NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NILS WAHL prednesené 26. marca 2015 ( [1]1 ) Vec C-597/13 P Total SA proti Európskej komisii "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s parafínovými voskami v Európskom hospodárskom priestore a nemecký trh s parafínovým gácom -- Stanovenie cien a rozdelenie trhov -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze -- Porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, ktorá je v 100 % vlastníctve materskej spolocnosti -- Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatnovaného materskou spolocnostou na dcérsku spolocnost -- Zodpovednost materskej spolocnosti vyplývajúca výhradne z protiprávneho správania jej dcérskej spolocnosti -- Úcinky rozsudku týkajúceho sa dcérskej spolocnosti na právne postavenie materskej spolocnosti" I - Úvod 1. Predmetom prejednávanej veci je odvolanie proti rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie Total/Komisia ( [2]2 ) z 13. septembra 2013. 2. Táto vec predovsetkým vyzaduje, aby Súdny dvor urcil úcinky rozsudku ( [3]3 ) vydaného voci dcérskej spolocnosti na právne postavenie materskej spolocnosti v prípade, ked zodpovednost materskej spolocnosti vyplýva výlucne z protiprávneho správania jej dcérskej spolocnosti. Podla môjho názoru je prejednávaná vec prílezitostou na to, aby sa zdôraznilo, ze v zmysle clánku 266 prvého odseku ZFEÚ ( [4]4 ) je povinnostou Európskej komisie predovsetkým vyvodit dôsledky z rozsudkov Súdneho dvora a Vseobecného súdu. Okrem urcitých spresnení týkajúcich sa rozsahu tejto povinnosti vyhoviet rozsudkom v prípade zaloby právneho subjektu, ktorému bola spolu s inými subjektmi ulozená povinnost spolocne a nerozdielne zaplatit pokutu, musí Súdny dvor na základe záverov z rozsudku Komisia/Tomkins ( [5]5 ) poskytnút urcité objasnenia týkajúce sa rozsahu a obmedzení zásahu súdu v prípade, ked rozhoduje o paralelných zalobách podaných subjektmi, ktorým bola spolocne a nerozdielne ulozená pokuta za porusenie právnych predpisov Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 3. Okrem toho musí Súdny dvor rozhodnút o rozsahu súdneho preskúmania dôvodov zamietnutia nepriamych dôkazov a tvrdení, ktoré predlozila materská spolocnost na vyvrátenie domnienky, ze uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti. II - Okolnosti predchádzajúce sporu 4. Okolnosti predchádzajúce sporu a obsah napadnutého rozhodnutia zhrnul Vseobecný súd v bodoch 1 az 16 napadnutého rozsudku, na ktoré odkazujem pre podrobnejsie informácie. 5. Na úcely posúdenia tohto odvolania sa obmedzím na pripomenutie nasledujúcich skutocností. 6. Rozhodnutím K(2008) 5476 v konecnom znení z 1. októbra 2008 týkajúcim sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/39.181 - Svieckové vosky) (dalej len "sporné rozhodnutie") Komisia konstatovala, ze zalobkyna a jej 100 % vlastnená dcérska spolocnost, cize Total France SA (dalej len "Total France"), s dalsími podnikmi porusili clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([6]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3) tým, ze sa podielali na karteli na trhu s parafínovými voskami v Európskom hospodárskom priestore (EHP) a na nemeckom trhu s parafínovým "gácom". Zalobkyna Total SA (dalej len "Total") a jej dcérska spolocnost Total France patrili k spolocnostiam, ktorým bolo sporné rozhodnutie urcené. 7. Podla Komisie sa zamestnanci spolocnosti Total France priamo podielali na porusení pocas celej dlzky jeho trvania. Komisia preto usúdila, ze Total France je zodpovedná za svoju úcast na karteli (odôvodnenia 555 a 556 sporného rozhodnutia). Okrem toho od roku 1990 do konca porusenia Total priamo alebo nepriamo vlastnila viac ako 98 % podiel v spolocnosti Total France. Komisia sa domnievala, ze na základe toho mozno predpokladat, ze Total uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie spolocnosti Total France, lebo obe spolocnosti boli súcastou toho istého podniku (odôvodnenia 557 az 559 sporného rozhodnutia). 8. Výska pokút ulozených v prejednávanej veci sa vypocítala podla usmernení k metóde stanovovania výsky pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [7]6 ), ktoré boli úcinné v case oznámenia o námietkach. 9. Podla uvedených usmernení Komisia v prípade zalobkyne a jej dcérskej spolocnosti dospela k celkovej výske pokuty 128163000 eur (odôvodnenie 785 sporného rozhodnutia). 10. Vo výroku sporného rozhodnutia sa uvádza: "Clánok 1 Podnikmi, ktoré porusili clánok 81 ods. 1 [ES] a v období od 1. januára 1994 clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa pocas uvedených období podielali na pokracujúcej dohode a/alebo zosúladenom postupe v odvetví parafínových voskov v rámci spolocného trhu a od 1. januára 1994 v rámci EHP, sú: ... Total France...: od 3. septembra 1992 do 28. apríla 2005; a [Total]: od 3. septembra 1992 do 28. apríla 2005. Pokial ide o nasledujúce podniky, porusenie za uvedené obdobia sa týka tiez parafínového gáca predávaného konecným zákazníkom na nemeckom trhu: ... Total France...: od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004; a [Total]: od 30. októbra 1997 do 12. mája 2004. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú pokuty: ... Total France... spolocne a nerozdielne s [o spolocnostou Total]: 128163000 [eur]. ..." III - Napadnutý rozsudok a rozsudok vynesený vo veci Total Raffinage Marketing/Komisia (T-566/08) 11. Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 16. decembra 2008 zalobkyna podala zalobu, v ktorej uviedla celkovo devät zalobných dôvodov. Prvých sedem zalobných dôvodov, v ktorých v podstate tvrdila, ze jej nemozno pripísat protiprávne správanie jej dcérskej spolocnosti Total France, uviedla na podporu svojich návrhov smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka. Posledné dva zalobné dôvody boli uvedené na podporu subsidiárne podaných návrhov smerujúcich k zruseniu alebo znízeniu pokuty, ktorá bola zalobkyni ulozená. 12. Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd zamietol vsetky uvedené zalobné dôvody, a teda zamietol zalobu v celom rozsahu. Pokial ide osobitne o zmenu výsky pokuty, Vseobecný súd v bode 224 napadnutého rozsudku dospel k tomuto záveru: "Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci dospel k záveru, ze zalobkyna nepreukázala ziadnu chybu alebo nezrovnalost v [spornom] rozhodnutí, ktorá by odôvodnovala zrusenie alebo znízenie pokuty, ktorá jej bola ulozená. Domnieva sa tiez, ze so zretelom na vsetky okolnosti prejednávanej veci, osobitne závaznost a dlzku trvania porusenia zalobkynou, je výska pokuty, ktorá bola zalobkyni ulozená, primeraná." 13. V napadnutom rozsudku vyhlásenom v ten istý den vo veci Total Raffinage Marketing/Komisia (T-566/08, [8]EU:T:2013:423) Vseobecný súd zamietol vsetky zalobné dôvody okrem ôsmeho, ktorý bol zalozený na nezákonnosti metódy výpoctu upravenej v clánku 24 usmernení v roku 2006. Vseobecný súd usúdil, ze Komisia pri urcení násobného koeficientu odrázajúceho dlzku trvania úcasti spolocnosti Total France na porusení porusila zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania tým, ze obdobie úcasti 7 mesiacov a 28 dní (v prípade parafínových voskov) a obdobie úcasti 6 mesiacov a 12 dní (v prípade parafínového "gáca") povazovala za úcast v trvaní celého jedného roka. Vseobecný súd preto znízil celkovú výsku pokuty ulozenej zalobkyni zo 128163000 eur na 125459842 eur. IV - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 14. Total vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: -- v prvom rade: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- vyhovel jej návrhom predlozeným v prvostupnovom konaní pred Vseobecným súdom a -- následne zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka spolocnosti Total, -- subsidiárne uplatnil svoju právomoc zmenit rozhodnutie s cielom znízit pokutu, ktorá jej bola ulozená, a -- v kazdom prípade ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania v celom rozsahu vrátane trov konania, ktoré Total vynalozila v konaní pred Vseobecným súdom. 15. Komisia navrhuje zamietnut odvolanie a ulozit odvolatelke povinnost nahradit trovy konania vrátane trov konania, ktoré Komisia vynalozila v konaní pred Vseobecným súdom. 16. Úcastníci konania vyjadrili svoje stanoviská písomne a potom ústne na pojednávaní, ktoré sa konalo 15. januára 2015. V - Analýza odvolania 17. Odvolanie je zalozené na troch hlavných dôvodoch na zrusenie rozsudku a na troch vedlajsích dôvodoch smerujúcich k zmene výsky pokuty ulozenej spolocnosti Total. 18. Komisia sa domnieva, ze viaceré uvedené odvolacie dôvody sú neprípustné a ze v kazdom prípade ziadny z uvedených odvolacích dôvodov nie je dôvodný. 19. Treba uviest, ze niektoré odvolacie dôvody sa navzájom prekrývajú, a preto by sa niektoré z nich mali v rámci preskúmania spojit. 20. V skutocnosti odvolatelka svojimi tvrdeniami v rámci prejednávaného odvolania v podstate vytýka Vseobecnému súdu najprv to - a podla môjho názoru predovsetkým -, ze opomenul znízit pokutu, ktorá jej bola ulozená, hoci dcérskej spolocnosti takéto znízenie priznal a ze jej zodpovednost v prejednávanej veci je jedine a výlucne odvodená od zodpovednosti uvedenej dcérskej spolocnosti, ktorá sa ako jediná priamo podielala na porusení (pozri osobitne prvý a tretí odvolací dôvod), a dalej to, ze si nesplnil povinnosti týkajúce sa preskúmania posúdenia dôkazov predlozených s cielom vyvrátit "domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu", ktorá bola uvedená v jej neprospech. 21. V tomto prípade povazujem za vhodné zacat analýzu prejednávaného odvolania preskúmaním prvého odvolacieho dôvodu spolu s tretím odvolacím dôvodom. A - O prvom a tretom odvolacom dôvode 1. Tvrdenia úcastníkov konania 22. Vo svojom prvom odvolacom dôvode Total tvrdí, ze napriek tomu, ze jej zodpovednost za predmetné porusenie je oznacená za úplne odvodenú, Vseobecný súd v bode 224 napadnutého rozsudku neuplatnil svoju opravnú právomoc, aby v jej prospech zohladnil nesprávne právne posúdenie, ku ktorému doslo pri urcení dlzky trvania úcasti jej dcérskej spolocnosti na predmetnom porusení. Rozdiel medzi pokutou spolocne a nerozdielne ulozenou na základe rozsudku Total Raffinage Marketing/Komisia (T-566/08, [9]EU:T:2013:423) a pôvodnou pokutou, cize suma 2704158 eur, predstavuje vzhladom na to, ze je bez akéhokolvek právneho základu, akúsi "nepomenovanú pokutu", za ktorej úhradu teraz nesie zodpovednost iba odvolatelka. Podla názoru spolocnosti Total bola porusená zásada kontradiktórnosti, pretoze o tejto zmene povahy jej zodpovednosti sa rozhodlo rozsudkom Total Raffinage Marketing/Komisia (T-566/08, [10]EU:T:2013:423) bez toho, aby jej kedykolvek v priebehu konania bolo umoznené predlozit k tomu pripomienky. 23. Svojím tretím odvolacím dôvodom Total tvrdí, ze Vseobecný súd okrem toho, ze nepomenovanú pokutu ulozil iba jej, a to v rozpore so zásadou kontradiktórnosti, vo viacerých smeroch porusil právo Únie. 24. Po prvé sa Total domnieva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o rozsah jeho právomoci zmenit rozhodnutie. Tvrdí, ze v súlade s ustanoveniami clánku 31 nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [11]7 ) Vseobecný súd môze len "zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu" a nemôze zmenit tak, ako to urobil v prejednávanej veci, solidárny a jednotný charakter zodpovednosti a pokuty, ktorá z nej vyplýva, vo vztahu k subjektom, ktoré tvoria jeden podnik, ibaze by v rámci preskúmania zákonnosti zistil, ze doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu tohto aspektu. 25. Po druhé odvolatelka tvrdí, ze ak by sa malo vychádzat z toho, ze súd môze uplatnit svoju neobmedzenú právomoc na úcely "zmeny" výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená napriek neexistencii akejkolvek priamej a konkrétnej úcasti na porusení z jej strany, v takom prípade Vseobecný súd porusil viaceré zásady, ktoré je povinný v rámci svojej právomoci zmenit rozhodnutie dodrziavat. 26. Total v prvom rade uvádza, ze vzniká otázka, ci Vseobecný súd postupoval v súlade s judikatúrou týkajúcou sa spolocnej zodpovednosti materskej spolocnosti, ktorá vyplýva z protiprávneho konania jej dcérskej spolocnosti, najmä s rozsudkom Komisia/Tomkins (C-286/11 P, [12]EU:C:2013:29). 27. Odvolatelka dalej uvádza, ze Vseobecný súd sa tým, ze pri stanovovaní pokuty skrátil dlzku trvania porusovania výhradne vo vztahu k jej dcérskej spolocnosti, dopustil nerovnakého zaobchádzania s nou a jej dcérskou spolocnostou na jednej strane, a s ostatnými podnikmi, voci ktorým bol vynesený rozsudok za úcast na tom istom porusení, na strane druhej. Podla názoru odvolatelky je tým, ze Vseobecný súd pouzil vo vztahu k tej istej polozke odlisné parametre bez toho, aby to vedel objektívne zdôvodnit, dotknutá vseobecná poziadavka súdrznosti, ktorá vyplýva zo zásady rovnosti zaobchádzania a ktorá musí byt pri stanovení pokuty splnená. 28. Odvolatelka nakoniec tvrdí, ze k poruseniu zásady proporcionality, ktoré konstatoval Vseobecný súd v rozsudku Total Raffinage Marketing/Komisia (T-566/08, [13]EU:T:2013:423), doslo aj vo vztahu k spolocnosti Total. Kedze výska pokuty ulozená spolocnosti Total nebola zmenená v rovnakom rozsahu ako výska pokuty priznaná jej dcérskej spolocnosti, pokuta ulozená spolocnosti Total je bez objektívneho dôvodu neprimeraná. 29. Komisia sa v podstate domnieva, ze prvý odvolací dôvod odvolatelky, ktorý je zalozený na nesprávnej domnienke, ze zamietnutím jej zaloby Vseobecný súd zmenil, resp. sprísnil jej zodpovednost, treba zamietnut ako nedôvodný. ( [14]8 ) Okrem toho uvedený dôvod treba vyhlásit za neúcinný v rozsahu, v akom spochybnuje rozsudok vynesený v spojenej veci, v ktorej mala odvolatelka moznost poziadat o vstup do konania. Komisia dalej uvádza, ze tvrdenie, podla ktorého bola porusená zásada kontradiktórnosti tým, ze ju Vseobecný súd nevyzval, aby sa vyjadrila k zamýslanému znízeniu pokuty ulozenej jej dcérskej spolocnosti, je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora vo veci Komisia/Tomkins (C-286/11 P, [15]EU:C:2013:29). Komisia nakoniec zdôraznuje, ze prípadné porusenie procesného práva ako zásady kontradiktórnosti zo strany Vseobecného súdu smie viest k zruseniu rozsudku Vseobecného súdu len v prípade, ak by sa preukázalo, ze uvedené porusenie malo vplyv na rozhodnutie sporu. 30. Pokial ide o tretí odvolací dôvod, Komisia so domnieva, ze vsetky vznesené výhrady, ktoré sú zalozené najmä na nesprávnom výklade rozsudku Komisia/Tomkins (C-286/11 P, [16]EU:C:2013:29), ktorý za ziadnych okolností neukladá Vseobecnému súdu povinnost konat v súlade s návrhmi odvolatelky, by sa mali zamietnut. 2. Posúdenie 31. Podla môjho názoru nemozno pochybovat o tom, ze po tom, ako jedna zo spolocností, ktorým Komisia spolocne a nerozdielne ulozila jednu pokutu za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, zaplatila celú túto pokutu, uz nemozno pozadovat jej zaplatenie od druhého dotknutého subjektu alebo od ostatných dotknutých subjektov. Pasívna solidárnost totiz znamená, ze splnenie predmetnej povinnosti hociktorým z dlzníkov spôsobuje zánik akéhokolvek platobného záväzku zo strany vsetkých ostatných spoludlzníkov. 32. Rovnako sa domnievam, ze v prípade, ze k znízeniu pokuty dôjde na základe zaloby podanej na súd Európskej únie, je celkom zrejmé, ze neexistuje právny základ umoznujúci pozadovat od niektorého zo solidárnych spoludlzníkov väcsiu sumy pokuty, ako je suma stanovená uvedeným súdom. 33. Nazdávam sa totiz, ze Komisia by mala dospiet k takémuto záveru na základe clánku 266 ods. 1 ZFEÚ, ktorý ukladá institúcii, ktorá vydala akt, povinnost vyvodit vsetky dôsledky z jeho ciastocného alebo úplného zrusenia. 34. Rovnako v prípade, hoci sú podniky, ktorým bola spolocne a nerozdielne ulozená povinnost zaplatit pokutu za porusenie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, nepochybne zodpovedné za zaplatenie celej pokuty, nemôzu byt zodpovedné za zaplatenie sumy presahujúcej sumu, ktorá bola nakoniec stanovená na základe zaloby a znízenia pokuty ulozenej rozhodnutím Komisie. Pokial ide o prejednávanú vec, v prípadoch, ked sa zodpovednost materskej spolocnosti jednoducho odvodí od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti, ktorá ako jediná porusila konkrétne zákaz dohôd uvedených v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, a ked bola týmto spolocnostiam okrem iného spolocne a nerozdielne ulozená povinnost zaplatit pokutu, Komisia nemôze od materskej spolocnosti pozadovat zaplatenie pokuty vo výske presahujúcej výsku pokuty, ktorú je dcérska spolocnost nakoniec povinná zaplatit. 35. Takýto záver sa vsak v praxi Komisie zjavne nepresadil. 36. Ako je vidno v prejednávanej veci, neochota Komisie vyvodit vsetky dôsledky z rozsudkov týkajúcich sa znízenia pokút ulozených prepojeným subjektom, o ktorej svedcí podanie zaloby vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Komisia/Tomkins (C-286/11 P, [17]EU:C:2013:29), pretrváva. Súdny dvor musí preto opätovne urcit, do akej miery a za akých podmienok sa na materskú spolocnost, ktorá niesla zodpovednost za porusenie, ktorého sa dopustila iba jej dcérska spolocnost, môze vztahovat úspesný výsledok zaloby podanej dcérskou spolocnostou, osobitne znízenie pokuty, o ktorom rozhodol Vseobecný súd. Súdny dvor musí predovsetkým urcit, ci má súd Únie v tomto zmysle skôr povinnost, nez moznost konat. 37. Pretrvávanie tejto neochoty pravdepodobne pramení z rozdielov v prístupe Súdneho dvora. 38. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku Komisia/Tomkins (C-286/11 P, [18]EU:C:2013:29) potvrdil názor, ze existujú situácie, ked sa zodpovednost materskej spolocnosti môze povazovat za úplne odvodenú od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti. ( [19]9 ) Domnievam sa, ze Súdny dvor navyse implicitne potvrdil pravidlo stanovené Vseobecným súdom v bode 38 rozsudku Tomkins/Komisia ( [20]10 ), podla ktorého pokial bola materskej spolocnosti pripísaná zodpovednost za porusenie výlucne z dôvodu úcasti jej dcérskej spolocnosti na karteli, jej zodpovednost nemôze íst nad rámec zodpovednosti dcérskej spolocnosti. ( [21]11 ) 39. Vo veci, ktorá viedla k rozsudku Areva a i./Komisia ( [22]12 ), Súdny dvor v rovnakom zmysle rozhodol, ze v prípadoch, ked je zodpovednost materských spolocností za porusenie clánku 101 ZFEÚ vcelku odvodená od zodpovednosti dcérskej spolocnosti, ktorú postupne vlastnili, celková suma ulozená materským spolocnostiam nemôze presiahnut sumu, ktorá bola ulozená tejto dcérskej spolocnosti. 40. Zdá sa, ze v iných veciach, osobitne vo veciach týkajúcich sa tzv. kartelu "priemyselných vriec", sa na tento záver neprihliadlo. Vo veci, ktorá viedla k rozsudku Kendrion/Komisia ( [23]13 ), sa Súdny dvor musel vyjadrit konkrétne k argumentácii uplatnenej pred Vseobecným súdom a týmto súdom zamietnutej, podla ktorej pojem spolocná a nerozdielna zodpovednost, ktorý vychádza z nutnosti zabezpecit úcinné vymáhanie pokuty, znamená, ze materskej spolocnosti môze byt ulozená povinnost zaplatit iba pokutu ulozenú jej dcérskej spolocnosti ( [24]14 ) (pozri bod 53 rozsudku). 41. Súdny dvor zamietol túto argumentáciu ako nedôvodnú (pozri bod 58 rozsudku) a uviedol, ze diskusia bola podla vsetkého zameraná skôr na uplatnitelnost v prejednávanej veci 10 % hornej hranice vztahujúcej sa na pokuty podla nariadenia c. 1/2003 za predpokladu, ze dve samostatné právnické osoby uz netvoria jeden podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ (pozri bod 57 rozsudku). 42. V rovnakom zmysle Súdny dvor v rozsudku FLS Plast/Komisia ( [25]15 ) zamietol argumentáciu odvolatelky, podla ktorej Komisia nemôze od nástupníckych materských spolocností vymáhat vyssiu sumu, ako je pokuta ulozená dcérskej spolocnosti. ( [26]16 ) Súdny dvor rozhodol, "ze pokial ide o zaplatenie pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, nemozno vztah solidarity, ktorý existuje medzi dvomi spolocnostami vytvárajúcimi jeden hospodársky subjekt, redukovat na urcitú záruku poskytnutú materskou spolocnostou za zaplatenie pokuty ulozenej dcérskej spolocnosti, a teda argumentácia, podla ktorej nemohla byt tejto materskej spolocnosti ulozená vyssia pokuta, nez bola ulozená jej dcérskej spolocnosti, je nedôvodná". ( [27]17 ) 43. Ukazuje sa teda, ze judikatúra Súdneho dvora sa do urcitej miery vyznacuje chýbajúcou koherenciou, pokial ide o riesenie otázky, ci materskej spolocnosti, ktorej bola pripísaná zodpovednost za porusenie clánku 101 ZFEÚ v dôsledku konania, ktorého sa dopustila iba jej dcérska spolocnost, a ktorej bola z tohto dôvodu ulozená povinnost spolocne a nerozdielne s dcérskou spolocnostou zaplatit pokutu, môze byt ulozená povinnost zaplatit väcsiu sumu pokuty, ako je suma, ktorú je povinná zaplatit dcérska spolocnost. 44. Vo svetle týchto úvodných úvah je prejednávaná vec prílezitostou na to, aby som uviedol urcité pripomienky o úcinkoch rozsudku týkajúceho sa dcérskej spolocnosti na právne postavenie materskej spolocnosti v prípade, ze sa preukázalo, ze zodpovednost tejto spolocnosti vyplýva výlucne z protiprávneho správania jej dcérskej spolocnosti. 45. Este pred samotným preskúmaním argumentácie, ktorú osobitne predniesla odvolatelka, treba pripomenút niektoré základné body súvisiace s úlohou súdu, osobitne pokial ide o moznosti, ktoré má v prípade, ked rozhoduje o paralelných zalobách subjektov, ktorým bola ulozená povinnost spolocne a nerozdielne zaplatit jednu pokutu. 46. V rámci analýzy sa treba vyjadrit aj k povahe a rozsahu zodpovednosti materskej spolocnosti v prípadoch, ked sa rovnako ako v prejednávanej veci preukázalo, ze sa na porusení priamo podielala iba jej dcérska spolocnost. ( [28]18 ) a) Úvodné pripomienky i) Pripísatelnost protiprávneho správania a povaha zodpovednosti materskej spolocnosti, ktorá sa priamo nepodielala na porusení 47. Je ustálené, ze domnienka zodpovednosti pripísanej materským spolocnostiam vychádza po prvé z okolnosti, ze v práve hospodárskej sútaze sa pouzíva pojem podnik, ktorý zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, nezávisle od jeho právneho postavenia a spôsobu jeho financovania. ( [29]19 ) Pojem podnik treba chápat tak, ze oznacuje hospodársku jednotku, hoci sa táto hospodárska jednotka z právneho hladiska skladá z viacerých právnických osôb. Z toho vyplýva, ze za urcitých okolností môze byt právnická osoba, ktorá sa nedopustila porusenia práva hospodárskej sútaze, napriek tomu sankcionovaná za protiprávne správanie inej právnickej osoby, pokial sú obe tieto osoby súcastou rovnakého hospodárskeho subjektu a tvoria tak podnik, ktorý porusil clánok 101 ZFEÚ. ( [30]20 ) 48. Správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej casti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvomi právnymi subjektmi. V takej situácii sú totiz materská spolocnost a dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik, co Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty, materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení. ( [31]21 ) 49. Inými slovami, ak sa konkrétna úcast na porusení preukázala len v prípade dcérskej spolocnosti, môze byt tiez spochybnená zodpovednost materskej spolocnosti, pri ktorej bolo mozné oprávnene predpokladat, ze uplatnovala rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost. 50. Ked Súdny dvor pri mnohých prílezitostiach uviedol, ze za takýchto okolností materská spolocnost nesie tzv. osobnú zodpovednost ( [32]22 ), podla môjho názoru tým chcel poukázat na to, materská spolocnost musí niest zodpovednost za protikonkurencné konanie svojej dcérskej spolocnosti bez ohladu na svoju konkrétnu úcast na porusení, a to v dôsledku kapitálových a organizacných väzieb medzi nou a jej dcérskou spolocnostou, ako aj skutocnosti, ze tvoria jeden hospodársky subjekt. 51. Pripísanie zodpovednosti, akokolvek by bola osobná, nejakej spolocnosti výlucne z dôvodu jej vertikálneho kapitálového vztahu s dcérskou spolocnostou, vsak nie je odvodené od pripísania zodpovednosti uvedenej dcérskej spolocnosti. ( [33]23 ) 52. Podla môjho názoru z toho vyplýva, ze z akékolvek nesprávneho zistenia týkajúceho sa konkrétnej úcasti dcérskej spolocnosti na porusení - a následne nesprávneho stanovenia prípadnej pokuty ulozenej za porusenie - by mala mat prospech aj materská spolocnost. 53. To platí najmä vzhladom na okolnost, ze v najbeznejsej praxi Komisia v takýchto prípadoch vyuzíva mechanizmus solidarity oboch dotknutých subjektov. Vyuzitie mechanizmu solidarity znamená, ze sa dlzníckym subjektom ulozí povinnost zaplatit jednu a tú istú pokutu a úplné alebo ciastocné vyrovnanie platobného záväzku jedného subjektu má logicky dôsledky pre platobný záväzok druhého subjektu. 54. Tu treba spresnit, ze pokial dôjde k pripísaniu spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti, znízenie pokuty sa nemôze týkat len jedného z dotknutých subjektov. Pojem spolocná a nerozdielna zodpovednost znamená, ze osoba, ktorej Komisia pripísala zodpovednost za porusenie, nemôze z dôvodu solidárnosti - ako dôsledku pripísania zodpovednosti - platit sumu, ktorej výska presahuje vypocítanú sumu pokuty ulozenej priamemu porusitelovi. ( [34]24 ) Práve v tomto zmysle Vseobecný súd spresnil v rozsudku Tomkins/Komisia (T-382/06, [35]EU:T:2011:112, bod 38), ze zodpovednost materskej spolocnosti nemôze íst vzhladom na neexistenciu jej priamej úcasti na porusení nad rámec zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti, a toto jeho rozhodnutie potvrdil aj Súdny dvor. 55. So zretelom na vsetky uvedené úvahy sa domnievam, ze v prípade pripísania zodpovednosti za porusenie materskej spolocnosti výlucne z dôvodu konania jej dcérskej spolocnosti skutocnost, aby predmetná materská spolocnost, ktorej bola spolocne a nerozdielne s jej dcérskou spolocnostou ulozená pokuta, musela zaplatit vyssiu sumu pokuty, ako je pokuta ulozená jej dcérskej spolocnosti, je bez právneho základu. 56. Nic to nemení na tom, ze Komisii na základe clánku 266 prvého odseku ZFEÚ prinálezí vyvodit dôsledky z rozsudku, ktorým sa znizuje pokuta ulozená dcérskej spolocnosti za takých okolností. Úplné a správne vykonanie rozsudku súdu podla môjho názoru vyzaduje, aby Komisia plne zohladnila znízenie pokuty vykonané v prospech dcérskej spolocnosti a aby v tomto smere nemala ziadnu mieru volnej úvahy. 57. Ako vysvetlím dalej v texte, zásah súdu na základe jeho neobmedzenej právomoci s cielom zjednotit predmetné sumy, ktorý má len fakultatívnu povahu a je zalozený na posúdení jeho vhodnosti, predstavuje iba urcitú moznost, ktorá je dostupná za urcitých podmienok. Napriek názoru odvolatelky nemôze predstavovat povinnost. ii) Úloha súdu rozhodujúceho o paralelných zalobách: závery vyplývajúce z judikatúry vyjadrenej v rozsudku Komisia/AssiDomän Kraft Products a i. ( [36]25 ) po judikatúru vyjadrenú v rozsudku Komisia/Tomkins (C-286/11 P) 58. Je ustálené, ze súd Únie konajúci o zalobe o neplatnost nemôze rozhodnút ultra petita. ( [37]26 ) Podla dispozicnej zásady totiz súd môze rozhodnút len o konkrétnych návrhoch úcastníkov konania, samozrejme s výnimkou zalobných dôvodov a otázok, ktoré môze prípadne vzniest bez návrhu. 59. Práve na základe tejto hlavnej zásady súdneho konania Súdny dvor v rozsudku Komisia/AssiDomän Kraft Products a i. spresnil, ze ak sa niektorý z adresátov aktu prijatého Komisiou rozhodne podat zalobu o neplatnost, súd Únie sa zaoberá len tými castami rozhodnutia, ktoré sa týkajú tohto adresáta. Tie casti rozhodnutia, ktoré sa týkajú iných adresátov a ktoré neboli napadnuté, naproti tomu nie sú súcastou sporu, o ktorom má súd Únie rozhodnút. ( [38]27 ) V rovnakom zmysle Súdny dvor v rozsudku ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. ( [39]28 ) zdôraznil, ze ak sa adresát rozhodnutia Komisie, ktorým sa mu ukladá pokuta za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, rozhodne podat zalobu o neplatnost, súd Únie sa zaoberá len tými castami rozhodnutia, ktoré sa týkajú tohto adresáta. Tie casti rozhodnutia, ktoré sa týkajú iných adresátov a ktoré neboli napadnuté, naproti tomu nie sú súcastou sporu, o ktorom má súd Únie rozhodnút. 60. Uvedené právne veci sa vsak vztahovali na specifické situácie, resp. osobitosti objasnené v bodoch 47 a 48 rozsudku Komisia/Tomkins (C-286/11 P, [40]EU:C:2013:29), v ktorých sa uvádza, ze zo zrusenia napadnutého rozhodnutia voci danej spolocnosti nebolo mozné vyvodit ziadne úcinky vo vztahu k dalsím spolocnostiam, ktoré boli nakoniec adresátmi rozhodnutia povazovaného za samostatné rozhodnutie. V skutocnosti treba jednoducho vziat na vedomie, ze predmetnými adresátmi boli samostatné subjekty dotknuté odlisnými rozhodnutiami alebo aspon súborom samostatných rozhodnutí. ( [41]29 ) 61. Situácia, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Komisia/Tomkins (C-286/11 P, [42]EU:C:2013:29), bola celkom iná. 62. V tomto rozsudku vydanom velkou komorou Súdny dvor totiz dospel k záveru, ze pokial sa materská spolocnost nezúcastnila na porusení, takze je jej zodpovednost cisto odvodená od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti (prvá podmienka) a existuje totoznost predmetu paralelných zalôb podaných materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou (druhá podmienka), Vseobecný súd môze oprávnene priznat materskej spolocnosti skrátenie dlzky trvania porusenia, o ktorom sa rozhodlo v rámci konania zacatého dcérskou spolocnostou a súbezne znízit vo vztahu k materskej spolocnosti aj výsku ulozenej pokuty. 63. V prejednávanej veci vzniká otázka, ci mal Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci len moznost, ktorá sa mu poskytuje za urcitých podmienok, alebo povinnost znízit sumu pokuty ulozenej odvolatelke v rovnakom rozsahu ako jej dcérskej spolocnosti. Treba totiz zdôraznit, ze v rozsudku Komisia/Tomkins (C-286/11 P, [43]EU:C:2013:29) bola polozená iba otázka, ci Vseobecný súd môze alebo nemôze zjednotit sumy pokút, a nie to, ci je povinný tak urobit. 64. Urcité tvrdenia by v istom zmysle mohli hovorit v prospech toho, ze Vseobecný súd má povinnost uplatnit rovnaký prístup ako ten, ktorý sa uplatnil vo veci, ktorá viedla k rozsudku Komisia/Tomkins (C-286/11 P, [44]EU:C:2013:29). 65. Po prvé by takéto stanovisko bolo v súlade s jednotným prístupom k pojmu podnik, ktorý stanovila Komisia a ktorý potvrdil aj Súdny dvor. V prípade pripísania zodpovednosti materskej spolocnosti iba z dôvodu konania, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, by neuplatnenie znízenia pokuty priznaného dcérskej spolocnosti napokon malo za následok umelé rozdelenie týchto dvoch subjektov, ktoré sú vsak súcastou toho istého podniku. V tomto kontexte musí existovat urcitá koherencia medzi pokutou ulozenou materskej spolocnosti a pokutou ulozenou jej dcérskej spolocnosti. Mohlo by sa totiz javit ako trochu protirecivé obhajovat na jednej strane jednotný prístup k pojmu podnik, ked ide o pripísatelnost protiprávneho správania, a na strane druhej rozdielny prístup pri vyvodzovaní vsetkých dôsledkov z jednotného prístupu. 66. Po druhé povinnost Vseobecného súdu zabezpecit, aby materská spolocnost mala prospech zo znízenia prípadnej pokuty priznaného dcérskej spolocnosti, je v súlade s poziadavkou úplného vyhovenia, pokial ide o dcérsku spolocnost, rozsudku vydaného Vseobecným súdom. Tento aspekt je o to dôlezitejsí, ze ako sa zdá, Komisia stále nie je ochotná ( [45]30 ) plne zohladnit znízenie priznané dcérskej spolocnosti. Dalej sa v texte vrátim k tomuto poslednému bodu, ktorý je podla môjho názoru klúcovým bodom odpovede, ktorú treba v prejednávanej veci poskytnút na otázky vyvolané prvým a tretím odvolacím dôvodom. 67. Po tretie netreba strácat zo zretela, ze Vseobecný súd vykonáva nad výskou pokút neobmedzenú právomoc, v rámci ktorej pravidlo ultra petita v porovnaní s oblastou preskúmania zákonnosti zohráva obmedzenejsiu, resp. okrajovú úlohu. ( [46]31 ) 68. Pri výkone svojej neobmedzenej právomoci je Vseobecný súd pri posudzovaní primeranosti výsky pokuty, ktorú má ulozit, povinný zohladnit vsetky právne a vecné okolnosti relevantné ku dnu vydania rozhodnutia. 69. Spomedzi týchto okolností nemozno vylúcit v konkrétnom prípade mozné vzatie do úvahy úplne odvodenej zodpovednosti materskej spolocnosti a dôsledkov, ktoré z toho nevyhnutne vyplynú v prípade znízenia pokuty ulozenej dcérskej spolocnosti. V tejto súvislosti by sa dalo argumentovat tým, ze vyvodenie dôsledkov z takéhoto znízenia pre pokutu materskej spolocnosti (ktorej zodpovednost je cisto odvodená od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti), v spojení s poziadavkou totoznosti predmetu paralelných zalôb podaných materskou spolocnostou a jej dcérskou spolocnostou, sa vyznacuje urcitým automatickým charakterom a Vseobecnému súdu by nemalo spôsobovat neprekonatelné tazkosti. 70. Akokolvek lákavé je vsak ulozenie povinnosti Vseobecnému súdu v tomto zmysle, môze len ciastocne vyvázit nevýhody súvisiace s podmienkami a rizikami, ktoré sú nevyhnutne spojené so zásahom súdu. V skutocnosti zastávam názor, ze zásah súdu v zmysle, aký presadzuje odvolatelka, nemôze byt jedinou a hlavnou zárukou úcinnosti jednotného prístupu k pojmu podnik a dôsledkov, ktoré musí zásah súdu nevyhnutne mat pre výsku pokuty ulozenej materskej spolocnosti v prípade, ze je jej zodpovednost úplne odvodená od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti. 71. Po prvé a s tým rizikom, ze budem nútený pripomenút to, co sa ukáze zjavné, zásah súdu môze byt len nezámerný v tom zmysle, ze je vzdy podmienený predchádzajúcim podaním zaloby alebo niekolkých paralelných zalôb. Preto nemozno vylúcit, ze za predpokladu, ako je predpoklad v prejednávanej veci, materská spolocnost nebude povazovat za vhodné alebo nebude môct podat odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa jej spolocne a nerozdielne s jej dcérskou spolocnostou ukladá pokuta za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. V takom prípade je materská spolocnost napriek tomu, ze bola dotknutá sporným rozhodnutím iba z dôvodu konania jej dcérskej spolocnosti, zbavená akejkolvek moznosti dosiahnut znízenie prípadnej pokuty, ktoré Vseobecný súd priznal uvedenej dcérskej spolocnosti. 72. Po druhé, aj za predpokladu, ze materská spolocnost a dcérska spolocnost podali paralelné zaloby tak, ako sa to stalo v prejednávanej veci, sa predmetné zaloby musia vyznacovat totoznostou predmetu aspon v prípadoch, ked ide o preskúmanie zákonnosti. 73. Po tretie - a tento bod podla mna osvetluje vsetky obmedzenia prípadného uznania povinnosti zásahu súdu - dokonca aj na to, aby Vseobecný súd mohol v rámci svojej neobmedzenej právomoci zohladnit pri zmene výsky pokuty ulozenej materskej spolocnosti svoje vlastné zistenia o jej dcérskej spolocnosti, je potrebné, aby Vseobecný súd skutocne rozhodol (alebo súbezne rozhodol) o zalobe podanej dcérskou spolocnostou v case, ked rozhoduje o zalobe podanej materskou spolocnostou. Nemozno vylúcit, ze z dôvodu procesných rozhodnutí a materiálnych obmedzení specifických pre kazdý jeden prípad, súd Únie v case, ked má rozhodnút o zalobe podanej dcérskou spolocnostou, uz rozhodol o zalobe podanej materskou spolocnostou. 74. V dôsledku toho som pevne presvedcený, ze za koherenciu rozhodnutí prijatých voci materskej spolocnosti a jej dcérskej spolocnosti by za okolností, o aké ide v prejednávanej veci, mala v prvom rade zodpovedat Komisia, ktorá je podla clánku 266 prvého odseku ZFEÚ povinná urobit opatrenia, aby vyhovela rozsudkom. Tejto institúcii prinálezí okrem iného vyvodit voci materskej spolocnosti prípadné dôsledky z rozsudku týkajúceho sa jej dcérskej spolocnosti. 75. Dôrazne treba pripomenút poziadavku, aby Komisia vyvodila voci materskej spolocnosti dôsledky z uskutocnených zistení a z rozhodnutia nakoniec prijatého na základe zaloby podanej dcérskou spolocnostou proti rozhodnutiu, ktorým sa obom spolocnostiam spolocne a nerozdielne ukladá pokuta. Táto poziadavka nemôze závisiet od posúdení vhodnosti. Vo vsetkých prípadoch, ked dcérska spolocnost dosiahne úplné alebo ciastocné zrusenie pokuty, by Komisia predovsetkým mala priznat rovnaké zrusenie pokuty aj materskej spolocnosti. Podotýkam, ze v prípade, o aký ide vo veci samej, cize za predpokladu, ze zodpovednost materskej spolocnosti je úplne odvodená od konania jej dcérskej spolocnosti, by totiz zachovanie pre materskú spolocnost vyssej sumy pokuty, ako je tá, ktorú je nakoniec povinná zaplatit jej dcérska spolocnost, znamenalo ulozenie pokuty vo výske, pre ktorú neexistuje nijaký právny základ. 76. So zretelom na uvedené úvahy konkrétne preskúmam prvý a tretí odvolací dôvod, ktoré boli uplatnené v rámci tohto odvolania. b) O prvom odvolacom dôvode 77. Pokial ide o prvý odvolací dôvod zalozený na porusení zásady kontradiktórnosti, zastávam názor, ze hoci mozno urobit nevyhnutné porovnania s rozsudkom Komisia/Tomkins (C-286/11 P, [47]EU:C:2013:29), odpoved, ktorá sa má poskytnút, musí byt v kazdom prípade koncipovaná odlisne. 78. V uvedenom prípade sa totiz Vseobecnému súdu vytýkalo, ze Komisii nedal moznost zaujat stanovisko k jeho zámeru znízit pokutu ulozenú spolocnosti Tomkins plc, pricom sa opieral o zalobné dôvody, ktoré uplatnila iba jej dcérska spolocnost v paralelne prebiehajúcom konaní, ktoré viedlo k rozsudku Vseobecného súdu, Pegler/Komisia ( [48]32 ). Súdny dvor zamietol odvolací dôvod a rozhodol, ze výhrady Komisie týkajúce sa nedodrzania tak zásady kontradiktórnosti, ako aj práva na spravodlivý proces, sa zakladali na pevnom presvedcení tejto institúcie, ze absolútne neexistuje moznost, aby sa materskej spolocnosti, cize spolocnosti Tomkins plc, priznalo skrátenie obdobia porusenia priznané dcérskej spolocnosti Pegler Ltd vzhladom na to, ze nedoslo k podaniu úplne zhodných zalôb. Súdny dvor pritom spresnuje, ze "táto moznost za urcitých okolností existuje" (C-286/11 P, [49]EU:C:2013:29, bod 61). 79. V prejednávanej veci naopak nemozno neprihliadnut na argumentáciu, podla ktorej znízenie pokuty ulozenej dcérskej spolocnosti, ktoré nebolo sprevádzané znízením pokuty ulozenej materskej spolocnosti, zmenilo povahu ( [50]33 ) zodpovednosti materskej spolocnosti. Takze bud zodpovednost materskej spolocnosti v prejednávanej veci uz nemozno povazovat za úplne odvodenú od zodpovednosti dcérskej spolocnosti, alebo existujúci rozdiel medzi pokutou ulozenou materskej spolocnosti a pokutou ulozenou jej dcérskej spolocnosti nemá ziadne právne odôvodnenie alebo právny základ. 80. Nie som vsak presvedcený o tom, ze Vseobecný súd v rámci sporového konania, ktoré viedlo k napadnutému rozsudku, porusil zásadu kontradiktórnosti, ktorá predovsetkým znamená, ze úcastníci konania sú oboznámení tak so skutkovými, ako aj právnymi okolnostami, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania ( [51]34 ) - bez ohladu na to, ci boli alebo neboli súdom uplatnené ex offo - a ze o týchto okolnostiach môzu viest kontradiktórnu diskusiu. 81. Aj keby sa totiz malo prijat tvrdenie, podla ktorého napadnutý rozsudok v spojení s rozsudkom vyhláseným v ten istý den vo veci Total Raffinage Marketing/Komisia (T-566/08, [52]EU:T:2013:423) zmenil povahu zodpovednosti odvolatelky, podla mna napadnutý rozsudok nemôze byt z hladiska dodrzania práva na obhajobu povazovaný za problematický. 82. Dalej zastávam názor, ze odvolací dôvod zalozený na porusení zásady kontradiktórnosti v prejednávanej veci je ak nie neúcinný, tak zjavne nedôvodný. 83. Odvolací dôvod je neúcinný v tom zmysle, ze povahu zodpovednosti prípadne nezmenil napadnutý rozsudok, ale úcinok tohto rozsudku v spojení s úcinkom rozsudku vyhláseného v ten istý den v rozsudku Total Raffinage Marketing/Komisia (T-566/08, [53]EU:T:2013:423). 84. Odvolací dôvod je v kazdom prípade nedôvodný, pretoze sa vôbec nepreukázalo, ze Vseobecný súd vydal napadnutý rozsudok a pritom nepredlozil skutkovú alebo právnu okolnost na diskusiu medzi úcastníkmi konania. Rozhodnút inak by znamenalo ulozit súdu povinnost systematicky vyzývat právny subjekt, aby sa vyjadril k prípadnému vplyvu stanovísk prijatých v súvisiacich alebo paralelných veciach. 85. Napokon je ustálené, ze prípadné porusenie procesného práva, ako je porusenie zásady kontradiktórnosti, zo strany Vseobecného súdu, môze viest k zruseniu jeho rozsudku len v prípade, ze sa preukázalo, ze toto porusenie malo vplyv na rozhodnutie sporu. ( [54]35 ) 86. Podla môjho názoru sa toto v prejednávanej veci nepreukázalo. Nepreukázalo sa, ze to, ze odvolatelka nebola v zmysle svojej poziadavky vyzvaná, aby sa vyjadrila k znízeniu pokuty, nevyhnutne mohlo zmenit výsledok sporu. c) O tretom odvolacom dôvode 87. Tretí odvolací dôvod nie je o nic presvedcivejsí. 88. Ako som uz vysvetlil, z rozsudku Komisia/Tomkins (C-286/11 P, [55]EU:C:2013:29) nemozno vyvodit, ze by sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo nesprávne uplatnil svoju neobmedzenú právomoc, ked v prejednávanej veci neznízil sumu pokuty ulozenú odvolatelke na úroven pokuty, ktorá bola nakoniec ulozená jej dcérskej spolocnosti vo veci, ktorá viedla k rozsudku Total Raffinage Marketing/Komisia (T-566/08, [56]EU:T:2013:423). 89. Pokial ide o prvú cast tretieho odvolacieho dôvodu, ktorý v podstate naznacuje, ze Vseobecný súd prekrocil pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci svoje právomoci tým, ze v jeho rámci zmenil povahu jej zodpovednosti, ma vôbec nepresvedcil. 90. V nadväznosti na to, co som naznacil v súvislosti s prvým odvolacím dôvodom, stací uviest, ze z hladiska zmeny rozsahu zodpovednosti je prípadne problematické práve znízenie pokuty uskutocnené v paralelnej veci Total Raffinage Marketing/Komisia (T-566/08, [57]EU:T:2013:423), a nie napadnutý rozsudok sám osebe. 91. Pokial ide o druhú cast tretieho odvolacieho dôvodu, vo velkej miere sa odvoláva na závery, ktoré by sa mali vyvodit z rozsudku Komisia/Tomkins (C-286/11 P, [58]EU:C:2013:29). 92. Opät povazujem za nutné pripomenút, ze Súdny dvor sa zmienil len o moznosti Vseobecného súdu priznat materskej spolocnosti v prípade, ze materská spolocnost a jej dcérska spolocnost napadli pokuty, ktoré im boli jednotlivo ulozené, paralelnými zalobami, ktorých predmet je rovnaký, rovnaké znízenie pokuty ako jej dcérskej spolocnosti. Podla môjho názoru to celkom jasne vyplýva z výrazov, ktoré Súdny dvor pouzil, najmä z výrazu "moznost", ktorý bol dvakrát pouzitý v bode 61 predmetného rozsudku. Súdny dvor síce rozhodol, ze neobmedzená súdna právomoc poskytuje Súdnemu dvoru moznost zjednotit výsku pokuty ulozenej materskej spolocnosti s výskou pokuty, ktorá bola stanovená dcérskej spolocnosti na základe nou podanej paralelnej zaloby, ale v ziadnom prípade to neustanovil ako povinnost. 93. Z vyssie uvedených dôvodov by ustanovenie takejto povinnosti odstránilo nevýhody vyplývajúce z nezjednotenia pokút jednotlivo ulozených materskej spolocnosti a dcérskej spolocnosti. 94. V kazdom prípade aj keby sa Súdny dvor rozhodol ulozit Vseobecnému súdu túto povinnost, co sa vôbec nejaví ako vhodné vzhladom na povinnost Komisie vyhoviet rozsudku, ktorú jej ukladá clánok 266 prvý odsek ZFEÚ, mohla by byt ulozená len za urcitých podmienok. 95. Okrem existencie paralelných zalôb podaných dcérskou spolocnostou a jej materskou spolocnostou je potrebné, ako jasne vyplýva z rozsudku Komisia/Tomkins (C-286/11 P, [59]EU:C:2013:29), aby tieto zaloby mali rovnaký predmet. 96. Kedze Súdny dvor v uvedenom rozsudku pojem predmet jasne nevymedzil, treba uviest dve podstatné skutocnosti umoznujúce porozumiet jeho obsahu. 97. Na jednej strane Súdny dvor vyzaduje totoznost uplatnených odvolacích dôvodov alebo argumentácie na podporu uvedených dôvodov. Takýto prístup je prílis obmedzujúci a mohol by odsúdit na neúspech akýkolvek pokus Vseobecného súdu o zjednotenie pokút v rámci jeho neobmedzenej súdnej právomoci. 98. Na druhej strane na uznanie totoznosti predmetu zalôb nestací pozadovat, aby návrhy jednotlivo predlozené dcérskou spolocnostou a materskou spolocnostou sledovali rovnaký ciel. Okrem toho vseobecné spochybnenie primeranosti ci neprimeranosti pokuty z hladiska kritérií dlzky trvania porusenia nemôze viest k záveru o totoznosti predmetu. 99. Z tohto hladiska zastávam názor, ze Súdny dvor potvrdil prístup, ktorý Vseobecný súd uplatnil vo veci Tomkins/Komisia (T-382/06, [60]EU:T:2011:112), ked rozlísil výhrady týkajúce sa dlzky trvania porusenia podla toho, ci sa týkali alebo netýkali toho istého aspektu. Vseobecný súd v skutocnosti zjednotil sumy pokút len v tomto rozsahu. Ako sa zdá, Súdny dvor v bode 56 rozsudku potvrdil rozlísenie, ktoré uskutocnil Vseobecný súd, ked rozhodol, ze uvedený súd nemozno kritizovat za to, ze vo veci, v ktorej zalovala Tomkins plc, odmietol neprihliadnut na nesprávne posúdenie zo strany Komisie, pokial ide o odstrasujúci úcinok vo vztahu k spolocnosti Pegler Ltd. Súdny dvor v tejto súvislosti poukázal na to, ze Vseobecný súd v bodoch 56 az 58 toho istého rozsudku vyvodil dôsledok zo skutocnosti, ze zaloba spolocnosti Tomkins plc sa netýkala nesprávneho posúdenia, ktorého sa dopustila Komisia pri uplatnení odstrasujúceho úcinku. 100. Pokial ide o prejednávanú vec, hoci je pravda, ze okrem uplatnenia rôznych odvolacích dôvodov týkajúcich sa pripísatelnosti porusenia odvolatelke odvolatelka spochybnila urcenie obdobia, ked malo dôjst k poruseniu, neurobila tak konkrétne v tej istej súvislosti ako Total France. Total France totiz okrem zistení týkajúcich sa svojej skutocnej úcasti na porusovaní pocas urcitých období spochybnila aj pouzitú metódu stanovenia pokuty, pri ktorej bol urcený násobiaci koeficient na zohladnenie dlzky trvania porusenia. 101. Pritom to bola konkrétne výhrada zalozená na zásadách rovnosti zaobchádzania a proporcionality pri uplatnovaní metódy vyplývajúcej z usmernení, ktorá viedla Vseobecný súd k tomu, aby znízil výsku pokuty ulozenej dcérskej spolocnosti odvolatelky. 102. Dalej sa domnievam, ze aj keby Vseobecný súd bol povinný zohladnit znízenie pokuty, o ktorom rozhodol v prípade spolocnosti Total France, nemohol by v rovnakom rozsahu znízit pokutu ulozenú odvolatelke. Zaloba odvolatelky sa totiz netýkala metódy urcenia dlzky trvania porusenia, a z tohto hladiska teda nemala rovnaký predmet ako zaloba jej dcérskej spolocnosti Total France. 103. Pokial ide o výhradu zalozenú na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, kladie sa otázka, ci Vseobecný súd mal ex offo priznat rovnaké znízenie pokuty, aké priznal spolocnosti Total France. 104. V tomto ohlade stací pripomenút, ze výkon neobmedzenej právomoci neznamená preskúmanie ex offo a ze s výnimkou dôvodov verejného poriadku, medzi ktoré patrí neexistencia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je súd povinný preskúmavat ex offo, prinálezí zalobcovi, aby uviedol zalobné dôvody proti dotknutému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov. ( [61]36 ) 105. Kedze zalobkyna v prvostupnovom konaní nespochybnila metódu stanovenia násobiaceho koeficientu na zohladnenie dlzky trvania porusenia, ktorý bol pouzitý na úcely stanovenia výsky pokuty, podla môjho názoru nemozno v stádiu odvolania tvrdit, ze bola predmetom menej priaznivého zaobchádzania zo strany Vseobecného súdu nez jej dcérska spolocnost. 106. Okrem toho, kedze zásada rovnosti zaobchádzania nie je dôvodom verejného poriadku, ( [62]37 ) Vseobecný súd nebol z právneho hladiska povinný uplatnit nezákonnost pouzitia násobiaceho koeficientu, aj keby bol na túto otázku upozornený v rámci paralelnej zaloby, ktorú podala Total France. 107. Uvedené úvahy platia aj v prípade výhrady zalozenej na údajnom porusení zásady proporcionality. To, ze Vseobecný súd musí uplatnit svoju neobmedzenú právomoc v súlade s uvedenou zásadou, neznamená, ze je povinný uplatnit akúkolvek argumentáciu týkajúcu sa mozného porusenia uvedenej zásady. 108. So zretelom na vsetky uvedené úvahy zastávam názor, ze prvý a tretí odvolací dôvod treba zamietnut. B - Druhý odvolací dôvod zalozený na nesprávnych právnych posúdeniach týkajúcich sa odôvodnenia napadnutého rozsudku 109. Odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil viacerých "nesprávnych posúdení týkajúcich sa odôvodnenia" pri preskúmaní zákonnosti a pri výkone svojej neobmedzenej právomoci. 1. Prvá cast: existencia nesprávneho právneho posúdenia Vseobecným súdom v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Komisie, ked neuznal, ze sa Komisia dopustila porusenia povinnosti odôvodnenia a) Argumentácia úcastníkov konania 110. Odvolatelka predkladá dve výhrady. 111. Odvolatelka sa po prvé domnieva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávnych posúdení pri preskúmaní odôvodnenia sporného rozhodnutia, ktoré sa týkajú tvrdení smerujúcich k vyvráteniu domnienky rozhodujúceho vplyvu. 112. Podla názoru spolocnosti Total viaceré okolnosti v prejednávanej veci vyzadovali v súlade so závermi vyplývajúcimi z rozsudku Elf Aquitaine/Komisia ( [63]38 ) podrobnejsie odôvodnenie, pokial ide o dôvody, pre ktoré Komisia usúdila, ze predlozené dôkazy nie sú dostatocné na vyvrátenie uvedenej domnienky. 113. Po prvé sporné rozhodnutie nie je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, ale naznacuje zmenu postoja, na ktorú sa poukázalo vo veci, ktorá viedla k rozsudku Elf Aquitaine/Komisia (C-521/09 P, [64]EU:C:2011:620), pri uplatnení domnienky rozhodujúceho vplyvu materských spolocností na ich dcérske spolocnosti. Po druhé táto zmena postoja mala za následok znacný rozdiel v zaobchádzaní s odvolatelkou, ktorému mala Komisia venovat osobitnú pozornost. Po tretie treba zdôraznit, ze v prejednávanej veci je zodpovednost odvolatelky úplne odvodená od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti, ktorá sa len sama priamo zúcastnila na porusení. Po stvrté Total bola formálne upovedomená az v case zaslania oznámenia o výhradách, cím potenciálne môze byt dotknuté právo na obhajobu. 114. Total sa s odvolaním na rozsudok Elf Aquitaine/Komisia (C-521/09 P, [65]EU:C:2011:620) (najmä na jeho body 160 a 167) domnieva, na rozdiel od toho, co Vseobecný súd tvrdí v bode 123 napadnutého rozsudku, ze Komisia nepreskúmala vsetky dôkazy, ktoré Total predlozila. Vseobecný súd opomenul vziat do úvahy úplný nedostatok odôvodnenia sporného rozhodnutia v tomto smere, co predstavuje porusenie základnej procesnej poziadavky. Podla názoru odvolatelky napadnutý rozsudok svedcí na jednej strane o rozpore (pozri najmä body 74 a 146 napadnutého rozsudku) medzi moznostou Komisie uplatnit v prípade, ak má materská spolocnost svoju dcérsku spolocnost v 100 % vlastníctve, domnienku existencie jedného hospodárskeho subjektu medzi oboma spolocnostami, a na strane druhej legitímnou moznostou spolocnosti, ktorá chce vyvrátit takúto domnienku, predlozit akýkolvek dôkaz svedciaci o tom, ze obe uvedené spolocnosti netvoria jeden subjekt. 115. Po druhé sa Total domnieva, ze Vseobecný súd tým, ze odôvodnenie Komisie nahradil svojím vlastným odôvodnením namiesto toho, aby vyhlásil sporné rozhodnutie za nezákonné pre nedostatok odôvodnenia, prekrocil medze preskúmania zákonnosti, co nutne musí viest k zruseniu napadnutého rozsudku. To sa osobitne týka odôvodnenia odpovede na tvrdenia týkajúce sa jednotlivo financnej nezávislosti spolocnosti Total Raffinage Marketing (T-566/08, [66]EU:T:2013:423) (najmä body 89 a 90 napadnutého rozsudku), neposkytnutia informácií dcérskou spolocnostou o jej cinnosti na trhu materskej spolocnosti (bod 95 napadnutého rozsudku), neexistencie pokynov, ktoré mala dat materská spolocnost odvolatelke (bod 99 napadnutého rozsudku) a napokon neexistencie duplicity na funkciách v riadiacich orgánoch materskej spolocnosti a jej dcérskej spolocnosti (body 75 az 80 napadnutého rozsudku). 116. Komisia navrhuje zamietnut tieto výhrady ako neprípustné a v kazdom prípade nedôvodné. b) Posúdenie i) Prípustnost 117. Najprv treba rozhodnút o prípustnosti tejto casti druhého odvolacieho dôvodu. 118. Ako zdôraznila Komisia, oprávnene si mozno klást otázku, ci sa odvolatelka tým, ze po prvýkrát spochybnuje odôvodnenie sporného rozhodnutia ako základnej procesnej poziadavky, neusiluje o zmenu predmetu sporu pred Vseobecným súdom. 119. Ukazuje sa totiz, ze body napadnutého rozsudku spochybnené v rámci druhého odvolacieho dôvodu tohto odvolania, ( [67]39 ) ktorých cielom bolo odpovedat na argumentáciu uvedenú v druhej casti stvrtého zalobného dôvodu uplatneného pred Vseobecným súdom, sa v podstatnej miere vztahovali na skutocnost, ci sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia dôkazov predlozených s cielom vyvrátit domnienku rozhodujúceho vplyvu. 120. Odvolatelka mimochodom zdôraznila, ze výhrady, ktoré uvádza v rámci tohto odvolacieho dôvodu, súvisia s "úplným nedostatkom odôvodnenia" sporného rozhodnutia, ktorý mal Vseobecný súd vziat do úvahy ex offo. 121. V tomto ohlade je ustálené, ze porusenie povinnosti stanovenej v clánku 296 ZFEÚ uviest odôvodnenie v aktoch prijatých institúciami, ktoré sa povazuje za základnú procesnú poziadavku, môze súd uplatnit ex offo. Táto moznost logicky vyplýva z potreby súdu, ktorý má rozhodnút spor, poznat konkrétne na úcely preskúmania odôvodnenie pôvodcu aktu. Je ustálené, ze hlavným cielom povinnosti odôvodnit individuálne rozhodnutie je umoznit súdne preskúmanie. ( [68]40 ) 122. Otázka, ci nedostatok odôvodnenia musí byt vo vsetkých prípadoch uplatnený ex offo, je ovela komplikovanejsia a za osobitných okolností prejednávanej veci je na nu potrebné odpovedat záporne. 123. Podla môjho názoru, pokial má súd rozhodnút o oprávnenosti posúdenia obsiahnutého v napadnutom akte - v prejednávanej veci posúdenia týkajúceho sa preskúmania dôkazov predlozených s cielom vyvrátit domnienku rozhodujúceho vplyvu odvolatelky na jej dcérsku spolocnost - musí byt nutne schopný porozumiet zneniu rozhodnutia a odôvodneniu poskytnutému pôvodcom aktu, aby mohol uskutocnit preskúmanie. Inými slovami, preskúmanie dôvodnosti posúdení Komisiou si nutne vyzaduje preskúmanie, hoci implicitné, dostatocnosti odôvodnenia sporného rozhodnutia. 124. Dalej plne súhlasím so stanoviskom Komisie, podla ktorého Vseobecný súd nemôze mat povinnost preskúmat ex offo odôvodnenie sporného rozhodnutia týkajúce sa aspektov, ktoré pred ním neboli uplatnené. Mimochodom práve v tomto zmysle Súdny dvor nedávno rozhodol tak, ze v rámci odvolania zamietol dva odvolacie dôvody týkajúce sa odôvodnenia sporného rozhodnutia, ktoré podobne ako v prejednávanej veci neboli výslovne uplatnené v prvostupnovom konaní. ( [69]41 ) 125. Okolnosti, o ktoré ide v prejednávanej veci, sa lísia od okolností dotknutých v rozsudku Elf Aquitaine/Komisia (C-521/09 P, [70]EU:C:2011:620) vo veci, v ktorej bolo odôvodnenie odmietnutia tvrdení predlozených odvolatelkou s cielom vyvrátit domnienku rozhodujúceho vplyvu napadnuté konkrétne v prvostupnovom konaní. ( [71]42 ) 126. V prejednávanej veci treba zdôraznit, ze odvolatelka sústredila svoju argumentáciu na samotné uplatnenie domnienky uplatnovania rozhodujúceho vplyvu na jej dcérsku spolocnost Total France, ktorá bola uvedená v jej neprospech, a na skutocnosti, ktoré údajne mali Komisiu priviest k tomu, aby uvedenú domnienku vyvrátila. Spochybnené body napadnutého rozsudku sa teda vztahovali na dôvodnost posúdení Komisiou a na prípadnú nedostatocnost odôvodnenia sporného rozhodnutia z hladiska splnenia základných procesných poziadaviek. 127. Zastávam preto názor, ze prvú cast odvolacieho dôvodu treba zamietnut ako neprípustnú v celom rozsahu. 128. Domnievam sa totiz, ze Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ze nevzniesol otázku, ktorá mu nebola priamo predlozená. Domnievam sa, ze ak by sa dospelo k inému záveru, znamenalo by to nedodrzanie hlavných procesných zásad tým, ze by sa súdu ulozila neprimeraná povinnost vychádzajúca zo zelania istým spôsobom "kompenzovat" uplatnenie domnienky rozhodujúceho vplyvu materských spolocností na ich dcérske spolocnosti, ktoré bolo uznané Súdnym dvorom. Neskôr sa k tomu este vrátim. 129. Pokial Súdny dvor takýto záver neprijme, treba sa zaoberat vecnou otázkou, ci Vseobecný súd neprihliadol na závery vyplývajúce z uvedeného rozsudku Elf Aquitaine/Komisia. ii) Rozsah povinnosti uviest odôvodnenie podla toho istého rozsudku Elf Aquitaine/Komisia (C-521/09 P) 130. Zdá sa, ze odvolatelka naznacuje, ze otázka zohladnenia ex offo odôvodnenia aktov institúcií nadobúda nový rozmer a je osobitne naliehavá, pokial ide o rozhodnutia Komisie uplatnujúce domnienku rozhodujúceho vplyvu. V súlade so závermi vyplývajúcimi z rozsudku Elf Aquitaine/Komisia (C-521/09 P, [72]EU:C:2011:620) Súdny dvor totiz predovsetkým zdôraznil, ze súbezne s povinnostou Komisie "podrobne uviest" v spornom rozhodnutí dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze dôkazy predlozené odvolávajúcou sa materskou spolocnostou neboli dostatocné na vyvrátenie domnienky uplatnenej v tomto rozhodnutí, Vseobecný súd mal venovat osobitnú pozornost otázke, ci si Komisia splnila túto povinnost (bod 167 rozsudku). 131. Pripomínam, ze v rozsudku Elf Aquitaine/Komisia (C-521/09 P, [73]EU:C:2011:620) Súdny dvor predovsetkým zdôraznil, ze pokial ide osobitne o rozhodnutie Komisie, ktoré sa v prípade viacerých osôb, ktorým je urcené, výslovne opiera o domnienku skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, treba konstatovat, ze Komisia má v kazdom prípade - pod hrozbou, ze sa táto domnienka stane nevyvrátitelnou - povinnost vhodným spôsobom objasnit jeho adresátom dôvody, pre ktoré predlozené dôkazy o skutkových a právnych okolnostiach nestacili na vyvrátenie uvedenej domnienky. Povinnost Komisie odôvodnit svoje rozhodnutia v tejto otázke vyplýva najmä z vyvrátitelnej povahy uvedenej domnienky, ktorej vyvrátenie si vyzaduje, aby dotknuté strany predlozili dôkaz o ekonomických, organizacných a právnych vztahoch medzi dotknutými spolocnostami (bod 153 toho istého rozsudku). 132. V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, ze aj ked sa Komisia nemusí nevyhnutne vyjadrit k vsetkým tvrdeniam, ktoré pred nou uplatnia dotknuté strany, Vseobecný súd mal vzhladom na vsetky okolnosti prejednávanej veci venovat osobitnú pozornost tomu, ci sporné rozhodnutie podrobne objasnuje dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze dôkazy predlozené odvolatelkou neboli dostatocné na vyvrátenie domnienky uplatnenej v tomto rozhodnutí (body 161 a 167 rozsudku). 133. Odhliadnuc od uz zmienenej skutocnosti, ze pred Vseobecným súdom sa prejednala otázka odôvodnenia casti rozhodnutia Komisie, ktorá sa týkala uplatnenia domnienky rozhodujúceho vplyvu a tvrdení smerujúcich k vyvráteniu tejto domnienky, zastávam názor, ze cielom Súdneho dvora bolo objasnit osobitné okolnosti, a nie podla môjho názoru stanovit nejakú povinnost uviest podrobnejsie odôvodnenie a súcasne od Vseobecného súdu pozadovat v tomto ohlade osobitnú pozornost. 134. Domnievam sa, ze to celkom jasne vyplýva z výrazov, ktoré pouzil Súdny dvor, ktorý po tom, ako pripomenul ustálenú judikatúru týkajúcu sa odôvodnenia aktov s individuálnym dosahom ( [74]43 ) a najmä pravidlo, podla ktorého poziadavka odôvodnenia musí byt prispôsobená kazdému jednotlivému prípadu, uviedol osobitnosti prejednávanej veci. 135. Súdny dvor najprv poukázal na to, ze iba jedno odôvodnenie sporného rozhodnutia v prejednávanej veci skutocne objasnilo dôvody zamietnutia tvrdení odvolatelky týkajúcich sa predpokladanej nezávislosti jej dcérskej spolocnosti Komisiou. ( [75]44 ) 136. Dalej sa prejednávaná vec podla názoru Súdneho dvora vyznacovala zmenou postoja - nenapadnutého v rámci odvolacieho konania - vo vztahu k odvolatelke medzi prijatím rozhodnutia o organických peroxidoch ( [76]45 ) a sporného rozhodnutia ( [77]46 ). 137. Okrem toho v rámci rozsudku Súdny dvor z dôvodu "osobitných okolností" nakoniec rozhodol, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked urcil, ze sporné rozhodnutie je v súlade s clánkom 253 ES a nesankcionoval nedostatok odôvodnenia v spornom rozhodnutí, pokial ide o pokutu ulozenú odvolatelke. ( [78]47 ) 138. Nemyslím si, ze v prejednávanej veci neboli zohladnené závery vyplývajúce z uvedeného rozsudku. 139. Po prvé, ako Komisia velmi správne uviedla, podla môjho názoru tak znenie rozhodnutia Komisie, ako aj osobitné okolnosti, ktoré viedli k prijatiu tohto rozhodnutia, mali byt podla mna odlísené od tých, ktoré viedli k rozsudku Elf Aquitaine/Komisia (C-521/09 P, [79]EU:C:2011:620). Rozhodnutie Komisie nepochybne obsahuje podrobnejsie ( [80]48 ) a urcite menej nejasné odôvodnenie ako odôvodnenie rozhodnutia v tejto veci. 140. Po druhé mozno pochybovat o tom, ze Komisia sa prijatím sporného rozhodnutia v tomto prípade odklonila od rozhodovacej praxe. Uvedené rozhodnutie sa totiz vyznacuje urcitou ortodoxnostou, pokial ide o uplatnenie domnienky skutocného uplatnenia rozhodujúceho vplyvu v rámci vztahov medzi materskými spolocnostami a ich dcérskymi spolocnostami, ktoré majú v 100 % vlastníctve. Domnievam sa totiz, ze k uplatneniu tejto domnienky Komisiou a k jej prijatiu v judikatúre Súdneho dvora ( [81]49 ) doslo dávno pred prijatím sporného rozhodnutia. 141. Zo vsetkých uvedených skutocností vyplýva, ze argumentáciu zalozenú na údajnom porusení povinnosti odôvodnenia, ako sa spresnila v uvedenom rozsudku Elf Aquitaine/Komisia, nemozno podla mna prijat. 142. V kazdom prípade nie som presvedcený o tom, ze sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri "analýze odôvodnenia" sporného rozhodnutia. V skutocnosti sa domnievam, ze Vseobecný súd riadne zohladnil vsetky dôkazy, ktoré odvolatelka uplatnila s cielom spochybnit a vyvrátit domnienku rozhodujúceho vplyvu v tomto kontexte, ( [82]50 ) a ze sa skutocne uistil, ze Komisia naozaj preskúmala dôkazy predlozené v odpovedi na oznámenie o výhradách. Svedcia o tom rozsiahle úvahy Vseobecného súdu v rámci preskúmania tvrdení, ktoré odvolatelka v tejto súvislosti uplatnila a ktoré boli v jednotlivých prípadoch zalozené na neexistencii duplicity v riadiacich funkciách odvolatelky a spolocnosti Total France (body 75 az 81), na údajne samostatnom vymedzení obchodnej stratégie spolocnostou Total France (body 82 az 87), údajnej financnej nezávislosti spolocnosti Total France a nepatrnom podiele predaja parafínových voskov na obrate tejto spolocnosti (body 88 az 93), tvrdeniach, podla ktorých Total France neinformovala odvolatelku o svojej cinnosti na trhu (body 94 az 96) a na tvrdeniach, podla ktorých Total France nepodliehala pokynom odvolatelky a konala vo svojom vlastnom mene a na svoj vlastný úcet (body 97 az 100). 143. Na rozdiel od toho, co naznacuje odvolatelka, zastávam názor, ze uvedené úvahy nesvedcia o ziadnej zámene medzi moznostou uplatnit domnienku rozhodujúceho vplyvu, ako vyplýva z judikatúry, a legitímnou moznostou pre akúkolvek spolocnost predlozit dôkazy s cielom vyvrátit uvedenú domnienku. 144. Pokial ide nakoniec o výhradu zalozenú na skutocnosti, ze Vseobecný súd predovsetkým v bodoch 89, 90, 95, 98 a 99 nahradil svoje vlastné posúdenie nesprávnym posúdením Komisie, ani tá ma nepresvedcila. 145. Okrem okolnosti, ze niektoré z pasází sa vztahujú na nadbytocné úvahy, ( [83]51 ) ktorých zrusenie nemôze viest k zruseniu rozsudku, ( [84]52 ) to, ze Vseobecný súd v pasázach rozsudku týkajúcich sa druhej casti stvrtého zalobného dôvodu, v ktorej uviedol urcité úvahy Komisie a tieto úvahy porovnal v kritickej analýze vyplývajúcej z diskusie medzi stranami, nemozno povazovat za snahu o nahradenie odôvodnenia. 146. Preto navrhujem zamietnut prvú cast druhého odvolacieho dôvodu ako neprípustnú a v kazdom prípade ako nedôvodnú. 2. Druhá cast: nedostatok odôvodnenia zo strany Vseobecného súdu konajúceho v rámci svojej právomoci zmenit rozhodnutie a) Argumentácia úcastníkov konania 147. Odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze z vlastného podnetu neoveril relevantnost odôvodnenia výsky pokuty tak z hladiska závaznosti, ako aj dlzky trvania porusenia, hoci v rozsudku Total Raffinage Marketing/Komisia (T-566/08, [85]EU:T:2013:423) takýto krok uskutocnil. Podla názoru spolocnosti Total sa Vseobecný súd dopustil dvoch nesprávnych právnych posúdení: po prvé opomenul samostatne a aj bez návrhu overit primeranost pokuty, ktorá jej bola ulozená, a po druhé nesprávne odôvodnil svoje posúdenie, ked v bode 224 napadnutého rozsudku uviedol len to, ze výska pokuty je "vzhladom na vsetky okolnosti prejednávanej veci" primeraná. 148. Komisia navrhuje zamietnut túto cast odvolacieho dôvodu. b) Posúdenie 149. Druhá cast druhého odvolacieho dôvodu podla mna obsahuje dva aspekty. Prvý aspekt úzko súvisí s otázkami vyvolanými prvým odvolacím dôvodom, pretoze urobil urcitú paralelu s výskou pokuty stanovenou v rozsudku Total Raffinage Marketing/Komisia (T-566/08, [86]EU:T:2013:423). Druhý odvolací dôvod je celkovo viac zameraný na namietnutie nedostatku odôvodnenia primeranosti pokuty, ktorá bola spolocnosti ulozená. 150. V súvislosti s prvým aspektom odkazujem na uz uvedené úvahy. V skutocnosti Vseobecný súd nielenze nebol povinný zjednotit výsku pokuty ulozenej odvolatelke s výskou pokuty, ktorá bola nakoniec stanovená jej dcérskej spolocnosti, ale navyse sa výhrady uplatnené odvolatelkou pred Vseobecným súdom, pokial ide o dlzku trvania porusenia, netýkali rovnakého aspektu, aký spochybnil Vseobecný súd, a teda nemali "rovnaký predmet". 151. Pokial ide o druhý aspekt, nemyslím si, ze body napadnutého rozsudku, na ktoré osobitne poukázala odvolatelka (body 214 az 219 a 224), sú poznacené nesprávnym právnym posúdením alebo nedostatkom odôvodnenia, akokolvek vseobecné alebo strucné sa môzu javit úvahy Vseobecného súdu. 152. V prejednávanej veci treba pripomenút, ze Vseobecný súd poskytol nasledujúce vysvetlenie týkajúce sa zalobných dôvodov uplatnených na podporu návrhov na zmenu výsky pokuty. ( [87]53 ) 153. Najprv zamietol ôsmy zalobný dôvod smerujúci k zruseniu pokuty ulozenej odvolatelke, ktorý je zalozený na porusení usmernení z roku 2006 a na neprimeranosti výsky pokuty. Odôvodnenie zo strany Vseobecného súdu v odpovedi na tento zalobný dôvod ( [88]54 ) nie je poznacené ziadnou nejednoznacnostou a napokon v rámci tohto odvolania nebolo nijako spochybnené. 154. Dalej na základe odôvodnenia, ktoré bolo podla môjho názoru postacujúce, ( [89]55 ) zamietol celú argumentáciu, ktorú odvolatelka uplatnila v rámci deviateho zalobného dôvodu smerujúceho k podstatnému znízeniu výsky pokuty, zalozenému na údajne nesprávnom urcení závaznosti a dlzky trvania namietaných postupov, ako aj na porusení práva na obhajobu. 155. Okrem toho, hoci Vseobecný súd uviedol v súvislosti s výhradou zalozenou na nedostatocnom odôvodnení skutocnosti, ze nezohladnil neexistenciu úcinkov sporných postupov na relevantný trh, ze preskúmanie odôvodnenia spadá pod preskúmanie zákonnosti sporného rozhodnutia, ktoré Vseobecný súd vykonáva na základe clánku 230 ES, ( [90]56 ) aj tak neodmietol odpovedat na tvrdenia odvolatelky, ako boli uvedené v zalobe v prvostupnovom konaní. ( [91]57 ) 156. Uvedené úvahy sú podla mna platné, pokial ide o tvrdenia uvedené s cielom vyvrátit zistenia Komisie týkajúce sa dlzky trvania porusenia (pozri body 215 az 219 napadnutého rozsudku). 157. Nakoniec nemôzem súhlasit s argumentáciou, ze záver uvedený v bode 224 napadnutého rozsudku, podla ktorého bola výska pokuty ulozenej zalobkyni "vzhladom na vsetky okolnosti v prejednávanej veci" primeraná, ktorý je údajne osobitne vágny a vseobecný, svedcí o tom, ze Vseobecný súd nevykonal svoju neobmedzenú právomoc, ktorú bol povinný vykonat. 158. Okrem toho, ze odvolatelka opomenula uviest, ze záver, ku ktorému dospel Vseobecný súd v bode 224 napadnutého rozsudku, je výsledkom preskúmania súboru zalobných dôvodov uplatnených na podporu návrhu na opravu, neuviedla ani to, v ktorých aspektoch, ktoré boli konkrétne v konaní prejednané, je odôvodnenie Vseobecného súdu poznacené nedostatkom odôvodnenia. 159. Aj keby odvolatelka skutocne chcela spochybnit preskúmanie primeranosti pokuty, ktorá jej bola ulozená, Vseobecným súdom, opomenula uviest, ktoré okolnosti mali byt podla jej názoru pri výkone neobmedzenej súdnej právomoci zohladnené. Od Vseobecného súdu nemozno pozadovat, aby pri výkone súdnej právomoci nahradil svoje posúdenie posúdením Komisie a preskúmal ex offo ostatné výhrady, ktoré môzu byt prípadne uplatnené proti namietaným skutocnostiam sporného rozhodnutia. ( [92]58 ) 160. Zo vsetkých uvedených dôvodov navrhujem zamietnut druhý odvolací dôvod v celom rozsahu. C - O stvrtom az siestom odvolacom dôvode smerujúcom k zruseniu alebo k zmene výsky pokuty 161. Svojím stvrtým odvolacím dôvodom odvolatelka subsidiárne ziada Súdny dvor, aby vzhladom na úvahy uvedené najmä v rámci tretieho odvolacieho dôvodu uplatnil svoju vlastnú právomoc zmenit rozhodnutie a pokutu ulozenú spolocnosti Total zrusil alebo znízil jej výsku a pritom zohladnil vsetky právne okolnosti prípadu. 162. Svojím piatym odvolacím dôvodom odvolatelka takisto subsidiárne ziada Súdny dvor, aby aj v prípade nezrusenia napadnutého rozsudku rozhodol, ze Vseobecný súd nesprávne uplatnil svoju právomoc zmenit rozhodnutie, a aby pokutu ulozenú spolocnosti Total znízil na úroven pokuty ulozenej jej dcérskej spolocnosti v zmysle rozsudku Total Raffinage Marketing/Komisia (T-566/08, [93]EU:T:2013:423), alebo pokutu znízil o sumu 2704158 eur. 163. Svojím siestym a siedmym odvolacím dôvodom uplatneným subsidiárne v poslednom rade odvolatelka v kazdom prípade ziada Súdny dvor, aby znízil základnú ciastku pokuty, ktorá jej bola ulozená, na úroven základnej ciastky pokuty ulozenej jej dcérskej spolocnosti Total France alebo v prípade podania odvolania dcérskou spolocnostou, rozsudkom Súdneho dvora o tomto odvolaní, ak Súdny dvor dospeje k záveru, ze vo veci mozno rozhodnút alebo rozsudkom vydaným Vseobecným súdom po vrátení veci Súdnym dvorom. Z rovnakých dôvodov sa Total domnieva, ze prípadné zrusenie pokuty ulozenej jej dcérskej spolocnosti musí mat nevyhnutne za následok zrusenie pokuty, ktorá jej bola ulozená. 164. Kedze prvé tri odvolacie dôvody treba vylúcit, stvrtý odvolací dôvod, ktorý podlieha podmienke prípadného prijatia jedného z nich, a najmä prijatia tretieho odvolacieho dôvodu, musí byt podla môjho názoru zamietnutý. 165. V zostávajúcej casti stací pripomenút, ze Súdnemu dvoru neprinálezí pri rozhodovaní o otázkach práva v rámci odvolania nahrádzat svojím posúdením z dôvodov spravodlivosti posúdenie Vseobecného súdu, ktorý rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva Únie v rámci plnej rozhodovacej právomoci. ( [94]59 ) 166. Dalej treba uviest, ze Vseobecný súd uz konal o návrhu na znízenie pokuty ulozenej odvolatelke a ze po tom, ako preskúmal jej tvrdenia a vykonal svoju neobmedzenú právomoc, rozhodol, ze tieto tvrdenia neodôvodnujú takéto znízenie. 167. Este zostáva urcit, ci je v prejednávanej veci primerané, aby Súdny dvor zmenil výsku pokuty ulozenej odvolatelke na úroven znízenej výsky pokuty dotknutej dcérskej spolocnosti v paralelnej zalobe Total Marketing Services/Komisia (C-634/13 P), o ktorej prebieha konanie pred Súdnym dvorom (pozri moje návrhy v uvedenej veci, body 103 az 112). 168. V prejednávanej veci navrhujem vyhlásit cast rozsudku Vseobecného súdu za nezákonnú a súcasne znízit výsku pokuty ulozenej uvedenej dcérskej spolocnosti na 116364588 eur, aby sa zohladnila skutocnost, ze Vseobecný súd nesprávne potvrdil posúdenie, podla ktorého sa Total France aj po pracovnom zasadnutí 11. - 12. mája 2004 podielala na karteli v oblasti parafínových voskov. 169. Vyvstáva otázka, ci je v tejto veci primerané, aby sa uvedené znízenie zohladnilo voci odvolatelke, a to v súlade s moznostou, ktorú poskytuje rozsudok Komisia/Tomkins (C-286/11 P, [95]EU:C:2013:29). 170. Pokial ide o tento konkrétny aspekt, treba totiz poukázat na to, ze odvolatelka, podobne ako jej dcérska spolocnost Total France, tvrdí v prvej casti svojho deviateho odvolacieho dôvodu, ze v prípade dcérskej spolocnosti Komisia nesprávne urcila 28. apríl 2005 za dátum ukoncenia úcasti na porusení týkajúcom sa parafínových voskov. ( [96]60 ) 171. Zaloby odvolatelky a jej dcérskej spolocnosti Total France podané na Vseobecný súd vo veciach, ktoré jednotlivo viedli k rozsudkom Total/Komisia (T-548/08, [97]EU:T:2013:434) a Total Raffinage Marketing/Komisia (T-566/08, [98]EU:T:2013:423), sa teda v tomto smere vyznacujú totoznostou predmetu v zmysle rozsudku Komisia/Tomkins (C-286/11 P, [99]EU:C:2013:29). 172. Za týchto okolností je súd Únie v súlade s judikatúrou odvodenou z tohto rozsudku oprávnený priamo vyvodit dôsledky z dodatocného znízenia pokuty, ktoré sa navrhuje vo vztahu k dcérskej spolocnosti odvolatelky v konaní Total Marketing Services/Komisia (C-634/13 P), ktoré paralelne prebieha pred Súdnym dvorom. 173. Naopak súd Únie nie je v ziadnom prípade oprávnený sám od seba pristúpit k znízeniu pokuty ulozenej odvolatelke v nadväznosti na prvé znízenie pokuty uskutocnené Vseobecným súdom, t. j. znízenie, ktorého úcelom bolo vykompenzovat porusenie zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ku ktorému doslo pri zohladnení dlzky trvania úcasti spolocnosti Total France na porusení (pozri bod 13 týchto návrhov). 174. Súhrnne povedané, hoci je Súdny dvor v prejednávanej veci oprávnený priamo zohladnit znízenie, ktoré navrhujem priznat v uvedenom paralelnom konaní Total Marketing Services/Komisia dcérskej spolocnosti Total France, na druhej strane nemôze priamo zohladnit znízenie, ktoré Vseobecný súd uskutocnil vo veci, ktorá viedla k rozsudku Total Raffinage Marketing/Komisia (T-566/08, [100]EU:T:2013:423). 175. Mohlo by sa javit velmi umelé, aby Súdny dvor za týchto okolností sám od seba pristúpil k zjednoteniu pokút. Súdny dvor nie je totiz oprávnený vziat do úvahy prvé znízenie pokuty (cize znízenie, o ktorom rozhodol Vseobecný súd), ale je oprávnený vziat do úvahy druhé znízenie pokuty za predpokladu, ze Súdny dvor prijme moje návrhy, ktoré som predlozil vo veci Total Marketing Services/Komisia (C-634/13 P), o ktorej prebieha konanie pred Súdnym dvorom. Toto podla môjho názoru objasnuje vsetky obmedzenia zásahu súdu. 176. Nic to vsak nemení na skutocnosti, ako som uz uviedol, ze treba dôrazne pripomenút, ze predovsetkým Komisii prinálezí vyvodit dôsledky z dalsieho rozsudku podla clánku 266 prvého odseku ZFEÚ. To znamená, ze Komisia v ziadnom prípade nemôze pozadovat od odvolatelky vyssiu sumu pokuty, ako je suma, ktorú bude in fine povinná zaplatit jej dcérska spolocnost Total France na základe rozsudku, ktorým sa ukoncí konanie o veci Total Marketing Services/Komisia (C-634/13 P) paralelne prebiehajúce pred Súdnym dvorom. 177. S touto jedinou výhradou sa domnievam, ze posledným trom odvolacím dôvodom nemozno vyhoviet. VI - Návrh 178. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Total SA je povinná nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ ( [101]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [102]2 ) T-548/08, [103]EU:T:2013:434, dalej len "napadnutý rozsudok". ( [104]3 ) V tomto prípade ide o rozsudok vynesený v ten istý den ako napadnutý rozsudok vo veci Total Raffinage Marketing/Komisia (T-566/08, [105]EU:T:2013:423). ( [106]4 ) Podla tohto ustanovenia "institúcia..., ktorej akt bol vyhlásený za neplatný..., je povinná urobit nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela rozsudku Súdneho dvora Európskej únie". ( [107]5 ) C-286/11 P, [108]EU:C:2013:29. ( [109]6 ) [110]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006". ( [111]7 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([112]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [113]8 ) Treba uviest, ze Komisia sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu odvolávala aj na neprípustnost odvolacieho dôvodu, ale nakoniec túto kvalifikáciu vo svojej duplike zmenila. ( [114]9 ) Bod 43 tohto rozsudku. ( [115]10 ) Rozsudok Tomkins/Komisia (T-382/06, [116]EU:T:2011:112, bod 38). ( [117]11 ) Podla môjho názoru takýto záver vyplýva z bodu 37 rozsudku Komisia/Tomkins (C-286/11 P, [118]EU:C:2013:29), podla ktorého "úvahy [Komisie] nepostacujú na spochybnenie konstatovania, ktoré Vseobecný súd vykonal v bode 38 napadnutého rozsudku". ( [119]12 ) C-247/11 P a C-253/11 P, [120]EU:C:2014:257, body 137 a 138. ( [121]13 ) C-50/12 P, [122]EU:C:2013:771, bod 58. ( [123]14 ) V prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí ulozila odvolatelke pokutu 34 miliónov eur a jej dcérskej spolocnosti Fardem Packaging BV ulozila pokutu 2,2 milióna eur. ( [124]15 ) C-243/12 P, [125]EU:C:2014:2006. ( [126]16 ) Pozri opis argumentácie, ktorú uplatnila pred Súdnym dvorom FLS Plast A/S, v bodoch 93 az 96 rozsudku. ( [127]17 ) Rozsudok FLS Plast/Komisia (C-243/12 P, [128]EU:C:2014:2006, bod 107). ( [129]18 ) Predpoklad, ktorý sa tu uvádza, treba odlísit od predpokladu, ze materskej spolocnosti bola ulozená pokuta za jej vlastné správanie, ktorej výska sa potom môze lísit od výsky pokuty ulozenej jej dcérskej spolocnosti. ( [130]19 ) Pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia (C-97/08 P, [131]EU:C:2009:536, bod 54 a citovanú judikatúru). ( [132]20 ) Pozri najmä rozsudok Komisia a i./Siemens Österreich a i. (C-231/11 P az C-233/11 P, [133]EU:C:2014:256, body 43 a 45, ako aj citovanú judikatúru). ( [134]21 ) Pozri rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia (C-243/12 P, [135]EU:C:2009:536, body 58 a 59, ako aj citovanú judikatúru). ( [136]22 ) Pokial ide o nedávno zauzívané pouzitie tohto výrazu, pozri najmä rozsudky Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin (C-434/13 P, [137]EU:C:2014:2456, body 39 a 51 a citovanú judikatúru), Schindler Holding a i./Komisia (C-501/11 P, [138]EU:C:2013:522, bod 101), ako aj Komisia a i./Siemens Österreich a i. (C-231/11 P az C-233/11 P, [139]EU:C:2014:256, bod 44 a citovanú judikatúru). ( [140]23 ) Pozri rozsudok Komisia a i./Siemens Österreich a i. (C-231/11 P az C-233/11 P, [141]EU:C:2014:256, bod 47 a citovanú judikatúru). ( [142]24 ) BERNARDEAU, L., CHRISTIENNE, J.-P.: Les amendes en droit de la concurrence - Pratique décisionnelle et contrôle juridictionnel du droit de l'Union, coll. "Europe(s)". 1. vyd. Bruxelles: Larcier, 2013, osobitne bod II.1231. ( [143]25 ) C-310/97 P, [144]EU:C:1999:407. ( [145]26 ) Rozsudok Komisia/AssiDomän Kraft Products a i. (C-310/97 P, [146]EU:C:1999:407, bod 52 a citovaná judikatúra). ( [147]27 ) Tamze (bod 53). ( [148]28 ) C-201/09 P a C-216/09 P, [149]EU:C:2011:190, bod 141. ( [150]29 ) V rozsudku Komisia/AssiDomän Kraft Products a i. (C-310/97 P, [151]EU:C:1999:407, bod 56) Súdny dvor uviedol, ze clánok 176 Zmluvy o ES (teraz clánok 266 ZFEÚ) neznamená, ze Súdny dvor je na ziadost dotknutých strán povinný opätovne preskúmat totozné alebo podobné rozhodnutia, ktorých sa údajne týka tá istá nezrovnalost, urcené iným adresátom ako odvolatel. ( [152]30 ) V tomto prípade to tak je. Prístupu, ktorý Komisia presadzuje v prejednávanej veci, vsak odporuje prístup, ktorý prijala v iných prípadoch, ked v súvislosti s pokutou ulozenou spolocnosti naopak tvrdí, napriek neexistencii návrhu v tomto zmysle v zalobe uvedenej spolocnosti, ze Vseobecný súd zasiahol do povinností Komisie, ktoré jej vyplývajú z clánku 266 prvého odseku ZFEÚ (pozri najmä rozsudok Alliance One International/Komisia, C-679/11 P, [153]EU:C:2013:606, body 93 a 107). ( [154]31 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesli generálny advokát Mengozzi vo veci Komisia/Tomkins (C-286/11 P, [155]EU:C:2012:499, bod 37) a generálny advokát Poiares Maduro vo veci Groupe Danone/Komisia (C-3/06 P, [156]EU:C:2006:720, bod 49). ( [157]32 ) T-386/06, [158]EU:T:2011:115. ( [159]33 ) Hoci znenie odvolacieho dôvodu môze byt v urcitých ohladoch istým spôsobom zavádzajúce, odvolatelka namieta zmenu povahy zodpovednosti, a nie len sprísnenie svojej zodpovednosti. ( [160]34 ) Pokial ide o najnovsiu zmienku o tejto poziadavke, pozri rozsudok ÚHVT/National Lottery Commission (C-530/12 P, [161]EU:C:2014:186, bod 54 a citovanú judikatúru). ( [162]35 ) Pozri najmä rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia (C-40/12 P, [163]EU:C:2013:768, bod 81 a citovanú judikatúru). ( [164]36 ) Pozri najmä rozsudky KME Germany a i./Komisia (C-272/09 P, [165]EU:C:2011:810, bod 104), Chalkor/Komisia (C-386/10 P, [166]EU:C:2011:815, bod 64), ako aj KME Germany a i./Komisia (C-389/10 P, [167]EU:C:2011:816, bod 131). ( [168]37 ) Svedcí o tom okolnost, ze v konaní pred Súdnym dvorom bolo toto zamietnuté ako nový odvolací dôvod (pozri rozsudky Langnese-Iglo/Komisia, C-279/95 P, [169]EU:C:1998:447, body 53 az 56, a The Dow Chemical Company/Komisia, C-179/12 P, [170]EU:C:2013:605, body 80 az 83). ( [171]38 ) C-521/09, [172]EU:C:2011:620, body 150 az 165. ( [173]39 ) Body 88 az 93 a 94 az 96 napadnutého rozsudku. ( [174]40 ) Pozri najmä rozsudok Elf Aquitaine/Komisia (C-521/09 P, [175]EU:C:2011:620, bod 148 a citovanú judikatúru). ( [176]41 ) Pozri rozsudok Gascogne Sack Deutschland/Komisia (C-40/12 P, [177]EU:C:2013:768, body 46 az 55 a 61 az 64). ( [178]42 ) Pozri bod 9 tohto rozsudku, v ktorom sa uvádza preskúmanie druhého zalobného dôvodu Vseobecným súdom, ktorý bol pred ním uplatnený a ktorý bol zalozený na nedostatocnom odôvodnení. ( [179]43 ) Pozri Elf Aquitaine/Komisia (C-521/09 P, [180]EU:C:2011:620, body 144 az 155). ( [181]44 ) Tamze (bod 168). ( [182]45 ) Rozhodnutie Komisie K(2003) 4570 v konecnom znení z 10. decembra 2003 o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-2/37.857 - Organické peroxidy) ([183]Ú. v. EÚ L 110, 2005, s. 44). ( [184]46 ) T. j. rozhodnutie Komisie K(2004) 4876 v konecnom znení z 19. januára 2005 o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/37.773 - AMCA) (pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia, [185]EU:C:2011:620, body 163 az 167). ( [186]47 ) Pozri rozsudok Elf Aquitaine/Komisia (C-521/09 P, [187]EU:C:2011:620, bod 170). ( [188]48 ) Posúdenie týkajúce sa podniku zodpovedného za porusenie je, pokial ide o odvolatelku, uvedené v priblizne dvadsiatich odôvodneniach (odôvodnenia 574 az 586 sporného rozhodnutia). ( [189]49 ) Pozri najmä rozsudok Akzo Nobel a i./Komisia (C-243/12 P, [190]EU:C:2009:536, body 58 az 63 a citovanú judikatúru). ( [191]50 ) Pozri preskúmanie stvrtého zalobného dôvodu vykonaného v bodoch 67 az 102 napadnutého rozsudku. ( [192]51 ) Týka sa to bodov 80 a 99 napadnutého rozsudku. ( [193]52 ) Pozri najmä rozsudok Komisia/Deutsche Post (C-399/08 P, [194]EU:C:2010:481, bod 75 a citovanú judikatúru). ( [195]53 ) Pozri body 191 az 224 napadnutého rozsudku. ( [196]54 ) Tamze (body 193 az 204). ( [197]55 ) Tamze (body 208 az 220 a 222 az 223). ( [198]56 ) Pozri bod 212 prvú vetu napadnutého rozsudku. ( [199]57 ) Pozri bod 212 tretiu vetu napadnutého rozsudku. ( [200]58 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Siemens a i./Komisia (C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, [201]EU:C:2013:866, bod 340). ( [202]59 ) Pozri najmä rozsudok E.ON Energie/Komisia (C-89/11 P, [203]EU:C:2012:738, bod 125 a citovanú judikatúru). ( [204]60 ) Pozri v tejto súvislosti bod 215 napadnutého rozsudku. References 1. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0005 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 7. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0006 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A423&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A423&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A423&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 11. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0007 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A423&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 14. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0008 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0009 20. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0010 21. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0011 22. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0012 23. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0013 24. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0014 25. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0015 26. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0016 27. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0017 28. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0018 29. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0019 30. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0020 31. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0021 32. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0022 33. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0023 34. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0024 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A112&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0025 37. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0026 38. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0027 39. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0028 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 41. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0029 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 45. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0030 46. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0031 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 48. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0032 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0033 51. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0034 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A423&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A423&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 54. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0035 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A423&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A423&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A112&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0036 62. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0037 63. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0038 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A423&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 67. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0039 68. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0040 69. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0041 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 71. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0042 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 74. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0043 75. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0044 76. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0045 77. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0046 78. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0047 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 80. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0048 81. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0049 82. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0050 83. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0051 84. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0052 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A423&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A423&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 87. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0053 88. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0054 89. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0055 90. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0056 91. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0057 92. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0058 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A423&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 94. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0059 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 96. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#t-ECR_62013CC0597_SK_01-E0060 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A434&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A423&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A423&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 101. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0001 102. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0002 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A434&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 104. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0003 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A423&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 106. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0004 107. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0005 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 109. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0006 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 111. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0007 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 113. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0008 114. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0009 115. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0010 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A112&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 117. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0011 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 119. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0012 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 121. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0013 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 123. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0014 124. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0015 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2006&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 126. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0016 127. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0017 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2006&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 129. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0018 130. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0019 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 132. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0020 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 134. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0021 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 136. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0022 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 140. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0023 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 142. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0024 143. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0025 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 145. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0026 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 147. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0027 148. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0028 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 150. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0029 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 152. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0030 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A606&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 154. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0031 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A499&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 156. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A720&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 157. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0032 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A115&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 159. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0033 160. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0034 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A186&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 162. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0035 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 164. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0036 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 168. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0037 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A447&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 171. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0038 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 173. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0039 174. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0040 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 176. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0041 177. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 178. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0042 179. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0043 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 181. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0044 182. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0045 183. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:110:TOC 184. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0046 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 186. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0047 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 188. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0048 189. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0049 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 191. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0050 192. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0051 193. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0052 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A481&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 195. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0053 196. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0054 197. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0055 198. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0056 199. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0057 200. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0058 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 202. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0059 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 204. file:///tmp/lynxXXXXL1C8u4/L90927-1979TMP.html#c-ECR_62013CC0597_SK_01-E0060