NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NILS WAHL prednesené 12. februára 2015 ( [1]1 ) Vec C-583/13 P Deutsche Bahn AG, DB Mobility Logistics AG, DB Energie GmbH, DB Netz AG, DB Schenker Rail GmbH, DB Schenker Rail Deutschland AG, Deutsche Umschlaggesellschaft Schiene-Straße mbH (DUSS) proti Európskej komisii "Odvolanie -- Clánok 20 ods. 4 a clánok 28 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 -- Inspekcné právomoci Komisie -- Základné právo na nedotknutelnost obydlia -- Základné právo na úcinné súdne preskúmanie -- Rozsudok Dow Benelux -- Dôkazné bremeno -- Dôsledky protiprávnych prehliadok vykonaných Komisiou" 1. Právna ochrana pred neodôvodenou prehliadkou obydlia orgánmi presadzovania práva sa vo vseobecnosti povazuje za jednu zo zásad, ktoré sú príznacné pre odlísenie spolocností zalozených na zásadách právneho státu od iných, represívnejsích foriem vlády. 2. Vsade sa vsak uznáva, ze aj v spolocnostiach zalozených na zásadách právneho státu, ako napríklad v Európskej únii, musia mat orgány verejnej moci k dispozícii úcinné vysetrovacie právomoci, aby mohli stíhat mozné porusenia. 3. Právna úprava preto musí dosiahnut rovnováhu medzi právom na súkromie na jednej strane a úcinným presadzovaním práva na druhej strane. 4. Predmetom tohto konania je otázka, ci sa v rámci práva EÚ v oblasti hospodárskej sútaze dosiahla správna rovnováha medzi potrebou úcinných vysetrovacích nástrojov a právom na ochranu pred neodôvodnenou prehliadkou. Súdny dvor sa má presnejsie vyjadrit k dvom otázkam: i) je súcasný systém EÚ týkajúci sa inspekcií podla nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [2]2 ) zlucitelný s clánkami 7 a 47 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") a ii) aké sú v rámci tohto systému dôsledky protiprávnej prehliadky vykonanej Komisiou? I - Právny rámec 5. V clánku 20 nariadenia c. 1/2003 ("Právomoc Komisie vykonávat inspekcie") sa uvádza: "1. Aby mohla Komisia plnit povinnosti urcené jej týmto nariadením, môze vykonávat vsetky nevyhnutné inspekcie podnikov a zdruzení podnikov. 2. Úradníci a iné sprevádzajúce osoby urcené Komisiou na vykonávanie inspekcie sú oprávnené: a) vstúpit do vsetkých priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov podniku a zdruzení podnikov; b) prekontrolovat vsetky obchodné knihy a záznamy bez ohladu na formu, v akej sú uchovávané; c) vyhotovit alebo získat akékolvek kópie formulárov alebo výtahov z obchodných kníh a záznamov; ... 4. Podniky a zdruzenia podnikov sú povinné podrobit sa inspekciám nariadeným Komisiou. Rozhodnutie vymedzuje predmet a úcel inspekcie, stanovuje dátum, kedy má zacat, a uvádza pokuty podla clánkov 23 a 24 a právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom. ... ... 6. Ked úradníci a ostatné sprevádzajúce osoby poverené Komisiou zistia, ze podnik sa bráni inspekcii nariadenej podla tohto clánku, príslusný clenský stát im poskytne nevyhnutnú pomoc, prípadne s asistenciou polície alebo zodpovedajúceho vynucovacieho orgánu tak, aby im umoznili vykonat inspekciu. 7. Ak pomoc poskytnutá podla odseku 6 predpokladá povolenie súdneho orgánu podla vnútrostátneho práva, poziada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie mozno poziadat aj vo forme predbezného opatrenia. 8. Ked sa ziada o povolenie podla odseku 7, vnútrostátny súdny orgán skontroluje, ci je rozhodnutie Komisie pravé a ci uvazované donucovacie opatrenia nie sú bud zaujaté, alebo neprimerané vzhladom na predmet inspekcie. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môze vnútrostátny súdny orgán poziadat Komisiu priamo alebo nepriamo, prostredníctvom orgánu hospodárskej sútaze clenského státu, o podrobné vysvetlenie, najmä pokial ide o dôvody, ktoré viedli Komisiu k podozreniu o porusení clánkov [101 a 102 Zmluvy o FEÚ], ako aj o závaznosti porusovania a o spôsobe úcasti príslusného podniku. Vnútrostátny súdny orgán vsak nemôze spochybnit potrebu inspekcie ani pozadovat informácie obsiahnuté v dokumentácii Komisie. Zákonnost rozhodnutia Komisie podlieha len preskúmaniu Súdnym dvorom." 6. Clánok 28 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 navyse stanovuje: "Bez dopadu na clánky 12 a 15 sa informácie získané podla clánkov 17 az 22 pouzijú len na úcel, na ktorý boli získané." II - Okolnosti predchádzajúce sporu 7. V roku 2011 Komisia prijala tri rozhodnutia, pricom kazdé z nich nariadovalo inspekciu priestorov spolocnosti Deutsche Bahn AG a niektorých z jej dcérskych spolocností (DB Mobility Logistics, DB Netz AG, DB Energie GmbH, DB Schenker Rail GmbH, DB Schenker Rail Deutschland AG a Deutsche Umschlagegesellschaft Schiene-Straße mbH) (dalej spolocne len "Deutsche Bahn" alebo "odvolatelky"). Deutsche Bahn je podnik, ktorý pôsobí v odvetviach vnútrostátnej a medzinárodnej nákladnej dopravy a prepravy pasazierov, logistiky a v odvetví poskytovania doplnkových sluzieb zeleznicnej prepravy. 8. Prvé rozhodnutie o inspekcii ( [3]3 ) bolo oznámené spolocnosti Deutsche Bahn 29. marca 2011, ked inspektori Komisie poziadali o prístup do priestorov spolocnosti Deutsche Bahn v Berlíne, Frankfurte nad Mohanom a Mainzi (Nemecko). Rozhodnutie sa týkalo mozného neoprávneného preferencného zaobchádzania, ktoré spolocnost DB Energie poskytovala ostatným dcérskym spolocnostiam Deutsche Bahn vo forme rabatového systému vztahujúceho sa na zásobovanie energiou pre elektrické trakcie (dalej len "prvé údajné porusenie"). 9. V priebehu inspekcií inspektori Komisie nasli v priestoroch spolocnosti Deutsche Bahn dokumenty, o ktorých sa Komisia domnievala, ze mohli naznacovat iné protisútazné konanie (dalej len "dokumenty DUSS"), a preto bolo spolocnosti Deutsche Bahn 31. marca 2011 oznámené dalsie rozhodnutie o inspekcii (dalej len "druhé rozhodnutie o inspekcii"), kým prvá inspekcia sa este stále vykonávala. Druhé rozhodnutie o inspekcii sa týkalo porusení pravidiel hospodárskej sútaze, ktorých sa údajne dopustila Deutsche Umschlagegesellschaft Schiene-Straße (dalej len "DUSS") strategickým pouzívaním infrastruktúry spravovanej spolocnostou Deutsche Bahn (dalej len "druhé údajné porusenie"). ( [4]4 ) 10. Prvá a druhá inspekcia sa skoncili 31. marca respektíve 1. apríla 2011. 11. Následne bolo prijaté dalsie rozhodnutie o inspekcii (dalej len "tretie rozhodnutie o inspekcii") ( [5]5 ), ktoré bolo spolocnosti Deutsche Bahn oznámené 26. júla 2011. Rozsah tretej inspekcie zahrnal aj porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, ktorých sa údajne dopustila DUSS. Tretia inspekcia sa konala od 26. do 29. júla 2011. III - Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 12. V nadväznosti na inspekcie podala Deutsche Bahn proti Komisii na Vseobecný súd zaloby o neplatnost troch rozhodnutí o inspekcii (dalej len "sporné rozhodnutia") z dôvodu, ze porusovali právo spolocnosti Deutsche Bahn na súkromie, jej právo na úcinnú súdnu ochranu, právo na obranu a zásadu proporcionality. 13. Vseobecný súd rozsudkom zo 6. septembra 2013 v spojených veciach T-289/11, T-290/11 a T-521/11, Deutsche Bahn a i./Komisia (dalej len "napadnutý rozsudok") ( [6]6 ), tieto zaloby v celom rozsahu zamietol a zaviazal spolocnost Deutsche Bahn na náhradu trov konania. IV - Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 14. Odvolatelky svojím odvolaním, podaným na Súdnom dvore 18. novembra 2013, navrhujú, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok, -- zrusil sporné rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 15. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie, -- zaviazal odvolatelky na náhradu trov konania. 16. Spanielska vláda a Dozorný orgán EZVO (dalej len "DOE") predlozili písomné pripomienky na podporu Komisie a tiez predniesli ústne pripomienky na pojednávaní konanom 4. decembra 2014, co urobili aj odvolatelky a Komisia. V - Posúdenie odvolacích dôvodov 17. Odvolatelky uvádzajú styri odvolacie dôvody, ktoré postupne preskúmam. Skôr nez to urobím, strucne opísem niektoré klúcové aspekty systému upraveného nariadením c. 1/2003, pokial ide o inspekcie vykonávané Komisiou. A - Úvod 18. Zákonnost inspekcie priestorov podniku vykonávanej Komisiou závisí od obsahu rozhodnutia Komisie, ktorým sa podniku nariaduje, aby sa podrobil inspekcii. Podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 má rozhodnutie "vymedz[it] predmet a úcel inspekcie". Súdny dvor vo svojej judikatúre konstatoval, ze je preto v zásade povinnostou Komisie co najpresnejsie vo svojom rozhodnutí oznacit to, co sa inspekciou hladá, a podklady, ktoré sa majú preverit, aj ked nie je nevyhnutné, aby toto rozhodnutie uvádzalo presné ohranicenie dotknutého trhu ani presnú právnu kvalifikáciu predpokladaných porusení alebo urcenie obdobia, pocas ktorého k týmto poruseniam doslo. ( [7]7 ) Súdny dvor vo svojej ustálenej judikatúre charakterizuje túto osobitnú povinnost odôvodnenia ako "podstatnú nálezitost nielen na to, aby sa preukázala dôvodnost zamýslaného zásahu v rámci dotknutých podnikov, ale aj na to, aby sa im umoznilo pochopit rozsah ich povinnosti spolupráce pri zachovaní ich práva na obhajobu" ( [8]8 ). 19. Na rozdiel od svojich povinností vo vztahu k iným ako prevádzkovým priestorom (clánok 21 nariadenia c. 1/2003) Komisia v prípade spolocnosti, ktorá je predmetom inspekcie podla clánku 20 tohto nariadenia, nemusí mat nijaké konkrétne podozrenie o protiprávnom konaní tejto spolocnosti, ale musí mat len podozrenie, ze táto spolocnost môze uchovávat relevantné informácie. 20. Pokial sú dodrzané vyssie uvedené poziadavky, rozhodnutie Komisie samo osebe nepodlieha súdnemu preskúmaniu ex ante. Len ak sa uvazuje o donucovacích opatreniach a uplatnitelné vnútrostátne právo vyzaduje a priori súdne povolenie na tento úcel, dochádza k predbeznému súdnemu preskúmaniu rozhodnutia o inspekcii. Vzhladom na obmedzenia takého súdneho preskúmania, ktoré vyplývajú z clánku 20 ods. 8 nariadenia c. 1/2003, je vsak nepravdepodobné, ze by vnútrostátny súd nepovolil donucovacie opatrenia pozadované v danom prípade. Aj keby sa to stalo, odmietnutie dotknutého podniku podrobit sa inspekcii by v kazdom prípade bolo mozné sankcionovat podla clánkov 23 a 24 nariadenia c. 1/2003. ( [9]9 ) 21. Podla clánku 28 nariadenia c. 1/2003 akýkolvek dokument alebo informácia, ktoré boli získané pocas inspekcie, sa musia - okrem výnimiek stanovených v tom istom nariadení - pouzit len na úcel, na ktorý boli získané. Ako konstatoval Súdny dvor, táto poziadavka má chránit právo dotknutých podnikov na obranu. Toto právo by bolo vázne ohrozené, ak by sa Komisia mohla vo vztahu k podnikom odvolávat na dôkazy, ktoré síce boli získané pocas vysetrovania, ale nesúvisia s jeho predmetom alebo úcelom tohto konkrétneho vysetrovania. ( [10]10 ) 22. Ako vsak Súdny dvor konstatoval v rozsudku Dow Benelux, vyssie uvedené ustanovenie nebráni Komisii v zacatí setrenia s cielom overit alebo doplnit informácie, ktoré náhodou nasla pocas iného vysetrovania, ak také informácie svedcia o moznej existencii iného porusenia pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej sútaze. Ak by to Komisia nemohla urobit, predstavovalo by to zbytocné obmedzenie je vysetrovacích právomocí, kedze podnik zodpovedný za prípadné porusenie môze v rámci nového vysetrovania v celom rozsahu uplatnit svoje právo na obranu. ( [11]11 ) Preto nic nebráni pouzitiu náhodne nájdených informácií, pokial sa zacne a vedie nové vysetrovanie, a to v súlade s nariadením c. 1/2003. 23. Napokon Súdny dvor tiez rozhodol, ze podnik, v ktorom sa vykonala inspekcia nariadená Komisiou, môze napadnút rozhodnutie o nariadení inspekcie na súdoch EÚ. Ak sa toto rozhodnutie zrusí, Komisia nemôze na úcely konania vo veci údajného porusenia pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej sútaze pouzit nijaké dokumenty alebo iné dôkazy, ktoré získala v priebehu tohto vysetrovania, a ak to urobí, súdy EÚ môzu zrusit rozhodnutie o porusení v rozsahu, v akom je zalozené na takých dôkazoch. ( [12]12 ) 24. So zretelom na uvedené skutocnosti teraz posúdim styri odvolacie dôvody. B - Prvý odvolací dôvod 25. V rámci prvého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil a uplatnil základné právo na nedotknutelnost obydlia, chránené clánkom 7 Charty a clánkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (dalej len "EDLP"). 26. V bodoch 42 az 102 napadnutého rozsudku Vseobecný súd s odkazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ludské práva (dalej len "ESLP" alebo "strasburský súd") uviedol, ze prijatelný stupen ochrany proti zásahom, ktoré by boli v rozpore s clánkom 8 EDLP, si vyzaduje právny rámec a striktné obmedzenia. Vseobecný súd dalej vysvetlil, ze existuje pät kategórií záruk: i) odôvodnenie rozhodnutí o inspekcii, ii) obmedzenia ulozené Komisii pocas inspekcie, iii) Komisia nemá moznost pouzit pri inspekcii násilie, iv) zásah vnútrostátnych orgánov a v) existencia prostriedkov právnej ochrany a posteriori. Po preskúmaní skutkových okolností a pravidiel stanovených v nariadení c. 1/2003 Vseobecný súd dospel k záveru, ze v posudzovaných prípadoch bolo zabezpecených vsetkých pät kategórií záruk. Vseobecný súd preto zamietol zalobný dôvod zalozený na porusení práva na nedotknutelnost obydlia z dôvodu chýbajúceho predchádzajúceho súdneho povolenia inspekcií Komisie. 27. Odvolatelky v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil judikatúru ESLP týkajúcu sa clánku 8 EDLP, podla ktorej má Komisia v situácii, o akú ide v sporných rozhodnutiach, povinnost získat predchádzajúce súdne povolenie od Vseobecného súdu alebo vnútrostátneho súdu. Vseobecný súd podla názoru odvolateliek jednak nesprávne vylozil rozhodnutia ESLP vo veciach Colas Est ( [13]13 ), Liotard Frčres ( [14]14 ) a Canal Plus ( [15]15 ), kedze konstatoval, ze chýbajúce predchádzajúce súdne povolenie bolo len jedným z prvkov, ktoré ESLP vzal do úvahy, ked dospel k záveru, ze doslo k poruseniu clánku 8 EDLP. Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd mal namiesto toho povazovat potrebu predchádzajúceho súdneho povolenia za klúcový faktor, z ktorého vychádzali zistenia ESLP. Vseobecný súd navyse podla názoru odvolateliek nesprávne vylozil rozsudky Harju ( [16]16 ) a Heino ( [17]17 ), kedze uviedol, ze existencia úplného súdneho preskúmania ex post môze "kompenzovat" chýbajúci predchádzajúci súdny príkaz. V týchto dvoch prípadoch boli totiz úkony orgánov verejnej moci odôvodnené naliehavostou. Kedze Komisia v prejednávaných veciach nepoziadala o predchádzajúce súdne povolenie napriek tomu, ze neslo o naliehavé veci, Vseobecný súd mal konstatovat, ze Komisia konala v rozpore so zásadou proporcionality. 28. Komisia, ktorú podporuje DOE a spanielska vláda, uvádza, ze Vseobecný súd správne posúdil zlucitelnost sporných rozhodnutí so základným právom na nedotknutelnost obydlia a nevylozil príslusnú judikatúru ESLP nesprávne. 29. Prvý odvolací dôvod vyvoláva v podstate otázku, ci je súcasný systém EÚ týkajúci sa inspekcií podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 zlucitelný s respektovaním základného práva na nedotknutelnost obydlia tak, ako je zakotvené v clánku 7 Charty a v clánku 8 EDLP. Súdny dvor má najmä urcit, ci by Komisia mala vo vseobecnosti vzdy poziadat o súdne povolenie ex ante, aspon pokial nie je dôvod, aby táto institúcia konala naliehavo. 30. Tak ako Komisia, spanielska vláda a DOE zastávam názor, ze Vseobecný súd nevylozil ani neuplatnil rozsudky ESLP, na ktoré poukazujú odvolatelky, nesprávne. Pri súcasnom stave judikatúry strasburského súdu totiz nemozno tvrdit - ako to tvrdia odvolatelky -, ze ochrana práv zakotvených v clánku 8 EDLP si vyzaduje, aby si protimonopolný orgán pred vykonaním inspekcií prevádzkových priestorov na mieste vzdy vyziadal súdne povolenie. Tiez nemozno tvrdit, ze z dôvodov proporcionality také povolenie nie je potrebné len vtedy, ak je odôvodnené, aby orgány verejnej moci konali naliehavo. 31. Hned na úvod treba pripomenút, ze strasburský súd pri rozsirovaní záruk zakotvených v clánku 8 ods. 1 EDLP na právnické osoby, ako sú napríklad podniky, osobitne konstatoval, ze právnické osoby nie sú úplne porovnatelné s fyzickými osobami ( [18]18 ), a neposudzoval prevádzkové priestory rovnako ako súkromné obydlie. Podla ustálenej judikatúry ESLP zalozenej na rozsudku Niemietz ( [19]19 ) totiz orgány verejnej moci skutocne môzu byt oprávnené vo väcsej miere zasahovat do práv chránených clánkom 8, ak ide o sluzobné a prevádzkové priestory. 32. Po druhé este dôlezitejsie je, ze - na rozdiel od odvolateliek - mi nie je jasné, ako mozno uvedené rozsudky ESLP vo veciach Colas Est, Liotard Frčres a Canal Plus vykladat v tom zmysle, ze vyzadujú, aby protimonopolný orgán v zásade vzdy poziadal o predchádzajúce súdne povolenie, a ze ak to neurobí, porusí clánok 8 EDLP. Tiez nie som presvedcený o tom, ze rozsudky Harju a Heino sú pre toto konanie irelevantné. 33. V prvom rade treba poukázat na to, ze zatial co rozsudok Colas Est sa týka konkrétne porusenia clánku 8 EDLP, strasburský súd zameral v rozsudkoch Liotard Frčres a Canal Plus svoju pozornost výlucne na údajné porusenie clánku 6 ods. 1 EDLP. Odvolatelky preto nemôzu Vseobecnému súdu dôvodne vytýkat, ze pri posudzovaní zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 7 Charty poukázal len na rozsudok Colas Est. 34. V kazdom prípade sa domnievam, ze Vseobecný súd vykonal podrobnú analýzu vsetkých týchto rozsudkov a dospel k správnemu záveru, ze chýbajúci predchádzajúci súdny príkaz bol len jedným z prvkov, ktoré ESLP vzal do úvahy v týchto prípadoch pri rozhodovaní o poruseniach EDLP namietaných úcastníkmi konania. ( [20]20 ) Strasburský súd totiz vzdy dospel k takému záveru na základe celkového posúdenia vsetkých relevantných právnych a skutkových okolností individuálneho prípadu. Tento súd konkrétnejsie okrem dalsích skutocností skúmal rozsah právomocí priznaných príslusnému orgánu verejnej moci, okolnosti, za ktorých doslo k zásahu do základného práva, a otázku, ci predmetný právny poriadok poskytoval rozdielne záruky a - co je este dôlezitejsie - aj moznost úcinného súdneho preskúmania ex post. 35. Tento výklad citovanej judikatúry podla vsetkého potvrdzujú dva nedávne rozsudky ESLP, ktoré sa týkali práve namietaných porusení clánku 8 EDLP. 36. Vo veci Bernh Larsen mal ESLP rozhodnút, ci clánok 8 EDLP bránil ziadosti nórskych danových orgánov adresovanej trom spolocnostiam v súvislosti s danovou kontrolou o sprístupnenie záloznej kópie pocítacového servera na inspekciu na danovom úrade. Strasburský súd poznamenal, ze taká ziadost - aj ked nebola porovnatelná so zaistením veci v trestnom konaní ani vymáhatelná pod hrozbou trestnoprávnych sankcií - bola pre tieto tri spolocnosti, ktorým by v prípade, ak by jej nevyhoveli, hrozili administratívne sankcie, právne záväzná. Preto konstatoval, ze táto ziadost zasiahla do práv týchto spolocností na respektovanie obydlia a korespondencie. Napriek tomu, ze nijaký súdny orgán vopred neschválil túto ziadost, vsak ESLP dospel k záveru, ze taký zásah bol odôvodnený. Okrem iných okolností tento súd vzal do úvahy skutocnost, ze vnútrostátne predpisy v znacnej miere obmedzovali právomoci dotknutých orgánov a stanovovali úcinné a primerané záruky pred zneuzitím. ( [21]21 ) 37. Okrem toho vo svojom nedávnom rozsudku Delta Pekárny ESLP skúmal, ci inspekcia vykonaná ceským vnútrostátnym orgánom na ochranu hospodárskej sútaze v priestoroch spolocnosti v roku 2003 spôsobila porusenie clánku 8 EDLP. Strasburský súd konstatoval, ze spornou inspekciou doslo k poruseniu práva dotknutej spolocnosti na nedotknutelnost priestorov. Dôvodom vsak bolo, ze rozhodnutie o povolení inspekcie nepodliehalo úcinnému súdnemu preskúmaniu, ci uz ex ante, alebo ex post. Stazovatelia mali konkrétne jedinú prílezitost poukázat na otázky týkajúce sa zákonnosti inspekcie v konaní, ktorého predmetom boli vecné zistenia, ku ktorým dospel orgán na ochranu hospodárskej sútaze. V tejto súvislosti otázky ako nevyhnutnost, dlzka a rozsah inspekcie, ako aj jej primeranost nepodliehali súdnemu preskúmaniu. ( [22]22 ) 38. Treba zdôraznit, ze v rozsudku Delta Pekárny ESLP výslovne uviedol, ze úcinné súdne preskúmanie ex post, ktorého predmetom sú vsetky právne a skutkové otázky, môze kompenzovat chýbajúci predchádzajúci súdny príkaz. V tejto súvislosti ESLP výslovne poukázal okrem iného na svoj rozsudok vo veci Harju, ktorého relevantnost - na úcely prejednávanej veci - odvolatelky spochybnili, ako bolo spomenuté vyssie. ( [23]23 ) V rozsudku Bernh Larsen tento súd tiez dospel k záveru, ze nedoslo k poruseniu clánku 8 EDLP, bez toho, aby vôbec posúdil, ci boli opatrenia prijaté orgánmi verejnej moci odôvodnené naliehavostou. 39. Na základe vyssie uvedeného musím konstatovat, ze Vseobecný súd sa pri výklade judikatúry ESLP, na ktorú poukazujú odvolatelky, nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. Tento súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia ani pri uplatnení tejto judikatúry na prejednávaný prípad. 40. Podla systému EÚ totiz primeranú úroven ochrany základného práva na nedotknutelnost obydlia zabezpecuje súdne preskúmanie ex post, ktoré môzu vykonat súdy EÚ. Podla môjho názoru je nepochybné, ze právomoc súdov EÚ sa vztahuje na vsetky právne a skutkové aspekty, ktoré môzu byt relevantné na overenie zákonnosti rozhodnutí o inspekcii ( [24]24 ), ako to vyplýva z rozsudkov Chalkor a KME Germany ( [25]25 ). Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 23 týchto návrhov, zrusenie rozhodnutia o inspekcii bráni Komisii v pouzití dokumentov nájdených v priebehu tejto inspekcie. 41. Domnievam sa teda, ze odvolatelky nepreukázali nijaké porusenie clánku 8 EDLP. Odvolatelky navyse netvrdia, ze z clánku 7 Charty môze vyplynút vyssia úroven ochrany, nez akú stanovuje EDLP. ( [26]26 ) V kazdom prípade z primárneho ani sekundárneho práva EÚ podla môjho názoru nevyplýva nic, co by nasvedcovalo tomuto záveru. Znenie clánku 7 Charty je totiz velmi podobné formulácii clánku 8 ods. 1 EDLP. Okrem toho nariadenie c. 1/2003 konkrétne vyzaduje predchádzajúce súdne povolenie len v prípade inspekcií vykonávaných podla clánku 21 tohto nariadenia, cím implicitne vylucuje potrebu takého povolenia v súvislosti s inspekciami zalozenými na clánku 20 ods. 4 nariadenia. 42. Z týchto dôvodov zastávam názor, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietol zalobné dôvody odvolateliek zalozené na porusení ich práva na nedotknutelnost prevádzkových priestorov. Preto navrhujem, aby Súdny dvor zamietol prvý odvolací dôvod. C - Druhý odvolací dôvod 43. V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil a uplatnil základné právo na úcinnú súdnu ochranu stanovené v clánku 47 Charty. 44. Tak Komisia, ako aj vedlajsí úcastníci konania popierajú tieto tvrdenia. 45. V rámci druhého odvolacieho dôvodu sa podla môjho názoru do velkej miery opakujú tvrdenia uvedené v súvislosti s prvým odvolacím dôvodom. Odvolatelky len tvrdia, ze chýbajúce predchádzajúce súdne povolenie inspekcie zbavuje podniky primeranej súdnej ochrany, co je v rozpore s právom uznaným v clánku 47 Charty a v clánku 6 ods. 1 EDLP. Aj v tejto súvislosti odvolatelky odkazujú na citované rozsudky ESLP vo veciach Colas Est, Canal Plus a Liotard Frčres ( [27]27 ). 46. Stací teda zopakovat, co uz bolo vysvetlené: podniky, v ktorých sa vykonala inspekcia, môzu na súdoch EÚ spochybnit zákonnost rozhodnutia o inspekcii vydaného Komisiou. Také súdne konanie mozno zacat okamzite po oznámení rozhodnutia Komisie spolocnosti (spravidla pri zacatí inspekcie), pricom netreba cakat, kým Komisia prijme konecné rozhodnutie o údajnom porusení pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej sútaze. 47. Okrem toho je nepochybné, ze súdy EÚ majú právomoc preskúmat vsetky právne a skutkové aspekty rozhodnutí o inspekcii, vrátane otázky, ci Komisia vyuzila svoje diskrecné právomoci primeraným spôsobom, a zrusit ich v celom rozsahu alebo ciastocne, pokial ide o vsetky otázky. ( [28]28 ) 48. Tieto aspekty svedcia o významnom rozdiele medzi systémom EÚ posudzovaným v tomto konaní a vnútrostátnym systémom, ktorý ESLP skúmal v rozsudkoch Canal Plus a Liotard Frčres. V týchto veciach rozhodnutie strasburského súdu, ktorým sa konstatovalo porusenie clánku 6 ods. 1 EDLP, záviselo od dvoch rozhodujúcich okolností: i) spolocnosti mohli napadnút rozhodnutie o inspekcii len v rámci opravného prostriedku zalozeného na právnych dôvodoch ("cassation"), ktorý im neumoznoval spochybnit skutkové okolnosti, na ktorých bolo rozhodnutie zalozené ( [29]29 ), a ii) rozhodnutie o inspekcii bolo mozné napadnút len spolu s konecným rozhodnutím protimonopolného orgánu, v dôsledku coho bolo toto napadnutie rozhodnutia o inspekcii neisté a v kazdom prípade oneskorené o niekolko rokov. ( [30]30 ) 49. Vseobecný súd jasne vysvetlil tieto okolnosti v bodoch 109 az 112 napadnutého rozsudku. 50. Opät mi nie je jasné - a odvolatelky sa vôbec nepokúsili vysvetlit to Súdnemu dvoru -, preco by clánok 47 Charty v tejto súvislosti stanovoval pre Európsku úniu prísnejsie poziadavky, nez aké clánok 6 ods. 1 EDLP ukladá strasburskému súdu. 51. Samotná skutocnost, ze k súdnemu preskúmaniu dochádza ex post, podla môjho názoru nepredstavuje porusenie práva na úcinnú súdnu ochranu, a to z dôvodov, ktoré som vysvetlil vyssie. 52. Preto konstatujem, ze rozhodnutia o inspekcii môzu byt predmetom urcitej formy súdneho preskúmania, ktorá splna poziadavky úcinnosti stanovené clánkom 47 Charty. Vseobecný súd sa preto pri výklade a uplatnení tejto zásady vôbec nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. Druhý odvolací dôvod teda treba tiez zamietnut. D - Tretí odvolací dôvod 53. V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne oznacil dokumenty DUSS objavené pocas prvej inspekcie ako "náhodne nájdené" v zmysle rozsudku Dow Benelux ( [31]31 ) . Komisia totiz uznala, ze zamestnanci Komisie, ktorí viedli inspekciu, boli vopred informovaní o existencii staznosti zalozenej na inom porusení pravidiel hospodárskej sútaze odvolatelkami. Odvolatelky tvrdili, ze ide o nezrovnalost, ktorá ovplyvnila výkon ich práva na obranu. 54. Komisia v prvom rade namieta neprípustnost tohto odvolacieho dôvodu, kedze odvolatelky spochybnujú skutkové zistenie, ku ktorému dospel Vseobecný súd. Komisia sa v kazdom prípade domnieva, ze tvrdenia uvedené odvolatelkami sú nedôvodné. 1. Prípustnost 55. Zastávam názor, ze úvodnú námietku neprípustnosti tohto odvolacieho dôvodu treba zamietnut. Výhrady odvolateliek voci rozhodnutiu Vseobecného súdu sa v podstate nesústredujú na to, ze dokumenty DUSS boli náhodne nájdené, ale skôr na to, ze ich nemozno povazovat za náhodne nájdené v zmysle rozsudku Dow Benelux. V prejednávanom prípade sa teda odvolanie týka právnej kvalifikácie skutkového stavu Vseobecným súdom a právnych záverov, ktoré Vseobecný súd vyvodil zo skutkového stavu. 2. Vecná stránka 56. Hned na úvod by som chcel opät pripomenút, ze podla clánku 28 nariadenia c. 1/2003 akýkolvek dokument alebo informácia, ktoré boli získané v rámci inspekcie, sa musia - okrem výnimiek stanovených v tomto nariadení - pouzit len na úcel, na ktorý boli získané. Z rozsudku Dow Benelux vsak vyplýva, ze - odchylne od zásady zakotvenej v clánku 28 - dokumenty a informácie, ktoré sa nájdu, ale na ktoré sa nevztahuje predmet inspekcie, mozno pouzit na zacatie nového vysetrovania. 57. Vseobecný súd vo svojom rozsudku vzhladom na tvrdenia a dôkazy predlozené úcastníkmi konania dospel k záveru, ze dokumenty DUSS neboli predmetom cieleného vyhladávania, kedze boli nájdené náhodou v castiach prevádzkových priestorov, ktoré Komisia prehladávala s cielom získat informácie súvisiace s predmetom prvej inspekcie. Na základe toho a najmä s odkazom na rozsudok Dow Benelux Vseobecný súd zamietol tvrdenia odvolateliek týkajúce sa údajnej nezrovnalosti pri prvej inspekcii. ( [32]32 ) 58. Skutocnost, ze dokumenty DUSS boli nájdené pri hladaní iných druhov dokumentov, je skutkovým zistením, ktoré v zásade nemozno preskúmat v rámci odvolacieho konania na Súdnom dvore. Rozhodujúcou otázkou vsak je, ci to stací na konstatovanie, ze právo odvolateliek na obranu a ich právo na súkromie boli v rámci prvej inspekcie riadne respektované. Inak povedané, uplatnil Vseobecný súd správne clánok 28 nariadenia c. 1/2003 a rozsudok Dow Benelux? 59. Nemyslím si, ze v tomto prípade je to tak. 60. Podla môjho názoru je na pochopenie, preco treba konstatovat, ze Vseobecný súd nesprávne uplatnil judikatúru Súdneho dvora, potrebné preskúmat úcel pravidiel zakotvených v nariadení c. 1/2003 tak, ako ich vylozil Súdny dvor. 61. Nemozno popriet, ze Komisii boli zverené siroké vysetrovacie právomoci podla nariadenia c. 1/2003, ktoré vázne zasahujú do urcitých základných práv spolocností a jednotlivcov. Ako uz bolo uvedené, tieto právomoci sa vykonávajú na základe ziadneho (alebo minimálneho) súdneho preskúmania ex ante. Navyse treba poukázat na to, ze vnútorná kontrola a rovnováha moci, ktoré sú spravidla predpísané v prípade, ak má Komisia prijímat rozhodnutia a iné právne záväzné akty ( [33]33 ), sa na rozhodnutia podla clánkov 20 a 21 nariadenia c. 1/2003 neuplatnujú v celom rozsahu. Právomoc prijímat rozhodnutia podla týchto ustanovení totiz bola zverená ( [34]34 ) komisárovi zodpovednému za politiku hospodárskej sútaze, ktorý túto právomoc zasa dalej delegoval na generálneho riaditela Generálneho riaditelstva Komisie pre hospodársku sútaz (dalej len "DG COMP"). ( [35]35 ) To znamená, ze o rozhodnutiach o inspekcii prakticky rozhodujú len zamestnanci DG COMP, pricom iné útvary Komisie zohrávajú pri rozhodovaní malú alebo nijakú úlohu. 62. Vseobecne sa vsak uznáva, ze Komisia by mala byt oprávnená vyuzívat také rozsiahle právomoci a mala by mat nárok na primeranú mieru volnej úvahy pri ich vykonávaní, kedze porusenia pravidiel hospodárskej sútaze predstavujú závazné porusenia hospodárskych zákonov, na ktorých je Európska únia zalozená. Tiez je opodstatnené, aby prijímanie rozhodnutí o inspekcii bolo delegované komisárovi zodpovednému za politiku hospodárskej sútaze, aby sa tak umoznil rýchly výkon inspekcií pri minimalizácii akéhokolvek rizika úniku informácií. ( [36]36 ) 63. Práve preto, lebo tieto právomoci sú také rozsiahle, miera volnej úvahy je taká siroká a rozhodovanie podlieha v takej malej miere predchádzajúcemu (súdnemu alebo správnemu) preskúmaniu, vsak zároven súdom EÚ prinálezí zabezpecit, aby sa plne respektovali práva podnikov a obcanov, ktorých sa týka vysetrovanie. ( [37]37 ) Inak povedané, je správne, ze Komisia je v priebehu protimonopolných vysetrovaní oprávnená - niekedy aj závazne - zasahovat do základných práv podnikov a obcanov. Nemôze vsak íst nad rámec právnych predpisov, lebo by tým zasiahla do nedotknutelnosti týchto základných práv, zarucenej podla práva EÚ. ( [38]38 ) 64. Clánok 28 nariadenia c. 1/2003 treba vykladat v tomto kontexte. Jedným zo zámerov, z ktorých vychádza toto ustanovenie, je zabránit Komisii, aby vykonávala inspekcie bez konkrétneho podozrenia (tzv. "fishing expeditions"), pri ktorých by prebiehajúce vysetrovanie mozného porusenia pravidiel hospodárskej sútaze slúzilo ako zámienka. Komisia nemôze hladat iné dôkazy týkajúce sa mozných porusení pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej sútaze ako tie, ktoré súvisia s predmetom vysetrovania. 65. Na druhej strane ratio decidendi rozsudku Dow Benelux podla môjho názoru spocíva v tom, ze od Komisie nemozno vyzadovat, aby v prípade, ak úplnou náhodou nájde listinné dôkazy, ktoré podla vsetkého svedcia o dalsom moznom porusení pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej sútaze, nezohladnila také dôkazy. Ak ich totiz Komisia zohladní, nezneuzije ani neobíde nijakú procesnú normu. Takú situáciu mozno napríklad mutatis mutandis prirovnat k situácii orgánu presadzovania práva, ktorý pri vykonávaní inspekcie na mieste pre podozrenie z danových únikov nájde informácie, ktoré naznacujú, ze mohlo dôjst k praniu spinavých penazí. Neexistuje opodstatnený dôvod, pre ktorý by tento orgán nemal zohladnit informácie, ktoré boli skutocne nájdené náhodou. To isté platí pre Komisiu v rámci vysetrovaní vykonávaných podla nariadenia c. 1/2003. 66. Vzhladom na to tvorí podstatu prejednávanej veci otázka, ci Komisia obisla pravidlo stanovené v clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. 67. Vseobecný súd v napadnutom rozsudku konstatoval, ze bezprostredne pred uskutocnením inspekcie boli vsetci zamestnanci Komisie osobitne informovaní, ze bola dorucená dalsia staznost týkajúca sa odvolateliek, a upovedomení o predmete tejto staznosti. Komisia túto skutocnost totiz otvorene priznala tak pocas konania v prvom stupni, ako aj v tomto odvolacom konaní. Vseobecný súd vsak nekritizoval tento postup, ktorý v súvislosti s uz citovaným rozsudkom Dow Benelux zjavne povazoval za irelevantný. Vseobecný súd len uviedol, ze "treba konstatovat, ze bolo legitímne informovat úradníkov o vseobecnom kontexte veci", pricom vsak nevysvetlil, z akých konkrétnych dôvodov to bolo legitímne. ( [39]39 ) 68. Komisia vo svojich písomných pripomienkach obhajuje úvahy Vseobecného súdu, pricom tvrdí, ze pre zamestnancov Komisie bolo uzitocné poznat kontext, v ktorom sa mala inspekcia vykonat. 69. V zásade súhlasím s Komisiou, ze je dôlezité, aby boli zamestnanci Komisie pred uskutocnením inspekcie informovaní o relevantnom kontexte vysetrovania. Na tento úcel je podla môjho názoru opodstatnené a uzitocné poskytnút dotknutým zamestnancom vsetky informácie, ktoré môzu prispiet k úcinnosti hladania dôkazov o predmete inspekcie. Patria sem napríklad informácie uzitocné na pochopenie povahy a rozsahu mozného porusenia (príslusné výrobky, dotknutý geografický trh, iné zúcastnené spolocnosti, mená osôb konajúcich v mene vysetrovanej spolocnosti atd.), ako aj informácie týkajúce sa logistiky inspekcie (kancelárie, ktoré sa majú prehladávat, relevantný typ dokumentov, klúcové slová alebo iný druh konkrétnych informácií, ktoré sa majú hladat). Nielenze tento druh informácií môze zvýsit úcinnost prehliadky a tým zabezpecit dosiahnutie jej ciela, ale aj obmedzí zásah do práv podnikov, ktoré sú predmetom inspekcie, kedze vdaka týmto informáciám môze byt prehliadka konkrétnejsie zameraná a menej casovo nárocná. 70. Nie je mi vsak vôbec jasné, co má Komisia na mysli, ked v prejednávanej veci hovorí o "kontexte" inspekcie. Tiez nechápem, preco by sa druhé údajné porusenie malo povazovat - slovami Vseobecného súdu - za "kontext" prvého údajného porusenia. 71. Komisia sa v reakcii na otázku polozenú na pojednávaní s tazkostami usilovala vysvetlit Súdnemu dvoru, preco boli informácie o druhom údajnom porusení relevantné v kontexte hladania informácií týkajúcich sa prvého údajného porusenia. Komisia tvrdila, ze tieto dva prípady mozno spojit z dvoch hladísk: po prvé preto, lebo v oboch vysetrovaniach vystupoval ten istý stazovatel, a po druhé preto, lebo Komisia v tom case nebola schopná vylúcit moznost, ze obidva presetrované postupy môzu byt vyjadrením vseobecnej stratégie zavedenej spolocnostou Deutsche Bahn s cielom poskytnút svojim konkurentom diskriminacný prístup k infrastruktúre vo vlastníctve jej dcérskych spolocností. 72. Nedostatocnost a nejednoznacnost tvrdení Komisie v tejto súvislosti svedcia o tom, ze tieto dva prípady v skutocnosti nemajú nic spolocné okrem toho, ze sa oba týkajú dcérskych spolocností spolocnosti Deutsche Bahn, aj ked nie tej istej dcérskej spolocnosti. Skutocnost, ze jedna spolocnost bola medzi stazovatelmi v oboch prípadoch, sa nezdá byt vôbec relevantná, kedze vytýkané postupy sú celkom odlisné a uskutocnujú sa na rozdielnych trhoch. 73. Pokial ide o tvrdenie, ze Komisia nemohla vylúcit moznost, ze tieto dva postupy boli vyjadrením jednej stratégie, nic v spisoch nepodporuje také konstatovanie. Opis udalostí, ktorý predlozila samotná Komisia, totiz svedcí o opaku. Komisia uznala, ze jej zamestnanci boli informovaní o predmete druhej staznosti pred uskutocnením prvej inspekcie, ale dodala, ze pri tejto prílezitosti bolo zamestnancom tiez pripomenuté, ze úcelom tejto inspekcie je predmet prvej a nie druhej staznosti. Je zrejmé, ze ak by mala Komisia podozrenie, ze obidva postupy sú vyjadrením jedného plánu, toto upozornenie by bolo nielen zbytocné, ale dokonca kontraproduktívne. Údajné porusenie by totiz malo ovela významnejsiu povahu a rozsah. Bolo by teda logické, ak by Komisia aktívne hladala mozné spojenia medzi týmito dvoma prípadmi. 74. Komisia navyse na pojednávaní vysvetlila, ze pôvodne sa rozhodla nepresetrit druhú staznost, lebo sa zdalo, ze sa týka správania s velmi obmedzeným dosahom. Je vsak tazké zosúladit toto konstatovanie s tvrdením Komisie, ze v tom case nebola schopná vylúcit moznost, ze Deutsche Bahn uskutocnovala rozsiahlu stratégiu s cielom poskytnút svojim konkurentom diskriminacný prístup k svojej infrastruktúre. 75. V kazdom prípade je podla mna jasné, ze ak by Komisia skutocne mala podozrenie, ze Deutsche Bahn uskutocnuje takú rozsiahlu stratégiu, spomenula by to v prvom rozhodnutí o inspekcii. Dokonca ani po objavení dokumentov DUSS pocas prvej inspekcie nebola v druhom alebo tretom rozhodnutí o inspekcii uvedená nijaká zmienka o takej podozrivej stratégii. Táto skutocnost podla vsetkého jednak priamo odporuje tvrdeniam Komisie a jednak vrhá dalsie pochybnosti na zákonnost sporných rozhodnutí. 76. Komisia napokon v odpovedi na dalsiu otázku na pojednávaní uznala, ze tým, ze jej zamestnanci boli vopred upovedomení o predmete druhého údajného porusenia, sa nevyhnutne nezvýsila úcinnost hladania informácií o prvom údajnom porusení. 77. Vzhladom na zjavnú neexistenciu akéhokolvek jasného vztahu medzi týmito dvoma údajnými poruseniami a na skutocnost, ze Komisia uznáva, ze informácie o druhom údajnom porusení poskytnuté jej zamestnancom neboli skutocne uzitocné pri hladaní informácií o prvom údajnom porusení, je podla môjho názoru nevyhnutný záver, ze upovedomenie zamestnancov Komisie muselo mat iný dôvod. Domnievam sa, ze jediným logickým vysvetlením je, ze informácie o údajnom porusení týkajúcom sa spolocnosti DUSS boli poskytnuté zamestnancom Komisie na to, aby pozorne hladali dôkazy týkajúce sa druhej staznosti. 78. Nie je totiz vôbec isté, ze zamestnanci Komisie by - bez týchto predchádzajúcich informácií - dokázali pochopit význam dokumentov DUSS. Platí to tým skôr vzhladom na skutocnost, ze údajné porusenie v predmetnom prípade nespocívalo v typickom a lahko urcitelnom porusení clánku 101 ZFEÚ (ako to môze byt v prípade dokumentov, ktoré sa týkajú tazkých kartelov), ale v správaní, ktorého mozné protisútazné úcinky mozno posúdit len pomocou pomerne zlozitej analýzy. ( [40]40 ) 79. To musí v zásade viest k záveru, ze Komisia úmyselne alebo z nedbanlivosti obisla pravidlá stanovené v nariadení c. 1/2003 na úpravu inspekcií a vyuzila inspekciu na hladanie dokumentov, ktoré sa týkali inej, nesúvisiacej veci. 80. V tejto súvislosti je takmer zbytocné poukázat na to, ze ak - ako je to v prejednávanom prípade - Komisia bola informovaná o inom, odlisnom a samostatnom údajnom porusení pravidiel hospodárskej sútaze niektorými spolocnostami, ktoré uz boli presetrované, môze presetrit oba postupy súcasne. Konkrétne nic nebráni Komisii v tom, aby - pokial sú splnené príslusné podmienky - prijala dve rozhodnutia o inspekcii urcené tej istej spolocnosti, kazdé v rámci iného vysetrovania, ktoré sa majú vykonat súcasne. Ak to vsak Komisia zamýsla urobit, mala by to urobit otvorene, v súlade s postupmi stanovenými v nariadení c. 1/2003, aby boli riadne respektované vsetky záruky a garancie stanovené v prospech podnikov, ktoré sú predmetom inspekcie. 81. V prejednávanom prípade sa Komisia najprv zámerne rozhodla neprijat dve samostatné rozhodnutia súcasne a formálne presetrit len jedno údajné porusenie. Napriek tomu Komisia - výslovne alebo implicitne - dala svojim zamestnancom pokyn, aby venovali pozornost osobitne informáciám, ktoré sa týkali odlisného druhého údajného porusenia. 82. To urcite nie je typ správania, ktorý chcel Súdny dvor povolit podla svojho rozsudku Dow Benelux. Podla môjho názoru neexistuje rozdiel medzi prípadom, ked Komisia zacne inspekciu bez platného rozhodnutia, a prípadom, ked Komisia koná na základe platného rozhodnutia, ale hladá informácie týkajúce sa iného vysetrovania, na ktoré sa toto rozhodnutie nevztahuje. 83. Na záver uvádzam, ze obídenie ustanovení uvedených v clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 viedlo nielen k poruseniu práva odvolateliek na obranu, ale aj - co je este dôlezitejsie - k zjavnému poruseniu práva na nedotknutelnost obydlia. Z tohto dôvodu treba tretiemu odvolaciemu dôvodu vyhoviet a zrusit rozsudok Vseobecného súdu v rozsahu, v akom bol zamietnutý zalobný dôvod odvolateliek zalozený na protiprávnosti prvej inspekcie. E - Stvrtý odvolací dôvod 84. V rámci stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kedze ulozil odvolatelkám dôkazné bremeno, pokial ide o preukázanie, ze dokumenty DUSS neboli "náhodne nájdené". Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd mal namiesto toho nariadit Komisii, aby preukázala, ze boli splnené podmienky podla rozsudku Dow Benelux. 85. Komisia zastáva názor, ze tento odvolací dôvod je neprípustný a nedôvodný. Pokial ide o jeho prípustnost, Komisia tvrdí, ze odvolatelky v podstate ziadajú Súdny dvor, aby preskúmal posúdenie dôkazov predlozených odvolatelkami v prvom stupni, ktoré vykonal Vseobecný súd, s cielom preukázat, ze dokumenty DUSS neboli nájdené náhodne. Vseobecný súd konstatoval, ze tieto dôkazy nepodporili tvrdenia uvedené odvolatelkami, a toto posúdenie nemôze byt predmetom odvolania. 86. Co sa týka vecnej stránky posudzovaného odvolacieho dôvodu, Komisia tvrdí, ze pre odvolatelky vôbec nebolo nemozné predlozit dôkazy na podporu ich tvrdenia, ze Komisia hladala pocas prvej inspekcie aj dokumenty týkajúce sa druhého údajného porusenia. Odvolatelky totiz v prvom stupni predlozili súbor listinných dôkazov, ktoré údajne preukazovali protiprávne konanie Komisie, ale ktoré Vseobecný súd - podla názoru Komisie správne - nepovazoval za presvedcivý. 87. Je zrejmé, ze tento odvolací dôvod sa týka aj skutocnosti, ze Vseobecný súd zamietol zalobný dôvod odvolateliek zalozený na tom, ze Komisia pouzila dokumenty DUSS nájdené pocas prvej inspekcie ako základ na prijatie druhého a tretieho rozhodnutia o inspekcii. Ak teda Súdny dvor bude súhlasit s mojím posúdením tretieho odvolacieho dôvodu, nebude potrebné skúmat aj stvrtý odvolací dôvod. Preto len strucne preskúmam tento odvolací dôvod pre úplnost alebo pre prípad, ak by Súdny dvor povazoval tretí odvolací dôvod za neprípustný alebo nedôvodný. 1. Prípustnost 88. Na úvod uvádzam, ze tvrdenia Komisie o neprípustnosti tohto odvolacieho dôvodu nepovazujem za presvedcivé. Domnievam sa, ze odvolatelky nespochybnujú posúdenie dôkazov predlozených na podporu ich tvrdenia Vseobecným súdom, ale skôr skutocnost, ze im vôbec bolo ulozené dôkazné bremeno, pokial ide o preukázanie skutocného úmyslu Komisie. Problémom, na ktorý poukazujú odvolatelky, je preto rozdelenie dôkazného bremena: zjavne je to právna otázka, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v odvolacom konaní. 2. Vecná stránka 89. Tento odvolací dôvod v podstate vyvoláva otázku, ci v konaní pred súdmi EÚ prinálezí podnikom, aby preukázali, ze Komisia protiprávne pouzila dokumenty, ktoré boli nájdené v súvislosti s inspekciou, ale nesúvisia s deklarovaným úcelom tejto inspekcie, v inej súvislosti, alebo je to naopak. 90. Hned na úvod je uzitocné opät zdôraznit, ze právomoci, ktoré majú zamestnanci Komisie v priebehu inspekcie podla clánku 20 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, sú vymedzené rozhodnutím o inspekcii, v ktorom je uvedený predmet inspekcie. Pocas inspekcie vsak Komisia musí mat moznost preskúmat vsetky dokumenty týkajúce sa podniku, ktoré môze opodstatnene povazovat za zdroj informácií relevantných pre vysetrovanie. To znamená, ze zamestnanci Komisie si nevyhnutne prezrú velké mnozstvo dokumentov, ktoré môzu vybocovat z predmetu inspekcie, s cielom overit, ci tieto dokumenty sú alebo nie sú relevantné. Zamestnanci Komisie sú vsak oprávnení vyhotovit si kópie len z tých dokumentov, ktoré sa povazujú za relevantné pre vysetrovanie. ( [41]41 ) 91. Pokial si teda Komisia vyhotoví kópie len z dokumentov, na ktoré sa vztahuje rozhodnutie o inspekcii, treba predpokladat, ze jej postup je správny. V takých prípadoch prinálezí podniku, v ktorom sa vykonala inspekcia, aby v konaní pred súdom preukázal neplatnost rozhodnutia o inspekcii (tým, ze priamo napadne toto rozhodnutie na súdoch EÚ) alebo protiprávnost spôsobu, akým bola inspekcia vykonaná (zvycajne v rámci zaloby o neplatnost konecného rozhodnutia Komisie o údajnom porusení). ( [42]42 ) 92. Na druhej strane kazdé pouzitie informácií, ktoré nespadajú do pôsobnosti rozhodnutia o inspekcii, je v zásade zakázané. Ako vsak bolo objasnené v rozsudku Dow Benelux, dokumenty, ktoré boli náhodne nájdené pocas inspekcie, a nesúvisia s nou, mozno aj tak pouzit na zacatie nového vysetrovania. 93. Ak teda Komisia vyuzije dokumenty alebo informácie, ktoré boli nájdené pocas inspekcie a na ktoré sa nevztahuje rozhodnutie o inspekcii, Komisia sa bude musiet - v prípade právnych sporov - odvolat na výnimku z uvedenej vseobecnej zásady, akou je výnimka zalozená na rozsudku Dow Benelux, a preukázat Súdnemu dvoru, ze podmienky na uplatnenie tejto výnimky sú splnené. ( [43]43 ) 94. Za normálnych okolností - pokial neexistujú skutocnosti, ktoré svedcia o opaku - Komisia svoje dôkazné bremeno velmi lahko unesie. Spravidla totiz neexistuje dôvod, preco by Komisia mala mat záujem skúmat a zhromazdovat informácie, ktoré nesúvisia s prebiehajúcim vysetrovaním. Mozno sa teda domnievat, ze strucné vysvetlenie o tom, ako boli tieto nesúvisiace informácie nájdené, by zvycajne malo stacit na predbezné preukázanie, ze Komisia sa pocas prehliadky nedopustila nesprávneho právneho posúdenia. Následne by prinálezalo dotknutému podniku presvedcit súdy EÚ, ze predmetné dokumenty boli v skutocnosti uz od zaciatku cielom hladania. Inak povedané, zastávam názor, ze pokial neexistujú skutkové dôkazy o opaku, Súdny dvor môze predpokladat, ze správanie Komisie spadá do pôsobnosti pravidla stanoveného v rozsudku Dow Benelux. 95. V prejednávanom prípade je vsak situácia iná. Medzi úcastníkmi konania nie je sporné, ze: i) dokumenty DUSS objavené Komisiou pocas prvej inspekcie nesúvisia s predmetom tejto inspekcie; ii) tieto dokumenty boli pouzité ako základ na prijatie dvoch rozhodnutí o nariadení dvoch následných inspekcií, ktoré sa týkali iného prípadného porusenia, a iii) zamestnanci Komisie boli upovedomení o predmete druhej staznosti bezprostredne pred uskutocnením prvej inspekcie. 96. Za týchto okolností súhlasím s odvolatelkami, ze v zásade prinálezalo Komisii, ktorá sa odvolávala na výnimku zalozenú na rozsudku Dow Benelux, preukázat, ze podmienky na uplatnenie tejto výnimky boli splnené. 97. Táto otázka je vsak v prejednávanej veci celkom nepodstatná. Podla môjho názoru sa totiz Vseobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia v skorsom stádiu svojich úvah uvedených v napadnutom rozsudku. Ako uz bolo vysvetlené, výnimka zalozená na rozsudku Dow Benelux sa vztahuje len na nálezy, ktoré sú skutocne náhodné, teda na informácie nájdené pri hladaní informácií, ktoré súvisia s predmetom inspekcie, v dobrej viere. Naopak túto výnimku nemozno uplatnit na prípady, v ktorých sú nálezy dokumentov výsledkom protiprávnej prehliadky. Ako uz bolo vysvetlené, v prejednávanom prípade prvá inspekcia predstavovala protiprávnu prehliadku, kedze zamestnanci Komisie boli výslovne alebo implicitne poziadaní, aby hladali dokumenty, ktoré nespadajú do rámca inspekcie tak, ako bol vymedzený v prvom rozhodnutí o inspekcii. Inými slovami, prvá inspekcia bola protiprávna v rozsahu, v akom sa týkala hladania dokumentov DUSS. 98. Nesprávne posúdenie Vseobecného súdu teda nesúvisí s otázkou, ci mala Komisia preukázat, ze boli splnené kritériá podla rozsudku Dow Benelux, alebo ci mali odvolatelky preukázat opak. Nesprávne posúdenie, ku ktorému doslo, bolo zásadnejsie. Za okolností prejednávaného prípadu vôbec nevzniká otázka rozdelenia dôkazného bremena. Ak by Vseobecný súd vyvodil správne závery zo skutocnosti, ze Komisia vykonala protiprávnu prehliadku v súvislosti s dokumentmi DUSS, od odvolateliek by sa nevyzadovali ziadne dalsie dôkazy na preukázanie existencie porusenia ich práva na obranu a práva na súkromie. Podobne by ziadne dôkazy predlozené Komisiou nemohli preukázat, ze tieto dokumenty boli nájdené náhodne, a teda v súlade s právom. 99. Z tohto dôvodu sa domnievam, ze stvrtý odvolací dôvod je tiez dôvodný. VI - Dôsledky posúdenia 100. Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Súdny dvor zrusí rozsudok Vseobecného súdu, ak je odvolanie dôvodné. Pokial to stav konania dovoluje, môze sám právoplatne rozhodnút o veci samej. Môze tiez vrátit vec Vseobecnému súdu. 101. Dospel som k záveru, ze tretiemu a stvrtému odvolaciemu dôvodu treba vyhoviet. V dôsledku toho treba napadnutý rozsudok zrusit v rozsahu, v akom ním bol v bodoch 115 az 165 zamietnutý zalobný dôvod odvolateliek týkajúci sa porusenia ich práva na obranu pocas prvej inspekcie. 102. Vzhladom na dostupné informácie o skutkovom stave a na výmenu názorov v konaní pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom sa domnievam, ze Súdny dvor môze sám právoplatne rozhodnút o veci samej. 103. Odvolatelky vo svojej zalobe pred Vseobecným súdom navrhli okrem iného zrusit druhé a tretie rozhodnutie Komisie o inspekcii z dôvodu, ze tieto rozhodnutia sú zalozené na informáciách, ktoré boli protiprávne získané pocas prvej inspekcie. 104. Z dôvodov, ktoré som uz vysvetlil, som dospel k záveru, ze doslo k poruseniu práva odvolateliek na obranu a ich práva na nedotknutelnost obydlia v dôsledku porusenia pravidiel stanovených v nariadení c. 1/2003. Za týchto okolností rozhodujúcou otázkou preto je, ci je porusenie práva odvolateliek na obranu a ich práva na nedotknutelnost obydlia dostatocným základom na zrusenie druhého a tretieho rozhodnutia o inspekcii. 105. Z dôvodov, ktoré sú vysvetlené dalej, treba podla môjho názoru na túto otázku odpovedat kladne. 106. V prvom rade, ako uz bolo spomenuté, Súdny dvor objasnil, ze v prípade, ak súdy EÚ zrusia rozhodnutie o inspekcii, Komisia nemôze na úcely konania vo veci porusenia pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej sútaze pouzit nijaké dokumenty alebo dôkazy, ktoré prípadne získala v priebehu tohto vysetrovania. V opacnom prípade môzu súdy EÚ zrusit toto rozhodnutie v rozsahu, v akom bolo zalozené na takých dôkazoch. ( [44]44 ) 107. Zásada vyplývajúca z tejto judikatúry má prvoradý význam, kedze zabezpecuje, aby bol systém upravený v nariadení c. 1/2003 v súlade s vyssie citovanou judikatúrou ESLP týkajúcou sa clánku 8 EDLP. Podla ustálenej judikatúry strasburského súdu totiz zásah do práva na nedotknutelnost obydlia mozno odôvodnit okrem iného v prípade, ak právna úprava stanovuje "záruky pred zneuzívaním" zo strany orgánov verejnej moci. Tieto záruky môzu spocívat okrem iného v pravidlách, ktoré upravujú vrátenie alebo znicenie protiprávne zaistených alebo skopírovaných dokumentov alebo zákaz pouzitia získaných informácií na iný úcel. ( [45]45 ) 108. V druhom rade poznamenávam, ze clánok 28 nariadenia c. 1/2003 je sformulovaný velmi siroko. Najmä pouzité sloveso ("pouzit") má siroký význam. Pravidlo zakotvené v tomto ustanovení mozno povazovat za vseobecný zákaz akéhokolvek pouzitia informácií zozbieraných pocas inspekcie v rámci rôznych vysetrovaní, pokial sa neuplatní osobitná výnimka. Je to napokon logické, kedze táto zásada má najväcsí význam a jej úcelom je chránit nielen sluzobné tajomstvo dotknutých podnikov, ale aj - co je este dôlezitejsie - právo týchto podnikov na obranu. ( [46]46 ) 109. Konstatujem teda, ze Komisia sa nielenze nemôze odvolávat na tieto informácie ako na dôkazy o porusení, ale vo vseobecnejsej rovine nemôze ani pouzit tieto informácie ako základ akéhokolvek iného rozhodnutia, ktoré je nepriaznivé pre dotknutý podnik (alebo aj pre akýkolvek iný podnik) alebo mu spôsobuje ujmu. Nevidím dôvod, preco by sa tento zákaz nemal vztahovat aj na rozhodnutia, ktorými sa podnikom nariaduje, aby sa podrobili inspekcii podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. 110. V tretom rade poznamenávam, ze v bodoch 130 az 134 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze informácie zozbierané v priebehu prvej inspekcie mohli "mat vplyv na zákonnost druhého a tretieho rozhodnutia o inspekcii". Vseobecný súd - podla môjho názoru správne - zamietol skutocnost, ze Komisia predtým dostala staznost týkajúcu sa porusenia, ktorého sa údajne dopustila DUSS, ako irelevantnú, kedze dôvodom uskutocnenia druhej a tretej inspekcie boli informácie nájdené pocas prvej inspekcie. V znení druhého a tretieho rozhodnutia o inspekcii totiz boli (v tretom rozhodnutí výslovne a v druhom rozhodnutí implicitne) spomenuté informácie nájdené pocas prvej inspekcie. Komisia nespochybnila zistenia, ku ktorým v tejto súvislosti dospel Vseobecný súd. 111. Okrem toho poznamenávam, ze Komisia vo svojich pripomienkach v konaní pred Vseobecným súdom uznala, ze dokumenty nájdené pocas prvej inspekcie doplnili dôlezité informácie k informáciám, ktoré sa uz nachádzali v spisoch Komisie. Komisia najmä výslovne uviedla, ze dokumenty DUSS podla vsetkého svedcili o moznom porusení, ktorého povaha a rozsah sa zdali byt významnejsie ako v prípade porusenia, ktoré tvorilo predmet skôr prijatej staznosti. Komisia na pojednávaní tiez zdôraznila obmedzenú povahu informácií o druhom údajnom porusení, ktoré mala k dispozícii pred uskutocnením prvej inspekcie. 112. Nemozno teda vylúcit moznost, ze informácie, ktoré Komisia mala k dispozícii pred nájdením dokumentov DUSS, nepostacovali na to, aby bolo mozné vykonat inspekciu podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. V kazdom prípade, aj keby Komisia mala dostatok dôkazov na nariadenie inspekcie ad hoc týkajúcej sa druhého údajného porusenia, nie je mi jasné, ako by to mohlo stacit na nápravu dôsledkov vyplývajúcich zo zjavného porusenia clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. 113. V stvrtom rade je nepodstatné, ze z niektorých dokumentov DUSS boli vyhotovené fotokópie az po oznámení druhého rozhodnutia odvolatelkám. Pokial Komisia nasla tieto dokumenty pocas prvej inspekcie a odlozila ich na neskorsie skopírovanie, nemozno tvrdit, ze tieto dokumenty boli znovu získané na základe nového rozhodnutia. 114. Tieto dokumenty boli objavené pocas inspekcie, ktorá bola protiprávna, pokial ide o hladanie informácií súvisiacich s druhým údajným porusením. Túto procesnú vadu ako takú nemozno "napravit" prijatím nového rozhodnutia o inspekcii (alebo prípadne vydaním ziadosti o informácie podla clánku 18 nariadenia c. 1/2003). 115. Opacný názor by v zásade zbavil zákaz stanovený v clánku 28 nariadenia c. 1/2003 vsetkej úcinnosti. Komisia by v praxi nemusela dodrziavat procesné normy stanovené v nariadení, vrátane procesnej normy stanovenej v clánku 20 ods. 4 nariadenia, a mohla by obchádzat zákaz podla clánku 28, kedze kazdý protiprávne nájdený dokument by sa dal velmi lahko "zlegalizovat". Odhliadnuc od toho, ze to vyvoláva otázky zlucitelnosti s citovanou judikatúrou ESLP, toto nemozno opodstatnene vyvodit z nariadenia c. 1/2003. 116. Je pravda, ze v rozsudku PVC Súdny dvor rozhodol, ze samotná skutocnost, ze Komisia raz získa dokumenty v danej veci, neposkytuje takú absolútnu ochranu, ze tieto dokumenty nemozno vyziadat na základe zákonných právomocí v inej veci a pouzit ich ako dôkazy. Súdny dvor preto konstatoval, ze Komisia vzhladom na to, ze získala sporné dokumenty v predmetnej veci znovu na základe povolení alebo rozhodnutí a pouzila ich na úcel uvedený v týchto povoleniach alebo rozhodnutiach, riadne respektovala právo dotknutých podnikov na obranu. ( [47]47 ) 117. Skutkové okolnosti uvedenej veci sa vsak znacne odlisujú od skutkových okolností prejednávanej veci. Vo veci PVC totiz - na rozdiel od prejednávanej veci - ani jeden z úcastníkov konania netvrdil, ze Komisia sa pocas svojej prvej inspekcie dopustila nejakého protiprávneho konania. Dotknuté podniky navyse na základe ziadosti Komisie dobrovolne poskytli novú kópiu predmetných dokumentov. ( [48]48 ) Komisia v tomto konaní naopak vychádzala z kópie tých istých dokumentov, ktoré protiprávne získala v priebehu prvej inspekcie. 118. Prístup, ktorý pouzil Vseobecný súd v rozsudku PVC, je podla môjho názoru primeraný. ( [49]49 ) Pripomínam, ze základným cielom clánku 28 je zabránit obchádzaniu pravidiel Komisiou v záujme ochrany práv podnikov, ktoré sú predmetom vysetrovania. Názor, ze získanie dokumentu v rámci vysetrovania môze bránit akémukolvek budúcemu pouzitiu takého dokumentu v inej súvislosti - aj keby nedoslo k obídeniu ziadnej procesnej normy a právo dotknutých podnikov na obranu by bolo riadne respektované -, by znamenal neprimerané rozsírenie pôsobnosti clánku 28. Napríklad by neexistoval dôvod zakázat pouzitie dokumentu v neprospech podniku, nájdeného Komisiou v priebehu inspekcie alebo získaného na základe ziadosti o informácie súvisiacej s iným porusením, v následnom vysetrovaní - za predpokladu, ze kópia toho istého dokumentu sa následne nájde alebo získa v rámci tohto nového vysetrovania v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení c. 1/2003. 119. To vsak nie je situácia, o akú ide v prejednávanom prípade. 120. V piatom rade napokon povazujem za rovnako irelevantné, ze - ako Komisia zdôraznuje vo svojich pripomienkach - zástupcovia odvolateliek, ktorí sledovali zamestnancov Komisie pocas inspekcie, nevzniesli v tom case nijakú námietku ( [50]50 ) ani nepoziadali o zaznamenanie formálnej staznosti do správy vypracovanej zamestnancami Komisie na konci inspekcie. 121. Po prvé ziadne ustanovenie nariadenia c. 1/2003 ani Rokovacieho poriadku Súdneho dvora nevyzaduje, aby podniky okamzite poukázali v tomto stádiu na akýkolvek prípadný problém, ktorý by v opacnom prípade súdy EÚ nemohli preskúmat. Nemozno povedat, ze samotná necinnost podniku v tomto okamihu vyjadruje schválenie potenciálne protiprávneho správania Komisie. Po druhé pre zástupcov podniku môze byt zlozité okamzite rozlísit mozné porusenie procesných noriem Komisiou. Zamestnanci Komisie nie sú povinní poskytnút akékolvek konkrétne vysvetlenie alebo odôvodnenie, pokial ide napríklad o druh hladaných dokumentov alebo materiálu alebo dôvody prehliadky konkrétnej kancelárie, a ani sa to od nich neocakáva. 122. Vzhladom na vyssie uvedené konstatujem, ze vzhladom na to, ze Komisia pouzila dokumenty získané v rozpore s pravidlami stanovenými v nariadení c. 1/2003 ako základ na prijatie druhého a tretieho rozhodnutia o inspekcii, tieto rozhodnutia sa musia zrusit. VII - O trovách 123. Ak bude Súdny dvor súhlasit s mojím posúdením odvolania, v súlade s clánkami 137, 138, 140 a 184 rokovacieho poriadku by sa odvolatelkám - ktoré mali úspech len v dvoch zo styroch uplatnených odvolacích dôvodov - mala ulozit povinnost znásat polovicu vlastných trov konania a nahradit polovicu trov konania, ktoré vznikli Komisii v súvislosti s týmto odvolaním. Komisia by mala nahradit polovicu trov konania, ktoré vznikli odvolatelkám, a znásat polovicu vlastných trov konania súvisiacich s týmto odvolaním. 124. Pokial ide o trovy prvostupnového konania, odvolatelky na jednej strane mali úspech v súvislosti so zrusením druhého a tretieho rozhodnutia o inspekcii. Na druhej strane bola potvrdená platnost prvého rozhodnutia o inspekcii. Preto by Komisia mala nahradit trovy konania súvisiace s vecami T-290/11 a T-521/11, zatial co odvolatelky by mali nahradit trovy konania súvisiace s vecou T-289/11. 125. DOE a spanielska vláda ako vedlajsí úcastníci konania by mali znásat vlastné trovy konania. VIII - Návrh 126. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy teda navrhujem, aby Súdny dvor: -- zrusil rozsudok zo 6. septembra 2013 v spojených veciach T-289/11, T-290/11 a T-521/11, Deutsche Bahn a i./Komisia, v rozsahu, v akom Vseobecný súd zamietol zalobný dôvod zalozený na porusení práva odvolateliek na obranu v súvislosti s nezrovnalostami, ktoré ovplyvnili priebeh prvej inspekcie, -- zrusil rozhodnutia Komisie K(2011) 2365 z 30. marca 2011 a K(2011) 5230 zo 14. júla 2011, -- v zostávajúcej casti zamietol odvolania, -- odvolatelkám ulozil povinnost znásat polovicu vlastných trov konania a nahradit polovicu trov konania Komisie súvisiacich s týmto odvolaním a Komisii ulozil povinnost znásat polovicu vlastných trov konania a nahradit polovicu trov konania odvolateliek súvisiacich s týmto odvolaním, -- Komisii ulozil povinnost nahradit trovy konania súvisiace s vecami T-290/11 a T-521/11 a odvolatelkám ulozil povinnost nahradit trovy konania súvisiace s vecou T-289/11, -- spanielskej vláde a Dozornému orgánu EZVO ulozil povinnost znásat vlastné trovy konania. __________________________________________________________________ ( [51]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [52]2 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([53]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [54]3 ) Rozhodnutie K(2011) 1774 zo 14. marca 2011. ( [55]4 ) Rozhodnutie K(2011) 2365 z 30. marca 2011. ( [56]5 ) Rozhodnutie K(2011) 5230 zo 14. júla 2011. ( [57]6 ) [58]EU:T:2013:404. ( [59]7 ) Pozri okrem iného rozsudok Nexans a NexansFrance/Komisia (C-37/13 P, [60]EU:C:2014:2030, bod 36 a citovanú judikatúru). ( [61]8 ) Tamze, bod 34 a citovaná judikatúra. ( [62]9 ) Ak sa zistí, ze podnik porusil pravidlá EÚ v oblasti hospodárskej sútaze, aj zdrzanie pri spolupráci s Komisiou spôsobí zvýsenie pokuty: pozri napríklad rozsudok Koninklijke Wegenbouw Stevin/Komisia (T-357/06, [63]EU:T:2012:488, body 220 az 240). ( [64]10 ) Pozri rozsudok Roquette Frčres (C-94/00, [65]EU:C:2002:603, bod 48 a citovanú judikatúru). ( [66]11 ) Pozri rozsudok Dow Benelux/Komisia (85/87, [67]EU:C:1989:379, dalej len "Dow Benelux", body 17 az 19). Pozri tiez rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia (C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, [68]EU:C:2002:582, dalej len "PVC", bod 301). ( [69]12 ) Pozri rozsudok Roquette Frčres ([70]EU:C:2002:603, bod 49 a citovanú judikatúru). ( [71]13 ) Rozsudok ESLP Société Colas Est a i. v. Francúzsko, staznost c. 37971/97, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2002-III. ( [72]14 ) Rozsudok ESLP Société Métallurgique Liotard Frčres v. Francúzsko, staznost c. 29598/08, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2011. ( [73]15 ) Rozsudok ESLP Société Canal Plus a i. v. Francúzsko, staznost c. 29408/08, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2010. ( [74]16 ) Rozsudok ESLP Harju v. Fínsko, staznost c. 56716/09, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2011. ( [75]17 ) Rozsudok ESLP Heino v. Fínsko, staznost c. 56720/09, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2011. ( [76]18 ) Pozri napríklad rozsudok ESLP Bernh Larsen Holding AS a i. v. Nórsko, staznost c. 24117.08, § 159 a citovanú judikatúru, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2013. ( [77]19 ) Rozsudok ESLP Niemietz v. Nemecko, staznost c. 13710/88, séria A c. 251-B, § 31, [1992] Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 80. Pozri tiez rozsudok ESLP Société Colas Est a i. v. Francúzsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, § 49. ( [78]20 ) Pozri najmä body 64 az 73 a 108 az 110 napadnutého rozsudku. ( [79]21 ) Rozsudok ESLP Bernh Larsen Holding AS a i. v. Nórsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18. ( [80]22 ) Rozsudok ESLP Delta Pekárny a. s. v. Ceská republika, staznost c. 97/11, § 82 az § 94, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2014. ( [81]23 ) Tamze, § 83, § 87 a § 92 az § 93. ( [82]24 ) Porovnaj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Nexans a Nexans France/Komisia (C-37/13 P, [83]EU:C:2014:223, bod 85). ( [84]25 ) Pozri rozsudky Chalkor/Komisia (C-386/10 P, [85]EU:C:2011:815) a KME a i./Komisia (C-272/09 P, [86]EU:C:2011:810). ( [87]26 ) Pozri clánok 52 ods. 3 in fine Charty: "... Toto ustanovenie nebráni tomu, aby právo Únie priznávalo sirsí rozsah ochrany týchto práv[, nez aký poskytuje EDLP]". ( [88]27 ) Rozsudky uz citované v poznámkach pod ciarou 13 az 15 týchto návrhov. Chcel by som poukázat na to, ze odvolatelky jasne nevysvetlili, preco je rozsudok Colas Est relevantný v tomto kontexte, kedze - ako uz bolo uvedené vyssie - tento rozsudok sa týkal len porusenia práva na respektovanie súkromného a rodinného zivota (clánok 8 EDLP). ( [89]28 ) Pozri judikatúru citovanú v bode 40 týchto návrhov. Pokial ide o judikatúru ESLP, pozri najmä rozsudok Menarini Diagnostics Srl v. Taliansko, staznost c. 43509/08, § 57 az § 67 a tam citovanú judikatúru, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2011. ( [90]29 ) Pozri rozsudky ESLP Société Canal Plus a i. v. Francúzsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, § 37 a Société Métallurgique Liotard Frčres v. Francúzsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, § 18 a § 19. ( [91]30 ) Pozri rozsudok ESLP Société Canal Plus a i. v. Francúzsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, § 40. ( [92]31 ) [93]EU:C:1989:379. ( [94]32 ) Pozri body 115 az 165 napadnutého rozsudku. ( [95]33 ) Táto kontrola a rovnováha zahrna najmä plenárnu poradu kolégia komisárov po konzultácii medzi útvarmi. ( [96]34 ) Na základe clánku 13 rokovacieho poriadku Komisie [K(2000) 3614] ([97]Ú. v. ES L 308, 2000, s. 26; Mim. vyd. 01/003, s. 213), naposledy zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie z 9. novembra 2011, ktorým sa mení a doplna jej rokovací poriadok (2011/737/EÚ, Euratom) ([98]Ú. v. EÚ L 296, s. 58). ( [99]35 ) Pozri najmä rozhodnutia Komisie PV(2004) 1655, SEK(2004) 520/2, a PV(2006) 1763, SEK(2006) 1368. ( [100]36 ) O zákonnosti takej delegácie pozri rozsudky AKZO Chemie a AKZO Chemie UK/Komisia (5/85, [101]EU:C:1986:328, body 28 az 40) a Dow Chemical Ibérica a i./Komisia (97/87 az 99/87, [102]EU:C:1989:380, bod 58). ( [103]37 ) Porovnaj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, [104]EU:C:2003:85, bod 26). Pozri v tomto zmysle aj rozsudok Hoechst/Komisia (C-227/92 P, [105]EU:C:1999:360, body 14 a 15 a citovanú judikatúru). ( [106]38 ) Pozri najmä clánok 52 ods. 1 Charty. ( [107]39 ) Bod 162 napadnutého rozsudku. ( [108]40 ) Pozri v tomto zmysle najmä body 15 a 22 napadnutého rozsudku. ( [109]41 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Nexans a Nexans France/Komisia ([110]EU:C:2014:223, bod 62 a citovanú judikatúru). ( [111]42 ) Pozri rozsudky Dow Benelux ([112]EU:C:1989:379, bod 49) a Nexans France a Nexans/Komisia (T-135/09, [113]EU:T:2012:596, bod 115 a nasl. a citovanú judikatúru). ( [114]43 ) Pozri analogicky rozsudky Komisia/Francúzsko (C-24/00, [115]EU:C:2004:70, bod 53) a Komisia/Taliansko (199/85, [116]EU:C:1987:115, bod 14). ( [117]44 ) Pozri rozsudok Roquette Frčres ([118]EU:C:2002:603, bod 49 a citovanú judikatúru). ( [119]45 ) Pozri rozsudky ESLP Bernh Larsen Holding AS a i. v. Nórsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, § 171 a § 172; Klass a i. v. Nemecko, zo 6. septembra 1978, § 47 a § 52, séria A c. 28; Z v. Fínsko, z 25. februára 1997, § 103, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I, a Delta Pekárny a. s. v. Ceská republika, uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, § 92. ( [120]46 ) Pozri rozsudok Dow Benelux ([121]EU:C:1989:379, bod 18). ( [122]47 ) Pozri rozsudok PVC ([123]EU:C:2002:582, body 294 az 307). ( [124]48 ) Pozri najmä body 470 a 471 prvostupnového rozsudku: rozsudok PVC (T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, [125]EU:T:1999:80). ( [126]49 ) Tamze, bod 477. ( [127]50 ) Tvrdenia Komisie v tejto súvislosti sa navyse nezdajú byt správne, kedze dokumenty zalozené v súdnom spise svedcia o tom, ze viacerí z advokátov odvolateliek pôvodne skutocne namietali proti hladaniu dokumentov súvisiacich so spolocnostou DUSS. References 1. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#t-ECR_62013CC0583_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0001 52. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0002 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 54. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0003 55. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0004 56. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0005 57. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0006 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A404&lang=SK&format=pdf&target=null 59. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0007 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&lang=SK&format=pdf&target=null 61. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0008 62. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0009 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A488&lang=SK&format=pdf&target=null 64. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0010 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=pdf&target=null 66. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0011 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A379&lang=SK&format=pdf&target=null 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=null 69. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0012 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=pdf&target=null 71. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0013 72. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0014 73. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0015 74. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0016 75. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0017 76. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0018 77. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0019 78. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0020 79. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0021 80. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0022 81. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0023 82. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0024 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A223&lang=SK&format=pdf&target=null 84. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0025 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=null 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&lang=SK&format=pdf&target=null 87. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0026 88. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0027 89. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0028 90. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0029 91. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0030 92. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0031 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A379&lang=SK&format=pdf&target=null 94. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0032 95. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0033 96. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0034 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:308:TOC 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:296:TOC 99. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0035 100. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0036 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A328&lang=SK&format=pdf&target=null 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A380&lang=SK&format=pdf&target=null 103. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0037 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A85&lang=SK&format=pdf&target=null 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A360&lang=SK&format=pdf&target=null 106. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0038 107. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0039 108. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0040 109. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0041 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A223&lang=SK&format=pdf&target=null 111. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0042 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A379&lang=SK&format=pdf&target=null 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&lang=SK&format=pdf&target=null 114. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0043 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A70&lang=SK&format=pdf&target=null 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A115&lang=SK&format=pdf&target=null 117. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0044 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=pdf&target=null 119. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0045 120. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0046 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A379&lang=SK&format=pdf&target=null 122. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0047 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A582&lang=SK&format=pdf&target=null 124. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0048 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A80&lang=SK&format=pdf&target=null 126. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0049 127. file:///tmp/lynxXXXXE7Ub4e/L91052-7860TMP.html#c-ECR_62013CC0583_SK_01-E0050