ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 26. januára 2017 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Kartely -- Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpelnovými doplnkami a príslusenstvom -- Koordinácia predajných cien a výmena citlivých obchodných informácií -- Program zhovievavosti -- Nariadenie (ES) c. 1/2003 -- clánok 23 ods. 2 -- Horná hranica 10 % obratu -- Výkon neobmedzenej súdnej právomoci" Vo veci C-619/13 P ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 25. novembra 2013, Mamoli Robinetteria SpA, so sídlom v Miláne (Taliansko), v zastúpení: F. Capelli a M. Valcada, avvocati, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: L. Malferrari a F. Ronkes Agerbeek, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci F. Ruggeri Laderchi, avvocato, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: podpredseda Súdneho dvora A. Tizzano, vykonávajúci funkciu predsedu prvej komory, sudcovia M. Berger, E. Levits, S. Rodin (spravodajca) a F. Biltgen generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: K. Malacek, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 10. septembra 2015, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním spolocnost Mamoli Robinetteria SpA navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. septembra 2013 Mamoli Robinetteria/Komisia (T-376/10, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2013:442), ktorým tento súd zamietol jej návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konecnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39092 - Kúpelnové doplnky a príslusenstvo) (dalej len "sporné rozhodnutie"), v rozsahu, v akom sa jej týka, alebo subsidiárne zrusenie alebo znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená v tomto rozhodnutí. Právny rámec Nariadenie (ES) c. 1/2003 2 Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) vo svojom clánku 23 ods. 2 a 3 stanovuje: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [101] alebo clánok [102 ZFEÚ]... ... Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov [, ktoré sa podielalo na porusení, - neoficiálny preklad] nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. ... 3. Pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania." Usmernenia z roku 2006 3 Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([4]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006") vo svojom bode 2 uvádzajú, ze pokial ide o stanovenie pokút, "Komisia musí zohladnit trvanie a závaznost porusenia", a ze "ulozená pokuta nesmie presiahnut limity uvedené v clánku 23 ods. 2 v druhom a tretom pododseku nariadenia c. 1/2003". 4 Body 23, 25, 28, 29 a 37 usmernení z roku 2006 uvádzajú: "23. Medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze patria svojou povahou horizontálne dohody... o stanovení cien,... ktoré sú zväcsa tajné. Tieto by mali byt na základe politiky hospodárskej sútaze prísne sankcionované. Cast zohladnovaných predajov [Zohladnovaná cast predaja - neoficiálny preklad] u takýchto porusení sa teda obvykle bude nachádzat v hornej casti stupnice. ... 25. Okrem toho, Komisia nezávisle od trvania úcasti podniku na porusení zahrnie do základnej výsky pokuty sumu pohybujúcu sa medzi 15 % az 25 % hodnoty predaja podla definície v casti A, aby podniky odradila od akejkolvek úcasti na horizontálnych dohodách o stanovení cien... ... 28. Komisia môze zvýsit základnú výsku pokuty, ak zistí existenciu pritazujúcich okolností, napríklad: ... 29. Komisia môze znízit základnú výsku pokuty, ak zistí existenciu polahcujúcich okolností, napríklad: ... 37. I ked tieto usmernenia vysvetlujú vseobecnú metodiku stanovovania výsky pokút, konkrétne okolnosti danej veci alebo nevyhnutnost dosiahnut odstrasujúci úcinok v konkrétnej veci môzu byt dôvodom na to, aby sa Komisia odchýlila od tejto metodiky alebo od limitov stanovených v bode 21." Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 5 Okolnosti predchádzajúce sporu boli opísané v bodoch 1 az 21 napadnutého rozsudku a mozno ich zhrnút takto. 6 Odvolatelka je talianskym podnikom, ktorý vyrába výlucne vodovodné batérie. 7 Dna 15. júla 2004 spolocnost Masco Corp. a jej dcérske spolocnosti, vrátane Hansgrohe AG, ktorá vyrába vodovodné batérie, a Hüppe GmbH, ktorá vyrába sprchové kúty, informovali Komisiu o existencii kartelu v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva a poziadali o oslobodenie od pokút podla oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([5]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002") alebo v prípade zamietnutia o znízenie ich výsky. 8 Komisia vykonala 9. a 10. novembra 2004 neohlásené kontroly v priestoroch viacerých spolocností a vnútrostátnych profesijných zdruzení vykonávajúcich cinnost v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. Komisia po tom, co v období od 15. novembra 2005 a 16. mája 2006 zaslala ziadosti o informácie uvedeným spolocnostiam a zdruzeniam, vrátane odvolatelky, prijala 26. marca 2007 oznámenie o výhradách. Toto oznámenie bolo oznámené odvolatelke. 9 Dna 20. januára 2006 poziadala aj odvolatelka o oslobodenie od pokút alebo v prípade zamietnutia o znízenie ich výsky. 10 Po vypocutí, ktoré sa uskutocnilo od 12. do 14. novembra 2007, po zaslaní listu z 9. júla 2009, v ktorom sa uvádzajú skutkové okolnosti, niektorým spolocnostiam, medzi ktorými sa odvolatelka nenachádzala, a po zaslaní ziadosti o doplnujúce informácie medzi 19. júnom 2009 a 8. marcom 2010, ktoré naopak boli odvolatelke zaslané, prijala Komisia 23. júna 2010 sporné rozhodnutie. 11 Týmto rozhodnutím Komisia konstatovala existenciu porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([6]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3) v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. Toto porusenie, na ktorom sa podielalo 17 podnikov, prebiehalo pocas rôznych casových úsekov v období od 16. októbra 1992 do 9. novembra 2004 v podobe súboru protisútazných dohôd a zosúladených postupov na belgickom, nemeckom, francúzskom, talianskom, holandskom a rakúskom území. 12 V uvedenom rozhodnutí Komisia konkrétne uviedla, ze konstatované porusenie spocívalo po prvé v tom, ze uvedení výrobcovia kúpelnových doplnkov a príslusenstva koordinovali v rámci pravidelných zasadnutí v rôznych vnútrostátnych profesijných zdruzeniach rocné zvysovanie cien a iných poplatkov, po druhé v urcovaní alebo koordinácii cien pri prílezitosti osobitných udalostí, ako je zvýsenie cien surovín, zavedenie eura, ako aj zavedenie mýtneho, a po tretie v sprístupnení a výmene citlivých obchodných informácií. Komisia okrem toho konstatovala, ze k urcovaniu cien v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva dochádzalo v rocných cykloch. V jeho rámci stanovili výrobcovia svoje cenové sadzobníky, ktoré boli obvykle platné pocas jedného roka a boli základom obchodných vztahov s velkoobchodníkmi. 13 Výrobky dotknuté kartelom sú kúpelnové doplnky a príslusenstvo patriace do jednej z týchto troch podskupín výrobkov, konkrétne vodovodné batérie, sprchové kúty a príslusenstvo, ako aj keramika (dalej len "tri podskupiny výrobkov"). 14 Pokial ide o protisútazné postupy, ktoré sa odohrávali v Taliansku, tieto postupy sa údajne uplatnovali v rámci dvoch neformálnych skupín. Prvú, nazvanú "Euroitalia", tvorili podniky, ktoré sa stretli dva az trikrát za rok v období od júla 1992 do októbra 2004. V rámci tejto skupiny, ktorá bola vytvorená po tom, ako nemeckí výrobcovia vstúpili na taliansky trh, sa výmena informácií netýkala len vodovodných batérií, ale aj keramiky. Druhá neformálna skupina podnikov, nazvaná "Michelangelo", nezahrnala odvolatelku. Stretli sa viackrát v období medzi koncom roka 1995 zaciatkom roka 1996 a 25. júla 2003. Diskusie pocas týchto stretnutí sa týkali sirokej skály kúpelnových výrobkov, najmä vodovodných batérií a keramiky. 15 Pokial ide o úcast odvolatelky na protisútazných postupoch, Komisia v spornom rozhodnutí konstatovala, ze odvolatelka sa zúcastnila protiprávnych diskusií, ktoré sa v rámci Euroitalia uskutocnili v období od 18. októbra 2000 do 9. novembra 2004. 16 Komisia tak v clánku 1 ods. 5 bode 15 sporného rozhodnutia dospela k záveru, ze odvolatelka porusila clánok 101 ZFEÚ z dôvodu jej úcasti na pokracujúcej dohode alebo zosúladených postupoch na talianskom území v období od 18. októbra 2000 do 9. novembra 2004. 17 Podla clánku 2 ods. 14 sporného rozhodnutia ulozila Komisia odvolatelke pokutu vo výske 1041531 eur. 18 Komisia pri stanovovaní tejto pokuty vychádzala z usmernení z roku 2006. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 19 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 7. septembra 2010 podala odvolatelka zalobu, ktorou sa domáhala zrusenia sporného rozhodnutia, pricom uviedla pät zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod bol zalozený na nezaslaní listu, v ktorom sa uvádzajú skutkové okolnosti, odvolatelke a na nemoznosti nahliadnut do urcitých dokumentov uvedených v spornom rozhodnutí týkajúcich sa jej úcasti na dotknutých protisútazných postupoch. Druhý zalobný dôvod bol zalozený na nezákonnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002. Tretí zalobný dôvod bol zalozený na pochybeniach pri konstatovaní úcasti odvolatelky na karteli týkajúcom sa talianskeho trhu s vodovodnými batériami. Stvrtý zalobný dôvod bol zalozený na pochybeniach pri stanovení sankcie ulozenej odvolatelke a výsky pokuty. Piaty zalobný dôvod bol zalozený na nesprávnom posúdení, pokial ide o výsku znízenia, ktoré jej bolo udelené z dôvodu jej financnej situácie. 20 Subsidiárne predlozila odvolatelka návrhy na zrusenie alebo znízenie ulozenej pokuty. 21 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol zalobu v jeho celom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania 22 Odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor: -- ako hlavný návrh, zrusil napadnutý rozsudok, -- zrusil clánky 1 a 2 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týkajú, -- subsidiárne znízil pokutu na sumu rovnajúcu sa 0,3 % jej obratu za rok 2003 alebo v kazdom prípade na sumu nizsiu, ako je ulozená sankcia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 23 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. O odvolaní 24 Na podporu svojho odvolania uvádza odvolatelka sedem odvolacích dôvodov, medzi ktorými sa nachádza pät dôvodov, ktoré uz boli vznesené na prvom stupni. 25 Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatela Vseobecnému súdu vytýka jednak, ze nesprávne kvalifikoval tvrdenie ako nový dôvod a jednak, ze vychádzal z neexistujúcej skutkovej okolnosti. Druhý odvolací dôvod kritizuje dôvody prijaté Vseobecným súdom týkajúce sa nezaslania listu, v ktorom sa uvádzajú skutkové okolnosti, odvolatelke. Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze zamietol námietku nezákonnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002. Svojím stvrtým odvolacím dôvodom odvolatelka kritizuje dôvody napadnutého rozsudku týkajúce sa osobitosti talianskeho trhu s vodovodnými batériami a relevantnosti dôkazov, z ktorých vychádzala Komisia, pokial ide o jej úcast na porusení, ku ktorému doslo na tomto trhu. Piaty odvolací dôvod kritizuje napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom nesankcionoval pochybenia, ktorých sa pri stanovení pokuty ulozenej odvolatelke dopustila Komisia. Svojím siestym odvolacím dôvodom odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze rozhodol, ze Komisia dostatocne znízila pokutu, ktorá jej bola ulozená. Svojím siedmym odvolacím dôvodom odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa nesprávne domnieval, ze návrhy odvolatelky na nariadenie vykonania dokazovania neboli relevantné. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnej kvalifikácii tvrdenia ako nového dôvodu a na nesprávnom skutkovom posúdení Argumentácia úcastníkov konania 26 Prvou castou prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze sa v bode 30 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze jej tvrdenie, podla ktorého Komisia nesprávne dospela k záveru, ze odvolatelka sa zúcastnila na porusení týkajúcom sa kúpelnových doplnkov a príslusenstva, hoci nevyrábala keramiku, kvalifikovala ako nový dôvod, a preto ho zamietla ako neprípustné. 27 Toto tvrdenie predstavovalo predovsetkým predpoklad stvrtého zalobného dôvodu na prvom stupni týkajúceho sa kritérií stanovenia výsky pokuty ulozenej odvolatelke. V tejto súvislosti je nesporné, ze odvolatelka vyrába iba vodovodné batérie, ako to samotný Vseobecný súd uviedol v bode 4 napadnutého rozsudku, a ako to pripomenula odvolatelka viackrát vo svojej zalobe na prvom stupni. Navyse Vseobecný súd rozhodol ultra petita tým, ze bez vznesenia námietky neprípustnosti Komisiou kvalifikoval uvedené tvrdenie ako nový dôvod. 28 Druhou castou prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze v bode 9 napadnutého rozsudku vychádzal z konstatovania, podla ktorého odvolatelka pozadovala uplatnenie programu zhovievavosti, hoci nikdy takú ziadost neformulovala. 29 Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod, pokial ide o obe jeho casti, je neprípustný a v kazdom prípade nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 30 Pokial ide o nesprávnu kvalifikáciu vytýkanú Vseobecnému súdu, treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu v znení úcinnom ku dnu prijatia napadnutého rozsudku (dalej len "Rokovací poriadok Vseobecného súdu"), je uvádzanie nových dôvodov pocas konania prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. 31 Navyse z ustálenej judikatúry vyplýva, ze podla clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu predstavujú uvedenie predmetu konania a zhrnutie dôvodov dva základné údaje, ktoré musí kazdá zaloba obsahovat (rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia, [7]C-559/12 P, [8]EU:C:2014:217, bod [9]38). Návrhy takej zaloby musia byt formulované jednoznacne, aby tento súd nerozhodol nad rámec návrhov alebo neopomenul rozhodnút o niektorom zalobnom dôvode (pozri analogicky rozsudok z 12. februára 2009, Komisia/Polsko, [10]C-475/07, neuverejnený, [11]EU:C:2009:86, bod [12]43). 32 Treba tak konstatovat, ze Mamoli Robinetteria vo svojej zalobe na prvom stupni neuviedla tvrdenie, podla ktorého Komisia v clánku 1 ods. 5 bode 15 sporného rozhodnutia nesprávne dospela k záveru, ze odvolatelka sa zúcastnila na porusení týkajúcom sa kúpelnových doplnkov a príslusenstva, hoci keramiku nevyrába. 33 Okrem toho sa odvolatelka nedovoláva existencie právnych a skutkových okolností, ktoré vysli najavo v priebehu konania a ktoré mohli odôvodnit oneskorené predlozenie takéhoto tvrdenia. Napokon sa toto tvrdenie nemôze povazovat za doplnenie výhrady, ktorá uz bola skôr uvedená v zalobe. 34 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd v bode 30 napadnutého rozsudku oprávnene kvalifikoval toto tvrdenie predlozené odvolatelkou v priebehu konania, po podaní návrhu na zacatie konania, ako nový dôvod a z toho dôvodu ho zamietol. 35 Okrem toho, kedze vzhladom na ciele uvedené v bode 31 tohto rozsudku sú podmienky prípustnosti týkajúce sa predmetu konania a zhrnutia dôvodov uvedených pred Vseobecným súdom, ako aj súvisiaci zákaz uvádzania nových dôvodov pocas konania upravený v clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, kogentnej povahy, nemozno Vseobecnému súdu vytýkat, ze z úradnej moci preskúmal neprípustnost zalozenú na porusení týchto poziadaviek. 36 Prvú cast prvého odvolacieho dôvodu preto treba zamietnut ako nedôvodnú. 37 Pokial ide o druhú cast prvého odvolacieho dôvodu, treba uviest, ze Vseobecný súd nevyvodil ziadny skutkový alebo právny dôsledok z cisto skutkového konstatovania, nachádzajúceho sa v bode 9 napadnutého rozsudku v casti venovanej okolnostiam predchádzajúcim sporu, kvalifikovaného odvolatelkou ako nesprávne, podla ktorého podala ziadost o zhovievavost. 38 Túto výhradu tak treba zamietnut ako neúcinnú (pozri analogicky rozsudok z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, [13]C-194/99 P, [14]EU:C:2003:527, body [15]46 a [16]47). 39 Z toho vyplýva, ze prvý odvolací dôvod sa musí zamietnut ako scasti neúcinný a scasti nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nezaslaní listu, v ktorom sa uvádzajú skutkové okolnosti, odvolatelke Argumentácia úcastníkov konania 40 Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze zamietol scasti ako nedôvodnú a scasti ako neúcinnú výhradu zalozenú na tom, ze Komisia jej na rozdiel od iných podnikov, ktoré sa zúcastnili na porusení, nezaslala list, v ktorom sa uvádzajú skutkové okolnosti. Také pochybenie totiz predstavuje porusenie práva na obranu. V tejto súvislosti na rozdiel od dôvodov prijatých Vseobecným súdom v bode 38 napadnutého rozsudku, ktorými sa zamietajú tvrdenia zalozené na tomto pochybení ako neúcinné, je nespochybnitelné, ze vedomost o týchto skutocnostiach je nevyhnutne potrebná pre vypracovanie stratégie obrany. 41 Podla Komisie je tento odvolací dôvod zjavne neprípustný a v kazdom prípade nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 42 Treba pripomenút, ze z clánku 256 ods. 1 ZFEÚ, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, ze v odvolaní musia byt presným spôsobom uvedené kritizované casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh, pod hrozbou sankcie neprípustnosti odvolania alebo daného odvolacieho dôvodu (rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [17]C-603/13 P, [18]EU:C:2016:38, bod [19]43 a citovaná judikatúra). 43 Treba tiez zdôraznit, ze odvolanie je neprípustné v rozsahu, v akom sa obmedzuje na zopakovanie zalobných dôvodov a tvrdení uz uvedených pred Vseobecným súdom, vrátane tých, ktoré vychádzali zo skutocností týmto súdom výslovne odmietnutých bez toho, aby obsahovalo argumentáciu týkajúcu sa osobitne vymedzenia nesprávneho právneho posúdenia, ktorým je rozsudok Vseobecného súdu dotknutý. Takéto odvolanie totiz v skutocnosti predstavuje len návrh na opätovné posúdenie zaloby podanej na Vseobecný súd, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolania (rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [20]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [21]EU:C:2004:6, bod [22]51 a citovaná judikatúra, ako aj z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia, [23]C-70/12 P, neuverejnený, [24]EU:C:2013:351, bod [25]26). 44 Treba vsak konstatovat, ze odvolatelka sa obmedzuje jednak na zhodné reprodukovanie výhrady vznesenej na prvom stupni pred Vseobecným súdom zalozenej na nezaslaní listu, v ktorom sa uvádzajú skutkové okolnosti, a jednak na vseobecné úvahy bez preukázania toho, ze sa osobitne týkajú prejednávaného prípadu, pricom presne neidentifikovala nesprávne právne posúdenie, ktorého sa mal Vseobecný súd v napadnutom rozsudku dopustit. 45 Druhý odvolací dôvod preto musí byt zamietnutý ako neprípustný. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na nezákonnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002 Argumentácia úcastníkov konania 46 Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolatelka najprv Vseobecnému súdu vytýka, ze zamietol námietku nezákonnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002, hoci program zhovievavosti, akým je ten, ktorý upravuje toto oznámenie, musel byt nevyhnutne zavedený a upravený aktom normotvorcu Európskej únie, ktorý má právomoc v oblasti hospodárskej sútaze, s okamzitou uplatnitelnostou a priamym úcinkom. 47 Dalej tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 55 a 56 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia mala právomoc prijat a upravit program zhovievavosti ustanovení clánku 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [101] a [102 ZFEÚ] ([26]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), teraz clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Ziadne priamo uplatnitelné ustanovenie prijaté normotvorcom Únie, ktorý má právomoc v oblasti hospodárskej sútaze, nezveruje Komisii právomoc nesankcionovat podnik, ktorý sa dopustil porusenia v oblasti hospodárskej sútaze, iba z dôvodu, ze tento podnik vyhlásil, ze sa takého porusenia dopustil. Naopak z clánkov 101 a 103 ZFEÚ vyplýva, ze také porusenie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze musí viest k ulozeniu sankcie. 48 Napokon odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze v bode 57 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze prijatie oznámenia o spolupráci Komisiou neporusuje zásadu delby právomocí a zamietol tvrdenie, podla ktorého boli programy zhovievavosti v clenských státoch Únie prijaté na základe aktov legislatívnej povahy. 49 Podla Komisie je tento odvolací dôvod neprípustný a v kazdom prípade nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 50 Po prvé, pokial ide o výhradu zalozenú na tom, ze Komisia nemala právomoc na prijatie programu zhovievavosti, treba zdôraznit, ze odvolatelka v napadnutom rozsudku presne neidentifikuje akékolvek nesprávne právne posúdenie. Táto výhrada sa preto musí v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 42 tohto rozsudku zamietnut ako neprípustná. 51 Pokial ide dalej o výhradu kritizujúcu body 55 a 56 napadnutého rozsudku, podla ktorej Vseobecný súd nesprávne dospel k záveru, ze Komisia bola oprávnená prijat oznámenie o spolupráci z roku 2002 vzhladom na clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, teraz clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, treba v prvom rade uviest, ze Súdny dvor niekolkokrát uznal, ze Komisia mohla prijat indikatívne pravidlá postupu, akými sú tie, ktoré sú obsiahnuté v oznámení o spolupráci z roku 2002, ktorými sa táto institúcia obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy, ktorá jej je na základe uvedených clánkov priznaná (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [27]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [28]EU:C:2005:408, body [29]209, [30]211, [31]213 az [32]250, ako aj z 18. júla 2013, Schindler Holding a i., [33]C-501/11 P, [34]EU:C:2013:522, body [35]58 a [36]67 az [37]69). 52 Po druhé z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze clánok 101 ZFEÚ nevylucuje, aby Komisia pri výkone svojich právomocí v oblasti práva hospodárskej sútaze mohla konstatovat porusenie tohto clánku bez ulozenia pokuty, pricom takéto zaobchádzanie môze byt priznané len v striktne výnimocných situáciách, ako sú situácie, ked spolupráca podniku bola rozhodujúca pri zistení a úcinnom potlacení kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2013, Schenker & Co. a i., [38]C-681/11, [39]EU:C:2013:404, body [40]48 a [41]49). 53 Z ustálenej judikatúry po tretie tiez vyplýva, ze programy zhovievavosti predstavujú uzitocné nástroje v úcinnom boji zameranom na odhalovanie a ukoncenie porusovania práva hospodárskej sútaze a prispievajú tým k dosiahnutiu ciela, ktorým je úcinné uplatnovanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ (pozri najmä rozsudky zo 14. júna 2011, Pfleiderer,[42]C-360/09, [43]EU:C:2011:389, bod [44]25, ako aj zo 6. júna 2013, Donau Chemie a i. [45]C-536/11, [46]EU:C:2013:366, bod [47]42). 54 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 55 a 56 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia mohla v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 prijat oznámenie o spolupráci z roku 2002. 55 Napokon v rozsahu, v akom výhrada kritizujúca bod 57 napadnutého rozsudku zalozená na tom, ze prijatie oznámenia o spolupráci z roku 2002 Komisiou porusuje zásadu delby právomocí vychádza v podstate z predpokladu, na základe ktorého Komisia nedisponovala vhodným právnym základom na také prijatie, treba ju zamietnut z dôvodov nachádzajúcich sa v bodoch 51 az 54 tohto rozsudku. 56 Tretí odvolací dôvod treba preto zamietnut ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na pochybeniach vyplývajúcich z pripísania úcasti odvolatelky na karteli v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ a clánkom 2 nariadenia c. 1/2003 Argumentácia úcastníkov konania 57 Svojím stvrtým odvolacím dôvodom odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze nesprávne zamietol jej tvrdenia týkajúce sa osobitostí talianskeho trhu s vodovodnými batériami a relevantnosti dôkazov, z ktorých vychádzala Komisia, a ze tak nesankcionoval pochybenia, ktorých sa Komisia dopustila tým, ze jej pripísala úcast na predmetnom karteli v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ a clánkom 2 nariadenia c. 1/2003. 58 V prvom rade, pokial ide o osobitosti talianskeho trhu s vodovodnými batériami, Vseobecný súd sa v bodoch 61 az 133 napadnutého rozsudku domnieval najmä, ze struktúra tohto trhu nie je pre riesenie sporu relevantná a ze úcast odvolatelky na porusení sa vyvodila iba z jej úcasti na zasadnutiach Euroitalia, hoci z tejto struktúry, charakterizovanej znacným poctom výrobcov a velkoobchodníkov, vyplýva, ze kartel nemohol byt v Taliansku vytvorený. Navyse Vseobecný súd v bodoch 65 az 72 napadnutého rozsudku povrchne preskúmal toto tvrdenie tak, ze sa uspokojil s rôznymi vseobecnými pripomienkami, takze odôvodnenie napadnutého rozsudku je neúplné. 59 V druhom rade, pokial ide o relevantnost dôkazov úcasti odvolatelky na porusení, ku ktorému doslo na talianskom trhu s vodovodnými batériami, konstatovanom Komisiou, Vseobecný súd bud nepreskúmal tvrdenia vznesené odvolatelkou týkajúce sa najmä osobitnej role spolocnosti American Standard Inc. na talianskom trhu, ako aj úcasti odvolatelky na rôznych zasadnutiach, alebo ich nesprávne zamietol ako nedôvodné alebo, ako v bode 132 napadnutého rozsudku, ako neúcinné. Vseobecný súd sa konkrétne dopustil pochybenia tým, ze dospel k záveru, ze zástupca odvolatelky, pán Costagli, sa zúcastnil zasadnutia 1. februára 2001, hoci bolo preukázané, ze sa na nom nezúcastnil. Navyse Vseobecný súd v bode 106 napadnutého rozsudku nesprávne zamietol tvrdenie týkajúce sa nespolahlivosti skutocností získaných pocas zasadnutí Euroitalia tým, ze konstatoval, ze z poznámok spolocnosti Grohe Beteiligungs GmbH vyplýva, ze RAF Rubinetteria SpA ocakávala nárast cien o 3 %. 60 Komisia tvrdí, ze stvrtý odvolací dôvod je v rozsahu, v akom sa ním v skutocnosti navrhuje nové preskúmanie skutkových okolností, neprípustný alebo v kazdom prípade nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 61 Treba konstatovat, ze oboma castami stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelka v podstate znova predkladá tretí zalobný dôvod svojej zaloby na prvom stupni týkajúci sa osobitosti talianskeho trhu s vodovodnými batériami, ako aj relevantnosti dôkazov o jej úcasti na porusení, ku ktorému na tomto trhu doslo a z ktorých Komisia vychádzala. 62 Stvrtým odvolacím dôvodom sa tak odvolatelka snazí dosiahnut preskúmanie zaloby podanej na Vseobecný súd, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora, ako bolo pripomenuté v bode 43 tohto rozsudku. 63 Konkrétne druhou castou tohto odvolacieho dôvodu sa v rozsahu, v akom kritizuje posúdenie úcasti odvolatelky na porusení, ku ktorému doslo na talianskom trhu s vodovodnými batériami, Vseobecným súdom, snazí dosiahnut nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov, ktoré okrem prípadu skreslenia, ktorého sa v danom prípade nedovolávala, takisto v súlade s ustálenou judikatúrou nepatrí do právomoci Súdneho dvora (pozri najmä rozsudky z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia, [48]C-373/14 P, [49]EU:C:2016:26, bod [50]40, ako aj zo 16. júna 2016, Evonik Degussa a AlzChem/Komisia, [51]C-155/14 P, [52]EU:C:2016:446, bod [53]23 a citovanú judikatúru). 64 Stvrtý odvolací dôvod v rozsahu, v akom kritizuje body 61 az 133 napadnutého rozsudku z dôvodu, ze sa v nich zamietli tvrdenia odvolatelky týkajúce sa osobitosti talianskeho trhu s vodovodnými batériami a relevantnosti dôkazov, z ktorých vychádzala Komisia, pokial ide o úcast odvolatelky na porusení, ku ktorému doslo na tomto trhu, treba zamietnut ako neprípustný. 65 Naopak, pokial ide o výhradu zalozenú na neúplnom a nedostatocnom preskúmaní Vseobecného súdu a tak na nedostatku odôvodnenia, treba pripomenút, ze otázka, ci odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu je dostatocné, predstavuje právnu otázku, ktorej zodpovedania sa mozno v rámci odvolania dovolávat (pozri najmä rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, [54]C-280/08 P, [55]EU:C:2010:603, bod [56]123). 66 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry vsak táto povinnost odôvodnenia Vseobecnému súdu neukladá, aby vypracoval odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné pod podmienkou, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok podkladov, aby mohol vykonat preskúmanie (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, [57]C-431/07 P, [58]EU:C:2009:223, bod [59]42, ako aj z 22. mája 2014, Armando Álvarez/Komisia, [60]C-36/12 P, [61]EU:C:2014:349, bod [62]31). 67 V danom prípade, pokial ide v prvom rade o tvrdenie uvedené na prvom stupni súvisiace s osobitostou talianskeho trhu s vodovodnými batériami, treba pripomenút, ze Vseobecný súd po tom, ako v bodoch 64 az 71 napadnutého rozsudku pripomenul podstatné znaky porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, ako aj príslusnú judikatúru Súdneho dvora, v bode 72 tohto rozsudku v podstate konstatoval, ze Komisia bola oprávnená vychádzat z toho, ze odvolatelka sa zúcastnila výmeny informácií o zvýseniach budúcich cien, ktoré mali protisútazný ciel alebo následok a ktoré tak predstavujú porusenie tohto ustanovenia. 68 V tejto súvislosti mohol Vseobecný súd v bode 74 napadnutého rozsudku bez vecného preskúmania tvrdení odvolatelky súvisiacich s osobitnou struktúrou talianskeho trhu s vodovodnými batériami oprávnene zamietnut uvedené tvrdenia ako neúcinné, kedze tieto nemohli vyvrátit konstatovanie, na základe ktorého mala výmena predmetných informácií protisútazný ciel alebo následok. 69 Pokial ide v druhom rade o úvahy Vseobecného súdu týkajúce sa vierohodnosti a relevantnosti dôkazov, z ktorých vychádzala Komisia, pokial ide o úcast odvolatelky na porusení, ku ktorému doslo na uvedenom trhu, vyplýva z bodov 76 az 126 napadnutého rozsudku, ze Vseobecný súd vykonal sirsie a podrobnejsie preskúmanie rôznych tvrdení, ktoré v tejto súvislosti predlozila odvolatelka, konkrétne pokial ide o jej úcast na rôznych dotknutých zasadnutiach Euroitalia. Vseobecnému súdu preto nemozno v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 66 tohto rozsudku vytýkat, ze sa výslovne nevyjadril ku kazdej skutkovej okolnosti alebo dôkazu predlozenému odvolatelkou. 70 Z toho vyplýva, ze výhrada zalozená na porusení povinnosti odôvodnenia musí byt zamietnutá ako nedôvodná. 71 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod treba zamietnut ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnych posúdeniach pri stanovení pokuty Argumentácia úcastníkov konania 72 Svojím piatym odvolacím dôvodom odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze sa dopustil pochybení pri preskúmaní stanovenia pokuty Komisiou ulozenej v spornom rozhodnutí. 73 V prvom rade Vseobecnému súdu vytýka, ze v bodoch 137 a 158 napadnutého rozsudku tým, ze povrchne prezrel jej tvrdenia, zamietol výhradu zalozenú na diskriminacnej povahe výsky ulozenej pokuty rovnajúcej sa 10 % obratu urceného na základe usmernení z roku 2006 v súlade s hornou hranicou stanovenou v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003. 74 V druhom rade odvolatelka znova uvádza tvrdenia kritizujúce ulozenú sankciu, ktoré uz predlozila na prvom stupni, avsak Vseobecný súd ich dostatocne pozorne nepreskúmal. 75 V tejto súvislosti odvolatelka v podstate po prvé tvrdí, ze prenesením dôkazného bremena viedlo uplatnenie oznámenia o spolupráci z roku 2002 k poruseniu clánku 2 nariadenia c. 1/2003. Po druhé tvrdí, ze uplatnenie uvedeného oznámenia porusuje právo na spravodlivé súdne konanie zarucené clánkom 6 a 7 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP") a clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie. Po tretie odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze sa v bode 155 napadnutého rozsudku obmedzil na konstatovanie, ze pokuta je zákonná, ak osoba podliehajúca súdnej právomoci môze zistit, ktoré konania alebo opomenutia zakladajú jej zodpovednost, bez vyjadrenia sa k výhrade vznesenej na prvom stupni, podla ktorej nie je systém stanovenia pokút uplatnitelný v oblasti hospodárskej sútaze v súlade s EDLP, konkrétne s jeho clánkom 7, ktorý vyzaduje, aby porusenie a tresty boli jasne vymedzené. Po stvrté odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze v bode 169 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze pred ním namietala nesprávne posúdenie skutkových okolností Komisiou len pri stanovení koeficientu "dodatocnej sumy" vo výske 15 % a nie pri stanovení výsky koeficientu "závaznosti porusenia". Po piate odvolatelka namieta nezákonnost kritérií stanovených usmerneniami z roku 2006, ktorých zohladnenie Komisiou na úcely urcenia výsky kazdej zo sankcií viedlo z dôvodu uplatnenia hornej hranice stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 k tomu, ze výska ulozenej pokuty systematicky zodpovedá 10 % obratu. Vseobecný súd tak vôbec nepreskúmal túto námietku nezákonnosti a v bode 158 napadnutého rozsudku sa obmedzil na konstatovanie, ze odvolatelke nebola ulozená sankcia rovnajúca sa 10 % obratu. Po sieste Komisia, neskôr Vseobecný súd, stanovili koeficienty "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy", ako vyplýva z bodov 165 a 166 napadnutého rozsudku, vychádzajúc z nesprávnych predpokladov, podla ktorých sa odvolatelka zúcastnila na jedinom porusení na území siestich clenských státov, zhrnajúc vsetky skupiny výrobkov, ktoré podliehajú vysetrovaniu, s podielom na trhu priblizne 54,3 % v kazdom z týchto státov, a protisútazných postupov, ktoré sa vo vseobecnosti vykonali. Po siedme, hoci Vseobecný súd rozhodol, ze rozhodnutie Komisie je postihnuté nesprávnym posúdením, nevyvodil z toho v bodoch 192 az 195 napadnutého rozsudku ziadny dôsledok. Vseobecný súd tým porusil zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 76 Komisia spochybnuje tak prípustnost, ako aj dôvodnost piateho odvolacieho dôvodu. V tomto rámci vsak zdôraznuje, ze na rozdiel od toho, ako Vseobecný súd rozhodol v bode 171 napadnutého rozsudku, nie je závaznost porusenia nevyhnutne rozdielna podla toho, ci sa predmet kartelu týka dvoch alebo troch druhov výrobkov alebo ci sa týka iba jedného clenského státu alebo siestich clenských státov. Ako to Komisia potvrdila na pojednávaní, domnievajúc sa, ze Vseobecný súd správne zamietol tvrdenia odvolatelky zalozené na porusení zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality, Súdny dvor v podstate ziada, aby nahradil dôvody, pokial ide o túto cast odôvodnenia Vseobecného súdu. Posúdenie Súdnym dvorom 77 Najprv treba pripomenút, ako vyplýva z ustálenej judikatúry pripomenutej v bodoch 42 a 43 tohto rozsudku, ze dôvod, ktorého argumentácia bud nie je dostatocne jasná a dostatocne presná na to, aby Súdny dvor mohol uskutocnit preskúmanie zákonnosti, alebo len opakuje tvrdenia, ktoré uz boli predlozené pred Vseobecným súdom, vrátane tých, ktoré vychádzali zo skutocností týmto súdom výslovne odmietnutých, musí byt vyhlásený za neprípustný (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia, [63]C-70/12 P, neuverejnený, [64]EU:C:2013:351, bod [65]26, ako aj z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [66]C-603/13 P, [67]EU:C:2016:38, bod [68]44). 78 Tvrdenia vznesené v rámci piateho odvolacieho dôvodu, ktoré dostatocne presne neidentifikujú nesprávne právne posúdenie, ktorého sa mal dopustit Vseobecný súd, a ktoré pozostávajú zo vseobecných a nepodlozených tvrdení a sú len zopakovaním, ako to sama odvolatelka uviedla, tvrdení uz predlozených na prvom stupni, treba zamietnut ako neprípustné. 79 Súdny dvor preto môze preskúmat len tvrdenia zalozené po prvé na pochybeniach, ktorých sa dopustil Vseobecný súd v bodoch 137 a 158 napadnutého rozsudku týkajúcich sa diskriminacnej alebo neúmernej povahy uplatnenia sankcie 10 % obratu na základe clánku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 1/2003, po druhé na nedostatocnom odôvodnení týkajúcom sa zákonnosti systému stanovenia sankcií najmä v bode 155 napadnutého rozsudku, po tretie na nesprávnych právnych posúdeniach koeficientov "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" v bodoch 165 a 166 napadnutého rozsudku a po stvrté na tom, ze Vseobecný súd v bodoch 192 az 195 napadnutého rozsudku nevyvodil ziadny dôsledok z nesprávnych posúdení Komisie, ktoré konstatovala, a porusil zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 80 Pokial ide najprv o výhradu voci Vseobecnému súdu, ze porusil zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania z dôvodu ulozenia sankcie 10 % obratu, ako je stanovené v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku uvedeného nariadenia, treba uviest, ze na rozdiel od tvrdenia odvolatelky sa Vseobecný súd neobmedzil na konstatovanie, ze pokuta, ktorá jej bola ulozená, bola vo výske výrazne pod touto hornou hranicou. 81 Vseobecný súd totiz v bode 158 napadnutého rozsudku tiez v podstate uviedol, ze v kazdom prípade skutocnost, ze správanie iných podnikov bolo este viac postihnutelné ako správanie odvolatelky, nebráni tomu, aby sa jej ulozila pokuta vo výske zodpovedajúcej 10 % jej obratu s prihliadnutím na trvanie a závaznost jej vlastnej úcasti na porusení a ze z toho istého dôvodu treba zamietnut tvrdenie, podla ktorého sú usmernenia z roku 2006 nezákonné, pretoze vedú k ulozeniu takej pokuty pre vsetky podniky nezávisle od závaznosti spáchaného porusenia. 82 Vseobecný súd sa tým nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. 83 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze úcelom hornej hranice 10 % obratu stanovenej v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003 je zabránit ulozeniu takých pokút, pri ktorých je zrejmé, ze podniky, vzhladom na ich velkost determinovanú ich celkovým obratom, hoci len priblizným a neúplným spôsobom, ich nebudú schopné uhradit (rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [69]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [70]EU:C:2005:408, bod [71]280, ako aj z 12. júla 2012, Cetarsa/Komisia, [72]C-181/11 P, neuverejnený, [73]EU:C:2012:455, bod [74]82). 84 Ide teda o hranicu jednotne uplatnovanú na vsetky podniky a premenlivú v závislosti od velkosti kazdého z nich, ktorá smeruje k vylúceniu pokuty nadmernej a neprimeranej výsky. Táto horná hranica má teda odlisný a autonómny ciel v porovnaní s kritériami závaznosti a dlzky trvania porusenia (rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [75]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [76]EU:C:2005:408, body [77]281 a [78]282, ako aj z 12. júla 2012, Cetarsa/Komisia, [79]C-181/11 P, neuverejnený, [80]EU:C:2012:455, bod [81]83). 85 Z toho vyplýva, ze stanovenie pokút, pre vsetky sankcionované podniky, ktoré sa zúcastnili na rovnakom porusení, vo výske 10 % ich príslusných obratov, kedze vyplýva len z uplatnenia hornej hranice stanovenej v clánku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 1/2003, nemôze predstavovat porusenie zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 86 Rovnako pokial ide o ciel sledovaný touto hornou hranicou, okolnost, ze úcinné uplatnenie usmernení z roku 2006 Komisiou vedie, ako to tvrdí odvolatelka, casto alebo pravidelne k tomu, ze výska ulozenej pokuty zodpovedá 10 % obratu, nemôze spochybnit zákonnost uplatnenia uvedenej hornej hranice. 87 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvé tvrdenie odvolatelky treba zamietnut. 88 Pokial ide dalej o výhradu zalozenú na nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozsudku, najmä jeho bodu 155, pokial ide o zákonnost systému stanovenia sankcií, stací konstatovat, ze Vseobecný súd v bodoch 152 az 155 tohto rozsudku, v súlade s judikatúrou týkajúcou sa povinnosti odôvodnenia pripomenutou v bodoch 65 a 66 tohto rozsudku, z právneho hladiska dostatocne preskúmal výhradu odvolatelky zalozenú na porusení zásady zákonnosti trestu. 89 Okrem toho tým, ze odvolatelka spochybnuje predpoklady odôvodnení, z ktorých vychádzala Komisia a neskôr Vseobecný súd pre stanovenie koeficientov "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy" vo výske 15 % v bodoch 165 a 166 napadnutého rozsudku, má odvolatelka v skutocnosti za ciel spochybnit skutkové posúdenia, co v súlade s ustálenou judikatúrou pripomenutou v bode 63 tohto rozsudku nepatrí do právomoci Súdneho dvora v odvolacom konaní. 90 Napokon, pokial ide o výhradu voci Vseobecnému súdu, ze v bodoch 192 az 195 napadnutého rozsudku nevyvodil ziadny dôsledok z nesprávneho posúdenia skutkových okolností uvedených v bode 172 napadnutého rozsudku týkajúcich sa clenských státov a podskupín výrobkov, ktorých sa týka porusenie, a neznízil výsku pokuty, treba najprv pripomenút, ze iba Vseobecný súd má právomoc preskúmat spôsob, akým Komisia v kazdom konkrétnom prípade posúdila závaznost protiprávnych konaní. Cielom posúdenia Súdneho dvora je na jednej strane v rámci odvolania preskúmat, akým spôsobom vzal Vseobecný súd do úvahy, z právneho hladiska správne, vsetky faktory podstatné pre posúdenie závaznosti konania vzhladom na clánok 101 ZFEÚ a clánok 23 nariadenia c. 1/2003, a na strane druhej overit, ci Vseobecný súd odpovedal, z právneho hladiska dostatocne, na vsetky tvrdenia uvedené na podporu návrhu na zrusenie pokuty alebo na znízenie jej výsky (pozri najmä rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [82]C-185/95 P, [83]EU:C:1998:608, bod [84]128; z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [85]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [86]EU:C:2005:408, bod [87]244, ako aj z 5. decembra 2013, Solvay Solexis/Komisia, [88]C-449/11 P, neuverejnený, [89]EU:C:2013:802, bod [90]74). 91 Na druhej strane treba pripomenút, ze pri rozhodovaní o právnych otázkach v rámci odvolania neprinálezí Súdnemu dvoru nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, ktorý v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva Únie týmito podnikmi (rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [91]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [92]EU:C:2005:408, bod [93]245, ako aj z 11. júla 2013, Gosselin Group/Komisia, [94]C-429/11 P, neuverejnený, [95]EU:C:2013:463, bod [96]87). 92 Navyse treba tiez pripomenút, ze pri stanovení výsky pokút je vhodné zobrat do úvahy dlzku trvania porusenia a vsetky faktory, na ktoré treba prihliadat pri posúdení jeho závaznosti (rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [97]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [98]EU:C:2005:408, bod [99]240, ako aj z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [100]C-444/11 P, neuverejnený, [101]EU:C:2013:464, bod [102]98). 93 Medzi faktory, na ktoré treba prihliadat pri posúdení závaznosti porusení, patrí konanie kazdého podniku, úloha kazdého z nich pri vytvorení kartelu, zisk, ktorý mohli z neho mat, ich velkost a hodnota dotknutých tovarov, ako aj riziko, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre ciele Európskej únie (rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [103]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [104]EU:C:2005:408, bod [105]242, ako aj z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [106]C-444/11 P, neuverejnený, [107]EU:C:2013:464, bod [108]100). 94 V danom prípade treba uviest, ze siesta cast stvrtého odvolacieho dôvodu vzneseného odvolatelkou na prvom stupni, preskúmaná v bodoch 159 az 177 napadnutého rozsudku, sa týka, ako v podstate vyplýva z bodov 159, 160 a 169 tohto rozsudku, iba nesprávneho posúdenia Komisiou pri stanovení koeficientu "dodatocnej sumy" upraveného v bode 25 usmernení z roku 2006 vo výske 15 %, a nie pri stanovení koeficientu "závaznosti porusenia". 95 Po tom, co bolo uvedené, ze podla vlastných konstatovaní Komisie nachádzajúcich sa v odôvodnení 879 sporného rozhodnutia bola úcast odvolatelky na porusení obmedzená na talianske územie a na podskupinu výrobkov "vodovodné batérie" a "keramiku", Vseobecný súd v bode 172 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, ze nesprávne vychádzala z toho, ze vsetky podniky, ktoré boli adresátmi sporného rozhodnutia, vrátane odvolatelky, sa zúcastnili na jedinom porusení zahrnajúcom územie siestich clenských státov a tri podskupiny výrobkov. 96 Vseobecný súd vsak dospel k záveru, ako vyplýva predovsetkým z bodov 171 a 193 az 196 napadnutého rozsudku, ze koeficient "dodatocnej sumy" 15 % nebol s prihliadnutím na dané porusenie neprimeraný. 97 Vseobecný súd tým, ze v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci v bodoch 189 az 199 napadnutého rozsudku posúdil dôsledky, ktoré treba vyvodit, pokial ide o stanovenie koeficientu "dodatocnej sumy", zo siestej casti stvrtého zalobného dôvodu predlozeného na prvom stupni, mohol po tom, ako rozhodol, ze bolo vhodné vychádzat z usmernení z roku 2006, ako vyplýva z bodu 192 napadnutého rozsudku, oprávnene dospiet k záveru, ze koeficient "dodatocnej sumy" 15 % bol primeraný pre sankcionovanie úcasti odvolatelky na realizácii kartelu len na talianskom území. 98 V tejto súvislosti treba jednak uviest, ze dotknutý kartel, ktorého predmetom je koordinácia cien, spadá do kategórií porusení upravených v bodoch 23 a 25 usmernení z roku 2006 a patrí z toho dôvodu medzi najzávaznejsie porusenia. Na druhej strane, ako to v bode 171 napadnutého rozsudku spresnil Vseobecný súd, taká sadzba zodpovedá najnizsej sadzbe rozpätia od 15 % do 25 % hodnoty predajov, stanoveného za také porusenia v tomto bode 25 (rozsudok z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, [109]C-439/11 P, [110]EU:C:2013:513, bod [111]124). 99 Vseobecný súd preto bez ohladu na skutocnost, ze úcast odvolatelky na dotknutom porusení pokrývala len talianske územie, mohol z dôvodu samotnej povahy tohto porusenia a pri respektovaní zásady proporcionality dospiet k záveru, ze stanovenie koeficientu "dodatocnej sumy" vo výske 15 % bolo primerané. 100 Ako to vsak v podstate tvrdí Komisia, dôvody nachádzajúce sa v bodoch 174, 176, 194 a 195 napadnutého rozsudku, podla ktorých porusenie zahrnajúce územie siestich clenských státov a tri podskupiny výrobkov treba povazovat za závaznejsie ako porusenie, akým je to v prejednávanej veci, ku ktorému doslo len na území jedného clenského státu a týka sa iba dvoch z troch podskupín výrobkov, pricom podnikom, ktoré sa zúcastnili na porusení zahrnajúcom územie siestich clenských státov a tri podskupiny výrobkov, musí byt z tohto dôvodu nevyhnutne ulozená pokuta vypocítaná na základe koeficientu "dodatocnej sumy", ktorý je vyssí ako 15 %, sú postihnuté nesprávnym právnym posúdením. 101 Pokial totiz ide o urcenie koeficientu "dodatocnej sumy", z bodu 25 usmernení z roku 2006 vyplýva, ze treba zohladnit niekolko faktorov, najmä faktory uvedené v bode 22 týchto usmernení. Hoci pre posúdenie závaznosti porusenia a následne pre stanovenie výsky pokuty, ktorá sa má ulozit, mozno zohladnit najmä geografický rozsah porusenia a pocet podskupín výrobkov, ktoré zahrna, okolnost, ze porusenie zahrna väcsí geografický rozsah a väcsí pocet výrobkov v porovnaní s iným, sama osebe neimplikuje, ze toto prvé porusenie posúdené v celosti treba kvalifikovat ako závaznejsie ako druhé porusenie a ako odôvodnujúce tak stanovenie koeficienta "dodatocnej sumy", ktorý je vyssí, ako je koeficient, z ktorého sa vychádzalo pri výpocte pokuty, ktorou sa sankcionuje druhé porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [112]C-295/12 P, [113]EU:C:2014:2062, bod [114]178). 102 Za týchto okolností v rozsahu, v akom odvolatelka v podstate vytýka Komisii a následne Vseobecnému súdu, ze porusila zásadu rovnosti zaobchádzania po prvé tým, ze neindividualizovala ulozenú pokutu zohladnením závaznosti týkajúcej sa jej úcasti na porusení vo vztahu k úcasti iných dotknutých podnikov, a po druhé, ze v bodoch 192 az 195 napadnutého rozsudku vychádzala z rovnakého koeficientu "dodatocnej sumy" 15 % pre odvolatelku, ako aj pre podniky, ktoré sa zúcastnili na jedinom porusení zahrnajúcom tri podskupiny výrobkov v siestich clenských státoch, treba pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie zarucenú v clánkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze táto zásada vyzaduje, aby sa v porovnatelných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych situáciách rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený (pozri najmä rozsudok z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, [115]C-580/12 P, [116]EU:C:2014:2363, bod [117]51). 103 Povinnost dodrzania uvedenej zásady má predovsetkým Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci. Výkon takej právomoci pri stanovení výsky ulozených pokút totiz nemôze viest k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili na dohode alebo zosúladenom postupe v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [118]C-434/13 P, [119]EU:C:2014:2456, bod [120]77). 104 Z judikatúry Súdneho dvora vsak vyplýva, ze na úcely posúdenia závaznosti porusenia nemusí k zohladneniu rozdielov medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili toho istého kartelu, predovsetkým pokial ide o geografický rozsahu ich príslusných úcastí, nevyhnutne dôjst pri stanovovaní koeficientov "závaznosti porusenia" a "dodatocnej sumy", ale môze sa tak stat v inom stádiu stanovenia pokuty, ako napríklad pri úprave základnej sumy podla polahcujúcich a pritazujúcich okolností na základe bodov 28 a 29 usmernení z roku 2006 (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [121]C-444/11 P, neuverejnený, [122]EU:C:2013:464, body [123]104 a [124]105, ako aj z 11. júla 2013, Gosselin Group/Komisia, [125]C-429/11 P, neuverejnený, [126]EU:C:2013:463, body [127]96 az [128]100). 105 Ako poznamenala Komisia, také rozdiely sa tiez môzu odrázat prostredníctvom hodnoty predaja, z ktorej sa vychádza pri stanovení základnej sumy pokuty, pricom táto hodnota pre kazdý zúcastnený podnik odzrkadluje význam jeho úcasti na dotknutom porusení v súlade s bodom 13 usmernení z roku 2006, ktorý umoznuje vziat ako východiskový bod na stanovenie pokút sumu, ktorá odráza hospodársku dôlezitost porusenia a podiel podniku na tomto porusení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [129]C-444/11 P, neuverejnený, [130]EU:C:2013:464, bod [131]76). 106 Preto v rozsahu, v akom je nesporné, ze základná výska pokuty ulozenej odvolatelke bola urcená, ako vyplýva z odôvodnenia 1219 sporného rozhodnutia, podla hodnoty predajov uskutocnených odvolatelkou na talianskom území, mohol Vseobecný súd v bode 196 napadnutého rozsudku, pri respektovaní zásady rovnosti zaobchádzania, na úcely výpoctu pokuty, ktorú treba odvolatelke ulozit, stanovit pre odvolatelku koeficient "dodatocnej sumy" vo výske 15 % rovnajúci sa koeficientu, z ktorého sa vychádzalo pre podniky, ktoré sa zúcastnili na jedinom porusení zahrnajúcom tri podskupiny výrobkov a sest clenských státov. 107 S prihliadnutím na vyssie uvedené úvahy, z ktorých vyplýva, ze odôvodnenie prijaté Vseobecným súdom v bodoch 174, 176, ako aj 192 az 195 napadnutého rozsudku je poznacené nesprávnymi právnymi posúdeniami, treba pripomenút, ze v prípade, ze odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu vykazuje porusenie práva Únie, ale jeho výroková cast sa napriek tomu zdá byt dôvodná z iných právnych dôvodov, nemá takéto porusenie za následok zrusenie tohto rozsudku a je potrebné nahradit odôvodnenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. júna 1992, Lestelle/Komisia, [132]C-30/91 P, [133]EU:C:1992:252, bod [134]28, ako aj z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Rada a Komisia, [135]C-120/06 P a C-121/06 P, [136]EU:C:2008:476, bod [137]187 a citovanú judikatúru). 108 Preto treba nahradit odôvodnenie a zamietnut výhradu zalozenú na tom, ze Vseobecný súd nevyvodil ziadny dôsledok z konstatovaní uskutocnených v bode 172 napadnutého rozsudku a porusil zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 109 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze piaty odvolací dôvod treba zamietnut ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. O siestom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnych posúdeniach platobnej neschopnosti odvolatelky Argumentácia úcastníkov konania 110 Svojím siestym odvolacím dôvodom odvolatelka Vseobecnému súdu v podstate vytýka, ze nesprávne dospel k záveru, ze Komisia na úcely vykonania bodu 35 usmernení z roku 2006 dostatocne znízila pokutu ulozenú odvolatelke. Odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze v bodoch 182 a 198 napadnutého rozsudku zamietol dôvod zalozený na neprimeranosti ulozenej pokuty z dôvodu, ze neposkytla dôkazy o neprimeranosti ulozenej pokuty, hoci predlozila dostatocné dôkazy umoznujúce preukázat závaznost situácie, v ktorej sa nachádzala. Navyse Vseobecný súd tieto dôkazy a reálnu situáciu odvolatelky neposúdil správne. 111 Podla odvolatelky by starostlivé posúdenie jej situácie nevyhnutne viedlo ku konstatovaniu nedostatocnosti znízenia, ktoré jej bolo poskytnuté. V tejto súvislosti sa odvoláva predovsetkým na drastický pokles jej obratu pocas obdobia od roku 2011 do roku 2013, na znízenie stavu svojich zamestnancov v roku 2013 a na predbezný odhad na rok 2013. 112 Komisia namieta neprípustnost siesteho odvolacieho dôvodu, ktorý je navyse zjavne nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 113 Treba konstatovat, ze v rozsahu, v akom odvolatelka siestym odvolacím dôvodom spochybnuje posúdenie dôkazov Vseobecným súdom týkajúcich sa jej platobnej schopnosti a namieta nedostatocnost znízenia, ktoré jej bolo poskytnuté na základe bodu 35 usmernení z roku 2006, domáha sa nového posúdenia skutkového stavu a dôkazov Súdnym dvorom, ktoré vsak, ako bolo pripomenuté v bode 63 tohto rozsudku, v prípade neexistencie zjavného skreslenia dôkazov, nepatrí do právomoci Súdneho dvora. 114 V dôsledku toho treba siesty odvolací dôvod zamietnut ako neprípustný. O siedmom odvolacom dôvode súvisiacom s posúdením návrhov na nariadenie vykonania dokazovania Argumentácia úcastníkov konania 115 Svojím siedmym odvolacím dôvodom odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze zamietol návrhy na nariadenie vykonania dokazovania podané na prvom stupni z dôvodu, ze neboli relevantné a najmä, v bode 201 napadnutého rozsudku, ze tieto opatrenia nemohli zmenit konstatovanie, ze výmeny citlivých obchodných informácií, týkajúce sa osobitne predpokladov zvýsenia cien medzi konkurentmi, uskutocnené v Taliansku v rámci Euroitalia predstavujú porusenie clánku 101 ZFEÚ. Uvedené návrhy na nariadenie vykonania dokazovania by totiz umoznili objasnit skutocnú situáciu talianskeho trhu a preukázat, ze dotknuté informácie nepredstavovali tajné údaje. 116 Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod je neprípustný a v kazdom prípade nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 117 Pokial ide o posúdenie návrhov na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania a na vykonanie dokazovania súdom prvého stupna podaných úcastníkom konania, treba pripomenút, ze len Vseobecný súd rozhoduje o prípadnej potrebe doplnit informácie, ktorými disponuje vo veciach, o ktorých rozhoduje (pozri rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [138]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [139]EU:C:2005:408, bod [140]67, ako aj z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, [141]C-260/05 P, [142]EU:C:2007:700, bod [143]77). Pri hodnotení dôkazov postupuje nezávisle a toto hodnotenie nie je predmetom preskúmania Súdnym dvorom v konaní o odvolaní s výnimkou prípadu skreslenia dôkazných prostriedkov predlozených Vseobecnému súdu alebo prípadu, ked vecná nesprávnost zistení Vseobecného súdu vyplýva z listín nachádzajúcich v spise (pozri najmä rozsudok zo 7. októbra 2004, Mag Instrument/ÚHVT, [144]C-136/02 P, [145]EU:C:2004:592, bod [146]76). 118 Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, aj ked návrh na výsluch svedkov uvedený v zalobe presne oznacuje skutocnosti, s ohladom na ktoré má byt vypocutý svedok alebo svedkovia, a dôvody odôvodnujúce ich výsluch, prinálezí Vseobecnému súdu posúdit dôlezitost návrhu vo vztahu k predmetu konania a potrebe vykonat výsluch oznacených svedkov (rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [147]C-185/95 P, [148]EU:C:1998:608, bod [149]70; uznesenie z 15. septembra 2005, Marlines/Komisia, [150]C-112/04 P, neuverejnené, [151]EU:C:2005:554, bod [152]38, a rozsudok z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, [153]C-260/05 P, [154]EU:C:2007:700, bod [155]78). 119 Vseobecný súd preto v rámci výkonu svojho nezávislého posúdenia skutkového stavu mohol v bode 201 napadnutého rozsudku oprávnene dospiet k záveru, ze svedecké výpovede pozadované odvolatelkou nemohli zmenit konstatovanie nachádzajúce sa v bode 129 napadnutého rozsudku, ze výmeny dotknutých citlivých obchodných informácií uskutocnené v Taliansku v rámci Euroitalia predstavujú porusenie clánku 101 ZFEÚ a ze preto nebolo nevyhnutné prijat návrhy na vykonanie dokazovania pozadované odvolatelkou. 120 V dôsledku toho treba siedmy odvolací dôvod zamietnut ako neprípustný. 121 Kedze ani jednému z odvolacích dôvodov, ktoré vzniesla odvolatelka, nebolo vyhovené, je namieste zamietnut odvolanie v celom rozsahu. O trovách 122 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. 123 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla ulozit odvolatelke povinnost nahradit trovy konania a tá nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania týkajúce sa tohto odvolania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Mamoli Robinetteria SpA je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [156]*1 ) Jazyk konania: taliancina References 1. file:///tmp/lynxXXXX2TCCYS/L89188-2260TMP.html#t-ECR_62013CJ0619_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A442&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A86&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A86&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A86&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A527&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point43 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point209 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point211 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point213 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point250 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point69 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A404&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A404&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A404&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point25 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A366&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A366&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A366&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&locale=sk 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point123 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A223&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A223&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A223&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point42 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A349&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A349&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A349&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point31 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point280 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A455&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A455&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A455&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point281 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point282 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A455&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A455&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A455&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point128 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point244 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A802&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A802&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A802&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point245 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A463&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A463&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A463&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point87 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point240 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point98 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point242 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point100 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point124 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point178 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point104 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A463&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A463&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A463&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point96 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A463&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point100 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A252&locale=sk 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A252&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A252&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A476&locale=sk 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A476&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A476&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point187 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&locale=sk 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point77 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A592&locale=sk 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A592&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A592&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&locale=sk 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point70 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A554&locale=sk 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A554&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A554&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&locale=sk 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 156. file:///tmp/lynxXXXX2TCCYS/L89188-2260TMP.html#c-ECR_62013CJ0619_SK_01-E0001