ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 26. januára 2017 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpelnovými doplnkami a príslusenstvom -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore -- Koordinácia cien a výmena citlivých obchodných informácií -- Jediné porusenie -- Dôkaz -- Pokuty -- Neobmedzená právomoc -- Primeraná lehota -- Proporcionalita" Vo veci C-625/13 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 29. novembra 2013, Villeroy & Boch AG, so sídlom v Mettlachu (Nemecko), v zastúpení: M. Klusmann a T. Kreifels, Rechtsanwälte, za právnej pomoci S. Thomas, profesor, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: L. Malferrari, F. Castillo de la Torre a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora) v zlození: podpredseda Súdneho dvora A. Tizzano, vykonávajúci funkciu predsedu prvej komory, sudcovia M. Berger, E. Levits, S. Rodin (spravodajca) a F. Biltgen, generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: K. Malacek, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 10. septembra 2015, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 26. novembra 2015, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnost Villeroy & Boch AG svojím odvolaním navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu zo 16. septembra 2013, Villeroy & Boch Austria a i./Komisia (T-373/10, T-374/10, T-382/10 a T-402/10, neuverejnený, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2013:455), v rozsahu, v akom Vseobecný súd týmto rozsudkom ciastocne zamietol jej zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konecnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 - Kúpelnové doplnky a príslusenstvo) (dalej len "sporné rozhodnutie"), v rozsahu, v akom sa jej týka. Právny rámec Nariadenie (ES) c. 1/2003 2 Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) vo svojom clánku 23 ods. 2 a 3 stanovuje: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [101 alebo 102 ZFEÚ]... ... Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov [, ktoré sa podielalo na porusení, - neoficiálny preklad] nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. ... 3. Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." Usmernenia z roku 2006 3 Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 ([4]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006") vo svojom bode 2 uvádzajú, ze pokial ide o stanovenie pokút, "Komisia musí zohladnit trvanie a závaznost porusenia", a ze "ulozená pokuta nesmie presiahnut limity uvedené v clánku 23 ods. 2 v druhom a tretom pododseku nariadenia (ES) c. 1/2003". 4 Bod 37 usmernení z roku 2006 znie: "I ked tieto usmernenia vysvetlujú vseobecnú metodiku stanovovania výsky pokút, konkrétne okolnosti danej veci alebo nevyhnutnost dosiahnut odstrasujúci úcinok v konkrétnej veci, môzu byt dôvodom na to, aby sa Komisia odchýlila od tejto metodiky alebo od limitov stanovených v bode 21." Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 5 Výrobky, na ktoré sa vztahuje kartel, sú kúpelnové doplnky a príslusenstvo, ktoré sú súcastou jednej z troch podskupín výrobkov, konkrétne vodovodných batérií, sprchových kútov a príslusenstva, ako aj keramiky (dalej len "tri podskupiny výrobkov"). 6 Okolnosti predchádzajúce sporu Vseobecný súd opísal v bodoch 1 az 19 napadnutého rozsudku a mozno ich zhrnút takto. 7 Komisia sporným rozhodnutím konstatovala porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([5]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3, dalej len "Dohoda o EHP") v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. K tomuto poruseniu, na ktorom sa malo podielat 17 podnikov, doslo v rozlicných obdobiach medzi 16. októbrom 1992 a 9. novembrom 2004 formou celku protisútazných dohôd alebo zosúladených postupov na území Belgicka, Nemecka, Francúzska, Talianska, Holandska a Rakúska. 8 Presnejsie Komisia v spornom rozhodnutí uviedla, ze zistené porusenie spocívalo po prvé v tom, ze uvedení výrobcovia kúpelnových doplnkov a príslusenstva koordinovali v rámci pravidelných zasadnutí v rôznych vnútrostátnych profesijných zdruzeniach rocné zvysovanie cien a iných poplatkov, po druhé v urcovaní alebo koordinácii cien pri prílezitosti osobitných udalostí, ako je zvýsenie cien surovín, zavedenie eura, ako aj zavedenie mýtneho v Nemecku a po tretie v sprístupnení a výmene citlivých obchodných informácií. Komisia okrem toho konstatovala, ze k urcovaniu cien v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva dochádzalo v rocných cykloch. V tomto rámci výrobcovia stanovili svoje cenové sadzobníky, ktoré boli obvykle platné pocas jedného roka a boli základom obchodných vztahov s velkoobchodníkmi. 9 Villeroy & Boch, ako aj dalsie zalobkyne v prvostupnovom konaní, Villeroy & Boch Austria GmbH (dalej len "Villeroy & Boch Austria"), Villeroy & Boch SAS (dalej len "Villeroy & Boch France") a Villeroy & Boch Belgium SA (dalej len "Villeroy & Boch Belgium") pôsobia v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. Villeroy & Boch vlastní celé základné imanie spolocností Villeroy & Boch Austria, Villeroy & Boch France, Villeroy & Boch Belgium, Ucosan BV a ich dcérskych spolocností, ako aj Villeroy & Boch SARL (dalej len "Villeroy & Boch Luxembourg"). 10 Dna 15. júla 2004 spolocnost Masco Corp. a jej dcérske spolocnosti, medzi ktoré patrí Hansgrohe AG, ktorá vyrába vodovodné batérie, a Hüppe GmbH, ktorá vyrába sprchové kúty, informovali Komisiu o existencii kartelu v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva a poziadali o oslobodenie od pokút podla oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([6]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002") alebo, v prípade zamietnutia, o znízenie výsky týchto pokút, ktoré by im mohli byt ulozené. Komisia prijala 2. marca 2005 podla odseku 8 písm. a) a odseku 15 tohto oznámenia rozhodnutie o podmienecnom oslobodení od pokút v prospech spolocnosti Masco. 11 Dna 9. a 10. novembra 2004 vykonala Komisia neohlásené kontroly v priestoroch viacerých spolocností a vnútrostátnych profesijných zdruzení pôsobiacich v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. 12 Dna 15. a 19. novembra 2004 poziadali Grohe Beteiligungs GmbH a jej dcérske spolocnosti, ako aj American Standard Inc. (dalej len "Ideal Standard") o oslobodenie od pokút podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, alebo v prípade zamietnutia o znízenie výsky týchto pokút. 13 Komisia po tom, co v priebehu obdobia od 15. novembra 2005 do 16. mája 2006 zaslala ziadosti o informácie viacerým podnikom a zdruzeniam pôsobiacim v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva, vrátane zalobkyniam v prvostupnovom konaní, prijala 26. marca 2007 oznámenie o výhradách, ktoré im bolo dorucené. 14 Dna 17. a 19. januára 2006 Roca SARL, ako aj Hansa Metallwerke AG, resp. jej dcérske spolocnosti tiez poziadali o oslobodenie od pokút podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, alebo v prípade zamietnutia o znízenie výsky týchto pokút. Aloys F. Dornbracht GmbH & Co. KG Armaturenfabrik podala 20. januára 2006 podobnú ziadost. 15 Po vypocutí, ktoré sa uskutocnilo 12. az 14. novembra 2007 a ktorého sa zúcastnili zalobkyne v prvostupnovom konaní, a po zaslaní listu z 9. júla 2009 obsahujúceho opis skutkových okolností, ktorým sa ich pozornost upriamila na urcité dôkazy, o ktoré sa Komisia zamýslala opriet v rámci prijatia konecného rozhodnutia a ziadostí o doplnujúce informácie zaslaných v dôsledku toho najmä uvedeným zalobkyniam, Komisia 23. júna 2010 prijala sporné rozhodnutie. Týmto rozhodnutím Komisia konstatovala, ze postupy opísané v bode 8 tohto rozsudku boli súcastou celkového plánu s cielom obmedzit hospodársku sútaz medzi adresátmi uvedeného rozhodnutia a vyznacovali sa jediným a nepretrzitým porusením, ktoré sa vztahovalo na tri podskupiny výrobkov a zahrnalo územia Belgicka, Nemecka, Francúzska, Talianska, Holandska a Rakúska. V tejto súvislosti najmä zdôraznila skutocnost, ze uvedené postupy sa uskutocnili podla opakovaného modelu, ktorý bol rovnaký vo vsetkých siestich clenských státoch, na ktoré sa vztahovalo jej vysetrovanie. Uviedla tiez existenciu vnútrostátnych profesijných zdruzení týkajúcich sa vsetkých troch podskupín výrobkov, ktoré nazvala "koordinacnými subjektmi", vnútrostátnych profesijných zdruzení pozostávajúcich z clenov pôsobiacich minimálne v dvoch z týchto troch podskupín výrobkov, ktoré nazvala "viacvýrobkové zdruzenia", ako aj existenciu specializovaných zdruzení pozostávajúcich z clenov pôsobiacich v jednej z týchto troch podskupín výrobkov. Napokon konstatovala prítomnost hlavnej skupiny podnikov, ktorá pôsobila v rámci kartelu v rôznych clenských státoch a v rámci koordinacných subjektov a viacvýrobkových zdruzení. 16 Podla Komisie sa zalobkyne v prvostupnovom konaní podielali na predmetnom porusení ako clenovia týchto zdruzení, konkrétne IndustrieForum Sanitär, ktoré od roku 2001 nahradilo Freundeskreis der deutschen Sanitärindustrie, Arbeitskreis Baden und Duschen, ktoré od roku 2003 nahradilo Arbeitskreis Duschabtrennungen a Fachverband Sanitär-Keramische Industrie (dalej len "FSKI") v Nemecku, Arbeitskreis Sanitärindustrie (dalej len "ASI") v Rakúsku, Vitreous China-group (dalej len "VCG") v Belgicku, Sanitair Fabrikanten Platform v Holandsku a Association française des industries de céramique sanitaire (AFICS) vo Francúzsku. V súvislosti s porusením v Holandsku Komisia v podstate v odôvodnení 1179 sporného rozhodnutia konstatovala, ze podnikom, ktoré sa na nom podielali, nie je mozné z dôvodu uplynutia premlcacej lehoty ulozit pokutu. 17 Komisia v clánku 1 sporného rozhodnutia vymenovala podniky, ktorým ulozila sankciu za porusenie clánku 101 ZFEÚ a od 1. januára 1994 clánku 53 Dohody o EHP z dôvodu ich úcasti na karteli v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva v Belgicku, Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku, Holandsku a Rakúsku v rozlicných obdobiach medzi 16. októbrom 1992 a 9. novembrom 2004. Pokial ide o zalobkyne v prvostupnovom konaní, Komisia ulozila sankciu v clánku 1 ods. 1 uvedeného rozhodnutia spolocnosti Villeroy & Boch za jej úcast na uvedenom jedinom porusení od 28. septembra 1994 do 9. novembra 2004 a jej dcérskym spolocnostiam Villeroy & Boch Belgium, Villeroy & Boch France a Villeroy & Boch Austria za obdobie od 12. októbra 1994 prinajmensom do 9. novembra 2004. 18 Komisia v clánku 2 ods. 8 sporného rozhodnutia ulozila pokuty po prvé spolocnosti Villeroy & Boch vo výske 54436347 eur, po druhé spolocne a nerozdielne spolocnostiam Villeroy & Boch a Villeroy & Boch Austria vo výske 6083604 eur, po tretie spolocne a nerozdielne spolocnostiam Villeroy & Boch a Villeroy & Boch Belgium v o výske 2942608 eur a po stvrté spolocne a nerozdielne spolocnostiam Villeroy & Boch a Villeroy & Boch France vo výske 8068441 eur. Celková suma pokút ulozených zalobkyniam v prvostupnovom konaní bola teda 71531000 eur. 19 Na úcely výpoctu týchto pokút sa Komisia opierala o usmernenia z roku 2006. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 20 Zalobou podanou do kancelárie Vseobecného súdu 8. septembra 2010 odvolatelka podala vo veci T-374/10 zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, alebo subsidiárne navrhovala znízenie výsky pokút, ktoré jej boli ulozené. 21 Na podporu svojich návrhov na zrusenie v konaní pred Vseobecným súdom odvolatelka uvádzala, ze Komisia nesprávne kvalifikovala zistené porusenie ako jediné, komplexné a nepretrzité porusenie, a subsidiárne, ze pristúpením k tejto kvalifikácii porusila povinnost odôvodnenia predovsetkým tým, ze dostatocne presne nevymedzila predmetné trhy. 22 Villeroy & Boch tiez tvrdí, ze sa nedopustila ziadneho porusenia na relevantných trhoch s výrobkami alebo geografických trhoch, konkrétne v Belgicku, Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku, Holandsku a v Rakúsku. Presnejsie, pokial ide o údajné porusenia spáchané v Nemecku, vo Francúzsku a v Rakúsku, Villeroy & Boch uviedla, ze jej nemozno pripísat zodpovednost za protisútazné správanie jej dcérskych spolocností na týchto trhoch. 23 Villeroy & Boch napokon napadla solidárnu povahu pokút, ktoré jej boli ulozené, a subsidiárne uviedla, ze výsku týchto pokút treba znízit najmä v rozsahu, v akom Komisia nesprávne vzala do úvahy predaje, ktoré nesúvisia s porusením, v akom je táto suma neprimeraná, takze je v rozpore s clánkom 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, a so zretelom na neprimeranú dlzku správneho konania. 24 Odvolatelka subsidiárne podala návrhy na znízenie výsky ulozených pokút. 25 Vseobecný súd v bode 395 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia nepreukázala, ze Villeroy & Boch sa podielala na predmetnom jedinom porusení pred 12. októbrom 1994. Ciastocné zrusenie clánku 1 ods. 7 sporného rozhodnutia, o ktorom rozhodol Vseobecný súd, vsak nemalo vplyv na výsku pokút ulozených spolocnosti Villeroy & Boch v clánku 2 ods. 8 uvedeného rozhodnutia. Komisia totiz na úcely výpoctu uvedenej pokuty vzala do úvahy jej úcast na porusení az od 12. októbra 1994, ako to jednoznacne vyplýva z tabulky D sporného rozhodnutia. 26 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom v zostávajúcej casti zalobu zamietol. Návrhy úcastníkov konania 27 Odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil celý napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Vseobecný súd týmto rozsudkom ciastocne zamietol jej zalobu, -- subsidiárne ciastocne zrusil clánok 1 sporného rozhodnutia vo forme vyplývajúcej z napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka odvolatelky, -- subsidiárne výrazne znízil pokutu, ktorá jej bola ulozená podla clánku 2 sporného rozhodnutia, -- subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu na opätovné rozhodnutie a -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 28 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie v celom rozsahu ako ciastocne neprípustné a ciastocne zjavne nedôvodné a -- ulozil odvolatelke povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní 29 Na podporu svojho odvolania odvolatelka predkladá jedenást odvolacích dôvodov. O prvom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 30 Odvolatelka svojím prvým odvolacím dôvodom tvrdí, ze Vseobecný súd sa na jej úkor viackrát dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o skutocnosti, ku ktorým doslo vo Francúzsku. 31 Vseobecný súd tou istou komorou a tým istým sudcom spravodajcom v ten istý den a v súvislosti s tými istými otázkami a tým istým rozhodnutím posúdil v napadnutom rozsudku a v rozsudku zo 16. septembra 2013, Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([7]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [8]EU:T:2013:457, body [9]118 az [10]120), diametrálne odlisne dva dôkazy, a to vyhlásenia spolocnosti Ideal Standard a vyhlásenia spolocnosti Roca v rámci programu zhovievavosti, pricom na úkor odvolatelky porusil zásadu rovnosti zaobchádzania a prezumpciu neviny. 32 Vseobecný súd sa totiz v bodoch 287 az 290 napadnutého rozsudku domnieval, ze vyhlásenia spolocností Ideal Standard a Roca umoznili preukázat úcast spolocnosti Villeroy & Boch France na troch zasadnutiach AFICS v roku 2004, v ktorých doslo k protiprávnym diskusiám. Vseobecný súd v tejto súvislosti v podstate pripomenul, ze svedectvo jedného podniku, ktorý ziada o zhovievavost, nemôze slúzit ako dôkaz podla zásady testis unus, testis nullus (jeden svedok, ziadny svedok), ibaze je také svedectvo podporené dalsími úcastníkmi kartelu. Podla Vseobecného súdu je to vsak tak v prejednávanej veci, pretoze svedectvo poskytnuté v rámci ziadosti o zhovievavost podala Ideal Standard a bolo potvrdené vyhlásením spolocnosti Roca. 33 Podla odvolatelky je také posúdenie dôkazov, ktoré vykonal Vseobecný súd, v zjavnom rozpore s posúdením tých istých dôkazov v rozsudku zo 16. septembra 2013, Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([11]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [12]EU:T:2013:457, body [13]118 az [14]120), ktorý sa tiez týka sporného rozhodnutia. 34 Navyse sa odvolatelka domnieva, ze Vseobecný súd posúdil dôkaznú hodnotu vyhlásenia spolocnosti Duravit AG v rozpore s týmto posledným uvedeným rozsudkom a v napadnutom rozsudku, cím porusil zásadu rovnosti zaobchádzania s dôkazmi, ako aj zásadu in dubio pro reo. Vseobecný súd totiz v rozsudku zo 16. septembra 2013, Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([15]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [16]EU:T:2013:457, body [17]115 a [18]116), konstatoval, ze toto vyhlásenie nebolo mozné voci zalobkyniam v tejto veci uplatnit, pretoze im nebolo v priebehu správneho konania oznámené. Vseobecný súd v napadnutom rozsudku naopak prihliadol na toto isté vyhlásenie. Vseobecný súd v bode 293 tohto rozsudku teda uviedol, ze hoci sa sporné rozhodnutie "neopiera" o uvedené vyhlásenie, nemení to nic na tom, ze toto vyhlásenie potvrdilo vyhlásenie spolocnosti Ideal Standard, pokial ide o obsah protiprávnych diskusií, ktoré sa "pravdepodobne" uskutocnili 25. februára 2004. 35 Odvolatelka okrem toho tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze na jej úkor uplatnil vyhlásenie spolocnosti Duravit, o ktorom navyse vedel, ze ho nemozno voci nej uplatnit a ktoré sama Komisia neuviedla v spornom rozhodnutí, zmenil odôvodnenie tohto rozhodnutia a porusil clánok 263 a clánok 296 druhý odsek ZFEÚ. 36 Vzhladom na to, ze sa neuplatnil ziadny iný dôkaz, pokial ide o porusenie vo Francúzsku, ktoré mozno odvolatelke údajne pripísat, ulozenie sankcie voci nej je v súvislosti so skutkami spáchanými vo Francúzsku zalozené na nesprávnom právnom posúdení uvedenom vyssie. 37 Komisia navrhuje prvý odvolací dôvod zamietnut. Posúdenie Súdnym dvorom 38 Na úcely odpovede na prvý odvolací dôvod treba pripomenút, ze posúdenie dôkaznej sily dokumentu Vseobecným súdom nemôze v zásade podliehat súdnemu preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania. Ako totiz vyplýva z clánku 256 ZFEÚ a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, odvolanie sa obmedzuje na právne otázky. Vseobecný súd je preto ako jediný oprávnený konstatovat a posúdit relevantné skutocnosti a posúdit dôkazné prostriedky s výnimkou prípadu skreslenia týchto skutocností a dôkazných prostriedkov (pozri najmä rozsudok z 2. októbra 2003, Salzgitter/Komisia, [19]C-182/99 P, [20]EU:C:2003:526, bod [21]43 a citovanú judikatúru), co v prejednávanej veci nebolo uplatnené. 39 Naopak, podla ustálenej judikatúry otázka, ci odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu je rozporné alebo dostatocné, je právnou otázkou, ktorá ako taká môze byt polozená v rámci odvolania (pozri najmä rozsudok z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia,[22]C-105/04 P, [23]EU:C:2006:592, bod [24]71 a citovanú judikatúru). 40 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bode 287 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia sa opierala o vyhlásenia spolocností Ideal Standard a Roca na preukázanie úcasti spolocnosti Villeroy & Boch France na zasadnutiach AFICS v roku 2004. Vseobecný súd v bode 289 uvedeného rozsudku zdôraznil, ze hoci z judikatúry vyplýva, ze vyhlásenie podniku, ktorému boli odpustené alebo znízené pokuty, ktoré niektorý z úcastníkov konania spochybnuje, musí byt potvrdené, nic nebráni tomu, aby takéto potvrdenie vyplývalo zo svedectva iného podniku, ktorý sa podielal na karteli, a to dokonca aj v prípade, ze tomuto poslednému uvedenému podniku boli tiez znízené pokuty. Vseobecný súd po preskúmaní dôkaznej hodnoty vyhlásenia spolocnosti Roca v bode 290 tohto istého rozsudku dospel k záveru, ze treba konstatovat, ze vyhlásenie spolocnosti Ideal Standard, ako je potvrdené vyhlásením spolocnosti Roca, právne dostatocne preukazuje obsah predmetných protiprávnych diskusií. 41 Odvolatelka tvrdí, ze toto odôvodnenie odporuje odôvodneniu uvedenému v rozsudku zo 16. septembra 2013, Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([25]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [26]EU:T:2013:457). 42 Treba vsak pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry povinnost Vseobecného súdu odôvodnit svoje rozsudky v zásade nemôze siahat tak daleko, ze musí riesenie zvolené v jednej veci odôvodnit voci rieseniu v inej veci, v ktorej rozhodoval, aj keby sa týkalo toho istého rozhodnutia (pozri rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [27]C-444/11 P, neuverejnený, [28]EU:C:2013:464, bod [29]66, ako aj citovanú judikatúru). 43 Tvrdenie odvolatelky zalozené na rozpornom odôvodnení medzi napadnutým rozsudkom a rozsudkom zo 16. septembra 2013, Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([30]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [31]EU:T:2013:457), treba teda zamietnut. 44 Pokial ide o tvrdenie odvolatelky, podla ktorého Vseobecný súd nemohol na jej úkor uplatnit vyhlásenie spolocnosti Duravit, treba konstatovat, ze vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. Cielom zmienky o tomto vyhlásení v bode 293 napadnutého rozsudku je iba odpovedat na tvrdenie zalobkýn v prvostupnovom konaní, ktoré uvádzajú uvedené vyhlásenie a snazia sa spochybnit pravdivost vyhlásení spolocností Ideal Standard a Roca. Vseobecný súd tak nepovazoval vyhlásenie spolocnosti Duravit za dôkaz v neprospech odvolatelky, ako potvrdzuje bod 295 uvedeného rozsudku, v ktorom Vseobecný súd konstatoval, ze vyhlásenia spolocností Ideal Standard a Roca postacujú na preukázanie existencie porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 45 Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa prvý odvolací dôvod musí zamietnut ako nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 46 Svojím druhým odvolacím dôvodom rozdeleným na dve casti odvolatelka po prvé tvrdí, ze Vseobecný súd porusil povinnost odôvodnenia v rozsahu, v akom v bode 233 napadnutého rozsudku zamietol jej zalobný dôvod zalozený na neexistencii porusenia v Taliansku, ked vychádzal z nesprávneho predpokladu, ze odvolatelka nenapadla skutocnost, ze vedela o vykonávaní protisútazných postupov na území tohto clenského státu. 47 Odvolatelka po druhé tvrdí, ze napadnutý rozsudok porusuje pravidlá logiky a zákazu diskriminácie, pokial ide o vecné posúdenie a pripísanie porusenia, ktorého sa údajne dopustila v Taliansku. Vseobecný súd totiz v bode 234 napadnutého rozsudku pripísal odvolatelke toto porusenie, ktorého sa dopustila tretia osoba, na základe tvrdenia, ze vedela o uvedenom porusení, a to napriek tomu, ze odvolatelka nevykonávala cinnost v Taliansku a nezúcastnovala sa zasadnutí profesijného zdruzenia v tomto clenskom státe. Zároven boli hlavné výhrady uvádzané proti údajným hlavným autorom toho istého porusenia z velkej casti alebo úplne zamietnuté v iných troch rozsudkoch týkajúcich sa sporného rozhodnutia, ktoré boli vydané v ten istý den, tou istou komorou Vseobecného súdu zlozenou z tých istých sudcov. 48 V bode 335 a nasl. rozsudku zo 16. septembra 2013, Duravit a i./Komisia ([32]T-364/10, neuverejnený, [33]EU:T:2013:477), tak Vseobecný súd konstatoval, ze spolocnostiam Duravit, Duravit SA a Duravit BeLux SPRL/BVBA nemozno vytýkat ich úcast na porusení spáchanom v Taliansku, ani skutocnost, ze o nom vedeli, hoci pôsobili na talianskom trhu prostredníctvom spolocného podniku. 49 Rovnaký záver mozno vyvodit z iného rozsudku vydaného tou istou komorou s tým istým sudcom spravodajcom v ten istý den a týkajúceho sa tých istých otázok týkajúcich sa Talianska, a to rozsudku zo 16. septembra 2013, Wabco Europe a i./Komisia ([34]T-380/10, [35]EU:T:2013:449, bod [36]70 a nasl.). Vseobecný súd v tomto rozsudku totiz uviedol, ze zodpovednost podnikov skupiny Ideal Standard musela byt napriek ich preukázanej úcasti na zasadnutiach profesijného zdruzenia v Taliansku, pocas ktorých sa viedli diskusie v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, vylúcená, pokial ide o obdobie od marca 1993 do marca 2000. 50 Totozné odôvodnenie tiez viedlo Vseobecný súd v rozsudku zo 16. septembra 2013, Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([37]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [38]EU:T:2013:457, body [39]222 a [40]223), na rozdiel odo toho, co rozhodol v napadnutom rozsudku, k ciastocnému zruseniu sporného rozhodnutia, pokial ide o vytýkané porusenie v Taliansku. 51 Vzhladom na predchádzajúce úvahy nemozno z meritórneho hladiska prijat posúdenie dôkazov Vseobecným súdom v bode 233 napadnutého rozsudku v spojení s bodom 66 a nasl. uvedeného rozsudku. 52 Komisia navrhuje druhý odvolací dôvod zamietnut. Posúdenie Súdnym dvorom 53 Pokial ide o prvú cast druhého odvolacieho dôvodu, treba konstatovat, ze z bodu 59 zaloby o neplatnost uvádzaného odvolatelkou na podporu uvedeného odvolacieho dôvodu vyplýva, ze ako v podstate uviedol Vseobecný súd v bode 233 napadnutého rozsudku, odvolatelka sa uspokojila s napadnutím skutocnosti, ze vedela o protisútazných postupoch v Taliansku bez toho, aby predlozila akýkolvek argument na podporu tohto tvrdenia a bez toho, aby toto tvrdenie bolo podlozené podrobnými dôkazmi. Navyse uvedený bod 59 sa vztahuje na prvý odvolací dôvod smerujúci k zruseniu, a nie na tretiu cast tretieho dôvodu smerujúceho k zruseniu, takze Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ze nan neodpovedal v analýze tejto poslednej casti v bodoch 231 az 234 napadnutého rozsudku. 54 Z toho vyplýva, ze prvá cast druhého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. 55 V súvislosti s druhou castou druhého odvolacieho dôvodu treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry môze porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vyplývat nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov, alebo dokonca z pokracujúceho správania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by mohli sami osebe, brané jednotlivo, predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia. Ak jednotlivé skutky spadajú do "spolocného zámeru", z dôvodu ich zhodného ciela, ktorým je narusit hospodársku sútaz na spolocnom trhu, Komisia je oprávnená pripisovat zodpovednost za tieto skutky v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok (pozri rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [41]C-293/13 P a C-294/13 P, [42]EU:C:2015:416, bod [43]156, ako aj citovanú judikatúru). 56 Podnik, ktorý sa zúcastnil na takomto jedinom a komplexnom porusení vlastným správaním, ktoré spocíva v dohode alebo zosúladenom postupe s protisútazným predmetom v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorého cielom je prispiet k poruseniu ako celku, môze byt zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia pocas celej doby svojej úcasti na tomto porusení. Tak je to v prípade, ak je preukázané, ze uvedený podnik zamýslal prispiet svojím vlastným správaním k naplneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými zúcastnenými a ze vedel o protiprávnom správaní, ktoré plánovali alebo realizovali dalsie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo ze ho mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko (pozri rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [44]C-293/13 P a C-294/13 P, [45]EU:C:2015:416, bod [46]157, ako aj citovanú judikatúru). 57 Podnik sa tak mohol priamo zúcastnovat na vsetkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie a Komisia bola v tomto prípade oprávnená pripisovat mu zodpovednost za vsetky správania, a teda za toto porusenie ako celok. Podnik sa mohol tiez priamo zúcastnovat iba na casti protisútazných správaní tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie, avsak vedel o vsetkých ostatných protiprávnych správaniach, ktoré plánovali alebo uskutocnili dalsí úcastníci kartelu sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko. V takomto prípade je Komisia rovnako oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost za vsetky protisútazné správania tvoriace takéto porusenie a následne za porusenie ako celok (pozri rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [47]C-293/13 P a C-294/13 P, [48]EU:C:2015:416, bod [49]158, ako aj citovanú judikatúru). 58 Navyse na úcely kvalifikácie rôznych konaní ako jediné a nepretrzité porusenie nie je potrebné overit, ci medzi nimi existuje komplementarita v tom zmysle, ze cielom kazdého z nich je odstránit jeden alebo viacero následkov beznej hospodárskej sútaze a interakciou prispieva k uskutocneniu vsetkých protisútazných úcinkov, ktoré chcú docielit ich autori v rámci celkového plánu na dosiahnutie jediného ciela. Naopak podmienka týkajúca sa pojmu "jediný ciel" znamená, ze treba preskúmat, ci neexistujú aspekty oznacujúce rôzne správania tvoriace súcast porusenia, ktoré by mohli naznacovat, ze správania iných zúcastnených podnikov nesledujú rovnaký ciel alebo nemajú rovnaký protisútazný úcinok a v dôsledku toho sa z dôvodu ich totozného ciela spocívajúceho v skreslení hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu nezaclenujú do "celkového plánu" (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, [50]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [51]EU:C:2013:866, body [52]247 a [53]248). 59 Navyse z judikatúry Súdneho dvora nemozno vyvodit, ze clánok 101 ods. 1 ZFEÚ sa týka výlucne bud podnikov pôsobiacich na trhu dotknutom obmedzeniami hospodárskej sútaze ci na trhoch, ktoré predchádzajú uvedenému trhu, bud nan nadväzujú alebo sú vo vztahu k nemu vedlajsími trhmi, alebo podnikov, ktoré obmedzujú svoju nezávislost správania na danom trhu na základe dohody alebo zosúladeného postupu. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiz vyplýva, ze znenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vo vseobecnosti odkazuje na vsetky dohody a zosúladené postupy, ktoré vo svojich horizontálnych alebo vertikálnych vztahoch narusujú hospodársku sútaz na spolocnom trhu bez ohladu na trh, na ktorom strany pôsobia, ako aj na skutocnost, ze predmetné dohody sa vztahujú iba na obchodné správanie jednej z nich (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [54]C-194/14 P, [55]EU:C:2015:717, body [56]34 a [57]35, ako aj citovanú judikatúru). 60 Z tejto judikatúry vyplýva, ze Vseobecný súd sa bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, mohol domnievat, ze odvolatelka sa podielala na jedinom porusení, ku ktorému doslo najmä na talianskom území, kedze vedela o udrziavaní protisútazných postupov na tomto území, pricom uvedené postupy boli súcastou celkového plánu opísaného v bode 15 tohto rozsudku, a napriek tomu, ze sama odvolatelka tieto postupy nevykonávala. 61 Pokial ide o tvrdenie týkajúce sa riesenia zvoleného v rozsudkoch zo 16. septembra 2013, Wabco Europe a i./Komisia ([58]T-380/10, [59]EU:T:2013:449), Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([60]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [61]EU:T:2013:457), a Duravit a i./Komisia ([62]T-364/10, neuverejnený, [63]EU:T:2013:477), treba pripomenút, ako bolo uvedené v bode 42 tohto rozsudku, ze povinnost Vseobecného súdu odôvodnit svoje rozsudky v zásade nemôze siahat tak daleko, ze musí riesenie zvolené v jednej veci odôvodnit voci rieseniu v inej veci, v ktorej rozhodoval, aj keby sa týkalo toho istého rozhodnutia. 62 Okrem toho skutocnost, ze Vseobecný súd mohol ciastocne zrusit sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka úcasti urcitých iných clenov dotknutého kartelu na vytýkanom porusení na urcitých geografických trhoch pocas daných období, nepostacuje na spochybnenie konstatovania v napadnutom rozsudku o existencii spolocného zámeru pokrývajúceho tri podskupiny výrobkov a sest dotknutých clenských státov z dôvodu zhodného ciela skreslujúceho hospodársku sútaz na vnútornom trhu. Takéto ciastocné zrusenia prípadne môzu viest len k znízeniu pokuty ulozenej kazdému z dotknutých podnikov, pretoze predmetné geografické trhy boli zohladnené pri výpocte pokuty, ktorá im bola ulozená. 63 Odvolatelka teda nesprávne tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu, ze zamietol jej zalobný dôvod zalozený na neexistencii porusenia v Taliansku napriek tomu, ze dospel k záveru, ze úcast niektorých podnikov na tomto porusení na talianskom trhu nebola úplne alebo scasti preukázaná po celú dobu, z ktorej vychádzala Komisia. 64 Z toho vyplýva, ze druhá cast druhého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. 65 Preto treba druhý odvolací dôvod zamietnut ako nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 66 Odvolatelka prvou castou tretieho odvolacieho dôvodu v podstate kritizuje skutocnost, ze Vseobecný súd protiprávne uznal legitímny záujem Komisie na konstatovaní premlcaného porusenia zisteného v Holandsku v rozpore s jeho právomocami podla clánku 263 ZFEÚ a povinnostou odôvodnenia stanovenej v clánku 296 druhom odseku ZFEÚ. Prejednávaná vec sa totiz netýka situácie, v ktorej by existoval taký záujem. 67 Odvolatelka svojou druhou castou tretieho odvolacieho dôvodu tvrdí, ze existuje zjavný rozpor medzi bodom 2 výroku a odôvodnením napadnutého rozsudku. Zatial co Komisia totiz pôvodne vychádzala z viac ako pät rokov trvajúceho porusenia v Holandsku, Vseobecný súd v bode 321 napadnutého rozsudku dospel ku konecnému záveru, ze odvolatelke bolo mozné ulozit sankciu za porusenie v tomto clenskom státe len za obdobie od 26. novembra 1996 do 1. septembra 1997, resp. od 20. januára do 1. decembra 1999. Vseobecný súd mal na základe vlastných poznatkov, ako to urobil v prípade porusenia, ku ktorému doslo v Nemecku, v bode 2 výroku napadnutého rozsudku v tomto ohlade zrusit sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v nom uvádza, ze odvolatelka sa v Holandsku podielala na karteli v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva po dobu presahujúcu uvedené obdobia. Vseobecný súd vsak túto skutocnost nezohladnil, co predstavuje nesprávne právne posúdenie, ktoré v dôsledku toho musí viest k zruseniu aspon casti napadnutého rozsudku. 68 Komisia navrhuje tretí odvolací dôvod zamietnut. Posúdenie Súdnym dvorom 69 Na úcely odpovede na prvú cast tretieho odvolacieho dôvodu treba po prvé v súvislosti s tvrdením odvolatelky zalozeným na porusení clánku 263 ZFEÚ pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry z clánku 256 ZFEÚ, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, ze odvolanie musí presne urcit kritizované body rozsudku, ktorého zrusenie sa pozaduje, a presne vymedzit aj právne tvrdenia, ktoré návrh na zrusenie osobitným spôsobom podporujú. Odvolanie, v ktorom sú iba zopakované zalobné dôvody a tvrdenia uz uvedené pred Vseobecným súdom a ktoré neobsahuje argumentáciu osobitne smerujúcu k oznaceniu právnych vád, ktorými je poznacený napadnutý rozsudok, túto poziadavku nesplna. Takéto odvolanie totiz v skutocnosti predstavuje návrh na opätovné posúdenie zaloby podanej na Vseobecný súd, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. júna 2005, Eurocermex/ÚHVT, [64]C-286/04 P, [65]EU:C:2005:422, body [66]49 a [67]50, ako aj z 12. septembra 2006, Reynolds Tobacco a i./Komisia, [68]C-131/03 P, [69]EU:C:2006:541, body [70]49 a [71]50). 70 Odvolatelka neuvádza dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze Vseobecný súd konal nad rámec svojich právomocí na základe clánku 263 ZFEÚ, ked dospel k záveru, ze Komisia mala v prejednávanej veci legitímny záujem na konstatovaní porusenia, ku ktorému doslo v Holandsku. 71 Toto tvrdenie je teda neprípustné. 72 Po druhé, pokial ide o tvrdenie odvolatelky vztahujúce sa na porusenie povinnosti odôvodnenia, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Vseobecný súd nie je povinný vypracovat odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo kazdú úvahu vyjadrenú úcastníkmi sporu, pokial toto odôvodnenie umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonat svoje preskúmanie (pozri najmä rozsudky z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, [72]C-431/07 P, [73]EU:C:2009:223, bod [74]42, ako aj z 22. mája 2014, Armando Álvarez/Komisia, [75]C-36/12 P, [76]EU:C:2014:349, bod [77]31). 73 Vseobecný súd po tom, ako podla clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 a ustálenej judikatúry pripomenul, ze Komisia môze, ak má legitímny záujem, konstatovat, ze doslo k poruseniu, ktoré uz nemôze viest k ulozeniu pokuty z dôvodu premlcania, v bode 304 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia mala v prejednávanej veci taký záujem. Podla Vseobecného súdu totiz mala Komisia na úcely posilnenia svojho konstatovania, ze doslo k jedinému poruseniu, legitímny záujem na konstatovaní vsetkých porusení, na ktorých sa také podniky, ako je odvolatelka, ktorú povazovala za súcast "centrálnej skupiny podnikov", ktoré vykonávali vytýkané porusenie, podielali, vrátane období, ktoré mozno povazovat za premlcané. 74 Vseobecný súd, ktorý nebol povinný odpovedat na vsetky tvrdenia odvolatelky, teda právne dostatocne odôvodnil napadnutý rozsudok. 75 Z toho vyplýva, ze prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu je scasti neprípustná a scasti nedôvodná. 76 Pokial ide o druhú cast tohto odvolacieho dôvodu zalozenú na rozpore medzi odôvodnením a bodom 2 výroku napadnutého rozsudku, ktorý neodráza konstatovania Vseobecného súdu v bode 321 uvedeného rozsudku, treba zdôraznit, ze tieto konstatovania nevyvracajú záver uvedený v bode 2 tohto výroku, podla ktorého sa odvolatelka od 12. októbra 1994 podielala na jedinom porusení v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva v Belgicku, Nemecku, vo Francúzsku, v Taliansku, Holandsku a Rakúsku, pretoze Vseobecný súd uviedol, ze predmetné protisútazné správania zacali od tohto dátumu v poslednom uvedenom clenskom státe. Navyse na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, hoci Vseobecný súd ciastocne zrusil sporné rozhodnutie vo veci T-374/10, nie je to z dôvodu, ze by sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia v súvislosti s porusením, ku ktorému doslo v Nemecku, ale práve z dôvodu, ze Komisia právne dostatocne nepreukázala, ze sa odvolatelka podielala na porusení v Holandsku po 28. septembri 1994, ako to jednoznacne vyplýva z bodu 321 v spojení s bodom 395 napadnutého rozsudku. 77 Z toho vyplýva, ze druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu je nedôvodná. 78 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba tretí odvolací dôvod zamietnut ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. O stvrtom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 79 Odvolatelka svojím stvrtým odvolacím dôvodom, ktorý sa delí na styri casti, po prvé uvádza, ze tvrdenia, ktoré uviedla v rámci konania týkajúceho sa skutocností, ku ktorým doslo v Belgicku, boli vylozené nesprávne, co viedlo k nesprávnemu odôvodneniu napadnutého rozsudku v rozpore s clánkom 296 druhým odsekom ZFEÚ. Dôvody uplatnené Vseobecným súdom v bode 243 a nasl. uvedeného rozsudku sú totiz zalozené na nesprávnom predpoklade, podla ktorého bol pán Z. este zamestnancom spolocnosti Villeroy & Boch Belgium po 1. januári 2003. Ako uviedla odvolatelka na pojednávaní pred Vseobecným súdom a ako konstatoval samotný Vseobecný súd, pán Z. v skutocnosti od uvedeného dátumu uz nemal ziadnu organizacnú väzbu alebo väzbu vyplývajúcu z pracovnej zmluvy so spolocnostou Villeroy & Boch Belgium, co v dôsledku toho vylucuje akékolvek pripísanie skutkov odvolatelke. 80 Subsidiárne odvolatelka po druhé tvrdí, ze Vseobecný súd konal v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ tým, ze sa domnieval, ze Villeroy & Boch Belgium sa podielala na porusení týkajúcom sa keramických výrobkov v Belgicku napriek tomu, ze na tomto trhu od konca roka 2002 nepôsobila. Konkrétne Vseobecný súd neuviedol, akým "konaním" sa táto spolocnost mohla po svojom odchode z trhu zosúladit s ostatnými úcastníkmi kartelu s cielom obmedzit hospodársku sútaz na tomto trhu. So zretelom na odôvodnenie prijaté Vseobecným súdom v rozsudkoch zo 16. septembra 2013, Wabco Europe a i./Komisia ([78]T-380/10, [79]EU:T:2013:449, bod [80]79 a nasl.), ako aj Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([81]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [82]EU:T:2013:457, bod [83]222 a nasl.), nie je mozné pripísat spolocnosti Villeroy & Boch Belgium alebo nepriamo odvolatelke zodpovednost za skutky tretích osôb, ku ktorým doslo po dátume tohto odchodu z trhu. Ako uviedol Vseobecný súd v uvedených rozsudkoch, taká výhrada by vyzadovala preukázanie iných skutocností, ktoré zakladajú jediné porusenie, presnejsie zhodu "ciela" alebo "úcinku" obmedzení hospodárskej sútaze na belgickom trhu, co je vsak podmienka, ktorá v prejednávanej veci zjavne nie je splnená. V kazdom prípade vzájomne si odporujúce posúdenie skutkových okolností v napadnutom rozsudku a v rozsudku zo 16. septembra 2013, Wabco Europe a i./Komisia ([84]T-380/10, [85]EU:T:2013:449), je porusením zásady rovnosti zaobchádzania na úkor odvolatelky. 81 Po tretie, pokial ide o preukázanie zosúladených postupov na zasadnutiach z 28. a 29. apríla 2003 v Belgicku, Vseobecný súd v bode 271 napadnutého rozsudku pripustil, ze dokazovanie sa obmedzilo na zistenie, ze nestanovenie jedinej percentuálnej sadzby priznania bonusu velkoobchodníkom "neumoznuje vylúcit, ze hospodárska sútaz bola skreslená v dôsledku výmeny predmetných informácií". Aj keby sa vsak malo vychádzat z toho, ze táto teória Vseobecného súdu je podlozená, logicky nestací na preukázanie porusenia. Doslo bud k poruseniu povinnosti odôvodnenia v zmysle clánku 296 druhého odseku ZFEÚ, alebo k poruseniu zásady in dubio pro reo zakotvenej v clánku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). 82 Po stvrté napadnutý rozsudok je v bodoch 272 a 274 právne nesprávny v rozsahu, v akom konstatuje jediné, komplexné a nepretrzité porusenie, pokial ide o vsetky vytýkané porusenia na belgickom trhu keramických kúpelnových doplnkov a príslusenstva. 83 Skutocnosti konstatované Komisiou na základe zasadnutia VCG neumoznujú totiz dospiet k záveru, ze celé obdobie uplatnovaného porusenia treba vykladat tak, ze tvorí jediné porusenie. Naopak, po zasadnutí VCG z 28. a 29. apríla 2003 bolo pozorované zjavné prerusenie, ktoré bráni tomu, aby sa z právneho hladiska zlucovali predchádzajúce a nesledujúce zasadnutia na úcely vytvorenia jediného a nepretrzitého porusenia. 84 Komisia navrhuje stvrtý odvolací dôvod zamietnut. Posúdenie Súdnym dvorom 85 Po prvé, pokial ide o prvú cast stvrtého odvolacieho dôvodu zalozeného na porusení povinnosti odôvodnenia v rozsahu, v akom Vseobecný súd nevzal do úvahy tvrdenie odvolatelky, podla ktorého pán Z. nemal ziadnu väzbu na spolocnost Villeroy & Boch Belgium od 1. januára 2003, treba uviest, ze pocas písomnej casti konania pred Vseobecným súdom odvolatelka na úcely napadnutia svojej úcasti na karteli v Belgicku od uvedeného dátumu uviedla, ze Villeroy & Boch Luxembourg "prevzala na konci roka 2002 keramický podnik belgickej spolocnosti". Az na pojednávaní pred Vseobecným súdom odvolatelka po prvýkrát výslovne tvrdila, ze nemôze byt zodpovedná za protisútazné správanie na belgickom trhu keramických výrobkov od 1. januára 2003 v rozsahu, v akom osoba zúcastnujúca sa kartelových zasadnutí, t. j. pán Z. od uvedeného dátumu uz nebol zamestnancom spolocnosti Villeroy & Boch Belgium, ale spolocnosti Villeroy & Boch Luxembourg. 86 Clánok 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu stanovuje, ze uviest nové dôvody pocas konania je prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Tvrdenie odvolatelky predlozené na pojednávaní pred Vseobecným súdom bolo zjavne neprípustné, pretoze sa týkalo nového dôvodu zalozeného na skutkovej okolnosti, o ktorej bola odvolatelka informovaná ako prvá a ktorá nevysla najavo v priebehu konania. 87 Vseobecný súd sa výslovne nevyjadril k prípustnosti alebo dôvodnosti tohto tvrdenia. Podla judikatúry Súdneho dvora vsak od Vseobecného súdu nemozno vyzadovat, aby vo svojom rozsudku zakazdým, ked úcastník konania uplatní v priebehu konania nový zalobný dôvod, ktorý zjavne nesplna poziadavky clánku 48 ods. 2 jeho rokovacieho poriadku, bud vysvetlil dôvody, pre ktoré je tento dôvod neprípustný, alebo aby ho preskúmal vo veci samej (pozri najmä rozsudok z 20. marca 2014, Rousse Industry/Komisia, [86]C-271/13 P, neuverejnený, [87]EU:C:2014:175, bod [88]22 a citovanú judikatúru). 88 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd neporusil povinnost uviest odôvodnenie, ked v bode 248 napadnutého rozsudku bez toho, aby zohladnil oneskorené tvrdenie odvolatelky, podla ktorého pán Z. od 1. januára 2003 uz nebol zamestnancom spolocnosti Villeroy & Boch Belgium, a aby vysvetlil, preco je toto tvrdenie zjavne neprípustné, dospel k záveru, ze úcast pána Z. na zasadnutiach kartelu "preukazuje, ze sa spolocnost Villeroy & Boch Belgium nadalej aktívne podielala na porusení vo vlastnom záujme, ako aj v zmysle práva hospodárskej sútaze v záujme podniku, ktorého bola súcastou". 89 Prvá cast stvrtého odvolacieho dôvodu je teda nedôvodná. 90 Po druhé, pokial ide o druhú cast tohto odvolacieho dôvodu zalozenú na porusení clánku 101 ZFEÚ, treba zdôraznit, ze odvolatelka nespochybnuje konstatovanie Vseobecného súdu, podla ktorého boli zasadnutia VCG pred 1. januárom 2003 a po nom protiprávne, domnieva sa vsak, ze Vseobecný súd dospel k nesprávnemu záveru, ze sa podielala na porusení napriek tomu, ze Villeroy & Boch Belgium uz nepôsobila na belgickom trhu keramických výrobkov od konca roka 2002. 91 Z judikatúry citovanej v bode 59 tohto rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd správne v bode 242 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze podnik môze porusit zákaz stanovený v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, pokial cielom jeho správania, ktoré je zosúladené so správaním dalsích podnikov, je obmedzit hospodársku sútaz na konkrétnom relevantnom trhu bez nevyhnutného predpokladu, ze sám na uvedenom trhu pôsobí. 92 V tejto súvislosti treba na jednej strane spresnit, ze na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, Vseobecný súd preukázal, ze Villeroy & Boch Belgium sa aktívne podielala na vytýkanom porusení. Vseobecný súd tak v bodoch 244 a 248 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze nepretrzitá úcast pána Z. v mene spolocnosti Villeroy & Boch Belgium na zasadnutiach VCG, ktorých protiprávnu povahu odvolatelka nespochybnuje, pred 1. januárom 2003 a po nom, t. j. vrátane potom, ako táto spolocnost zastavila akúkolvek cinnost na trhu keramických výrobkov, preukazuje aktívnu úcast poslednej uvedenej spolocnosti na porusení. Na druhej strane na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, bolo rôzne konanie vytýkané úcastníkom tohto porusenia, do ktorých patrí Villeroy & Boch Belgium, podrobne uvedené v bodoch 255 az 277 napadnutého rozsudku. 93 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze tvrdenie odvolatelky zalozené na skutocnosti, ze Villeroy & Boch Belgium zastavila akúkolvek cinnost v oblasti keramických výrobkov od konca roka 2002, treba zamietnut. 94 S prihliadnutím na judikatúru uvedenú v bode 42 tohto rozsudku nemozno tento záver spochybnit so zretelom na riesenie zvolené v rozsudkoch zo 16. septembra 2013, Wabco Europe a i./Komisia ([89]T-380/10, [90]EU:T:2013:449, bod [91]84), a Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([92]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [93]EU:T:2013:457, bod [94]220 a nasl.). 95 Z toho vyplýva, ze druhá cast stvrtého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. 96 Napokon po tretie, pokial ide o tvrdenia odvolatelky v rámci tretej a stvrtej casti tohto odvolacieho dôvodu, treba uviest, ze odvolatelka nimi v podstate zamýsla pod zámienkou tvrdení nesprávnych právnych posúdení, ktorých sa dopustil Vseobecný súd, napadnút posúdenie dôkazov týkajúcich sa rôznych protiprávnych zasadnutí, ktoré patrí do výlucnej právomoci Vseobecného súdu. Tieto tvrdenia treba teda odmietnut ako neprípustné. 97 Vzhladom na predchádzajúce úvahy musí byt stvrtý odvolací dôvod zamietnutý ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. O piatom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 98 Odvolatelka svojím piatym odvolacím dôvodom tvrdí, ze napadnutý rozsudok je v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ, pokial potvrdzuje existenciu porusenia spáchaného v Nemecku v priebehu rokov 2002 az 2004. 99 Pokial ide konkrétne o preukázanie protisútazných postupov týkajúcich sa sprchovacích kútov pocas roka 2002, odvolatelka sa domnieva, ze úvahy Vseobecného súdu v bodoch 116 a 117 napadnutého rozsudku sú právne nesprávne, pretoze Vseobecný súd nezohladnil jej tvrdenia obsiahnuté v bode 135 jej zaloby o neplatnost a v bode 49 jej repliky pred Vseobecným súdom. Vseobecný súd sa okrem iného dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze kvalifikoval diskusiu medzi konkurentmi o dátume zaslania nových rocných cenníkov ako protiprávnu výmenu citlivých obchodných informácií. 100 Pokial ide o dôkaz o protisútaznom konaní v oblasti keramických výrobkov v roku 2002, odvolatelka sa domnieva, ze Vseobecný súd nemohol v bode 143 napadnutého rozsudku dospiet k záveru, ze neprerusila svoju úcast na protiprávnych postupoch v roku 2002 z dôvodu, ze protisútazné úcinky protiprávnych diskusií, ktoré sa konali v roku 2001, sa prejavili v roku 2002 a odvolatelka sa od týchto diskusií ani od diskusií, ktoré sa konali v roku 2003 verejne nedistancovala, a to napriek tomu, ako konstatoval Vseobecný súd, ze neexistuje priamy dôkaz o konaní protiprávnych zasadnutí v roku 2002. 101 Pokial ide o vytýkané konanie na trhu s keramickými výrobkami v roku 2003, odvolatelka tvrdí, ze bod 144 napadnutého rozsudku skresluje jej tvrdenie týkajúce sa dôkazu o jej úcasti na zasadnutiach FSKI zo 17. januára 2003. ako aj zo 4. a z 5. júla 2003, cím porusuje clánok 101 ZFEÚ a právo na spravodlivý proces. Vseobecný súd totiz uviedol, ze odvolatelka nespochybnovala, ze podla zápisu z posledného uvedeného zasadnutia sa "výrobcovia keramických výrobkov dohodli na tom, ze zvýsenie nákladov na mýtne nebudú znásat iba výrobcovia keramických výrobkov, ale ze sa odrazí na ich zákazníkoch", a ze odvolatelka nespochybnovala "vierohodnost" tohto zápisu, co je nesprávne a úplne v rozpore s tvrdeniami, ktoré odvolatelka jasne uviedla pred Vseobecným súdom. 102 Vseobecný súd okrem toho v bode 145 napadnutého rozsudku neuviedol, v com je následkom výmen, ku ktorým doslo na týchto zasadnutiach, skutocné ciastocné prezradenie tajomstiev hospodárskej sútaze z dôvodu zamedzenia relevantným neistotám z hladiska hospodárskej sútaze, ani aké aspekty vymenených informácií tvoria takéto tajomstvá. Vzhladom na to, ako uviedla odvolatelka pred Vseobecným súdom, ze informácie vymenené v prejednávanej veci sú verejne známe, nemozno ich kvalifikovat ako protiprávny kartel, ktorý je zakázaný clánkom 101 ZFEÚ. 103 Rovnako tak nebolo preukázané porusenie týkajúce sa sprchových kútov a keramiky v roku 2004. Na úcely preukázania úcasti odvolatelky na tomto porusení Vseobecný súd totiz v bodoch 121 a 148 napadnutého rozsudku vychádzal výlucne zo skutocnosti, ze si clenovia IndustrieForum Sanitär a Freundeskreis der deutschen Sanitärindustrie na zasadnutí usporiadanom 20. júla 2004"vymenili podrobné obchodné informácie podla jednotlivých podnikov týkajúce sa vývoja ich obratu v Nemecku a ich vývozu, ako aj pokial ide o odhad ich ekonomického rastu", a osobitne na skutocnosti, ze odvolatelka uviedla, ze jej obrat narástol o 5,5 %, ze sa zvýsil objem jej vývozu a ze odhaduje nárast svojho obratu v Nemecku o 5 %. 104 Napadnutý rozsudok na jednej strane vykazuje nedostatok odôvodnenia v rozsahu, v akom Vseobecný súd neuviedol dôvody, pre ktoré sa domnieval, ze diskusie, ku ktorým doslo na uvedenom zasadnutí 20. júla 2004, mohli ciastocne vyzradit tajomstvá hospodárskej sútaze chránené podla clánku 101 ZFEÚ. 105 Na druhej strane podla odvolatelky nie je mozné, aby oznámenie celkového obratu, ktorý podnik alebo skupina dosiahla za predchádzajúci hospodársky rok, konkurentom alebo tretím osobám, ktoré nie sú jeho konkurentmi, výmena informácií o zvýsení objemu vývozu alebo oznámenie odhadov, pokial ide o zvýsenie obratu alebo statistiky jeho vývoja, mohli byt kvalifikované ako porusenie clánku 101 ZFEÚ. Tieto obchodné údaje totiz samy osebe neumoznujú vyvodit akýkolvek záver, pokial ide o postupy dotknutého podniku na trhu, ziskovost operácií, ktoré uskutocnuje, alebo zamýslané stratégie na dosiahnutie cielov spocívajúcich vo vývoji obratu. Ziadny hospodársky subjekt tak nemôze na základe vymenených informácií s väcsou istotou predvídat budúce obchodné správanie jeho konkurentov na trhu. Okrem toho niektoré z týchto údajov prakticky vsetky podniky pravidelne a urýchlene zverejnujú, pretoze také zverejnenie je vo väcsine prípadov povinné na základe ustanovení obchodného práva, právnych predpisov o kapitálovom trhu a pravidiel uplatnitelných v oblasti koncentrácií. 106 Komisia navrhuje piaty odvolací dôvod zamietnut. Posúdenie Súdnym dvorom 107 So zretelom na judikatúru uvedenú v bode 38 tohto rozsudku sú tvrdenia predlozené odvolatelkou v rámci jej piateho odvolacieho dôvodu neprípustné v rozsahu, v akom smerujú k novému posúdeniu skutkového stavu a dôkazov týkajúcich sa porusení, ku ktorým doslo v Nemecku pocas rokov 2002 az 2004. 108 V zostávajúcej casti treba po prvé zdôraznit, ze v súvislosti s konaním týkajúcim sa sprchových kútov v roku 2002 odvolatelka nesprávne vytýka Vseobecnému súdu, ze neodpovedal na jej tvrdenia uvedené v bode 135 jej zaloby o neplatnost a v bode 49 jej repliky, pretoze ako uviedla Komisia, tieto tvrdenia sa týkali porusenia, ku ktorému doslo v Rakúsku, a nie v Nemecku. 109 Na druhej strane tvrdenie odvolatelky, podla ktorého sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze kvalifikoval diskusiu medzi konkurentmi o dátume zaslania nových rocných cenníkov ako protiprávnu výmenu citlivých obchodných informácií, vychádza z nesprávneho pochopenia napadnutého rozsudku. Vseobecný súd totiz v bodoch 116 a 117 tohto rozsudku iba konstatoval, ze táto výmena informácií preukazuje, ze odvolatelka a jej konkurenti v rokoch 2001 az 2003 si neprestali oznamovat citlivé obchodné informácie. Vseobecný súd teda nerozhodol, ze samotná uvedená výmena porusuje clánok 101 ZFEÚ. 110 Po druhé, pokial ide o tvrdenia odvolatelky týkajúce sa konania, ku ktorému doslo v oblasti keramických výrobkov v roku 2002, Vseobecný súd v bode 143 napadnutého rozsudku konstatoval, ze napriek neexistencii priamych dôkazov o úcasti odvolatelky na protiprávnych zasadnutiach pocas uvedeného roka sa Komisia mohla platne domnievat, ze odvolatelka neprerusila svoju úcast na vytýkanom porusení v priebehu toho istého roka. Vseobecný súd v tejto súvislosti totiz konstatoval, ze protisútazné úcinky protiprávnych diskusií, ktoré sa konali v roku 2001 a týkali sa zvýsenia cien na rok 2002, a to zasadnutí, ktorých sa odvolatelka zúcastnila, sa prejavili v poslednom uvedenom roku, a dalej ze sa odvolatelka zúcastnila protiprávnych diskusií týkajúcich sa zvýsenia cien v rokoch 2001 a 2003 a od týchto diskusií sa verejne nedistancovala. 111 V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora existencia protisútazného postupu alebo dohody sa vo väcsine prípadov musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Pokial ide najmä o porusenie trvajúce niekolko rokov, skutocnost, ze nebol predlozený priamy dôkaz o úcasti spolocnosti na tomto porusení pocas urcitého obdobia, nebráni tomu, aby sa konstatovala jej úcast aj pocas tohto obdobia, pokial takýto záver vyplýva z objektívnych a jednoznacných nepriamych dôkazov, pricom neexistencia verejného distancovania sa tejto spolocnosti môze byt v tejto súvislosti zohladnená (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2015, Total Marketing Services/Komisia, [95]C-634/13 P, [96]EU:C:2015:614, body [97]26 az [98]28 a citovanú judikatúru). 112 So zretelom na túto judikatúru a skutkové zistenia Vseobecného súdu uvedené v bode 110 tohto rozsudku sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo odôvodnenia, ked rozhodol, ze na odvolatelku mozno prihliadat tak, ze sa aj nadalej podielala na predmetnom karteli pocas roku 2002. 113 Po tretie v súvislosti s rokom 2003 treba na jednej strane zdôraznit, ze okolnost, ze na rozdiel od toho, co uviedol Vseobecný súd v bode 144 tohto rozsudku, odvolatelka v bode 115 svojej zaloby o neplatnost spochybnila výklad zápisnice zo zasadnutia FSKI zo 4. a 5. júla 2003, ktorý vykonala Komisia, nemôze sama osebe spochybnit skutkové zistenia Vseobecného súdu. 114 Na druhej strane, pokial ide o dôvodnost konstatovaní v bode 145 napadnutého rozsudku, treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, sa Vseobecný súd nedomnieval, ze kazdá výmena informácií medzi konkurentmi môze porusit clánok 101 ZFEÚ, a uviedol dôvody, pre ktoré sa domnieval, ze diskusie, ku ktorým doslo na zasadnutí FSKI 4. a 5. júla 2003 mali protisútaznú povahu. V tejto súvislosti sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze diskusie, pocas ktorých sa výrobcovia keramických výrobkov dohodli na tom, ze sa zvýsenie nákladov na mýtne prenesie na zákazníkov, odstranujú mieru neistoty medzi konkurentmi a rovnajú sa koordinácii cien, takze sú protisútaznými postupmi, a to aj hoci také prenesenie nákladov mohli tretie osoby alebo verejnost predvídat. 115 Po stvrté, pokial ide o rok 2004, treba na jednej strane odmietnut tvrdenie odvolatelky zalozené na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozsudku. Na rozdiel od toho, co uvádza odvolatelka, Vseobecný súd totiz v bodoch 123 a 149 napadnutého rozsudku uviedol dôvody, pre ktoré sa domnieval, ze výmeny informácií uvedené v bodoch 121 a 148 tohto rozsudku sú protisútazné. Vseobecný súd tým zdôraznil, ze tieto výmeny podporovali koordináciu zvýsenia cien, o ktorom sa rozhodlo v roku 2003 na rok 2004 a ze mohli odvolatelke a jej konkurentom umoznit s väcsou istotou predvídat ich budúce obchodné správanie na trhu. Postupujúc takto, Vseobecný súd odôvodnil napadnutý rozsudok. 116 Pokial na druhej strane ide o dôvodnost týchto konstatovaní Vseobecného súdu, stací uviest, ze odvolatelka nespochybnuje zistenie Vseobecného súdu uvedené v bodoch 123 a 149 napadnutého rozsudku, podla ktorého sú výmeny spomenuté v bodoch 121 a 148 uvedeného rozsudku protisútazné z dôvodu, ze podporujú koordináciu zvýsenia cien, o ktorom sa rozhodlo v roku 2003 na rok 2004, pricom existenciu takej koordinácie odvolatelka nenapáda ani v rámci tohto odvolania. Vzhladom na to, ze taká skutocnost stací na konstatovanie existencie porusenia, tvrdenia odvolatelky, podla ktorých samotné uvedené výmeny nie sú porusením pravidiel hospodárskej sútaze, sú irelevantné. 117 Piaty odvolací dôvod treba teda zamietnut ako scasti neprípustný, scasti neúcinný a scasti nedôvodný. O siestom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 118 Svojím siestym odvolacím dôvodom odvolatelka uvádza, ze konstatovania Vseobecného súdu týkajúce sa údajných porusení, ku ktorým doslo v Rakúsku pocas obdobia od 12. októbra 1994 do 9. novembra 2004, sú právne nesprávne a musia byt zrusené. 119 Pokial ide konkrétnejsie o rok 1994 Vseobecný súd v bodoch 175 a 176 napadnutého rozsudku uviedol siroký výklad konstatovaní Komisie, cím v rozpore s clánkom 296 druhým odsekom ZFEÚ zmenil odôvodnenie sporného rozhodnutia. Na rozdiel od toho, co konstatoval Vseobecný súd, Komisia totiz v odôvodneniach 299 az 301 tohto rozhodnutia neuviedla, ze na zasadnutiach ASI, ktoré sa konali pocas roka 1994, sa rokovalo nielen o sprchovacích kútoch a vodovodných batériách, ale tiez o keramických výrobkoch pre kúpelne. 120 Pokial ide o roky 1995 az 1997 Vseobecný súd v bodoch 185, 190 a 196 napadnutého rozsudku poznamenal, ze Villeroy & Boch Austria sa v priebehu zasadnutí, ktoré sa konali 16. novembra 1995, 23. apríla 1996 a 15. októbra 1997 zúcastnovala na protiprávnych diskusiách. 121 Predsa vsak pokial ide o zasadnutie, ktoré sa konalo 16. novembra 1995, odvolatelka v podstate uvádza, ze tento záver obsahuje nesprávne právne posúdenie, kedze Vseobecný súd neodpovedal na vsetky jej argumenty. Pripomienky Vseobecného súdu v bode 189 a nasl. napadnutého rozsudku týkajúce sa zasadnutia z 23. apríla 1996, podla ktorých je nepodstatné, ze predmetná diskusia bola organizovaná na ziadost velkoobchodníkov, tiez obsahujú nesprávne právne posúdenie, pretoze existuje alternatívne vysvetlenie, ktoré je úplne prípustné vo vztahu k vytýkaným praktikám, podla ktorého velkoobchodníci v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva vyslovene ziadali zavedenie kazdorocných cenníkov k urcitým dátumom, aby mohli uverejnit svoje katalógy. Pokial ide o zasadnutie z 15. októbra 1997, Vseobecný súd okrem iného v bode 194 napadnutého rozsudku prekrocil hranice preskúmania zákonnosti stanovené v clánku 263 ZFEÚ, vychádzajúc z dôvodov, ktoré sa neuvádzajú v oznámení o výhradách Komisie. 122 Pre rok 1998 poznámky Vseobecného súdu v bode 197 a nasl. napadnutého rozsudku týkajúce sa údajnej úcasti spolocnosti Villeroy & Boch Austria na porusovaní kartelového práva tiez obsahujú nesprávne právne posúdenie, pretoze sú kontradiktórne. Vseobecný súd totiz v bodoch 197 az 202 uvedeného rozsudku poznamenal, ze Komisia nepredlozila dôkaz o úcasti spolocnosti Villeroy & Boch Austria na rokovaniach odporujúcich právu hospodárskej sútaze v priebehu roka 1998. Konkrétne svedectvo, ktoré podala Masco, neumoznilo preukázat takúto úcast. Bolo by nelogické, aby Vseobecný súd vychádzal z toho istého svedectva spolocnosti Masco v bode 203 toho istého rozsudku, aby preukázal, ze Villeroy & Boch Austria sa nedistancovala od protiprávnych postupov v priebehu roku 1998. Vseobecný súd teda porusil tiez právne zásady stanovené judikatúrou, podla ktorých súbor dôkazov môze postacovat na preukázanie, ze zasadnutie odporovalo právu hospodárskej sútaze, iba ak preukazuje systematickú povahu zasadnutí, ako aj ich protikonkurencný obsah a ak je to potvrdené vyhlásením podniku s významnou dôkaznou hodnotou. V prejednávanej veci nie je splnená ziadna z týchto dvoch podmienok. 123 Pokial ide o rok 1999, závery Vseobecného súdu v bode 208 napadnutého rozsudku, podla ktorých dôkaz predlozený Komisiou, a to rukou písaná zápisnica zo zasadnutia ASI zo 6. septembra 1999, ktorú vypracovala Ideal Standard, právne dostatocne preukazuje úcast spolocnosti Villeroy & Boch na nedovolených rokovaniach, obsahujú nesprávne právne posúdenie. Svedectvo podniku, ktorý ziadal o znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci z roku 2002, totiz nemôze predstavovat dostatocný dôkaz o existencii porusenia, kedze jeho presnost je spochybnovaná viacerými obvinenými podnikmi. 124 Pokial ide o rok 2000, Vseobecný súd v bode 214 napadnutého rozsudku zastával, vychádzajúc zo zápisnice zo zasadnutia ASI z 12. a 13. októbra 2000, názor, ze napriek neexistencii priamych dôkazov o úcasti spolocnosti Villeroy & Boch Austria na protisútazných konaniach v priebehu tohto roku, "treba poznamenat, ze úcinky nedovolených rokovaní, ktoré sa konali v roku 1999, sa prejavili pocas roku 2000". Táto zápisnica, ktorú navyse Vseobecný súd nesprávne vylozil, nepredstavuje v tejto súvislosti dostatocný dôkaz. 125 Pokial ide o rok 2001, Vseobecný súd v bodoch 214 az 218 napadnutého rozsudku konstatoval úcast spolocnosti Villeroy & Boch Austria na nedovolených diskusiách z jediného dôvodu, ze údajné nedovolené diskusie v priebehu roka 2000 nadalej vytvárali svoje úcinky. Pri odôvodnení svojich pripomienok sa Vseobecný súd obmedzil na odkaz na odôvodnenia 652 az 658 sporného rozhodnutia bez toho, aby vysvetlil, v com sú pripomienky, na ktoré odkazuje, presvedcivé. 126 Pokial ide o roky 2002 a 2003, Vseobecný súd nezohladnil tvrdenia odvolatelky. 127 Nakoniec pokial ide o rok 2004, pripomienky Vseobecného súdu v bode 228 napadnutého rozsudku sú kontradiktórne a obsahujú nesprávne právne posúdenie. Vseobecný súd v tomto bode konstatoval, ze Villeroy & Boch Austria, ktorá sa nezúcastnila zasadnutia ASI 22. januára 2004, bola prostredníctvom zápisnice z tohto zasadnutia informovaná o rozhodnutiach, ktoré prijali jej konkurenti v priebehu tohto zasadnutia, zatial co v bode 212 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze skutocnost, ze zápisnice zo zasadnutí ASI sa v zásade mali zasielat vsetkým clenom tohto zdruzenia, neumoznuje sama osebe preukázat, ze Villeroy & Boch Austria sa s nou skutocne oboznámila. 128 Komisia navrhuje siesty odvolací dôvod zamietnut. Posúdenie Súdnym dvorom 129 Svojím siestym odvolacím dôvodom sa odvolatelka dovoláva rôznych nesprávností v konstatovaniach Vseobecného súdu, pokial ide o porusenia údajne spáchané v Rakúsku medzi 12. októbrom 1994 a 9. novembrom 2004. 130 Pokial ide po prvé o tvrdenia odvolatelky týkajúce sa roku 1994, treba konstatovat, ze v prejednávanej veci sa odvolatelka obmedzuje na to, ze reprodukuje tvrdenia uvádzané v prvostupnovom konaní pred Vseobecným súdom. Je to tak tiez, pokial ide o tvrdenia týkajúce sa zasadnutia z 23. apríla 1996. S prihliadnutím na judikatúru pripomenutú v bode 69 tohto rozsudku treba teda tieto tvrdenia zamietnut ako neprípustné. 131 Pokial ide po druhé o tvrdenia odvolatelky týkajúce sa zasadnutí, ku ktorým doslo 16. novembra 1995 a 15. októbra 1997, zalozené v podstate na neexistencii odôvodnenia napadnutého rozsudku, treba ich tiez zamietnut. V prejednávanej veci Vseobecný súd v bodoch 180 az 185 a 192 az 196 napadnutého rozsudku preskúmal a odmietol tvrdenia odvolatelky týkajúce sa porusení, ku ktorým doslo v Rakúsku, pokial ide o rôzne zasadnutia. Vo vztahu ku kazdému z nich Vseobecný súd odkazoval na relevantné dôkazy a na sporné rozhodnutie predtým, nez odmietol argumentáciu odvolatelky ako nedôvodnú. Postupujúc takto, Vseobecný súd odôvodnil napadnutý rozsudok. 132 Pokial ide o zasadnutie z 15. októbra 1997, treba okrem iného zamietnut tvrdenie odvolatelky, podla ktorého Vseobecný súd vychádzal z dôvodov, ktoré neboli zahrnuté do oznámenia Komisie o výhradách. V skutocnosti treba konstatovat, ze Vseobecný súd v bode 194 napadnutého rozsudku vychádzal z dôvodov uvedených v bodoch 295 a 307 sporného rozhodnutia. Odvolatelka sa pred Vseobecným súdom nedovolávala rozporu medzi týmto rozhodnutím a oznámením o výhradách v tomto bode. V dôsledku toho nemôze podla ustálenej judikatúry (pozri najmä rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [99]C-194/14 P, [100]EU:C:2015:717, bod [101]54), predlozit také tvrdenie v stádiu odvolania pred Súdnym dvorom. 133 Pokial ide po tretie o zasadnutie z 30. apríla a 18. júna 1998, treba poznamenat, ze Vseobecný súd v bode 199 napadnutého rozsudku konstatoval, ze ziadny dôkaz, ktorý predlozila Komisia, neumoznuje preukázat úcast odvolatelky na porusení. Napriek tomu v bode 203 uvedeného rozsudku Vseobecný súd jasne konstatoval, ze pri absencii verejného distancovania sa odvolatelky a skutocnosti, ze protikonkurencné úcinky dohody z 15. októbra 1997 nadalej vytvárali svoje úcinky v priebehu nasledujúceho roka, sa Komisia mohla domnievat, ze odvolatelka sa neprestala zúcastnovat na porusení pocas roku 1998. Postupujúc takto, Vseobecný súd nielen respektoval svoju povinnost odôvodnenia, ktorá umoznuje úcastníkom spochybnovat jeho odôvodnenie a Súdnemu dvoru vykonávat svoje preskúmanie v rámci odvolania, ale so zretelom na judikatúru uvedenú v bode 111 tohto rozsudku sa nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia pri vykonávaní dôkazov. Vseobecný súd tiez neodporoval ani neporusil svoju povinnost odôvodnenia, ked konstatoval, ze hoci vyhlásenie spolocnosti Masco neumoznovalo samo osebe preukázat úcast zalobkyne na výmene informácií v priebehu roka 1998, mohlo byt legitímne zohladnené medzi inými dôkazmi v rámci súboru jednoznacných nepriamych dôkazov uvedených v bode 203 napadnutého rozsudku s cielom preukázat, ze Villeroy & Boch Austria neprerusila svoju úcast na nezákonných praktikách v roku 1998. 134 Pokial ide po stvrté o zasadnutia, ktoré sa konali v priebehu roka 1999, treba konstatovat, ze ako jednoznacne vyplýva z bodu 206 napadnutého rozsudku, Komisia vychádzala zo ziadosti o zhovievavost, z rukou písanej zápisnice zo zasadnutia zo 6. septembra 1999, ktorú vyhotovil zástupca spolocnosti Ideal Standard v rovnaký den, ako sa konalo toto porusujúce zasadnutie. V rozpore s tým, co uvádza odvolatelka, takýto dôkaz, ktorý neuvádza dátum predlozenia ziadosti o zhovievavost podla oznámenia z roku 2002 o spolupráci zo strany tejto spolocnosti, ktorý ale casovo zapadá do vzniku skutkového stavu, ako to uviedol Vseobecný súd v bode 207 napadnutého rozsudku, nepotrebuje dalsie potvrdzujúce dôkazy. Preto je potrebné zamietnut toto tvrdenie ako nedôvodné. 135 Pokial ide po piate o zasadnutie ASI z 12. a 13. októbra 2000, treba konstatovat, ze tvrdenia odvolatelky vychádzajú z nesprávneho výkladu bodu 214 napadnutého rozsudku. V rozpore s tým, co uvádza odvolatelka, Vseobecný súd nevychádzal zo zápisnice z tohto zasadnutia pri konstatovaní, ze úcinky nedovolených diskusií, ktoré sa konali v priebehu roku 1999, pôsobili pocas roku 2000. Okrem toho tieto tvrdenia smerovali najmä k spochybneniu posúdenia dôkazov Vseobecným súdom, avsak bez toho, aby preukázali skreslenie týchto dôkazov. Preto sú vzhladom na judikatúru uvedenú v bode 38 tohto rozsudku neprípustné. 136 Pokial ide po sieste o rok 2001, tvrdenie odvolatelky vychádza tiez z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku a musí sa preto zamietnut. Z bodov 215 az 218 tohto rozsudku totiz jasne vyplýva, ze Vseobecný súd nekonstatoval úcast spolocnosti Villeroy & Boch Austria na nedovolených dohodách, ku ktorým doslo v roku 2001 z dôvodu, ze tie, ku ktorým doslo pocas roka 2000, nadalej vytvárali svoje úcinky v nasledujúcom roku. V bodoch 215 az 217 uvedeného rozsudku Vseobecný súd vychádzal z úcasti tejto spolocnosti na viacerých zasadnutiach pocas roku 2001, v priebehu ktorých sa úcastníci dohodli na dátume, ku ktorému budú cenníky zaslané velkoobchodníkom, a na dátume zvýsenia ceny, ako aj na zosúladení týchto zasadnutí s inými zasadnutiami, ku ktorým doslo v priebehu rokov 2000 a 2001, na ktorých sa uvedená spolocnost nezúcastnila, ale pocas ktorých sa clenovia ASI dovolávali zvýsenia cien vypocítaného od 1. januára 2002. 137 Pokial ide po siedme o tvrdenia odvolatelky zalozené na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozsudku v tom, ze Vseobecný súd nezohladnil jej tvrdenia, pokial ide o roky 2002 a 2003, postacuje konstatovat, ze pre kazdé z relevantných zasadnutí Vseobecný súd v bodoch 219 az 226 napadnutého rozsudku odkazuje na relevantné dôkazy a na sporné rozhodnutie predtým, ako odmietol argumentáciu odvolatelky ako nedôvodnú. Vzhladom na judikatúru uvedenú v bode 72 tohto rozsudku nebolo potrebné odpovedat na vsetky tvrdenia odvolatelky. Uvedené tvrdenia odvolatelky sa preto musia zamietnut. 138 Pokial ide nakoniec o tvrdenia odvolatelky týkajúce sa zasadnutia z 22. januára 2004, treba konstatovat, ze odvolatelka chce spochybnit posúdenie dôkazov zo strany Vseobecného súdu bez toho, aby sa dovolávala ich skreslenia. Preto sú tieto tvrdenia vzhladom na judikatúru uvedenú v bode 38 tohto rozsudku neprípustné. 139 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba siesty odvolací dôvod zamietnut ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. O siedmom a deviatom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 140 Odvolatelka svojím siedmym odvolacím dôvodom, ktorý vzniesla subsidiárne a ktorý sa týka vytýkaného konania v súvislosti s poruseniami, ktorých sa údajne dopustila v Belgicku, vo Francúzsku a v Rakúsku, tvrdí, ze toto konanie neumoznuje preukázat jej úcast na týchto poruseniach, pretoze sú pripísatelné jej dcérskym spolocnostiam, a nie jej osobne. 141 Odvolatelka v tejto súvislosti tvrdí, ze pojem hospodárska jednotka, ako ho v prejednávanej veci pouzíva Komisia a Vseobecný súd, má za následok pripísanie konania spolocnosti bez ohladu na jej zavinenie, v rozpore so zárukami priznanými v Charte, konkrétne s právom na prezumpciu neviny a zásadou in dubio pro reo zakotvenými v clánku 48 ods. 1 Charty, zásadou zákonnosti trestných cinov a trestov a clánkom 101 ZFEÚ, a to o to viac, ze domnienka existencie hospodárskej jednotky v prípade, ze materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, je prakticky nevyvrátitelná. Hoci Súdny dvor tento pojem uviedol do svojej judikatúry pred vstupom Charty do platnosti, uvedená judikatúra by sa podla odvolatelky mala posunút dalej. Okrem toho napadnutý rozsudok je v rozpore s povinnostou odôvodnenia vyplývajúcej z clánku 296 druhého odseku ZFEÚ, pretoze neodpovedá na tieto tvrdenia odvolatelky a neobsahuje nijaké odôvodnenie, pokial ide o podstatné casti vytýkaného porusenia. 142 Odvolatelka svojím deviatym odvolacím dôvodom kritizuje skutocnost, ze napadnutý rozsudok potvrdil pokutu, ktorá jej bola ulozená ako solidárnemu dlzníkovi svojej dcérskej spolocnosti. 143 Aj keby totiz bolo mozné dovolávat sa zodpovednosti materskej spolocnosti vo vztahu ku konaniu jej dcérskej spolocnosti na základe pojmu hospodárska jednotka, uznanie solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokút ulozených dcérskym spolocnostiam odvolatelky treba odmietnut, pretoze ziadny právny akt Únie neobsahuje ustanovenia, ktoré by stanovovali spolocné a nerozdielne ulozenie pokuty, a dalej uznanie takej solidárnej zodpovednosti odvolatelku zbavuje práva na individuálne ulozenú pokutu v závislosti od vytýkaného zavinenia, v rozpore so zásadou osobnej zodpovednosti. Odvolatelka subsidiárne tvrdí, ze Komisia a Vseobecný súd mali v kazdom prípade vypocítat podiel výsky pokuty, ktorú dlhuje kazdý spoludlzník v závislosti od miery zavinenie kazdého z nich. 144 Komisia navrhuje siedmy a deviaty odvolací dôvod zamietnut. Posúdenie Súdnym dvorom 145 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, ktorá nadobudnutím úcinnosti Charty nebola spochybnená, právnická osoba, ktorá nie je autorom porusenia práva hospodárskej sútaze, za urcitých okolností môze byt aj tak sankcionovaná za protiprávne konanie inej právnickej osoby, pokial sú tieto osoby obe súcastou rovnakého hospodárskeho subjektu a tvoria tak podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ (rozsudok z 10. apríla 2014, Komisia a i./Siemens Österreich a i., [102]C-231/11 P az C-233/11 P, [103]EU:C:2014:256, bod [104]45). 146 Z ustálenej judikatúry tak vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, najmä vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby, ktoré tieto dva právne subjekty spájajú (rozsudok z 10. apríla 2014, Komisia a i./Siemens Österreich a i., [105]C-231/11 P az C-233/11 P, [106]EU:C:2014:256, bod [107]46, ako aj citovaná judikatúra). 147 Súdny dvor v tejto súvislosti spresnil, ze v osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Európskej únie v oblasti hospodárskej sútaze, existuje vyvrátitelná domnienka, podla ktorej táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost (rozsudok zo 16. júna 2016, Evonik Degussa a AlzChem/Komisia, [108]C-155/14 P, [109]EU:C:2016:446, bod [110]28, ako aj citovaná judikatúra). 148 Na to, aby sa uvedená domnienka povazovala za splnenú, v takej situácii stací, aby Komisia preukázala, ze celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spolocnosti priamo ci nepriamo vlastní jej materská spolocnost. Tejto poslednej uvedenej dalej prinálezí vyvrátit túto domnienku predlozením dostatocných dôkazov týkajúcich sa organizacných, hospodárskych a právnych väzieb medzi dcérskou spolocnostou a nou samou, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne. Pokial materská spolocnost nevyvráti túto domnienku, môze sa Komisia domnievat, ze táto posledná uvedená spolocnost a jej dcérska spolocnost tvoria jednu hospodársku jednotku a prvá uvedená je zodpovedná za správanie druhej uvedenej, a zaviazat tieto dve spolocnosti na solidárnu platbu pokuty bez toho, aby bolo potrebné preukázat osobnú úcast materskej spolocnosti na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júna 2016, Evonik Degussa a AlzChem/Komisia, [111]C-155/14 P, [112]EU:C:2016:446, body [113]27 a [114]29 az [115]32, ako aj citovanú judikatúru). 149 Na úvod treba spresnit, ze na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, predchádzajúca judikatúra neporusuje právo na prezumpciu neviny zarucené v clánku 48 ods. 1 Charty, ani zásady in dubio pro reo a zákonnosti trestných cinov a trestov. Domnienka, podla ktorej materská spolocnost, ktorá vlastní celé alebo skoro celé základné imanie dcérskej spolocnosti uplatnuje rozhodujúci vplyv na túto spolocnost, totiz nevedie k prezumpcie viny jednej alebo druhej z týchto spolocností, takze nie je v rozpore so zásadou prezumpcie neviny, ani so zásadou in dubio pro reo. V súvislosti so zásadou zákonnosti trestných cinov a trestov, táto zásada vyzaduje, aby zákon jasne definoval porusenia a tresty za ne, pricom táto podmienka je splnená, pokial osoba podliehajúca súdnej právomoci môze zo znenia relevantného ustanovenia a za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdy, zistit, aké konania alebo opomenutia zakladajú jej trestnoprávnu zodpovednost (rozsudok z 22. mája 2008, Evonik Degussa/Komisia, [116]C-266/06 P, neuverejnený, [117]EU:C:2008:295, bod [118]39). Judikatúra Súdneho dvora uvedená v bodoch 145 az 148 tohto rozsudku neporusuje túto zásadu. 150 Pokial ide o nerozdelenie pokút medzi dotknuté spolocnosti, treba pripomenút, ze právny pojem Únie týkajúci sa solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty je ako taký iba prejavom absolútneho úcinku pojmu podnik, týka sa iba podniku a nie spolocností, ktoré ho tvoria (rozsudok z 10. apríla 2014, Komisia a i./Siemens Österreich a i., [119]C-231/11 P az C-233/11 P, [120]EU:C:2014:256, bod [121]57). 151 Z clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze Komisia má právomoc solidárne ulozit pokutu viacerým spolocnostiam v rozsahu, v akom tvoria rovnaký podnik, a ani znenie tohto ustanovenia, ani ciel mechanizmu solidarity neumoznujú domnievat sa, ze táto sankcná právomoc presahuje urcenie vonkajsieho vztahu solidarity, cím by bolo urcenie podielov solidárnych dlzníkov v rámci ich vnútorného vztahu (rozsudok z 10. apríla 2014, Komisia a i./Siemens Österreich a i., [122]C-231/11 P az C-233/11 P, [123]EU:C:2014:256, bod [124]58). 152 Naopak ciel mechanizmu solidarity spocíva v skutocnosti, ze predstavuje doplnujúci právny nástroj, ktorým disponuje Komisia na posilnenie úcinnosti jej konania v oblasti vymáhania pokút ulozených za porusenia práva hospodárskej sútaze, kedze tento mechanizmus znizuje riziko insolventnosti pre Komisiu ako veritela dlhu, ktorý reprezentujú tieto pokuty, co sa podiela na cieli odstrasenia, ktorý vseobecne sleduje právo hospodárskej sútaze, co aj Vseobecný súd v podstate v bode 325 napadnutého rozsudku správne potvrdil (rozsudok z 10. apríla 2014, Komisia a i./Siemens Österreich a i., [125]C-231/11 P az C-233/11 P, [126]EU:C:2014:256, bod [127]59, ako aj citovaná judikatúra). 153 Urcenie podielov v rámci vnútorného vztahu existujúcom medzi solidárnymi dlzníkmi sa teda netýka tohto dvojitého ciela. Ide totiz o spor, ktorý nastane neskôr, a v zásade uz nie je v záujme Komisie, kedze celá pokuta jej uz bola zaplatená jedným alebo viacerými uvedenými dlzníkmi. Od Komisie teda nemozno vyzadovat, aby urcila také podiely (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. apríla 2014, Komisia a i./Siemens Österreich a i., [128]C-231/11 P az C-233/11 P, [129]EU:C:2014:256, body [130]60 az [131]64). 154 Odvolatelka v prejednávanej veci nespochybnuje, ze v case porusenia, ktoré sa jej vytýka, vlastnila 100 % základného imania spolocností, ktorých zamestnanci sa zúcastnili dotknutých protisútazných diskusií v Belgicku, vo Francúzsku a v Rakúsku, a netvrdí, ze predlozila dôkazy, ktoré by mohli vyvrátit domnienku, podla ktorej vykonávala rozhodujúci vplyv na tieto spolocnosti. Vzhladom na judikatúru uvedenú v bodoch 145 az 153 tohto rozsudku Vseobecný súd teda dospel k správnemu záveru, ze Komisia jej mohla pripísat protisútazné správanie jej dcérskych spolocností v Belgicku, vo Francúzsku a v Rakúsku a ulozit jej spolu s týmito spolocnostami solidárne zaplatenie pokút bez urcenia podielov na sume týchto pokút, ktorú dlhuje kazdá z nich. 155 Napokon treba zamietnut tvrdenia odvolatelky zalozené na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pokial teda ide konkrétne o moznost Komisie pripísat odvolatelke konanie jej dcérskych spolocností vo Francúzsku a v Rakúsku, treba dospiet k záveru, ze body 155 az 165 napadnutého rozsudku, ako aj jeho bod 284, ktorý odkazuje na body 97 a 98 uvedeného rozsudku, sú z právneho hladiska dostatocne odôvodnené. Vseobecný súd totiz po tom, co pripomenul judikatúru týkajúcu sa pojmu hospodárska jednotka, poukázal na to, ze Villeroy & Boch vlastnila 100 % základného imania svojich dcérskych spolocností a ze sa nesnazila vyvrátit domnienku, podla ktorej vykonávala rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spolocnosti, dalej odpovedal na tvrdenia odvolatelky zalozené na porusení zásady zákonnosti trestných cinov a trestov a práva na prezumpciu neviny. Pokial ide o moznost Komisie pripísat odvolatelke zodpovednost za správanie spolocnosti Villeroy & Boch Belgium v rozsahu, v akom na nu vykonával rozhodujúci vplyv, Vseobecný súd nebol v napadnutom rozsudku povinný zaujat stanovisko k tomuto bodu, pretoze na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, odvolatelka túto moznost pred Vseobecným súdom nenapadla. 156 Siedmy a deviaty odvolací treba preto zamietnut ako nedôvodné. O ôsmom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 157 Svojím ôsmym odvolacím dôvodom odvolatelka uvádza, ze napadnutý rozsudok porusuje clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP, kedze Vseobecný súd nesprávne konstatoval existenciu jediného, komplexného a nepretrzitého porusenia. 158 V tejto súvislosti odvolatelka ako prvé uvádza, ze právny pojem jediného, komplexného a nepretrzitého porusenia je ako taký nezlucitelný s clánkom 101 ZFEÚ a clánkom 53 Dohody o EHP a nemal by sa teda uplatnovat. Tento pojem totiz nemá ziadny právny základ v práve Únie. Okrem toho odvolatelka uvádza, ze napadnutý rozsudok obsahuje nedostatocné odôvodnenie, kedze Vseobecný súd neodpovedal na vsetky jej tvrdenia k tomuto bodu. 159 Po druhé odvolatelka uvádza, ze tým, ze v tejto veci sa konstatovala existencia jediného porusenia, napadnutý rozsudok porusil zásady spravodlivého procesu. Kedze Vseobecný súd zastáva názor, ze odvolatelke mozno pripisovat porusenie, na ktorom sa nezúcastnila, ktoré ale patrí pod jediné porusenie, na ktorom sa zúcastnila, odvolatelka nemôze na úcely spochybnovania svojej úcasti na tomto jedinom porusení úcinne uplatnovat skutocnost, ze sa nezúcastnila na tomto prvom uvedenom porusení a bola teda zbavená prostriedku úcinnej obrany. Môze teda spochybnovat len svoju vedomost o predmetnom porusení. 160 Po tretie odvolatelka subsidiárne zastáva názor, ze podmienky uznania jediného porusenia nie sú v danom prípade splnené, kedze Komisia nedefinovala relevantný trh a existencia vztahu komplementárnosti medzi rôznymi vytýkanými konaniami nie je preukázaná. 161 Po stvrté odvolatelka sa v kazdom prípade domnieva, ze z dôvodu existencie ciastocných zrusení sporného rozhodnutia, pokial ide o urcité clenské státy v rozsudkoch zo 16. septembra 2013, Wabco Europe a i./Komisia ([132]T-380/10, [133]EU:T:2013:44), Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([134]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [135]EU:T:2013:457), ako aj Duravit a i./Komisia ([136]T-364/10, neuverejnený, [137]EU:T:2013:477), a skutocnosti, ze urcité podniky nemusia mat vedomosti o celom porusení, nemôze íst o globálne porusenie, tak ako je definované v tomto rozhodnutí. 162 Komisia navrhuje ôsmy odvolací dôvod zamietnut. Posúdenie Súdnym dvorom 163 Vzhladom na túto judikatúru uvedenú v bodoch 55 az 59 tohto rozsudku treba po prvé odmietnut tvrdenia odvolatelky, podla ktorých právny pojem jediné, komplexné a nepretrzité porusenie je nezlucitelný s clánkom 101 ZFEÚ a clánkom 53 Dohody o EHP a porusuje zásady spravodlivého procesu, bez ohladu na prípustnost posledného uvedeného tvrdenia. 164 Po druhé treba konstatovat, ze v rozpore s tým, co uvádza odvolatelka, Vseobecný súd pripomínajúc túto judikatúru v bodoch 32 az 34, 41, 42 a 46 az 48 napadnutého rozsudku, odôvodnil tento rozsudok právne dostatocne. 165 Po tretie pokial ide o tvrdenie odvolatelky, podla ktorého podmienky uznania jediného porusenia nie sú v danom prípade splnené, kedze Komisia nedefinovala relevantný trh, treba konstatovat, ako to správne poznamenal Vseobecný súd v bode 54 napadnutého rozsudku a ako to pripústa odvolatelka, ze okolnost, ze trhy s výrobkami a geografické trhy, ktorých sa týka porusenie, sú odlisné, nie je v ziadnom prípade prekázkou pre konstatovanie jediného porusenia. Toto tvrdenie je preto v kazdom prípade neúcinné. 166 Po stvrté Vseobecný súd sa v bodoch 63 az 71 napadnutého rozsudku nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze Komisia v danom prípade mohla prijat záver o existencii jediného ciela, smerujúc k preukázaniu jediného porusenia. V skutocnosti na základe skutkových konstatovaní vykonaných v bodoch 66, 69 a 71 napadnutého rozsudku, právne dostatocne preukázal, ze rôzne vytýkané postupy smerovali k tomu istému cielu, a to zosúladit správanie vsetkých výrobcov kúpelnových doplnkov a príslusenstva voci velkoobchodníkom. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze v rozpore s tým, co uvádza odvolatelka, pojem spolocný ciel bol, ako vyplýva z uvedených bodov 66, 69 a 71, urcený nie odkazom na vseobecný odkaz o existencii hospodárskej sútaze na trhoch dotknutých porusením, ale odkazom na rôzne objektívne prvky, ako je centrálna úloha, ktorú majú velkoobchodníci v distribucných kruhoch, charakteristiky týchto kruhov, existencia koordinacných subjektov a viacvýrobkových zdruzení, podobnost zavedenia tajných dohôd a materiálne, geografické a casové prekrývanie sa medzi predmetnými praktikami. 167 Za týchto okolností bez toho, aby bolo potrebné preukázat doplnujúcu spojitost medzi vytýkanými praktikami, kedze jediné a nepretrzité porusenie mozno pripisovat nekonkurencným podnikom bez toho, aby bola potrebná systematická definícia relevantných trhov, a domnievajúc sa, ze odvolatelka je na jednej strane zodpovedná za svoju priamu úcast na vytýkanom porusení a na druhej strane je zodpovedná za svoju nepriamu úcast na tomto porusení, kedze mala vedomost o vsetkých porusujúcich postupoch zamýslaných alebo zavádzaných inými úcastníkmi predmetného kartelu pri sledovaní tých istých cielov, alebo ze ich mohla rozumne predvídat a bola pripravená akceptovat riziko, Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ze prijal záver, ze Komisia sa nedopustila ziadnej chyby, ked v danom prípade konstatovala existenciu jediného a pokracujúceho porusenia. 168 Nakoniec, pokial ide o argumentáciu týkajúcu sa ciastocných zrusení sporného rozhodnutia vyhlásených v rámci iných vecí, ktoré sa týkajú tohto kartelu, treba pripomenút, ze posúdenie dôkazov týkajúcich sa rôznych vnútrostátnych trhov patrí do výlucnej právomoci Vseobecného súdu. Kedze táto argumentácia smeruje k spochybneniu existencie jediného, komplexného a nepretrzitého porusovania, treba zdôraznit, ako bolo uvedené v bode 62 tohto rozsudku, ze skutocnost, ze Vseobecný súd ciastocne zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka úcasti urcitých dotknutých podnikov na vytýkanom porusení na urcitých geografických trhoch pocas daných období, nepostacuje na spochybnenie konstatovania Vseobecného súdu o existencii spolocného zámeru pokrývajúceho tri podskupiny výrobkov a sest dotknutých clenských státov a zhodného ciela skreslujúceho hospodársku sútaz. 169 V dôsledku toho treba zamietnut ôsmy odvolací dôvod ako scasti neúcinný a scasti nedôvodný. O desiatom a jedenástom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 170 Odvolatelka svojím desiatym odvolacím dôvodom uvádza nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, ktorý v plnom rozsahu nevykonal svoju neobmedzenú právomoc pri preskúmaní, ktorá mu je priznaná. 171 V napadnutom rozsudku totiz Vseobecný súd v rozpore s návrhmi odvolatelky vykonal iba preskúmanie zákonnosti urcenia výsky pokuty. 172 Odvolatelka sa domnieva, ze z dôvodov právnej istoty a s cielom zarucit právo na spravodlivý proces Vseobecný súd a Súdny dvor majú povinnost v kazdej veci, ktorá im je predlozená, týkajúcej sa urcenia pokuty alebo penále zo strany Komisie skutocne uplatnit neobmedzenú súdnu právomoc, ktorá im je zverená podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003, najmä v kontexte, ak ziadna právna norma nestanovuje harmonizáciu sankcií a ak Komisia uplatnila tri rôzne metódy výpoctu pokút za roky 1998 az 2006. 173 Navyse odvolatelka sa v prejednávanej veci domnieva, ze Vseobecný súd nepristúpil k nezávislému overeniu pôvodnej výsky pokuty a v rámci výkonu neobmedzenej právomoci vzhladom na závaznost porusenia, ktoré sa týka iba obmedzeného poctu zväcsa malých clenských státov, ju mal znízit. V tejto súvislosti nie je mozné pochopit, z akého dôvodu Komisia sankcionovala v prejednávanej veci vytýkané konanie prísnejsie nez kartely rovnakej povahy pokrývajúce celé územie Európskeho hospodárskeho priestoru. Okrem toho Vseobecný súd mal odvolatelke znízit pokutu pre porusenie zásady primeranej lehoty z dôvodu neprimeranej dlzky správneho konania, ktoré celkovo trvalo takmer sest rokov. 174 Odvolatelka svojím jedenástym odvolacím dôvodom uvádza porusenie zásady proporcionality. V tejto súvislosti zastáva názor, ze na urcenie tejto závaznosti porusenia je Vseobecný súd povinný zohladnit úcinky predmetného porusenia na trh, ako aj obraty dosiahnuté na dotknutých trhoch, co nevykonal. 175 Vseobecný súd sa mal tiez ubezpecit, ze výska pokút ulozených sporným rozhodnutím je celkovo primeraná, k comu nedoslo, kedze obrat dotknutý porusením je 115 miliónov eur a celková výska pokuty je 71,5 miliónov eur. 176 Odvolatelka preto ziada Súdny dvor, aby napravil tieto protiprávne opomenutia Vseobecného súdu a znízil výsku ulozených pokút. 177 Komisia navrhuje desiaty a jedenásty odvolací dôvod zamietnut. Posúdenie Súdnym dvorom 178 Podla ustálenej judikatúry preskúmanie zákonnosti stanovené v clánku 263 ZFEÚ zahrna skutocnost, ze súd Únie vykonáva preskúmanie napadnutého rozhodnutia so zretelom na tvrdenia uvedené zalobcom zo skutkového, ako aj z právneho hladiska, a má právomoc posúdit dôkazy, zrusit toto rozhodnutie a zmenit výsku pokút (pozri rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [138]C-295/12 P, [139]EU:C:2014:2062, bod [140]53, ako aj citovanú judikatúru). 179 Preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou právomocou, ktorú súdu Únie priznáva clánok 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále (pozri rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [141]C-386/10 P, [142]EU:C:2011:815, bod [143]63 a citovanú judikatúru). 180 Na splnenie poziadaviek neobmedzenej právomoci pri preskúmaní v zmysle clánku 47 Charty, pokial ide o pokutu, je súd Únie povinný pri výkone právomocí stanovených v clánkoch 261 a 263 ZFEÚ preskúmat kazdú výhradu právnej alebo skutkovej povahy, ktorá má preukázat, ze výska pokuty nie je primeraná závaznosti a obdobiu trvania porusenia (pozri rozsudok z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [144]C-434/13 P, [145]EU:C:2014:2456, bod [146]75, ako aj citovanú judikatúru). 181 Výkon tejto neobmedzenej súdnej právomoci vsak neznamená preskúmanie ex offo a konanie je kontradiktórne. V zásade zalobcovi prinálezí, aby uviedol zalobné dôvody proti napadnutému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov (pozri rozsudok z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [147]C-434/13 P, [148]EU:C:2014:2456, bod [149]76, ako aj citovanú judikatúru). 182 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze absencia ex offo preskúmania celého sporného rozhodnutia neporusuje zásadu úcinnej súdnej ochrany. Na úcely respektovania tejto zásady nie je nevyhnutné, aby Vseobecný súd, ktorý je síce povinný odpovedat na predlozené zalobné dôvody a vykonat právne aj vecné preskúmanie, bol tiez povinný ex offo opätovne presetrit celý spis (pozri rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [150]C-386/10 P, [151]EU:C:2011:815, bod [152]66). 183 Okrem toho podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora, Vseobecný súd má ako jediný právomoc preskúmavat spôsob, akým Komisia posúdila v kazdom jednotlivom prípade závaznost protiprávnych správaní. V rámci odvolania je predmetom preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom na jednej strane preskúmanie toho, do akej miery Vseobecný súd z právneho hladiska správne zohladnil vsetky faktory podstatné na posúdenie závaznosti správania preskúmavaného vo vztahu k clánku 101 ZFEÚ a k clánku 23 nariadenia c. 1/2003, a na druhej strane overenie toho, ci Vseobecný súd v právom pozadovanom rozsahu odpovedal na vsetky tvrdenia zalobcu smerujúce k znízeniu pokuty. Závaznost porusenia v práve hospodárskej sútaze Únie sa musí stanovit v závislosti od velkého mnozstva faktorov, ako je najmä odradzujúci úcinok pokút, osobitné okolnosti prípadu a jeho kontext, vrátane konania kazdého z podnikov, úloha, ktorú kazdý z nich hrá pri vytvorení kartelu, prospech, ktorý z toho podniky mohli získat, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [153]C-444/11 P, neuverejnený, [154]EU:C:2013:464, body [155]95, [156]99 a [157]100). 184 Okrem toho nie je úlohou Súdneho dvora pri rozhodovaní o právnych otázkach v rámci odvolania nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, ktorý v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva Únie týmito podnikmi. Konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výsky pokuty, môze Súdny dvor len vtedy, ak dospeje k záveru, ze výska sankcie je nielen neprimeraná, ale aj nadmerná, ba dokonca disproporcná (pozri najmä rozsudok z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia, [158]C-70/12 P, neuverejnený, [159]EU:C:2013:351, bod [160]57, ako aj citovanú judikatúru). 185 Desiaty a jedenásty odvolací dôvod treba preto preskúmat s prihliadnutím na túto judikatúru. 186 Z uvedenej judikatúry jednoznacne vyplýva, ze v prvom rade neobmedzená právomoc sa týka iba ulozenej sankcie, a nie celého napadnutého rozhodnutia, a v druhom rade, ze ani neobmedzená právomoc, ani preskúmanie zákonnosti nezodpovedajú preskúmaniu ex offo, a teda nevyzadujú, aby Vseobecný súd ex offo opätovne preskúmal celý spis bez ohladu na výhrady vznesené odvolatelkou. 187 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze Vseobecný súd od bodu 335 napadnutého rozsudku uplatnil úcinné preskúmanie výsky pokuty, ktorou odpovedal na rôzne tvrdenia odvolatelky, a ked v bodoch 397 az 402 tohto rozsudku rozhodol o návrhoch na znízenie výsky pokuty, cím sa teda neobmedzil na preskúmanie zákonnosti tejto sumy v rozpore s tým, co uvádza odvolatelka. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 384 uvedeného rozsudku konkrétne uviedol, ze koeficient 15 % z dôvodu koeficientov "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" bol minimum vzhladom na mimoriadne závaznú povahu predmetného porusenia, a následne v bodoch 397 az 401 toho istého rozsudku rozhodol, ze ziadny z dôkazov predlozených zalobkynami v prvostupnovom konaní neodôvodnuje znízenie výsky pokuty. 188 Pokial ide konkrétnejsie o preskúmanie závaznosti vytýkaného porusenia, treba konstatovat, ze Vseobecný súd v bode 381 napadnutého rozsudku pripomenul najmä bod 23 usmernení z roku 2006, ktorý stanovuje, ze "medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze patria svojou povahou horizontálne dohody... o stanovení cien, rozdelení trhu a obmedzení produkcie, ktoré sú zväcsa tajné. Tieto by mali byt na základe politiky hospodárskej sútaze prísne sankcionované. Cast zohladnovaných predajov [Zohladnovaná cast predaja - neoficiálny preklad] u takýchto porusení sa teda obvykle bude nachádzat v hornej casti stupnice". Vseobecný súd v bode 383 uvedeného rozsudku konstatoval, ze odôvodnenie, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení 1211 sporného rozhodnutia, podla ktorého horizontálna koordinácia cien bola z dôvodu samotnej svojej povahy najskodlivejsím obmedzením hospodárskej sútaze a ze porusenie bolo jediným, pokracujúcim a komplexným porusením, ktoré sa týkalo siestich clenských státov a zasahovalo tri podskupiny výrobkov, pred tým, ako v bode 384 toho istého rozsudku vyslovil mimoriadne závaznú povahu predmetného porusenia, ktorá odôvodnovala uplatnenie koeficientu závaznosti vo výske 15 % a v bode 385 napadnutého rozsudku úcast odvolatelky "v hlavnej skupine podnikov", ktoré zavádzali konstatované porusenie do praxe. 189 Prihliadajúc takto na vsetky parametre relevantné pre posúdenie závaznosti vytýkaného porusenia, kedze horizontálna koordinácia cien a úcast odvolatelky na nej bola preukázaná, a odpovedajúc na tvrdenia odvolatelky v tomto bode, Vseobecný súd sa nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia a splnil svoju povinnost úcinného súdneho preskúmania sporného rozhodnutia. 190 Pokial ide o posúdenie neprimeranej dlzky správneho konania, treba pripomenút, ze hoci porusenie zásady primeranej lehoty zo strany Komisie môze odôvodnit zrusenie rozhodnutia prijatého Komisiou v správnom konaní na základe clánkov 101 a 102 ZFEÚ, pokial zahrna aj porusenie práva dotknutého podniku na obhajobu, takéto porusenie zásady primeranej dlzky, za predpokladu, ze je preukázané, nemôze viest k znízeniu ulozenej pokuty (pozri najmä rozsudky z 9. júna 2016, CEPSA/Komisia, [161]C-608/13 P, [162]EU:C:2016:414, bod [163]61, a z 9. júna 2016, PROAS/Komisia, [164]C-616/13 P, [165]EU:C:2016:415, bod [166]74, ako aj citovanú judikatúru). V prejednávanej veci, ako to vyplýva z bodu 173 tohto rozsudku, je nesporné, ze svojím tvrdením, týkajúcim sa nesprávneho posúdenia neprimeranej dlzky správneho konania Vseobecným súdom sa odvolatelka usiluje len o dosiahnutie znízenia sumy pokuty, ktorá jej bola ulozená. 191 Preto bez ohladu na jeho dôvodnost treba toto tvrdenie zamietnut ako neúcinné. 192 Nakoniec pokial ide o primeranost ulozenej pokuty ako takej, odvolatelka neuvádza ziadne tvrdenie, ktoré by mohlo preukazovat, ze úroven ulozenej sankcie je neprimeraná alebo nadmerná. V tejto súvislosti sa tvrdenie, podla ktorého výska pokuty 71,5 milióna eur je neprimeraná obratu, ktorého sa kartel týkal, v sume 115 miliónov eur, musí zamietnut. V skutocnosti je nesporné, ze v prejednávanej veci ulozená pokuta bola znízená tak, aby nepresahovala 10 % celkového obratu odvolatelky dosiahnutého v predchádzajúcom obchodnom roku, v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Toto obmedzenie uz samo osebe zarucuje, ze úroven tejto pokuty nebude neprimeraná vo vztahu k velkosti podniku, tak ako je urcená jeho celkovým obratom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [167]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [168]EU:C:2005:408, body [169]280 az [170]282). 193 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba desiaty a jedenásty odvolací dôvod zamietnut ako scasti neúcinný a scasti nedôvodný. 194 Kedze ani jednému z odvolacích dôvodov, ktoré vzniesla odvolatelka, nebolo mozné vyhoviet, treba toto odvolanie zamietnut v celom rozsahu. O trovách 195 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania a tá nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Villeroy & Boch AG je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [171]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXVDhKMd/L89214-4893TMP.html#t-ECR_62013CJ0625_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A455&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point118 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point120 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point118 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point120 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point115 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point116 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A526&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A526&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A526&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point71 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A477&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A477&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point222 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point223 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point156 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point157 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point158 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point247 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point248 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A477&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A477&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A422&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A422&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A422&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A422&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A541&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A541&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A541&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A541&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A223&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A223&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A223&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A349&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A349&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A349&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point222 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&locale=sk 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&locale=sk 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A175&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point22 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point220 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point54 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&locale=sk 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&locale=sk 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point27 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A295&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A295&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A295&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&locale=sk 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point60 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point64 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A44&locale=sk 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A44&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A477&locale=sk 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A477&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point95 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point99 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point100 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&locale=sk 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&locale=sk 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&locale=sk 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point280 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point282 171. file:///tmp/lynxXXXXVDhKMd/L89214-4893TMP.html#c-ECR_62013CJ0625_SK_01-E0001