ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 26. januára 2017 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandsky a rakúsky trh s kúpelnovými doplnkami a príslusenstvom -- Koordinácia predajných cien a výmena citlivých obchodných informácií -- Povinnost odôvodnenia" Vo veci C-613/13 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 26. novembra 2013, Európska komisia, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, F. Ronkes Agerbeek a J. Norris-Usher, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Keramag Keramische Werke GmbH, predtým Keramag Keramische Werke AG, so sídlom v Ratingene (Nemecko), Koralle Sanitärprodukte GmbH, so sídlom vo Vlothe (Nemecko), Koninklijke Sphinx BV, so sídlom v Maastrichte (Holandsko), Allia SAS, so sídlom v Avone (Francúzsko), Produits Céramiques de Touraine SA, so sídlom v Selles-sur-Cher (Francúzsko), Pozzi Ginori SpA, so sídlom v Miláne (Taliansko), Sanitec Europe Oy, so sídlom v Helsinkách (Fínsko), v zastúpení: J. Killick, barrister, P. Lindfelt, advokat, a K. Struckmann, Rechtsanwalt, zalobkyne v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: podpredseda Súdneho dvora A. Tizzano, vykonávajúci funkciu predsedu prvej komory, M. Berger, E. Levits, S. Rodin (spravodajca) a F. Biltgen, sudcovia, generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: K. Malacek, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 10. septembra 2015, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 26. novembra 2015, vyhlásil tento Rozsudok 1 Európska komisia svojím odvolaním navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. septembra 2013, Keramag Keramische Werke a i./Komisia (T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2013:457), v rozsahu, v akom Vseobecný súd ciastocne zrusil rozhodnutie Komisie K (2010) 4185 v konecnom znení z 23. júna 2010 týkajúce sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39092 - Kúpelnové doplnky a príslusenstvo) (dalej len "sporné rozhodnutie"). 2 Spolocnosti Keramag Keramische Werke GmbH, predtým Keramag Keramische Werke AG, Koralle Sanitärprodukte GmbH, Koninklijke Sphinx BV, Allia SAS, Produits Céramiques de Touraine SA, Pozzi Ginori SpA a Sanitec Europe Oy (spolocne dalej len "zalobkyne v prvostupnovom konaní") vzájomným odvolaním navrhujú zrusenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom Vseobecný súd týmto rozsudkom zamietol ich návrhy na zrusenie sporného rozhodnutia v súvislosti s ich úcastou na porusení pravidiel hospodárskej sútaze na talianskom trhu kúpelnových výrobkov. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 3 Okolnosti predchádzajúce sporu boli opísané v bodoch 1 az 26 napadnutého rozsudku a mozno ich zhrnút takto. 4 Komisia sporným rozhodnutím konstatovala porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([3]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/053, s. 3) v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. K tomuto poruseniu, na ktorom sa podielalo 17 podnikov, doslo v rozlicných obdobiach medzi 16. októbrom 1992 a 9. novembrom 2004 formou celku protisútazných dohôd alebo zosúladených postupov na území Belgicka, Nemecka, Francúzska, Talianska, Holandska a Rakúska. 5 Dna 15. júla 2004 spolocnost Masco Corp. a jej dcérske spolocnosti, medzi ktoré patrí Hansgrohe AG, ktorá vyrába vodovodné batérie, a Hüppe GmbH, ktorá vyrába sprchové kúty, informovali Komisiu o existencii kartelu v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva a poziadali o oslobodenie od pokút podla oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([4]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155) alebo, v prípade zamietnutia, o znízenie výsky pokút, ktoré by im mohli byt ulozené. Komisia prijala 2. marca 2005 podmienecné rozhodnutie o oslobodení od pokút v prospech spolocnosti Masco Corp. 6 Komisia vykonala 9. a 10. novembra 2004 neohlásené kontroly v priestoroch viacerých spolocností a vnútrostátnych profesijných zdruzení vykonávajúcich cinnost v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. Komisia po tom, co v období od 15. novembra 2005 do 16. mája 2006 zaslala uvedeným spolocnostiam a zdruzeniam, vrátane niektorých z odvolateliek vo veci T-379/10 ziadosti o informácie, prijala 26. marca 2007 oznámenie o výhradách, ktoré tiez oznámila odvolatelkám. V období od 15. novembra 2004 do 20. januára 2006 poziadal urcitý pocet spolocností, medzi ktorými neboli zalobkyne v prvostupnovom konaní, o oslobodenie od pokút alebo o ich znízenie. 7 Po vypocutí, ktoré sa uskutocnilo 12. az 14. novembra 2007 a na ktorom sa zúcastnila zalobkyna vo veci T-381/10, po zaslaní listu z 9. júla 2009 viacerým spolocnostiam, vrátane niektorých zo zalobkýn vo veci T-379/10 a zalobkyne vo veci T-381/10, obsahujúceho opis skutkových okolností, ktorým sa ich pozornost upriamila na urcité dôkazy, o ktoré sa Komisia zamýslala opriet v rámci prijatia konecného rozhodnutia, a po zaslaní ziadostí o doplnujúce informácie od 19. júna 2009 do 8. marca 2010 viacerým spolocnostiam, vrátane zalobkýn vo veci T-379/10 a zalobkyne vo veci T-381/10, Komisia 23. júna 2010 prijala sporné rozhodnutie. 8 Komisia sa v spornom rozhodnutí domnievala, ze zistené porusenie spocívalo po prvé a v zásade v koordinácii rocného zvysovania cien a iných poplatkov týmito výrobcami kúpelnových doplnkov a príslusenstva v rámci pravidelných stretnutí v rôznych vnútrostátnych profesijných zdruzeniach, po druhé v urcovaní alebo koordinácii zvysovania cien pri prílezitosti osobitných udalostí, ako je zvýsenie cien surovín, zavedenie eura, ako aj zavedenie mýtneho, a po tretie v prezradení a vo výmene citlivých obchodných informácií. Tieto postupy sa uskutocnili podla opakovaného modelu, ktorý bol rovnaký vo vsetkých siestich clenských státoch, na ktoré sa vztahovalo presetrovanie Komisie. K urcovaniu cien v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva dochádzalo v rocných cykloch, konkrétne, výrobcovia stanovili svoje cenové sadzobníky, ktoré boli obvykle platné pocas jedného roka a boli základom obchodných vztahov s velkoobchodníkmi. 9 Komisia tiez konstatovala, ze postupy opísané vyssie boli súcastou celkového plánu s cielom obmedzit hospodársku sútaz medzi adresátmi sporného rozhodnutia a vyznacovali sa jediným a nepretrzitým porusením, ktoré sa vztahovalo na tri podskupiny výrobkov, konkrétne na vodovodné batérie, sprchové kúty a príslusenstvo, ako aj na keramiku (dalej len "tri podskupiny výrobkov"), a ktoré zahrnalo územia Belgicka, Nemecka, Francúzska, Talianska, Holandska a Rakúska. Pokial ide o organizáciu kartelu, Komisia poukázala na existenciu vnútrostátnych profesijných zdruzení týkajúcich sa vsetkých troch podskupín výrobkov, ktoré nazvala "koordinacnými subjektmi", vnútrostátnych profesijných zdruzení pozostávajúcich z clenov pôsobiacich minimálne v dvoch z týchto troch podskupín výrobkov, ktoré nazvala "viacvýrobkové zdruzenia", ako aj na existenciu specializovaných zdruzení pozostávajúcich z clenov pôsobiacich v jednej z tých istých podskupín výrobkov. Napokon konstatovala prítomnost hlavnej skupiny podnikov, ktorá pôsobila v rámci kartelu v rôznych clenských státoch a v rámci koordinacných subjektov a viacvýrobkových zdruzení. 10 Zalobkyne vo veci T-379/10, konkrétne Keramag Keramische Werke, Koninklijke Sphinx, Allia, Produits Céramiques de Touraine a Pozzi Ginori, vyrábali keramiku a Koralle Sanitärprodukte vyrábala sprchové kúty. V case vytýkaných skutkových okolností boli vsetky zalobkyne vo veci T-379/10 dcérskymi spolocnostami spolocnosti Sanitec Europe, ktorá je zalobkynou veci T-381/10 a ktorej bolo rovnako urcené sporné rozhodnutie. V tomto rozhodnutí Komisia oznacila názvom "Sanitec" spolocne Sanitec Europe, Allia a jej dcérske spolocnosti, Keramag Keramische Werke a jej dcérske spolocnosti, Koninklijke Sphinx a Pozzi Ginori. Pocas celého obdobia svojej úcasti na porusení, ktoré sa im vytýkalo, boli dcérske spolocnosti spolocnosti Sanitec Europe clenmi vnútrostátnych profesijných zdruzení výrobcov kúpelnových doplnkov a príslusenstva, a to Vitreous China-group v Belgicku, IndustrieForum Sanitär, predtým Freundeskreis der deutschen Sanitärindustrie, Arbeitskreis Baden und Duschen a Fachverband Sanitärkeramische Industrie v Nemecku, Association française des industries de céramique sanitaire (dalej len "AFICS") vo Francúzsku, zdruzenia Michelangelo v Taliansku, Sanitair Fabrikanten Platform a Stichting Verwarming en Sanitair v Holandsku a Arbeitskreis Sanitärindustrie v Rakúsku. 11 Pokial ide o úcast zalobkýn v prvostupnovom konaní na zistenom porusení, Komisia sa domnievala, ze Sanitec Europe sa prostredníctvom svojich národných dcérskych spolocností podielala pocas obdobia porusenia, ktoré sa im vytýkalo, na kartelových stretnutiach IndustrieForum Sanitär, Arbeitskreis Sanitärindustrie, Sanitair Fabrikanten Platform a Stichting Verwarming en Sanitair, ako aj na stretnutiach zdruzenia Michelangelo, ktoré sú organizáciami a zdruzeniami, ktorých ostatní clenovia vykonávali cinnost vo viacerých clenských státoch, na ktoré sa vztahovalo sporné rozhodnutie, pricom zalobkyne v prvostupnovom konaní boli súcastou ústrednej skupiny podnikov a boli si vedomé alebo si primerane museli byt vedomé, ze zistené porusenie sa na jednej strane týkalo prinajmensom troch podskupín výrobkov a na druhej strane malo väcsí geografický rozsah, kedze sa vztahovalo na územie siestich clenských státov. 12 Na úcely stanovenia pokuty ulozenej kazdému podniku Komisia vychádzala z usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 ([5]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2). Pri urcení základnej výsky pokuty táto institúcia spresnila, ze uvedené stanovenie bolo pre kazdý podnik zalozené na predajoch v clenskom státe, ktoré boli vynásobené poctom rokov jeho úcasti na konstatovanom porusení v kazdom clenskom státe a pre dotknutú podskupinu výrobkov tak, aby sa zohladnilo, ze niektoré podniky vykonávali svoje cinnosti iba v niektorých clenských státoch alebo len v jednej z troch podskupín výrobkov. 13 V súvislosti so závaznostou porusenia Komisia stanovila koeficient závaznosti na 15 %, pricom vzala do úvahy styri kritériá na posúdenie uvedeného porusenia, a to povahu vytýkaného konania, spolocný podiel na trhu, geografický rozsah porusenia a jeho prevedenie. Okrem toho stanovila násobiaci koeficient, ktorý sa mal uplatnit na základe dlzky trvania porusenia, vo výske 4,33 pre Keramag Keramische Werke a Nemecko, co zodpovedalo úcasti na porusení v trvaní styroch rokov a styroch mesiacov, vo výske 10 pre Keramag Keramische Werke a Rakúsko, co zodpovedalo úcasti na porusení v trvaní desiatich rokov, vo výske 3 pre Keramag Keramische Werke a Belgicko, co zodpovedalo úcasti na porusení v trvaní troch rokov, vo výske 8,75 pre Koralle Sanitärprodukte, co zodpovedalo úcasti na porusení v trvaní osem rokov a desat mesiacov, vo výske 3 pre Koninklijke Sphinx a Belgicko, co zodpovedalo úcasti na porusení v trvaní troch rokov, vo výske 0,66 pre Allia a Francúzsko, co zodpovedalo úcasti na porusení v trvaní osem mesiacov, vo výske 0,66 pre Produits Céramiques de Touraine a Francúzsko, co zodpovedalo úcasti na porusení v trvaní osem mesiacov, a vo výske 5,33 pre Pozzi Ginori, co zodpovedalo úcasti na porusení v trvaní pät rokov a styri mesiace. Napokon s cielom odradit dotknuté podniky od úcasti na zosúladených postupoch tvoriacich predmet sporného rozhodnutia sa rozhodla zvýsit základnú výsku pokuty aplikáciou dodatocnej sumy vo výske 15 %. 14 Po stanovení základnej výsky pokuty Komisia skúmala existenciu pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností, ktoré by mohli odôvodnit úpravu základnej výsky pokuty. Vo vztahu k zalobkyniam v prvostupnovom konaní nevzala do úvahy ziadnu pritazujúcu alebo polahcujúcu okolnost, a po uplatnení hornej hranice vo výske 10 % z obratu vycíslila výsku pokuty ulozenej zalobkyniam v prvostupnovom konaní podla clánku 2 sporného rozhodnutia na 57690000 eur. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 15 Návrhmi podanými do kancelárie Vseobecného súdu 8. septembra 2010 zalobkyne v prvostupnovom konaní podali dve zaloby o neplatnost sporného rozhodnutia, pricom vo veci T-379/10 uviedli sedem zalobných dôvodov a vo veci T-381/10 uviedli devät zalobných dôvodov. 16 Dna 16. decembra 2010 Vseobecný súd rozhodol o spojení uvedených vecí na úcely písomnej casti konania a 23. marca 2012 na úcely ústnej casti konania a rozsudku. 17 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd zamietol väcsinu zalobných dôvodov zalobkýn v prvostupnovom konaní, pricom vsetkých sedem zalobných dôvodov uvedených vo veci T-379/10 bolo v podstate totozných s prvými piatimi zalobnými dôvodmi a ôsmym a deviatym zalobným dôvodom uvedeným vo veci T-381/10, takze Vseobecný súd prevzal ich ocíslovanie uvedené v tejto poslednej uvedenej veci a vyhovel prvej a tretej casti tretieho zalobného dôvodu zalobkýn v prvostupnovom konaní. Po tom, ako Vseobecný súd dospel k záveru, ze jednak sa Komisia nesprávne domnievala, ze Allia a Produits Céramiques de Touraine sa zúcastnili na porusení, a jednak, ze Pozzi Ginori sa zúcastnila na tomto porusení od 10. marca 1996 do 14. septembra 2001 napriek tomu, ze jej úcast bola z právneho hladiska dostatocne preukázaná len v období od 14. mája 1996 do 9. marca 2001, zrusil príslusnú cast clánku 1 ods. 1 bodu 6 sporného rozhodnutia. 18 Pokial ide o znízenie pokút, kedze Vseobecný súd zohladnil ciastocné vyhovenie tretiemu zalobnému dôvodu predlozenému zalobkynami v prvostupnovom konaní, zrusil clánok 2 ods. 7 sporného rozhodnutia stanovujúceho zalobkyniam v prvostupnovom konaní pokutu v rozsahu, v akom prevysuje sumu 50580701 eur. Návrhy úcastníkov konania Odvolanie 19 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil bod 1 výroku napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom bol zrusený clánok 1 sporného rozhodnutia, pokial ide o udalosti, ku ktorým doslo v rámci AFICS, a o zodpovednost spolocnosti Allia, Produits Céramiques de Touraine a Sanitec Europe za tieto udalosti, -- v celom rozsahu zrusil bod 2 výroku napadnutého rozsudku, -- v prípade, ze Súdny dvor sám vydá konecné rozhodnutie o spore, zamietol zalobu o neplatnost, tiez pokial ide o udalosti, ku ktorým doslo v rámci AFICS, a aby obnovil pokuty ulozené spolocnosti Allia, Produits Céramiques de Touraine a Sanitec, a -- ulozil zalobkyniam v prvostupnovom konaní povinnost nahradit trovy tohto odvolacieho konania a v prípade, ze Súdny dvor sám vydá konecné rozhodnutie o spore, zaviazal ich tiez na náhradu trov prvostupnového konania. 20 Zalobkyne v prvostupnovom konaní navrhujú, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie ako neprípustné alebo nedôvodné a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. Vzájomné odvolanie 21 Zalobkyne v prvostupnovom konaní navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil body 1 a 3 výroku napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom Vseobecný súd zamietol druhú cast piateho zalobného dôvodu uvedeného v prvostupnovom konaní týkajúcu sa skutocnosti, ze oznámenie o výhradách z 26. marca 2007 neuvádzalo správne vysvetlenie dôkazov pouzitých proti spolocnostiam Pozzi Ginori a Sanitec Europe, pokial ide o Taliansko, -- zrusil clánok 1 ods. 1 bod 6 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia v tomto rozhodnutí uviedla, ze Sanitec Europe a Pozzi Ginori sa podielali na porusení na talianskom trhu, alebo subsidiárne ho zrusil v rozsahu, v akom Komisia v tomto ustanovení uviedla, ze Sanitec Europe a Pozzi Ginori sa podielali na takomto porusení v inom období nez od 12. mája 2000 do 9. marca 2001, -- zrusil clánok 2 ods. 7 písm. a) a f) sporného rozhodnutia alebo subsidiárne znízil pokuty ulozené v zmysle tohto ustanovenia spolocnosti Sanitec Europe samostatne alebo spolocne a nerozdielne so spolocnostou Pozzi Ginori, -- subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu na opätovné rozhodnutie v súlade s rozsudkom Súdneho dvora a -- zaviazal Komisiu na znásanie jej vlastných trov konania a náhradu trov konania odvolateliek pred Súdnym dvorom, ako aj na náhradu primeranej casti trov konania, ktoré vynalozili v konaní pred Vseobecným súdom. 22 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol vzájomné odvolanie ako neprípustné a/alebo nedôvodné a -- zaviazal zalobkyne v prvostupnovom konaní na náhradu trov konania. O hlavnom odvolaní O prvom odvolacom dôvode 23 Svojím prvým odvolacím dôvodom, ktorý sa skladá z piatich castí týkajúcich sa bodov 112 az 121 napadnutého rozsudku, Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd porusil svoju povinnost odôvodnenia a niekolkokrát vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia pri skúmaní dôkazov týkajúcich sa dotknutého porusenia. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 24 V prvej casti prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze potvrdenie dôkazov, v danom prípade vyhlásenia podaného spolocnostou American Standard Inc. (dalej len "Ideal Standard") v rámci ziadosti o zhovievavost, si vyzadovalo dôkaz podporujúci koordináciu cien na stretnutí AFICS 25. februára 2004. Podla tejto institúcie je pritom cielom poziadavky potvrdenia dôkazu preverit dôveryhodnost dôkazu. Vseobecný súd vyzadovaním, aby bol dôkaz overený dalsím dokumentom, a nepreverením, ci aj jeden jediný dôkaz nemôze byt dôveryhodný, podla nej vylozil poziadavku potvrdenia prílis restriktívne a porusil zásadu volného hodnotenia dôkazov. 25 Zalobkyne v prvostupnovom konaní tvrdia, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je neprípustná, kedze v prvom rade Komisia vyzýva Súdny dvor na uskutocnenie preskúmania zistení Vseobecného súdu týkajúcich sa podlozenia a dôveryhodnosti ziadosti o zhovievavost spolocnosti Ideal Standard, a po druhé v konaní pred Vseobecným súdom neboli uvedené tvrdenia týkajúce sa dôveryhodnosti vyhlásenia podaného v rámci ziadosti o zhovievavost, hoci aj v prípade nepotvrdenia dalsím dôkazom. V kazdom prípade tvrdia, ze z judikatúry nevyplýva, ze by bolo vyhlásenie podané v rámci ziadosti o zhovievavost dôveryhodné az tak, ze nijaký z jeho prvkov sa nemusí potvrdit. - Posúdenie Súdnym dvorom 26 Je potrebné pripomenút, ze posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa dôkaznej sily dokumentov v spise nemozno namietat pred Súdnym dvorom, ibaze by doslo k poruseniu pravidiel v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazov alebo skresleniu týchto dôkazov (rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens/Komisia, [6]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [7]EU:C:2013:866, bod [8]129 a citovaná judikatúra). 27 Naproti tomu otázka, ci Vseobecný súd dodrzal pravidlá v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazov v rámci preskúmania dôkazov uvedených Komisiou na potvrdenie existencie porusenia právnych noriem Únie v oblasti hospodárskej sútaze, predstavuje právnu otázku, ktorú mozno predlozit v rámci odvolania (rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens/Komisia, [9]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [10]EU:C:2013:866, bod [11]130 a citovaná judikatúra). 28 Ako Vseobecný súd pripomenul v bode 105 napadnutého rozsudku, vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na karteli, ktorého správnost spochybnuje niekolko dalsích dotknutých podnikov, vsak nemozno povazovat za postacujúci dôkaz o existencii porusenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, ak nie je podporené inými dôkazmi, aj ked pozadovaný stupen potvrdenia môze byt nizsí vzhladom na vierohodnost predmetných vyhlásení (pozri tiez rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens/Komisia, [12]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [13]EU:C:2013:866, bod [14]135). 29 V bodoch 117 a 118 napadnutého rozsudku Vseobecný súd iba uplatnil toto pravidlo vychádzajúce z judikatúry, ked po konstatovaní, ze vyhlásenia spolocnosti Ideal Standard predlozené v rámci ziadosti o zhovievavost boli spochybnené, uviedol, ze v dôsledku toho tieto vyhlásenia nemôzu samy osebe predstavovat dostatocný dôkaz o protisútaznej povahe diskusií, ktoré sa uskutocnili na stretnutí AFICS 25. februára 2004. 30 Tvrdenia Komisie týkajúce sa prílis restriktívneho výkladu poziadavky potvrdzovania sa dôkazov sú preto nepodlozené. 31 Pokial ide o tvrdenia Komisie, ktorých cielom je spochybnenie výsledku, ku ktorému dospel Vseobecný súd pri skúmaní dôkazu, konkrétne dôveryhodnosti a dôkaznej sily, ktoré Vseobecný súd priznal vyhláseniam spolocnosti Ideal Standard podaným v rámci jej ziadosti o zhovievavost, tieto tvrdenia sú v zmysle judikatúry uvedenej v bode 26 tohto rozsudku neprípustné v stádiu odvolania, kedze Komisia nenamietala ani nepreukázala zjavné skreslenie skutkového stavu alebo dôkazov. 32 Prvá cast prvého odvolacieho dôvodu sa preto musí zamietnut ako ciastocne neprípustná a ciastocne nedôvodná. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 33 Druhou castou prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd po tom, co nesprávne konstatoval, ze vyhlásenie spolocnosti Ideal Standard by malo byt podporené dalsím dôkazom, neoprávnene nepreskúmal dôkaznú hodnotu vyhlásenia spolocnosti Roca prilozeného k jej ziadosti o zhovievavost, pricom odkázal na cast sporného rozhodnutia obsahujúcu zhrnutie odpovede spolocnosti Roca SARL (dalej len "Roca") na oznámenie o výhradách z 26. marca 2007. Na jednej strane pritom táto odpoved údajne ani nebola súcastou spisu a na druhej strane Vseobecný súd údajne dospel k diametrálne opacnému záveru vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 16. septembra 2013, Roca/Komisia, ([15]T-412/10, neuverejnený, [16]EU:T:2013:444), v ktorom bola táto odpoved súcastou spisu. Okrem toho v súbezných veciach vedúcich k rozsudkom zo 16. septembra 2013, Villeroy & Boch Austria a i./Komisia ([17]T-373/10, T-374/10, T-382/10 a T-402/10, neuverejnený, [18]EU:T:2013:455), ako aj Duravit a i./Komisia ([19]T-364/10, neuverejnený, [20]EU:T:2013:477), Vseobecný súd údajne správne rozhodol, ze vyhlásenie na základe zhovievavosti môze byt potvrdené iným vyhlásením a údajne dospel k záveru, ze vyhlásenia spolocností Ideal Standard a Roca sa potvrdzovali, prinajmensom pokial ide o výrobky základného radu. 34 V dôsledku toho je v prvom rade napadnutý rozsudok podla nich nedostatocne odôvodnený, kedze Vseobecný súd nepreskúmal dôkaznú hodnotu vyhlásenia spolocnosti Roca podaného v rámci zhovievavosti, pricom nahradil takéto preskúmanie tým, ze bez súvislostí uviedol odpoved spolocnosti Roca na oznámenie o výhradách z 26. marca 2007, ako je zhrnuté v spornom rozhodnutí. V druhom rade Vseobecný súd údajne zrusil cast sporného rozhodnutia na základe dokumentu, ktorý sa nenachádza v spise. V tretom rade výklad odpovede spolocnosti Roca údajne predstavuje skreslenie dôkazu, ako to preukazuje výklad tohto dôkazu vo vsetkých troch uvedených súbezných konaniach. Vo stvrtom rade tvrdenie Vseobecného súdu uvedené v bode 120 napadnutého rozsudku, podla ktorého vyhlásenie na základe zhovievavosti nemôze potvrdit iné také vyhlásenie, údajne vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. 35 Zalobkyne v prvostupnovom konaní namietajú, ze druhá cast prvého odvolacieho dôvodu je neprípustná a v kazdom prípade nedôvodná. Hoci sa totiz vyhlásenia spolocnosti Roca podané v rámci konania o zhovievavosti nenachádzajú v spise Vseobecného súdu, tomuto súdu podla nich nemozno vytýkat, ze vychádzal jedine z relevantných odôvodnení sporného rozhodnutia. Co sa týka odpovede spolocnosti Roca na oznámenie o výhradách z 26. marca 2007, Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho posúdenia, ked vychádzal z relevantných pasází sporného rozhodnutia uvádzaných zalobkynami v prvostupnovom konaní. Napokon tvrdia, ze nedoslo k skresleniu dôkazov, pretoze islo o odlisné skutocnosti prejednávané odlisným spôsobom v odlisných veciach. - Posúdenie Súdnym dvorom 36 Najprv je potrebné konstatovat, ze v prejednávanej veci Komisia uvádza po prvé nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku, po druhé nemoznost Vseobecného súdu ciastocne zrusit sporné rozhodnutie na základe dokumentu, ktorý sa nenachádza v spise, po tretie skreslenie dôkazov a po stvrté pochybenie pri uplatnení pravidiel dokazovania. Preto na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne v prvostupnovom konaní, Komisia sa neobmedzila na spochybnenie posúdenia skutkového stavu Vseobecným súdom alebo na zopakovanie tvrdení, ktoré uz boli uvedené v konaní pred ním. V dôsledku toho je druhá cast prvého odvolacieho dôvodu prípustná. 37 Pokial ide o jej dôvodnost, najskôr je potrebné konstatovat, ze ako uz bolo uvedené v bode 26 tohto rozsudku, jedine Vseobecný súd je oprávnený konstatovat a posúdit relevantné skutocnosti a posúdit dôkazné prostriedky s výnimkou prípadu skreslenia týchto skutocností a dôkazných prostriedkov. 38 Následne z ustálenej judikatúry vyplýva, ze súdu Únie prislúcha rozhodnút o potrebe predlozit dokument podla okolností sporu a v súlade s ustanoveniami rokovacieho poriadku uplatnitelnými na dokazovanie. Pokial ide o Vseobecný súd, z clánku 49 a clánku 65 písm. b) jeho rokovacieho poriadku v znení uplatnujúcom sa v case vydania napadnutého rozsudku vyplýva, ze výzva na predlozenie akýchkolvek dokumentov týkajúcich sa prejednávanej veci patrí k dôkazným prostriedkom, ktoré môze Vseobecný súd nariadit v kazdom stádiu konania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. októbra 2003, Salzgitter/Komisia, [21]C-182/99 P, [22]EU:C:2003:526, bod [23]41 a citovanú judikatúru; Aristrain/Komisia, [24]C-196/99 P, [25]EU:C:2003:529, bod [26]67 a citovanú judikatúru; Ensidesa/Komisia, [27]C-198/99 P, [28]EU:C:2003:530, bod [29]28 a citovanú judikatúru, ako aj Corus UK/Komisia, [30]C-199/99 P, [31]EU:C:2003:531, bod [32]67 a citovanú judikatúru). 39 Napokon z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze hoci by Vseobecný súd nemal byt povinný výslovne odôvodnit svoje posúdenie hodnoty kazdého z dôkazov, ktoré mu boli predlozené, najmä pokial usúdi, ze sú bezpredmetné alebo irelevantné pre rozhodnutie sporu, platí to s výhradou, ze dodrzí vseobecné zásady a procesné pravidlá v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazov a neskreslí dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 2000, Dorsch Consult/Rada a Komisia, [33]C-237/98 P, [34]EU:C:2000:321, bod [35]51). 40 V tejto súvislosti z bodu 120 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd s cielom preskúmat dôkaznú hodnotu vyhlásení podaných spolocnostou Roca na základe jej ziadosti o zhovievavost vychádzal výlucne z odôvodnenia 586 sporného rozhodnutia, ktoré je zhrnutím odpovede spolocnosti Roca na oznámenie o výhradách z 26. marca 2007. Vyvodil z toho, ze pri neexistencii podporných dôkazov Komisia nemohla vychádzat z uvedených vyhlásení, aby preukázala, ze na stretnutí AFICS 25. februára 2004 doslo ku koordinácii najnizsích cien. 41 Vseobecný súd pritom nemohol odmietnut akúkolvek dôkaznú hodnotu vyhlásení spolocnosti Roca podaných na základe ziadosti o zhovievavost výlucne na základe uvedeného odôvodnenia 586, ktoré je zhrnutím iného dokumentu, bez preskúmania odôvodnenia 556 sporného rozhodnutia, ktoré sa týka týchto vyhlásení, alebo bez preskúmania ich obsahu. 42 Vseobecný súd tým porusil povinnost odôvodnenia, ako aj pravidlá uplatnujúce sa v oblasti vykonávania dôkazov. 43 Okrem toho je potrebné konstatovat, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 120 napadnutého rozsudku uviedol, ze vyhlásenie na základe zhovievavosti nemôze potvrdit iné také vyhlásenie, nie je bezpredmetné. 44 Koncept potvrdenia totiz znamená, ze jeden dôkaz môze byt posilnený iným dôkazom. V právnom poriadku Únie vsak neexistuje pravidlo, ktoré by bránilo tomu, aby bol podporný dôkaz rovnakej povahy ako podporovaný dôkaz, teda aby bolo vyhlásenie na základe ziadosti o zhovievavost podporené iným takým vyhlásením. 45 Vseobecný súd preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 120 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia bola povinná zadovázit dalsie dôkazy z dôvodu skutocnosti, ze vyhlásenie na základe zhovievavosti nemôze potvrdit iné také vyhlásenie. 46 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze táto cast je dôvodná, pricom nie je potrebné rozhodnút o ostatných tvrdeniach uvedených Komisiou na podporu druhej casti prvého odvolacieho dôvodu. O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 47 Svojou tretou castou prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd v rozpore s ustálenou judikatúrou priznal poziadavke potvrdzovania sa dôkazov prílis restriktívny výklad, pokial ide o tabulku týkajúcu sa stretnutia AFICS 25. februára 2004. Podla tejto institúcie Vseobecný súd tým, ze v bode 119 napadnutého rozsudku vyzadoval, aby táto tabulka preukazovala existenciu dotknutého porusenia bez zohladnenia dalsích dôkazov a doplnujúcich vysvetlení, najmä tých, ktoré sa nachádzajú v ziadosti o zhovievavost spolocnosti Ideal Standard, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Okrem toho údajne porusil svoju povinnost odôvodnenia, ked nepreskúmal dôkaznú hodnotu vysvetlení podaných v tejto ziadosti. Dodáva, ze táto cast je posilnená skutocnostou, ze posúdenie rovnakého dôkazu v rozsudku zo 16. septembra 2013, Duravit a i./Komisia ([36]T-364/10, neuverejnený, [37]EU:T:2013:477), viedlo k odlisnému záveru, a to potvrdeniu dôkaznej povahy uvedenej tabulky. 48 Podla zalobkýn v prvostupnovom konaní je uvedená cast neprípustná, lebo Komisia ziada Súdny dvor, aby opätovné preskúmal posúdenie skutkového stavu a prípustnosti dôkazov, ktoré uz uskutocnil Vseobecný súd. V kazdom prípade tieto zalobkyne sa domnievajú, ze Vseobecný súd správnym spôsobom preskúmal tabulku týkajúcu sa stretnutia AFICS 25. februára 2004. Súhlasia so stanoviskom Vseobecného súdu, podla ktorého Komisia neuviedla nijaké vysvetlenie, ktoré by mohlo podlozit záver, ze cielom tohto stretnutia boli protisútazné rokovania. - Posúdenie Súdnym dvorom 49 Ako bolo uvedené v bode 27 tohto rozsudku, otázka, ci Vseobecný súd dodrzal pravidlá v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazov v rámci preskúmania dôkazov uvedených Komisiou na podlozenie existencie porusenia právnych noriem Únie v oblasti hospodárskej sútaze, predstavuje právnu otázku, ktorú mozno predlozit v rámci odvolania. Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne v prvostupnovom konaní, je tretia cast prvého odvolacieho dôvodu prípustná. 50 Pokial ide o dôvodnost, je potrebné uviest, ze vzhladom na to, ze je nesporné, ze zákaz zúcastnovat sa na protisútazných postupoch alebo dohodách, ako aj sankcie, ktoré môzu byt porusitelom ulozené, sú vseobecne známe, je bezné, ze cinnosti, ktoré sú obsahom týchto postupov a dohôd, sa uskutocnujú ilegálne, ze stretnutia sa uskutocnujú tajne, najcastejsie v tretom státe, a ze súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Aj ked Komisia objaví písomnosti jasne potvrdzujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, tieto písomnosti obycajne budú len zlomkovité a nesúrodé do takej miery, ze je casto nevyhnutné vyvodit niektoré detaily prostredníctvom dedukcie (pozri rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [38]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [39]EU:C:2004:6, body [40]55 a [41]56). 51 Okrem toho existencia protisútazného postupu alebo dohody sa vo väcsine prípadov musí vyvodit z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Total Marketing Services/Komisia, [42]C-634/13 P, [43]EU:C:2015:614, bod [44]26 a citovanú judikatúru). 52 Navyse je potrebné pripomenút, ze na preukázanie existencie porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ je nevyhnutné, aby Komisia predlozila vierohodné, presné a zhodujúce sa dôkazy. Kazdý dôkaz, ktorý predlozila, vsak nemusí nevyhnutne zodpovedat týmto kritériám vo vztahu ku kazdému prvku porusenia. Postacuje, ak súbor indícií, o ktoré sa táto institúcia opiera, posudzovaný celkovo zodpovedá tejto poziadavke (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, [45]C-407/08 P, [46]EU:C:2010:389, bod [47]47). 53 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 119 napadnutého rozsudku uviedol, ze vzhladom na to, ze tabulka poskytnutá spolocnostou Ideal Standard v prílohe jej ziadosti o zhovievavost nie je datovaná, neobsahuje nic, co by ju spájalo so stretnutím AFICS 25. februára 2004, a neuvádza mená konkurentov alebo najvyssie a najnizsie ceny, ktoré mali títo konkurenti uplatnovat, nemôze potvrdzovat urcovanie cien v rámci tohto stretnutia. 54 Je vsak potrebné konstatovat, ze Vseobecný súd tým uplatnil na túto tabulku také poziadavky, ze ak by sa naplnili, jedine táto tabulka by sama osebe predstavovala dostatocný dôkaz na preukázanie urcenia cien. 55 Komisia vsak túto tabulku uviedla iba ako potvrdzujúci dôkaz. Vseobecný súd tak vyzadovaním, aby takýto dôkaz obsahoval prvky dostacujúce na preukázanie urcenia cien na stretnutí AFICS 25. februára 2004, opomenul preskúmat, ci sa dôkazy posudzované ako celok môzu vzájomne potvrdzovat, a konal v rozpore s judikatúrou uvedenou v bodoch 50 az 52 tohto rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. januára 2007, Salzgitter Mannesmann/Komisia, [48]C-411/04 P, [49]EU:C:2007:54, body [50]44 az [51]48). 56 V dôsledku toho je potrebné usudzovat, ze tretia cast prvého odvolacieho dôvodu je dôvodná, pricom nie je potrebné rozhodnút o ostatných tvrdeniach uvedených Komisiou na jej podporu. O stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 57 Stvrtou castou prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd porusil povinnost odôvodnenia napadnutého rozsudku, kedze nepreskúmal niektoré z dôkazov uvedených v spornom rozhodnutí, ktoré potvrdzovali vyhlásenia spolocností Ideal Standard a Roca, najmä mesacné tabulky obsahujúce dôverné údaje o predajoch uvedené v odôvodneniach 572 az 574 sporného rozhodnutia, ktoré sa nachádzajú v spise Vseobecného súdu, ako aj vyhlásenie pána Laligného. Podla Komisie mali tieto dôkazy prinajmensom potvrdzovaciu povahu, lebo preukazovali, ze v priebehu roka 2004 sa uskutocnovali protisútazné kontakty, cím posilnovali dôveryhodnost vyhlásení spolocností Ideal Standard a Roca. 58 Zalobkyne v prvostupnovom konaní tvrdia, ze stvrtá cast prvého odvolacieho dôvodu je neprípustná, lebo Komisia touto castou spochybnuje skutkové posúdenie Vseobecného súdu. Okrem toho zdôraznujú, ze vyhlásenie pána Laligného uviedli v konaní pred Vseobecným súdom jedine na preukázanie nesúrodosti medzi ziadostou spolocnosti Ideal Standard o zhovievavost a týmto vyhlásením a ze toto vyhlásenie je v kazdom prípade irelevantné pre rozhodnutie sporu. - Posúdenie Súdnym dvorom 59 Najprv je potrebné vzhladom na dôvody uvedené v bode 49 tohto rozsudku zamietnut námietku neprípustnosti, ktorú vzniesli zalobkyne v prvostupnovom konaní. 60 Pokial ide o posúdenie dôvodnosti stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu, je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry uvedenej v bode 39 tohto rozsudku by Vseobecný súd s výhradou, ze dodrzí vseobecné zásady a procesné pravidlá v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazov a neskreslí dôkazy, nemal byt povinný výslovne odôvodnit svoje posúdenie hodnoty kazdého z dôkazov, ktoré mu boli predlozené, najmä pokial usúdi, ze sú bezpredmetné alebo irelevantné pre rozhodnutie sporu. 61 Okrem toho dôkazný charakter alebo chýbajúci dôkazný charakter procesných písomností patrí do právomoci Vseobecného súdu nezávisle posúdit skutkový stav, pricom toto posúdenie nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania, okrem prípadov skreslenia dôkazov predlozených Vseobecnému súdu, alebo ked zo spisového materiálu vyplýva vecná nepresnost konstatovaní Vseobecného súdu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [52]C-286/13 P, [53]EU:C:2015:184, bod [54]58 a citovanú judikatúru). 62 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bodoch 110 az 121 napadnutého rozsudku preskúmal, ci Komisia preukázala, ze Allia a Produits Céramiques de Touraine sa podielali na diskusiách týkajúcich sa koordinácie najnizsích cien výrobkov základnej rady na stretnutí AFICS 25. februára 2004. 63 V bode 90 svojho vyjadrenia k zalobe v prvostupnovom konaní vsak Komisia zdôraznila, ze vyhlásenie pána Laligného sa týkalo správania v rámci iného profesijného zdruzenia nez AFICS. Komisia v rámci tohto odvolacieho konania netvrdí, ze v konaní pred Vseobecným súdom uvádzala, ze tento dôkaz sa mal zohladnit ako dôkaz umoznujúci potvrdit vyhlásenia spolocností Ideal Standard a Roca v súvislosti so stretnutím AFICS 25. februára 2004. Za týchto okolností by sa nemalo Vseobecnému súdu vytýkat, ze neanalyzoval uvedený dôkaz pri svojom preskúmaní diskusií, ktoré sa uskutocnili pocas tohto posledného uvedeného stretnutia. 64 Naproti tomu Vseobecný súd pochybil, ked v bodoch 117 az 120 napadnutého rozsudku uviedol, ze nijaký dôkaz nepodporuje vyhlásenia spolocností Ideal Standard a Roca, v dôsledku coho tieto vyhlásenia nepredstavujú dostatocný dôkaz o protisútaznej povahe uvedených diskusií, nepreskúmal, ci tabulky uvedené v odôvodneniach 572 az 574 sporného rozhodnutia a nachádzajúce sa v spise umoznujú, ako to Komisia výslovne uviedla v bodoch 97 a 99 svojho vyjadrenia k zalobe, podporit uvedené vyhlásenia. 65 V dôsledku toho je stvrtá cast prvého odvolacieho dôvodu opodstatnená v rozsahu, v akom vytýka Vseobecnému súdu, ze nepreskúmal dôkaznú hodnotu uvedených tabuliek. O piatej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 66 Piatou castou prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze opomenul preskúmat viacero dôkazov a pokial ide o dôkazy, ktoré preskúmal, uplatnil prílis striktné poziadavky dokazovania, neuskutocnil ich celkové posúdenie, ako je povinný to urobit v zmysle ustálenej judikatúry. 67 Podla zalobkýn v prvostupnovom konaní je na jednej strane piata cast prvého odvolacieho dôvodu neprípustná, lebo Komisia touto castou spochybnuje skutkové posúdenie Vseobecného súdu. Na druhej strane podla nich nepreskúmanie urcitých dôkazov a najmä tých, ktoré sú irelevantné, neznamená, ze Vseobecný súd nevykonal celkové preskúmanie. - Posúdenie Súdnym dvorom 68 Na jednej strane je potrebné vzhladom na dôvody uvedené v bode 49 tohto rozsudku zamietnut námietku neprípustnosti, ktorú vzniesli zalobkyne v prvostupnovom konaní. 69 Na druhej strane vzhladom na body 43 az 45, 49 az 56, 64 a 65 tohto rozsudku, z ktorých vyplýva, ze Vseobecný súd porusil pravidlá v oblasti dokazovania, nepreskúmal dôkaznú hodnotu niektorých dokumentov v spise a nepreveril, ci dôkazy posudzované ako celok sa navzájom mohli potvrdzovat, je potrebné usudzovat, ze piata cast prvého odvolacieho dôvodu je dôvodná. 70 Zo vsetkých uvedených úvah vyplýva, ze prvému odvolaciemu dôvodu sa musí ciastocne vyhoviet. O druhom odvolacom dôvode - Argumentácia úcastníkov konania 71 Svojím druhým odvolacím dôvodom Komisia vytýka Vseobecnému súdu, ze ním prijaté závery a vypracované odôvodnenie napadnutého rozsudku sú v rozpore so závermi a odôvodnením rozsudkov zo 16. septembra 2013, Roca/Komisia ([55]T-412/10, neuverejnený, [56]EU:T:2013:444, body [57]198 a [58]239), Villeroy & Boch Austria a i./Komisia ([59]T-373/10, T-374/10, T-382/10 a T-402/10, neuverejnený, [60]EU:T:2013:455, body [61]289 a [62]290), ako aj Duravit a i./Komisia ([63]T-364/10, neuverejnený, [64]EU:T:2013:477, bod [65]324). 72 Hoci by sa podla Komisie v súlade s judikatúrou Súdneho dvora povinnost Vseobecného súdu odôvodnit svoje rozsudky v zásade nemala chápat az tak, ze mu ukladá, aby odôvodnil riesenie prijaté v urcitej veci vo vztahu k inej veci, ktorá mu bola predlozená, aj ked sa týka rovnakého rozhodnutia, domnieva sa, ze okolnosti prejednávanej veci výnimocne opodstatnujú zrusenie napadnutého rozsudku. Komisia totiz tvrdí, ze vsetky styri príbuzné veci sa týkajú rovnakého rozhodnutia, rovnakých odôvodnení tohto rozhodnutia a rovnakých dôkazov. Podla tejto institúcie bolo mozné spojit uvedené veci na úcely rozsudku Vseobecného súdu. Za týchto okolností podla Komisie vzhladom na chýbajúce dôvody postupovat takýmto spôsobom Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked ciastocne zrusil sporné rozhodnutie, iba pokial ide o jednu zo zalobkýn v prvostupnovom konaní. 73 Zalobkyne v prvostupnovom konaní tvrdia, ze druhý odvolací dôvod Komisie je prílis vseobecný a nepresný na to, aby bol prípustný. V kazdom prípade podla nich napadnutý rozsudok nie je inkoherentný. Okrem toho ak by sa prijali tvrdenia Komisie, viedlo by to údajne k ich odsúdeniu na základe neprípustných dôkazov a dôkazov, ktoré neboli súcastou súboru prejednaných dôkazov, co by bolo v rozpore s právom na obhajobu a predovsetkým s právom na spravodlivé súdne konanie. - Posúdenie Súdnym dvorom 74 Vzhladom na konstatovania uvedené v bodoch 41 a 42 tohto rozsudku, z ktorých v podstate vyplýva, ze Vseobecný súd nemohol úplne popriet dôkaznú hodnotu vyhlásení podaných spolocnostou Roca v rámci jej ziadosti o zhovievavost výlucne na základe odôvodnenia 586 sporného rozhodnutia, nie je potrebné rozhodnút o druhom odvolacom dôvode zalozenom v podstate na rozpore odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vztahu k rozsudkom zo 16. septembra 2013, Roca/Komisia ([66]T-412/10, neuverejnený, [67]EU:T:2013:444), Villeroy & Boch Austria a i./Komisia ([68]T-373/10, T-374/10, T-382/10 a T-402/10, neuverejnený, [69]EU:T:2013:455), ako aj Duravit a i./Komisia ([70]T-364/10, neuverejnený, [71]EU:T:2013:477), v rozsahu, v akom Vseobecný súd v napadnutom rozsudku neuviedol, ze tieto vyhlásenia umoznovali potvrdit vyhlásenia spolocnosti Ideal Standard, a teda preukázat úcast spolocností Allia a Produits Céramiques de Touraine na diskusiách o cenách na stretnutí AFICS 25. februára 2004. 75 Kedze druhej az piatej casti prvého odvolacieho dôvodu sa úplne alebo ciastocne vyhovelo, je potrebné zrusit body 1 a 2 výroku napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom po prvé Vseobecný súd ciastocne zrusil sporné rozhodnutie na základe neúplného preskúmania tohto rozhodnutia a dôkazov, po druhé vyvodil záver, ze potvrdzujúci dôkaz nemôze potvrdit urcenie cien na stretnutí AFICS 25. februára 2004, po tretie Vseobecný súd nepreskúmal dôkaznú hodnotu niektorých dôkazov uvedených v spornom rozhodnutí a nachádzajúcich sa v spise a po stvrté opomenul preverit, ci sa dôkazy posudzované celkovo mohli navzájom potvrdzovat. Vo zvysnej casti sa odvolanie zamieta. O vzájomnom odvolaní 76 Na podporu svojho vzájomného odvolania zalobkyne v prvostupnovom konaní uvádzajú dva odvolacie dôvody smerujúce proti bodom 284 az 291 napadnutého rozsudku. O prvom odvolacom dôvode O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 77 Zalobkyne v prvostupnovom konaní tvrdia, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked nesprávne uplatnil právny rezim prípustnosti zalobných dôvodov a tvrdení. Podla názoru zalobkýn v prvostupnovom konaní sa uvedený súd predovsetkým nesprávne domnieval, ze tvrdenie týkajúce sa nedostatocnosti oznámenia o výhradách z 26. marca 2007 je neprípustné. 78 V tejto súvislosti tvrdia, ze neprípustnost zalobného dôvodu je v judikatúre konstatovaná velmi zriedkavo a ze takýto záver by sa mal vyvodit len vtedy, ak nie je uvedená nijaká argumentácia na podporu dotknutého zalobného dôvodu. Údajne pritom toto tvrdenie odôvodnili dostatocne na to, aby nan mohla Komisia odpovedat, a co je dôlezitejsie, zacat o tejto zálezitosti diskusiu na pojednávaní, pricom netvrdila, ze bol prílis vágny alebo nepresný. 79 Okrem toho zalobkyne v prvostupnovom konaní subsidiárne tvrdia, ze Vseobecný súd opomenul odôvodnit svoje rozhodnutie nepreskúmat toto tvrdenie, pricom konstatoval, ze bolo formulované abstraktne a chýbala mu presnost vyzadovaná na to, aby bolo prípustné. 80 Komisia tvrdí, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu vychádza z neúplného výkladu napadnutého rozsudku, ako aj nesprávneho ponatia rozsahu vyhlásenia neprípustnosti Vseobecným súdom. 81 V tejto súvislosti táto institúcia tvrdí, ze toto vyhlásenie sa týka výlucne bodu 158 zaloby zalobkýn v prvostupnovom konaní, ktorý obsahoval vseobecné tvrdenia o predlození tvrdení voci zalobkyniam v prvostupnovom konaní v oznámení o výhradách z 26. marca 2007, pricom Vseobecný súd preskúmal z vecnej stránky tvrdenia uvedené voci spolocnosti Pozzi Ginori vzhladom na jej úcast na stretnutiach zdruzenia Michelangelo v Taliansku v bodoch 288 az 290 napadnutého rozsudku. Aj keby sa neprípustnost vztahovala na cast zalobného dôvodu týkajúcu sa Talianska, vzhladom na to, ze Vseobecný súd preskúmal z vecnej stránky zalobný dôvod týkajúci sa dotknutého porusenia v tomto clenskom státe, takáto neprípustnost by v kazdom prípade zostala bez následkov. Z toho podla Komisie vyplýva, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tejto súvislosti dostatocné. - Posúdenie Súdnym dvorom 82 Je potrebné uviest, ze Vseobecný súd v bode 286 napadnutého rozsudku pripomenul judikatúru, podla ktorej dôvody formulované abstraktne nezodpovedajú poziadavkám Statútu Súdneho dvora Európskej únie a Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu týkajúcim sa prípustnosti. 83 V tejto súvislosti v bode 287 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze tvrdenie zalobkýn v prvostupnovom konaní týkajúce sa toho, ze Komisia údajne porusila svoju povinnost z právneho hladiska dostatocne uviest výhrady vyslovené voci týmto zalobkyniam v oznámení o výhradách z 26. marca 2007, bolo neprípustné vzhladom na skutocnost, ze bolo formulované abstraktne a chýbala mu presnost. 84 V bodoch 288 az 290 napadnutého rozsudku vsak Vseobecný súd pristúpil k overeniu dôvodnosti tvrdenia, ze Komisia údajne porusila svoju povinnost z právneho hladiska dostatocne uviest výhrady vyslovené v oznámení o výhradách z 26. marca 2007 voci spolocnosti Pozzi Ginori vzhladom na jej úcast na stretnutiach viacvýrobkového zdruzenia Michelangelo. 85 Pritom je potrebné uviest, ze zalobkyne v prvostupnovom konaní sa na podporu svojho tvrdenia o nesprávnom uplatnení právneho rezimu prípustnosti dôvodov v zásade snazia preukázat dostatocnú presnost svojho tvrdenia predlozeného v konaní pred Vseobecným súdom, ktoré sa týkalo nedostatocnosti opisu porusenia, ku ktorému doslo v Taliansku. Ako vsak bolo uvedené v predchádzajúcom bode, Vseobecný súd preskúmal dôvodnost tohto tvrdenia. 86 Zo vsetkých uvedených úvah vyplýva, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu sa musí zamietnut ako neúcinná. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 87 V rámci druhej casti prvého odvolacieho dôvodu sa zalobkyne v prvostupnovom konaní domnievajú, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, alebo subsidiárne, ze skreslil skutkové okolnosti, ked dospel k záveru o dostatocnosti oznámenia o výhradách z 26. marca 2007. 88 Tvrdia, ze Vseobecný súd uplatnil nesprávne právne kritérium na posúdenie dostatocnosti informácií, ktoré musia byt uvedené v oznámení o výhradách na to, aby sa zarucilo právo na obhajobu. Konkrétne Vseobecný súd údajne nesprávne usúdil, ze stacilo uviest, ze "protisútazné správanie" sa uskutocnilo na stretnutiach vymenovaných v oznámení o výhradách z 26. marca 2007, bez spresnenia povahy takéhoto správania a uvedenia akejkolvek inej podrobnosti. Ak by sa pritom Vseobecný súd riadil judikatúrou Súdneho dvora, konkrétne rozsudkom z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia ([72]C-511/06 P, [73]EU:C:2009:433), podla nich by zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka porusenia v odvetví keramiky v Taliansku, kedze oznámenie o výhradách z 26. marca 2007 nepreukazuje podrobnosti o tejto casti porusenia z právneho hladiska dostatocne na to, aby sa zarucilo právo na obhajobu zalobkýn v prvostupnovom konaní. Podla nich je v napadnutom rozsudku uplatnené kritérium týkajúce sa minimálneho prijatelného obsahu oznámenia o výhradách, ktoré nesplna poziadavky týkajúce sa zrozumitelného oznámenia obvinení v súlade s clánkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"). 89 Subsidiárne zalobkyne v prvostupnovom konaní tvrdia, ze záver Vseobecného súdu o dostatocnosti oznámenia o výhradách z 26. marca 2007 uvedený v bode 289 napadnutého rozsudku v kazdom prípade predstavuje zjavné skreslenie obsahu spisu. Takýto záver je podla nich okrem iného v rozpore so záverom, ku ktorému Vseobecný súd dospel v rozsudku zo 16. septembra 2013, Wabco Europe a i./Komisia ([74]T-380/10, [75]EU:T:2013:449), pokial ide o dostatocnost rovnakej pasáze tohto oznámenia o výhradách. 90 Komisia namieta neprípustnost druhej casti prvého odvolacieho dôvodu vzhladom na skutocnost, ze predstavuje nový dôvod, ktorý nebol uvedený v prvostupnovom konaní. Podla tejto institúcie zalobkyne v prvostupnovom konaní pred Vseobecným súdom predovsetkým uviedli, ze oznámenie o výhradách z 26. marca 2007 neobsahovalo nijakú skutocnost v súvislosti so zdruzením Michelangelo. V stádiu odvolania vsak údajne tvrdia, ze informácie poskytnuté Komisiou v súvislosti s "povahou" protisútazného konania nie sú uvedené v tomto oznámení o výhradách, co údajne predstavuje nový dôvod. 91 Táto institúcia tvrdí, ze táto cast je v kazdom prípade nepodlozená. Podla nej rozhodnutie vydané na záver konania o porusení clánku 101 ods. 1 ZFEÚ nemusí byt presnou kópiu oznámenia o výhradách doruceného v rámci tohto konania a povinnost dodrzat právo na obhajobu je splnená, pokial toto rozhodnutie neobvinuje dotknuté osoby za iné porusenia, nez sú porusenia uvedené v zhrnutí výhrad, a obsahuje iba skutocnosti, ku ktorým mali dotknuté osoby moznost vyjadrit sa. 92 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn v prvostupnovom konaní, ze Vseobecný súd neuplatnil právne kritérium rozvinuté v rozsudku z 9. júla 2009, Archer Daniels Midland/Komisia ([76]C-511/06 P, [77]EU:C:2009:433), aby posúdil ich moznost úcinne sa obhajovat, Komisia tvrdí, ze takéto tvrdenie nemôze uspiet. Podla tejto institúcie uvedený rozsudok nemozno uplatnit v prejednávanej veci, lebo zalobkyne v prvostupnovom konaní nespochybnujú, ze si boli vedomé svojej prítomnosti na stretnutiach, dátumov dotknutých stretnutí a dôkazov, ale jedine tvrdia, ze nepoznali "povahu protisútazných konaní", co je vágnym pojmom, ktorý nepreukazuje, v com je oznámenie o výhradách z 26. marca 2007 údajne nedostatocné. Táto institúcia poznamenáva, ze protisútazné konania boli opísané v bodoch 256 a 393 az 400 tohto oznámenia a ze zalobkyne v prvostupnovom konaní svojou odpovedou na uvedené oznámenie preukázali, ze pochopili "povahu" protisútazných konaní, a teda údajná nedostatocnost oznámenia o výhradách z 26. marca 2007 nemala ani najmensí vplyv na konanie. 93 V rozsahu, v akom tvrdenie zalobkýn v prvostupnovom konaní týkajúce sa porusenia clánku 6 EDLP vychádza z predpokladu, ze oznámenie o výhradách z 26. marca 2007 nie je dostatocné, Komisia tvrdí, ze neexistuje podstatný rozpor medzi týmto oznámením o výhradách a sporným rozhodnutím, ktorý by mohol znamenat porusenie tohto clánku. - Posúdenie Súdnym dvorom 94 Je potrebné uviest, ze Vseobecný súd v bodoch 288 az 291 napadnutého rozsudku preskúmal, ci dôkazy uvedené v oznámení o výhradách z 26. marca 2007 v súvislosti s úcastou spolocnosti Pozzi Ginori na stretnutiach zdruzenia Michelangelo umoznili zalobkyniam v prvostupnovom konaní uplatnit ich právo na obhajobu, kedze tieto zalobkyne pred Vseobecným súdom uviedli, ze toto oznámenie o výhradách neobsahovalo nijakú podrobnost o údajnom protisútaznom správaní na stretnutiach zdruzenia Michelangelo. 95 Konkrétnejsie Vseobecný súd najskôr v bode 288 napadnutého rozsudku uviedol, ze tabulka týkajúca sa stretnutí viacvýrobkového zdruzenia Michelangelo nachádzajúca sa v bode 277 oznámenia o výhradách z 26. marca 2007 preukazuje úcast spolocnosti Pozzi Ginori na stretnutiach uvedeného zdruzenia, pocas ktorých doslo k protisútaznému správaniu, a ze písomné dôkazy o takomto správaní sú uvedené v poznámkach pod ciarou vlozených do tejto tabulky. Následne v bode 289 napadnutého rozsudku uviedol, ze hoci boli vysvetlenia poskytnuté Komisiou v súvislosti s úcastou spolocnosti Pozzi Ginori na stretnutiach viacvýrobkového zdruzenia Michelangelo strucné, umoznili zalobkyniam v prvostupnovom konaní presne sa oboznámit so správaním vytýkaným spolocnosti Pozzi Ginori. Vseobecný súd napokon rovnako v bode 289 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia v bode 277 oznámenia o výhradách z 26. marca 2007 uviedla povahu vytýkaných konaní, ich frekvenciu, presný dátum, kedy k nim doslo, a dôkazy, ktoré mala k dispozícii. V bode 290 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze okolnosti uvedené v tomto oznámení o výhradách postacovali na to, aby mohli zalobkyne v prvostupnovom konaní uplatnit svoje právo na obhajobu. 96 Je potrebné konstatovat, ze zalobkyne v prvostupnovom konaní sa obmedzujú na opakovanie tvrdení, ktoré uz boli uvedené pred Vseobecným súdom a ktorých cielom v skutocnosti je, aby Súdny dvor uskutocnil nové posúdenie povahy oznámenia o výhradách z 26. marca 2007. Takéto tvrdenie sa vsak musí odmietnut ako neprípustné v stádiu odvolania (pozri analogicky rozsudok z 12. septembra 2006, Reynolds Tobacco a i./Komisia, [78]C-131/03 P, [79]EU:C:2006:541, bod [80]50, ako aj citovanú judikatúru). 97 Pokial ide o prípustnost tvrdenia zalozeného na porusení clánku 6 EDLP, je potrebné uviest, ze vychádza z predpokladu, ze tvrdenie o nedostatocnosti oznámenia o výhradách z 26. marca 2007 je prípustné. 98 Pritom vzhladom na to, ze na jednej strane z bodu 96 tohto rozsudku vyplýva, ze uvedené tvrdenie je neprípustné a na druhej strane zalobkyne v prvostupnovom konaní neuvádzajú, v com Vseobecný súd údajne porusil clánok 6 EDLP, ale obmedzujú sa na vseobecné zopakovanie toho, ze obsah oznámenia o výhradách z 26. marca 2007 nezodpovedá poziadavkám tohto clánku, v podstate sa domáhajú toho, aby Súdny dvor svojím posúdením dostatocnosti tohto oznámenia o výhradách nahradil posúdenie Vseobecného súdu, pricom nepreukázali akékolvek skreslenie skutkových okolností alebo dôkazov. Takéto tvrdenie vsak nie je prípustné v stádiu odvolania. 99 V dôsledku toho sa druhá cast prvého zalobného dôvodu musí zamietnut ako neprípustná. 100 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze je potrebné zamietnut prvý dôvod vzájomného odvolania ako ciastocne neprípustný a ciastocne neúcinný. O druhom odvolacom dôvode - Argumentácia úcastníkov konania 101 Svojím druhým odvolacím dôvodom zalobkyne v prvostupnovom konaní tvrdia, ze Vseobecný súd dospel k záveru o dostatocnosti oznámenia o výhradách z 26. marca 2007, pokial ide o porusenie v odvetví keramiky v Taliansku, na základe rozporu odôvodnenia v porovnaní s odôvodnením uvedeným v rozsudkoch vydaných v príbuzných veciach a ze v tejto súvislosti primerane neodôvodnil napadnutý rozsudok. Tvrdia, ze posúdenie tohto oznámenia o výhradách, pokial ide o stretnutia zdruzenia Michelangelo, v rozsudku zo 16. septembra 2013, Wabco Europe a i./Komisia ([81]T-380/10, [82]EU:T:2013:449), je v rozpore s posúdením Vseobecného súdu v napadnutom rozsudku. Podla zalobkýn v prvostupnovom konaní musí mat oznámenie o výhradách rovnaký rozsah pre vsetky osoby, ktorým je urcené. 102 V kazdom prípade je údajne záver Vseobecného súdu poznacený nedostatkom odôvodnenia, lebo nie je mozné overit dôvody, pre ktoré sa posúdenie úrovne podrobnosti oznámenia o výhradách z 26. marca 2007 v napadnutom rozsudku lísi od takéhoto posúdenia v rozsudku zo 16. septembra 2013, Wabco Europe a i./Komisia ([83]T-380/10, [84]EU:T:2013:449). 103 Komisia sa domnieva, ze za predpokladu, ze by sa preukázala údajná nedostatocnost oznámenia o výhradách z 26. marca 2007, týkala by sa skreslenia obsahu spisu a kedze zalobkyne v prvostupnovom konaní nepreukázali zjavné skreslenie, ale ich cielom je, aby Súdny dvor opätovne preskúmal bod 288 napadnutého rozsudku, takéto tvrdenie je neprípustné v stádiu odvolania. 104 Táto institúcia navyse tvrdí, ze pokial ide o tvrdenie zalobkýn v prvostupnovom konaní, existuje nekoherentnost medzi napadnutým rozsudkom a rozsudkom zo 16. septembra 2013, Wabco Europe a i./Komisia ([85]T-380/10, [86]EU:T:2013:449), ze v zásade neexistuje povinnost Vseobecného súdu odôvodnovat riesenie prijaté v jednej veci v porovnaní s riesením prijatým v inej veci, aj keby sa týkali rovnakého rozhodnutia. 105 V kazdom prípade sa Komisia domnieva, ze ide o rozdielne otázky v dvoch veciach, z dvoch dôvodov. Po prvé vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 16. septembra 2013, Wabco Europe a i./Komisia ([87]T-380/10, [88]EU:T:2013:449), islo podla nej o výklad mlcania ako rovnocenného so súhlasom s protisútazným konaním, a nie o dostatocnost oznámenia o výhradách z 26. marca 2007. Po druhé Pozzi Ginori nemlcala o tvrdeniach týkajúcich sa stretnutí zdruzenia Michelangelo v Taliansku, zatial co Wabco Europe mlcala a Vseobecný súd musel podat výklad obsahu takéhoto mlcania. V kazdom prípade Komisia dodáva, ze pochybenie, ktorého sa Vseobecný súd mohol dopustit v rozsudku zo 16. septembra 2013, Wabco Europe a i./Komisia ([89]T-380/10, [90]EU:T:2013:449), neodôvodnuje rozsírenie tohto omylu na prejednávanú vec. 106 Podla Komisie zalobkyne v prvostupnovom konaní neuviedli nijaký dalsí dôkaz, ktorý by boli predlozili, ak by sa spresnila "povaha protisútazných konaní", ku ktorým dochádzalo na stretnutiach zdruzenia Michelangelo. Za týchto okolností sú podla nej tvrdenia zalobkýn v prvostupnovom konaní hypotetické a nepodlozené a ak by sa malo zistit pochybenie, nemalo by to viest k zruseniu sporného rozhodnutia, pokial ide o taliansky trh. - Posúdenie Súdnym dvorom 107 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze povinnost Vseobecného súdu odôvodnit svoje rozsudky nemozno v zásade rozsírit az tak, ze musí odôvodnit riesenie prijaté v jednej veci v porovnaní s riesením prijatým v inej veci, ktorá mu bola predlozená, hoci sa týkalo toho istého rozhodnutia. V tejto súvislosti Súdny dvor uz rozhodol, ze ak sa osoba, ktorej bolo rozhodnutie urcené, rozhodne podat zalobu o neplatnost, súdu Únie sa predlozia len prvky rozhodnutia, ktoré sa jej týkajú. Naproti tomu prvky týkajúce sa ostatných osôb, ktorým bolo rozhodnutie urcené, s výhradou osobitných okolností nevstupujú do predmetu sporu, ktorý má súd Únie rozhodnút (pozri rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [91]C-444/11 P, neuverejnený, [92]EU:C:2013:464, bod [93]66, ako aj citovanú judikatúru). 108 V dôsledku toho tvrdenie zalobkýn v prvostupnovom konaní zalozené na údajnom rozpore medzi napadnutým rozsudkom a rozsudkom zo 16. septembra 2013, Wabco Europe a i./Komisia ([94]T-380/10, [95]EU:T:2013:449), sa musí zamietnut. 109 Z toho vyplýva, ze druhý odvolací dôvod vzájomného odvolania musí byt zamietnutý ako nedôvodný. 110 V dôsledku toho sa musí vzájomné odvolanie zamietnut v celom rozsahu. O zalobe pred Vseobecným súdom 111 Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu. Môze teda sám vydat konecný rozsudok v spore, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecného súdu. 112 Najmä vzhladom na to, ze Vseobecný súd nepristúpil k úplnému preskúmaniu dôkazov, stav konania nedovoluje rozhodnút o spore. 113 V dôsledku toho je potrebné vrátit vec Vseobecnému súdu. O trovách 114 Vzhladom na to, ze vec musí byt vrátená Vseobecnému súdu, o trovách tohto odvolacieho konania sa rozhodne neskôr. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Body 1 a 2 výroku rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. septembra 2013, Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([96]T-379/10 a T-381/10, [97]EU:T:2013:457), sa zrusujú. 2. Vo zvysnej casti sa odvolanie zamieta. 3. Vzájomné odvolanie sa zamieta. 4. Vec sa vracia Vseobecnému súdu Európskej únie, pokial ide o cast rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. septembra 2013, Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([98]T-379/10 a T-381/10, [99]EU:T:2013:457), ktorá sa zrusila týmto rozsudkom. 5. O trovách konania sa rozhodne neskôr. Podpisy __________________________________________________________________ ( [100]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXpclZgB/L89193-3522TMP.html#t-ECR_62013CJ0613_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point129 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point130 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point135 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A444&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A444&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A455&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A455&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A477&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A477&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A526&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A526&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A526&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A529&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A529&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A529&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A530&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A530&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A530&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A531&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A531&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A531&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A321&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A321&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A321&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A477&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A477&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A614&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point26 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A54&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A54&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A54&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point44 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A54&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A444&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A444&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A444&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point198 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A444&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point239 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A455&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A455&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A455&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point289 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A455&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point290 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A477&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A477&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A477&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point324 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A444&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A444&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A455&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A455&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A477&locale=sk 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A477&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A433&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A433&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&locale=sk 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A433&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A433&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A541&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A541&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A541&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&locale=sk 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&locale=sk 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A449&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 100. file:///tmp/lynxXXXXpclZgB/L89193-3522TMP.html#c-ECR_62013CJ0613_SK_01-E0001