ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) zo 4. decembra 2014 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania -- Hospodárska sútaz -- Clánok 101 ZFEÚ -- Vecná pôsobnost -- Kolektívna zmluva -- Ustanovenie, ktoré upravuje minimálne tarifné odmeny pre samostatne zárobkovo cinných poskytovatelov sluzieb -- Pojem 'podnik` -- Pojem 'pracovník`" Vo veci C-413/13, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Gerechtshof te 's-Gravenhage (Holandsko) z 9. júla 2013 a dorucený Súdnemu dvoru 22. júla 2013, ktorý súvisí s konaním: FNV Kunsten Informatie en Media proti Staat der Nederlanden, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory A. Tizzano (spravodajca), sudcovia A. Borg Barthet, E. Levits, M. Berger a S. Rodin,' generálny advokát: N. Wahl, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 18. júna 2014, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- FNV Kunsten Informatie en Media, v zastúpení: R. Duk, advocaat, -- holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a J. Langer, splnomocnení zástupcovia, -- ceská vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vlácil a T. Müller, splnomocnení zástupcovia, -- Európska komisia, v zastúpení: F. Ronkes Agerbeek a P. J. O. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 11. septembra 2014, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu, ktorého úcastníkmi sú odborový zväz FNV Kunsten Informatie en Media (dalej len "FNV") a Staat der Nederlanden, týkajúceho sa vecnej správnosti dokumentu o vízii, v ktorom Nederlandse Mededingingsautoriteit (holandský orgán ochrany hospodárskej sútaze, dalej len "NMa") uviedol, ze ustanovenie kolektívnej zmluvy upravujúce minimálne tarifné odmeny pre samostatne zárobkovo cinných poskytovatelov sluzieb nie je vylúcené z pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Právny rámec 3 Clánok 1 zákona o kolektívnych zmluvách (Wet op de collectieve arbeidsovereenkomst) stanovuje: "1. Pod kolektívnou zmluvou sa rozumie zmluva, ktorá je uzatvorená medzi jedným alebo viacerými zamestnávatelmi, alebo jedným alebo viacerými organizáciami zamestnávatelov s plnou spôsobilostou na právne úkony a jedným alebo viacerými zdruzeniami zamestnancov s plnou spôsobilostou na právne úkony a hlavne alebo výlucne upravuje pracovné podmienky, ktoré musia byt respektované v rámci pracovných zmlúv. 2. Predmetom zmluvy môzu byt zmluvy o zhotovení vecného diela a zmluvy o poskytovaní sluzieb. V tomto prípade sa obdobne pouzijú ustanovenia tohto zákona o pracovných zmluvách, zamestnávateloch a zamestnancoch." 4 Clánok 6 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej sútaze (Mededingingswet, dalej len "Mw"), ktorého znenie zodpovedá clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, stanovuje: "Zakazujú sa vsetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia zdruzení podnikov a zosúladené postupy medzi podnikmi, ktorých cielom alebo úcinkom je zabranovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze na holandskom trhu". 5 Podla clánku 16 písm. a) Mw: "Clánok 6 ods. 1 sa neuplatní na: a) kolektívnu zmluvu v zmysle clánku 1 ods. 1 zákona o kolektívnych zmluvách". Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 6 Ako vyplýva zo spisu, holandské samostatne zárobkovo cinné osoby majú právo stat sa clenmi ktorejkolvek odborovej, zamestnávatelskej alebo profesijnej organizácie v Holandsku. V dôsledku toho podla zákona o kolektívnych zmluvách môzu zamestnávatelské zväzy a zamestnanecké organizácie uzavriet kolektívnu zmluvu nielen v mene a na úcet zamestnancov, ale aj samostatne zárobkovo cinných poskytovatelov sluzieb, ktorí sú clenmi týchto organizácii. 7 Pocas rokov 2006 a 2007 uzatvorili FNV a zdruzenie zamestnancov Nederlandse toonkunstenaarsbond (Holandský zväz hudobníkov) na jednej strane a zdruzenie zamestnávatelov Vereniging van Stichtingen Remplaçanten Nederlandse Orkesten (Zväz nadácií pre výpomocných hudobníkov v holandských orchestroch) na druhej strane kolektívnu zmluvu týkajúcu sa výpomocných hudobníkov v orchestroch (dalej len "výpomocní hudobníci"). 8 Táto kolektívna zmluva upravovala okrem iného minimálne tarifné odmeny nielen pre výpomocných hudobníkov zamestnaných v pracovnoprávnom vztahu (dalej len "zamestnaneckí výpomocní hudobníci"), ale aj pre výpomocných hudobníkov, ktorí vykonávajú svoju cinnost na základe dohody o poskytovaní sluzieb a ktorí nie sú povazovaní za "zamestnancov" v zmysle samotnej zmluvy (dalej len "samostatne zárobkovo cinní výpomocní hudobníci"). 9 Osobitne príloha 5 uvedenej kolektívnej zmluvy stanovovala, ze samostatne zárobkovo cinným výpomocným hudobníkom sa musí vyplatit minimálne tarifná odmena za skúsky a koncerty, ktorá je dohodnutá pre zamestnaneckých výpomocných hudobníkov, zvýsená o 16 %. 10 Dna 5. decembra 2007 NMa uverejnil dokument o vízii, v ktorom konstatoval, ze ustanovenie kolektívnej zmluvy upravujúce minimálne tarifné odmeny pre samostatne zárobkovo cinných výpomocných hudobníkov nie je vynaté z pôsobnosti clánku 6 Mw a clánku 81 ods. 1 ES v zmysle rozsudku Albany (C-67/96, [2]EU:C:1999:430). Podla NMa totiz kolektívna zmluva, ktorá upravuje dohody o poskytovaní sluzieb, má zmenenú právnu povahu a nadobúda znaky medziodborovej dohody, lebo ju zo strany odborov dohoduje organizácia, ktorá v tomto ohlade nekoná ako zdruzenie zamestnancov, ale ako zdruzenie samostatne zárobkovo cinných osôb. 11 Na základe tohto stanoviska zdruzenie zamestnávatelov Vereniging van Stichtingen Remplaçanten Nederlandse Orkesten a zdruzenie zamestnancov Nederlandse toonkunstenaarsbond vypovedali kolektívnu zmluvu a nechceli uzavriet novú zmluvu, ktorá by obsahovala ustanovenie o minimálnych tarifných odmenách samostatne zárobkovo cinných výpomocných hudobníkov. 12 FNV podalo zalobu na Rechtbank Den Haag (súd v Haagu), ktorou sa domáhala po prvé urcenia, ze právo hospodárskej sútaze v Holandsku a Únii nebráni tomu, aby kolektívna zmluva obsahovala ustanovenie, ktoré ukladá zamestnávatelom povinnost dodrziavat minimálne tarifné odmeny nielen pre zamestnaneckých výpomocných hudobníkov, ale aj pre samostatne zárobkovo cinných výpomocných hudobníkov, a po druhé toho, aby holandskému státu nariadil opravit stanovisko, ktoré NMa uviedla vo svojom dokumente o vízii. 13 Rechtbank Den Haag pri rozhodovaní o tejto zalobe uviedol, ze také ustanovenie nesplna jednu z dvoch kumulatívnych podmienok, ktoré umoznujú neuplatnit právo hospodárskej sútaze Únie v zmysle rozsudkov Albany ([3]EU:C:1999:430), Brentjens' (C-115/97 az C-117/97, [4]EU:C:1999:434), Drijvende Bokken (C-219/97, [5]EU:C:1999:437) a van der Woude (C-222/98, [6]EU:C:2000:475). Podla Rechtbank Den Haag sa musí urcenie tarifných odmien, ktoré toto ustanovenie upravuje, po prvé uskutocnit na základe dialógu sociálnych partnerov a byt uzatvorené v rámci kolektívnej zmluvy medzi zdruzeniami zamestnávatelov a zamestnancov a po druhé priamo prispievat k zlepseniu pracovných podmienok zamestnancov. V tejto veci predmetné ustanovenie priamo neprispieva k zlepseniu podmienok zamestnávania a pracovných podmienok zamestnancov. Z tohto dôvodu Rechtbank Den Haag zamietol návrhy FNV bez toho, aby overoval, ci je splnená prvá podmienka vyzadovaná touto judikatúrou, teda ci sa predmetné ustanovenie dohodlo na základe dialógu sociálnych partnerov. 14 FNV podalo proti tomuto rozsudku odvolanie na Gerechtshof te 's-Gravenhage (odvolací súd v Haagu) zalozené na jedinom dôvode, ktorý sa týka otázky, ci zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku sútaz stanovený v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ sa uplatní na ustanovenie kolektívnej zmluvy, ktoré upravuje minimálne tarifné odmeny pre samostatne zárobkovo cinných poskytovatelov sluzieb vykonávajúcich v prospech zamestnávatela rovnakú cinnost ako zamestnanci tohto zamestnávatela. 15 Pri rozhodovaní o tomto odvolaní uvedený súd síce predbezne kvalifikoval samostatne zárobkovo cinných výpomocných hudobníkov ako "podnikatelov" z dôvodu, ze ich príjmy závisia od zákaziek, ktoré pre seba získali na trhu výpomocných hudobníkov, a ze si konkurujú s inými výpomocnými hudobníkmi a uskutocnujú investície do hudobných nástrojov, ale uviedol, ze riesenie sporu vo veci samej nevyplýva jasne zo Zmluvy ani z judikatúry Súdneho dvora. 16 Za týchto okolností Gerechtshof te 's-Gravenhage rozhodol prerusit konanie a polozil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. Majú sa ustanovenia práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze vykladat v tom zmysle, ze ustanovenie v kolektívnej zmluve uzatvorenej medzi zdruzeniami zamestnávatelov a zamestnancov - podla ktorého musí byt samostatne zárobkovo cinným osobám, ktoré na základe dohody o poskytovaní sluzieb vykonávajú pre zamestnávatela rovnakú prácu ako zamestnanci, vyplatená urcitá minimálna tarifná odmena uz z dôvodu, ze sa toto ustanovenie vyskytuje v kolektívnej zmluve - je z pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ vynaté[?] 2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Je uvedené ustanovenie vynaté z pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ, ak slúzi (aj) na zlepsenie pracovných podmienok zamestnancov, na ktorých sa vztahuje pôsobnost kolektívnej zmluvy, a je pritom relevantné, ci sa tým tieto pracovné podmienky zlepsia priamo, alebo len nepriamo[?]" O právomoci Súdneho dvora 17 Na úvod je namieste overit, ci Súdny dvor má právomoc odpovedat na polozené otázky. Ako totiz uviedol Gerechtshof te 's-Gravenhage vo svojom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, dohoda, o akú ide vo veci samej, sa týka cisto vnútrostátnej situácie a nemá vplyv na obchod v rámci Únie. Preto sa clánok 101 ZFEÚ na spor vo veci samej neuplatní. 18 V tomto ohlade treba konstatovat, ze Súdny dvor niekolkokrát vyhlásil, ze má právomoc rozhodovat o návrhoch na zacatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa ustanovení práva Únie v situáciách, v ktorých sa skutkový stav vo veci samej nachádzal mimo rozsahu priamej pôsobnosti tohto práva, pokial sa uvedené ustanovenia stali uplatnitelné prostredníctvom vnútrostátneho právneho poriadku, ktorý prispôsobil riesenia cisto vnútrostátnych situácií rieseniam upraveným právom Únie. V takýchto prípadoch totiz podla ustálenej judikatúry existuje konkrétny záujem Európskej únie na tom, aby sa pre predchádzaniu budúcim rozdielnym výkladom vykladali ustanovenia alebo pojmy prevzaté z práva Únie jednotne, a to bez ohladu na podmienky, za ktorých sa majú uplatnit (rozsudok Allianz Hungária Biztosító a i., C-32/11, [7]EU:C:2013:160, bod 20). 19 Pokial ide o tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania, treba poukázat na to, ze clánok 6 ods. 1 Mw reprodukuje podstatný obsah clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Okrem toho z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze holandský zákonodarca výslovne zamýslal harmonizovat vnútrostátne právo hospodárskej sútaze s právom Únie, pricom chcel, aby uvedený clánok 6 ods. 1 Mw bol vykladaný v úzkom súlade s výkladom clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 20 Za týchto okolností je namieste záver, ze Súdny dvor má právomoc odpovedat na polozené otázky napriek tomu, ze clánok 101 ods. 1 ZFEÚ priamo neupravuje situáciu, o akú ide v spore vo veci samej. O prejudiciálnych otázkach 21 Svojimi dvomi otázkami, ktoré je potrebné skúmat spolocne, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa právo Únie má vykladat v tom zmysle, ze ustanovenie kolektívnej zmluvy upravujúce minimálne tarifné odmeny pre samostatne zárobkovo cinných poskytovatelov sluzieb, clenov jednej zo zmluvných zamestnaneckých organizácií, ktorí vykonávajú pre zamestnávatela na základe dohody o poskytovaní sluzieb rovnakú cinnost ako zamestnanci tohto zamestnávatela, je vynaté z pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 22 V tomto ohlade treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry síce niektoré obmedzujúce úcinky na hospodársku sútaz logicky vyplývajú z kolektívnych dohôd uzavretých medzi reprezentatívnymi zdruzeniami zamestnávatelov a pracovníkov, ale ciele sociálnej politiky sledované takýmito dohodami by boli vázne ohrozené, keby boli sociálni partneri podriadení clánku 101 ods. 1 ZFEÚ pri spolocnom hladaní opatrení urcených na zlepsenie podmienok zamestnávania a pracovných podmienok (pozri rozsudky Albany, [8]EU:C:1999:430, bod 59; International Transport Workers' Federation a Finnish Seamen's Union, C-438/05, [9]EU:C:2007:772, bod 49, ako aj 3F/Komisia, C-319/07 P, [10]EU:C:2009:435, bod 50). 23 Súdny dvor tak rozhodol, ze dohody uzavreté v rámci kolektívneho vyjednávania medzi sociálnymi partnermi, ktoré sledujú také ciele, sa musia s ohladom na ich povahu a predmet povazovat za nepatriace do pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri rozsudky Albany, [11]EU:C:1999:430 bod 60; Brentjens', [12]EU:C:1999:434, bod 57; Drijvende Bokken, [13]EU:C:1999:437, bod 47; Pavlov a i., C-180/98 az C-184/98, [14]EU:C:2000:428, bod 67; van der Woude, [15]EU:C:2000:475, bod 22, ako aj AG2R Prévoyance, C-437/09, [16]EU:C:2011:112, bod 29). 24 Vo veci samej bola predmetná dohoda uzavretá medzi organizáciou zamestnávatelov a organizáciami pracovníkov so zmiesaným zlozením, ktoré vyjednávali podla vnútrostátneho práva nielen za zamestnaneckých výpomocných hudobníkov, ale aj za samostatne zárobkovo cinných výpomocných hudobníkov, ktorí boli ich clenmi. 25 Preto treba preskúmat, ci povaha a predmet takej dohody ju umoznujú obnovovat v rámci uvedeného kolektívneho vyjednávania medzi sociálnymi partnermi a odôvodnujú, aby bola v casti týkajúcej sa minimálnych tarifných odmien pre samostatne zárobkovo cinných výpomocných hudobníkov vylúcená z pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 26 Pokial ide po prvé o povahu uvedenej dohody, z konstatovaní vnútrostátneho súdu vyplýva, ze bola uzavretá vo forme kolektívnej zmluvy. Práve ustanovenia prílohy 5 tejto dohody o uvedených minimálnych tarifných odmenách sú vsak výsledkom vyjednávania medzi organizáciou zamestnávatelov a organizáciami pracovníkov zastupujúcimi aj záujmy samostatne zárobkovo cinných výpomocných hudobníkov, ktorí hrajú v orchestroch na základe dohody o poskytovaní sluzieb. 27 V tomto ohlade je pritom namieste konstatovat, ze aj ked osoby, akými sú výpomocní hudobníci, o akých ide vo veci samej, vykonávajú rovnakú cinnost ako zamestnanci, v zásade predstavujú "podniky" v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, pokial ponúkajú svoje sluzby za odplatu na danom trhu (rozsudok Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas, C-1/12, [17]EU:C:2013:127, body 36 a 37) a vykonávajú svoju cinnost ako hospodárske subjekty, ktoré sú nezávislé vo vztahu ku svojim zmluvným partnerom (pozri rozsudok Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, C-217/05, [18]EU:C:2006:784, bod 45). 28 Z toho vyplýva, ako to uviedli aj generálny advokát v bode 32 svojich návrhov a NMa vo svojom dokumente o vízii, ze v rozsahu, v akom organizácia zastupujúca pracovníkov vedie vyjednávanie v mene a na úcet týchto samostatne zárobkovo cinných poskytovatelov sluzieb, ktoré sú jej clenmi, nekoná v postavení odborového zdruzenia, a teda sociálneho partnera, ale v skutocnosti vykonáva cinnost zdruzenia podnikatelov. 29 Rovnako treba dodat, ze hoci Zmluva podporuje sociálny dialóg, neobsahuje nijaké ustanovenie, ktoré by rovnako ako clánky 153 ZFEÚ a 155 ZFEÚ a clánky 1 a 4 dohody o sociálnej politike ([19]Ú. v. ES C 191, 1992, s. 91) podporovalo samostatne zárobkovo cinné osoby pri zacatí takého dialógu so zamestnávatelmi, ktorým poskytujú sluzby na základe dohody o poskytovaní sluzieb, a teda pri uzatváraní kolektívnych dohôd s týmito zamestnávatelmi s cielom zlepsit vlastné podmienky zamestnávania a pracovné podmienky (pozri analogicky rozsudok Pavlov a i., [20]EU:C:2000:428, bod 69). 30 Za týchto okolností z toho vyplýva, ze ak bolo ustanovenie kolektívnej zmluvy, o aké ide vo veci samej, uzavreté organizáciou pracovníkov v mene a na úcet samostatne zárobkovo cinných poskytovatelov sluzieb, ktorí sú jej clenmi, nepredstavuje výsledok kolektívneho vyjednávania medzi sociálnymi partnermi a nemozno ho z dôvodu jeho povahy vylúcit z pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 31 Toto konstatovanie vsak nemôze bránit tomu, aby sa také ustanovenie kolektívnej zmluvy mohlo tiez povazovat za výsledok sociálneho dialógu za predpokladu, ze uvedení poskytovatelia sluzieb, v ktorých mene a na ktorých úcet odbory vyjednávali, v skutocnosti predstavujú "nepravé samostatne zárobkovo cinné osoby", teda osoby nachádzajúce sa v porovnatelnej situácii so zamestnancami. 32 Ako totiz zdôraznili generálny advokát v bode 51 svojich návrhov a FNV, holandská vláda a Európska komisia na pojednávaní, v dnesnom hospodárstve nie je vzdy jednoduché urcit, ci urcité samostatne zárobkovo cinné osoby, akými sú výpomocní hudobníci vo veci samej, majú postavenie podniku. 33 Pokial ide o spor vo veci samej, je namieste pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry môze poskytovatel sluzieb stratit svoje postavenie nezávislého hospodárskeho subjektu, a teda podniku, ak neurcuje svoje postavenie na trhu samostatne, ale plne závisí od svojho zmluvného partnera z dôvodu, ze neznása nijaké financné a obchodné riziká vyplývajúce z cinnosti tohto zmluvného partnera a koná ako pomocník integrovaný do jeho podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok Confederación Espańola de Empresarios de Estaciones de Servicio, [21]EU:C:2006:784, body 43 a 44). 34 Dalej, pojem "pracovník" v zmysle práva Únie musí byt sám definovaný podla objektívnych kritérií, ktoré charakterizujú pracovnoprávny vztah so zretelom na práva a povinnosti dotknutých osôb. V tomto ohlade je ustálenou judikatúrou, ze podstatnou charakteristikou tohto vztahu je okolnost, ze istá osoba uskutocnuje pocas urcitého casu v prospech inej osoby a pod jej vedením plnenia, za ktoré dostáva odmenu (pozri rozsudky N., C-46/12, [22]EU:C:2013:97, bod 40 a citovanú judikatúru, ako aj Haralambidis, C-270/13, [23]EU:C:2014:2185, bod 28). 35 V tejto súvislosti uz Súdny dvor objasnil, ze kvalifikovanie za "samostatne zárobkovo cinnú osobu" z hladiska vnútrostátneho práva nevylucuje, ze sa osoba musí v zmysle práva Únie kvalifikovat ako "pracovník", ak je jej nezávislost iba fiktívna, a tak zakrýva skutocný pracovnoprávny vztah (pozri v tomto zmysle rozsudok Allonby, C-256/01, [24]EU:C:2004:18, bod 71). 36 Z toho vyplýva, ze postavenie "pracovníka" v zmysle práva Únie nemôze ovplyvnit skutocnost, ze istá osoba bola z danových, administratívnych alebo úradných dôvodov najatá ako samostatne zárobkovo cinný poskytovatel sluzieb, ak táto osoba koná pod vedením svojho zamestnávatela, pokial ide najmä o jej volnost zvolit si pracovný cas, miesto a obsah svojej práce (pozri rozsudok Allonby, [25]EU:C:2004:18, bod 72), ak sa nepodiela na obchodných rizikách tohto zamestnávatela (rozsudok Agegate, C-3/87, [26]EU:C:1989:650, bod 36) a ak je integrovaná do podniku uvedeného zamestnávatela pocas trvania pracovného vztahu, cím s ním tvorí hospodársku jednotku (pozri rozsudok Becu a i., C-22/98, [27]EU:C:1999:419, bod 26). 37 Vzhladom na tieto zásady teda vnútrostátny súd na to, aby mohol kvalifikovat samostatne zárobkovo cinných výpomocných hudobníkov, o akých ide vo veci samej, nie ako "pracovníkov" v zmysle práva Únie, ale ako skutocné "podniky" v zmysle tohto práva, musí overit, ze okrem právnej povahy ich dohody o poskytovaní sluzieb, sa títo výpomocní hudobníci nenachádzajú v situáciách opísaných v bodoch 33 az 36 tohto rozsudku, najmä ze sa nenachádzajú vo vztahu podriadenosti voci predmetnému orchestru pocas trvania zmluvného vztahu, a teda disponujú väcsou nezávislostou a pruznostou nez zamestnanci, ktorí vykonávajú rovnakú cinnost, pokial ide o urcenie pracovného casu, miesta a spôsobu vykonania zverených úloh, teda skúsok a koncertov. 38 Pokial ide po druhé o predmet kolektívnej zmluvy vo veci samej, treba konstatovat, ze analýza so zretelom na judikatúru pripomenutú v bodoch 22 a 23 tohto rozsudku je v tomto bode odôvodnená iba za predpokladu, ze vnútrostátny súd kvalifikuje výpomocných hudobníkov vo veci samej nie ako "podniky", ale ako "nepravé samostatne zárobkovo cinné osoby". 39 Po tomto objasnení je namieste uviest, ze rezim minimálnych tarifných odmien zavedený ustanovením prílohy 5 kolektívnej zmluvy priamo prispieva k zlepseniu podmienok zamestnávania a pracovných podmienok uvedených výpomocných hudobníkov, ktorí sú kvalifikovaní ako "nepravé samostatne zárobkovo cinné osoby". 40 Taký rezim totiz týmto osobám zabezpecuje nielen vyssiu základnú odmenu, nez by poberali, ak by uvedené ustanovenie neexistovalo, ale podla konstatovania vnútrostátneho súdu im aj umoznuje prispievat na dôchodkové poistenie, ktoré zodpovedá úcasti na dôchodkovom rezime zamestnancov, cím im zabezpecuje nevyhnutné prostriedky na to, aby v budúcnosti mohli poberat dôchodok v urcitej výske. 41 V dôsledku toho ustanovenie kolektívnej zmluvy zavádzajúce minimálne tarifné odmeny pre poskytovatelov sluzieb, ktorí predstavujú "nepravé samostatne zárobkovo cinné osoby", nemôze s ohladom na svoju povahu a predmet patrit do pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 42 Vzhladom na tieto úvahy teda treba odpovedat na polozené otázky tak, ze právo Únie sa má vykladat v tom zmysle, ze ustanovenie kolektívnej zmluvy, o aké ide vo veci samej, upravujúce minimálne tarifné odmeny pre samostatne zárobkovo cinných poskytovatelov sluzieb, clenov jednej zo zmluvných zamestnaneckých organizácií, ktorí vykonávajú pre zamestnávatela na základe dohody o poskytovaní sluzieb rovnakú cinnost ako zamestnanci tohto zamestnávatela, je vynaté z pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ iba vtedy, ak títo poskytovatelia sluzieb predstavujú "nepravé samostatne zárobkovo cinné osoby", teda osoby nachádzajúce sa v porovnatelnej situácii s uvedenými zamestnancami. Vnútrostátnemu súdu prinálezí, aby to overil. O trovách 43 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: Právo Únie sa má vykladat v tom zmysle, ze ustanovenie kolektívnej zmluvy, o aké ide vo veci samej, upravujúce minimálne tarifné odmeny pre samostatne zárobkovo cinných poskytovatelov sluzieb, clenov jednej zo zmluvných zamestnaneckých organizácií, ktorí vykonávajú pre zamestnávatela na základe dohody o poskytovaní sluzieb rovnakú cinnost ako zamestnanci tohto zamestnávatela, je vynaté z pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ iba vtedy, ak títo poskytovatelia sluzieb predstavujú "nepravé samostatne zárobkovo cinné osoby", teda osoby nachádzajúce sa v porovnatelnej situácii s uvedenými zamestnancami. Vnútrostátnemu súdu prinálezí, aby to overil. Podpisy __________________________________________________________________ ( [28]*1 ) Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXBFZlvT/L91377-3581TMP.html#t-ECR_62013CJ0413_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A430&lang=SK&format=pdf&target=null 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A430&lang=SK&format=pdf&target=null 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A434&lang=SK&format=pdf&target=null 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A437&lang=SK&format=pdf&target=null 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A475&lang=SK&format=pdf&target=null 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=null 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A430&lang=SK&format=pdf&target=null 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A772&lang=SK&format=pdf&target=null 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A435&lang=SK&format=pdf&target=null 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A430&lang=SK&format=pdf&target=null 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A434&lang=SK&format=pdf&target=null 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A437&lang=SK&format=pdf&target=null 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A428&lang=SK&format=pdf&target=null 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A475&lang=SK&format=pdf&target=null 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A112&lang=SK&format=pdf&target=null 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A127&lang=SK&format=pdf&target=null 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A784&lang=SK&format=pdf&target=null 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:191:TOC 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A428&lang=SK&format=pdf&target=null 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A784&lang=SK&format=pdf&target=null 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A97&lang=SK&format=pdf&target=null 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2185&lang=SK&format=pdf&target=null 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A18&lang=SK&format=pdf&target=null 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A18&lang=SK&format=pdf&target=null 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A650&lang=SK&format=pdf&target=null 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A419&lang=SK&format=pdf&target=null 28. file:///tmp/lynxXXXXBFZlvT/L91377-3581TMP.html#c-ECR_62013CJ0413_SK_01-E0001