ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 24. júna 2015 ( [1]*1 ) Obsah Právny rámec Okolnosti predchádzajúce sporu Návrhy úcastníkov konania O prípustnosti vzájomného odvolania spolocnosti Weichert vo veci C-293/13 P Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O odvolaní spolocnosti Del Monte vo veci C-293/13 P O záujme spolocnosti Weichert predlozit vyjadrenie k odvolaniu Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O prvom odvolacom dôvode vo veci C-293/13 P zalozenom na neexistencii hospodárskej jednotky, ktorú tvorili spolocnosti Del Monte a Weichert v priebehu porusenia Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O druhom odvolacom dôvode vo veci C-293/13 P zalozenom na skreslení dôkazov Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O tretom odvolacom dôvode vo veci C-293/13 týkajúcom sa dôkazného bremena Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O stvrtom odvolacom dôvode vo veci C-293/13 P zalozenom na zásade in dubio pro reo Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O piatom odvolacom dôvode vo veci C-293/13 P zalozenom na neexistencii jediného a pokracujúceho porusenia Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O odvolaní Komisie vo veci C-294/13 P O záujme spolocnosti Weichert predlozit vyjadrenie k odvolaniu Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O prvom odvolacom dôvode vo veci C-294/13 P zalozenom na existencii právnej povinnosti spolocnosti Weichert poskytnút Komisii informácie Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O druhom odvolacom dôvode vo veci C-294/13 P zalozenom na neexistencii hospodárskej jednotky medzi spolocnostami Del Monte a Weichert v priebehu administratívneho konania O vzájomných odvolaniach spolocností Weichert a Del Monte vo veci C-294/13 P Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O spore na prvom stupni O trovách "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Európsky trh s banánmi -- Koordinácia v stanovení referencných cien -- Pojem 'hospodárska jednotka` tvorená dvoma spolocnostami -- Pojem 'rozhodujúci vplyv` -- Pripísatelnost správania jednej spolocnosti druhej -- Skreslenie dôkazov -- Dôkazné bremeno -- Zásada in dubio pro reo -- Pojem 'jediné a pokracujúce porusenie` -- Pojem 'zosúladený postup` -- Pojem 'porusenie z hladiska ciela` -- Podniky, ktoré sú clenmi kartelu -- Oznámenie informácií Komisii -- Právna povinnost -- Rozsah -- Právo nevypovedat vo svoj neprospech -- Vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní -- Vzájomné odvolanie -- Prípustnost" V spojených veciach C-293/13 P a C-294/13 P, ktorých predmetom sú odvolania podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 24. mája 2013, Fresh Del Monte Produce Inc., so sídlom v George Towne, Kajmanie ostrovy (Spojené královstvo), v zastúpení: B. Meyring, Rechtsanwalt, a L. Suhr, advocate, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: A. Biolan, M. Kellerbauer a P. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert GmbH & Co. KG, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), v zastúpení: K. Smith, QC, C. Humpe a S. Kon, solicitors, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní (C-293/13 P), a Európska komisia, v zastúpení: A. Biolan, M. Kellerbauer a P. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Fresh Del Monte Produce Inc., so sídlom v George Towne, Kajmanie ostrovy (Spojené královstvo), v zastúpení: B. Meyring, Rechtsanwalt, a L. Suhr, advocate, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobkyna v prvostupnovom konaní, Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert GmbH & Co. KG, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), v zastúpení: K. Smith, QC, C. Humpe a S. Kon, solicitors, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní (C-294/13 P), SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predsednícka druhej komory R. Silva de Lapuerta, podpredseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia J.-C. Bonichot, A. Arabadziev (spravodajca) a J. L. da Cruz Vilaça, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: V. Tourrčs, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 9. októbra 2014, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 11. decembra 2014, vyhlásil tento Rozsudok 1 Fresh Del Monte Produce Inc. (dalej len "Del Monte") svojím odvolaním vo veci C-293/13 P ziada zrusit rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie Fresh Del Monte Produce/Komisia (T-587/08, [2]EU:T:2013:129, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd jednak zamietol jej zalobu, ktorej predmetom je zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 5955 v konecnom znení z 15. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] (vec COMP/39.188 - Banány) (dalej len "sporné rozhodnutie"), a jednak vyhovel jej návrhu na znízenie výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená týmto rozhodnutím. 2 Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert GmbH & Co. KG (dalej len "Weichert") vzájomným odvolaním vo veci C-293/13 P ziada zrusit napadnutý rozsudok. 3 Európska komisia odvolaním vo veci C-294/13 P ziada zrusit bod 1 výroku napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd rozhodol o znízení pokuty ulozenej spolocnosti Del Monte sporným rozhodnutím. 4 Del Monte a Weichert vzájomnými odvolaniami vo veci C-294/13 P ziadajú, aby v prípade, ak by Súdny dvor mal vyhoviet odvolaniu podanému Komisiou v tejto veci, jednak zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Vseobecný súd rozhodol, ze sa nemôzu odvolávat na právo nevypovedat vo svoj neprospech, a jednak znízil pokutu, ktorá im bola ulozená spolocne a nerozdielne. Právny rámec 5 Clánok 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) s názvom "Ziadost o informácie" vo svojich odsekoch 1 az 4 stanovuje: "1. Na plnenie povinností prenesených na Komisiu týmto nariadením môze Komisia jednoduchou ziadostou alebo rozhodnutím poziadat podniky a zdruzenia podnikov o poskytnutie vsetkých nevyhnutných informácií. 2. Ked je poslaná jednoduchá ziadost o informácie podniku alebo zdruzeniu podnikov, Komisia urcí právny základ a úcel ziadosti, specifikuje aké informácie sa pozadujú a stanoví lehotu, pocas ktorej majú byt informácie poskytnuté, a pokuty podla clánku 23 za poskytnutie nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií. 3. Ked Komisia ziada podnik alebo zdruzenie podnikov o poskytnutie informácií formou rozhodnutia, stanoví právny základ a úcel ziadosti, specifikuje aké informácie sa pozadujú a stanoví casový limit, pocas ktorého majú byt informácie poskytnuté. Uvedie tiez pokuty podla clánku 23 a upozorní alebo ulozí pokuty podla clánku 24. Dalej upozorní na právo vzniest námietky proti rozhodnutiu pred Súdnym dvorom. 4. Majitelia podnikov alebo ich zástupcovia a, v prípade právnických osôb, spolocností alebo firiem alebo zdruzení bez právnej subjektivity, osoby oprávnené ich zastupovat na základe zákona alebo stanov poskytnú pozadované informácie v mene príslusných podnikov alebo zdruzení podnikov. Posledne menovaní nesú plnú zodpovednost za poskytnuté neúplné, nesprávne alebo zavádzajúce informácie." 6 Clánok 23 uvedeného nariadenia s názvom "Pokuty" vo svojom odseku 1 písm. a) a b) upresnuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ktoré nepresahujú 1 % celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) poskytnú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie ako odpoved na poziadavku predlozenú podla rozhodnutia prijatého na základe clánku 17 alebo 18 ods. 2; b) ako odpoved na poziadavku predlozenú podla rozhodnutia prijatého na základe clánku 17 alebo 18 ods. 3 poskytnú nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie alebo neposkytnú informácie v pozadovanej lehote". 7 Clánok 24 toho istého nariadenia nazvaný "Pravidelné penále" vo svojom odseku 1 písm. d) upravuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pravidelné penále, ktoré nepresahujú 5 % priemerného denného obratu v predchádzajúcom obchodnom roku za kazdý den, vypocítané od dátumu stanoveného rozhodnutím, aby ich donútila: ... d) poskytnút úplné a správne informácie pozadované rozhodnutím prijatým podla clánku 17 alebo clánku 18 ods. 3". 8 Podla bodov 20 az 23 oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([4]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002. s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002"): "B. ZNÍZENIE POKUTY 20. Podniky, ktoré nesplnajú podmienky podla oddielu A, môzu byt oprávnené pre vyuzitie znízenia akejkolvek pokuty, ktorá by bola inak ulozená. 21. S cielom oprávnenia podnik musí poskytnút Komisii dôkaz o porusovaní, pre ktoré existuje podozrenie, ktorý predstavuje znacnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý uz má Komisia, a musí ukoncit svoje zapojenie sa do porusovania, pre ktoré existuje podozrenie, najneskôr k dátumu, ked predkladá dôkaz. 22. Pojem 'pridaná hodnota` sa týka rozsahu, do ktorého poskytnutý dôkaz posilnuje, svojou povahou a/alebo úrovnou podrobnosti, schopnost Komisie preukázat dané skutocnosti. Pri tomto hodnotení Komisia obvykle povazuje písomný dôkaz pochádzajúci z casového obdobia, ku ktorému sa vztahujú skutocnosti, za dôkaz väcsej hodnoty ako je následne stanovený dôkaz. Podobne, dôkaz priamo sa vztahujúci k daným skutocnostiam sa spravidla povazuje za dôkaz s väcsou hodnotou ako iba nepriama dôlezitost. 23. Komisia urcí v akomkolvek rozhodnutí s konecnou platnostou prijatom na konci správneho postupu: a) ci dôkaz predlozený podnikom predstavoval významnú pridanú hodnotu, pokial ide o dôkaz, ktorý má Komisia v rovnakom case; b) úroven znízenia, ktorú vyuzije podnik [úroven znízenia, ktoré sa podniku prizná - neoficiálny preklad] úmerne k pokute, ktorá by bola inak ulozená, takto. Pre: -- prvý podnik splnajúci bod 21: znízenie o 30 - 50 %, -- druhý podnik splnajúci bod 21: znízenie o 20 - 30 %, -- dalsie podniky, ktoré splnajú bod 21: znízenie az do 20 %. S cielom urcit úroven znízenia v rámci kazdého z týchto pásiem Komisia zohladní cas, kedy bol predlozený dôkaz splnajúci podmienku v bode 21, a rozsah, do ktorého predstavuje pridanú hodnotu. Môze tiez zohladnit rozsah a kontinuitu akejkolvek spolupráce poskytovanej podnikom po dátume jeho predlozenia. Okrem toho, ak podnik poskytne dôkaz týkajúci sa skutocností, ktoré boli predtým Komisii neznáme a ktoré majú priamy vplyv na závaznost alebo obdobie trvania kartelu, pre ktorý existuje podozrenie, Komisia nezohladní tieto prvky pri stanovovaní akejkolvek pokuty, ktorá má byt ulozená podniku, ktorý poskytol tento dôkaz." Okolnosti predchádzajúce sporu 9 Pre potreby tohto konania mozno okolnosti predchádzajúce sporu, ktoré sa nachádzajú v bodoch 1 az 35 napadnutého rozsudku, zhrnút takto. 10 Skupina Fresh Del Monte Produce je jedným z najväcsích vertikálne integrovaných výrobcov, obchodníkov a predajcov cerstvého a cerstvo rezaného ovocia a zeleniny vo svete, ako aj jedným z hlavných výrobcov a predajcov upraveného ovocia a zeleniny, dzúsov, nápojov, obcerstvení a dezertov v Európe, Spojených státoch, Strednom východe a v Afrike. Skupina Del Monte predáva svoje výrobky, najmä banány, po celom svete pod znackou Del Monte. 11 Del Monte je spolocnost, ktorá stojí na cele skupiny Fresh Del Monte Produce. Skupina Del Monte predáva banány v Európe prostredníctvom pocetných dcérskych spolocností, ktoré stopercentne vlastní, najmä spolocností Del Monte Fresh Produce International Inc., Del Monte (Germany) GmbH a Del Monte (Holland) BV. 12 Spolocnost Weichert bola v case skutkových okolností komanditnou spolocnostou zalozenou podla nemeckého práva, ktorá pôsobila v oblasti predaja banánov, ananásov a iného exotického ovocia v severnej Európe. Od 24. júna 1994 do 31. decembra 2002 spolocnost Del Monte vlastnila 80 %-ný podiel v spolocnosti Weichert prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti, ktorú stopercentne vlastnila spolocnost Westeuropa-Amerika-Linie GmbH (dalej len "WAL"). Spolocnost Weichert bola do 31. decembra 2002 výhradným predajcom banánov Del Monte pre severnú Európu. 13 V tejto súvislosti sa Komisia v odôvodneniach 382 a 383 sporného rozhodnutia domnievala, ze spolocnost Weichert bola skôr partnerstvom medzi spolocnostou Del Monte ako komanditistom a pôvodne pánom D. W., neskôr od marca 1999 rodinou Weichert, ako komplementármi. Komisia najmä uviedla, ze obchodný vztah medzi spolocníkmi v tomto spolocnom podniku bol zalozený spolocenskou zmluvou, ktorá mala definovat stanovy komanditnej spolocnosti a predovsetkým kontrolné a riadiace mechanizmy (dalej len "spolocenská zmluva"), a dohodou o výhradnej distribúcii, pokial ide o banány dodávané spolocnostou Del Monte, ktoré sa mali dovázat do Spolocenstva (dalej len "dohoda o distribúcii"). 14 Dna 8. apríla 2005 podala spolocnost Chiquita Brands International Inc. (dalej len "Chiquita") ziadost o oslobodenie od pokút podla oznámenia o spolupráci z roku 2002. 15 Dna 3. mája 2005 udelila Komisia spolocnosti Chiquita podmienecné oslobodenie od pokuty na základe bodu 8 písm. a) uvedeného oznámenia. 16 Dna 20. júla 2007 adresovala Komisia najmä spolocnostiam Chiquita, Dole Food Company Inc. (dalej len "Dole"), Del Monte a Weichert oznámenie o výhradách. 17 Komisia 15. októbra 2008 prijala sporné rozhodnutie, v ktorom v odôvodneniach 1 az 3 konstatovala, ze jeho adresáti sa zúcastnili na zosúladenom postupe, ktorý spocíval v koordinácii ich referencných cien banánov predávaných v severnej Európe, a to v Belgicku, Dánsku, Nemecku, Luxembursku, Holandsku, Rakúsku, Fínsku, ako aj vo Svédsku, a to od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002. 18 Z odôvodnení 104 a 107 sporného rozhodnutia vyplýva, ze spolocnosti Chiquita, Dole a Weichert stanovovali svoje referencné ceny pre svoje znacky kazdý týzden, v tomto prípade vo stvrtok ráno, a oznámili ich svojim zákazníkom. Pojem "referencné ceny" zodpovedal vo vseobecnosti referencným cenám zelených banánov, pricom referencné ceny zltých banánov sa spravidla skladali z ponuky s názvom "zelená" navýsenej o poplatok za dozretie. 19 Komisia v odôvodneniach 34 a 104 sporného rozhodnutia konstatuje, ze ceny, ktoré maloobchodníci a predajcovia platili za banány, mohli vyplynút bud z rokovaní, ktoré sa konali na týzdennom základe, v tomto prípade vo stvrtok poobede alebo neskôr, alebo z vykonávania zmlúv o dodávkach s vopred stanovenými cenovými vzorcami, ktoré uvádzali pevnú cenu alebo viazali cenu na referencnú cenu predajcu alebo konkurenta alebo na inú referencnú cenu, akou je "cena Aldi". Maloobchodný retazec Aldi dostával kazdý stvrtok od 11:00 do 11:30 hod. ponuky od svojich dodávatelov a následne vyjadril svoj protinávrh, pricom "cena Aldi", ktorá bola zaplatená dodávatelom, bola stanovená spravidla okolo 14:00 hod. Od druhého polroka roku 2002 sa "cena Aldi" zacala coraz viac pouzívat ako ukazovatel pre výpocet ceny banánov pre urcitý pocet dalsích transakcií, najmä transakcií týkajúcich sa znackových banánov. 20 Komisia v odôvodneniach 51 az 210 sporného rozhodnutia vysvetluje, ze jeho adresáti nadviazali pred stanovením cien dvojstranné kontakty, v priebehu ktorých diskutovali o faktoroch stanovenia cien banánov, teda o faktoroch týkajúcich sa referencných cien na nasledujúci týzden, alebo prerokúvali ci prezrádzali si vývoj cien, alebo si poskytovali údaje o referencných cenách na nasledujúci týzden. Tieto kontakty sa uskutocnovali obvykle v stredu pred tým, ako dotknuté podniky stanovili svoje referencné ceny, a vsetky sa týkali budúcich referencných cien. 21 Komisia v odôvodneniach 56 a 57 sporného rozhodnutia konstatovala, ze spolocnost Dole teda dvojstranne komunikovala so spolocnostou Chiquita, ako aj so spolocnostou Weichert. Spolocnost Chiquita vedela o kontaktoch pred stanovením cien alebo prinajmensom predpokladala existenciu takých kontaktov medzi spolocnostami Dole a Weichert. 22 Z odôvodnenia 54 sporného rozhodnutia vyplýva, ze tieto dvojstranné kontakty pred stanovením cien mali za ciel znízit neistotu spojenú so správaním podnikov, pokial ide o referencné ceny, ktoré mali stanovit vo stvrtok dopoludnia. 23 Komisia v odôvodneniach 198 az 208, 227, 247 a 273 az 277 sporného rozhodnutia uvádza, ze po stanovení referencných cien vo stvrtok ráno si dotknuté podniky obojstranne vymenili tieto ceny. Táto neskorsia výmena umoznila týmto podnikom kontrolovat individuálne rozhodnutia o stanovení cien vzhladom na kontakty pred stanovením cien, ku ktorým doslo predtým, a posilnila ich vzájomnú spoluprácu. 24 Komisia sa v odôvodnení 115 sporného rozhodnutia domnieva, ze referencné ceny slúzili prinajmensom ako signály, trendy a/alebo údaje pre trh, pokial ide o plánovaný vývoj cien banánov, a boli dôlezité pre obchod s banánmi a výsledné ceny. Okrem toho pri niektorých transakciách bola cena priamo naviazaná na referencné ceny na základe vzorcov zalozených na referencných cenách. 25 Z odôvodnení 228 a 229 sporného rozhodnutia vyplýva, ze podla Komisie museli dotknuté podniky pri urcovaní svojho správania na trhu nevyhnutne zohladnit informácie, ktoré dostali od konkurentov, pricom spolocnosti Chiquita a Dole to dokonca výslovne pripustili. 26 Komisia dospela v odôvodneniach 54 a 271 sporného rozhodnutia k záveru, ze kontakty pred stanovením cien, na jednej strane medzi spolocnostami Dole a Chiquita a na druhej strane medzi spolocnostami Dole a Weichert, boli spôsobilé ovplyvnit ceny pouzívané subjektmi, týkali sa stanovenia cien a viedli k zosúladenému postupu, ktorého cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ES. 27 Uvedená institúcia sa v odôvodnení 258 sporného rozhodnutia domnieva, ze vsetky tajné dohody opísané v tomto rozhodnutí predstavujú jediné a pokracujúce porusenie, ktorého cielom je obmedzit hospodársku sútaz v Spolocenstve v zmysle clánku 81 ES. Spolocnosti Chiquita a Dole boli uznané za zodpovedné za jediné a pokracujúce porusenie ako celok, kým spolocnost Weichert bola uznaná za zodpovednú iba za cast porusenia, ktorá sa týka tajných dohôd so spolocnostou Dole. 28 Vzhladom na skutocnost, ze trh s banánmi v severnej Európe sa vyznacoval podstatným objemom obchodov medzi clenskými státmi a ze tajné postupy sa týkali významnej casti Európskej únie, Komisia v odôvodneniach 333 az 338 sporného rozhodnutia konstatuje, ze uvedené dohody mali znacný vplyv na obchod medzi clenskými státmi. 29 Vzhladom na konstatovanie, ze spolocnost Del Monte mala spolu s komplementármi spolocnosti Weichert moznost vykonávat rozhodujúci vplyv na to, akým spôsobom spolocnost Weichert riadila svoje zálezitosti, a v skutocnosti takýto vplyv vykonávala v priebehu obdobia porusovania, sa Komisia v odôvodneniach 384, 432 az 434 sporného rozhodnutia domnieva, ze spolocnosti Del Monte a Weichert predstavujú hospodársku jednotku, pricom spolocnost Weichert neurcovala svoje vlastné správanie na trhu nezávisle. V dôsledku toho boli spolocnosti Del Monte a Weichert vyhlásené za "spolocne a nerozdielne" zodpovedné za porusenie clánku 81 ES konstatované v spornom rozhodnutí. 30 Pokial ide o výpocet sumy pokút, Komisia uplatnila usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([5]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia") a oznámenie o spolupráci z roku 2002. 31 Komisia stanovila základnú sumu pokuty, ktorá sa mala ulozit a ktorá zodpovedá sume od 0 % do 30 % dotknutého predaja podniku v závislosti od stupna závaznosti porusenia vynásobenej poctom rokov úcasti podniku na porusení, a dodatocnú sumu od 15 % do 25 % hodnoty predaja s cielom odradit podniky od úcasti na protiprávnych konaniach. 32 Základná suma pokuty, ktorá sa mala ulozit, bola v prípade vsetkých subjektov, ktorým bolo sporné rozhodnutie urcené, znízená o 60 % najmä z dôvodu, ze koordinácia sa týkala referencných cien. Spolocnosti Weichert, ktorá nebola informovaná o kontaktoch spolocností Dole a Chiquita pred stanovením cien, bolo priznané dodatocné znízenie o 10 %. 33 Spolocnost Chiquita získala oslobodenie od pokút na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. V prípade spolocnosti Dole, ani spolocností Del Monte a Weichert nedoslo k ziadnej dalsej úprave. 34 Sporné rozhodnutie okrem iného stanovuje: "Clánok 1 Nasledujúce podniky porusili ustanovenia clánku 81 [ES] tým, ze sa zúcastnili na zosúladenom postupe, ktorý spocíval v koordinovaní referencných cien banánov: -- [Chiquita] od 1. januára 2000 do 1. decembra 2002, -- ... -- [Dole] od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002, -- Dole Fresh Fruit Europe OHG od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002, -- [Weichert] od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002, -- [Del Monte] od 1. januára 2000 do 31. decembra 2002. Porusenie sa týkalo nasledujúcich clenských státov: Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Luxembursko, Holandsko a Svédsko. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú nasledujúce pokuty: -- spolocnostiam [Chiquita], Chiquita International Ltd, Chiquita International Services Group N.V. a Chiquita Banana Company B.V. spolocne a nerozdielne: 0 eur, -- spolocnostiam [Dole] a Dole Fresh Fruit Europe OHG spolocne a nerozdielne: 45600000 eur, -- spolocnostiam [Weichert] a [Del Monte] spolocne a nerozdielne: 14700000 eur, ..." 35 Návrhom podaným 31. decembra 2008 do kancelárie Vseobecného súdu spolocnost Del Monte podala zalobu, v ktorej navrhla v prvom rade zrusenie sporného rozhodnutia a subsidiárne znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená týmto rozhodnutím. 36 Spolocnost Weichert 9. apríla 2009 poziadala o vstup vedlajsieho úcastníka do tohto konania na podporu návrhov spolocnosti Del Monte. Vseobecný súd jej návrhu vyhovel 17. februára 2010. 37 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd zamietol návrh spolocnosti Del Monte na zrusenie sporného rozhodnutia a vyhovel návrhu na znízenie pokuty, ktorá jej bola týmto rozhodnutím ulozená, stanoviac jej výsku na sumu 8,82 milióna eur. Návrhy úcastníkov konania 38 Spolocnost Del Monte navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok a sporné rozhodnutie v casti, v ktorej sa jej týkajú, -- zamietol odvolanie Komisie vo veci C-294/13 P alebo subsidiárne zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Vseobecný súd v bode 839 tohto rozsudku rozhodol, ze právo odopriet výpoved sa neuplatnuje na prípady jednoduchej ziadosti Komisie o informácie, a vrátil vec Vseobecnému súdu na preskúmanie otázok, ci Komisiou pozadované vyhlásenia pôsobili vo vlastný neprospech poskytovatela informácie a ci v dôsledku toho mali byt spolocnostiam Weichert a Del Monte znízené pokuty, a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, ktoré vznikli v konaniach na vsetkých stupnoch. 39 Spolocnost Weichert navrhuje, aby Súdny dvor: -- v prvom rade zamietol odvolanie spolocnosti Del Monte vo veci C-293/13 P pokial ide o zodpovednost spolocnosti Del Monte ako materskej spolocnosti, vyhovel mu pokial ide o otázku jediného a pokracujúceho porusenia, zrusil napadnutý rozsudok, ako aj sporné rozhodnutie v celom rozsahu, -- subsidiárne zrusil napadnutý rozsudok, pokial tento potvrdzuje sporné rozhodnutie vo vztahu k otázke jediného a pokracujúceho porusenia, ako aj primerane znízil pokutu ulozenú spolocnostiam Del Monte a Weichert tak, aby odzrkadlovala zrusenie sporného rozhodnutia o jedinom a pokracujúcom porusení, -- v prípade, ak Súdny dvor vyhovie odvolaniu Komisie vo veci C-294/13 P, zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom rozhodol, ze spolocnost Weichert sa nemôze odvolávat na právo nevypovedat vo svoj neprospech, a znízil pokutu ulozenú spolocne a nerozdielne spolocnostiam Weichert a Del Monte zohladniac skutocnost, ze spolocnost Weichert odpovedaním na ziadost o informácie spolupracovala s Komisiou nad rámec svojej právnej povinnosti, a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, ktoré vznikli v konaniach na vsetkých stupnoch. 40 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie vo veci C-293/13 P a vzájomné odvolanie spolocnosti Del Monte vo veci C-294/13 P, -- zamietol vzájomné odvolanie spolocnosti Weichert vo veciach C-293/13 P a C-294/13 P, -- zrusil bod 1 výroku napadnutého rozsudku, ako aj vydal konecný rozsudok, a -- zaviazal spolocnosti Del Monte a Weichert na náhradu trov jednotlivých konaní. 41 Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 22. júla 2014 boli veci C-293/13 P a C-294/13 P spojené na úcely ústnej casti konania a rozsudku. O prípustnosti vzájomného odvolania spolocnosti Weichert vo veci C-293/13 P Argumentácia úcastníkov konania 42 Komisia uvádza, ze vzhladom na skutocnost, ze spolocnost Weichert podala zalobu proti spornému rozhodnutiu po uplynutí lehoty, toto rozhodnutie sa stalo právoplatným, takze uvedené vzájomné odvolanie nemôze odvrátit záväznost tohto rozhodnutia voci nej. Zrusenie napadnutého rozsudku a sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú spolocnosti Del Monte, by bolo aj v rozpore so záujmami spolocnosti Weichert, kedze zodpovednost za ulozenú pokutu by spocívala len na nej. 43 Spolocnost Del Monte sa rovnako ako Komisia domnieva, ze Súdnemu dvoru prinálezí preskúmat prípustnost vzájomného odvolania spolocnosti Weichert. 44 Spolocnost Weichert tvrdí, ze Vseobecný súd jej povolil vstup do konania, pricom konstatoval, ze má priamy a skutocný záujem na vyriesení sporu. V tejto súvislosti Vseobecný súd tvrdí, ze sporné rozhodnutie povazovalo spolocnosti Del Monte a Weichert za hospodársku jednotku a potrestalo tieto spolocnosti spolocne a nerozdielne za porusenie spojené so správaním spolocnosti Weichert ulozením pokuty. Tieto odôvodnenia sú relevantné aj v rámci vzájomného odvolania. Posúdenie Súdnym dvorom 45 Ako uviedla Komisia zrusenie napadnutého rozsudku a sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú spolocnosti Del Monte, by bolo v rozpore so záujmami spolocnosti Weichert, kedze zodpovednost za pokutu ulozenú sporným rozhodnutím, ktoré sa voci nej stalo právoplatným, by spocívala len na nej. 46 V súlade s ustálenou judikatúrou vsak existencia záujmu odvolatela na konaní predpokladá, ze odvolanie by svojím výsledkom mohlo priniest prospech úcastníkovi, ktorý ho podal (rozsudok Francúzsko/People's Mojahedin Organization of Iran, C-27/09 P, [6]EU:C:2011:853, bod 43 a citovaná judikatúra). 47 Preto musí byt vzájomné odvolanie spolocnosti Weichert vo veci C-293/13 P smerujúce k zruseniu napadnutého rozsudku a sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú spolocnosti Del Monte, vyhlásené za neprípustné, kedze by spolocnosti Weichert neprinieslo ziadny prospech. O odvolaní spolocnosti Del Monte vo veci C-293/13 P O záujme spolocnosti Weichert predlozit vyjadrenie k odvolaniu Argumentácia úcastníkov konania 48 Komisia tvrdí, ze namietala voci záujmu spolocnosti Weichert vstúpit ako vedlajsí úcastník do konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozsudku, z dôvodu, ze spolocnost Weichert podala zalobu proti spornému rozhodnutiu po uplynutí lehoty a toto rozhodnutie sa tak stalo pre nu právoplatným, takze uvedené odvolanie spolocnosti Del Monte nemôze odvrátit záväznost uvedeného rozhodnutia voci nej. Z rovnakých dôvodov Komisia namieta voci záujmu spolocnosti Weichert predlozit vyjadrenie k odvolaniu. 49 Spolocnost Del Monte sa rovnako ako Komisia domnieva, ze Súdnemu dvoru prinálezí preskúmat záujem spolocnosti Weichert na predlození vyjadrenia k odvolaniu. Okrem iného odsudzuje skutocnost, ze spolocnost Weichert, ako vedlajsí úcastník konania, vyuzíva odvolanie spolocnosti Del Monte na prezentáciu svojho vlastného názoru a navrhuje Súdnemu dvoru zamerat jeho preskúmania na otázky, ktoré sama uviedla. 50 Spolocnost Weichert namieta voci argumentácii Komisie a spolocnosti Del Monte. Posúdenie Súdnym dvorom 51 Podla clánku 172 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora kazdý úcastník konania v predmetnej veci pred Vseobecným súdom, ktorý má oprávnený záujem na vyhovení odvolaniu alebo na jeho zamietnutí, môze podat svoje vyjadrenie k odvolaniu v lehote dvoch mesiacov od jeho dorucenia. 52 V prejednávanej veci v rozpore s tým, co sa domnievajú Komisia a spolocnost Del Monte, je zrejmé, ze spolocnost Weichert má záujem na zamietnutí odvolania spolocnosti Del Monte vo veci C-293/13 P. Kedze spolocnost Weichert nenapadla sporné rozhodnutie vcas a toto sa stalo voci nej právoplatným, bude musiet v prípade, ak súd vyhovie odvolaniu spolocnosti Del Monte vo veci C-293/13 P, sama uhradit stanovenú pokutu a nie spolocne a nerozdielne so spolocnostou Del Monte. 53 Preto je potrebné príst k záveru, ze spolocnost Weichert má záujem na predlození vyjadrenia k odvolaniu. O prvom odvolacom dôvode vo veci C-293/13 P zalozenom na neexistencii hospodárskej jednotky, ktorú tvorili spolocnosti Del Monte a Weichert v priebehu porusenia Argumentácia úcastníkov konania 54 Spolocnost Del Monte vytýka Vseobecnému súdu, ze ju povazoval za zodpovednú za správanie spolocnosti Weichert, kedze je jej materskou spolocnostou. 55 Po prvé spolocnost Del Monte tvrdí, ze Komisia a Vseobecný súd uznali, ze spolocnost Weichert nie vzdy dodrziavala jej pokyny a ze cenové rozhodnutia spolocnosti Weichert nemuseli splnat ocakávania spolocnosti Del Monte. Predovsetkým spolocnost Weichert v podstate neuplatnila pokyny, ktoré jej poskytla spolocnost Del Monte, takze nie je mozné príst k záveru o existencii rozhodujúceho vplyvu. 56 Osobitne nemozno odôvodnit tvrdenie nachádzajúce sa v bode 208 napadnutého rozsudku, podla ktorého z dôkazov zalozených do spisu nemozno vyvodit, ze spolocnost Weichert sa v podstate neriadila pokynmi spolocnosti Del Monte. Relevantným kritériom je totiz, ci sa spolocnost Weichert v podstate riadila alebo neriadila týmito pokynmi alebo ci prijala cenové rozhodnutia úplne nezávisle. 57 Predmetné dôkazy sa vsak týkajú prípadov, ked spolocnost Weichert riadila svoje správanie autonómne a v rozpore s ocakávaniami spolocnosti Del Monte. Za predpokladu, ak by ostatné rozhodnutia spolocnosti Weichert boli vo vseobecnosti v súlade s ocakávaniami spolocnosti Del Monte, co nie je ten prípad, neovplyvnilo by to nezávislost spolocnosti Weichert. 58 Navyse spolocnost Del Monte tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 233, 237 a 240 napadnutého rozsudku uznal, ze spolocnost Weichert sa trikrát obrátila na externých právnych zástupcov v súvislosti s obranou jej záujmov voci spolocnosti Del Monte. V bode 236 napadnutého rozsudku sa vsak Vseobecný súd domnieval, ze skutocnost, ze spolocnost Del Monte nemohla zabránit spolocnosti Weichert bránit jej záujmy, nie je znakom nespôsobilosti spolocnosti Del Monte vykonávat rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert. Toto konstatovanie je tak v rozpore s ustálenou judikatúrou týkajúcou sa zodpovednosti materskej spolocnosti, kedze uznanie, ze spolocnost Weichert konala v prípade takýchto základných otázok samostatne, je nezlucitelné s existenciou spolocnej kontroly vykonávanej spolocnostou Del Monte a komplementármi spolocnosti Weichert nad spolocnostou Weichert. 59 Po druhé sa spolocnost Del Monte domnieva, ze Vseobecný súd sa obmedzil na konstatovanie urcitého poctu faktorov, ktoré podla neho umoznili spolocnosti Del Monte mat urcitý vplyv na spolocnost Weichert. Vseobecný súd vsak nikdy nekonstatoval, ze tento vplyv bol rozhodujúci a ze spolocnost Weichert sa v podstate riadila pokynmi spolocnosti Del Monte. 60 V tejto súvislosti po prvé spolocnost Del Monte tvrdí, ze ako komanditista bola v súlade s nemeckým právom vylúcená z riadenia a nedisponovala ziadnym nástrojom na ovplyvnovanie riadenia spolocnosti Weichert. 61 V prvom rade v súlade s clánkom 7 ods. 1 spolocenskej zmluvy mohla namietat len voci opatreniam, ktoré nespadajú do beznej podnikatelskej cinnosti. Dalej ziadne z opatrení uvedených v clánku 7 ods. 2 a 3 spolocenskej zmluvy nespadá do beznej podnikatelskej cinnosti spolocnosti Weichert, ani nesúvisí so správaním spolocnosti Weichert na trhu. 62 Nakoniec, pokial ide o jej moznost zvolat kedykolvek valné zhromazdenie, spolocnost Del Monte pripomína, ze komplementári mohli kazdé opatrenie navrhnuté na valnom zhromazdení vetovat. Navyse v prípade zablokovania sa komplementári mohli obrátit na rozhodcovský výbor, pri ktorom mali istotu, ze nie sú v mensine. 63 Po druhé podla spolocnosti Del Monte ziadny zo samostatne zohladnených faktorov, ktoré viedli Vseobecný súd ku konstatovaniu o existencii vplyvu spolocnosti Del Monte na spolocnost Weichert, ani spojenie týchto faktorov nepreukazuje existenciu takéhoto vplyvu. 64 Pokial ide o spolocenskú zmluvu, spolocnost Del Monte sa domnieva, ze rovnováha právomocí, o ktorej sa zmienuje Vseobecný súd v bode 118 napadnutého rozsudku, nepredstavuje nepriamy dôkaz rozhodujúceho vplyvu. 65 Kedze len komplementári boli oprávnení konat a podpisovat zmluvy na úcet spolocnosti Weichert, zaväzovat ju voci tretím osobám a zaväzovat tretie osoby voci nej, prijímat a vynakladat prostriedky na jej úcet, vykonávat jej kazdodenné riadenie a neobmedzene a solidárne preberat jej záväzky, uvedená rovnováha právomocí a právo veta nemôzu predstavovat základ konstatovania o rozhodujúcom vplyve. 66 V rozpore s tým, co sa domnieva Vseobecný súd, právo veta, ktorým disponuje spolocnost Del Monte, nepredstavuje nepriamy dôkaz rozhodujúceho vplyvu, kedze táto spolocnost nemôze presadit rocný rozpocet, ani investicný plán alebo plán personálneho vybavenia a toto právo veta nemá vplyv na kontinuitu riadenia, ktorá je zabezpecovaná komplementármi spolocnosti Weichert. 67 Pokial ide o kapitálové prepojenie, spolocnost Del Monte sa domnieva, ze odôvodnenie nachádzajúce sa v bode 125 napadnutého rozsudku, podla ktorého rozsah jej kapitálovej úcasti v spolocnosti Weichert predstavuje pre spolocnost Del Monte motiváciu na vykonávanie svojho vplyvu a vyjadruje urcitú ekonomickú moc a tým aj spôsobilost vykonávat takýto vplyv, je chybné, kedze samotná motivácia neovplyvnuje spôsobilost vykonávat rozhodujúci vplyv a urcitá ekonomická moc nie je znakom rozhodujúceho vplyvu. Vseobecný súd vsak neuviedol ziadnu skutocnost týkajúcu sa podielu spolocnosti WAL, ktorá by mohla ovplyvnit nezávislost spolocnosti Weichert v súvislosti s riadiacimi rozhodnutiami a jej správaním sa na trhu. 68 V prípade dohody o distribúcii nie je podla názoru spolocnosti Del Monte ziadna z troch skutocností uvedených v bodoch 135 az 149 napadnutého rozsudku ukazovatelom jej rozhodujúceho vplyvu na spolocnost Weichert. 69 V prvom rade ziadna skutocnost v napadnutom rozsudku nepreukazuje, ze dohoda o distribúcii, zohladnená samostatne alebo v spojení s ostatnými okolnostami, mala bránit spolocnosti Weichert vykonávat svoju obchodnú politiku nezávisle. Ide o beznú dohodu medzi nezávislými ekonomickými subjektmi. Preukázaný záujem spolocnosti Del Monte na tom, aby spolocnost Weichert predala banány za vyssie ceny, sa neprenása do spôsobilosti vykonávat rozhodujúci vplyv. 70 Dalej pokial ide o informácie získané od spolocnosti Del Monte, z bodu 157 napadnutého rozsudku vyplýva, ze informacné mechanizmy spolu s kontrolnými mechanizmami uvedenými v spolocenskej zmluve umoznili spolocnosti Del Monte len ovplyvnit obchodné správanie spolocnosti Weichert, najmä riadenie kazdodenných zálezitostí, a nie vykonávat rozhodujúci vplyv. 71 Nakoniec styri priame zásahy spolocnosti Del Monte do marketingu a cien uplatnovaných spolocnostou Weichert, ktoré sa nachádzajú v bode 164 napadnutého rozsudku, preukazujú, ze spolocnost Del Monte si priala, aby sa jej znacka spájala s vyssou cenovou úrovnou, pricom spolocnost Weichert predávala jej banány za nizsie ceny. Uvedené zásahy tak nepredstavujú ukazovatele rozhodujúceho vplyvu. Relevantnou otázkou tak je, ci bola spolocnost Weichert povinná sa podriadit prianiam spolocnosti Del Monte. V bode 208 napadnutého rozsudku sa vsak Vseobecný súd domnieval, ze tomu tak nie je. 72 Komisia a spolocnost Weichert namietajú voci argumentáci spolocnosti Del Monte, pokial ide o jej prípustnost, ako aj o jej dôvodnost. Posúdenie Súdnym dvorom 73 Pokial ide o prípustnost prvého odvolacieho dôvodu spolocnosti Del Monte, stací konstatovat, ze v rozpore s tým, co tvrdí Komisia a spolocnost Weichert, z argumentácie spolocnosti Del Monte jednoznacne vyplýva, ze nenamieta voci konstatovaniu skutocností Vseobecným súdom, ani voci ich posúdeniu, ale výlucne voci ich právnej kvalifikácii. 74 Z uvedeného vyplýva, ze prvý odvolací dôvod je prípustný. 75 Po vecnej stránke je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze správanie dcérskej spolocnosti môze byt pripísané materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, [7]EU:C:2009:536, bod 58; Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., C-628/10 P a C-14/11 P, [8]EU:C:2012:479, bod 43, ako aj Areva a i./Komisia, C-247/11 P a C-253/11 P, [9]EU:C:2014:257, bod 30). 76 Na úcely preskúmania otázky, ci materská spolocnost môze vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti na trhu, je tak potrebné vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú dcérsku spolocnost s jej materskou spolocnostou, a zohladnit tak hospodársku realitu (rozsudok Komisia/Stichting Administratiekantoor Portielje, C-440/11 P, [10]EU:C:2013:514, bod 66). 77 Navyse skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu mozno odvodit z celého radu zhodných skutocností, hoci ani jedna z týchto skutocností - ak sa posudzujú izolovane - nestací na prijatie záveru o existencii takéhoto vplyvu (pozri v tomto zmysle rozsudok Knauf Gips/Komisia, C-407/08 P, [11]EU:C:2010:389, bod 65). 78 Nakoniec Súdny dvor uz rozhodol, ze výkon spolocnej kontroly dvomi nezávislými materskými spolocnostami vo vztahu k ich dcérskej spolocnosti v zásade nebráni tomu, aby Komisia konstatovala existenciu hospodárskej jednotky medzi jednou z týchto materských spolocností a príslusnou dcérskou spolocnostou (rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., C-628/10 P a C-14/11 P, [12]EU:C:2012:479, bod 101). 79 V prejednávanej veci, pokial ide v prvom rade o spôsobilost spolocnosti Del Monte vykonávat rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert, Vseobecný súd najprv v bode 118 napadnutého rozsudku kvalifikoval práva spolocnosti Del Monte vyplývajúce z clánku 7 ods. 2 az 4, clánku 8 ods. 2 a clánku 9 ods. 2 az 5 spolocenskej zmluvy ako práva preukazujúce spolocnú kontrolu spolocnosti Del Monte a rodiny Weichert na spolocnost Weichert a ako práva predstavujúce nepriamy dôkaz o spôsobilosti spolocnosti Del Monte vykonávat rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert. 80 Dalej v bode 125 napadnutého rozsudku oznacil kapitálové prepojenie existujúce medzi spolocnostou Del Monte a Weichert za prepojenie vyjadrujúce spôsobilost prvej spolocnosti ovplyvnovat druhú spolocnost. 81 Nakoniec v bode 150 napadnutého rozsudku Vseobecný súd oznacil práva a povinnosti spolocnosti Del Monte vyplývajúce z clánku 2 písm. a), clánkov 3 a 4, clánku 9 ods. 3 a clánku 11 dohody o distribúcii za práva a povinnosti posilnujúce ekonomickú a právnu spôsobilost spolocnosti Del Monte vykonávat vplyv na kazdodenné riadenie zálezitostí spolocnosti Weichert. 82 Vseobecný súd zalozil túto právnu kvalifikáciu najmä na nasledujúcich posúdeniach zistených dôkazov. 83 Po prvé sa Vseobecný súd v bodoch 101 a 118 napadnutého rozsudku domnieval, ze z clánku 7 ods. 2 a 3 spolocenskej zmluvy vyplýva, ze vsetky dôlezité úkony, ktoré mali nevyhnutne - hoci aj nepriamy - vplyv na riadenie spolocnosti Weichert, nemohli byt prijaté bez súhlasu komanditistu a ze táto zmluva vyjadruje "rovnováhu právomocí" medzi komplementármi a komanditistom. 84 Po druhé sa Vseobecný súd v bode 125 napadnutého rozsudku domnieval, ze financný prospech spolocnosti Del Monte z cinností spolocnosti Weichert bol zjavnou motiváciou pre spolocnost Del Monte, aby vykonávala vplyv na spolocnost Weichert, a ze výska jej úcasti na základnom imaní vyjadrovala urcitú ekonomickú moc. 85 Po tretie Vseobecný súd v bode 139 napadnutého rozsudku uviedol, ze spolocnost Del Monte mala dvojitý záujem na vykonávaní kontroly nad cenami stanovenými spolocnostou Weichert, kedze tieto ceny mali nielenze vplyv na výkaz ziskov a strát tejto spolocnosti a následne na zisky vyplatené jej akcionárom, ale priamo ovplyvnovali tiez výsledné ceny spolocnosti Del Monte za banány dodávané spolocnosti Weichert podla dohody o distribúcii. 86 Po stvrté Vseobecný súd v bode 149 napadnutého rozsudku tvrdí, ze vzhladom na skutocnost, ze spolocnost Del Monte mala zmluvnú moznost významne ovplyvnovat objem banánov, ktoré dodala spolocnosti Weichert, a táto bola povinná nakupovat od nej takmer vsetky svoje mnozstvá banánov, spolocnost Del Monte disponovala významným prostriedkom nátlaku na spolocnost Weichert. 87 V tomto kontexte argumentácia spolocnosti Del Monte uvedená v rámci tohto konania nepreukazuje, ze sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked kvalifikoval vsetky predmetné hospodárske, organizacné a právne väzby ako väzby preukazujúce spôsobilost spolocnosti Del Monte vykonávat rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert. 88 Predovsetkým okolnosti, podla ktorých bola spolocnost Del Monte právne vylúcená z bezného riadenia zálezitostí spolocnosti Weichert a jej právo veta jej najmä neumoznovalo prijat konkrétny rozpocet, nevylucujú akúkolvek moznost spolocnosti Del Monte vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti Weichert na predmetnom trhu. Iné okolnosti, najmä tie uvedené v bodoch 79 az 86 napadnutého rozsudku, jej totiz umoznujú disponovat takouto spôsobilostou. 89 Dalej z tých istých dôvodov okolnost, podla ktorej spolocnost Weichert trikrát poskytla externým právnym zástupcom pokyny na obranu svojich záujmov proti spolocnosti Del Monte, nepreukazuje neschopnost spolocnosti Del Monte vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti Weichert na dotknutom trhu. 90 Nakoniec v kontexte vsetkých hospodárskych, organizacných a právnych väzieb, ktoré podla konstatovania Vseobecného súdu spájajú spolocnosti Del Monte a Weichert, skutocnost, ze spolocnost Del Monte mala zmluvnú moznost významne ovplyvnovat objem banánov, ktoré dodala spolocnosti Weichert, a ze táto bola povinná nakupovat od nej takmer vsetky svoje mnozstvá banánov, umoznila Vseobecnému súdu príst v bode 149 napadnutého rozsudku k záveru, ze spolocnost Del Monte disponovala významným prostriedkom nátlaku na spolocnost Weichert, ale taktiez disponovala spôsobilostou vykonávat na nu rozhodujúci vplyv. 91 Po druhé, pokial ide o skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Del Monte na spolocnost Weichert, Vseobecný súd na jednej strane v bode 158 napadnutého rozsudku povazoval skutocnost, ze spolocnost Del Monte získala viac informácií ako pozadoval clánok 4 dohody o distribúcii, za zjavný nepriamy dôkaz o výkone vplyvu. 92 Na druhej strane v bode 220 napadnutého rozsudku oznacil dôkazy týkajúce sa výmeny korespondencie medzi spolocnostami Del Monte a Weichert za nepriamy dôkaz o tom, ze spolocnost Del Monte mala pocas obdobia porusovania rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert. 93 Vseobecný súd zalozil tieto právne kvalifikácie najmä na nasledujúcom posúdení zistených dôkazov: -- správy, ktoré spolocnost Weichert adresovala od mája 2000 do 1. januára 2003 kazdý týzden spolocnosti Del Monte a ktoré uvádzali dotknuté mnozstvá, oficiálne ceny a skutocné ceny, t. j. "odhad cistej skutocnej ceny", v prípade spolocností Del Monte, Dole, Chiquita a iných dodávatelov banánov, ako aj v prípade kazdého z predmetných geografických trhov, predstavovali doplnujúci zdroj informácií, ktorý priamo súvisel s predajom banánov, a teda s bezným riadením spolocnosti Weichert (body 152 az 155 napadnutého rozhodnutia), -- pravidelnost týzdenného odovzdávania týchto správ viedla k nepretrzitému toku informácií smerom k spolocnosti Del Monte, co jej umoznilo presnejsie a sirsie pochopit trh, vrátane postavenia spolocnosti Weichert (bod 156 napadnutého rozsudku), -- tieto správy predstavovali pozadovanú informáciu, ktorá bola získaná mimo zmluvného rámca (bod 158 napadnutého rozhodnutia), -- táto výmena medzi spolocnostami Del Monte a Weichert preukazuje priame zasahovanie spolocnosti Del Monte do marketingu a cien uplatnovaných spolocnostou Weichert, velmi presné pokyny - kedze sú císelné -, pokial ide o cenovú politiku, ktorá sa má vykonávat, stretnutia a telefonické rozhovory v tejto veci, výslovný príkaz týkajúci sa denného poskytovania informácie o obchodných rokovaniach, ocividný nátlak, pokial ide o zásobovanie, a vysvetlenia alebo odôvodnenia spolocnosti Weichert týkajúce sa jej bezného riadenia (bod 175 a 203 napadnutého rozhodnutia), -- spolocnost Del Monte bola skutocne spôsobilá významne ovplyvnit zásobovanie spolocnosti Weichert a vyvíjat v praxi silný nátlak na tento podnik tým, ze jej hrozila znízením týzdenného dodávaného mnozstva banánov "na úroven licencií spolocnosti Interfrucht, to znamená +/- 60000 kartónov týzdenne" bez toho, aby odkázala na akýkolvek prípad vyssej moci, teda mensie mnozstvo ako je minimálna hranica stanovená v dohode o distribúcii, pricom toto znízenie mohlo dostat spolocnost Weichert do tazkostí, pokial ide o jej vztahy s jej zákazníkmi (body 185 az 187 napadnutého rozsudku), -- spolocnost Del Monte prísne dohliadala na obchodné správanie spolocnosti Weichert a dokonca priamo zasahovala do urcovania cenovej politiky tejto spolocnosti (bod 204 napadnutého rozsudku), -- z odpovedí spolocnosti Weichert vyplýva, ze táto sa cítila povinná podávat spolocnosti Del Monte správy o svojich cenových rozhodnutiach a snazila sa splnit ocakávania tejto poslednej uvedenej spolocnosti (bod 205 napadnutého rozsudku), -- vzhladom na riziká jej zásobovania a jeho prípadné obmedzenia sa spolocnost Weichert musela riadit pokynmi spolocnosti Del Monte, aby sa vyhla úpadku, kedze túto obavu na nu zjavne preniesol jej dodávatel (bod 207 napadnutého rozsudku), -- ako Komisia sama pripústa v odôvodnení 424 sporného rozhodnutia, hoci cenové rozhodnutia spolocnosti Weichert nemuseli splnat ocakávania spolocnosti Del Monte, z listinných dôkazov zhromazdených Komisiou nemozno vyvodit, ze spolocnost Weichert sa podla vyjadrenia pouzitého zalobkynou neriadila vo vseobecnosti "pokynmi spolocnosti Del Monte" a správala sa na trhu nezávisle (bod 208 napadnutého rozhodnutia). 94 Vzhladom na tieto konstatovania a posúdenia skutkového stavu, ktoré Súdny dvor nemôze nahradit vlastnými, nemozno vytýkat Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked oznacil vsetky informácie pozadované a získané spolocnostou Del Monte, ako aj pokyny spojené s hrozbami a nátlakom adresované touto spolocnostou spolocnosti Weichert za informácie preukazujúce skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Del Monte na spolocnost Weichert. 95 Tvrdenie uvedené spolocnostou Del Monte v rámci tohto konania nemôze totiz toto konstatovanie spochybnit. 96 Kedze spolocnost Del Monte zdôraznuje, ze vsetky dôkazy týkajúce sa výmeny korespondencie so spolocnostou Weichert poukazujú na jej správanie v rozpore s ocakávaniami spolocnosti Del Monte, je na jednej strane potrebné pripomenút, ako uviedla v bodoch 101, 103 a 104 svojich návrhov generálna advokátka, ze na preukázanie rozhodujúceho vplyvu nie je nevyhnutné, aby dcérska spolocnost uplatnila vsetky pokyny svojej materskej spolocnosti s výnimkou, ak sa nedodrziavanie adresovaných pokynov stalo pravidlom. 97 Ako v bodoch 108 a 109 svojich návrhov uviedla generálna advokátka, Vseobecný súd sa vsak domnieval, ze vsetky dôkazy, ktoré mu boli predlozené, nie sú schopné preukázat, ze nerespektovanie zo strany spolocnosti Weichert pokynov, ktoré jej boli adresované spolocnostou Del Monte, predstavovalo pravidlo. 98 Na druhej strane, konstatujúc, ze spolocnost Del Monte na základe svojej ziadosti a nad rámec svojich práv získala bezné informácie týkajúce sa situácie na predmetnom trhu s banánmi, ze adresovala spolocnosti Weichert podrobné pokyny týkajúce sa jej správania na tomto trhu, ze tieto pokyny boli spojené s hrozbami zalozenými na významnom prostriedku nátlaku, ktorým disponovala voci spolocnosti Weichert, a ze táto posledná uvedená spolocnost sa snazila splnit ocakávania spolocnosti Del Monte, kedze sa obávala úpadku, Vseobecný súd disponoval súborom nepriamych dôkazov, ktoré mu umoznovali príst k záveru o skutocnom výkone rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Del Monte, spolu s komplementármi spolocnosti Weichert, na túto spolocnost. 99 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked oznacil vsetky informácie pozadované a získané spolocnostou Del Monte, ako aj pokyny spojené s hrozbami a nátlakom adresované touto spolocnostou spolocnosti Weichert, za informácie preukazujúce skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Del Monte na spolocnost Weichert. 100 Vzhladom na vyssie uvedené sa musí prvý odvolací dôvod vo veci C-293/13 P zamietnut. O druhom odvolacom dôvode vo veci C-293/13 P zalozenom na skreslení dôkazov Argumentácia úcastníkov konania 101 Spolocnost Del Monte vytýka Vseobecnému súdu, ze zalozil svoje konstatovanie o skutocnom výkone rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Del Monte na spolocnost Weichert na skreslení dôkazov. 102 Po prvé práva veta, ktorými disponovala spolocnost Del Monte a ktoré sú upravené v clánku 7 ods. 3 spolocenskej zmluvy, neumoznujú v rozpore s tým, co je uvedené v bodoch 100 a 101 napadnutého rozsudku, konstatovat, ze mali - hoci aj nepriamo - vplyv na riadenie spolocnosti Weichert. Ziadne z týchto práv veta totiz nie je spojené so správaním spolocnosti Weichert na trhu, ktoré bolo urcované jedine komplementármi. 103 Po druhé podla spolocnosti Del Monte Vseobecný súd skreslil spolocenskú zmluvu, ked sa v bode 114 napadnutého rozsudku domnieval, ze skutocnost, ze komplementári mali právo veta na vsetky rozhodnutia spolocnosti Weichert, nevyplýva z ustanovení tejto zmluvy. Toto konstatovanie je totiz v rozpore s konstatovaniami Vseobecného súdu, podla ktorých: -- bola spolocnost Weichert riadená a zastupovaná výlucne komplementármi a ziadne opatrenie riadenia, vymenovania alebo odvolania tak nemohlo byt prijaté proti ich vôli, -- potrebovali komplementári predchádzajúci súhlas spolocnosti Del Monte len pri obmedzenom pocte opatrení, z ktorých ziadne s výnimkou rozpoctu a investicných plánov a plánov personálneho vybavenia nespadalo do beznej podnikatelskej cinnosti, -- mohli komplementári vetovat zmeny a doplnenia spolocenskej zmluvy, financné úcty, odvolanie komplementárov za riadenie a vymenovanie audítora, ako aj kazdé rozhodnutie, ktoré mohlo byt prijaté na valnom zhromazdení, a jedine komplementári mohli prijat akékolvek akty riadenia alebo zastúpenia spolocníkov, rocné návrhy týkajúce sa rozpoctu, investicných plánov a plánov personálneho vybavenia, zostavenie financných úctov a prevod ich akcií v spolocnosti. 104 Spolocnost Del Monte predovsetkým zdôraznuje, ze Vseobecný súd neuvádza ziadne rozhodnutie, ktoré spolocnost Del Monte mohla vetovat alebo skutocne vetovala proti vetu komplementárov spolocnosti Weichert, a ze ziadne takéto rozhodnutie nebolo prijaté. 105 Po tretie sa spolocnost Del Monte domnieva, ze Vseobecný súd nemohol bez toho, aby skreslil skutocnosti, zamietnut jej tvrdenie, podla ktorého nemohla ani odvolat, ani nahradit a ani vetovat vymenovania riadiacich zamestnancov spolocnosti Weichert domnievajúc sa, ze stací konstatovat pozadovanie jednomyselnosti spolocníkov na akúkolvek zmenu alebo doplnenie spolocenskej zmluvy. 106 Po stvrté spolocnost Del Monte tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil clánok 9 ods. 5 spolocenskej zmluvy, ked sa domnieval, ze tvrdenie o prijímaní rozhodnutí jednoduchou väcsinou v rámci rozhodcovského výboru, a teda rozhodnutí nevyhnutne výhodných pre komplementárov, nie je preukázané a ze v kazdom prípade rozsah predmetnej výhody treba relativizovat vzhladom na osobitné právomoci valného zhromazdenia spolocníkov. 107 V tejto súvislosti spolocnost Del Monte tvrdí, ze je zrejmé, ze v rámci uvedeného výboru je rozlozenie hlasovacích práv takéto: tri hlasy pre komplementárov, jeden hlas pre spolocnost Del Monte a dva neutrálne hlasy. Nakoniec, kedze bola spolocnost Del Monte vylúcená z riadenia spolocnosti Weichert, valné zhromazdenie predstavovalo jediný riadiaci orgán, v ktorom bola zastúpená. Mechanizmus upravený v spolocenskej zmluvy pre prípad zablokovania tak bol ukazovatelom rozdelenia právomocí. 108 Po piate sa spolocnost Del Monte domnieva, ze Vseobecný súd skreslil v bode 118 napadnutého rozsudku jej vyhlásenie, podla ktorého spolocenská zmluva vyjadrovala "rovnováhu právomocí" medzi spolocnostou Del Monte a komplementármi, pricom toto vyhlásenie vykladal ako potvrdenie existencie rozhodujúceho vplyvu. Je vsak zrejmé, ze takýto výklad nie je v súlade s obsahom tohto vyhlásenia. 109 Po sieste spolocnost Del Monte tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil v bodoch 212 az 214 napadnutého rozsudku vyhlásenia spolocností Dole a Chiquita, na ktoré sa odvoláva. Vyvodil z nich, ze prvé a druhé vyhlásenie spolocnosti Dole preukazuje, ze stratégia spolocnosti Del Monte pozostávala zo stanovenia jej cien na rovnakej úrovni s cenami spolocnosti Dole. Týmto Vseobecný súd nezohladnil obsah druhého vyhlásenia, ktoré potvrdzuje, ze spolocnost Weichert, a nie spolocnost Del Monte, chcela umiestnit znacku Del Monte na rovnakej úrovni ako znacku Dole, z dôvodu, ze toto druhé vyhlásenie je neoddelitelné od prvého vyhlásenia spolocnosti Dole. 110 Spolocnost Del Monte sa vsak domnieva, ze toto je nepresné, kedze druhé vyhlásenie spolocnosti Dole je novsie, odpovedá na konkrétnu otázku Komisie a vyslovene spresnuje a doplna informácie uvedené v prvom vyhlásení. Napriek tomu prijal Vseobecný súd výklad prvého vyhlásenia spolocnosti Dole v rozpore s druhým vyhlásením. 111 Tretie vyhlásenia spolocnosti Dole a spolocnosti Chiquita sú jednoznacné a mohli viest len k záveru, ze spolocnost Del Monte nebola spokojná s obchodnou stratégiou spolocnosti Weichert a ze zacala vykonávat svoju vlastnú stratégiu, len co zacala umiestnovat svoje banány na trhu prostredníctvom svojich 100 % dcérskych spolocností. Hoci vsak spolocnost Dole potvrdila, ze spolocnost Del Monte bola nespokojná s marketingovými výsledkami spolocnosti Weichert, Vseobecný súd obmedzil túto nespokojnost na zisky napriek tomu, ze bolo zrejmé, ze nespokojnost spolocnosti Del Monte sa týkala trhovej stratégie spolocnosti Weichert. 112 Podla spolocnosti Del Monte z uvedených vyhlásení jasne vyplýva, ze spolocnost Del Monte nemohla mat rozhodujúci vplyv na obchodnú stratégiu spolocnosti Weichert. 113 Spolocnost Del Monte tvrdí, ze Vseobecný súd navyse skreslil stvrté vyhlásenie spolocnosti Dole, ked naznacoval, ze spolocnost Del Monte zmenila stratégiu po oddelení sa od spolocnosti Weichert na konci obdobia porusenia. Tento výklad je totiz v rozpore s vyhlásením spolocnosti Chiquita a výmenou korespondencie medzi spolocnostami Del Monte a Weichert, z ktorých je zrejmá pretrvávajúca nezhoda medzi týmito dvoma spolocnostami, pokial ide o umiestnenie banánov znacky Del Monte. Túto pretrvávajúcu nezhodu potvrdzuje aj iná cast tohto vyhlásenia spolocnosti Dole. 114 Po siedme spolocnost Del Monte tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil v bode 236 napadnutého rozsudku list z 27. marca 1997, ktorý jej bol adresovaný externým právnym zástupcom konajúcim v mene spolocnosti Weichert a ktorého cielom bola obrana záujmov tejto spolocnosti voci spolocnosti Del Monte. Tento list zjavne preukazoval, ze spolocnost Weichert konala proti záujmom spolocnosti Del Monte, a tým popieral existenciu rozhodujúceho vplyvu. Vseobecný súd napriek tomu zamietol tvrdenie spolocnosti Del Monte domnievajúc sa, ze komplementári bránili svoje záujmy voci komanditistovi, hoci z uvedeného listu bez pochybností vyplýva, ze tento nebol odoslaný v mene komplementárov, ale v mene spolocnosti Weichert. 115 Po ôsme sa spolocnost Del Monte domnieva, ze Vseobecný súd skreslil v bode 238 napadnutého rozsudku vyjadrenie spolocnosti Weichert v rámci zaloby proti spolocnosti WAL, ked zamietol predlozenú argumentáciu z jediného dôvodu, ze predmetné konanie sa nezacalo z podnetu spolocnosti Weichert, ale z podnetu spolocnosti Del Monte. Otázka, kto zacal konanie, vsak na obsah uvedeného vyjadrenia nemá vplyv. 116 Po deviate sa spolocnost Del Monte domnieva, ze Vseobecný súd skreslil v bode 259 napadnutého rozsudku dôkazy zalozené na skutocnosti, ze výsledky spolocnosti Weichert neboli konsolidované na úctoch spolocnosti Del Monte, ked ich zamietol ako irelevantné z dôvodu, ze spolocnost Weichert predstavovala partnerstvo. Nic vsak neumoznuje domnievat sa, ze medzi pravidlami konsolidácie, ktoré sú uplatnitelné na partnerstvo, a pravidlami konsolidácie, ktoré sú uplatnitelné na iné druhy podnikov, existuje rozdiel. 117 Po desiate Vseobecný súd skreslil dôkazy, ked nezohladnil spojitost medzi negatívnymi dôkazmi. Vseobecný súd totiz len skúmal, ci tieto dôkazy, skúmané samostatne, preukazujú absenciu rozhodujúceho vplyvu, a prisiel k záveru, ze tomu tak v tomto prípade nie je. Opomenul vsak preskúmat, ci tieto dôkazy, skúmané spolocne, spochybnujú existenciu rozhodujúceho vplyvu. 118 Podla spolocnosti Del Monte vsak vsetky uvedeného dôkazy nepostacujú na preukázanie toho, ze spolocnost Del Monte mala taký vplyv, ze spolocnost Weichert nemohla samostatne urcovat svoje správanie na trhu a v podstate plnila pokyny spolocnosti Del Monte. 119 Spolocnost Weichert sa domnieva, ze spolocnost Del Monte nepoukazuje na skreslenie dôkazov, ale sa obmedzuje na spochybnenie posúdenia dôkazov uskutocneného Vseobecným súdom. 120 Komisia sa domnieva, ze odôvodnenie Vseobecného súdu nevykazuje ziadne skreslenie dôkazov. Posúdenie Súdnym dvorom 121 Prvé, tretie, piate a ôsme az desiate tvrdenie spolocnosti Del Monte musí byt v celom rozsahu zamietnuté, kedze je zjavné, ze neuvádzajú voci Vseobecnému súdu ziadnu výhradu zalozenú na skreslení dôkazov, ktorého sa mal dopustit, alebo presne neoznacujú dôkazy, ktoré mali byt skreslené, a tým nesplnajú poziadavky judikatúry. 122 Hoci druhé, stvrté, sieste a siedme tvrdenie spolocnosti Del Monte skutocne obsahujú výhrady skreslenia konkrétnych dôkazov, je potrebné uviest, ze nie sú dôvodné. 123 Pokial ide totiz o druhé tvrdenie spolocnosti Del Monte, ako uz v bodoch 131 a 132 svojich návrhov uviedla generálna advokátka, tvrdenie Vseobecného súdu nachádzajúce sa v bode 114 napadnutého rozsudku, podla ktorého "skutocnost, ze komplementár mal... právo veta na 'vsetky` rozhodnutia spolocnosti, za týchto okolností nevyplýva z ustanovení spolocenskej zmluvy", sa má vykladat vo svetle predchádzajúcich bodov napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú clánku 9 ods. 2 druhej vety spolocenskej zmluvy, pricom toto ustanovenie sa týka len niektorých rozhodnutí valného zhromazdenia definovaných v clánku 9 ods. 4 tejto zmluvy. 124 Pokial ide o stvrté tvrdenie spolocnosti Del Monte, na jednej strane stací skonstatovat, ako v bode 143 svojich návrhov uviedla generálna advokátka, ze clánok 9 ods. 5 spolocenskej zmluvy nehovorí nic o pravidlách väcsiny vztahujúcich sa na rozhodovanie v rozhodcovskom výbore. Na druhej strane spolocnost Del Monte presne neuvádza ako Vseobecný súd skreslil toto ustanovenie, ked v bode 116 napadnutého rozsudku tvrdil, ze "rozsah predmetnej výhody treba relativizovat vzhladom na osobitné právomoci valného zhromazdenia spolocníkov". 125 Pokial ide o sieste tvrdenie, je nutné konstatovat, ako v bode 152 a 153 svojich návrhov uviedla generálna advokátka, ze predmetné vyhlásenia spolocností Chiquita a Dole vôbec neboli jednoznacné a poskytovali tak priestor pre rôzny výklad. Ak sa teda výklad prijatý Vseobecným súdom nezdá zjavne nezlucitelný s obsahom uvedených vyhlásení, nemozno konstatovat údajné porusenie. 126 Nakoniec siedme tvrdenie spolocnosti Del Monte nemozno prijat, kedze potvrdenie Vseobecného súdu, podla ktorého "skutocnost, ze spolocník vyuzije právneho poradcu, aby sa oboznámil so svojimi právami a bránil sa pred osobou, ktorú podozrieva, ze ich nerespektuje", nie je nezlucitelná s obsahom listu, ktorý spolocnosti Del Monte adresoval 27. marca 1997 externý právny zástupca v mene spolocnosti Weichert a ktorý, ako v bodoch 157 a 158 svojich návrhov uvádza generálna advokátka, je koncipovaný viacvýznamovo, kedze z jeho úvodu vyplýva, ze list dáva stanovisko spolocnosti, pricom vyjadrenia sú urobené najmä v mene pána W. a scasti dokonca vyslovene spolocne v mene pána W. a spolocnosti Weichert. 127 Vzhladom na vyssie uvedené sa musí druhý odvolací dôvod vo veci C-293/13 P zamietnut. O tretom odvolacom dôvode vo veci C-293/13 týkajúcom sa dôkazného bremena Argumentácia úcastníkov konania 128 Spolocnost Del Monte tvrdí, ze Vseobecný súd napriek vlastnému rozhodnutiu, ze dôkazné bremeno o existencii rozhodujúceho vplyvu zatazuje Komisiu, ho viackrát obrátil. Nasledujúce odôvodnenie totiz zahrna predpoklad rozhodujúceho vplyvu, ktorý prinálezí spolocnosti Del Monte vyvrátit. 129 Po prvé Vseobecný súd v bode 113 napadnutého rozsudku rozhodol v prípade práva veta komplementára podla clánku 9 ods. 2 spolocenskej zmluvy, ze valné zhromazdenie spolocníkov malo v súlade s clánkom 9 ods. 3 a 4 tejto zmluvy presne stanovené právomoci, co bol "stav, ktorý nevylucoval akúkolvek moznost, aby spolocnost Del Monte vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti Weichert na predmetnom trhu". 130 Po druhé sa Vseobecný súd v bode 208 napadnutého rozsudku domnieval, ze hoci "cenové rozhodnutia spolocnosti Weichert mohli nesplnat ocakávania spolocnosti Del Monte, z listinných dôkazov zhromazdených... nemozno vyvodit, ze spolocnost Weichert sa... neriadila vo vseobecnosti 'pokynmi spolocnosti Del Monte` a správala sa na trhu nezávisle". 131 Po tretie sa Vseobecný súd v bodoch 237 a 238 napadnutého rozsudku domnieval, ze "cast vyjadrenia k zalobe z 15. mája 2002, ktoré spolocnost Weichert predlozila na nemecký súdny orgán v rámci sporu medzi nou a spolocnostou WAL [a v ktorom sa tvrdí], ze celá ekonomická pridaná hodnota spolocnosti Weichert, teda nákupy, marketing a logistika, je pripísatelná výlucne komplementárom, a ze postavenie spolocnosti WAL v spolocnosti Weichert bolo obmedzené iba na financnú úcast... nevylucuje záver o vykonávaní rozhodujúceho vplyvu". 132 Po stvrté Vseobecný súd v bode 260 napadnutého rozsudku v prípade neexistencie konsolidácie úctovnej uzávierky spolocností Del Monte a Weichert rozhodol, ze "neexistencia takej konsolidácie... neznamená nevyhnutne... nemoznost konstatovat existenciu rozhodujúceho vplyvu". 133 Na to, aby Vseobecný súd správne uplatnil zásady upravujúce dôkazné bremeno, by mal skúmat, ci právo veta komanditistu, skutocnost, ze ceny spolocnosti Weichert nesplnali ocakávania spolocnosti Del Monte, písomnosti spolocnosti Weichert pred nemeckým súdnym orgánom a neexistencia konsolidácie úctovnej uzávierky, vnásajú dostatocné pochybnosti do konstatovania Komisie o rozhodujúcom vplyve spolocnosti Del Monte na spolocnost Weichert, aby bolo mozné sa domnievat, ze toto konstatovanie nesplna pozadovanú mieru dokazovania. 134 Spolocnost Weichert a Komisia namietajú voci argumentácii spolocnosti Del Monte. Posúdenie Súdnym dvorom 135 Je nutné konstatovat, ze tvrdenie spolocnost Del Monte uvedené na podporu jej tretieho odvolacieho dôvodu vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. 136 V prvom rade totiz, ako priznáva spolocnost Del Monte, z bodov 104 a 221 napadnutého rozhodnutia bez pochybností vyplýva, ze Vseobecný súd sa domnieval, ze dôkazné bremeno s ohladom na zodpovednost spolocnosti Del Monte za porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost Weichert, zatazuje Komisiu. 137 Dalej Vseobecný súd v bodoch 98 az 220 napadnutého rozsudku skúmal, ci Komisia uniesla uvedené bremeno, a prisiel k záveru, ze dôkazy, o ktoré sa Komisia opierala, preukazovali uvedenú zodpovednost. 138 Nakoniec Vseobecný súd v bodoch 222 az 265 uvedeného rozsudku skúmal, ci dôkazy a tvrdenia uvedené spolocnostou Del Monte mohli spochybnit záver Komisie, podla ktorého porusenie zo strany spolocnosti Weichert bolo pripísatelné spolocnosti Del Monte. 139 Ako vsak v bode 117 svojich návrhov uviedla generálna advokátka, takáto analýza neobsahuje obrátenie dôkazného bremena. 140 Takéto obrátenie nepotvrdzuje ani skutocnost, ze Vseobecný súd v bodoch 113 a 208 napadnutého rozsudku zamietol hypotézu spolocnosti Del Monte, podla ktorej okolnosti uvedené v týchto bodoch vylucovali skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Del Monte na spolocnost Weichert. Vseobecný súd sa totiz v uvedených bodoch obmedzil len na odpoved na tvrdenia spolocnosti Del Monte týkajúce sa pripísatelnosti porusenia. 141 Z toho vyplýva, ze tretí odvolací dôvod vo veci C-293/13 P sa musí zamietnut. O stvrtom odvolacom dôvode vo veci C-293/13 P zalozenom na zásade in dubio pro reo Argumentácia úcastníkov konania 142 Spolocnost Del Monte tvrdí, ze Vseobecný súd porusil zásadu in dubio pro reo, ked jej pripísal zodpovednost za správanie spolocnosti Weichert bez ohladu na skutocnost, ze informácie uvedené v spise zasievajú pochybnosti, ci mala alebo nemala rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert. 143 Z judikatúry vyplýva, ze Komisia mala zozbierat dostatocne presné a súhlasné dôkazy na odôvodnenie pevného presvedcenia o existencii uvedeného porusenia. Ak ziadny dôkaz sám osebe nesvedcí v prospech tohto presvedcenia, je nevyhnutné, aby súbor nepriamych dôkazov ako celok zodpovedal tejto poziadavke. 144 V prejednávanej veci vrhalo viacero informácii pochybnosti na tvrdenie, podla ktorého spolocnost Del Monte v podstate urcovala správanie spolocnosti Weichert na dotknutom trhu. Je pravda, ze Vseobecný súd tieto informácie zamietol z dôvodu, ze podla neho nepreukazujú neexistenciu rozhodujúceho vplyvu. Ak by to vsak aj bola pravda, pochybnosti, ktoré uvedené informácie vrhajú na konstatovanie Komisie o rozhodujúcom vplyve, by odôvodnili uplatnenie zásady in dubio pro reo. 145 Podla spolocnosti Weichert spolocnost Del Monte spochybnuje posúdenie skutkového stavu vykonané Vseobecným súdom, z ktorého vyplýva, ze ziadna informácia predlozená spolocnostou Del Monte nevrhá na záver Komisie dostatocné pochybnosti. 146 Aj Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, kedze sa spolocnost Del Monte snazí o prehodnotenie dôkazov. Navyse zastáva názor, ze z posúdenia tvrdení spolocnosti Del Monte Vseobecným súdom vyplýva, ze dôkazy z právneho hladiska dostatocne preukazovali výkon rozhodujúceho vplyvu bez existencie akejkolvek pochybnosti v tejto súvislosti. Posúdenie Súdnym dvorom 147 Pokial ide o prípustnost stvrtého odvolacieho dôvodu spolocnosti Del Monte, je potrebné uviest, ze táto spolocnost vytýka Vseobecnému súdu nesprávne právne posúdenie pozostávajúce z porusenia zásady in dubio pro reo, a preto je tento odvolací dôvod prípustný. 148 Pokial ide o vec samu stací konstatovat, ze Vseobecný súd vyvodil zo vsetkých dôkazov, ktorými disponoval, záver, ze spolocnost Del Monte vykonávala pocas obdobia porusovania rozhodujúci vplyv na spolocnost Weichert. 149 Ako bolo konstatované v rámci prvého odvolacieho dôvodu, kedze posúdenie Vseobecného súdu na jednej strane potvrdilo vykonávanie rozhodujúceho vplyvu a tým vyvrátilo vsetky pochybnosti, ako aj na druhej strane nebolo postihnuté nesprávnym právnym posúdením, je nutné konstatovat, ze podmienky uplatnitelnosti zásady in dubio pro reo neboli v danom prípade splnené. 150 Z toho vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod vo veci C-293/13 P je úplne nedôvodný a na základe toho musí byt zamietnutý. O piatom odvolacom dôvode vo veci C-293/13 P zalozenom na neexistencii jediného a pokracujúceho porusenia Argumentácia úcastníkov konania 151 Spolocnost Del Monte sa domnieva, ze Vseobecný súd porusil clánok 81 ods. 1 ES, ked sa domnieval, ze spolocnost Del Monte sa zúcastnila na jedinom a pokracujúcom porusení spolu so spolocnostami Dole a Chiquita a zároven uznal, ze spolocnost Weichert nevedela o výmenách medzi spolocnostami Chiquita a Dole. Odôvodnenie Vseobecného súdu uvedené v bodoch 590 az 651 napadnutého rozsudku sa zakladá na umelom rozdelení jeho analýzy jednak na protiprávne správanie a jednak na zodpovednost, pricom sa zaoberá subjektívnym prvkom len v kontexte zodpovednosti. 152 Podla spolocnosti Del Monte nevedomost spolocnosti Weichert o uvedených výmenách nepredstavuje len polahcujúcu okolnost pri stanovení výsky pokuty, ale aj klúcový prvok urcenia, ci jediné a pokracujúce porusenie existovalo. Zosúladené postupy predstavujú jediné a pokracujúce porusenie, len ak môze byt preukázané, ze existoval spolocný ciel a vedomost a/alebo príprava alebo prijatie rizika spojeného s úcastou na celom karteli. Toto kritérium tak obsahuje objektívne a subjektívne prvky, pricom subjektívny prvok v prípade spolocnosti Weichert chýbal. 153 Spolocnost Weichert podporuje argumentáciu spolocnosti Del Monte a dodáva, ze vzhladom na skutocnost, ze Vseobecný súd v bode 593 napadnutého rozsudku rozhodol, ze dvojstranné kontakty medzi spolocnostami Dole a Chiquita, ako aj medzi spolocnostami Dole a Weichert spolu súviseli a doplnali sa, vychádza tento súd výlucne z okolnosti, podla ktorej bola spolocnost Dole úcastníkom oboch kontaktov. Aby to vsak bolo dostatocné, kazdá cast dvojstranných kontaktov porusujúcich clánok 81 ES by mohla byt povazovaná za jediné a pokracujúce porusenie. 154 Spolocnost Weichert sa domnieva, ze toto nesprávne právne posúdenie vedie k zruseniu sporného rozhodnutia v celom rozsahu, kedze konstatovanie jediného a pokracujúceho porusenia nemôze byt vynaté zo zvysku tohto rozhodnutia. 155 Komisia spochybnuje argumentáciu spolocností Del Monte a Weichert. Posúdenie Súdnym dvorom 156 Podla ustálenej judikatúry môze porusenie clánku 81 ods. 1 ES vyplývat nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov, alebo dokonca z pokracujúceho správania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by mohli sami osebe, brané jednotlivo, predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia. Ak jednotlivé skutky spadajú do "spolocného zámeru", z dôvodu ich zhodného ciela, ktorým je narusit hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu, Komisia je oprávnená pripisovat zodpovednost za tieto skutky v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, C-441/11 P, [13]EU:C:2012:778, bod 41 a citovaná judikatúra). 157 Podnik, ktorý sa zúcastnil na takomto jedinom a komplexnom porusení vlastným správaním, ktoré spocíva v dohode alebo zosúladenom postupe s protisútazným predmetom v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a ktorého cielom je prispiet k poruseniu ako celku, môze byt zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia pocas celej doby svojej úcasti na tomto porusení. Tak je to v prípade, ak je preukázané, ze uvedený podnik zamýslal prispiet svojím vlastným správaním k naplneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými zúcastnenými a ze vedel o protiprávnom správaní, ktoré plánovali alebo realizovali dalsie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo ze ho mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, C-441/11 P, [14]EU:C:2012:778, bod 42 a citovaná judikatúra). 158 Podnik sa tak mohol priamo zúcastnovat na vsetkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie a Komisia bola v tomto prípade oprávnená pripisovat mu zodpovednost za vsetky správania, a teda za toto porusenie ako celok. Podnik sa mohol tiez priamo zúcastnovat iba na casti protisútazných správaní tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie, avsak vedel o vsetkých ostatných protiprávnych správaniach, ktoré plánovali alebo uskutocnili dalsí úcastníci kartelu sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko. V takomto prípade je Komisia rovnako oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost za vsetky protisútazné správania tvoriace takéto porusenie a následne za porusenie ako celok (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, C-441/11 P, [15]EU:C:2012:778, bod 43). 159 Ak sa naproti tomu podnik priamo zúcastnoval na jednom alebo niekolkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie, no nie je preukázané, ze svojím vlastným správaním zamýslal prispiet k vsetkým spolocným zámerom, ktoré sledovali dalsí úcastníci kartelu, a ze mal vedomost o vsetkých dalsích protiprávnych správaniach, ktoré plánovali alebo uskutocnili títo úcastníci sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko, Komisia je oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost iba za správania, na ktorých sa priamo zúcastnoval, a za správania zamýslané alebo uskutocnené dalsími úcastníkmi sledujúcimi rovnaké ciele, aké sledoval tento podnik, a v prípade ktorých je preukázané, ze o nich vedel alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, C-441/11 P, [16]EU:C:2012:778, bod 44). 160 Preto sa Vseobecný súd v danej veci nedopustil nesprávne právneho posúdenia, ked rozhodol, ze skutocnost, ze spolocnost Weichert nevedela o výmene informácií medzi spolocnostami Dole a Chiquita a ani o nej nemohla vediet, nezbavovala konstatované porusenie jeho charakteru jediného a pokracujúceho porusenia, ktoré vsak nemozno pripísat v plnom rozsahu tejto spolocnosti. 161 Z toho vyplýva, ze piaty odvolací dôvod vo veci C-293/13 P a tým odvolanie podané spolocnostou Del Monte sa musí zamietnut. O odvolaní Komisie vo veci C-294/13 P O záujme spolocnosti Weichert predlozit vyjadrenie k odvolaniu Argumentácia úcastníkov konania 162 V súlade s odôvodneniami v bodoch 48 a 49 tohto rozsudku Komisia a spolocnost Del Monte spochybnujú záujem spolocnosti Weichert predlozit vyjadrenie k odvolaniu. 163 Spolocnost Weichert namieta voci argumentácii Komisie a spolocnosti Del Monte. Posúdenie Súdnym dvorom 164 Ako bolo uvedené v clánku 51 tohto rozsudku, podla clánku 172 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora kazdý úcastník konania v predmetnej veci pred Vseobecným súdom, ktorý má oprávnený záujem na vyhovení odvolaniu alebo na jeho zamietnutí, môze podat svoje vyjadrenie k odvolaniu v lehote dvoch mesiacov od jeho dorucenia. 165 V prejednávanej veci v rozpore s tým, co sa zdá, ze sa domnievajú Komisia a spolocnost Del Monte, je zrejmé, ze spolocnost Weichert má záujem na zamietnutí odvolania Komisie. Za predpokladu, ak by totiz Súdny dvor vyhovel tomuto odvolaniu, výska pokuty, ku ktorej je spolocnost Weichert zaviazaná spolocne a nerozdielne, môze byt vyssia, takze táto spolocnost má záujem na predlození pripomienok ku vsetkým súvisiacim právnym otázkam. 166 Preto je potrebné príst k záveru o záujme spolocnosti Weichert predlozit vyjadrenie k odvolaniu. O prvom odvolacom dôvode vo veci C-294/13 P zalozenom na existencii právnej povinnosti spolocnosti Weichert poskytnút Komisii informácie Argumentácia úcastníkov konania 167 Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa v bodoch 840 az 853 napadnutého rozsudku domnieval, ze informácie poskytnuté spolocnostou Weichert v priebehu administratívneho konania odôvodnujú znízenie pokuty ulozenej sporným rozhodnutím. 168 Uviedla, ze podla bodu 29 usmernení môze byt výska základnej pokuty ulozenej podla clánku 23 nariadenia c. 1/2003 znízená najmä, ak dotknutý podnik úcinne spolupracuje s Komisiou a to predovsetkým nad rámec zákonom stanovenej povinnosti spolupráce. 169 Podla Komisie sú vsak podniky povinné odpovedat na ziadosti o informácie podané na základe clánku 18 nariadenia c. 1/2003, kedze toto ustanovenie nepriznáva uvedeným podnikom právo vyhnút sa odpovedi na tieto ziadosti a ukladá im povinnost aktívnej spolupráce. Komisia tak má právo ulozit podniku povinnost poskytnút jej vsetky nevyhnutné informácie týkajúce sa skutkového stavu, o ktorých môze daný podnik vediet, a v prípade potreby jej predlozit príslusné dokumenty. 170 Preto podnik poskytujúci informácie v odpovedi na ziadost Komisie o informácie nepresahuje rámec spolupráce, ktorú je povinný poskytnút v zmysle uvedeného ustanovenia, a informácie poskytnuté v tomto kontexte nepredstavujú dobrovolnú spoluprácu, ktorá má byt odmenená znízením pokuty ulozenej dotknutej spolocnosti. 171 Z ustálenej judikatúry Vseobecného súdu tak vyplýva, ze spolupráca, ktorá nepresahuje rámec povinností ulozených podniku clánkom 18 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, mu nepriznáva právo na znízenie ulozenej pokuty bez ohladu na informácie, ktoré boli vyziadané v súlade s clánkom 18 ods. 2 tohto nariadenia alebo prostredníctvom rozhodnutia podla odseku 3 tohto ustanovenia. 172 Komisia dodáva, ze podnik obmedzujúci sa na dodrziavanie povinnosti spolupráce, ktorá mu vyplýva z uvedeného nariadenia, nepreukazuje skutocného ducha spolupráce v zmysle judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa oznámenia o zhovievavosti. 173 Komisia zdôraznuje, ze ciele pozostávajúce z destabilizácie kartelov prostredníctvom podpory podnikov, ktoré ich oznámia Komisii, a z ulahcenia jej úlohy pomocou predkladania dôkazov by boli vázne ohrozené, ak by podniky, ktoré nepredlozili informácie spontánne, ale sa obmedzili na odpovede v rámci vysetrovania, mohli tiez dosiahnut znízenie pokuty v prípade, ak by sa ich informácie ukázali ako osozné. 174 Poukazuje na skutocnost, ze v mnohých prípadoch sú informácie predlozené v odpovedi na ziadosti o informácie uzitocné na preukázanie porusenia, ktoré je predmetom vysetrovania, kedze predmetom tohto vysetrovacieho nástroje je práve umoznit Komisii získat informácie, ktoré povazuje za osozné. 175 Nakoniec sa Komisia domnieva, ze stav konania dovoluje, aby Súdny dvor stanovil výsku konecnej pokuty ulozenej spolocnostiam Weichert a Del Monte spolocne a nerozdielne na 9800000 eur. 176 Spolocnosti Del Monte a Weichert namietajú, ze tvrdenie Komisie je zalozené na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd skúmal v bodoch 834 az 839 uvedeného rozsudku dobrovolnost spolupráce spolocnosti Weichert a v bode 840 tohto rozsudku tvrdil, ze uvedená spolupráca bola dobrovolná, kedze bola poskytnutá v odpovedi na jednoduchú ziadost v zmysle clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, a nie v odpovedi na rozhodnutie v zmysle odseku 3 tohto ustanovenia. 177 Navyse sa spolocnosti Del Monte a Weichert domnievajú, ze právna povinnost odpovedat na jednoduchú ziadost o informácie podla clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 neexistuje. Zdôraznujú, ze jedine rozhodnutie v zmysle odseku 3 tohto ustanovenia vytvára vykonatelnú právnu povinnost, môze byt predmetom odvolania a vedie k ulozeniu sankcií za nesplnenie povinnosti odpovedat v zmysle clánkov 23 a 24 tohto nariadenia. V prípade jednoduchej ziadosti o informácie sa v prípade neexistencie odpovede neukladajú ani pokuty, ani penále. Okrem toho podla clánku 288 ZFEÚ sú záväzné len nariadenia, smernice a rozhodnutia. Preto, ak podnik na takúto ziadost neodpovedal, môze Komisia v snahe vytvorit právnu povinnost prijat rozhodnutie. 178 Spolocnosti Del Monte a Weichert sa tiez domnievajú, ze Vseobecný súd uplatnoval v oblasti preskúmania pokút neobmedzenú právomoc a nebol viazaný usmerneniami Komisie. Preto Komisia nemôze oprávnene tvrdit, ze priznané znízenie ohrozuje uplatnovanie oznámenia o spolupráci z roku 2002 a voci tomuto znízeniu nemozno namietat z dôvodu, ze nie je v súlade s jedným z týchto oznámení. Vseobecný súd uz priznal znízenia pokút v prípade odpovedí na jednoduché ziadosti o informácie a Súdny dvor s touto praxou nikdy nevyslovil svoj nesúhlas. 179 Nakoniec sa spolocnosti Del Monte a Weichert domnievajú, ze obavy Komisie spojené s odstrasujúcim úcinkom jej pokút nie sú prijatelné, kedze Vseobecný súd znízil pokutu do výsky 2 % zo základnej sumy. Navyse, ak by si Komisia priala zabránit takémuto znízeniu, mohla prijat rozhodnutie v zmysle clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. Podniky, ktoré odpovedajú na jednoduché ziadosti o informácie podstatne ulahcujú vysetrovanie a vzdávajú sa urcitého poctu svojich procesných práv. Posúdenie Súdnym dvorom 180 V bodoch 840 az 853 napadnutého rozsudku Vseobecný súd rozhodol, ze odpoved spolocnosti Weichert na ziadost o informácie podla clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 odôvodnuje udelenie znízenia pokuty z dôvodu spolupráce tejto spolocnosti v priebehu administratívneho konania. 181 V tejto súvislosti, ak Komisia v súlade s clánkom 18 ods. 2 uvedeného nariadenia zasle podniku alebo zdruzeniu podnikov jednoduchú ziadost o informácie, urcí právny základ a úcel ziadosti, specifikuje aké informácie sa pozadujú a stanoví lehotu, pocas ktorej majú byt informácie poskytnuté. 182 V prejednávanej veci je zrejmé, ze spolocnost Weichert nebola povinná poskytnút informácie na základe formálneho rozhodnutia v zmysle clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, ale bola vyzvaná na základe jednoduchej ziadosti o informácie v zmysle clánku 18 ods. 2 tohto nariadenia. 183 Preto, kedze sa spolocnost Weichert obmedzila na odpoved na jednoduchú ziadost o informácie, je nutné konstatovat, ze Komisii neposkytla informácie bez toho, aby o to bola poziadaná. 184 V tejto súvislosti, ako totiz v bode 246 svojich návrhov uviedla generálna advokátka, znízenie pokuty stanovené v oznámení o spolupráci z roku 2002 je odôvodnené len vtedy, ak podnik poskytne informácie Komisii bez vyzvania. Podla ustálenej judikatúry má totiz správanie dotknutého podniku nielen ulahcit úlohu Komisie konstatovat existenciu porusenia, ale aj preukazovat skutocného ducha spolupráce (pozri v tomto zmysle rozsudky Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [17]EU:C:2005:408, body 395 a 396, ako aj Schenker & Co. a i., C-681/11, [18]EU:C:2013:404, bod 48). 185 Akýkolvek iný výklad by ohrozoval tak úcel, ako aj stimulacný úcinok programu zhovievavosti, kedze by na jednej strane priznal vsetkým úcastníkom kartelu znízenie pokuty, ak poskytli Komisii informácie a/alebo uzitocné dôkazy na jej ziadost, a na druhej strane podporil podniky v zdrzanlivom správaní namiesto toho, aby predlozili Komisii takého informácie a dôkazy z vlastnej iniciatívy co najrýchlejsie a najkomplexnejsie. 186 Preto sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia, ked sa v bodoch 840 az 853 napadnutého rozsudku domnieval, ze odpoved na ziadosti o informácie podla clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 odôvodnuje znízenie pokuty. 187 Okrem toho, ako vplýva z bodov 853 az 856 a 880 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd sa dopustil rovnaného nesprávneho právneho posúdenia, ked pri výkone svojej neobmedzenej právomoci priznal spolocnostiam Del Monte a Weichert 10 %-né znízenie pokuty z dôvodu spolupráce spolocnosti Weichert v priebehu administratívneho konania, hoci správanie spolocnosti Weichert nemozno oznacit za spoluprácu preukazujúcu skutocného ducha. 188 Za týchto podmienok je potrebné vyhoviet prvému odvolaciemu dôvodu Komisie vo veci C-294/13 P a zrusit prvý bod výroku napadnutého rozsudku. O druhom odvolacom dôvode vo veci C-294/13 P zalozenom na neexistencii hospodárskej jednotky medzi spolocnostami Del Monte a Weichert v priebehu administratívneho konania 189 Kedze druhý odvolací dôvod bol Komisiou uvedený subsidiárne a prvému odvolaciemu dôvodu sa vyhovelo, nie je druhý odvolací dôvod potrebné skúmat. O vzájomných odvolaniach spolocností Weichert a Del Monte vo veci C-294/13 P Argumentácia úcastníkov konania 190 V prípade, ak Súdny dvor vyhovie prvému odvolaciemu dôvodu Komisie vo veci C-294/13 P, sa spolocnost Del Monte domnieva, ze je nevyhnutné preskúmat, ci ziadosti Komisie o informácie pozadovali, aby spolocnost Weichert priznala, ze sa dopustila porusenia clánku 81 ES. Kedze Vseobecný súd nerozhodoval o otázke, ci spolocnost Weichert mala právo neodpovedat z dôvodu, ze ziadosti o informácie sa týkali vyhlásení, ktoré by boli v jej neprospech, obsahuje napadnutý rozsudok nesprávne právne posúdenie. 191 Spolocnost Weichert tiez tvrdí, ze ak majú ziadosti o informácie obsahovat právnu povinnost odpovedat, právo nevypovedat vo svoj neprospech sa uplatní a tvrdenie Vseobecného súdu, podla ktorého spolocnost Weichert nebola oprávnená odvolat sa na toto právo, nebude udrzatelné. Ak bude totiz spolocnost Weichert vyzvaná, aby podrobne vysvetlila, o com sa diskutovalo pocas dvojstranných kontaktov pred stanovením cien, za okolností, ak má Komisia podozrenie, ze cielom týchto kontaktov bolo obmedzenie hospodárskej sútaze, otázky pozostávajú z prinútenia spolocnosti Weichert priznat porusenie, ktoré prinálezí dokázat Komisii. 192 Komisia spochybnuje argumentáciu spolocností Weichert a Del Monte. Navyse sa domnieva, ze vzájomné odvolanie spolocnosti Weichert vo veci C-294/13 P je neprípustné. Posúdenie Súdnym dvorom 193 Súdnemu dvoru prinálezí posúdit, ci riadny výkon spravodlivosti odôvodnuje v prípade okolností vo veci samej zamietnutie vzájomného odvolania spolocnosti Weichert vo veci C-294/13 P bez predchádzajúceho rozhodnutia o námietke neprípustnosti podanej Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Rada/Boehringer, C-23/00 P, [19]EU:C:2002:118, bod 52). 194 Je potrebné sa domnievat, ze pre tento prípad to platí. Za predpokladu, ak sa uvedenej námietke neprípustnosti má vyhoviet, je totiz potrebné vecne skúmat tvrdenia spolocnosti Del Monte, ktoré sú v podstate rovnaké ako tvrdenia uvedené spolocnostou Weichert. 195 V tejto súvislosti totiz z judikatúry vyplýva, ze na právo nevypovedat vo svoj neprospech nemajú vplyv ziadosti o informácie prijaté na základe clánku 18 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (pozri v tomto zmysle rozsudky Dalmine/Komisia, C-407/04 P, [20]EU:C:2007:53, bod 35, ako aj Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P a C-137/07 P, [21]EU:C:2009:576, bod 272). 196 Nepredlozenie v stanovenej lehote informácie pozadovanej na takomto základe totiz nemôze viest k ulozeniu pokuty alebo penále v zmysle clánkov 23 a 24 nariadenia c. 1/2003. Jednoduchá ziadost o informácie sa tak odlisuje od formálneho rozhodnutia prijatého na základe clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, pre ktoré uvedené nariadenie upravuje ulozenie financných sankcií v prípade absencie odpovede. 197 V danej veci stací konstatovat, ze Komisia neprijala voci spolocnosti Weichert rozhodnutie v zmysle clánku 18 ods. 3 nariadenia c. 1/2003. 198 Za týchto podmienok spolocnosti Weichert a Del Monte nemôzu úcinne uplatnovat právo spolocnosti Weichert na to, aby ju Komisia nenútila priznat jej úcast na porusení (pozri v tomto zmysle rozsudky Dalmine/Komisia, C-407/04 P, [22]EU:C:2007:53, bod 35, ako aj Erste Group Bank a i./Komisia, C-125/07 P, C-133/07 P a C-137/07 P, [23]EU:C:2009:576, bod 272). 199 Z toho vyplýva, ze vzájomné odvolania spolocností Weichert a Del Monte vo veci C-294/13 P sa musia zamietnut. O spore na prvom stupni 200 Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje. 201 Kedze v prejednávanej veci sa má zrusit len prvý bod výroku napadnutého rozsudku týkajúci sa výsky pokuty, Súdny dvor má k dispozícii informácie potrebné na konecné rozhodnutie o jej výske. 202 V tejto súvislosti na opravu nesprávneho právneho posúdenia konstatovaného v bode 187 tohto rozsudku a vzhladom na odôvodnenia nachádzajúce sa v bodoch 183 az 185 tohto rozsudku, je potrebné sa vrátit k 10 %-nému znízeniu pokuty, ktoré priznal Vseobecný súd z dôvodu spolupráce spolocnosti Weichert pocas administratívneho konania, a stanovit výsku tejto pokuty na 9800000 eur. O trovách 203 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. 204 Podla clánku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe jeho clánku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 205 Podla clánku 140 ods. 3 rovnakého rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe jeho clánku 184 ods. 1 na odvolacie konanie Súdny dvor môze rozhodnút, ze vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. 206 Kedze spolocnosti Del Monte a Weichert nemali úspech vo vsetkých konaniach, je potrebné ich zaviazat na náhradu trov konania vzhladom na skutocnost, ze Komisia to vo vsetkých konaniach navrhla. Spolocnost Weichert je vsak potrebné zaviazat znásat svoje vlastné trovy konania v konaniach zacatých na podnet spolocnosti Del Monte a Komisie. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie vo veci C-293/13 P a vzájomné odvolania vo veciach C-293/13 P a C-294/13 P sa zamietajú. 2. Bod 1 výroku rozsudku Fresh Del Monte Produce/Komisia (T-587/08, [24]EU:T:2013:129) sa zrusuje. 3. Výska pokuty ulozená podla clánku 2 písm. c) rozhodnutia Komisie K(2008) 5955 v konecnom znení z 15. októbra 2008 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] (vec COMP/39.188 - Banány) sa stanovuje na 9800000 eur. 4. Fresh Del Monte Produce Inc. je povinná nahradit trovy konania spojené jednak s hlavnými odvolaniami vo veciach C-293/13 P a C-294/13 P, ako aj jednak s jej vzájomným odvolaním vo veci C-294/13 P s výnimkou trov konania, ktoré vznikli spolocnosti Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert GmbH & Co. KG, ktorá znása svoje vlastné trovy konania spojené s uvedenými konaniami. 5. Internationale Fruchtimport Gesellschaft Weichert GmbH & Co. KG je povinná nahradit trovy konania spojené s jej vzájomnými odvolaniami vo veciach C-293/13 P a C-294/13 P. Podpisy __________________________________________________________________ ( [25]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX7daahz/L90767-3375TMP.html#t-ECR_62013CJ0293_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A129&lang=SK&format=pdf&target=null 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A853&lang=SK&format=pdf&target=null 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=null 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&lang=SK&format=pdf&target=null 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&lang=SK&format=pdf&target=null 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&lang=SK&format=pdf&target=null 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&lang=SK&format=pdf&target=null 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&lang=SK&format=pdf&target=null 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=null 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=null 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=null 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=null 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=null 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=null 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&lang=SK&format=pdf&target=null 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=pdf&target=null 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&lang=SK&format=pdf&target=null 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&lang=SK&format=pdf&target=null 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&lang=SK&format=pdf&target=null 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A129&lang=SK&format=pdf&target=null 25. file:///tmp/lynxXXXX7daahz/L90767-3375TMP.html#c-ECR_62013CJ0293_SK_01-E0001