NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NILS WAHL prednesené 26. marca 2015 ( [1]1 ) Vec C-634/13 P Total Marketing Services, právny nástupca spolocnosti Total Raffinage Marketing, proti Európskej komisii "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s parafínovými voskami v Európskom hospodárskom priestore a nemecký trh s parafínovým gácom -- Stanovenie cien a rozdelenie trhov -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze -- Dlzka trvania úcasti na protiprávnom karteli -- Ukoncenie úcasti -- Prerusenie úcasti -- Dôkazné bremeno -- Verejné distancovanie sa -- Vnímanie zámeru distancovat sa ostatnými úcastníkmi kartelu" I - Úvod 1. Spolocnost Total Marketing Services, právny nástupca spolocnosti Total Raffinage Marketing (predtým Total France SA, dalej len "Total France"), týmto odvolaním navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie Total Raffinage Marketing/Komisia ( [2]2 ), ktorým Vseobecný súd v podstatnom rozsahu zamietol jej návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky) (dalej len "sporné rozhodnutie") a subsidiárne návrh na znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená. 2. Napriek tomu, ze prejednávaná vec úzko súvisí s konaním o odvolaní podanom vo veci Total/Komisia (C-597/13 P), v ktorej dnes takisto predkladám svoje návrhy, právne otázky, ktoré vznikli v prejednávanej veci, sú úplne odlisné. Tieto právne otázky sa v podstate týkajú toho, ci preskúmanie úcasti odvolatelky na údajnom karteli pocas urcitých období Vseobecným súdom nie je nedostatocné alebo nesprávne. Prejednávaná vec je tak prílezitostou uviest urcité pripomienky týkajúce sa preukázania úcasti podniku na protiprávnom karteli a predovsetkým objasnit, za akých podmienok mozno uplatnit kritérium verejného distancovania sa dotknutého podniku. II - Okolnosti predchádzajúce sporu 3. Okolnosti predchádzajúce sporu a obsah sporného rozhodnutia zhrnul Vseobecný súd v bodoch 1 az 17 napadnutého rozsudku, na ktoré podrobnejsie odkazujem. 4. Na úcely analýzy tohto odvolania by som chcel len pripomenút nasledujúce skutocnosti. 5. V spornom rozhodnutí Európska komisia konstatovala, ze odvolatelka a jej materská spolocnost, ktorá vlastní podiel takmer 100 % na jej základnom imaní, cize Total SA (dalej len "Total"), spolu s dalsími podnikmi porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([3]Ú. v. ES L 1, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3, dalej len "Dohoda o EHP") tým, ze sa podielali na karteli na trhu s parafínovými voskami v Európskom hospodárskom priestore (EHP) a na nemeckom trhu s parafínovým gácom. Odvolatelka a jej materská spolocnost Total patrili k spolocnostiam, ktorým bolo sporné rozhodnutie urcené. 6. K vydaniu sporného rozhodnutia doslo v nadväznosti na vysetrovanie, ktoré sa zacalo na jar 2005 na základe podnetu istej spolocnosti. Pri tomto vysetrovaní Komisia dospela k záveru, ze väcsina výrobcov parafínových voskov a parafínového gáca v rámci EHP, ku ktorým patrí aj odvolatelka, sa dopustili jediného, komplexného a pokracujúceho porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP, ktoré sa vztahovalo na územie EHP. 7. Uvedené porusenie spocívalo najmä v dohodách alebo zosúladených postupoch týkajúcich sa urcovania cien, ako aj výmeny a sprístupnovania citlivých obchodných informácií týkajúcich sa parafínových voskov. Pokial ide o niektoré spolocnosti, ku ktorým patrila aj odvolatelka, porusenie ovplyvnujúce parafínové vosky sa týkalo aj rozdelenia zákazníkov alebo trhov a tiez parafínového gáca predávaného konecným zákazníkom na nemeckom trhu (odôvodnenia 2, 95, 328 a clánok 1 sporného rozhodnutia). 8. K protiprávnym postupom dochádzalo na protisútazných stretnutiach nazývaných "technické stretnutia" alebo niekedy aj stretnutia "Blauer Salon", ktoré organizovali úcastníci kartelu, a na "stretnutiach týkajúcich sa parafínového gáca", ktoré boli zamerané najmä na otázky súvisiace s parafínovým gácom. 9. Podla Komisie sa zamestnanci spolocnosti Total France priamo zúcastnovali na porusení pocas celej dlzky jeho trvania. Komisia teda konstatovala, ze Total France je zodpovedná za svoju úcast na karteli (odôvodnenia 555 a 556 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho Total priamo alebo nepriamo vlastnila od roku 1990 do konca porusenia viac ako 98 % základného imania spolocnosti Total France. Komisia usúdila, ze na základe toho sa mozno domnievat, ze Total uplatnovala rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti Total France, lebo obe spolocnosti boli súcastou toho istého podniku (odôvodnenia 557 az 559 sporného rozhodnutia). 10. Pokuty, ktoré boli v tomto prípade ulozené, boli stanovené na základe usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [4]3 ), ktoré boli platné v case dorucenia oznámenia o výhradách. 11. Podla uvedených usmernení Komisia v prípade odvolatelky a jej materskej spolocnosti dospela k celkovej sume pokuty 128163000 eur (odôvodnenie 785 sporného rozhodnutia). 12. Vo výroku sporného rozhodnutia sa uvádza: "Clánok 1 Podnikmi, ktoré porusili clánok 81 ods. 1 [ES] a v období od 1. januára 1994 clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa pocas uvedených období podielali na pokracujúcej dohode a/alebo zosúladenom postupe v odvetví parafínových voskov v rámci spolocného trhu a od 1. januára 1994 v rámci EHP, sú: ... Total France...: od 3. septembra 1992 do 28. apríla 2005; a [Total]: od 3. septembra 1992 do 28. apríla 2005. Pokial ide o nasledujúce podniky, porusenie sa za uvedené obdobia týka tiez parafínového gáca predávaného konecným zákazníkom na nemeckom trhu: ... Total France...: od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004; a [Total]: od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: ... Total France... spolocne a nerozdielne s [Total]: 128163000 [eur]. ..." III - Napadnutý rozsudok a rozsudok vynesený vo veci Total/Komisia (T-548/08) 13. Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 17. decembra 2008 odvolatelka podala zalobu proti spornému rozhodnutiu, v ktorej uviedla celkovo jedenást zalobných dôvodov. Na pojednávaní pred Vseobecným súdom uplatnila dvanásty zalobný dôvod. 14. Vseobecný súd zamietol vsetky uvedené zalobné dôvody okrem ôsmeho, ktorý bol zalozený na protiprávnosti metódy stanovenia pokuty, ktorá je upravená v bode 24 usmernení z roku 2006. Vseobecný súd usúdil, ze Komisia pri urcení násobného koeficientu odrázajúceho dlzku trvania úcasti Total France na porusení porusila zásadu proporcionality a zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze obdobie úcasti 7 mesiacov a 28 dní (v prípade parafínových voskov) a obdobie úcasti 6 mesiacov a 12 dní (v prípade parafínového gáca) vyhodnotila ako úcast v trvaní celého jedného roka. Vseobecný súd preto znízil celkovú sumu pokuty ulozenej odvolatelke zo 128163000 eur na 125459842 eur. 15. Naproti tomu v rozsudku vynesenom v ten istý den vo veci Total/Komisia (T-548/08, [5]EU:T:2013:434) Vseobecný súd dospel k záveru, ze so zretelom na okolnosti daného prípadu je pokuta ulozená materskej spolocnosti odvolatelky primeraná (bod 224 rozsudku), a preto pokutu ulozenú materskej spolocnosti Total neznízil na rovnakú úroven. Okrem toho zamietol vsetky zalobné dôvody, ktoré spolocnost Total uplatnila v danej veci. IV - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 16. Odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Vseobecný súd nesprávne vylúcil ukoncenie úcasti odvolatelky na porusení po 12. máji 2004, -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Vseobecný súd nesprávne vylúcil akékolvek neodôvodnené rozdielne zaobchádzanie medzi odvolatelkou a spolocnostami Respol YPF Lubricantes y Especialidades SA, Repsol Petróleo SA a Repsol YPF SA (dalej len "Repsol") v súvislosti s trvaním ich úcasti na porusení, -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Vseobecný súd nesprávne vylúcil prerusenie úcasti odvolatelky na porusení od 26. mája 2000 do 26. júna 2001, -- zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa Vseobecný súd nevysporiadal so zalobným dôvodom zalozeným na nepreskúmaní dôkazov o konkurencnom správaní odvolatelky na trhu, -- vydal vo veci konecný rozsudok v súlade s clánkom 61 Statútu Súdneho dvora Európskej únie a pri tejto prílezitosti zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka odvolatelky, a v rámci úplného výkonu svojej právomoci znízil pokutu ulozenú odvolatelke, -- v prípade, ze v tejto veci nevydá konecný rozsudok, rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr a vrátil vec Vseobecnému súdu na dalsie konanie v súlade s rozsudkom Súdneho dvora, -- napokon podla clánku 69 rokovacieho poriadku ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom. 17. Komisia navrhuje zamietnut odvolanie a ulozit odvolatelke povinnost nahradit trovy konania, a to vrátane trov konania pred Vseobecným súdom. 18. Pred Súdnym dvorom úcastníci konania vyjadrili svoje stanoviská písomne a potom ústne na pojednávaní, ktoré sa konalo 15. januára 2015. V - Analýza odvolania 19. Odvolanie je zalozené na styroch odvolacích dôvodoch, ktoré vychádzajú z: -- porusenia clánku 101 ZFEÚ, pravidiel vykonávania dôkazov, zásady prezumpcie neviny a právnej istoty, ako aj povinnosti odôvodnenia, ked Vseobecný súd rozhodol, ze odvolatelka sa podielala na porusení po stretnutí 11. a 12. mája 2004 az do 28. apríla 2005, -- porusenia zásady rovnosti zaobchádzania, skreslenia dôkazov a nesplnenia povinnosti odôvodnenia, pretoze Vseobecný súd vylúcil akékolvek odstúpenie odvolatelky od kartelu po stretnutí 11. a 12. mája 2014, ale uznal odstúpenie spolocnosti Repsol od kartelu po stretnutí 3. a 4. augusta 2004, -- porusenia clánku 101 ZFEÚ, zásady prezumpcie neviny, právnej istoty a rovnosti zaobchádzania, ako aj povinnosti odôvodnenia, pretoze Vseobecný súd rozhodol, ze odvolatelka neprerusila svoju úcast na porusení v období od 26. mája 2000 do 26. júna 2001, -- porusenia zásady úcinnej súdnej ochrany, zásady individualizácie trestov a sankcií, ako aj povinnosti odôvodnenia, pretoze Vseobecný súd bez preskúmania odmietol zalobný dôvod zalozený na nezohladnení dôkazov o konkurencnom správaní odvolatelky. 20. Komisia sa zasa domnieva, ze odvolacie dôvody, smerujúce prosto a jednoducho k tomu, aby Súdny dvor druhýkrát rozhodol o tom, o com uz rozhodol Vseobecný súd, sú v zásade neprípustné. Tvrdí, ze uvedené odvolacie dôvody sú v kazdom prípade nedôvodné. 21. Este predtým, ako sa budem zaoberat podstatou nastolených otázok, musím povedat niekolko slov o prípustnosti uvedených odvolacích dôvodov. 22. Ako uz Komisia velmi správne uviedla, je nesporné, ze Súdnemu dvoru neprinálezí opätovne preskúmat zalobu podanú na Vseobecný súd, pretoze takéto posúdenie nespadá v rámci odvolania do pôsobnosti Súdneho dvora. ( [6]4 ) Súdny dvor teda nemá právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Vseobecný súd uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou skreslenia týchto dôkazov, právnu otázku predlozenú na preskúmanie Súdnym dvorom. ( [7]5 ) 23. Pokial ide o urcenie dlzky trvania porusenia, Súdny dvor uz spresnil, ze pojmy "verejné distancovanie sa" a pokracovanie protisútazného postupu, na ktoré predovsetkým poukazujú odvolacie dôvody uvedené na podporu prejednávaného odvolania, znamenajú skutkové situácie, ktorých existenciu konstatoval súd rozhodujúci o veci samej v kazdom jednotlivom prípade na základe posúdenia "urcitého poctu zhodujúcich sa skutocností a nepriamych dôkazov", ktoré mu boli predlozené, a následne "celkového posúdenia vsetkých dôkazov a relevantných nepriamych dôkazov". Ak boli totiz tieto dôkazy riadne získané a boli dodrzané vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnujúce sa v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazov, v takom prípade prislúcha jedine Vseobecnému súdu posúdit hodnotu, ktorá by sa mala priznat predlozeným dôkazom. Takéto posúdenie teda nepredstavuje právnu otázku predlozenú na preskúmanie Súdnym dvorom, pokial nejde o prípad skreslenia dôkazov. ( [8]6 ) 24. To vsak nic nemení na tom, ze by sa malo vyhoviet odvolacím dôvodom, ktoré spochybnujú nielen vecnú správnost a posúdenie skutkových okolností zohladnených na úcely stanovenia dlzky trvania úcasti odvolatelky na karteli, ale aj ich relevantnost a význam, ako aj dôkaznú hodnotu, ktorú im pripísal Vseobecný súd. ( [9]7 ) 25. V tomto prípade uvádzaný prvý a tretí odvolací dôvod v podstate smerujú k tomu, aby Súdny dvor preskúmal, ci sa kritériá uznané Komisiou a potvrdené Vseobecným súdom, zamerané na preukázanie úcasti odvolatelky na porusení v priebehu dvoch presne stanovených období, osobitne kritérium týkajúce sa verejného nedistancovania sa odvolatelky a toho, ako verejné nedistancovanie vnímajú ostatní úcastníci kartelu, vyznacujú protiprávnostou. Odvolacie dôvody treba v tomto rozsahu uznat za prípustné. 26. Po tomto objasnení, ktoré povazujem za dôlezité, sa budem venovat najprv otázke, ci sa Vseobecný súd v rámci preskúmania vykonania dôkazov o úcasti odvolatelky na karteli, jednak po stretnutí 11. a 12. mája 2004, jednak od 26. mája 2000 do 26. júna 2001, dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked prihliadol na skutocnost, ze odvolatelka sa v priebehu uvedených období od kartelu verejne nedistancovala, a na to, ako mohli clenovia kartelu vnímat úcast odvolatelky. 27. Prvý a tretí odvolací dôvod uvádzaný odvolatelkou preto budem posudzovat spolocne. A - O prvom a tretom odvolacom dôvode zalozených na porusení clánku 101 ZFEÚ, pravidiel vykonávania dôkazov, zásad prezumpcie neviny a právnej istoty, ako aj povinnosti odôvodnenia v rozsahu, v akom Vseobecný súd rozhodol, ze odvolatelka sa na porusení podielala jednak po stretnutí 11. a 12. mája 2004 az do 28. apríla 2005, jednak od 26. mája 2000 do 26. júna 2001 1. Argumentácia úcastníkov konania 28. Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, ked potvrdil prístup Komisie k jej úcasti na porusení do 28. apríla 2005. 29. Po prvé Vseobecný súd tým, ze vychádzal iba zo zistenia, ze odvolatelka nepredlozila dôkaz, ze sa od kartelu verejne distancovala, preniesol dôkazné bremeno týkajúce sa úcasti odvolatelky na porusení v case, ked mu prinálezalo preverit, ci si Komisia splnila povinnost podat dôkaz o tom, ze porusenie nepretrzite pokracovalo od 12. mája 2004 do 28. apríla 2005, kedze sa odvolatelka po uvedenom dni nepodielala na ziadnych tajných dohodách. 30. Po druhé Vseobecný súd si nesprávne vylozil judikatúru Súdneho dvora a svoju vlastnú judikatúru, ked stanovil vseobecné pravidlo, podla ktorého verejné nedistancovanie sa v zásade vylucuje ukoncenie porusenia. Poziadavku verejného distancovania sa zakotvenú v uvedenej judikatúre totiz mozno vysvetlit úcastou predmetného podniku na tajných kartelových stretnutiach a nepriamymi dôkazmi o neprerusených zosúladených postupoch pocas sporného obdobia. 31. Po tretie názor Vseobecného súdu zakladá domnienku, s ktorou je spojené riziko svojvolného rozhodnutia a neexistencie právnej istoty, pretoze Komisia takto môze urcit, ze podnik sa podielal na karteli pocas celej dlzky jeho trvania napriek tomu, ze sa zúcastnil iba na jednom protikonkurencnom stretnutí, pricom sa ale verejne nedistancoval. V tomto prípade sa dôkazy, o ktorých sa zmienil Vseobecný súd v bodoch 375 a 376 napadnutého rozsudku, týkajú cisto jednostranných iniciatív podniku, ktorý bol organizátorom kartelu, ktoré nanajvýs môzu svedcit o tom, ze si tento podnik zelal úcast odvolatelky na troch posledných technických stretnutiach. Odvolatelka pritom na jeho aktivity nijako nereagovala. Okrem toho stanovisko Vseobecného súdu (bod 380 napadnutého rozsudku), podla ktorého samotná skutocnost, ze odvolatelka sa nezúcastnila posledných technických stretnutí, nepreukazuje, ze nevyuzila informácie, ktoré dostala na predchádzajúcich stretnutiach, na ktorých sa zúcastnila, a ze nevyuzila dohody uzavreté na týchto stretnutiach, takisto predstavuje prenesenie dôkazného bremena. V neprospech takéhoto odôvodnenia vsak svedcí skutocnost, ze kartel sa prejavoval po sebe nasledujúcimi zosúladenými konaniami, ku ktorým doslo vo velmi krátkych intervaloch, v priemere troch az styroch mesiacov. 32. Komisia tvrdí, ze za predpokladu, ze prvý odvolací dôvod sa bude povazovat za prípustný, je v kazdom prípade nedôvodný. 33. Podla Komisie je výklad judikatúry predlozený odvolatelkou nesprávny. Odvolatelka sa odvoláva najmä na rozsudky Vseobecného súdu, ktoré sa zakazdým týkajú osobitných prípadov, ktoré nemusia byt nevyhnutne uplatnitelné na tento prípad, a to tým skôr, ze dlzka trvania úcasti na porusení je skutková otázka, ktorú treba podla okolností daného prípadu preukázat v kazdom jednotlivom prípade dôkazom. Komisia zdôraznuje, ze v prejednávanej veci dôkaz o pokracovaní porusenia zo strany odvolatelky vychádza zo spojenia skutocnosti, ze odvolatelka bola nadalej pozývaná na stretnutia, co znamená, ze v ociach pozývajúceho je úcastníckou kartelu, so skutocnostou, ze odvolatelka sa od kartelu nedistancovala, pricom oba dôkazy sú navzájom neoddelitelne spojené. 34. Podla názoru Komisie judikatúra Súdneho dvora potvrdzuje jej stanovisko a stanovisko Vseobecného súdu. V rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [10]EU:C:2004:6) totiz Súdny dvor vôbec neuviedol, ze na to, aby sa mohla stanovit poziadavka distancovania, je nevyhnutne potrebné, aby doslo k úcasti na stretnutiach. Na druhej strane kritérium vnímania ostatnými clenmi kartelu bolo ocividne splnené. Súhrnne povedané Komisia tvrdí, ze judikatúra Súdneho dvora a Vseobecného súdu potvrdzuje, ze nedistancovanie sa je velmi významným dôkazom v prípade, ze boli zistené dalsie, nepriame dôkazy o pokracovaní úcasti na karteli, a ze v kazdom prípade je podstatné, ako ho vnímajú ostatní clenovia kartelu. Judikatúra teda nestanovuje hierarchiu medzi spôsobmi dokazovania, a tak Komisia, ako aj Vseobecný súd nevychádzajú v prejednávanom prípade výlucne z nedistancovania sa odvolatelky. 35. Podla Komisie je uvedený odvolací dôvod v kazdom prípade nedôvodný. V odôvodnení 602 sporného rozhodnutia totiz Komisia, ktorá ani zdaleka nevychádza výhradne z nedistancovania sa odvolatelky, uviedla nepriame dôkazy, ktoré by sa mali posúdit ako celok a ktoré potvrdzujú pokracovanie úcasti odvolatelky na karteli, ako aj to, ze ostatní úcastníci kartelu to vnímali ako pokracovanie úcasti. Vseobecný súd zvrchovane posúdil tieto dôkazy z hladiska hodnoty, ktorú im treba pripísat. 36. Pokial ide o vykonanie dôkazov, Komisia uvádza, ze v prvom rade vychádzala zo skutocnosti, ze odvolatelka bola pozvaná na tri stretnutia, ktoré sa konali pred uskutocnením inspekcií, a v druhom rade sa nedomnievala, ze by sa za verejné distancovanie mohol povazovat jediný e-mail z 3. novembra 2004. Povazovanie úcasti na karteli za preukázané je vzhladom na neexistenciu dôkazu o opaku, ktorý by mohol mat podobu skutocného verejného distancovania sa, v súlade so zásadami, ktorými sa riadi dokazovanie. Okrem toho skutocnost, ze sa urcitý podnik nezúcastnil na stretnutiach, automaticky neznamená, ze odstúpil od kartelu. Úvahy odvolatelky, ze Vseobecný súd nekonstatoval dostatocne casovo blízke skutocnosti na to, aby mohol preukázat pokracovanie porusenia, sú irelevantné, pretoze v prejednávanom prípade nie je rozhodujúce, ci doslo k docasnému preruseniu úcasti na karteli, ale ci predmetný podnik zostal clenom kartelu az do jeho zániku. 37. Pokial ide o tretí odvolací dôvod, úcastníci konania uvádzajú nasledujúce. 38. Odvolatelka uvádza, ze ako jasne vyplýva z vyhlásenia podniku, ktorý sa podielal na karteli (vyhlásenie uvedené v spise), jej zástupca náhle a v stave rozcúlenia odisiel zo stretnutia 25. a 26. mája 2000 a na dalsích stretnutiach sa uz nezúcastnil. Je nespochybnitelné, ze po hádke sa odvolatelka nezúcastnila na ziadnom z dalsích troch stretnutí, az kým sa jej nový zástupca nezúcastnil stretnutia 26. a 27. júna 2001. Naopak odvolatelka uvádza, ze sa zúcastnila na 18 z 21 stretnutí uskutocnených v piatich predchádzajúcich rokoch, t. j. priblizne na 4 stretnutiach za rok. 39. Odvolatelka sa domnieva, ze Vseobecný súd svojím záverom, ku ktorému dospel na základe toho, ze nepodala dôkaz o tom, ze sa verejne distancovala od kartelu, pricom si neoveril, ci si Komisia splnila povinnost predlozit dôkazy svedciace o tom, ze odvolatelka sa stále podielala na karteli, porusil zásadu prezumpcie neviny. Odvolatelka sa odvoláva na rozsudok Gosselin Group/Komisia ( [11]8 ), v ktorom sa uvádza, ze definitívne neukoncenie úcasti na karteli vyplýva zo skutocnosti, ze ide o prerusenie, a samotná okolnost, ze predmetný podnik sa podielal na karteli tak pred predmetným obdobím, ako aj po nom, je teda irelevantná. 40. Pokial ide o kritérium vnímania odvolatelky úcastníkmi kartelu, odvolatelka tvrdí, ze nikdy sa neuviedlo, ani sa nepreukázalo, ze v období od mája 2000 do júna 2001 bola vnímaná ako úcastnícka kartelu a ze z vyssie uvedeného vyhlásenia podniku, ktorý sa podielal na karteli, naopak vyplýva, ze tento nemal ziadne pochybnosti o prerusení úcasti odvolatelky pocas tohto obdobia trinástich mesiacov. Vseobecný súd sa v kazdom prípade dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked neuznal verejné distancovanie sa odvolatelky na stretnutí 25. a 26. mája 2000 v rozpore so svojím prístupom týkajúcim sa situácie spolocnosti Repsol (pozri druhý odvolací dôvod), ktorý vychádza z toho, ze kritérium verejného distancovania sa mozno povazovat za splnené, pokial sa preukáze, ze ostatní úcastníci stretnutia majú pochybnosti o úcasti predmetného podniku. Vseobecný súd totiz uznal distancovanie sa spolocnosti Repsol na základe jediného zistenia, ze podnik, ktorý organizoval stretnutia, jej prestal posielat oficiálne pozvánky. 41. Komisia predovsetkým tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neprípustný. Subsidiárne tvrdí, ze tento odvolací dôvod je nedôvodný, pretoze posúdenie trvania úcasti odvolatelky na karteli pocas uvedeného obdobia v nom nie je zalozené na samotnom nedistancovaní sa. Z odôvodnenia 603 sporného rozhodnutia tiez vyplýva, ze neúcast odvolatelky na troch po sebe idúcich stretnutiach, po ktorej nasledovala od júna 2001, ked doslo k zmene zástupcu odvolatelky, jej opätovná pravidelná úcast, nemozno vzhladom na vsetky súvislosti povazovat za prerusenie úcasti na samotnom karteli. Vseobecný súd potvrdil túto analýzu nielen so zretelom na nedistancovanie sa, ale aj na preskúmanie okolností, za akých zástupca odvolatelky odisiel zo stretnutia 26. mája 2000. Na základe tejto analýzy Vseobecný súd dospel k záveru, ze to nemozno povazovat za verejné distancovanie sa. Komisia podotýka, ze odchod zástupcu odvolatelky z uvedeného stretnutia neznamenal odstúpenie od kartelu, ale bol vyvolaný skôr nezhodou v súvislosti s pravidlami vykonávania kartelu. Incident, ku ktorému doslo na stretnutí 26. mája 2000, nie je mimochodom vo vyhláseniach spolocnosti Sasol opísaný ako odstúpenie odvolatelky od kartelu. 42. Komisia dalej tvrdí, ze v kazdom prípade preukázala úcast odvolatelky na karteli pocas celého sporného obdobia v súlade so zásadami odvodenými z judikatúry Súdneho dvora. ( [12]9 ) Okrem toho je dôkaz o dlzke trvania úcasti podniku na karteli skutkovou otázkou. V prejednávanom prípade nedostatok dôkazov o protikonkurencných kontaktoch alebo úcasti na takýchto kontaktoch pocas obdobia jedného roka nemôze sám osebe stacit na preukázanie úcasti na karteli. ( [13]10 ) Z tohto pohladu tvrdenie odvolatelky, ze jej neúcast na stretnutiach bola vzhladom na dlzku trvania a pokracovanie výnimocným prípadom, nie je presvedcivé, pretoze odvolatelka sa takisto niekolkokrát nezúcastnila kartelových stretnutí. Naproti tomu Vseobecný súd zdôraznil, ze odvolatelka mohla pocas sporného obdobia vyuzit informácie, ktoré získala na predchádzajúcich stretnutiach, a uzavreté dohody. Podla Komisie preto Vseobecný súd správne rozhodol, ze táto neúcast na niekolkých stretnutiach je len ojedinelý prípad týkajúci sa urcitej osoby a nemá nic spolocné s prerusením úcasti odvolatelky na karteli. 2. Posúdenie 43. Este predtým, ako preskúmam parametre pouzité Komisiou a potvrdené Vseobecným súd na úcely preukázania úcasti odvolatelky na karteli v oboch sporných obdobiach, cize od 12. mája 2004 do 28. apríla 2005 (obdobie ukoncenia) a od 26. mája 2000 do 26. júna 2001 (obdobie pozastavenia/prerusenia), mal by som pripomenút niektoré zásady vykonávania dôkazov o dlzke trvania úcasti podniku na karteli a v tejto súvislosti objasnit, ako by sa mal vykladat odkaz na verejné distancovanie sa ( [14]11 ) dotknutého podniku uvedený v judikatúre Súdneho dvora. a) Závery z judikatúry o dôkaznom bremene týkajúcom sa úcasti podniku na karteli a o poziadavke verejného distancovania sa 44. Na úcely preskúmania výhrad vznesených v rámci tohto odvolania treba zohladnit urcité klúcové zásady vykonávania dôkazov a dôkazného bremena týkajúceho sa protisútazného správania. 45. Najprv treba pripomenút, ze Komisia by mala dokázat nielen úcast na karteli, ale aj dlzku jej trvania. Na základe prezumpcie neviny akákolvek pochybnost o dlzke trvania a pokracovaní úcasti podniku na porusení by mala svedcit v prospech podniku. ( [15]12 ) 46. Pokial ide dalej konkrétne o urcenie dlzky trvania úcasti podniku na porusení, povazuje sa za samozrejmé, ze v prípade neexistencie dôkazov umoznujúcich preukázat priamo dlzku trvania porusenia Komisia uplatní aspon také dôkazy, ktoré sa vztahujú na casovo dostatocne blízke skutocnosti, aby bolo mozné primerane uznat, ze toto porusenie nepretrzite pokracovalo v konkrétnom období. Súdny dvor pripustil, ze existencia protisútazného správania môze byt vyvodená z urcitého poctu zhodností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované vcelku môzu v prípade neexistencie iného logického vysvetlenia predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze. ( [16]13 ) 47. Napokon sa zdá, ze doslo k vzájomnému rozlíseniu prípadov, ked treba urcit dátum ukoncenia úcasti na karteli a ked treba urcit prípadné obdobia pozastavenia tejto úcasti. Podla môjho názoru to vyplýva najmä z rozsudku vo veci Komisia/Verhuizingen Coppens ( [17]14 ), v ktorom Súdny dvor uznal, ze Komisia sa dôvodne domnievala, ze dotknutú spolocnost mozno povazovat za zodpovednú za nepretrzitú úcast na uvedenej dohode pocas celého obdobia od 13. októbra 1992 do 29. júla 2003, hoci neexistoval ziadny dôkaz o aktívnej úcasti spolocnosti na dohode o predstieraných ponukách za roky 1994 a 1995. 48. Súdny dvor spresnil, ze to, ze konkrétny dôkaz o vykonávaní protisútaznej dohody podnikom nebol predlozený v súvislosti s urcitými stanovenými obdobiami, nebráni tomu, aby sa porusenie povazovalo za preukázané pocas celého obdobia trvajúceho dlhsie ako tieto obdobia, ak takéto zistenie spocíva na objektívnych a jednoznacných nepriamych dôkazoch. V rámci takéhoto porusenia trvajúceho viacero rokov skutocnost, ze k prejavom kartelu dôjde v rozlicných obdobiach, ktoré môzu byt oddelené kratsími alebo dlhsími casovými medzerami, nemá vplyv na existenciu takéhoto kartelu, pokial rôzne konania, ktoré sú súcastou tohto porusenia, sledujú ten istý ciel a patria do rámca jedného a pokracujúceho porusenia. ( [18]15 ) 49. So zretelom na základné pravidlá dôkazného bremena a vykonávania dôkazov v danej veci uvedená judikatúra nemôze podla môjho názoru viest k vylúceniu moznosti urcit, ze podnik skutocne pozastavil na urcité obdobie svoju úcast na karteli. V závislosti od periodicity sporných kontaktov a väcsej ci mensej dlzky obdobia uvádzaného prerusenia týchto kontaktov v porovnaní s celkovou dlzkou trvania kartelu, co prinálezí overit len súdu konajúcemu vo veci samej, mozno celkovo dospiet k záveru, ze uvedený podnik sa nepodielal na spornom karteli pocas stanoveného obdobia alebo stanovených období. 50. Inak povedané, odpoved na otázku, ci neexistencia vecného dôkazu o úcasti podniku na karteli pocas urcitých období je alebo nie je podstatná, závisí od okolností vlastných kazdému jednotlivému prípadu. Svoje stanovisko objasním na príklade kartelu, ktorý trval priblizne desat rokov a prejavil sa prostredníctvom stretnutí konkurentov raz za niekolko rokov, ktoré mali protisútazný ciel. Prípadná neúcast zástupcu podniku na dvoch stretnutiach sa javí ako nepodstatná, pokial existujú objektívne a jednoznacné nepriame dôkazy, ktoré potvrdzujú úcast uvedeného podniku na karteli pocas predmetného obdobia. 51. Ako by sa v tomto kontexte mala vykladat poziadavka verejného distancovania sa podniku? 52. Odpoved na túto otázku si vyzaduje pripomenút okolnosti, za akých táto otázka vznikla, a najmä okolnosti, ktoré viedli k rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [19]EU:C:2004:6). 53. Pripomínam, ze v uvedenej veci obvinená spolocnost spochybnila skutocnost, ze Komisia, ktorej dal Vseobecný súd v tomto smere za pravdu, sa odvolávala na to, ze spolocnost sa verejne nedistancovala od dohody. 54. Súdny dvor prejednávajúci túto otázku potvrdil správnost prístupu, ktorý uplatnila Komisia a ktorý potvrdil aj Vseobecný súd. V danom prípade Súdny dvor rozhodol, ze stací, ak Komisia na dôkaz úcasti podniku na karteli preukáze, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, na ktorých doslo k uzavretiu dohôd protisútaznej povahy, bez toho, aby voci nim zjavne vyjadril námietky. Súdny dvor uviedol, ze ak sa preukáze úcast na takýchto stretnutiach ( [20]16 ), prinálezí tomuto podniku, aby predlozil dôkazy o tom, ze jeho úcast na predmetných stretnutiach nemala protisútaznú povahu, a to preukázaním, ze svojim konkurentom oznámil, ze sa na týchto stretnutiach zúcastnil z iných dôvodov ako oni (pozri bod 81 rozsudku). 55. Poziadavku verejného distancovania sa, ktorá je zalozená na podstatnom predpoklade, ze podnik sa zúcastnil na stretnutí alebo udrziaval kontakty protisútaznej povahy, treba vykladat práve v tomto zmysle. Súdny dvor spresnil, ze "dôvodom tejto právnej zásady je skutocnost, ze podnik svojou úcastou na takomto stretnutí bez toho, aby sa verejne distancoval od jeho obsahu, umoznil ostatným úcastníkom domnievat sa, ze súhlasí s jeho výsledkom a ze sa mu podriadi" (pozri bod 82 rozsudku). 56. Inak povedané, kritérium verejného nedistancovania sa umoznuje podporit domnienku zalozenú na konkrétnych nepriamych dôkazoch, podla ktorej treba k podniku, ktorý sa zúcastnil na stretnutiach s protisútazným cielom, pristupovat tak, ze sa podielal na karteli, na ktorý sa vztahuje zákaz upravený v clánku 101 prvom odseku ZFEÚ. Odkaz na verejné nedistancovanie sa nemôze podla môjho názoru vyvázit neexistenciu dôkazu o úcasti, prinajmensom pasívnej, na stretnutí s protisútazným cielom. Ako uviedol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer v uvedenej veci ( [21]17 ), ak sa nejaká spolocnost spolu s konkurentmi na trhu zúcastní stretnutia alebo stretnutí, z ktorého alebo z ktorých vzíde dohoda v rozpore s hospodárskou sútazou, technika vytvárania domnienok umoznuje pri neexistencii výslovného vyjadrenia v opacnom zmysle vyvodit, ze sa podiela na karteli, ak a fortiori potom spolupracuje na opatreniach, ktorými sa vykonáva protisútazná dohoda. Spresnuje, ze na preukázanie dôvodnosti takejto domnienky treba "vychádzat z potvrdených udalostí ( [22]18 ), ktoré... umoznujú povazovat urcité skutocnosti za preukázané". ( [23]19 ) 57. Takéto riesenie, ktoré logicky zodpovedá rieseniu, ktoré uz bolo prijaté vo viacerých veciach, pokial ide o pouzitie urcitých domnienok, ( [24]20 ) znamená, ze pri neexistencii co len jedného dôkazu o kontaktoch alebo kartelových podujatiach medzi podnikom a dalsími úcastníkmi kartelu, nemôze Komisia výlucne na základe konstatovania, ze podnik bol povinný distancovat sa od kartelu, jednoducho dospiet k záveru, ze úcast podniku pokracovala. 58. Poziadavka verejného distancovania sa má takto zmysel len v prípade, ze sa podnik skutocne zúcastnil na kartelových stretnutiach alebo vtedy, ak existujú prinajmensom nepriame dôkazy o zosúladenom postupe v priebehu urcitého obdobia. Mala by sa uplatnit len v situácii, ked by sa vzhladom na konkrétne dôkazy získané v rámci vysetrovania dalo predpokladat, ze dotknutý podnik pokracoval v úcasti na karteli. Verejné nedistancovanie sa podniku nemôze byt samo osebe dôkazom úcasti na karteli. 59. Súdny dvor uz tieto zásady pripomenul pri viacerých prílezitostiach. ( [25]21 ) 60. Zo vsetkých uvedených úvah vyplýva, ze poziadavku verejného distancovania treba chápat ako povinnost dotknutého podniku, aby mohol dokázat, ze uz nie je úcastníkom kartelu pocas urcitého obdobia napriek svojej zjavnej úcasti na nom. Chcel by som len pripomenút, ze poziadavka verejného distancovania sa má tak zmysel len prípade, ze sa podnik skutocne zúcastnil na kartelových stretnutiach alebo ak aspon existujú nepriame dôkazy o zosúladenom postupe trvajúcom urcité obdobie. 61. Túto zásadu treba dôrazne pripomenút, aby nedoslo k posunu, ktorý negatívne ovplyvní správny výklad zásad upravujúcich dôkazné bremeno a vykonávanie dôkazov o protisútaznom správaní. b) Uplatnenie na prejednávanú vec: nevyhnutné rozlisovanie medzi dôkazom o definitívnom ukoncení úcasti na karteli a dôkazom o prerusení/pozastavení úcasti i) Dôkaz o úcasti odvolatelky pocas obdobia ukoncenia (prvý odvolací dôvod) 62. Ako uz Komisia zdôraznila vo svojich písomných podaniach, v spornom rozhodnutí dospela k záveru, ze odvolatelka sa podielala na porusení do 28. apríla 2005, teda dna, ked Komisia uskutocnila inspekcie, pretoze napriek tomu, ze sa nepreukázalo, ze sa zúcastnila na stretnutiach konaných po stretnutí 11. a 12. mája 2004, nepredlozila ziadny dôkaz o tom, ze k uvedenému dnu formálne odstúpila od kartelu. Vseobecný súd na základe posúdenia skutocností uvedených v odôvodnení 602 sporného rozhodnutia dospel k záveru, ze v ociach ostatných úcastníkov kartelu sa odvolatelka od kartelu nedistancovala. 63. Treba pripomenút, ze v odôvodnení 602 sporného rozhodnutia Komisia uviedla: "[Odvolatelka] uvádza, ze sa nezúcastnila na nijakom technickom stretnutí po technickom stretnutí z 11. a 12. mája 2004, a dodáva, ze jej zástupca zrusil svoju cestu na stretnutie z 3. a 4. novembra 2004, podla internej komunikácie v nadväznosti na odporúcania svojho nadriadeného. Komisia poznamenáva, ze neexistuje nijaký dôkaz o prípadnom odstúpení od kartelu. V prípadoch komplexných porusení skutocnost, ze podnik sa nezúcastní na stretnutí alebo nesúhlasí s tým, o com sa diskutuje na stretnutí, neznamená, ze tento podnik sa prestal podielat na pokracujúcom porusení. Na ukoncenie porusenia sa podnik musí jednoznacne distancovat od kartelu. ... [Odvolatelka] nepredlozila presný dôkaz o tom, ze úplne nezávisle prijala jednostrannú stratégiu na trhu a jasne a otvorene sa distancovala od cinností kartelu. Naopak, dôkazy ktoré má Komisia k dispozícii, svedcia o tom, ze [odvolatelka] dostala oficiálne pozvánky na tri dalsie technické stretnutia (teda na tri posledné technické stretnutia usporiadané pred vykonaním inspekcií). Komisia poznamenáva, ze zástupca [odvolatelky] potvrdil, ze sa zúcastní na stretnutí z 3. a 4. novembra 2004, aj ked sa zdá, ze následne zrusil svoju cestu. Pokial ide o stretnutie z 23. a 24. februára 2005, [Sasol Wax International AG, Sasol Holding in Germany GmbH a Sasol Limited, organizátorka tohto stretnutia, dalej len 'Sasol'] uz tiez zarezervovala izbu pre zástupcu [odvolatelky] v hoteli, kde sa konalo stretnutie, pricom táto rezervácia bola následne zrusená. Komisia z toho teda vyvodila, ze spolocnosti Sasol a ostatným úcastníkom bolo jasné, ze [odvolatelka] sa podielala na karteli az do konca. Komisia tiez poznamenáva, ze diskusie vedené na stretnutiach neboli podstatne odlisné od tých, ktoré sa viedli na predchádzajúcich stretnutiach, ale ze úcastníci nadalej diskutovali o zvýseniach cien bez toho, aby spomenuli akýkolvek pokus [odvolatelky] opustit kartel (pozri odôvodnenia 175, 176 a 177), a ze nebolo nezvycajné, ak sa podniky nezúcastnovali na niektorých stretnutiach kartelu. Tieto dve okolnosti preukazujú, ze [odvolatelka] nebola vnímaná ako spolocnost, ktorá po stretnutí z mája 2004 odisla z kartelu. Interné oznámenie zástupcu [odvolatelky] v súvislosti s dôvodmi, pre ktoré sa nezúcastní na stretnutí, v kazdom prípade nemozno povazovat za verejné distancovanie sa. Vzhladom na to, ze ziadna iná informácia nenaznacuje, [ze odvolatelka] sa distancovala od kartelu, Komisia sa domnieva, ze úcast [odvolatelky] na karteli sa neskoncila pred inspekciami." 64. Vseobecný súd podporil v napadnutom rozsudku stanovisko Komisie týkajúce sa kritéria verejného distancovania sa a vnímania verejného distancovania sa ostatnými úcastníkmi kartelu a konstatoval, ze ostatní úcastníci kartelu vnímali odvolatelku tak, ze sa verejne nedistancovala od kartelu. ( [26]22 ) 65. Okrem toho sa Vseobecný súd odvolal na interný e-mail z 3. novembra 2004 zaslaný zamestnancom odvolatelky, ktorý znie takto: "Vzhladom na ciel stretnutia v Rakúsku sa budem drzat Thibaultovho odporúcania. Rusím svoju cestu do Viedne (pôvodne som mal odcestovat dnes popoludní)", a dospel k záveru, ze takýto interný e-mail, ktorý nebol zaslaný ostatným úcastníkom, nemôze predstavovat verejné distancovanie sa. ( [27]23 ) 66. Dalej Vseobecný súd pre úplnost uviedol, ze samotná skutocnost, ze zalobkyna sa nezúcastnila na posledných technických stretnutiach, vôbec nepreukazuje, ze nevyuzila informácie o cenách uplatnovaných svojimi konkurentmi, ktoré dostala na desiatkach predchádzajúcich technických stretnutí, na ktorých sa zúcastnila, a ze nevyuzila dohody o rozdelení trhov a zákazníkov uzavreté na predchádzajúcich technických stretnutiach. Vseobecný súd na základe toho dospel k záveru, ze odvolatelka nepredlozila nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval, ze 12. mája 2004 prestala uplatnovat kartel. ( [28]24 ) 67. Vzniká teda otázka, ci Komisia mohla napriek týmto konstatovaniam dospiet k záveru, ktorý potvrdil aj Vseobecný súd v napadnutom rozsudku, podla ktorého sa odvolatelka podielala na karteli aj po stretnutí 11. a 12. mája 2004. Treba sa predovsetkým vyjadrit k tomu, ci Komisia pritom mohla zohladnit to, ze odvolatelka formálne neodstúpila od kartelu a ze pritom nepredlozila dôkaz o svojom verejnom distancovaní sa od kartelu. 68. Aby nedoslo k poruseniu vyssie uvedených zásad týkajúcich sa dôkazného bremena a vykonávania dôkazov o protisútaznom správaní, treba podla môjho názoru odpovedat na uvedenú otázku záporne. 69. V prejednávanej veci je nespochybnitelné, ze odvolatelka sa nezúcastnila na posledných technických stretnutiach kartelu, ktoré sa konali od 12. mája 2004 (dátum jej poslednej úcasti na uvedených stretnutiach) do 29. apríla 2005 (dátum, ked Komisia vykonala inspekcie). Takisto je nesporné, ze neexistuje ziadny nepriamy dôkaz o tom, ze by odvolatelka v rovnakom období udrziavala kontakty s úcastníkmi sporného kartelu. 70. Za týchto okolností neexistoval ani najmensí dôkaz o tom, ze odvolatelka sa nadalej podielala na spornom karteli, ci uz svojou úcastou na uvedených stretnutiach, alebo iným konaním v rámci kartelu, po stretnutiach 11. a 12. mája 2004. 71. Prípadné vnímanie skutocnosti, ze po uvedených dátumoch sa odvolatelka dalej podielala na karteli, ostatnými úcastníkmi kartelu vôbec nepovazujem za rozhodujúce kritérium. Domnievam sa, ze vnímanie tejto skutocnosti, ktoré sa prejavilo prostredníctvom pozvánok a rezervácií hotela, jednak nebolo jednoznacne preukázané, jednak vôbec nepredstavuje nepriamy dôkaz aktívnej alebo konkludentnej úcasti na karteli. 72. Okolnost uvedená najmä na pojednávaní, ze Komisia mohla nadobudnút pevné presvedcenie o tom, ze odvolatelka sa na rozdiel od ostatných podnikov ( [29]25 ) dalej podielala na karteli, sa musí zakladat na konkrétnych nepriamych dôkazoch, a nie na pocite alebo subjektívnom dojme, prípadne podporenom predpokladaným pochopením tejto skutocnosti ostatnými úcastníkmi kartelu. 73. Zo vsetkých uvedených úvah vyplýva, ze v tomto bode by mal byt napadnutý rozsudok kriticky preskúmaný. Podla môjho názoru Vseobecný súd nesprávne potvrdil záver, podla ktorého sa odvolatelka zúcastnila na karteli po stretnutí 11. a 12. mája 2004, a to az do inspekcií v apríli 2005. 74. Napadnutý rozsudok by sa teda mal zrusit v tomto rozsahu. Následne preskúmam konkrétne dôsledky takéhoto zrusenia na výsku pokuty ulozenej odvolatelke. ii) Dôkaz o úcasti odvolatelky na karteli od 26. mája 2000 do 26. júna 2001 (tretí odvolací dôvod) 75. Hoci predchádzajúce úvahy mutatis mutandis platia v prípade dôkazu o úcasti odvolatelky od 26. mája 2000 do 26. júna 2001, rozdiel týkajúci sa dlzky trvania úcasti spocíva v tom, ze v tomto prípade nie je rozhodujúce, ci odvolatelka úplne ukoncila svoju úcast, ale ci prípadne prerusila svoju úcast na urcité obdobie. 76. Inými slovami, zásada dôkazného bremena a zásada vykonávania dôkazov o protisútaznom správaní sú tie isté. To, co je odlisné, je ich uplatnenie na skutkové okolnosti, ktoré treba preukázat, teda na docasné prerusenie alebo konecné ukoncenie úcasti na karteli. 77. Ako som uz uviedol, v skutocnosti treba pripustit, ze dôkazy, ktoré viedli Komisiu k tomu, aby rozhodla v prospech úcasti ci neúcasti na karteli, treba posudzovat odlisným spôsobom, pretoze vo velkej miere sú závislé od súboru okolností, za akých doslo k údajnému preruseniu úcasti a osobitných crt dotknutých kartelových cinností, ako sú frekvencia a ich komplexnost. 78. V prejednávanej veci podla môjho názoru tak Komisia (pozri odôvodnenie 603 sporného rozhodnutia), ako aj Vseobecný súd (body 394 az 403 napadnutého rozsudku) dôkladne preskúmali okolnosti odchodu zástupcu odvolatelky zo stretnutia 25. a 26. mája 2000 a predmetných protisútazných kontaktov. 79. Okrem toho, ze v rámci tohto odvolania nemôze byt toto preskúmanie pri potvrdenej neexistencii skreslenia skutkových okolností preskúmané, uplatnený prístup je podla môjho názoru z velkej casti v súlade s judikatúrou, podla ktorej skutocnost, ze takýto dôkaz nebol predlozený za urcité obdobia, nebráni tomu, aby sa porusenie povazovalo za trvajúce celkovo dlhsie obdobie nez uvedené obdobia, pretoze takéto konstatovanie je zalozené na objektívnych a jednoznacných nepriamych dôkazoch. Skutocnost, ze sa kartel v rámci porusenia trvajúceho niekolko rokov prejavuje v rôznych obdobiach, ktoré môzu byt oddelené kratsími alebo dlhsími casovými intervalmi, nemá vplyv na existenciu tohto kartelu, pokial rôzne cinnosti tvoriace toto porusenie majú jediný ciel a spadajú do rámca porusenia, ktoré má jednotný a pokracujúci charakter. ( [30]26 ) 80. Posúdenie otázky, ci jednotlivé konania, ktoré sú súcastou kartelu dotknutého v prejednávanej veci, sledujú jediný ciel a spadajú do rámca porusenia jednotného a pokracujúceho charakteru, nebolo napokon v prejednávanej veci nijako spochybnené a v kazdom prípade spadá pod preskúmanie, ktoré presahuje rámec právomoci Súdneho dvora v rámci tohto odvolania. 81. Mozno teda pouzit analógiu medzi otázkou predlozenou v prejednávanej veci a otázkou skúmanou Súdnym dvorom v rozsudku Komisia/Verhuizingen Coppens, v ktorom sa rozhodlo, ze neexistencia dôkazov o protisútazných kontaktoch alebo o úcasti na takýchto kontaktoch pocas obdobia jedného roka nemôze sama osebe postacovat na preukázanie prerusenia kartelu. ( [31]27 ) 82. Zastávam teda názor, ze tretí odvolací dôvod treba zamietnut. B - O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, skreslení dôkazov a nedostatku odôvodnenia, ked Vseobecný súd vylúcil odstúpenie odvolatelky po stretnutí 11. a 12. mája 2004, ale potvrdil odstúpenie spolocnosti Repsol po stretnutí 1. Argumentácia úcastníkov konania 83. Druhý odvolací dôvod uvedený odvolatelkou sa delí na dve casti. 84. V prvej casti odvolatelka v podstate tvrdí, ze záver Vseobecného súdu, ktorý vychádza z vecne nesprávneho predpokladu, ze Repsol po stretnutí 11. a 12. mája 2004 uz nedostávala "oficiálne" pozvánky, je zalozený na skreslení dôkazov a z viacerých hladísk sa vyznacuje nedostatkom odôvodnenia. 85. Druhá cast je zalozená na porusení zásady zákazu diskriminácie. Odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd preskúmal jej úcast na karteli na základe odlisných a prísnejsích kritérií, ako sú tie, ktoré uplatnil na spolocnost Repsol. Vseobecný súd totiz ulozil odvolatelke poziadavku verejného distancovania sa, pricom túto poziadavku neulozil spolocnosti Repsol, ktorej odstúpenie uznal aj bez distancovania sa. 86. Komisia predovsetkým poukazuje na to, ze odvolací dôvod je neúcinný, pretoze ziadne z uvedených tvrdení sa netýka spolocnosti Total, ale vztahuje sa osobitne na Repsol. Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je v kazdom prípade nedôvodný. 2. Posúdenie 87. Za predpokladu, ze prvému odvolaciemu dôvodu sa nevyhovie, vzniká otázka, ci odvolatelka nebola v porovnaní so spolocnostou Repsol predmetom odlisného zaobchádzania. 88. Z tohto hladiska treba uviest, ze podla odôvodnenia 604 sporného rozhodnutia sa Komisia predovsetkým domnievala, ze prípad spolocnosti Repsol bol odlisný od prípadu spolocnosti Total, pretoze zarezervovanie hotelových izieb na obe stretnutia 3. a 4. novembra 2004 a 23. a 24. februára 2005 bolo dôkazom, ze Sasol bola presvedcená o tom, ze sa Total na stretnutí zúcastní, kým v prípade spolocnosti Repsol rovnakú istotu nemala. 89. Vseobecný súd sa v bodoch 385 az 389 napadnutého rozsudku v podstate domnieval, ze existuje rozdiel v situáciách oboch uvedených podnikov spocívajúci v tom, ako ostatní úcastníci kartelu vnímajú ich distancovanie sa, co sa prejavilo zaslaním oficiálnych pozvánok a zarezervovaním hotela. 90. Domnievam sa, ze ak bude prvý odvolací dôvod zamietnutý, tento odvolací dôvod by sa mal vyhlásit za neúcinný. 91. Ako Komisia velmi správne pripomenula, argumentácia odvolatelky sa nevztahuje na jej osobitnú situáciu, ale na situáciu spolocnosti Repsol. Dokonca aj za predpokladu, ze by sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, odvolatelka sa nan nemôze odvolávat vo svoj prospech najmä s cielom skrátit dlzku trvania svojej úcasti na predmetnom karteli. 92. Podla ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade so zásadou zákonnosti. Nikto sa nemôze vo svoj prospech odvolat na porusenie práva uplatnované v prospech iných. ( [32]28 ) 93. Zastávam preto názor, ze aj za predpokladu, ze by sa odôvodnenie Vseobecného súdu uvedené v bodoch 385 az 389 napadnutého rozsudku malo povazovat za poznacené nesprávnym právnym posúdením, druhý odvolací dôvod odvolatelky by sa mal zamietnut. C - O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásad úcinnej súdnej ochrany, individualizácie trestov a sankcií, ako aj povinnosti odôvodnenia, ked Vseobecný súd bez preskúmania zamietol zalobný dôvod zalozený na nezohladnení ekonomických dôkazov o sútaznom správaní odvolatelky 1. Argumentácia úcastníkov konania 94. Odvolatelka tvrdí, ze v súlade s clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 ( [33]29 ) Vseobecný súd rozhoduje v sútazných veciach na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci, a ze napriek tomu, ze Komisia disponuje mierou volnej úvahy v oblastiach odôvodnujúcich komplexné ekonomické posúdenia, Vseobecný súd je povinný preskúmavat výklad údajov hospodárskej povahy Komisiou. ( [34]30 ) Okrem toho zásada individualizácie trestov vyzaduje, aby sa vykonávanie kartelu posudzovalo individuálne pre kazdý z podnikov, najmä pri stanovení pokuty, ktorá sa má ulozit. 95. Odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa nevyrovnal s jej zalobným dôvodom zalozeným na nezohladnení ekonomických dôkazov podporujúcich skutocnost, ze sa správala v súlade s pravidlami hospodárskej sútaze, a nepreskúmal relevantnost a obsah uvedených dôkazov. Odvolatelka totiz predlozila Komisii a následne Vseobecnému súdu podrobnú ekonomickú analýzu, ktorá sa vztahuje na celé obdobie porusenia, a svedcí o tom, ze nikdy nevykonávala dohody, ktoré sa uzatvorili na technických stretnutiach. Táto analýza bola v spornom rozhodnutí, ale aj v napadnutom rozsudku, zamlcaná, kedze sa jeho body 406 a 407 nijako nevyrovnali s tvrdeniami odvolatelky o nepreskúmaní jej ekonomickej analýzy na úcely individuálneho posúdenia jej sútazného správania v rámci preskúmania sankcie, a najmä polahcujúcich okolností. Odvolatelka v tejto súvislosti poukazuje na to, ze úvahy Vseobecného súdu v rámci preskúmania druhého zalobného dôvodu, na ktorý odkazuje bod 407 napadnutého rozsudku (pozri najmä body 186 a 237), sa týkajú uskutocnovania kartelu na celkovej úrovni, a nie individuálneho správania jednotlivých dotknutých podnikov. 96. Komisia predovsetkým tvrdí, ze stvrtý odvolací dôvod je neprípustný a v kazdom prípade je nedôvodný. 2. Posúdenie 97. Podla môjho názoru by sa mal tento odvolací dôvod zamietnut. 98. Zdá sa totiz, ze Vseobecný súd smeroval svoje rozsiahle úvahy tak, aby sa vyrovnal s tvrdeniami a dokumentmi, ktoré predlozila odvolatelka s cielom preukázat, ze neuplatnovala kartel. 99. V bodoch 163 az 190 napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú preskúmania druhého zalobného dôvodu, Vseobecný súd v skutocnosti zamietol tvrdenie odvolatelky, ze neuplatnovala kartel o cenách. Vseobecný súd vychádzal najmä z dôkazov in tempore non suspecto, teda z listov odvolatelky o cenách, ktorými oznamovala zvýsenia cien zákazníkom (pozri najmä bod 189 rozsudku). 100. Vseobecný súd dalej v bodoch 243 az 259 napadnutého rozsudku, ktoré sa takisto týkajú preskúmania tohto druhého zalobného dôvodu v prvostupnovom konaní, presne zopakoval odôvodnenie prijaté s cielom preukázat, ze odvolatelka v rozpore s tým, co tvrdila v ekonomickej analýze predlozenej Vseobecnému súdu, nepredlozila dôkazy o tom, ze jej správanie na trhu bolo konkurencné. 101. Podla môjho názoru si tak Vseobecný súd splnil svoju úlohu overit a preskúmat analýzu Komisie týkajúcu sa okolností uvádzaných odvolatelkou v súvislosti s jej správaním na trhu. 102. Výhradu odvolatelky, ze Vseobecný súd uskutocnil iba "celkovú" ekonomickú analýzu bez toho, aby zohladnil jej individuálnu situáciu, preto povazujem za nedôvodnú. VI - Predbezný návrh 103. Ako som uz uviedol, domnievam sa, ze prvý odvolací dôvod uvádzaný v odvolaní je dôvodný, a preto treba zrusit napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním Vseobecný súd nesprávne vylúcil ukoncenie úcasti odvolatelky na porusení po 12. máji 2004. 104. Ciastocné zrusenie napadnutého rozsudku, ktoré navrhujem prijat, nevyhnutne povedie k opätovnému preskúmaniu výsky pokuty, ktorá bola ulozená odvolatelke, aby sa správne zohladnila dlzka trvania úcasti odvolatelky na predmetnom porusení. Domnievam sa, ze o veci mozno rozhodnút v zmysle clánku 61 ods. 1 druhej vety Statútu Súdneho dvora. 105. Vzhladom na to, ze Súdny dvor má v rámci svojho evokacného práva neobmedzenú súdnu právomoc, ako je stanovená v clánku 261 ZFEÚ vykladanom v spojení s clánkom 31 nariadenia c. 1/2003, môze sám stanovit novú výsku pokuty. ( [35]31 ) 106. Hoci táto neobmedzená právomoc oprávnuje súd Únie, nad rámec samotného preskúmania zákonnosti pokuty, nahradit posúdenie Komisie svojím posúdením primeranosti pokuty, treba tiez zdôraznit, ze výkon neobmedzenej právomoci neznamená preskúmanie ex offo a ze konanie je kontradiktórne. ( [36]32 ) 107. Navrhujem preto, aby sa Súdny dvor obmedzil na opätovné preskúmanie znízenia pokuty s cielom napravit nesprávne právne posúdenie zistené v závere preskúmania tretieho odvolacieho dôvodu. 108. Okrem toho z dôvodu koherencie a predvídatelnosti navrhujem, aby sa namiesto vycíslenia sumy na základe volnej úvahy pouzila metodika stanovená v usmerneniach z roku 2006, ako ju zdokonalil a upravil Vseobecný súd, pokial ide o násobný koeficient, ktorý sa má uplatnovat ( [37]33 ), a následne prepocítat sumu pokuty so zretelom na skrátenú dlzku trvania porusenia. 109. Ako pripomenul Vseobecný súd v bode 565 napadnutého rozsudku, pri výpocte výsky pokuty ulozenej zalobkyni Komisia z dôvodu závaznosti porusenia zohladnila 18 % rocnej hodnoty predaja parafínových voskov a 15 % rocnej hodnoty predaja parafínového gáca. Takto získané sumy ( [38]34 ) boli z dôvodu dlzky trvania porusenia vynásobené koeficientom 13 v prípade parafínových voskov a koeficientom 7 v prípade parafínového gáca. Komisia celkovo pouzila, vrátane "vstupného poplatku", násobný koeficient 14 v prípade parafínových voskov a násobný koeficient 7 v prípade parafínového gáca. 110. Na nápravu pochybení konstatovaných v bode 561 napadnutého rozsudku prostredníctvom úpravy výsky pokuty ulozenej odvolatelke s cielom zohladnit presnú dlzku trvania jej úcasti na porusení Vseobecný súd stanovil násobný koeficient pouzitý z dôvodu dlzky trvania jej úcasti na porusení na 12,64 (plus jeden bod ako vstupný poplatok), pokial ide o parafínové vosky (12 rokov, 7 mesiacov a 28 dní) ( [39]35 ), a na 6,53, pokial ide o parafínový gác (6 rokov, 6 mesiacov a 12 dní) ( [40]36 ). Napokon po uplatnení koeficientu 1,7 ( [41]37 ) na úcely odstrasenia je výska pokuty stanovená na 121626710 eur pre parafínové vosky a na 3833132 eur pre parafínový gác, teda celková výska pokuty ulozenej zalobkyni je 125459842 eur. 111. V prejednávanej veci navrhujem opätovne preskúmat jednotlivé kroky výpoctu pokuty so zretelom na pochybenie pri urcení dlzky trvania úcasti odvolatelky na karteli týkajúcom sa trhu s parafínovými voskami. Kedze dlzka trvania úcasti odvolatelky by sa mala skrátit na 11 rokov, 7 mesiacov a 15 dní, násobný koeficient (cize koeficient, ktorý zohladnil dlzku trvania porusenia a súcasne vstupný poplatok) uplatnený na sumu stanovenú za porusenie na predmetnom trhu by sa mal znízit z 13,64 na 12,62, cím by sa dospelo k predbeznej sume priblizne 66194974 eur. Po uplatnení koeficientu 1,7 na úcely odstrasenia by výska pokuty mala podla mojich výpoctov predstavovat priblizne 112531456 eur v prípade parafínových voskov. Po pripocítaní konecnej sumy stanovenej za parafínový gác, t. j. 3833132 eur, by sa celková výska pokuty ulozenej odvolatelke mala stanovit na priblizne 116364588 eur. 112. Navrhujem teda výsku pokuty ulozenej odvolatelke stanovit zaokrúhlene na 116364588 eur. VII - O trovách 113. Podla clánku 184 druhého odseku rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. 114. Podla clánku 138 ods. 1 v spojení s clánkom 184 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Clánok 138 ods. 3 uvedeného rokovacieho poriadku stanovuje, ze ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. Ak sa to vsak podla toho istého ustanovenia zdá oprávnené vzhladom na okolnosti prípadu, Súdny dvor môze rozhodnút, ze úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka. 115. V prejednávanej veci sa domnievam, ze so zretelom na okolnosti treba v súvislosti s trovami vynalozenými v prvostupnovom konaní rozhodnút tak, ze Total Raffinage Marketing znása osem desatín svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit osem desatín trov konania vynalozených Komisiou. Komisia znása dve desatiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit dve desatiny trov konania vynalozených spolocnostou Total Raffinage Marketing. 116. Pokial ide o toto konanie, navrhujem ulozit kazdému jeho úcastníkovi povinnost znásat svoje vlastné trovy odvolacieho konania. VIII - Návrh 117. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Rozsudok Total Raffinage Marketing/Komisia (T-566/08, [42]EU:T:2013:423) sa zrusuje v rozsahu, v akom Vseobecný súd nesprávne vylúcil ukoncenie úcasti odvolatelky na porusení po 12. máji 2004. 2. Clánok 1 rozhodnutia Komisie K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúceho sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky) sa zrusuje v rozsahu, v akom stanovuje, ze odvolatelka sa podielala na pokracujúcej dohode a/alebo zosúladenom postupe v odvetví parafínových voskov v rámci spolocného trhu v období od 12. mája 2004 do 28. apríla 2005. 3. Výska pokuty ulozenej spolocnosti Total Raffinage Marketing v clánku 2 rozhodnutia K(2008) 5476 v konecnom znení sa stanovuje na 116364588 eur. 4. Pokial ide o trovy vynalozené v prvostupnovom konaní, Total Raffinage Marketing znása osem desatín svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit osem desatín trov konania vynalozených Európskou komisiou. Európska komisia znása dve desatiny svojich vlastných trov konania a je povinná nahradit dve desatiny trov konania vynalozených spolocnostou Total Raffinage Marketing. 5. Kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy tohto odvolacieho konania. __________________________________________________________________ ( [43]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [44]2 ) T-566/08, [45]EU:T:2013:423, dalej len "napadnutý rozsudok". ( [46]3 ) [47]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006". ( [48]4 ) Pozri najmä rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [49]EU:C:2004:6, bod 51) a Quinn Barlo a i./Komisia (C-70/12 P, [50]EU:C:2013:351, bod 26). ( [51]5 ) Rozsudok Comap/Komisia (C-290/11 P, [52]EU:C:2012:271, bod 70 a citovaná judikatúra). ( [53]6 ) Pozri rozsudok Comap/Komisia (C-290/11 P, [54]EU:C:2012:271, body 71 a 86 a citovanú judikatúru). ( [55]7 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Siemens a i./Komisia (C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, [56]EU:C:2013:866, body 128 az 130 a citovanú judikatúru). ( [57]8 ) T-208/08 a T-209/08, [58]EU:T:2011:287, bod 161. ( [59]9 ) Rozsudky Technische Unie/Komisia (C-113/04 P, [60]EU:C:2006:593, bod 169) a Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [61]EU:C:2004:6, bod 260). ( [62]10 ) Rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens (C-441/11 P, [63]EU:C:2012:778, bod 75). ( [64]11 ) Pozri najmä rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [65]EU:C:2004:6, body 81 a 82, ako aj citovanú judikatúru). ( [66]12 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia (C-403/04 P a C-405/04 P, [67]EU:C:2007:52, bod 52). ( [68]13 ) Rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [69]EU:C:2004:6, bod 57) a Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia (C-403/04 P a C-405/04 P, [70]EU:C:2007:52, bod 51). ( [71]14 ) C-441/11 P, [72]EU:C:2012:778. ( [73]15 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [74]EU:C:2004:6, bod 260) a Technische Unie/Komisia (C-113/04 P, [75]EU:C:2006:593, bod 169). ( [76]16 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [77]17 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, [78]EU:C:2003:85, body 127 az 131). ( [79]18 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [80]19 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, [81]EU:C:2003:85, bod 128). ( [82]20 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Hüls/Komisia (C-199/92 P, [83]EU:C:1999:358, bod 155) a Montecatini/Komisia (C-235/92 P, [84]EU:C:1999:362, bod 181). ( [85]21 ) Pozri najmä rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia (C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [86]EU:C:2005:408, body 142 az 145), uznesenie Adriatica di Navigazione/Komisia (C-111/04 P, [87]EU:C:2006:105, body 48 az 54) a rozsudok Comap/Komisia (C-290/11 P, [88]EU:C:2012:271, body 73 az 76) v súvislosti s podnikmi, ktorých úcast na stretnutiach s protisútazným cielom sa preukázala. ( [89]22 ) Pozri body 372 az 375 napadnutého rozsudku. ( [90]23 ) Pozri body 378 a 379 napadnutého rozsudku. ( [91]24 ) Pozri bod 380 napadnutého rozsudku. ( [92]25 ) Týka sa to najmä osobitnej situácie spolocnosti Repsol a porovnatelnosti jej situácie so situáciou odvolatelky. Vseobecný súd poukázal na to, ze na rozdiel od spolocnosti Repsol sa po 4. auguste 2004 nekonstatovalo ziadne prerusenie zasielania oficiálnych pozvánok na technické stretnutia odvolatelke a ze izba bola rezervovaná aj pre jej zástupcu (pozri najmä body 385 az 388 napadnutého rozsudku). ( [93]26 ) Rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens (C-441/11 P, [94]EU:C:2012:778, bod 72). ( [95]27 ) Rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens (C-441/11 P, [96]EU:C:2012:778, bod 75). ( [97]28 ) Pozri rozsudok The Rank Group (C-259/10 a C-260/10, [98]EU:C:2011:719, bod 62 a citovanú judikatúru). ( [99]29 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([100]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [101]30 ) Rozsudok Kone a i./Komisia (C-510/11 P, [102]EU:C:2013:696, bod 28). ( [103]31 ) Rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens (C-441/11 P, [104]EU:C:2012:778, bod 79 a tam citovaná judikatúra). ( [105]32 ) Pozri najmä rozsudok Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin (C-434/13 P, [106]EU:C:2014:2456, body 74 a 76, ako aj citovanú judikatúru). ( [107]33 ) Pozri body 561, 566 a 567 napadnutého rozsudku. ( [108]34 ) So zretelom na hodnotu rocných predajov na dotknutých trhoch, ktorá predstavuje 31133865 eur (z toho 1993620 eur za parafínový gác) [pozri odôvodnenie 640 a bod 13 napadnutého rozsudku, kde tieto sumy predstavujú 5245244 eur (v prípade trhu s parafínovým voskom) a 299043 eur (v prípade trhu s parafínovým gácom)]. ( [109]35 ) Cize priblizne 71545123 eur. ( [110]36 ) Cize priblizne 1952750,79 eura. ( [111]37 ) Pouzitím tohto koeficientu na vsetky sumy sa dospelo k sumám priblizne 121626717,87 a 3319676,34 eura. Prvá suma sa vsak stanovila na 121626710 eur a druhá suma na 3833132 eur. References 1. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:001:TOC 4. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0003 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A434&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0004 7. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0005 8. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0006 9. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0007 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0008 12. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0009 13. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0010 14. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0011 15. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0012 16. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0013 17. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0014 18. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0015 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 20. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0016 21. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0017 22. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0018 23. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0019 24. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0020 25. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0021 26. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0022 27. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0023 28. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0024 29. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0025 30. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0026 31. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0027 32. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0028 33. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0029 34. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0030 35. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0031 36. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0032 37. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0033 38. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0034 39. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0035 40. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0036 41. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#t-ECR_62013CC0634_SK_01-E0037 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A423&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0001 44. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0002 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A423&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0003 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 48. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0004 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A351&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 51. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0005 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A271&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0006 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A271&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0007 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0008 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A287&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0009 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0010 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 64. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0011 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0012 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 68. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0013 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0014 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0015 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A593&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 76. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0016 77. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0017 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A85&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 79. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0018 80. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0019 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A85&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 82. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0020 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A358&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A362&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 85. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0021 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A105&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A271&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 89. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0022 90. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0023 91. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0024 92. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0025 93. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0026 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 95. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0027 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 97. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0028 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A719&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0029 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 101. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0030 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A696&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 103. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0031 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 105. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0032 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 107. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0033 108. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0034 109. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0035 110. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0036 111. file:///tmp/lynxXXXXlViUtF/L90923-744TMP.html#c-ECR_62013CC0634_SK_01-E0037