ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 26. januára 2017 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandsky a rakúsky trh s kúpelnovými doplnkami a príslusenstvom -- Koordinácia predajných cien a výmena citlivých obchodných informácií -- Nariadenie (ES) c. 1/2003 -- clánok 23 ods. 2 -- Horná hranica 10 % obratu -- Povinnost odôvodnenia -- Ochrana legitímnej dôvery" Vo veci C-611/13 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 26. novembra 2013, Hansa Metallwerke AG, so sídlom v Stuttgarte (Nemecko), Hansa Nederland BV, so sídlom v Nijkerku (Holandsko), Hansa Italiana Srl, so sídlom v Castelnuove del Garda (Taliansko), Hansa Belgium, so sídlom v Asse (Belgicko), Hansa Austria GmbH, so sídlom v Salzburgu (Rakúsko), v zastúpení: S. Cappellari, H.-J. Hellmann a C. Malz, Rechtsanwälte, odvolatelky, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: L. Malferrari a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Rada Európskej únie, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: podpredseda Súdneho dvora A. Tizzano, vykonávajúci funkciu predsedu prvej komory, M. Berger, E. Levits, S. Rodin (spravodajca) a F. Biltgen, sudcovia, generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: K. Malacek, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 10. septembra 2015, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnosti Hansa Metallwerke AG, Hansa Nederland BV, Hansa Italiana Srl, Hansa Belgium, Hansa Austria GmbH svojím odvolaním navrhujú zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 16. septembra 2013, Hansa Metallwerke a i./Komisia (T-375/10, neuverejnený, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2013:475), ktorým Vseobecný súd zamietol ich návrh o ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K (2010) 4185 v konecnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39092 - Kúpelnové doplnky a príslusenstvo) (dalej len "sporné rozhodnutie"), a subsidiárne na znízenie pokuty, ktorá bola ulozená zalobkyniam v tomto rozhodnutí. Právny rámec Nariadenie (ES) c. 1/2003 2 Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [81] a [82 ES] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) vo svojom clánku 23 ods. 2 a 3 stanovuje: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [81] alebo clánok [82 ES]... ... Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov [, ktoré sa podielalo na porusení, - neoficiálny preklad] nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. ... 3. Pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania." Usmernenia z roku 2006 3 Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([4]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006") uvádzajú vo svojom bode 2, ze pokial ide o urcenie pokút "Komisia musí v prvom rade zohladnit trvanie a závaznost porusenia" a ze "ulozená pokuta nesmie presiahnut limity uvedené v clánku 23 ods. 2 v druhom a tretom pododseku [nariadenia c. 1/2003]". 4 V bode 37 usmernení z roku 2006 sa uvádza: "I ked tieto usmernenia vysvetlujú vseobecnú metodiku stanovovania výsky pokút, konkrétne okolnosti danej veci alebo nevyhnutnost dosiahnut odstrasujúci úcinok v konkrétnej veci môzu byt dôvodom na to, aby sa Komisia odchýlila od tejto metodiky alebo od limitov stanovených v bode 21." Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 5 Okolnosti predchádzajúce sporu boli opísané v bodoch 1 az 34 napadnutého rozsudku a mozno ich zhrnút takto. 6 Odvolatelky sú výrobcami vodovodných kohútikov. 7 Dna 15. júla 2004 spolocnost Masco Corp. a jej dcérske spolocnosti, medzi ktoré patria Hansgrohe AG, ktorá vyrába vodovodné batérie, a Hüppe GmbH, ktorá vyrába sprchové kúty, informovali Komisiu o existencii kartelu v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva a poziadali o oslobodenie od pokút podla oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([5]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002") alebo v prípade zamietnutia o znízenie pokút, ktoré by im mohli byt ulozené. 8 Komisia vykonala 9. a 10. novembra 2004 neohlásené kontroly v priestoroch viacerých spolocností a vnútrostátnych profesijných zdruzení vykonávajúcich cinnost v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. Komisia po tom, co v období od 15. novembra 2005 a 16. mája 2006 zaslala uvedeným spolocnostiam a zdruzeniam, vrátane odvolateliek, ziadosti o informácie, prijala 26. marca 2007 oznámenie o výhradách, ktoré tiez oznámila odvolatelkám. 9 Po vypocutí, ktoré sa uskutocnilo 12. az 14. novembra 2007, po zaslaní listu 9. júla 2009, v ktorom boli uvedené skutkové okolnosti, a po zaslaní ziadosti o doplnujúce informácie, ktorých adresátom boli najmä odvolatelky, Komisia prijala 23. júna 2010 sporné rozhodnutie, v ktorom konstatuje existenciu porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([6]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3) v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. Toto porusenie, na ktorom sa podielalo 17 podnikov, prebiehalo pocas rôznych casových úsekov v období od 16. októbra 1992 do 9. novembra 2004 v podobe súboru protisútazných dohôd a zosúladených postupov na belgickom, nemeckom, francúzskom, talianskom, holandskom a rakúskom území. Výrobky dotknuté kartelom sú kúpelnové doplnky a príslusenstvo patriace do jednej z týchto troch podskupín výrobkov: vodovodné batérie, sprchové kúty a príslusenstvo, ako aj keramika. 10 Pokial ide o úcast odvolateliek na konstatovanom porusení, Komisia po prvé uviedla, ze hoci boli odvolatelky pocas obdobia porusenia hlavne výrobcami vodovodných batérií, mali napriek tomu vedomost o rôznych radách výrobkov, ktoré boli predmetom porusenia, vzhladom na ich úcast na kartelových stretnutiach rôznych koordinacných subjektov, ktorých boli clenmi. Po druhé, pokial ide o geografický rozsah kartelu, Komisia sa domnievala, ze odvolatelky sa zúcastnovali stretnutí v piatich zo siestich clenských státov, v ktorých sa konstatovalo porusenie v roku 2002, a to v Belgicku, Nemecku, Taliansku, Holandsku a Rakúsku. Pokial ide o Francúzsko, Komisia uznala, ze napriek existencii porusenia od roku 2002 odvolatelky v priebehu uvedeného roka prestali byt clenmi dotknutého vnútrostátneho profesijného zdruzenia. Vzhladom na viaceré informácie a dôkazy vsak usúdila, ze odvolatelky mohli mat primerané podozrenie, ze protisútazné postupy, ktorými sa vyznacovalo zistené porusenie, budú mat úcinky na francúzskom území. V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, ze odvolatelky nemohli nepoznat vseobecný rozsah a základné charakteristiky dotknutého porusenia. 11 Z týchto dôvodov Komisia ulozila odvolatelkám v clánku 2 prvom odseku bode 5 sporného rozhodnutia pokuty v celkovej výske 14758220 eur. 12 Pri stanovovaní výsky týchto pokút vychádzala Komisia z usmernení z roku 2006. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 13 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 8. septembra 2010 odvolatelky podali na Vseobecný súd zalobu, ktorou sa domáhali zrusenia sporného rozhodnutia, pricom uviedli sest zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod bol zalozený na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení v súvislosti s najvyssou sumou pokuty ulozenej podla clánku 23 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 1/2003, druhý na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, tretí na porusení clánku 23 ods. 2 uvedeného nariadenia v spojení s oznámením o spolupráci z roku 2002 vyplývajúcom z pochybenia pri stanovení výsky pokuty, stvrtý na porusení zásady zákazu retroaktivity, piaty na porusení zásady zákonnosti trestov údajne vyplývajúcej z clánku 23 ods. 2 uvedeného nariadenia, siesty na porusení zásad zákonnosti správneho konania a právnej istoty. 14 Subsidiárne odvolatelky ziadali o znízenie výsky ulozenej pokuty. 15 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol zalobu v celom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania 16 Odvolatelky navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka odvolateliek, -- subsidiárne znízil výsku pokuty, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania a -- dalej subsidiárne zrusil napadnutý rozsudok a vrátil vec Vseobecnému súdu na opätovné rozhodnutie. 17 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie, -- subsidiárne v prípade ciastocného zrusenia napadnutého rozsudku, zamietol zalobu a -- zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania. O odvolaní 18 Na podporu svojho odvolania odvolatelky uvádzajú tri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je zalozený na tom, ze Vseobecný súd porusil zásadu individualizácie trestov a sankcií. Druhý odvolací dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia. Tretí odvolací dôvod je zalozený na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady individualizácie trestov a sankcií Argumentácia úcastníkov konania 19 Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd najmä v bode 87 napadnutého rozsudku porusil zásadu individualizácie trestov. 20 V spornom rozhodnutí totiz Komisia údajne vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia pri výkone právomoci, ktorú jej priznáva clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 na stanovenie výsky pokút, ked na urcenie pokuty odvolatelkám uplatnila usmernenia z roku 2006. 21 Vseobecná metóda výpoctu vymedzená týmito usmerneniami by vsak údajne v situácii, ako je situácia vo veci samej, viedla k tomu, ze 10 % horná hranica stanovená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 by bola pravidelne prekracovaná, predovsetkým pri "jednovýrobkových" nediverzifikovaných podnikoch. Uplatnenie tejto metódy teda údajne vedie k tomu, ze kritériá dlzky trvania a závaznosti porusení, ktorých sa dopustili tieto podniky, na ktoré odkazuje clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, nie sú primerane zohladnené. Uplatnenie uvedených usmernení údajne narusuje zásadu individualizácie trestov este viac nez usmernenia o metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] ([7]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3, dalej len "usmernenia z roku 1998"). 22 Odvolatelky tvrdia, ze podla clánku 31 nariadenia c. 1/2003 má Vseobecný súd neobmedzenú právomoc, ktorá ho najmä oprávnuje, aby svojím vlastným posúdením nahradil posúdenie Komisie, a tak zrusil, znízil alebo zvýsil pokutu ulozenú Komisiou. Okrem toho z rozsudku zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia ([8]T-211/08, [9]EU:T:2011:289), ako aj z rozhodnutia Komisie z 28. marca 2012 o konaní podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody EHP (vec COMP/39.452 - Klucky pre okná a francúzske okná) (dalej len "rozhodnutie z 28. marca 2012") údajne vyplýva, ze v prípade, ak Komisia pochybí pri výkone svojej právomoci na urcenie výsky pokuty, samotný Vseobecný súd je povinný v rámci svojej neobmedzenej právomoci pristúpit k samostatnému vycísleniu pokuty na základe osobitné okolnosti daného prípadu. 23 V bode 87 napadnutého rozsudku pritom Vseobecný súd údajne nepristúpil k takémuto vycísleniu, ale obmedzil sa na nesprávne odkázanie na judikatúru týkajúcu sa zlucitelnosti usmernení z roku 1998 so zásadou individualizácie trestov, pricom usúdil, ze rovnako platí aj v súvislosti s uplatnením usmernení z roku 2006. 24 Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod je neprípustný a v kazdom prípade nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 25 Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatelky v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd v bode 87 napadnutého rozsudku porusil právo Únie, najmä zásadu individualizácie trestov, tým, ze nepristúpil k samostatnému vycísleniu pokuty a usúdil, ze horná hranica 10 % obratu stanovená v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa tejto hornej hranice, rozvinutá v rámci usmernení z roku 1998, sa uplatnujú na urcenie pokút ulozených na základe usmernení z roku 2006. Vseobecný súd tak údajne nezohladnil, ze následkom uplatnenia tých posledných uvedených usmernení je na jednej strane to, ze závaznost a dlzka trvania porusenia nebudú dostatocne zohladnené pri stanovení pokuty, a na druhej strane to, ze 10 % horná hranica bude pravidelne prekrocená v prípade "jednovýrobkových" nediverzifikovaných podnikov. 26 Je vsak potrebné konstatovat, ze Vseobecný súd takýmto postupom vôbec nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. 27 Ako totiz Vseobecný súd správne uviedol v bode 87 napadnutého rozsudku, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze skutocnost, ze z dôvodu uplatnenia hornej hranice 10 % obratu stanovenej v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003 sa niektoré faktory, ako je závaznost a dlzka trvania porusenia, neodrazia úcinným spôsobom na výske ulozenej pokuty, je len dôsledkom uplatnenia tejto hornej hranice na uvedenú konecnú sumu (pozri najmä rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [10]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [11]EU:C:2005:408, bod [12]279, ako aj z 12. júla 2012, Cetarsa/Komisia, [13]C-181/11 P, neuverejnený, [14]EU:C:2012:455, bod [15]81). 28 Úcelom uvedenej hornej hranice je totiz zabránit ulozeniu takých pokút, pri ktorých je zrejmé, ze podniky, vzhladom na ich velkost determinovanú ich celkovým obratom, hoci len priblizným a neúplným spôsobom, ich nebudú schopné uhradit (rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [16]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [17]EU:C:2005:408, bod [18]280, ako aj z 12. júla 2012, Cetarsa/Komisia, [19]C-181/11 P, neuverejnený, [20]EU:C:2012:455, bod [21]82). 29 Ide teda o hranicu jednotne uplatnovanú na vsetky podniky a premenlivú v závislosti od velkosti kazdého z nich, ktorá smeruje k vylúceniu pokuty nadmernej a neprimeranej výsky. Rovnaká horná hranica má teda odlisný a autonómny ciel v porovnaní s kritériami závaznosti a dlzky trvania porusenia (rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [22]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [23]EU:C:2005:408, body [24]281 az [25]282, ako aj z 12. júla 2012, Cetarsa/Komisia, [26]C-181/11 P, neuverejnený, [27]EU:C:2012:455, bod [28]83). 30 Z toho vyplýva, ze tak tvrdenia zalozené na nedostatocnom zohladnení závaznosti a dlzky trvania porusenia týkajúcom sa uplatnenia najvyssej hranice stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, ako aj tvrdenia zalozené na tom, ze uvedená horná hranica by vzhladom na usmernenia z roku 2006 a na rozdiel od toho, co by vyplývalo vzhladom na usmernenia z roku 1998, bola pravidelne prekracovaná v prípade "jednovýrobkových" nediverzifikovaných podnikov, musia byt zamietnuté ako nedôvodné. 31 Aj keby sa totiz predpokladalo, ze pri stanovení pokút, ktoré sa majú ulozit podnikom ponúkajúcim len niekolko výrobkov, by predbezné sumy castejsie prekracovali najvyssiu hranicu stanovenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 v prípade, ak Komisia uplatnuje usmernenia z roku 2006, v porovnaní s uplatnením usmernení z roku 1998, takáto okolnost nemôze spochybnit zákonnost tejto hornej hranice, na ktorú Súdny dvor odkázal tak v súvislosti s pokutami ulozenými podla prvých uvedených usmernení, ako aj podla druhých uvedených usmernení. 32 Preto nemozno Vseobecnému súdu vytýkat, ze v bode 87 napadnutého rozsudku potvrdil posúdenie Komisie v súvislosti s výskou pokuty ulozenej odvolatelkám, ktoré vychádzalo z usmernení z roku 2006, bez toho, aby uskutocnil samostatné vycíslenie tejto pokuty. 33 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvý odvolací dôvod musí byt zamietnutý. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na povinnosti odôvodnenia Argumentácia úcastníkov konania 34 Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelky tvrdia, ze úvahy Vseobecného súdu týkajúce sa zásady individualizácie trestov sú poznacené nedostatkom odôvodnenia. Hoci v bode 80 a nasledujúcich bodoch, najmä v bode 87 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd preskúmal niektoré tvrdenia odvolateliek týkajúce sa tejto otázky, údajne nepreskúmal tvrdenia vychádzajúce z rozsudku zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia ([29]T-211/08, [30]EU:T:2011:289), a najmä úvahy uvedené v bode 75 tohto rozsudku, napriek dôlezitosti, ktorú im pripisovali odvolatelky. Napadnutý rozsudok rovnako údajne neodkazuje na relevantné dôvody rozhodnutia z 28. marca 2012, v dôsledku coho sa Vseobecný súd nevyjadril k týmto zálezitostiam. 35 Komisia namieta, ze Vseobecný súd je povinný spresnit jedine zásadné dôvody svojho rozhodnutia, nie odkazovat na obiter dictum urcitého rozhodnutia alebo skorsieho rozhodnutia Komisie. Posúdenie Súdnym dvorom 36 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora povinnost odôvodnenia, ktorá prinálezí Vseobecnému súdu, tomuto súdu neukladá povinnost vypracovat odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo kazdú úvahu vyjadrenú úcastníkmi sporu, v dôsledku coho odôvodnenie môze byt implicitné, avsak pod podmienkou, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neprijal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonat svoje preskúmanie (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [31]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [32]EU:C:2004:6, bod [33]372, ako aj z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Rada a Komisia, [34]C-120/06 P a C-121/06 P, [35]EU:C:2008:476, bod [36]96). 37 Povinnost Vseobecného súdu odôvodnit svoje rozsudky predovsetkým nemozno v zásade rozsírit az tak, ze musí odôvodnit riesenie prijaté v jednej veci v porovnaní s riesením v inej veci, ktorá mu bola predlozená, a o to viac vo vztahu rozhodnutiu prijatému Komisiou v inej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [37]C-444/11 P, neuverejnený, [38]EU:C:2013:464, bod [39]66, ako aj uznesenie zo 4. septembra 2014, Metropolis Inmobiliarias y Restauraciones/ÚHVT, [40]C-509/13 P, neuverejnené, [41]EU:C:2014:2173, bod [42]51). 38 V dôsledku toho vzhladom na to, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku jasne uviedol dôvody, preco odmietol argumentáciu odvolateliek zalozenú na porusení zásady individualizácie trestov, je potrebné zamietnut druhý odvolací dôvod ako nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 39 Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolatelky namietajú porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery. 40 V tejto súvislosti odvolatelky predovsetkým tvrdia, ze z bodu 104 napadnutého rozsudku vyplýva, ze je nesporné, ze Komisia niekolkokrát porusila procesné pravidlá tým, ze ostatným podnikom oznámila obchodné tajomstvo odvolateliek. V bodoch 102 az 119 uvedeného rozsudku pritom Vseobecný súd údajne prílis formálne posúdil dodrzanie zásady ochrany legitímnej dôvery Komisiou, cím poprel zásadnú povahu legitímnej dôvery, ktorú odvolatelky vyjadrili sluzbám Komisie v rámci uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002. 41 Spolupracujúce podniky by podla nich mali mat moznost dôverovat uisteniam Komisie, ak ich zhodným spôsobom poskytnú zodpovední úradníci skupiny poverenej vecou. Uvazovat tak, ako to urobil Vseobecný súd v bode 115 napadnutého rozsudku, ze takéto uistenia nezakladajú takúto legitímnu dôveru z dôvodu, ze nepochádzajú od príslusnej sluzby, by podla odvolateliek islo proti cielu vseobecného záujmu spocívajúceho v stíhaní porusení a porusovalo by zásadu ochrany legitímnej dôvery. 42 Podla Komisie sa tento odvolací dôvod musí zamietnut ako nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 43 Je potrebné uviest, ze v bodoch 110 az 116 napadnutého rozsudku Vseobecný súd preskúmal, ci Komisia porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery tým, ze odvolatelkám nepriznala znízenie pokuty, ktorá im bola ulozená. 44 V tejto súvislosti Vseobecný súd správne zdôraznil v bode 111 napadnutého rozsudku, ze z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze predpokladom práva domáhat sa ochrany legitímnej dôvery je splnenie troch kumulatívnych podmienok vrátane podmienky, ze administratíva Európskej únie poskytla presné, nepodmienené a zhodné uistenia [pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júla 2007, AER/Karatzoglou, [43]C-213/06 P, [44]EU:C:2007:453, bod [45]33, a zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, [46]C-47/07 P, [47]EU:C:2008:726, bod [48]81]. Následne v bodoch 113 az 116 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze v danom prípade neboli splnené tieto tri podmienky. 45 Kedze argumentácia uvedená odvolatelkami sa vztahuje najmä na bod 115 napadnutého rozsudku týkajúci sa chýbajúceho oprávnenia dotknutých úradníkov alebo sluzieb Komisie na formulovanie takýchto uistení, stací konstatovat, ze uvedený bod bol v kazdom prípade uvedený nadbytocne a ze teda nemôze viest k zruseniu napadnutého rozsudku. 46 Preto je potrebné zamietnut tretí odvolací dôvod ako neúcinný. 47 Kedze ani jednému z odvolacích dôvodov, ktoré vzniesli odvolatelky, sa nevyhovelo, je potrebné zamietnut odvolanie v celom rozsahu. O trovách 48 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. 49 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla ulozit odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania a tie nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ulozit im povinnost nahradit trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Hansa Metallwerke AG, Hansa Nederland BV, Hansa Italiana Srl, Hansa Belgium a Hansa Austria GmbH sú povinné nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [49]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXCEtJR8/L89236-801TMP.html#t-ECR_62013CJ0611_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A475&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point279 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A455&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A455&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A455&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point280 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A455&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A455&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A455&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point82 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point281 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point282 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A455&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A455&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A455&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point83 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point372 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A476&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A476&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A476&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point96 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2173&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2173&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2173&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point51 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A453&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A453&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A453&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point33 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A726&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A726&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A726&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point81 49. file:///tmp/lynxXXXXCEtJR8/L89236-801TMP.html#c-ECR_62013CJ0611_SK_01-E0001