ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 26. januára 2017 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Belgický, nemecký, francúzsky, taliansky, holandský a rakúsky trh s kúpelnovými doplnkami a príslusenstvom -- Koordinácia predajných cien a výmena citlivých obchodných informácií -- Nariadenie (ES) c. 1/2003 -- clánok 31 -- Povinnost odôvodnenia" Vo veci C-609/13 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 21. novembra 2013, Duravit AG, so sídlom v Hornbergu (Nemecko), Duravit SA, so sídlom v Bischwilleri (Francúzsko), Duravit BeLux SPRL/BVBA, so sídlom v Overijse (Belgicko), v zastúpení: U. Soltész a C. von Köckritz, Rechtsanwälte, odvolatelky, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: F. Castillo de la Torre a L. Malferrari, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Böhlke, Rechtsanwalt, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Rada Európskej únie, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora) v zlození: podpredseda Súdneho dvora A. Tizzano, vykonávajúci funkciu predsedu prvej komory, sudcovia M. Berger, E. Levits, S. Rodin (spravodajca) a F. Biltgen, generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: K. Malacek, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 10. septembra 2015, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 26. novembra 2015, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnosti Duravit AG, Duravit SA a Duravit BeLux SPRL/BVBA svojím odvolaním navrhujú zrusenie rozsudku Vseobecného súdu zo 16. septembra 2013, Duravit a i./Komisia (T-364/10, neuverejnený, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2013:477), v rozsahu, v akom Vseobecný súd týmto rozsudkom iba ciastocne vyhovel ich návrhu na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konecnom znení z 23. júna 2010 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.092 - Kúpelnové doplnky a príslusenstvo) (dalej len "sporné rozhodnutie"), a subsidiárne znízenie pokuty, ktorá im bola ulozená v tomto rozhodnutí. Právny rámec 2 Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) v clánku 31 stanovuje: "Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo pravidelné penále." Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 3 Okolnosti predchádzajúce sporu boli opísané v bodoch 1 az 25 napadnutého rozsudku a mozno ich zhrnút takto. 4 Odvolatelky vyrábajú keramické výrobky. 5 Komisia sporným rozhodnutím konstatovala porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([4]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3) v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. K tomuto poruseniu, na ktorom sa podielalo 17 podnikov, doslo v rozlicných obdobiach medzi 16. októbrom 1992 a 9. novembrom 2004 formou celku protisútazných dohôd alebo zosúladených postupov na území Belgicka, Nemecka, Francúzska, Talianska, Holandska a Rakúska. 6 Dna 15. júla 2004 spolocnost Masco Corp. a jej dcérske spolocnosti, medzi ktoré patrí Hansgrohe AG, ktorá vyrába vodovodné batérie, a Hüppe GmbH, ktorá vyrába sprchové kúty, informovali Komisiu o existencii kartelu v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva a poziadali o oslobodenie od pokút podla oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([5]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155) alebo, v prípade zamietnutia, o znízenie výsky pokút, ktoré by im mohli byt ulozené. 7 Dna 9. a 10. novembra 2004 vykonala Komisia neohlásené kontroly v priestoroch viacerých spolocností a vnútrostátnych profesijných zdruzení pôsobiacich v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva. Komisia po tom, co v období od 15. novembra 2005 a 16. mája 2006 zaslala uvedeným spolocnostiam a zdruzeniam vrátane odvolateliek, ziadosti o informácie, prijala 26. marca 2007 oznámenie o výhradách, ktoré tiez oznámila odvolatelkám. V období od 15. novembra 2004 do 20. januára 2006 poziadali viaceré podniky, medzi ktorými sa nenachádzajú odvolatelky, o oslobodenie od pokút alebo o ich znízenie. 8 Listom z 31. júla 2007 odvolatelky zaslali Komisii svoje pripomienky k oznámeniu o výhradách z 26. marca 2007. 9 Po vypocutí, ktoré sa uskutocnilo 12. az 14. novembra 2007, a po zaslaní listu z 9. júla 2009 obsahujúceho opis skutkových okolností, ktorým sa pozornost odvolateliek upriamila na urcité dôkazy, o ktoré sa Komisia zamýslala opriet v rámci prijatia konecného rozhodnutia, Komisia 23. júna 2010 prijala sporné rozhodnutie. 10 Komisia sa v spornom rozhodnutí domnievala, ze zistené porusenie spocívalo po prvé v tom, ze uvedení výrobcovia kúpelnových doplnkov a príslusenstva koordinovali v rámci pravidelných zasadnutí v rôznych vnútrostátnych profesijných zdruzeniach rocné zvysovanie cien a iných poplatkov, po druhé v urcovaní alebo koordinácii cien pri prílezitosti osobitných udalostí, ako je zvýsenie cien surovín, zavedenie eura, ako aj zavedenie mýtneho v Nemecku, a po tretie v sprístupnení a výmene citlivých obchodných informácií. Tieto postupy sa uskutocnili podla opakovaného modelu, ktorý bol rovnaký vo vsetkých siestich clenských státoch, na ktoré sa vztahovalo presetrovanie Komisie. K urcovaniu cien v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva dochádzalo v rocných cykloch, konkrétne, výrobcovia stanovili svoje cenové sadzobníky, ktoré boli obvykle platné pocas jedného roka a boli základom obchodných vztahov s velkoobchodníkmi. 11 Komisia tiez konstatovala, ze postupy opísané vyssie boli súcastou celkového plánu s cielom obmedzit hospodársku sútaz medzi adresátmi sporného rozhodnutia a vyznacovali sa jediným a nepretrzitým porusením, ktoré sa vztahovalo na tri podskupiny výrobkov, konkrétne na vodovodné batérie, sprchové kúty a príslusenstvo, ako aj na keramiku (dalej len "tri podskupiny výrobkov"), a ktoré zahrnalo územia Belgicka, Nemecka, Francúzska, Talianska, Holandska a Rakúska. Pokial ide o organizáciu kartelu, Komisia poukázala na existenciu vnútrostátnych profesijných zdruzení týkajúcich sa vsetkých troch podskupín výrobkov, ktoré nazvala "koordinacnými subjektmi", vnútrostátnych profesijných zdruzení pozostávajúcich z clenov pôsobiacich minimálne v dvoch z týchto troch podskupín výrobkov, ktoré nazvala "viacvýrobkové zdruzenia", ako aj na existenciu specializovaných zdruzení pozostávajúcich z clenov pôsobiacich v jednej z týchto troch podskupín výrobkov. Napokon konstatovala prítomnost hlavnej skupiny podnikov, ktorá pôsobila v rámci kartelu v rôznych clenských státoch a v rámci koordinacných subjektov a viacvýrobkových zdruzení. 12 Pokial ide o úcast odvolateliek na konstatovanom porusení, Komisia po prvé uviedla, ze hoci boli odvolatelky hlavne výrobcami vodovodných batérií, mali napriek tomu vedomost o rôznych radoch výrobkov, ktoré boli predmetom porusenia, s prihliadnutím na ich úcast na kartelových zasadnutiach koordinacných subjektov v Nemecku, ktorými sú IndustrieForum Sanitär, predtým Freundeskreis der deutschen Sanitärindustrie (dalej len "IFS"), ktoré sa vztahovali na tri podskupiny výrobkov. Po druhé, pokial ide o geografický rozsah kartelu, Komisia sa domnievala, ze odvolatelky v obdobiach svojej úcasti na nom ako clenovia IFS, Fachverband Sanitärkeramische Industrie, koordinacného subjektu zdruzenia specializovaného na podskupinu keramických výrobkov v Nemecku (dalej len "FSKI"), Vitreous China-group, zdruzenia specializovaného na podskupinu keramických výrobkov v Belgicku (dalej len "VCG"), a Association française des industries de céramique sanitaire, zdruzenia specializovaného na podskupinu keramických výrobkov vo Francúzsku (dalej len "AFICS"), sa priamo zúcastnili zisteného porusenia na belgickom, nemeckom a francúzskom území. Domnievala sa, ze z viacerých objektívnych nepriamych dôkazov vyplýva, ze odvolatelky mohli prinajmensom predvídat, ze z geografického hladiska zistené porusenie malo dosah nielen na belgické, nemecké a francúzske územie, ale aj na talianske a rakúske. Komisia v súvislosti s územím Holandska uviedla, ze nezistila, ze by v Holandsku existoval kartel po roku 1999. 13 Na úcely výpoctu pokuty ulozenej kazdému podniku Komisia vychádzala z usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 ([6]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"). Základnú výsku pokuty stanovila tým, ze spresnila, ze uvedený výpocet bol pre kazdý podnik zalozený na predajoch v clenskom státe, ktoré boli vynásobené poctom rokov jeho úcasti na konstatovanom porusení v kazdom clenskom státe a pre dotknutú podskupinu výrobkov tak, aby sa zohladnilo, ze niektoré podniky vykonávajú svoje cinnosti iba v niektorých clenských státoch alebo len v jednej z troch podskupín výrobkov. 14 Pokial ide o závaznost porusenia, Komisia stanovila koeficient závaznosti na 15 %, pricom vzala do úvahy styri kritériá na posúdenie uvedeného porusenia, a to povahu vytýkaného konania, spolocný podiel na trhu, geografický rozsah porusenia a jeho prevedenie. Okrem toho stanovila násobiaci koeficient, ktorý sa má z dôvodu trvania porusenia uplatnit na základnú výsku pokuty urcenej pre odvolatelky, na 4,33 pre Nemecko, 3 pre Belgicko a 0,66 pre Francúzsko. Napokon s cielom odradit dotknuté podniky od úcasti na zosúladených postupoch tvoriacich predmet sporného rozhodnutia sa rozhodla zvýsit základnú výsku pokuty aplikáciou dodatocnej sumy vo výske 15 %. 15 Komisia po stanovení základnej sumy preskúmala existenciu pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností, ktoré by mohli odôvodnit úpravu tejto sumy. Vo vztahu k odvolatelkám nevzala do úvahy ziadnu pritazujúcu alebo polahcujúcu okolnost, a po uplatnení hornej hranice vo výske 10 % z obratu, výsku pokuty ulozenej odvolatelkám podla clánku 2 sporného rozhodnutia vycíslila na 29266325 eur. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 16 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 2. septembra 2010 podali odvolatelia zalobu o ciastocné zrusenie sporného rozhodnutia, pricom uviedli devät zalobných dôvodov. 17 Prvých sest zalobných dôvodov smerovalo k ciastocnému zruseniu sporného rozhodnutia a prvým sa uplatnovalo porusenie poziadaviek v oblasti preukázania porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, druhým jednak porusenie práv odvolateliek na obhajobu a jednak nesprávne posúdenie, pokial ide o údajnú úcast odvolateliek na viacvýrobkovom karteli v odvetví kúpelnových doplnkov a príslusenstva, tretím nesprávne posúdenie v súvislosti s údajnou úcastou odvolateliek na porusení pravidiel hospodárskej sútaze v oblasti keramických výrobkov v Nemecku, stvrtým nesprávne posúdenie v súvislosti s údajnou úcastou odvolateliek na cenových dohodách v Belgicku a vo Francúzsku, piatym nesprávne posúdenie v súvislosti s kvalifikáciou predmetných postupov ako jediné a nepretrzité porusenie a siestym porusenie práva byt vypocutý z dôvodu dlzky správneho konania medzi vypocutím odvolateliek a prijatím sporného rozhodnutia. 18 Siedmym zalobným dôvodom sa uplatnovala protiprávnost ustanovení clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 a usmernení z roku 2006, pricom tento zalobný dôvod obsahoval dve námietky neprípustnosti. 19 Ôsmy a deviaty zalobný dôvod, ktoré boli vznesené subsidiárne, smerovali k znízeniu výsky pokuty, pricom ôsmym sa uplatnovala skutocnost, ze sa pri stanovení základnej sumy pokuty nezohladnila mensia závaznost ich úcasti vo vztahu k ostatným úcastníkom zisteného porusenia, a deviatym neprimeranost konecnej sumy pokuty, ktorá im bola ulozená v dôsledku uplatnenia hornej hranice vo výske 10 % z obratu. 20 Vseobecný súd v bode 338 napadnutého rozsudku iba ciastocne vyhovel druhému az stvrtému zalobnému dôvodu, ktoré skúmal so zretelom na prvý zalobný dôvod, a rozhodol, ze sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia tým, ze vychádzala z úcasti odvolateliek na zistenom porusení na území Talianska, Holandska a Rakúska. Vseobecný súd v dôsledku toho v bodoch 352 az 357 napadnutého rozsudku ciastocne vyhovel hlavným návrhom na ciastocné zrusenie sporného rozhodnutia. 21 V súvislosti so subsidiárne predlozenými návrhmi na znízenie výsky pokuty ulozenej odvolatelkám Vseobecný súd v prvom rade v bodoch 376 az 384 napadnutého rozsudku zamietol ôsmy a deviaty zalobný dôvod, ktorými odvolatelky tvrdili, ze spôsob výpoctu základnej sumy pokuty nerespektoval zásady rovnosti zaobchádzania a individualizácie trestov a ze konecná výska ulozenej pokuty je neprimeraná a nespravodlivá, ako nedôvodné. 22 Podla zásady neobmedzenej právomoci sa v druhom rade v bodoch 385 a 386 napadnutého rozsudku domnieval, ze nebolo odôvodnené znízit pokutu vo výske 29266325 eur ulozenú odvolatelkám a ze táto suma je primeranou sankciou s prihliadnutím na trvanie a závaznost predmetného porusenia. Návrhy úcastníkov konania 23 Odvolatelky navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom bola ich zaloba zamietnutá, -- podla clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ vyhlásil za neplatné clánok 1 ods. 1 a clánky 2 a 3 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týka, -- subsidiárne zrusil alebo znacne znízil výsku pokuty, -- este subsidiárnejsie zrusil napadnutý rozsudok a vrátil vec Vseobecnému súdu, aby v nej opätovne rozhodol v súlade s právnym názorom Súdneho dvora, a -- ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 24 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- ulozil odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní 25 Na podporu svojho odvolania odvolatelky uvádzajú sest odvolacích dôvodov. O prvom odvolacom dôvode 26 Svojím prvým odvolacím dôvodom rozdeleným na dve casti odvolatelky tvrdia porusenie clánku 31 nariadenia c. 1/2003, prezumpcie neviny a práva na spravodlivý proces, ktoré je zarucené v Charte základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") a v Európskom dohovore o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísanom v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), pricom toto porusenie vyplýva z odmietnutia vykonat neobmedzenú právomoc pri preskúmaní a z porusenia povinnosti odôvodnenia. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu - Tvrdenia úcastníkov konania 27 Prvou castou prvého odvolacieho dôvodu, ktorá sa vztahuje najmä na body 48, 55, 98, 109, 113, 132, 146, 192, 195, 201, 293 a 308 napadnutého rozsudku, odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil clánok 31 nariadenia c. 1/2003 tým, ze odmietol vykonat neobmedzenú právomoc pri preskúmaní skutkových a právnych zistení, o ktoré sa Komisia opierala v spornom rozhodnutí. 28 Domnievajú sa, ze Vseobecný súd sa obmedzil na preskúmanie, ci preukázali, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia. Z viacerých bodov napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd bol pripravený preskúmat sporné rozhodnutie z právneho a vecného hladiska iba v rozsahu, v akom boli vznesené konkrétne výhrady a zároven bolo preukázané, ze zistenia v uvedenom rozhodnutí sú nesprávne. Pri nepredlození takého dôkazu Vseobecný súd povazoval predmetné konstatovania Komisie za nesporné, hoci boli výslovne napadnuté. Vseobecný súd teda vychádzal z domnienky správnosti skutkových zistení a dôvodnosti tvrdení Komisie. Vseobecný súd totiz opomenul preskúmat vsetky aspekty sporného rozhodnutia a vzdal sa moznosti nahradit posúdenie Komisie vlastným posúdením. V súvislosti s právnymi zisteniami Vseobecný súd mal sám vykonat právne posúdenie podla zásady iura novit curia a nemal sa obmedzit na overenie, ci Komisia v tomto ohlade pochybila. 29 Komisia zdôraznuje, ze neobmedzená právomoc pri preskúmaní sa týka iba ulozenej sankcie a v tomto smere doplna preskúmanie zákonnosti. Neobmedzená právomoc pri preskúmaní nemá nahradit preskúmanie zákonnosti s tým následkom, ze Vseobecný súd má na návrh nahradit skutkové zistenia a ich právnu kvalifikáciu Komisie vlastným posúdením. Vseobecný súd správne konstatoval, ze neobmedzená právomoc pri preskúmaní nezodpovedá preskúmaniu ex offo. - Posúdenie Súdnym dvorom 30 Podla ustálenej judikatúry preskúmanie zákonnosti stanovené v clánku 263 ZFEÚ zahrna skutocnost, ze súd Únie vykonáva preskúmanie napadnutého rozhodnutia so zretelom na tvrdenia uvedené zalobcom zo skutkového, ako aj z právneho hladiska a má právomoc posúdit dôkazy, zrusit uvedené rozhodnutie a zmenit výsku pokút (pozri rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [7]C-295/12 P, [8]EU:C:2014:2062, bod [9]53, ako aj citovanú judikatúru). 31 Preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou právomocou, ktorú súdu Únie priznáva clánok 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále (pozri rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [10]C-386/10 P, [11]EU:C:2011:815, bod [12]63 a citovanú judikatúru). 32 Výkon tejto neobmedzenej súdnej právomoci vsak neznamená preskúmanie ex offo a konanie je kontradiktórne. V zásade zalobcovi prinálezí, aby uviedol zalobné dôvody proti napadnutému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov (pozri rozsudok z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [13]C-434/13 P, [14]EU:C:2014:2456, bod [15]76, ako aj citovanú judikatúru). 33 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze absencia preskúmania ex offo celého sporného rozhodnutia neporusuje zásadu úcinnej súdnej ochrany. Na úcely respektovania tejto zásady nie je nevyhnutné, aby Vseobecný súd, ktorý je síce povinný odpovedat na predlozené zalobné dôvody a vykonat právne aj vecné preskúmanie, bol tiez povinný ex offo opätovne presetrit celý spis (pozri rozsudok z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, [16]C-386/10 P, [17]EU:C:2011:815, bod [18]66). 34 Prvú cast prvého odvolacieho dôvodu treba preto preskúmat s prihliadnutím na túto judikatúru. 35 Je potrebné uviest, ze odvolatelky v podstate tvrdia, ze dôsledkom nesprávneho súdneho preskúmania zo strany Vseobecného súdu, predovsetkým jeho odmietnutia vykonat neobmedzenú právomoc pri preskúmaní skutkových a právnych zistení, z ktorých vychádzala Komisia v spornom rozhodnutí, sú nesprávne závery vo viacerých bodoch napadnutého rozsudku. 36 Z judikatúry citovanej v bodoch 30 az 33 tohto rozsudku v prvom rade vyplýva, ze neobmedzená právomoc sa týka iba ulozenej sankcie a nie celého sporného rozhodnutia, a v druhom rade, ze ani neobmedzená právomoc, ani preskúmanie zákonnosti nezodpovedajú preskúmaniu ex offo, a teda nevyzadujú, aby Vseobecný súd ex offo opätovne preskúmal celý spis bez ohladu na výhrady vznesené zalobcom. 37 Vzhladom na to, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je zalozená na nesprávnej domnienke, podla ktorej je Vseobecný súd povinný ex offo preskúmat celé sporné rozhodnutie, treba ju zamietnut ako nedôvodnú. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu - Tvrdenia úcastníkov konania 38 Druhou castou prvého odvolacieho dôvodu, ktorá sa vztahuje na body 275, 285, 359 a 360 napadnutého rozsudku, odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze sa uspokojil s preskúmaním dôsledkov ciastocnej protiprávnosti sporného rozhodnutia a tvrdení uvádzaných v súvislosti s pokutou bez toho, aby vykonal samostatné a volné posúdenie s prihliadnutím na vsetky okolnosti prejednávanej veci. Vseobecný súd z tohto dôvodu porusil svoju povinnost vykonat neobmedzenú právomoci pri preskúmaní, ako je stanovená v clánku 31 nariadenia c. 1/2003, podla ktorej je povinný prijat v rámci svojej volnej úvahy samostatné rozhodnutie o pokute, pricom má zohladnit vsetky skutkové okolnosti a nemá sa obmedzit na obsah spisu. Vseobecný súd porusil svoju povinnost vykonat neobmedzenú právomoc pri preskúmaní, ako aj povinnost odôvodnenia tým, ze nepreskúmal vsetky etapy výpoctu, ze neodôvodnil výsledok takého preskúmania, ako aj ze nepreskúmal proporcionalitu pokuty ani jej zlucitelnost so zásadou rovnosti zaobchádzania vo vztahu k pokutám ulozeným v paralelných konaniach. 39 Komisia tvrdí, ze odvolatelky sa nesprávne domnievajú, ze Vseobecný súd bol povinný rozhodnút o zalobných dôvodoch, ktoré odvolatelky neuviedli alebo ich nekonkretizovali. Okrem toho, pokial ide o výsku pokuty, samotná skutocnost, ze sa Vseobecný súd inspiroval usmerneniami z roku 2006 a overil ich uplatnenie, nespochybnuje dôvodnost napadnutého rozsudku. - Posúdenie Súdnym dvorom 40 Je nesporné, ze Vseobecný súd má právomoc, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti pokút stanovených Komisiou nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále (pozri rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, [19]C-89/11 P, [20]EU:C:2012:738, bod [21]124 a citovanú judikatúru). 41 Na splnenie poziadaviek neobmedzenej právomoci pri preskúmaní v zmysle clánku 47 Charty, pokial ide o pokutu, je súd Únie povinný pri výkone právomocí stanovených v clánkoch 261 a 263 ZFEÚ preskúmat kazdú výhradu právnej alebo skutkovej povahy, ktorá má preukázat, ze výska pokuty nie je primeraná závaznosti a obdobiu trvania porusenia (pozri rozsudok z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [22]C-434/13 P, [23]EU:C:2014:2456, bod [24]75, ako aj citovanú judikatúru). 42 Ako vyplýva z ustálenej judikatúry pripomenutej v bode 32 tohto rozsudku, výkon neobmedzenej právomoci vsak nezodpovedá preskúmaniu ex offo a konanie je kontradiktórne. V zásade zalobcovi prinálezí, aby uviedol zalobné dôvody proti napadnutému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov. 43 Vseobecný súd nemá nezávisle od presne uvedených dôvodov predlozených odvolatelkami vykonat preskúmanie ex offo a prijat v rámci svojej volnej úvahy samostatné rozhodnutie o pokute stanovenej Komisiou, ale má rozhodnút o dôvodoch, ktoré mu predlozili zalobcovia. 44 V súvislosti s tvrdením odvolateliek, podla ktorého Vseobecný súd opomenul odôvodnit svoje preskúmanie výsky pokuty, ktorá im bola ulozená, Vseobecný súd na úvod v bode 362 napadnutého rozsudku konstatoval, ze zrusenie sporného rozhodnutia, pokial ide o porusenie v Taliansku, Holandsku a Rakúsku, nemôze viest k zmene tejto pokuty, ked Komisia na úcely výpoctu sumy uvedenej pokuty, nevzala do úvahy predaje, ktoré odvolatelky uskutocnili v Taliansku, Holandsku a Rakúsku, ale iba tie uskutocnené v Belgicku, Nemecku a vo Francúzsku. 45 Vseobecný súd dalej v bodoch 368 az 376 napadnutého rozsudku preskúmal zalobný dôvod, ktorý sa týkal chýb, ktorých sa dopustila Komisia pri výpocte základnej sumy ulozenej pokuty, najmä zalobný dôvod týkajúci sa 15 % sadzby ako koeficientu vztahujúceho sa na "závaznost porusenia". Dospel k záveru, ze 15 % sadzbu ako koeficient vztahujúci sa na "závaznost porusenia" treba vzhladom na okolnost, ze jediné a nepretrzité niekolkorocné porusenie páchané v dotknutých troch clenských státoch spocívajúce v cyklickom urcovaní cien patrí k závazným poruseniam, povazovat za primeranú, najmä so zretelom na skutocnost, ze sadzby stanovené za tento druh porusenia sa pohybujú v rozpätí od 0 % do 30 %. 46 Vseobecný súd v bodoch 377 az 384 napadnutého rozsudku dalej preskúmal zalobný dôvod zalozený na údajne neprimeranej a nespravodlivej povahe ulozenej pokuty z dôvodu jej výsky, ktorá zodpovedá 10 % rocného obratu odvolateliek. Dospel k záveru, ze vzhladom na ustálenú judikatúru neporusuje uplatnenie hornej hranice vo výske 10 % z obratu zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 47 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze povinnost odôvodnenia Vseobecnému súdu neukladá, aby vypracoval odôvodnenie, ktoré by sa vycerpávajúcim spôsobom vysporiadalo so vsetkými jednotlivými úvahami vyjadrenými úcastníkmi sporu. Odôvodnenie preto môze byt implicitné pod podmienkou, ze umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neprijal ich tvrdenia, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok údajov, aby mohol vykonat svoje preskúmanie (pozri rozsudok z 11. júla 2013, Gosselin Group/Komisia, [25]C-429/11 P, neuverejnený, [26]EU:C:2013:463, bod [27]53 a citovanú judikatúru). 48 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze Vseobecný súd vykonal podrobné preskúmanie zalobných dôvodov týkajúcich sa výsky pokuty ulozenej Komisiou a v tomto ohlade dostatocne odôvodnil svoje preskúmanie. 49 Okrem toho je úlohou Vseobecného súdu preskúmat vhodnú povahu výsky pokuty a v zásade neprinálezí Súdnemu dvoru, ked rozhoduje o právnych otázkach v rámci odvolania, nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, ktorý v rámci svojej neobmedzenej právomoci rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva Únie týmito podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2014, YKK a i./Komisia, [28]C-408/12 P, [29]EU:C:2014:2153, bod [30]29, ako aj citovanú judikatúru). 50 V dôsledku toho nie je druhá cast prvého odvolacieho dôvodu, a teda ani prvý odvolací dôvod ako celok dôvodný. O druhom odvolacom dôvode 51 Druhý odvolací dôvod, ktorý obsahuje dve casti, je zalozený na porusení clánku 263 ZFEÚ a práva na úcinný prostriedok nápravy stanoveného v clánku 47 prvom odseku Charty z dôvodu nedostatocného preskúmania zistení Komisie v rámci preskúmania zákonnosti a prekrocenia hraníc tohto preskúmania. O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu - Tvrdenia úcastníkov konania 52 Odvolatelky prvou castou druhého odvolacieho dôvodu tvrdia, ze Vseobecný súd porusil clánok 263 ZFEÚ a právo na úcinný prostriedok nápravy tým, ze im v rámci preskúmania zákonnosti, najmä v bodoch 98, 146, 195, 293 a 308 napadnutého rozsudku, ulozil prehnané poziadavky v oblasti uvádzaných skutocností a dôkazného bremena. Uvedený súd mal preskúmat, ci Komisia správne vylozila uvedené dôkazy a ci sú závery, ktoré z nich vyvodila, odôvodnené. V tejto súvislosti nemôze existovat domnienka správnosti záverov Komisie alebo jej právneho posúdenia. Vseobecný súd ulozil odvolatelkám dôkazné bremeno predtým, nez vykonal vlastné posúdenie zväzku nepriamych dôkazov. Nemozno od zalobcu ocakávat, aby poskytol dôkazy o opaku, pokial ide o tvrdenia Komisie, ked Komisia v spornom rozhodnutí pre svoje tvrdenia neposkytuje ziadne dôkazy. 53 Odvolatelky dospeli k záveru, ze Vseobecný súd v bodoch 134, 138, 141, 144, 146, 187, 252, 293 a 308 napadnutého rozsudku nedostatocne vykonal svoje preskúmanie zákonnosti, a teda porusil clánok 263 ZFEÚ a právo na úcinný prostriedok nápravy tým, ze odmietol ich tvrdenie s odkazom na údajne dôkazné bremeno, ktoré musia zniest. 54 Pokial ide o údajnú existenciu "domnienky správnosti", Komisia zdôraznuje, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pokial sa Komisia opiera o dôkazy, ktoré v zásade dostatocne preukazujú porusenie, dotknutý podnik musí právne dostatocne preukázat jednak existenciu ním uvádzanej okolnosti a jednak, ze táto okolnost spochybnuje dôkaznú hodnotu dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia. 55 Na rozdiel od odvolateliek sa Komisia domnieva, ze sporné rozhodnutie právne dostatocne zalozila na dôkazoch a ze odvolatelkám prislúcha oznacit napadnuté prvky, v tomto ohlade formulovat výhrady a predlozit dôkazy. Vzhladom na to, ze táto poziadavka procesnej povahy neodporuje dôkaznému bremenu, ktoré má znásat Komisia, treba prvú cast druhého odvolacieho dôvodu zamietnut. - Posúdenie Súdnym dvorom 56 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze strana alebo orgán, ktoré tvrdia, ze doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze, by mala dokázat existenciu takéhoto porusenia, a podnik alebo zdruzenie podnikov, ktoré sa dovolávajú práva na obranu proti zisteniu porusenia, by mali preukázat splnenie podmienok na uplatnenie takejto obrany tak, aby uvedený orgán musel následne predlozit iný dôkaz (pozri rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, [31]C-413/08 P, [32]EU:C:2010:346, bod [33]29 a citovanú judikatúru). 57 Aj ked podla týchto zásad nesie dôkazné bremeno Komisia alebo dotknutý podnik ci zdruzenie podnikov, skutkové tvrdenie, o ktoré sa úcastník konania opiera, si môze svojou povahou vyzadovat vysvetlenie alebo odôvodnenie zo strany druhého úcastníka konania a ak tie nie sú poskytnuté, je mozné dospiet k záveru, ze dôkazné bremeno bolo unesené (pozri rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, [34]C-413/08 P, [35]EU:C:2010:346, bod [36]30 a citovanú judikatúru). 58 Okrem toho sa od zalobcu v rámci súdnej zaloby vyzaduje, aby oznacil sporné casti napadnutého rozhodnutia, uviedol v tomto ohlade svoje výhrady a predlozil dôkazy, ktoré môzu predstavovat vázne indície preukazujúce, ze jeho výhrady sú dôvodné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [37]C-272/09 P, [38]EU:C:2011:810, bod [39]105). 59 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze Vseobecný súd po prvé v bodoch 90 az 92 napadnutého rozsudku pripomenul judikatúru týkajúcu sa pojmu "jediné a nepretrzité porusenie". Po druhé, v bodoch 93 az 108 uvedeného rozsudku pripomenul pravidlá dokazovania uplatnitelné v rámci konaní o porusení clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 60 Presnejsie Vseobecný súd v bode 97 napadnutého rozsudku s odkazom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora konstatoval, ze ked Komisia preukázala úcast podniku na zasadnutiach, ktoré sú zjavne v rozpore s právom hospodárskej sútaze, je oprávnený domnievat sa, ze prislúcha tomuto podniku poskytnút iné vysvetlenie obsahu týchto zasadnutí bez toho, aby tým neprípustne otocil dôkazné bremeno alebo porusil prezumpciu neviny. Vseobecný súd okrem toho v bode 98 uvedeného rozsudku pripomenul, ze uvedenému podniku prislúcha nielen uviest okolnost, ktorá spochybnuje dôkaznú hodnotu dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia, ale preukázat aj existenciu uvedenej okolnosti a aj to, ze spochybnuje dôkaznú hodnotu dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia. 61 Vzhladom na to, ze Vseobecný súd v bodoch 111 az 147 napadnutého rozsudku preskúmal kvalifikáciu predmetného konania ako jediného a nepretrzitého porusenia, a domnievajúc sa, ze Komisia správne dospela k tejto kvalifikácii, pozadoval, aby odvolatelky preukázali okolnosti, ktoré spochybnujú závery Komisie týkajúce sa tejto kvalifikácie, neporusil pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena. 62 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze prvá cast druhého odvolacieho je nedôvodná. O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu - Tvrdenia úcastníkov konania 63 Odvolatelky druhou castou druhého odvolacieho dôvodu uvádzajú, ze Vseobecný súd prekrocil hranice preskúmania zákonnosti tým, ze jednostranne vykonal neobmedzenú právomoc pri preskúmaní na ich úkor. Tvrdia, ze Vseobecný súd isiel nad rámec zistení Komisie v spornom rozhodnutí a prekrocil hranice preskúmania zákonnosti tým, ze rekvalifikoval skutocnosti, ktoré Komisia z právneho hladiska nesprávne kvalifikovala. 64 Vseobecný súd po prvé v bode 213 napadnutého rozsudku rekvalifikoval kvalifikáciu Komisie v spornom rozhodnutí, pokial ide o výmenu informácií, a transformoval ju na viacvýrobkovú dohodu o cenách. Po druhé v bodoch 261, 311 a 312 uvedeného rozsudku priznal vyssiu dôkaznú hodnotu úcasti odvolateliek na zasadnutiach, ktoré neboli predmetom preskúmania v spornom rozhodnutí. Vseobecný súd po tretie v bodoch 235, 239 a 298 toho istého rozsudku odmietol tvrdenie odvolateliek, ze dôkazy nepreukazujú existenciu dohôd uzavretých pri dotknutých udalostiach, a uz pokus o dohodu povazoval za porusenie clánku 101 ZFEÚ. Vseobecný súd teda vychádzal z toho, ze "pokus o dohodu" je uz zosúladeným postupom, a odvolatelkám ho kládol za vinu. Vseobecný súd tým rekvalifikoval skutocnosti vo vztahu k ich kvalifikácii Komisiou a prekrocil hranice preskúmania zákonnosti. 65 V súvislosti s napadnutými zasadnutiami Komisia na úvod zdôraznuje, ze Vseobecný súd v ziadnom okamihu nepreskúmal tri dotknuté zasadnutia. Dalej pokial ide o údajnú rekvalifikáciu výmeny informácií na dohodu, aj keby bola preukázaná, samotná táto skutocnost by nemohla viest k zruseniu napadnutého rozsudku s prihliadnutím na protisútazný úcel týchto zasadnutí. Pojmy "dohoda" a "zosúladený postup" zahrnajú formy kolúzie, ktoré sa odlisujú len svojou intenzitou a formami, v ktorých sa prejavujú. Podla tejto institúcie preto stací iba preukázat jednu z dvoch foriem na konstatovanie porusenia clánku 101 ZFEÚ. Napokon údajná protiprávna rekvalifikácia sporného rozhodnutia, ku ktorej mal Vseobecný súd pristúpit v bodoch 235, 239 a 298 napadnutého rozsudku, je iba cistá domnienka odvolateliek. 66 Podla Komisie treba teda zamietnut druhú cast druhého odvolacieho dôvodu a tento odvolací dôvod ako celok. - Posúdenie Súdnym dvorom 67 Na úvod v súvislosti s tvrdením odvolateliek, podla ktorého Vseobecný súd prekrocil hranice preskúmania zákonnosti tým, ze rekvalifikoval skutocnosti, ktoré Komisia z právneho hladiska nesprávne klasifikovala, konkrétne ze rekvalifikoval postupy výmeny informácií o cenách na dohodu, treba konstatovat, ze z bodov 211 a 212 napadnutého rozsudku jednoznacne vyplýva, ze so zretelom na v nich citovanú judikatúru Vseobecný súd odkázal na postup výmeny informácií ako na zosúladený postup. Na základe jediného dôvodu, ze sa slovo "dohoda" uvádza v bode 213 uvedeného rozsudku, mu nemozno vytýkat, ze rekvalifikoval správanie vytýkané odvolatelkám. 68 Navyse pojmy "dohoda" a "zosúladený postup" v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ zo subjektívneho hladiska zahrnajú formy kolúzie, ktoré sa odlisujú len svojou intenzitou a formami, v ktorých sa prejavujú. Z tohto dôvodu postacuje preukázanie podstatných znakov jednej z dvoch foriem porusenia uvedených v tomto clánku, aby bolo toto ustanovenie v kazdom prípade uplatnitelné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. decembra 2013, Solvay Solexis/Komisia, [40]C-449/11 P, neuverejnený, [41]EU:C:2013:802, bod [42]52 a citovanú judikatúru). 69 Dalej v súvislosti s tvrdením, ze Vseobecný súd v bodoch 261, 311 a 312 napadnutého rozsudku priznal vyssiu dôkaznú hodnotu urcitým dôkazom týkajúcim sa úcasti odvolateliek na zasadnutiach, ktoré neboli predmetom preskúmania v spornom rozhodnutí, treba konstatovat, ze na jednej strane zo znenia bodov 206 a 264 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd odkázal na zoznamy zasadnutí uvedené v prílohách 1 a 4 sporného rozhodnutia, a na druhej strane, ze body 261 a 311 uvedeného rozsudku vymenúvajú vsetky zasadnutia uvedené v uvedených zoznamoch. Hoci Vseobecný súd v bodoch 264, 311 a 312 napadnutého rozsudku uvádza zasadnutie IFS zo 14. novembra 2001 a zasadnutia FSKI z 23. januára a 5. júla 2002, na rozdiel od názoru odvolateliek tieto zasadnutia nepreskúmal a dôkazom vztahujúcim sa na uvedené zasadnutia nepripísal vyssiu dôkaznú hodnotu. Okrem toho, hoci sú tieto isté zasadnutia uvedené v úplnom zozname zasadnutí, ktoré sú uvedené v bode 312 napadnutého rozsudku, dospel Vseobecný súd v bode 313 uvedeného rozsudku k záveru, ze takmer vsetky, hoci nie úplne vsetky dôkazy podporujú záver, podla ktorého sa odvolatelky zúcastnili predmetného jediného a nepretrzitého porusenia. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa v skutocnosti neopieral o zasadnutia IFS zo 14. novembra 2001 a FSKI z 23. januára a 5. júla 2002 na to, aby sa domnieval, ze Komisia poskytla dôkaz o úcasti odvolateliek na porusení na nemeckom území v období od 7. júla 2000 do 9. novembra 2004. 70 Napokon v súvislosti s tvrdením odvolateliek, podla ktorého sa Vseobecný súd v bodoch 235, 239 a 298 napadnutého rozsudku nesprávne domnieval, ze pokus o dohodu je uz porusením clánku 101 ZFEÚ, treba pripomenút, ze pojem "zosúladený postup" v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ sa vztahuje na formu koordinácie medzi podnikmi, ktorá bez toho, aby vyústila do uskutocnenia samotnej dohody, praktickou spoluprácou medzi nimi vedome nahrádza riziko hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [43]C-49/92 P, [44]EU:C:1999:356, bod [45]115 a citovanú judikatúru). 71 Kritériá koordinácie a spolupráce, ktoré zakladajú "zosúladený postup" v zmysle toho istého ustanovenia, treba teda ponímat vo vztahu ku koncepcii ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa hospodárskej sútaze, podla ktorej si musí kazdý hospodársky subjekt samostatne stanovit politiku, ktorú chce viest na vnútornom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [46]C-194/14 P, [47]EU:C:2015:717, bod [48]32 a citovanú judikatúru). 72 Okrem toho hoci táto poziadavka autonómie nevylucuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobovat existujúcemu alebo predpokladanému konaniu ich konkurentov, zásadne bráni uskutocneniu priameho alebo nepriameho kontaktu medzi týmito subjektmi, ktorý by mohol bud ovplyvnit konanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo by mohol tomuto konkurentovi odhalit konanie, ktoré sa dotknutý subjekt rozhodol uskutocnovat na uvedenom trhu, alebo ktoré zamýslal na tomto trhu uskutocnovat, pokial cielom alebo následkom týchto kontaktov je vytvorenie podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú obvyklým podmienkam dotknutého trhu vzhladom na povahu dodávaných výrobkov alebo poskytovaných sluzieb, velkost a pocet podnikov a objem uvedeného trhu (pozri rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [49]C-49/92 P, [50]EU:C:1999:356, bod [51]117 a citovanú judikatúru). 73 V dôsledku toho vyplýva, ze nadviazanie kontaktov spocívajúce v pokuse dohodnút sa o cenách je zosúladeným postupom, ktorý je podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ zakázaný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. decembra 2013, Solvay/Komisia, [52]C-455/11 P, neuverejnený, [53]EU:C:2013:796, bod [54]40). 74 Z toho vyplýva, ze druhú cast druhého odvolacieho dôvodu a v dôsledku toho aj druhý odvolací dôvod ako celok treba zamietnut ako nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 75 Odvolatelky v rámci tretieho odvolacieho dôvodu obsahujúceho strnást castí, ktoré treba preskúmat spolocne, tvrdia, ze Vseobecný súd zjavne a rozhodujúcim spôsobom opakovane skreslil obsah spisu a zároven sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porusenia uznaných zásad týkajúcich sa vykonávania dôkazov. 76 Odvolatelky sa po prvé domnievajú, ze Vseobecný súd v bode 87 napadnutého rozsudku skreslil návrhy na nariadenie vykonania dokazovania uvedené v bode 117 zaloby a v bode 24 repliky, ako aj ich uvedenie na pojednávaní. Po druhé Vseobecný súd v bode 119 uvedeného rozsudku skreslil niektoré casti sporného rozhodnutia týkajúce sa údajných rokovaní o zvýsení cien vodovodných batérií v rámci FSKI. Po tretie Vseobecný súd v bode 130 toho istého rozsudku skreslil odôvodnenie 852 sporného rozhodnutia, pokial ide o údajnú úcast odvolateliek vo viacerých viacvýrobkových zdruzeniach. Vseobecný súd po stvrté v bodoch 152 az 155 napadnutého rozsudku skreslil niektoré casti oznámenia o výhradách z 26. marca 2007 vo vztahu k výhrade pravidelných dohôd o cenách v rámci IFS. Vseobecný súd po piate v bode 193 uvedeného rozsudku skreslil zhrnutie odvolateliek týkajúce sa prvého zalobného dôvodu. Po sieste Vseobecný súd v bode 208 toho istého rozsudku skreslil návrh na nariadenie vykonania dokazovania uvedený v bode 46 zaloby a týkajúci sa vypocutia svedkov pánov Schinleho a Kooka v súvislosti so zasadnutím IFS z 5. októbra 2000. Vseobecný súd po siedme v bode 213 napadnutého rozsudku skreslil dôkazy a dopustil sa porusenia zásad vykonávania dôkazov vo vztahu k obsahu poznámok spolupracovníka spolocnosti Hansgrohe, pána Schinleho, týkajúcich sa zasadnutia IFS z 5. októbra 2000. Vseobecný súd po ôsme v bode 218 uvedeného rozsudku skreslil dôkazy v súvislosti so zasadnutím IFS z 20. novembra 2002 a nezohladnil návrhy na nariadenie vykonania dokazovania uvedené v bode 27 repliky. Po deviate Vseobecný súd v bode 230 napadnutého rozsudku skreslil návrhy na nariadenie vykonania dokazovania, uvedené v bodoch 57, 59 a 61 zaloby, ako aj tvrdenie odvolateliek týkajúce sa zvysovania cien "pri prílezitosti osobitných udalostí". Vseobecný súd po desiate v bodoch 277 az 282 uvedeného rozsudku skreslil dôkazy, tvrdenie odvolateliek a návrh na nariadenie vykonania dokazovania uvedený v bode 90 zaloby v súvislosti so zasadnutím FSKI zo 7. a 8. júla 2000. Vseobecný súd po jedenáste v bode 299 a nasl. toho istého rozsudku skreslil obsah zápisnice zo zasadnutia FSKI zo 17. januára 2003 v súvislosti s údajným hlasovaním o mýtnom a návrh odvolateliek na nariadenie vykonania dokazovania uvedený v bode 101 zaloby. Vseobecný súd po dvanáste v bode 312 a nasl. napadnutého rozsudku skreslil sporné rozhodnutie v súvislosti s dôkaznou hodnotou dôkazov týkajúcich sa zasadnutia IFS z 24. apríla 2001 a zasadnutí FSKI z 23. januára a 5. júla 2002. Po trináste Vseobecný súd v bode 321 uvedeného rozsudku skreslil zhrnutie odvolateliek uvedené v bode 110 zaloby a v bode 43 repliky tým, ze sa nesprávne domnieval, ze odvolatelky nepredlozili ziadny argument týkajúci sa zasadnutia VCG z 30. októbra 2001. Po strnáste v bode 324 toho istého rozsudku skreslil odôvodnenie 572 a nasl. sporného rozhodnutia vo vztahu k údajnej vytýkaniu cenovej dohody za rok 2005 v rámci AFICS. 77 V tejto súvislosti odvolatelky v rámci siedmej a dvanástej výhrady týkajúcej sa skreslenia tvrdia, ze Vseobecný súd posudzoval rovnaké dôkazy v prejednávanej veci inak, nez vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky zo 16. septembra 2013, Villeroy & Boch Austria a i./Komisia ([55]T-373/10, T-374/10, T-382/10 a T-402/10, neuverejnený, [56]EU:T:2013:455), ako aj zo 16. septembra 2013, Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([57]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [58]EU:T:2013:457), najmä pokial ide o obsah a zohladnenie urcitých zasadnutí, ktorých sa odvolatelky mali zúcastnit, na úcely preukázania existencie protisútazných postupov. 78 Podla Komisie treba tieto výhrady týkajúce sa skreslenia zamietnut, bud preto, ze spocívajú na nesprávnom chápaní napadnutého rozsudku alebo z dôvodu, ze vytýkané casti tohto rozsudku ostali bez následkov a nemohli ovplyvnit zákonnost napadnutého rozsudku, ci na základe skutocnosti, ze odvolatelky chceli tretím odvolacím dôvodom v skutocnosti dosiahnut ciastocne nové posúdenie skutkového stavu bez toho, aby bolo preukázané zjavné skreslenie Vseobecným súdom. 79 Konkrétne, pokial ide o uvádzané skreslenia týkajúce sa návrhov na nariadenie vykonania dokazovania, Komisia uvádza, ze iba Vseobecnému súdu prislúcha rozhodnút, ci dôkazový materiál, ktorý má k dispozícii, si vyzaduje doplnenie, a ze okolnost, ze návrh nemohol ovplyvnit posúdenie Vseobecným súdom a z tohto dôvodu bol zamietnutý, neznamená, ze tento návrh bol skreslený. Okrem toho menej zálezí na tom, ci bol návrh na vykonanie dokazovania zjavne skreslený, nez na tom, ci bol zjavne skreslený dôkaz, co odvolatelky neuplatnili. Skreslenie dôkazov musí byt v kazdom prípade zjavné. 80 Podla názoru Komisie v dôsledku toho Vseobecný súd v napadnutom rozsudku neprekrocil hranice rozumného posúdenia dôkazov a toto posúdenie je v jednej línii s posúdením vykonaným v bode 133 rozsudku zo 16. septembra 2013, Keramag Keramische Werke a i./Komisia (T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [59]EU:T:2013:457). Posúdenie Súdnym dvorom 81 Po prvé v súvislosti s castami tretieho odvolacieho dôvodu, ktoré sa vztahujú na dôkazné prostriedky, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze súdu Únie prislúcha rozhodnút o potrebe predlozit dokument podla okolností sporu a v súlade s ustanoveniami rokovacieho poriadku uplatnitelnými na dokazovanie. Pokial ide o Vseobecný súd, z clánku 49 v spojení s clánkom 65 písm. b) jeho rokovacieho poriadku v znení relevantnom v case vydania napadnutého rozsudku vyplýva, ze výzva na predlozenie akýchkolvek dokumentov týkajúcich sa prejednávanej veci patrí k dôkazným prostriedkom, ktoré môze Vseobecný súd nariadit v kazdom stádiu konania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. októbra 2003, Salzgitter/Komisia, [60]C-182/99 P, [61]EU:C:2003:526, bod [62]41 a citovanú judikatúru; z 2. októbra 2003, Aristrain/Komisia, [63]C-196/99 P, [64]EU:C:2003:529, bod [65]67 a citovanú judikatúru; z 2. októbra 2003, Ensidesa/Komisia, [66]C-198/99 P, [67]EU:C:2003:530, bod [68]28 a citovanú judikatúru, ako aj z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, [69]C-199/99 P, [70]EU:C:2003:531, bod [71]67 a citovanú judikatúru). 82 Pokial Vseobecný súd zamietol návrhy odvolateliek na vypocutie svedkov, pretoze sa domnieval, ze uvedené opatrenia nie sú potrebné po prvé so zretelom na preskúmanie dôkazov preukazujúcich existenciu jediného a nepretrzitého porusenia v bodoch 109 az 147 napadnutého rozsudku, po druhé vzhladom na zistenie, uvedené v bode 213 uvedeného rozsudku, podla ktorého poznámky spolocnosti Hansgrohe postacujú na preukázanie existencie protiprávneho konania na zasadnutí IFS z 5. októbra 2000, po tretie vzhladom na zistenie uvedené v bode 218 toho istého rozsudku, podla ktorého zápisnica zo zasadnutia IFS z 20. novembra 2002 preukazuje nadviazanie priameho kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi spôsobilého skreslit pravidlá hospodárskej sútaze, po stvrté vzhladom na analýzu zodpovednosti odvolateliek za protisútazné správanie v kontexte konkrétnych udalostí uvedených v bodoch 231 az 253 napadnutého rozsudku, po piate vzhladom na preskúmanie dôkazov preukazujúcich protiprávnu povahu zasadnutí FSKI zo 7. a 8. júla 2000 uvedených v bodoch 275 az 284 uvedeného rozsudku a po sieste vzhladom na analýzu uvedenú v bodoch 296 az 306 toho istého rozsudku a vyplývajúcu z konstatovania Vseobecného súdu, podla ktorého bol preukázaný pokus o dosiahnutie dohody, pokial ide o dôsledky, ktoré treba vyvodit zo zavedenia mýtneho v Nemecku, vo forme zvýsenia cien na zasadnutiach FSKI zo 17. januára a 4. júla 2003 treba siestu cast tretieho odvolacieho dôvodu v celom rozsahu, ako aj prvú a ôsmu az jedenástu cast tohto odvolacieho dôvodu zamietnut v rozsahu, v akom sa týkajú dôkazných prostriedkov. 83 Po druhé v súvislosti s tými castami tretieho odvolacieho dôvodu, ktoré sa vztahujú na skreslenia tvrdení odvolateliek, treba konstatovat, ze odvolatelky s výnimkou ich tvrdenia na podporu trinástej casti tohto odvolacieho dôvodu neuvádzajú, ze Vseobecný súd nepreskúmal zalobné dôvody vznesené v prvostupnovom konaní, ale ze ich tvrdenie nesprávne vylozil a zhrnul. 84 Stací konstatovat, ze pokial odvolatelky netvrdia, ze Vseobecný súd opomenul preskúmat zalobné dôvody uvedené na prvom stupni, je pre rozhodnutie v prejednávanej veci irelevantné, ci Vseobecný súd nesprávne zhrnul ich tvrdenia, a z tohto dôvodu treba piatu a desiatu cast tretieho odvolacieho dôvodu v celom rozsahu a prvú a deviatu cast tohto odvolacieho dôvodu v rozsahu, v akom sa týkajú skreslení tvrdení odvolateliek, zamietnut (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, [72]C-407/08 P, [73]EU:C:2010:389, bod [74]32). 85 Po tretie v súvislosti s trinástou castou tretieho odvolacieho dôvodu, ktorou odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd dospel k nesprávnemu záveru, ze odvolatelky neuviedli ziadne tvrdenie týkajúce sa zasadnutia VCG z 30. októbra 2001, treba na jednej strane konstatovat, ze Vseobecný súd v bode 316 napadnutého rozsudku uviedol, ze odvolatelky nenamietajú svoju úcast na zasadnutiach vnútrostátnych profesijných zdruzení na belgickom a francúzskom území, ale odmietajú povahu správaní na uvedených zasadnutiach. Odvolatelky teda tvrdili, ze vzhladom na to, ze rozhodnutia boli v rámci kazdého podniku prijaté na úrovni materskej spolocnosti a ich zástupcovia na týchto zasadnutiach nemali nijaký rokovací priestor, nemozno výmenu informácií o cenách pri týchto prílezitostiach povazovat za rovnocennú s koordináciou zvysovania cien, a preto táto výmena nemala protisútazný ciel. Pokial na druhej strane odvolatelky v bode 110 zaloby a v bode 43 ich repliky, ktoré boli uvedené na podporu tohto odvolania, formálne namietali proti existencii dohody o cenách na zasadnutí VCG z 30. októbra 2001, je to uz z vyssie citovaných dôvodov. Vseobecný súd tieto dôvody správne odmietol v bode 318 napadnutého rozsudku. Za týchto podmienok sa treba domnievat, ze bez ohladu na formuláciu v bode 321 napadnutého rozsudku, ktorá naznacuje, ze odvolatelky nenamietali protisútaznú povahu zasadnutia z 30. októbra 2001, táto formulácia nemala vplyv na riesenie tohto sporu. Trinásta cast tretieho odvolacieho dôvodu je teda nedôvodná. 86 Po stvrté v súvislosti s tými castami tretieho odvolacieho dôvodu, ktoré sa vztahujú na skreslenie dôkazov, treba pripomenút, ze o skreslenie ide vtedy, ak bez toho, aby sa skúmali nové dôkazy, sa posúdenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne. Toto skreslenie vsak musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazných prostriedkov. Navyse, pokial odvolatel tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil dôkazy, musí presne uviest údajne skreslené skutocnosti a preukázat chyby v analýze, ktoré podla jeho posúdenia viedli Vseobecný súd k tomuto skresleniu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. decembra 2015, Taliansko/Komisia, [75]C-280/14 P, [76]EU:C:2015:792, bod [77]52). 87 Siedma cast tretieho odvolacieho dôvodu v celom rozsahu, ako aj ôsma, desiata a jedenásta cast tohto odvolacieho dôvodu v rozsahu, v ako sa týkajú skreslenia dôkazov, vsak spocívajú na fragmentárnom a nesprávnom pochopení napadnutého rozsudku. Odvolatelky chcú v zásade dosiahnut, aby Súdny dvor opätovne posúdil skutkový stav a dôkazy, na co vsak v rámci odvolania nemá právomoc. Siedma, ôsma, desiata a jedenásta cast tretieho dovolacieho dôvodu sú teda v rozsahu, v akom sa týkajú skreslenia dôkazov, neprípustné. 88 Po piate v súvislosti s tými castami tretieho odvolacieho dôvodu, ktoré sa vztahujú na skreslenie sporného rozhodnutia a oznámenia o výhradách z 26. marca 2007, treba po prvé konstatovat, ze pokial ide o druhú a tretiu cast tohto odvolacieho dôvodu, hoci sa odvolatelky domnievajú, ze Vseobecný súd v bode 119 napadnutého rozsudku, v ktorom konstatoval, ze sa na dvoch zasadnutiach FSKI prejednával nielen obrat, ale aj zvýsenie cien vodovodných batérií, pouzil nepresnú formuláciu, a ze túto formuláciu uvedenú v bode 130 uvedeného rozsudku bolo mozné chápat tak, ze odvolatelky boli clenmi viac nez jedného viacvýrobkového zdruzenia, nemôzu tieto, hoci nepresné, formulácie spochybnit záver, podla ktorého na úvod bilaterálne kontakty medzi podnikmi potvrdzovali úzke väzby medzi tromi podskupinami výrobkov, dalej, ze odvolatelky vedeli o celkovom karteli alebo ze mohli rozumne predpokladat, ze sa zistené porusenie vztahuje na tieto tri podskupiny, a napokon, ze sa odvolatelky z dôvodu ich úcasti na zasadnutiach IFS, ktoré sa týkali uvedených troch podskupín, podielali na jedinom a nepretrzitom porusení. V dôsledku toho nemôze mat táto druhá a tretia cast úspech. 89 Po druhé, pokial ide o stvrtú cast tretieho odvolacieho dôvodu, stací konstatovat, ze z bodov 150 az 159 napadnutého rozsudku nevyplýva ziadne zjavné skreslenie obsahu oznámenia o výhradách z 26. marca 2007. Odvolatelky chcú v podstate dosiahnut, aby Súdny dvor opätovne posúdil skutkový stav a dôkazy, co je v stádiu odvolania neprípustné. Táto stvrtá cast je teda neprípustná. 90 Po tretie, pokial ide o dvanástu cast tretieho odvolacieho dôvodu, Vseobecný súd, ako vyplýva z bodu 69 tohto rozsudku, jednak nepreskúmal zasadnutia IFS zo 14. novembra 2001 a zasadnutia FSIO z 23. januára a 5. júla 2002 a svoje závery týkajúce sa vytýkaného porusenia nezalozil ani na týchto zasadnutiach, a jednak, pokial ide o tvrdenie týkajúce sa riesenia zvoleného v rozsudkoch zo 16. septembra 2013, Villeroy & Boch Austria a i./Komisia ([78]T-373/10, T-374/10, T-382/10 a T-402/10, neuverejnený, [79]EU:T:2013:455), ako aj zo 16. septembra 2013, Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([80]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [81]EU:T:2013:457), ktoré bolo vznesené aj v rámci siedmej casti tretieho odvolacieho dôvodu, podla ustálenej judikatúry nemôze povinnost Vseobecného súdu odôvodnit svoje rozsudky v zásade siahat tak daleko, ze musí riesenie zvolené v jednej veci odôvodnit voci rieseniu v inej veci, v ktorej rozhodoval, aj keby sa týkalo toho istého rozhodnutia (pozri rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [82]C-444/11 P, neuverejnený, [83]EU:C:2013:464, bod [84]66, ako aj citovanú judikatúru). V dôsledku toho je dvanásta cast tretieho odvolacieho dôvodu v celom rozsahu a siedma cast tohto odvolacieho dôvodu v rozsahu, v akom sa vztahuje na riesenie, ktoré Vseobecný súd zvolil v rozsudkoch zo 16. septembra 2013, Villeroy & Boch Austria a i./Komisia ([85]T-373/10, T-374/10, T-382/10 a T-402/10, neuverejnený, [86]EU:T:2013:455), ako aj zo 16. septembra 2013, Keramag Keramische Werke a i./Komisia ([87]T-379/10 a T-381/10, neuverejnený, [88]EU:T:2013:457), nedôvodná. 91 Po stvrté, pokial ide o strnástu cast tretieho zalobného dôvodu, treba konstatovat, ze je zalozená na nesprávnom chápaní napadnutého rozsudku. Zo znenia bodu 324 uvedeného rozsudku totiz nevyplýva, ze formulácia pouzitá Vseobecným súdom zjavným spôsobom skresluje obsah sporného rozhodnutia, a to konkrétne so zretelom na povahu vytýkaného konania, t. j. zvysovanie cien v rocných cykloch. Uvedená formulácia v kazdom prípade nespochybnuje protisútaznú povahu zasadnutia AFICS z 25. februára 2004, ani úcast odvolateliek na uvedenom zasadnutí. Táto strnásta cast je teda nedôvodná. 92 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze tretí odvolací dôvod treba zamietnut ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. O stvrtom odvolacom dôvode 93 Odvolatelky svojím stvrtým odvolacím dôvodom, ktorý sa skladá z dvoch castí, uplatnujú procesné vady, ako aj porusenie clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, clánku 48 ods. 2, clánku 47 ods. 1 a clánku 52 ods. 3 Charty v spojení s clánkom 6 ods. 1 a 3 EDLP, vyplývajúce z pripustenia nezhodnotitelných dôkazov, zo zohladnenia oneskorených tvrdení Komisie a zamietnutia návrhov na nariadenie vykonania dokazovania s nedostatocným odôvodnením. O prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu - Tvrdenia úcastníkov konania 94 Odvolatelky prvou castou stvrtého odvolacieho dôvodu tvrdia, ze Vseobecný súd pripustil a posúdil podstatné dôkazy v ich neprospech, ktoré neboli citované alebo ciastocne dokonca oneskorene zavedené do konania v oznámení o výhradách z 26. marca 2007 alebo v spornom rozhodnutí. Vseobecný súd v tejto súvislosti navyse zohladnil oneskorené písomné vyjadrenia Komisie po skoncení písomnej casti konania a v napadnutom rozsudku ich pouzil proti odvolatelkám bez toho, aby im dal prílezitost odpovedat na tvrdenia Komisie. 95 Konkrétnejsie Vseobecný súd sa v tejto súvislosti v bodoch 162 az 167 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked poprel existenciu porusenia práv odvolateliek na obhajobu pouzitím poznámok týkajúcich sa zasadnutia IFS z 5. októbra 2000 v spornom rozhodnutí a tým, ze pripustil a zhodnotil tento dôkaz, sám porusil ich práva na obhajobu. Táto cast napadnutého rozsudku je okrem toho zalozená na oneskorenom tvrdení Komisie, ktoré uviedla po prvýkrát v konaní az viac nez rok a pol po skoncení písomnej casti konania. Vseobecný súd tým, ze toto tvrdenie zohladnil bez toho, aby aspon odvolatelkám poskytol moznost opätovne sa k nemu písomne vyjadrit, porusil clánok 48 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku, zásadu rovnosti zbraní a právo odvolateliek byt vypocutý. 96 Vseobecný súd sa po druhé v bode 226 a nasl. napadnutého rozsudku dopustil jednak nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nesprávne poprel, ze Komisia porusila práva odvolateliek na obhajobu zohladnením poznámok k zasadnutiu IFS z 9. apríla 2003, a po druhé jednak zohladnením týchto poznámok a oneskorených tvrdení Komisie týkajúcich sa moznosti nájst uvedené poznámky v spise sa sám dopustil procesnej chyby a porusil práva odvolateliek na obhajobu. 97 Napadnutý rozsudok po tretie spocíva so zretelom na poznámky k vyssie uvedeným zasadnutiam IFS z 5. októbra 2000 a 9. apríla 2003 na porusení práv na obhajobu, pokial Vseobecný súd tieto poznámky pouzil, a v bodoch 213, 215, 228, 281 a nasl. a v bode 313 napadnutého rozsudku z nich vyvodil dôsledky napriek tomu, ze tieto dôkazy boli nezhodnotitelné. 98 Komisia tvrdí, ze odvolatelky mali prístup k dokumentom, ktoré neboli dôverné, na ktoré sa odvolávali, a ze v prípade tvrdenia Komisie zalozeného na týchto dokumentoch neslo o nový prostriedok, ale o vysvetlenie, ktorým vyhovela výzve Vseobecného súdu. Predovsetkým iba odpovedala na nesprávne tvrdenie odvolateliek a tie mali navyse na pojednávaní prílezitost zaujat stanovisko k dotknutým otázkam. - Posúdenie Súdnym dvorom 99 Je nesporné, ze právo na prístup k spisu Komisie má zarucit úcinný výkon práv na obhajobu, pricom tieto práva patria do základných zásad práva Únie a sú zakotvené v clánku 6 EDLP, a porusenie tohto práva na prístup k spisu v konaní pred prijatím napadnutého rozhodnutia môze v zásade viest k zruseniu tohto rozhodnutia, ak boli obmedzené práva dotknutého podniku na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, [89]C-199/99 P, [90]EU:C:2003:531, body [91]126 a [92]127, ako aj citovanú judikatúru). 100 V takom prípade nemozno porusenie odstránit samotnou okolnostou, ze bol umoznený prístup k spisu v priebehu súdneho konania, ktorého predmetom je prípadná zaloba smerujúca k zruseniu napadnutého rozhodnutia. Pri poskytnutí prístupu v tomto stádiu nemusí dotknutý podnik preukázat, ze by rozhodnutie Komisie malo iný obsah, keby mal prístup k neoznámeným dokumentom, ale iba, ze uvedené dokumenty mohli byt uzitocné na jeho obhajobu (pozri rozsudok z 2. októbra 2003, Corus UK/Komisia, [93]C-199/99 P, [94]EU:C:2003:531, bod [95]128 a citovanú judikatúru). 101 V tejto súvislosti po prvé, pokial ide o poznámky týkajúce sa zasadnutia IFS z 5. októbra 2000, z bodov 165 az 167 napadnutého rozsudku vyplýva, ze uvedené poznámky po prvé boli odvolatelkám sprístupnené pred súdnym konaním, po druhé, ze boli uvedené v oznámení o výhradách z 26. marca 2007, a po tretie, ze boli predmetom pojednávania na Vseobecnom súde. 102 Po druhé z bodu 226 napadnutého rozsudku vo vztahu k poznámkam k zasadnutiu IFS z 9. apríla 2003 vyplýva, ze znenie týchto poznámok, ktoré nie je dôverné, bolo prístupné odvolatelkám pred súdnym konaním a Komisia v liste z 12. marca 2013 potvrdila, ze prvá strana týchto poznámok bola prístupná bez obmedzenia a znenie druhej strany, ktoré nie je dôverné, bolo mozné konzultovat v jej spise. Uvedené strany boli tiez predmetom pojednávania na Vseobecnom súde. 103 Na úvod treba zdôraznit, ze na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, okolnost, ze sporné rozhodnutie neodkazuje na uvedené poznámky ako celok, ale iba na jednu ich stranu ci prílohu, nie je spôsobilá porusit práva na obhajobu. Také odkazy sú totiz dostatocné na oznacenie dotknutého dokumentu. 104 Po tretie, pokial ide o údajné oneskorené tvrdenie Komisie týkajúce sa vyssie uvedených dokumentov, stací konstatovat, ze z bodov 29 az 38 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd polozil odvolatelkám a Komisii písomné otázky a ze 20. marca 2013 prebehlo pojednávanie. Tvrdenie, ktoré sa na základe výzvy Vseobecného súdu poskytne písomne a slúzi na objasnenie niekolkých sporných bodov pred ich prerokovaním na pojednávaní, nemozno povazovat za oneskorené. Okrem toho údajne oneskorená povaha tohto tvrdenia nespochybnuje skutocnost, ze odvolatelky skutocne mali prístup k poznámkam k zasadnutiam IFS z 5. októbra 2000 a 9. apríla 2003. 105 Za týchto podmienok nemozno Vseobecnému súdu vytýkat, ze porusil clánok 48 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku alebo práva odvolateliek na obhajobu. Prvá cast stvrtého odvolacieho dôvodu sa preto musí zamietnut ako nedôvodná. O druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu - Tvrdenia úcastníkov konania 106 Druhou castou stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelky v podstate tvrdia, ze odmietnutie Vseobecného súdu vypocut pritazujúcich svedkov porusilo ich právo na spravodlivý proces. Vseobecný súd nevyhovel ani jednému návrhu odvolateliek na nariadenie vykonania dokazovania. Vseobecný súd teda tým, ze v bodoch 135, 200, 214, 236, 240, 245, 270, 283 a 305 napadnutého rozsudku súhrne zamietol tieto návrhy, porusil právo odvolateliek na spravodlivý proces, ako aj clánok 6 ods. 3 písm. d) EDLP. 107 Komisia sa domnieva, ze z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze právomoc Vseobecného súdu posúdit relevantnost návrhu na nariadenie vykonania dokazovania vo vztahu k predmetu sporu a potrebe vypocut svedkov je zlucitelná so základným právom na spravodlivý proces a, konkrétne, s clánkom 6 ods. 3 písm. d) EDLP. - Posúdenie Súdnym dvorom 108 Na úvod treba pripomenút, ze len Vseobecný súd rozhoduje o prípadnej potrebe doplnit informácie, ktorými disponuje vo veciach, v ktorých rozhoduje. Posúdenie dôkazného charakteru týchto procesných dokumentov patrí do jeho právomoci nezávislého posúdenia skutkového stavu, ktoré nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom, ked ten rozhoduje v rámci odvolania, okrem prípadov skreslenia dôkazov predlozených Vseobecnému súdu, alebo ked z dokumentov zalozených do spisu vyplýva vecná nesprávnost jeho zistení (pozri rozsudok z 12. júna 2014, Deltafina/Komisia, [96]C-578/11 P, [97]EU:C:2014:1742, bod [98]67 a citovanú judikatúru). 109 Dalej podla ustálenej judikatúry, hoci návrh na výsluch svedkov podaný v zalobe presne oznacuje skutocnosti, s ohladom na ktoré má byt vypocutý svedok alebo svedkovia, a dôvody ich výsluchu, prinálezí Vseobecnému súdu posúdit význam návrhu vo vztahu k predmetu konania a potrebe vypocut oznacených svedkov (pozri rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, [99]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [100]EU:C:2013:866, bod [101]323, ako aj citovanú judikatúru). 110 Napokon táto volná úvaha Vseobecného súdu je zlucitelná so základným právom na spravodlivý proces a konkrétne s clánkom 6 ods. 3 písm. d) EDLP. Z judikatúry Súdneho dvora totiz vyplýva, ze toto posledné uvedené ustanovenie nepriznáva obzalovanému absolútne právo dosiahnut dostavenie sa svedkov na súd, a v zásade je vecou súdu rozhodnút o tom, ci je predvolanie svedka potrebné alebo úcelné. Clánok 6 ods. 3 EDLP nevyzaduje predvolanie kazdého svedka, ale jeho cielom je úplná rovnost zbraní, ktorá zarucí, ze sporové konanie ako celok poskytne obzalovanému primeranú a dostatocnú prílezitost bránit sa proti podozreniam vzneseným voci nemu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, [102]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [103]EU:C:2013:866, body [104]324 a [105]325, ako aj citovanú judikatúru). 111 Z toho vyplýva, ze druhú cast stvrtého odvolacieho dôvodu a v dôsledku toho aj stvrtý odvolací dôvod ako celok treba zamietnut ako nedôvodný. O piatom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 112 Piaty odvolací dôvod zlozený z dvoch castí, ktoré treba preskúmat spolocne, je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia, ako aj clánku 101 ZFEÚ, pokial ide o právnu kvalifikáciu jediného a nepretrzitého porusenia a zodpovednost odvolateliek za toto porusenie. 113 Odvolatelky prvou castou tohto odvolacieho dôvodu tvrdia, ze Vseobecný súd v bodoch 118 az 128 napadnutého rozsudku ani v inej casti tohto rozsudku dostatocne neodôvodnil svoje konstatovania týkajúce sa existencie komplementarity konstatovaných postupov, co je podmienka povazovania porusenia za jediné porusenie. 114 Odvolatelky druhou castou uvedeného odvolacieho dôvodu v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd v bode 180 a nasl. napadnutého rozsudku nesprávne vylozil judikatúru Súdneho dvora o kvalifikácii jediného a nepretrzitého porusenia, a to najmä z dôvodu, ze z jediného a nepretrzitého porusenia mozno v zásade vychádzat iba medzi konkurentmi, a ze v kazdom prípade na základe skutocností a dôkazov obsiahnutých v spise nemohol dospiet k záveru, ze sa odvolatelky podielali na takom porusení. 115 Komisia odpovedá, ze Vseobecný súd v niektorých bodoch napadnutého rozsudku analyzoval rôzne konania v skupine dotknutých podnikov a odkázal na relevantné body sporného rozhodnutia. Z judikatúry Súdneho dvora predovsetkým vyplýva, ze komplementarita postupov nie je podmienkou konstatovania jediného porusenia a údajná neexistencia analýzy v tomto smere nie je nedostatkom odôvodnenia. 116 V súvislosti s druhou castou piateho odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze k poruseniu clánku 101 ZFEÚ dochádza aj vtedy, ak cielom správania podniku, ktoré je zosúladené so správaním iných podnikov, je obmedzit hospodársku sútaz na relevantnom trhu bez toho, aby tento podnik musel byt sám aktívny na takom trhu. Dodáva, ze úcastníci sa v prejednávanej veci svojou úcastou na kartelových zasadnutiach upísali jednotnému ekonomickému cielu. Na zalozenie zodpovednosti odvolateliek za protiprávne správanie, ktorého sa dopustili iné podniky, postacuje, ze o tomto správaní vedeli, alebo ho mohli rozumne predpokladat. Vseobecný súd opakovane preskúmal dotknuté kartelové zasadnutia a konstatoval, ze výrobcovia troch podskupín výrobkov si medzi sebou vymienali relevantné informácie, co postacuje na preukázanie existencie "vedomosti ci domnienky vedomosti o protiprávnom správaní". Posúdenie Súdnym dvorom 117 Podla ustálenej judikatúry môze porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vyplývat nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov, alebo dokonca z pokracujúceho správania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by mohli sami osebe, brané jednotlivo, predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia. Ak jednotlivé skutky spadajú do "spolocného zámeru", z dôvodu ich zhodného ciela, ktorým je narusit hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu, Komisia je oprávnená pripisovat zodpovednost za tieto skutky v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [106]C-293/13 P a C-294/13 P, [107]EU:C:2015:416, bod [108]156, ako aj citovanú judikatúru). 118 Podnik, ktorý sa podielal na takomto jedinom a komplexnom porusení vlastným správaním, ktoré spocíva v "dohode" alebo "zosúladenom postupe" s protisútazným predmetom v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorého cielom je prispiet k poruseniu ako celku, môze byt zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia pocas celej doby svojej úcasti na tomto porusení. Tak je to v prípade, ak je preukázané, ze uvedený podnik zamýslal prispiet svojím vlastným správaním k dosiahnutiu spolocných cielov sledovaných vsetkými zúcastnenými a ze vedel o protiprávnom správaní, ktoré plánovali alebo realizovali dalsie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo ze ho mohol rozumne predpokladat a bol ochotný podstúpit z toho vyplývajúce riziko (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [109]C-293/13 P a C-294/13 P, [110]EU:C:2015:416, bod [111]157, ako aj citovanú judikatúru). 119 Podnik sa tak mohol priamo zúcastnovat na vsetkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie a Komisia bola v tomto prípade oprávnená pripisovat mu zodpovednost za vsetky správania, a teda za toto porusenie ako celok. Podnik sa mohol tiez priamo zúcastnovat iba na casti protisútazných správaní tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie, avsak vedel o vsetkých ostatných protiprávnych správaniach, ktoré plánovali alebo uskutocnili dalsí úcastníci kartelu sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný podstúpit z toho vyplývajúce riziko. V takomto prípade je Komisia rovnako oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost za vsetky protisútazné správania tvoriace takéto porusenie a následne za porusenie ako celok (pozri rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [112]C-293/13 P a C-294/13 P, [113]EU:C:2015:416, bod [114]158, ako aj citovanú judikatúru). 120 Ak sa naproti tomu podnik priamo zúcastnoval na jednom alebo niekolkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie, no nie je preukázané, ze svojím vlastným správaním zamýslal prispiet k vsetkým spolocným zámerom, ktoré sledovali dalsí úcastníci kartelu, a ze mal vedomost o vsetkých dalsích protiprávnych správaniach, ktoré plánovali alebo uskutocnili títo úcastníci sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný podstúpit z toho vyplývajúce riziko, Komisia je oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost iba za správania, na ktorých sa priamo zúcastnoval, a za správania zamýslané alebo uskutocnené dalsími úcastníkmi sledujúcimi rovnaké ciele, aké sledoval tento podnik, a v prípade ktorých je preukázané, ze o nich vedel alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný podstúpit z toho vyplývajúce riziko (pozri rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [115]C-293/13 P a C-294/13 P, [116]EU:C:2015:416, bod [117]159, ako aj citovanú judikatúru). 121 Súdny dvor v tejto súvislosti uz rozhodol, ze Vseobecný súd nie je na úcely kvalifikácie rôznych konaní ako jediné a nepretrzité porusenie povinný overit, ci medzi nimi existuje komplementarita v tom zmysle, ze cielom kazdého z nich je odstránit jeden alebo viacero následkov beznej hospodárskej sútaze a interakciou prispieva k uskutocneniu vsetkých protisútazných úcinkov, ktoré chcú docielit ich autori v rámci celkového plánu na dosiahnutie jediného ciela. Naopak podmienka týkajúca sa pojmu "jediný ciel" znamená, ze treba preskúmat, ci neexistujú aspekty oznacujúce rôzne správania tvoriace súcast porusenia, ktoré by mohli naznacovat, ze správania iných zúcastnených podnikov nesledujú rovnaký ciel alebo nemajú rovnaký protisútazný úcinok a v dôsledku toho sa z dôvodu ich totozného ciela spocívajúceho v skreslení hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu nezaclenujú do "celkového plánu" (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens a i./Komisia, [118]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [119]EU:C:2013:866, body [120]247 a [121]248). 122 Navyse z judikatúry Súdneho dvora nemozno vyvodit, ze clánok 101 ods. 1 ZFEÚ sa týka výlucne bud podnikov pôsobiacich na trhu dotknutom obmedzeniami hospodárskej sútaze ci na trhoch, ktoré predchádzajú uvedenému trhu, nadväzujú nan alebo sú vo vztahu k nemu vedlajsími trhmi, alebo podnikov, ktoré obmedzujú svoju nezávislost správania na danom trhu na základe dohody alebo zosúladeného postupu. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiz vyplýva, ze znenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vo vseobecnosti odkazuje na vsetky dohody a zosúladené postupy, ktoré vo svojich horizontálnych alebo vertikálnych vztahoch narusujú hospodársku sútaz na spolocnom trhu bez ohladu na trh, na ktorom strany pôsobia, ako aj na skutocnost, ze predmetné dohody sa vztahujú iba na obchodné správanie jednej z nich (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia, [122]C-194/14 P, [123]EU:C:2015:717, body [124]34 a [125]35, ako aj citovanú judikatúru). 123 V prejednávanej veci treba po prvé konstatovat, ze Vseobecný súd v bodoch 90 az 92 napadnutého rozsudku pripomenul judikatúru týkajúcu sa pojmu "jediné a nepretrzité porusenie". Po druhé v bodoch 93 az 108 uvedeného rozsudku pripomenul judikatúru týkajúcu sa dôkazného bremena. Po tretie v bodoch 111 az 147 toho istého rozsudku v rámci preskúmania zalobného dôvodu, ktorý odvolatelky uplatnovali v súvislosti s kvalifikáciou predmetného porusenia ako jediné a nepretrzité porusenie, overil, ci sa protiprávne postupy a konania zaclenujú do "celkového plánu". 124 Vzhladom na to, ze Vseobecný súd preskúmal, ci sa protiprávne postupy a konania zaclenujú do "celkového plánu", a na to, ze konkurencný vztah medzi zúcastnenými podnikmi nie je podmienkou kvalifikácie protiprávnych konaní ako jediné a nepretrzité porusenie, mu za týchto podmienok nemozno vytýkat, ze nedostatocne odôvodnil preskúmanie kvalifikácie postupov a konaní ako jediné a nepretrzité porusenie. 125 Vseobecný súd sa teda nedopustil neprávneho právneho posúdenia tým, ze konstatoval zodpovednost odvolateliek na jednej strane z dôvodu priamej úcasti na vytýkanom porusení, a na druhej strane z dôvodu nepriamej úcasti na základe toho, ze vedeli o celom zostávajúcom protiprávnom správaní iných úcastníkov predmetného kartelu na úcely sledovania rovnakých cielov, alebo ho mohli rozumne predpokladat, ci boli ochotné podstúpit z toho vyplývajúce riziko. 126 Piaty odvolací dôvod je v dôsledku toho nedôvodný. O siestom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 127 Odvolatelky svojím siestym odvolacím dôvodom obsahujúcim tri casti, ktoré treba preskúmat spolocne, tvrdia, ze Vseobecný súd konal v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ tým, ze sa domnieval, ze diskusie na jednotlivých zasadnutiach povazoval za zámerné obmedzenia hospodárskej sútaze, a vychádzal z povinnosti odvolateliek distancovat sa od diskusií podnikov, ktoré nie sú konkurentmi. 128 Odvolatelky prvou castou tohto odvolacieho dôvodu tvrdia, ze zo zosúladeného postupu mozno v zásade vychádzat iba medzi navzájom si konkurujúcimi podnikmi. Svojou domnienkou v bode 212 napadnutého rozsudku, ze výmenu citlivých informácií mozno uz per se povazovat za protisútaznú, Vseobecný súd vychádzal z nesprávnej mierky a nezohladnil ekonomický rámec dotknutých diskusií. V dôsledku toho konal v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ. 129 Odvolatelky druhou castou siesteho odvolacieho dôvodu tvrdia, ze Vseobecný súd tiez porusil clánok 101 ZFEÚ tým, ze sa v bodoch 251 a 252 napadnutého rozsudku domnieval, ze na zbavenie zodpovednosti za predmetné porusenie sa odvolatelky musia distancovat od vsetkých diskusií v rámci IFS, ktorých sa zúcastnili. Neexistuje vsak domnienka týkajúca sa protisútaznej povahy zosúladeného postupu medzi podnikmi, ktoré nie sú konkurentmi. Podla názoru odvolateliek z ich prítomnosti na diskusiách o témach, ktoré sa týkali trhov, na ktorých neboli aktívne, nemozno dospiet k záveru, ze podporovali protiprávnu iniciatívu. 130 Odvolatelky sa tretou castou siesteho odvolacieho dôvodu domnievajú, ze Vseobecný súd porusil clánok 101 ZFEÚ tým, ze sa v bodoch 235, 239 a 298 napadnutého rozsudku domnieval, ze "pokus o dohodu" bez dôkazov o existencii takej dohody postacuje na preukázanie existencie zosúladeného postupu. Podla odvolateliek nepostacuje "pokus o dohodu" podnikov, ktoré nie sú konkurentmi, na preukázanie porusenia clánku 101 ZFEÚ. 131 Komisia odpovedá, ze bol preukázaný konkurencný vztah pre kartelové zasadnutia, na ktorých odvolatelky neboli jediným výrobcom keramických výrobkov. Domnieva sa, ze tlak, ktorý údajne vyvíjali velkoobchodníci, nezbavil odvolatelky ich autonómie. Navyse mali nielen moznost individuálne reagovat, ale dokonca sa rozhodli pre spolocný zosúladený postup a pokúsali sa dohodnút na harmonograme zavedenia vyssích cien. Komisia zdôraznuje, ze na rozdiel od tvrdení odvolateliek uz výmena informácií porusuje clánok 101 ZFEÚ v rozsahu, v akom slúzi na podporu iného protisútazného mechanizmu. 132 Komisia tvrdí, ze diskusia o cenách sa netýkala výlucne tretích trhov. Navyse povinnost distancovat sa od diskusií v rámci IFS vyplýva z podstaty porusenia ako jediného a nepretrzitého porusenia. Odvolatelky sú zodpovedné najmä za protiprávne správanie iných úcastníkov kartelu, pretoze o nom vedeli alebo o nom mali vediet. 133 Komisia pripomína, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze na preukázanie zosúladeného postupu v zmysle clánku 101 ZFEÚ postacuje, aby podnik svojim konkurentom oznámil informácie s cielom pripravit protisútaznú dohodu. Táto institúcia vyzýva Súdny dvor, aby zamietol siesty odvolací dôvod v celom rozsahu. Posúdenie Súdnym dvorom 134 Na úvod z ustálenej judikatúry vyplýva, ze výmena citlivých informácií porusuje clánok 101 ods. 1 ZFEÚ, najmä ak podporuje iný protisútazný mechanizmus (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [126]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [127]EU:C:2004:6, bod [128]281). 135 Dalej výmena obchodných informácií medzi konkurentmi s cielom pripravit protisútaznú dohodu postacuje na preukázanie zosúladeného postupu v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. V tejto súvislosti nie je potrebné preukázat, ze títo konkurenti sa formálne zaviazali k urcitému konaniu alebo ze spolocne stanovili svoje budúce správanie na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. decembra 2013, Solvay/Komisia, [129]C-455/11 P, neuverejnený, [130]EU:C:2013:796, bod [131]40). 136 Tacitné schválenie protiprávnej iniciatívy bez verejného distancovania sa od jej obsahu alebo jej oznámenia správnym orgánom napokon vedie k tomu, ze sa podporí pokracovanie v porusení a zabráni v jeho objavení. Táto spoluúcast je pasívnou formou úcasti na porusení a môze spôsobit zodpovednost podniku v rámci jedinej dohody. Navyse okolnost, ze podnik neprebral výsledky zasadnutia s protisútazným predmetom, ho nemôze zbavit zodpovednosti za úcast na karteli, pokial sa verejne nedistancoval od jeho obsahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [132]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [133]EU:C:2005:408, body [134]143 a [135]144). 137 Ako vyplýva z bodu 124 tohto rozsudku, vzhladom na to, ze konkurencný vztah medzi zúcastnenými podnikmi nie je podmienkou kvalifikácie protisútazného konania, ako je konanie predmetné v prejednávanej veci, ako jediné a nepretrzité konanie, nie je správny názor odvolateliek, ze judikatúra uvedená v bodoch 134 az 136 tohto rozsudku nie je v kontexte jediného a nepretrzitého porusenia uplatnitelná. 138 Ak by sa totiz prijalo tvrdenie odvolateliek, stratil by pojem "jediné a nepretrzité porusenie" scasti svoj zmysel, pretoze takýto výklad by zbavil podniky, ktoré sa podielajú na jedinom a nepretrzitom porusení, kazdej nepriamej zodpovednosti za konanie podnikov, ktoré nie sú ich konkurentmi, svojím správaním vsak prispievajú k splneniu celkového plánu, ktorý je jediným a nepretrzitým porusením. 139 Vseobecný súd teda správne konstatoval, ze odvolatelky sú zodpovedné tak za priamu úcast na predmetnom porusení, ako aj za nepriamu úcast na základe toho, ze vedeli o celom zostávajúcom protiprávnom správaní iných úcastníkov tohto kartelu na úcely sledovania rovnakých cielov, alebo ho mohli rozumne predpokladat, ci boli ochotné podstúpit z toho vyplývajúce riziko. 140 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze siesty odvolací dôvod je nedôvodný. 141 Kedze ziadnemu z odvolacích dôvodov uvedených odvolatelmi na podporu ich tvrdení nebolo mozné vyhoviet, musí sa toto odvolanie zamietnut v celom rozsahu. O trovách 142 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. 143 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla ulozit odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania a tieto nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ulozit im povinnost nahradit trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Duravit AG, Duravit SA a Duravit BeLux SPRL/BVBA sú povinné nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [136]*1 ) * Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX1JneRy/L89201-5961TMP.html#t-ECR_62013CJ0609_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A477&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:045:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point76 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point124 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A463&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A463&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A463&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point29 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point30 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&locale=sk 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point105 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A802&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A802&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A802&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point115 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point117 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A796&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A796&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A796&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A455&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A455&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A526&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A526&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A526&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A529&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A529&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A529&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A530&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A530&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A530&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point28 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A531&locale=sk 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A531&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A531&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point32 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A792&locale=sk 76. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A792&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A792&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point52 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A455&locale=sk 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A455&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point66 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A455&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A455&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&locale=sk 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A457&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A531&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A531&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A531&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point126 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A531&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point127 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A531&locale=sk 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A531&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A531&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point128 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1742&locale=sk 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1742&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1742&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point67 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point323 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point324 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point325 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point156 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 111. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point157 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point158 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point159 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point247 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point248 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point281 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A796&locale=sk 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A796&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A796&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 134. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point143 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point144 136. file:///tmp/lynxXXXX1JneRy/L89201-5961TMP.html#c-ECR_62013CJ0609_SK_01-E0001