ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora) z 9. júna 2016 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Clánok 81 ES -- Kartely -- Spanielsky trh s cestným bitúmenom -- Rozdelenie trhu a urcenie cien -- Oznámenie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov (2002) -- Bod 23 písm. b) posledný odsek -- Ciastocné oslobodenie od pokuty -- Dôkazy o skutocnostiach, ktoré Európskej komisii predtým neboli známe" Vo veci C-617/13 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 27. novembra 2013, Repsol Lubricantes y Especialidades SA, predtým Repsol Lubricantes YPF y Especialidades SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), Repsol Petróleo SA, so sídlom v Madride, Repsol SA, so sídlom v Madride, v zastúpení: L. Ortiz Blanco, J. Buendía Sierra, M. Muńoz de Juan, A. Givaja Sanz a A. Lamadrid de Pablo, abogados, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: C. Urraca Caviedes a F. Castillo de la Torre, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (piata komora), v zlození: predseda stvrtej komory T. von Danwitz, vykonávajúci funkciu predsedu piatej komory, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu piatej komory, sudcovia D. Sváby (spravodajca), A. Rosas a C. Vajda, generálny advokát: N. Jääskinen, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. apríla 2015, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 16. júla 2015, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnosti Repsol Lubricantes y Especialidades SA, predtým Repsol Lubricantes YPF y Especialidades SA (dalej len "RPA/Rylesa"), Repsol Petróleo SA a Repsol SA svojím odvolaním navrhujú zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. septembra 2013, Repsol Lubricantes y Especialidades a i./Komisia ([2]T-496/07, [3]EU:T:2013:464, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol ich zalobu smerujúcu k zruseniu rozhodnutia Komisie K(2007) 4441 v konecnom znení z 3. októbra 2007 týkajúceho sa konania podla clánku [81 ES] [vec COMP/38.710 - Bitúmen (Spanielsko)] (dalej len "sporné rozhodnutie"), ako aj subsidiárne, k znízeniu pokuty, ktorá im bola ulozená. Právny rámec Nariadenie (ES) c. 1/2003 2 Clánok 23 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [81 a 82 ES] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), nazvaný "Pokuty", vo svojom odseku 3 stanovuje, ze "pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania". 3 Clánok 31 tohto nariadenia stanovuje: "Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo pravidelné penále." Usmernenia z roku 1998 4 Bod 1 oznámenia Komisie s názvom "Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku [65 ods. 5 UO] ([5]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia z roku 1998") uvádza, ze "základná ciastka bude urcená podla závaznosti a dlzky trvania porusovania pravidiel, co sú jediné kritériá uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia [Rady] c. 17" zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 a 82 ES] ([6]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). 5 Pokial ide o závaznost porusenia, bod 1 A prvý odsek usmernení z roku 1998 stanovuje, ze pri posudzovaní závaznosti porusenia sa musí brat do úvahy jeho povaha, skutocný dopad na trh, tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu. Na základe tohto ustanovenia sa porusovania pravidiel rozdelujú do troch kategórií, a síce mierne priestupky, závazné priestupky a velmi závazné priestupky. 6 Podla usmernení z roku 1998 patria medzi velmi závazné priestupky najmä horizontálne obmedzenia, ako sú "cenové kartely" a kvóty podielu na trhu. Základná suma pokuty, ktorú mozno ulozit za tieto porusenia, predstavuje sumu "nad 20 miliónov [eur]". Oznámenie o spolupráci z roku 2002 7 Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([7]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002") definuje podmienky, za ktorých mozno podniky, ktoré spolupracujú s Komisiou pocas jej vysetrovania týkajúceho sa kartelu, oslobodit od pokuty alebo im mozno znízit pokutu, ktorú by museli zaplatit, keby k tejto spolupráci nedoslo. 8 Bod 7 tohto oznámenia uvádza: "... spolupráca jedného alebo viacerých podnikov môze opodstatnovat znízenie pokuty Komisiou. Akékolvek znízenie pokuty musí odrázat skutocný prínos podniku, pokial ide o kvalitu a casový harmonogram pre stanovenie porusenia Komisiou. Znízenia sa majú obmedzit na tie podniky, ktoré poskytnú Komisii dôkaz, ze znacne prispievajú k hodnote, ktorú uz má Komisia." 9 V casti B uvedeného oznámenia, nazvanom "Znízenie pokuty", body 21 a 23 stanovujú: "21. S cielom oprávnenia podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz. ... 23. Komisia urcí v akomkolvek rozhodnutí s konecnou platnostou prijatom na konci správneho postupu: a) ci dôkaz predlozený podnikom predstavoval významnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý má Komisia v rovnakom case; ... Okrem toho, ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohladní tieto prvky pri stanovovaní akejkolvek pokuty, ktorá má byt ulozená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz." Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 10 Okolnosti predchádzajúce sporu boli opísané v bodoch 1 az 91 napadnutého rozsudku a mozno ich zhrnút nasledujúcim spôsobom. 11 Výrobok, ktorého sa týka porusenie, je penetracný bitúmen, ktorý nepresiel ziadnym spracovaním a pouzíva sa na výstavbu a údrzbu ciest. 12 Na spanielskom trhu s bitúmenom pôsobia na jednej strane traja výrobcovia, a síce skupiny Repsol, CEPSA-PROAS a BP, a na druhej strane dovozcovia, medzi ktorých patria skupiny Nynäs a Petróleos de Portugal (Petrogal). 13 V období od roku 1991 do roku 2002 Repsol Petróleo vlastnila 99,99 % základného imania spolocnosti RPA/Rylesa. Repsol Petróleo je dcérskou spolocnostou Repsol YPF SA, neskôr Repsol, ktorá vlastní 99,97 % jej základného imania a je materskou spolocnostou skupiny Repsol. 14 RPA/Rylesa vyrába a uvádza na trh výrobky z bitúmenu. Jednou z cinností spolocnosti Repsol Petróleo je výroba penetracného bitúmenu a jeho predaj spolocnosti RPA/Rylesa s cielom jeho uvádzania na trh. 15 Dalsie dve spolocnosti skupiny Repsol, Petróleos del Norte SA a Asfalnor SA, vykonávajú v Spanielsku cinnost spojenú s penetracným bitúmenom. 16 RPA/Rylesa a Petróleos del Norte na základe predaja penetracného bitúmenu tretím osobám dosiahli v Spanielsku v roku 2001 obrat v hodnote 97500000 eur, co predstavuje 34,04 % relevantného trhu. V roku 2006, ktorý predchádzal prijatiu sporného rozhodnutia, dosiahol celkový konsolidovaný obrat skupiny Repsol hodnotu 51355000000 eur. 17 V nadväznosti na ziadost o oslobodenie od pokút predlozenú 20. júna 2002 skupinou BP podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 boli v dnoch 1. a 2. októbra 2002 vykonané v skupinách Repsol, CEPSA-PROAS, BP, Nynäs a Petrogal vysetrovania. 18 Dna 6. februára 2004 Komisia zaslala dotknutým spolocnostiam prvú sériu ziadostí o informácie podla clánku 11 ods. 3 nariadenia c. 17. 19 Faxmi z 31. marca a 5. apríla 2004 odvolatelky a spolocnost PROAS predlozili Komisii ziadost na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 doplnenú o vyhlásenie podniku. 20 Komisia po tom, ako dotknutým podnikom zaslala styri dalsie ziadosti o informácie, formálne zacala konanie a v dnoch od 24. do 28. augusta 2006 zaslala spolocnostiam skupín BP, Repsol, CEPSA-PROAS, Nynäs a Petrogal oznámenie o výhradách. 21 Dna 3. októbra 2007 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom konstatovala, ze trinást spolocností, ktoré boli jeho adresátmi, sa spolocne zúcastnili na súbore dohôd o rozdelení trhu a urcení cien penetracného cestného bitúmenu v Spanielsku (s výnimkou Kanárskych ostrovov). 22 Komisia sa domnievala, ze kazdé z dvoch zistených obmedzení hospodárskej sútaze, teda horizontálne dohody o rozdelení trhu a koordinácia cien, uz svojou povahou patrí medzi najzávaznejsie typy porusení clánku 81 ES, ktoré mozno podla judikatúry oznacit za "velmi závazné" porusenia. 23 S ohladom na závaznost porusenia, hodnotu relevantného trhu odhadovanú v roku 2001, ktorý bol posledným celým rokom porusenia, na 286400000 eur a skutocnost, ze porusenie sa obmedzovalo na predaj bitúmenu len v jednom clenskom státe, Komisia stanovila "východiskovú sumu" pokút, ktoré sa majú ulozit, na 40000000 eur. 24 Komisia dalej rozdelila podniky, ktorým bolo sporné rozhodnutie urcené, do viacerých kategórií podla ich relatívneho významu na relevantnom trhu, aby mohla uplatnit rozdielne zaobchádzanie na úcely zohladnenia ich skutocnej hospodárskej schopnosti spôsobit váznu ujmu hospodárskej sútazi. 25 Skupina Repsol a spolocnost PROAS, ktorých podiely na relevantnom trhu v roku 2001 dosahovali 34,04 % a 31,67 %, boli zaradené do prvej kategórie, skupina BP s podielom na trhu vo výske 15,19 % do druhej kategórie a skupiny Nynäs, ako aj Petrogal, ktorých podiely na trhu sa nachádzali medzi 4,54 % a 5,24 %, do tretej kategórie. Na tomto základe boli prispôsobené východiskové sumy ulozených pokút takto: -- prvá kategória, pre skupinu Repsol a spolocnost PROAS: 40000000 eur, -- druhá kategória, pre skupinu BP: 18000000 eur a -- tretia kategória, pre skupiny Nynäs a Petrogal: 5500000 eur. 26 Komisia s cielom stanovit pokuty vo výske zarucujúcej dostatocne odradzujúci úcinok povazovala za vhodné uplatnit na základnú sumu pokuty ulozenej skupine Repsol násobitel 1,2. 27 Pokial ide o skupinu Repsol, Komisia po tom, ako zvýsila východiskovú sumu pokút podla dlzky trvania porusenia, a síce jedenást rokov a sedem mesiacov (od 1. marca 1991 do 1. októbra 2002), zastávala názor, ze sumu pokuty, ktorá sa má ulozit tejto skupine, treba zvýsit o 30 % z dôvodu pritazujúcich okolností, kedze táto skupina patrila medzi významných "pôvodcov" dotknutého kartelu. 28 Komisia takisto rozhodla, ze skupina Repsol mala podla oznámenia o spolupráci z roku 2002 nárok na znízenie pokuty o 40 % v porovnaní so sumou, ktorá jej za normálnych okolností mala byt ulozená. 29 Na základe týchto skutocností bola spolocnostiam RPA/Rylesa, Repsol Petróleo a Repsol YPF spolocne a nerozdielne ulozená pokuta vo výske 80496000 eur. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 30 Zalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupna 18. decembra 2007 odvolatelky poziadali o zrusenie sporného rozhodnutia a subsidiárne o znízenie sumy pokuty, ktorá im bola ulozená. 31 Na podporu svojho návrhu odvolatelky uviedli osem zalobných dôvodov, z ktorých len stvrtý az siesty a ôsmy zalobný dôvod sú relevantné na úcely tohto odvolania. 32 Stvrtý a piaty zalobný dôvod, ktoré Vseobecný súd preskúmal spolocne, boli zalozené jednak na nesprávnom právnom a skutkovom posúdení pri preskúmaní dôkazov, ktoré odvolatelky poskytli vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách s cielom preukázat obchodnú autonómiu spolocnosti RPA/Rylesa vo vztahu k spolocnostiam Repsol Petróleo a Repsol YPF, a jednak na tom, ze dodatocné nepriame dôkazy týkajúce sa úcasti týchto troch spolocností nemohli podporit domnienku skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu spolocností Repsol Petróleo a Repsol YPF na RPA/Rylesa. 33 Siesty zalobný dôvod bol zalozený na tom, ze výska ulozenej pokuty bola stanovená v rozpore so zásadami proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 34 Svojím ôsmym zalobným dôvodom odvolatelky v podstate spochybnili spôsob, akým Komisia uplatnila oznámenie o spolupráci z roku 2002 a konkrétne bod 23 písm. b) posledný odsek tohto oznámenia. 35 Vseobecný súd zamietol kazdý z týchto zalobných dôvodov a tiez zalobu v celom rozsahu. 36 Takisto zamietol protinávrh Komisie smerujúci k zvýseniu pokuty ulozenej odvolatelkám. Návrhy úcastníkov konania 37 Odvolatelky svojím odvolaním navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok a sporné rozhodnutie, -- znízil ulozenú pokutu, -- urcil, ze súdne konanie pred Vseobecným súdom bolo neprimerane a nedôvodne dlhé, a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 38 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- zaviazal odvolatelky na náhradu vsetkých trov konania. O odvolaní 39 Na podporu svojho odvolania odvolatelky uvádzajú styri odvolacie dôvody. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení obchodnej autonómie spolocnosti RPA/Rylesa alebo, subsidiárne, na nedostatocnom odôvodnení tohto posúdenia Argumentácia úcastníkov konania 40 Na podporu svojho prvého odvolacieho dôvodu, ktorý smeruje proti bodom 179 az 207 napadnutého rozsudku, odvolatelky tvrdia, ze tento rozsudok obsahuje dvojité nesprávne právne posúdenie dôkazov, ktoré boli poskytnuté na podporu ich argumentácie smerujúcej k preukázaniu obchodnej autonómie spolocnosti RPA/Rylesa vo vztahu k spolocnostiam Repsol Petróleo a Repsol YPF. 41 Vseobecnému súdu vytýkajú, ze konkrétne v bodoch 202 a 203 napadnutého rozsudku uviedol, ze dôkaz o tom, ze kontrola materskej spolocnosti nad jej dcérskymi spolocnostami v jej 100 % alebo skoro 100 % vlastníctve sa v skutocnosti nevykonáva, nepostacuje na to, aby vyvrátil domnienku skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu tejto materskej spolocnosti na dané dcérske spolocnosti. 42 Odvolatelky sa subsidiárne domnievajú, ze Vseobecný súd si tým, ze prílis individuálne posudzoval kazdý dôkaz poskytnutý odvolatelkami bez toho, aby uvedené dôkazy posúdil ako celok, s výnimkou posúdenia uvedeného v strucnej formulácii v bode 207 napadnutého rozsudku, nesplnil povinnost odôvodnenia, ktorá mu vyplýva z clánku 36 a clánku 53 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie. 43 Komisia tvrdí, ze prvý odvolací dôvod je nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 44 Pokial ide o hlavnú cast tohto odvolacieho dôvodu, stací uviest, ze je zalozená na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. 45 Zo ziadneho z bodov, na ktoré poukazujú odvolatelky, totiz nevyplýva, ze Vseobecný súd zastával názor, ze dôkaz o tom, ze kontrola materskej spolocnosti nad jej dcérskymi spolocnostami v jej 100 % alebo skoro 100 % vlastníctve sa v skutocnosti nevykonáva, nepostacuje na vyvrátenie domnienky skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu tejto materskej spolocnosti na dané dcérske spolocnosti. 46 Z napadnutého rozsudku a konkrétne z jeho bodov 207 a 211 vyplýva len to, ze Vseobecný súd sa domnieval, ze dôkazy poskytnuté odvolatelkami nemohli preukázat autonómiu správania spolocnosti RPA/Rylesa vo vztahu k spolocnostiam Repsol Petróleo a Repsol YPF, a preto neumoznovali vyvrátit domnienku skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu spolocností Repsol Petróleo a Repsol YPF na RPA/Rylesa. 47 Okrem toho treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 58 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie posúdenia skutkovej povahy nepatria do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, [8]C-382/12 P, [9]EU:C:2014:2201, bod [10]113). 48 Pokial ide o cast prvého odvolacieho dôvodu, ktorá bola uvedená subsidiárne, treba nepochybne uviest, ze Vseobecný súd v bode 207 napadnutého rozsudku bez predchádzajúceho odôvodnenia zastával názor, ze dôkazy, ktoré odvolatelky predlozili v rámci svojej zaloby o neplatnost, posudzované ako celok neumoznujú vyvrátit domnienku skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu spolocností Repsol Petróleo a Repsol YPF na RPA/Rylesa. 49 Z napadnutého rozsudku vsak vyplýva, ze na to, aby Vseobecný súd v bodoch 207 a 211 tohto rozsudku vyvrátil argumentáciu odvolateliek, ktorej cielom bolo preukázat obchodnú autonómiu spolocnosti RPA/Rylesa vzhladom na Repsol Petróleo a Repsol YPF, sa tento súd neobmedzil len na preskúmanie kazdého z dôkazov predlozených odvolatelkami bez toho, aby zohladnil ich kontext. 50 Okrem skutocnosti, ze v bodoch 164 az 206 napadnutého rozsudku Vseobecný súd v rámci svojej výlucnej právomoci na posúdenie skutkového stavu vykonal podrobné preskúmanie kazdého z dôkazných prostriedkov predlozených úcastníkmi konania, od ktorého sa nemozno odklonit na úcely ich celkového posúdenia, z bodov 208 az 210 tohto rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd preskúmal a posúdil aj niektoré doplnujúce nepriame dôkazy, z ktorých Komisia vychádzala v spornom rozhodnutí, o ktorých sa domnieval, ze prispievajú k preukázaniu skutocnosti, ze odvolatelky v skutocnosti tvoria len jeden hospodársky subjekt. 51 Týmto Vseobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a najmä bez toho, aby porusil svoju povinnost odôvodnenia, mohol konstatovat, ze odvolatelky nepreukázali samostatnost správania spolocnosti RPA/Rylesa vo vztahu k spolocnostiam Repsol Petróleo a Repsol YPF. 52 Z toho vyplýva, ze prvý odvolací dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri výklade oznámenia o spolupráci z roku 2002 Argumentácia úcastníkov konania 53 Svojím druhým odvolacím dôvodom, ktorý smeruje proti bodom 339 az 349 napadnutého rozsudku, odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 tým, ze im odmietol priznat ciastocné oslobodenie od pokuty z dôvodu, ze nesprávne tvrdili, ze to bola Repsol, ktorá vo svojom vyhlásení poskytnutom na základe tohto oznámenia uviedla informácie, na základe ktorých sa Komisia dozvedela o skutocnosti, ze kartel existoval od roku 1998 do roku 2002. 54 V prejednávanej veci sa vsak odvolatelky, ktoré pripustili, ze Komisia uz predtým, ako podali vyhlásenie na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, mala k dispozícii dokumenty preukazujúce skutocnú dlzku vytýkaného porusenia, domnievajú, ze práve ich opis skutkového stavu uvedený v tomto vyhlásení umoznil Komisii zistit, ze skupina BP zamlcala pravdu o skutocnom trvaní sporného kartelu a ze toto porusenie v uvedenom období pokracovalo. 55 V tejto súvislosti odvolatelky tvrdia, ze znenie clánku 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 a konkrétne skutocnost, ze v spanielskom jazykovom znení bola pouzitá formulácia "hechos de los cuales la Comisión no tenga conocimiento previo", ktorá zodpovedá najmä výrazom "facts previously unknown" a "faits précédemment ignorés" v anglickom a francúzskom jazykovom znení, treba chápat tak, ze sa netýkajú len fyzického disponovania Komisie dokumentmi, ale vyzadujú si aj "kognitívny prvok", teda znalost Komisie o porusení, ktoré potvrdzujú uvedené dokumenty. 56 Okrem toho sa odvolatelky v kazdom prípade domnievajú, ze nejednoznacnost uvedeného ustanovenia mala viest Vseobecný súd k tomu, aby uplatnil výklad, ktorý je pre odvolatelky najpriaznivejsí. 57 Podla Komisie treba druhý odvolací dôvod oznacit za nový, a preto je neprípustný, kedze zaloba o neplatnost podaná odvolatelkami neobsahovala argumentáciu týkajúcu sa poziadavky "kognitívneho prvku" na úcely uplatnenia daného ustanovenia. Subsidiárne, tento odvolací dôvod je podla Komisie nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 58 Najskôr je vhodné pripomenút, ze podla clánku 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora odvolaním nemozno menit predmet sporu pred Vseobecným súdom. Právomoc Súdneho dvora v odvolacom konaní je totiz obmedzená na posúdenie zákonného rozhodovania o zalobných dôvodoch prejednávaných v prvostupnovom konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. mája 2014, ASPLA/Komisia, [11]C-35/12 P, [12]EU:C:2014:348, bod [13]39 a citovanú judikatúru). 59 V dôsledku toho úcastník konania nemôze predlozit prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom dôvod, ktorý nepredlozil v konaní pred Vseobecným súdom, pretoze by tým získal moznost predlozit na Súdnom dvore, ktorý má v odvolacom konaní obmedzenú právomoc, spor so sirsím rozsahom ako ten, ktorý prejednával a rozhodoval Vseobecný súd (rozsudok z 3. septembra 2015, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Komisia, [14]C-398/13 P, [15]EU:C:2015:535, bod [16]57, ako aj citovaná judikatúra). 60 V kazdom prípade, ako uviedol generálny advokát v bodoch 17 a 18 svojich návrhov, treba konstatovat, ze odvolatelky v podstate uviedli argumentáciu predlozenú v rámci ich zaloby o neplatnost podanej na Vseobecný súd. 61 Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, je teda potrebné vyhlásit druhý odvolací dôvod za prípustný. 62 Odvolatelky týmto odvolacím dôvodom vytýkajú Vseobecnému súdu, ze sa v bodoch 339 az 349 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked potvrdil výklad podaný Komisiou a uplatnenie pojmu "skutocnosti, ktoré boli predtým neznáme" v zmysle bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002. Toto ustanovenie vsak neodkazuje na obycajné fyzické disponovanie dokumentmi, ale vyzaduje si zohladnenie odlisného kritéria, ktoré odvolatelky kvalifikujú ako "kognitívne kritérium". 63 V tomto ohlade treba v prvom rade pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora len Vseobecný súd má právomoc konstatovat a posúdit skutkový stav a v zásade skúmat dôkazy, ktoré uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokial totiz boli tieto dôkazy riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a dokazovania, jedine Vseobecnému súdu prislúcha posúdit hodnotu, ktorú treba priznat dôkazom, ktoré mu boli predlozené. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá by sama osebe podliehala preskúmaniu Súdneho dvora (rozsudok z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia, [17]C-373/14 P, [18]EU:C:2016:26, bod [19]40). 64 V dôsledku toho nemozno spochybnit skutkové konstatovania Vseobecného súdu, ktoré sú spochybnené v rámci druhého odvolacieho dôvodu, a konkrétne konstatovanie uvedené v bode 341 napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisia uz predtým, ako jej bolo 31. marca 2004 dorucené vyhlásenie odvolateliek prilozené k ziadosti spolocnosti Repsol na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, mala k dispozícii relevantné informácie obsiahnuté v aktuálnych dokumentoch získaných pri vysetrovaniach z 1. a 2. októbra 2002. To isté platí, pokial ide o zamietnutie, konkrétne v bode 345 napadnutého rozsudku, tvrdenia týkajúceho sa údajnej pridanej hodnoty skutocností, ktoré uviedla Repsol a ktoré sa týkajú obdobia zodpovedajúceho rokom 1998 az 2002, Vseobecným súdom. 65 V druhom rade, pokial ide o nesprávne právne posúdenie, na ktoré poukazujú odvolatelky, treba uviest, ze bod 23 písm. b) posledný odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002 stanovuje, ze "ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohladní tieto prvky pri stanovovaní akejkolvek pokuty, ktorá má byt ulozená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz". 66 Zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, ze ním upravené ciastocné oslobodenie si vyzaduje splnenie dvoch podmienok, t. j. bud po prvé dotknutý podnik ako prvý preukáze skutocnosti, ktoré boli predtým Komisii neznáme, alebo po druhé tieto skutocnosti vzhladom na to, ze majú priamy vplyv na závaznost alebo dlzku trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, umoznia Komisii dospiet k novému záveru o porusení (rozsudok z 23. apríla 2015, LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, [20]C-227/14 P, [21]EU:C:2015:258, bod [22]78). 67 Súdny dvor spresnil, ze pojmy "skutocnosti, ktoré Komisii neboli známe" sú jednoznacné a umoznujú prijat restriktívny výklad bodu 23 písm. b) posledného odseku oznámenia o spolupráci z roku 2002 v tom zmysle, ze Komisia sa obmedzí len na prípady, ked spolocnost zúcastnená na karteli jej poskytne novú informáciu týkajúcu sa závaznosti alebo dlzky trvania porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 2015, LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, [23]C-227/14 P, [24]EU:C:2015:258, bod [25]79, ako aj citovanú judikatúru). 68 Súdny dvor takisto rozhodol, ze význam, ktorý treba pripísat týmto pojmom, by mal tiez zabezpecit ciele sledované v bode 23 písm. b) poslednom odseku uvedeného oznámenia a konkrétne úcinnost programu zhovievavosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 2015, LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, [26]C-227/14 P, [27]EU:C:2015:258, bod [28]84, ako aj citovanú judikatúru). V tejto súvislosti, ako uviedol generálny advokát v bode 22 svojich návrhov, cielom programov zhovievavosti je dosiahnut, aby porusovatelia oznámili protiprávne konania, cím sa tieto konania rýchlo a úplne skoncia. 69 Treba tak zabezpecit potrebný úcinok tohto ustanovenia, ktorý v prípade, ze podnik s cielom dosiahnut úplné oslobodenie od pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002 poskytol Komisii dôkazy, ktoré jej umoznia konstatovat porusenie clánku 101 ZFEÚ, ale neoznámil informácie preukazujúce, ze dotknuté porusenie trvalo dlhsie, ako uvádzajú dané dôkazy, podnecuje prostredníctvom priznania ciastocného oslobodenia od pokuty ostatné podniky, ktoré sa zúcastnili tohto porusenia, aby oznámili tieto informácie ako prvé (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. apríla 2015, LG Display a LG Display Taiwan/Komisia, [29]C-227/14 P, [30]EU:C:2015:258, bod [31]85). 70 Vzhladom na to, co bolo uvedené vyssie, nemozno prijat "kognitívne" kritérium, ktoré uvádzajú odvolatelky. Bod 23 písm. b) posledný odsek oznámenia o spolupráci z roku 2002 treba totiz vykladat v tom zmysle, ze dôkaz, ktorý podnik poskytol v rámci svojej ziadosti podla tohto oznámenia, mozno povazovat za dôkaz o "skutocnostiach, ktoré Komisii neboli známe" len vtedy, ak objektívne predstavuje významnú pridanú hodnotu vzhladom na dôkazy, ktoré Komisia uz má k dispozícii. 71 Tento výklad vyplýva na jednej strane zo vseobecnej struktúry oznámenia o spolupráci z roku 2002. Podla bodov 7 a 21, ako aj bodu 23 písm. a) tohto oznámenia totiz priznanie znízenia pokuty ulozenej Komisiou na základe uvedeného oznámenia predpokladá, ze podniky, ktoré sa on uchádzajú, poskytnú Komisii dôkazy, ktoré predstavujú významnú pridanú hodnotu vzhladom na dôkazy, ktoré Komisia uz má k dispozícii. To isté musí platit pre ciastocné oslobodenie stanovené v bode 23 písm. b) poslednom odseku tohto oznámenia. 72 Na druhej strane sa na úcely uplatnenia posledného uvedeného ustanovenia treba domnievat, ze skutocnost, ze Komisia má k dispozícii dôkaz, predpokladá, ze je oboznámená s jeho obsahom bez ohladu na to, ci jej sluzby tento dôkaz skutocne preskúmali a analyzovali. 73 V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 64 tohto rozsudku, Vseobecný súd v bode 341 napadnutého rozsudku, ktorý odkazuje na bod 592 sporného rozhodnutia, definitívne konstatoval, ze Komisia uz predtým, ako odvolatelky predlozili svoje vyhlásenie na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002, mala k dispozícii informácie o skutocnostiach, ku ktorým doslo v rokoch 1998 az 2002, získané pri vysetrovaniach z 1. a 2. októbra 2002. Okrem toho Vseobecný súd definitívne zamietol tvrdenie týkajúce sa údajnej pridanej hodnoty skutocností, ktoré vzhladom na toto obdobie uviedla Repsol. 74 Vseobecný súd teda v bode 344 napadnutého rozsudku mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, konstatovat, ze odvolatelky neboli na základe bodu 23 písm. b) posledného odseku uvedeného oznámenia oprávnené ziadat, aby na úcely stanovenia výsky pokuty neboli zohladnené skutocnosti týkajúce sa tohto kartelu, ku ktorým doslo v období od roku 1998 do roku 2002. 75 V dôsledku toho musí byt druhý odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na porusení clánku 261 ZFEÚ a zásady proporcionality, kedze Vseobecný súd si nesplnil svoju povinnost vykonat neobmedzenú súdnu právomoc pri preskúmaní ulozených sankcií Argumentácia úcastníkov konania 76 Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd tým, ze nevykonal autonómne a podrobné preskúmanie sporného rozhodnutia, pokial ide o urcenie základnej sumy ulozenej pokuty, ktorá bola stanovená na 40000000 eur, teda dvojnásobok orientacnej základnej sumy pokuty stanovenej v usmerneniach z roku 1998 za porusenia kvalifikované ako "velmi závazné", napriek tomu, ze údaje uvedené v spornom rozhodnutí mali viest k stanoveniu tejto základnej sumy vo výske rovnajúcej sa 20000000 eur alebo nizsej, porusil clánok 261 ZFEÚ a zásadu proporcionality. 77 V tejto súvislosti odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa v odpovedi na siesty zalobný dôvod ich zaloby o neplatnost, ktorým spochybnovali základnú sumu pokuty stanovenú Komisiou, pricom sa odvolávali najmä na porusenie zásady proporcionality, obmedzil na konstatovanie, jednak, ze vytýkané porusenie malo byt skutocne kvalifikované ako "velmi závazné", a jednak, ze Komisia potvrdila, ze zohladnila doplnujúce skutocnosti uvedené v spornom rozhodnutí bez toho, aby tento súd overil, ci táto institúcia posúdila dané skutocnosti správne. 78 V bodoch 245 az 250 napadnutého rozsudku tak Vseobecný súd len zopakoval skutocnosti zohladnené v napadnutom rozhodnutí, pricom sám nevykonal ziadne skutocné a autonómne posúdenie, co odvolatelkám neumoznilo pochopit, z akých dôvodov tieto skutocnosti viedli Komisiu a následne aj Vseobecný súd k tomu, aby stanovili základnú sumu ulozenej pokuty ako dvojnásobok minima stanoveného v usmerneniach z roku 1998 za porusenia kvalifikované ako "velmi závazné". 79 Napokon odvolatelky uvádzajú, ze v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci podla clánku 261 ZFEÚ mal Vseobecný súd na úcely posúdenia proporcionality základnej sumy ulozenej pokuty zohladnit to, ze porusenie nemalo ziadny úcinok, ako aj význam tejto základnej sumy v porovnaní s ich obratom. 80 Komisia sa domnieva, ze tretí odvolací dôvod sa musí zamietnut. Posúdenie Súdnym dvorom 81 Najskôr treba pripomenút, ze pri rozhodovaní o právnych otázkach v rámci odvolania neprinálezí Súdnemu dvoru nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, ktorý v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci rozhoduje o výske pokút ulozených týmto podnikom za to, ze porusili právo Únie (pozri najmä rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, [32]C-89/11 P, [33]EU:C:2012:738, bod [34]125). 82 Len v prípade, ze by sa Súdny dvor domnieval, ze úroven sankcie je nielen neprimeraná, ale aj nadmerne vysoká, ci dokonca disproporcná, treba konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výsky pokuty (rozsudok z 30. mája 2013, Quinn Barlo a i./Komisia, [35]C-70/12 P, [36]EU:C:2013:351, bod [37]57, ako aj citovaná judikatúra). 83 Z toho vyplýva, ze v rozsahu, v akom odvolatelky svojím tretím odvolacím dôvodom spochybnujú posúdenie Vseobecného súdu, pokial ide o primeranost základnej sumy ulozenej pokuty so zretelom na skutkové okolnosti prejednávanej veci, pricom vsak nepreukázali a ani netvrdia, ze by táto suma bola nielen neprimeraná, ale aj nadmerne vysoká, ci dokonca disproporcná, je potrebné uvedený dôvod zamietnut ako neprípustný. 84 Vo zvysnej casti treba pripomenút, ze pokial ide o súdne preskúmanie rozhodnutí Komisie ukladajúcich pokutu alebo penále za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, má súd Únie okrem preskúmania zákonnosti stanoveného v clánku 263 ZFEÚ aj neobmedzenú právomoc, ktorú mu priznáva clánok 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ a ktorá ho oprávnuje nahradit posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo penále (rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [38]C-194/14 P, [39]EU:C:2015:717, bod [40]74 a citovaná judikatúra). 85 V kazdom prípade je potrebné pripomenút, ze výkon neobmedzenej súdnej právomoci stanovený v clánku 261 ZFEÚ a v clánku 31 nariadenia c. 1/2003 nemá rovnakú váhu ako súdne preskúmanie ex offo, a konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. S výnimkou dôvodov verejného poriadku, ktoré je súd povinný preskúmavat ex offo, prinálezí zalobcovi, aby uviedol zalobné dôvody proti spornému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov (rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [41]C-194/14 P, [42]EU:C:2015:717, bod [43]75 a citovaná judikatúra). 86 Naopak na splnenie poziadaviek zásady úcinnej súdnej ochrany zakotvenej v clánku 47 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") a vzhladom na to, ze clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze výsku pokuty treba urcit podla závaznosti a dlzky trvania porusenia, je Vseobecný súd povinný pri výkone svojich právomocí stanovených v clánkoch 261 a 263 ZFEÚ preskúmat kazdú výhradu právnej alebo skutkovej povahy, ktorá má preukázat, ze výska pokuty nie je primeraná závaznosti a dlzke trvania porusenia (rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [44]C-194/14 P, [45]EU:C:2015:717, bod [46]76 a citovaná judikatúra). 87 V prejednávanej veci je opodstatnené konstatovat, ze Vseobecný súd sa v bodoch 250 a 258 napadnutého rozsudku domnieval, ze ziadne pochybenie nemozno uviest, pokial ide o skutocnost, ze Komisia stanovila sumu 40000000 eur za základ výpoctu pokuty ulozenej odvolatelkám a ze táto suma sa nejaví ako neprimeraná. 88 Na tieto úcely Vseobecný súd jednak v bodoch 245 az 249 tohto rozsudku posúdil závaznost spáchaného porusenia, rozsah geografického trhu, ktorého sa dané porusenie týka, ako aj podiel odvolateliek na trhu, a jednak v bodoch 251 az 257 uvedeného rozsudku z právneho hladiska a hladiska odôvodnenia dostatocne odpovedal na tvrdenia zalozené najmä na neexistencii konkrétneho dopadu dotknutého kartelu alebo na skutocnosti, ze základná výska pokuty ulozenej odvolatelkám predstavovala významnú cast z ich obratu. 89 Vseobecný súd sa tým nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia pri výkone svojho súdneho preskúmania. 90 Takisto je dôlezité uviest, ze usmernenia z roku 1998 vo svojom bode 1 A tretej zarázke stanovujú, ze základná suma pokuty, ktorú mozno ulozit v prípade velmi závazných porusení, je vyssia ako 20 miliónov eur. Suma 20 miliónov eur tak predstavuje len minimálnu sumu stanovenú v usmerneniach, nad ktorou Komisia urcí východiskovú sumu pre výpocet pokút ulozených za takéto porusenia. 91 V rozsahu, v akom odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze zamietol ich argumentáciu, podla ktorej mala Komisia zohladnit neexistenciu konkrétneho dopadu porusenia na trh, stací uviest, rovnako ako uviedla Komisia, ze odvolatelky pred Vseobecným súdom v tomto bode nespochybnili sporné rozhodnutie, ktoré sa neodvolávalo na takúto neexistenciu dopadu, a Vseobecnému súdu ani nepredlozili dôkaz o tom, ze úcinky porusenia boli meratelné. Za týchto podmienok je potrebné zamietnut argumentáciu odvolateliek ako neprípustnú. 92 V dôsledku toho sa musí tretí odvolací dôvod zamietnut ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Vseobecný súd vo veci nerozhodol v primeranej lehote Argumentácia úcastníkov konania 93 Svojím stvrtým odvolacím dôvodom odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil clánok 47 Charty a clánok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 tým, ze nerozhodol v primeranej lehote, co odôvodnuje znízenie pokuty, ktorá im bola ulozená alebo konstatovanie existencie tohto porusenia. 94 V tomto ohlade uvádzajú, ze ich zaloba o neplatnost bola podaná 18. decembra 2007, písomná cast konania bola ukoncená 25. septembra 2008, 11. júla 2012 boli poziadané, aby sa vyjadrili k moznosti spojit prejednávanú vec s vecami T-462/07, T-482/07, T-495/07 a T-497/07, pojednávanie sa uskutocnilo 14. januára 2013 a napadnutý rozsudok bol vyhlásený 16. septembra 2013. 95 Pripomínajú, ze celé konanie trvalo priblizne pät rokov a devät mesiacov, s obdobím necinnosti v trvaní styri a pol roka od podania zaloby az po ziadost o vyjadrenie k moznosti spojenia prejednávanej veci s ostatnými vecami, ktoré je analogické s obdobím konstatovaným Súdnym dvorom v rozsudku z 26. novembra 2013, Groupe Gascogne/Komisia ([47]C-58/12 P, [48]EU:C:2013:770). 96 V tomto ohlade odvolatelky uvádzajú, ze ziadna výnimocná okolnost nemôze odôvodnit konstatované omeskanie pri prejednávaní veci, ku ktorému nedoslo v dôsledku zásahov alebo opomenutí z ich strany, ani osobitnej zlozitosti veci. 97 Komisia sa domnieva, ze stvrtý odvolací dôvod sa musí zamietnut. Posúdenie Súdnym dvorom 98 Je potrebné pripomenút, ze sankciou pre súd Únie za porusenie jeho povinnosti rozhodnút o veciach, ktoré sú mu predlozené, v primeranej lehote, vyplývajúcej z clánku 47 druhého odseku Charty, je zaloba o náhradu skody podaná na Vseobecný súd, pricom takáto zaloba o náhradu skody predstavuje úcinný prostriedok nápravy. Návrh na náhradu skody spôsobenej nedodrzaním primeranej lehoty na rozhodnutie Vseobecným súdom nemozno podat priamo na Súdny dvor v rámci odvolania, ale treba ho podat na samotný Vseobecný súd (rozsudky z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [49]C-295/12 P, [50]EU:C:2014:2062, bod [51]66; z 9. októbra 2014, ICF/Komisia, [52]C-467/13 P, [53]EU:C:2014:2274, bod [54]57, ako aj z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, [55]C-580/12 P, [56]EU:C:2014:2363, body [57]17 a [58]18). 99 Vseobecnému súdu, ktorý je príslusný podla clánku 256 ods. 1 ZFEÚ a rozhoduje o zalobe o náhradu skody, prinálezí rozhodnút o tejto zalobe v inom rozhodovacom zlození, nez v ktorom rozhodoval spor, ktorý viedol ku konaniu, ktorého dlzka sa kritizuje (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [59]C-295/12 P, [60]EU:C:2014:2062, bod [61]67; z 9. októbra 2014, ICF/Komisia, [62]C-467/13 P, [63]EU:C:2014:2274, bod [64]58, ako aj z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, [65]C-580/12 P, [66]EU:C:2014:2363, bod [67]19). 100 V tomto ohlade, pokial je zjavné bez toho, aby úcastníci konania museli predlozit v tejto súvislosti dalsie dôkazy, ze Vseobecný súd dostatocne závazne porusil svoju povinnost rozhodnút vo veci v primeranej lehote, Súdny dvor na toto porusenie môze poukázat (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. októbra 2014, ICF/Komisia, [68]C-467/13 P, [69]EU:C:2014:2274, bod [70]59, ako aj z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, [71]C-580/12 P, [72]EU:C:2014:2363, bod [73]20). 101 V prejednávanej veci ide o taký prípad. Dlzka konania na Vseobecnom súde, teda priblizne pät rokov a devät mesiacov, ktorá konkrétne zahrna obdobie priblizne styroch rokov a styroch mesiacov bez akéhokolvek procesného úkonu medzi koncom písomnej casti konania a pojednávaním, sa nedá vysvetlit ani povahou a zlozitostou veci a ani jej kontextom. Na jednej strane totiz spor predlozený Vseobecnému súdu nevykazoval osobitný stupen zlozitosti. Na druhej strane z napadnutého rozsudku, ani z dôkazov predlozených úcastníkmi konania nevyplýva, ze toto obdobie necinnosti bolo objektívne odôvodnené, prípadne sa on pricinili odvolatelky. V tomto ohlade skutocnost, ze si Vseobecný súd 11. júla 2012 vyziadal stanovisko odvolateliek k moznosti spojit prejednávanú vec s vecami T-462/07, T-482/07, T-495/07 a T-497/07, nie je rozhodujúca. 102 Z úvah uvedených v bode 98 tohto rozsudku vsak vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod treba zamietnut. 103 Kedze nie je mozné vyhoviet ani jednému z odvolacích dôvodov, ktoré uvádzajú odvolatelky na podporu svojho odvolania, je nutné odvolanie zamietnut. O trovách 104 Na základe clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. 105 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 106 Kedze Komisia navrhla zaviazat spolocnosti Repsol Lubricantes y Especialidades, Repsol Petróleo a Repsol na náhradu trov konania a tieto spolocnosti nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov súvisiacich s týmto konaním o odvolaní. Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Repsol Lubricantes y Especialidades SA, Repsol Petróleo SA a Repsol SA sú povinné nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [74]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX93bc1c/L89804-6165TMP.html#t-ECR_62013CJ0617_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A464&locale=sk 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2201&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2201&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2201&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point113 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A348&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A348&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A348&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A535&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A535&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A535&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point78 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point79 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point84 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A258&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point85 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point125 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point74 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A770&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2274&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2274&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2274&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point57 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2274&locale=sk 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2274&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2274&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point19 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2274&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2274&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2274&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 74. file:///tmp/lynxXXXX93bc1c/L89804-6165TMP.html#c-ECR_62013CJ0617_SK_01-E0001