ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 13. februára 2014 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania -- Státna pomoc -- Príspevok na nákup alebo nájom digitálnych dekodérov -- Rozhodnutie Komisie, ktorým sa schéma pomoci vyhlasuje za protiprávnu a nezlucitelnú s vnútorným trhom -- Vymáhanie -- Vycíslenie sumy, ktorá sa má vymáhat -- Úloha vnútrostátneho súdu -- Zohladnenie stanovísk, ktoré Komisia zaujala v rámci výkonu jej rozhodnutia, vnútrostátnym súdom -- Zásada lojálnej spolupráce" Vo veci C-69/13, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunale civile di Roma (Taliansko) z 19. novembra 2012 a dorucený Súdnemu dvoru 11. februára 2013, ktorý súvisí s konaním: Mediaset SpA proti Ministero dello Sviluppo economico, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predsednícka druhej komory R. Silva de Lapuerta, sudcovia J. L. da Cruz Vilaça, G. Arestis, J.-C. Bonichot a A. Arabadziev (spravodajca), generálny advokát: N. Jääskinen, tajomník: A. Impellizzeri, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 21. novembra 2013, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: -- Mediaset SpA, v zastúpení: L. Medugno, A. Lauteri, G. Rossi, G. M. Roberti, M. Serpone a I. Perego, avvocati, -- talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci A. De Stefano, avvocato dello Stato, -- polská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca, -- Európska komisia, v zastúpení: D. Grespan, B. Stromsky a G. Conte, splnomocnení zástupcovia, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu príslusných ustanovení práva Únie v oblasti státnej pomoci. 2 Tento návrh bol predlozený v rámci sporu medzi spolocnostou Mediaset SpA (dalej len "Mediaset") a Ministero dello Sviluppo economico (Ministerstvo pre hospodársky rozvoj) vo veci vrátenia státnej pomoci, ktorú Talianska republika poskytla spolocnosti Mediaset v rámci schémy státnej pomoci digitálnym pozemným vysielatelom, ktorí ponúkajú sluzby platenej televízie, a káblovým prevádzkovatelom platenej televízie, ktorá bola rozhodnutím Komisie 2007/374/ES z 24. januára 2007 o státnej pomoci C 52/2005 (ex NN 88/2005, ex CP 101/2004), ktorú Talianska republika poskytla prostredníctvom príspevku na nákup digitálnych dekodérov ([2]Ú. v. EÚ L 147, s. 1) (dalej len "rozhodnutie 2007/374"), vyhlásená za nezlucitelnú s vnútorným trhom. Právny rámec Nariadenie (ES) c. 659/1999 3 Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 336) vo svojom clánku 14 s názvom "Vymáhanie pomoci" stanovuje: "1. Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, ze daný clenský stát podnikne vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie o vymáhaní`). Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva spolocenstva. 2. Pomoc, ktorá sa má vymáhat podla rozhodnutia o vymáhaní, bude zahrnat úrok s príslusnou sadzbou stanovenou Komisiou. Úrok bude splatný od dátumu, kedy protiprávna pomoc bola k dispozícii príjemcovi, do dátumu jej vymáhania. 3. Bez toho, aby bolo dotknuté akékolvek nariadenie Súdneho dvora [Európskej únie] podla clánku [278 ZFEÚ], vymáhanie sa bude realizovat bez meskania a v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva daného clenského státu za predpokladu, ze umoznia okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tento úcel a v prípade konania na národných súdoch dané clenské státy podniknú vsetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslusných právnych systémoch, vrátane predbezných opatrení, bez dopadu na právo [Únie]." Rozhodnutie 2007/374 4 Clánok 1 rozhodnutia 2007/374 stanovuje: "Schéma pomoci, ktorú Talianska republika neoprávnene poskytla v prospech digitálnych pozemných vysielatelov, ktorí poskytujú sluzby platenej televízie a káblových prevádzkovatelov platenej televízie, predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom." 5 Clánok 2 uvedeného rozhodnutia stanovuje: "1. Talianska republika prijme vsetky opatrenia potrebné na to, aby príjemcovia vrátili pomoc uvedenú v clánku 1. 2. Vrátenie sa uskutocní bezodkladne a v súlade s postupmi uvedenými vo vnútrostátnych právnych predpisoch pod podmienkou, ze umoznujú okamzité a úcinné vykonanie tohto rozhodnutia. Sumy, ktoré sa majú vrátit, zahrnajú úroky za obdobie od dátumu, ku ktorému bola pomoc daná príjemcovi k dispozícii, po dátum jej vrátenia. 3. Úroky, ktoré sa majú vrátit na základe odseku 2, sa vypocítajú v súlade s postupom uvedeným v clánkoch 9 a 11 nariadenia Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie c. 659/1999 [[4]Ú. v. ES L 140, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3]." 6 Clánok 3 tohto rozhodnutia uvádza: "Talianska republika bude do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia informovat Komisiu o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Tieto informácie oznámi prostredníctvom dotazníka uvedeného v prílohe tohto rozhodnutia. Talianska republika predlozí v lehote uvedenej v prvom odseku dokumenty potrebné na dokázanie, ze sa zacal postup vrátenia neoprávnenej a nezlucitelnej pomoci." 7 Pokial ide o výsku státnej pomoci, ktorá sa má vrátit, Komisia v odôvodneniach 191 az 193 rozhodnutia 2007/374 spresnila: "191. V prípade stanovenia sumy, ktorú majú vysielatelia vrátit, Komisia uznáva, ze stanovenie presnej výsky státnych zdrojov, ktoré príjemcovia skutocne dostali, je svojím spôsobom nárocná úloha. Nielen preto, ze pomoc bola poskytnutá nepriamo prostredníctvom spotrebitelov, ale aj preto, ze bola skôr spojená s prijímacom potrebným na prijímanie sluzieb vysielacích spolocností ako so samotnými sluzbami. 192. Podla judikatúry Súdneho dvoru... ziadne ustanovenie práva Spolocenstva neustanovuje, aby Komisia pri nariadení vrátenia pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú so spolocným trhom, stanovila presnú výsku pomoci, ktorá sa má vrátit. Stací, aby rozhodnutie Komisie obsahovalo prvky, ktoré subjektu, ktorému je rozhodnutie urcené, umoznia túto sumu stanovit bez prílisných tazkostí.... 193. Komisia preto povazuje za vhodné poskytnút urcité usmernenia o spôsobe, ktorý sa má prijat na vycíslenie výhody. Komisia sa najmä domnieva, ze vzhladom na osobitné charakteristiky tohto prípadu, vhodný spôsob spocíva vo výpocte sumy dodatocných ziskov, vytvorených vdaka opatreniu, z nových sluzieb a ponúk platenej televízie alebo pay per view." 8 V odôvodneniach 196 az 205 uvedeného rozhodnutia uviedla Komisia informácie o metóde uvedenej v bode 193 tohto rozhodnutia, aby Talianskej republike umoznila stanovit presnú sumu, ktorá sa má vrátit. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 9 V nadväznosti na prijatie rozhodnutia 2007/374 si Komisia a Talianska republika vymenili informácie týkajúce sa oznacenia individuálnych príjemcov schémy pomoci, ktorá bola vyhlásená za protiprávnu, a vycíslenia presných súm, ktoré sa majú vrátit. 10 Komisia predovsetkým listom z 1. apríla 2008 schválila metódu uplatnenú Talianskou republikou, konkrétne prieskum verejnej mienky, ktorý vykonala spolocnost Ipsos, s cielom urcit pocet dodatocných pouzívatelov získaných vdaka spornej pomoci, priemerný príjem na pouzívatela, ako aj dodatocné zisky. Komisia tiez vyslovila svoj súhlas so závermi Talianskej republiky, v zmysle ktorých sa na spolocnosti TIMedia a Fastweb, príjemcov predmetnej pomoci, nemá vztahovat povinnost vrátit pomoc, ak uskutocnený prieskum preukázal, ze uvedené spolocnosti nedosiahli pocas obdobia poskytovania predmetnej pomoci ziadny dodatocný zisk. Komisia vsak v tom istom liste zároven vyjadrila pochybnosti, pokial ide o náklady, ktorým sa dalo vyhnút, vynalozené spolocnostou Mediaset, a napokon vyslovila záver, ze výska pomoci, ktorú by táto spolocnost mala vrátit, predstavuje 6844361 eur. 11 Listom z 11. júna 2008 Komisia na základe nových skutocností, ktoré jej oznámila Talianska republika, schválila nový výpocet nákladov, ktorým sa dalo vyhnút, urobený týmto clenským státom pre Mediaset, pricom suma pomoci, ktorú má táto spolocnost vrátit, predstavovala 4926543,22 eura. 12 Listom z 23. októbra 2009 nadväzujúcim na predlozenie nových dodatocných dôkazov Talianskou republikou Komisia odmietla nový ekonometrický model uplatnený týmto clenským státom z dôvodu, ze tento model vychádza pri zapocítaní nákladov a zisku z rôznych období a ze podobnú metódu predtým odmietol sám uvedený clenský stát. Komisia v tomto liste tiez uviedla, ze v prípade, ak by Talianska republika nezacala s bezodkladným vymáhaním predmetnej pomoci od spolocnosti Mediaset, bolo by mozné voci nej zacat konanie upravené v clánku 88 ods. 2 ES. 13 Uznesením z 12. novembra 2009 talianske orgány ulozili spolocnosti Mediaset povinnost zaplatit celkovo sumu 5969442,12 eura, pricom táto suma zahrnala aj úroky vypocítané v súlade s postupom stanoveným v clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 659/1999. 14 Mediaset po tom, co zaplatila sumu pozadovanú talianskymi orgánmi, podala 11. decembra 2009 zalobu na Tribunale civile di Roma, ktorou sa domáhala zrusenia uvedeného uznesenia a znízenia sumy, ktorá sa má vrátit, pricom namietala najmä nesprávne uplatnenie kritérií vycíslenia stanovených v rozhodnutí 2007/374 a chyby vo výpoctoch vykonaných s cielom stanovit dodatocný zisk vytvorený predmetnou pomocou. Okrem toho Mediaset ziadala o nariadenie znaleckého dokazovania. 15 Medzitým podala Mediaset na Vseobecný súd Európskej únie zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu 2007/374. Vseobecný súd túto zalobu rozsudkom z 15. júna 2010, Mediaset/Komisia ([5]T-177/07, Zb. s. II-2341), zamietol. Mediaset podala proti tomuto rozsudku odvolanie, ktoré Súdny dvor rozsudkom z 28. júla 2011, Mediaset/Komisia (C-403/10 P), zamietol. 16 V rámci sporu vo veci samej nariadil Tribunale civile di Roma vypracovanie znaleckého posudku, ktorého závery prijaté kolégiom znalcov 6. septembra 2011 obsahovali kritiku jednak prieskumu verejnej mienky pouzitého na úcely výpoctu dodatocného poctu divákov získaných prostredníctvom ponuky televízie pay per view a nových digitálnych kanálov a jednak ekonometrických modelov navrhnutých a uplatnených úcastníkmi konania vo veci samej. Zo správy tiez vyplýva, ze sa nepreukázalo, ze poskytnutie predmetnej pomoci naozaj ovplyvnilo predaj dekodérov pocas skúmaného obdobia. Ministero dello Sviluppo economico vo svojich pripomienkach zo 17. júla 2012 spochybnilo závery znaleckého posudku. 17 Za týchto okolností Tribunale civile di Roma rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. Je vnútrostátny súd rozhodujúci o výske státnej pomoci, ktorej vrátenie nariadila... Komisia, viazaný rozhodnutím [2007/374], tak ako ho... Komisia doplnila [listami z 11. júna 2008 a z 23. októbra 2009] a bolo potvrdené [rozsudkom Vseobecného súdu vo veci Mediaset/Komisia, uz citovaným], a to jednak z hladiska 'existencie`, jednak z hladiska 'vycíslenia` pomoci, ktorá sa má vrátit? V prípade zápornej odpovede: 2. Bolo cielom rozsudku [Vseobecného súdu vo veci Mediaset/Komisia, uz citovaného], pokial ide o právomoc vnútrostátneho súdu rozhodnút o výske státnej pomoci, obmedzit túto právomoc vycíslit sumu, ktorá musí mat v pomere ku skutocne realizovanej alebo prijatej státnej pomoci nevyhnutne kladnú hodnotu a nemôze sa preto rovnat nule? 3. Bolo naopak cielom rozsudku [Vseobecného súdu vo veci Mediaset/Komisia, uz citovaného], pokial ide o právomoc vnútrostátneho súdu rozhodnút o výske státnej pomoci, prisúdit vnútrostátnemu súdu právomoc posúdit restitucný nárok jednak z hladiska 'existencie`, jednak [z hladiska] 'vycíslenia`, t. j. vrátane právomoci neuznat akúkolvek povinnost vrátit státnu pomoc?" O prejudiciálnych otázkach O prvej otázke 18 Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci na úcely zabezpecenia vykonania rozhodnutia Komisie, ktorým sa schéma pomoci vyhlasuje za protiprávnu a nezlucitelnú s vnútorným trhom a ktorým sa ukladá povinnost vrátenia predmetnej pomoci, ale ktoré neoznacuje jednotlivých príjemcov tejto pomoci a nestanovuje presné sumy, ktoré sa majú vymôct, je vnútrostátny súd viazaný nielen týmto rozhodnutím, ale aj stanoviskami, ktoré táto institúcia uviedla v rámci výkonu uvedeného rozhodnutia, v ktorých sa uvádza presná suma, ktorú má urcený príjemca vrátit. 19 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze uskutocnovanie systému preskúmania státnej pomoci prinálezí na jednej strane Komisii a na druhej strane vnútrostátnym súdom, pricom majú odlisné, no vzájomne sa doplnajúce úlohy (pozri rozsudok z 21. novembra 2013, Deutsche Lufthansa, C-284/12, bod 27 a citovanú judikatúru). 20 Podla tohto systému má teda Komisia výlucnú právomoc, ktorá podlieha preskúmaniu súdmi Únie, na posúdenie zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom (v tomto zmysle pozri rozsudky z 21. októbra 2003, van Calster a i., [6]C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, bod 75; z 5. októbra 2006, Transalpine Ölleitung in Österreich, [7]C-368/04, Zb. s. I-9957, bod 38, ako aj Deutsche Lufthansa, uz citovaný, bod 28). 21 Podla ustálenej judikatúry, ked Komisia nariaduje vrátenie pomoci, ktorá bola vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom, nie je povinná stanovit presnú výsku pomoci, ktorá má byt vrátená. Stací, ak rozhodnutie Komisie obsahuje údaje umoznujúce osobe, ktorej je urcené, túto výsku bez neprimeraných tazkostí urcit (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. októbra 2000, Spanielsko/Komisia, [8]C-480/98, Zb. s. I-8717, bod 25; Mediaset/Komisia, uz citovaný, bod 126, a z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia, [9]C-81/10 P, Zb. s. I-12899, bod 102). 22 Ked totiz Komisia skúma schému pomoci, nemá vo vseobecnosti moznost presne stanovit sumu pomoci, ktorú získal kazdý z jednotlivých príjemcov, a preto osobitné okolnosti vlastné jednému príjemcovi schémy pomoci mozno posúdit az v stádiu vymáhania pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, [10]C-310/99, Zb. s. I-2289, body 89 az 91). 23 Okrem toho treba zdôraznit, ze podla clánku 288 stvrtého odseku ZFEÚ je rozhodnutie pre tých, ktorým je urcené, záväzné v celom rozsahu. V dôsledku toho je clenský stát, ktorému je urcené rozhodnutie, ktoré ho zaväzuje vymáhat protiprávnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom, povinný v zmysle tohto clánku prijat vsetky vhodné opatrenia na zabezpecenie vykonania uvedeného rozhodnutia (pozri rozsudky z 12. decembra 2002, Komisia/Nemecko, [11]C-209/00, Zb. s. I-11695, bod 31, a z 26. júna 2003, Komisia/Spanielsko, [12]C-404/00, Zb. s. I-6695, bod 21). Táto povinnost platí pre vsetky orgány clenského státu, ktorému je urcené rozhodnutie, vrátane jeho súdov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. mája 1987, Albako Margarinefabrik, [13]249/85, Zb. s. 2345, bod 17). 24 Aj ked je teda rozhodnutie 2007/374, ktoré sa stalo konecným po vydaní uz citovaného rozsudku Súdneho dvora vo veci Mediaset/Komisia, záväzné pre Taliansku republiku, ktorej je urcené, a z tohto dôvodu ho treba povazovat za záväzné pre vnútrostátny súd, nemôze byt tento súd viazaný tiez listami, ktoré Komisia následne zaslala Talianskej republike v rámci ich vzájomnej komunikácie, ktorej cielom bolo zabezpecit okamzité a úcinné vykonanie uvedeného rozhodnutia. 25 V tejto súvislosti totiz treba zdôraznit, ze tieto listy, a osobitne listy z 11. júna 2008 a 23. októbra 2009, ktoré oznacujú Mediaset za príjemcu predmetnej schémy státnej pomoci a konkretizujú presnú výsku pomoci, ktorú má táto spolocnost vrátit, nepredstavujú rozhodnutia v zmysle clánku 288 stvrtého odseku ZFEÚ. 26 Treba tiez konstatovat, ze také stanoviská nepatria medzi akty, ktoré mozno vydat na základe nariadenia c. 659/1999. 27 Navyse Komisia sama vo svojich pripomienkach uznala, ze jej stanoviská nemali doplnat ani menit obsah rozhodnutia 2007/374 a ze nie sú právne záväzné. 28 To znamená, ze stanoviská, ktoré Komisia zaujala v rámci vykonania rozhodnutia 2007/374, nemozno povazovat za záväzné pre vnútrostátny súd. 29 Vzhladom na uvedené treba zdôraznit, ze uplatnenie pravidiel Únie v oblasti státnej pomoci sa zakladá na povinnosti lojálnej spolupráce medzi vnútrostátnymi súdmi na jednej strane a Komisiou a súdmi Únie na strane druhej, v rámci ktorej kazdý koná v postavení, ktoré mu priznáva Zmluva o FEÚ. Vnútrostátne súdy musia v rámci tejto spolupráce prijat vsetky potrebné vseobecné alebo osobitné opatrenia vhodné na zabezpecenie plnenia si záväzkov vyplývajúcich z práva Únie a neprijat ziadne opatrenia, ktoré by mohli ohrozit dosiahnutie cielov tejto Zmluvy, ako to vyplýva z clánku 4 ods. 3 ZEÚ (pozri rozsudok Deutsche Lufthansa, uz citovaný, bod 41). 30 Teda, ak má vnútrostátny súd pochybnosti alebo tazkosti v súvislosti s vycíslením sumy pomoci, ktorá sa má vrátit, má stále moznost obrátit sa na Komisiu, aby mu poskytla pomoc v súlade so zásadou lojálnej spolupráce, ako to vyplýva predovsetkým z bodov 89 az 96 oznámenia Komisie o vymáhaní práva státnej pomoci vnútrostátnymi súdmi ([14]Ú. v. EÚ C 85, 2009, s. 1). 31 Z toho vyplýva, ze aj ked stanoviská Komisie nemôzu byt pre vnútrostátny súd záväzné, treba zdôraznit, ze pokial údaje obsiahnuté v uvedených stanoviskách, ako aj v oznámeniach Komisie, ktoré prípadne pozadoval vnútrostátny súd za podmienok uvedených v predchádzajúcom bode, majú vnútrostátnym orgánom ulahcit splnenie úlohy v rámci okamzitého a úcinného vykonania rozhodnutia o vymáhaní, a s ohladom na zásadu lojálnej spolupráce je vnútrostátny súd povinný ich zohladnit ako posudzované skutocnosti v rámci sporu, o ktorom koná, a odôvodnit svoje rozhodnutie s ohladom na celý obsah spisu, ktorý mu bol predlozený. 32 S ohladom na vyssie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedat tak, ze aj ked je na úcely zabezpecenia vykonania rozhodnutia Komisie, ktorým sa schéma pomoci vyhlasuje za protiprávnu a nezlucitelnú s vnútorným trhom a ktorým sa ukladá povinnost vrátenia predmetnej pomoci, ale ktoré neoznacuje jednotlivých príjemcov tejto pomoci a nestanovuje presné sumy, ktoré sa majú vymôct, vnútrostátny súd viazaný týmto rozhodnutím, nie je naopak viazaný stanoviskami, ktoré táto institúcia uviedla v rámci výkonu uvedeného rozhodnutia. Vnútrostátny súd je vsak s ohladom na zásadu lojálnej spolupráce v zmysle clánku 4 ods. 3 ZEÚ povinný tieto stanoviská zohladnit ako posudzované skutocnosti v rámci sporu, o ktorom koná. O druhej a tretej otázke 33 Svojou druhou a tretou otázkou, ktoré treba preskúmat spolocne, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci pri stanovení konkrétnej sumy pomoci, ktorá sa má vrátit, a ak Komisia vo svojom rozhodnutí, ktorým sa schéma pomoci vyhlasuje za protiprávnu a nezlucitelnú s vnútorným trhom, neoznacila jednotlivých príjemcov predmetnej pomoci, ani nestanovila presnú sumu, ktorá sa má vrátit, môze vnútrostátny súd rozhodnút, ze suma pomoci, ktorá sa má vrátit, sa rovná nule, ak to vyplýva z výpoctov vykonaných na základe vsetkých relevantných skutocností, ktoré sú mu známe. 34 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa v prípade neexistencie príslusnej právnej úpravy Únie v danej oblasti musí pomoc vyhlásená za nezlucitelnú so spolocným trhom vymáhat v súlade s pravidlami stanovenými vnútrostátnym právom, pokial tieto prakticky neznemoznujú vymáhanie pozadované právom Únie a nie sú v rozpore so zásadou ekvivalencie v porovnaní s konaniami o podobných sporoch, avsak výlucne vnútrostátneho charakteru (pozri rozsudok z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, [15]C-382/99, Zb. s. I-5163, bod 90). Rozhodnutie v spore týkajúcom sa takéhoto vymáhania prinálezí iba vnútrostátnemu súdu (pozri v tomto zmysle uznesenie z 24. júna 2003, Sicilcassa a i., [16]C-297/01, Zb. s. I-7849, body 41 a 42). 35 Okrem toho, ako uz bolo uvedené v bodoch 22, 23 a 29 tohto rozsudku, kedze Komisia vo svojom rozhodnutí neoznacila jednotlivých príjemcov predmetnej pomoci a nestanovila ani presnú sumu pomoci, ktorá sa má vrátit, prinálezí vnútrostátnemu súdu, ak koná o tejto otázke, aby rozhodol o sume pomoci, ktorej vrátenie nariadila Komisia. V prípade tazkostí, ako uz bolo uvedené v bode 30 tohto rozsudku, má vnútrostátny súd stále moznost obrátit sa na Komisiu, aby mu poskytla pomoc v súlade so zásadou lojálnej spolupráce v zmysle clánku 4 ods. 3 ZEÚ. 36 Z toho vyplýva, ze pri vycíslení sumy pomoci, ktorá sa má vrátit, je vnútrostátny súd povinný za podmienok uvedených v bode 31 tohto rozsudku zohladnit vsetky relevantné skutocnosti, o ktorých má vedomost, vrátane komunikácie medzi Komisiou a vnútrostátnymi orgánmi na základe uplatnenia zásady lojálnej spolupráce. 37 Nemozno teda s ohladom na vsetky tieto skutocnosti vylúcit, ze výpocty uskutocnené vnútrostátnym súdom v súvislosti s vycíslením sumy pomoci, ktorá sa má vrátit, dospejú k výsledku rovnajúcemu sa nule. 38 Navyse zo spisového materiálu predlozeného vnútrostátnym súdom vyplýva, ze pokial ide o TIMedia a Fastweb, Komisia výslovne pripustila, ze od týchto dvoch spolocností sa nemusí vymáhat ziadna suma. 39 Bez toho, aby bola spochybnená platnost rozhodnutia Komisie alebo povinnost vrátenia pomoci, ktorá bola vyhlásená za protiprávnu a nezlucitelnú s vnútorným trhom, môze vnútrostátny súd stanovit sumu pomoci, ktorá sa má vrátit, vo výske rovnajúcej sa nule, pokial takéto stanovenie priamo vyplýva z vycíslenia súm, ktoré sa majú vrátit. 40 Vzhladom na vyssie uvedené treba na druhú a tretiu otázku odpovedat tak, ze vnútrostátny súd môze pri stanovení konkrétnej sumy pomoci, ktorá sa má vrátit, a ak Komisia vo svojom rozhodnutí, ktorým sa schéma pomoci vyhlasuje za protiprávnu a nezlucitelnú s vnútorným trhom, neoznacila jednotlivých príjemcov predmetnej pomoci, ani nestanovila presnú sumu, ktorá sa má vrátit, rozhodnút, ze suma pomoci, ktorá sa má vrátit, sa rovná nule, bez toho, aby bola spochybnená platnost rozhodnutia Komisie alebo povinnost vrátenia predmetnej pomoci, ak to vyplýva z výpoctov vykonaných na základe vsetkých relevantných skutocností, ktoré sú mu známe. O trovách 41 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: 1. Aj ked je na úcely zabezpecenia vykonania rozhodnutia Európskej komisie, ktorým sa schéma pomoci vyhlasuje za protiprávnu a nezlucitelnú s vnútorným trhom a ktorým sa ukladá povinnost vrátenia predmetnej pomoci, ale ktoré neoznacuje jednotlivých príjemcov tejto pomoci a nestanovuje presné sumy, ktoré sa majú vymôct, vnútrostátny súd viazaný týmto rozhodnutím, nie je naopak viazaný stanoviskami, ktoré táto institúcia uviedla v rámci výkonu uvedeného rozhodnutia. Vnútrostátny súd je vsak s ohladom na zásadu lojálnej spolupráce v zmysle clánku 4 ods. 3 ZEÚ povinný tieto stanoviská zohladnit ako posudzované skutocnosti v rámci sporu, o ktorom koná. 2. Vnútrostátny súd môze pri stanovení konkrétnej sumy pomoci, ktorá sa má vrátit, a ak Európska komisia vo svojom rozhodnutí, ktorým sa schéma pomoci vyhlasuje za protiprávnu a nezlucitelnú s vnútorným trhom, neoznacila jednotlivých príjemcov predmetnej pomoci, ani nestanovila presnú sumu, ktorá sa má vrátit, rozhodnút, ze suma pomoci, ktorá sa má vrátit, sa rovná nule, bez toho, aby bola spochybnená platnost rozhodnutia Európskej komisie alebo povinnost vrátenia predmetnej pomoci, ak to vyplýva z výpoctov vykonaných na základe vsetkých relevantných skutocností, ktoré sú mu známe. Podpisy __________________________________________________________________ ( [17]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXXZFlpq/L92366-5366TMP.html#t-ECR_62013CJ0069_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:147:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:140:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62007T?0177&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0261&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0368&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0480&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62010C?0081&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0310&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0209&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0404&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0249&locale=SK 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:085:TOC 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0382&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0297&locale=SK 17. file:///tmp/lynxXXXXXZFlpq/L92366-5366TMP.html#c-ECR_62013CJ0069_SK_01-E0001