ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) zo 17. septembra 2014 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania -- Hospodárska sútaz -- Státna pomoc -- Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ -- Pojem 'pomoc` -- Záruky poskytnuté verejnoprávnym podnikom banke na úcely priznania úverov tretím dlzníkom -- Záruky vedome poskytnuté riaditelom tohto verejnoprávneho podniku v rozpore s ustanoveniami jeho stanov -- Prezumpcia nesúhlasu subjektu verejnej moci, ktorý je vlastníkom tohto podniku -- Pripísatelnost záruk státu" Vo veci C-242/13, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) z 26. apríla 2013 a dorucený Súdnemu dvoru 29. apríla 2013, ktorý súvisí s konaním: Commerz Nederland NV proti Havenbedrijf Rotterdam NV, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predsednícka druhej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia J. L. da Cruz Vilaça, G. Arestis, J.-C. Bonichot a A. Arabadziev (spravodajca), generálny advokát: M. Wathelet, tajomník: M. Aleksejev, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 13. marca 2014, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Commerz Nederland NV, v zastúpení: R. Wesseling, advocaat, -- Havenbedrijf Rotterdam NV, v zastúpení: E. Pijnacker Hordijk a A. Kleinhout, advocaten, -- holandská vláda, v zastúpení: M. Noort a M. Bulterman, splnomocnené zástupkyne, -- Európska komisia, v zastúpení: P.-J. Loewenthal a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 8. mája 2014, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Commerz Nederland NV (dalej len "Commerz Nederland") a Havenbedrijf Rotterdam NV (dalej len "Havenbedrijf Rotterdam"), podnikom prevádzkujúcim prístav, ktorý v celom rozsahu patrí mestu Rotterdam (Holandsko), najmä vo veci platnosti záruk poskytnutých v mene Havenbedrijf Rotterdam a v rozpore so stanovami tohto podniku jeho jediným konatelom v prospech Commerz Nederland s cielom, aby táto spolocnost poskytla úver tretím dlzníkom. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 3 Commerz Nederland poskytla spolocnosti RDM Vehicles BV (dalej len "RDM Vehicles") na základe zmluvy z 5. novembra 2003 úver s limitom 25 miliónov eur na úcely financovania výroby obrneného vozidla. Toho istého dna riaditel Gemeentelijk Havenbedrijf Rotterdam (dalej len "GHR"), podniku, ktorý vykonáva prevádzku prístavu, co predstavuje sluzbu mesta Rotterdam, poskytol záruku, ktorou GHR rucila voci Commerz Nederland za splnenie záväzkov spolocnosti RDM Vehicles z takto schváleného úveru. 4 Dna 1. januára 2004 sa prevádzka prístavu integrovala do Havenbedrijf Rotterdam, ktorej jediným spolocníkom bolo ku dnu skutkových okolností vo veci samej mesto Rotterdam. 5 Dna 4. júna 2004 bývalý riaditel GHR a jediný konatel Havenbedrijf Rotterdam poskytol v mene tejto spolocnosti záruku v prospech Commerz Nederland, ktorá sa týkala úveru schváleného pre RDM Vehicles. Výmenou za toto poskytnutie sa Commerz Nederland vzdala svojich práv zo záruky priznanej GHR. 6 Advokátska kancelária vyhotovila 10. novembra 2003 a 4. júna 2004"právne posudky" pre spolocnost Commerz Nederland, podla ktorých sú záruky poskytnuté v mene GHR a Havenbedrijf Rotterdam z titulu úveru priznaného RDM Vehicles "úcinné, záväzné a vymozitelné záväzky" voci rucitelovi. 7 Na základe zmlúv z 27. februára 2004 poskytla Commerz Nederland spolocnosti RDM Finance I BV (dalej len "RDM Finance I") úver s limitom 7,2 milióna eur a spolocnosti RDM Finance II BV (dalej len "RDM Finance II") úver s limitom 6,4 milióna eur, ktoré slúzili na financovanie objednávok vojenského materiálu od spolocnosti RDM Technology BV. 8 Dna 2. marca 2004 konatel Havenbedrijf Rotterdam poskytol záruky, ktorými sa táto spolocnost stala rucitelom voci Commerz Nederland za plnenie záväzkov spolocností RDM Finance I a RDM Finance II z úverov priznaných týmto dvom spolocnostiam. 9 Dna 3. marca 2004 advokátska kancelária uvedená v bode 6 tohto rozsudku odovzdala Commerz Nederland "právny posudok", ktorý je porovnatelný s posudkami uvedenými v bode 6 tohto rozsudku. 10 Listami z 29. apríla 2004 Commerz Nederland vypovedala úvery pre RDM Finance I a pre RDM Finance II a pozadovala vrátenie zostávajúcich súm úveru. Kedze sa neuskutocnila nijaká platba, obrátila sa Commerz Nederland na základe poskytnutých záruk na Havenbedrijf Rotterdam a pozadovala vyplatenie sumy 4869 eur, resp. 14538,24 eura a vedlajsích pohladávok. Havenbedrijf Rotterdam tejto ziadosti nevyhovela. 11 Listom z 20. augusta 2004 vypovedala Commerz Nederland úver priznaný RDM Vehicles a pozadovala vrátenie zostávajúcej sumy úveru. Kedze sa neuskutocnila nijaká platba, obrátila sa Commerz Nederland na základe poskytnutej záruky na Havenbedrijf Rotterdam a pozadovala vyplatenie sumy 19843541,80 eura a vedlajsích pohladávok. Havenbedrijf Rotterdam ani tejto ziadosti nevyhovela. 12 Dna 20. decembra 2004 podala Commerz Nederland zalobu proti Havenbedrijf Rotterdam na Rechtbank Rotterdam, ktorou sa domáhala zaplatenia dlznej sumy na základe záruky poskytnutej spolocnostou Havenbedrijf Rotterdam na úcely priznania úveru spolocnosti RDM Vehicles. Rozsudkom z 24. januára 2007 tento súd zamietol uvedenú zalobu s odôvodnením, ze táto záruka predstavovala opatrenie pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktoré sa malo oznámit Európskej komisii v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ a ze v dôsledku toho bola uvedená záruka neplatná podla § 3:40 ods. 2 holandského Obcianskeho zákonníka. 13 Commerz Nederland podala proti tomuto rozsudku na Gerechtshof 's-Gravenhage odvolanie a doplnila svoje návrhy tak, ze sa tiez domáhala ulozenia povinnosti spolocnosti Havenbedrijf Rotterdam zaplatit dlzné sumy na základe záruk poskytnutých touto spolocnostou na úcely priznania úverov pre RDM Finance I a RDM Finance II. Tento súd rozsudkom z 1. februára 2011 potvrdil rozsudok Rechtbank Rotterdam a zamietol návrhy spolocnosti Commerz Nederland v rozsahu, v akom boli zmenené v odvolacom konaní. 14 Osobitne Gerechtshof 's-Gravenhage uviedol, ze preskúmanie skutkového stavu z hladiska kritérií stanovených rozsudkom Francúzsko/Komisia (C-482/99, [2]EU:C:2002:294) viedlo k záveru, ze poskytnutie záruk dotknutých vo veci samej treba pripísat holandským orgánom verejnej moci. 15 Gerechtshof 's-Gravenhage v tomto ohlade vychádzal zo skutocnosti, ze mesto Rotterdam vlastní vsetky akcie spolocnosti Havenbedrijf Rotterdam, ze clenov predstavenstva a dozornej rady tohto podniku vymenúva valné zhromazdenie akcionárov, a teda mesto, ze predsedom dozornej rady je zástupca starostu zodpovedný za prístav, ze podla stanov spolocnosti Havenbedrijf Rotterdam sa na poskytnutie takých záruk, o aké ide vo veci samej, vyzaduje súhlas dozornej rady a ze úcel spolocnosti Havenbedrijf Rotterdam vymedzený v jej stanovách nie je porovnatelný s úcelom jednoduchej obchodnej spolocnosti vzhladom na popredné miesto vseobecného záujmu. 16 Tento odvolací súd z toho vyvodil záver, ze mesto Rotterdam v skutocnosti uplatnuje na Havenbedrijf Rotterdam silný vplyv a ze z toho dôvodu sa skutkový kontext veci samej odlisuje od kontextu veci, ktorá viedla k rozsudku Francúzsko/Komisia ([3]EU:C:2002:294). Tento záver nemení ani skutocnost, ze správca Havenbedrijf Rotterdam konal svojvolne, kedze vedome utajoval poskytnutie záruk a nevyziadal si súhlas dozornej rady tohto podniku. 17 Gerechtshof 's-Gravenhage okrem toho neprijal tvrdenie Commerz Nederland, podla ktorého dotknuté záruky nepriznávali výhodu ani RDM Vehicles, ani RDM Finance I, ani RDM Finance II, kedze boli poskytnuté na základe zmluvy uzavretej medzi RDM Holding NV a GHR 28. decembra 2002, ktorou sa RDM Holding NV zaviazala, ze Taiwanu nedodá nijakú technológiu pre ponorky výmenou za to, ze GHR poskytne záruky veritelom spolocností skupiny RDM v minimálnej sume 100 miliónov eur (dalej len "zmluva o ponorkách"). Tento skorsí záväzok totiz neodnímal uvedeným zárukám ich "zvýhodnujúcu" povahu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 18 Commerz Nederland sa na vnútrostátnom súde domáha zrusenia rozsudku Gerechtshof 's-Gravenhage. Predovsetkým tvrdí, ze okolnosti, ktoré vzal do úvahy odvolací súd, nemôzu zalozit záver, podla ktorého bolo mesto Rotterdam zahrnuté do poskytnutia dotknutých záruk vo veci samej. Commerz Nederland tiez pripomína, ze ak by o tom mesto Rotterdam bolo informované, nesúhlasilo by s týmito zárukami, ze dotknutý konatel sa musel vzdat funkcie, ktorú vykonával v rámci Havenbedrijf Rotterdam a ze bol trestne stíhaný a odsúdený z dôvodu jeho správania v tejto veci. Commerz Nederland napokon spochybnuje posúdenie odvolacieho súdu, co sa týka úcinkov zmluvy o ponorkách na kvalifikáciu "zvýhodnenia" danú zárukám dotknutým vo veci samej. 19 Hoge Raad der Nederlanden sa v tejto súvislosti domnieva, ze odvolací súd správne rozhodol, ze poskytnutie záruky predstavuje samostatný právny úkon aj vtedy, ak sa uskutocnuje s cielom splnit zmluvný záväzok. Osobitne to platí vtedy, ak zmluva o ponorkách nespresnuje ani spolocnosti, pre ktoré mali byt záruky poskytnuté, ani sumy, ktoré majú byt kryté. 20 Pokial ide o pripísatelnost týchto záruk státu, vnútrostátny súd sa domnieva, ze rozsudok Francúzsko/Komisia ([4]EU:C:2002:294) mozno vykladat v tom zmysle, ze táto pripísatelnost závisí od toho, ci zo súboru indícií mozno vyvodit, ze verejné orgány treba povazovat za zúcastnujúce sa na prijatí dotknutých opatrení, pricom táto úcast musí byt skutocná a vecná. V predmetnej veci by tento výklad rozsudku viedol k tomu, ze poskytnutie týchto záruk nemôze byt pripísané mestu Rotterdam. 21 Rozsudok Francúzsko/Komisia ([5]EU:C:2002:294) by vsak mohol byt vykladaný aj v takom zmysle, ze na konstatovanie zahrnutia orgánov verejnej moci do prijatia dotknutého opatrenia postacuje, ze zo súboru indícií je mozné vyvodit, ze tieto orgány vo vseobecnosti stanovujú prijímanie rozhodnutí vo verejnoprávnom podniku v rámci prijímania opatrení ako vo veci samej alebo skutocne vykonávajú silný a rozhodujúci vplyv na toto prijímanie. Skutocnost, ze v prejednávanom prípade konatel verejnoprávneho podniku neoznámil dotknuté opatrenie uvedeným orgánom a ze pritom doslo k vedomému poruseniu stanov, takze záruky sa poskytli v rozpore s vôlou dozorných orgánov, ako aj v rozpore s vôlou mesta Rotterdam a státu, teda nepredstavuje nevyhnutne prekázku pripísatelnosti týchto opatrení orgánom verejnej moci. 22 Za týchto okolností Hoge Raad der Nederlanden rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Bráni tomu, aby sa poskytnutie záruky zo strany verejnoprávneho podniku pripísalo orgánom verejnej moci - na úcely pozadovanej klasifikácie ako státnej pomoci v zmysle clánkov 107 [ZFEÚ] a 108 [ZFEÚ] -, skutocnost, ze záruku poskytol, ako v prejednávanom prípade, (jediný) konatel verejnoprávneho podniku, ktorý na to síce bol podla obcianskeho práva oprávnený, ale konal svojvolne, poskytnutie záruky vedome utajoval a porusil stanovy verejnoprávneho podniku tým, ze si nevyziadal súhlas dozornej rady, a treba dalej vychádzat z toho, ze predmetný subjekt verejnej moci (v tomto prípade mesto Rotterdam) záruku nechcel poskytnút? 2. Sú tieto okolnosti, pokial nevyhnutne nepredstavujú prekázku pripísatelnosti orgánom verejnej moci, irelevantné z hladiska odpovede na otázku, ci mozno poskytnutie záruky pripísat orgánom verejnej moci, alebo musí súd vykonat posúdenie so zretelom na ostatné ukazovatele, ktoré svedcia v prospech, resp. v neprospech pripísatelnosti orgánom verejnej moci?" O ziadosti o opätovné zacatie ústnej casti konania 23 Ústna cast konania sa skoncila 8. mája 2014 po prednesení návrhov generálneho advokáta. 24 Listom z 5. júla 2014 doruceným Súdnemu dvoru v ten istý den Commerz Nederland poziadala Súdny dvor o nariadenie opätovného zacatia ústnej casti konania. 25 Na podporu tejto ziadosti sa uvádza, ze návrhy generálneho advokáta predovsetkým poukázali na nedostatocný opis skutkových okolností, dalej odhalujú nedostatocné objasnenie dôsledkov jedného z alternatívnych výkladov navrhovaných vnútrostátnym súdom a nakoniec sú zalozené na právnych zisteniach, o ktorých si úcastníci konania nemohli dostatocne vymenit svoje stanoviská. 26 V tejto súvislosti treba uviest, ze Súdny dvor môze kedykolvek po vypocutí generálneho advokáta nariadit opätovné zacatie ústnej casti konania v súlade s clánkom 83 svojho rokovacieho poriadku, najmä pokial sa domnieva, ze nemá dostatok informácií alebo ze vec je potrebné rozhodnút na základe tvrdenia, ku ktorému sa úcastníci konania alebo subjekty oprávnené podla clánku 23 Statútu Súdneho dvora Európskej únie nevyjadrili (rozsudok Spojené královstvo/Rada, C-431/11, [6]EU:C:2013:589, bod 27 a citovaná judikatúra). 27 V prejednávanej veci Súdny dvor po vypocutí generálneho advokáta usudzuje, ze má k dispozícii vsetky informácie na zodpovedanie predlozených prejudiciálnych otázok a ze tieto informácie sa pred ním prerokovali. 28 Návrh spolocnosti Commerz Nederland na opätovné zacatie ústnej casti konania sa preto musí zamietnut. O prejudiciálnych otázkach 29 Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmat spolocne, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa clánok 107 ods. 1 ZFEÚ má vykladat v tom zmysle, ze na úcely urcenia, ci sú záruky poskytnuté verejnoprávnym podnikom pripísatelné orgánu verejnej moci, ktorý ho ovláda, sú relevantné okolnosti, podla ktorých jednak jediný konatel tohto podniku, ktorý poskytol tieto záruky, konal neoprávnene, prevzatie záruk vedome utajoval a porusil stanovy svojho podniku a jednak tento orgán verejnej moci by nesúhlasil s poskytnutím týchto záruk, ak by o nich bol informovaný. Vnútrostátny súd chce okrem toho vediet, ci sú tieto okolnosti spôsobilé vylúcit takúto pripísatelnost v situácii, ako je situácia dotknutá vo veci samej. 30 Na úvod treba uviest, ze je nepochybné, ze vo veci samej poskytnutie záruk, ktoré pokrývajú úvery priznané RDM Vehicles, RDM Finance I a RDM Finance II, zo strany Havenbedrijf Rotterdam zahrna záväzok zo státnych prostriedkov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze tieto záruky obsahujú dostatocne konkrétne ekonomické riziko spôsobilé vyvolat náklady pre Havenbedrijf Rotterdam a táto spolocnost bola ku dnu skutkov vo veci samej v celom rozsahu vo vlastníctve mesta Rotterdam. 31 Pokial ide o pripísatelnost poskytnutia týchto záruk státu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, treba pripomenút, ze ju nemozno vyvodit iba zo samotnej skutocnosti, ze tieto záruky boli poskytnuté verejnoprávnym podnikom kontrolovaným státom. Hoci je totiz stát spôsobilý kontrolovat verejnoprávny podnik a mat rozhodujúci vplyv na jeho cinnosti, skutocný výkon kontroly v konkrétnom prípade nemozno automaticky predpokladat. Je este nevyhnutné skúmat, ci sa orgány verejnej moci nejakým spôsobom podielali na prijatí týchto opatrení (pozri v tomto zmysle rozsudok Francúzsko/Komisia, [7]EU:C:2002:294, body 50 az 52). 32 V tomto ohlade nemozno pozadovat, aby sa na základe konkrétneho vysetrovania preukázalo, ze orgány verejnej moci konkrétne podnietili verejnoprávny podnik, aby prijal dotknuté opatrenia pomoci. Pripísatelnost opatrenia pomoci prijatého verejnoprávnym podnikom státu mozno totiz vyvodit zo súboru indícií vyplývajúcich z okolností veci samej a z kontextu, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté (rozsudok Francúzsko/Komisia, [8]EU:C:2002:294, body 53 a 55). 33 Osobitne je relevantná akákolvek indícia svedciaca v konkrétnom prípade bud o úcasti orgánov verejnej moci, alebo o tom, ze neexistencia ich úcasti pri prijímaní opatrenia je nepravdepodobná, zohladniac pritom aj rozsah tohto opatrenia, jeho obsah alebo podmienky, ktoré zahrna, alebo o neexistencii úcasti týchto orgánov na prijímaní tohto opatrenia (rozsudok Francúzsko/Komisia, [9]EU:C:2002:294, body 56 a 57). 34 So zretelom na túto judikatúru je úlohou vnútrostátneho súdu overit, ci v predmetnej veci pripísatelnost záruk poskytnutých zo strany Havenbedrijf Rotterdam státu môze byt vyvodená zo súboru indícií vyplývajúcich z okolností veci samej a kontextu, v ktorom nastali. Na tieto úcely treba urcit, ci uvedené indície umoznujú v predmetnej veci preukázat úcast orgánov verejnej moci alebo nepravdepodobnost neexistencie ich úcasti v rámci poskytnutia týchto záruk. 35 V tomto ohlade, ako tvrdili najmä Havenbedrijf Rotterdam a Komisia a ako uviedol generálny advokát v bodoch 78 a 79 svojich návrhov, existencia úzkych väzieb medzi Havenbedrijf Rotterdam a mestom Rotterdam v predmetnej veci, ako sú opísané v bode 15 tohto rozsudku, v zásade smeruje k preukázaniu úcasti orgánov verejnej moci alebo nepravdepodobnosti neexistencie ich úcasti na poskytnutí takýchto záruk. 36 Okrem toho treba uviest, ze okolnost, ze jediný konatel verejnoprávneho podniku konal neoprávnene, nie je spôsobilá sama osebe vylúcit takúto úcast. Ako uviedol samotný vnútrostátny súd i generálny advokát v bodoch 90 a 91 svojich návrhov, úcinnost pravidiel v oblasti státnej pomoci by totiz mohla byt znacne oslabená, ak by mohlo byt uplatnenie týchto pravidiel vylúcené uz z dôvodu, ze konatel verejnoprávneho podniku porusil stanovy tohto podniku. 37 Vnútrostátny súd okrem toho v predmetnej veci uvádza, ze jediný konatel Havenbedrijf Rotterdam nielenze konal neoprávnene a porusil stanovy tohto podniku, ale tiez vedome utajoval poskytnutie záruk dotknutých vo veci samej najmä z dôvodu skutocnosti, ze je opodstatnené predpokladat, ze dotknutý orgán verejnej moci, konkrétne mesto Rotterdam, by nesúhlasil s ich poskytnutím, ak by bol o nich informovaný. Podla vnútrostátneho súdu tieto okolnosti smerujú k preukázaniu, ze tieto záruky boli poskytnuté bez úcasti mesta Rotterdam. 38 Je úlohou tohto súdu posúdit, ci tieto okolnosti sú vzhladom na súbor relevantných indícií spôsobilé preukázat alebo vylúcit úcast mesta Rotterdam na poskytnutí uvedených záruk. 39 Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti treba na polozené otázky odpovedat tak, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze na úcely urcenia, ci sú záruky poskytnuté verejnoprávnym podnikom pripísatelné orgánu verejnej moci, ktorý ho ovláda, sú spolu so súborom indícií vyplývajúcich z okolností veci samej a kontextu, v ktorom nastali, relevantné okolnosti, podla ktorých jednak jediný konatel tohto podniku, ktorý poskytol tieto záruky, konal neoprávnene, prevzatie záruk vedome utajoval a porusil stanovy svojho podniku a jednak tento orgán verejnej moci by nesúhlasil s poskytnutím uvedených záruk, ak by o nich bol informovaný. Tieto okolnosti vsak nie sú samy osebe spôsobilé vylúcit v situácii, ako je situácia dotknutá vo veci samej, takúto pripísatelnost. O trovách 40 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze na úcely urcenia, ci sú záruky poskytnuté verejnoprávnym podnikom pripísatelné orgánu verejnej moci, ktorý ho ovláda, sú spolu so súborom indícií vyplývajúcich z okolností veci samej a kontextu, v ktorom nastali, relevantné okolnosti, podla ktorých jednak jediný konatel tohto podniku, ktorý poskytol tieto záruky, konal neoprávnene, prevzatie záruk vedome utajoval a porusil stanovy svojho podniku a jednak tento orgán verejnej moci by nesúhlasil s poskytnutím týchto záruk, ak by o nich bol informovaný. Tieto okolnosti vsak nie sú samy osebe spôsobilé vylúcit v situácii, ako je situácia dotknutá vo veci samej, takúto pripísatelnost. Podpisy __________________________________________________________________ ( [10]*1 ) Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXL0KK1l/L91658-7712TMP.html#t-ECR_62013CJ0242_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A589&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///tmp/lynxXXXXL0KK1l/L91658-7712TMP.html#c-ECR_62013CJ0242_SK_01-E0001