ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora) zo 17. septembra 2015 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Trh s parafínovými voskami -- Trh s parafínovým gácom -- Dlzka trvania úcasti na protiprávnom karteli -- Ukoncenie úcasti -- Prerusenie úcasti -- Neexistencia tajných kontaktov nadviazaných pocas urcitého obdobia -- Pokracovanie v porusovaní -- Dôkazné bremeno -- Verejné distancovanie sa -- Vnímanie zámeru distancovat sa ostatnými úcastníkmi kartelu -- Povinnost odôvodnenia -- Zásady prezumpcie neviny, rovnosti zaobchádzania, úcinnej súdnej ochrany a individualizácie trestov a sankcií" Vo veci C-634/13 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 26. novembra 2013, Total Marketing Services SA, právny nástupca spolocnosti Total Raffinage Marketing, v zastúpení: A. Vandencasteele, C. Lemaire a S. Naudin, avocats, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: P. Van Nuffel a A. Biolan, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci N. Coutrelis, avocat, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (piata komora), v zlození: predseda piatej komory T. von Danwitz, sudcovia A. Rosas, E. Juhász (spravodajca), D. Sváby a A. Prechal, generálny advokát: N. Wahl, tajomník: V. Tourrčs, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. januára 2015, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 26. marca 2015, vyhlásil tento Rozsudok 1 Total Marketing Services SA, právny nástupca spolocnosti Total Raffinage Marketing, predtým Total France SA (dalej len "Total France"), svojím odvolaním navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie Total Raffinage Marketing/Komisia (T-566/08, [2]EU:T:2013:423, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol jej zalobu smerujúcu k ciastocnému zruseniu rozhodnutia Komisie K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku [81 ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky) (zhrnutie uverejnené v [3]Ú. v. EÚ C 295, 2009, s. 17, dalej len "sporné rozhodnutie"), ako aj subsidiárne k znízeniu pokuty, ktorá jej bola ulozená. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 2 V napadnutom rozsudku dospel Vseobecný súd k týmto konstatovaniam: "1 [Sporným] rozhodnutím [Európska] komisia konstatovala, ze [Total France] a jej stopercentná materská spolocnost, Total SA, s dalsími podnikmi porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) [z 2. mája 1992 ([4]Ú. v. ES L 1, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3)] tým, ze sa zúcastnili na karteli na trhu s parafínovými voskami v rámci EHP a na nemeckom trhu s parafínovým gácom. 2 [Sporné] rozhodnutie bolo okrem [spolocnosti Total France] a jej materskej spolocnosti Total SA (dalej spolocne oznacované len ako 'skupina Total' alebo 'Total') urcené nasledujúcim spolocnostiam: ... 3 Parafínové vosky sa vyrábajú v rafinérii zo surovej ropy. Pouzívajú sa na výrobu rôznych výrobkov, akými sú napríklad sviecky, chemikálie, pneumatiky a automobilové výrobky, ako aj v odvetví výroby kaucuku, obalov, lepidiel a zuvaciek (odôvodnenie 4 [sporného] rozhodnutia). 4 Parafínový gác je surovina potrebná na výrobu parafínových voskov. Vyrába sa v rafinériách ako vedlajsí produkt pri výrobe základových olejov zo surovej ropy. Predáva sa tiez konecným zákazníkom, napríklad výrobcom trieskových dosák (odôvodnenie 5 [sporného] rozhodnutia). 5 Komisia zacala vysetrovanie po tom, co ju [jedna spolocnost] listom zo 17. marca 2005 informovala o existencii kartelu... (odôvodnenie 72 [sporného] rozhodnutia). 6 V dnoch 28. a 29. apríla 2005 Komisia na základe clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([5]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) vykonala kontroly na mieste v priestoroch... Total [France] (odôvodnenie 75 [sporného] rozhodnutia). 7 Dna 29. mája 2007 Komisia zaslala [adresátom sporného rozhodnutia], vrátane spolocnosti Total France, oznámenie o výhradách (odôvodnenie 85 [sporného] rozhodnutia). Listom zo 14. augusta 2007 Total France odpovedala na oznámenie o výhradách. 8 V dnoch 10. a 11. decembra 2007 Komisia uskutocnila ústne vypocutie, na ktorom sa zúcastnila Total France (odôvodnenie 91 [sporného] rozhodnutia). 9 V [spornom] rozhodnutí Komisia vzhladom na dôkazy, ktoré mala k dispozícii, konstatovala, ze adresáti, tvoriaci väcsinu výrobcov parafínových voskov a parafínového gáca v EHP, sa podielali na jedinom, komplexnom a nepretrzitom porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ktoré pokrývalo územie EHP. Toto porusenie spocívalo v dohodách alebo v zosúladených postupoch týkajúcich sa urcovania cien a výmeny a poskytovania citlivých obchodných informácií súvisiacich s parafínovými voskami (dalej len 'hlavný aspekt porusenia`). Pokial ide o... [spolocnost] Total, porusenie súvisiace s parafínovými voskami sa týkalo aj rozdelenia zákazníkov alebo trhov (dalej len 'druhý aspekt porusenia`). Okrem toho porusenie, ktorého sa dopustila... Total, sa týkalo aj parafínového gáca predávaného konecným uzívatelom na nemeckom trhu (dalej len 'aspekt porusenia týkajúci sa parafínového gáca`) (odôvodnenia 2, 95, 328 a clánok 1 [sporného] rozhodnutia). 10 Protiprávne postupy sa konkretizovali na protisútazných stretnutiach, ktoré úcastníci nazývali 'technické stretnutia` alebo niekedy stretnutia 'Blauer Salon`, a na 'stretnutiach týkajúcich sa parafínového gáca`, ktoré boli venované osobitne otázkam týkajúcim sa parafínového gáca. 11 Podla [sporného] rozhodnutia sa zamestnanci spolocnosti Total France priamo zúcastnovali na porusení pocas celej dlzky jeho trvania. Komisia teda konstatovala, ze Total France je zodpovedná za svoju úcast na karteli (odôvodnenia 555 a 556 [sporného] rozhodnutia). Okrem toho Total SA vlastnila od roku 1990 do konca porusenia priamo alebo nepriamo viac ako 98 % základného imania spolocnosti Total France. Komisia sa domnievala, ze na základe toho mozno predpokladat, ze Total SA uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti Total France, lebo obe spolocnosti boli súcastou toho istého podniku (odôvodnenia 557 az 559 [sporného] rozhodnutia). V reakcii na ústnu otázku na pojednávaní týkajúcu sa pripísania zodpovednosti jej materskej spolocnosti [Total France] odkázala na vsetky informácie poskytnuté spolocnostou Total SA v spojenej veci T-548/08, Total SA/Komisia, v ktorej bol v tento den vyhlásený rozsudok. V uvedenej veci Total SA v reakcii na písomnú otázku Vseobecného súdu spresnila, ze pocas sporného obdobia priamo alebo nepriamo vlastnila 100 % základného imania spolocnosti Total France. 12 Výska pokút ulozených v prejednávanom prípade bola vypocítaná na základe usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003... (dalej len 'usmernenia z roku 2006`), ktoré boli úcinné v case dorucenia oznámenia o výhradách spolocnostiam uvedeným v bode 2 vyssie. ... 15 Komisia [pouzitím usmernení z roku 2006] dospela k upravenej základnej sume pokuty 128163000 eur. 16 Vzhladom na to, ze nedoslo k znízeniu pokuty... sa upravená základná suma 128163000 eur rovná celkovej sume pokuty (odôvodnenie 785 [sporného] rozhodnutia). 17 [Sporné] rozhodnutie obsahuje najmä nasledujúce ustanovenia: 'Clánok 1 Podnikmi, ktoré porusili clánok 81 ods. 1 [ES] a v období od 1. januára 1994 clánok 53 Dohody o EHS tým, ze sa pocas uvedených období podielali na pokracujúcej dohode a/alebo zosúladenom postupe v odvetví parafínových voskov v rámci spolocného trhu a od 1. januára 1994 v rámci EHS, sú: ... Total France...: od 3. septembra 1992 do 28. apríla 2005; a Total SA...: od 3. septembra 1992 do 28. apríla 2005. Pokial ide o nasledujúce podniky, porusenie sa za uvedené obdobia týka tiez parafínového gáca predávaného konecným zákazníkom na nemeckom trhu: Total France...: od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004; a Total SA...: od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004. ... Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: ... Total France... spolocne a nerozdielne s Total SA...: 128163000 [eur]. ..." Zaloba pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 3 Na podporu návrhov uvedených vo svojom podaní dorucenom do kancelárie Vseobecného súdu 17. decembra 2008 odvolatelka uviedla celkovo jedenást zalobných dôvodov. Na pojednávaní pred Vseobecným súdom uplatnila dvanásty zalobný dôvod. Vseobecný súd zamietol vsetky uvedené zalobné dôvody okrem ôsmeho, ktorý bol zalozený na protiprávnosti metódy stanovenia pokuty, ktorá je upravená v bode 24 usmernení z roku 2006. Vseobecný súd usúdil, ze Komisia pri urcení násobného koeficientu odrázajúceho dlzku trvania úcasti spolocnosti Total France na porusení porusila zásadu proporcionality a zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze obdobie úcasti 7 mesiacov a 28 dní (v prípade parafínových voskov) a obdobie úcasti 6 mesiacov a 12 dní (v prípade parafínového gáca) vyhodnotila ako úcast v trvaní celého jedného roka. Vseobecný súd preto znízil celkovú sumu pokuty ulozenej odvolatelke zo 128163000 eur na 125459842 eur. Naproti tomu v rozsudku vo veci Total/Komisia (T-548/08, [6]EU:T:2013:434) Vseobecný súd zamietol zalobu spolocnosti Total v celom rozsahu a pokutu ulozenú tejto spolocnosti neznízil na rovnakú úroven ako v prípade odvolatelky. Návrhy úcastníkov konania 4 Odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Vseobecný súd nesprávne vylúcil ukoncenie úcasti odvolatelky na porusení po 12. máji 2004, -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Vseobecný súd nesprávne vylúcil akékolvek neodôvodnené rozdielne zaobchádzanie medzi odvolatelkou a spolocnostami Respol YPF Lubricantes y Especialidades SA, Repsol Petróleo SA a Repsol YPF SA (dalej len "Repsol") v súvislosti s trvaním ich úcasti na porusení, -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Vseobecný súd nesprávne vylúcil prerusenie úcasti odvolatelky na porusení od 26. mája 2000 do 27. júna 2001, -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa Vseobecný súd nevysporiadal so zalobným dôvodom zalozeným na nepreskúmaní dôkazov o konkurencnom správaní odvolatelky na trhu, -- vydal vo veci konecný rozsudok v súlade s clánkom 61 Statútu Súdneho dvora Európskej únie a pri tejto prílezitosti zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka odvolatelky, a v rámci úplného výkonu svojej právomoci znízil pokutu ulozenú odvolatelke, -- v prípade, ze v tejto veci nevydá konecný rozsudok, rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr, a vrátil vec Vseobecnému súdu na dalsie konanie v súlade s rozsudkom Súdneho dvora a -- napokon podla clánku 69 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom. 5 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- ulozil odvolatelke povinnost nahradit trovy konania, a to vrátane trov konania pred Vseobecným súdom. O odvolaní 6 Odvolanie obsahuje styri odvolacie dôvody. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o rozhodnutie, ze odvolatelka sa podielala na porusení po stretnutí 11. a 12. mája 2004 az do 28. apríla 2005 7 V bode 370 napadnutého rozsudku Vseobecný súd citoval odôvodnenie 602 sporného rozhodnutia, ktoré znie: "[Odvolatelka] uvádza, ze sa nezúcastnila na nijakom technickom stretnutí po technickom stretnutí z 11. a 12. mája 2004, a dodáva, ze jej zástupca zrusil svoju cestu na stretnutie z 3. a 4. novembra 2004, podla internej komunikácie v nadväznosti na odporúcania svojho nadriadeného. Komisia poznamenáva, ze neexistuje nijaký dôkaz o prípadnom odstúpení od kartelu. V prípadoch komplexných porusení skutocnost, ze podnik sa nezúcastní na stretnutí alebo nesúhlasí s tým, o com sa diskutuje na stretnutí, neznamená, ze tento podnik sa prestal podielat na pokracujúcom porusení. Na ukoncenie porusenia sa podnik musí jednoznacne distancovat od kartelu. ... [Odvolatelka] nepredlozila presný dôkaz o tom, ze úplne nezávisle prijala jednostrannú stratégiu na trhu a jasne a otvorene sa distancovala od cinností kartelu. Naopak, dôkazy, ktoré má Komisia k dispozícii, svedcia o tom, ze [odvolatelka] dostala oficiálne pozvánky na tri dalsie technické stretnutia (teda na tri posledné technické stretnutia usporiadané pred vykonaním inspekcií). Komisia poznamenáva, ze zástupca [odvolatelky] potvrdil, ze sa zúcastní na stretnutí z 3. a 4. novembra 2004, aj ked sa zdá, ze následne zrusil svoju cestu. Pokial ide o stretnutie z 23. a 24. februára 2005, [Sasol Wax International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol Limited, organizátorka tohto stretnutia (dalej len 'Sasol')] uz tiez zarezervovala izbu pre zástupcu [odvolatelky] v hoteli, kde sa konalo stretnutie, pricom táto rezervácia bola následne zrusená. Komisia z toho teda vyvodila, ze spolocnosti Sasol a ostatným úcastníkom bolo jasné, ze [odvolatelka] sa podielala na karteli az do konca. Komisia tiez poznamenáva, ze diskusie vedené na stretnutiach neboli podstatne odlisné od tých, ktoré sa viedli na predchádzajúcich stretnutiach, ale ze úcastníci nadalej diskutovali o zvýseniach cien bez toho, aby spomenuli akýkolvek pokus [odvolatelky] opustit kartel (pozri odôvodnenia 175, 176 a 177), a ze nebolo nezvycajné, ak sa podniky nezúcastnovali na niektorých stretnutiach kartelu. Tieto dve okolnosti preukazujú, ze [odvolatelka] nebola vnímaná ako spolocnost, ktorá po stretnutí z mája 2004 odisla z kartelu. Interné oznámenie zástupcu [odvolatelky] v súvislosti s dôvodmi, pre ktoré sa nezúcastní na stretnutí, v kazdom prípade nemozno povazovat za verejné distancovanie sa. Vzhladom na to, ze ziadna iná informácia nenaznacuje, [ze sa] distancovala od kartelu, Komisia sa domnieva, ze úcast [odvolatelky] na karteli sa neskoncila pred inspekciami." 8 V bodoch 372 az 379 napadnutého rozsudku Vseobecný súd potvrdil stanovisko Komisie týkajúce sa kritéria verejného distancovania sa, ako aj vnímania tohto distancovania sa ostatnými úcastníkmi kartelu a konstatoval, ze ostatní úcastníci nevnímali správanie odvolatelky ako verejné distancovanie sa od kartelu. 9 Okrem toho v bodoch 377 az 379 napadnutého rozsudku Vseobecný súd analyzoval interný e-mail z 3. novembra 2004 zaslaný zástupcom odvolatelky na technických stretnutiach inému zamestnancovi odvolatelky, v ktorom sa uvádzalo, ze "vzhladom na ciel stretnutia v Rakúsku sa budem drzat Thibaultovho odporúcania. Rusím svoju cestu do Viedne (pôvodne som mal odcestovat dnes popoludní)", a dospel k záveru, ze e-mail, ktorý nebol zaslaný ostatným úcastníkom kartelu, nemôze predstavovat verejné distancovanie sa. Navyse v bode 380 tohto rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze samotná skutocnost, ze odvolatelka sa nezúcastnila na posledných technických stretnutiach, vôbec nepreukazuje, ze nevyuzila informácie o cenách uplatnovaných svojimi konkurentmi, ktoré dostala na desiatkach predchádzajúcich technických stretnutí, na ktorých sa zúcastnila, a ze nevyuzila dohody o rozdelení trhov a zákazníkov uzavreté na týchto stretnutiach. V rovnakom bode dospel Vseobecný súd k záveru, ze odvolatelka nepredlozila ziaden dôkaz, ktorý by preukazoval, ze 12. mája 2004 prestala uplatnovat kartel. Argumentácia úcastníkov konania 10 Odvolatelka tvrdí, ze po technickom stretnutí 11. a 12. mája 2004 sa uz nezúcastnila na ziadnom z troch nasledujúcich stretnutí konaných pred uskutocnením inspekcií Komisiou 28. a 29. apríla 2005, co predstavuje nepretrzitú neprítomnostou v trvaní jedného roka, teda obdobie, ktoré významne prekracuje trojmesacné intervaly, v ktorých sa bezne konajú tajné stretnutia. Okrem toho nebol pocas tohto obdobia preukázaný alebo tvrdený nijaký iný protiprávny zosúladený postup medzi odvolatelkou a ostatnými úcastníkmi kartelu. Navyse interný e-mail uvedený v bode 9 tohto rozsudku dokazuje, ze neúcast jej zástupcu na stretnutiach, ktoré sa konali po máji 2004, nebola náhodná, ale vyplývala z pokynov, ktoré dostal od svojho nadriadeného v súvislosti s predmetom týchto stretnutí. 11 Podla judikatúry Súdneho dvora poziadavka verejného distancovania sa spocíva na zásadnom predpoklade, ze subjekt, ktorý sa zúcastnil na stretnutí, súhlasí s jeho výsledkom, ak sa otvorene nedistancoval od jeho obsahu (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [7]EU:C:2004:6, body 81 a 82, ako aj citovaná judikatúra). Z ustálenej judikatúry Vseobecného súdu v súvislosti s dokazovaním dlzky trvania úcasti subjektu na karteli dalej vyplýva, ze Komisii prinálezí preukázat nielen existenciu kartelu, ale aj jeho dlzku trvania, a v prípade neexistencie dôkazov umoznujúcich preukázat priamo dlzku trvania porusenia musí Komisia uplatnit aspon také dôkazy, ktoré sa vztahujú na casovo dostatocne blízke skutocnosti, aby bolo mozné primerane uznat, ze toto porusenie nepretrzite pokracovalo medzi dvoma konkrétnymi dátumami. 12 Odvolatelka preto dospela k záveru, ze pri neexistencii akéhokolvek dôkazu o tajných kontaktoch alebo podujatiach medzi subjektom a dalsími úcastníkmi kartelu od konkrétneho dna a pocas urcitého obdobia Komisia nemôze výlucne na základe tvrdenia, ze subjekt sa nedistancoval od kartelu, dospiet k záveru, ze úcast tohto subjektu na karteli pokracovala. Vseobecný súd tým, ze potvrdil tento prístup Komisie, obrátil dôkazné bremeno vo vztahu k dlzke trvania úcasti na porusení a dopustil sa tak nesprávneho právneho posúdenia. 13 Komisia zdôraznuje, ze tento odvolací dôvod sa netýka dlzky prerusenia úcasti na karteli, ale pokracovania úcasti az do ukoncenia kartelu, a tvrdí, ze týmto odvolacím dôvodom odvolatelka len opakuje tvrdenia uvedené pred Vseobecným súdom v súvislosti s posúdením skutkových okolností, takze tento odvolací dôvod treba v prvom rade povazovat za neprípustný. 14 Subsidiárne Komisia uvádza, ze dlzka úcasti na porusení je skutkovou otázkou, ktorú treba dokazovat prípad od prípadu v závislosti od okolností veci. V prejednávanej veci dôkaz o pokracovaní úcasti odvolatelky na porusení vychádza zo spojenia dvoch skutocností, ktoré sú neoddelitelne spojené, teda na jednej strane zo skutocnosti, ze aj nadalej dostávala pozvánky na technické stretnutia, co svedcí o tom, ze organizátor sa domnieval, ze sa aj nadalej zúcastnuje kartelu, a na druhej strane zo skutocnosti, ze sa nedistancovala od tohto kartelu. Ani Komisia, ani Vseobecný súd sa neopierali len o samotnú neexistenciu verejného distancovania sa odvolatelky. 15 Na záver Komisia tvrdí, ze judikatúra Súdneho dvora a Vseobecného súdu potvrdzuje, ze neexistencia verejného distancovania sa je velmi významným dôkazom v prípade, ze boli zistené dalsie nepriame dôkazy o pokracovaní úcasti na karteli a ze v kazdom prípade je zásadné, ako ho vnímajú ostatní clenovia kartelu. V odôvodnení 602 sporného rozhodnutia totiz Komisia, ktorá ani zdaleka nevychádza výhradne z nedistancovania sa odvolatelky, uviedla nepriame dôkazy, ktoré sa mali posúdit spolocne. Vseobecný súd zvrchovane posúdil tieto dôkazy z hladiska hodnoty, ktorú im treba pripísat. Posúdenie Súdnym dvorom 16 Je nesporné, ze odvolatelka sa nezúcastnila troch posledných tajných stretnutí kartelu, ktoré sa konali v období od 12. mája 2004 do 29. apríla 2005. 17 V bode 370 napadnutého rozsudku Vseobecný súd doslovne odcitoval odôvodnenie 602 sporného rozhodnutia a v bodoch 372 az 374 tohto rozsudku potvrdil správnost stanoviska Komisie vyjadreného v tomto odôvodnení, podla ktorého sa odvolatelka nadalej zúcastnovala na porusení aj po máji 2004. 18 Vseobecný súd konstatoval, ze k záveru o konecnom ukoncení úcasti podniku na karteli mozno dospiet len vtedy, ak sa tento podnik verejne distancoval od jeho obsahu, a dodal, ze rozhodujúcim kritériom pre toto posúdenie je pochopenie zámeru uvedeného podniku ostatnými úcastníkmi kartelu. 19 Ako Vseobecný súd uz rozhodol, ak je aj nesporné, ze podnik sa uz nezúcastnuje tajných stretnutí kartelu, musí sa od neho verejne distancovat, aby bolo mozné dospiet k záveru, ze sa ho prestal zúcastnovat, pricom dôkaz o tomto distancovaní sa treba posúdit na základe vnímania tohto zámeru ostatnými úcastníkmi tohto kartelu. 20 Je potrebné uviest, ze podla judikatúry Súdneho dvora je verejné distancovanie sa potrebné na to, aby podnik, ktorý sa zúcastnil tajných stretnutí, mohol dokázat, ze jeho úcast nemala nijakú protisútaznú povahu. Na tento úcel musí predmetný podnik preukázat, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa týchto stretnutí zúcastnil z iných dôvodov ako oni (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [8]EU:C:2004:6, body 81 a 82, ako aj citovaná judikatúra). 21 Súdny dvor tiez rozhodol, ze úcast podniku na protisútaznom stretnutí zakladá domnienku protiprávnej povahy tejto úcasti, ktorú musí predmetný podnik vyvrátit dôkazom o verejnom distancovaní sa, ktoré musí byt v tomto zmysle vnímané ostatnými úcastníkmi kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok Comap/Komisia, C-290/11 P, [9]EU:C:2012:271, body 74 az 76 a citovanú judikatúru). 22 Judikatúra Súdneho dvora teda vyzaduje verejné distancovanie sa len v prípade, ze podnik sa zúcastnil na protisútazných stretnutiach, a to ako nevyhnutný dôkaz na úcely vyvrátenia domnienky pripomenutej v predchádzajúcom bode bez toho, aby bolo za kazdých okolností nutné, aby takéto distancovanie ukoncovalo úcast na porusení. 23 Pokial nejde len o úcast na jednotlivých protisútazných stretnutiach, ale na porusení, ktoré trvalo niekolko rokov, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze verejné nedistancovanie sa predstavuje len jeden z dôkazov, ktoré treba zohladnit na to, aby sa preukázalo, ci podnik skutocne pokracoval v úcasti na karteli alebo naopak svoju úcast ukoncil (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, C-441/11 P, [10]EU:C:2012:778, bod 75). 24 V dôsledku toho sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 372 a 374 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze verejné distancovanie sa je jediným prostriedkom, ktorý má spolocnost zapojená do kartelu na preukázanie ukoncenia svojej úcasti na tomto karteli, a to aj v prípade, ze sa nezúcastnovala tajných stretnutí. 25 Toto nesprávne právne posúdenie Vseobecného súdu vsak nemôze viest k zruseniu záverov uvedených v napadnutom rozsudku, pokial ide o úcast odvolatelky na porusení v období medzi 12. májom 2004 a 29. aprílom 2005. 26 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt existencia protisútazného postupu alebo protisútaznej dohody vo väcsine prípadov logicky odvodená z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré skúmané spolocne môzu v prípade absencie iného rozumného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (pozri rozsudky rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [11]EU:C:2004:6, bod 57, ako aj Komisia/Verhuizingen Coppens, C-441/11 P, [12]EU:C:2012:778, bod 70). 27 Pokial ide najmä o porusenie trvajúce niekolko rokov, Súdny dvor rozhodol, ze skutocnost, ze nebol predlozený priamy dôkaz o úcasti spolocnosti na tomto porusení pocas urcitého obdobia, nebráni tomu, aby sa konstatovala jej úcast aj pocas tohto obdobia, pokial takýto záver vyplýva z objektívnych a jednoznacných nepriamych dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudky Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C-105/04 P, [13]EU:C:2006:592, body 97 a 98, ako aj Komisia/Verhuizingen Coppens, C-441/11 P, [14]EU:C:2012:778, bod 72). 28 Hoci verejné distancovanie sa nie je jediným prostriedkom, ktorý má spolocnost zapojená do kartelu k dispozícii na dokázanie ukoncenia svojej úcasti na tomto karteli, je nesporné, ze ide o dôlezitú skutocnost, ktorá môze dokázat ukoncenie protisútazného správania. Verejné nedistancovanie sa predstavuje skutkový stav, ktorý môze Komisia pouzit ako dôkaz o tom, ze spolocnost pokracovala v protisútaznom správaní. Ak sa vsak pocas významného obdobia konalo viacero tajných stretnutí, na ktorých sa nezúcastnili zástupcovia dotknutej spolocnosti, Komisia musí zalozit svoje posúdenie aj na iných dôkazoch. 29 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bodoch 377 az 379 správne konstatoval, ze interný e-mail z 3. novembra 2004 zaslaný zástupcom odvolatelky inému zamestnancovi odvolatelky nemôze dokazovat verejné distancovanie sa. 30 Treba konstatovat, ze zamietnutie tohto zalobného dôvodu prvostupnovej zaloby nie je zalozené len na skutocnosti, ze odvolatelka sa verejne nedistancovala. Z odôvodnenia 602 sporného rozhodnutia citovaného v bode 370 napadnutého rozsudku vyplýva, ze existovali aj iné skutkové okolnosti, ktoré Komisia pouzila a ktoré odvolatelka nespochybnila, ako úcast zástupcu odvolatelka na stretnutí 3. a 4. novembra 2004 a zarezervovanie hotelovej izby organizátorkou tajných stretnutí pre zástupcu odvolatelky, pokial ide o stretnutie 23. a 24. februára 2005. 31 Tieto skutkové okolnosti v spojení s verejným nedistancovaním sa odvolatelky a tým, ako situáciu vnímala organizátorka tajných stretnutí, predstavujú nepriame dôkazy, ktoré umoznujú dospiet k záveru, ze odvolatelka pokracovala v úcasti na karteli. 32 V dôsledku toho treba prvý odvolací dôvod zamietnut, lebo je neúcinný. O tretom odvolacom dôvode týkajúcom sa konstatovania, ze úcast odvolatelky na porusení medzi 26. májom 2000 a 26. júnom 2001 nebola prerusená 33 V odôvodnení 159 sporného rozhodnutia Komisia uviedla, ze podla vyhlásení spolocnosti Shell bola Total France na stretnutí 25. a 26. mája 2000 ostatnými úcastníkmi tohto stretnutia obvinená z toho, ze predáva za velmi nízke ceny. 34 Odôvodnenie 603 sporného rozhodnutia znie: "Total France... tvrdí, ze prerusila svoju úcast medzi rokom 2000 a rokom 2001 a ze skutocnost, ze jej zástupca odisiel rozcúlený zo stretnutia [25. a 26. mája], predstavovala znak distancovania sa. ... Komisia poznamenáva, ze nic nenasvedcuje tomu, ze Total sa verejne distancovala od kartelu. Skutocnost, ze [pán X, zástupca spolocnosti Total France,] odisiel zo stretnutia, sama osebe neznamená verejné distancovanie sa, kedze samotná Total netvrdí, ze [pán X] ohlásil svoj zámer ukoncit úcast spolocnosti Total na karteli. Rozcúlenie [pána X] skôr svedcí o tom, ze nebol spokojný s uzavretými dohodami. Návrat spolocnosti Total po menej ako roku potvrdzuje, ze jej zámerom nebolo ukoncit svoju úcast. V dôsledku toho Komisia nepovazuje krátku docasnú neprítomnost spolocnosti Total za prerusenie jej úcasti na karteli." 35 Vseobecný súd v podstate v bodoch 401 a 402 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze nebolo preukázané, ze ostatní úcastníci stretnutia 25. a 26. mája 2000 vnímali správanie zástupcu odvolatelky na tomto stretnutí ako distancovanie sa od porusenia. Argumentácia úcastníkov konania 36 Odvolatelka uvádza, ze ako jasne vyplýva z vyhlásenia, ktoré jeden podnik, ktorý sa podielal na karteli, predlozil Komisii, jej zástupca náhle a v stave rozcúlenia odisiel zo stretnutia 25. a 26. mája 2000 a ziadneho z dalsích troch nasledujúcich stretnutí sa uz nezúcastnil, a to az kým sa jej nový zástupca nezúcastnil stretnutia 26. a 27. júna 2001. Záver, ku ktorému dospel Vseobecný súd, a síce, ze odvolatelka nepredlozila dôkaz o verejnom distancovaní sa, predstavuje porusenie zásady prezumpcie neviny. Vseobecný súd sa tak voci nej dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré je o to závaznejsie, ze v prípade odvolatelky zaujal opacný prístup ako v prípade iného podniku, ktorý sa zúcastnil tohto kartelu. 37 Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neprípustný. V skutocnosti ide o skutkový dôvod, lebo sa týka posúdenia dlzky trvania úcasti na karteli a pojmu verejné distancovanie sa, pricom v oboch prípadoch ide o skutkovú situáciu. Odvolatelka teda len spochybnuje výklad skutkového stavu uvedený Vseobecným súdom. 38 Subsidiárne Komisia tvrdí, ze tento dôvod je nedôvodný, lebo pri posúdení dlzky trvania úcasti na karteli medzi 26. májom 2000 a 26. júnom 2001 sa neopierala len o samotnú skutocnost, ze nedoslo k verejnému distancovaniu sa, ako vyplýva z odôvodnenia 603 sporného rozhodnutia. Vseobecný súd túto analýzu potvrdil, pricom sa neopieral len o neexistenciu distancovania sa, ale tiez o preskúmanie okolností, za akých zástupca odvolatelky opustil stretnutie 25. a 26. mája 2000. Komisia dodáva, ze dlzka trvania úcasti podniku na porusení je skutkovou otázkou a v prejednávanom prípade samotná neexistencia dôkazov o protisútazných kontaktoch alebo úcasti na týchto kontaktoch pocas jedného roka nestací na dokázanie prerusenia tohto kartelu. Posúdenie Súdnym dvorom 39 Treba konstatovat, ze tento odvolací dôvod je zalozený na dvoch tvrdeniach, ktoré vychádzajú jednak zo skutocnosti, ze správanie zástupcu odvolatelky na stretnutí 25. a 26. mája 2000 svedcí o tom, ze odvolatelka sa verejne distancovala od sporného kartelu, a jednak zo skutocnosti, ze odvolatelka sa nezúcastnila ziadneho z troch tajných stretnutí organizovaných medzi 26. májom 2000 a 26. júnom 2001. 40 Pokial ide o otázku, ci správanie zástupcu odvolatelky na stretnutí 25. a 26. mája 2000 dokazovalo verejné distancovanie sa, treba uviest, ze toto správanie Komisia posúdila v odôvodnení 603 sporného rozhodnutia a toto posúdenie preskúmal Vseobecný súd. V tejto súvislosti, ako vyplýva z bodov 398 a 401 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd po tom, ako posúdil okolnosti, za akých sa odohrávalo toto stretnutie, a vzal do úvahy vnímanie postoja zástupcu odvolatelky na uvedenom stretnutí ostatnými úcastníkmi kartelu, dospel v bode 402 tohto rozsudku k záveru, ze tento postoj nedokazuje verejné distancovanie sa od protisútazného kartelu. Takéto posúdenie skutkového stavu vsak v súlade s judikatúrou nemôze podliehat preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolania. 41 Pokial ide o otázku, ci neexistencia úcasti odvolatelky na troch tajných stretnutiach konaných medzi 26. májom 2000 a 26. júnom 2001 svedcí o prerusení jej zapojenia do kartelu, stací konstatovat, ze Vseobecný súd sa tým, ze v bode 402 svojho rozsudku odkázal na závery, ktoré odvodil v bode 372 tohto rozsudku, dopustil rovnakého nesprávneho právneho posúdenia, aké je uvedené v bode 24 tohto rozsudku v rámci preskúmania prvého odvolacieho dôvodu, pretoze dospel k záveru, ze odvolatelke prinálezí preukázat, ze ostatní úcastníci kartelu sa domnievali, ze sa distancovala od tohto kartelu, a to bez ohladu na skutocnost, ze sa nezúcastnila týchto stretnutí. 42 V súlade s judikatúrou Súdneho dvora uz uvedenou v bode 27 tohto rozsudku vsak skutocnost, ze nebol predlozený priamy dôkaz o úcasti spolocnosti na karteli pocas urcitého obdobia, nebráni tomu, aby sa v rámci porusenia, ktoré trvá niekolko rokov, konstatovala jej úcast aj pocas tohto obdobia, pokial takýto záver vyplýva z objektívnych a jednoznacných nepriamych dôkazov. 43 V prejednávanej veci nebola neexistencia verejného distancovania sa jedinou skutocnostou, preco bolo nutné povazovat správanie odvolatelky za protiprávne aj pocas predmetného obdobia. 44 Z bodov 398 a 401 napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze náhly odchod zástupcu odvolatelky zo stretnutia 25. a 26. mája 2000 mozno vysvetlit osobnými dôvodmi a nemozno ho povazovat za prejav vôle samotnej spolocnosti Total France distancovat sa od kartelu, pricom toto vysvetlenie odráza aj vnímanie tejto udalosti ostatnými úcastníkmi tohto stretnutia. Okrem toho po nahradení tohto zástupcu iným zamestnancom sa Total France zacala opät zúcastnovat tajných stretnutí, pricom táto skutocnost podporuje záver, ze správanie uvedeného zástupcu mozno vysvetlit konfliktom osobnej povahy. 45 V dôsledku toho súcasne s neexistenciou verejného distancovania sa existovali objektívne a jednoznacné nepriame dôkazy, ktoré umoznili dospiet k záveru, ze nedoslo k preruseniu úcasti odvolatelky na karteli pocas predmetného obdobia. 46 Kedze tretí odvolací dôvod je neúcinný, nemozno mu vyhoviet. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, skreslení dôkazov a nedostatku odôvodnenia 47 V bode 386 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze Komisia konstatovala, ze úcast spolocnosti Repsol sa skoncila 4. augusta 2004, kedze na toto stretnutie uz Repsol nedostala od spolocnosti Sasol, ktorá stretnutia organizovala, nijakú oficiálnu pozvánku, ktorá by obsahovala program rokovania, co svedcí o tom, ze Sasol mala pochybnosti o pokracovaní úcasti spolocnosti Repsol na karteli. 48 V bode 387 napadnutého rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze skutocnost, ze spolocnosti Repsol sa prestali zasielat oficiálne pozvánky na stretnutia, ktoré obsahovali program rokovania, svedcí o tom, ze Sasol, ktorá organizovala stretnutia, zacala vnímat Repsol odlisne a ze si uz nebola istá jej úcastou na karteli po 4. auguste 2004 a ze táto okolnost postacuje na konstatovanie, ze Repsol sa v ociach ostatných úcastníkov kartelu distancovala od tohto kartelu. Naopak v bodoch 388 az 390 tohto rozsudku sa Vseobecný súd domnieval, ze to nebol prípad odvolatelky, lebo odvolatelka nadalej dostávala oficiálne pozvánky na stretnutia, ktoré obsahovali program rokovania, a dospel k záveru, ze Komisia zaobchádzala rozdielne s dvoma situáciami, ktoré boli rozdielne, a v dôsledku toho neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania. Argumentácia úcastníkov konania 49 Odvolatelka uvádza, ze táto analýza Vseobecného súdu je v prvom rade zalozená na skutkovom omyle. Zo spisu, ktorý Vseobecnému súdu predlozila Komisia, vyplýva, ze pokial ide o stretnutie 3. a 4. augusta 2004, Repsol, tak ako aj odvolatelka, dostala spolu s pozvánkou, ktorá neobsahovala program rokovania, aj takzvanú "oficiálnu" pozvánku s programom rokovania. Respol dostala pozvánku aj na stretnutie 3. a 4. novembra 2004. Záver, ku ktorému Vseobecný súd dospel, je preto zalozený na skreslení dôkazov. V druhom rade Vseobecný súd vyzadoval dôkaz o verejnom distancovaní sa len od odvolatelky, a nie od spolocnosti Repsol, v prípade ktorej akceptoval odstúpenie od kartelu bez distancovania sa. Napadnutý rozsudok vsak neuvádza dôkazy, ktoré by odôvodnovali takéto rozdielne zaobchádzanie, co predstavuje porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 50 Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neúcinný, pretoze aj ak sa Vseobecný súd dopustil, pokial ide o spolocnost Repsol nesprávneho právneho posúdenia, toto nesprávne posúdenie sa netýka odvolatelky a nemôze teda viest k skráteniu dlzky trvania porusenia konstatovanej v prípade odvolatelky, lebo táto otázka bola predmetom výlucne prvého odvolacieho dôvodu. 51 Subsidiárne Komisia uznáva, ze pokial ide o stretnutie 3. a 4. augusta 2004, domnievala sa, ze Repsol bola ku dnu konania tohto stretnutia este úcastníckou kartelu a ze neprítomnost jej zástupcu na tomto stretnutí nepredstavuje nepriamy dôkaz o odstúpení od kartelu. Pokial ide o stretnutie 3. a 4. novembra 2004, Komisia tiez uznáva, ze Repsol dostala rovnakú pozvánku s programom rokovania ako odvolatelka, avsak uz nebola povazovaná za clena kartelu. Aj za predpokladu, ze toto konstatovanie vychádza zo skreslených dôkazov, toto skreslenie dôkazov je nepodstatné, lebo na tejto istej spolocnej pozvánke bolo uvedené, ze zástupca odvolatelky má, na rozdiel od zástupcu spolocnosti Repsol, zarezervovanú izbu, co Komisia povazuje za významný rozdiel. Posúdenie Súdnym dvorom 52 Treba konstatovat, ze v bodoch 386 a 387 napadnutého rozsudku Vseobecný súd skreslil dôkazy, pokial ide o dlzku úcasti spolocnosti Repsol na karteli. Zo spisu vyplýva, co priznala aj Komisia, ze Komisia sa domnievala, ze pokial ide o stretnutie 3. a 4. augusta 2004, Repsol bola este úcastníckou kartelu a ze neprítomnost jej zástupcu nepredstavovala nepriamy dôkaz o odstúpení, a ze pokial ide o stretnutie 3. a 4. novembra 2004, Repsol dostala rovnakú pozvánku ako odvolatelka. V záveroch uvedených v citovaných bodoch napadnutého rozsudku preto dochádza k skresleniu skutkového stavu. 53 Okrem toho treba tiez uviest, ze v bode 387 napadnutého rozsudku Vseobecný súd vychádzal len z pochybnosti organizátorky tajných stretnutí, pokial ide o úmysel spolocnosti Repsol zúcastnit sa týchto stretnutí po 4. auguste 2004, a dospel k záveru, ze táto skutocnost stací na vyvodenie záveru, ze Repsol sa v ociach ostatných úcastníkov kartelu distancovala od kartelu. Vseobecný súd teda neziadal od spolocnosti Repsol rovnaký dôkaz o verejnom distancovaní sa, ako ziadal od odvolatelky, co svedcí o nekoherentnom uplatnení tejto poziadavky a predstavuje nerovnost zaobchádzania. 54 V kazdom prípade vsak platí, ze hoci bolo v rámci preskúmania prvého a tretieho odvolacieho dôvodu konstatované, ze prístup Vseobecného súdu bol, pokial ide o poziadavku verejného distancovania sa, z právneho hladiska nesprávny, odvolatelka sa nemôze s úspechom odvolávat na tieto pochybenia. 55 Zásada rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade so zásadou zákonnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok The Rank Group, C-259/10 a C-260/10, [15]EU:C:2011:719, bod 62 a citovanú judikatúru). Kedze v rámci preskúmania prvého odvolacieho dôvodu sa dospelo k záveru, ze dlzka trvania úcasti odvolatelky na karteli bola urcená správne, prípadné bezdôvodné priaznivejsie zaobchádzanie so spolocnostou Repsol nemôze viest k znízeniu tejto dlzky trvania. 56 V dôsledku toho je potrebné zamietnut druhý odvolací dôvod. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásad úcinnej súdnej ochrany a individualizácie trestov a sankcií, ako aj povinnosti odôvodnenia 57 Odôvodnenie 696 sporného rozhodnutia znie: "Viaceré podniky tvrdia, ze neuskutocnovali dohody, a zdôraznujú malý pocet listov o cenách, ktoré zaslali alebo dostali. Niektoré podniky tvrdia, ze ich správanie na trhu nebolo ovplyvnené dohodami. Komisia sa v prvom rade domnieva, ze tieto jednoduché tvrdenia nepredstavujú dostatocný dôkaz o neuskutocnovaní v zmysle usmernení... z roku 2006. Komisia v druhom rade poznamenáva, ze zaslanie alebo prijatie listov o cenách nebolo jediným vykonávacím nástrojom, ale k uskutocnovaniu dochádzalo predovsetkým prostredníctvom pravidelných zvýsení cien (pokusov o ich zvýsenie) oznámených na trhu, ktoré boli niekedy zdokumentované dôkazmi z technických stretnutí." 58 V odpovedi na piaty zalobný dôvod prvostupnovej zaloby zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia a usmernení z roku 2006, pokial ide o neexistenciu vykonania údajných protiprávnych postupov, co podla bodu 29 týchto usmernení predstavuje polahcujúcu okolnost, Vseobecný súd v bodoch 406 a 407 napadnutého rozsudku po tom, ako doslovne zopakoval odôvodnenie 696 sporného rozhodnutia, odkázal na svoje úvahy týkajúce sa preskúmania druhého zalobného dôvodu a dospel k záveru, ze tvrdenia Komisie týkajúce sa vykonania kartelu boli podporené dostatocnými dôkazmi. Argumentácia úcastníkov konania 59 Odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa nevyrovnal s jej zalobným dôvodom zalozeným na nezohladnení ekonomických dôkazov o tom, ze sa správala v súlade s pravidlami hospodárskej sútaze, a nepreskúmal relevantnost a obsah uvedených dôkazov. Odvolatelka totiz predlozila Komisii a následne Vseobecnému súdu podrobnú ekonomickú analýzu, ktorá sa vztahuje na celé obdobie porusenia, a svedcí o tom, ze nikdy nevykonávala dohody, ktoré sa uzatvorili na technických stretnutiach. Táto analýza bola v spornom rozhodnutí, ale aj v napadnutom rozsudku, zamlcaná, pretoze jeho body 406 a 407 sa nijako nevyrovnali s tvrdeniami odvolatelky. Odvolatelka v tejto súvislosti poukazuje na to, ze úvahy Vseobecného súdu v rámci preskúmania druhého zalobného dôvodu, na ktorý odkazuje bod 407 napadnutého rozsudku sa týkajú uskutocnovania kartelu na globálnej úrovni, a nie individuálneho správania jednotlivých zapojených podnikov. 60 Komisia v prvom rade tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, lebo odvolatelka dostatocne jasne neuvádza kritizované casti napadnutého rozsudku, ani neuvádza právne tvrdenia, ktoré tento návrh osobitným spôsobom podporujú. Okrem toho tento odvolací dôvod v skutocnosti smeruje k úplnému opätovnému preskúmaniu piateho zalobného dôvodu prvostupnovej zaloby. 61 Komisia subsidiárne tvrdí, ze Vseobecný súd sa venoval preskúmaniu tohto piateho zalobného dôvodu v bodoch 405 az 408 napadnutého rozsudku a dospel k záveru, ze tieto body odkazujú na analýzu vykonanú Vseobecným súdom v rámci preskúmania druhého zalobného dôvodu prvostupnovej zaloby. V bodoch 243 az 259 tohto rozsudku, ktoré sa takisto týkajú preskúmania tohto druhého zalobného dôvodu, Vseobecný súd presne zopakoval odôvodnenie Komisie prijaté s cielom preukázat, ze odvolatelka nepredlozila dôkazy o tom, ze jej správanie na trhu bolo konkurencné. Okrem toho v bodoch 163 az 190 napadnutého rozsudku, ktoré sú tiez súcastou preskúmania uvedeného druhého zalobného dôvodu, sa Vseobecný súd opieral o konkrétne dôkazy a zamietol tvrdenie odvolatelky, podla ktorého odvolatelka nevykonávala kartelovú dohodu o cenách. Posúdenie Súdnym dvorom 62 Prostredníctvom svojho stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelka uplatnuje, ze Vseobecný súd neodpovedal na jej piaty zalobný dôvod prvostupnovej zaloby zalozený na nezohladnení dôkazov o tom, ze jej správanie na trhu bolo konkurencné, a najmä na nezohladnení ekonomickej analýzy, ktorá sa vztahuje na celé obdobie porusenia. 63 Je potrebné konstatovat, ze táto argumentácia vychádza zo zjavne nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku, presnejsie odôvodnenia Vseobecného súdu uvedeného v bode 406 a nasl. tohto rozsudku. Vseobecný súd po tom, ako v bode 406 napadnutého rozsudku doslovne odcitoval odôvodnenie 696 sporného rozhodnutia, v ktorom Komisia vo vseobecnosti odkazuje na skutocnost, ze "viaceré podniky tvrdia", ze neuskutocnovali dohody vychádzajúce zo sporných kartelových dohôd, v bode 407 tohto rozsudku odkázal na úvahy, ktoré venoval preskúmaniu druhej a stvrtej casti druhého zalobného dôvodu prvostupnovej zaloby. 64 V druhej casti tohto odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze neexistuje dôkaz o vykonávaní dohôd o cenách. 65 Treba uviest, ze v bodoch 166 az 185 napadnutého rozsudku, ktoré sa venujú preskúmaniu tohto tvrdenia, Vseobecný súd preskúmal dôkazy predlozené Komisiou, ktoré sa týkali tiez individuálnej úcasti odvolatelky na vykonaní uvedených dohôd, akými sú listy o cenách, ktoré si úcastníci kartelu vymenili a ktoré oznamovali zvýsenie cien, listy, ktoré po dohodách uzavretých na predchádzajúcom tajnom stretnutí uvádzali zvýsenie cien pre zákazníkov, ako aj vyhlásenia uskutocnené v tejto súvislosti úcastníkmi kartelu a okrem toho odkázal na telefonickú komunikáciu medzi zástupcami podnikov zapojených do kartelu týkajúcu sa ubezpecenia sa o správnom vykonaní dohôd. 66 Vseobecný súd po tom, ako v bode 189 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia mala k dispozícii informácie o viac ako 50 protisútazných stretnutiach konanými medzi rokmi 1992 a 2005, a predlozila 343 listov o cenách, ktorými odvolatelka informovala svojich zákazníkov o ocakávaných zvýseniach cien, dospel v bode 190 tohto rozsudku k záveru, ze Komisia správne konstatovala, ze odvolatelka uplatnovala kartelové dohody. 67 Piatou castou druhého zalobného dôvodu prvostupnovej zaloby odvolatelka tvrdila, ze sa na trhu správala v súlade s pravidlami hospodárskej sútaze. 68 Treba vsak konstatovat, ze v bodoch 233 az 259 napadnutého rozsudku Vseobecný súd podrobne preskúmal argumentáciu odvolatelky, vrátane odkazu na ekonomickú analýzu jej cenovej politiky. Vseobecný súd okrem konkrétneho preskúmania týchto tvrdení osobitne zdôraznil skutocnost, ze odvolatelka sa zúcastnila na väcsine z 50 protisútazných stretnutí konaných v rozmedzí rokov 1992 a 2005, ze priznala, ze pravidelne zvysovala svoje ceny, co samo osebe predstavovalo dôkaz o zapojení do dohôd uzavretých na týchto stretnutiach, a v tejto súvislosti odoslala 343 informacných listov svojim zákazníkom. Vseobecný súd preto rozhodol, ze skutocnosti uvádzané odvolatelkou neumoznovali dospiet k záveru, ze v rozmedzí trinástich rokov, pocas ktorých sa zúcastnila protiprávnych dohôd, tieto dohody v skutocnosti nevykonávala, pretoze jej správanie na trhu bolo konkurencné. 69 V dôsledku toho výhrada odvolatelky, ze Vseobecný súd nezohladnil jej individuálne správanie, ale preskúmal jej situáciu spolocne so situáciou ostatných úcastníkov v rámci vykonávania kartelu na globálnej úrovni, nie je dôvodná. 70 Vzhladom na tieto úvahy treba zamietnut aj stvrtý odvolací dôvod. 71 Kedze ziadnemu z dôvodov, ktoré uviedla odvolatelka, sa nevyhovelo, odvolanie treba zamietnut. O trovách 72 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze odvolatelka nemala úspech vo svojich dôvodoch a Komisia podala návrh v uvedenom zmysle, je opodstatnené zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Total Marketing Services SA je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [16]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXPAMpco/L90544-4431TMP.html#t-ECR_62013CJ0634_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A423&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:295:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A434&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A271&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A719&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///tmp/lynxXXXXPAMpco/L90544-4431TMP.html#c-ECR_62013CJ0634_SK_01-E0001