ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 26. januára 2017 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandsky a rakúsky trh s kúpelnovými doplnkami a príslusenstvom -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore -- Koordinácia cien a výmena citlivých obchodných informácií -- Jediné porusenie -- Dôkaz -- Pokuty -- Neobmedzená právomoc -- Primeraná lehota -- Proporcionalita" Vo veci C-644/13 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie podané 29. novembra 2013, Villeroy & Boch SAS, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: J. Philippe, avocat, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, L. Malferrari a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: podpredseda Súdneho dvora A. Tizzano, vykonávajúci funkciu predsedu prvej komory, sudcovia M. Berger, E. Levits, S. Rodin (spravodajca) a F. Biltgen, generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: K. Malacek, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 10. septembra 2015, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 26. novembra 2015, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním spolocnost Villeroy & Boch SAS (dalej len "Villeroy & Boch France") navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. septembra 2013, Villeroy & Boch Austria a i./Komisia (T-373/10, T-374/10, T-382/10 a T-402/10, neuverejnený, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2013:455), ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konecnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 - Kúpelnové doplnky a príslusenstvo) (dalej len "sporné rozhodnutie"), v rozsahu, v akom sa jej týka. Právny rámec Nariadenie (ES) c. 1/2003 2 Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) v clánku 23 ods. 2 a 3 stanovuje: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [101 ZFEÚ alebo clánok 102 ZFEÚ]... ... Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov [, ktoré sa podielalo na porusení, - neoficiálny preklad] nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. ... 3. Pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania." Usmernenia z roku 2006 3 Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 ([4]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006") uvádzajú vo svojom bode 2, ze pokial ide o stanovenie pokút "Komisia musí v prvom rade zohladnit trvanie a závaznost porusenia" a ze "ulozená pokuta nesmie presiahnut limity uvedené v clánku 23 ods. 2 v druhom a tretom pododseku nariadenia (ES) c. 1/2003". 4 V bode 37 usmernení z roku 2006 sa uvádza: "I ked tieto usmernenia vysvetlujú vseobecnú metodiku stanovovania výsky pokút, konkrétne okolnosti danej veci alebo nevyhnutnost dosiahnut odstrasujúci úcinok v konkrétnej veci môzu byt dôvodom na to, aby sa Komisia odchýlila od tejto metodiky alebo od limitov stanovených v bode 21." Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 5 Výrobky, ktorých sa týka kartel, sú kúpelnové doplnky a príslusenstvo patriace do jednej z troch podskupín týchto výrobkov, a to vodovodné batérie, sprchové kúty a príslusenstvo, ako aj keramika (dalej len "tri podskupiny výrobkov"). 6 Okolnosti predchádzajúce sporu boli Vseobecným súdom opísané v bodoch 1 az 19 napadnutého rozsudku a mozno ich zhrnút takto. 7 Sporným rozhodnutím Komisia konstatovala existenciu porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([5]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/053, s. 3; dalej len "Dohoda o EHP"), v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. Toto porusenie na ktorom sa zúcastnovalo 17 podnikov prebiehalo od 16. októbra 1992 do 9. novembra 2004 a nadobudlo podobu súboru protisútazných dohôd alebo zosúladených postupov na belgickom, nemeckom, francúzskom, talianskom, holandskom a rakúskom území. 8 Presnejsie Komisia v spornom rozhodnutí uviedla, ze konstatované porusenie spocívalo po prvé v koordinácii rocného zvysovania cien a iných poplatkov týmito výrobcami kúpelnových doplnkov a príslusenstva v rámci pravidelných zasadnutí v rôznych vnútrostátnych profesijných zdruzeniach, po druhé v urcovaní alebo koordinácii zvysovania cien pri prílezitosti osobitných udalostí ako zvýsenie cien surovín, zavedenie eura, ako aj zavedenie mýtneho a po tretie v prezradení a vo výmene citlivých obchodných informácií. Komisia okrem toho konstatovala, ze k urcovaniu cien v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva dochádzalo v rocných cykloch. V tomto rámci výrobcovia urcovali svoje cenníky, ktoré obvykle zostávali platné pocas jedného roka a slúzili ako základ pre obchodné vztahy s velkoobchodníkmi. 9 Villeroy & Boch France, ako aj ostatné zalobkyne v prvostupnovom konaní, Villeroy & Boch Austria GmbH (dalej len "Villeroy & Boch Austria"), Villeroy & Boch AG (dalej len "Villeroy & Boch") ako aj Villeroy & Boch Belgium SA (dalej len "Villeroy & Boch Belgium"), pôsobia v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. Villeroy & Boch vlastní celé základné imanie spolocností Villeroy & Boch Austria, Villeroy & Boch France, Villeroy & Boch Belgium, Ucosan BV a jej dcérskych spolocností, ako aj Villeroy & Boch SARL. 10 Dna 15. júla 2004 spolocnost Masco Corp. a jej dcérske spolocnosti, medzi ktoré patrí Hansgrohe AG, ktorá vyrába vodovodné batérie, a Hüppe GmbH, ktorá vyrába sprchové kúty, informovali Komisiu o existencii kartelu v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva a poziadali o oslobodenie od pokút podla oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([6]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002") alebo, v prípade zamietnutia, o znízenie pokút, ktoré by im mohli byt ulozené. Komisia prijala 2. marca 2005 podla odseku 8 písm. a) a odseku 15 tohto oznámenia podmienecné rozhodnutie o oslobodení od pokút v prospech spolocnosti Masco. 11 Komisia vykonala 9. a 10. novembra 2004 neohlásené kontroly v priestoroch viacerých spolocností a vnútrostátnych profesijných zdruzení vykonávajúcich cinnost v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. 12 V dnoch 15. a 19. novembra 2004 Grohe Beteiligungs GmbH a jej dcérske spolocnosti, ako aj American Standard Inc. (dalej len "Ideal Standard"), poziadali o oslobodenie od pokút v zmysle oznámenia o spolupráci z roku 2002 a v prípade nevyhovenia o znízenie ich výsky. 13 Po tom, co v priebehu obdobia od 15. novembra 2005 do 16. mája 2006 Komisia adresovala ziadosti o informácie viacerým spolocnostiam a zdruzeniam pôsobiacim v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva, vrátane zalobkýn v prvostupnovom konaní, 26. marca 2007 prijala oznámenie o výhradách, ktoré im bolo oznámené. 14 V dnoch 17. a 19. januára 2006 Roca SARL, ako aj Hansa Metallwerke AG a jej dcérske spolocnosti poziadali o oslobodenie od pokút v zmysle oznámenia o spolupráci z roku 2002 a v prípade nevyhovenia o znízenie ich výsky. Dna 20. januára 2006 Aloys F. Dornbracht GmbH & Co. KG Armaturenfabrik podala podobnú ziadost. 15 Po vypocutí, ktoré sa konalo 12. az 14. novembra 2007, ktorého sa zúcastnili zalobkyne v prvostupnovom konaní, po zaslaní listu z 9. júla 2009 obsahujúceho opis skutkových okolností, ktorým sa pozornost odvolateliek upriamila na urcité dôkazy, o ktoré sa Komisia zamýslala opriet v rámci prijatia konecného rozhodnutia, a po zaslaní ziadostí o doplnujúce informácie zaslané uvedeným zalobkyniam neskôr Komisia 23. júna 2010 prijala sporné rozhodnutie. Týmto rozhodnutím Komisia konstatovala, ze postupy opísané v bode 8 tohto rozsudku boli súcastou globálneho plánu smerujúceho k obmedzeniu hospodárskej sútaze medzi adresátmi uvedeného rozhodnutia a mali povahu jediného a pokracujúceho porusenia, ktorého pôsobnost pokrývala tri podskupiny výrobkov a vztahovala sa na belgické, nemecké, francúzske, talianske, holandské a rakúske územie. V tejto súvislosti táto institúcia zdôraznovala najmä skutocnost, ze uvedené postupy boli v súlade s modelom, ktorý sa ukázal byt rovnaký v siestich clenských státoch, na ktoré sa zameralo jej presetrovanie. Taktiez poukázala na existenciu vnútrostátnych profesijných zdruzení týkajúcich sa vsetkých troch podskupín výrobkov, ktoré nazvala "koordinacnými subjektmi", na existenciu vnútrostátnych profesijných zdruzení pozostávajúcich z clenov, ktorých cinnost sa týkala minimálne dvoch z týchto troch podskupín výrobkov, ktoré nazvala "viacvýrobkové zdruzenia", ako aj na existenciu specializovaných zdruzení pozostávajúcich z clenov, ktorých cinnost sa týkala jednej z týchto troch podskupín výrobkov. Nakoniec konstatovala prítomnost hlavnej skupiny podnikov, ktoré sa zúcastnovali na karteli v rôznych clenských státoch a v rámci koordinacných subjektov a viacvýrobkových zdruzení. 16 Podla Komisie sa zalobkyne v prvostupnovom konaní zúcastnovali na predmetnom porusení ako clenovia zdruzení, a to IndustrieForum Sanitär, ktoré nahradilo od roku 2001 Freundeskreis der deutschen Sanitärindustrie, Arbeitskreis Baden und Duschen, ktoré nahradilo od roku 2003 Arbeitskreis Duschabtrennungen a Fachverband Sanitär-Keramische Industrie v Nemecku, Arbeitskreis Sanitärindustrie v Rakúsku, Vitreous China-group v Belgicku, Sanitair Fabrikanten Platform v Holandsku a Association française des industries de céramique sanitaire (AFICS) vo Francúzsku. Pokial ide o porusenie spáchané v Holandsku, Komisia v podstate v odôvodnení 1179 sporného rozhodnutia konstatovala, ze podnikom, ktoré sa na nom zúcastnovali, nemozno ulozit pokutu z dôvodu premlcania. 17 V clánku 1 sporného rozhodnutia Komisia vymenúva podniky, ktorým ukladá sankcie za porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP od 1. januára 1994, z dôvodu ich úcasti na karteli v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva v Belgicku, Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku, Holandsku a Rakúsku v rôznych obdobiach od 16. októbra 1992 do 9. novembra 2004. Pokial ide o zalobkyne v prvostupnovom konaní, Komisia v clánku 1 ods. 1 uvedeného rozhodnutia sankcionovala Villeroy & Boch za jej úcast na predmetnom jedinom porusení od 28. septembra 1994 do 9. novembra 2004 a jej dcérske spolocnosti Villeroy & Boch Belgium, Villeroy & Boch France a Villeroy & Boch Austria za obdobia od najskôr 12. októbra 1994 do 9. novembra 2004. 18 Komisia v clánku 2 ods. 8 sporného rozhodnutia ulozila pokuty po prvé spolocnosti Villeroy & Boch vo výske 54436347 eur, po druhé spolocne a nerozdielne spolocnosti Villeroy & Boch a Villeroy & Boch Austria vo výske 6083604 eur, po tretie spolocne a nerozdielne spolocnosti Villeroy & Boch a Villeroy & Boch Belgium vo výske 2942608 eur a po stvrté spolocne a nerozdielne spolocnosti Villeroy & Boch a Villeroy & Boch France vo výske 8068441 eur. Celková výska pokút ulozených spolocnostiam Villeroy & Boch AG a jej dcérskym spolocnostiam bola teda 71531000 eur. 19 Pri stanovovaní výsky týchto pokút vychádzala Komisia z usmernení z roku 2006. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 20 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 9. septembra 2010 podala odvolatelka zalobu vo veci T-382/10 o neplatnost sporného rozhodnutia v casti, ktorá sa jej týka, a subsidiárne navrhovala znízenie pokuty, ktorá jej bola týmto rozhodnutím ulozená. 21 Na podporu svojich návrhov na zrusenie odvolatelka uvádzala porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP z dôvodu uznania jediného, komplexného a pokracujúceho porusenia, nedostatocné odôvodnenie, absenciu dôkazov o existencii porusenia vo Francúzsku, absenciu právneho základu umoznujúceho solidárne zaviazanie zalobkýn v prvostupnovom konaní na zaplatenie pokút, nesprávny výpocet ulozenej pokuty z dôvodu najmä zahrnutia predajov nespojených s porusením do výpoctu výsky pokuty a absenciu znízenia tejto pokuty napriek neprimeranej dlzke správneho konania a nakoniec porusenie clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 z dôvodu, ze pokuta je neprimeraná. 22 Subsidiárne odvolatelka predlozila návrhy na znízenie výsky ulozenej pokuty. 23 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol zalobu v celom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania 24 Odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, kedze týmto rozsudkom Vseobecný súd zamietol jej zalobu, -- subsidiárne ciastocne zrusil napadnutý rozsudok, -- subsidiárne znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, -- subsidiárne zrusil napadnutý rozsudok a vrátil vec Vseobecnému súdu na opätovné rozhodnutie a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 25 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie v celom rozsahu ako scasti neprípustné a scasti zjavne nedôvodné a -- zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. O odvolaní 26 Odvolatelka na podporu svojho odvolania uvádza styri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, pri posúdení porusení, ku ktorým údajne doslo vo Francúzsku. Druhý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Vseobecný súd pri konstatovaní komplexného a pokracujúceho porusenia. Tretí odvolací dôvod je zalozený na skutocnosti, ze Vseobecný súd nepouzil svoju neobmedzenú súdnu právomoc pokial ide o pokutu ulozenú odvolatelke. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady proporcionality. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení dôkazov, pokial ide o porusenia, ku ktorým údajne doslo vo Francúzsku Argumentácia úcastníkov konania 27 Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatelka v podstate uvádza, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze jeho posúdenie vyhlásení spolocností Ideal Standard, Roca, ako aj Duravit AG, týkajúcich sa vsetkých skutocností, ku ktorým doslo vo Francúzsku, nezodpovedá posúdeniu, ktoré k rovnakým skutocnostiam uviedol v rozsudku zo 16. septembra 2013, Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([7]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [8]EU:T:2013:457), ktorý sa týka tiez sporného rozhodnutia. Vseobecný súd preto porusil zásadu rovnosti zaobchádzania a zásadu in dubio pro reo. 28 V bodoch 287 az 290 napadnutého rozsudku totiz Vseobecný súd zastával názor, ze vyhlásenia spolocností Ideal Standard a Roca umoznili preukázat úcast odvolatelky na troch stretnutiach AFICS organizovaných pocas roku 2004, v priebehu ktorých doslo k nedovoleným rokovaniam. V tejto súvislosti Vseobecný súd v podstate pripomenul, ze svedectvo podniku, ktorý ziadal o zhovievavost, nemôze slúzit ako dôkaz v zmysle zásady testis unus, testis nullus (jeden svedok, ziadny svedok) pokial také svedectvo nie je podopreté svedectvom ostatných úcastníkov kartelu. O taký prípad vsak podla Vseobecného súdu ide v prejednávanej veci, pretoze svedectvo poskytnuté v rámci ziadosti o zhovievavost spolocnosti Ideal Standard bolo potvrdené vyhlásením spolocnosti Roca France. 29 Podla odvolatelky posúdenie dôkazov, ktoré vykonal Vseobecný súd, zjavne odporuje posúdeniu tých istých dôkazov v rozsudku zo 16. septembra 2013, Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([9]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [10]EU:T:2013:457, body [11]118 az [12]120), ktorý sa tiez týka sporného rozhodnutia. 30 Odvolatelka tiez zastáva názor, ze Vseobecný súd posúdil dôkaznú hodnotu vyhlásenia spolocnosti Duravit v poslednom uvedenom rozsudku a v napadnutom rozsudku kontradiktórne. V rozsudku zo 16. septembra 2013, Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([13]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [14]EU:T:2013:457, body [15]115 a [16]116), Vseobecný súd konstatoval, ze toto vyhlásenie nebolo zalobkyniam v konaní, ktorého sa uvedený rozsudok týkal, v priebehu správneho konania oznámené a v dôsledku toho sa musí povazovat za skutocnost, ktorú voci nim nemozno uplatnovat. Naopak v napadnutom rozsudku Vseobecný súd uznal, ze zohladní to isté vyhlásenie. V bode 293 tohto rozsudku tak Vseobecný súd uviedol, ze hoci sporné rozhodnutie "sa neopiera" o uvedené vyhlásenie, skutocnostou vsak zostáva, ze toto vyhlásenie potvrdzuje vyhlásenie spolocnosti Ideal Standard, pokial ide o obsah nedovolených rokovaní, ku ktorým "pravdepodobne" doslo 25. februára 2004. 31 Okrem toho odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze voci nej uplatnil vyhlásenie spolocnosti Duravit, o ktorom vsak vedel, ze ho voci nej uplatnovat nemozno, a ktoré neuplatnila samotná Komisia v spornom rozhodnutí, zmenila odôvodnenie tohto rozhodnutia a porusila clánok 263 a clánok 296 druhý pododsek ZFEÚ. 32 Kedze pokial ide o porusenie, ktoré údajne mozno odvolatelke pripisovat vo Francúzsku, nebol uvádzaný ziadny iný dôkaz, odsúdenie odvolatelky je zalozené na nesprávnom právnom posúdení uvedenom vyssie, týkajúcom sa skutocností, ku ktorým doslo vo Francúzsku. 33 Komisia pripústa, ze posúdenia, ktoré uviedol Vseobecný súd v napadnutom rozsudku, sú v rozpore s posúdeniami uvedenými v rozsudku zo 16. septembra 2013, Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([17]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [18]EU:T:2013:457), ale uvádza, ze chybu obsahuje posledný uvedený rozsudok. Táto institúcia zdôraznuje, ze odvolatelka sa nedovoláva nesprávneho právneho posúdenia dôkazov, ale dovoláva sa len nerovnakého zaobchádzania so zhodnými skutocnostami. Okrem toho Komisia vyvracia existenciu porusenia zásady prezumpcie neviny. Nakoniec nespochybnuje, ze vyhlásenie spolocnosti Duravit nemôze byt pouzité ako dôkaz, ale zdôraznuje, ze napadnutý rozsudok sa zjavne nezakladá na tomto vyhlásení. Posúdenie Súdnym dvorom 34 S cielom odpovedat na prvý odvolací dôvod treba pripomenút, ze posúdenie dôkaznej sily dokumentu Vseobecným súdom nemôze v zásade podliehat súdnemu preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania. Ako totiz vyplýva z clánku 256 ZFEÚ a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, odvolanie sa obmedzuje na právne otázky. Vseobecný súd je preto ako jediný oprávnený konstatovat a posúdit relevantné skutocnosti a posúdit dôkazné prostriedky s výnimkou prípadu skreslenia týchto skutocností a dôkazných prostriedkov (pozri najmä rozsudok z 2. októbra 2003, Salzgitter/Komisia, [19]C-182/99 P, [20]EU:C:2003:526, bod [21]43 a citovanú judikatúru), co sa v tomto prípade nenamieta. 35 Naopak podla ustálenej judikatúry otázka, ci odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu je protirecivé alebo nedostatocné, predstavuje právnu otázku, ktorá môze byt v rámci odvolania preskúmaná (pozri najmä rozsudok z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [22]C-105/04 P, [23]EU:C:2006:592, bod [24]71 a citovanú judikatúru). 36 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bode 287 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia sa pri stanovení úcasti odvolatelky na stretnutiach AFICS v roku 2004 opierala o vyhlásenia spolocností Ideal Standard a Roca. V bode 289 uvedeného rozsudku Vseobecný súd zdôraznil, ze z judikatúry vyplýva, ze vyhlásenie osoby, ktorej bolo poskytnuté úplné odpustenie alebo ciastocné znízenie pokút, ktoré spochybnuje jedna zo strán, treba uznat, kedze nic nebráni tomu, aby takéto uznanie mohlo vyplývat zo svedectva iného podniku, ktorý sa zúcastnoval na karteli, hoci tento podnik mal tiez prospech zo znízenia pokút. Po preskúmaní dôkaznej hodnoty vyhlásenia spolocnosti Roca, Vseobecný súd v bode 290 toho istého rozsudku zastával názor, ze vyhlásenie spolocnosti Ideal Standard, ktoré je potvrdené vyhlásením spolocnosti Roca, právne dostatocne preukazuje vedenie predmetných nedovolených rokovaní. 37 Odvolatelka uvádza, ze toto odôvodnenie odporuje odôvodneniu uvedenému v rozsudku zo 16. septembra 2013, Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([25]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [26]EU:T:2013:457). 38 Treba vsak pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry povinnost Vseobecného súdu odôvodnit svoje rozsudky nemozno v zásade rozsírit az tak, ze musí odôvodnit riesenie prijaté v jednej veci v porovnaní s riesením v inej veci, ktorá mu bola predlozená, hoci sa tieto veci týkali toho istého rozhodnutia (pozri rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [27]C-444/11 P, neuverejnený, [28]EU:C:2013:464, bod [29]66, ako aj citovanú judikatúru). 39 Preto tvrdenie odvolatelky zalozené na rozpore v odôvodnení napadnutého rozsudku a rozsudku zo 16. septembra 2013, Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([30]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [31]EU:T:2013:457), treba zamietnut. 40 Pokial ide o tvrdenie odvolatelky, podla ktorého Vseobecný súd nemohol voci nej uplatnit vyhlásenie spolocnosti Duravit, treba konstatovat, ze vychádza z nesprávneho pochopenia napadnutého rozsudku. V skutocnosti uvedenie tohto vyhlásenia v bode 293 napadnutého rozsudku má za ciel iba zodpovedat na tvrdenia zalobkýn v prvostupnovom konaní, ktorými poukazujú na uvedené vyhlásenie a ktoré smerujú k spochybneniu pravdivosti vyhlásení spolocností Ideal Standard a Roca. Vseobecný súd teda neuvádzal vyhlásenie spolocnosti Duravit ako prvok na tarchu odvolatelky, ako je to potvrdené v bode 295 uvedeného rozsudku, v ktorom Vseobecný súd konstatoval, ze vyhlásenia spolocností Ideal Standard a Roca postacujú na preukázanie existencie porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 41 Vzhladom na predchádzajúce úvahy musí byt prvý odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na existencii jediného a pokracujúceho porusenia Argumentácia úcastníkov konania 42 Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelka uvádza, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked umelo zoskupil akty, ktoré boli od seba nezávislé, a konstatoval existenciu komplexného a pokracujúceho porusenia. 43 V tejto súvislosti odvolatelka po prvé tvrdí, ze Vseobecný súd porusil clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP, ked vychádzal z konceptu jediného, komplexného a pokracujúceho porusenia,. Tento pojem totiz nemá ziadny právny základ v práve Únie. Okrem toho odvolatelka uvádza, ze napadnutý rozsudok obsahuje nedostatocné odôvodnenie, kedze Vseobecný súd neodpovedal na vsetky jej tvrdenia k tomuto bodu. 44 Po druhé odvolatelka subsidiárne zastáva názor, ze podmienky uznania jediného porusenia nie sú v danom prípade splnené, kedze Komisia nedefinovala relevantný trh a existencia vztahu komplementárnosti medzi rôznymi vytýkanými konaniami nie je preukázaná. 45 Po tretie odvolatelka subsidiárne uvádza, ze z dôvodu existencie ciastocných zrusení sporného rozhodnutia, pokial ide o urcité clenské státy, v rozsudkoch zo 16. septembra 2013, Wabco Europe a i./Komisia ([32]T-380/10, [33]EU:T:2013:449), Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([34]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [35]EU:T:2013:457), ako aj Duravit a i./Komisia ([36]T-364/10, neuverejnený, [37]EU:T:2013:477), a skutocnosti, ze urcité podniky nemusia mat vedomosti o celom porusení, nemôze íst o globálne porusenie, tak ako je definované v tomto rozhodnutí. 46 Podla Komisie druhý odvolací dôvod treba zamietnut. Posúdenie Súdnym dvorom 47 Podla ustálenej judikatúry môze porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vyplývat nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov, alebo dokonca z pokracujúceho správania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by mohli ako také a samostatne predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia. Ak jednotlivé skutky spadajú do "spolocného zámeru", z dôvodu ich zhodného ciela, ktorým je narusit hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu, Komisia je oprávnená pripisovat zodpovednost za tieto skutky v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [38]C-293/13 P a C-294/13 P, [39]EU:C:2015:416, bod [40]156, ako aj citovanú judikatúru). 48 Podnik, ktorý sa zúcastnil na takomto jedinom a komplexnom porusení vlastným správaním, ktoré spocíva v dohode alebo zosúladenom postupe s protisútazným predmetom v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorého cielom je prispiet k poruseniu ako celku, môze byt zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia pocas celého obdobia svojej úcasti na tomto porusení. Tak je to v prípade, ak je preukázané, ze uvedený podnik zamýslal prispiet svojím vlastným správaním k naplneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými zúcastnenými a ze vedel o protiprávnom správaní, ktoré plánovali alebo realizovali dalsie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo ze ho mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [41]C-293/13 P a C-294/13 P, [42]EU:C:2015:416, bod [43]157, ako aj citovanú judikatúru). 49 Podnik sa tak mohol priamo zúcastnovat na vsetkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie a Komisia bola v tomto prípade oprávnená pripisovat mu zodpovednost za vsetky správania, a teda za toto porusenie ako celok. Podnik sa mohol tiez priamo zúcastnovat iba na casti protisútazných správaní tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie, avsak vediet o vsetkých ostatných protiprávnych správaniach, ktoré plánovali alebo uskutocnili dalsí úcastníci kartelu sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko. V takomto prípade je Komisia rovnako oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost za vsetky protisútazné správania tvoriace takéto porusenie a následne za porusenie ako celok (pozri rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [44]C-293/13 P a C-294/13P, [45]EU:C:2015:416, bod [46]158, ako aj citovanú judikatúru). 50 Preto je na úcely kvalifikácie rôznych porusení ako jediného a nepretrzitého porusenia potrebné overit, ci sa navzájom doplnujú v tom zmysle, ze úcelom kazdého z nich bolo celit dôsledkom riadnej hospodárskej sútaze, pricom vsetky na základe vzájomného pôsobenia prispievali k uskutocneniu súhrnu protisútazných úcinkov plánovaných zúcastnenými subjektmi v rámci spolocného plánu sledujúceho jediný ciel. Naopak podmienka týkajúca sa pojmu jediného ciela predpokladá, ze musí byt overené, ci neexistuje prvok charakterizujúci rôzne správania, ktoré sú súcastou porusenia, ktoré by mohli naznacovat, ze správanie ostatných zúcastnených podnikov v praxi nemá ten istý ciel alebo ten istý protisútazný úcinok a v dôsledku toho nepatrí do "spolocného zámeru" z dôvodu zhodného ciela, ktorým je narusit hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, [47]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [48]EU:C:2013:866, body [49]247 a [50]248). 51 Navyse z judikatúry Súdneho dvora nemozno vyvodit, ze clánok 101 ods. 1 ZFEÚ sa týka výlucne bud podnikov pôsobiacich na trhu dotknutom obmedzeniami hospodárskej sútaze ci na trhoch, ktoré predchádzajú uvedenému trhu, nadväzujú nan alebo sú vo vztahu k nemu vedlajsími trhmi, alebo podnikov, ktoré obmedzujú svoju nezávislost správania na danom trhu na základe dohody alebo zosúladeného postupu. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze znenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vo vseobecnosti odkazuje na vsetky dohody a zosúladené postupy, ktoré vo svojich horizontálnych alebo vertikálnych vztahoch narusujú hospodársku sútaz na spolocnom trhu bez ohladu na trh, na ktorom strany pôsobia, ako aj na skutocnost, ze predmetné dohody sa vztahujú iba na obchodné správanie jednej z nich (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [51]C-194/14 P, [52]EU:C:2015:717, body [53]34 a [54]35, ako aj citovanú judikatúru). 52 Vzhladom na túto judikatúru treba po prvé odmietnut tvrdenia odvolatelky podla ktorých právny pojem jediné, komplexné a pokracujúce porusenie je nezlucitelný s clánkom 101 ZFEÚ a clánkom 53 Dohody o EHP. 53 Po druhé treba konstatovat, ze na rozdiel od toho, co uvádza odvolatelka, Vseobecný súd pripomínajúc túto judikatúru v bodoch 32 az 34, 41, 42 a 46 az 48 napadnutého rozsudku, odôvodnil tento rozsudok právne dostatocne. 54 Po tretie, pokial ide o tvrdenie odvolatelky, podla ktorého podmienky uznania jediného porusenia nie sú v danom prípade splnené, kedze Komisia nedefinovala relevantný trh, treba konstatovat, ako to správne poznamenal Vseobecný súd v bode 54 napadnutého rozsudku a ako to pripústa odvolatelka, ze okolnost, ze trhy s výrobkami a geografické trhy, ktorých sa týka porusenie, sú odlisné, nie je v ziadnom prípade prekázkou konstatovania jediného porusenia. Preto je tento argument v kazdom prípade irelevantný. 55 Po stvrté Vseobecný súd sa v bodoch 63 az 71 napadnutého rozsudku nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze Komisia v danom prípade mohla prijat záver o existencii jediného ciela smerujúc k preukázaniu jediného porusenia. V skutocnosti na základe skutkových konstatovaní vykonaných v bodoch 66, 69 a 71 napadnutého rozsudku, právne dostatocne preukázal, ze rôzne vytýkané postupy smerovali k tomu istému cielu a to koordinovat správanie vsetkých výrobcov kúpelnových doplnkov a príslusenstva voci velkoobchodníkom. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze na rozdiel od toho, co uvádza odvolatelka, pojem spolocný ciel bol, ako vyplýva z uvedených bodov 66, 69 a 71, urcený nie odkazom na vseobecný odkaz o existencii narusenia hospodárskej sútaze na trhoch dotknutých porusením, ale odkazom na rôzne objektívne prvky, ako je centrálna úloha, ktorú majú velkoobchodníci v distribucných kruhoch, charakteristiky týchto kruhov, existencia koordinacných subjektov a viacvýrobkových zdruzení, podobnost zavedenia tajných dohôd a materiálne, geografické a casové prekrývanie sa medzi predmetnými postupmi. 56 Za týchto okolností, bez toho, aby bolo potrebné preukázat doplnujúcu spojitost medzi vytýkanými postupmi, kedze jediné a pokracujúce porusenie mozno pripisovat nekonkurencným podnikom bez toho, aby bola potrebná systematická definícia relevantných trhov a domnievajúc sa, ze odvolatelka je na jednej strane zodpovedná za svoju priamu úcast na vytýkanom porusení a na druhej strane zodpovedná za svoju nepriamu úcast na tomto porusení, kedze mala vedomost o vsetkých porusujúcich postupoch zamýslaných alebo zavádzaných inými úcastníkmi predmetného kartelu pri sledovaní tých istých cielov alebo ze ich mohla rozumne predvídat a bola pripravená akceptovat riziko, Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ze prijal záver, ze Komisia sa nedopustila ziadnej chyby, ked v danom prípade konstatovala existenciu jediného a pokracujúceho porusenia. 57 Nakoniec, pokial ide o argumentáciu týkajúcu sa ciastocných zrusení sporného rozhodnutia urcených rozsudkami Vseobecného súdu týkajúcimi sa toho istého porusenia, ktoré je predmetom tejto veci, treba pripomenút, ze posúdenie dôkazov týkajúcich sa rôznych vnútrostátnych trhov patrí do výlucnej právomoci Vseobecného súdu. Kedze táto argumentácia smeruje k spochybneniu existencie jediného, komplexného a pokracujúceho porusovania, treba zdôraznit, ze skutocnost, ze Vseobecný súd ciastocne zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka dôkazu o úcasti urcitých dotknutých podnikov na vytýkanom porusení na urcitých geografických trhoch pocas daných období, nepostacuje na spochybnenie konstatovania Vseobecného súdu o existencii spolocného zámeru pokrývajúceho tri podskupiny výrobkov a sest dotknutých clenských státov a zhodného ciela skreslujúceho hospodársku sútaz. 58 Preto treba zamietnut druhý odvolací dôvod ako scasti irelevantný a scasti nedôvodný. O tretom a stvrtom odvolacom dôvode zalozených na preskúmaní neobmedzenej súdnej právomoci a proporcionality pokuty Argumentácia úcastníkov konania 59 Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze neuplatnil svoju právomoc neobmedzenej súdnej právomoci, pokial ide o pokuty stanovené Komisiou. 60 Odvolatelka tvrdí, ze z clánku 261 ZFEÚ, clánku 263 druhého a stvrtého odseku ZFEÚ, clánku 264 prvého odseku ZFEÚ, z clánku 31 nariadenia c. 1/2003, clánku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 a z clánku 47 Charty základných práv Európskej únie vyplýva, ze Vseobecný súd a Súdny dvor sú povinní úcinne uplatnit svoju neobmedzenú súdnu právomoc. 61 V napadnutom rozsudku vsak Vseobecný súd vykonal iba preskúmanie zákonnosti stanovenia výsky pokuty v rozpore s návrhmi odvolatelky. 62 Okrem toho odvolatelka zastáva názor, ze v prejednávanej veci Vseobecný súd mal znízit výsku pokuty vzhladom na závaznost porusenia, ktoré sa týka iba obmedzeného poctu clenských státov. V tejto súvislosti nie je mozné pochopit z akého dôvodu Komisia sankcionovala v prejednávanej veci vytýkané konanie prísnejsie nez kartely rovnakej povahy pokrývajúce celé územie Európskeho hospodárskeho priestoru. Vseobecný súd mal tiez priznat odvolatelke znízenie pokuty z dôvodu prílis dlhého trvania správneho konania. 63 Svojím stvrtým odvolacím dôvodom odvolatelka uplatnuje porusenie zásady proporcionality zakotvenej v clánku 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie. V tejto súvislosti odvolatelka zdôraznuje, ze Vseobecný súd mal s cielom urcit závaznost porusenia zohladnit dotknutý trh, dosiahnuté obraty, trvanie a povahu porusenia, ako aj konkrétne a potenciálne úcinky porusenia na dotknuté trhy, co sa nestalo. 64 Vseobecný súd sa mal tiez ubezpecit, ze výska pokuty ulozenej sporným rozhodnutím bola celkovo primeraná, k comu nedoslo, kedze celková výska pokuty 8068441 eur je ulozená za obrat, ktorého sa dojednanie týkalo, vo výske 34,34 miliónov eur. 65 Odvolatelka preto ziada Súdny dvor, aby napravil tieto protiprávne opomenutia Vseobecného súdu a znízil výsku ulozenej pokuty. 66 Komisia navrhuje, aby sa tretí a stvrtý odvolací dôvod zamietol. Posúdenie Súdnym dvorom 67 Podla ustálenej judikatúry preskúmanie zákonnosti zavedené clánkom 263 ZFEÚ zahrna skutocnost, ze súd Únie vykonáva preskúmanie tvrdení, uvedených zalobcami smerujúcich proti spornému rozhodnutiu zo skutkového, ako aj z právneho hladiska, a má právomoc posúdit dôkazy, zrusit uvedené rozhodnutie a zmenit výsku pokút (pozri rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [55]C-295/12 P, [56]EU:C:2014:2062, bod [57]53, ako aj citovanú judikatúru). 68 Preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále (pozri rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [58]C-386/10 P, [59]EU:C:2011:815, bod [60]63 a citovanú judikatúru). 69 Na splnenie poziadaviek neobmedzenej právomoci pri preskúmaní v zmysle clánku 47 Charty základných práv Európskej únie, pokial ide o pokutu, je súd Únie povinný pri výkone právomocí stanovených v clánkoch 261 a 263 ZFEÚ preskúmat kazdú výhradu právnej alebo skutkovej povahy, ktorá má preukázat, ze výska pokuty nie je primeraná závaznosti a obdobiu trvania porusenia (pozri rozsudok z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [61]C-434/13 P, [62]EU:C:2014:2456, bod [63]75, ako aj citovanú judikatúru). 70 Výkon tejto neobmedzenej súdnej právomoci vsak neznamená preskúmanie ex offo a konanie je kontradiktórne. V zásade zalobcovi prinálezí, aby uviedol zalobné dôvody proti napadnutému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov (pozri rozsudok z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [64]C-434/13 P, [65]EU:C:2014:2456, bod [66]76, ako aj citovanú judikatúru). 71 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze absencia ex offo preskúmania celého napadnutého rozhodnutia neporusuje zásadu úcinnej súdnej ochrany. Na úcely respektovania tejto zásady nie je nevyhnutné, aby Vseobecný súd, ktorý je síce povinný odpovedat na predlozené zalobné dôvody a vykonat právne aj vecné preskúmanie, bol tiez povinný ex offo opätovne presetrit celý spis (pozri rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [67]C-386/10 P, [68]EU:C:2011:815, bod [69]66). 72 Okrem toho podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora Vseobecný súd má ako jediný právomoc preskúmavat spôsob, akým Komisia posúdila v kazdom jednotlivom prípade závaznost protiprávnych správaní. V rámci odvolania je predmetom preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom na jednej strane preskúmanie toho, do akej miery Vseobecný súd z právneho hladiska správne zohladnil vsetky faktory podstatné na posúdenie závaznosti správania preskúmavaného vo vztahu k clánkom 101 ZFEÚ a k clánku 23 nariadenia c. 1/2003, a na druhej strane overenie toho, ci Vseobecný súd v právom pozadovanom rozsahu odpovedal na vsetky tvrdenia zalobcu smerujúce k znízeniu pokuty. Závaznost porusenia v práve hospodárskej sútaze Únie sa musí stanovit v závislosti od velkého mnozstva faktorov, ako je najmä odradzujúci úcinok pokút, osobitné okolnosti prípadu a jeho kontext, vrátane konania kazdého z podnikov, úloha, ktorú kazdý z nich hrá pri vytvorení kartelu, prospech, ktorý z toho podniky mohli získat, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [70]C-444/11 P, neuverejnený, [71]EU:C:2013:464, body [72]95, [73]99 a [74]100). 73 Naopak Súdny dvor v prípade, ze v rámci konania o odvolaní rozhoduje o právnych otázkach, nemôze z dôvodu spravodlivého zaobchádzania nahradit svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu rozhodujúceho v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva Únie. Konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výsky pokuty, môze Súdny dvor len vtedy, ak dospeje k záveru, ze výska sankcie je nielen neprimeraná, ale aj nadmerná, ba dokonca disproporcná (pozri najmä rozsudok z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia, [75]C-70/12 P, neuverejnený, [76]EU:C:2013:351, bod [77]57, ako aj citovanú judikatúru). 74 Tretí a stvrtý odvolací dôvod teda treba preskúmat vzhladom na túto judikatúru. 75 Z uvedenej judikatúry jasne vyplýva, ze po prvé preskúmanie neobmedzenej súdnej právomoci sa týka výlucne ulozenej sankcie, a nie celého napadnutého rozhodnutia, a po druhé ani neobmedzená súdna právomoc, ani preskúmanie zákonnosti nezodpovedajú preskúmaniu ex offo, a preto si nevyzadujú, aby Vseobecný súd pristúpil z úradnej povinnosti k novému úplnému preskúmaniu spisu, nezávisle od výhrad formulovaných odvolatelkou. 76 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze Vseobecný súd od bodu 335 napadnutého rozsudku uplatnil úcinné preskúmanie výsky pokuty, ktorou odpovedal na rôzne tvrdenia odvolatelky, a ked v bodoch 397 az 402 tohto rozsudku rozhodol o návrhoch smerujúcich k znízeniu výsky pokuty, cím sa teda neobmedzil na preskúmanie zákonnosti tejto sumy na rozdiel od toho, co uvádza odvolatelka. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 384 uvedeného rozsudku konkrétne uviedol, ze koeficient 15 % z dôvodu koeficientov "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" bolo minimum vzhladom na mimoriadne závaznú povahu predmetného porusenia a následne v bodoch 397 az 401 toho istého rozsudku rozhodol, ze ziadny z dôkazov predlozených zalobkynami v prvostupnovom konaní neodôvodnuje znízenie výsky pokuty. 77 Pokial ide konkrétnejsie o preskúmanie závaznosti vytýkaného porusenia, treba konstatovat, ze Vseobecný súd v bode 381 napadnutého rozsudku pripomenul najmä bod 23 usmernení z roku 2006, ktorý stanovuje, ze "medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze patria svojou povahou horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväcsa tajné. Tieto by mali byt na základe politiky hospodárskej sútaze prísne sankcionované. Cast zohladnovaných predajov [Zohladnovaná cast predaja - neoficiálny preklad] u takýchto porusení sa teda obvykle bude nachádzat v hornej casti stupnice". Vseobecný súd v bode 383 uvedeného rozsudku konstatoval, ze odôvodnenie, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení 1211 sporného rozhodnutia, podla ktorého horizontálna koordinácia cien bola z dôvodu samotnej svojej povahy najskodlivejsím obmedzením hospodárskej sútaze a ze porusenie bolo jediným, pokracujúcim a komplexným porusením, ktoré sa týkalo siestich clenských státov a zasahovalo tri podskupiny výrobkov, predtým, ako v bode 384 toho istého rozsudku vyslovil mimoriadne závaznú povahu predmetného porusenia, ktorá odôvodnovala uplatnenie koeficientu závaznosti vo výske 15 % a v bode 385 napadnutého rozsudku úcast odvolatelky "v hlavnej skupine podnikov", ktoré zavádzali konstatované porusenie do praxe. 78 Prihliadajúc takto na vsetky parametre relevantné pre posúdenie závaznosti vytýkaného porusenia, kedze horizontálna koordinácia cien a úcast odvolatelky na nej bola preukázaná, a odpovedajúc na tvrdenia odvolatelky v tomto bode, Vseobecný súd sa nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia a splnil svoju povinnost úcinného súdneho preskúmania sporného rozhodnutia. 79 Pokial ide o posúdenie neprimeranej dlzky správneho konania, treba pripomenút, ze hoci porusenie zásady primeranej lehoty zo strany Komisie môze odôvodnit zrusenie rozhodnutia prijatého Komisiou v správnom konaní na základe clánkov 101 a 102 ZFEÚ, pokial zahrna aj porusenie práva dotknutého podniku na obhajobu, takéto porusenie zásady primeranej dlzky, za predpokladu, ze je preukázané, nemôze viest k znízeniu ulozenej pokuty (pozri najmä rozsudky z 9. júna 2016, CEPSA/Komisia, [78]C-608/13 P, [79]EU:C:2016:414, bod [80]61, a PROAS/Komisia, [81]C-616/13 P, [82]EU:C:2016:415, bod [83]74, ako aj citovanú judikatúru). V prejednávanej veci, ako to vyplýva z bodu 62 tohto rozsudku, je nesporné, ze svojím tvrdením, týkajúcim sa nesprávneho posúdenia neprimeranej dlzky správneho konania Vseobecným súdom sa odvolatelka usiluje len o dosiahnutie znízenia sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená. 80 Preto bez ohladu na jeho dôvodnost toto tvrdenie treba zamietnut ako irelevantné. 81 Nakoniec pokial ide o primeranost ulozenej pokuty ako takej, odvolatelka neuvádza ziadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovat, ze úroven ulozenej sankcie je neprimeraná alebo nadmerná. V tejto súvislosti sa tvrdenie, podla ktorého výska pokuty 8068441 milióna eur je neprimeraná obratu, ktorého sa kartel týkal, v sume 34,34 miliónov eur, musí zamietnut. V skutocnosti je nesporné, ze v prejednávanej veci pokuta ulozená spolocnosti Villeroy & Boch a jej dcérskym spolocnostiam bola znízená tak, aby nepresahovala 10 % ich celkového obratu dosiahnutého v predchádzajúcom obchodnom roku, v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Toto obmedzenie uz samo osebe zarucuje, ze úroven tejto pokuty nebude neprimeraná vo vztahu k velkosti podniku, tak ako je urcená jeho celkovým obratom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [84]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [85]EU:C:2005:408, body [86]280 az [87]282). 82 Tretí a stvrtý odvolací dôvod sa preto musia zamietnut ako scasti irelevantné a scasti nedôvodné. 83 Kedze ziadnemu z odvolacích dôvodov, ktoré uviedla odvolatelka, sa nevyhovelo, odvolanie treba zamietnut v celom jeho rozsahu. O trovách 84 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla ulozit odvolatelke povinnost nahradit trovy konania a odvolatelka nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Villeroy & Boch SAS je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [88]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXTiFid7/L89222-1616TMP.html#t-ECR_62013CJ0644_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A455&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point118 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point120 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point115 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point116 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A526&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A526&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A526&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A477&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A477&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point156 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point157 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point158 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point247 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point248 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point95 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point100 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point280 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point282 88. file:///tmp/lynxXXXXTiFid7/L89222-1616TMP.html#c-ECR_62013CJ0644_SK_01-E0001