ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 26. januára 2017 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandsky a rakúsky trh s kúpelnovými doplnkami a príslusenstvom -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore -- Koordinácia cien a výmena citlivých obchodných informácií -- Jediné porusenie -- Dôkaz -- Pokuty -- Neobmedzená právomoc -- Primeraná lehota -- Proporcionalita" Vo veci C-642/13 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie podané 29. novembra 2013, Villeroy & Boch Belgium SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: O. W. Brouwer a N. Lorjé, advocaten, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: L. Malferrari a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: podpredseda Súdneho dvora A. Tizzano, vykonávajúci funkciu predsedu prvej komory, sudcovia M. Berger, E. Levits, S. Rodin (spravodajca) a F. Biltgen, generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: K. Malacek, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 10. septembra 2015, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním spolocnost Villeroy & Boch Belgium SA (dalej len "Villeroy & Boch Belgium") navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. septembra 2013, Villeroy & Boch Austria a i./Komisia (T-373/10, T-374/10, T-382/10 a T-402/10, neuverejnený, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2013:455), ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konecnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 - Kúpelnové doplnky a príslusenstvo) (dalej len "sporné rozhodnutie"), v rozsahu, v akom sa jej týka. Právny rámec Nariadenie (ES) c. 1/2003 2 Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) v clánku 23 ods. 2 a 3 stanovuje: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [101 ZFEÚ] alebo [clánok 102 ZFEÚ]... ... Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov [, ktoré sa podielalo na porusení, - neoficiálny preklad] nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. ... 3. Pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania." Usmernenia z roku 2006 3 Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 ([4]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006") uvádzajú vo svojom bode 2, ze pokial ide o stanovenie pokút "Komisia musí zohladnit trvanie a závaznost porusenia" a ze "ulozená pokuta nesmie presiahnut limity uvedené v clánku 23 ods. 2 v druhom a tretom pododseku nariadenia (ES) c. 1/2003". 4 V bode 37 usmernení z roku 2006 sa uvádza: "I ked tieto usmernenia vysvetlujú vseobecnú metodiku stanovovania výsky pokút, konkrétne okolnosti danej veci alebo nevyhnutnost dosiahnut odstrasujúci úcinok v konkrétnej veci, môzu byt dôvodom na to, aby sa Komisia odchýlila od tejto metodiky alebo od limitov stanovených v bode 21." Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 5 Výrobky, ktorých sa týka kartel, sú kúpelnové doplnky a príslusenstvo patriace do jednej z troch podskupín týchto výrobkov, a to vodovodné batérie, sprchové kúty a príslusenstvo, ako aj keramika (dalej len "tri podskupiny výrobkov"). 6 Okolnosti predchádzajúce sporu boli Vseobecným súdom opísané v bodoch 1 az 19 napadnutého rozsudku a mozno ich zhrnút takto. 7 Sporným rozhodnutím Komisia konstatovala existenciu porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([5]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/053, s. 3; dalej len "Dohoda o EHP"), v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. Toto porusenie, na ktorom sa zúcastnovalo 17 podnikov, prebiehalo od 16. októbra 1992 do 9. novembra 2004 a nadobudlo podobu súboru protisútazných dohôd alebo zosúladených postupov na belgickom, nemeckom, francúzskom, talianskom, holandskom a rakúskom území. 8 Presnejsie Komisia v spornom rozhodnutí uviedla, ze konstatované porusenie spocívalo po prvé v koordinácii rocného zvysovania cien a iných poplatkov týmito výrobcami kúpelnových doplnkov a príslusenstva v rámci pravidelných zasadnutí v rôznych vnútrostátnych profesijných zdruzeniach, po druhé v urcovaní alebo koordinácii zvysovania cien pri prílezitosti osobitných udalostí ako zvýsenie cien surovín, zavedenie eura, ako aj zavedenie mýtneho a po tretie v prezradení a vo výmene citlivých obchodných informácií. Komisia okrem toho konstatovala, ze k urcovaniu cien v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva dochádzalo v rocných cykloch. V tomto rámci výrobcovia urcovali svoje cenníky, ktoré obvykle zostávali platné pocas jedného roka a slúzili ako základ pre obchodné vztahy s velkoobchodníkmi. 9 Villeroy & Boch Belgium, ako aj ostatné zalobkyne v prvostupnovom konaní, Villeroy & Boch Austria GmbH (dalej len "Villeroy & Boch Austria"), Villeroy & Boch AG a Villeroy & Boch SAS (dalej len "Villeroy & Boch France"), pôsobia v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. Villeroy & Boch vlastní celé základné imanie spolocností Villeroy & Boch Austria, Villeroy & Boch France, Villeroy & Boch Belgium, Ucosan BV a jej dcérskych spolocností, ako aj Villeroy & Boch SARL (dalej len "Villeroy & Boch Luxembourg"). 10 Dna 15. júla 2004 spolocnost Masco Corp. a jej dcérske spolocnosti, medzi ktoré patrí Hansgrohe AG, ktorá vyrába vodovodné batérie, a Hüppe GmbH, ktorá vyrába sprchové kúty, informovali Komisiu o existencii kartelu v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva a poziadali o oslobodenie od pokút podla oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([6]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002") alebo, v prípade zamietnutia, o znízenie pokút, ktoré by im mohli byt ulozené. Komisia prijala 2. marca 2005 podla odseku 8 písm. a) a odseku 15 tohto oznámenia podmienecné rozhodnutie o oslobodení od pokút v prospech spolocnosti Masco. 11 Komisia vykonala 9. a 10. novembra 2004 neohlásené kontroly v priestoroch viacerých spolocností a vnútrostátnych profesijných zdruzení vykonávajúcich cinnost v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. 12 V dnoch 15. a 19. novembra 2004 Grohe Beteiligungs GmbH a jej dcérske spolocnosti, ako aj American Standard Inc., poziadali o oslobodenie od pokút v zmysle oznámenia o spolupráci z roku 2002 a v prípade nevyhovenia o znízenie ich výsky. 13 Po tom, co v priebehu obdobia od 15. novembra 2005 do 16. mája 2006 Komisia adresovala ziadosti o informácie viacerým spolocnostiam a zdruzeniam pôsobiacim v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva, vrátane zalobkýn v prvostupnovom konaní, 26. marca 2007 prijala oznámenie o výhradách, ktoré im bolo oznámené. 14 V dnoch 17. a 19. januára 2006 Roca SARL, ako aj Hansa Metallwerke AG a jej dcérske spolocnosti poziadali o oslobodenie od pokút v zmysle oznámenia o spolupráci z roku 2002 a v prípade nevyhovenia o znízenie ich výsky. Dna 20. januára 2006 Aloys F. Dornbracht GmbH & Co. KG Armaturenfabrik podala podobnú ziadost. 15 Po vypocutí, ktoré sa konalo 12. az 14. novembra 2007, ktorého sa zúcastnili zalobkyne v prvostupnovom konaní, po zaslaní listu z 9. júla 2009 obsahujúceho opis skutkových okolností, ktorým sa pozornost odvolateliek upriamila na urcité dôkazy, o ktoré sa Komisia zamýslala opriet v rámci prijatia konecného rozhodnutia, a po zaslaní ziadostí o doplnujúce informácie uvedeným zalobkyniam neskôr Komisia 23. júna 2010 prijala sporné rozhodnutie. Týmto rozhodnutím Komisia konstatovala, ze postupy opísané v bode 8 tohto rozsudku boli súcastou globálneho plánu smerujúceho k obmedzeniu hospodárskej sútaze medzi adresátmi uvedeného rozhodnutia a mali povahu jediného a pokracujúceho porusenia, ktorého pôsobnost pokrývala tri podskupiny výrobkov a vztahovala sa na belgické, nemecké, francúzske, talianske, holandské a rakúske územie. V tejto súvislosti táto institúcia zdôraznovala najmä skutocnost, ze uvedené postupy boli v súlade s modelom, ktorý sa ukázal byt rovnaký v siestich clenských státoch, na ktoré sa zameralo jej presetrovanie. Taktiez poukázala na existenciu vnútrostátnych profesijných zdruzení týkajúcich sa vsetkých troch podskupín výrobkov, ktoré nazvala "koordinacnými subjektmi", na existenciu vnútrostátnych profesijných zdruzení pozostávajúcich z clenov, ktorých cinnost sa týkala minimálne dvoch z týchto troch podskupín výrobkov, ktoré nazvala "viacvýrobkové zdruzenia", ako aj na existenciu specializovaných zdruzení pozostávajúcich z clenov, ktorých cinnost sa týkala jednej z týchto troch podskupín výrobkov. Nakoniec konstatovala prítomnost hlavnej skupiny podnikov, ktoré sa zúcastnovali na karteli v rôznych clenských státoch a v rámci koordinacných subjektov a viacvýrobkových zdruzení. 16 Podla Komisie sa zalobkyne v prvostupnovom konaní zúcastnovali na predmetnom porusení ako clenovia zdruzení, a to IndustrieForum Sanitär, ktoré nahradilo od roku 2001 Freundeskreis der deutschen Sanitärindustrie, Arbeitskreis Baden und Duschen, ktoré nahradilo od roku 2003 Arbeitskreis Duschabtrennungen a Fachverband Sanitär-Keramische Industrie v Nemecku, Arbeitskreis Sanitärindustrie v Rakúsku, Vitreous China-group (dalej len "VCG") v Belgicku, Sanitair Fabrikanten Platform v Holandsku a Association française des industries de céramique sanitaire vo Francúzsku. Pokial ide o porusenie spáchané v Holandsku, Komisia v podstate v odôvodnení 1179 sporného rozhodnutia konstatovala, ze podnikom, ktoré sa na nom zúcastnovali, nemozno ulozit pokutu z dôvodu premlcania. 17 V clánku 1 sporného rozhodnutia Komisia vymenúva podniky, ktorým ukladá sankcie za porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 dohody o Európskom hospodárskom priestore od 1. januára 1994, z dôvodu ich úcasti na karteli v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva v Belgicku, Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku, Holandsku a Rakúsku v rôznych obdobiach od 16. októbra 1992 do 9. novembra 2004. Pokial ide o zalobkyne v prvostupnovom konaní, Komisia v clánku 1 ods. 1 uvedeného rozhodnutia sankcionovala Villeroy & Boch za jej úcast na predmetnom jedinom porusení od 28. septembra 1994 do 9. novembra 2004 a jej dcérske spolocnosti Villeroy & Boch Belgium, Villeroy & Boch France a Villeroy & Boch Austria za obdobia od najskôr 12. októbra 1994 do 9. novembra 2004. 18 Komisia v clánku 2 ods. 8 sporného rozhodnutia ulozila pokuty po prvé spolocnosti Villeroy & Boch vo výske 54436347 eur, po druhé spolocne a nerozdielne spolocnosti Villeroy & Boch a Villeroy & Boch Austria vo výske 6083604 eur, po tretie spolocne a nerozdielne spolocnosti Villeroy & Boch a Villeroy & Boch Belgium vo výske 2942608 eur a po stvrté spolocne a nerozdielne spolocnosti Villeroy & Boch a Villeroy & Boch France vo výske 8068441 eur. Celková výska pokút ulozených spolocnostiam Villeroy & Boch AG a jej dcérskym spolocnostiam bola teda 71531000 eur. 19 Pri stanovovaní výsky týchto pokút vychádzala Komisia z usmernení z roku 2006. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 20 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 9. septembra 2010 podala odvolatelka zalobu vo veci T-402/10 o neplatnost sporného rozhodnutia v casti, ktorá sa jej týka, a subsidiárne navrhovala znízenie pokuty, ktorá jej bola týmto rozhodnutím ulozená. 21 Na podporu svojich návrhov odvolatelka pred Vseobecným súdom uvádzala, ze Komisia nesprávne kvalifikovala konstatované porusenie ako jediné, komplexné a pokracujúce porusenie a ze subsidiárne Komisia takýmto postupom porusila povinnost odôvodnenia tým, ze dostatocne presne neohranicila relevantné trhy. Odvolatelka tiez tvrdila, ze jej úcast na porusení v Belgicku nebola Komisiou preukázaná. Nakoniec napádala solidárnu povahu pokuty, ktorá jej bola ulozená, a tvrdila, ze jej výpocet obsahuje chybu v posúdení, ze uvedená pokuta mala byt znízená vzhladom na neprimeranú dlzku správneho konania a ze pokuta je neprimeraná. 22 Subsidiárne odvolatelka predlozila návrhy na znízenie výsky ulozenej pokuty. 23 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol zalobu v celom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania 24 Odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, kedze týmto rozsudkom Vseobecný súd zamietol jej zalobu, -- subsidiárne ciastocne zrusil napadnutý rozsudok, -- subsidiárne znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, -- subsidiárne zrusil napadnutý rozsudok a vrátil vec Vseobecnému súdu na opätovné rozhodnutie a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 25 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie v celom rozsahu ako scasti neprípustné a scasti zjavne nedôvodné a -- zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. O odvolaní 26 Odvolatelka na podporu svojho odvolania uvádza styri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Vseobecný súd pri posúdení porusení, ku ktorým údajne doslo v Belgicku. Druhý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Vseobecný súd pri konstatovaní komplexného a pokracujúceho porusenia. Tretí odvolací dôvod je zalozený na skutocnosti, ze Vseobecný súd nepouzil svoju neobmedzenú súdnu právomoc pri znízení výsky ulozenej pokuty. Stvrtý odvolací dôvod je zalozený na porusení zásady proporcionality. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení týkajúcom sa porusení, ku ktorým údajne doslo v Belgicku Argumentácia úcastníkov konania 27 Svojím prvým odvolacím dôvodom rozdeleným do styroch castí odvolatelka uplatnuje po prvé, ze Vseobecný súd skreslil dôkazy, pokial ide o porusenie, ku ktorému údajne doslo v Belgicku, a porusil svoju povinnost odôvodnenia. Dôvody uvedené Vseobecným súdom v bode 243 a nasl. uvedeného rozsudku vychádzajú z nesprávneho predpokladu, podla ktorého bol pán Z. este súcastou jej personálu po 1. januári 2003. V skutocnosti, ako uviedla odvolatelka na pojednávaní pred Vseobecným súdom a ako uvedený súd sám konstatoval na tomto pojednávaní, pán Z. od uvedeného dátumu nemal ziadne organizacné spojenie alebo spojenie vyplývajúce z pracovnej zmluvy s odvolatelkou, v dôsledku coho ju to vylucovalo z akékolvek pripísania skutocností. 28 Po druhé odvolatelka subsidiárne uvádza, ze Vseobecný súd porusil clánok 101 ZFEÚ, ked konstatoval, ze odvolatelka sa zúcastnila na porusení týkajúcom sa výrobkov z keramiky v Belgicku, hoci uz na tomto trhu nepôsobila od konca roku 2002 a nebolo preukázané, ze mala vôlu prispiet k dosiahnutiu cielov clenov kartelu. Vseobecný súd konkrétne neuviedol, akými "postupmi" odvolatelka mohla po svojom stiahnutí sa z trhu koordinovat s ostatnými úcastníkmi kartelu obmedzenie hospodárskej sútaze na tomto trhu. Vo svetle odôvodnenia, ktoré prijal Vseobecný súd v rozsudkoch zo 16. septembra 2013, Wabco Europe a i./Komisia ([7]T-380/10, [8]EU:T:2013:449, bod [9]79 a nasl.), a Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([10]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [11]EU:T:2013:457, bod [12]222 a nasl.), nie je mozné pripisovat odvolatelke zodpovednost za konania tretích osôb, ktoré boli vykonané po dátume tohto stiahnutia sa, ani jej ulozit z tohto dôvodu pokutu. V kazdom prípade odporujúce posúdenie skutkového stavu v napadnutom rozsudku a v rozsudku zo 16. septembra 2013, Wabco Europe a i./Komisia ([13]T-380/10, [14]EU:T:2013:449), predstavuje porusenie zásady rovnosti zaobchádzania na úkor odvolatelky. 29 Po tretie, pokial ide o dôkaz o existencii postupov zosúladených na stretnutí 28. a 29. apríla 2003 v Belgicku, Vseobecný súd v bode 271 napadnutého rozsudku pripustil, ze predlozenie dôkazu sa obmedzuje na poznámku, podla ktorej nestanovenie jednotného percentuálneho podielu poskytnutia bonusu velkoobchodníkom "neumoznuje vylúcit, ze hospodárska sútaz bola skreslená v dôsledku výmeny predmetných informácií". Napriek tomu, aj keby bolo potrebné sa domnievat, ze táto téza Vseobecného súdu je dôvodná, nepostacuje to logicky na predlozenie dôkazu o porusení. Islo by bud o porusenie povinnosti odôvodnenia v zmysle clánku 296 druhého odseku ZFEÚ, alebo o porusenie zásady in dubio pro reo zakotvenej v clánku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. 30 Po stvrté napadnutý rozsudok v bodoch 272 a 274 obsahuje nesprávne právne posúdenie v rozsahu, v akom konstatuje jediné, komplexné a pokracujúce porusenie, pokial ide o vsetky vytýkané porusenia na belgickom trhu keramických kúpelnových doplnkov a príslusenstva. 31 Skutocnosti konstatované Komisiou na základe stretnutí VCG v skutocnosti neumoznujú prijat záver, ze celé obdobie konstatovaného porusenia sa musí vykladat ako predstavujúce jediné porusenie. Naopak, po stretnutí VCG 28. a 29. apríla 2003 bolo pozorované zjavné prerusenie, co bráni tomu, aby z právneho hladiska boli zlúcené skorsie a neskorsie stretnutia, aby tak vytvorili jediné a pokracujúce porusenie. 32 Podla Komisie prvý odvolací dôvod treba zamietnut. Posúdenie Súdnym dvorom 33 Pokial ide po prvé o prvú cast prvého odvolacieho dôvodu zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia a skreslení dôkazov v rozsahu, v akom Vseobecný súd nezohladnil tvrdenie odvolatelky, podla ktorého pán Z. od 1. januára 2003 nemal uz viac ziadne spojenie s odvolatelkou, treba poznamenat, ze v písomnom konaní pred Vseobecným súdom odvolatelka jednoducho uviedla s cielom spochybnit svoju úcast na karteli v Belgicku od uvedeného dátumu, ze Villeroy & Boch Luxembourg "od konca roku 2002 prebral podnik s keramikou od belgickej spolocnosti". Odvolatelka az v priebehu ústneho konania pred Vseobecným súdom po prvýkrát výslovne uviedla, ze ju od 1. januára 2003 nemozno povazovat za zodpovednú za protikonkurencné konanie na belgickom trhu keramiky, kedze osoba, ktorá sa zúcastnovala stretnutí o karteli, a to pán Z. bola od tohto dátumu zamestnaná nie odvolatelkou, ale spolocnostou Villeroy & Boch Luxembourg. 34 Clánok 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu stanovuje, ze uvádzanie nových dôvodov pocas konania je prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Preto je tvrdenie odvolatelky predlozené na pojednávaní pred Vseobecným súdom zjavne neprípustné, pretoze sa týka nového odvolacieho dôvodu zalozeného na skutocnosti, o ktorej bola odvolatelka informovaná ako prvá a ktorá nevysla najavo v priebehu konania. 35 Je pravda, ze Vseobecný súd sa priamo nevyslovil k prípustnosti tohto tvrdenia alebo jeho dôvodnosti. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora vsak nemozno pozadovat, aby Vseobecný súd zakazdým, ked sa úcastník konania dovoláva v priebehu konania nového dôvodu, ktorý zjavne nezodpovedá poziadavkám clánku 48 ods. 2 jeho rokovacieho poriadku, vo svojom rozsudku vysvetlil dôvody, pre ktoré je tento dôvod neprípustný, alebo aby ho vecne preskúmal (pozri najmä rozsudok z 20. marca 2014, Rousse Industry/Komisia, [15]C-271/13 P, neuverejnený, [16]EU:C:2014:175, bod [17]22 a citovanú judikatúru). 36 Vyplýva z toho, ze Vseobecný súd neporusil povinnost odôvodnenia, ked v bode 248 napadnutého rozsudku, bez toho, aby zohladnil oneskorené tvrdenie odvolatelky, podla ktorého uz pán Z. od 1. januára 2003 nebol jej zamestnancom, a bez toho, aby vysvetlil, preco bolo toto tvrdenie zjavne neprípustné, uviedol, ze úcast pána Z. na stretnutiach kartelu "preukazuje, ze Villeroy & Boch Belgium sa nadalej aktívne zúcastnovali porusenia vo svojom vlastnom záujme, ako aj v záujme podniku, ktorého bola súcastou, v zmysle práva hospodárskej sútaze". 37 V dôsledku toho teda prvá cast prvého odvolacieho dôvodu nie je dôvodná. 38 Pokial ide po druhé o druhú cast tohto odvolacieho dôvodu zalozenú na porusení clánku 101 ZFEÚ, treba zdôraznit, ze odvolatelka nespochybnuje konstatovanie Vseobecného súdu, podla ktorého stretnutia VCG pred 1. januárom 2003 a po nom mali protiprávnu povahu, ale zastáva názor, ze Vseobecný súd mylne konstatoval, ze sa zúcastnovala na porusení, hoci uz na belgickom trhu keramiky nepôsobila od konca roku 2002. 39 Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora nemozno vyvodit, ze clánok 101 ods. 1 ZFEÚ sa týka výlucne bud podnikov pôsobiacich na trhu dotknutom obmedzeniami hospodárskej sútaze ci na trhoch, ktoré predchádzajú uvedenému trhu, nadväzujú nan alebo sú vo vztahu k nemu vedlajsími trhmi, alebo podnikov, ktoré obmedzujú svoju nezávislost správania na danom trhu na základe dohody alebo zosúladeného postupu. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vsak vyplýva, ze znenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vo vseobecnosti odkazuje na vsetky dohody a zosúladené postupy, ktoré vo svojich horizontálnych alebo vertikálnych vztahoch narusujú hospodársku sútaz na spolocnom trhu bez ohladu na trh, na ktorom strany pôsobia, ako aj na skutocnost, ze predmetné dohody sa vztahujú iba na obchodné správanie jednej z nich (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [18]C-194/14 P, [19]EU:C:2015:717, body [20]34 a [21]35, ako aj citovanú judikatúru). 40 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd v bode 242 napadnutého rozsudku správne konstatoval, ze podnik môze porusit zákaz stanovený v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, ak má jeho správanie koordinované so správaním ostatných podnikov za ciel obmedzit hospodársku sútaz na konkrétnom relevantnom trhu vnútri spolocného trhu, pricom sa nevyhnutne nepredpokladá, ze bude sám aktívny na uvedenom trhu. 41 V tejto súvislosti treba spresnit, ze na jednej strane na rozdiel od toho, co uvádza odvolatelka, Vseobecný súd preukázal, ze odvolatelka sa aktívne zúcastnovala na vytýkanom porusení. V bodoch 244 a 248 napadnutého rozsudku tak zdôraznil nepretrzitú úcast pána Z. v mene odvolatelky na stretnutiach VCG - ktorých nedovolenú povahu nespochybnuje - pred 1. januárom 2003 a po nom, teda aj potom, co odvolatelka ukoncila vsetku cinnost na trhu keramiky, na základe coho stanovil aktívnu úcast odvolatelky na porusení. Na druhej strane na rozdiel od toho, co uvádza odvolatelka, rôzne postupy vytýkané úcastníkom tohto porusenia, ktorého sa zúcastnila, boli podrobne vysvetlené v bodoch 255 az 277 napadnutého rozsudku. 42 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tvrdenie odvolatelky zalozené na tom, ze ukoncila akúkolvek cinnost v odvetví keramiky koncom roku 2002, sa musí zamietnut. 43 Tento záver nemozno spochybnit s prihliadnutím na riesenie prijaté v rozsudkoch zo 16. septembra 2013, Wabco Europe a i./Komisia ([22]T-380/10, [23]EU:T:2013:449, bod [24]84), Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([25]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [26]EU:T:2013:457, bod [27]220 a nasl.). Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora povinnost Vseobecného súdu odôvodnit svoje rozsudky nemozno v zásade rozsírit az tak, ze musí odôvodnit riesenie prijaté v jednej veci v porovnaní s riesením v inej veci, ktorá mu bola predlozená, hoci sa tieto veci týkali toho istého rozhodnutia (pozri rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [28]C-444/11 P, neuverejnený, [29]EU:C:2013:464, bod [30]66, ako aj citovanú judikatúru). 44 Z toho vyplýva, ze druhá cast prvého odvolacieho dôvodu nie je dôvodná. 45 Nakoniec pokial ide po tretie o tvrdenia, ktoré uvádza odvolatelka v rámci tretej a stvrtej casti tohto odvolacieho dôvodu, treba poznamenat, ze týmito tvrdeniami odvolatelka pod zámienkou namietania nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, v podstate smeruje k spochybneniu posúdenia dôkazov, ktoré Vseobecný súd vykonal. Posúdenie dôkaznej sily skutkovej okolnosti Vseobecným súdom nemôze v zásade podliehat súdnemu preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania. Ako totiz vyplýva z clánku 256 ZFEÚ a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, odvolanie sa obmedzuje na právne otázky. Vseobecný súd je preto ako jediný oprávnený konstatovat a posúdit relevantné skutocnosti a posúdit dôkazné prostriedky s výnimkou prípadu skreslenia týchto skutocností a dôkazných prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. októbra 2003, Salzgitter/Komisia, [31]C-182/99, [32]EU:C:2003:526, bod [33]43 a citovanú judikatúru). 46 Uvedené tvrdenia je preto potrebné zamietnut ako neprípustné. 47 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné prvý odvolací dôvod zamietnut ciastocne ako neprípustný a ciastocne ako nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na existencii jediného, komplexného a pokracujúceho porusenia Argumentácia úcastníkov konania 48 Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelka uvádza, ze napadnutý rozsudok porusuje clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP, kedze Vseobecný súd nesprávne konstatoval existenciu jediného, komplexného a pokracujúceho porusenia v danej veci. 49 V tejto súvislosti odvolatelka ako prvé uvádza, ze právny pojem jediného, komplexného a nepretrzitého porusenia je ako taký nezlucitelný s clánkom 101 ZFEÚ a clánkom 53 Dohody o EHP a nemal by sa teda uplatnovat. Tento pojem totiz nemá ziadny právny základ v práve Únie. Okrem toho pouzitím konceptu jediného, komplexného a pokracujúceho porusenia Komisia prikrocila k umelému preskupeniu rôznych nezávislých trhov, aby tak dosla k záveru o jedinom globálnom porusení, cím obisla prípadné premlcanie jednotlivých odlisných porusení. Okrem toho odvolatelka uvádza, ze napadnutý rozsudok obsahuje nedostatocné odôvodnenie, kedze Vseobecný súd neodpovedal na vsetky jej tvrdenia k tomuto bodu. 50 Po druhé odvolatelka uvádza, ze tým, ze v tomto konaní sa konstatovala existencia jediného porusenia pokrývajúceho najmä talianske územie, napadnutý rozsudok porusil zásady spravodlivého procesu. Kedze Vseobecný súd zastáva názor, ze odvolatelke mozno pripisovat porusenie, na ktorom sa nezúcastnila, ktoré ale patrí pod jediné porusenie, na ktorom sa zúcastnila, odvolatelka nemôze na úcely spochybnovania svojej úcasti na tomto jedinom porusení úcinne uplatnovat skutocnost, ze sa nezúcastnila na tomto prvom uvedenom porusení a bola teda zbavená prostriedku úcinnej obrany. Môze teda spochybnovat len svoju vedomost o predmetnom porusení. 51 Po tretie odvolatelka subsidiárne zastáva názor, ze podmienky uznania jediného porusenia nie sú v danom prípade splnené, kedze Komisia nedefinovala relevantný trh a existencia vztahu komplementárnosti medzi rôznymi vytýkanými konaniami nie je preukázaná. 52 Po stvrté odvolatelka sa v kazdom prípade domnieva, ze z dôvodu existencie ciastocných zrusení sporného rozhodnutia, pokial ide o urcité clenské státy v rozsudkoch zo 16. septembra 2013, Wabco Europe a i./Komisia ([34]T-380/10, [35]EU:T:2013:449), Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([36]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [37]EU:T:2013:457), ako aj Duravit a i./Komisia ([38]T-364/10, neuverejnený, [39]EU:T:2013:477), a skutocnosti, ze urcité podniky nemusia mat vedomosti o celom porusení, nemôze íst o globálne porusenie, tak ako je definované v tomto rozhodnutí. 53 Podla Komisie druhý odvolací dôvod treba zamietnut. Posúdenie Súdnym dvorom 54 Podla ustálenej judikatúry môze porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vyplývat nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov, alebo dokonca z pokracujúceho správania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by mohli ako také a samostatne predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia. Ak jednotlivé skutky spadajú do "spolocného zámeru", z dôvodu ich zhodného ciela, ktorým je narusit hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu, Komisia je oprávnená pripisovat zodpovednost za tieto skutky v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [40]C-293/13 P a C-294/13 P, [41]EU:C:2015:416, bod [42]156, ako aj citovanú judikatúru). 55 Podnik, ktorý sa zúcastnil na takomto jedinom a komplexnom porusení vlastným správaním, ktoré spocíva v dohode alebo zosúladenom postupe s protisútazným predmetom v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorého cielom je prispiet k poruseniu ako celku, môze byt zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia pocas celého obdobia svojej úcasti na tomto porusení. Tak je to v prípade, ak je preukázané, ze uvedený podnik zamýslal prispiet svojím vlastným správaním k naplneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými zúcastnenými a ze vedel o protiprávnom správaní, ktoré plánovali alebo realizovali dalsie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo ze ho mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [43]C-293/13 P a C-294/13 P, [44]EU:C:2015:416, bod [45]157, ako aj citovanú judikatúru). 56 Podnik sa tak mohol priamo zúcastnovat na vsetkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie a Komisia bola v tomto prípade oprávnená pripisovat mu zodpovednost za vsetky správania, a teda za toto porusenie ako celok. Podnik sa mohol tiez priamo zúcastnovat iba na casti protisútazných správaní tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie, avsak vediet o vsetkých ostatných protiprávnych správaniach, ktoré plánovali alebo uskutocnili dalsí úcastníci kartelu sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko. V takomto prípade je Komisia rovnako oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost za vsetky protisútazné správania tvoriace takéto porusenie a následne za porusenie ako celok (pozri rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [46]C-293/13 P a C-294/13 P, [47]EU:C:2015:416, bod [48]158, ako aj citovanú judikatúru). 57 Preto je na úcely kvalifikácie rôznych porusení ako jediného a nepretrzitého porusenia potrebné overit, ci sa navzájom doplnujú v tom zmysle, ze úcelom kazdého z nich bolo celit dôsledkom riadnej hospodárskej sútaze, pricom vsetky na základe vzájomného pôsobenia prispievali k uskutocneniu súhrnu protisútazných úcinkov plánovaných zúcastnenými subjektmi v rámci spolocného plánu sledujúceho jediný ciel. Naopak podmienka týkajúca sa pojmu jediného ciela predpokladá, ze musí byt overené, ci neexistuje prvok charakterizujúci rôzne správania, ktoré sú súcastou porusenia, ktoré by mohli naznacovat, ze správanie ostatných zúcastnených podnikov v praxi nemá ten istý ciel alebo ten istý protisútazný úcinok a v dôsledku toho nepatrí do "spolocného zámeru" z dôvodu zhodného ciela, ktorým je narusit hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, [49]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [50]EU:C:2013:866, body [51]247 a [52]248). 58 Navyse z judikatúry Súdneho dvora nemozno vyvodit, ze clánok 101 ods. 1 ZFEÚ sa týka výlucne bud podnikov pôsobiacich na trhu dotknutom obmedzeniami hospodárskej sútaze ci na trhoch, ktoré predchádzajú uvedenému trhu, nadväzujú nan alebo sú vo vztahu k nemu vedlajsími trhmi, alebo podnikov, ktoré obmedzujú svoju nezávislost správania na danom trhu na základe dohody alebo zosúladeného postupu. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora citovanej v bode 39 tohto rozsudku vyplýva, ze znenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vo vseobecnosti odkazuje na vsetky dohody a zosúladené postupy, ktoré vo svojich horizontálnych alebo vertikálnych vztahoch narusujú hospodársku sútaz na spolocnom trhu bez ohladu na trh, na ktorom strany pôsobia, ako aj na skutocnost, ze predmetné dohody sa vztahujú iba na obchodné správanie jednej z nich (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [53]C-194/14 P, [54]EU:C:2015:717, body [55]34 a [56]35, ako aj citovanú judikatúru). 59 Vzhladom na túto judikatúru treba po prvé odmietnut tvrdenia odvolatelky, podla ktorých právny pojem jediné, komplexné a pokracujúce porusenie je nezlucitelný s clánkom 101 ZFEÚ a clánkom 53 Dohody o EHP a porusuje zásady spravodlivého procesu, bez ohladu na prípustnost posledného uvedeného tvrdenia. 60 Po druhé treba konstatovat, ze na rozdiel od toho, co uvádza odvolatelka, Vseobecný súd, pripomínajúc túto judikatúru v bodoch 32 az 34, 41, 42 a 46 az 48 napadnutého rozsudku, odôvodnil tento rozsudok právne dostatocne. 61 Po tretie, pokial ide o tvrdenie odvolatelky, podla ktorého podmienky uznania jediného porusenia nie sú v danom prípade splnené, kedze Komisia nedefinovala relevantný trh, treba konstatovat, ako to správne poznamenal Vseobecný súd v bode 54 napadnutého rozsudku a ako to pripústa odvolatelka, ze okolnost, ze trhy s výrobkami a geografické trhy, ktorých sa týka porusenie, sú odlisné, nie je v ziadnom prípade prekázkou konstatovania jediného porusenia. Preto je tento argument v kazdom prípade irelevantný. 62 Po stvrté Vseobecný súd sa v bodoch 63 az 71 napadnutého rozsudku nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze Komisia v danom prípade mohla prijat záver o existencii jediného ciela, smerujúc k preukázaniu jediného porusenia. V skutocnosti na základe skutkových konstatovaní vykonaných v bodoch 66, 69 a 71 napadnutého rozsudku, právne dostatocne preukázal, ze rôzne vytýkané postupy smerovali k tomu istému cielu, a to koordinovat správanie vsetkých výrobcov kúpelnových doplnkov a príslusenstva voci velkoobchodníkom. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze na rozdiel od toho, co uvádza odvolatelka, pojem spolocný ciel bol, ako vyplýva z uvedených bodov 66, 69 a 71, urcený nie odkazom na vseobecný odkaz o existencii narusenia hospodárskej sútaze na trhoch dotknutých porusením, ale odkazom na rôzne objektívne prvky, ako je centrálna úloha, ktorú majú velkoobchodníci v distribucných kruhoch, charakteristiky týchto kruhov, existencia koordinacných subjektov a viacvýrobkových zdruzení, podobnost zavedenia tajných dohôd a materiálne, geografické a casové prekrývanie sa medzi predmetnými postupmi. 63 Za týchto okolností bez toho, aby bolo potrebné preukázat doplnujúcu spojitost medzi vytýkanými postupmi, kedze jediné a pokracujúce porusenie mozno pripisovat nekonkurencným podnikom bez toho, aby bola potrebná systematická definícia relevantných trhov, a domnievajúc sa, ze odvolatelka je na jednej strane zodpovedná za svoju priamu úcast na vytýkanom porusení a na druhej strane zodpovedná za svoju nepriamu úcast na tomto porusení, kedze mala vedomost o vsetkých porusujúcich postupoch zamýslaných alebo zavádzaných inými úcastníkmi predmetného kartelu pri sledovaní tých istých cielov alebo ze ich mohla rozumne predvídat a bola pripravená akceptovat riziko, Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ze prijal záver, ze Komisia sa nedopustila ziadnej chyby, ked v danom prípade konstatovala existenciu jediného a pokracujúceho porusenia. 64 Nakoniec, pokial ide o argumentáciu týkajúcu sa ciastocných zrusení sporného rozhodnutia urcených rozsudkami Vseobecného súdu týkajúcimi sa toho istého porusenia, ktoré je predmetom tejto veci, treba pripomenút, ze posúdenie dôkazov týkajúcich sa rôznych vnútrostátnych trhov patrí do výlucnej právomoci Vseobecného súdu. Kedze táto argumentácia smeruje k spochybneniu existencie jediného, komplexného a pokracujúceho porusovania, treba zdôraznit, ze skutocnost, ze Vseobecný súd ciastocne zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka dôkazu o úcasti urcitých dotknutých podnikov na vytýkanom porusení na urcitých geografických trhoch pocas daných období, nepostacuje na spochybnenie konstatovania Vseobecného súdu o existencii spolocného zámeru pokrývajúceho tri podskupiny výrobkov a sest dotknutých clenských státov a zhodného ciela skreslujúceho hospodársku sútaz. Takéto ciastocné zrusenia prípadne môzu viest len k znízeniu pokuty ulozenej kazdému z dotknutých podnikov, pretoze predmetné geografické trhy boli zohladnené pri výpocte pokuty, ktorá im bola ulozená. 65 Preto treba zamietnut druhý odvolací dôvod ako scasti irelevantný a scasti nedôvodný. O tretom a stvrtom odvolacom dôvode zalozených na preskúmaní neobmedzenej súdnej právomoci a proporcionality pokuty Argumentácia úcastníkov konania 66 Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolatelka uvádza, ze z dôvodov právnej istoty a s cielom zarucit právo na spravodlivý proces Vseobecný súd a Súdny dvor majú povinnost v kazdej veci, ktorá im je predlozená, týkajúcej sa stanovenia pokuty alebo penále zo strany Komisie, skutocne uplatnit svoju neobmedzenú súdnu právomoc, ktorá im je zverená normotvorcom Únie podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003, najmä v kontexte, ak ziadna právna norma nestanovuje harmonizáciu sankcií a ak Komisia uplatnila tri rôzne metódy výpoctu pokút za roky 1998 az 2006. 67 V napadnutom rozsudku vsak Vseobecný súd vykonal iba preskúmanie zákonnosti stanovenia výsky pokuty v rozpore s návrhmi odvolatelky. 68 Okrem toho odvolatelka zastáva názor, ze v prejednávanej veci Vseobecný súd mal znízit výsku pokuty vzhladom na závaznost porusenia, ktoré sa týka iba obmedzeného poctu clenských státov. Komisia toto porusenie sankcionovala neprimerane a prísnejsie nez porusenia rovnakej povahy, ktoré sa týkali celého Európskeho hospodárskeho priestoru. 69 Okrem toho odvolatelka kritizuje skutocnost, ze nedosiahla znízenie výsky pokuty z dôvodu prílis dlhého trvania správneho konania, ktoré celkovo trvalo takmer sest rokov. 70 Svojím stvrtým odvolacím dôvodom odvolatelka tvrdí, ze napadnutý rozsudok porusuje zásadu proporcionality, z ktorej vyplýva, ze sankcia musí odrázat závaznost porusenia. V tejto súvislosti odvolatelka zastáva názor, ze na urcenie tejto závaznosti je Vseobecný súd povinný zohladnit úcinky predmetného porusenia na trh, ako aj obraty dosiahnuté na dotknutých trhoch, co sa nevykonalo. 71 Vseobecný súd sa mal tiez ubezpecit, ze výska pokuty uvedená sporným rozhodnutím bola celkovo primeraná, k comu nedoslo, kedze pokuta 2,94 milióna eur je ulozená za obrat, ktorého sa dojednanie týkalo, vo výske priblizne 5,2 miliónov eur. 72 Odvolatelka preto ziada Súdny dvor, aby napravil tieto protiprávne opomenutia Vseobecného súdu a znízil výsku ulozenej pokuty. 73 Komisia navrhuje, aby sa tretí a stvrtý odvolací dôvod zamietol. Posúdenie Súdnym dvorom 74 Podla ustálenej judikatúry preskúmanie zákonnosti zavedené clánkom 263 ZFEÚ zahrna skutocnost, ze súd Únie vykonáva preskúmanie tvrdení, uvedených zalobcami, smerujúcich proti spornému rozhodnutiu zo skutkového, ako aj z právneho hladiska, a má právomoc posúdit dôkazy, zrusit uvedené rozhodnutie a zmenit výsku pokút (pozri rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [57]C-295/12 P, [58]EU:C:2014:2062, bod [59]53, ako aj citovanú judikatúru). 75 Preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále (pozri rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [60]C-386/10 P, [61]EU:C:2011:815, bod [62]63 a citovanú judikatúru). 76 Na splnenie poziadaviek neobmedzenej právomoci pri preskúmaní v zmysle clánku 47 Charty základných práv Európskej únie, pokial ide o pokutu, je súd Únie povinný pri výkone právomocí stanovených v clánkoch 261 a 263 ZFEÚ preskúmat kazdú výhradu právnej alebo skutkovej povahy, ktorá má preukázat, ze výska pokuty nie je primeraná závaznosti a obdobiu trvania porusenia (pozri rozsudok z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [63]C-434/13 P, [64]EU:C:2014:2456, bod [65]75, ako aj citovanú judikatúru). 77 Výkon tejto neobmedzenej súdnej právomoci vsak neznamená preskúmanie ex offo a konanie je kontradiktórne. V zásade zalobcovi prinálezí, aby uviedol zalobné dôvody proti napadnutému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov (pozri rozsudok z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [66]C-434/13 P, [67]EU:C:2014:2456, bod [68]76, ako aj citovanú judikatúru). 78 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze absencia ex offo preskúmania celého napadnutého rozhodnutia neporusuje zásadu úcinnej súdnej ochrany. Na úcely respektovania tejto zásady nie je nevyhnutné, aby Vseobecný súd, ktorý je síce povinný odpovedat na predlozené zalobné dôvody a vykonat právne aj vecné preskúmanie, bol tiez povinný ex offo opätovne presetrit celý spis (pozri rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [69]C-386/10 P, [70]EU:C:2011:815, bod [71]66). 79 Okrem toho podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora Vseobecný súd má ako jediný právomoc preskúmavat spôsob, akým Komisia posúdila v kazdom jednotlivom prípade závaznost protiprávnych správaní. V rámci odvolania je predmetom preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom na jednej strane preskúmanie toho, do akej miery Vseobecný súd z právneho hladiska správne zohladnil vsetky faktory podstatné na posúdenie závaznosti správania preskúmavaného vo vztahu k clánkom 101 ZFEÚ a k clánku 23 nariadenia c. 1/2003, a na druhej strane overenie toho, ci Vseobecný súd v právom pozadovanom rozsahu odpovedal na vsetky tvrdenia zalobcu smerujúce k znízeniu pokuty. Závaznost porusenia v práve hospodárskej sútaze Únie sa musí stanovit v závislosti od velkého mnozstva faktorov, ako je najmä odradzujúci úcinok pokút, osobitné okolnosti prípadu a jeho kontext, vrátane konania kazdého z podnikov, úloha, ktorú kazdý z nich hrá pri vytvorení kartelu, prospech, ktorý z toho podniky mohli získat, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [72]C-444/11 P, neuverejnený, [73]EU:C:2013:464, body [74]95, [75]99 a [76]100). 80 Naopak Súdny dvor v prípade, ze v rámci konania o odvolaní rozhoduje o právnych otázkach, nemôze z dôvodu spravodlivého zaobchádzania nahradit svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu rozhodujúceho v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva Únie. Konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výsky pokuty, môze Súdny dvor len vtedy, ak dospeje k záveru, ze výska sankcie je nielen neprimeraná, ale aj nadmerná, ba dokonca disproporcná (pozri najmä rozsudok z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia, [77]C-70/12 P, neuverejnený, [78]EU:C:2013:351, bod [79]57, ako aj citovanú judikatúru). 81 Tretí a stvrtý odvolací dôvod teda treba preskúmat vzhladom na túto judikatúru. 82 Z uvedenej judikatúry jasne vyplýva, ze po prvé preskúmanie neobmedzenej súdnej právomoci sa týka výlucne ulozenej sankcie, a nie celého napadnutého rozhodnutia, a po druhé ani neobmedzená súdna právomoc, ani preskúmanie zákonnosti nezodpovedajú preskúmaniu ex offo, a preto si nevyzadujú, aby Vseobecný súd pristúpil z úradnej povinnosti k novému úplnému preskúmaniu spisu, nezávisle od výhrad formulovaných odvolatelkou. 83 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze Vseobecný súd od bodu 335 napadnutého rozsudku uplatnil úcinné preskúmanie výsky pokuty, ktorou odpovedal na rôzne tvrdenia odvolatelky, a ked v bodoch 397 az 402 tohto rozsudku rozhodol o návrhoch smerujúcich k znízeniu výsky pokuty, cím sa teda neobmedzil na preskúmanie zákonnosti tejto sumy na rozdiel od toho, co uvádza odvolatelka. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 384 uvedeného rozsudku konkrétne uviedol, ze koeficient 15 % z dôvodu koeficientov "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" bolo minimum vzhladom na mimoriadne závaznú povahu predmetného porusenia, a následne v bodoch 397 az 401 toho istého rozsudku rozhodol, ze ziadny z dôkazov predlozených zalobkynami v prvostupnovom konaní neodôvodnuje znízenie výsky pokuty. 84 Pokial ide konkrétnejsie o preskúmanie závaznosti vytýkaného porusenia, treba konstatovat, ze Vseobecný súd v bode 381 napadnutého rozsudku pripomenul najmä bod 23 usmernení z roku 2006, ktorý stanovuje, ze "medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze patria svojou povahou horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväcsa tajné. Tieto by mali byt na základe politiky hospodárskej sútaze prísne sankcionované. Cast zohladnovaných predajov [Zohladnovaná cast predaja - neoficiálny preklad] u takýchto porusení sa teda obvykle bude nachádzat v hornej casti stupnice". Vseobecný súd v bode 383 uvedeného rozsudku konstatoval, ze odôvodnenie, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení 1211 sporného rozhodnutia, podla ktorého horizontálna koordinácia cien bola z dôvodu samotnej svojej povahy najskodlivejsím obmedzením hospodárskej sútaze a ze porusenie bolo jediným, pokracujúcim a komplexným porusením, ktoré sa týkalo siestich clenských státov a zasahovalo tri podskupiny výrobkov, predtým, ako v bode 384 toho istého rozsudku vyslovil mimoriadne závaznú povahu predmetného porusenia, ktorá odôvodnovala uplatnenie koeficientu závaznosti vo výske 15 % a v bode 385 napadnutého rozsudku úcast odvolatelky "v hlavnej skupine podnikov", ktoré zavádzali konstatované porusenie do praxe. 85 Prihliadajúc takto na vsetky parametre relevantné pre posúdenie závaznosti vytýkaného porusenia, kedze horizontálna koordinácia cien a úcast odvolatelky na nej bola preukázaná, a odpovedajúc na tvrdenia odvolatelky v tomto bode, Vseobecný súd sa nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia a splnil svoju povinnost úcinného súdneho preskúmania sporného rozhodnutia. 86 Pokial ide o posúdenie neprimeranej dlzky správneho konania, treba pripomenút, ze hoci porusenie zásady primeranej lehoty zo strany Komisie môze odôvodnit zrusenie rozhodnutia prijatého Komisiou v správnom konaní na základe clánkov 101 a 102 ZFEÚ, pokial zahrna aj porusenie práva dotknutého podniku na obhajobu, takéto porusenie zásady primeranej dlzky, za predpokladu, ze je preukázané, nemôze viest k znízeniu ulozenej pokuty (pozri najmä rozsudky z 9. júna 2016, CEPSA/Komisia, [80]C-608/13 P, [81]EU:C:2016:414, bod [82]61, a PROAS/Komisia, [83]C-616/13 P, [84]EU:C:2016:415, bod [85]74, ako aj citovanú judikatúru). V prejednávanej veci, ako to vyplýva z bodu 69 tohto rozsudku, je nesporné, ze svojím tvrdením, týkajúcim sa nesprávneho posúdenia neprimeranej dlzky správneho konania Vseobecným súdom sa odvolatelka usiluje len o dosiahnutie znízenia sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená. 87 Preto bez ohladu na jeho dôvodnost toto tvrdenie treba zamietnut ako irelevantné. 88 Nakoniec pokial ide o primeranost ulozenej pokuty ako takej, odvolatelka neuvádza ziadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovat, ze úroven ulozenej sankcie je neprimeraná alebo nadmerná. V tejto súvislosti sa tvrdenie, podla ktorého výska pokuty 2,94 milióna eur je neprimeraná obratu, ktorého sa kartel týkal, v sume 5,2 miliónov eur, musí zamietnut. V skutocnosti je nesporné, ze v prejednávanej veci pokuta ulozená spolocnosti Villeroy & Boch a jej dcérskym spolocnostiam bola znízená tak, aby nepresahovala 10 % ich celkového obratu dosiahnutého v predchádzajúcom obchodnom roku, v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Toto obmedzenie uz samo osebe zarucuje, ze úroven tejto pokuty nebude neprimeraná vo vztahu k velkosti podniku, tak ako je urcená jeho celkovým obratom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [86]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [87]EU:C:2005:408, body [88]280 az [89]282). 89 Tretí a stvrtý odvolací dôvod sa preto musia zamietnut ako scasti irelevantné a scasti nedôvodné. 90 Kedze ziadnemu z odvolacích dôvodov, ktoré uviedla odvolatelka, sa nevyhovelo, odvolanie treba zamietnut v celom jeho rozsahu. O trovách 91 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla ulozit odvolatelke povinnost nahradit trovy konania a odvolatelka nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Villeroy & Boch Belgium SA je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [90]*1 ) Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXI5azV0/L89226-2391TMP.html#t-ECR_62013CJ0642_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A455&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point222 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point220 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A526&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A526&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A526&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A477&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A477&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point156 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point157 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point158 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point247 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point248 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point95 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point100 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point280 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point282 90. file:///tmp/lynxXXXXI5azV0/L89226-2391TMP.html#c-ECR_62013CJ0642_SK_01-E0001