinný (pozri rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [9]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 148, ako aj uznesenie z 23. februára 2006, Piau/Komisia, C-171/05 P, bod 86). 21 Najprv je teda potrebné preskúmat, ci záver predsedu Vseobecného súdu v bode 42 uvedeného uznesenia týkajúci sa neprijatia záväzných opatrení, a teda neexistencie naliehavosti, ktorá z toho vyplýva, nepredstavuje nesprávne právne posúdenie uvádzané v danej veci. 22 Francúzska republika uznáva, ze je opodstatnené pozadovat od podniku, ktorému bola poskytnutá pomoc, aby predlozil dôkaz o tom, ze príslusné vnútrostátne orgány prijali opatrenia potrebné na vrátenie predmetnej pomoci, a ze ak tak neurobili, podmienka naliehavosti nie je splnená. Právom totiz uvádza, ze iba vnútrostátne orgány môzu nariadit podniku, ktorému bola pomoc poskytnutá, aby ju vrátil, a ze rozhodnutím Komisie, ktorým sa clenskému státu nariaduje vymáhanie predmetnej pomoci, sa tomuto podniku naopak neukladá ziadna právne záväzná povinnost, takze podnik nemôze preukázat riziko tazkej a nenapravitelnej ujmy, kedze vnútrostátne orgány neprijali záväzné opatrenia smerujúce k zruseniu a vymáhaniu predmetnej pomoci. Francúzska republika tvrdí, ze toto pravidlo vsak údajne nebolo transponované do odvolaní proti nariadeniam predbezného opatrenia, ktoré podávajú samotné clenské státy v oblasti státnej pomoci, pretoze podla nej by bolo paradoxné viazat dôvodnost návrhu na nariadenie predbezného opatrenia podaného clenským státom na prijatie záväzných opatrení smerujúcich k vymáhaniu danej pomoci vnútrostátnymi orgánmi tohto státu. 23 Treba vsak zdôraznit, ze Francúzska republika nespochybnuje premisu predsedu Vseobecného súdu v bode 27 napadnutého uznesenia, ze vznik údajne váznej a nenapravitelnej ujmy, na ktorú sa Francúzska republika odvoláva, vyzaduje likvidáciu spolocnosti SNCM. Ak sa teda sporným rozhodnutím, ako Francúzska republika sama právom zdôraznuje, spolocnosti SNCM neukladá ziadna povinnost vrátit pomoc, pretoze nebola príjemcom pomoci, potom tejto spolocnosti nehrozí vyhlásenie konkurzu, pokial vnútrostátne orgány neprijali záväzné opatrenia na vymáhanie uvedenej pomoci. Treba teda konstatovat, ze za daných podmienok sa tento clenský stát nemôze odvolávat na pravdepodobný vznik váznej a nenapravitelnej ujmy, pretoze jeho orgány uvedené opatrenia neprijali. 24 Pokial ide o tvrdenia Francúzskej republiky zdôraznujúce "paradoxnost" povinnosti clenského státu prijat záväzné opatrenia na vymáhanie pomoci, aby dosiahol odklad výkonu rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá povinnost vrátit túto pomoc, stací pripomenút, ze nútené zacatie konania vo veci vymáhania státnej pomoci poskytnutej státom v súlade s clánkom 14 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([10]Ú. v. ES L 83, s. 1) z dôvodu nezlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom ukladá clenskému státu povinnost prijat proti svojej vôli právne záväzné opatrenia, aby si splnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Únie. 25 Okrem toho, ako správne pripomenul predseda Vseobecného súdu v bode 14 napadnutého rozhodnutia, clánok 278 ZFEÚ stanovuje zásadu, ze zaloby nemajú odkladný úcinok, pricom odklad výkonu aktu, ktorého zrusenie sa navrhuje, o ktorý môzu subjekty podliehajúce súdnej právomoci poziadat na základe toho istého ustanovenia, má mimoriadny charakter. 26 To, ze je clenský stát povinný prijat záväzné opatrenia na vymáhanie pomoci, aj ked súdu navrhuje odklad rozhodnutia Komisie, ktorým sa mu ukladá povinnost prijat takéto opatrenia, vyplýva z procesného rezimu a z rozdelenia právomocí stanovených právom Únie medzi Komisiu a vnútrostátne orgány. 27 Preto treba konstatovat, ze predseda Vseobecného súdu sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked splnenie podmienky týkajúcej sa naliehavosti viazal na prijatie záväzných opatrení na vymáhanie predmetnej pomoci príslusnými vnútrostátnymi orgánmi. Kedze okrem toho osobitne v bodoch 33 a 37 napadnutého uznesenia tvrdil, pricom Francúzska republika mu v tomto ohlade nevytýka skreslenie skutocností, ze tento clenský stát neprijal záväzné opatrenia, oprávnene mohol v bode 42 napadnutého uznesenia usúdit, ze tento clenský stát nepreukázal, ze podmienka týkajúca sa naliehavosti je v danej veci splnená. 28 Za týchto podmienok treba toto odvolanie zamietnut bez toho, aby bolo potrebné zaoberat sa existenciou vnútrostátnych právnych prostriedkov umoznujúcich spolocnosti SNCM dosiahnut v prípade potreby odklad výkonu záväzných opatrení, ktoré francúzske orgány mali prijat, pretoze predseda Vseobecného súdu sa touto otázkou zaoberal len kvôli úplnosti. O trovách 29 Podla clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku, uplatnitelného na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla ulozit Francúzskej republike povinnost nahradit trovy konania a Francúzska republika nemala úspech vo svojom jedinom dôvode, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania. Z týchto dôvodov podpredseda Súdneho dvora rozhodol: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Francúzska republika je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [11]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXSkAcjO/L92219-3273TMP.html#t-ECR_62013CO0574_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:364:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:301:TOC 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0268&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0445&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0404&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0278&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 11. file:///tmp/lynxXXXXSkAcjO/L92219-3273TMP.html#c-ECR_62013CO0574_SK_01-E0001