ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 26. januára 2017 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandsky a rakúsky trh s kúpelnovými doplnkami a príslusenstvom -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore -- Koordinácia cien a výmena citlivých obchodných informácií -- Jediné porusenie -- Dôkaz -- Pokuty -- Neobmedzená právomoc -- Primeraná lehota -- Proporcionalita" Vo veci C-626/13 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie podané 29. novembra 2013, Villeroy & Boch Austria GmbH, so sídlom v Mondsee (Rakúsko), v zastúpení A. Reidlinger a J. Weichbrodt, Rechtsanwälte, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: M. Kellerbauer, L. Malferrari a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: podpredseda Súdneho dvora A. Tizzano, vykonávajúci funkciu predsedu prvej komory, sudcovia M. Berger, E. Levits, S. Rodin (spravodajca) a F. Biltgen, generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: K. Malacek, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 10. septembra 2015, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním spolocnost Villeroy & Boch Austria GmbH (dalej len "Villeroy & Boch Austria") navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. septembra 2013, Villeroy & Boch Austria a i./Komisia (T-373/10, T-374/10, T-382/10 a T-402/10, neuverejnený, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2013:455), ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konecnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 - Kúpelnové doplnky a príslusenstvo) (dalej len "sporné rozhodnutie"), v rozsahu, v akom sa jej týka. Právny rámec Nariadenie (ES) c. 1/2003 2 Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) v clánku 23 ods. 2 a 3 stanovuje: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [101 ZFEÚ] alebo [clánok 102 ZFEÚ]... ... Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov [, ktoré sa podielalo na porusení - neoficiálny preklad] nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. ... 3. Pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania." Usmernenia z roku 2006 3 Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 ([4]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006") uvádzajú vo svojom bode 2, ze pokial ide o stanovenie pokút "Komisia musí zohladnit trvanie a závaznost porusenia" a ze "ulozená pokuta nesmie presiahnut limity uvedené v clánku 23 ods. 2 v druhom a tretom pododseku nariadenia (ES) c. 1/2003". 4 V bode 37 usmernení z roku 2006 sa uvádza: "I ked tieto usmernenia vysvetlujú vseobecnú metodiku stanovovania výsky pokút, konkrétne okolnosti danej veci alebo nevyhnutnost dosiahnut odstrasujúci úcinok v konkrétnej veci môzu byt dôvodom na to, aby sa Komisia odchýlila od tejto metodiky alebo od limitov stanovených v bode 21." Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 5 Výrobky, ktorých sa týka kartel, sú kúpelnové doplnky a príslusenstvo patriace do jednej z troch podskupín týchto výrobkov, a to vodovodné batérie, sprchové kúty a príslusenstvo, ako aj keramika (dalej len "tri podskupiny výrobkov"). 6 Okolnosti predchádzajúce sporu boli Vseobecným súdom opísané v bodoch 1 az 19 napadnutého rozsudku a mozno ich zhrnút takto. 7 Sporným rozhodnutím Komisia konstatovala existenciu porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([5]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/053, s. 3; dalej len "Dohoda o EHP"), v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. Toto porusenie na ktorom sa zúcastnovalo 17 podnikov, prebiehalo od 16. októbra 1992 do 9. novembra 2004 a nadobudlo podobu súboru protisútazných dohôd alebo zosúladených postupov na belgickom, nemeckom, francúzskom, talianskom, holandskom a rakúskom území. 8 Presnejsie Komisia v spornom rozhodnutí uviedla, ze konstatované porusenie spocívalo po prvé v koordinácii rocného zvysovania cien a iných poplatkov týmito výrobcami kúpelnových doplnkov a príslusenstva v rámci pravidelných zasadnutí v rôznych vnútrostátnych profesijných zdruzeniach, po druhé v urcovaní alebo koordinácii zvysovania cien pri prílezitosti osobitných udalostí ako zvýsenie cien surovín, zavedenie eura, ako aj zavedenie mýtneho a po tretie v prezradení a vo výmene citlivých obchodných informácií. Komisia okrem toho konstatovala, ze k urcovaniu cien v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva dochádzalo v rocných cykloch. V tomto rámci výrobcovia urcovali svoje cenníky, ktoré obvykle zostávali platné pocas jedného roka a slúzili ako základ pre obchodné vztahy s velkoobchodníkmi. 9 Villeroy & Boch Austria, ako aj ostatné zalobkyne v prvostupnovom konaní, Villeroy & Boch AG (dalej len "Villeroy & Boch"), Villeroy & Boch SAS (dalej len "Villeroy & Boch France"), ako aj Villeroy & Boch Belgium SA (dalej len "Villeroy & Boch Belgium") pôsobia v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. Villeroy & Boch vlastní celé základné imanie spolocností Villeroy & Boch Austria, Villeroy & Boch France, Villeroy & Boch Belgium, Ucosan BV a jej dcérskych spolocností, ako aj Villeroy & Boch SARL. 10 Dna 15. júla 2004 spolocnost Masco Corp. a jej dcérske spolocnosti, medzi ktoré patrí Hansgrohe AG, ktorá vyrába vodovodné batérie, a Hüppe GmbH, ktorá vyrába sprchové kúty, informovali Komisiu o existencii kartelu v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva a poziadali o oslobodenie od pokút podla oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([6]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002") alebo, v prípade zamietnutia, o znízenie pokút, ktoré by im mohli byt ulozené. Komisia prijala 2. marca 2005 podla odseku 8 písm. a) a odseku 15 tohto oznámenia podmienecné rozhodnutie o oslobodení od pokút v prospech spolocnosti Masco. 11 Komisia vykonala 9. a 10. novembra 2004 neohlásené kontroly v priestoroch viacerých spolocností a vnútrostátnych profesijných zdruzení vykonávajúcich cinnost v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. 12 V dnoch 15. a 19. novembra 2004 Grohe Beteiligungs GmbH a jej dcérske spolocnosti, ako aj American Standard Inc. (dalej len "Ideal Standard"), poziadali o oslobodenie od pokút v zmysle oznámenia o spolupráci z roku 2002 a v prípade nevyhovenia o znízenie ich výsky. 13 Po tom, co v priebehu obdobia od 15. novembra 2005 do 16. mája 2006 Komisia adresovala ziadosti o informácie viacerým spolocnostiam a zdruzeniam pôsobiacim v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva, vrátane zalobkýn v prvostupnovom konaní, 26. marca 2007 prijala oznámenie o výhradách, ktoré im bolo oznámené. 14 V dnoch 17. a 19. januára 2006 Roca SARL, ako aj Hansa Metallwerke AG a jej dcérske spolocnosti poziadali o oslobodenie od pokút v zmysle oznámenia o spolupráci z roku 2002 a v prípade nevyhovenia o znízenie ich výsky. Dna 20. januára 2006 Aloys F. Dornbracht GmbH & Co. KG Armaturenfabrik podala podobnú ziadost. 15 Po vypocutí, ktoré sa konalo 12. az 14. novembra 2007, ktorého sa zúcastnili zalobkyne v prvostupnovom konaní, po zaslaní listu z 9. júla 2009 obsahujúceho opis skutkových okolností, ktorým sa pozornost odvolateliek upriamila na urcité dôkazy, o ktoré sa Komisia zamýslala opriet v rámci prijatia konecného rozhodnutia, a po zaslaní ziadostí o doplnujúce informácie zaslané uvedeným zalobkyniam neskôr Komisia 23. júna 2010 prijala sporné rozhodnutie. Týmto rozhodnutím Komisia konstatovala, ze postupy opísané v bode 8 tohto rozsudku boli súcastou globálneho plánu smerujúceho k obmedzeniu hospodárskej sútaze medzi adresátmi uvedeného rozhodnutia a mali povahu jediného a pokracujúceho porusenia, ktorého pôsobnost pokrývala tri podskupiny výrobkov a vztahovala sa na belgické, nemecké, francúzske, talianske, holandské a rakúske územie. V tejto súvislosti táto institúcia zdôraznovala najmä skutocnost, ze uvedené postupy boli v súlade s modelom, ktorý sa ukázal byt rovnaký v siestich clenských státoch, na ktoré sa zameralo jej presetrovanie. Taktiez poukázala na existenciu vnútrostátnych profesijných zdruzení týkajúcich sa vsetkých troch podskupín výrobkov, ktoré nazvala "koordinacnými subjektmi", na existenciu vnútrostátnych profesijných zdruzení pozostávajúcich z clenov, ktorých cinnost sa týkala minimálne dvoch z týchto troch podskupín výrobkov, ktoré nazvala "viacvýrobkové zdruzenia", ako aj na existenciu specializovaných zdruzení pozostávajúcich z clenov, ktorých cinnost sa týkala jednej z týchto troch podskupín výrobkov. Nakoniec konstatovala prítomnost hlavnej skupiny podnikov, ktoré sa zúcastnovali na karteli v rôznych clenských státoch a v rámci koordinacných subjektov a viacvýrobkových zdruzení. 16 Podla Komisie sa zalobkyne v prvostupnovom konaní zúcastnovali na predmetnom porusení ako clenovia zdruzení, a to IndustrieForum Sanitär, ktoré nahradilo od roku 2001 Freundeskreis der deutschen Sanitärindustrie, Arbeitskreis Baden und Duschen, ktoré nahradilo od roku 2003 Arbeitskreis Duschabtrennungen a Fachverband Sanitär-Keramische Industrie v Nemecku, Arbeitskreis Sanitärindustrie (dalej len "ASI") v Rakúsku, Vitreous China-group v Belgicku, Sanitair Fabrikanten Platform v Holandsku a Association française des industries de céramique sanitaire vo Francúzsku. Pokial ide o porusenie spáchané v Holandsku, Komisia v podstate v odôvodnení 1179 sporného rozhodnutia konstatovala, ze podnikom, ktoré sa na nom zúcastnovali, nemozno ulozit pokutu z dôvodu premlcania. 17 V clánku 1 sporného rozhodnutia Komisia vymenúva podniky, ktorým ukladá sankcie za porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP od 1. januára 1994, z dôvodu ich úcasti na karteli v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva v Belgicku, Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku, Holandsku a Rakúsku v rôznych obdobiach od 16. októbra 1992 do 9. novembra 2004. Pokial ide o zalobkyne v prvostupnovom konaní, Komisia v clánku 1 ods. 1 uvedeného rozhodnutia sankcionovala Villeroy & Boch za jej úcast na predmetnom jedinom porusení od 28. septembra 1994 do 9. novembra 2004 a jej dcérske spolocnosti Villeroy & Boch Austria, Villeroy & Boch Belgium a Villeroy & Boch France za obdobia od najskôr 12. októbra 1994 do 9. novembra 2004. 18 Komisia v clánku 2 ods. 8 sporného rozhodnutia ulozila pokuty po prvé spolocnosti Villeroy & Boch vo výske 54436347 eur, po druhé spolocne a nerozdielne spolocnosti Villeroy & Boch a Villeroy & Boch Austria vo výske 6083604 eur, po tretie spolocne a nerozdielne spolocnosti Villeroy & Boch a Villeroy & Boch Belgium vo výske 2942608 eur a po stvrté spolocne a nerozdielne spolocnosti Villeroy & Boch a Villeroy & Boch France vo výske 8068441 eur. Celková výska pokút ulozených spolocnostiam Villeroy & Boch AG a jej dcérskym spolocnostiam bola teda 71531000 eur. 19 Pri stanovovaní výsky týchto pokút vychádzala Komisia z usmernení z roku 2006. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 20 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 8. septembra 2010 podala odvolatelka zalobu vo veci T-373/10 o neplatnost sporného rozhodnutia v casti, ktorá sa jej týka, a subsidiárne navrhovala znízenie pokuty, ktorá jej bola týmto rozhodnutím ulozená. 21 Na podporu svojich návrhov odvolatelka pred Vseobecným súdom uvádzala, ze Komisia nesprávne kvalifikovala konstatované porusenie ako jediné, komplexné a pokracujúce porusenie a ze subsidiárne Komisia takýmto postupom porusila povinnost odôvodnenia tým, ze dostatocne presne neohranicila relevantné trhy. Okrem toho odvolatelka tvrdila, ze Komisia nesprávne domnievala, ze sa zúcastnila na karteli na rakúskom trhu. V tejto súvislosti sa odvolatelka dovolávala neexistencie dôkazov o porusení v Rakúsku. Nakoniec napádala solidárnu povahu pokuty, ktorá jej bola ulozená, a tvrdila, ze jej výpocet obsahuje chybu v posúdení, ze uvedená pokuta mala byt znízená vzhladom na neprimeranú dlzku správneho konania a ze pokuta je neprimeraná. 22 Subsidiárne odvolatelka predlozila návrhy na znízenie výsky ulozenej pokuty. 23 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol zalobu v celom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania 24 Odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, kedze týmto rozsudkom Vseobecný súd zamietol jej zalobu, -- subsidiárne ciastocne zrusil napadnutý rozsudok, -- subsidiárne znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená, -- subsidiárne zrusil napadnutý rozsudok a vrátil vec Vseobecnému súdu na opätovné rozhodnutie a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 25 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie v celom rozsahu ako scasti neprípustné a scasti zjavne nedôvodné a -- zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. O odvolaní 26 Odvolatelka na podporu svojho odvolania uvádza styri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Vseobecný súd pri posúdení porusení, ku ktorým údajne doslo v Rakúsku. Druhý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Vseobecný súd pri konstatovaní komplexného a pokracujúceho porusenia. Tretí odvolací dôvod je zalozený na skutocnosti, ze Vseobecný súd nepouzil svoju neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie výsky ulozenej pokuty. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení zásady proporcionality. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení týkajúcom sa porusení, ku ktorým údajne doslo v Rakúsku Argumentácia úcastníkov konania 27 Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatelka uvádza, ze konstatovania Vseobecného súdu týkajúce sa údajných materiálnych porusení, ku ktorým doslo v Rakúsku pocas obdobia od 12. októbra 1994 do 9. novembra 2004, sú právne nesprávne a musia byt teda odmietnuté. 28 Pokial ide konkrétnejsie o rok 1994 Vseobecný súd v bodoch 175 a 176 napadnutého rozsudku uviedol siroký výklad konstatovaní Komisie, cím v rozpore s clánkom 296 druhým odsekom ZFEÚ zmenil odôvodnenie sporného rozhodnutia. Na rozdiel od toho, co konstatoval Vseobecný súd, Komisia v odôvodneniach 299 az 301 tohto rozhodnutia neuviedla, ze na stretnutiach ASI, ktoré sa konali pocas roka 1994, sa rokovalo nielen o sprchovacích kútoch a vodovodných batériách, ale tiez o keramických výrobkoch pre kúpelne. 29 Pokial ide o roky 1995 az 1997, Vseobecný súd v bodoch 185, 190 a 196 napadnutého rozsudku poznamenal, ze odvolatelka sa v priebehu stretnutí, ktoré sa konali 16. novembra 1995, 23. apríla 1996 a 15. októbra 1997, zúcastnovala na zakázaných diskusiách. 30 Pokial vsak ide o stretnutie, ktoré sa konalo 16. novembra 1995, odvolatelka v podstate uvádza, ze tento záver obsahuje nesprávne právne posúdenie, kedze Vseobecný súd neodpovedal na vsetky jej argumenty. Pripomienky Vseobecného súdu v bode 189 a nasl. napadnutého rozsudku, týkajúce sa stretnutia z 23. apríla 1996, podla ktorých je nepodstatné, ze predmetná diskusia bola organizovaná na ziadost velkoobchodníkov, tiez obsahujú nesprávne právne posúdenie, pretoze existuje alternatívne vysvetlenie, ktoré je úplne prípustné vo vztahu k vytýkaným postupom, podla ktorého velkoobchodníci v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva vyslovene ziadali zavedenie kazdorocných cenníkov k urcitým dátumom, aby mohli uverejnit svoje katalógy. Pokial ide o stretnutie z 15. októbra 1997, Vseobecný súd okrem iného v bode 194 napadnutého rozsudku prekrocil hranice preskúmania zákonnosti stanovené v clánku 263 ZFEÚ, vychádzajúc z dôvodov, ktoré sa neuvádzajú v oznámení o výhradách Komisie. 31 Pre rok 1998 poznámky Vseobecného súdu uvedené v bode 197 a nasl. napadnutého rozsudku, týkajúce sa údajnej úcasti odvolatelky na porusovaní kartelového práva, tiez obsahujú nesprávne právne posúdenie, pretoze sú kontradiktórne. Vseobecný súd totiz v bodoch 197 az 202 uvedeného rozsudku poznamenal, ze Komisia nepredlozila dôkaz o úcasti odvolatelky na rokovaniach odporujúcich právu hospodárskej sútaze v priebehu roka 1998. Konkrétne svedectvo, ktoré podala Masco, neumoznilo preukázat takúto úcast. Bolo by nelogické, aby Vseobecný súd vychádzal z toho istého svedectva spolocnosti Masco v bode 203 toho istého rozsudku, aby preukázal, ze odvolatelka sa nedistancovala od nedovolených postupov v priebehu roku 1998. Okrem toho ani toto svedectvo, ani iné indície uvedené v predmetnom bode 203 neumoznujú preukázat neexistenciu distancovania sa odvolatelky. Vseobecný súd teda porusil tiez právne zásady stanovené judikatúrou, podla ktorých súbor dôkazov môze postacovat na preukázanie, ze stretnutie odporovalo právu hospodárskej sútaze, iba ak preukazuje systematickú povahu stretnutí, ako aj ich protikonkurencný obsah a ak je to potvrdené vyhlásením podniku s významnou dôkaznou hodnotou. V prejednávanej veci nie je splnená ziadna z týchto dvoch podmienok. 32 Pokial ide o rok 1999, závery Vseobecného súdu uvedené v bode 208 napadnutého rozsudku, podla ktorých dôkaz predlozený Komisiou, a to rukou písaná zápisnica zo stretnutia ASI zo 6. septembra 1999, ktorú vypracovala Ideal Standard, právne dostatocne preukazuje úcast odvolatelky na nedovolených rokovaniach, obsahujú nesprávne právne posúdenie. Svedectvo podniku, ktorý ziadal o znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, totiz nemôze predstavovat dostatocný dôkaz o existencii porusenia, kedze jeho presnost je spochybnovaná viacerými obvinenými podnikmi. 33 Pokial ide o rok 2000, Vseobecný súd v bode 214 napadnutého rozsudku, vychádzajúc zo zápisnice zo stretnutia ASI z 12. a 13. októbra 2000, zastával názor, ze napriek neexistencii priamych dôkazov o úcasti odvolatelky na protisútazných konaniach v priebehu tohto roku "treba poznamenat, ze úcinky nedovolených rokovaní, ktoré sa konali v roku 1999, sa prejavili pocas roku 2000". Táto zápisnica, ktorú navyse Vseobecný súd nesprávne vylozil, nepredstavuje v tejto súvislosti dostatocný dôkaz. 34 Pokial ide o rok 2001, Vseobecný súd v bodoch 214 az 218 napadnutého rozsudku konstatoval úcast odvolatelky na nedovolených rokovaniach z jediného dôvodu, ze údajné nedovolené rokovania v priebehu roka 2000 nadalej vytvárali svoje úcinky. Pri odôvodnení svojich pripomienok sa Vseobecný súd obmedzil na odkaz na odôvodnenia 652 az 658 sporného rozhodnutia bez toho, aby vysvetlil, v com sú pripomienky, na ktoré odkazuje, presvedcivé. 35 Pokial ide o roky 2002 a 2003, Vseobecný súd nezohladnil tvrdenia odvolatelky. 36 Nakoniec pokial ide o rok 2004, pripomienky Vseobecného súdu uvedené v bode 228 napadnutého rozsudku sú kontradiktórne a obsahujú nesprávne právne posúdenie. Vseobecný súd v tomto bode konstatoval, ze odvolatelka, ktorá sa nezúcastnila stretnutia ASI 22. januára 2004, bola prostredníctvom zápisnice z tohto stretnutia informovaná o rozhodnutiach, ktoré prijali jej konkurenti v priebehu tohto stretnutia, zatial co v bode 212 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze skutocnost, ze zápisnice zo stretnutí ASI sa v zásade mali zasielat vsetkým clenom tohto zdruzenia, neumoznuje sama osebe preukázat, ze odvolatelka sa s nou skutocne oboznámila. 37 Komisia navrhuje, aby bol prvý zalobný dôvod zamietnutý. Posúdenie Súdnym dvorom 38 Svojím prvým odvolacím dôvodom sa odvolatelka dovoláva rôznych nesprávností v konstatovaniach Vseobecného súdu, pokial ide o porusenia údajne spáchané v Rakúsku medzi 12. októbrom 1994 a 9. novembrom 2004. 39 Pokial ide po prvé o tvrdenia odvolatelky týkajúce sa roku 1994, treba konstatovat, ze v prejednávanej veci sa odvolatelka obmedzuje na to, ze reprodukuje tvrdenia uvádzané v prvostupnovom konaní pred Vseobecným súdom. Platí to tiez pre tvrdenia týkajúce sa stretnutia z 23. apríla 1996. 40 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry odvolanie musí presne uviest napádané casti rozsudku, ktorého zrusenie sa ziada, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh. Odvolanie, kde sa iba opakujú zalobné dôvody a tvrdenia uz raz uvedené pred Vseobecným súdom a ktoré neobsahuje argumentáciu smerujúcu osobitne k odstráneniu právnych vád, ktoré má napadnutý rozsudok, túto poziadavku nesplna. Takéto odvolanie totiz v skutocnosti sleduje iba opakované posúdenie zaloby podanej na Vseobecný súd, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora (pozri najmä rozsudky z 30. júna 2005, Eurocermex/ÚHVT, [7]C-286/04 P, [8]EU:C:2005:422, body [9]49 a [10]50, ako aj z 12. septembra 2006, Reynolds Tobacco a i./Komisia, [11]C-131/03 P, [12]EU:C:2006:541, body [13]49 a [14]50). 41 Preto tvrdenia odvolatelky týkajúce sa roku 1994 a stretnutia z 23. apríla 1996 treba zamietnut ako neprípustné. 42 Pokial ide po druhé o tvrdenia odvolatelky týkajúce sa stretnutí, ku ktorým doslo 16. novembra 1995 a 15. októbra 1997, zalozené v podstate na absencii odôvodnenia napadnutého rozsudku, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry povinnost odôvodnenia neukladá Vseobecnému súdu povinnost vypracovat také odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo vsetky tvrdenia úcastníkov sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné pod podmienkou, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok podkladov, aby mohol vykonat svoje preskúmanie (pozri najmä rozsudky z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, [15]C-431/07 P, [16]EU:C:2009:223, bod [17]42, ako aj z 22. mája 2014, Armando Álvarez/Komisia, [18]C-36/12 P, [19]EU:C:2014:349, bod [20]31). 43 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bodoch 180 az 185 a 192 az 196 napadnutého rozsudku preskúmal a odmietol tvrdenia odvolatelky týkajúce sa porusení, ku ktorým doslo v Rakúsku, pokial ide o rôzne stretnutia. Vo vztahu ku kazdému z nich Vseobecný súd odkazoval na relevantné dôkazy a na sporné rozhodnutie predtým, nez odmietol argumentáciu zalobkyne ako nedôvodnú. Postupujúc takto, Vseobecný súd odôvodnil napadnutý rozsudok. 44 Tvrdenia zalobkyne uvedené v bode 42 tohto rozsudku sa preto musia zamietnut. 45 Pokial ide o stretnutie z 15. októbra 1997, treba okrem iného zamietnut tvrdenie odvolatelky, podla ktorého Vseobecný súd vychádzal z dôvodov, ktoré neboli zahrnuté do oznámenia Komisie o výhradách. V skutocnosti treba konstatovat, ze Vseobecný súd v bode 194 napadnutého rozsudku vychádzal z dôvodov uvedených v bodoch 295 a 307 sporného rozhodnutia. Odvolatelka sa pred Vseobecným súdom nedovolávala rozporu medzi týmto rozhodnutím a oznámením o výhradách v tomto bode. V dôsledku toho podla ustálenej judikatúry (pozri najmä rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [21]C-194/14 P, [22]EU:C:2015:717, bod [23]54) nemôze uplatnovat takýto argument v stádiu odvolania pred Súdnym dvorom. 46 Pokial ide po tretie o stretnutia z 30. apríla a 18. júna 1998, treba poznamenat, ze Vseobecný súd v bode 199 napadnutého rozsudku konstatoval, ze ziadny dôkaz, ktorý predlozila Komisia, neumoznuje preukázat úcast odvolatelky na porusení. Napriek tomu v bode 203 uvedeného rozsudku Vseobecný súd jasne konstatoval, ze pri absencii verejného distancovania sa odvolatelky a skutocnosti, ze protikonkurencné úcinky dohody z 15. októbra 1997 nadalej vytvárali svoje úcinky v priebehu nasledujúceho roka, sa Komisia mohla domnievat, ze odvolatelka sa neprestala zúcastnovat na porusení pocas roku 1998. Postupujúc takto, Vseobecný súd nielen respektoval svoju povinnost odôvodnenia, ktorá umoznuje úcastníkom spochybnovat jeho odôvodnenie a Súdnemu dvoru vykonávat svoje preskúmanie v rámci odvolania, ale nedopustil sa ziadneho nesprávneho právneho posúdenia pri predlození dôkazu. 47 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora sa existencia protisútazného postupu alebo dohody vo väcsine prípadov musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Pokial ide najmä o porusenie trvajúce niekolko rokov, skutocnost, ze nebol predlozený priamy dôkaz o úcasti spolocnosti na tomto porusení pocas urcitého obdobia, nebráni tomu, aby sa konstatovala jej úcast aj pocas tohto obdobia, pokial takýto záver vyplýva z objektívnych a jednoznacných nepriamych dôkazov, pricom neexistencia verejného distancovania sa tejto spolocnosti môze byt v tejto súvislosti zohladnená (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2015, Total Marketing Services/Komisia,[24]C-634/13 P, [25]EU:C:2015:614, body [26]26 az [27]28 a citovanú judikatúru). 48 Vseobecný súd si tiez neodporoval pokial ide o povinnost odôvodnenia a ani ju neporusil, ked konstatoval, ze hoci vyhlásenie spolocnosti Masco neumoznovalo samo osebe preukázat úcast zalobkyne na výmene informácií v priebehu roka 1998, mohlo byt legitímne zohladnené medzi inými dôkazmi v rámci súboru jednoznacných nepriamych dôkazov uvedených v bode 203 napadnutého rozsudku s cielom preukázat, ze odvolatelka neprerusila svoju úcast na nezákonných postupoch v roku 1998. 49 Nakoniec tvrdenia odvolatelky sa musia zamietnut ako neprípustné v rozsahu, v akom spochybnujú posúdenie skutkového stavu a dôkazov, ktoré vykonal Vseobecný súd. V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora posúdenie dôkazov Vseobecným súdom v zásade nepodlieha preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolania. Z clánku 256 ZFEÚ a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, ze odvolanie sa obmedzuje na právne otázky. Vseobecný súd je preto ako jediný oprávnený konstatovat a posúdit relevantné skutocnosti a posúdit dôkazné prostriedky s výnimkou prípadu skreslenia týchto skutocností a dôkazných prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. októbra 2003, Salzgitter/Komisia, [28]C-182/99 P, [29]EU:C:2003:526, bod [30]43 a citovanú judikatúru). 50 Pokial ide po stvrté o stretnutia, ktoré sa konali v priebehu roka 1999, treba konstatovat, ze ako vyplýva z bodu 206 napadnutého rozsudku, Komisia vychádzala nielen zo ziadosti o zhovievavost, ktorú podala Ideal Standard, ale z rukou písanej zápisnice zo stretnutia zo 6. septembra 1999, ktorú vyhotovil zástupca spolocnosti Ideal Standard v rovnaký den, ako sa konalo toto porusujúce stretnutie. Na rozdiel od toho, co uvádza odvolatelka, takýto dôkaz, ktorý neuvádza dátum predlozenia ziadosti o zhovievavost podla oznámenia z roku 2002 o spolupráci zo strany tejto spolocnosti, ktorý ale casovo zapadá do vzniku skutkového stavu, ako to uviedol Vseobecný súd v bode 207 napadnutého rozsudku, nepotrebuje dalsie potvrdzujúce dôkazy. Preto je potrebné zamietnut toto tvrdenie ako nedôvodné. 51 Pokial ide po piate o stretnutie ASI 12. a 13. októbra 2000, treba konstatovat, ze tvrdenia odvolatelky vychádzajú z nesprávneho výkladu bodu 214 napadnutého rozsudku. Na rozdiel od toho, co uvádza odvolatelka, Vseobecný súd nevychádzal zo zápisnice z tohto stretnutia pri konstatovaní, ze úcinky nedovolených diskusií, ktoré sa konali v priebehu roku 1999, pôsobili pocas roku 2000. Okrem toho tieto tvrdenia smerovali najmä k spochybneniu posúdenia dôkazov Vseobecným súdom, avsak bez toho, aby preukázali skreslenie týchto dôkazov. Preto sú vzhladom na judikatúru uvedenú v bode 49 tohto rozsudku neprípustné. 52 Pokial ide po sieste o rok 2001, tvrdenie odvolatelky vychádza tiez z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku a musí sa preto zamietnut. Z bodov 215 az 218 tohto rozsudku totiz jasne vyplýva, ze Vseobecný súd nekonstatoval úcast zalobkyne na nedovolených dohodách, ku ktorým doslo v roku 2001, z dôvodu, ze tie, ku ktorým doslo pocas roka 2000, nadalej vytvárali svoje úcinky v nasledujúcom roku. V bodoch 215 az 217 uvedeného rozsudku Vseobecný súd vychádzal z úcasti tejto spolocnosti na viacerých stretnutiach pocas roku 2001, v priebehu ktorých sa úcastníci dohodli na dátume, ku ktorému budú cenníky zaslané velkoobchodníkom, a na dátume zvýsenia ceny, ako aj na skoordinovaní týchto stretnutí s inými stretnutiami, ku ktorým doslo v priebehu rokov 2000 a 2001, na ktorých sa uvedená spolocnost nezúcastnila, ale pocas ktorých sa clenovia ASI dovolávali zvýsenia cien, vypocítaného od 1. januára 2002. 53 Pokial ide po siedme o tvrdenia odvolatelky zalozené na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozsudku v tom, ze Vseobecný súd nezohladnil jej tvrdenia, pokial ide o roky 2002 a 2003, postacuje konstatovat, ze pre kazdé z relevantných stretnutí Vseobecný súd v bodoch 219 az 226 napadnutého rozsudku odkazuje na relevantné dôkazy a na sporné rozhodnutie predtým, ako odmietol argumentáciu odvolatelky ako nedôvodnú. Vzhladom na judikatúru uvedenú v bode 42 tohto rozsudku nebolo potrebné odpovedat na vsetky tvrdenia odvolatelky. Uvedené tvrdenia odvolatelky sa preto musia zamietnut. 54 Pokial ide nakoniec o tvrdenia odvolatelky týkajúce sa stretnutia z 22. januára 2004, treba konstatovat, ze odvolatelka chce spochybnit posúdenie dôkazov zo strany Vseobecného súdu bez toho, aby sa dovolávala ich skreslenia. Preto sú tieto tvrdenia vzhladom na judikatúru uvedenú v bode 49 tohto rozsudku neprípustné. 55 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné zamietnut prvý odvolací dôvod ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na existencii jediného a nepretrzitého porusenia Argumentácia úcastníkov konania 56 Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelka v prvom rade uvádza, ze právny pojem jediného, komplexného a nepretrzitého porusenia je ako taký nezlucitelný s clánkom 101 ZFEÚ a clánkom 53 Dohody o EHP a nemal by sa teda uplatnovat. Tento pojem totiz nemá ziadny právny základ v práve Únie. Okrem toho odvolatelka uvádza, ze napadnutý rozsudok obsahuje nedostatocné odôvodnenie, kedze Vseobecný súd neodpovedal na vsetky jej tvrdenia k tomuto bodu. 57 Po druhé odvolatelka subsidiárne zastáva názor, ze podmienky uznania jediného porusenia nie sú v danom prípade splnené, kedze Komisia nedefinovala relevantný trh a existencia vztahu komplementárnosti medzi rôznymi vytýkanými konaniami nie je preukázaná. 58 Po tretie odvolatelka sa v kazdom prípade domnieva, ze z dôvodu existencie ciastocných zrusení sporného rozhodnutia, pokial ide o urcité clenské státy v rozsudkoch zo 16. septembra 2013, Wabco Europe a i./Komisia ([31]T-380/10, [32]EU:T:2013:449), Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([33]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [34]EU:T:2013:457), ako aj Duravit a i./Komisia ([35]T-364/10, neuverejnený, [36]EU:T:2013:477), a skutocnosti, ze urcité podniky nemusia mat vedomosti o celom porusení, nemôze íst o globálne porusenie, tak ako je definované v tomto rozhodnutí. 59 Podla Komisie druhý odvolací dôvod treba zamietnut. Posúdenie Súdnym dvorom 60 Podla ustálenej judikatúry môze porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vyplývat nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov, alebo dokonca z pokracujúceho správania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by mohli ako také a samostatne predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia. Ak jednotlivé skutky spadajú do "spolocného zámeru", z dôvodu ich zhodného ciela, ktorým je narusit hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu, Komisia je oprávnená pripisovat zodpovednost za tieto skutky v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [37]C-293/13 P a C-294/13 P, [38]EU:C:2015:416, bod [39]156, ako aj citovanú judikatúru). 61 Podnik, ktorý sa zúcastnil na takomto jedinom a komplexnom porusení vlastným správaním, ktoré spocíva v dohode alebo zosúladenom postupe s protisútazným predmetom v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorého cielom je prispiet k poruseniu ako celku, môze byt zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia pocas celého obdobia svojej úcasti na tomto porusení. Tak je to v prípade, ak je preukázané, ze uvedený podnik zamýslal prispiet svojím vlastným správaním k naplneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými zúcastnenými a ze vedel o protiprávnom správaní, ktoré plánovali alebo realizovali dalsie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo ze ho mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [40]C-293/13 P a C-294/13 P, [41]EU:C:2015:416, bod [42]157, ako aj citovanú judikatúru). 62 Podnik sa tak mohol priamo zúcastnovat na vsetkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie a Komisia bola v tomto prípade oprávnená pripisovat mu zodpovednost za vsetky správania, a teda za toto porusenie ako celok. Podnik sa mohol tiez priamo zúcastnovat iba na casti protisútazných správaní tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie, avsak vediet o vsetkých ostatných protiprávnych správaniach, ktoré plánovali alebo uskutocnili dalsí úcastníci kartelu sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko. V takomto prípade je Komisia rovnako oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost za vsetky protisútazné správania tvoriace takéto porusenie a následne za porusenie ako celok (pozri rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [43]C-293/13 P a C-294/13 P, [44]EU:C:2015:416, bod [45]158, ako aj citovanú judikatúru). 63 Preto je na úcely kvalifikácie rôznych porusení ako jediného a nepretrzitého porusenia potrebné overit, ci sa navzájom doplnujú v tom zmysle, ze úcelom kazdého z nich bolo celit dôsledkom riadnej hospodárskej sútaze, pricom vsetky na základe vzájomného pôsobenia prispievali k uskutocneniu súhrnu protisútazných úcinkov plánovaných zúcastnenými subjektmi v rámci spolocného plánu sledujúceho jediný ciel. Naopak podmienka týkajúca sa pojmu jediného ciela predpokladá, ze musí byt overené, ci neexistuje prvok charakterizujúci rôzne správania, ktoré sú súcastou porusenia, ktoré by mohli naznacovat, ze správanie ostatných zúcastnených podnikov v praxi nemá ten istý ciel alebo ten istý protisútazný úcinok a v dôsledku toho nepatrí do "spolocného zámeru" z dôvodu zhodného ciela, ktorým je narusit hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, [46]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [47]EU:C:2013:866, body [48]247 a [49]248). 64 Navyse z judikatúry Súdneho dvora nemozno vyvodit, ze clánok 101 ods. 1 ZFEÚ sa týka výlucne bud podnikov pôsobiacich na trhu dotknutom obmedzeniami hospodárskej sútaze ci na trhoch, ktoré predchádzajú uvedenému trhu, nadväzujú nan alebo sú vo vztahu k nemu vedlajsími trhmi, alebo podnikov, ktoré obmedzujú svoju nezávislost správania na danom trhu na základe dohody alebo zosúladeného postupu. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze znenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vo vseobecnosti odkazuje na vsetky dohody a zosúladené postupy, ktoré vo svojich horizontálnych alebo vertikálnych vztahoch narusujú hospodársku sútaz na spolocnom trhu bez ohladu na trh, na ktorom strany pôsobia, ako aj na skutocnost, ze predmetné dohody sa vztahujú iba na obchodné správanie jednej z nich (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [50]C-194/14 P, [51]EU:C:2015:717, body [52]34 a [53]35, ako aj citovanú judikatúru). 65 Vzhladom na túto judikatúru treba po prvé odmietnut tvrdenia odvolatelky podla ktorých právny pojem jediné, komplexné a pokracujúce porusenie je nezlucitelný s clánkom 101 ZFEÚ a clánkom 53 Dohody o EHP. 66 Po druhé treba konstatovat, ze na rozdiel od toho, co uvádza odvolatelka, Vseobecný súd pripomínajúc túto judikatúru v bodoch 32 az 34, 41, 42 a 46 az 48 napadnutého rozsudku, odôvodnil tento rozsudok právne dostatocne. 67 Po tretie, pokial ide o tvrdenie odvolatelky, podla ktorého podmienky uznania jediného porusenia nie sú v danom prípade splnené, kedze Komisia nedefinovala relevantný trh, treba konstatovat, ako to správne poznamenal Vseobecný súd v bode 54 napadnutého rozsudku a ako to pripústa odvolatelka, ze okolnost, ze trhy s výrobkami a geografické trhy, ktorých sa týka porusenie, sú odlisné, nie je v ziadnom prípade prekázkou konstatovania jediného porusenia. Preto je tento argument v kazdom prípade irelevantný. 68 Po stvrté Vseobecný súd sa v bodoch 63 az 71 napadnutého rozsudku nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze Komisia v danom prípade mohla prijat záver o existencii jediného ciela, smerujúc k preukázaniu jediného porusenia. V skutocnosti na základe skutkových konstatovaní vykonaných v bodoch 66, 69 a 71 napadnutého rozsudku, právne dostatocne preukázal, ze rôzne vytýkané postupy smerovali k tomu istému cielu, a to koordinovat správanie vsetkých výrobcov kúpelnových doplnkov a príslusenstva voci velkoobchodníkom. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze na rozdiel od toho, co uvádza odvolatelka, pojem spolocný ciel bol, ako vyplýva z uvedených bodov 66, 69 a 71, urcený nie odkazom na vseobecný odkaz o existencii narusenia hospodárskej sútaze na trhoch dotknutých porusením, ale odkazom na rôzne objektívne prvky, ako je centrálna úloha, ktorú majú velkoobchodníci v distribucných kruhoch, charakteristiky týchto kruhov, existencia koordinacných subjektov a viacvýrobkových zdruzení, podobnost zavedenia tajných dohôd a materiálne, geografické a casové prekrývanie sa medzi predmetnými postupmi. 69 Za týchto okolností, bez toho, aby bolo potrebné preukázat doplnujúcu spojitost medzi vytýkanými postupmi, kedze jediné a pokracujúce porusenie mozno pripisovat nekonkurencným podnikom bez toho, aby bola potrebná systematická definícia relevantných trhov a domnievajúc sa, ze odvolatelka je na jednej strane zodpovedná za svoju priamu úcast na vytýkanom porusení a na druhej strane zodpovedná za svoju nepriamu úcast na tomto porusení, kedze mala vedomost o vsetkých porusujúcich postupoch zamýslaných alebo zavádzaných inými úcastníkmi predmetného kartelu pri sledovaní tých istých cielov alebo ze ich mohla rozumne predvídat a bola pripravená akceptovat riziko, Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ze prijal záver, ze Komisia sa nedopustila ziadnej chyby, ked v danom prípade konstatovala existenciu jediného a pokracujúceho porusenia. 70 Nakoniec, pokial ide o argumentáciu týkajúcu sa ciastocných zrusení sporného rozhodnutia urcených rozsudkami Vseobecného súdu týkajúcimi sa toho istého porusenia, ktoré je predmetom tejto veci, treba pripomenút, ze posúdenie dôkazov týkajúcich sa rôznych vnútrostátnych trhov patrí do výlucnej právomoci Vseobecného súdu. Kedze táto argumentácia smeruje k spochybneniu existencie jediného, komplexného a pokracujúceho porusovania, treba zdôraznit, ze skutocnost, ze Vseobecný súd ciastocne zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka dôkazu o úcasti urcitých dotknutých podnikov na vytýkanom porusení na urcitých geografických trhoch pocas daných období, nepostacuje na spochybnenie konstatovania Vseobecného súdu o existencii spolocného zámeru pokrývajúceho tri podskupiny výrobkov a sest dotknutých clenských státov a zhodného ciela skreslujúceho hospodársku sútaz. Takéto ciastocné zrusenia prípadne môzu viest len k znízeniu pokuty ulozenej kazdému z dotknutých podnikov, pretoze predmetné geografické trhy boli zohladnené pri výpocte pokuty, ktorá im bola ulozená. 71 Preto treba zamietnut druhý odvolací dôvod ako scasti irelevantný a scasti nedôvodný. O tretom a stvrtom odvolacom dôvode zalozených na preskúmaní neobmedzenej súdnej právomoci a proporcionality pokuty Argumentácia úcastníkov konania 72 Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolatelka uvádza, ze z dôvodov právnej istoty a s cielom zarucit právo na spravodlivý proces, Vseobecný súd a Súdny dvor majú povinnost v kazdej veci, ktorá im je predlozená, týkajúcej sa stanovenia pokuty alebo penále zo strany Komisie, skutocne uplatnit neobmedzenú súdnu právomoc, ktorá im je zverená normotvorcom Únie podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003, najmä v kontexte, ak ziadna právna norma nestanovuje harmonizáciu sankcií a ak Komisia uplatnila tri rôzne metódy výpoctu pokút za roky 1998 az 2006. 73 V napadnutom rozsudku vsak Vseobecný súd vykonal iba preskúmanie zákonnosti stanovenia výsky pokuty v rozpore s návrhmi odvolatelky. 74 Okrem toho odvolatelka zastáva názor, ze v prejednávanej veci Vseobecný súd mal znízit výsku pokuty vzhladom na závaznost porusenia, ktoré sa týka iba obmedzeného poctu zväcsa malých clenských státov. V tejto súvislosti nie je mozné pochopit z akého dôvodu Komisia sankcionovala v prejednávanej veci vytýkané konanie prísnejsie nez kartely rovnakej povahy pokrývajúce celé územie Európskeho hospodárskeho priestoru. 75 Okrem toho odvolatelka kritizuje skutocnost, ze nedosiahla znízenie výsky pokuty z dôvodu prílis dlhého trvania správneho konania, ktoré celkovo trvalo takmer sest rokov. 76 Svojím stvrtým odvolacím dôvodom odvolatelka tvrdí, ze napadnutý rozsudok porusuje zásadu proporcionality zakotvenú v clánku 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie, z ktorej vyplýva, ze sankcia musí odrázat závaznost porusenia. V tejto súvislosti odvolatelka zastáva názor, ze na urcenie tejto závaznosti je Vseobecný súd povinný zohladnit úcinky predmetného porusenia na trh, ako aj obraty dosiahnuté na dotknutých trhoch, co sa nevykonalo. 77 Vseobecný súd sa mal tiez ubezpecit, ze výska pokuty uvedená sporným rozhodnutím bola celkovo primeraná, k comu nedoslo, kedze pokuta 6,08 milióna eur je ulozená za obrat, ktorého sa dojednanie týkalo, vo výske priblizne 3,88 miliónov eur. 78 Odvolatelka preto ziada Súdny dvor, aby napravil tieto protiprávne opomenutia Vseobecného súdu a znízil výsku ulozenej pokuty. 79 Komisia navrhuje, aby sa tretí a stvrtý odvolací dôvod zamietol. Posúdenie Súdnym dvorom 80 Podla ustálenej judikatúry preskúmanie zákonnosti zavedené clánkom 263 ZFEÚ zahrna skutocnost, ze súd Únie vykonáva preskúmanie tvrdení, uvedených zalobcami, smerujúcich proti spornému rozhodnutiu zo skutkového, ako aj z právneho hladiska, a má právomoc posúdit dôkazy, zrusit uvedené rozhodnutie a zmenit výsku pokút (pozri rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [54]C-295/12 P, [55]EU:C:2014:2062, bod [56]53, ako aj citovanú judikatúru). 81 Preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá bola priznaná súdu Únie clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále (pozri rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [57]C-386/10 P, [58]EU:C:2011:815, bod [59]63 a citovanú judikatúru). 82 Na splnenie poziadaviek neobmedzenej právomoci pri preskúmaní v zmysle clánku 47 Charty základných práv Európskej únie, pokial ide o pokutu, je súd Únie povinný pri výkone právomocí stanovených v clánkoch 261 a 263 ZFEÚ preskúmat kazdú výhradu právnej alebo skutkovej povahy, ktorá má preukázat, ze výska pokuty nie je primeraná závaznosti a obdobiu trvania porusenia (pozri rozsudok z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [60]C-434/13 P, [61]EU:C:2014:2456, bod [62]75, ako aj citovanú judikatúru). 83 Výkon tejto neobmedzenej súdnej právomoci vsak neznamená preskúmanie ex offo a konanie je kontradiktórne. V zásade zalobcovi prinálezí, aby uviedol zalobné dôvody proti napadnutému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov (pozri rozsudok z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [63]C-434/13 P, [64]EU:C:2014:2456, bod [65]76, ako aj citovanú judikatúru). 84 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze absencia ex offo preskúmania celého napadnutého rozhodnutia neporusuje zásadu úcinnej súdnej ochrany. Na úcely respektovania tejto zásady nie je nevyhnutné, aby Vseobecný súd, ktorý je síce povinný odpovedat na predlozené zalobné dôvody a vykonat právne aj vecné preskúmanie, bol tiez povinný ex offo opätovne presetrit celý spis (pozri rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [66]C-386/10 P, [67]EU:C:2011:815, bod [68]66). 85 Okrem toho podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora Vseobecný súd má ako jediný právomoc preskúmavat spôsob, akým Komisia posúdila v kazdom jednotlivom prípade závaznost protiprávnych správaní. V rámci odvolania je predmetom preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom na jednej strane preskúmanie toho, do akej miery Vseobecný súd z právneho hladiska správne zohladnil vsetky faktory podstatné na posúdenie závaznosti správania preskúmavaného vo vztahu k clánkom 101 ZFEÚ a k clánku 23 nariadenia c. 1/2003, a na druhej strane overenie toho, ci Vseobecný súd v právom pozadovanom rozsahu odpovedal na vsetky tvrdenia zalobcu smerujúce k znízeniu pokuty. Závaznost porusenia v práve hospodárskej sútaze Únie sa musí stanovit v závislosti od velkého mnozstva faktorov, ako je najmä odradzujúci úcinok pokút, osobitné okolnosti prípadu a jeho kontext, vrátane konania kazdého z podnikov, úloha, ktorú kazdý z nich hrá pri vytvorení kartelu, prospech, ktorý z toho podniky mohli získat, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [69]C-444/11 P, neuverejnený, [70]EU:C:2013:464, body [71]95, [72]99 a [73]100). 86 Naopak Súdny dvor v prípade, ze v rámci konania o odvolaní rozhoduje o právnych otázkach, nemôze z dôvodu spravodlivého zaobchádzania nahradit svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu rozhodujúceho v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva Únie. Konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výsky pokuty, môze Súdny dvor len vtedy, ak dospeje k záveru, ze výska sankcie je nielen neprimeraná, ale aj nadmerná, ba dokonca disproporcná (pozri najmä rozsudok z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia, [74]C-70/12 P, neuverejnený, [75]EU:C:2013:351, bod [76]57, ako aj citovanú judikatúru). 87 Tretí a stvrtý odvolací dôvod teda treba preskúmat vzhladom na túto judikatúru. 88 Z uvedenej judikatúry jasne vyplýva, ze po prvé preskúmanie neobmedzenej súdnej právomoci sa týka výlucne ulozenej sankcie, a nie celého napadnutého rozhodnutia, a po druhé ani neobmedzená súdna právomoc, ani preskúmanie zákonnosti nezodpovedajú preskúmaniu ex offo, a preto si nevyzadujú, aby Vseobecný súd pristúpil z úradnej povinnosti k novému úplnému preskúmaniu spisu, nezávisle od výhrad formulovaných odvolatelkou. 89 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze Vseobecný súd od bodu 335 napadnutého rozsudku uplatnil úcinné preskúmanie výsky pokuty, ktorou odpovedal na rôzne tvrdenia odvolatelky, a ked v bodoch 397 az 402 tohto rozsudku rozhodol o návrhoch smerujúcich k znízeniu výsky pokuty, cím sa teda neobmedzil na preskúmanie zákonnosti tejto sumy na rozdiel od toho, co uvádza odvolatelka. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 384 uvedeného rozsudku konkrétne uviedol, ze koeficient 15 % z dôvodu koeficientov "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" bolo minimum vzhladom na mimoriadne závaznú povahu predmetného porusenia, a následne v bodoch 397 az 401 toho istého rozsudku rozhodol, ze ziadny z dôkazov predlozených zalobkynami v prvostupnovom konaní neodôvodnuje znízenie výsky pokuty. 90 Pokial ide konkrétnejsie o preskúmanie závaznosti vytýkaného porusenia, treba konstatovat, ze Vseobecný súd v bode 381 napadnutého rozsudku pripomenul najmä bod 23 usmernení z roku 2006, ktorý stanovuje, ze "medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze patria svojou povahou horizontálne dohody o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväcsa tajné. Tieto by mali byt na základe politiky hospodárskej sútaze prísne sankcionované. Cast zohladnovaných predajov [Zohladnovaná cast predaja - neoficiálny preklad] u takýchto porusení sa teda obvykle bude nachádzat v hornej casti stupnice". Vseobecný súd v bode 383 uvedeného rozsudku konstatoval, ze odôvodnenie, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení 1211 sporného rozhodnutia, podla ktorého horizontálna koordinácia cien bola z dôvodu samotnej svojej povahy najskodlivejsím obmedzením hospodárskej sútaze a ze porusenie bolo jediným, pokracujúcim a komplexným porusením, ktoré sa týkalo siestich clenských státov a zasahovalo tri podskupiny výrobkov, predtým, ako v bode 384 toho istého rozsudku vyslovil mimoriadne závaznú povahu predmetného porusenia, ktorá odôvodnovala uplatnenie koeficientu závaznosti vo výske 15 % a v bode 385 napadnutého rozsudku úcast odvolatelky "v hlavnej skupine podnikov", ktoré zavádzali konstatované porusenie do praxe. 91 Prihliadajúc takto na vsetky parametre relevantné pre posúdenie závaznosti vytýkaného porusenia, kedze horizontálna koordinácia cien a úcast odvolatelky na nej bola preukázaná, a odpovedajúc na tvrdenia odvolatelky v tomto bode, Vseobecný súd sa nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia a splnil svoju povinnost úcinného súdneho preskúmania sporného rozhodnutia. 92 Pokial ide o posúdenie neprimeranej dlzky správneho konania, treba pripomenút, ze hoci porusenie zásady primeranej lehoty zo strany Komisie môze odôvodnit zrusenie rozhodnutia prijatého Komisiou v správnom konaní na základe clánkov 101 a 102 ZFEÚ, pokial zahrna aj porusenie práva dotknutého podniku na obhajobu, takéto porusenie zásady primeranej dlzky, za predpokladu, ze je preukázané, nemôze viest k znízeniu ulozenej pokuty (pozri najmä rozsudky z 9. júna 2016, CEPSA/Komisia, [77]C-608/13 P, [78]EU:C:2016:414, bod [79]61, a PROAS/Komisia, [80]C-616/13 P, [81]EU:C:2016:415, bod [82]74, ako aj citovanú judikatúru). V prejednávanej veci, ako to vyplýva z bodu 75 tohto rozsudku, je nesporné, ze svojím tvrdením, týkajúcim sa nesprávneho posúdenia neprimeranej dlzky správneho konania Vseobecným súdom sa odvolatelka usiluje len o dosiahnutie znízenia sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená. 93 Preto bez ohladu na jeho dôvodnost toto tvrdenie treba zamietnut ako irelevantné. 94 Nakoniec pokial ide o primeranost ulozenej pokuty ako takej, odvolatelka neuvádza ziadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovat, ze úroven ulozenej sankcie je neprimeraná alebo nadmerná. V tejto súvislosti sa tvrdenie, podla ktorého výska pokuty 6,08 milióna eur je neprimeraná obratu, ktorého sa kartel týkal, v sume 3,88 miliónov eur, musí zamietnut. V skutocnosti je nesporné, ze v prejednávanej veci pokuta ulozená spolocnosti Villeroy & Boch a jej dcérskym spolocnostiam bola znízená tak, aby nepresahovala 10 % ich celkového obratu dosiahnutého v predchádzajúcom obchodnom roku, v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Toto obmedzenie uz samo osebe zarucuje, ze úroven tejto pokuty nebude neprimeraná vo vztahu k velkosti podniku, tak ako je urcená jeho celkovým obratom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [83]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [84]EU:C:2005:408, body [85]280 az [86]282). 95 Tretí a stvrtý odvolací dôvod sa preto musia zamietnut ako scasti irelevantné a scasti nedôvodné. 96 Kedze ziadnemu z odvolacích dôvodov, ktoré uviedla odvolatelka, sa nevyhovelo, odvolanie treba zamietnut v celom jeho rozsahu. O trovách 97 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku uplatnitelného na odvolacie konanie na základe clánku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, kazdý úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla ulozit odvolatelke povinnost nahradit trovy konania a odvolatelka nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Villeroy & Boch Austria GmbH je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [87]*1 ) Jazyk konania: nemcina References 1. file:///tmp/lynxXXXXFlO2IM/L89205-2374TMP.html#t-ECR_62013CJ0626_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A455&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A422&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A422&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A422&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A422&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A541&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A541&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A541&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A541&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A223&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A223&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A223&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A349&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A349&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A349&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A526&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A526&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A526&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A477&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A477&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point156 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point157 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point158 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point247 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point248 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point95 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point100 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&locale=sk 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point280 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point282 87. file:///tmp/lynxXXXXFlO2IM/L89205-2374TMP.html#c-ECR_62013CJ0626_SK_01-E0001