NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NILS WAHL prednesené 24. septembra 2014 ( [1]1 ) Vec C-518/13 The Queen, na návrh Eventech Ltd, proti Parking Adjudicator [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal (England & Wales) (Spojené královstvo)] "Státna pomoc -- Pojem 'pomoc` v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ -- Pravidlá upravujúce sprístupnenie a pouzívanie verejnej infrastruktúry -- Oprávnenie pouzívat pruhy pre autobusy v oblasti Greater London udelené taxíkom, ale nie súkromne prenajímaným vozidlám -- Pouzitie státnych prostriedkov -- Selektívnost -- Vplyv na obchod medzi clenskými státmi" 1. Court of Appeal (England & Wales) poziadal Súdny dvor, aby objasnil, ci napadnutá londýnska politika pruhu pre autobusy (dalej len "politika pruhu pre autobusy"), ktorú prijal dopravný orgán Transport for London (dalej len "TfL"), patrí pod pojem "pomoc" podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. V rámci tejto politiky je pouzívanie pruhu vyhradeného pre verejné autobusy na verejných komunikáciách v urcitom case dna povolené len ciernym taxíkom (t. j. londýnskym taxíkom), pricom súkromne prenajímané vozidlá (private hire vehicles, dalej len "PHV") sú vylúcené. 2. Tento spor prichádza v case vzostupu technologického pokroku za niekolko posledných desatrocí. Najmä príchod systémov satelitnej navigácie a inteligentných telefónov s konkrétnymi aplikáciami urcenými na zjednodusenie poziadaviek na dopravu zmenil spôsob, akým sa zákazníci správajú a stiera hranice medzi taxíkmi a PHV. Výsledkom je, ze si taxíky a PHV tvrdo konkurujú v celej Európe a Londýn nie je jediným mestom, kde doslo k sporom. ( [2]2 ) 3. Nemyslím si, ze by sa pravidlá státnej pomoci vo vseobecnosti týkali státnych opatrení, akým je politika pruhu pre autobusy, ak je zabezpecené rovnaké zaobchádzanie, pokial ide o porovnatelných podnikatelov. I - Vnútrostátny právny rámec A - Cierne taxíky a PHV 4. V Londýne poskytujú taxi sluzby cierne taxíky a PHV. Oba druhy sluzieb si vyzadujú licenciu, ktorú udeluje orgán, ktorý je pod dohladom dopravného orgánu TfL. Tieto licencie sú vsak upravené rôznymi právnymi predpismi a podliehajú rôznym podmienkam. 5. Udelenie licencie, pokial ide o cierne taxíky, upravujú ustanovenia London Cab Order 1934 (vyhláska z roku 1934 o londýnskych taxíkoch). Táto vyhláska bola prijatá na základe splnomocnujúceho ustanovenia § 6 Metropolitan Public Carriage Act 1869 (zákon z roku 1869 o mestskej verejnej doprave; dalej len "zákon z roku 1869"), ktorý v § 8 ods. 2 stanovuje, ze "ziadna drozka sa nebude ponúkat na prenájom" (kurzívou zvýraznil generálny advokát) v Londýne, pokial vodic nie je drzitelom licencie udelenej dopravným orgánom TfL v zmysle § 8 zákona z roku 1869. Dôsledkom tejto právnej úpravy je, ze iba cierne taxíky môzu na ulici vyzdvihovat cestujúcich bez nutnosti predchádzajúcej rezervácie. 6. Udelenie licencie, pokial ide o PHV, upravujú ustanovenia Private Hire Vehicles (London) Act 1998 [zákon z roku 1998 o súkromnom prenájme vozidiel (Londýn)]. Tieto vozidlá sa nesmú "ponúkat na prenájom" v Londýne, ale môzu prijímat cestujúcich, ktorí si vopred rezervovali ich sluzby. B - Právomoc na reguláciu cestnej dopravy a politika pruhu pre autobusy 7. Podla § 121A Road Traffic Regulation Act 1984 (zákon z roku 1984 o regulácii cestnej dopravy, dalej len "zákon z roku 1984") je TfL dopravným orgánom zodpovedným za niektoré komunikácie v oblasti Greater London známe ako "cesty GLA" ( [3]3 ), pricom dopravnými orgánmi, ktoré zodpovedajú za takmer vsetky ostatné komunikácie v Londýne a Greater London, sú jednotlivé londýnske mestské casti. 8. § 6 zákona z roku 1984 (v znení neskorsích predpisov) zveruje dopravnému orgánu, ktorý zodpovedá za konkrétnu komunikáciu, právomoc obmedzit dopravu na tejto komunikácii (alebo jej casti), pokial ide o urcité typy dopravných prostriedkov. Dopravný orgán TfL v rámci výkonu svojej právomoci podla § 6 vymedzil pruhy pre autobusy pozdlz viacerých ciest GLA. V tejto súvislosti prijal politiku pruhu pre autobusy. 9. Väcsina londýnskych mestských castí prijala politiky pruhu pre autobusy podobné politike dopravného orgánu TfL. Príkladom je pruh pre autobusy Southampton Row, ktorý prevádzkuje londýnska mestská cast Camden (dalej len "LBC"). PHV vsak majú povolený vjazd do autobusových pruhov na umoznenie nástupu a výstupu cestujúcich. C - Vynútitelnost 10. Podla § 4 London Local Authorities Act 1996 (zákon z roku 1996 o londýnskych miestnych orgánoch) môzu dopravné orgány vydávat rozhodnutia o ulození pokuty (dalej len "RUP") v prípade porusenia opatrenia prijatého podla § 6 zákona z roku 1984. 11. Opatrenia prijaté podla § 6 zákona z roku 1984 mozno vynútit aj prostredníctvom polície, pretoze § 8 ods. 1 toho istého zákona stanovuje, ze konanie, ktoré porusuje alebo nerespektuje opatrenie prijaté podla § 6, je trestným cinom. V praxi sa vsak väcsina porusení týchto opatrení riesi vydaním RUP zo strany dopravných orgánov. II - Skutkový stav, konanie a prejudiciálne otázky 12. Eventech Ltd (dalej len "Eventech") je sesterskou spolocnostou Addison Lee plc (dalej len "Addison Lee"), ktorá poskytuje sluzby PHV v oblasti Greater London. Eventech je registrovaným drzitelom vsetkých PHV spolocnosti Addison Lee, ktoré sa podla zmluvy uzatvorenej so spolocnostou Addison Lee prenajímajú samostatne zárobkovo cinným vodicom. 13. V dnoch 6. októbra 2010 a 13. októbra 2010 dvaja vodici spolocnosti Addison Lee jazdili so svojimi PHV v pruhu pre autobusy na Southampton Row v centre Londýna. LBC následne vydala RUP spolocnosti Eventech v súvislosti s týmito dvoma prípadmi pouzitia pruhu pre autobusy na Southampton Row. Eventech napadla tieto RUP a zákonnost politiky pruhu pre autobusy podaním na Parking Adjudicator. 14. Parking Adjudicator zamietol toto podanie. Eventech následne podala návrh na súdne preskúmanie tohto rozhodnutia na High Court of Justice, v ktorom tvrdila, ze politika pruhu pre autobusy porusovala príslusné pravidlá týkajúce sa volného pohybu sluzieb, slobody usadit sa a státnej pomoci. Rozsudkom z 13. júla 2012 High Court tento návrh zamietol. 15. Dna 7. decembra 2012 bolo spolocnosti Eventech udelené povolenie na podanie odvolania proti rozhodnutiu High Court a následne sa vec prejednala na Court of Appeal (odvolací súd). Vzhladom na pochybnosti o správnom výklade clánku 107 ods. 1 ZFEÚ Court of Appeal rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Predstavuje za okolností, ktoré nastali v prejednávanej veci, skutocnost, ze pruh pre autobusy vyznacený na verejnej ceste je v case, ked platia obmedzenia týkajúce sa tohto pruhu, sprístupnený ciernym taxíkom, ale nie [PHV], pouzitie 'státnych prostriedkov` v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ? a) Pri skúmaní, ci je skutocnost, ze pruh pre autobusy vyznacený na verejnej ceste je v case, ked platia obmedzenia týkajúce sa tohto pruhu, sprístupnený ciernym taxíkom, ale nie [PHV], selektívna na úcely clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, co je relevantný ciel, s odkazom na ktorý by sa mala posudzovat otázka, ci sa cierne taxíky a [PHV] nachádzajú v porovnatelnej právnej a skutkovej situácii? b) Ak mozno preukázat, ze relevantným cielom na úcely druhej otázky písm. a) je aspon ciastocne vytvorit bezpecný a úcinný dopravný systém a ze existujú úvahy o bezpecnosti a/alebo úcinnosti odôvodnujúce sprístupnenie pruhov pre autobusy ciernym taxíkom, ktoré sa neuplatnujú rovnakým spôsobom na [PHV], mozno konstatovat, ze opatrenie nie je selektívne v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ? c) Je pri odpovedi na druhú otázku písm. b) potrebné zohladnit, ci clenský stát, ktorý sa odvoláva na toto odôvodnenie, okrem toho preukázal, ze priaznivejsie zaobchádzanie s ciernymi taxíkmi v porovnaní s [PHV] je proporcionálne a nezachádza nad rámec toho, co je nevyhnutné? 3. Je skutocnost, ze pruh pre autobusy vyznacený na verejnej ceste je v case, ked platia obmedzenia týkajúce sa tohto pruhu, sprístupnený ciernym taxíkom, ale nie [PHV], spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi na úcely clánku 107 ods. 1 ZFEÚ za okolností, ked sa predmetná cesta nachádza v centre Londýna a neexistuje ziadna prekázka, ktorá by obcanom z iných clenských státov bránila v tom, aby vlastnili cierne taxíky alebo [PHV] alebo na nich jazdili?" 16. Písomné poznámky predlozili Eventech, dopravný orgán TfL, polská vláda, Komisia a EFTA Surveillance Authority (dalej len "ESA"). S výnimkou polskej vlády sa títo úcastníci konania vyjadrili aj na pojednávaní, ktoré sa uskutocnilo 3. júla 2014. III - Analýza A - Úvodné poznámky 17. Court of Appeal polozil Súdnemu dvoru tri prejudiciálne otázky, ktorých cielom je získat výklad niektorých základných prvkov pojmu "pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Prvá otázka sa zaoberá pouzitím "státnych prostriedkov". Druhá otázka sa konkrétne týka troch rôznych hladísk posudzovania, ci "politika pruhu pre autobusy" zvýhodnuje "urcité podniky alebo výrobu urcitého tovaru", teda ci je táto politika selektívna. Napokon tretia otázka pozaduje výklad pojmu "vplyv na obchod medzi clenskými státmi" (dalej len "vplyv na medzistátny obchod"). 18. Zaujímavé je, ze otázky týkajúce sa státnej pomoci, ktoré boli sporné na High Court of Justice, boli nasledujúce: a) poziadavka selektívnosti; b) ci politika pruhu pre autobusy "narusuje alebo môze narusovat hospodársku sútaz" a c) ci môze mat politika pruhu pre autobusy vplyv na medzistátny obchod. Inými slovami, zatial co na jednej strane bolo na High Court of Justice nesporné, ze politika pruhu pre autobusy predstavuje pouzitie státnych prostriedkov, táto otázka je teraz na Court of Appeal sporná a zameriava sa na nu prvá otázka. ( [4]4 ) Na druhej strane, uz sa nespochybnuje, ze by bola politika pruhu pre autobusy spôsobilá narúsat hospodársku sútaz. Odhliadnuc od toho, na ziadnom z týchto súdov nebolo sporné, ze politika pruhu pre autobusy v skutocnosti poskytuje výhodu ciernym taxíkom, a preto vnútrostátny súd v tomto smere nepolozil ziadnu otázku. 19. Z príslusných vnútrostátnych právnych predpisov vyplýva, ze konkurencné prostredie týkajúce sa poskytovania sluzieb miestnej osobnej dopravy vozidlom je také, ze cierne taxíky majú ciastocný právny monopol. Iba oni sa môzu "ponúkat na prenájom", t. j. byt vybraté na stanovisti taxíkov alebo privolané na ulici. Tak cierne taxíky, ako aj PHV vsak môzu poskytovat svoje sluzby v súvislosti s vopred rezervovanými cestami. Pokial ide o rozsah, v akom cierne taxíky pôsobia na trhu s predchádzajúcimi rezerváciami, podla dôkazov predlozených High Court of Justice prieskum z roku 2009 ukázal, ze 8 % ciest vykonaných ciernymi taxíkmi bolo vopred rezervovaných. ( [5]5 ) B - Prvá otázka: pouzitie státnych prostriedkov 20. Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd pýta, ci v prípade politiky pruhu pre autobusy dochádza k pouzitiu státnych prostriedkov. Súdny dvor preto musí ozrejmit, ci predstavuje skutocnost, ze stát poskytne urcitej skupine podnikov prístup k verejnej infrastruktúre, ak predtým takýto prístup nemali, pouzitie státnych prostriedkov. 21. Eventech tvrdí, ze v prípade politiky pruhu pre autobusy dochádza k pouzitiu státnych prostriedkov troma rôznymi spôsobmi, a to a) zvýhodneným prístupom k majetku státu, za ktorého pouzívanie cierne taxíky neplatia; b) vynatím ciernych taxíkov z povinnosti platit pokuty za pouzívanie pruhov pre autobusy a c) zvýsením výdavkov na údrzbu pruhov pre autobusy v dôsledku zvýsenej dopravy vykonávanej ciernymi taxíkmi. 22. Co sa týka poslednej otázky, verejné prostriedky sa budú musiet pouzit na udrziavanie ciest vrátane prípadných pruhov pre autobusy. Skutocnost, ze sa pruh bezne vyhradený pre autobusy bude v dôsledku sprístupnenia ciernym taxíkom viac opotrebúvat, na tom nic nemení, pretoze ostatné pruhy budú z tohto dôvodu potrebovat menej údrzby. Preto nerozumiem, ako by politika pruhu pre autobusy mohla viest k dalsej zátazi pre stát v tejto súvislosti. 23. V nasledujúcom texte sa budem zaoberat dalsími dvoma otázkami samostatne. 1. Bezplatný prístup k pruhom pre autobusy 24. Politika pruhu pre autobusy dáva ciernym taxíkom moznost vyhnút sa premávke a tým aj moznost poskytovat taxi sluzby vyssiemu poctu platiacich cestujúcich za rovnaký cas bez dalsích výdavkov. Takéto povolenie má ekonomickú hodnotu. ( [6]6 ) Otázkou teda je, ci ide o vzdanie sa státnych prostriedkov alebo, inak povedané, ci majú clenské státy v súlade s pravidlami státnej pomoci povinnost spoplatnit pouzívanie verejnej infrastruktúry. 25. Hoci judikatúra Súdneho dvora poskytuje urcitý návod, nezdá sa, ze by bola prejednávaná otázka vyriesená v predchádzajúcich prípadoch. 26. Na jednej strane, nezdá sa, ze by sa judikatúra, podla ktorej opatrenia, ktoré síce formálne nezahrnajú pouzitie státnych prostriedkov, avsak vedú k potenciálnemu vzdaniu sa príjmov, ( [7]7 ) dala uplatnit na situácie zahrnajúce prístup k verejnej infrastruktúre, kedze táto línia judikatúry sa týka predovsetkým priaznivého danového zaobchádzania. ( [8]8 ) Rovnako nemozno na prejednávanú otázku uplatnit ani judikatúru pouzitelnú na státne záruky, ktoré, ak neberieme do úvahy poplatok, môzu znamenat dalsiu zátaz pre stát, kedze tieto záruky môzu predstavovat pouzitie státnych prostriedkov v neskorsom stádiu. ( [9]9 ) 27. Na druhej strane, zdá sa, ze iná línia judikatúry podporuje myslienku, ze regulacný zásah na trhu, ktorý zvýhodnuje jednu skupinu na úkor druhej, ale nezahrna skutocnú ani potenciálnu platbu státnych penazí (alebo uslý zisk), nemusí nevyhnutne predstavovat pouzitie státnych prostriedkov. ( [10]10 ) Z podobnej línie judikatúry by sa dalo vyvodzovat, ze ani financná zátaz pre stát, ktorá je jednoduchým dôsledkom daného zákonného systému a je mu inherentná, nepatrí pod pojem pouzitie "státnych prostriedkov". ( [11]11 ) 28. Ani jedna z línií judikatúry spomenutých v predchádzajúcom bode sa vsak nezaoberá otázkou prístupu k verejnej infrastruktúre. 29. Na základe uvedeného je môj názor taký, ze vseobecne povedané pravidlá státnej pomoci výslovne nevyzadujú, aby clenské státy pozadovali poplatok za prístup k tejto infrastruktúre, ale ponechávajú na ich uvázení, ci udelit bezplatný prístup. ( [12]12 ) Infrastruktúra ako verejný majetok, ktorého cielom je ulahcit dopravu a mobilitu pre koncových uzívatelov, zo svojej vlastnej podstaty vyzaduje, aby sa stanovili pravidlá jej pouzívania vrátane prístupu k nej, a to celkom zrejme vo vztahu k regulácii dopravy a udrziavaniu poriadku. Ide o vec regulacného, nie hospodárskeho charakteru, ktorá neodôvodnuje uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v kapitole 1 hlavy VII Zmluvy o FEÚ vrátane pravidiel o státnej pomoci. ( [13]13 ) Ako poznamenáva polská vláda, clenské státy mohli zaviest osobitné pravidlá pre organizáciu dopravy. To neznamená, ze reguláciou prístupu k verejnej infrastruktúre doslo k pouzitiu prostriedkov (alebo k vzdaniu sa ich). 30. Ak by sa na úcely argumentácie pravidlá státnej pomoci vykladali tak, ze od clenských státov vyzadujú, aby spoplatnili prístup k verejnej infrastruktúre alebo státom kontrolovaným prostriedkom, mohlo by to státy odradit od vytvárania alebo sprístupnovania oblastí, ktoré predtým neboli sprístupnené vôbec alebo ktoré boli sprístupnené len v obmedzenej miere. Rovnako by to mohlo odradit podniky od úcasti na tomto procese. Napríklad, ak by v prejednávanej veci boli cierne taxíky povinné platit za prístup k pruhom pre autobusy, mohlo by to niektoré z nich odradit od pozadovania prístupu, co by mohlo mat za následok, ze prístup by bol umoznený len ekonomicky zdatnejsím, cím by sa úcel politiky zmaril. 31. Chcel by som vsak zdôraznit, ze situácia opísaná v bode 29 týchto návrhov je základnou situáciou, ktorá sa môze lísit podla okolností, a preto platia výnimky. V prvom rade osobitné právne predpisy EÚ môzu stanovit podrobné pravidlá vo vztahu k urcitej oblasti. ( [14]14 ) 32. Okrem toho pri úprave prístupu k infrastruktúre musí stát konat v rámci svojej skutocnej regulacnej právomoci. To zahrna reguláciu porovnatelných situácií rovnakým spôsobom tak, aby nebola narusená hospodárska sútaz. ( [15]15 ) Ked sa totiz infrastruktúra sprístupní vsetkým uzívatelom na rovnoprávnom a nediskriminacnom základe, znamená to, ze týmto uzívatelom nebola poskytnutá nijaká státna pomoc. ( [16]16 ) Naopak, ked clenský stát napríklad pozaduje poplatok za prístup k verejnej infrastruktúre (ako napríklad mýto za pouzívanie verejnej dialnice) alebo iným verejným prostriedkom, ale udeluje rôznym podnikom bezplatný prístup na základe volného uvázenia, môze dochádzat k vzdaniu sa príjmov v prípade týchto podnikov. V tejto súvislosti je ilustratívna vec NOX ( [17]17 ). V spomínanej veci holandské orgány stanovili, ze urcité emisné kvóty budú obchodovatelné iba v prípade skupiny velkých podnikov s celkovým instalovaným tepelným výkonom nad 20 tepelných MW, a teda nie v prípade vsetkých podnikov s emisiami. Súdny dvor po konstatovaní, ze rozdiel nemôze byt odôvodnený predmetom a vseobecným úcelom rezimu smerujúceho k znízeniu znecistovania priemyselného pôvodu, rozhodol, ze dotknuté orgány sa vzdali státnych prostriedkov, kedze za dotknuté emisné kvóty nebol zaplatený ziadny poplatok. 33. Preto, ak stát koná v rámci regulacnej právomoci, ako je opísané vyssie, pokial ide o prístup k verejným prostriedkom, v podstate súhlasím s Komisiou a ESA, ze stát sa môze oprávnene rozhodnút, ze nebude maximalizovat príjmy, ktoré by sa mohli inak dosiahnut, pricom sa nedostane do rozporu s pravidlami státnej pomoci za predpokladu, ze so vsetkými dotknutými porovnatelnými podnikmi zaobchádza rovnako, a to tak, ze vopred stanoví kritériá transparentným a nediskriminacným spôsobom. 34. Co sa týka politiky pruhu pre autobusy, nic nenapovedá tomu, ze by bola prijatá s iným úcelom ako na podporu vseobecného regulacného ciela. Z tohto dôvodu a vzhladom na vyssie uvedené úvahy nepovazujem za relevantné, ze na niektorých miestach v Londýne je na celej ceste vyznacený pruh pre autobusy vrátane zvlást frekventovaných ciest. To je jednoducho inherentným dôsledkom spôsobu, akým sa doprava reguluje. 35. Napokon uznávam, ze v súlade s prístupom, ktorý som zaujal, je otázka, ci boli pouzité státne prostriedky, závislá od toho, ci bola zabezpecená rovnost zaobchádzania. Iste, zdá sa, ze prepojenie medzi rovnostou zaobchádzania na jednej strane a pouzitím státnych prostriedkov na strane druhej vyplýva zo samotnej povahy tohto státneho prostriedku, t. j. verejnej infrastruktúry. Vzhladom na to otázka, ci dopravný orgán TfL dodrziaval zásadu rovnosti zaobchádzania, uzsie súvisí s otázkou, ci je politika pruhu pre autobusy selektívna, ako s otázkou, ci doslo k vzdaniu sa státnych prostriedkov. Touto vecou sa preto budem zaoberat samostatne v rámci druhej otázky, a to v neposlednom rade preto, ze otázky vznesené vo veci samej majú principiálny charakter, zasluhujúci si individuálnu pozornost a bolo by nepochybne ziaduce zo strany státnych orgánov a rovnako aj podnikov, keby Súdny dvor poskytol usmernenie vo vztahu ku vsetkým týmto otázkam. 36. Predtým vsak preskúmam výnimku pre cierne taxíky týkajúcu sa povinnosti platit pokuty. 2. Výnimka pre cierne taxíky týkajúca sa povinnosti platit pokuty za pouzívanie pruhov pre autobusy 37. Ako uz bolo spomenuté, Eventech tvrdí, ze vynatie ciernych taxíkov z povinnosti platit pokuty za pouzívanie pruhov pre autobusy znamená dodatocnú zátaz pre verejné orgány. Zdá sa, ze logika tejto úvahy spocíva v tom, ze Súdny dvor raz rozhodol, ze oslobodenie od povinnosti platit pokuty predstavuje vzdanie sa príjmov, a to rovnako ako v prípade danových výhod a podobne. 38. Na zaciatok vsak treba aspon uviest, ze oslobodenie od povinnosti platit pokuty nemozno vzdy porovnávat s inými spôsobmi, ktoré by sa mohli povazovat za spôsoby, ktorými sa clenský vzdal svojho práva na príjmy. Zdá sa, ze argument spolocnosti Eventech, ze clenský stát môze niest zodpovednost podla pravidiel státnej pomoci v prípade vzdania sa státnych prostriedkov tvorených z pokút, predpokladá, ze clenské státy majú vseobecne povinnost prijímat právne predpisy, ktoré ukladajú pokuty. 39. Okrem toho pokuty a sankcie, najmä pokial ide o trestné sankcie, sú nástroje, ktoré patria do oblasti verejnej politiky a ktorých cielom je jednak odstrasovanie a jednak trestanie. Naopak dane a poplatky slúzia predovsetkým na rozpoctové ciele, kedze celkovým úcelom akéhokolvek danového systému je výber príjmov na financovanie státnych výdavkov. ( [18]18 ) Hoci pokuty a dane zjavne spôsobujú financnú zátaz pre tých, na ktorých sú zamerané, neznamená to, ze sú zamenitelné. Pokial sa pokuta nemôze porovnat s danou ako takou, nemozno ani oslobodenie od povinnosti platit pokuty ako také prirovnávat k danovému zvýhodneniu. 40. Rovnako tak pokuta nie je to isté ako poplatok (ci uz pevný alebo premenlivý), kedze poplatky sa za normálnych okolností platia za prijatie tovaru alebo sluzieb. V tejto súvislosti, ako správne poznamenáva polská vláda, pokuta za prekrocenie rýchlosti nie je poplatkom za intenzívnejsie vyuzitie cesty, nez je povolené. 41. Prípady, ked Súdny dvor doposial usúdil, ze oslobodenie od povinnosti platit pokuty a sankcie predstavuje vzdanie sa státnych prostriedkov, sú podla môjho názoru samozrejmé, pretoze predstavujú jednoduché znízenie obchodných výdavkov. 42. Veci Ecotrade ( [19]19 ) a Piaggio ( [20]20 ) sa obe týkali tej istej talianskej právnej úpravy. V týchto veciach viedlo oslobodenie od povinnosti platit pokuty a penazné sankcie v rámci osobitného konania o platobnej neschopnosti (ktoré zahrnalo viacero výhodných opatrení, napríklad státnu záruku) Súdny dvor k tomu, aby konstatoval, ze nemozno vylúcit, ze spomenuté konanie zahrnalo státnu pomoc. Sporné pokuty a penazné sankcie boli ulozené z dôvodu neplatenia príspevkov na sociálne zabezpecenie, pricom osobitné konanie o platobnej neschopnosti znizovalo náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku. 43. Okrem toho vec NOx ( [21]21 ), o ktorú sa Eventech opiera, sa od prejednávanej veci zásadne odlisuje. Nic nenapovedá tomu, ze by povolenie udelené ciernym taxíkom na pouzívanie pruhov pre autobusy bolo obchodovatelné alebo ze by bolo mozné vyhnút sa pokutám za neoprávnené pouzívanie pruhov pre autobusy. V návrhu na zacatie prejudiciálneho konania sa celkom jasne uvádza, ze neoprávnené pouzívanie pruhov pre autobusy je trestným cinom. ( [22]22 ) Naproti tomu vo veci NOx vzhladom na to, ze podnikatelov s potenciálne vysokými emisiami, ktorí prekrocili príslusnú normu, zvádzalo kazdorocne spekulovat, ci by pre nich bolo výhodnejsie zaplatit pokutu alebo získat emisné kvóty, splnala sankcia, ktorá bola predmetom tejto veci - rovnako ako to bolo vo veciach Ecotrade a Piaggio - taktiez vsetky klasické crty obchodného výdavku. 44. Naproti tomu pokutu za neoprávnené pouzívanie pruhov pre autobusy nemozno zúzit tak, ze by islo len o obchodný výdavok (hoci by tak s nou mohli niektorí podnikatelia zaobchádzat). Ustanovenia, podla ktorých sa ukladajú pokuty, sú vseobecne platné, a preto sa uplatnujú tak na podnikatelov, ako aj na súkromné osoby. Okrem toho pokuty sú logickým dôsledkom regulacnej cinnosti týkajúcej sa prístupu k verejnej infrastruktúre: ako uz bolo uvedené, regulacná cinnost tohto druhu nepatrí ako taká do predmetu pravidiel státnej pomoci za predpokladu, ze sa pri uplatnovaní regulacnej politiky zaobchádza so vsetkými dotknutými porovnatelnými podnikatelmi rovnako. 45. Vzhladom na vyssie uvedené nemôzem súhlasit ani s tvrdením, ze v prípade oslobodenia ciernych taxíkov od povinnosti zaplatit pokutu za pouzívanie pruhov pre autobusy dochádza k pouzitiu státnych prostriedkov. 3. Predbezný záver 46. Na základe toho navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú otázku v tom zmysle, ze pri správnom výklade clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ked orgány clenského státu sprístupnujú pruh pre autobusy vyznacený na verejnej ceste v case, ked platia obmedzenia týkajúce sa tohto pruhu, ciernym taxíkom, ale nie PHV, nepredstavuje to pouzitie "státnych prostriedkov" za predpokladu, ze sa vsetkým porovnatelným podnikatelom udelí prístup za rovnakých podmienok, co má overit vnútrostátny súd. 47. Vzhladom na môj názor na prvú otázku bude odpoved vo veci prejednávanej vnútrostátnym súdom závisiet od toho, ci je politika pruhu pre autobusy selektívna. To je podstata druhej otázky písm. a), druhej otázky písm. b) a druhej otázky písm. c). C - Druhá otázka písm. a), b) c): selektívnost politiky pruhu pre autobusy v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ 1. Úvodné poznámky 48. Ako uz bolo naznacené v bode 17 týchto návrhov, vnútrostátny súd svojou druhou otázkou rozdelenou do troch castí ziada o usmernenie, pokial ide o rôzne aspekty poziadavky selektívnosti podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 49. Druhou otázkou písm. a) sa vnútrostátny súd pýta, "co je relevantný ciel, s odkazom na ktorý by sa mala posudzovat otázka, ci sa cierne taxíky a [PHV] nachádzajú v porovnatelnej právnej a skutkovej situácii". Druhou otázkou písm. b) sa Court of Appeal pýta, ci môze tento ciel, ak sa na úcely druhej otázky písm. a) preukáze, ze cielom je vytvorit "bezpecný a úcinný dopravný systém", odôvodnit politiku pruhov pre autobusy v zmysle, ze ho nemozno povazovat za selektívny na úcely clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Napokon druhou otázkou písm. c) sa vnútrostátny súd pýta, ci musí clenský stát v rámci odôvodnovania preukázat, ze poskytnutá výhoda je v súlade so zásadou proporcionality. 50. Treba poznamenat, ze okrem odkazu na podania úcastníkov konania vo veci samej neobsahuje návrh na zacatie prejudiciálneho konania dôvody, ktoré viedli vnútrostátny súd k polozeniu druhej otázky písm. a), b) a c) spôsobom, ako to urobil. 51. Z dôvodu tejto nejednoznacnosti mozno druhú otázku písm. a) v prvom rade chápat (doslovne) tak, ze vnútrostátny súd sa jednoducho pýta, co je relevantný ciel, vo vztahu ku ktorému sa majú cierne taxíky a PHV porovnávat. 52. Ak by vsak bol tento výklad správny, bolo by prekvapujúce, keby vnútrostátny súd v druhej otázke písm. b) sám uvádzal, ze cielom by mohlo byt vytvorenie bezpecného a úcinného dopravného systému. Okrem toho je v zmysle clánku 267 ZFEÚ na vnútrostátnych súdoch, aby urcovali príslusné vnútrostátne pravidlá a aby v tejto súvislosti objasnovali ciel, ktorý tieto pravidlá sledujú. Neprinálezí Súdnemu dvoru, aby naznacoval mozné ciele, ktoré by mohli viest k záveru, ze dané opatrenie clenského státu nie je selektívne. ( [23]23 ) 53. Preto druhým a snád presnejsím výkladom druhej otázky písm. a) by mohlo byt, ze vnútrostátny súd sa v skutocnosti pýta, ci sa má selektívnost posudzovat výlucne na základe trhu, na ktorom cierne taxíky a PHV sútazia (teda na trhu predchádzajúcich rezervácií), alebo ci má zahrnat trh, na ktorom sa "ponúka prenájom". Ide zrejme o rozhodujúcu otázku v prejednávanej veci, a preto budem na druhú otázku písm. a) odpovedat vzhladom na tento výklad. 54. Zdá sa, ze druhou otázkou písm. b) a druhou otázkou písm. c), ktoré sa zdajú byt prepojené rovnakým spôsobom ako druhá otázka písm. a) a druhá otázka písm. b), sa vnútrostátny súd pýta, ci môzu úvahy o bezpecnosti a úcinnosti odôvodnit, preco môzu pruhy pre autobusy v urcitom case (akým je cas dopravnej spicky alebo zhonu) pouzívat len cierne taxíky a nie PHV, a ci musia byt v takom prípade opatrenia prijaté s týmto cielom v súlade so zásadou proporcionality. 55. Vzhladom na tieto úvahy sa pokúsim poskytnút koherentnú odpoved, zaoberajúc sa postupne kazdou z otázok polozených vnútrostátnym súdom. 2. Posúdenie a) Relevantný trh alebo trhy pri porovnávaní ciernych taxíkov a PHV 56. Ako výnimka z beznej situácie v rámci systému dopravy platného v oblasti Greater London umoznuje politika pruhov pre autobusy ciernym taxíkom pouzívat pruhy pre autobusy v urcitom case pocas dna, pricom PHV sú vylúcené. 57. V tomto smere je ustálenou judikatúrou, ze opatrenie státu je selektívne, ak je opatrenie v rámci daného právneho rezimu (nazývaného tiez "referencný rámec") spôsobilé zvýhodnit urcité podniky alebo výrobu urcitých druhov tovarov oproti iným podnikom, ktoré by sa vzhladom na ciel sledovaný týmto opatrením nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. ( [24]24 ) 58. Takze v závislosti od toho, ci sú cierne taxíky a PHV v porovnatelnej situácii, by mohlo v prípade politiky pruhov pre autobusy dôjst k selektívnemu zaobchádzaniu. ( [25]25 ) Jedným zo spôsobov, ako to urcit, je posúdit, ci mozno PHV a cierne taxíky vzájomne zamenit. To zase vyzaduje, aby sa ustálil relevantný trh alebo trhy, na ktorých sa má porovnanie zakladat. 59. Cierne taxíky a PHV sútazia na trhu predchádzajúcich rezervácií a je nepochybné, ze sútaz ovplyvnuje politika pruhu pre autobusy na tomto trhu. Ak by tento trh bol jediným relevantným, boli by zjavne porovnatelné a v dôsledku toho by bola politika pruhu pre autobusy selektívna. 60. Nemozno vsak jednoducho len vynat cast obchodného modelu podniku a obmedzit porovnanie s iným podnikom na takto vynatý segment. Urcite to platí aj pre taxi sluzby s urcitými osobitostami, pre ktoré je obmedzenie posúdenia porovnatelnosti na trh predchádzajúcich rezervácií neodôvodnené. 61. Strucne povedané, taxíky poskytujú sluzbu, ktorá doplna existujúce spôsoby verejnej dopravy a ktoré mozno v niektorých ohladoch prirovnávat k univerzálnej verejnej sluzbe. V case, ked boli spôsoby komunikácie menej rozvinuté, bola moznost privolat taxík na ulici alebo vybrat jeden zo stanovista taxíkov dôlezitou alternatívou k iným dostupným metódam dopravy. To je dôvod, preco majú cierne taxíky tradicne monopol na cesty vykonané na základe "ponuky na prenájom" a tiez dôvod, pre ktorý patria taxíkom v mnohých mestách po celej Európe podobné výsady vrátane práva na pouzívanie pruhov pre autobusy. 62. Okrem toho, ako je uvedené v bode 19 vyssie, podla predlozených dôkazov je iba 8 % ciest ciernych taxíkov vopred rezervovaných. Preto nie som presvedcený, ze by trh predchádzajúcich rezervácií bol jediným významným trhom, na ktorom cierne taxíky pôsobia. ( [26]26 ) V tejto súvislosti, hoci sa mi to nezdá samozrejmé, neuslo mojej pozornosti, ze High Court vo svojom rozsudku konstatoval, ze "... zjavne by nebolo mozné uzákonit, ze... cierne taxíky nemôzu pouzívat pruh pre autobusy, ked vezú cestujúceho na základe predchádzajúcej rezervácie". ( [27]27 ) Vzhladom na to sa nezdá, ze by bolo odôvodnené obmedzit posúdenie len na trh predchádzajúcich rezervácií. 63. Na tomto mieste treba teda posúdit druhú otázku písm. b) a tým aj druhú otázku písm. c), a to, ci nie sú z dôvodu úvah o bezpecnosti a úcinnosti cierne taxíky porovnatelné s PHV na týchto kombinovaných trhoch a ci je preto odôvodnené sprístupnit pruhy pre autobusy v urcitom case len ciernym taxíkom, ale nie PHV. Budem sa teraz venovat tejto otázke. b) Sú cierne taxíky a PHV porovnatelné vzhladom na ciel vytvorit bezpecný a úcinný dopravný systém? 64. Z vyssie uvedeného rozboru vyplýva, ze relevantnými trhmi, ktoré sa majú vziat do úvahy pri porovnávaní ciernych taxíkov a PHV, sú trh, na ktorom sa "ponúka prenájom" a trh predchádzajúcich rezervácií. 65. V podstate boli predlozené styri hlavné dôvody, preco nie sú cierne taxíky a PHV porovnatelné na týchto kombinovaných trhoch. 66. Po prvé, na rozdiel od PHV majú cierne taxíky urcité povinnosti, pokial ide okrem iného o zákazníkov, ktorých vyzdvihnú na ulici alebo na stanovisti taxíkov ("viazanost"). Takýmito zákazníkmi môzu byt napríklad osoby so zdravotným postihnutím, ktorým teda musia byt cierne taxíky prístupné. 67. Po druhé cierne taxíky musia splnat urcité normy (dalej len "podmienky spôsobilosti"), ako je tvar a velkost vozidla a oznacenia taxi (v súcasnosti splnajú podmienky spôsobilosti len dva modely) tak, aby boli lahsie viditelné zákazníkom, ktorí ich privolávajú. 68. Po tretie cierne taxíky podliehajú prísnej regulácii cestovného. ( [28]28 ) 69. Napokon podmienky na udelenie licencie pre vodica cierneho taxíka sú vo vseobecnosti prísnejsie, nez pre vodica súkromne prenajímaného vozidla a zahrnajú dôkladný topografický test z geografie oblasti Greater London známy ako "znalosti". 70. Vzhladom na tieto okolnosti, hoci povazujem cierne taxíky za porovnatelné s PHV na trhu predchádzajúcich rezervácií, nie sú porovnatelné vo vsetkých ohladoch. Môzem preto v zásade súhlasit s tým, ze na kombinovaných relevantných trhoch môze ciel spocívajúci vo vytvorení bezpecného a úcinného dopravného systému znamenat, ze cierne taxíky nie sú porovnatelné s PHV. 71. Cierne taxíky vsak nepochybne pôsobia na trhu, ktorý sa prekrýva s PHV a môzu tak vyuzit svoju konkurencnú výhodu oproti PHV, pokial ide o segment predchádzajúcich rezervácií. Vzhladom na to a ako, zdá sa, naznacuje vnútrostátny súd druhou otázkou písm. c), hoci môze vytvorenie bezpecného a úcinného dopravného systému vyzadovat rozlísenie medzi urcitými skupinami podnikov, existujú tiez hranice toho, co môze byt týmto cielom odôvodnené. Nemyslím si, ze ciel udrzat bezpecný a úcinný dopravný systém vyzaduje, aby bolo narusenie hospodárskej sútaze, ktoré spôsobuje politika pruhu pre autobusy na trhu s predchádzajúcimi rezerváciami, neobmedzené. 72. V tejto súvislosti by som chcel pripomenút, ze je to stát, ktorý tým, ze prijme konkrétne opatrenie, definuje jeho ciel alebo ciele. Je teda na státe, aby preukázal, ze urcité skupiny zdanlivo porovnatelných podnikov nie sú, vzhladom na ciele tohto opatrenia, v skutocnosti v rámci daného rezimu porovnatelné. ( [29]29 ) Zastávam názor - na rozdiel od názoru vyjadreného polskou vládou - ze ked tak stát urobí, musí tiez preukázat, ze rozdiel v zaobchádzaní vyplývajúci z ciela opatrenia je v súlade so zásadou proporcionality v tom, ze neprekracuje rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela, a ze tento ciel nie je mozné dosiahnut menej rozsiahlymi opatreniami. ( [30]30 ) Iba komplexné posúdenie zo strany vnútrostátnych súdov môze v tejto súvislosti zabránit svojvôli a zabezpecit, aby si stát uvedomoval svoje dôkazné bremeno pri preukazovaní, ze sú tieto poziadavky splnené. 73. Preto, hoci môzem súhlasit s tým, ze v zásade mozno medzi ciernymi taxíkmi a PHV rozlisovat z dôvodov úcinnosti a bezpecnosti, v súlade so zásadou proporcionality je tiez nutné konkrétne posúdit, ci je napadnutá politika pruhu pre autobusy vhodná na dosiahnutie tohto ciela a ci neprekracuje rámec toho, co je nevyhnutné na jeho dosiahnutie. Ide vsak o otázku, o ktorej musí rozhodnút vnútrostátny súd. 3. Predbezný záver 74. Vzhladom na vyssie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhú otázku písm. a), b) a c) spolocne v tom zmysle, ze za okolností, ktoré nastali v prejednávanej veci, ked orgány clenského státu sprístupnia pruh pre autobusy vyznacený na verejnej ceste v case, ked platia obmedzenia týkajúce sa tohto pruhu, taxíkom, ale nie PHV, nepredstavuje to "zvýhodnenie urcitých podnikatelov" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ za predpokladu, ze tieto orgány preukázu, a) ze taxíky a súkromne prenajímané vozidlá nie sú právne a skutkovo porovnatelné z dôvodu objektívnych úvah týkajúcich sa bezpecnosti a úcinnosti dopravného systému a b) ze takéto opatrenie je vhodné na dosiahnutie tohto ciela a neprekracuje rámec toho, co je nevyhnutné na jeho dosiahnutie. Je na vnútrostátnom súde, aby overil, ci to tak je. 75. Vplyvom mnou navrhovanej odpovede na druhú otázku vzhladom na prvú otázku je, ze ak dokáze TfL preukázat, ze cierne taxíky a PHV nie sú právne a skutkovo porovnatelné z dôvodu bezpecnosti a úcinnosti, nemozno sprístupnenie pruhov pre autobusy ciernym taxíkom v urcitom case pocas dna za takých okolností povazovat za pouzitie státnych prostriedkov. 76. Ak je to tak, nemozno vôbec hovorit o "pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze podmienky stanovené v tomto ustanovení sú kumulatívne. ( [31]31 ) Bez ohladu na uvedené vsak nizsie vyjadrím svoj názor na tretiu otázku, kedze tiez zahrna principiálnu otázku. D - Tretia otázka: vplyv na obchod medzi clenskými státmi 77. Napokon sa Court of Appeal pýta, ci je politika pruhu pre autobusy spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 78. Ak nie sú cierne taxíky a PHV z dôvodu bezpecnosti a úcinnosti porovnatelné, tretia otázka sa stáva vcelku nezmyselnou. V skutocnosti neexistujú nijaké obmedzenia, pokial ide o pocet ciernych taxíkov v Londýne ( [32]32 ) a vsetkým obcanom EÚ sa umoznuje, aby poziadali o udelenie licencie pre vodica cierneho taxíka. Vzhladom na to by bolo otázne, ako by mohlo miestne opatrenie predsa len spôsobilé ovplyvnit medzistátny obchod. 79. Predpoklad, na ktorom zakladám svoju odpoved, preto je, ze cierne taxíky a PHV sú porovnatelné vo vsetkých ohladoch, a politika pruhu pre autobusy preto poskytuje ciernym taxíkom selektívnu výhodu predstavujúcu pouzitie státnych prostriedkov, co je spôsobilé narusit hospodársku sútaz. 80. Na rozdiel od spolocnosti Eventech, Komisie a ESA si nemyslím, ze rozsudok vo veci Altmark ( [33]33 ) riesi tento prípad. Hoci je pravda, ze vo veci Altmark Súdny dvor okrem iného rozhodol, ze podmienka vplyvu na medzistátny obchod nezávisí od miestnej alebo regionálnej povahy poskytovaných dopravných sluzieb alebo od dôlezitosti predmetného odvetvia cinnosti ( [34]34 ) (názor, ktorý bol potvrdený v neskorsej judikatúre), ( [35]35 ) treba tu zdôraznit dva dôlezité prvky. 81. Po prvé výhoda vo veci Altmark bola poskytnutá jednému podniku vo vztahu k jednej koncesnej zmluve o autobusovej doprave, ktorá mala podobu verejnej dotácie. Prirodzene táto koncesia preto posilnila postavenie dotknutého príjemcu v porovnaní s podnikmi z iných clenských státov, ktoré mohli mat záujem poskytovat podobné sluzby v danej oblasti. ( [36]36 ) Naproti tomu v prejednávanej veci nebola výhoda v podobe politiky pruhu pre autobusy - ktorá nezahrna dotácie - poskytnutá len jednému alebo výrazne obmedzenému poctu dopravných podnikov. Ako sa uvádza v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, obcanom clenských státov nic nebráni v tom, aby vlastnili cierny taxík alebo na nom jazdili, ak by chceli pozívat výhody politiky pruhu pre autobusy. 82. Po druhé, hoci Súdny dvor vo veci Altmark zdôraznil vseobecne nízky prah potrebný na splnenie podmienky vplyvu na medzistátny obchod, v ziadnom bode nekonstatoval, ze by bola táto podmienka v skutocnosti splnená, pokial ide o výhodu poskytnutú prevádzkovatelovi autobusovej dopravy, ktorá bola predmetom danej veci. ( [37]37 ) Súdny dvor sa len obmedzil na konstatovanie, ze táto moznost nemohla byt vylúcená. To platí aj pre neskorsiu judikatúru týkajúcu sa miestnych cinností. ( [38]38 ) Nie je to bezdôvodné, ze Súdny dvor sa v prípade takýchto vecí obvykle vyjadruje opatrne. ( [39]39 ) 83. Okrem toho je pri posudzovaní podmienky vplyvu na medzistátny obchod dôlezité rozlisovat medzi tovarom a sluzbami, pretoze tovar mozno vo svojej podstate lepsie vyvázat, pricom existuje riziko, ze podniky v iných clenských státoch budú mat menej mozností vyvázat svoje výrobky na trh v clenskom státe poskytujúcom pomoc. ( [40]40 ) Sluzby sú na druhej strane zlozitejsou zálezitostou; najmä pokial ide o dopravné sluzby. Ak má predmetná sluzba cezhranicný potenciál, mozno vychádzat z toho, ze medzistátny obchod bude ovplyvnený. ( [41]41 ) Pokial ide o miestne sluzby, takýto cezhranicný potenciál nie vzdy existuje, a preto v takom prípade nemôze dôjst k cezhranicnému vplyvu. Miestne taxi sluzby sú jedným z príkladov, kde cezhranicný potenciál nie je zrejmý. ( [42]42 ) 84. Je vsak nespornou skutocnostou vo veci samej, ze politika pruhu pre autobusy poskytuje ciernym taxíkom výhodu. Pri takejto výhode sa v súlade s judikatúrou predpokladá, ze by mohla mat vplyv na medzistátny obchod. ( [43]43 ) Napriek tomu, ze nie je úplne jasné, ako by mohli byt podniky usadené v iných clenských státoch, ktoré poskytujú podobnú sluzbu, ovplyvnené politikou pruhu pre autobusy, rozdiely zdôraznené vyssie nemusia dostatocne odôvodnovat iný výsledok, ako sa dosiahol vo veci Altmark, podla ktorého môzu byt aj miestne výhody spôsobilé ovplyvnit medzistátny obchod. Vzhladom na vec Altmark nemozno vylúcit aspon potenciálny úcinok na medzistátny obchod. 85. Vzhladom na vyssie uvedené, ak by Súdny dvor rozhodol, ze politika pruhu pre autobusy je spôsobilá ovplyvnit medzistátny obchod, musel by som poukázat na to, ze v takom prípade by, zdá sa, neexistovala ziadna prahová hodnota na takej nízkej úrovni, aby splnala podmienku vplyvu na medzistátny obchod. V kazdom prípade by to znamenalo prechod od domnienky ovplyvnenia medzistátneho obchodu - ktorá je vyvrátitelná, ako ukazuje prax Komisie ( [44]44 ) - k nevyvrátitelnej domnienke. Hoci výhodou nevyvrátitelných domnienok je, ze prinásajú právnu istotu, tu by to urcite malo svoje nevýhody. 86. Preto nie je neodôvodnené, ze ESA navrhla, aby Súdny dvor prehodnotil svoj prístup k podmienke úcinku na medzistátny obchod, kedze podla názoru ESA sa táto podmienka vykladá tak siroko, ze neexistujú takmer ziadne opatrenia, ktoré by ju nesplnali. Podla ESA by rozhodujúcim bodom malo byt, ci podniky so sídlom v iných clenských státoch majú menej mozností poskytovat svoje sluzby na trhu v clenskom státe, kde sa výhoda poskytuje. 87. Podla môjho názoru by vsak bolo v tejto chvíli predcasné zvazovat ústup od tejto línie judikatúry, ustálenej uz viac ako 30 rokov, tým, ze sa obmedzí podmienka úcinku na medzistátny obchod spôsobom, ktorý navrhla ESA. Iba ak by sa táto podmienka mala zmenit z jednoduchej domnienky na nevyvrátitelnú domnienku, mohlo by byt na mieste zvázit spomenutý názor. Je zrejmé, ze táto otázka bude plne závisiet od toho, ako sa Súdny dvor rozhodne odpovedat na tretiu otázku. 88. Samozrejme, Súdny dvor sa môze jednoducho rozhodnút, ze zachová status quo tým, ze vo svojej odpovedi odkáze na osvedcený, opatrne vyjadrený vzorec, podla ktorého nie je vylúcené, ze politika pruhu pre autobusy môze mat aj napriek svojmu miestnemu charakteru vplyv na medzistátny obchod. Bolo by navyse v súlade s praxou Súdneho dvora ponechat vnútrostátnemu súdu posledné slovo v tom, ci pri nálezitom prihliadaní na usmernenia poskytované Súdnym dvorom môze byt medzistátny obchod za okolností, ktoré nastali vo veci samej, ovplyvnený. ( [45]45 ) V tejto súvislosti by mohol vnútrostátny súd prirodzene vziat do úvahy aj okolnosti uvedené v bodoch 81 az 83 týchto návrhov, a to najmä tie, ktoré odlisujú prejednávanú vec od uz citovaného rozsudku vo veci Altmark. 89. Vzhladom na mnou navrhované odpovede na prvú otázku, druhú otázku písm. a), b) a c), toto je odpoved, ktorú by som navrhol, aby Súdny dvor poskytol na tretiu otázku v prípade, ze sa ostatné podmienky na preukázanie "pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ povazujú za splnené. IV - Návrh 90. Vzhladom na vyssie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky polozené zo strany Court of Appeal (England & Wales) (Spojené královstvo) takto: Pri správnom výklade clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ked orgány clenského státu sprístupnujú pruh pre autobusy vyznacený na verejnej ceste v case, ked platia obmedzenia týkajúce sa tohto pruhu, taxíkom, ale nie súkromne prenajímaným vozidlám: -- nejde o pouzitie "státnych prostriedkov" za predpokladu, ze sa vsetkým porovnatelným podnikatelom udelí prístup za rovnakých podmienok, a -- nepredstavuje to "zvýhodnenie urcitých podnikatelov" za predpokladu, ze tieto orgány preukázu, a) ze taxíky a súkromne prenajímané vozidlá nie sú právne a skutkovo porovnatelné z dôvodu objektívnych úvah týkajúcich sa bezpecnosti a úcinnosti dopravného systému a b) ze je takéto opatrenie vhodné na dosiahnutie tohto ciela a neprekracuje rámec toho, co je nevyhnutné na jeho dosiahnutie. Vnútrostátnemu súdu prislúcha urcit, ci to tak je za okolností, ktoré nastali vo veci samej. Ak to tak nie je, skutocnost, ze právo pouzívat pruhy pre autobusy sa poskytuje v kontexte miestnej dopravnej politiky, sama osebe nevylucuje moznost, ze obchod medzi clenskými státmi je ovplyvnený, urcenie coho vsak tiez prislúcha vnútrostátnemu súdu. __________________________________________________________________ ( [46]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [47]2 ) Pozri okrem iného stanovisko francúzskeho Autorité de la Concurrence (Úrad pre hospodársku sútaz) c. 13-A-23 zo 16. decembra 2013 o návrhu vyhlásky o predchádzajúcich rezerváciách súkromne prenajímaných vozidiel s vodicom; predbezné opatrenie z 5. februára 2014 francúzskej Conseil d'État vo veciach c. 374524 a 374554, SAS Allocab a i.; rozsudok Tribunal de commerce de Bruxelles (Obchodný súd v Bruseli) z 31. marca 2014 vo veci A/14/01645, Taxi Radio Bruxellois a rozhodnutie Landgericht Frankfurt (Krajinský súd vo Frankfurte nad Mohanom) zo 16. septembra 2014 vo veci 03 0 329/14, Taxi Deutschland. ( [48]3 ) Vnútrostátny súd uvádza, ze cesty GLA pokrývajú 580 km a sú, velmi vseobecne povedané, najdôlezitejsími cestami v Greater London. ( [49]4 ) Na pojednávaní sa ozrejmilo, ze Court of Appeal z vlastného podnetu rozhodol, ze vznesie otázku pouzitia státnych prostriedkov a vyzval úcastníkov konania, aby sa k nej vyjadrili. ( [50]5 ) Z tejto informácie dalej vyplýva, ze 52 % ciest vykonaných ciernymi taxíkmi pochádza od cestujúcich, ktorí ich privolali na ulici, a 34 % tvorilo vybratie na stanovisti taxíkov. Nebolo vsak uvedené, co sa deje v prípade zostávajúcich 6 %; pozri rozsudok High Court of Justice vo veci Eventech Ltd v the Parking Adjudicator [2012] EWHC 1903 (Admin), body 9 a 50 (i). ( [51]6 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia (C-431/07 P, [52]EU:C:2009:223, body 118 a 119 a citovanú judikatúru). ( [53]7 ) Pozri rozsudky Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo (C-106/09 P a C-107/09 P, [54]EU:C:2011:732, bod 72) a Vent De Colčre a i. (C-262/12, [55]EU:C:2013:851, bod 19). ( [56]8 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok P (C-6/12, [57]EU:C:2013:525, bod 18). ( [58]9 ) Pozri napríklad rozsudok Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. (C-399/10 P a C-401/10 P, [59]EU:C:2013:175, body 106 a 107). ( [60]10 ) Pozri rozsudky Kirsammer-Hack/Sidal (C-189/91, [61]EU:C:1993:907, body 17 a 18), Viscido a i./Ente Poste Italiane (C-52/97 az C-54/97, [62]EU:C:1998:209, body 14 a 15) a PreussenElektra (C-379/98, [63]EU:C:2001:160, body 61 a 62). Pozri tiez rozsudok Van Tiggele (82/77, [64]EU:C:1978:10, body 24 a 25). ( [65]11 ) Pozri rozsudky Sloman Neptun/Bodo Ziesemer (C-72/91 a C-73/91, [66]EU:C:1993:97, bod 21) a Ecotrade/Altiforni e Ferriere di Servola (C-200/97, [67]EU:C:1998:579, bod 36). ( [68]12 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci Komisia/Holandsko (nazývaný "NOX") (C-279/08 P, [69]EU:C:2010:799, bod 84). ( [70]13 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Selex Sistemi Integrati/Komisia (C-113/07 P, [71]EU:C:2009:191, bod 70 a citovanú judikatúru). Pozri tiez rozsudok Vseobecného súdu Holandsko a NOS/Komisia (T-231/06 a T-237/06, [72]EU:T:2010:525, bod 93). ( [73]14 ) Napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/13/ES z 10. apríla 1997 o spolocnom rámci pre vseobecné povolenia a individuálne licencie v odvetví telekomunikacných sluzieb [neoficiálny preklad] ([74]Ú. v. ES L 117, s. 15) a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady c. 128/1999/ES zo 14. decembra 1998 o koordinovanom zavedení mobilného a bezdrôtového komunikacného systému (UMTS) tretej generácie v Spolocenstve [neoficiálny preklad] ([75]Ú. v. ES L 17, 1999, s. 1) dávali clenským státom priestor na volnú úvahu, pokial ide o výber konania o udelenie licencií UMTS, za predpokladu, ze sa dodrzali zásady volnej hospodárskej sútaze a rovnosti zaobchádzania. ( [76]15 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia (T-475/04, [77]EU:T:2007:196, bod 110) [potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia ([78]EU:C:2009:223, najmä body 98 a 103)]. ( [79]16 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia (T-443/08 a T-455/08, [80]EU:T:2011:117, bod 109, potvrdený v odvolacom konaní rozsudkom Mitteldeutsche Flughafen a Flughafen Leipzig-Halle/Komisia, C-288/11 P, [81]EU:C:2012:821). ( [82]17 ) Komisia/Holandsko (NOX) (C-279/08 P, [83]EU:C:2011:551). ( [84]18 ) Oznámenie Komisie o uplatnovaní pravidiel státnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdanovania podnikov ([85]Ú. v. ES C 384, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 277), bod 26. ( [86]19 ) [87]EU:C:1998:579, body 42 az 44. ( [88]20 ) C-295/97, [89]EU:C:1999:313, body 41 a 42. ( [90]21 ) [91]EU:C:2011:551. ( [92]22 ) TfL dodáva, ze "pokuta za neoprávnenú jazdu v pruhoch pre autobusy v case ich prevádzky by bola ulozená za kazdý prípad, ked dotknuté vozidlo vojde do pruhu pre autobusy, co by sa mohlo pocas jednej cesty stat niekolkokrát" (kurzívou zvýraznil generálny advokát), teda teoreticky v neobmedzenej miere. ( [93]23 ) Pozri analogicky uznesenie Bertazzi a i. (C-393/11, [94]EU:C:2013:143, bod 54) a v tomto zmysle tiez rozsudok P ([95]EU:C:2013:525, body 20 a 21). ( [96]24 ) Rozsudok Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke (C-143/99, [97]EU:C:2001:598, bod 41). Pozri tiez rozsudky Portugalsko/Komisia (nazývaný "Azores") (C-88/03, [98]EU:C:2006:511, bod 54) a Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([99]EU:C:2011:732, bod 75). ( [100]25 ) Je dôlezité mat na pamäti, ze judikatúra uvedená v bode 57 vyssie odkazuje len na "právnu a skutkovú situáciu, ktorá je porovnatelná" (kurzívou zvýraznil generálny advokát) a nie na právnu a skutkovú situáciu, ktorá je podobná, a uz vôbec nie totozná. ( [101]26 ) Bez diskusie o presnosti tohto císla vzhladom na neustály vývoj v oblasti technológií len cas ukáze, ci môzu inteligentné telefóny (a rôzne telefónne aplikácie vytvorené prevádzkovatelmi ciernych taxíkov a PHV) definitívne zmenit túto struktúru trhu. ( [102]27 ) Pozri bod 60 ii) rozsudku High Court uz citovaného v poznámke pod ciarou 5. ( [103]28 ) Podla Law Commission Paper No 347, "Taxi and Private Hire Services", máj 2014, bod 9.21, dostupné na internetovej adrese http://www.lawcom.gov.uk, ktorý sa týka cestovného, sú cesty rezervované vopred upravené na rovnakom základe ako cesty vykonávané na základe "ponuky na prenájom". ( [104]29 ) Pozri analogicky rozsudok Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([105]EU:C:2011:732, bod 146 a citovanú judikatúru). ( [106]30 ) Pozri analogicky rozsudok Paint Graphos a i. (C-78/08 az C-80/08, [107]EU:C:2011:550, bod 75). ( [108]31 ) Pozri okrem iného rozsudok Vent De Colčre a i. ([109]EU:C:2013:851, bod 15). ( [110]32 ) Pozri § 16 Transport Act 1985 (zákon o doprave z roku 1985) a Law Commission Paper No 347, "Taxi and Private Hire Services", máj 2014, bod 11.1, dostupné na internetovej adresehttp://www.lawcom.gov.uk. ( [111]33 ) Rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C-280/00, [112]EU:C:2003:415). ( [113]34 ) Tamze, body 77 a 82. ( [114]35 ) Pozri okrem iného rozsudok Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia (C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [115]EU:C:2011:368, bod 135). ( [116]36 ) Pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna ACEA/Komisia (T-297/02, [117]EU:T:2009:189, bod 91) a vec SA.34056 (2012/N) - Spojené královstvo, Cable car for London, rozhodnutie z 27. júna 2012, dostupné na internetovej stránke http://ec.europa.eu/competition/state_aid/cases/244896/244896_1341324_8 9_1.pdf, body 43 az 46 ([118]Ú. v. EÚ C 220, s. 6). ( [119]37 ) Pozri rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([120]EU:C:2003:415, bod 77), kde súd jednoducho konstatoval, ze "... nie je vôbec vylúcené, ze verejná subvencia poukázaná podniku, ktorý poskytuje iba miestne a regionálne dopravné sluzby a neposkytuje ziadne dopravné sluzby mimo svoj stát sídla, môze napriek tomu mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [121]38 ) Pozri okrem iného rozsudok Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia ([122]EU:C:2011:368, bod 135). ( [123]39 ) Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber vo veci Spanielsko/Komisia (C-409/00, [124]EU:C:2002:475, bod 116). ( [125]40 ) Pozri okrem iného rozsudok Belgicko/Komisia (C-75/97, [126]EU:C:1999:311, bod 47 a citovanú judikatúru). ( [127]41 ) Pozri okrem iného rozsudok Xunta de Galicia (C-71/04, [128]EU:C:2005:493, body 47 a 48), ktorý sa týkal systému státnej pomoci pre stavbu a prestavbu lodí pre lodenice v Galícii, ktoré mali domácich, ako aj zahranicných zákazníkov. ( [129]42 ) Pozri k tomuto bodu návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci GEMO (C-126/01, [130]EU:C:2002:273, bod 145); odpoved, ktorú poskytol komisár Kinnock na písomnú otázku E-3484/96 ([131]Ú. v. ES C 186, 1996, s. 96) a vec N 733/2000 - Taliansko (Liguria), Interventi regionali per la riqualificazione del servizio di trasporto pubblico di taxi, rozhodnutie z 25. apríla 2001, dostupné na internetovej stránke http://ec.europa.eu/competition/state_aid/cases/134182/134182_1154208_1 _2.pdf ([132]Ú. v. EÚ C 67, 2004, s. 11). Vsetky tieto prvky vsak predchádzajú rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([133]EU:C:2003:415). ( [134]43 ) Pozri rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([135]EU:C:2003:415, bod 78 a citovanú judikatúru). Pozri tiez rozsudok Philip Morris Holland/Komisia (730/79, [136]EU:C:1980:209, bod 11). ( [137]44 ) Pozri okrem iného vec N 258/2000 - Nemecko, Freizeitbad Dorsten, rozhodnutie z 21. decembra 2000, dostupné na internetovej stránke http://ec.europa.eu/competition/state_aid/cases/137009/137009_1153410_1 2_2.pdf ([138]Ú. v. ES C 172, 2001, s. 16) a vec SA.36581 (2013/NN) - Grécko, Aneyersi ti Arkhaioloyiki Misio Messaras Kritis, Kriti, rozhodnutie zo 6. novembra 2013, dostupné na internetovej stránke http://ec.europa.eu/competition/state_aid/cases/250254/250254_1484489_7 6_2.pdf ([139]Ú. v. EÚ C 353, s. 4). ( [140]45 ) Pozri rozsudok Fallimento Traghetti del Mediterraneo (C-140/09, [141]EU:C:2010:335, bod 51). References 1. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#t-ECR_62013CC0518_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0001 47. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0002 48. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0003 49. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0004 50. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0005 51. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0006 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A223&lang=SK&format=pdf&target=null 53. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0007 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=null 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=null 56. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0008 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=pdf&target=null 58. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0009 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=null 60. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0010 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A907&lang=SK&format=pdf&target=null 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A209&lang=SK&format=pdf&target=null 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&lang=SK&format=pdf&target=null 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A10&lang=SK&format=pdf&target=null 65. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0011 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&lang=SK&format=pdf&target=null 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=pdf&target=null 68. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0012 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A799&lang=SK&format=pdf&target=null 70. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0013 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A191&lang=SK&format=pdf&target=null 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A525&lang=SK&format=pdf&target=null 73. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0014 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:117:TOC 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:017:TOC 76. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0015 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A196&lang=SK&format=pdf&target=null 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A223&lang=SK&format=pdf&target=null 79. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0016 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A117&lang=SK&format=pdf&target=null 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A821&lang=SK&format=pdf&target=null 82. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0017 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=pdf&target=null 84. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0018 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:384:TOC 86. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0019 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=pdf&target=null 88. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0020 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A313&lang=SK&format=pdf&target=null 90. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0021 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&lang=SK&format=pdf&target=null 92. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0022 93. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0023 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A143&lang=SK&format=pdf&target=null 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A525&lang=SK&format=pdf&target=null 96. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0024 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&lang=SK&format=pdf&target=null 98. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=null 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=null 100. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0025 101. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0026 102. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0027 103. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0028 104. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0029 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=null 106. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0030 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&lang=SK&format=pdf&target=null 108. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0031 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=null 110. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0032 111. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0033 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=null 113. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0034 114. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0035 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 116. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0036 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A189&lang=SK&format=pdf&target=null 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:220:TOC 119. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0037 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=null 121. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0038 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 123. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0039 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A475&lang=SK&format=pdf&target=null 125. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0040 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A311&lang=SK&format=pdf&target=null 127. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0041 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A493&lang=SK&format=pdf&target=null 129. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0042 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A273&lang=SK&format=pdf&target=null 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:186:TOC 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:067:TOC 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=null 134. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0043 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=null 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A209&lang=SK&format=pdf&target=null 137. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0044 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:172:TOC 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:353:TOC 140. file:///tmp/lynxXXXXOkEYjU/L91592-4853TMP.html#c-ECR_62013CC0518_SK_01-E0045 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A335&lang=SK&format=pdf&target=null