ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 18. decembra 2014 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Kartely -- Európsky trh s morskými palivovými hadicami -- Právne nástupníctvo právnických osôb -- Pripísatelnost protiprávneho správania -- Znízenie pokuty Vseobecným súdom -- Neobmedzená právomoc" Vo veci C-434/13 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 1. augusta 2013, Európska komisia, v zastúpení: S. Noë, V. Bottka a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Parker Hannifin Manufacturing Srl, predtým Parker ITR Srl, so sídlom v Corsicu (Taliansko), Parker-Hannifin Corp., so sídlom v Mayfield Heights (Spojené státy), v zastúpení: F. Amato, F. Marchini Cŕmia a B. Amory, avocats, zalobkyne v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia E. Levits, M. Berger (spravodajkyna), S. Rodin a F. Biltgen, generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: V. Tourrčs, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 5. júna 2014, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 4. septembra 2014, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním Európska komisia navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie Parker ITR a Parker Hannifin/Komisia (T-146/09, [2]EU:T:2013:258, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd ciastocne zrusil rozhodnutie Komisie K(2009) 428 v konecnom znení z 28. januára 2009 v konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.406 - Morské palivové hadice) (dalej len "sporné rozhodnutie") a znízil sumu pokuty, ktorá bola ulozená spolocnosti Parker ITR Srl (dalej len "Parker ITR") týmto rozhodnutím, ako aj sumu, vo vztahu ku ktorej bola spolocnost Parker-Hannifin Corp. (dalej len "Parker-Hannifin") povazovaná za solidárne zodpovednú. Právny rámec 2 Clánok 23 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [81 ES] a [82 ES] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [81 ES] alebo clánok [82 ES]... ... Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. ..." 3 Pokial ide o súdne preskúmanie sumy pokuty ulozenej na základe tohto ustanovenia, clánok 31 toho istého nariadenia stanovuje, ze "Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo pravidelné penále". 4 V bode 24 usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([4]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2; dalej len "usmernenia z roku 2006") sa uvádza, ze "aby sa plne zohladnilo trvanie úcasti kazdého podniku na porusení, vynásobí sa suma stanovená na základe hodnoty predaja... poctom rokov úcasti na porusení. Obdobia kratsie ako 6 mesiacov sa budú pocítat ako polrok, Obdobia dlhsie ako 6 mesiacov, ale kratsie ako jeden rok sa budú pocítat ako celý rok". 5 Bod 28 usmernení z roku 2006 stanovuje, ze základná výska pokuty môze byt zvýsená, ak Komisia zistí existenciu pritazujúcich okolností, akými sú vedúca úloha pri porusovaní alebo podnecovanie k poruseniu. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 6 Cinnosti v odvetví morských palivových hadíc, o ktoré ide v tejto veci, vymyslela v roku 1966 Pirelli Treg SpA, spolocnost patriaca do skupiny Pirelli. Po zlúcení dvoch dcérskych spolocností v rámci skupiny Pirelli prebrala tieto cinnosti v roku 1990 ITR SpA. 7 V roku 1993 ITR SpA kúpila Saiag SpA. 8 V roku 2001 Parker-Hannifin, spolocnost stojaca na cele skupiny Parker-Hannifin, a Saiag SpA zacali rozhovory o tom, ze by Parker-Hannifin mohla odkúpit cinnosti morských palivových hadíc od spolocnosti ITR SpA. S výhladom na tento predaj zalozila ITR SpA v júni 2001 dcérsku spolocnost nazvanú ITR Rubber Srl (dalej len "ITR Rubber"). 9 Dna 5. decembra 2001 sa Parker Hannifin Holding Srl, 100 % dcérska spolocnost Parker-Hannifin, dohodla so spolocnostou ITR SpA na odkúpení 100 % podielu na základnom imaní spolocnosti ITR Rubber. 10 Zmluva najmä stanovovala, ze prevod odvetvia kaucukových palivových hadíc, vrátane odvetvia morských palivových hadíc, zo spolocnosti ITR SpA na ITR Rubber sa vykoná na ziadost spolocnosti Parker Hannifin Holding Srl. 11 Dna 19. decembra 2001 ITR SpA previedla svoje cinnosti v odvetví morských palivových hadíc na ITR Rubber. 12 Prevod nadobudol úcinnost 1. januára 2002. 13 Dna 31. januára 2002 Parker Hannifin Holding Srl získala od spolocnosti ITR SpA podiel na základnom imaní spolocnosti ITR Rubber. ITR Rubber sa následne premenovala na Parker ITR. 14 V roku 2007 zacala Komisia vysetrovanie vo veci porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([5]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3) na trhu morských palivových hadíc. 15 V clánku 1 sporného rozhodnutia Komisia konstatovala, ze jedenást spolocností, medzi ktoré patria Parker ITR a Parker-Hannifin, sa dopustilo v odvetví morských palivových hadíc v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) jediného a pokracujúceho porusenia predstavujúce porusenie clánku 81 ES a clánku 53 uvedenej dohody pocas rôznych období od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007, pricom porusenie spocívalo v pridelovaní zákaziek vo verejných sútaziach, urcení cien, urcovaní kvót, stanovovaní podmienok predaja, rozdelení geografických trhov a vo výmene citlivých informácií týkajúcich sa cien, objemov predaja a verejných zákaziek. 16 Pokial ide o odporkyne v odvolacom konaní, Komisia v clánku 1 písm. i) a j) sporného rozhodnutia konstatovala, ze sa zúcastnili na karteli v období od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007, pokial ide o Parker ITR, a od 31. januára 2002 do 2. mája 2007, pokial ide o Parker-Hannifin. 17 Z tohto dôvodu Komisia v clánku 2 prvom odseku písm. e) sporného rozhodnutia ulozila spolocnosti Parker ITR pokutu vo výske 25610000 eur, pricom spresnila, ze vo vztahu k tejto sume je Parker-Hannifin spolocne a nerozdielne zodpovedná do výsky 8320000 eur. Napadnutý rozsudok 18 Parker ITR a Parker-Hannifin podali na Vseobecný súd zalobu, ktorou sa domáhali v prvom rade zrusenia sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týkalo, a subsidiárne znízenia ulozenej pokuty. Na podporu zaloby uviedli devät zalobných dôvodov. 19 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd vyhovel prvej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásady osobnej zodpovednosti a zrusil clánok 1 písm. i) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nom konstatovala zodpovednost spolocnosti Parker ITR za obdobie predchádzajúce 1. januáru 2002. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bodoch 115 az 116 napadnutého rozsudku konstatoval: "115 Treba konstatovat, ze od 27. júna 2001 do 31. januára 2002 bola ITR Rubber dcérskou spolocnostou, v ktorej 100 % podiel vlastnila ITR [SpA], a jednak ze prevod úseku cinnosti v oblasti kaucukových hadíc na ITR Rubber nadobudol úcinok az 1. januára 2002, pricom nic v spise Komisie nepreukazuje, ze by ITR Rubber vykazovala pred týmto momentom akúkolvek cinnost, a najmä nie cinnost súvisiacu s morskými palivovými hadicami. Kedze ITR [SpA] previedla vsetky akcie ITR Rubber na Parker-Hannifin zmluvou uzavretou 5. decembra 2001 a tento prevod vykonala odovzdaním vsetkých akcií nadobúdatelovi 31. januára 2002, je nesporné, ze prevod úseku cinnosti v oblasti kaucukových hadíc ITR na dcérsku spolocnost, bol zjavne súcastou snahy o predaj akcií dcérskej spolocnosti tretiemu podniku... 116 Za týchto okolností prinálezalo právnickej osobe, ktorá riadila dotknutý podnik v case, ked doslo k poruseniu, t. j. ITR [SpA] a jej materskej spolocnosti Saiag [SpA] niest zodpovednost za toto porusenie, hoci v momente prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie zodpovedal za výkon cinnosti v oblasti morských palivových hadíc uz iný podnik, v tomto prípade spolocnost Parker-Hannifin. Zásada osobnej zodpovednosti nemôze byt totiz spochybnená zásadou hospodárskej kontinuity, ked - ako v tomto prípade - podnik zapojený do kartelu, t. j. Saiag [SpA] a jeho dcérska spolocnost ITR [SpA], previedol cast svojej cinnosti na nezávislú tretiu osobu a neexistujú strukturálne väzby medzi prevádzajúcim a nadobúdatelom, t. j. v tomto prípade medzi spolocnostami Saiag [SpA] alebo ITR [SpA] a Parker-Hannifin." 20 Pokial ide o piaty a siesty zalobný dôvod, ktoré sa týkali zvýsenia pokuty ulozenej spolocnostiam Parker ITR a Parker-Hannifin z dôvodu úlohy vodcu, ktorú údajne zohrávala Parker ITR v období od júna 1999 do septembra 2001, Vseobecný súd konstatoval, ze "kedze sa prvému zalobnému dôvodu vyhovelo", "v dôsledku toho" treba týmto zalobným dôvodom vyhoviet (body 139 a 140, 145 a 146, ako aj 253 a 254 napadnutého rozsudku). 21 Vseobecný súd ostatné zalobné dôvody zamietol. Pokial ide predovsetkým o ôsmy zalobný dôvod zalozený najmä na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 pri výpocte hornej hranice 10 % obratu uplatnitelnej na cast pokuty, v prípade ktorej bola Parker ITR povazovaná za samostatne zodpovednú, Vseobecný súd v bodoch 227 a 228 napadnutého rozsudku rozhodol: "227 ... v súlade s ustálenou judikatúrou mozno ciel sledovaný zavedením hornej hranice 10 % dosiahnut len vtedy, ak sa horná hranica uplatní najskôr samostatne na kazdého adresáta rozhodnutia, ktorému bolo rozhodnutie ukladajúce pokutu urcené. Len vtedy, ak sa neskôr ukáze, ze viaceré osoby, ktorým je rozhodnutie urcené, tvoria 'podnik` v zmysle hospodárskeho subjektu zodpovedného za sankcionované porusenie, a to este ku dnu prijatia tohto rozhodnutia, sa môze horná hranica vypocítat na základe celkového obratu tohto podniku, teda vsetkých jeho kumulovaných zloziek (rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia, [T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, [6]EU:T:2005:220], bod 390). 228 Kedze bolo prvému zalobnému dôvodu vyhovené, ôsmy zalobný dôvod je v rozsahu, v akom sa vztahuje na obdobie porusenia pred 1. januárom 2002, pocas ktorého sa porusenia dopustila ITR [SpA], neúcinný. Navyse tento zalobný dôvod nie je dôvodný v rozsahu, v akom sa vztahuje na obdobie porusenia po 1. januári 2002, pretoze pocas celého tohto obdobia, s výnimkou jedného mesiaca, tvorili Parker ITR a Parker-Hannifin jednu hospodársku jednotku zodpovednú za sankcionované porusenie. Hornú hranicu pokuty bolo teda mozné vypocítat na základe celkového obratu tohto podniku, a to na základe vsetkých jeho zloziek spolu." 22 Vseobecný súd v bodoch 246 az 255 napadnutého rozsudku vykonal svoju neobmedzenú právomoc, pricom opätovne prepocítal výsku pokuty ulozenej spolocnosti Parker ITR a znízil ju na 6400000 eur. Pokial ide o výsku, v prípade ktorej bola Parker-Hannifin povazovaná za solidárne zodpovednú, Vseobecný súd ju v bode 257 napadnutého rozsudku znízil na 6300000 eur z dôvodu, ze solidárna zodpovednost tejto spolocnosti sa nemôze vztahovat na obdobie od 1. do 31. januára 2002. Návrhy úcastníkov konania 23 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Vseobecný súd týmto rozsudkom ciastocne zrusil sporné rozhodnutie a znízil výsku pokuty ulozenú týmto rozhodnutím Parker ITR a Parker-Hannifin, -- zamietol zalobu podanú na Vseobecný súd a -- zaviazal odporkyne v odvolacom konaní na náhradu vsetkých trov konania. 24 Parker ITR a Parker-Hannifin navrhujú, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- zaviazal Komisiu na náhradu vsetkých trov konania. O návrhu na opätovné zacatie ústnej casti konania 25 Vzhladom na to, ze ústna cast konania sa skoncila 4. septembra 2014 v nadväznosti na prednesenie návrhov generálneho advokáta, odporkyne v odvolacom konaní podali návrh na opätovné zacatie ústnej casti konania listom zo 14. októbra 2014, ktorý bol do kancelárie Súdneho dvora dorucený 20. októbra 2014. 26 Na podporu tohto návrhu v podstate uviedli, ze treba kontradiktórne prejednat otázku, ktorá vyvstáva v prípade zrusenia napadnutého rozsudku, ako je potrebné uplatnit na úcely výpoctu pokuty ulozenej spolocnosti Parker ITR hornú hranicu 10 % stanovenú v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 za obdobie, pocas ktorého táto spolocnost nepatrila do skupiny Parker-Hannifin. Odporkyne v odvolacom konaní v prvom rade tvrdia, ze v ten istý den, ked boli prednesené návrhy v tejto veci, vydal Súdny dvor rozsudok, ktorý má pre túto otázku rozhodujúci význam (rozsudok YKK a i./Komisia, C-408/12 P, [7]EU:C:2014:2153). Odporkyne v odvolacom konaní v druhom rade tvrdia, ze generálny advokát vyjadrením názoru, ze Vseobecný súd predtým, ako zamietol tvrdenia, ktoré predlozili v tejto veci, preskúmal ich dôvodnost, nesprávne vylozil napadnutý rozsudok. Dodávajú, ze v tomto konaní nemali prílezitost vyjadrit sa k dôsledkom vzájomného odvolania. 27 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora môze tento po vypocutí generálneho advokáta rozhodnút o opätovnom zacatí ústnej casti konania, najmä ak usúdi, ze nemá dostatok informácií, alebo ak úcastník konania uviedol po skoncení tejto casti konania novú skutocnost, ktorá môze mat rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, alebo ak sa má vo veci rozhodnút na základe tvrdenia, o ktorom sa nemali moznost vyjadrit úcastníci konania alebo subjekty oprávnené podla clánku 23 Statútu Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok Buono a i./Komisia, C-12/13 P a C-13/13 P, [8]EU:C:2014:2284, bod 26, ako aj citovaná judikatúra). 28 V prejednávanej veci Súdny dvor po vypocutí generálneho advokáta dospel k názoru, ze má dostatok informácií na rozhodnutie, ze prejednávaná vec si nevyzaduje, aby sa o nej rozhodovalo na základe tvrdení, ktoré neboli medzi úcastníkmi konania prejednané, a ze rozsudok YKK a i./Komisia ([9]EU:C:2014:2153) nepredstavuje novú skutocnost, ktorá by mala rozhodujúci vplyv na jeho rozhodnutie. 29 Navyse na základe clánku 252 druhého odseku ZFEÚ generálny advokát má za úlohu nestranne a nezávisle predkladat na verejných zasadnutiach odôvodnené návrhy v prípadoch, ktoré si v súlade so Statútom Súdneho dvora vyzadujú jeho úcast. Súdny dvor nie je viazaný ani návrhmi, ktoré predniesol generálny advokát, ani odôvodnením, na základe ktorého k týmto návrhom generálny advokát dospel (rozsudok Buono a i./Komisia, [10]EU:C:2014:2284, bod 27, ako aj citovaná judikatúra). 30 Návrh na opätovné zacatie ústnej casti konania preto treba zamietnut. O odvolaní 31 Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza dva odvolacie dôvody. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení judikatúry týkajúcej sa kritéria hospodárskej kontinuity Argumentácia úcastníkov konania 32 Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze v bode 116 napadnutého rozsudku rozhodol, ze zásada osobnej zodpovednosti nemôze byt spochybnená zásadou hospodárskej kontinuity, ked - ako v tomto prípade - podnik zapojený do kartelu previedol cast svojej cinnosti na nezávislú tretiu osobu a neexistujú strukturálne väzby medzi prevádzajúcim a nadobúdatelom, zlúcil dve odlisné transakcie a zamenil si uplatnitelné právne kritériá. Vseobecný súd povazoval za relevantnú len druhú z dvoch transakcií, ktorá sa týkala predaja dcérskej spolocnosti prostredníctvom skupiny inej skupine, teda predaja spolocnosti ITR Rubber prostredníctvom skupiny Saiag skupine Parker-Hannifin. Naproti tomu opomenul prvú transakciu, ku ktorej doslo pred týmto predajom, ktorej predmetom bol prevod cinností medzi dvoma subjektmi tej istej skupiny, teda medzi spolocnostami ITR SpA a ITR Rubber, ktoré obidve patria do skupiny Saiag. Podla Komisie sa tento prevod cinností konal za podmienok vyzadovaných judikatúrou na to, aby sa povazoval za prípad hospodárskej kontinuity, kedze ku dnu, kedy k nemu doslo, dva dotknuté subjekty boli pod kontrolou tej istej osoby a mali tesné väzby z hospodárskeho a organizacného hladiska (pozri najmä rozsudok ETI a i., C-280/06, [11]EU:C:2007:775, body 48 a 49). 33 Na to, aby sa nadobúdatelovi pripísala zodpovednost za protiprávne správanie, ktorého sa dopustil prevádzajúci, nie je podla Komisie potrebné, aby strukturálne väzby existujúce medzi nimi pretrvávali pocas celého obdobia porusenia. Skutocnost, ze v prejednávanej veci ITR Rubber nezostala v skupine Saiag a ze uplynulo len krátke obdobie medzi jej zalozením a predajom skupine Parker-Hannifin teda nie je relevantná. 34 Komisia dodáva, ze na rozdiel od toho, ako rozhodol Vseobecný súd v bode 116 napadnutého rozsudku, nebola povinná pripísat zodpovednost za protiprávne konanie materským spolocnostiam Saiag SpA a ITR SpA. Komisia tým, ze sa rozhodla v tejto veci pripísat zodpovednost za porusenie spolocnosti ITR Rubber ako hospodárskemu nástupcovi týchto spolocností, vyuzila volnú úvahu, ktorá je jej priznaná judikatúrou. 35 Odporkyne v odvolacom konaní v odpovedi tvrdia, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, Súdny dvor nezaviedol v rozsudku ETI a i. ([12]EU:C:2007:775) mechanické pravidlo, podla ktorého bývalá existencia jednoduchej strukturálnej väzby medzi postupcom a postupníkom cinnosti implikovanej na porusení spôsobuje automaticky zodpovednost postupníka za porusenie, ktorého sa dopustil postupca. Súdny dvor restriktívnejsie rozhodol, ze takýto dôsledok je mozný len v prípade, ze sa preukázalo, ze postupca a postupník boli skutocne ovládaní tou istou osobou v okamihu, ked existovala strukturálna väzba a v zásade uplatnovali tú istú obchodnú politiku. 36 V spornom rozhodnutí vsak Komisia úplne opomenula posúdit, ci pocas krátkeho trvania strukturálnej väzby, ktorá existovala medzi spolocnostami ITR SpA a ITR Rubber, boli tieto podmienky splnené. V tejto súvislosti sa v spornom rozhodnutí len uvádza, ze v case prevodu cinností týkajúcich sa morských palivových hadíc zo spolocnosti ITR SpA na ITR Rubber vlastnila ITR SpA "100 % podiel na základnom imaní" ITR Rubber. Uvedené rozhodnutie neuvádza nikde judikatúru, podla ktorej sa mozno domnievat, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na dcérsku spolocnost, v ktorej vlastní 100 % podiel na základnom imaní. Napokon za predpokladu, ze by sporné rozhodnutie vychádzalo implicitne z tejto domnienky, islo by podla odporkýn v odvolacom konaní o porusenie ich práv na obhajobu, pretoze oznámenie o výhradách na túto domnienku jasne neodkazovalo. 37 Odporkyne v odvolacom konaní z toho vyvodzujú, ze kedze Komisia opomenula posúdit v spornom rozhodnutí, ci ITR SpA a ITR Rubber predstavovali jeden podnik pocas krátkeho obdobia, ked boli strukturálne prepojené, Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze Parker ITR nemohla byt povazovaná za zodpovednú za správanie spolocnosti ITR SpA iba na základe takejto bývalej strukturálnej väzby. 38 Navyse, v prípade, ze sa prvému odvolaciemu dôvodu vyhovie a Súdny dvor rozhodne, ze je potrebné vykonat nový výpocet výsky pokuty, odporkyne v odvolacom konaní tvrdia, ze kedze Komisia vo svojom odvolaní nenapadla body 139 a 140, 145 a 146, ako aj 253 a 254 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd vyhovel piatemu a siestemu dôvodu ich zaloby a rozhodol, ze výsky pokút, ktoré im boli ulozené, boli nesprávne zvýsené z dôvodu, ze Parker ITR mala údajne pocas obdobia od júna 1999 do septembra 2001 úlohu vodcu na porusení, tieto body sa stali právoplatnými. Posúdenie Súdnym dvorom 39 Podla ustálenej judikatúry právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov a pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od jeho právneho postavenia a spôsobu jeho financovania. Ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie zodpovedá (pozri najmä rozsudok Versalis/Komisia, C-511/11, [13]EU:C:2013:386, bod 51 a citovanú judikatúru). 40 Súdny dvor spresnil, ze pokial subjekt, ktorý sa dopustil porusovania predpisov hospodárskej sútaze, je predmetom právnej alebo organizacnej zmeny, táto zmena nemá nevyhnutne za úcinok vytvorenie nového podniku, zbaveného zodpovednosti za správanie subjektu - predchodcu, ktoré bolo v rozpore s predpismi hospodárskej sútaze, ak z hospodárskeho hladiska existuje totoznost medzi oboma subjektmi. Ak by sa totiz podniky mohli vyhýbat sankciám jednoduchou zmenou totoznosti v dôsledku restrukturalizácií, prevodov alebo iných právnych alebo organizacných zmien, ciel potlacenia správaní, ktoré sú v rozpore s predpismi hospodárskej sútaze a predchádzania ich obnovovania prostredníctvom odrádzajúcich sankcií by tak bol ohrozený (rozsudok ETI a i., [14]EU:C:2007:775, body 41 a 42, ako aj citovaná judikatúra). 41 Súdny dvor uz rozhodol, ze ak dva subjekty tvoria ten istý hospodársky subjekt, skutocnost, ze subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, este existuje, sama osebe nebráni tomu, aby bol sankcionovaný subjekt, na ktorý previedol svoje hospodárske cinnosti. Takéto uplatnenie sankcie je prípustné najmä vtedy, ak tieto subjekty boli pod kontrolou tej istej osoby a vzhladom na tesné väzby, ktoré ich spájajú z hospodárskeho a organizacného hladiska, uplatnovali v podstate rovnaké obchodné pokyny (rozsudky ETI a i., [15]EU:C:2007:775, body 48 a 49, ako aj citovaná judikatúra a Versalis/Komisia, [16]EU:C:2013:386, bod 52). 42 V prejednávanej veci sa prvý odvolací dôvod týka otázky, ci sa v rámci porusenia sankcionovaného sporným rozhodnutím môze zodpovednost spolocnosti ITR Rubber za obdobie pred 1. januárom 2002 konstatovat na základe zásad, ktoré zakotvuje judikatúra uvedená v bodoch 40 a 41 tohto rozsudku. 43 Podla Komisie sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze táto institúcia uplatnila uvedenú judikatúru v spornom rozhodnutí nesprávne, kedze medzi prevádzajúcim a nadobúdatelom neexistovali strukturálne väzby. Pokial ide o samotné odporkyne v odvolacom konaní, zastávajú názor, ze Vseobecný súd túto judikatúru uplatnil správne, kedze Komisia opomenula predlozit dôkaz, ze medzi dvoma dotknutými subjektmi existujú skutocné väzby. - O posúdení existencie strukturálnych väzieb medzi prevádzajúcim a nadobúdatelom 44 Na úvod treba pripomenút, ze Komisia vytýkala spolocnosti ITR Rubber protiprávne správanie vztahujúce sa na obdobie od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007, pricom rozlisovala dve rozlicné obdobia, a to prvé od 1. apríla 1986 do 31. decembra 2001 a druhé od januára 2002. 45 Pokial ide o obdobie od 1. apríla 1986 do 31. decembra 2001, ako vyplýva z odôvodnení 328 a 370 sporného rozhodnutia, Komisia najprv uviedla, ze k 1. januáru 2002 bola ITR SpA zodpovedná za svoje vlastné správanie, ako aj za správanie svojho predchodcu spolocnosti Pirelli Treg SpA, s ktorým sa výlucne a jednoducho zlúcila v decembri 1990. Komisia dalej konstatovala, ze k tomu istému 1. januáru 2002 previedla ITR SpA svoje cinnosti v odvetví morských palivových hadíc na svoju dcérsku spolocnost ITR Rubber, v ktorej vlastnila 100 % podiel na základnom imaní, v rámci vnútornej reorganizácie skupiny. Komisia tiez skonstatovala, ze ku dnu tohto prevodu boli ITR SpA a ITR Rubber hospodársky prepojené väzbou materskej spolocnosti k svojej 100 % dcérskej spolocnosti a patrili do toho istého podniku. Komisia vyjadrila názor, ze v takomto prípade môze byt v súlade s judikatúrou Súdneho dvora zodpovednost za prechádzajúce protiprávne správanie prevádzajúceho prevedená na nadobúdatela, aj ked prevádzajúci z právneho hladiska existuje aj nadalej. 46 V tomto kontexte treba skonstatovat, ze Vseobecný súd tým, ze v bode 116 napadnutého rozsudku vylúcil, ze zásada hospodárskej kontinuity by sa mohla uplatnit v prípade, ked, tak ako v prejednávanej veci, neexistuje nijaká strukturálna väzba medzi prevádzajúcim, teda spolocnosti Saiag SpA, resp. jeho dcérskou spolocnostou ITR SpA, a nadobúdatelom, identifikovaným ako Parker-Hannifin, vo svojom posúdení zlúcil odlisné transakcie. Vseobecný súd opomenul zohladnit skutocnost, ze ITR SpA najprv previedla svoje cinnosti v odvetví morských palivových hadíc na jednu zo svojich dcérskych spolocností predtým, ako potom túto dcérsku spolocnost postúpila Parker-Hannifin. 47 Pokial ide o dôvody, ktoré Vseobecný súd viedli k tomu, ze sa v rámci svojho odôvodnenia nezaoberal prevodom cinností zo spolocnosti ITR SpA na jej dcérsku spolocnost ITR Rubber, tento súd v bode 115 napadnutého rozsudku uviedol, ze táto dcérska spolocnost v rámci skupiny existovala len sedem mesiacov a ze len krátko, a to mesiac, vykonávala cinnosti súvisiace s morskými palivovými hadicami, a vseobecnejsie, ze bola zalozená len na úcely predaja tretiemu podniku. Vseobecný súd z toho v bode 116 uvedeného rozsudku vyvodil, ze za týchto podmienok by mal zodpovedat za porusenie za obdobie pred 1. januárom 2002 bývalý prevádzkovatel predmetných cinností, to znamená ITR SpA a jej materská spolocnost Saiag SpA. 48 Na úcely preskúmania súladu odôvodnenia, ktoré vypracoval Vseobecný súd, je preto potrebné preskúmat, ci sú tieto dôvody týkajúce sa dátumu, kedy mali existovat strukturálne väzby medzi prevádzajúcim a nadobúdatelom, a obdobia, pocas ktorého mali tieto väzby medzi nimi existovat, ako aj ciela sledovaného prevodom cinností, relevantné na úcely posúdenia existencie prípadu hospodárskej kontinuity. Takisto treba overit, ci v prejednávanom prípade bola Komisia povinná pripísat bývalým prevádzkovatelom zodpovednost za porusenie, ku ktorému doslo pred uvedeným prevodom. 49 Pokial ide v prvom rade o dátum, kedy mali existovat strukturálne väzby medzi prevádzajúcim a nadobúdatelom, a obdobie, pocas ktorého mali tieto väzby medzi nimi existovat, aby mohlo íst o prípad hospodárskej kontinuity, treba uviest, ze Súdny dvor pripustil existenciu takéhoto prípadu tak v situáciách, ked k prevodu cinností doslo pocas obdobia porusovania a strukturálne väzby medzi prevádzajúcim a nadobúdatelom existovali pocas tohto obdobia (rozsudok ETI a i., [17]EU:C:2007:775, body 45 a 50), ako aj v situáciách, ked k uvedenému prevodu doslo po skoncení porusenia, kedze strukturálne väzby medzi dvoma subjektmi existovali k dátumu tohto prevodu (pozri najmä rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [18]EU:C:2004:6, body 59, 351, 356 a 357). V ziadnom z prípadov Súdny dvor neuviedol, ze bolo potrebné, aby tieto väzby pretrvávali az do prijatia rozhodnutia, ktorým sa sankcionuje porusenie. 50 Ako uviedol generálny advokát v bode 68 svojich návrhov, treba z toho vyvodit, ze na úcely preukázania existencie situácie hospodárskej kontinuity musí byt relevantným dátumom na posúdenie, ci ide o prevod aktív v rámci skupiny alebo medzi nezávislými podnikmi, dátum samotného prevodu aktív. 51 Hoci je potrebné, aby k tomuto dátumu existovali medzi prevádzajúcim a nadobúdatelom strukturálne väzby umoznujúce domnievat sa v súlade so zásadou osobnej zodpovednosti, ze dva subjekty tvoria jediný podnik, vzhladom na úcel sledovaný zásadou hospodárskej kontinuity sa vsak nevyzaduje, aby tieto väzby pretrvávali pocas celého zvysného obdobia porusovania, resp. az do prijatia rozhodnutia, ktorým sa sankcionuje porusenie. Ako totiz bolo pripomenuté v bode 40 tohto rozsudku, uplatnenie tejto zásady má za ciel predchádzat tomu, aby bol ohrozený potrebný úcinok pravidiel hospodárskej sútaze z dôvodu restrukturalizácií alebo prevodov ovplyvnujúcich dotknuté podniky. K tejto úvahe treba dodat, ze zásada právnej istoty vyzaduje, aby pripísanie zodpovednosti nezáviselo od uskutocnenia nepredvídatelnej a neistej udalosti, akou je nová organizacná zmena, o ktorej rozhodli dotknuté podniky. 52 Rovnako a z tých istých dôvodov nie je potrebné, aby strukturálne väzby umoznovali preukázat existenciu situácie hospodárskej kontinuity pretrvávajúcej pocas minimálneho obdobia, ktoré vsak môze byt definované len v jednotlivých prípadoch a retroaktívne. 53 Pokial ide v druhom rade, na úcely vyvodenia záveru o existencii hospodárskej kontinuity, o zohladnenie ciela sledovaného prevodom cinností, zásada právnej istoty vedie aj k vylúceniu okolnosti uvedenej v bode 115 napadnutého rozsudku, ze nadobúdatel bol zalozený a nadobudol aktíva na úcely následného prevodu na nezávislý tretí subjekt, ako irelevantnej. Zohladnením hospodárskej motivácie pri vytvorení dcérskej spolocnosti ako ciela prevodu tejto dcérskej spolocnosti na tretí podnik sledovaného viac menej dlhodobo, by sa totiz do vykonávania zásady hospodárskej kontinuity zaviedli subjektívne faktory nezlucitelné s transparentným a predvídatelným uplatnením tejto zásady. 54 Pokial ide v tretom rade o tvrdenie uvedené v bode 116 napadnutého rozsudku, podla ktorého mala Komisia vzhladom na okolnosti prejednávanej veci pripísat bývalým prevádzkovatelom zodpovednost za porusenie, ku ktorému doslo pred prevodom cinností, treba uviest, ze patrí do rámca nesprávneho odôvodnenia, ktorým Vseobecný súd hned na úvod vylúcil existenciu hospodárskej kontinuity. To vsak nic nemení na tom, ze platí ustálená judikatúra, podla ktorej ak sa takáto situácia preukáze, skutocnost, ze subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, este existuje, sama osebe nebráni tomu, aby bol sankcionovaný subjekt, na ktorý previedol svoje hospodárske cinnosti (pozri najmä rozsudok Versalis/Komisia, [19]EU:C:2013:386, body 52 az 54). 55 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba skonstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v bodoch 115 a 116 napadnutého rozsudku bez toho, aby zohladnil väzby existujúce medzi spolocnostami ITR SpA a ITR Rubber k dátumu prevodu cinností, ku ktorému doslo medzi týmito dvoma subjektmi, rozhodol, ze situácia hospodárskej kontinuity je v prejednávanej veci vylúcená z dôvodu chýbajúcich strukturálnych väzieb medzi prevádzajúcim a nadobúdatelom, ktorí boli identifikovaní ako Saiag SpA, resp. ITR SpA a Parker-Hannifin. 56 Takéto pochybenie by vsak mohlo byt neúcinné v prípade, ak by sa mala situácia hospodárskej kontinuity v kazdom prípade vylúcit z dôvodu chýbajúcich skutocných väzieb medzi spolocnostami ITR SpA a ITR Rubber. Práve z tohto pohladu treba analyzovat tvrdenie odporkýn v odvolacom konaní, podla ktorého Vseobecný súd správne vylúcil existenciu situácie hospodárskej kontinuity, kedze Komisia v spornom rozhodnutí opomenula overit, ci ITR Rubber bola naozaj ovládaná spolocnostou ITR SpA. - O posúdení existencie skutocných väzieb medzi prevádzajúcim a nadobúdatelom 57 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia v odôvodnení 370 uvedeného rozhodnutia výslovne konstatuje, ze ku dnu prevodu cinností medzi týmito dvoma spolocnostami boli tieto spolocnosti hospodársky prepojené väzbou materskej spolocnosti k 100 % dcérskej spolocnosti a patrili do toho istého podniku. 58 Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze v osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, existuje vyvrátitelná domnienka, podla ktorej táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost. Na to, aby sa uvedená domnienka povazovala za splnenú, v takej situácii stací, aby Komisia preukázala, ze celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spolocnosti vlastní jej materská spolocnost (pozri najmä rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, [20]EU:C:2009:536, bod 60; Eni/Komisia, C-508/11 P, [21]EU:C:2013:289, bod 47 a citovanú judikatúru, ako aj Schindler Holding a i./Komisia, C-501/11 P, [22]EU:C:2013:522, body 105 az 111). 59 Odporkyne v odvolacom konaní nemôzu tvrdit, ze v spornom rozhodnutí sa táto judikatúra vôbec nespomína, kedze sa na nu výslovne odkazuje v odôvodnení 325 uvedeného rozhodnutia. V stádiu odvolania sa nemôzu odvolávat ani na porusenie svojich práv na obhajobu zalozenom na tom, ze o tejto domnienke sa pocas správneho konania nerokovalo. Vzhladom na to, ze sa nemôzu odvolávat na takéto porusenie vo svojom návrhu na zacatie konania pred Vseobecným súdom, kedze môzu len spochybnit dôvodnost uplatnenia uvedenej domnienky v ich prípade, pricom takéto tvrdenie musí byt v kazdom prípade zamietnuté ako neprípustné, pretoze ide o nové tvrdenie (pozri najmä rozsudok Gascogne Sack Deutschland, C-40/12 P, [23]EU:C:2013:768, body 51 a 52). 60 V rozsahu, v akom odporkyne v odvolacom konaní tvrdia, ze v rozsudku ETI a i. ([24]EU:C:2007:775, body 50 a 51) Súdny dvor tým, ze zaznamenal existenciu strukturálnej väzby medzi dvoma predmetnými subjektmi, teda ze boli vlastnené tým istým verejným orgánom, vsak vnútrostátnemu súdu zveril starostlivost overit, ci tieto subjekty boli "pod správou" uvedeného orgánu, stací uviest, ze je bezné, ze v rámci návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ked posúdenie skutkového stavu prinálezí vnútrostátnemu súdu, Súdny dvor tomuto vnútrostátnemu súdu zverí zodpovednost za overenie vztahov, ktoré medzi sebou udrziavajú subjekty, o ktoré islo v tejto veci, z ktorých dva boli verejnými subjektmi. 61 V prejednávanom prípade naproti tomu ide len o dve obchodné spolocnosti, z ktorých jedna vlastní celé základné imanie druhej, teda o situáciu zodpovedajúcu prípadu, o ktorý ide v rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia ([25]EU:C:2009:536). Na rozdiel od názoru, ktorý zastávajú odporkyne v odvolacom konaní, teda Komisia bola oprávnená opierat sa o domnienku uplatnovania rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti ITR SpA na obchodnú politiku svojej dcérskej spolocnosti ITR Rubber. 62 V kazdom prípade treba zdôraznit, ze uvedená domnienka uplatnovania rozhodujúceho vplyvu je vyvrátitelná a je mozné ju vyvrátit predlozením dostatocných dôkazov, ktoré preukazujú, ze dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle. V tejto súvislosti dotknutým subjektom prinálezí predlozit akýkolvek dôkaz týkajúci sa ekonomických, organizacných a právnych vztahov, ktoré spájajú dotknutú dcérsku spolocnost s jej materskou spolocnostou, teda dôkaz, o ktorom si tieto subjekty myslia, ze môze preukázat, ze dcérska spolocnost a materská spolocnost nepredstavujú jeden hospodársky subjekt, ale ze dcérska spolocnost sa na trhu správa samostatne (pozri najmä rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, C-521/09 P, [26]EU:C:2011:620, body 56, 58 a 65, ako aj citovanú judikatúru). 63 V prejednávanom prípade zo spisu predlozeného Súdnemu dvoru vyplýva, ze odporkyne v odvolacom konaní vo svojom návrhu na zacatie konania pred Vseobecným súdom tvrdia, ze ekonomické, organizacné a právne vztahy, ktoré spájali ITR SpA a ITR Rubber pocas obdobia od zalozenia tejto poslednej uvedenej spolocnosti 27. júna 2001 do jej prevedenia na Parker-Hannifin 31. januára 2002, neumoznovali spolocnosti ITR SpA uplatnovat rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost. V tejto súvislosti uvádzajú, ze ITR Rubber od svojho zalozenia az do 1. januára 2002 nevykonávala nijakú hospodársku cinnost. Od uzavretia zmluvy 5. decembra 2001 medzi spolocnostami ITR SpA a Parker-Hannifin o prevode a nadobudnutí spolocnosti ITR Rubber sa vztahy medzi ITR SpA a ITR Rubber riadili touto zmluvou, ktorá bola predlozená Vseobecnému súdu, ktorej ustanovenia mali zabránit spolocnosti ITR SpA vo výkone akéhokolvek vplyvu na ITR Rubber. Komisia vsak tieto tvrdenia spochybnila. 64 Vseobecný súd vylúcil existenciu situácie hospodárskej kontinuity, pricom nepreskúmal tvrdenia ani dôkazy, ktoré predlozili Parker ITR a Parker-Hannifin, a ani námietky Komisie. 65 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked na úcely overenia, ci Komisia správne uplatnila zásadu hospodárskej kontinuity, opomenul preskúmat dôkazy, ktoré mu predlozili úcastníci konania, pokial ide o existenciu alebo chýbanie skutocných väzieb vo forme rozhodujúceho vplyvu spolocnosti ITR SpA na ITR Rubber. 66 Z toho vyplýva, ze prvému odvolaciemu dôvodu treba vyhoviet a napadnutý rozsudok musí byt zrusený v rozsahu, v akom Vseobecný súd z dôvodov uvedených v bodoch 115 a 116 tohto rozsudku rozhodol, ze spolocnosti Parker ITR nemôze byt priznaná zodpovednost za obdobie porusovania pred 1. januárom 2002. 67 Na úcely koherencie a v záujme právnej istoty treba spresnit, ze na rozdiel od toho, co tvrdia odporkyne v odvolacom konaní, napadnutý rozsudok musí byt v dôsledku toho a bez akéhokolvek vecného preskúmania zrusený aj v rozsahu v akom Vseobecný súd v bodoch 139 a 140, 145 a 146, ako aj 253 a 254 tohto rozsudku zrusil zvýsenie pokuty ulozenej v spornom rozhodnutí z dôvodu úlohy vodcu, ktorú mala Parker ITR v rámci kartelu pocas obdobia od júna 1999 do septembra 2001. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Vseobecný súd rozhodol ultra petita a porusil zásadu zákazu diskriminácie Argumentácia úcastníkov konania 68 Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze znízil o 100 000 eur výsku sumy na sumu, v súvislosti s ktorou musí byt spolocnosti Parker-Hannifin ako materskej spolocnosti priznaná solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty ulozenej spolocnosti Parker ITR, rozhodol ultra petita. Parker-Hannifin totiz nespochybnila ani skutocnú dlzku svojej úcasti na porusení, co Vseobecný súd napokon potvrdil v bodoch 129 a 256 svojho rozsudku, ani faktor spojený s dlzkou trvania uplatnený pri výpocte sumy pokuty Komisiou. 69 Komisia poznamenáva, ze odôvodnenie poskytnuté v bode 257 napadnutého rozsudku na úcely tohto znízenia, podla ktorého "solidárna zodpovednost spolocnosti Parker-Hannifin sa nemôze vztahovat na obdobie od 1. do 31. januára 2002", je irelevantné, pretoze v spornom rozhodnutí nebola konstatovaná zodpovednost spolocnosti Parker-Hannifin za predmetné obdobie. 70 Aj ked Vseobecný súd chcel odkázat na okolnost, ze dlzka trvania úcasti Parker ITR na porusení, tak ako je konstatovaná v napadnutom rozsudku, bola o mesiac dlhsia ako úcast spolocnosti Parker-Hannifin, Komisia tvrdí, ze táto okolnost nemôze odôvodnit znízenie. Vzhladom na metódu zaokrúhlovania uvedenú v bode 24 druhej vete usmernení z roku 2006, ktoré sa uplatnili na vsetkých adresátov sporného rozhodnutia a na ktoré odkazuje Vseobecný súd v napadnutom rozsudku, rozdiel jedného mesiaca v dlzke trvania porusenia nemôze byt zohladnený na úcely vymedzenia základnej výsky pokuty. Vseobecný súd teda znízením z takéhoto dôvodu porusil zásadu zákazu diskriminácie. 71 Podla Komisie mal Vseobecný súd prinajmensom uviest dôvody, pre ktoré sa od tejto metódy odchýlil. 72 Na úvod odporkyne v odvolacom konaní tvrdia, ze kedze napadnutý rozsudok bol vydaný v rámci konania, ktoré sa týkalo len ich samotných, Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci nebol viazaný metódou výpoctu pokuty pouzívanou Komisiou. 73 Vseobecný súd znízením casti pokuty ulozenej spolocnosti Parker ITR, za ktorú je Parker-Hannifin solidárne zodpovedná, správne zohladnil skutocnost, ze úcast tejto poslednej uvedenej spolocnosti, ako materskej spolocnosti spolocnosti Parker ITR, na porusení bola kratsia o mesiac ako priama úcast jej dcérskej spolocnosti. Akýkolvek iný prístup by bol diskrimináciou spolocnosti Parker-Hannifin. Posúdenie Súdnym dvorom 74 Pokial ide o súdne preskúmanie rozhodnutí Komisie, ktorými sa ukladá pokuta za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, preskúmanie zákonnosti je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá je priznaná súdu Únie clánkom 31 nariadenia c. 1/2003. Táto právomoc oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále (pozri najmä rozsudok KME Germany a i./Komisia, C-389/10 P, [27]EU:C:2011:816, bod 130, ako aj citovanú judikatúru). 75 Na splnenie poziadaviek neobmedzenej právomoci pri preskúmaní v zmysle clánku 47 Charty základných práv Európskej únie, pokial ide o pokutu, je súd Únie povinný pri výkone právomocí stanovených v clánkoch 261 ZFEÚ a 263 ZFEÚ preskúmat kazdú výhradu právnej alebo skutkovej povahy, ktorá má preukázat, ze výska pokuty nie je primeraná závaznosti a obdobiu trvania porusenia (rozsudok Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, C-295/12 P, [28]EU:C:2014:2062, bod 200). 76 Výkon tejto neobmedzenej súdnej právomoci vsak neznamená preskúmanie ex offo a konanie je kontradiktórne. V zásade zalobcovi prinálezí, aby uviedol zalobné dôvody proti napadnutému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov (pozri najmä rozsudok Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [29]EU:C:2014:2062, bod 213, ako aj citovanú judikatúru). 77 Okrem toho, ako uviedol generálny advokát v bode 114 svojich návrhov, Vseobecný súd je v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci viazaný urcitými povinnostami. Patrí medzi ne povinnost odôvodnenia, ktorú má tento súd v zmysle clánku 36 Statútu Súdneho dvora, ktorý je uplatnitelný na Vseobecný súd na základe clánku 53 prvého odseku toho istého statútu, ako aj zásada rovnosti zaobchádzania. Výkon neobmedzenej právomoci totiz nemôze pri stanovení výsky pokút, ktoré sú im ulozené, viest k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili na porusení pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Sarrió/Komisia, C-291/98 P, [30]EU:C:2000:631, bod 97). 78 V prejednávanom prípade Komisia v spornom rozhodnutí skonstatovala, ze Parker ITR sa zúcastnila na karteli v období od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007 a Parker Hannifin v období od 31. januára 2002 do 2. mája 2007. Z tohto dôvodu ulozila spolocnosti Parker ITR pokutu vo výske 25610000 eur, pricom spresnila, ze vo vztahu k tejto sume je Parker-Hannifin spolocne a nerozdielne zodpovedná do výsky 8320000 eur. Ako vyplýva najmä z bodu 448 sporného rozhodnutia, skutocnost, ze solidárna zodpovednost bola spolocnosti Parker-Hannifin priznaná len vo vztahu k casti celkovej pokuty ulozenej spolocnosti Parker ITR, sa vysvetluje najmä uplatnením násobitela rovnajúceho sa poctu rokov úcasti na porusení v súlade s bodom 24 prvou vetou usmernení z roku 2006, ktorý sa v prípade dvoch spolocností odlisuje. 79 Vo svojom návrhu na zacatie konania Parker ITR a Parker Hannifin spochybnili dlzku trvania porusenia, ktorá bolo v ich prípade v spornom rozhodnutí konstatovaná, a z tohto dôvodu poziadali Vseobecný súd o znízenie výsky pokuty, ktorá im bola v tomto rozhodnutí ulozená. 80 Vseobecný súd v rámci preskúmania zalobných dôvodov a dôkazov, ktoré predlozili Parker ITR a Parker-Hannifin, najprv rozhodol, ze Parker ITR nie je mozné priznat ziadne porusenie za obdobie pred 1. januárom 2002. V dôsledku toho sa takisto zrusuje zvýsenie pokuty ulozenej spolocnosti Parker ITR a Parker-Hannifin z dôvodu úlohy vodcu, ktorú mala Parker ITR v rámci kartelu v období od júna 1999 do septembra 2001, uplatnené v spornom rozhodnutí. 81 Vseobecný súd dalej v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci znízil výsku pokuty ulozenú spolocnosti Parker ITR na 6400000 eur, teda na sumu, ktorej primeranost Komisia nespochybnuje. 82 V tomto stádiu teda Vseobecnému súdu prinálezí, aby v súlade s návrhmi spolocnosti Parker-Hannifin prepocítal, do akej výsky má byt táto spolocnost povazovaná za spolocne a nerozdielne zodpovednú vo vztahu k novej výske pokuty ulozenej spolocnosti Parker ITR. 83 V tejto súvislosti sa Vseobecný súd v bode 257 napadnutého rozsudku opiera o okolnost, ktorá nebola spochybnená v zalobe, o ktorej rozhoduje, a ktorá bola potvrdená v napadnutom rozsudku, ze voci spolocnosti Parker-Hannifin ako materskej spolocnosti nemôze byt vyvodená zodpovednost za porusenie za obdobie od 1. do 31. januára 2002. V tomto rozsahu a na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, sa Vseobecnému súdu nemôze vytýkat, ze rozhodol ultra petita. 84 V kazdom prípade treba uviest, ze Vseobecný súd stanovil sumu 6300000 eur ako sumu, vo výske ktorej má byt Parker-Hannifin spolocne a nerozdielne zodpovedná za pokutu ulozenú spolocnosti Parker ITR, bez toho, aby odkázal na akúkolvek inú skutocnost, ktorá by mohla slúzit na jej odôvodnenie. 85 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze Vseobecný súd opomenul uviest skutocnosti potrebné jednak na to, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi, pre ktoré stanovil pokutu pripísatelnú spolocnosti Parker-Hannifin v takejto výske, a jednak na to, aby Súdny dvor mohol uskutocnit preskúmanie zákonnosti vykonaného znízenia, najmä vzhladom na dodrzanie zásady rovnosti zaobchádzania, na ktorú sa odvoláva Komisia. 86 Treba preto vyhoviet druhému odvolaciemu dôvodu uvádzanému Komisiou na podporu jej odvolania v rozsahu, v akom sa zakladá na porusení povinnosti odôvodnenia. 87 V dôsledku toho treba napadnutý rozsudok zrusit v rozsahu, v akom Vseobecný súd v bode 257 tohto rozsudku bez akéhokolvek odôvodnenia znízil o 100 000 eur výsku sumy na sumu, v súvislosti s ktorou mala byt spolocnosti Parker-Hannifin ako materskej spolocnosti priznaná solidárna zodpovednost za zaplatenie pokuty ulozenej spolocnosti Parker ITR. O argumentácii odporkýn v odvolacom konaní zalozenej na porusení clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 Argumentácia úcastníkov konania 88 Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne v odvolacom konaní tvrdia, ze v prípade, ze by sa vyhovelo prvému odvolaciemu dôvodu, cast pokuty, za ktorú by Parker ITR mohla byt povazovaná za jedinú zodpovednú nemôze v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 prekrocit 10 % obratu, ktorý dosiahla v priebehu obchodného roka predchádzajúceho prijatiu sporného rozhodnutia. 89 V tejto súvislosti pripomínajú, ze az do 31. januára 2002 boli Parker ITR a Parker-Hannifin dvoma odlisnými podnikmi. Práve to je dôvod, pre ktorý na Vseobecnom súde v rámci svojho ôsmeho zalobného dôvodu tvrdili, ze na úcely urcenia hornej hranice 10 % uplatnitelnej na sumu pokuty, za ktorú je Parker ITR povazovaná za jedinú zodpovednú za obdobie do 31. januára 2002, sa mal zohladnit na rozdiel od toho, co urobila Komisia v spornom rozhodnutí, iba obrat, ktorý dosiahla Parker ITR v roku 2008, a nie konsolidovaný obrat skupiny Parker-Hannifin dosiahnutý v tom istom roku. Odporkyne v odvolacom konaní dodávajú, ze práve v tomto zmysle sa vyjadril generálny advokát Wathelet vo svojich návrhoch vo veci YKK a i./Komisia (C-408/12 P, [31]EU:C:2014:66, body 96 az 145). 90 Na pojednávaní Komisia tvrdila, ze táto argumentácia sa musí zamietnut ako neprípustná z dôvodu, ze nebola predlozená v rámci vzájomného odvolania. Odporkyne v odvolacom konaní odpovedali, ze Vseobecný súd sa nevyjadril k tejto otázke v napadnutom rozsudku. Posúdenie Súdnym dvorom 91 V súlade s clánkom 172 rokovacieho poriadku, ktorý nadobudol úcinnost 1. novembra 2012, kazdý úcastník konania v predmetnej veci pred Vseobecným súdom, ktorý má oprávnený záujem na vyhovení odvolaniu alebo na jeho zamietnutí, môze podat svoje vyjadrenie k odvolaniu v lehote dvoch mesiacov od jeho dorucenia. V clánku 176 ods. 1 tohto poriadku sa okrem toho stanovuje, ze úcastníci konania uvedení v clánku 172 tohto poriadku môzu podat vzájomné odvolanie v rovnakej lehote, ako je stanovená na predlozenie vyjadrenia k odvolaniu. Na tieto úcely sa v clánku 176 ods. 2 uvedeného poriadku stanovuje, ze vzájomné odvolanie sa musí predlozit prostredníctvom samostatného podania, oddeleného od vyjadrenia k odvolaniu. 92 S cielom urcit, ci toto posledné uvedené ustanovenie je uplatnitelné v tomto kontexte, treba najprv zistit, ci Vseobecný súd v napadnutom rozsudku skúmal a rozhodol o právnej otázke vznesenej zo strany spolocností Parker ITR a Parker-Hannifin. 93 V tejto súvislosti treba uviest, ze v bode 227 uvedeného rozsudku Vseobecný súd najprv odkázal na svoj rozsudok Tokai Carbon a i./Komisia ([32]EU:T:2005:220). Treba poznamenat, ze o tento istý rozsudok sa tento súd opieral pri rozhodovaní o podobnej právnej otázke v rozsudku YKK a i./Komisia (T-448/07, [33]EU:T:2012:322, bod 193), ktorý bol predmetom odvolacieho konania, na ktoré odkázali odporkyne v odvolacom konaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu. 94 V bode 228 napadnutého rozsudku Vseobecný súd dalej rozhodol, ze ôsmy odvolací dôvod je nedôvodný, pokial ide o obdobie porusenia po 1. januári 2002, co zahrna obdobie od 1. do 31. januára 2002, pocas ktorého ITR Rubber este nepatrila do skupiny Parker-Hannifin. 95 Posúdenie vykonané Vseobecným súdom sa odráza v metóde výpoctu, ktorú pouzil na prepocítanie sumy pokuty ulozenej spolocnosti Parker ITR, ako aj v bode 3 výroku napadnutého rozsudku, kde nerozlisoval medzi obdobím od 1. do 31. januára 2002 a obdobím po tomto dátume. 96 Preto treba konstatovat, ze Vseobecný súd riadne preskúmal a rozhodol v rámci ôsmeho zalobného dôvodu právnu otázku vznesenú spolocnostami Parker ITR a Parker-Hannifin a ich argumentáciu zamietol. 97 Za týchto podmienok, kedze odporkyne v odvolacom konaní nepodali, tak ako to vyzaduje clánok 176 ods. 2 rokovacieho poriadku, vzájomné odvolanie samostatným podaním, odlisným od ich vyjadrenia k zalobe, proti posúdeniu vykonanému Vseobecným súdom vo vztahu k ôsmemu zalobnému dôvodu, ich argumentácia týkajúca sa uplatnenia clánku 23 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 sa musí zamietnut ako neprípustná. 98 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy a najmä vzhladom na body 55, 66, 67 a 87 tohto rozsudku musia byt zrusené body 1 az 3 výroku napadnutého rozsudku. O zalobe pred Vseobecným súdom 99 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu bud sám vydat konecný rozsudok vo veci samej, ak to stav konania dovoluje, alebo vrátit vec Vseobecnému súdu na dalsie konanie. 100 V predmetnom prípade dospel Súdny dvor k záveru, ze spor nie je v takom stave, ze by v nom mohol rozhodnút, kedze na posúdenie toho, ci Komisia mohla dôvodne uplatnit v spornom rozhodnutí zásadu hospodárskej kontinuity voci odporkyniam v odvolacom konaní, treba najprv preskúmat, ci skutocnosti, ktoré posledné uvedené subjekty uviedli vo svojej zalobe na Vseobecnom súde, boli dostatocné na vyvrátenie domnienky, podla ktorej ITR SpA ako materská spolocnost vlastniaca 100 % základného imania spolocnosti ITR Rubber mala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. 101 V dôsledku toho treba vrátit vec Vseobecnému súdu, aby tento rozhodol vo veci samej. O trovách 102 Vzhladom na to, ze vec musí byt vrátená Vseobecnému súdu, o trovách odvolacieho konania sa rozhodne neskôr. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Body 1 az 3 výroku rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie Parker ITR a Parker-Hannifin/Komisia (T-146/09, [34]EU:T:2013:258) sa zrusujú. 2. Vec sa vracia Vseobecnému súdu Európskej únie, aby rozhodol o dôvodnosti zaloby. 3. O trovách konania sa rozhodne neskôr. Podpisy __________________________________________________________________ ( [35]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXH4mycL/L91182-6380TMP.html#t-ECR_62013CJ0434_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A258&lang=SK&format=pdf&target=null 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A220&lang=SK&format=pdf&target=null 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&lang=SK&format=pdf&target=null 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2284&lang=SK&format=pdf&target=null 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2153&lang=SK&format=pdf&target=null 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2284&lang=SK&format=pdf&target=null 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=null 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=null 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=null 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=null 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=null 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=null 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=null 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&lang=SK&format=pdf&target=null 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A631&lang=SK&format=pdf&target=null 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A66&lang=SK&format=pdf&target=null 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A220&lang=SK&format=pdf&target=null 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A322&lang=SK&format=pdf&target=null 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A258&lang=SK&format=pdf&target=null 35. file:///tmp/lynxXXXXH4mycL/L91182-6380TMP.html#c-ECR_62013CJ0434_SK_01-E0001