ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 11. septembra 2014 ( [1]*1 ) "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Clánok 81 ods. 1 ES -- Systém platobných kariet vo Francúzsku -- Rozhodnutie zdruzenia podnikov -- Trh vydávania platobných kariet -- Tarifné opatrenia uplatnujúce sa na 'nových úcastníkov` -- Poplatok za pristúpenie a takzvané mechanizmy 'regulácie akvizicnej funkcie` a 'prebudenia spiacich` -- Pojem obmedzovanie hospodárskej sútaze 'z hladiska ciela` -- Preskúmanie stupna skodlivosti pre hospodársku sútaz" Vo veci C-67/13 P, ktorej predmetom je odvolanie na základe clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 8. februára 2013, Groupement des cartes bancaires (CB), so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: F. Pradelles, O. Fauré a C. Ornellas-Chancerelles, avocats, a J. Ruiz Calzado, abogado, odvolatel, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: O. Beynet, V. Bottka a B. Mongin, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, BNP Paribas, so sídlom v Parízi, v zastúpení: O. de Juvigny, D. Berg a P. Heusse, avocats, BPCE, predtým Caisse Nationale des Caisses d'Épargne et de Prévoyance (CNCEP), so sídlom v Parízi, v zastúpení: A. Choffel, S. Hautbourg, L. Laidi a R. Eid, avocats, Société Générale SA, so sídlom v Parízi, v zastúpení: P. Guibert a P. Patat, avocats, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory M. Ilesic, sudcovia C. G. Fernlund, A. Ó Caoimh (spravodajca), C. Toader a E. Jarasiunas, generálny advokát: N. Wahl, tajomník: V. Tourrčs, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 22. januára 2014, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 27. marca 2014, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním Groupement des cartes bancaires (CB) (dalej len "Groupement") navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie CB/Komisia (T-491/07, [2]EU:T:2012:633, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd zamietol jeho zalobu na zrusenie rozhodnutia Európskej komisie K (2007) 5060 v konecnom znení zo 17. októbra 2007, týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (COMP/D1/38606 - Groupement des cartes bancaires "CB") (dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 2 Okolnosti predchádzajúce sporu a hlavné prvky sporného rozhodnutia, ako vyplývajú z bodov 1 az 48 napadnutého rozsudku, mozno zhrnút takto. 3 Odvolatel je zoskupenie hospodárskych záujmov podla francúzskeho práva vytvorené v roku 1984 hlavnými francúzskymi bankovými institúciami s cielom vytvorit interoperabilitu platobných systémov a výberov bankovými kartami (dalej len "karty CB") vydávanými jeho clenmi (dalej len "systém CB"). Táto interoperabilita v praxi umoznuje, aby karta CB vydaná jedným clenom Groupement mohla byt pouzitá na uskutocnenie platieb u vsetkých obchodníkov zdruzených v systéme CB prostredníctvom akéhokolvek iného clena Groupement a/alebo na výbery z bankomatov prevádzkovaných vsetkými ostatnými clenmi. Clenovia Groupement, ktorých pocet k 29. júnu 2007 bol 148, sú bud podniky nazvané "vedúce", alebo podniky priclenené k jednému z vedúcich podnikov. Na základe zmluvy o zalození Groupement, BNP Paribas, BPCE a Société Générale SA (dalej len "Société Générale") patria medzi jedenást vedúcich podnikov. 4 Dna 10. decembra 2002 Groupement oznámil Komisii na základe nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] ([3]Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), rôzne nové pravidlá zamýslané pre systém CB, ktoré spocívali najmä v troch tarifných opatreniach (dalej len "sporné opatrenia"): -- úprava nazvaná "Mechanizmus regulácie akvizicnej funkcie" (dalej len "MRAF"), ktorej cielom je podla Groupement na jednej strane podnietit clenov, ktorí sú castejsie vydavatelmi nez nadobúdatelmi, aby rozvíjali akvizicnú cinnost, a na druhej strane financne zohladnit úsilie clenov, ktorých akvizicná cinnost je velká vo vztahu k ich emisnej cinnosti. Vzorec stanovený na tento úcel spocíval v porovnaní podielu cinností clena na vsetkých cinnostiach akvizície systému CB, pricom tieto cinnosti boli merané v rámci "Systému identifikácie v zozname podnikov" (SIZP) a v rámci prevádzky bankomatov v pomere k podielu tohto clena na vsetkých cinnostiach vydávania v rámci systému CB, ktoré oznacujú vydanie bankou platobnej alebo výberovej karty CB jej drzitelovi. MRAF sa mal uplatnit v prípade, ze pomer medzi dvoma ukazovatelmi bol nizsí nez 0,5. Sumy vybrané na základe MRAF mali byt rozdelené medzi clenov Groupement, ktorí neboli z tohto dôvodu povinní uhradit nijakú sumu, a to pomerne k ich prispeniu k akvizicnej cinnosti. Títo clenovia mohli sumy vybraté z tohto dôvodu volne pouzit; -- zmena poplatku za pristúpenie do Groupement, ktorý okrem fixného poplatku 50000 eur vybraného pri pristúpení obsahoval poplatok za kartu CB vydanú a v cinnosti pocas troch rokov po pristúpení a prípadne dodatocný poplatok, ktorý sa uplatnoval na clenov, ktorých pocet kariet CB na sklade v priebehu alebo na konci siesteho roku po ich pristúpení presiahol trojnásobok ich poctu kariet CB na sklade na konci tretieho roku po ich pristúpení; -- úprava nazvaná "prebudenie spiacich" spocívajúca v poplatku za vydanú kartu CB, ktorý sa uplatnuje na necinných alebo málo cinných clenov pred dátumom nadobudnutia úcinnosti nových tarifných opatrení, ktorých podiel v cinnosti vydávania kariet CB v rámci celého systému CB v priebehu rokov 2003, 2004 a 2005 by bol tri krát vyssí nez ich podiel v celkovej cinnosti týkajúcej sa kariet CB v rámci celého systému CB v priebehu rokov 2000, 2001 alebo 2002. 5 Dna 6. júla 2004 Komisia prijala prvé oznámenie o výhradách urcené Groupement a jeho deviatim vedúcim podnikom, ktoré boli subjektmi overovania, v ktorom im vytýkala, ze uzavreli "tajnú protisútaznú dohodu" ktorej "globálnym cielom bolo obmedzit hospodársku sútaz medzi bankami, ktoré sú zmluvnými stranami tejto dohody, ako aj zosúladeným spôsobom brzdit hospodársku sútaz zo strany nových úcastníkov (najmä velkých distribucných retazcov, online bánk a zahranicných bánk) na trhu vydávania platobných kariet". Komisia sa domnievala, ze "oznámenie [z 10. decembra 2002 bolo] uskutocnené s cielom zakryt skutocný obsah protisútaznej dohody". Zamýslala zbavit toto oznámenie vsetkých úcinkov a ulozit pokutu adresátom tohto oznámenia o výhradách. Groupement na toto oznámenie o výhradách odpovedal 8. novembra 2004 a jeho vypocutie sa uskutocnilo 16. a 17. decembra 2004. 6 Dna 17. júla 2006 Komisia prijala druhé oznámenie o výhradách urcené výlucne Groupement. Uviedla v nom, ze prvé oznámenie o výhradách je potrebné povazovat za vzaté spät. Toto druhé oznámenie o výhradách sa týkalo rozhodnutia zdruzenia podnikov, ktorým sa zavádza skupina tarifných opatrení, ktoré majú protisútazný ciel alebo následok. Groupement odpovedal na toto druhé oznámenie o výhradách z 19. októbra 2006 v rámci vypocutia, ktoré sa konalo 13. novembra 2006. 7 Dna 20. júla 2007 Groupement predlozil návrh záväzkov podla clánku 9 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002, o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), ktorý generálny riaditel Generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz povazoval za oneskorený a nedostatocný. 8 Komisia preto prijala sporné rozhodnutie, v ktorom sa domnievala, ze Groupement porusil clánok 81 ES. Toto rozhodnutie obsahuje najmä tieto odôvodnenia: -- Relevantným trhom je trh vydávania platobných kariet vo Francúzsku. -- Sporné opatrenia sú obsahom rozhodnutia zdruzenia podnikov. -- Tieto opatrenia majú protisútazný ciel. Tento ciel vyplýva z ich samotného znenia a je v rozpore s cielmi týchto opatrení vyhlásenými v oznámení z 10. decembra 2002. Na jednej strane tieto opatrenia nie sú vhodné na podnietenie akvizicnej cinnosti a vedú bud k zvýseniu nákladov pre clenov, ktorí im podliehajú, alebo k obmedzeniu cinnosti vydávania kariet zo strany tých clenov, ktorí by im inak podliehali. Na druhej strane funkcii MRAF spocívajúcej v podnietení akvizicnej cinnosti odporuje funkcia medzibankových provízií a funkcia dodatocného poplatku za pristúpenie a poplatku za "prebudenie spiacich". Tento protisútazný ciel zodpovedá skutocným cielom týchto opatrení vyjadreným vedúcimi podnikmi v priebehu ich prípravy, a síce vôli bránit hospodárskej sútazi nových úcastníkov a penalizovat ich, zachovat príjmy vedúcich podnikov a obmedzit znízenie ceny platobných kariet. -- Úcinkom sporných opatrení je obmedzenie hospodárskej sútaze. Osobitne v období ich uplatnenia (od 1. januára 2003 do 8. júna 2004) tieto opatrenia viedli k znízeniu plánov nových úcastníkov na vydanie kariet CB a k zabráneniu znízenia ceny kariet CB, tak u nových úcastníkov, ako aj u vedúcich podnikov. -- Podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 3 ES nie sú splnené. Najmä odôvodnenie sporných opatrení, predovsetkým pokial ide o MRAF ako o mechanizmus rovnováhy medzi akvizicnou funkciou a vydávaním kariet, nemozno prijat, kedze vyrovnaný pomer cinnosti vydávania vo vztahu k referencnej akvizicnej cinnosti je pomerom vedúcich podnikov a nie pomerom optimálnej rovnováhy systému CB. 9 Komisia v znení výroku sporného rozhodnutia preto rozhodla: "Clánok 1 Tarifné opatrenia, ktoré prijal [Groupement] rozhodnutiami [správnej rady] z 8. a 29. novembra 2002, konkrétne [MRAF], poplatok pri pristúpení za kartu a dodatocný poplatok za pristúpenie, ako aj [poplatok za prebudenie spiacich] uplatnujúci sa na clenov Groupement, ktorí nevyvinuli dostatocnú cinnost 'CB` od ich pristúpenia, sú v rozpore s clánkom 81 [ES]. Clánok 2 Groupement okamzite skoncí porusenie uvedené v clánku 1 tým, ze vezme spät tarifné opatrenia, ktoré sú predmetom uvedeného clánku, pokial sa tak uz nestalo. Groupement sa do budúcnosti zdrzí akéhokolvek opatrenia alebo akéhokolvek správania, ktoré by malo rovnaký alebo podobný ciel alebo následok." Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 10 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 27. decembra 2007 podal odvolatel zalobu na zrusenie sporného rozhodnutia. BNP Paribas, BPCE a Société Générale pristúpili do konania ako vedlajsí úcastníci konania na podporu odvolatela. 11 Odvolatel uviedol na podporu svojej zaloby sest zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod bol zalozený na porusení clánku 81 ES z dôvodu pochybenia v rámci metódy analýzy sporných opatrení a relevantných trhov, porusenia zásady rovnosti zaobchádzania a nedostatku odôvodnenia. Druhý zalobný dôvod bol zalozený na porusení clánku 81 ods. 1 ES v dôsledku nesprávnych právnych posúdení, nesprávnych posúdení skutkového stavu a nesprávnych posúdení pri preskúmavaní ciela sporných opatrení. V tretom zalobnom dôvode sa odvolatel domnieval, ze Komisia sa dopustila nesprávnych právnych posúdení, nesprávnych posúdení skutkového stavu a nesprávnych posúdení pri preskúmaní úcinkov sporných opatrení. Stvrtý zalobný dôvod, predlozený ako subsidiárny, sa týkal porusenia clánku 81 ods. 3 ES vyplývajúceho z nesprávnych právnych posúdení, nesprávnych posúdení skutkového stavu a nesprávnych posúdení pri preskúmaní uplatnitelnosti tohto ustanovenia na sporné opatrenia. V piatom zalobnom dôvode odvolatel tvrdil, ze Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných. Nakoniec siesty zalobný dôvod sa zakladá na porusení zásad proporcionality a právnej istoty z dôvodu ulozenia príkazu v clánku 2 sporného rozhodnutia. 12 Vseobecný súd po tom, ako vsetky tieto zalobné dôvody zamietol, zamietol aj zalobu ako celok. Návrhy úcastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom 13 Vo svojom odvolaní odvolatel navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- vrátil vec pred Vseobecný súd, ibaze by sa Súdny dvor domnieval, ze disponuje dostatkom informácií na to, aby sám zrusil sporné rozhodnutie, a -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, ktoré vznikli v konaní pred Vseobecným súdom. 14 Komisia navrhuje odvolanie zamietnut a zaviazat odvolatela na náhradu trov konania. 15 BNP Paribas, BPCE a Société Générale predkladajú rovnaké návrhy ako odvolatel. O odvolaní 16 Na podporu svojho odvolania odvolatel predkladá tri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnych právnych posúdeniach pri uplatnení pojmu obmedzovanie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Druhý odvolací dôvod sa zakladá na nesprávnych právnych posúdeniach pri uplatnení pojmu obmedzovanie hospodárskej sútaze "z hladiska úcinku" v zmysle tohto istého ustanovenia. Tretí odvolací dôvod sa zakladá na porusení Vseobecným súdom zásad proporcionality a právnej istoty tým, ze nezrusil príkaz uvedený v clánku 2 druhom odseku sporného rozhodnutia. 17 Na úvod odvolatel podporovaný v tomto bode BNP Paribas a BPCE tvrdí, ze Vseobecný súd nepoukázal na casti opisu skutkového stavu uvedené v bodoch 1 az 48 napadnutého rozsudku, cím preukázal, ze sa nikdy neodchýlil od stanoviska prijatého Komisiou a ze nevykonal hlbkové právne a vecné preskúmanie, ktoré pozaduje Súdny dvor. Na jednej strane Vseobecný súd neuviedol, ze radikálnu zmenu stanoviska Komisie v priebehu vysetrovania medzi prvým a druhým oznámením o výhradách mozno vysvetlit zásadnými chybami v analýze, ktoré odhalil poradca - audítor v nadväznosti na vypocutia uskutocnené 16. a 17. decembra 2004, ktoré ani Komisia, ani Vseobecný súd následne neopravili. Na druhej strane napadnutý rozsudok mlcí o diskusii, ktorá prebehla na pojednávaní 16. mája 2012 v súvislosti s pojmom obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela", najmä vo vztahu k výkladu rozsudku Beef Industry Development Society a Barry Brothers (C-209/07, [5]EU:C:2008:643, dalej len "rozsudok BIDS"). Argumentácia úcastníkov konania 18 Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolatel podporovaný BNP Paribas, BPCE a Société Générale tvrdí, ze Vseobecný súd sa pri posudzovaní obsahu, cielov a kontextu sporných opatrení dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení pri uplatnení pojmu obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ktoré ho viedli k tomu, aby zakázal per se akýkolvek poplatok, ktorý by jeden hospodársky subjekt fakturoval druhému. Tento odvolací dôvod sa dalej delí na tri casti. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnych právnych posúdeniach pri výklade obsahu sporných opatrení 19 Odvolatel podporovaný BNP Paribas, BPCE a Société Générale po prvé tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení pri analýze "samotného ciela" sporných opatrení. 20 Vseobecný súd neuskutocnil analýzu stupna skodlivosti sporných opatrení s odkazom na ich obsah, ale vychádzal výlucne zo subjektívnych záujmov niektorých clenov Groupement. Vseobecný súd sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bodoch 126 a 132 napadnutého rozsudku, ked sa domnieval, ze zo samotného znenia sporných opatrení vyplýva, ze majú protisútazný ciel spocívajúci v bránení hospodárskej sútazi zo strany nových úcastníkov dotknutého trhu. Uvedené opatrenia vsak neobsahovali nijakú úpravu skodlivú pre hospodársku sútaz. Na jednej strane, na rozdiel od sporných opatrení v rozsudku BIDS, cielom uvedených opatrení nebolo donútit clenov, aby opustili Groupement alebo zamedzit novým clenom v prístupe don, ale zvýsit pocet obchodníkov zdruzených v tomto systéme. Na druhej strane sa tieto opatrenia obmedzujú na to, aby clenom systému CB ponúkli rôzne alternatívy spravodlivého prispenia do systému, ktoré im ponechávajú výber ich poplatku v závislosti od ich vlastnej individuálnej stratégie. 21 Dalej Vseobecný súd skreslil dôkazy, ked v bodoch 127, 170 a 178 az 183 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze urcitý pocet prekázok v praxi velmi stazuje rozvoj akvizicnej cinnosti zo strany nového úcastníka, pricom sa opieral predovsetkým o vyhlásenia Komisie a bez platného vysvetlenia zamietol dôkazy preukazujúce opak. 22 Po druhé odvolatel tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení pri zohladnení vývoja, ktorý predchádzal prijatiu sporných opatrení, ako vyplýva z dokumentov zaistených pri overeniach uskutocnených v priestoroch Groupement a v priestoroch urcitých jeho clenov. 23 Najskôr tým, ze v bodoch 186 a 256 napadnutého rozsudku na úcely analýzy ciela sporných opatrení zohladnil individuálne "interné" návrhy urcitých vedúcich podnikov uskutocnené pred prijatím týchto opatrení, Vseobecný súd zneplatnil svoje preskúmanie týkajúce sa existencie protisútazného ciela, kedze tieto návrhy neodzrkadlovali prejav vôle samotného Groupement, ale niektorých jeho clenov. Rozhodnutie sa vsak môze posudzovat ako rozhodnutie zdruzenia podnikov práve vtedy, ked predstavuje verný prejav vôle svojho autora. V prejednávanej veci okolnosti týkajúce sa prípravy a prijatia rozhodnutia vsak nie sú relevantné, kedze len konecné rozhodnutie, teda oznámené opatrenia, plne odzrkadlujú záujem Groupement. Okrem toho vývoj opatrení nebol zohladnený na úcely potvrdenia analýzy ciela týchto opatrení, ale namiesto analýzy obsahu týchto opatrení. 24 Navyse Vseobecný súd skreslil dôkazy tým, ze uskutocnil nevhodný výber medzi prípravnými návrhmi, zaistenými dokumentmi a vyhláseniami nových úcastníkov. Okrem toho mal Vseobecný súd vziat do úvahy urcité mnozstvo skutocností dávajúcich dôraz najmä na nevyhnutnost bojovat proti parazitovaniu a starost o dodrzanie práva hospodárskej sútaze, ktoré dokazujú existenciu skutocných pochybností o obmedzovaní hospodárskej sútaze. Toto skreslenie je tým zjavnejsie, ze Vseobecný súd vychádzal z tých istých dôkazov ako pouzila Komisia, bez jasného distancovania sa od návrhov jej prvého oznámenia o výhradách. 25 BNP Paribas, BPCE a Société Générale dalej uvádzajú, ze Vseobecný súd v bodoch 124 a 146 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, ze pojem obmedzovanie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" sa nesmie vykladat restriktívne. Tento pojem totiz mozno uplatnit len na dohody, ktoré vnútorne sledujú ciel, ktorého povaha má takú závaznost alebo stupen skodlivosti, ze ich negatívny dopad na fungovanie hospodárskej sútaze sa zdá byt bez akejkolvek pochybnosti mozný, teda bez toho, aby bolo nevyhnutné merat ich potenciálne úcinky. 26 Komisia sa po prvé domnieva, ze co sa týka analýzy ciela sporných opatrení, Vseobecný súd v prejednávanej veci nepotvrdil existenciu obmedzenia hospodárskej sútaze z hladiska ciela tak, ze by vychádzal z vyhlásení clenov Groupement, ale tak, ze preskúmal samotné znenie MRAF, na základe ktorého vsetky banky, ktorých akvizicná cinnost je citelne nizsia nez ich cinnost vydávania, automaticky podliehali tomuto poplatku. Skutocným cielom MRAF je teda diktovat správanie - obmedzit vydávanie kariet alebo sa rozhodnút znásat nárast výdavkov, ktorý nenesú vedúce podniky - obmedzujúce moznost nových úcastníkov trhu slobodne sútazit s vedúcimi podnikmi. Odvolatel nepreukázal, ze opatrenia, ktoré sa týkali vylúcenia urcitých nových úcastníkov trhu z vydávania kariet, nepredstavujú obmedzenia hospodárskej sútaze "z hladiska ciela". Co sa týka tvrdenia, podla ktorého opatrenia mali len podnecujúci úcinok, Komisia uvádza, ze Vseobecný súd analyzoval a potvrdil záver Komisie o existencii velkých prekázok rozvoja akvizicnej cinnosti. Vseobecný súd dospel k záveru, ze noví úcastníci trhu majú len dve moznosti, a to bud zaplatit alebo obmedzit svoju cinnost vydávania. Za týchto podmienok Vseobecný súd oprávnene poukázal na podobnost medzi opatreniami, ktoré viedli k rozsudku BIDS, a spornými opatreniami v tom, ze bránia prirodzenému vývoju trhových podielov výrobcov, ked ich prostredníctvom odstrasujúceho poplatku nabádajú, aby neprekrocili urcitý objem výroby. 27 Komisia sa navyse domnieva, ze odvolatel nepreukázal, ze Vseobecný súd sa dopustil skreslenia, ktoré by zjavne vyplývalo z písomností v spise. Aby Vseobecný súd dospel v bode 127 napadnutého rozsudku k záveru, ze rozvoj akvizicnej cinnosti je velmi tazký, v bodoch 160 az 194 uvedeného rozsudku analyzoval vsetky tvrdenia odvolatela. Tieto body vsak neboli predmetom diskusie, ani neboli váznym spôsobom vyvrátené. 28 Po druhé, co sa týka vývoja opatrení, Komisia sa domnieva, ze odvolatel sa snazí dosiahnut preskúmanie vecných zistení uvedených v bodoch 256 a 257 napadnutého rozsudku, ktoré nemôzu byt spochybnené v stádiu odvolania. V kazdom prípade zistenie, ze dohoda má za ciel obmedzit hospodársku sútaz, nemozno spochybnit skutocnostou, ze záujem na obmedzení hospodárskej sútaze nebol preukázaný vo vztahu ku vsetkým castiam dohody. Dalej z napadnutého rozsudku jednoznacne vyplýva, ze subjektívne návrhy a zámery niektorých clenov Groupement boli Vseobecným súdom zohladnené pre doplnenie a potvrdenie. Nakoniec odvolatel neoznacil nijaký údajne skreslený dôkaz, ani nevysvetlil dôvody uvádzaných pochybností. Výhrada skreslenia dôkazov je teda neprípustná. -O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnych právnych posúdeniach pri posudzovaní cielov sporných opatrení 29 Odvolatel sa domnieva, ze hoci Vseobecný súd uznal, ze boj proti parazitovaniu na systéme CB predstavuje legitímny ciel, neoprávnene odmietol posúdit tento ciel vzhladom na clánok 81 ods. 1 ES. Vseobecný súd sa teda domnieval, ze opatrenia boja proti parazitovaniu sú uz na základe svojej povahy protisútazné. Vseobecný súd vsak mal uznat, ze obmedzenie sútaze z hladiska ciela je vylúcené, kedze opatrenia Groupement vedú k podnieteniu akvizicnej cinnosti a hladaniu optimalizácie medzi akvizicnými cinnostami a cinnostami vydávania kariet. Tieto opatrenia sú v súlade so zásadou proporcionality primerané, kedze spocívajú v opatreniach systematicky prijímaných vo vseobecnom záujme systému CB, ktoré sú vyvázené, kedze kazdému clenovi Groupement ponechávajú na výber moznost prispôsobenú jeho individuálnej situácii. 30 Société Générale uvádza, ze Vseobecný súd sa nemôze súcasne domnievat, ze ciele sporných opatrení vyplývajú výlucne z analýzy uskutocnenej na základe clánku 81 ods. 3 ES a zároven, ze Komisia pri posudzovaní restriktívnej povahy týchto opatrení oprávnene zohladnila zámer clenov. Vseobecný súd mal navyse overit tvrdenie Komisie, podla ktorého sporné opatrenia neboli vhodné na podnietenie akvizicnej cinnosti. Na úcely urcenia ci dohoda spadá pod clánok 81 ods. 1 ES by bolo totiz namieste sústredit sa na ciele, ktoré chce dosiahnut. 31 Komisia tvrdí, ze odvolatel, ktorý sa pred Vseobecným súdom neodvolal na teóriu pridruzených obmedzení, nepreukázal, ze obmedzenie slobody konat ulozené novým úcastníkom trhu v prospech uz etablovaných bánk bolo potrebné a nevyhnutné na úcely sledovania ciela boja proti parazitovaniu na systéme CB. V skutocnosti boli sporné opatrenia nevhodné na dosiahnutie sledovaných cielov a diskriminacné v prospech vedúcich podnikov. Tvrdenia odvolatela uz boli vyvrátené Vseobecným súdom a neopierajú sa o nijaké odôvodnenie ani dôkaz. Idú proti skutkovým zisteniam Vseobecného súdu. -O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozenej na nesprávnych právnych posúdeniach pri posudzovaní kontextu sporných opatrení 32 Odvolatel podporovaný BPCE a Société Générale tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení tým, ze na jednej strane neuskutocnil analýzu celého systému CB, a na druhej strane ignoroval rôznorodé úcinky opatrení Groupement na hospodársku sútaz, ked sa zameral výlucne na cinnost vydávania kariet a nezohladnil ani legitímny ciel obrany systému CB proti parazitným fenoménom, ani existenciu culej hospodárskej sútaze v akvizicnej cinnosti. 33 V prvom rade odvolatel vytýka Vseobecnému súdu, ze nesprávne zohladnil právny kontext sporu tým, ze nesprávne vykladal judikatúru. Vseobecný súd mal predovsetkým konstatovat, ze sporné opatrenia boli radikálne odlisné od skodlivých postupov postihovaných v predchádzajúcej rozhodovacej praxi. Vseobecný súd sa teda neúspesne pokúsil priblízit prejednávanú veci rozsudku BIDS. Navyse napadnutý rozsudok má protichodné odôvodnenie, kedze Vseobecný súd v bodoch 94 a 99 uvedeného rozsudku tvrdil, ze postupy preskúmané v rozhodnutiach Komisie z 9. augusta 2001, Visa International (COMP/2929.373), a z 24. júla 2002, Visa International - Commission multilatérale d'interchange (COMP/29.373) sú citelne odlisné od postupov sporných v tejto veci a súcasne ze tieto dve rozhodnutia sa týkajú "podobných alebo rovnakých situácií". Nesprávne posúdenie v rámci analýzy vyplýva aj zo skutocnosti, ze Komisia súhlasila s prerokovaní prípadných záväzkov na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003, teda opatrení "ktoré splnia [jej] poziadavky [nereagujú na jej výhrady - neoficiálny preklad]" a ako také nepredstavujú porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 34 V druhom rade sa odvolatel domnieva, ze Vseobecný súd nesprávne zohladnil hospodársky kontext, ked sa vyhol otázke dvojstranného fungovania platobných systémov. Vseobecný súd totiz neoprávnene obmedzil svoju analýzu výlucne na trh vydávania, pricom nezohladnil trh akvizícií. Pokial by Vseobecný súd uznal dvojstrannost systému CB, nemohol by dospiet k záveru, ze len jedna z dvoch castí tohto systému je výlucne relevantná na úcely analýzy ciela sporných opatrení. Zohladnenie oboch týchto castí by viedlo Vseobecný súd k zisteniu, ze uvedené opatrenia sa skutocne týkali ochrany tohto systému a nie zamedzenia hospodárskej sútazi vydavatelov kariet CB. 35 BPCE a Société Générale v tomto ohlade dalej uvádzajú, ze Vseobecný súd si tým, ze v bode 105 napadnutého rozsudku rozhodol, ze poziadavky rovnováhy medzi týmito cinnostami nie je nutné skúmat s ohladom na clánok 81 ods. 1 ES, kedze jediným relevantným trhom je trh vydávania kariet, zamenil pojmy vymedzenie relevantného trhu a analýza právneho a hospodárskeho kontextu dohody. Z judikatúry vsak nevyplýva, ze by na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES mohlo vymedzenie relevantného trhu umoznit vylúcit z analýzy nevyhnutnej na úcely zistenia prípadného protisútazného ciela skutocnosti hospodárskej alebo právnej povahy len z dôvodu, ze sa týkali odlisného trhu. 36 V tretom rade sa odvolatel domnieva, ze Vseobecný súd nesprávne zohladnil hospodársky kontext, ked nepreskúmal komplexné hospodárske hodnotenia. Súdu Únie vsak prinálezí, aby preskúmal, ci uvádzané skutocnosti predstavujú vsetky relevantné údaje, ktoré musia byt zohladnené pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé odôvodnit závery, ktoré sa z nich vyvodili. V prejednávanej veci vsak Vseobecný súd nijako nepristúpil k tomuto minimálnemu a objektívnemu preskúmaniu hospodárskych posúdení obsiahnutých v spornom rozhodnutí, ale sa v bodoch 320 a 321 napadnutého rozsudku uspokojil s tým, ze odmietol niektoré hospodárske stúdie predlozené Groupement z dôvodu ich údajného rozporu s inými stúdiami. 37 Komisia po prvé tvrdí, ze odvolatel uskutocnil okliestený výklad napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd nehovoril o rôznorodých úcinkoch na hospodársku sútaz. Vseobecný súd ukázal, ze opatrenia nemajú pro-konkurencný úcinok a ze neexistuje parazitovanie na systéme CB. Boj proti parazitovaniu je teda nevhodný na úcely odôvodnenia diskriminacného opatrenia, ktoré obmedzuje podmienky vstupu na trh. Navyse druhy dohôd predpokladané v clánku 81 ods. 1 ES nie sú taxatívnym výpoctom zakázaných dohôd. Sporné opatrenia sa priblizujú k tajným postupom, ktoré boli kvalifikované za obmedzovanie z hladiska ciela v rozsudku BIDS, a to z dôvodov uvedených v bodoch 197 a 198 napadnutého rozsudku. Na rozdiel od komplexnosti týchto opatrení sa jasne ukazuje ich povaha vylucujúcich zmlúv, ktorých cielom je odstrasit akýkolvek nový vstup konkurentov na trh. Co sa týka dodrzania povinnosti odôvodnenia, Vseobecný súd v bodoch 94 az 99 napadnutého rozsudku vysvetlil dôvody, pre ktoré sú rozhodnutia Visa International a Visa International - Commission multilatérale d'interchange citelne odlisné od sporných opatrení. Nakoniec, co sa týka skutocnosti, ze sa uvazovalo nad prijatím záväzkov, kedze táto otázka Vseobecnému súdu nebola predlozená, tento odvolací dôvod je neprípustný. V kazdom prípade Komisia má v tejto oblasti sirokú mieru volnej úvahy a nic neumoznuje dospiet k záveru, ze k zacatiu konania o prijatí záväzkov viedla Komisiu údajná absencia závaznosti porusenia. 38 Po prvé, co sa týka dvojstrannosti systému CB, Komisia konstatuje, ze Vseobecný súd analyzoval a preskúmal dôvody, pre ktoré neuznala urcité stúdie predlozené Groupement. Výhrada, podla ktorej Vseobecný súd neodpovedal na stanovisko ekonómov, je teda "bezvýznamná" a v kazdom prípade sa týka vecnej otázky, ktorá sa vymyká z preskúmania Súdneho dvora v rámci odvolania. Navyse v prejednávanej veci sa porusenie týkalo len trhu vydávania kariet. Vseobecný súd zamietol tvrdenie, podla ktorého akvizicné cinnosti a cinnosti vydávania kariet prebiehali na tom istom trhu bezných bankových sluzieb. 39 Po tretie, co sa týka preskúmania komplexných hospodárskych posúdení vykonávaného Vseobecným súdom, Komisia sa domnieva, ze z bodov 320 a 321 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd uskutocnil výklad a analýzu dvoch doplnujúcich stúdií predlozených odvolatelom s cielom preukázat, ze pozitívne vonkajsie úcinky akvizicnej cinnosti boli významnejsie nez pri cinnosti vydávania kariet. Navyse výhradu o skreslení týchto dvoch stúdií Komisiou Vseobecný súd zamietol. Odvolatel nepreukázal, ze by v analýze Vseobecného súdu doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu alebo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. Posúdenie Súdnym dvorom 40 Svojim prvým odvolacím dôvodom, ktorého tri casti je potrebné preskúmat súcasne, odvolatel podporovaný BNP Paribas, BPCE a Société Générale v podstate tvrdí, ze v rozsudku doslo k nesprávnym právnym posúdeniam v tom, ze Vseobecný súd v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES rozhodol, ze "cielom" sporných opatrení bolo obmedzit hospodársku sútaz v zmysle tohto ustanovenia, cím sa neoprávnene zbavil povinnosti preskúmat konkrétne úcinky týchto opatrení na hospodársku sútaz. Úvodné pripomienky 41 Na úvod je potrebné zdôraznit, ze z clánku 256 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, ze len Vseobecný súd má právomoc jednak zistit skutkový stav, okrem prípadu, ked by vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, a jednak tento skutkový stav posúdit. Pokial vsak Vseobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe clánku 256 ZFEÚ právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho Vseobecný súd vyvodil (pozri najmä rozsudok Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia a Komisia/Alliance One International a i., C-628/10 P a C-14/11 P, [6]EU:C:2012:479, bod 84, ako aj citovanú judikatúru). 42 Dalej treba pripomenút, ze v súlade s pravidlami Zmlúv EÚ a FEÚ týkajúcimi sa rozdelenia právomocí medzi Komisiu a súdy Únie, Komisii prinálezí, aby pod dozorom Vseobecného súdu a Súdneho dvora dohliadala na uplatnovanie zásad stanovených v clánkoch 81 ES a 82 ES (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Masterfoods a HB, C-344/98, [7]EU:C:2000:689, bod 46). 43 Tiez treba pripomenút, ze zásada úcinnej súdnej ochrany predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorá je v súcasnosti vyjadrená v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Chalkor/Komisia, C-386/10 P, [8]EU:C:2011:815, bod 52 a citovanú judikatúru). 44 Preto z judikatúry Únie vyplýva, ze ked Vseobecný súd v súlade s clánkom 263 ZFEÚ prejednáva zalobu o neplatnost rozhodnutia prijatého na základe clánku 81 ods. 1 ES, musí vseobecne na základe dôkazov predlozených zalobcom na podporu jeho zalobných dôvodov úplne preskúmat otázku, ci podmienky uplatnenia tohto ustanovenia boli alebo neboli splnené (pozri v tomto zmysle rozsudky Remia a i./Komisia, 42/84, [9]EU:C:1985:327, bod 34; Chalkor/Komisia, [10]EU:C:2011:815, body 54 a 62, ako aj Otis a i., C-199/11, [11]EU:C:2012:684, bod 59). Vseobecný súd musí tiez overit, ci Komisia odôvodnila svoje rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudky Chalkor/Komisia, [12]EU:C:2011:815, bod 61 a citovanú judikatúru, ako aj Otis a i. [13]EU:C:2012:684, bod 60). 45 Pocas tohto preskúmavania sa Vseobecný súd v snahe vyhnút sa vykonaniu podrobného vecného a právneho preskúmania nemôze opierat o mieru volnej úvahy Komisie, vzhladom na úlohu, ktorú jej v oblasti politiky hospodárskej sútaze zverujú zmluvy EÚ a FEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky Chalkor/Komisia, [14]EU:C:2011:815, bod 62, ako aj Otis a i., [15]EU:C:2012:684, bod 61). 46 Osobitne, hoci je pravda, ze Komisia má na základe tejto úlohy mieru volnej úvahy v hospodárskej oblasti, najmä v rámci komplexných hospodárskych posúdení, neznamená to, ako vyplýva z predchádzajúceho bodu tohto rozsudku, ze by sa Vseobecný súd musel vzdat preskúmania právnych kvalifikácií údajov hospodárskej povahy zo strany Komisie. Hoci totiz Vseobecnému súdu neprinálezí, aby vlastným hospodárskym posúdením nahrádzal hospodárske posúdenie Komisie, ktorá ho má vo svojej institucionálnej právomoci (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C-413/06 P, [16]EU:C:2008:392, bod 145, ako aj Frucona Kosice/Komisia, C-73/11 P, [17]EU:C:2013:32, bod 89 a citovanú judikatúru), z ustálenej judikatúry vyplýva, ze súd Únie musí najmä nielen preverit vecnú správnost predlozených dôkazov, ich dôveryhodnost a koherentnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú vsetky relevantné údaje, ktoré musia byt zohladnené pri posudzovaní komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé odôvodnit závery, ktoré sa z nich vyvodili (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky Chalkor/Komisia, [18]EU:C:2011:815, bod 54 a citovanú judikatúru, ako aj Otis a i., [19]EU:C:2012:684, bod 59). 47 Práve s prihliadnutím na tieto zásady je potrebné preskúmat, ci Vseobecný súd v napadnutom rozsudku oprávnene dospel k záveru, ze cielom sporných opatrení je obmedzovat hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. O preskúmaní existencie obmedzovania hospodárskej sútaze na základe "ciela" v zmysle clánku 81 ods. 1 ES 48 Treba pripomenút, ze na to, aby sa uplatnil zákaz upravený v clánku 81 ods. 1 ES, dohoda, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup musia mat za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. 49 V tomto ohlade z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze niektoré typy koordinácie medzi podnikmi majú dostatocný stupen skodlivosti pre hospodársku sútaz na to, aby bolo mozné dospiet k záveru, ze preskúmanie ich úcinkov nie je nevyhnutné (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky LTM, 56/65, [20]EU:C:1966:38, body 359 a 360; BIDS, bod 15, ako aj Allianz Hungária Biztosító a i., C-32/11, [21]EU:C:2013:160, bod 34 a citovanú judikatúru). 50 Táto judikatúra je postavená na tom, ze urcité formy koordinácie medzi podnikmi mozno povazovat za skodlivé pre riadne fungovanie hospodárskej sútaze uz z dôvodu ich samotnej povahy (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Allianz Hungária Biztosító a i., [22]EU:C:2013:160, bod 35, ako aj citovanú judikatúru). 51 Preto je nesporné, ze urcité zosúladené správania, ako tie, ktoré vedú k horizontálnemu urceniu cien prostredníctvom kartelov, mozno povazovat za do tej miery schopné mat negatívne úcinky predovsetkým na cenu, mnozstvo a kvalitu výrobkov a sluzieb, ze sa môze povazovat preukázanie ich konkrétnych úcinkov na trhu za nepotrebné na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Clair, 123/83, [23]EU:C:1985:33, bod 22). Skúsenost totiz ukazuje, ze takéto správania vedú k znízeniam produkcie a zvýseniam cien, co vedie k zlému rozdeleniu zdrojov na úkor spotrebitelov. 52 V prípade, ze analýza urcitého typu koordinácie medzi podnikmi neodhalí dostatocný stupen skodlivosti vo vztahu k hospodárskej sútazi, vsak bude potrebné skúmat jeho následky a aby bolo mozné ho zakázat, pozadovat zhromazdenie dôkazov preukazujúcich, ze hospodárska sútaz bola skutocne citelným spôsobom vylúcená, obmedzená alebo skreslená (rozsudok Allianz Hungária Biztosító a i., [24]EU:C:2013:160, bod 34, ako aj citovanú judikatúru). 53 Podla judikatúry Súdneho dvora na úcely posúdenia, ci urcitá dohoda medzi podnikmi alebo rozhodnutie zdruzenia podnikov má dostatocný stupen skodlivosti na to, aby mohli byt povazované za obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, je potrebné sústredit sa na obsah týchto ustanovení, na ciele, ktoré chcú dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého patria. V rámci posúdenia uvedeného kontextu je potrebné takisto zohladnit povahu dotknutých výrobkov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry relevantného trhu alebo relevantných trhov (pozri v tomto zmysle rozsudok Allianz Hungária Biztosító a i., [25]EU:C:2013:160, bod 36, ako aj citovanú judikatúru). 54 Navyse, hoci úmysel dotknutých osôb nie je prvkom nevyhnutným na urcenie obmedzujúcej povahy dohody medzi podnikmi, orgánom pre hospodársku sútaz ani súdom clenského státu alebo Únie nic nebráni v tom, aby tento úmysel zohladnili (pozri rozsudok Allianz Hungária Biztosító a i., [26]EU:C:2013:160, bod 37, ako aj tam citovanú judikatúru). 55 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze ked Vseobecný súd definoval v napadnutého rozsudku relevantné právne kritériá, ktoré sa majú zohladnit na úcely stanovenia v tejto veci existencie obmedzenia hospodárskej sútaze na základe "ciela" v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, v bodoch v bodoch 124 a 125 predmetného rozsudku uviedol: "124 Podla judikatúry typy dohôd predpokladané v clánku 81 ods. 1 písm. a) az e) ES netvoria taxatívny zoznam zakázaných dohôd a preto nemozno vykladat porusenie z hladiska ciela restriktívnym spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudok [BIDS], body 22 a 23). 125 Na úcely posúdenia protisútaznej povahy dohody alebo rozhodnutia zdruzenia podnikov sa treba sústredit najmä na obsah ich ustanovení, na ciele, ktoré takáto dohoda alebo rozhodnutie chcú dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext, ktorého sú súcastou. V tomto ohlade stací, aby dohoda alebo rozhodnutie zdruzenia podnikov boli schopné spôsobit negatívne úcinky na hospodársku sútaz. Inak povedané, takáto dohoda alebo rozhodnutie musia byt jednoducho konkrétne spôsobilé, vzhladom na právny a hospodársky kontext, v ktorom sa nachádzajú, vylucovat, obmedzovat, alebo skreslovat hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu. Nie je nevyhnutné, aby bola hospodárska sútaz skutocne vylúcená, obmedzená alebo skreslená, ani aby existovala priama súvislost medzi týmto rozhodnutím a spotrebitelskými cenami. Navyse hoci zámer jej úcastníkov nepredstavuje nevyhnutný prvok pre stanovenie obmedzujúcej povahy dohody, nic Komisii alebo institúciám Spolocenstva nezakazuje, aby ho zohladnili (pozri v tomto zmysle rozsudok T-Mobile Netherlands a i., C-8/08, [[27]EU:C:2009:343], body 31, 39 a 43, a rozsudok GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i., [C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, [28]EU:C:2009:610], bod 58 a tam citovanú judikatúru)." 56 Je nutné konstatovat, ze Vseobecný súd tým ciastocne poprel judikatúru Súdneho dvora, v dôsledku coho sa dopustil nesprávnych právnych posúdení v súvislosti s definíciou právnych kritérií relevantných pre posúdenie existencie obmedzenia hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 57 Na jednej strane totiz v bode 125 napadnutého rozsudku Vseobecný súd pri definícii pojmu obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" v zmysle tohto ustanovenia neodkázal na ustálenú judikatúru Súdneho dvora uvedenú vyssie v bodoch 49 az 52 tohto rozsudku, v dôsledku coho nezohladnil skutocnost, ze základné právne kritérium na urcenie, ci koordinácia medzi podnikmi zahrna takéto obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela", spocíva v zistení, ze takáto koordinácia má sama osebe dostatocný stupen skodlivosti pre hospodársku sútaz. 58 Na druhej strane vzhladom na túto judikatúru sa Vseobecný súd v bode 124 napadnutého rozsudku a neskôr v bode 146 tohto rozsudku nesprávne domnieval, ze pojem obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" nemozno vykladat "restriktívnym spôsobom". Pod hrozbou zbavenia Komisie povinnosti preukázat konkrétne úcinky na trh v prípade dohôd, v súvislosti s ktorými nie je nijako dokázané, ze uz na základe samotnej svojej povahy skodia riadnemu fungovaniu hospodárskej sútaze, pojem obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" mozno uplatnit len na urcité typy koordinácie medzi podnikmi, ktoré majú dostatocný stupen skodlivosti na hospodársku sútaz, aby bolo mozné sa domnievat, ze preskúmanie ich úcinkov nie je nevyhnutné. Okolnost, ze typy dohôd predpokladané v clánku 81 ods. 1 ES nepredstavujú taxatívny zoznam zakázaných dohôd, je v tomto ohlade irelevantná. 59 Napriek tomu vsak treba preskúmat, ci tieto nesprávne právne posúdenia boli takej povahy, aby zneplatnili analýzu uskutocnenú Vseobecným súdom, pokial ide o kvalifikáciu sporných opatrení s ohladom na clánok 81 ods. 1 ES. 60 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze ako vyplýva z bodov 198, 227 a 234 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd sa domnieval, ze cielom sporných opatrení je obmedzovanie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, kedze v podstate bránia hospodárskej sútazi nových úcastníkov trhu vydávania platobných kariet vo Francúzsku. 61 Ako teda vyplýva z bodov 137, 204, 220, 223, 238 a 267 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd sa po tom, ako v bodoch 126 az 133 uvedeného rozsudku zhrnul obsah viacerých ustanovení sporného rozhodnutia, domnieval, ze tento protisútazný ciel vyplýval zo samotných formulácií výpoctu, ktoré boli stanovené pre sporné opatrenia. 62 Za týchto podmienok Vseobecný súd najmä v bodoch 76 a 140 az 144 napadnutého rozsudku rozhodol, ze skutocnost, ze sporné opatrenia sledujú legitímny ciel boja proti parazitovaniu na systéme CB nevylucuje, ze by sa mohli povazovat za opatrenia s cielom obmedzujúcim hospodársku sútaz a to tým viac, ze tento ciel, ako vyplýva zo samotných formulácii týchto opatrení, protirecí cielom deklarovaným Groupement. 63 Vseobecný súd sa dalej domnieval, najmä v bodoch 104 a 105 napadnutého rozsudku, ze poziadavky rovnováhy medzi cinnostou vydávania a akvizicnou cinnostou v rámci systému CB nebolo potrebné skúmat v rámci clánku 81 ods. 1 ES, kedze jediným relevantným trhom bol nadväzujúci trh vydávania platobných kariet. 64 Nakoniec sa Vseobecný súd tiez domnieval, predovsetkým v bodoch 134, 136 a 267 napadnutého rozsudku, ze Komisia sa v spornom rozhodnutí opierala o zámer Groupement, ako vyplýva z dokumentov zaistených pocas overení obsahujúcich návrhy vedúcich podnikov v stádiu prípravy sporných opatrení, len "pre doplnenie a potvrdenie". 65 Z napadnutého rozsudku preto vyplýva, ze kedze sa Vseobecný súd domnieval, ze restriktívny ciel sporných opatrení vyplýval z ich samotného znenia, je nutné konstatovat, ze naopak v nijakom okamihu v rámci svojho preskúmania zákonnosti sporného rozhodnutia nezdôvodnil, v com uvedené znenia mohli byt povazované za odhalujúce obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 66 V tomto ohlade Vseobecný súd síce v bode 132 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze Komisia sa domnievala, "vzhladom na formulácie stanovené pre sporné opatrenia a z dôvodu tazkosti rozvinutia akvizicnej cinnosti, ze tieto opatrenia ukladali clenom Groupement, ktorí im podliehali, bud aby obmedzili svoju cinnost vydávania kariet, alebo znásali náklady (týkajúce sa vydávania), ktoré neboli znásané inými clenmi Groupement vrátane vedúcich podnikov. Tieto formulácie preto obmedzovali moznost clenov, ktorí im podliehali, sútazit (prostredníctvom cien) na trhu vydávania kariet s clenmi Groupement, ktorí im nepodliehali". 67 Dalej Vseobecný súd v bode 133 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze Komisia uviedla, ze úlohe, ktorú Groupement zveril MRAF, spocívajúcej v podnietení akvizicnej cinnosti, "odporovala existencia medzibankových provízií, ktoré podnecovali vydávanie... a okolnost, ze dodatocný poplatok za pristúpenie a poplatok za prebudenie spiacich sankcionoval banky, ktoré v nedávnej minulosti nevydali dostatok kariet". 68 Vseobecný súd z toho v bodoch 197, 198, 227 a 234 napadnutého rozsudku vyvodil, ze cielom sporných opatrení, podobne ako opatrení, ktoré boli predmetom rozsudku BIDS, je bránit hospodárskej sútazi nových úcastníkov trhu vydávania platobných kariet vo Francúzsku, kedze bankám, ktoré im podliehajú, ukladajú bud povinnost zaplatit poplatok, alebo obmedzit ich cinnost vydávania. 69 Hoci vsak Vseobecný súd takto uviedol dôvody, pre ktoré sú sporné opatrenia vzhladom na ich formulácie spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz a v dôsledku toho spadat pod zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES, na druhej strane nijako neodôvodnil, v rozpore s poziadavkami vyplývajúcimi z judikatúry pripomenutej v bodoch 49 a 50 tohto rozsudku, v com má toto obmedzenie hospodárskej sútaze dostatocný stupen skodlivosti na to, aby mohlo byt kvalifikované ako obmedzenie "z hladiska ciela" v zmysle tohto ustanovenia, kedze napadnutý rozsudok v tomto ohlade neobsahuje nijakú analýzu. 70 Hoci teda, ako Vseobecný súd správne konstatoval v bodoch 76 a 140 az 144 napadnutého rozsudku, skutocnost, ze sporné opatrenia sledujú legitímny ciel boja proti parazitovaniu, nevylucuje moznost domnievat sa, ze majú ciel obmedzujúci hospodársku sútaz, pravdou ostáva, ze tento restriktívny ciel sa musí preukázat. 71 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd svojou kvalifikáciou sporných opatrení spôsobil nielen to, ze napadnutý rozsudok je nesprávne odôvodnený, ale tiez uskutocnil nesprávny výklad clánku 81 ods. 1 ES a nesprávne ho uplatnil. 72 Hoci totiz najmä z bodov 204 a 247 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd viac krát zamietol tvrdenie odvolatela, podla ktorého z formulácií stanovených pre sporné opatrenia vyplýva, ze cielom týchto opatrení je rozvoj akvizicnej cinnosti clenov, aby sa dosiahla optimálna rovnováha medzi cinnostami vydávania kariet a akvizicnými cinnostami, je naopak nesporné, ako to navyse vyplýva najmä z bodov 198, 199, 245, 247 a 327 napadnutého rozsudku, ze uvedené formulácie podnecovali clenov Groupement, aby sa vyhli plateniu poplatkov zavedených uvedenými opatreniami, aby neprekracovali urcitý objem vydávania kariet CB, ktorý im umoznoval dosiahnut stanovený pomer medzi cinnostami vydávania kariet a emisnými cinnostami clenov Groupement. 73 Vseobecný súd vsak po tom, ako v bode 83 napadnutého rozsudku uviedol, ze Groupement pôsobí na "trhu platobných systémov", v bode 102 tohto rozsudku v rámci svojho vlastného posúdenia skutkových okolností, ktoré nie je napadnuté v rámci tohto odvolania, zdôraznil, ze v prejednávanej veci, v systéme platby kartou, ktorý má dvojstrannú povahu, ako je systém Groupement, sú cinnosti vydávania kariet a akvizicné cinnosti "nevyhnutné" jedna pre druhú a pre fungovanie tohto systému, kedze na jednej strane by obchodníci nesúhlasili so svojim vstupom do uvedeného systému, pokial by pocet nositelov kariet bol nedostatocný, a na druhej strane by spotrebitelia nechceli mat kartu, pokial by nebola pouzitelná u dostatocného poctu obchodníkov. 74 Kedze Vseobecný súd v dôsledku toho v bode 104 napadnutého rozsudku konstatoval, ze existovala "interakcia" medzi cinnostami "vydávania" a "akvizicnými" cinnostami platobného systému a ze tieto cinnosti spôsobovali "nepriame sietové úcinky", pricom význam prijímania kariet obchodníkmi a pocet kariet v obehu sa vzájomne ovplyvnujú, nemohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, dospiet k záveru, ze cielom sporných opatrení bolo obmedzit hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 75 Kedze Vseobecný súd pripustil, ze cielom formulácií pouzitých týmito opatreniami bolo dospiet k urcitému pomeru medzi cinnostami vydávania a akvizicnými cinnostami clenov Groupement, mohol z toho tiez vyvodit, ze cielom uvedených opatrení bolo ulozit penazný poplatok tým clenom Groupement, ktorí mali prospech z úsilia vynalozeného inými clenmi pri rozvoji cinnosti akvizície systému. Takýto ciel vsak nemozno povazovat za ciel, ktorý uz na základe svojej povahy skodí riadnemu fungovaniu hospodárskej sútaze, pricom Vseobecný súd sa navyse sám najmä v bodoch 76 a 77 napadnutého rozsudku domnieval, ze boj proti parazitovaniu na systéme CB predstavuje legitímny ciel. 76 V tomto ohlade, ako generálny advokát uviedol v bode 149 svojich návrhov, sa Vseobecný súd v bode 105 napadnutého rozsudku nesprávne domnieval, ze analýza poziadaviek rovnováhy medzi cinnostami vydávania kariet a akvizicnými cinnostami v rámci platobného systému nemohla byt uskutocnená v rámci clánku 81 ods. 1 ES, kedze relevantným trhom nebol trh platobných systémov vo Francúzsku, ale nadväzujúci trh vydávania platobných kariet v tomto clenskom státe. 77 Vseobecný súd si tým zamenil otázku vymedzenia relevantného trhu s otázkou kontextu, ktorý je potrebné zohladnit na úcely stanovenia, ci obsah dohody alebo rozhodnutia zdruzenia podnikov odkrýva existenciu obmedzovania hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 78 Na úcely posúdenia, ci urcitá koordinácia medzi podnikmi uz svojou povahou skodí riadnemu fungovaniu hospodárskej sútaze, je podla judikatúry pripomenutej v bode 53 tohto rozsudku potrebné zohladnit vsetky relevantné skutocnosti, pricom sa vezmú do úvahy najmä povaha dotknutých sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry trhov, ktoré sa týkajú hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého uvedená koordinácia patrí, pricom nie je dôlezité, ci sa takáto skutocnost týka alebo netýka relevantného trhu. 79 To musí platit osobitne v prípade, ked takáto skutocnost spocíva práve v zohladnení interakcie medzi relevantným trhom a samostatným súvisiacim trhom (pozri analogicky rozsudky Delimitis, C-234/89, [29]EU:C:1991:91, body 17 az 23, ako aj Allianz Hungária Biztosító a i., [30]EU:C:2013:160, bod 42) a o to viac v prípade, ked ako v prejednávanej veci existujú interakcie medzi dvoma castami dvojstranného systému. 80 Nemozno vsak vylúcit, ze sporné opatrenia, ako to Vseobecný súd konstatoval v bodoch 198, 227 a 234 napadnutého rozsudku, bránia hospodárskej sútazi zo strany nových úcastníkov trhu vzhladom na tazkost zvýsenia akvizicnej cinnosti týchto nových úcastníkov v dôsledku týchto opatrení, a teda vedú k vylúceniu týchto nových úcastníkov zo systému, a to v závislosti od úrovne poplatkov pozadovaných na základe týchto opatrení, ako to na pojednávaní uviedla BPCE. 81 V kazdom prípade takéto zistenie, ako uviedol generálny advokát v bode 131 svojich návrhov, nepatrí do rámca preskúmania ciela uvedených opatrení, ale ich úcinkov na hospodársku sútaz. 82 Preto je nutné konstatovat, ze Vseobecný súd pod rúskom preskúmania "mozností" poskytnutých spornými opatreniami clenom Groupement v bodoch 161 az 193 napadnutého rozsudku, v závere ktorého v bode 194 tohto rozsudku usúdil, ze "MRAF poskytoval v praxi bankám, ktoré mu podliehali, dve moznosti: zaplatenie poplatku alebo obmedzenie vydávania kariet CB", v skutocnosti posudzoval potenciálne úcinky uvedených opatrení, ked pristúpil k analýze tazkostí bánk pri rozvoji akvizicnej cinnosti na základe trhových údajov, vyhlásení niektorých bánk a dokumentov zaistených pri overovaniach, z ktorých sám vyvodil, ze sporné opatrenia nemozno povazovat "na základe ich vlastnej povahy" za skodlivé pre riadne fungovanie beznej hospodárskej sútaze. 83 V tomto ohlade sa Vseobecný súd v bodoch 197 a 198 napadnutého rozsudku nesprávne domnieval, ze sporné opatrenia by sa mohli povazovat za analogické s opatreniami skúmanými Súdnym dvorom v rozsudku BIDS, v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze predmetné dohody (dalej len "dohody BIDS"), uzavreté medzi desiatimi hlavnými spracovatelmi hovädzieho dobytku v Írsku, clenmi BIDS, mali za ciel obmedzovanie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 84 Dohody BIDS totiz tým, ze upravili znízenie spracovatelských kapacít o 25 %, podla ich vlastného znenia mali za ciel umoznit viacerým podnikom uskutocnovat spolocnú politiku, ktorej cielom je podporit odchod niektorých z nich z trhu a v dôsledku toho znízit nadbytocné kapacity, ktoré majú dopad na výnosnost, pretoze im bránia v dosiahnutí úspor z rozsahu výroby. Cielom dohôd BIDS bolo teda citelne zmenit struktúru trhu vdaka mechanizmu urcenému na podporu odchodu konkurencných podnikov z trhu v snahe jednak zvýsit stupen koncentrácie dotknutého trhu citelným znízením poctu podnikov ponúkajúcich sluzby spracovania mäsa a jednak odstránit priblizne 75 % nadbytocných výrobných kapacít (rozsudok BIDS, body 31 az 33). 85 V napadnutom rozsudku vsak Vseobecný súd o tom nic neuviedol a navyse sa pred ním ani netvrdilo, ze by sporné opatrenia, podobne ako dohody BIDS, mali za ciel citelnú zmenu struktúry dotknutého trhu prostredníctvom mechanizmu urceného na podnietenie odchodu konkurencných podnikov, a v dôsledku toho by mali taký stupen skodlivosti ako dohody BIDS. 86 Hoci Vseobecný súd síce v bode 198 napadnutého rozsudku uviedol, ze sporné opatrenia nabádali clenov Groupement, aby neprekracovali urcitý objem výdaja kariet CB, cielom takéhoto nabádania podla jeho vlastných konstatovaní v bodoch 245, 247 a 327 uvedeného rozsudku nebolo znízit prípadné nadbytocné kapacity na trhu vydávania platobných kariet vo Francúzsku, ale dosiahnut stanovený pomer medzi cinnostami vydávania kariet a akvizicnými cinnostami clenov Groupement s cielom väcsieho rozvoja systému CB. 87 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd nemohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kvalifikovat sporné opatrenia ako obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 88 Zámery sledované Groupement nemôzu podla judikatúry pripomenutej v bode 54 tohto rozsudku samé osebe stacit na preukázanie existencie protisútazného ciela a kedze Vseobecný súd navyse sám v bodoch 134, 136 a 267 napadnutého rozsudku uviedol, ze ich analýza bola uskutocnená pre doplnenie a potvrdenie, konstatovania uskutocnené Vseobecným súdom v tejto súvislosti, najmä v bodoch 251 az 266 uvedeného rozsudku, nemôzu odôvodnit takúto kvalifikáciu, pricom nie je potrebné preskúmat tvrdenia odvolatela v tomto ohlade. 89 Zo spolocného zohladnenia nesprávnych právnych posúdení, ktorých sa dopustil Vseobecný súd v súvislosti s relevantnými právnymi kritériami pre posúdenie existencie obmedzovania hospodárskej sútaze "z hladiska ciela", s odôvodnením napadnutého rozsudku a s kvalifikáciou sporných opatrení vzhladom na clánok 81 ods. 1 ES, navyse vyplýva vseobecné pochybenie v analýze Vseobecného súdu, co svedcí o absencii úplného a hlbkového preskúmania tvrdení odvolatelov a úcastníkov konania, ktorí navrhovali zrusenie sporného rozhodnutia. 90 Vseobecný súd totiz tým, ze sa opakovane najmä v bodoch 126 az 136 napadnutého rozsudku obmedzil na zreprodukovanie obsahu sporného rozhodnutia, opomenul preskúmat, hoci bol povinný tak urobit, ci skutocnosti, z ktorých Komisia v tomto rozhodnutí vychádzala, jej umoznili oprávnene dospiet k záveru, ze sporné opatrenia vzhladom na ich znenie, ciele a kontext mali dostatocný stupen skodlivosti pre hospodársku sútaz na to, aby sa mohli povazovat za majúce za ciel obmedzovanie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, a v dôsledku toho, ci uvedené skutocnosti predstavovali vsetky relevantné údaje, ktoré musia byt zohladnené na tieto úcely. 91 Za týchto okolností sa zdá, ze Vseobecný súd nesplnil svoju povinnost dodrzat úroven preskúmania pozadovanú judikatúrou, ako je uvedená v bodoch 42 az 46 tohto rozsudku. 92 Vzhladom na vyssie uvedené je namieste konstatovat, ze Vseobecný súd sa tým, ze rozhodol, ze cielom sporných opatrení bolo obmedzovat hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, dopustil nesprávnych právnych posúdení a nerespektoval rozsah súdneho preskúmania pozadovaný judikatúrou. 93 Za týchto okolností je potrebné vyhoviet prvému odvolaciemu dôvodu. 94 V dôsledku toho je potrebné zrusit napadnutý rozsudok bez toho, aby bolo potrebné skúmat ostatné odvolacie dôvody uvádzané odvolatelom na podporu jeho odvolania. O vrátení veci Vseobecnému súdu 95 Podla clánku 61 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu. V danej veci môze vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecného súdu. 96 V tomto ohlade je potrebné konstatovat, ze dôvody na zrusenie napadnutého rozsudku nie sú takej povahy, aby viedli k celkovému zruseniu sporného rozhodnutia. Z uvedených dôvodov totiz nevyplýva, ze by sa malo toto rozhodnutie zrusit v rozsahu, v akom konstatuje, ze cielom sporných opatrení je obmedzit hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 97 Na základe judikatúry pripomenutej v bode 52 tohto rozsudku je preto namieste urcit, ci dotknuté dohody majú "za následok" obmedzovanie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ako to Komisia konstatovala v spornom rozhodnutí. 98 Z tohto aspektu sporu vsak vyplýva potreba preskúmania komplexných vecných otázok na základe dôkazov, ktoré na jednej strane neboli posúdené Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku, kedze sa v bodoch 270 a 271 uvedeného rozsudku domnieval, ze takéto preskúmanie bolo nadbytocné, ked usúdil, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked v spornom rozhodnutí dospela k záveru, ze sporné opatrenia mali protisútazný ciel, a na druhej strane neboli predmetom diskusie pred Súdnym dvorom, z coho vyplýva, ze vec sa v súvislosti s touto otázkou nenachádza v takom stave, aby o nej bolo mozné rozhodnút. 99 V dôsledku toho je namieste vrátit vec Vseobecnému súdu s tým, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 29. novembra 2012, CB/Komisia (T-491/07) sa zrusuje. 2. Vec sa vracia Vseobecnému súdu Európskej únie. 3. O trovách konania sa rozhodne neskôr. Podpisy __________________________________________________________________ ( [31]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX6ImaKt/L91689-5356TMP.html#t-ECR_62013CJ0067_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A633&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A643&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A689&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A327&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A38&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1985%3A33&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A343&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A610&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A91&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A160&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 31. file:///tmp/lynxXXXX6ImaKt/L91689-5356TMP.html#c-ECR_62013CJ0067_SK_01-E0001