ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 18. júna 2015 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Odvetvie zeleznicnej dopravy a doplnkových sluzieb -- Zneuzitie dominantného postavenia -- Nariadenie (ES) c. 1/2003 -- Clánok 20 a clánok 28 ods. 1 -- Správne konanie -- Rozhodnutie, ktorým sa nariaduje inspekcia -- Inspekcné právomoci Komisie -- Základné právo na nedotknutelnost obydlia -- Chýbajúce predchádzajúce súdne povolenie -- Úcinné súdne preskúmanie -- Náhodné nálezy" Vo veci C-583/13 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 15. novembra 2013, Deutsche Bahn AG, so sídlom v Berlíne (Nemecko), DB Mobility Logistics AG, so sídlom v Berlíne, DB Energie GmbH, so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko), DB Netz AG, so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom, Deutsche Umschlaggesellschaft Schiene-Straße (DUSS) mbH, so sídlom v Bodenheime (Nemecko), DB Schenker Rail GmbH, so sídlom v Mainzi (Nemecko), DB Schenker Rail Deutschland AG, so sídlom v Mainzi, v zastúpení: W. Deselaers, E. Venot a J. Brückner, Rechtsanwalte, odvolatelky, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: L. Malferrari a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Spanielske královstvo, v zastúpení: A. Rubio González a L. Banciella Rodríguez-Mińón, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, Dozorný orgán EZVO, v zastúpení: M. Schneider, X. Lewis a M. Moustakali, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, Rada Európskej únie, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predsednícka druhej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia J.-C. Bonichot, A. Arabadziev (spravodajca), J. L. da Cruz Vilaça a C. Lycourgos, generálny advokát: N. Wahl, tajomník: I. Illéssy, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 4. decembra 2014, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 12. februára 2015, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním Deutsche Bahn AG a jej dcérske spolocnosti DB Mobility Logistics AG, DB Energie GmbH, DB Netz AG, Deutsche Umschlaggesellschaft Schiene-Straße (DUSS) mbH, DB Schenker Rail GmbHb a DB Schenker Rail Deutschland AG (dalej spolocne len "Deutsche Bahn") navrhujú zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie Deutsche Bahn a i./Komisia (T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [2]EU:T:2013:404, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol ich zalobu na zrusenie rozhodnutí Komisie K(2011) 1774 zo 14. marca 2011, K(2011) 2365 z 30. marca 2011, a K(2011) 5230 zo 14. júla 2011 o nariadení inspekcií (dalej spolocne len "sporné rozhodnutia") podla clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) v spolocnosti Deutsche Bahn AG, ako aj vo vsetkých jej dcérskych spolocnostiach (veci COMP/39.678 a COMP/39.731). Právny rámec 2 V clánku 20 nariadenia c. 1/2003, nazvanom "Právomoc Komisie vykonávat inspekcie", sa uvádza: "1. Aby mohla Komisia plnit povinnosti urcené jej týmto nariadením, môze vykonávat vsetky nevyhnutné inspekcie podnikov a zdruzení podnikov. 2. Úradníci a iné sprevádzajúce osoby urcené Komisiou na vykonávanie inspekcie sú oprávnené: a) vstúpit do vsetkých priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov podniku a zdruzení podnikov; b) prekontrolovat vsetky obchodné knihy a záznamy bez ohladu na formu v akej sú uchovávané; c) vyhotovit alebo získat akékolvek kópie formulárov alebo výtahov z obchodných kníh a záznamov; d) zapecatit prevádzkové priestory a obchodné knihy alebo záznamy na takú dobu trvania a v takom rozsahu, v akom sú potrebné pre inspekciu; e) vyzadovat od kazdého zástupcu alebo clena personálu podniku alebo zdruzenia podnikov vysvetlenie k skutocnostiam alebo dokumentom vztahujúcim sa k predmetu a úcelu inspekcie a zaznamenat odpovede. 3. Úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou vykonávaním inspekcie uplatnujú svoje právomoci na základe predlozeného písomného oprávnenia, v ktorom sú uvedené predmet, úcel inspekcie a pokuty podla clánku 23 v prípade, ze sú predlozené neúplné obchodné knihy alebo iné záznamy, alebo ze odpovede na otázky polozené podla odseku 2 tohto clánku sú nesprávne alebo zavádzajúce. Komisia vcas pred inspekciou informuje o inspekcii príslusný orgán clenského státu, na ktorého území sa má vykonávat. 4. Podniky a zdruzenia podnikov sú povinné podrobit sa inspekciám nariadeným Komisiou. Rozhodnutie vymedzuje predmet a úcel inspekcie, stanovuje dátum, kedy má zacat, a uvádza pokuty podla clánkov 23 a 24 a právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom. Komisia prijme rozhodnutia po konzultáciách s príslusným orgánom clenského státu, na ktorého území sa má inspekcia vykonávat. 5. Úradníci orgánu hospodárskej sútaze clenského státu, na ktorého území sa má vykonávat inspekcia, ako aj osoby poverené alebo menované týmto orgánom, na ziadost uvedeného orgánu alebo Komisie, aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným sprevádzajúcim osobám povereným Komisiou. Na tento úcel majú k dispozícii právomoci vymedzené v odseku 2. 6. Ked úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou zistia, ze podnik sa bráni inspekcii nariadenej podla tohto clánku, príslusný clenský stát im poskytne nevyhnutnú pomoc, prípadne s asistenciou polície alebo zodpovedajúceho vynucovacieho orgánu tak, aby im umoznili vykonat inspekciu. 7. Ak pomoc poskytnutá podla odseku 6 predpokladá povolenie súdneho orgánu podla vnútrostátneho práva, poziada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie mozno poziadat aj vo forme predbezného opatrenia. 8. Ked sa ziada o povolenie podla odseku 7, vnútrostátny súdny orgán skontroluje, ci je rozhodnutie Komisie pravé a ci uvazované donucovacie opatrenia nie sú bud zaujaté, alebo neprimerané vzhladom na predmet inspekcie. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môze vnútrostátny súdny orgán poziadat Komisiu priamo alebo nepriamo, prostredníctvom orgánu hospodárskej sútaze clenského státu, o podrobné vysvetlenie, najmä pokial ide o dôvody, ktoré viedli Komisiu k podozreniu o porusení clánkov 81 a 82 Zmluvy, ako aj o závaznosti porusovania a o spôsobe úcasti príslusného podniku. Vnútrostátny súdny orgán vsak nemôze spochybnit potrebu inspekcie ani pozadovat informácie obsiahnuté v dokumentácii Komisie. Zákonnost rozhodnutia Komisie podlieha len preskúmaniu Súdnym dvorom." 3 Clánok 28 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 spresnuje, ze bez dopadu na clánky 12 a 15 tohto nariadenia, z ktorých prvý sa týka výmeny informácií medzi Komisiou a vnútrostátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej sútaze a druhý spolupráce s vnútrostátnymi súdmi, mozno informácie získané v rámci vysetrovacích právomocí Komisie pouzit len na úcel, na ktorý boli získané. Okolnosti predchádzajúce sporu 4 Deutsche Bahn je podnik, ktorý pôsobí v odvetviach vnútrostátnej a medzinárodnej nákladnej dopravy a prepravy pasazierov, logistiky a v odvetví poskytovania doplnkových sluzieb zeleznicnej prepravy. 5 Komisia prijala 14. marca 2011 prvé rozhodnutie, ktorým spolocnosti Deutsche Bahn nariadila, aby sa podrobila inspekcii z dôvodu mozného neoprávneného preferencného zaobchádzania, ktoré spolocnost DB Energie GmbH poskytuje ostatným dcérskym spolocnostiam skupiny, a to najmä vo forme rabatového systému vztahujúceho sa na zásobovanie energiou pre elektrické trakcie (dalej len "prvé rozhodnutie o inspekcii"). Táto prvá inspekcia sa uskutocnila od 29. do 31. marca 2011. 6 Komisia prijala 30. marca 2011 druhé rozhodnutie o inspekcii týkajúce sa spolocnosti Deutsche Bahn o prípadných postupoch uplatnovaných spolocnostou DUSS s cielom znevýhodnovat konkurentov skupiny pôsobiacich v Nemecku tým, ze im stazuje prístup k terminálom alebo ich diskriminuje (dalej len "druhé rozhodnutie o inspekcii"). Táto druhá inspekcia sa uskutocnila 30. marca a 1. apríla 2011. 7 Dna 14. júla 2011 Komisia prijala tretie rozhodnutie o inspekcii voci spolocnosti Deutsche Bahn z dôvodu zavedenia údajného protisútazného systému strategického pouzívania infrastruktúry spravovanej spolocnostami skupiny, ktorého cielom je zabránit, stazit alebo predrazit cinnosti konkurentov skupiny v oblasti zeleznicnej dopravy, v prípade ktorých je potrebný prístup k terminálom spolocnosti DUSS (dalej len "tretie rozhodnutie o inspekcii"). Táto tretia inspekcia sa uskutocnila 26. júla 2011. 8 Deutsche Bahn za prítomnosti svojich advokátov v priebehu troch inspekcií nevzniesla námietky ani nekritizovala chýbajúce predchádzajúce súdne povolenie a ani nenamietala voci uvedeným inspekciám podla clánku 20 ods. 6 nariadenia c. 1/2003. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 9 Svojimi návrhmi predlozenými 10. júna a 5. októbra 2011 spolocnost Deutsche Bahn podala na Vseobecný súd tri zaloby, ktoré boli spojené a ktorých predmetom je návrh na zrusenie sporných rozhodnutí, ako aj na zrusenie aktov prijatých Komisiou pocas uvedených inspekcií a návrh, aby bola Komisia zaviazaná vrátit vsetky kópie dokumentov, ktoré boli vyhotovené v rámci týchto inspekcií. 10 Na podporu svojich zalôb Deutsche Bahn uviedla pät zalobných dôvodov, ktoré sú v podstate zalozené na porusení základného práva na nedotknutelnost obydlia, ktoré je chránené clánkom 7 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") a clánkom 8 Dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), z dôvodu chýbajúceho predchádzajúceho súdneho povolenia, na porusení základného práva na úcinný súdny prostriedok nápravy zaruceného clánkom 47 Charty a clánkom 6 EDLP, na viacerých poruseniach práva na obranu, ako aj na porusení zásady proporcionality. 11 Vseobecný súd zamietol zalobu, ktorú podala Deutsche Bahn, v celom jej rozsahu. Návrhy úcastníkov konania pred Súdnym dvorom 12 Deutsche Bahn navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- zrusil tri sporné rozhodnutia a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na vsetkých stupnoch konania. 13 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- zaviazal Deutsche Bahn na náhradu trov konania. O odvolaní O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom výklade a uplatnení základného práva na nedotknutelnost obydlia stanoveného v clánku 7 Charty a v clánku 8 EDLP Argumentácia spolocnosti Deutsche Bahn 14 Deutsche Bahn v prvom rade Vseobecnému súdu vytýka, ze nezohladnil rozsudok ESLP, Colas Est a i. v. Francúzsko (c. 3797/97, ESLP 2002-III) a ze nepreskúmal rozsudky vydané ESLP vo veciach Société Métallurgique Liotard Frčres v. Francúzsko (c. 29598/08, 5. máj 2011) a Canal Plus a i. v. Francúzsko (c. 29408/08, 21. december 2010), kedze v bode 72 napadnutého rozsudku rozhodol, ze chýbajúci predchádzajúci súdny príkaz je len jedným z prvkov, ktoré ESLP vzal do úvahy pri vyvodení záveru, ze doslo k poruseniu clánku 8 EDLP. 15 Deutsche Bahn dalej Vseobecnému súdu vytýka, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bode 66 napadnutého rozsudku vychádzal z rozsudkov ESLP, Harju v. Fínsko (c. 56716/09, 15. február 2011) a Heino v. Fínsko (c. 56720/09, 15. február 2011), pricom dospel k záveru, ze z nich vyplýva vseobecná zásada, podla ktorej úcinné súdne preskúmanie ex post môze kompenzovat chýbajúce predchádzajúce povolenie. 16 Deutsche Bahn napokon tvrdí, ze pät kategórií záruk, ktoré Vseobecný súd uviedol v bodoch 74 az 101 napadnutého rozsudku, nezabezpecuje dostatocnú ochranu jej práva na obranu proti zásahu do jej základného práva na nedotknutelnost obydlia, ku ktorému doslo v dôsledku inspekcií, ktoré Komisia vykonala v jej priestoroch. 17 Komisia podporovaná Dozorným orgánom EZVO a Spanielskym královstvom túto argumentáciu spochybnuje. Posúdenie Súdnym dvorom 18 Vo svojom prvom odvolacom dôvode sa Deutsche Bahn v podstate snazí preukázat, ze v napadnutom rozsudku doslo k nesprávnym právnym posúdeniam v tom, ze Vseobecný súd v rozpore s clánkami 7 Charty a 8 EDLP rozhodol, ze chýbajúci predchádzajúci súdny príkaz nemá vplyv na zákonnost sporných rozhodnutí. 19 V tejto súvislosti treba uviest, ze základné právo na nedotknutelnost obydlia predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky Hoechst/Komisia, 46/87 a 227/88, [4]EU:C:1989:337, bod 19; Dow Benelux/Komisia, 85/87, [5]EU:C:1989:379, bod 30, ako aj Dow Chemical Ibérica a i./Komisia, 97/87 az 99/87, [6]EU:C:1989:380, bod 16), ktorá je v súcasnosti vyjadrená v clánku 7 Charty, ktorý zodpovedá clánku 8 EDLP. 20 Treba tiez spresnit, ze hoci z judikatúry ESLP vyplýva, ze ochrana stanovená v clánku 8 EDLP sa môze vztahovat na niektoré obchodné priestory, nic to nemení na tom, ze tento súd rozhodol, ze verejný zásah by mohol byt v porovnaní s inými prípadmi rozsiahlejsí, pokial ide o obchodné priestory alebo profesijné ci obchodné cinnosti (ESLP, rozsudky Niemietz v. Nemecko, 16. december 1992, séria A c. 251-B, a Bernh Larsen Holding AS a i. v. Nórsko, c. 24117/08, 14. marec 2013). 21 V prejednávanom prípade treba najskôr konstatovat, ako uviedol generálny advokát v bode 33 svojich návrhov, ze Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ze nezohladnil uz citované rozsudky ESLP Société Métallurgique Liotard Frčres v. Francúzsko, ako aj Canal Plus a i. v. Francúzsko, lebo tieto rozsudky sa netýkali porusenia clánku 8 EDLP, ale porusenia clánku 6 EDLP. 22 Okrem toho treba uviest, ze Vseobecný súd v bode 72 napadnutého rozsudku správne pripomenul, pricom odkázal na bod 49 uz citovaného rozsudku Colas Est a i. v. Francúzsko, ze chýbajúce predchádzajúce súdne povolenie je len jedným z prvkov, ktoré ESLP zohladnil pri vyvodení záveru, ze doslo k poruseniu clánku 8 EDLP. Vseobecný súd v uvedenom bode dodal, ze ESLP vzal do úvahy rozsah právomocí vnútrostátneho orgánu na ochranu hospodárskej sútaze, okolnosti zásahu a obmedzený pocet záruk, a ze tieto skutocnosti sa odlisujú od situácie prevazujúcej v práve Únie. 23 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze preskúmavacie právomoci, ktoré má Komisia podla clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, sa obmedzujú na to, ze zamestnanci Komisie majú okrem iného povolenie na vstup do miest podla ich výberu, na získanie dokumentov, o ktoré ziadajú, a na prezretie obsahu hnutelných vecí, ktoré oznacia (pozri v tomto zmysle rozsudok Hoechst/Komisia, 46/87 a 227/88, [7]EU:C:1989:337, bod 31). 24 Treba tiez pripomenút, ze podla clánku 20 ods. 6 a 7 nariadenia c. 1/2003 sa musí poziadat o povolenie súdneho orgánu, pokial v prípade, ze dotknutý podnik bráni inspekcii, príslusný clenský stát poskytne potrebnú pomoc, prípadne s asistenciou polície alebo zodpovedajúceho vynucovacieho orgánu tak, aby sa mohla vykonat inspekcia a pokial sa uvedené povolenie pozaduje podla vnútrostátneho práva. O takéto povolenie mozno poziadat aj vo forme predbezného opatrenia. V clánku 20 ods. 8 tohto nariadenia je okrem toho spresnené, ze hoci vnútrostátny súd okrem iného overí, ze plánované donucovacie opatrenia nie sú so zretelom na predmet inspekcie svojvolné alebo neprimerané, nemôze pritom spochybnit jej potrebu. To isté ustanovenie stanovuje súdne preskúmanie ex post, ktoré je vyhradené Súdnemu dvoru. 25 Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 67 napadnutého rozsudku konstatoval, ze vzhladom na judikatúru ESLP chýbajúce predchádzajúce súdne povolenie nemôze samo osebe viest k nezákonnosti opatrenia o nariadení inspekcie. 26 Následne pokial ide o tvrdenie, ktoré uviedla Deutsche Bahn, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenie tým, ze v bode 66 napadnutého rozsudku vychádzal z uz citovaných rozsudkov ESLP, Harju v. Fínsko a Heino v. Fínsko, treba konstatovat, ze ESLP v nich výslovne uviedol, ze chýbajúce predchádzajúce súdne povolenie môze byt vyvázené existenciou súdnej kontroly ex post, ktorá je zameraná na riesenie tak skutkových, ako aj právnych otázok. 27 Z toho vyplýva, ze argumentácia spolocnosti Deutsche Bahn, ktorá je zhrnutá v bodoch 15 a 26 tohto rozsudku, je nedôvodná. 28 Napokon treba uviest, ze Vseobecný súd v bode 73 napadnutého rozsudku pripomenul, ze podla judikatúry ESLP ochrana proti svojvolným zásahom verejnej moci vyzaduje právny rámec a striktné vymedzenia, a následne v bodoch 74 az 100 napadnutého rozsudku uviedol a preskúmal pät kategórií záruk, ktoré musia vymedzit rozhodnutie o inspekcii. Vseobecný súd dalej v bode 100 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze kazdá z týchto záruk je v prejednávanej veci splnená. 29 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze podrobné preskúmanie, ktoré vykonal Vseobecný súd, zodpovedá tak poziadavkám ESLP, ako to vyplýva z prechádzajúceho bodu tohto rozsudku, ako aj zneniu nariadenia c. 1/2003 a judikatúre Súdneho dvora. 30 Z clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 totiz vyplýva, ze rozhodnutie o inspekcii musí obsahovat predmet a úcel inspekcie, sankcie, ktorým je dotknutý podnik vystavený, ako aj opravný prostriedok, ktorý tento podnik môze podat na Súdny dvor. 31 Dalej z ustálenej judikatúry vyplýva, ze preskúmavacie právomoci, ktoré má Komisia, sú presne vymedzené, najmä pokial ide o vylúcenie dokumentov, ktoré nemajú podnikatelský charakter, z rozsahu vysetrovania, o právo na právnu pomoc, o zachovanie dôvernosti korespondencie medzi advokátmi a klientmi alebo tiez o povinnosti odôvodnenia rozhodnutia o inspekcii a o moznost podat opravný prostriedok na súdy Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Roquette Frčres, C-94/00, [8]EU:C:2002:603, body 44 az 50). 32 Navyse ako uviedol generálny advokát v bode 38 svojich návrhov a ako bolo uvedené v bode 25 tohto rozsudku, podla ESLP existencia súdneho preskúmania ex post umoznuje kompenzovat chýbajúci predchádzajúci súdny príkaz a predstavuje tak základnú záruku na zabezpecenie zlucitelnosti predmetného opatrenia o nariadení inspekcie s clánkom 8 EDLP (pozri najmä ESLP, rozsudok Delta Pekárny a.s. v. Ceská republika, c. 97/11, § 83, 87 a 92, z 2. októbra 2014). 33 O takýto prípad ide práve v rámci systému zavedeného v Európskej únii, lebo clánok 20 ods. 8 nariadenia c. 1/2003 výslovne uvádza, ze právomoc preskúmat zákonnost rozhodnutia o inspekcii prijatého Komisiou má Súdny dvor. 34 Preskúmanie stanovené Zmluvami predpokladá, ze súd Únie vykonáva na základe skutocností predlozených zalobcom na podporu uvádzaných zalobných dôvodov preskúmanie v plnom rozsahu, teda preskúmanie zamerané na riesenie právnych a skutkových otázok (pozri v tomto zmysle rozsudky Chalkor/Komisia, C-386/10 P, [9]EU:C:2011:815, bod 62, a CB/Komisia, C-67/13 P, [10]EU:C:2014:2204, bod 44). 35 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd správne rozhodol, ze základné právo na nedotknutelnost obydlia, ktoré je chránené clánkom 8 EDLP, nebolo porusené v dôsledku chýbajúceho predchádzajúceho súdneho povolenia. 36 Treba tiez konstatovat, ze sa nepreukázalo nijaké porusenie clánku 7 Charty. 37 Za týchto podmienok treba prvý odvolací dôvod zamietnut ako nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom výklade a uplatnení práva na úcinnú súdnu ochranu stanoveného v clánku 47 Charty a v clánku 6 ods. 1 EDLP Argumentácia spolocnosti Deutsche Bahn 38 Deutsche Bahn tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze rozhodol, ze vzhladom na existenciu súdneho preskúmania ex post v práve Únie, sporné rozhodnutia neporusujú základné právo na úcinnú súdnu ochranu. 39 Konkrétne Deutsche Bahn vytýka Vseobecnému súdu, ze svoje odôvodnenie zalozil na uz citovaných rozsudkoch ESLP, Société Métallurgique Liotard Frčres v. Francúzsko a Canal Plus a i. v. Francúzsko, pricom skutkové okolnosti neboli porovnatelné, lebo francúzsky orgán na ochranu hospodárskej sútaze získal v rámci týchto vecí predchádzajúce súdne povolenie. 40 Komisia, ktorú podporuje Dozorný orgán EZVO a Spanielske královstvo, túto argumentáciu spochybnuje. Posúdenie Súdnym dvorom 41 Najprv treba uviest, ze Vseobecný súd v bodoch 109 a 110 napadnutého rozsudku správne konstatoval, ze z uz citovaných rozsudkov ESLP, Société Métallurgique Liotard Frčres v. Francúzsko a Canal Plus a i. v. Francúzsko, vyplýva, ze je to práve intenzita preskúmania, vrátane preskúmania vsetkých skutkových a právnych okolností, ktorá umoznuje primeranú nápravu v prípade zistenia nezrovnalosti, a nie okamih, kedy k nemu dochádza. 42 Okrem toho treba uviest, ze Vseobecný súd v bode 112 napadnutého rozsudku pripomenul, ze súd Únie, pokial rozhoduje o zalobe o neplatnost podanej voci rozhodnutiu o inspekcii, vykonáva právne, ako aj vecné preskúmanie a má právomoc posúdit dôkazy, ako aj zrusit napadnuté rozhodnutie. 43 Treba konstatovat, ze táto analýza je takisto v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, ktorá bola pripomenutá v bode 32 tohto rozsudku. V posúdeniach, ktoré vykonal Vseobecný súd v bodoch 109 az 112 napadnutého rozsudku, nedoslo k nijakému nesprávnemu právnemu posúdeniu. 44 Navyse na rozdiel od toho, co tvrdí Deutsche Bahn, môzu podniky, ktorým bolo urcené rozhodnutie o inspekcii, spochybnit zákonnost tohto rozhodnutia a to, ako uviedol generálny advokát v bode 46 svojich návrhov, okamzite po oznámení rozhodnutia, co znamená, ze podnik nemusí na to, aby mohol podat zalobu o neplatnost na súdy Únie, cakat, kým Komisia prijme konecné rozhodnutie o údajnom porusení pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze. 45 Napokon v bode 113 napadnutého rozsudku Vseobecný súd na základe záruk stanovených v práve Únie na zabezpecenie dodrziavania práva na úcinný súdny prostriedok nápravy, pripomenul judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej zrusenie rozhodnutia o inspekcii alebo konstatovanie nezrovnalosti v priebehu presetrovania vedie k tomu, ze Komisia nemôze pouzit takto zhromazdené informácie na úcely konania o porusení práva (rozsudok Roquette Frčres, C-94/00, [11]EU:C:2002:603, bod 49). 46 Z predchádzajúceho vyplýva, ze Vseobecný súd správne zastával názor, ze základné právo na úcinnú súdnu ochranu, zarucené clánkom 6 ods. 1 EDLP, nie je porusené v dôsledku chýbajúceho predchádzajúceho súdneho preskúmania. 47 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze toto základné právo predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorá je v súcasnosti vyjadrená v clánku 47 Charty, ktorý v práve Únie zodpovedá clánku 6 ods. 1 EDLP (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Chalkor/Komisia, C-386/10 P, [12]EU:C:2011:815, bod 52 a citovanú judikatúru; Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, C-295/12 P, [13]EU:C:2014:2062, bod 40, ako aj CB/Komisia, C-67/13 P, [14]EU:C:2014:2204, bod 43). 48 Z vyssie uvedených dôvodov treba konstatovat, ze sa nepreukázalo nijaké porusenie clánku 47 Charty. 49 V dôsledku toho sa musí druhý odvolací dôvod zamietnut. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na porusení práva na obranu vzhladom na nezrovnalosti súvisiace s prvou inspekciou Argumentácia spolocnosti Deutsche Bahn 50 Deutsche Bahn vytýka Vseobecnému súdu, ze v bode 162 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia mohla pred prijatím prvého rozhodnutia o inspekcii legitímne informovat svojich zamestnancov o podozreniach týkajúcich sa spolocnosti DUSS. 51 Komisia svojím správaním vedome vyvolala riziko, ze informácie oznámené svojim zamestnancom v súvislosti so spisom spolocnosti DUSS povedú týchto zamestnancov k tomu, aby osobitne upriamili svoju pozornost na dokumenty týkajúce sa spolocnosti DUSS, a to aj napriek tomu, ze nesúvisia s predmetom prvej inspekcie. V dôsledku toho a na rozdiel od toho, ako rozhodol Vseobecný súd, sa neuplatnila výnimka zo zákazu pouzívat dokumenty, ktoré nesúvisia s cielom inspekcie, ktorú pripustil Súdny dvor vo svojom rozsudku Dow Benelux/Komisia (85/87, [15]EU:C:1989:379). 52 Deutsche Bahn okrem toho tvrdí, ze toto predbezné informovanie zamestnancov Komisie, pokial ide o spis týkajúci sa spolocnosti DUSS, nebolo nevyhnutné na úcinné vykonávanie pravidiel hospodárskej sútaze. 53 Komisia spochybnuje prípustnost tvrdenia uvedeného spolocnostou Deutsche Bahn v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, ked pripustil náhodné nálezy, pokial ide o skutkové zistenia, o ktorých nemozno diskutovat v stádiu odvolania. Posúdenie Súdnym dvorom 54 Pokial ide o prípustnost tohto odvolacieho dôvodu, ktorý Komisia spochybnuje, treba najprv konstatovat, ze Deutsche Bahn sa neobmedzuje na návrh, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie skutkového stavu, ale uvádza nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd tým, ze rozhodol, ze Komisia mohla pred uskutocnením prvej inspekcie legitímne informovat svojich zamestnancov o existencii podozrenia týkajúceho sa spolocnosti DUSS na základe vseobecného kontextu veci. 55 Tretí odvolací dôvod je preto prípustný. 56 Pokial ide o vec samú, treba pripomenút, ze clánok 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 ukladá Komisii povinnost odôvodnit rozhodnutie, ktorým sa nariaduje presetrenie a stanovit jeho predmet a ciel, co predstavuje, ako spresnil Súdny dvor, podstatnú nálezitost rozhodnutia, a to nielen na to, aby sa preukázala dôvodnost zamýslaného zásahu v dotknutých podnikoch, ale aj na to, aby sa umoznilo týmto podnikom pochopit rozsah ich povinnosti spolupracovat, pricom sa vsak v plnej miere zachová ich právo na obranu (rozsudky Roquette Frčres, C-94/00, [16]EU:C:2002:603, bod 47, ako aj Nexans a Nexans Francúzsko/Komisia, C-37/13 P, [17]EU:C:2014:2030, bod 34). 57 Okrem toho podla clánku 28 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 sa informácie získané pocas presetrení nesmú pouzit na iné úcely nez na tie, ktoré boli uvedené v povolení vykonat setrenie alebo v rozhodnutí o setrení (pozri v tomto zmysle rozsudok Dow Benelux/Komisia, 85/87, [18]EU:C:1989:379, bod 17). 58 Súdny dvor v tejto súvislosti spresnil, ze cielom tejto podmienky je chránit tak sluzobné tajomstvo, výslovne uvedené v danom clánku 28, ako aj právo podniku na obranu, ktoré je zarucené v clánku 20 ods. 4. Tieto práva by totiz boli vázne ohrozené, ak by Komisia mohla pouzit proti podniku dôkazy, ktoré by boli získané pocas presetrenia, ale netýkali by sa jeho predmetu alebo úcelu (pozri v tomto zmysle rozsudok Dow Benelux/Komisia, 85/87, [19]EU:C:1989:379, bod 18). 59 Naopak nemozno z toho vyvodit, ze by bolo zakázané, aby Komisia zacala vysetrovanie na úcely overenia správnosti alebo doplnenia informácií, o ktorých sa náhodou dozvedela pocas predchádzajúceho presetrovania, v prípade, ze tieto informácie poukazujú na existenciu konaní, ktoré sú v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze uvedenými v Zmluve. Takýto zákaz by totiz isiel nad rámec toho, co je potrebné na zachovanie obchodného tajomstva a práva na obranu, a predstavovalo by tak pre Komisiu neopodstatnenú prekázku pri plnení úlohy dbat na dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze na spolocnom trhu a zistit porusenia clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok Dow Benelux/Komisia, 85/87, [20]EU:C:1989:379, bod 19). 60 Z predchádzajúceho vyplýva, ze, Komisia je povinná odôvodnit svoje rozhodnutie nariadujúce inspekciu. Dalej kedze odôvodnenie tohto rozhodnutia obmedzuje rozsah právomocí priznaných zamestnancom Komisie, mozno vyhladávat len tie dokumenty, ktoré sa týkajú predmetu inspekcie. 61 V prejednávanej veci vsak z bodu 162 napadnutého rozsudku, ako aj z vyhlásení Komisie na pojednávaní, vyplýva, ze Komisia pred uskutocnením prvej inspekcie bezodkladne informovala svojich zamestnancov o existencii dalsej staznosti voci Deutsche Bahn týkajúcej sa jej dcérskej spolocnosti DUSS. 62 V tejto súvislosti treba uviest, ako zdôraznil generálny advokát v bode 69 svojich návrhov, ze úcinnost inspekcie znamená, ze Komisia pred inspekciou poskytne povereným zamestnancom vsetky informácie, ktoré im umoznujú pochopit povahu a rozsah prípadného porusenia pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze a informácie týkajúce sa logistiky samotnej inspekcie, pricom vsetky tieto informácie sa musia vztahovat len k predmetu inspekcie nariadenej na základe rozhodnutia. 63 Hoci Vseobecný súd v bode 75 napadnutého rozsudku správne pripomenul, ze rozhodnutie Komisie o inspekcii podliehalo povinnosti odôvodnenia, treba konstatovat, ze nezastával názor, ze ak Komisia pred uskutocnením prvej inspekcie informovala svojich zamestnancov o existencii dalsej staznosti voci dotknutému podniku, mal predmet tejto inspekcie, ktorý je uvedený v tomto rozhodnutí, zahrnovat aj skutocnosti tejto dalsej staznosti. 64 Uvedené predbezné informovanie, ktoré sa netýka vseobecného kontextu veci, ale existencie dalsej staznosti, nepatrí do predmetu prvého rozhodnutia o inspekcii. Neexistencia odkazu na uvedenú staznost v rámci predmetu tohto rozhodnutia o inspekcii porusuje povinnost odôvodnenia a právo na obranu dotknutého podniku. 65 Treba tiez konstatovat, ze Vseobecný súd v bode 134 napadnutého rozsudku výslovne uviedol, ze skutocnost, ze druhé rozhodnutie o inspekcii bolo prijaté v priebehu prvej inspekcie, poukazuje na to, ze informácie zhromazdené pri tejto prílezitosti boli dôlezité na zacatie druhej inspekcie a ze tretia inspekcia bola scasti jednoznacne zalozená na informáciách zhromazdených v priebehu prvých dvoch inspekcií. Z toho vyvodil záver, ze podmienky, za ktorých boli informácie týkajúce sa spolocnosti DUSS získané v priebehu prvej inspekcie, môzu mat vplyv na zákonnost druhého a tretieho rozhodnutia o inspekcii. 66 Prvá inspekcia vykazovala nezrovnalost v rozsahu, v akom zamestnanci Komisie mali vopred informácie, ktoré nepatrili do predmetu uvedenej inspekcie, a zabavili dokumenty, ktoré nespadali do pôsobnosti inspekcie, ktorá je vymedzená v prvom spornom rozhodnutí. 67 Z prechádzajúcich úvah vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bode 162 napadnutého rozsudku konstatoval, ze informovanie zamestnancov Komisie o existencii staznosti týkajúcej sa spolocnosti DUSS pred prijatím prvého rozhodnutia o inspekcii bolo zákonné na základe skutocností vseobecného kontextu, a to navyse bez toho, aby boli spresnené dôvody, pricom takéto predbezné informovanie zjavne nespadá do rámca predmetu tohto prvého rozhodnutia o inspekcii a porusuje tak záruky, ktoré vymedzujú inspekcné právomoci Komisie. 68 Za týchto podmienok je potrebné prijat tretí odvolací dôvod. 69 V dôsledku toho treba zrusit napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zamietol zalobu týkajúcu sa druhého a tretieho rozhodnutia o inspekcii bez toho, aby bolo potrebné preskúmat stvrtý dôvod, ktorý uviedla Deutsche Bahn na podporu svojho odvolania, ktorý sa týka porusenia pravidiel o dôkaznom bremene zo strany Vseobecného súdu a smeruje tiez k zruseniu druhého a tretieho rozhodnutia o inspekcii. O zalobe na Vseobecnom súde 70 Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej Únie môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje. V prejednávanej veci ide o taký prípad. 71 Z bodov 56 az 67 tohto rozsudku vyplýva, ze tretí zalobný dôvod je dôvodný a ze z dôvodu porusenia práva na obranu treba zrusit druhé a tretie rozhodnutie o inspekcii. O trovách 72 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. 73 Podla clánku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 74 Podla clánku 138 ods. 3 uvedeného rokovacieho poriadku ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. Ak sa to vsak zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Súdny dvor môze rozhodnút, ze úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka. 75 Kedze sa ciastocne vyhovelo odvolaniu spolocnosti Deutsche Bahn, treba rozhodnút tak, ze Komisia znása polovicu svojich vlastných trov konania súvisiacich s týmto odvolaním a je povinná nahradit polovicu trov konania, ktoré vznikli Deutsche Bahn v rámci tohto konania. Spolocnost Deutsche Bahn znása polovicu svojich vlastných trov konania súvisiacich s týmto odvolaním a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii v súvislosti s týmto konaním. 76 Pokial ide o trovy prvostupnového konania, Komisia musí nahradit trovy konania súvisiace s vecami T-290/11 a T-521/11 a Deutsche Bahn znása trovy konania súvisiace s vecou T-289/11. 77 Podla clánku 140 ods. 1 rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú svoje vlastné trovy konania. Podla tohto ustanovenia Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania vynalozené tak v prvostupnovom, ako aj v odvolacom konaní. 78 Podla clánku 140 ods. 2 toho istého rokovacieho poriadku Dozorný orgán EZVO znása svoje vlastné trovy konania, ak vstúpil do konania ako vedlajsí úcastník. Z toho vyplýva, ze Dozorný orgán EZVO znása svoje vlastné trovy konania vynalozené tak v prvostupnovom, ako aj v odvolacom konaní. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie Deutsche Bahn a i./Komisia (T-289/11, T-290/11 a T-521/11, [21]EU:T:2013:404) sa zrusuje v rozsahu, v akom zamietol zalobu týkajúcu sa druhého a tretieho rozhodnutia o inspekcii K(2011) 2365 z 30. marca 2011 a K(2011) 5230 zo 14. júla 2011. 2. Rozhodnutia Európskej komisie K(2011) 2365 z 30. marca 2011 a K(2011) 5230 zo 14. júla 2011 sa zrusujú. 3. V zostávajúcej casti sa odvolanie zamieta. 4. Deutsche Bahn AG, DB Mobility Logistics AG, DB Energie GmbH, DB Netz AG, Deutsche Umschlaggesellschaft Schiene-Straße (DUSS) mbH, DB Schenker Rail GmbH a DB Schenker Rail Deutschland AG znásajú polovicu svojich vlastných trov konania súvisiacich s týmto odvolaním a sú povinné nahradit polovicu trov konania, ktoré vznikli Európskej komisii v rámci tohto konania. 5. Európska komisia znása polovicu svojich vlastných trov konania súvisiacich s týmto odvolaním a je povinná nahradit polovicu trov konania, ktoré vznikli Deutsche Bahn AG, DB Mobility Logistics AG, DB Energie GmbH, DB Netz AG, Deutsche Umschlaggesellschaft Schiene-Straße (DUSS) mbH, DB Schenker Rail GmbH a DB Schenker Rail Deutschland AG v rámci tohto konania. 6. Deutsche Bahn AG, DB Mobility Logistics AG, DB Energie GmbH, DB Netz AG, Deutsche Umschlaggesellschaft Schiene-Straße (DUSS) mbH, DB Schenker Rail GmbH a DB Schenker Rail Deutschland AG znásajú trovy konania súvisiace s vecou T-289/11. 7. Európska komisia znása trovy konania súvisiace s vecami T-290/11 a T-521/11. 8. Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania. 9. Dozorný orgán EZVO znása svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [22]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXrjmikz/L90791-7040TMP.html#t-ECR_62013CJ0583_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=null 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&lang=SK&format=pdf&target=null 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A379&lang=SK&format=pdf&target=null 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A380&lang=SK&format=pdf&target=null 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&lang=SK&format=pdf&target=null 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=pdf&target=null 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=null 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=null 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=pdf&target=null 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=null 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=null 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&lang=SK&format=pdf&target=null 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A379&lang=SK&format=pdf&target=null 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=pdf&target=null 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&lang=SK&format=pdf&target=null 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A379&lang=SK&format=pdf&target=null 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A379&lang=SK&format=pdf&target=null 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A379&lang=SK&format=pdf&target=null 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=null 22. file:///tmp/lynxXXXXrjmikz/L90791-7040TMP.html#c-ECR_62013CJ0583_SK_01-E0001