ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora) z 5. marca 2015 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s chloroprénovým kaucukom -- Právne nástupníctvo výrobných subjektov -- Pripísatelnost protiprávneho správania -- Pokuty -- Opakovanie porusenia -- Neobmedzená súdna právomoc" V spojených veciach C-93/13 P a C-123/13 P, ktorých predmetom sú dve odvolania podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 25. februára 2013 a 12. marca 2013, Európska komisia, v zastúpení: V. Di Bucci, G. Conte a R. Striani, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Versalis SpA, predtým Polimeri Europa SpA, so sídlom v Brindisi (Taliansko), Eni SpA, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: M. Siragusa, G. M. Roberti, F. Moretti, I. Perego, F. Cannizzaro, A. Bardanzellu, D. Durante a V. Laroccia, avvocati, zalobkyne v prvostupnovom konaní, a Versalis SpA, predtým Polimeri Europa SpA, Eni SpA, v zastúpení: M. Siragusa, G. M. Roberti, F. Moretti, I. Perego, F. Cannizzaro, A. Bardanzellu, D. Durante a V. Laroccia, avvocati, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: V. Di Bucci, G. Conte a R. Striani, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (piata komora), v zlození: predseda piatej komory T. von Danwitz, sudcovia C. Vajda, A. Rosas (spravodajca), E. Juhász a D. Sváby, generálny advokát: P. Cruz Villalón, tajomník: L. Carrasco Marco, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 27. februára 2014, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 17. júla 2014, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojimi odvolaniami, Európska komisia vo veci C-93/13 P, ako aj spolocnosti Versalis SpA (dalej len "Versalis") a Eni SpA (dalej len "Eni") vo veci C-123/13 P, navrhujú zrusenie rozsudku vyhláseného Vseobecným súdom Európskej únie 13. decembra 2012 (Versalis a Eni/Komisia, T-103/08, [2]EU:T:2012:686, dalej len, "napadnutý rozsudok"), ktorého premetom bola zaloba podaná spolocne spolocnostami Versalis a Eni s cielom dosiahnut zrusenie rozhodnutia Komisie K(2007) 5910 v konecnom znení z 5. decembra 2007 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/38629 - Chloroprénový kaucuk, dalej len "sporné rozhodnutie") alebo subsidiárne zrusenie alebo znízenie sumy pokuty, ktorú toto rozhodnutie spolocne a nerozdielne ulozilo spolocnostiam Versalis a Eni. 2 Komisia vo svojom odvolaní navrhuje zrusenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom Vseobecný súd znízil na 106200000 eur sumu pokuty ulozenej sporným rozhodnutím spolocnostiam Versalis a Eni. Cielom odvolania spolocností Versalis a Eni je dosiahnut zrusenie tohto rozsudku v rozsahu, v akom Vseobecný súd zamietol ich zalobu. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie Dotknuté subjekty 3 Eni je hlavná materská spolocnost skupiny s rovnakým menom, ktorá vstúpila na trh s chloroprénovým kaucukom ("chloroprene rubber", dalej len "CR") na konci roku 1992 prostredníctvom akvizície odvetia CR skupiny Rhône-Poulenc, ktorej spolocnost specializujúca sa na CR sa nazývala Distugil. V období od 13. mája 1993 do 31. októbra 1997 spolocnostou zodpovednou v rámci skupiny Eni za cinnost týkajúcu sa CR (dalej len "cinnost CR") bola EniChem Elastomeri Srl (dalej len "EniChem Elastomeri"), 100 % ovládaná spolocnostou EniChem SpA (dalej len "EniChem"), ktorá bola ovládaná ciastocne priamo a ciastocne nepriamo spolocnostou Eni na úrovni medzi 99,93 % a 99,97 % jej základného imania. Dna 1. novembra 1997 bola EniChem Elastomeri zlúcená so spolocnostou EniChem. Táto spolocnost prebrala zodpovednost za predchádzajúce cinnosti EniChem Elastomeri, ktorá ako samostatný právny subjekt prestala existovat. Dna 1. januára 2002 EniChem previedla svoju cinnost CR na svoju 100 % dcérsku spolocnost Polimeri Europa SpA (dalej len "Polimeri Europa"). Dna21. októbra 2002 Eni získala úplnú priamu kontrolu nad spolocnostou Polimeri Europa. Dna 30. apríla 2003 EniChem zmenila svoje obchodné meno a volá sa "[dôverné]". V apríli 2012 Polimeri Europa zmenila svoje obchodné meno a odvtedy sa volá "Versalis". Konanie pred Komisiou 4 Dna 18. decembra 2002 Bayer AG (dalej len "Bayer") informovala Komisiu Európskych spolocenstiev o existencii kartelu na trhu CR a vyjadrila svoje zelanie spolupracovat s nou za podmienok stanovených v oznámení Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ([3]Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 155, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2002"). Rozhodnutím z 27. januára 2003 Komisia priznala spolocnosti Bayer podmienecné oslobodenie od pokút. 5 V nadväznosti na oznámenie informácii spolocnostou Bayer Komisia 27. marca 2003 pristúpila k neohláseným kontrolám v priestoroch spolocnosti Dow Deutschland Inc. a 9. júla 2003 v budovách spolocnosti Denka Chemicals GmbH (dalej len "Denka Chemicals"). 6 Dna 15. júla 2003 Tosoh Corp. a Tosoh Europe BV (dalej len "Tosoh Europe"), a 21. novembra 2003 DuPont Dow Elastomers LLC (dalej len "DDE"), spolocný podnik, ktorého rovnaké podiely vlastnia EI DuPont de Nemours and Company (dalej len "EI DuPont") a The Dow Chemicals Company (dalej len "Dow") jednotlivo podali ziadosti o zhovievavost na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. 7 V marci 2005 Komisia zaslala svoje prvé ziadosti o informácie podnikom, ktorým je urcené sporné rozhodnutie, na základe clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). 8 Po prijatí prvej ziadosti o informácie spolocnost [dôverné], predtým EniChem, a Polimeri Europa, teraz Versalis, podali 15. apríla 2005 ziadosti o zhovievavost. Spolocnost [dôverné] predlozila Komisii dalsie vyhlásenie v rámci tejto ziadosti o zhovievavost z mája 2005 a z novembra 2006. 9 Listami zo 7. marca 2007 Komisia informovala Tosoh Corp., Tosoh Europe a DDE o svojom predbeznom závere, podla ktorého dôkazy, ktoré jej poskytli, majú významnú pridanú hodnotu v zmysle bodu 22 oznámenia o spolupráci z roku 2002 a v dôsledku toho svoj zámer znízit sumu pokuty, ktorú by im inak ulozila, o sumu v rozpätí podla bodu 23 písm. b) prvého odseku tohto oznámenia, a síce o 30 az 50 % v prípade Tosoh Corp. a Tosoh Europe a o 20 % az 30 % v prípade DDE. Listami z toho istého dna sa spolocnosti [dôverné], predtým EniChem, a spolocnosti Polimeri Europa, teraz Versalis, oznámilo, ze ich ziadosti nesplnali podmienky uvedené v bode 8 písm. a) a b) uvedeného oznámenia a ze na základe bodov 15 a 17 tohto oznámenia sa im nepriznáva podmienecné oslobodenie od pokút. 10 Dna 13. marca 2007 Komisia zacala správne konanie a prijala oznámenie o výhradách týkajúce sa porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([5]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3, dalej len "Dohoda o EHP") adresované dvanástim spolocnostiam, vrátane Eni, Polimeri Europa, teraz Versalis, a spolocnosti [dôverné], predtým EniChem. Vsetci adresáti oznámenia o výhradách v odpovedi predlozili Komisii písomné pripomienky a vykonali svoje právo byt vypocutý v rámci výsluchu, ktorý sa uskutocnil 21. júna 2007. Sporné rozhodnutie 11 Dna 5. decembra 2007 Komisia prijala sporné rozhodnutie. Toto rozhodnutie bolo oznámené spolocnosti Eni 10. decembra 2007 a spolocnosti Polimeri Europa, teraz Versalis, 11. decembra 2007. Zhrnutie sporného rozhodnutia, zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2008) 2974 v konecnom znení z 23. júna 2008, bolo zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 3. októbra 2008 ([6]Ú. v. EÚ C 251, s. 11). Toto rozhodnutie bolo urcené výlucne spolocnostiam EI DuPont, DuPont Performance Elastomers SA, DuPont Performance Elastomers LLC a spolocnosti Dow. 12 Zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze v období rokov 1993 az 2002 sa viacero výrobcov CR, adresátov sporného rozhodnutia, podielalo na jednom a pokracujúcom porusení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, s rozsahom na celom území Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), ktoré pozostávalo z dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa rozdelenia a stabilizácie trhov, trhových podielov CR, ako aj koordinácie a realizácie viacerých zvýsení cien, z dohôd o minimálnych cenách, z rozdelenia zákazníkov a z výmenu konkurencne citlivých informácií. Títo výrobcovia sa pravidelne stretávali viackrát do roka v rámci multilaterálnych alebo bilaterálnych stretnutí. 13 V zmysle clánkov 1 az 3 sporného rozhodnutia, zmeneného a doplneného rozhodnutím K(2008) 2974 v konecnom znení: "Clánok 1 Tieto podniky porusili clánok 81 [ES] a od 1. januára 1994 clánok 53 Dohody EHP tým, ze sa v uvedených obdobiach zúcastnili na jednej a trvajúcej dohode a na zosúladených postupoch v odvetví [CR]: a) Bayer...: od 13. mája 1993 do 13. mája 2002; b) [EI DuPont]: od 13. mája 1993 do 13. mája 2002; DuPont Performance Elastomers SA, DuPont Performance Elastomers LLC a [Dow]: od 1. apríla 1996 do 13. mája 2002; c) Denki Kagaku Kogyo K.K. [(dalej len 'Denki Kagaku Kogyo`)] a Denka Chemicals...: od 13. mája 1993 do 13. mája 2002; d) Eni... a Polimeri Europa [teraz Versalis]: od 13. mája 1993 do 13. mája 2002; e) Tosoh [Corp.] a Tosoh Europe...: od 13. mája 1993 do 13. mája 2002. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: a) Bayer...: 0 [eur]; b) [EI DuPont]: 59250000 [eur]; [z ktorých] spolocne a nerozdielne s i) DuPont Performance Elastomers SA: 44250000 [eur] a ii) DuPont Performance Elastomers LLC: 44250000 [eur] a iii) [Dow]: 44250000 [eur]; c) Denki Kagaku Kogyo... a Denka Chemicals..., spolocne a nerozdielne: 47000000 [eur]; d) Eni... a Polimeri Europa [teraz Versalis], spolocne a nerozdielne: 132160000 [eur]; e) Tosoh [Corp.] a Tosoh Europe..., spolocne a nerozdielne: 4800000 [eur]; f) [Dow]: 4425000 [eur]. ... Clánok 3 Uvedené spolocnosti ihned ukoncia porusenia uvedené v clánku 1, pokial tak este neurobili. Zdrzia sa opakovania akéhokolvek konania alebo správania opísaných v clánku 1, ako aj akéhokolvek konania alebo správania s rovnakým cielom alebo úcinkom." 14 Na úcely stanovenia základnej sumy pokút Komisia uplatnila svoje usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([7]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006"). Zohladnila urcitú cast z hodnoty predaja CR, ktorú dosiahol kazdý podnik v EHP v priebehu kalendárneho roka 2001, ktorý bol posledným celým rokom úcasti na porusení, a tú vynásobila poctom rokov porusenia. 15 Na úcely stanovenia tejto pomernej casti sa Komisia domnievala, ze horizontálne zmluvy o rozdelení trhov a stanovení cien patria uz na základe svoje povahy medzi najzávaznejsie obmedzenia hospodárskej sútaze. V tomto ohlade Komisia tiez usúdila, ze spolocný trhový podiel podnikov zúcastnených na porusení predstavoval 100 % v rámci EHP, ze geografický rozsah porusenia bol celosvetový a ze k poruseniu dochádzalo systematicky. 16 Komisia rozhodla, ze podiel hodnoty predajov kazdého zúcastneného podniku, ktorý bolo potrebné zohladnit na úcely urcenia základnej sumy pokuty, ktorá sa má ulozit, je 21 %. 17 Z dôvodu úcasti na porusení pocas obdobia deviatich rokov v prípade spolocností EI DuPont, Bayer, Denki Kagaku Kogyo, Denka Chemicals a Eni a Polimeri Europa, teraz Versalis, ako aj v prípade spolocností Tosoh Corp. a Tosoh Europe (dalej len spolocne "Tosoh") a pocas siestich rokov a jedného mesiaca v prípade spolocností DuPont Performance Elastomers SA a DuPont Performance Elastomers LLC (dalej len spolocne "DPE"), ako aj v prípade spolocnosti Dow Komisia na základe bodu 24 usmernení z roku 2006 vynásobila koeficientom 9 základné sumy pokút urcené v závislosti od hodnoty predajov spolocností Eni a Polimeri Europa, teraz Versalis, EI DuPont, Bayer, Denki Kagaku Kogyo, Denka Chemicals a Tosoh a koeficientom 6,5 základné sumy pokút urcené v závislosti od hodnôt predajov spolocností DPE a Dow. 18 S cielom odstrasit dotknuté podniky od úcasti na dohode týkajúcej sa rozdelenia trhu a na horizontálnych dohodách o stanovení cien, ako sú dohody dotknuté vo veci samej, a po zohladnení najmä skutocností uvedených v bode 15 tohto rozsudku Komisia na základe bodu 25 usmernení z roku 2006 zahrnula do základnej sumy pokút dodatocnú sumu vo výske 20 % hodnoty predajov kazdého zo zúcastnených podnikov. 19 Vzhladom na tieto skutocnosti bola základná suma pokuty, ktorá sa má ulozit spolocnostiam Eni a Polimeri Europa, teraz Versalis, stanovená na 59 miliónov eur. 20 Pokial ide o úpravu základných súm pokút, na jednej strane z dôvodu pritazujúcich okolností bola základná suma pokuty, ktorá sa mala ulozit spolocnostiam Versalis a Eni, zvýsená o 60 % a základná suma pokuty, ktorá sa mala ulozit spolocnosti Bayer, bola zvýsená o 50 % z dôvodu, ze tieto podniky sa porusenia dopustili opakovane. Komisia zohladnila pritazujúcu okolnost spocívajúcu v opakovaní porusenia voci spolocnostiam Versalis a Eni z dôvodu úcasti spolocnosti Anic SpA (dalej len "Anic") na karteli v odvetví polypropylénu, pricom toto porusenie bolo konstatované jej rozhodnutím 86/398/EHS z 23. apríla 1986 týkajúcim sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/31.149 - Polypropylén) ([8]Ú. v. ES L 230, s. 1, dalej len "rozhodnutie 'Polypropylén`"), a spolocnosti EniChem na karteli v odvetví PVC, pricom toto porusenie bolo konstatované jej rozhodnutím 94/599/ES z 27. júla 1994 týkajúcim sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/31.865 - PVC) ([9]Ú. v. ES L 239, s. 14, dalej len "rozhodnutie 'PVC II`"). Pritazujúca okolnost opakovania porusenia sa zohladnila voci spolocnosti Bayer len na základe jediného porusenia predchádzajúceho spornému rozhodnutiu. 21 Na druhej strane z dôvodu polahcujúcich okolností uvedených v bode 29 usmernení z roku 2006 sa nepriznalo nijaké znízenie základných súm pokút, pretoze Komisia zamietla vsetky ziadosti o znízenie pokút predlozené z tohto dôvodu. 22 Komisia tiez uplatnila na základnú sumu pokuty urcitých podnikov, ktorým bolo urcené sporné rozhodnutie, osobitné zvýsenie s cielom zarucit pokutám dostatocný odstrasujúci úcinok, pricom zohladnila osobitne vysokú úroven obratu týchto podnikov mimo rámca tovarov a sluzieb, ktorých sa porusenie týkalo. Základná suma pokuty, ktorá sa mala ulozit spolocnostiam Polimeri Europa, teraz Versalis, a Eni, bola vynásobená koeficientom 1,4 a základná suma pokuty, ktorá sa mala ulozit spolocnosti Dow, bola vynásobená koeficientom 1,1. 23 V dôsledku toho základná suma pokuty, ktorá sa mala ulozit spolocnostiam Eni a Polimeri Europa, teraz Versalis, bola zvýsená a dosiahla 132,16 milióna eur. 24 Co sa týka uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002, Komisia priznala znízenie základnej sumy pokuty vo výske 100 % spolocnosti Bayer, vo výske 50 % spolocnosti Tosoh, ako aj vo výske 25 % spolocnostiam EI DuPont, DPE a Dow. Komisia zamietla ziadosti o znízenie tejto sumy podané na základe tohto oznámenie spolocnostou [dôverné], predtým EniChem, a spolocnostou Polimeri Europa, teraz Versalis. 25 Suma pokuty ulozenej spolocnostiam Eni a Polimeri Europa, teraz Versalis, bola preto stanovená na 132,16 milióna eur, co je suma, ktorú sú tieto podniky povinné spolocne a nerozdielne zaplatit. Napadnutý rozsudok 26 Zalobou dorucenou do kancelárie Vseobecného súdu 20. februára 2008 Polimeri Europa, teraz Versalis, a Eni navrhovali predovsetkým zrusenie sporného rozhodnutia a subsidiárne zrusenie a znízenie sumy pokuty im ulozenej spolocne a nerozdielne v tomto rozhodnutí. 27 Pred Vseobecným súdom Versalis a Eni uviedli jedenást zalobných dôvodov, z ktorých sest sa týkalo zrusenia sporného rozhodnutia a zakladali sa po prvé na porusení clánku 81 ES a na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia, pokial ide o pripísanie porusenia spolocnosti Eni, po druhé na porusení práv na obhajobu, kedze sporné rozhodnutie bolo v rozpore s listom, ktorým sa skoncilo konanie voci spolocnosti [dôverné], predtým EniChem, po tretie na porusení clánku 81 ES a na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia, pokial ide o pripísanie porusenia spolocnosti Polimeri Europa, teraz Versalis, po stvrté na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia a na protichodnosti odôvodnenia, na nedostatku vysetrovania a na porusení clánku 81 ES, pokial ide o posúdenie skutkových okolností a dôkazov Komisiou, osobitne co sa týka úcasti spolocnosti [dôverné], predtým EniChem, a spolocnosti Polimeri Europa, teraz Versalis, na stretnutiach, ktoré sa konali v rokoch 1993 az 2002, po piate na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia a na protichodnosti odôvodnenia, na nedostatku vysetrovania a na porusení clánku 81 ES z dôvodu kvalifikácie porusenia za jediné a pokracujúce porusenie a po sieste na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia a na nedostatku vysetrovania, co sa týka výpoctu trvania porusenia. 28 Pät zalobných dôvodov na zrusenie pokuty alebo jej znízenie sa zakladalo na po prvé nesprávnom stanovení základnej sumy pokuty, po druhé na porusení zásady proporcionality a na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia, pokial ide o úpravu základnej sumy pokuty z dôvodu opakovania porusenia, na základe polahcujúcich okolností a na úcely zrusenia odstrasujúceho úcinku, po tretie na nesprávnom urcení 10 % prahu obratu, po stvrté na nezohladnení spolupráce mimo pôsobnosti oznámenia o spolupráci z roku 2002 a po piate na neznízení sumy pokuty na základe tohto oznámenia. 29 Vseobecný súd potvrdil zákonnost rozhodnutia, s výnimkou bodov 287 a 386 napadnutého rozsudku, pokial ide o zohladnenie pritazujúcich okolností a úrovne násobiaceho koeficientu základnej sumy pokuty, ktorý bol pouzitý na úcely odstrasenia. Kedze pritazujúcu okolnost opakovania porusenia nemozno zohladnit voci spolocnosti Eni, ale len voci spolocnostiam Versalis, Vseobecný súd znízil percentuálnu úroven zvýsenia tejto sumu na základe tejto okolností zo 60 % na 50 %. Taktiez znízil uvedený násobiaci koeficient z 1,4 na 1,2. Vseobecný súd v dôsledku toho znízil sumu pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne spolocnostiam Polimeri Europa, teraz Versalis, a Eni zo 132,16 milióna eur na 106,2 milióna eur. Návrhy úcastníkov konania Vo veci C-93/13 P 30 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v casti, v akej znízil na 106200000 eur sumu pokuty ulozenej sporným rozhodnutím spolocnostiam Versalis a Eni, -- zamietol ako celok zalobu o neplatnost podanú pred Vseobecný súd, -- zaviazal spolocnosti Versalis a Eni na náhradu trov konania na oboch stupnoch. 31 Versalis a Eni navrhujú, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie Komisie ako celok a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. Vo veci C-123/13 P 32 Versalis a Eni navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil úplne alebo ciastocne napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zamietol ich spolocnú zalobu na prvom stupni a v dôsledku toho: -- zrusil v celom rozsahu alebo ciastocne sporné rozhodnutie, -- a/alebo zrusil alebo aspon znízil pokutu, ktorá im bola ulozená týmto rozhodnutím, -- subsidiárne zrusil, a to v celom rozsahu alebo ciastocne, napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom tento rozsudok zamietol ich zaloby na prvom stupni a vrátil vec Vseobecnému súdu, aby vo veci rozhodol na základe usmernení poskytnutých Súdnym dvorom, a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, iných nákladov a odmien týkajúcich sa konaní na oboch stupnoch. 33 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie a -- zaviazal Versalis a Eni na náhradu trov konania. 34 Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 21. januára 2014 boli veci C-93/13 P a C-123/13 P spojené na spolocné konanie na úcely písomnej casti konania, ústnej casti konania a rozsudku. O odvolaniach 35 Odvolacie dôvody budú uvedené v poradí napadnutých bodov rozsudku Vseobecného súdu. O prvom odvolacom dôvode vo veci C-123/13 P Argumentácia úcastníkov konania 36 Svojím prvým odvolacím dôvodom týkajúcim sa bodov 53 az 78 napadnutého rozsudku Versalis a Eni tvrdia, ze Vseobecný súd sa tým, ze pripísal materskej spolocnosti Eni porusenie, ktorého sa údajne dopustili spolocnosti, ktoré Eni kontroluje v odvetví CR, v rozpore s clánkom 81 ES, odklonil od relevantnej judikatúry Súdneho dvora a povinností odôvodnenia, ktoré mu prislúchajú v rámci posúdenia dôkazov predlozených na úcely vyvrátenia skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, cím Vseobecný súd tiez porusil základné zásady zákonnosti, osobnej zodpovednosti v oblasti kartelov, prezumpcie neviny a práv na obranu, ako aj zásadu obmedzeného rucenia spolocností. 37 Versalis a Eni pripomínajú urcitý pocet skutocností, na ktoré dávali dôraz pred Vseobecným súdom, a najmä, ze Eni sa nezúcastnila na dotknutom porusení, ze nikdy nepôsobila v chemickom odvetví a konkrétne v odvetví CR, ze neexistovala nijaká situácia prekrývania funkcií medzi clenmi jej riadiacich orgánov a clenmi riadiacich orgánov jej dcérskych spolocností, ze kazdá z dcérskych spolocností mala vlastné rozhodovacie postupy, ze navyse neexistuje nijaký tok informácií ("reporting lines") z uvedených dcérskych spolocností vo vztahu k ich materskej spolocnosti a ze Eni jednoducho vykonávala beznú úlohu podielovej holdingovej spolocnosti vo vztahu k svojim dcérskym spolocnostiam pôsobiacim v odvetví malej dôlezitosti vo vztahu k odvetviu, v ktorom vykonáva svoje hlavné cinnosti, ktoré je v kazdom prípade odlisné od dotknutého odvetvia. 38 Versalis a Eni tvrdia, ze rozsudok je nezákonný v tom, ze Vseobecný súd nekoherentne a bez akéhokolvek relevantného odôvodnenia povazoval za úplne irelevantnú túto skupinu vecne preukázaných dôkazov, ktoré podla judikatúry Súdneho dvora mohli preukázat neexistenciu skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu spolocnostou Eni na jej dcérske spolocnosti. V praxi táto konstatácia Vseobecného súdu znamená, ze domnienka skutocného rozhodujúceho vplyvu sa povazuje za nevyvrátitelnú domnienku v rozpore so zásadami uvedenými v rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia (C-97/08 P, [10]EU:C:2009:536), pricom doslo k poruseniu zásad osobnej zodpovednosti a adresnosti trestu, ako aj prezumpcie neviny a práv na obhajobu. 39 S odkazom na rozsudok Eni/Komisia, (C-508/11 P, [11]EU:C:2013:289), v ktorom Súdny dvor odpovedal na podobný zalobný dôvod týkajúci sa rovnakých subjektov, sa Komisia domnieva, ze prvý odvolací dôvod je zjavne nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 40 Prvý odvolací dôvod spolocností Versalis a Eni sa týka uplatnenia domnienky výkonu rozhodujúceho vplyvu materskými spolocnostami na ich dcérske spolocnosti, ktoré sa dopustili porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Únie, na Eni. Ako Súdny dvor pripomenul v bode 46 rozsudku Eni/Komisia ([12]EU:C:2013:289), na ktorý poukázala Komisia, podla ustálenej judikatúry správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat na úcely uplatnenia clánku 81 ES materskej spolocnosti najmä v prípade, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstate uplatnuje pokyny, ktoré jej dala materská spolocnost, najmä vzhladom na hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. V takej situácii sú totiz materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria jeden podnik v zmysle clánku 81 ES, co Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení. 41 Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze v osobitnom prípade, ked materská spolocnost vlastní celé alebo takmer celé základné imanie svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, existuje vyvrátitelná domnienka, podla ktorej táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost (rozsudok Eni/Komisia, [13]EU:C:2013:289, bod 47). 42 Na to, aby sa uvedená domnienka povazovala za splnenú, v takej situácii stací, aby Komisia preukázala, ze celé alebo takmer celé základné imanie dcérskej spolocnosti vlastní jej materská spolocnost. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle (pozri rozsudky Akzo Nobel a i./Komisia, [14]EU:C:2009:536, bod 61, ako aj Elf Aquitaine/Komisia, [15]EU:C:2011:620, bod 57). 43 Okrem toho v osobitnom prípade, ked holdingová spolocnost vlastní celé alebo skoro celé základné imanie prostrednej spolocnosti, ktorá vlastní celé alebo skoro celé základné imanie dcérskej spolocnosti svojej skupiny, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, existuje tiez vyvrátitelná domnienka, podla ktorej táto holdingová spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie prostrednej spolocnosti a nepriamo prostredníctvom tejto prostrednej spolocnosti aj na správanie uvedenej dcérskej spolocnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok Eni/Komisia, [16]EU:C:2013:289, body 48 a 49, ako aj citovanú judikatúru). 44 V prejednávanej veci, ako to Vseobecný súd konstatoval v bode 63 napadnutého rozsudku, je nesporné, ze pocas celého trvania dotknutého porusenia Eni vlastnila ciastocne priamo a ciastocne nepriamo 99,93 az 100 % základného imania spolocností zodpovedných v rámci jej skupiny za cinnost CR, konkrétne postupne v spolocnostiach EniChem Elastomeri, EniChem a Polimeri Europa, teraz Versalis. V dôsledku toho sa domnienka uvedená v bodoch 41 a 43 tohto rozsudku uplatnuje na Eni. 45 Pokial ide o skutocnosti, na ktoré poukazujú Versalis a Eni, je namieste konstatovat, ze Vseobecný súd ich preskúmal v bodoch 66 az 72 napadnutého rozsudku. Odôvodnenie tohto rozsudku nenecháva nijaký priestor pre pochybnosti v súvislosti s úvahami, ktoré boli základom rozhodnutia Vseobecného súdu v tejto otázke, v dôsledku coho môze Súdny dvor vykonat jeho preskúmanie. Z toho vyplýva, ze napadnutý rozsudok vôbec nie je v tejto súvislosti nedostatocne odôvodnený. Preto Vseobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, v bode 73 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze spolocnostiam Versalis a Eni sa nepodarilo vyvrátit domnienku rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Eni na jej dcérske spolocnosti EniChem Elastomeri, EniChem a Polimeri Europa, teraz Versalis, kedze nepredlozila dostatocné dôkazy, ktoré by preukazovali, ze tieto jej dcérske spolocnosti sa na dotknutom trhu správali nezávisle. 46 Na rozdiel od toho, co tvrdia Versalis a Eni, táto konstatácia Vseobecného súdu znamená, ze domnienka skutocného rozhodujúceho vplyvu sa povazuje za nevyvrátitelnú domnienku. Skutocnost, ze by mohlo byt tazké predlozit dôkaz preukazujúci opak potrebný na vyvrátenie domnienky, totiz sama osebe neznamená, ze by bola táto domnienka nevyvrátitelná, najmä ak práve subjekty, voci ktorým bola domnienka uplatnená, môzu najlepsie zaistit tento dôkaz v ich vlastnej oblasti cinností (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, [17]EU:C:2011:620, bod 70). 47 Preto výhrada zalozená na tom, ze Vseobecný súd tým, ze pripustil nevyvrátitelnost tejto domnienky, porusil zásady osobnej zodpovednosti a adresnosti trestov, ako aj prezumpciu neviny a práva na obhajobu, nemôze uspiet. 48 V dôsledku toho je potrebné zamietnut prvý odvolací dôvod podaný spolocnostami Versalis a Eni ako nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode vo veci C-123/13 P Argumentácia úcastníkov konania 49 Svojím druhým odvolacím dôvodom týkajúcim sa bodov 94, 95 a 97 napadnutého rozsudku a zalozeným na porusení zásady osobnej zodpovednosti Versalis a Eni vytýkajú Vseobecnému súdu, ze tým, ze pripísal Versalis porusenie, ktorého sa dopustila spolocnost[dôverné], predtým EniChem, nesprávne uplatnil relevantnú judikatúru Súdneho dvora a nedostatocne odôvodnil zamietnutie ich tvrdení. 50 S odkazom na rozsudky ETI a i., (C-280/06, [18]EU:C:2007:775) a ThyssenKrupp Nirosta/Komisia (C-352/09 P, [19]EU:C:2011:191) Versalis a Eni predovsetkým tvrdia, ze Súdny dvor pripustil moznost odchýlky od zásady osobnej zodpovednosti len výnimocne a za presných podmienok, ktoré v prejednávanej veci nie sú splnené. V tomto ohlade najmä uvádzajú, ze spolocnost [dôverné], predtým EniChem, neprestala právne a hospodársky existovat. Poukazujú najmä na nedostatocnost odôvodnenia napadnutého rozsudku. 51 Komisia pripomína, ze riziko, ze spolocnost [dôverné], predtým EniChem, by sa mohla stat "prázdnou schránkou", konstatované v bode 95 napadnutého rozsudku, je vecnou skutocnostou, ktorú Súdnemu dvoru neprinálezí preskúmat. Komisia dalej uvádza, ze Súdny dvor v nijakom prípade neobmedzil prípad zodpovednosti nadobúdajúcej spolocnosti na situácie, ked postupujúca spolocnost prestala vykonávat akúkolvek hospodársku cinnost. Podla judikatúry Súdneho dvora vyplývajúcej z rozsudkov Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [20]EU:C:2004:6) a ETI a i. ([21]EU:C:2007:775), iba existencia "strukturálnych väzieb" medzi postupujúcou spolocnostou a nadobúdacou spolocnostou, ktoré sú súcastou rovnakej skupiny, je rozhodujúcou na úcely urcenia zodpovednosti nadobúdacej spolocnosti. Posúdenie Súdnym dvorom 52 Druhý odvolací dôvod, ktorí predlozili Versalis a Eni vo veci C-123/13 P, sa týka otázky právneho nástupníctva podnikov. Ako Súdny dvor pripomenul v bode 51 rozsudku Versalis/Komisia (C-511/11 P, [22]EU:C:2013:386), podla ustálenej judikatúry sa právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze týka cinností podnikov a pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od jeho právneho postavenia a spôsobu jeho financovania. Ak takýto subjekt porusuje predpisy hospodárskej sútaze, zodpovedá podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie. 53 Súdny dvor uz rozhodol, ze ak dva subjekty tvoria ten istý hospodársky subjekt, skutocnost, ze subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, este existuje, sama osebe nebráni tomu, aby bol sankcionovaný subjekt, na ktorý previedol svoje hospodárske cinnosti. Takéto uplatnenie sankcie je prípustné najmä vtedy, ak tieto subjekty boli pod kontrolou tej istej osoby a vzhladom na tesné väzby, ktoré ich spájajú z hospodárskeho a organizacného hladiska, uplatnovali v podstate rovnaké obchodné pokyny (pozri rozsudky ETI a i., [23]EU:C:2007:775, body 48 a 49 a citovanú judikatúru, ako aj Versalis/Komisia, [24]EU:C:2013:386, bod 52). 54 V bodoch 91 a 92 napadnutého rozsudku Vseobecný súd pripomenul väzby existujúce medzi spolocnostami postupne zodpovednými za cinnost CR v rámci skupiny a ze Eni ako materská spolocnost priamo alebo nepriamo vlastnila viac nez 99,9 % základného imania vsetkých týchto spolocností. Vzhladom na tieto skutocnosti Vseobecný súd v bode 93 napadnutého rozsudku správne dospel k záveru, ze existovala hospodárska kontinuita medzi postupujúcou spolocnostou zapojenou do kartelu, konkrétne EniChem, teraz [dôverné], a nadobúdajúcou spolocnostou, konkrétne Polimeri Europa, teraz Versalis. 55 Vseobecný súd sa navyse v bode 95 napadnutého rozsudku domnieval, ze existuje nebezpecenstvo, ze pôvodný prevádzkovatel cinnosti CR v rámci skupiny Eni, konkrétne spolocnost EniChem, teraz [dôverné], by sa stala "prázdnou schránkou" v dôsledku vnútorných restrukturalizácií uvedenej skupiny a ze sankcie jej ulozené na základe práva týkajúceho sa kartelov by v tomto prípade nemali nijaký úcinok. Ide o vecné posúdenie, ktorého preskúmanie Súdnemu dvoru v rámci konania o odvolaní neprinálezí. 56 Vzhladom na tieto úvahy sa Vseobecný súd nedopustil neprávneho právneho posúdenia, ked v bode 98 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia oprávnene pripísala vsetky porusenia, ktorých sa dopustila EniChem, teraz [dôverné], spolocnosti Polimeri Europa, teraz Versalis, napriek skutocnosti, ze spolocnost [dôverné] nadalej existovala. 57 Toto zistenie nemozno vyvrátit skutocnostou, ze Súdny dvor v bode 144 rozsudku ThyssenKrupp Nirosta/Komisia ([25]EU:C:2011:191) rozhodol, ze predpoklad uvedený v bode 53 tohto rozsudku zahrnuje tiez prípad, ked subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, prestal z právneho alebo hospodárskeho hladiska existovat, kedze sankcii ulozenej podniku, ktorý prestal vykonávat hospodársku cinnost, hrozí strata odstrasujúceho úcinku, pretoze z tohto rozsudku presne nevyplýva, ze by sa pripísanie porusenia jednému subjektu, ktorý sa ho nedopustil, obmedzovalo iba na prípady, ked by uplatnenie sankcie vo vztahu k spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia, nemalo odstrasujúci úcinok (pozri rozsudok Versalis/Komisia, [26]EU:C:2013:386, bod 55). 58 Súdny dvor v rozsudku ETI a i. ([27]EU:C:2007:775), na ktorý výslovne odkázal v bode 144 rozsudku ThyssenKrupp Nirosta/Komisia ([28]EU:C:2011:191), totiz rozhodol, ze Komisia bola oprávnená pripísat predmetné porusenie spolocnosti, ktorá sa ho nedopustila, v prípade, ked subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, nadalej existoval ako hospodársky subjekt na iných trhoch (pozri rozsudok ETI a i., [29]EU:C:2007:775, bod 45). Súdny dvor pri tomto posúdení vychádzal zo skutocnosti, ze dotknuté spolocnosti boli v case ich protiprávneho správania vo vlastníctve toho istého verejnoprávneho subjektu (pozri rozsudky ETI a i., [30]EU:C:2007:775, bod 50, ako aj Versalis/Komisia, [31]EU:C:2013:386, bod 56). 59 Tiez je namieste konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdia Versalis a Eni, sa rozsudok ETI a i. ([32]EU:C:2007:775) neobmedzuje na prípady, v ktorých sú dotknuté subjekty ovládané verejnoprávnym orgánom. V bode 44 tohto rozsudku Súdny dvor totiz spresnil, ze irelevantnou je takisto okolnost, ze o prevode cinností nerozhodli súkromné subjekty, ale zákonodarca v kontexte privatizácie. Súdny dvor tak usúdil, ze prípadné pochybnosti, pokial ide o pripísatelnost porusenia oprávnenému subjektu, by mohli existovat len za predpokladu spolocnej kontroly vykonávanej verejnoprávnym orgánom, pricom Súdny dvor tieto pochybnosti odstránil. Naopak nijaká pochybnost týkajúca sa takej pripísatelnosti nemôze existovat za predpokladu, ked túto kontrolu, tak ako v tomto prípade, vykonáva spolocnost zalozená podla súkromného práva (pozri rozsudok Versalis/Komisia, [33]EU:C:2013:386, bod 57). 60 Vseobecný súd sa vzhladom na tieto úvahy nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdil, ze Komisia mohla platne pripísat vsetky predmetné protisútazné konania spolocnosti Versalis. 61 Pokial ide o nedostatok odôvodnenia, Vseobecný súd v bodoch 89 az 98 napadnutého rozsudku podrobne uviedol dôvody, na základe ktorých posúdil ako nedôvodný zalobný dôvod uvedený v konaní na prvom stupni a smerujúci k tomu, aby uvedené správania neboli pripísané spolocnosti Versalis. Odôvodnenie tohto rozsudku nenecháva nijaký priestor pre pochybnosti v súvislosti s úvahami, ktoré boli základom rozhodnutia Vseobecného súdu v tejto otázke, v dôsledku coho môze Súdny dvor vykonat jeho preskúmanie. Z toho vyplýva, ze napadnutý rozsudok vôbec nie je v tejto súvislosti nedostatocne odôvodnený. 62 Vzhladom na to, ze nijaké z tvrdení na podporu druhého odvolacieho dôvodu spolocností Versalis a Eni nemalo úspech, je potrebné, aby bol tento odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode vo veci C-123/13 P Argumentácia úcastníkov konania 63 V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu Versalis a Eni Vseobecnému súdu vytýkajú, ze nesprávne a protichodne uplatnil zásadu vyplývajúcu z judikatúry týkajúcu sa výslovného odstupnovania kartelu na úcely nepripísatelnosti porusenia a porusil zásadu in dubio pro reo tým, ze v bode 173 napadnutého rozsudku konstatoval, ze EniChem, teraz [dôverné], sa zúcastnila na stretnutí 12. alebo 13. júna 1993 vo Florencii a v bode 183 toho istého rozsudku, ze stretnutia uskutocnené v roku 2002, na ktorých sa zúcastnila Polimeri Europa, teraz Versalis, mali protisútaznú povahu. Rovnako Vseobecný súd skreslil dôkazy, ked konstatoval, ako to tvrdí Komisia, ze dve stretnutia, ktoré sa konali v roku 2002, mali protisútaznú povahu. V dôsledku toho Vseobecný súd tým, ze konstatoval, ze EniChem a Polimeri Europa sa zúcastnili na karteli pocas celého jeho trvania, teda od mája 1993 do mája 2002, sa nielen dopustil nesprávneho posúdenia, ale navyse ani nevykonal súdne preskúmanie z vecného hladiska. 64 Komisia uvádza, ze cielom tvrdení spolocností Versalis a Eni je spochybnit vecné posúdenia Vseobecného súdu, a preto sa odvolací dôvod musí vyhlásit za neprípustný. Posúdenie Súdnym dvorom 65 Je namieste konstatovat, ze uvedeným odvolacím dôvodom Versalis a Eni namietajú proti vecným zisteniam a posúdeniam, ktoré s výhradou prípadu skreslovania dôkazov nepredstavujú právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom. 66 Pokial ide o výhradu týkajúcu sa skreslenia dôkazov, je nutné konstatovat, ze Versalis a Eni neuviedli, ze by ich Vseobecný súd zjavne skreslil. 67 Tretí odvolací dôvod sa teda musí vyhlásit za neprípustný. O stvrtom odvolacom dôvode vo veci C-123/13 P Argumentácia úcastníkov konania 68 Stvrtým odvolacím dôvodom týkajúcim sa bodu 239 a nasl. napadnutého rozsudku Versalis a Eni tvrdia, ze Vseobecný súd porusil právo Únie tým, ze nekonstatoval nesprávne posúdenia, ktorých sa Komisia dopustila pri stanovení základnej sumy pokuty v zmysle usmernení z roku 2006. 69 V prvom rade odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré nezodpovedá výhradám vyjadreným v konaní na prvom stupni. Dalej sa Vseobecný súd mal dopustit porusenia zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania tým, ze vecne a na základe vecných dôkazov mu predlozených neposúdil, ci Komisia pri stanovení základnej sumy pokuty na základe závaznosti porusenia a dodatocnej sumy dodrzala zásady spravodlivosti, proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 70 V druhom rade Versalis a Eni Vseobecnému súdu vytýkajú, ze porusil zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania tým, ze neodpovedal na ich zalobný dôvod uvedený na pojednávaní, ktorý sa týkal neuplatnenia bodu 18 usmernení z roku 2006 Komisiou. 71 V tretom rade vytýkajú Vseobecnému súdu, ze na úcely výpoctu základnej sumy pokuty nezohladnil pocet rokov zodpovedajúcich dlzke trvania porusenia vyplývajúcej z dôkazov uvedených v rámci tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C-123/13 P. 72 Najskôr Komisia tvrdí, ze stvrtý odvolací dôvod v tejto veci je nepresný a preberá tvrdenia formulované na prvom stupni. Dalej sa urcité výhrady spolocností Eni a Versalis týkajú posúdenia skutkových okolností. Nakoniec na prvom stupni nebol predlozený nijaký specifický dôvod týkajúci sa uplatnenia bodu 18 usmernení z roku 2006 k metóde stanovenia pokút. Co sa týka trvania porusenia, Komisia sa domnieva, ze Vseobecnému súdu nemozno vytýkat nijaké nesprávne právne posúdenie. Posúdenie Súdnym dvorom 73 Ako to zdôraznil generálny advokát v bode 35 svojich návrhov, prvá výhrada spolocností Versalis a Eni je neprípustná, kedze touto výhradou odvolatelia nenapádajú napadnutý rozsudok, ale odkazujú na tvrdenia, ktoré predlozili na prvom stupni. 74 Druhá výhrada je tiez neprípustná, kedze Versalis a Eni nepreukázali, ze pred Vseobecným súdom predlozili zalobný dôvod týkajúci sa neuplatnenia bodu 18 usmernení z roku 2006 Komisiou. 75 Tretia výhrada sa tiez musí zamietnut, kedze spocíva na predpoklade prijatia druhého odvolacieho dôvodu vo veci C-123/13 P. 76 V dôsledku toho sa stvrtý odvolací dôvod v uvedenej veci musí zamietnut ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. O prvom odvolacom dôvode vo veci C-93/13 P Argumentácia úcastníkov konania 77 V rámci svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia napáda body 272 az 275 napadnutého rozsudku, ktoré stanovujú: "272 V prejednávanej veci je nutné konstatovat, ze v rámci vecí citovaných v [spornom] rozhodnutí s cielom preukázat existenciu opakovaného porusenia vo vztahu k Eni, konkrétne vecí, ktoré viedli k rozhodnutiam Polypropylén a PVC II (pozri bod 257 [napadnutého rozsudku]) (pozri poznámku pod ciarou c. 517 [sporného] rozhodnutia), Komisia ani netvrdila, ani nedokázala, ze spolocnosti, na ktoré sa uvedené rozhodnutia vztahovali, cize [Anic] a EniChem, nezávisle neurcovali svoje správanie na predmetnom trhu vo vytýkaných obdobiach porusenia a ze tvoria s materskou spolocnostou Eni jeden hospodársky subjekt a teda podnik v zmysle clánkov 81 ES a 82 ES. Komisia totiz konstatovala porusenie len vo vztahu k týmto dcérskym spolocnostiam a nie vo vztahu k ich materskej spolocnosti. Ako uviedli odvolatelky bez toho, aby im Komisia protirecila, Eni nebola vypocutá v rámci správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu týchto rozhodnutí. 273 Zásada respektovania práva na obhajobu vylucuje, aby mohlo byt povazované za zákonné rozhodnutie, ktorým Komisia ukladá podniku pokutu v oblasti hospodárskej sútaze bez toho, aby mu predtým oznámila proti nemu prijaté výhrady. Takisto je dôlezité, aby v oznámení o výhradách bolo uvedené, v akom postavení sa právnickej osobe vytýkajú uvádzané skutocnosti (rozsudok Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, [C-322/07 P, C-327/07 P a C-338/07 P, [34]EU:C:2009:500], body 37 a 39, a rozsudok [Akzo Nobel a i./Komisia, C-97/08 P, [35]EU:C:2009:536], bod 57). 274 Preto nemozno pripustit, ze Komisia sa v rámci preukázania opakovaného porusenia ako pritazujúcej okolnosti v prípade spolocnosti Eni môze domnievat, ze treba vyvodit zodpovednost voci Eni za predchádzajúce porusenie, za ktoré nebola sankcionovaná rozhodnutím Komisie a v rámci preukázania ktorého jej nebolo dorucené oznámenie o výhradách, takze jej nebolo umoznené, aby vyjadrila svoje stanovisko s cielom spochybnit existenciu prípadnej hospodárskej jednoty medzi nou a inými podnikmi - konkrétne Anic a EniChem - v okamihu predchádzajúceho porusenia. 275 Z toho vyplýva, ze porusenie konstatované v clánku 1 [sporného] rozhodnutia nemozno povazovat za opakovanie porusenia vo vztahu k spolocnosti Eni." 78 Kritizujúc osobitne body 273 a 274 napadnutého rozsudku, Komisia Vseobecnému súdu vytýka, ze porusil právne zásady týkajúce sa výkonu práv na obhajobu tým, ze sa domnieval, ze tieto zásady si na úcely uplatnenia pritazujúcej okolnosti opakovania porusenia voci spolocnosti Eni vyzadujú, aby táto spolocnost bola adresátom oznámenia o výhradách týkajúceho sa prvého porusenia a rozhodnutia konstatujúceho toto porusenie. 79 Podla Komisie sú práva na obhajobu zarucené, pokial v okamihu, ked oznámi svoj zámer konstatovat opakovanie porusenia, umozní úcastníkom konania, aby preukázali, ze podmienky opakovania porusenia nie sú splnené. Uvádza, ze v prejednávanej veci mala Eni moznost vyvrátit domnienku ovládania svojej dcérskej spolocnosti. 80 V druhej casti uvedeného odvolacieho dôvodu týkajúcej sa konkrétne bodu 274 napadnutého rozsudku Komisia uvádza, ze charakteristika opakovania porusenia nevyhnutne nepredpokladá, aby doslo k ulozeniu prvej penaznej sankcii materskej spolocnosti, ale len konstatáciu prvého porusenia. Stací konstatovat, ze materská spolocnost tvorila s dcérskou spolocnostou, ktorú kvázi úplne ovláda, jeden podnik, ktorý sa dopustil nového porusenia odôvodnujúceho zvýsenie pokuty na základe opakovania porusenia. Na posúdenie toho, ci podnik vyvodil dôsledky z prvej konstatácie porusenia, bolo namieste zohladnit sklony tohto hospodárskeho subjektu dopustit sa nového porusenia a nielen jednotlivé sklony spolocností, ktoré ho tvoria. 81 Komisia tvrdí, ze odôvodnenie Vseobecného súdu by mohlo mat vplyv na represívnu cinnost Komisie, ktorá by bola nútená systematicky adresovat oznámenie o výhradách vsetkým spolocnostiam tvoriacim podnik zapojený do prvého porusenia, a to nezávisle od otázky, ci im v zohladnovanej veci treba ulozit pokutu. Dalej nemozno pripustit, aby sa pritazujúca okolnost opakovania porusenia neuplatnovala na spolocnosti patriace do takéhoto podniku výlucne z dôvodu organizacnej struktúry skupiny, ktorej sú tieto spolocnosti súcastou. 82 Versalis a Eni tvrdia, ze prvý odvolací dôvod Komisie sa musí zamietnut. Tvrdia, ze Eni nikdy nebola vypocutá, ani nebola úcastníkom konaní, ktoré viedli k rozhodnutiam "polypropylén" a "PVC II", a domnievajú sa, ze nie je legitímne tvrdit, ze Eni mohla v rámci konania predchádzajúceho spornému rozhodnutiu predlozit dôkazy, ktoré by vyvrátili domnienku rozhodujúceho vplyvu spolocnosti Eni na Anic a EniChem, teraz spolocnost [dôverné], v rovnakých obdobiach, ako boli obdobia uz dávno uzavretých konaní, ktoré viedli k rozhodnutiam "polypropylén" a "PVC II". 83 Navyse zo skutocnosti, ze Komisia nezapojila Eni do uvedených konaní, vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze okolnost, ze materská spolocnost kontroluje 100 % základného imania dcérskej spolocnosti zapojenej do porusenia, bola v tejto súvislosti irelevantná. Versalis a Eni pripomínajú, ze vlastníctvo celého základného imania dcérskej spolocnosti jej materskou spolocnostou bolo teda nedostatocnou okolnostou na preukázanie rozhodujúceho vplyvu tejto materskej spolocnosti a ze Komisia mala preukázat skutocný výkon takéhoto vplyvu spolocnostou Eni na spolocnosti Anic a EniChem. 84 Versalis a Eni tiez tvrdia, ze Eni je v súcasnosti úplne inou spolocnostou, nez bola Eni v case rozhodnutí "polypropylén" a "PVC II", a síce verejnoprávna organizácia ovládaná a riadená talianskou vládou, ktorá umoznovala talianskemu státu spravovat jeho podiely v urcitých odvetviach povazovaných za odvetia státneho záujmu. 85 Co sa týka druhej casti prvého odvolacieho dôvodu Komisie, Versalis a Eni tvrdia, ze Komisia nesprávne vykladá bod 274 napadnutého rozsudku. Domnievajú sa, ze Vseobecný súd neodkazuje na sankciu v podobe pokuty, ale skôr na neexistenciu zodpovednosti spolocnosti Eni za porusenia v rámci rozhodnutí "polypropylén" a "PVC II", kedze nepatrila medzi sankcionované podniky. Posúdenie Súdnym dvorom 86 Prvý odvolací dôvod Komisie sa týka pritazujúcej okolnosti opakovania porusenia uplatnenej vo vztahu k spolocnosti Eni z dôvodu odsúdenia spolocností Anic a EniChem jednotlivými rozhodnutiami "polypropylén" a "PVC II" z dôvodu ich úcasti na karteloch. 87 Ako vyplýva z bodu 28 usmernení z roku 2006 a z judikatúry Súdneho dvora, pritazujúca okolnost opakovania porusenia je charakteristická tým, ze podnik pokracuje v rovnakom alebo podobnom porusení alebo ho opakuje po tom, ako Komisia alebo vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz konstatovali, ze tento podnik porusil ustanovenia clánku 81 ES alebo clánku 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Groupe Danone/Komisia, C-3/06 P, [36]EU:C:2007:88, body 40 a 41). 88 V tejto súvislosti treba uviest, ze právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov a ze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, bez ohladu na jeho právne postavenie a spôsob financovania (pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, [37]EU:C:2009:536, bod 54 a citovanú judikatúru). 89 Ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie zodpovedá. Vzhladom na to porusenie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze treba jednoznacne pripísat právnickej osobe, ktorej bude mozné ulozit pokuty, a oznámenie o výhradách musí byt urcené tejto osobe (pozri v tomto zmysle rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia, [38]EU:C:2009:536, body 56 a 57 a citovanú judikatúru). 90 Co sa týka správania dcérskej spolocnosti, podla ustálenej judikatúry pripomenutej v bode 40 tohto rozsudku toto správanie mozno na úcely uplatnenia clánku 81 ES pripísat materskej spolocnosti, pokial materská spolocnost a dcérska spolocnost sú súcastou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria jeden podnik v zmysle tohto clánku. 91 Preto na úcely preukázania pritazujúcej okolnosti opakovania porusenia vo vztahu k materskej spolocnosti nemozno pozadovat, aby bola predmetom predchádzajúceho vysetrovania, ktoré viedlo k oznámeniu o výhradách a k rozhodnutiu. Na tieto úcely je dôlezitá najmä predchádzajúca konstatácia prvého porusenia vyplývajúceho zo správania dcérskej spolocnosti, s ktorou materská spolocnost zapojená do druhého porusenia tvorila jeden podnik v zmysle clánku 81 ES uz v okamihu prvého porusenia. 92 Ciel potlacit správania odporujúce pravidlám hospodárskej sútaze a zabránit ich opakovaniu prostredníctvom odradzujúcich sankcií (pozri rozsudok ETI a i., [39]EU:C:2007:775, bod 41 a citovanú judikatúru) by bol zmarený, ak by podnik, ktorý zahrna dcérsku spolocnost dotknutú prvým porusením, bol schopný prostredníctvom zmeny svojej právnej struktúry vytvorením nových dcérskych spolocností, ktoré neboli predmetom vysetrovania na základe prvého porusenia, ale sa podielali na spáchaní nového porusenia, znemoznit alebo osobitným spôsobom stazit uplatnenie sankcie za opakovanie porusenia a tým sa aj vyhnút tejto sankcii. 93 Iste, ako Vseobecný súd rozhodol v napadnutom rozsudku, práva na obhajobu právnickej osoby, ktorej sa vytýka opakovanie porusenia, musia byt respektované. Toto respektovanie vsak nevyzaduje, ako to Vseobecný súd nesprávne uviedol v bode 274 napadnutého rozsudku, aby táto právnická osoba mala moznost v rámci vysetrovania vykonaného z dôvodu prvého porusenia spochybnit, ze tvorila s ostatnými subjektmi, ktoré sú tiez predmetom vysetrovania, tú istú hospodársku jednotku. Stací len, ak sa zarucí, ze uvedená právnická osoba mala moznost obhajovat sa v okamihu, ked sa jej vytýka opakovanie porusenia. 94 V tomto ohlade je namieste pripomenút, ze dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, je základnou zásadou práva Únie, ktorá musí byt plne zachovaná aj v prípade, ked ide o konanie správnej povahy (rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, [40]EU:C:1979:36, bod 9; ARBED/Komisia, C-176/99 P, [41]EU:C:2003:524, bod 19, ako aj Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, [42]EU:C:2009:500, bod 34). 95 V rámci konania o porusení pravidiel hospodárskej sútaze je to práve oznámenie o výhradách, ktoré v tejto súvislosti predstavuje procesnú záruku (pozri v tomto zmysle rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, [43]EU:C:1983:158, bod 10, ako aj Papierfabrik August Koehler a i./Komisia, [44]EU:C:2009:500, bod 35). 96 Ked Komisia zamýsla pripísat porusenie práva hospodárskej sútaze právnickej osobe a uplatnit voci nej opakovanie porusenia, oznámenie o výhradách musí obsahovat vsetky skutocnosti umoznujúce tejto právnickej osobe bránit sa. Konkrétne, ak je táto osoba materskou spolocnostou, voci ktorej sa uplatnuje pritazujúca okolnost opakovania porusenia z dôvodu protisútazného správania konstatovaného Komisiou pri jednej z jej dcérskych spolocností, v súvislosti s ktorým vsak táto materská spolocnost nebola v case pred týmto oznámením adresátom rozhodnutia konstatujúceho prvé porusenie, oznámenie o výhradách urcené tejto materskej spolocnosti musí obsahovat skutocnosti, ktoré odôvodnujú, ze podmienky opakovania porusenia sú splnené a najmä preukazujú, ze právnická osoba tvorila v okamihu prvého porusenia jeden podnik so spolocnostou, vo vztahu ku ktorej bolo konstatované prvé porusenie. V tomto ohlade Komisii prinálezí, aby preukázala, ze právnická osoba dotknutá druhým porusením uz v okamihu prvého porusenia uplatnovala rozhodujúci vplyv na dcérsku spolocnost zapojenú do prvého porusenia. 97 Na rozdiel od toho, co tvrdí Eni, casové obdobie, ktoré oddeluje prvé porusenie pravidiel hospodárskej sútaze od druhého porusenia, v zásade nezakazuje odvolat sa na pritazujúcu okolnost opakovania porusenia voci právnickej osobe, ktorá nebola predmetom vysetrovania prvého porusenia. V kazdom prípade Komisii prinálezí, aby vo svojom posúdení sklonov podniku porusovat pravidlá hospodárskej sútaze zohladnila cas, ktorý uplynul medzi dvomi poruseniami (pozri v tomto zmysle rozsudok Lafarge/Komisia, C-413/08 P, [45]EU:C:2010:346, bod 70). Navyse v prípade, ked súd Európskej únie preskúmava, ci zásada práva na obhajobu bola dodrzaná, prinálezí mu, aby zohladnil vsetky okolnosti dotknutej veci, najmä prípadné tazkosti týkajúce sa dôkazného bremena vzhladom na cas, ktorý uplynul od prvého porusenia, ci na strukturálny vývoj podniku alebo vývoj právnych predpisov uplatnujúcich sa v oblasti hospodárskej sútaze. 98 Dalej treba pripomenút, ze Komisii prislúcha, aby preukázala, ze podmienky opakovania porusenia sú splnené, a to tak v oznámení o výhradách, ako aj v rozhodnutí. Preto v prípade, ze Komisia ulozí spolocnosti pokutu za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze a pri výpocte pokuty uplatní násobiaci koeficient na úcely zohladnenia skutocnosti, ze tá istá spolocnost sa uz predtým podielala na porusení pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze, musí spolu s rozhodnutím, ktorým sa ukladá uvedená pokuta, poskytnút výklad umoznujúci súdom Únie, ako aj tejto spolocnosti pochopit povahu a rozsah úcasti tejto spolocnosti na predchádzajúcom porusení. Predovsetkým, ak sa Komisia domnieva, ze uvedená spolocnost bola súcastou podniku, ktorému je urcené rozhodnutie týkajúce sa predchádzajúceho porusenia, prinálezí jej, aby z právneho hladiska dostatocne odôvodnila toto tvrdenie (rozsudky Eni/Komisia, [46]EU:C:2013:289, bod 129, a Versalis/Komisia, [47]EU:C:2013:386, bod 142). 99 Co sa týka pritazujúcej okolnosti opakovania porusenia uplatnovanej voci spolocnosti Eni, bez toho, aby bolo nevyhnutné preskúmat oznámenie o výhradách, stací konstatovat, ze samotné odôvodnenie 540 sporného rozhodnutia obsahovalo uvedenie skutocnosti, ze EniChem uz bola adresátom predchádzajúcich rozhodnutí týkajúcich sa nedovolených dohôd, pricom odkazovalo na poznámku pod ciarou, v ktorej boli citované rozhodnutie "polypropylén", "v ktorom [Komisia] konstatovala, ze [Anic]., dcérska spolocnost skupiny ENI, sa zúcastnila kartelu", ako aj rozhodnutie "PVC II", "v ktorom [Komisia] konstatovala, ze [EniChem] sa zúcastnila kartelu". Uvedené odôvodnenie navyse bez dalsieho vysvetlenia obsahuje tvrdenie, ze Eni je recidivista. 100 Kedze vsak rozhodnutie "polypropylén" bolo urcené najmä spolocnosti Anic a rozhodnutie "PVC II" najmä spolocnosti EniChem, treba konstatovat, ze údaje poskytnuté v spornom rozhodnutí a pripomenuté v predchádzajúcom bode vôbec neumoznujú pochopit povahu a rozsah, v akom sa porusenia konstatované v týchto rozhodnutiach týkali spolocnosti Eni, ktorá sa nenachádza ani medzi adresátmi rozhodnutia "polypropylén", ani medzi adresátmi rozhodnutia "PVC II". 101 Kedze sporné rozhodnutie zjavne neobsahuje nijaké odôvodnenie, ktoré by Eni umoznovalo bránit sa a súdu Únie vykonat jeho preskúmanie, je namieste zamietnut, pokial ide o Eni, uplatnenie pritazujúcej okolnosti opakovania porusenia. 102 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil neprávneho právneho porusenia, ked v bode 274 napadnutého rozsudku stanovil podmienky opakovania porusenia. Kedze sa vsak rozhodnutie Vseobecného súdu v bode 275 napadnutého rozsudku, ktorým sa zamieta uplatnenie pritazujúcej okolnosti recidívy vo vztahu k Eni, zdá byt dôvodné z iných právnych dôvodov, takéto porusenie nemá za následok zrusenie tohto rozsudku, ani dôsledkov, ktoré z neho Vseobecný súd vyvodil, pokial ide o sumu pokuty, je vsak ale potrebné nahradit odôvodnenie (pozri v tomto zmysle rozsudok FIAMM a i./Rada a Komisia, C-120/06 P a C-121/06 P, [48]EU:C:2008:476, bod 187 a citovanú judikatúru). 103 Preto je namieste zamietnut prvý odvolací dôvod vo veci C-93/13 P. O piatom odvolacom dôvode vo veci C-123/13 P Argumentácia úcastníkov konania 104 V piatom odvolacom dôvode Versalis a Eni tvrdia, ze Vseobecný súd porusil právne predpisy Únie v oblasti opakovania porusenia, ked v bodoch 278 az 280 napadnutého rozsudku potvrdil, ze pritazujúca okolnost opakovania porusenia bola uplatnitelná na Versalis a bola odôvodnená hospodárskym nástupníctvom spolocnosti Polimeri Europa na spolocnost EniChem, teraz [dôverné], ktorá sa zúcastnila na porusení dotknutom v rozhodnutí "PVC II". Okrem toho tvrdia, ze Vseobecný súd sa v bode 276 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze zachoval solidárnu zodpovednost Eni za zaplatenie pokuty, vrátane casti tejto pokuty týkajúcej sa pritazujúcej okolnosti opakovania porusenia. 105 V prvom rade sa odvolávajú na nedostatok odôvodnenia, co sa týka väzieb medzi podnikmi zodpovednými za rôzne porusenia. V druhom rade namietajú proti pouzitiu kritéria hospodárskeho nástupníctva. V tretom rade tvrdia, ze Vseobecný súd prekrocil hranice svojej právomoci, ked potvrdil uplatnitelnost pritazujúcej okolnosti recidívy odôvodnením odlisujúcim sa od odôvodnenia Komisie. V stvrtom rade s odkazom na situáciu spolocnosti Bayer uvedenú v bode 367 napadnutého rozsudku odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil zásadu rovnosti zaobchádzania, ked stanovil percentuálny podiel znízenia zvýsenia pokuty na základe pritazujúcej okolnosti opakovania porusenia len na 10 %. V piatom rade sa Versalis a Eni domnievajú, ze co sa týka solidárnej povahy povinnosti zaplatenia tohto zvýsenia vo vztahu k Eni, Vseobecný súd nesplnil svoju povinnost odôvodnenia a odklonil sa od judikatúry Súdneho dvora vyplývajúcej z rozsudku Arkema/Komisia (C-520/09 P, [49]EU:C:2011:619), v ktorom sa rozhodlo, ze materská spolocnost, ktorá predstavuje jeden podnik s dcérskou spolocnostou zodpovednou za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, nezodpovedá spolocne a nerozdielne za cast pokuty zodpovedajúcej opakovaniu porusenia dcérskou spolocnostou, pokial táto materská spolocnost nepredstavovala hospodársku jednotku s touto dcérskou spolocnostou v okamihu spáchania prvého porusenia. 106 Komisia tvrdí, ze tieto výhrady sú nedôvodné. Posúdenie Súdnym dvorom 107 Tento odvolací dôvod sa týka pritazujúcej okolnosti opakovania porusenia uplatnenej voci spolocnosti Versalis z dôvodu odsúdenia spolocnosti EniChem rozhodnutím "PVC II". V rámci svojho preskúmania tretieho zalobného dôvodu zalobkýn v prvostupnovom konaní, na ktorý Vseobecný súd odkazuje v bode 278 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd siroko opísal väzby medzi rôznymi právnickými osobami zapojenými do porusenia. Dalej z preskúmania druhého odvolacieho dôvodu spolocností Versalis a Eni vo veci C-123/13 P vyplýva, ze právne nástupníctvo medzi spolocnostami EniChem, teraz [dôverné], a Polimeri Europa, teraz Versalis, bolo mozné platne konstatovat. Navyse Vseobecný súd neprekrocil svoje právomoci, ale vychádzal zo skutocností uvedených v spornom rozhodnutí, ked rozhodol, ze podmienky opakovania porusenia boli splnené. Prvé tri výhrady preto nie sú dôvodné. 108 Kedze opakovanie porusenia bolo konstatované vo vztahu k spolocnosti Versalis, predtým Polimeri Europa, z dôvodu jediného porusenia predchádzajúceho spornému rozhodnutiu, Vseobecný súd v bode 367 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze situácia spolocností Versalis a Eni bola porovnatelná so situáciou spolocnosti Bayer, vo vztahu ku ktorej bolo rovnako konstatované opakovanie porusenia z dôvodu jediného predchádzajúceho porusenia. Stvrtá výhrada preto nie je dôvodná. 109 Pokial ide o piatu výhradu, ktorá smeruje k spochybneniu uplatnenia na spolocnost Eni domnienky rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na jej dcérske spolocnosti zapojené do porusenia, vztahuje sa k prvému odvolaciemu dôvodu spolocností Versalis a Eni. Z bodov 40 az 45 tohto rozsudku vsak vyplýva, ze tento odvolací dôvod sa musí zamietnut. Co sa týka rozsudku Arkema/Komisia ([50]EU:C:2011:619), stací konstatovat, ze tvrdenie spolocností Versalis a Eni sa zakladá na nesprávnom výklade tohto rozsudku, v ktorom sa Súdny dvor obmedzil na preskúmanie výpoctu pokuty na základe výberov uskutocnených Komisiou, pricom nezaujal stanovisko k podmienkam opakovania porusenia. 110 Z týchto skutocností vyplýva, ze piaty odvolací dôvod spolocností Versalis a Eni sa musí zamietnut ako nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode vo veci C-93/13 P Argumentácia úcastníkov konania 111 V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu týkajúceho sa bodu 316 a nasl. napadnutého rozsudku Komisia namieta proti porovnaniu násobiaceho koeficientu urceného na zarucenie dostatocného odstrasujúceho úcinku a pouzitého na úcely urcenia sumy pokuty ulozenej spolocnostiam Versalis a Eni a násobiaceho koeficientu uplatneného v spornom rozhodnutí na spolocnost Dow, ako aj proti znízeniu násobiaceho koeficientu uplatneného na Versalis a Eni odôvodnenému porusením zásady rovnosti zaobchádzania. 112 Tvrdí, ze Vseobecný súd prekrocil hranice svojej právomoci a porusil dispozicnú zásadu, clánok 21 Protokolu o statúte Súdneho dvora Európskej únie ([51]Ú. v. EÚ L 132, s. 5), ako aj clánok 44 ods. 1 a clánok 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu tým, ze preskúmal právnu otázku týkajúcu sa porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o násobiaci koeficient uplatnený pri výpocte pokuty na úcely odstrasenia, ktorá nebola vznesená spolocnostami Versalis a Eni v návrhu na zacatie konania. 113 Komisia uvádza, ze v uvedenom návrhu Versalis a Eni navrhovali Vseobecnému súdu, aby konstatoval nezákonnost uplatnenia tohto násobiaceho koeficientu na základe skutocnosti, ze z dôvodu jeho výsky toto uplatnenie porusovalo zásadu proporcionality. Subsidiárne Versalis a Eni pozadovali, aby bol uvedený koeficient znízený. Az na pojednávaní pred Vseobecným súdom tieto osoby poukázali na porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. Vseobecný súd porusil vyssie uvedené ustanovenia a osobitne dispozicnú zásadu tým, ze tento dôvod uplatnil ex offo. 114 Versalis a Eni spochybnujú druhý odvolací dôvod Komisie. Tvrdia, ze poukazovali na rozdiel medzi násobiacimi koeficientmi uplatnovanými na úcely odstrasenia pri výpocte pokút ukladaných rôznym zúcastneným podnikom na podporu svojho zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásady proporcionality. Domnievajú sa, ze zásada rovnosti zaobchádzania je spojená so zásadou proporcionality. Vseobecný súd preto neuplatnil ex offo nový dôvod. Komisia navyse v rámci uvedeného pojednávania nenamietala proti predlozeniu nového zalobného dôvodu spolocnostami Versalis a Eni. 115 Versalis a Eni pripomínajú tiez judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa neobmedzenej súdnej právomoci Vseobecného súdu. Posúdenie Súdnym dvorom 116 Ako to zdôraznil generálny advokát v bode 101 svojich návrhov, Versalis a Eni viackrát a najmä v ich zalobe na prvom stupni vytýkali Komisii uplatnenie vyssieho násobiaceho koeficientu na úcely odstrasenia, nez uplatnili pri ostatných podnikoch. V rámci tejto výhrady Versalis a Eni v podstate uvádzali zalobný dôvod zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, ktorý bol následne predmetom diskusie úcastníkov konania. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd nerozhodol o tomto zalobnom dôvod ex offo. 117 Druhý odvolací dôvod Komisie sa preto musí zamietnut. O tretom odvolacom dôvode vo veci C-93/13 P Argumentácia úcastníkov konania 118 V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu týkajúceho sa bodov 323 az 325 napadnutého rozsudku Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatnení zásady rovnosti zaobchádzania, co sa týka násobiaceho koeficientu pokuty pouzitého na úcely odstrasenia. Napadnutý rozsudok je tiez nedostatocne odôvodnený. Vseobecný súd najmä ignoroval volnú úvahu Komisie pri urcovaní súm pokút s prihliadnutím na relevantné okolnosti a nútil ju vykonat výlucne matematický výpocet na úcely urcenia násobiaceho koeficientu, ktorý sa má uplatnit na pokuty spolocností Versalis a Eni. Navyse Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked pozadoval, aby zvýsenie pokuty na úcely odstrasujúceho úcinku bolo primerané jednotlivým obratom podnikov, a nie aby násobiace koeficienty alebo pokuty vyplývajúce z uplatnenia násobiacich koeficientov boli primerané celkovým obratom týchto podnikov. 119 Versalis a Eni tvrdia, ze v rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu Komisia navrhuje Súdnemu dvoru aby znova posúdil násobiaci koeficient uplatnený na úcely odstrasenia. Tento odvolací dôvod je preto neprípustný. Uvedený odvolací dôvod je v kazdom prípade nedôvodný. Vseobecný súd totiz konal v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci a Komisia nepreukázala, ze metóda uprednostnená Vseobecným súdom by bola menej odstrasujúca nez metóda navrhnutá Komisiou, ktorá by mohla priniest neproporcionálne výsledky. Posúdenie Súdnym dvorom 120 Ako to zdôraznil generálny advokát v bode 105 svojich návrhov, tretí odvolací dôvod Komisie sa netýka nevyhnutnosti respektovat zásadu rovnosti zaobchádzania medzi rôznymi úcastníkmi toho istého kartelu, ale skutocností, ktoré sa majú zohladnit pri preskúmaní proporcionality ulozených pokút. V tomto ohlade Vseobecný súd, ktorý vychádzal zo skutocností obsiahnutých v spornom rozhodnutí, presne odôvodnil svoje rozhodnutie a nedopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 325 napadnutého rozsudku rozhodol, ze výber násobiaceho koeficientu 1,4 nebol primeraný vzhladom na odlisnost obratov spolocností Eni a Dow. 121 Uvedený odvolací dôvod sa musí zamietnut ako nedôvodný. O siestom odvolacom dôvode vo veci C-123/13 P Argumentácia úcastníkov konania 122 V rámci svojho siesteho odvolacie dôvodu Versalis a Eni tvrdia, ze Vseobecný súd zjavne nesprávne uplatnil clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 tým, ze urcil maximálnu výsku pokuty inak nez len v závislosti od obratu spolocnosti [dôverné], predtým EniChem. 123 Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod sa prekrýva s prvým a druhým odvolacím dôvodom spolocností Versalis a Eni. Posúdenie Súdnym dvorom 124 Uvedený odvolací dôvod sa zakladá na predpoklade, ze sa vyhovie prvému a druhému dôvodu uvedeného odvolania. Kedze tieto dva uvedené odvolacie dôvody boli zamietnuté, nie je namieste odpovedat na siesty odvolací dôvod spolocností Versalis a Eni. O siedmom odvolacom dôvode vo veci C-123/13 P Argumentácia úcastníkov konania 125 V rámci svojho siedmeho odvolacieho dôvodu Versalis a Eni namietajú proti tomu, ze Vseobecný súd zamietol ich desiaty zalobný dôvod zalozený na tom, ze Komisia nezohladnila spoluprácu spolocnosti [dôverné] a spolocnosti Versalis poskytnutú mimo rámca oznámenie o spolupráci z roku 2002, ako aj jedenásty zalobný dôvod zalozený na absencii znízenia sumy pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2002. Tvrdia, ze Vseobecný súd nevykonal súdne preskúmanie, ktoré mu prinálezí, a ze v kazdom prípade sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a nesplnil si povinnost odôvodnenia, ked sa domnieval, ze Komisia neporusila zásady spravodlivosti, rovnosti zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery v rámci posúdenia tejto spolupráce. 126 Versalis a Eni vytýkajú Vseobecnému súdu, ze v bode 355 napadnutého rozsudku s odkazom na volnú úvahu priznanú Komisii, pokial ide o metódu výpoctu pokút, prebral jej posúdenie dôkazov, ktoré Versalis a Eni predlozili v rámci uvedenej spolupráce. Vseobecný súd mal vykonat svoje preskúmanie spôsobu, akým Komisia uplatnila oznámenie o spolupráci z roku 2002 v iných veciach. Dalej nezohladnila neskorý dátum, v ktorý sa Versalis a Eni dozvedeli o vysetrovaní, hoci to malo vplyv na pridanú hodnotu informácií, ktoré Versalis a Eni mohli oznámit. Tieto spolocnosti tiez vytýkajú Komisii, ze nevykonala inspekciu skôr. 127 Vseobecný súd sa tiez dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nekonstatoval, ze Komisia porusila zásadu ochrany legitímnej dôvery, hoci informácie poskytnuté spolocnostami Versalis a Eni priniesli významnú prípadnú hodnotu v porovnaní s informáciami vo veciach, ktoré viedli k iným rozhodnutiam Komisie, a ze Versalis a Eni sa mohli legitímne domnievat, ze ich úplná, lojálna a trvalá spolupráca bude riadne odmenená. Namietajú proti bodu 358 napadnutého rozsudku pre jeho nedôvodnost. 128 Versalis a Eni boli tiez diskriminované vo vztahu k iným podnikom, ktoré poziadali o znízenie ich pokút, pricom ich vyhlásenia boli nekoherentné, nepresné a nespolahlivé. 129 Komisia tvrdí, ze siedmy odvolací dôvod predlozený spolocnostami Versalis a Eni je neprípustný v tom, ze predstavuje opätovné predlozenie tvrdení uvedených pred Vseobecným súdom a jeho cielom je dosiahnut nové vecné posúdenie informácií poskytnutých Komisii spolocnostou [dôverné], predtým EniChem. Posúdenie Súdnym dvorom 130 Svojím siedmym odvolacím dôvodom Versalis a Eni namietajú predovsetkým proti odpovedi Vseobecného súdu na ich jedenásty zalobný dôvod. Po tom, ako Vseobecný súd v bode 354 napadnutého rozsudku pripomenul význam pojmu "pridaná hodnota", ako je uvedený v oznámení o spolupráci z roku 2002, preskúmal dôkazy predlozené spolocnostami Versalis a Eni s cielom overit, ci priniesli významnú pridanú hodnotu k dôkazom, ktorými Komisia uz disponovala. 131 V bodoch 357 az 363 napadnutého rozsudku Vseobecný súd vykonal presnú a odôvodenú analýzu dôkazov, ktorú Súdnemu dvoru neprinálezí preskúmavat v rámci odvolania. Vzhladom na toto posúdenie sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze zamietol jednotlivé tvrdenia spolocností Versalis a Eni. 132 Preto je namieste zamietnut siedmy odvolací dôvod predlozený spolocnostami Versalis a Eni. O ôsmom odvolacom dôvode vo veci C-123/13 P Argumentácia úcastníkov konania 133 V rámci svojho ôsmeho odvolacieho dôvodu Versalis a Eni tvrdia ze Vseobecný súd nevykonal úplné súdne preskúmanie sumy konecnej pokuty, ktorá je nespravodlivá, nenálezitá a neprimeraná. Domnievajú sa, ze Vseobecný súd podrobne nepreskúmal ich tvrdenia a obmedzil sa na len na preskúmanie zákonnosti sporného rozhodnutia. 134 Komisia sa domnieva, ze Vseobecný súd pristúpil k podrobnému preskúmaniu tvrdení spolocností Versalis a Eni. Tieto spolocnosti sa snazia podnietit Súdny dvor, aby opätovne preskúmal sumu pokuty. Posúdenie Súdnym dvorom 135 Je namieste konstatovat, ze uvedený odvolací dôvod sa vztahuje na rozsudok ako celok a nespresnuje body odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré sa napádajú. Z tohto dôvodu je prílis nepresný a nejasný na to, aby nan bolo mozné odpovedat. 136 Navyse pri rozhodovaní o právnych otázkach v rámci odvolania neprinálezí Súdnemu dvoru nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, ktorý v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva Únie týmito podnikmi (pozri najmä rozsudok E.ON Energie/Komisia, C-89/11 P, [52]EU:C:2012:738, bod 125). 137 Z týchto skutocností vyplýva, ze ôsmy odvolací dôvod predlozený spolocnostami Versalis a Eni sa musí zamietnut ako neprípustný. 138 Kedze vsetky odvolacie dôvody, tak vo veci C-93/13 P, ako aj vo veci C-123/13 P boli zamietnuté, je namieste zamietnut obe odvolania. O trovách 139 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku Súdny dvor ulozí úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 140 Pokial ide odvolanie vo veci C-93/13 P, kedze spolocnosti Versalis a Eni navrhli, aby Komisii bola ulozená povinnost nahradit trovy konania, a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené, aby jej bola ulozená povinnost nahradit trovy konania. 141 Pokial ide o odvolanie vo veci C-123/13 P, kedze Komisia navrhla, aby bola spolocnostiam Versalis a Eni ulozená povinnost nahradit trovy konania a tieto spolocnosti nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené, aby im bola ulozená povinnost nahradit trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolania vo veciach C-93/13 P a C-123/13 P sa zamietajú. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy odvolacieho konania vo veci C-93/13 P. 3. Versalis SpA a Eni SpA sú povinné nahradit trovy odvolacieho konania vo veci C-123/13 P. Podpisy __________________________________________________________________ ( [53]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX1fZ6Vc/L90995-9600TMP.html#t-ECR_62013CJ0093_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A686&lang=SK&format=pdf&target=null 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:045:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:251:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1986:230:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:239:TOC 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=null 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=null 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=null 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=null 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=pdf&target=null 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=pdf&target=null 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=pdf&target=null 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500&lang=SK&format=pdf&target=null 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=null 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A88&lang=SK&format=pdf&target=null 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=null 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=null 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1979%3A36&lang=SK&format=pdf&target=null 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A524&lang=SK&format=pdf&target=null 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500&lang=SK&format=pdf&target=null 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A158&lang=SK&format=pdf&target=null 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A500&lang=SK&format=pdf&target=null 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&lang=SK&format=pdf&target=null 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A476&lang=SK&format=pdf&target=null 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A619&lang=SK&format=pdf&target=null 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A619&lang=SK&format=pdf&target=null 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:132:TOC 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=null 53. file:///tmp/lynxXXXX1fZ6Vc/L90995-9600TMP.html#c-ECR_62013CJ0093_SK_01-E0001