NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA MELCHIOR WATHELET prednesené 4. septembra 2014 ( [1]1 ) Vec C-434/13 P Európska komisia proti Parker Hannifin Manufacturing Srl, predtým Parker ITR Srl, Parker-Hannifin Corp. "Odvolanie -- Hospodárska sútaz -- Kartely -- Európsky trh s morskými palivovými hadicami -- Právne nástupníctvo právnických osôb -- Pripísatelnost protiprávneho správania -- Znízenie pokuty Vseobecným súdom" 1. V tomto odvolaní sa Európska komisia domáha toho, aby Súdny dvor zrusil rozsudok Parker ITR a Parker-Hannifin/Komisia ( [2]2 ), ktorým Vseobecný súd Európskej únie ciastocne zrusil rozhodnutie Komisie K(2009) 428 v konecnom znení ( [3]3 ) (týkajúce sa kartelu "morských palivových hadíc", jedného z najdlhsie trvajúcich kartelov, ktoré boli vôbec sankcionované ( [4]4 )) a podstatne znízil sumu pokuty, ktorá bola ulozená spolocnosti Parker ITR týmto rozhodnutím, ako aj sumu, vo vztahu ku ktorej bola Parker-Hannifin Corp. (dalej len "Parker-Hannifin") povazovaná za solidárne zodpovednú. 2. Táto vec umoznuje Súdnemu dvoru spresnit zásady práva hospodárskej sútaze Únie uplatnitelné na kartely, ked k prevodu aktív v rámci skupiny, ktoré sú predmetom porusenia, doslo s cielom neskorsieho predaja právnickej osoby - nadobúdatela (dcérskej spolocnosti) tretej nezávislej osobe, pricom prevádzaný subjekt pokracoval rovnako ako pred prevodom v úcasti na karteli (teda situácia "hospodárskej kontinuity alebo nástupníctva" v rámci skupiny). 3. V tejto veci ide o zásadu osobnej zodpovednosti, podla ktorej treba pripísat porusenie (v predmetnom prípade kartel) fyzickej alebo právnickej osobe prevádzkujúcej podnik, ktorý sa zúcastnil na karteli, ( [5]5 ) a výnimku z tejto zásady, teda výnimku zo zásady hospodárskej kontinuity (vyvinutej najmä pre prípady restrukturalizácie alebo iných zmien v rámci skupiny podnikov), podla ktorej sa môze javit ako potrebné na úcely úcinného uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze pripísat kartel nie pôvodnému prevádzkovatelovi, ale novému prevádzkovatelovi implikovaného podniku. ( [6]6 ) I - Okolnosti predchádzajúce súdnemu sporu 4. Úcastníci konania sa zhodujú na skutkovom stave. 5. Cinnosti v odvetví morských palivových hadíc ( [7]7 ), o ktoré ide v tejto veci, vymyslela v roku 1966 Pirelli Treg SpA, spolocnost patriaca do skupiny Pirelli. Po zlúcení dvoch dcérskych spolocností v rámci skupiny Pirelli prebrala tieto cinnosti v roku 1990 spolocnost ITR SpA (dalej len "ITR"). 6. V roku 1993 ITR kúpil Saiag SpA (dalej len "Saiag"). 7. V roku 2001 Parker-Hannifin Corp., spolocnost stojaca na cele skupiny Parker-Hannifin, a Saiag zacali rozhovory o tom, ze by Parker-Hannifin mohla odkúpit cinnosti morských palivových hadíc od ITR. S výhladom na tento predaj zalozila ITR v júni 2001 dcérsku spolocnost nazvanú ITR Rubber. 8. Dna 5. decembra 2001 sa Parker Hannifin Holding (dalej len "Parker Hannifin Holding"), 100 % dcérska spolocnost Parker-Hannifin, dohodla s ITR na odkúpení 100 % podielu na základnom imaní ITR Rubber, pricom k odkúpeniu malo dôjst na ziadost Parker Hannifin Holding. 9. Zmluva totiz najmä stanovovala, ze prevod odvetvia kaucukových palivových hadíc (vrátane odvetvia morských palivových hadíc) z ITR na ITR Rubber sa vykoná na ziadost Parker Hannifin Holding. 10. Dna 19. decembra 2001 ITR previedla svoje cinnosti v odvetví morských palivových hadíc na ITR Rubber. 11. Prevod nadobudol úcinnost 1. januára 2002. 12. Dna 31. januára 2002 Parker Hannifin Holding získala od ITR podiel na základnom imaní ITR Rubber. ITR Rubber sa následne premenovala na Parker ITR Srl. ( [8]8 ) 13. V roku 2007 zacala Komisia vysetrovanie vo veci porusenia clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP na trhu morských palivových hadíc. 14. V spornom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze jedenást spolocností, medzi ktoré patrí Parker Hannifin Manufacturing (predtým Parker ITR) a Parker-Hannifin (dalej spolu len "odporkyne"), sa dopustilo v odvetví morských palivových hadíc v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) jediného a pokracujúceho porusenia pocas rôznych období od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007, pricom porusenie spocívalo v pridelovaní zákaziek vo verejných sútaziach, urcení cien, urcovaní kvót, stanovovaní podmienok predaja, rozdelení geografických trhov a vo výmene citlivých informácií týkajúcich sa cien, objemov predaja a verejných zákaziek. 15. V uvedenom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze Parker ITR a Parker-Hannifin sa zúcastnili na karteli v období od 1. apríla 1986 do 2. mája 2007 (pokial ide o Parker ITR) a od 31. januára 2002 do 2. mája 2007 (pokial ide o Parker-Hannifin). Parker ITR bola ulozená pokuta 25610000 eur, z toho 8320000 eur solidárne so Parker-Hannifin. 16. Komisia nepovazovala za zodpovedné spolocnosti Pirelli, ani ITR, ani Saiag (bývalé materské spolocnosti a/alebo predchodcovia Parker ITR) ako adresátov rozhodnutia a neulozila im sankcie, pretoze porusenie bolo voci nim premlcané. II - Napadnutý rozsudok 17. Dna 9. apríla 2009 Parker ITR a Parker-Hannifin podali na Vseobecný súd zalobu, ktorou sa domáhali v prvom rade zrusenia sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týkalo, a subsidiárne znízenia ulozenej pokuty. Na podporu zaloby uviedli devät zalobných dôvodov. 18. Dna 17. mája 2013 napadnutým rozsudkom Vseobecný súd vyhovel prvej casti prvého zalobného dôvodu, zalozenej na porusení zásady osobnej zodpovednosti, a zrusil clánok 1 písm. i) sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v tomto clánku konstatovala zodpovednost Parker ITR za obdobie predchádzajúce 1. januáru 2002 (body 83 az 130). V dôsledku toho Vseobecný súd takisto vyhovel piatemu a siestemu zalobnému dôvodu, ktoré sa týkali zvýsenia pokuty ulozenej odporkyniam z dôvodu vedúcej úlohy, ktorú mala Parker ITR v období od júna 1999 do septembra 2001 (body 139 a 140, 145 a 146, ako aj 253 a 254 napadnutého rozsudku). 19. Vseobecný súd ostatné zalobné dôvody zamietol. 20. Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc a znízil pokutu ulozenú Parker ITR z 25 610 000 eur na 6400000 eur. Pokial ide o sumu, v prípade ktorej bola Parker-Hannifin povazovaná za solidárne zodpovednú, Vseobecný súd ju znízil o 100 000 eur (teda na 6300000 eur). ( [9]9 ) III - O odvolaní 21. Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza dva odvolacie dôvody. Odporkyne vo vyjadrení sa k odvolaniu uviedli tvrdenia týkajúce sa výpoctu pokuty pre prípad, ze by Súdny dvor vyhovel prvému odvolaciemu dôvodu. A - Prvý odvolací dôvod: nesprávne uplatnenie judikatúry týkajúcej sa hospodárskej kontinuity 1. Napadnutý rozsudok 22. Vseobecný súd po tom, ako pripomenul judikatúru týkajúcu sa zásad osobnej zodpovednosti (body 85 az 88) a hospodárskej kontinuity (body 89 az 98), v bodoch 115, 116 a 121 napadnutého rozsudku rozhodol takto: "115 Treba konstatovat, ze od 27. júna 2001 do 31. januára 2002 bola ITR Rubber dcérskou spolocnostou, v ktorej 100 % podiel vlastnila ITR, a jednak ze prevod úseku cinnosti v oblasti kaucukových hadíc na ITR Rubber nadobudol úcinok az 1. januára 2002, pricom nic v spise Komisie nepreukazuje, ze by ITR Rubber vykazovala pred týmto momentom akúkolvek cinnost, a najmä nie cinnost súvisiacu s morskými palivovými hadicami. ... 116 Za týchto okolností prinálezalo právnickej osobe, ktorá riadila dotknutý podnik v case, ked doslo k poruseniu, t. j. ITR a jej materskej spolocnosti Saiag niest zodpovednost za toto porusenie, hoci v momente prijatia rozhodnutia konstatujúceho porusenie zodpovedal za výkon cinnosti v oblasti morských palivových hadíc uz iný podnik, v tomto prípade spolocnost Parker-Hannifin. Zásada osobnej zodpovednosti nemôze byt totiz spochybnená zásadou hospodárskej kontinuity, ked - ako v tomto prípade - podnik zapojený do kartelu, t. j. Saiag a jeho dcérska spolocnost ITR, previedol cast svojej cinnosti na nezávislú tretiu osobu a neexistujú strukturálne väzby medzi prevádzajúcim a nadobúdatelom, t. j. v tomto prípade medzi spolocnostami Saiag alebo ITR a Parker-Hannifin. ... 121 ... kedze treba zamietnut predpoklad, z ktorého vychádzala Komisia, o uplatnovaní kritéria [zásady] hospodárskej kontinuity len na prevod obchodného majetku z ITR na ITR Rubber (a nie na prevod dcérskej spolocnosti ITR Rubber na Parker-Hannifin), zodpovednost Saiag a ITR sa nemohla podla [tejto zásady] previest na ITR Rubber. ...." 2. Argumentácia úcastníkov konania 23. Komisia tvrdí, ze v predmetnej veci treba rozlisovat dva prevody aktív: v prvom rade prevod v rámci skupiny, teda skupiny Saiag, v rámci ktorej aktíva ITR boli prevedené na ITR Rubber a v druhom rade prevod medzi skupinami, teda medzi skupinami Saiag a Parker-Hannifin, kde Saiag predala Parker-Hannifin spolocnost ITR Rubber, z ktorej sa neskôr stala ITR Parker. 24. Podla Komisie sa Vseobecný súd venoval v napadnutom rozsudku len druhému prevodu. 25. Komisia sa domnieva, ze prvý prevod sa konal za podmienok vyzadovaných judikatúrou na to, aby sa povazoval za prípad hospodárskej kontinuity. Pripomína, ze podla tejto judikatúry, ked dva subjekty (v tomto prípade ITR a ITR Rubber) tvoria ten istý hospodársky subjekt, skutocnost, ze subjekt, ktorý spáchal porusenie (ITR), este existuje, nebráni sama osebe tomu, aby bol sankcionovaný subjekt, na ktorý previedol svoje hospodárske cinnosti (ITR Rubber). Podla Komisie je takéto uplatnenie sankcie prípustné najmä vtedy, ak tieto subjekty boli pod kontrolou tej istej osoby (tu Saiag) a vzhladom na tesné väzby, ktoré ich spájajú z hospodárskeho a organizacného hladiska, uplatnovali v podstate rovnaké obchodné praktiky. 26. Pre Komisiu je dátumom rozhodujúcim pre posúdenie, ci ide o prevod aktív v rámci skupiny alebo medzi nezávislými podnikmi, dátum samotného prevodu aktív. V predmetnom prípade práve Saiag/ITR zalozila ITR Rubber, dcérsku spolocnost, na ktorú boli prevedené aktíva v case, ked ju este ovládali. 27. Hoci je nevyhnutné, aby k tomuto dátumu existovali strukturálne väzby, nie je potrebné, aby tieto väzby pretrvali pocas celého obdobia porusenia. Skutocnost, ze ITR Rubber nezostala v skupine Saiag a ze uplynulo len krátke obdobie medzi jej zalozením a predajom skupine Parker-Hannifin, nemá ziadny dosah. Takisto okolnost, ze ITR Rubber bola od svojho zalozenia urcená na predaj, je irelevantná: aby nevznikla právna neistota, uplatnenie zásady hospodárskej kontinuity by sa malo totiz riadit objektívnymi a jasnými pravidlami a nemalo by závisiet od subjektívnych zámerov alebo udalostí vzniknutých po prevode. 28. Komisia dodáva, ze na rozdiel od toho, ako rozhodol Vseobecný súd, nebola povinná pripísat zodpovednost za protiprávne konanie materským spolocnostiam Saiag a ITR. Okolnost, ze v predchádzajúcej veci sa rozhodla pripísat túto zodpovednost materskej spolocnosti postupcovi a nie dcérskej spolocnosti, ktorá bola predmetom postúpenia, je irelevantná, kedze jej skorsia rozhodovacia prax nepredstavuje záväzný právny rámec na posúdenie zákonnosti aktov, ktoré prijme neskôr. Komisia tým, ze sa rozhodla v tejto veci pripísat zodpovednost za porusenie ITR Rubber ako hospodárskemu nástupcovi ITR, vyuzila volnú úvahu, ktorá je jej priznaná judikatúrou. V tejto súvislosti poznamenala, ze hoci to, ze ulozila pokutu Parker ITR, môze isto spôsobit pokles hodnoty investície realizovanej Parker-Hannifin, toto riziko sa neodlisuje od ostatných rizík vyskytujúcich sa pri získaní spolocnosti (napríklad riziko povinnosti prevziat zodpovednost v oblasti zivotného prostredia) a proti ktorému sa môze nadobúdatel chránit tak, ze si dohodne vhodnú klauzulu o zbavení zodpovednosti v kúpno-predajnej zmluve. 29. Nakoniec Komisia uvádza, ze bolo odôvodnené pripísat Parker ITR zodpovednost za porusenie za celé obdobie, v priebehu ktorého sa aktíva tvoriace predmet porusenia podielali na porusení o to viac, ze bolo nemozné z dôvodu premlcania ulozit sankciu predchádzajúcemu drzitelovi aktív, teda Saiag/ITR. Z tohto pohladu nemoznost ulozit pokutu predchádzajúcemu prevádzkovatelovi z dôvodu premlcania sa rovná situácii, v ktorej tento prevádzkovatel prestal právne existovat alebo skoncil vsetku hospodársku cinnost, co je prípad, v ktorom s cielom zabezpecit úcinné uplatnovanie práva hospodárskej sútaze Únie Súdny dvor výslovne potvrdil, ze ide o hospodársku kontinuitu. ( [10]10 ) 30. V odpovedi Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin tvrdia, ze Komisia vykladá nesprávne judikatúru týkajúcu sa hospodárskej kontinuity. Podla odporkýn v odvolacom konaní a na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, Súdny dvor nezaviedol v rozsudku ETI a i. ([11]EU:C:2007:775) mechanické pravidlo, podla ktorého bývalá existencia jednoduchej strukturálnej väzby medzi postupcom a postupníkom cinnosti implikovanej na porusení spôsobuje automaticky zodpovednost postupníka za takéto porusenie. Súdny dvor výslovne rozhodol, ze takýto dôsledok je mozný len v prípade, ze sa preukázalo, ze postupca a postupník boli skutocne ovládaní tou istou osobou v okamihu, ked existovala strukturálna väzba a v zásade uplatnovali tú istú obchodnú politiku. Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin dodávajú, ze ich výklad bol potvrdený neskorsím rozsudkom ThyssenKrupp Nirosta/Komisia (C-352/09 P, [12]EU:C:2011:191), v ktorom ani Komisia, ani Súdny dvor neuvádzali strukturálnu väzbu, ktorá pôvodne existovala medzi postupcom Thyssen Stahl a postupníkom ThyssenKrupp Nirosta ako mozný, ba dokonca dostatocný dôvod na vyvodenie zodpovednosti druhého subjektu za protiprávne konanie prvého subjektu. 31. V spornom rozhodnutí vsak Komisia úplne opomenula posúdit, ci pocas krátkeho trvania strukturálnej väzby, ktorá existovala medzi ITR a ITR Rubber, boli tieto dva subjekty, tak ako vyzaduje rozsudok ETI a i. ([13]EU:C:2007:775), ovládané tou istou osobou a uplatnovali, vzhladom na úzke väzby, ktoré ich spájali po hospodárskej a organizacnej stránke, v podstate tú istú obchodnú politiku. Sporné rozhodnutie len uvádza, ze v case prevodu cinností týkajúcich sa morských palivových hadíc z ITR na ITR Rubber vlastnila ITR "100 % podiel na základnom imaní" ITR Rubber. Uvedené rozhodnutie nikde neuvádza judikatúru, podla ktorej sa mozno domnievat, ze materská spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv na dcérsku spolocnost, v ktorej vlastní 100 % podiel na základnom imaní. Napokon za predpokladu, ze by sporné rozhodnutie vychádzalo implicitne z tejto domnienky, islo by podla odporkýn v odvolacom konaní o porusenie ich práv na obhajobu, pretoze oznámenie o výhradách na túto domnienku jasne neodkazovalo. 32. Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin z toho vyvodzujú, ze kedze Komisia v spornom rozhodnutí opomenula posúdit, ci ITR a ITR Rubber (teraz Parker ITR) predstavovali jeden podnik pocas krátkeho obdobia, ked boli strukturálne prepojené, Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze Parker ITR nemohla byt povazovaná za zodpovednú za správanie ITR iba na základe takejto bývalej strukturálnej väzby. 33. Odporkyne v odvolacom konaní napokon zdôraznujú, ze pravidlá premlcania sú objektívnymi pravidlami, ktorých uplatnenie je nezávislé od subjektov zúcastnených na porusení. Kým tieto posledné uvedené subjekty sa môzu pokúsat zbavit sa zodpovednosti prostredníctvom postúpenia dcérskych spolocností, nemajú ziadnu kontrolu nad uplatnovaním pravidiel premlcania. Tvrdenie Komisie, podla ktorého nemoznost ulozit pokutu urcitému subjektu z dôvodu premlcania, sa rovná situácii, v ktorej bývalý prevádzkovatel prestal právne existovat alebo skoncil vsetku hospodársku cinnost, predstavuje nesprávne spojenie. 3. Posúdenie a) Úvod 34. Táto vec patrí najmä do línie rozsudku ETI a i. ([14]EU:C:2007:775), v ktorom Súdny dvor konstatoval existenciu hospodárskej kontinuity za velmi podobných okolností, ako sú tie vo veci samej. V tejto veci totiz doslo k prevodu aktív v rámci skupiny na novú dcérsku spolocnost, zalozenú s cielom jej privatizácie a dalsieho predaja, tak ako v predmetnej veci (a to bez akejkolvek indície zámeru zneuzitia). Obaja úcastníci tohto odvolacieho konania sa opierajú o tento rozsudok, ale na podporu navzájom si odporujúcich tvrdení. b) Judikatúra 35. Treba mat na pamäti, ze právo hospodárskej sútaze Únie sa uplatnuje na podniky, ktorých struktúra, spôsob financovania, právna organizácia a akcionári sa môzu v priebehu casu menit. Domnievam sa (tak ako Komisia), ze táto okolnost a potreba prispôsobit úcinné uplatnenie práva hospodárskej sútaze týmto zmenám môzu odôvodnit prijatie výnimiek zo zásady osobnej zodpovednosti, najmä v situáciách, ako bola situácia vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok ETI a i. ([15]EU:C:2007:775), alebo situácia v tejto veci, v ktorej sa uplatní zásada hospodárskej kontinuity. 36. Ak samozrejme podnik získa iný podnik prostredníctvom nadobudnutia jeho akcií, nepredstavuje to spravidla problém, pretoze právny subjekt zostáva rovnaký (prevod právneho subjektu). K tazkostiam naopak dochádza v prípadoch, ked nadobúdatel kúpi "business" podniku zapojeného do porusenia a ked sú prevedené aktíva (prevod aktív). ( [16]11 ) 37. V rozsudku Komisia/Anic Partecipazioni (C-49/92 P, [17]EU:C:1999:356, bod 145) Súdny dvor rozhodol, pokial ide o zásadu hospodárskej kontinuity (ktorej uplatnenia sa domáhala Anic vzhladom na prevod jej aktív dotknutých porusením), ze "ked Anic vytýka Súdu prvého stupna, ze jej pripísal zodpovednost za porusenie, hoci svoju cinnost týkajúcu sa polypropylénu previedla na spolocnost Monte, porusuje zásadu osobnej zodpovednosti a opomína rozhodujúcu okolnost vyplývajúcu z ustálenej judikatúry Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle pozri rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, [40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, [18]EU:C:1975:174], body 80 a 84), ze takzvaná [zásada] 'hospodárskej kontinuity` sa môze uplatnit len v prípade, ked právnická osoba zodpovedná za prevádzku podniku potom, ako sa dopustila porusenia, právne zanikla. Z toho takisto vyplýva, ze pouzitie týchto kritérií nie je vôbec v rozpore so zásadou právnej istoty". 38. Samotná skutocnost, ze právnická osoba zapojená do porusenia nadalej existuje, nevylucuje nevyhnutne moznost, aby Komisia pripísala zodpovednost subjektu, na ktorý boli prevedené hospodárske cinnosti. 39. Ako Súdny dvor nedávno pripomenul vo svojom rozsudku Versalis/Komisia (C-511/11 P, [19]EU:C:2013:386), "podla ustálenej judikatúry právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze sa týka cinností podnikov a pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od jeho právneho postavenia a spôsobu jeho financovania. Ak takýto subjekt porusuje predpisy hospodárskej sútaze, zodpovedá podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie[ ( [20]12 )]. ... Súdny dvor uz rozhodol, ze ak dva subjekty tvoria ten istý hospodársky subjekt, skutocnost, ze subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, este existuje, sama osebe nebráni tomu, aby bol sankcionovaný subjekt, na ktorý previedol svoje hospodárske cinnosti. Takéto uplatnenie sankcie je prípustné najmä vtedy, ak tieto subjekty boli ovládané tou istou osobou a vzhladom na tesné väzby, ktoré ich spájajú z hospodárskeho a organizacného hladiska, uplatnovali v podstate rovnaké obchodné pokyny" ( [21]13 ) (kurzívou zvýraznil generálny advokát). V napadnutom rozsudku Vseobecný súd odkazuje nakoniec na tie isté podmienky uplatnenia zásady hospodárskej kontinuity (body 92 a 93). 40. Chápem logiku, ktorá bola podkladom tejto judikatúry: vzhladom na dlhé trvanie kartelov a niekedy vysetrovania Komisie, je dôlezité - v situáciách hospodárskej kontinuity v rámci skupiny (ktorá môze navyse byt vyuzitá na úcely vyhnutia sa zodpovednosti) - predíst tomu, aby porusenie zostalo nepotrestané, najmä ked sa uplatní zásada potrebného úcinku práva hospodárskej sútaze Únie. 41. V rozsudku HFB a i./Komisia (T-9/99, [22]EU:T:2002:70, bod 106) Vseobecný súd správne rozhodol, ze "je pravda, ze za urcitých okolností porusenie pravidiel hospodárskej sútaze mozno pripísat hospodárskemu nástupcovi právnickej osoby, ktorá sa dopustila porusenia, aj ked táto posledná uvedená osoba stále existuje v case prijatia rozhodnutia konstatujúceho uvedené porusenie, aby nebol potrebný úcinok týchto pravidiel narusený najmä zmenami právnej formy dotknutých podnikov". ( [23]14 ) 42. V rozsudku velkej komory ETI a i. ([24]EU:C:2007:775, body 40, 41 a 44), Súdny dvor potvrdil, ze uplatnenie zásady hospodárskej kontinuity bolo odôvodnené potrebou dbat nato, aby sankcie trestajúce porusenie práva hospodárskej sútaze mali odradzujúci úcinok. 43. V bode 41 tohto rozsudku Súdny dvor pripomenul, ze "ak by nebola uvádzaná ziadna z iných mozností sankcionovania subjektu odlisného od subjektu, ktorý sa dopustil porusovania, podniky by sa mohli vyhýbat sankciám jednoduchou zmenou totoznosti v dôsledku restrukturalizácií, prevodov, alebo iných právnych alebo organizacných zmien. Ciel potlacenia správaní, ktoré sú v rozpore s predpismi hospodárskej sútaze a predchádzania ich obnovovania prostredníctvom odrádzajúcich sankcií[ ( [25]15 )] by tak bol ohrozený". A Súdny dvor v bode 42 pokracoval, ze "ak subjekt, ktorý sa dopustil porusovania predpisov hospodárskej sútaze, je predmetom právnej alebo organizacnej zmeny, táto zmena nemá nevyhnutne za úcinok vytvorenie nového podniku, zbaveného zodpovednosti za správanie subjektu - predchodcu, ktoré bolo v rozpore s predpismi hospodárskej sútaze, ak z hospodárskeho hladiska existuje totoznost medzi oboma subjektmi". 44. Vseobecný súd takisto rozhodol v bode 51 svojho rozsudku Hoechst/Komisia (T-161/05, [26]EU:T:2009:366), ze "na úcely úcinného vykonávania právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze... môze byt potrebné, aby sa zodpovednost za protisútazné správanie výnimocne pripísala nie pôvodnému prevádzkovatelovi, ale novému prevádzkovatelovi podniku, ktorý sa zúcastnil na karteli, za predpokladu, ze sa môze skutocne povazovat za nástupcu pôvodného prevádzkovatela podniku, to znamená, ked aj nadalej prevádzkuje podnik, ktorý je úcastníkom kartelu". A Vseobecný súd citoval bod 41 rozsudku ETI a i. ([27]EU:C:2007:775). c) Táto vec i) Vseobecné stanovisko 45. Domnievam sa, ze hoci Vseobecný súd riadne pripomenul (bez hlbsej analýzy) správnu judikatúru v oblasti hospodárskej kontinuity v rámci skupiny, v tejto veci ju neuplatnil správnym spôsobom. 46. Ako Komisia správne uviedla, v predmetnom prípade treba rozlisovat dva prevody aktív (dve odlisné transakcie, z ktorých kazdá má svoje vlastné právne dôsledky ( [28]16 )): prvý prevod, v rámci skupiny, v danom prípade v rámci skupiny Saiag, v ktorej boli aktíva ITR prevedené na ITR Rubber a druhý prevod, tentokrát medzi skupinami, v predmetnom prípade medzi skupinami Saiag a Parker-Hannifin, ked Saiag predal Parker-Hannifin spolocnost ITR Rubber, z ktorej sa neskôr stala ITR Parker. ( [29]17 ) 47. Napadnutý rozsudok sa zjavne venoval len druhému prevodu (pozri napríklad body 116 a 121 tohto rozsudku), pricom tento výklad navrhli zalobkyne v konaní na prvom stupni a Vseobecný súd sa s ním stotoznil. Vseobecný súd sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked nesprávne kvalifikoval skutkové okolnosti, co spôsobilo nesprávne uplatnenie zásady hospodárskej kontinuity. Vseobecný súd totiz nesprávne vychádzal z neexistencie strukturálnej väzby po prevode aktív na Parker ITR, teda medzi Saiag/ITR a Parker-Hannifin, hoci rovnaké väzby existovali medzi ITR a jej 100 % dcérskou spolocnostou Parker ITR, od prvého prevodu aktív (v rámci skupiny) az do dátumu druhého prevodu (medzi skupinami). 48. Podla mna k prvému prevodu doslo za podmienok vyzadovaných judikatúrou na to, aby sa to povazovalo za prípad hospodárskej kontinuity umoznujúcej výnimku zo zásady osobnej zodpovednosti. 49. Podla judikatúry ( [30]18 ) totiz, ked dva subjekty (tu ITR a ITR Rubber) predstavujú ten istý hospodársky subjekt, skutocnost, ze subjekt, ktorý sa dopustil porusenia (ITR), stále existuje, nebráni sama osebe, aby bol sankcionovaný subjekt, na ktorý previedol svoju hospodársku cinnost (ITR Rubber). Takéto uplatnenie sankcie je navyse prípustné najmä vtedy, ak subjekty boli pod kontrolou tej istej osoby (tu Saiag) a vzhladom na tesné väzby, ktoré ich spájajú z hospodárskeho a organizacného hladiska, uplatnovali v podstate rovnaké obchodné praktiky. 50. Je dôlezité pripomenút, ze v prípade ITR boli aktíva prevedené na subjekt (ITR Rubber) zalozený v rámci samotného podniku, ktorý sa dopustil porusenia (ITR) v case, ked trvalo, takze podmienky hospodárskej kontinuity v rámci skupiny boli splnené. Následne nie aktíva, ale právnická osoba (ITR Rubber) bola prevedená zo skupiny Saiag/ITR na skupinu Parker-Hannifin, a potom bola premenovaná na Parker ITR. Dodávam, ze Komisia nepripísala vzhladom na zásadu hospodárskej kontinuity zodpovednost Parker-Hannifin pocas obdobia predchádzajúceho získaniu akcií ITR Rubber. 51. Ide tu teda len o zodpovednost ITR Rubber (alebo Parker ITR) samotnej, ktorá predtým, ako bola predaná Parker-Hannifin, získala aktíva, ktoré boli predmetom porusenia, od svojej materskej spolocnosti, ITR, clena skupiny Saiag/ITR. Podla mna je teória Komisie správna, kedze spocíva v tvrdení, ze tento prevod aktív v rámci skupiny pred predajom dcérskej spolocnosti umoznuje v súlade s judikatúrou pripísat ITR Rubber (alebo Parker ITR), ako hospodárskemu nástupcovi v rámci skupiny, zodpovednost za protiprávne konanie ITR. Bez ohladu na to, aké boli konecné ciele sledované Saiag/ITR, ked zalozil ITR Rubber, prevod predstavoval internú organizacnú zmenu, ( [31]19 ) ktorou cinnost zapojená do kartelu bola prevedená na ITR Rubber, ktorá najprv pod týmto obchodným menom a následne pod obchodným menom Parker ITR pokracovala v tejto cinnosti a úcasti na karteli pocas nie menej ako siestich rokov. Inými slovami, ITR Rubber (teraz Parker ITR) zostala stále zodpovedná, pricom zalozila novú zodpovednost svojho nového majitela vzhladom na pokracujúcu úcast na porusení. Dalej na rozdiel od toho, k comu, zdá sa, dospel Vseobecný súd, predaj právnickej osoby nemôze postacovat na prerusenie skorsej hospodárskej kontinuity. ( [32]20 ) ii) Podrobná analýza odôvodnenia Vseobecného súdu 52. Ked sa vrátim k napadnutému rozsudku, mozno konstatovat, ze Vseobecný súd venoval nie menej ako 48 bodov zásade hospodárskej kontinuity (teda body 83 az 130 uvedeného rozsudku). Dôvody, pre ktoré vsak Vseobecný súd vylúcil zodpovednost ITR Rubber (teraz, po prevode na skupinu Parker-Hannifin, Parker ITR) ako hospodárskeho nástupcu ITR, mi vsak úplne jasne z napadnutého rozsudku nevyplývajú. 53. Ked preskúmame body napadnutého rozsudku citované v bode 22 týchto návrhov, zdá sa, ze Vseobecný súd poskytol takéto odôvodnenie: i) ITR Rubber existovala v rámci skupiny Saiag len sedem mesiacov a vykonávala len krátko (jeden mesiac) cinnosti spojené s morskými palivovými hadicami (bod 115); ii) ITR Rubber bola zalozená v rámci skupiny Saiag len s cielom jej predaja tretiemu podniku (teda skupine Parker) (bod 115); iii) "za týchto podmienok" je to bývalý prevádzkovatel predmetných cinností (ITR a jej materská spolocnost Saiag), kto má zodpovedat za porusenie za obdobie predchádzajúce 1. januáru 2002, co je dátum prevodu cinností zapojených do kartelu na ITR Rubber (bod 116 prvá veta, ako aj body 118 ( [33]21 ) a 119 ( [34]22 )); iv) prevod ITR zo strany Saiag na Parker-Hannifin nemozno teda posúdit ako prípad hospodárskej kontinuity (bod 116 druhá veta). 54. Nizsie analyzujem prvky a okolnosti, na ktorých je zalozené odôvodnenie poskytnuté Vseobecným súdom, pokial ide o zamietnutie uplatnenia zásady hospodárskej kontinuity. - Kedy mali existovat strukturálne väzby medzi postupcom a postupníkom? Musí postupca právne zaniknút? 55. Je pravda, ze rozsudok ETI a i. ([35]EU:C:2007:775, bod 50) odkazuje na strukturálne väzby medzi postupcom a postupníkom "pocas protiprávneho správania, ktorého sa dopústali". 56. Súdny dvor vsak v rozsudkoch vydaných v odvolacom konaní uz potvrdil existenciu hospodárskej kontinuity, hoci k prevodu aktív doslo po skoncení porusenia (co potvrdzuje podla mna to, ze strukturálne väzby nemusia nevyhnutne existovat pocas celého obdobia trvania porusenia), ked strukturálne väzby medzi dvoma subjektmi, postupcom a postupníkom, existovali k dátumu prijatia rozhodnutia Komisie. 57. V rozsudku Cimenteries CBR a i./Komisia ( [36]23 ) Súd prvého stupna potvrdil status hospodárskeho nástupcu spolocnosti Aalborg, ktorý prebral aktíva, ktoré boli predmetom porusenia spáchaného Aktieselskabet Aalborg Portland-Cement Fabrik (AAPCF) pri jej zalození v roku 1990 (so spätnou úcinnostou k 1. januáru 1990), hoci dlzka porusenia siahala od januára 1983 do decembra 1988. Hoci spolocnost Aalborg tvrdila, ze spolocnost, ktorá sa dopustila porusenia "právne nezanikla, a stala sa holdingovou spolocnostou, ktorá vlastnila pod novým obchodným menom 50 % akcií Aalborg" (bod 1334), Súd prvého stupna zamietol toto tvrdenie z dôvodu, ze tieto zmeny patrili do rámca reorganizácie skupiny, co umoznovalo dospiet k záveru, ze Aalborg a autor porusenia tvorili ten istý hospodársky subjekt v zmysle clánku 81 ES, a v dôsledku toho Komisii dospiet k záveru, ze "Aalborg bola zodpovedná za cinnosti spolocnosti", o ktorú islo (bod 1335). 58. Vo fáze odvolania Súdny dvor potvrdil rozsudok Súdu prvého stupna, pokial ide o tento aspekt. ( [37]24 ) 59. Aalborg takisto tvrdila, ze "nemohla byt povazovaná za zodpovednú za cinnosti kartelu v priebehu minulého obdobia, s ktorým rozhodnutie Ciment, na rozdiel od [oznámenia o výhradách], spája toto porusenie. Vzhladom na to, ze [Aalborg] v case dotknutých stretnutí este neexistovala, jej zástupcovia nesporne neboli prítomní na stretnutiach povazovaných za základné pre kartel konstatovaný v rozhodnutí Ciment" (bod 351 uvedeného rozsudku Súdneho dvora). 60. Súdny dvor po tom, ako uviedol, ze z právneho hladiska ide o otázku, ci skutocnost, ze spolocnost, ktorá sa dopustila porusenia, "este existovala, úplne a nevyhnutne vylucuje moznost, aby Komisia urobila kroky proti Aalborg ako páchatelovi porusenia z hospodárskeho a organizacného hladiska", odpovedal negatívne a uviedol, ze vzhladom na hospodársku totoznost podniku pred a po uskutocnených zmenách, zachovanie existencie uvedenej spolocnosti ako právnickej osoby "nepredstavuje teda samo osebe dôvod zrusenia rozhodnutia" (bod 358). Súdny dvor pripústajúc, ze v rozsudku Komisia/Anic Partecipazioni ([38]EU:C:1999:356) rozhodol, ze o hospodársku kontinuitu môze íst len v prípade, ked právnická osoba zodpovedná za prevádzku podniku právne zanikla po spáchaní porusenia, zdôraznil, ze vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, islo o "dva existujúce a funkcné podniky, z ktorých jeden jednoducho previedol urcitú cast svojich cinností na druhý subjekt a ktoré nemali medzi sebou strukturálnu väzbu" (bod 359) ( [39]25 ), kým v prejednávanom prípade to tak nie je. 61. Tento prístup mal Súd prvého stupna aj vo svojom rozsudku Jungbunzlauer/Komisia ([40]EU:T:2006:270, body 131 a 132): "pokial ide o obdobie pred restrukturalizáciou skupiny Jungbunzlauer v roku 1993, treba konstatovat..., ze do roka 1993 bol Jungbunzlauer GmbH zodpovedný nielen za aktivity skupiny na trhu s kyselinou citrónovou, ale takisto aj za riadenie aktivít skupiny ako celku. Táto úloha, ktorá pozostávala z riadenia aktivít skupiny vrátane aktivít týkajúcich sa trhu s kyselinou citrónovou, vsak bola v roku 1993 presunutá na Jungbunzlauer, ktorý sa tak stal hospodárskym nástupcom Jungbunzlauer GmbH, pokial ide o správu aktivít skupín" (kurzívou zvýraznil generálny advokát), ale "skutocnost, ze spolocnost neprestala existovat ako právny subjekt, nevylucuje, ze vzhladom na právo hospodárskej sútaze [Únie] môze dôjst k prenosu casti aktivít tejto spolocnosti na inú, ktorá sa stáva zodpovednou za konanie, ktorého sa dopustila prvá spolocnost". 62. Takisto v rozsudku ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia ( [41]26 ) bolo potvrdené konstatovanie hospodárskej kontinuity, hoci k prevodu aktív na ProfilARBED doslo v roku 1992, teda po skoncení porusenia v roku 1991. 63. Súd prvého stupna tam totiz oprávnene uviedol (v bodoch 36 a 111), ze "podla znenia clánku 1 napadnutého rozhodnutia: 'Podnik skladajúci sa z [ARBED-u, z TradeARBED-u a ProfilARBED-u] sa v rozpore s clánkom 65 ods. 1 [UO] zúcastnoval na rade dohôd a zosúladených postupov, ktorých predmetom alebo úcinkom bolo urcenie cien, rozdelenie kvót a rozsiahla výmena informácií o trhu Spolocenstva s nosníkmi. Úcast podniku v takomto zlození na týchto porusovaniach bola preukázaná od 1. júla 1988 do 16. januára 1991`." a ze "v prejednávanej veci vytvorenie ProfilARBED-u v roku 1992 ako 100 %-nej dcérskej spolocnosti ARBED-u na pokracovanie v hospodárskych a výrobných cinnostiach ARBED-u v odvetví nosníkov predstavuje prípad analogický prípadu, ktorého sa týkali uz citované rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia a Jungbunzlauer/Komisia" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 64. Tento rozsudok Súdu prvého stupna bol následne potvrdený Súdnym dvorom, ktorý v bode 104 rozsudku ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. ([42]EU:C:2011:190) spresnil, ze "pokial ide o argument spolocnosti ARBED, podla ktorého pripísanie porusovania sesterskej spolocnosti na základe pojmu hospodárskeho subjektu je nekoherentné, kedze vedie k tomu, ze sa na túto spolocnost uplatnuje rezim zodpovednosti, ktorý je prísnejsí ako ten, ktorý sa uplatnuje na materskú spolocnost, postacuje pripomenút, ze v predmetnom prípade Komisia pripísala uvedené správanie sesterskej spolocnosti z toho dôvodu, ze prevzala hospodársku cinnost materskej spolocnosti, a preto, kedze zodpovednost sesterskej spolocnosti závisí od zodpovednosti materskej spolocnosti, rezim zodpovednosti uplatnený na sesterskú spolocnost nie je vôbec prísnejsí ako ten, ktorý sa uplatnuje na materskú spolocnost" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 65. Domnievam sa (tak ako Komisia), ze iný postoj by viedol k nesprávnym výsledkom, pretoze moznost pripísat zodpovednost za protiprávne konanie postupníkovi za obdobie predchádzajúce prevodu by závisela od zachovania strukturálnych väzieb s postupcom, s radikálne odlisnými výsledkami v závislosti od toho, ci uvedené väzby boli prerusené krátko pred skoncením porusenia alebo po nom. 66. Okrem toho treba pripomenút, ze Súdny dvor pripustil, ze postupník sa môze povazovat za hospodárskeho nástupcu postupcu, aj ked strukturálne väzby existujúce medzi nimi pocas celého obdobia porusenia (a teda k dátumu prevodu cinností) uz netrvali k dátumu prijatia rozhodnutia. ( [43]27 ) 67. Z vyssie uvedenej judikatúry vyplýva, ze uplatnenie zásady hospodárskej kontinuity v rámci skupiny nevyzaduje, ani aby postupca právne zanikol, ani aby strukturálne väzby medzi postupcom a postupníkom pretrvali pocas celého obdobia trvania porusenia. 68. Podla mna relevantným dátumom na posúdenie, ci ide o prevod aktív v rámci skupiny alebo medzi nezávislými podnikmi, musí byt dátum samotného prevodu aktív. ( [44]28 ) V predmetnom prípade zo spisu vyplýva, ze práve skupina Saiag/ITR zalozila ITR Rubber, dcérsku spolocnost, na ktorú boli prevedené aktíva, este ked ju táto skupina ovládala. 69. Dalej tu treba poznamenat, ze sa zdá, ze na rozdiel od stanoviska odporkýn v konaní na prvom stupni, teraz odporkyne uznávajú ( [45]29 ), ze hospodársku kontinuitu mozno konstatovat, aj ked uz strukturálne väzby viac neexistujú v okamihu prijatia rozhodnutia Komisie. ( [46]30 ) - Dlzka trvania strukturálnych väzieb 70. Je pravda, ze strukturálne väzby medzi ITR a ITR Rubber existovali maximálne pocas siedmich mesiacov, teda od 27. júna 2001 do 31. januára 2002, kým obdobie porusenia, ktoré sa týka sporného rozhodnutia, trvalo od roku 1986 do roku 2007 a ze toto rozhodnutie bolo prijaté v roku 2009. Táto skutocnost vsak nic nemení na tom, ze podmienky stanovené v judikatúre na pripísanie zodpovednosti ITR Rubber (teraz Parker ITR), ako hospodárskemu nástupcovi v rámci skupiny, za skorsie konanie ITR a Pirelli Treg od roku 1986 sú v predmetnom prípade splnené. ( [47]31 ) Na ITR bola prevedená zodpovednost jej právneho a hospodárskeho predchodcu Pirelli Treg po jej zlúcení s týmto subjektom v roku 1990. Dna 27. júna 2001 ITR potom vytvorila ITR Rubber (teraz Parker ITR) ako 100 % dcérsku spolocnost, a potom 1. januára 2002 previedla na túto spolocnost aktíva, ktoré boli predmetom porusenia. Dodávam, ze právnická osoba ITR Rubber bola zalozená zo strany Saiag/ITR a nie nadobúdatelom Parker-Hannifin, pricom aktíva boli prevedené na ITR Rubber, ked ju este stále ovládala Saiag/ITR. ( [48]32 ) Od 27. júna 2001 az do prevodu Parker ITR 31. januára 2002 ITR (postupca aktív) a ITR Rubber (teraz Parker ITR) (postupník) mali medzi sebou strukturálne väzby, ktoré existujú medzi materskou spolocnostou a jej 100 % dcérskou spolocnostou, a boli súcastou toho istého podniku (Saiag). K prevodu aktív, ktorý nadobudol úcinnost 1. januára 2002, doslo teda pocas existencie týchto strukturálnych väzieb. 71. Aj ked treba, aby strukturálne väzby existovali v case prevodu, nemusí byt na druhej strane nevyhnutné, aby tieto väzby pretrvávali pocas dlhého obdobia, ani pocas celého obdobia porusenia ( [49]33 ) na to, aby dva subjekty tvorili tú istú hospodársku jednotku na úcely práva hospodárskej sútaze Únie. ( [50]34 ) Skutocnost, ze ITR Rubber nezostala v skupine Saiag a ze medzi jej zalozením a predajom skupine Parker-Hannifin uplynulo len krátke obdobie, by teda nemala byt relevantná o to viac, ze po prevedení sporných aktív Parker ITR pokracovala vo svojej úcasti na karteli. ( [51]35 ) Skutocnost, ze sa vychádzalo z udalostí po prevode aktív (a z povinnosti ich preskúmania), by zjavne vytvorila situáciu právnej neistoty. 72. Hoci judikatúra neobsahuje vela konkrétnych informácií o dlzke trvania, ktorú majú mat strukturálne väzby (v tomto prípade je to sedem mesiacov a nie len jeden mesiac, ako to tvrdia odporkyne), uvádzam, ze vo veci, v ktorej boli vydané rozsudky Areva a i./Komisia (T-117/07 a T-121/07, [52]EU:T:2011:69) a v odvolacom konaní Areva/Komisia (C-247/11 P a C-253/11 P, [53]EU:C:2014:257) ( [54]36 ), materská spolocnost (Areva Group) bola vlastníkom dcérskej spolocnosti pocas obdobia styroch mesiacov, ktoré sa povazovalo za dostatocné na to, aby jej bola ulozená znacná pokuta, za ktorú bola materská spolocnost solidárne zodpovedná. - Dosah okolnosti, ze ITR Rubber bola od svojho zalozenia urcená na predaj a krátko nato aj bola predaná 73. Nezdá sa mi, ze by tieto okolnosti mali byt zohladnené. Zohladnenie subjektívneho faktora, akým je ciel zalozenia dcérskej spolocnosti (bod 115 napadnutého rozsudku), by totiz spôsobil právnu neistotu, kedze uplatnenie zásady hospodárskej kontinuity sa musí riadit objektívnymi a jasnými pravidlami, ktoré nemôzu závisiet od subjektívnych úmyslov. 74. Zohladnenie hospodárskeho ciela sledovaného prevodom v blizsej alebo vzdialenejsej dobe by bolo takisto v rozpore s prístupom uznaným v rozsudku ETI a i. ([55]EU:C:2007:775), v ktorom velká komora Súdneho dvora nezohladnila: i) skutocnost, ze prevod cinností z Amministrazione autonoma dei monopoli di Stato (AAMS) na ETI bol vykonaný s cielom jej neskorsej privatizácie, pricom táto skutocnost neznamenala vylúcenie hospodárskej kontinuity, ani ii) okolnost, ze hospodársky predchodca nezanikol. 75. Okolnost, ze ITR Rubber bola zalozená specificky na to, aby na nu boli prevedené sporné aktíva, nebráni teda konstatovaniu hospodárskej kontinuity a neumoznuje oprávnene vylúcit zodpovednost Parker ITR ako hospodárskeho nástupcu ITR. Situácia sa neodlisuje od situácie spolocnosti ETI, ktorá bola zalozená speciálne na to, aby pokracovala v cinnostiach AAMS, pricom vnútrostátna právna úprava, ktorou bola zalozená ETI, stanovovala súbezne prevod obchodných cinností AAMS v odvetví tabaku na ETI. 76. Súdny dvor takisto v rozsudku ETI a i. ([56]EU:C:2007:775, bod 44) ( [57]37 ) zdôraznil, ze "irelevantnou je rovnako okolnost, ze o prevode cinností nerozhodli súkromné subjekty, ale zákonodarca v kontexte privatizácie. Opatrenia restrukturalizácie alebo reorganizácie podniku prijaté orgánmi clenského státu totiz nemôzu mat právne za dôsledok ohrozenie potrebného úcinku práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 77. Rovnako strukturálne väzby medzi postupcom a postupníkom predmetných aktív, najmä v rámci podniku, ktorý sa dopustil porusenia, sa musia posudzovat nezávisle od udalostí po prevode, ako zrusenie podniku, alebo predaj dcérskej spolocnosti postupníka. iii) Dalsí argument odporkýn: aký druh strukturálnej väzby? 78. Odporkyne tvrdia, ze Súdny dvor nezaviedol v rozsudku ETI a i. ([58]EU:C:2007:775) mechanické pravidlo, podla ktorého existencia jednoduchej strukturálnej väzby v minulosti medzi postupcom a postupníkom cinnosti implikovanej na porusení by automaticky spôsobovala zodpovednost postupníka za takéto porusenie. Súdny dvor výslovne rozhodol, ze takýto dôsledok bol mozný len pod podmienkou, ze sa preukázalo, ze postupca a postupník boli naozaj ovládaní tou istou osobou v case, ked existovala strukturálna väzba, a uplatnovali v podstate rovnaké obchodné praktiky. ( [59]38 ) 79. Opierajú sa o to, ze v tomto rozsudku Súdny dvor síce zaznamenal existenciu strukturálnej väzby medzi dvoma predmetnými subjektmi (teda, ze boli vo vlastníctve toho istého verejného orgánu), ale ponechal na vnútrostátny súd úlohu preverit, ci tieto subjekty "boli ovládané" ( [60]39 ) uvedeným orgánom, co vnútrostátny súd nakoniec poprel. 80. Podla odporkýn Komisia v spornom rozhodnutí úplne opomenula posúdit, ci pocas krátkeho trvania strukturálnej väzby, ktorá existovala medzi ITR a ITR Rubber, tieto dva subjekty boli, tak ako to vyzaduje rozsudok ETI a i. ([61]EU:C:2007:775), ovládané tou istou osobou a uplatnovali vzhladom na úzke hospodárske a organizacné väzby, ktoré ich spájali, v podstate rovnaké obchodné praktiky. Sporné rozhodnutie len uvádza to, ze v case prevodu cinností morských palivových hadíc z ITR na ITR Rubber vlastnila ITR "100 % podiel na základnom imaní" ITR Rubber. Uvedené rozhodnutie vôbec neuvádza judikatúru, podla ktorej mozno predpokladat, ze materská spolocnost má rozhodujúci vplyv na dcérsku spolocnost, v ktorej vlastní 100 % podiel na základnom imaní. Odporkyne z toho vyvodzujú, ze kedze Komisia opomenula posúdit v spornom rozhodnutí, ci ITR a ITR Rubber (teraz Parker ITR) predstavovali jeden podnik pocas krátkeho casového obdobia, ked mali strukturálnu väzbu, Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze Parker ITR nemohla byt zodpovedná za správanie ITR len na základe takejto bývalej strukturálnej väzby. 81. Okrem skutocnosti, ze vo veci ETI a i. bolo bezné, ze Súdny dvor ponechal na vnútrostátny súd úlohu preverit, ci AAMS (ktorá previedla svoje aktíva) a ETI (ktorá bola postupníkom), ktoré vlastnil ten istý verejný orgán, boli naozaj ovládané týmto orgánom (co je problém, ktorý tu nevzniká, kedze strukturálna väzba spájala len ITR a ITR Rubber), nie je tvrdenie odporkýn presvedcivé, kedze Súdny dvor v rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia (C-97/08 P, [62]EU:C:2009:536, bod 60) jasne rozhodol, ze "v konkrétnom prípade, ked materská spolocnost vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, jednak táto materská spolocnost môze uplatnovat rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spolocnosti[ ( [63]40 )], jednak existuje vyvrátitelná domnienka, ze táto materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti[ ( [64]41 )]". 82. A Súdny dvor pokracoval v bode 61 tohto rozsudku, ze "za týchto podmienok stací, ak Komisia preukáze, ze celé základné imanie dcérskej spolocnosti je vo vlastníctve materskej spolocnosti, aby sa predpokladalo, ze materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spolocnosti. V dôsledku toho môze Komisia voci materskej spolocnosti vyvodit solidárnu zodpovednost za zaplatenie pokuty, ktorá bola ulozená dcérskej spolocnosti, ibaze by táto materská spolocnost, ktorej prinálezí vyvrátenie tejto domnienky, predlozila dostatocné dôkazy, ktoré preukazujú, ze jej dcérska spolocnost sa na trhu správa nezávisle[ ( [65]42 )]". 83. Odporkyne odkazujú takisto na rozsudok ThyssenKrupp Nirosta/Komisia ([66]EU:C:2011:191), v ktorom ani Komisia, ani Súdny dvor neuvádzali strukturálnu väzbu, ktorá pôvodne existovala medzi postupcom Thyssen Stahl a postupníkom ThyssenKrupp Nirosta ako mozný, ba dokonca dostatocný dôvod na vyvodenie zodpovednosti druhého subjektu za protiprávne konanie prvého subjektu. ( [67]43 ) 84. Podla mna uvedený rozsudok nie je v tejto veci relevantný, kedze vo veci, v ktorej bol vydaný v odvolacom konaní rozsudok ThyssenKrupp Nirosta/Komisia ([68]EU:C:2011:191), Súdny dvor nebol vyzvaný, aby rozhodol o tom, ci hospodárska kontinuita mohla vyplynút zo samotného prevodu, ale z jednoduchého vyhlásenia nadobúdatela aktív o prebratí zodpovednosti za protiprávne konanie spojené s týmito aktívami. V rámci odvolania sa Súdny dvor mohol vyjadrit len k otázke, ci posúdenie Vseobecného súdu (ktoré sa týkalo len uvedeného vyhlásenia) bolo správne, alebo nie. d) Záver týkajúci sa prvého odvolacieho dôvodu 85. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze vo veci, akou je prejednávaná vec, hospodárska kontinuita v zmysle judikatúry Súdneho dvora môze existovat medzi dvoma právnymi subjektmi, ktoré mali strukturálne väzby, hoci aj len pocas krátkeho obdobia. Preto Komisia oprávnene vychádzala z predpokladu, podla ktorého materská spolocnost (ITR), ktorá vlastnila 100 % podiel vo svojej dcérskej spolocnosti (ITR Rubber), naozaj mala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti na preukázanie toho, ze postupca a postupník aktív "boli ovládaní tou istou osobou" a uplatnovali "v podstate rovnaké obchodné praktiky". ( [69]44 ) 86. To je práve to, co urobila Komisia v odôvodnení 370 sporného rozhodnutia, ked uviedla, ze "v case prevodu mali ITR SpA a ITR Rubber Srl hospodárske väzby materskej spolocnosti a 100 % dcérskej spolocnosti" a ze "okrem toho patrili do toho istého podniku". ( [70]45 ) 87. ITR bola vlastníkom 100 % podielu na základnom imaní ITR Rubber pocas obdobia od 27. júna 2001 do 31. januára 2002, teda pocas siedmich mesiacov. Preto podla ustálenej judikatúry existovala zákonná domnienka, ze prvá uvedená spolocnost mala rozhodujúci vplyv na túto druhú spolocnost. ( [71]46 ) 88. Ako vyplýva z rozsudku Akzo Nobel a i./Komisia ([72]EU:C:2009:536) (pozri body 81 a 82 vyssie), teória Komisie spocívajúca v tom, ze vychádzala z domnienky 100 % podielu na základnom imaní v tejto veci, bola správna. 89. Dodáva, ze odporkyne mali právo vyvrátit domnienku rozhodujúceho vplyvu vyplývajúceho z vlastníctva 100 % základného imania a zdá sa, ze sa tak pokúsili urobit v ich podaniach na Vseobecnom súde. Vychádzali najmä z ustanovení zmluvy uzatvorenej v decembri 2001 medzi Parker-Hannifin a ITR s cielom prevodu ITR Rubber. 90. Tieto spolocnosti tvrdia takisto v stádiu odvolania, ze viaceré z týchto ustanovení zakazovali ITR vykonávat akýkolvek vplyv na ITR Rubber odo dna uzatvorenia uvedenej zmluvy. 91. Predmetná zmluva (dokument, ktorý má 64 strán a obsahuje 12 kapitol rozdelených na rôzne casti) bola naozaj predlozená Vseobecnému súdu ako príloha k zalobe ( [73]47 ), ale kedze Vseobecný súd hned na úvod vylúcil existenciu hospodárskej kontinuity medzi ITR a ITR Rubber, neskúmal (sporné) tvrdenia odporkýn a Komisie zalozené na tomto dokumente. 92. Okrem toho zastávam názor, ze na rozdiel od toho, co rozhodol Vseobecný súd, Komisia nebola povinná pripísat zodpovednost za protiprávne konanie materským spolocnostiam Saiag a ITR. 93. Jednak z judikatúry Únie ( [74]48 ) vyplýva, ze Komisia si mohla vybrat povazovat za zodpovedného za protiprávne konanie bud hospodárskeho predchodcu, alebo hospodárskeho nástupcu, alebo oboch solidárne. ( [75]49 ) 94. Jednak okolnost, ze v predchádzajúcej veci sa Komisia rozhodla pripísat zodpovednost materskej spolocnosti postupcu a nie dcérskej spolocnosti, ktorá bola predmetom prevodu, je irelevantná, kedze jej skorsia rozhodovacia prax nevytvára záväzný právny rámec na posúdenie zákonnosti aktov, ktoré prijme neskôr. ( [76]50 ) 95. Ako Komisia správne uviedla, tým, ze si zvolila v tejto veci, ze pripíse zodpovednost za porusenie ITR Rubber ako hospodárskemu nástupcovi ITR, vyuzila volnú úvahu, ktorú jej priznáva judikatúra. ( [77]51 ) 96. Z toho vyplýva, ze napadnutý rozsudok musí byt zrusený, kedze sa v nom rozhodlo, ze uplatnenie zásady hospodárskej kontinuity bolo v tejto veci vylúcené. V dôsledku toho musí byt vec vrátená Vseobecnému súdu, aby preskúmal, ci okolnosti uvádzané odporkynami sú dostatocné na vyvrátenie domnienky, podla ktorej ITR ako materská spolocnost vlastniaca celý obchodný podiel v ITR Rubber a patriaca, rovnako ako posledná uvedená spolocnost, do tej istej skupiny, vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, ako aj argument, uvádzaný subsidiárne odporkynami, podla ktorého v prípade, ze sporné rozhodnutie implicitne vychádzalo z tejto domnienky, doslo k poruseniu ich práv na obhajobu, pretoze oznámenie o výhradách na nu jasne neodkazovalo. ( [78]52 ) 97. Nakoniec treba zaujat stanovisko k poslednému bodu v rámci tohto dôvodu. Odporkyne tvrdia, ze Komisia vo svojom odvolaní nespochybnuje body napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd vyhovel piatemu a siestemu zalobnému dôvodu a rozhodol, ze bolo nesprávne, ze pokuta bola zvýsená z dôvodu, ze mali úlohu vodcu (body 139 a 140, 145 a 146, ako aj 253 a 254). Vyvodzujú z toho, ze pokial ide o tento bod, napadnutý rozsudok sa stal právoplatným. Táto teória je zjavne nesprávna. V citovaných bodoch totiz Vseobecný súd vôbec nepreskúmal dôvodnost tvrdení uvádzaných na spochybnenie úlohy vodcu, ktorú mala Parker ITR. Jednoducho vyvodil mechanicky dôsledky svojich konstatovaní týkajúcich sa neexistencie hospodárskej kontinuity. Zrusenie, ktoré navrhujem, pokrýva predmetné body. B - Druhý odvolací dôvod: porusenie zásady ne ultra petita a zásady zákazu diskriminácie 1. Napadnutý rozsudok 98. V rámci svojej analýzy zaloby Vseobecný súd vyuzil svoju právomoc neobmedzenej právomoci a vyjadril sa ku konecnej sume pokuty za týchto podmienok: "250 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze stanovenie pokuty Vseobecným súdom v rámci výkonu jeho neobmedzenej právomoci nie je presným matematickým výpoctom. Vseobecný súd navyse nie je viazaný ani výpoctami Komisie, ale svoje posúdenie musí vykonat s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti prípadu... ... 257 Vzhladom na vyssie uvedené treba v prvom rade zrusit clánok 1 písm. i) [sporného] rozhodnutia v rozsahu, v akom sa vztahuje na porusenie vytýkané Parker ITR za obdobie predchádzajúce januáru 2002, v druhom rade stanovit výsku pokuty ulozenej tejto spolocnosti na 6400000 eur, na ktorej zaplatenie musí byt Parker-Hannifin solidárne zodpovedná do výsky 6300000 eur, pretoze solidárna zodpovednost Parker-Hannifin sa nemôze vztahovat na obdobie od 1. do 31. januára 2002, a napokon zamietnut zalobu v zostávajúcej casti." 2. Tvrdenia úcastníkov konania 99. Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze znízil o 100 000 eur zvýsenie pokuty uplatnené z dôvodu dlzky trvania na sumu, v súvislosti s ktorou je materská spolocnost Parker-Hannifin solidárne zodpovedná za zaplatenie pokuty, rozhodol ultra petita. Parker-Hannifin totiz nespochybnila ani skutocnú dlzku svojej úcasti na porusení (co Vseobecný súd napokon potvrdil v bodoch 129 a 256 svojho rozsudku), ani príslusný faktor uplatnený pri výpocte sumy pokuty. V tejto súvislosti Komisia pripomína, ze Súdny dvor vo svojich rozsudkoch KME Germany a i./Komisia a Chalkor/Komisia ( [79]53 ) zdôraznuje, ze "výkon neobmedzenej súdnej právomoci neznamená preskúmanie ex offo" a ze "prinálezí zalobcovi, aby uviedol zalobné dôvody proti [spornému] rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov". 100. Komisia poznamenáva, ze odôvodnenie poskytnuté v bode 257 napadnutého rozsudku na úcely tohto znízenia ("pretoze solidárna zodpovednost Parker-Hannifin sa nemôze vztahovat na obdobie od 1. do 31. januára 2002") je irelevantné, pretoze v spornom rozhodnutí nebola konstatovaná zodpovednost Parker-Hannifin za predmetné obdobie. Ak chcel Vseobecný súd odkázat na okolnost, ze úcast dcérskej spolocnosti Parker ITR na porusení, tak ako je konstatovaná v napadnutom rozsudku, bola o mesiac dlhsia (od 1. januára 2002) ako úcast Parker-Hannifin (od 31. januára 2002), nemal znízit sumu, za ktorú je Parker-Hannifin solidárne zodpovedná, ale zvýsit sumu pokuty ulozenej Parker ITR. 101. Komisia uvádza, ze podla usmernení, ktoré uplatnila na výpocet pokút ( [80]54 ) a na ktoré odkazuje Vseobecný súd v napadnutom rozsudku, tento rozdiel jedného mesiaca v dlzke trvania porusenia nemôze vzhladom na metódu zaokrúhlovania ( [81]55 ) uplatnenú na vsetkých adresátov sporného rozhodnutia odôvodnit znízenie pokuty pre jedného z týchto adresátov. Vseobecný súd tak teda porusil zásadu zákazu diskriminácie. Prinajmensom mal vysvetlit, preco sa v prípade Parker-Hannifin odchýlil od usmernení, co vsak opomenul. 102. Na úvod odporkyne pripomínajú, ze kedze napadnutý rozsudok bol vydaný v rámci konania, ktoré sa týkalo len odporkýn, Vseobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci nebol v zásade viazaný metódou výpoctu pokuty pouzívanou Komisiou. ( [82]56 ) Navyse Vseobecný súd sledoval usmernenia na úcely prepocítania sumy pokuty ulozenej Parker ITR. 103. Pokial ide o cast pokuty Parker ITR, za ktorú by mohla byt Parker-Hannifin solidárne zodpovedná, Vseobecný súd sa rozhodol priznat Parker-Hannifin znízenie, aby sa zohladnila skutocnost, ze jej úcast (ako materskej spolocnosti Parker ITR) na porusení bola o mesiac kratsia ako priama úcast Parker ITR. Tento prístup ako jediný môze podla odporkýn dodrzat zásadu zákazu diskriminácie. Zvýsit sumu pokuty ulozenej Parker ITR, ako to navrhla Komisia, by predstavovalo diskrimináciu Parker ITR voci ostatným adresátom sporného rozhodnutia. Konstatovanie zodpovednosti Parker-Hannifin v rovnakej výske sumy, ako bola pokuta ulozená Parker ITR, by znamenalo diskrimináciu voci Parker-Hannifin, kedze jej úcast na porusení bola kratsia ako úcast Parker ITR. 3. Posúdenie 104. Podla mna Vseobecný súd tým, ze znízil o 100 000 eur zvýsenie uplatnené za dlzku trvania porusenia na sumu, v súvislosti s ktorou bola materská spolocnost Parker-Hannifin solidárne zodpovedná za zaplatenie pokuty, rozhodol ultra petita. 105. Na jednej strane som sa venoval podrobne významu a rozsahu neobmedzenej právomoci Vseobecného súdu v mojich návrhoch vo veci Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia (C-295/12 P, [83]EU:C:2013:619), pricom Vseobecný súd je povinný vykonat prehlbené preskúmanie výpoctu pokuty. Vseobecný súd sa totiz v rámci svojho posúdenia nemôze opierat len o volnú úvahu, ktorú má Komisia, aby sa vzdal výkonu takéhoto hlbkového posúdenia, právneho, ako aj skutkového, pokial ide o ulozenú pokutu, alebo nevyzadoval, aby Komisia vysvetlila zmenu svojej politiky pokút v osobitnej veci. 106. Na druhej strane nic to nemení na tom, ze podla judikatúry "by súd [Únie] prekrocil svoju právomoc, keby rozhodoval ultra petita... a zrusenie, o ktorom rozhodne, nemôze prekrocit to, co ziadal zalobca". ( [84]57 ) 107. Je jasné, ze v predmetnom prípade Parker-Hannifin nespochybnovala ani skutocnú dlzku svojej úcasti na porusení (ktorú v skutocnosti, ako uvádza Komisia, Vseobecný súd potvrdil v bodoch 129 a 256 svojho rozsudku, teda od 31. januára 2002 do 2. mája 2007), ani s tým súvisiaci faktor uplatnený pri výpocte sumy pokuty (teda faktor týkajúci sa dlzky trvania). 108. Navyse Súdny dvor v rozsudkoch KME Germany a i./Komisia a Chalkor/Komisia ( [85]58 ) zdôraznuje, ze "výkon neobmedzenej súdnej právomoci neznamená preskúmanie ex offo, a... pripom[ína], ze konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. S výnimkou dôvodov verejného poriadku, medzi ktoré patrí neexistencia odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je súd povinný preskúmavat ex offo, prinálezí zalobcovi, aby uviedol zalobné dôvody proti dotknutému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov". 109. Je pravda, ze odporkyne úspesne spochybnili úlohu vodcu ako pritazujúcu okolnost v ich neprospech a v nadväznosti nato Vseobecný súd upravil pokutu (pozri body 145, 146 a 254 napadnutého rozsudku). Myslím si vsak, ze Vseobecný súd nemôze, ani v rámci výkonu svojej neobmedzenej právomoci z toho vyvodit moznost zmenit iné zlozky pokuty (v predmetnom prípade faktor týkajúci sa dlzky trvania porusenia), proti ktorým zalobkyna v konaní na prvom stupni nevzniesla zalobný dôvod. 110. Odôvodnenie poskytnuté v bode 257 napadnutého rozsudku ( [86]59 ) na odôvodnenie tohto znízenia ("pretoze solidárna zodpovednost Parker-Hannifin sa nemôze vztahovat na obdobie od 1. do 31. januára 2002") je nakoniec irelevantné, pretoze v spornom rozhodnutí zodpovednost Parker-Hannifin nebola konstatovaná, pokial ide o predmetné obdobie. 111. Domnievam sa, rovnako ako Komisia, ze ak chcel Vseobecný súd odkázat na okolnost, ze úcast dcérskej spolocnosti Parker ITR na porusení, ktorá bola konstatovaná v napadnutom rozsudku, bola dlhsia o jeden mesiac (teda od 1. januára 2002), ako úcast Parker-Hannifin (od 31. januára 2002), nemal znízit sumu, za ktorú je Parker-Hannifin solidárne zodpovedná, ale mal zvýsit sumu pokuty ulozenej Parker ITR. Je totiz nesprávne znízit nenapadnutú cast pokuty ulozenej materskej spolocnosti - namiesto zvýsenia sumy napadnutej casti pokuty ulozenej Parker ITR. 112. Pokial ide o argument Komisie, podla ktorého Vseobecný súd mal uviest dôvody, pre ktoré sa odchýlil od usmernení v prípade jedného z adresátov sporného rozhodnutia, teda Parker-Hannifin, zdá sa mi jasné vzhladom na znenie bodu 250 napadnutého rozsudku, ze Vseobecný súd chcel "vykonat""svoje [vlastné] posúdenie" a necítil sa byt viazaný usmerneniami. 113. Ako pripomenul generálny advokát Maduro, "súdy [Únie] sú pri výkone svojej neobmedzenej právomoci viazané rovnakými právnymi poziadavkami, ktoré platia aj pre Komisiu pri ukladaní sankcií". Tieto povinnosti zahrnajú najmä povinnost odôvodnenia. ( [87]60 ) 114. V tomto kontexte sa domnievam, ze znízenie pokuty ulozenej Parker-Hannifin len z dôvodu, ze "solidárna zodpovednost Parker-Hannifin sa nemôze vztahovat na obdobie od 1. do 31. januára 2002" (bod 257 napadnutého rozsudku), nie je dostatocne odôvodnené. 115. Z toho vyplýva, ze z týchto dôvodov treba druhému odvolaciemu dôvodu vyhoviet. C - O výpocte pokuty v prípade, ze sa vyhovie prvému odvolaciemu dôvodu 116. V prípade, ze by sa Súdny dvor rozhodol znovu vypocítat sumu pokuty, odporkyne v prvom rade uvádzajú, ze ziadne zvýsenie z dôvodu pritazujúcich okolností nemozno uplatnit. 117. V druhom rade odporkyne tvrdia, ze pokuta, za ktorú by Parker ITR mohla v prípade nového výpoctu byt zodpovedná samostatne, nemôze v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [88]61 ) prekrocit 10 % jej obratu. Pripomínajú, ze az do 31. januára 2002 Parker ITR (teda ITR Rubber) a Parker-Hannifin boli dvoma odlisnými podnikmi. To je dôvod, pre ktorý sporné rozhodnutie konstatovalo solidárnu zodpovednost Parker-Hannifin len za cast (teda 8320000 eur) celkovej sumy pokuty ulozenej Parker ITR (teda 17290000 eur). Z toho istého dôvodu na úcely urcenia hornej hranice 10 % uplatnitelnej na sumu pokuty, za ktorú je Parker ITR povazovaná za jedinú zodpovednú, sporné rozhodnutie malo zohladnit obrat, ktorý dosiahla Parker ITR v roku 2008 (teda 9304570 eur), a nie konsolidovaný obrat skupiny Parker. 118. Argumentácia odporkýn zodpovedá ich argumentácii týkajúcej sa ôsmeho zalobného dôvodu v konaní na prvom stupni, ktorú Vseobecný súd preskúmal a zamietol (pozri body 227 a 228 napadnutého rozsudku). Podla bodu 228, "kedze bolo prvému zalobnému dôvodu vyhovené, ôsmy zalobný dôvod je v rozsahu, v akom sa vztahuje na obdobie porusenia pred 1. januárom 2002, pocas ktorého sa porusenia dopustila ITR, neúcinný. Navyse tento zalobný dôvod nie je dôvodný v rozsahu, v akom sa vztahuje na obdobie porusenia po 1. januári 2002, pretoze pocas celého tohto obdobia, s výnimkou jedného mesiaca, tvorili Parker ITR a Parker-Hannifin jednu hospodársku jednotku zodpovednú za sankcionované porusenie. Hornú hranicu pokuty bolo teda mozné vypocítat na základe celkového obratu tohto podniku, a to na základe vsetkých jeho zloziek spolu". 119. Je pravda, ze v mojich návrhoch vo veci YKK a i./Komisia (C-408/12 P, [89]EU:C:2014:66, body 96 az 145) som po podrobnej analýze dospel k záveru, "ze Vseobecný súd porusil clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, pretoze iba dcérska spolocnost (YKK Stocko) mala byt povazovaná za podnik, ktorý sa podielal na porusen[í] pocas prvého obdobia, a teda, ze jej obrat, mal byt zohladnený pri výpocte 10 % hornej hranice a nie obrat skupiny". Generálna advokátka Sharpston v návrhoch vo veci Gascogne Sack Deutschland/Komisia (C-40/12 P, [90]EU:C:2013:361, body 71 az 90) dospela k záveru v tom istom zmysle. 120. Nic to vsak nemení na tom, ze v predmetnom prípade sa odporkyne nemôzu odvolávat na túto argumentáciu, kedze nepodali odvolanie, ani dokonca vzájomné odvolanie, proti bodom 227 a 228 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd o tejto zálezitosti rozhodol. 121. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 172 rokovacieho poriadku, ktorý nadobudol platnost 1. novembra 2012, ktorýkolvek úcastník konania v dotknutej veci na Vseobecnom súde, ktorý má záujem na tom, aby sa odvolaniu vyhovelo alebo sa zamietlo, môze predlozit vyjadrenie k odvolaniu v lehote dvoch mesiacov odo dna dorucenia odvolania. Clánok 176 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku stanovuje okrem toho, ze úcastníci konania uvedení v tomto clánku 172 môzu podat vzájomné odvolanie v tej istej lehote, ako je lehota stanovená na predlozenie vyjadrenia k odvolaniu. Nakoniec clánok 176 ods. 2 uvedeného nariadenia stanovuje, ze vzájomné odvolanie sa musí podat samostatným podaním, odlisným od vyjadrenia k odvolaniu. 122. Na pojednávaní sa Súdny dvor spýtal odporkýn na dôvody, pre ktoré nepodali vzájomné odvolanie. Odpovedali, ze preto, lebo v rozsudku Vseobecného súdu nebolo uvedené ziadne konstatovanie, ktoré by mohlo byt napadnuté, kedze Vseobecný súd neprijal ziadne rozhodnutie týkajúce sa obratu, ktorý sa má zohladnit pri výpocte pokuty a v bode 229 napadnutého rozsudku rozhodol, ze "kedze prvému zalobnému dôvodu sa vyhovelo, nie je uz navyse potrebné skúmat ostatné výhrady zalozené na porusení zásad osobnej zodpovednosti a proporcionality, ako aj na nedostatku odôvodnenia, pokial ide o vplyv zohladnenia obdobia predchádzajúceho 1. januáru 2002 v napadnutom rozhodnutí". 123. Je jasné, ze táto teória nie je správna. Z bodu 120 týchto návrhov jasne vyplýva, ze Vseobecný súd sa riadne vyjadril k predmetnej otázke, co sa odráza napokon aj vo výroku napadnutého rozsudku. 124. V kazdom prípade odporkyne vo svojom vyjadrení k zalobe venovali pätnást bodov (83 az 97) teórii, podla ktorej "keby, napriek argumentom uvedeným vyssie v oddiele II, sa prvému odvolaciemu dôvodu vyhovelo a Súdny dvor sa rozhodol znovu vypocítat sumu pokuty, odporkyne uvádzajú toto: i) ziadne zvýsenie za pritazujúce okolnosti nemozno uplatnit z dôvodov uvedených vyssie a ii) pokuta, za ktorú je Parker ITR povazovaná za jedinú zodpovednú, nemôze prekrocit 10 % jej obratu". To je jasným dôkazom, ze ked odporkyne analyzovali odvolanie Komisie v tejto veci, uvedomili si, ze je moznost, ze tomuto odvolaniu Súdny dvor vyhovie a ze preto posúdenie Vseobecného súdu, pokial ide o prvý zalobný dôvod uvádzaný v konaní na Vseobecnom súde, bude zrusené. Preto uviedli celú túto argumentáciu v bodoch 83 az 97 svojho vyjadrenia k zalobe. Ako som uz vysvetlil vyssie, ak chceli odporkyne znovu uplatnit svoj dôvod, mohli tak urobit podla rokovacieho poriadku len vo vzájomnom odvolaní, a nie uspokojit sa s uvedením ich argumentácie vo vyjadrení k odvolaniu. 125. Kedze odporkyne nepodali vzájomné odvolanie samostatným podaním, odlisným od vyjadrenia k odvolaniu, ich vyssie uvedená argumentácia sa musí zamietnut ako neprípustná. ( [91]62 ) IV - Návrh 126. Navrhujem, aby Súdny dvor: -- zrusil rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie Parker ITR a Parker-Hannifin/Komisia (T-146/09, [92]EU:T:2013:258) v rozsahu, v akom sa v nom rozhodlo, ze uplatnenie zásady hospodárskej kontinuity bolo v tejto veci vylúcené, a v rozsahu, v akom odmietol zvýsenie pokuty ulozenej Parker ITR Srl, uplatnené Európskou komisiou pri výpocte pokuty z titulu úlohy vodcu, ktorú mala v karteli, -- vrátil vec Vseobecnému súdu, aby preskúmal, ci prvky uvádzané Parker Hannifin Manufacturing Srl a Parker-Hannifin Corp. sú dostatocné na vyvrátenie domnienky, podla ktorej ITR SpA, ako materská spolocnost, ktorá vlastnila 100 % podiel na základnom imaní ITR Rubber a patrila rovnako ako ITR Rubber do tej istej skupiny, vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, -- urcil, ze Vseobecný súd tým, ze znízil o 100 000 eur zvýsenie uplatnené za dlzku trvania na sumu, v súvislosti s ktorou materská spolocnost Parker-Hannifin bola solidárne zodpovedná za zaplatenie pokuty, rozhodol ultra petita, -- konstatoval, ze znízenie pokuty ulozenej Parker-Hannifin len z dôvodu, ze "solidárna zodpovednost Parker-Hannifin sa nemôze vztahovat na obdobie od 1. do 31. januára 2002", nebolo dostatocne odôvodnené Vseobecným súdom a -- rozhodol o trovách konania neskôr. __________________________________________________________________ ( [93]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [94]2 ) T-146/09, [95]EU:T:2013:258, dalej len "napadnutý rozsudok". ( [96]3 ) Rozhodnutie z 28. januára 2009 týkajúce sa konania o uplatnení clánku [101 ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (Vec COMP/39406 - Morské palivové hadice), dalej len "sporné rozhodnutie". V týchto návrhoch budem pouzívat pôvodné císlovanie Zmluvy, pretoze sporné rozhodnutie bolo prijaté na základe Zmluvy o ES. Je zaujímavé podotknút, ze tento kartel je prvý, v ktorom bol obchodník clenského státu (Taliansko) pre porusenie práva hospodárskej sútaze vydaný iným clenským státom (Nemeckom) do Spojených státov amerických. Tento obchodník uznal svoju vinu, "walked into court wearing glasses and dressed in a khaki jump suit, leg irons and handcuffs and accompanied by two US Marshals" a bol zo strany US District Court in the Southern District of Florida odsúdený na trest odnatia slobody na dva roky a na pokutu vo výske 50000 amerických dolárov (USD). Európsky súd pre ludské práva zamietol jeho zalobu proti rozhodnutiu nemeckých orgánov (pozri okrem iného mLex "Extradited marine hose executive pleads guilty, sentenced to 24 months", 24. apríla 2014, a "Human-rights court rejects case of extradited Italian cartel executive", 29. mája 2014). ( [97]4 ) Rovnako je zaujímavé uviest, ze tento kartel sa týkal celého sveta a zúcastnené podniky predstavujú velmi významnú cast odvetvia morských palivových hadíc vo svete. Islo o komplexný kartel, tak institucionalizovaný, ze prijal "statút" vo forme protokolu o karteli, formálnu podobu "Klubu", kódované mená a vyuzíval externé "konzultacné" sluzby, ktoré koordinovali a dohliadali na kartel. Kartel bol uz aj ukoncený. Po kríze od mája 1997 do júna 1999 bola obnovená jeho pôvodná platnost a pokracoval vo svojich cinnostiach dalsích osem rokov. Kartel bol roztriestený az v nadväznosti na koordinované kontroly vykonávané rôznymi orgánmi pre hospodársku sútaz vo svete. Potom boli niektorí vedúci cinitelia podielajúci sa na karteli v niektorých krajinách odsúdení na tresty odnatia slobody. ( [98]5 ) Pozri rozsudky KNP BT/Komisia (C-248/98 P, [99]EU:C:2000:625, bod 71), Cascades/Komisia (C-279/98 P, [100]EU:C:2000:626, bod 78), Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia (C-286/98 P, [101]EU:C:2000:630, bod 37) a SCA Holding/Komisia (C-297/98 P, [102]EU:C:2000:633, bod 27), ako aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci ETI a i. (C-280/06, [103]EU:C:2007:404, bod 71). ( [104]6 ) Pozri rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [105]EU:C:2004:6, body 356 az 359), ETI a i. (C-280/06, [106]EU:C:2007:775), Jungbunzlauer/Komisia (T-43/02, [107]EU:T:2006:270), ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia (T-405/06, [108]EU:T:2009:90) a v odvolacom konaní ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. (C-201/09 P a C-216/09 P, [109]EU:C:2011:190). ( [110]7 ) Morské palivové hadice sa pouzívajú na nakladenie plynu alebo ropných produktov zo zariadení umiestnených mimo pevninu (napríklad bójí ukotvených na sírom mori alebo z plávajúcich zariadení na odsávanie plynu alebo ropy) na cisternovej lodi a následne na ich spätné vykladanie na zariadenia umiestnené na vode alebo na súsi. ( [111]8 ) Na úcely týchto návrhov budem pouzívat oznacenie Parker ITR takisto vo vztahu k obdobiam, ked sa podnik patriaci do skupiny Saiag, ktorá ho vlastnila prostredníctvom jeho materskej spolocnosti ITR, volal ITR Rubber. ( [112]9 ) Bod 257 napadnutého rozsudku znie takto: "vzhladom na vyssie uvedené treba v prvom rade zrusit clánok 1 písm. i) [sporného] rozhodnutia v rozsahu, v akom sa vztahuje na porusenie vytýkané Parker ITR za obdobie predchádzajúce januáru 2002, v druhom rade stanovit výsku pokuty ulozenej tejto spolocnosti na 6400000 eur, na ktorej zaplatenie musí byt Parker-Hannifin solidárne zodpovedná do výsky 6300000 eur, pretoze solidárna zodpovednost Parker-Hannifin sa nemôze vztahovat na obdobie od 1. do 31. januára 2002, a napokon zamietnut zalobu v zostávajúcej casti". ( [113]10 ) Komisia odkazuje na rozsudok ETI a i. ([114]EU:C:2007:775, bod 41). ( [115]11 ) Pozri napríklad JONES, A., SUFRIN, B.: EC Competition Law. Oxford, 2004, s. 121. ( [116]12 ) Súdny dvor odkazuje v tomto zmysle na rozsudok ETI a i. ([117]EU:C:2007:775, body 38 a 39 a citovanú judikatúru). ( [118]13 ) Súdny dvor odkazuje na rozsudok ETI a i. ([119]EU:C:2007:775, body 48 a 49, ako aj citovanú judikatúru, teda rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, [120]EU:C:2004:6, body 355 az 358). ( [121]14 ) Vseobecný súd odkazuje na rozsudok NMH Stahlwerke/Komisia (T-134/94, [122]EU:T:1999:44, bod 127). ( [123]15 ) Súdny dvor tu odkazuje v tomto zmysle na túto judikatúru: rozsudky ACF Chemiefarma/Komisia (41/69, [124]EU:C:1970:71, bod 173), Showa Denko/Komisia (C-289/04 P, [125]EU:C:2006:431, bod 61) a Britannia Alloys & Chemicals/Komisia (C-76/06 P, [126]EU:C:2007:326, bod 22). ( [127]16 ) Aj ked totiz dve transakcie môzu byt z hospodárskeho hladiska nezávislé, nie je mozné opomenút prvú z nich alebo sa domnievat, ze právna zodpovednost, ktorá z nich vyplýva, zanikne, kedze bude ipso facto prenesená na druhú z nich. ( [128]17 ) Rovnako (ako Komisia) sa domnievam, ze predmetom prejednávanej veci zjavne nie je iba predaj právneho subjektu, ktorý sa zúcastnil na protiprávnom konaní; ak bola ITR predaná ako právny subjekt, zodpovednost, ktorá z toho nadalej z minulosti plynula pre tento subjekt v novej skupine, vyplýva z rozsudku Cascades/Komisia (C-279/98 P, [129]EU:C:2000:626). Prejednávaný prípad nie je mozné prezentovat ani ako predaj aktivít nezávislej skupine. ( [130]18 ) Pozri rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia ([131]EU:C:2004:6, body 356 az 359) a ETI a i. ([132]EU:C:2007:775, body 48 a 49). Bod 359 rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia ([133]EU:C:2004:6) je v predmetnom prípade obzvlást relevantný: "v tejto súvislosti je pravda, ze v uz citovanom rozsudku Komisia/Partecipazioni (bod 145) Súdny dvor rozhodol, ze o hospodársku kontinuitu môze íst len v prípade, ked právnická osoba zodpovedná za prevádzku podniku po spáchaní protiprávneho konania právne zanikla. Táto vec sa vsak týka prípadu dvoch existujúcich a funkcných podnikov, z ktorých jeden previedol cast svojich cinností na druhý, a nemajú medzi sebou strukturálnu väzbu. Ako pritom vyplýva z bodu 344 tohto rozsudku, v prejednávanej veci to tak nie je" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [134]19 ) Pozri rozsudok ETI a i. ([135]EU:C:2007:775, body 41, 42 a 44). ( [136]20 ) Predaj sporných aktív v rámci skupiny Saiag a neskorsí predaj právnickej osoby Parker ITR novej skupine sa musia povazovat z konceptuálneho hladiska za odlisné udalosti. ( [137]21 ) "Komisia teda mala konstatovat, ze Saiag a ITR boli zodpovedné za porusenie az do 1. januára 2002, a prípadne dospiet k záveru, ze toto porusenie bolo premlcané, ako jej to umoznuje konstatovat ustálená judikatúra...". ( [138]22 ) "Komisia vsak nemohla za uvedených okolností dospiet k záveru o zodpovednosti ITR Rubber za obdobie pred 1. januárom 2002, t. j. predtým, ako jej bol odovzdaný obchodný majetok zapojený do kartelu". ( [139]23 ) T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, [140]EU:T:2000:77, body 1334 a 1335 dôvodov a bod 15 výroku. ( [141]24 ) Rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia ([142]EU:C:2004:6, body 344 az 359). ( [143]25 ) Pozri bod 39 vyssie. ( [144]26 ) [145]EU:T:2009:90. ( [146]27 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok ETI a i. ([147]EU:C:2007:775, bod 50), v ktorom sa Súdny dvor nestotoznil s opacnou analýzou, ktorú navrhla generálna advokátka Kokott v bode 96 návrhov ([148]EU:C:2007:404, podla ktorej strukturálne väzby musia nadalej pokracovat k dátumu rozhodnutia). ( [149]28 ) Pozri rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia ([150]EU:C:2004:6, body 356 a 357) a ETI a i. ([151]EU:C:2007:775, body 48 az 52). ( [152]29 ) Pozri bod 35 ich vyjadrenia k odvolaniu na Súdnom dvore. ( [153]30 ) Pozri body 28, 29, 35 a 41 ich vyjadrenia k odvolaniu na Súdnom dvore a bod 59 napadnutého rozsudku, podla ktorého "zalobkyne tvrdia, ze nedávna judikatúra potvrdzuje, ze v prípade prevodu obchodného majetku v rámci jednej skupiny sa teória hospodárskeho nástupníctva môze uplatnit, len ak strukturálne väzby medzi postup[com] a nadobúdatelom existujú este v case prijatia Komisiou rozhodnutia konstatujúceho porusenie". ( [154]31 ) Pozri odôvodnenia 370 az 373 sporného rozhodnutia. ( [155]32 ) Je to teda práve toto ovládanie vykonávané skupinou Saiag/ITR, pokial ide o predmetnú cinnost v rámci tejto skupiny, ktoré odôvodnuje pripísat ITR Rubber (teda Parker ITR) zodpovednost z titulu hospodárskeho nástupníctva, ako výnimka zo zásady osobnej zodpovednosti. ( [156]33 ) Komisia sa v tejto súvislosti odvoláva na rozsudky Aalborg Portland a i./Komisia ([157]EU:C:2004:6) a ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. ([158]EU:C:2011:190, bod 104), v ktorých Súdny dvor v stádiu odvolania potvrdil analýzu Vseobecného súdu, ktorý pripustil existenciu hospodárskeho nástupníctva, hoci k prevodu aktív doslo po skoncení porusenia. ( [159]34 ) Pozri napríklad rozsudok ETI a i. ([160]EU:C:2007:775, bod 48 a nasl.). ( [161]35 ) Podla Komisie, ked sa totiz nová materská spolocnost Parker-Hannifin dozvedela o porusení, rozhodla sa ho tajit a dúfala, ze nebude zistené. ( [162]36 ) Rozsudok Súdu prvého stupna bol ciastocne zrusený Súdnym dvorom, ale nie pokial ide o tento bod. ( [163]37 ) Pozri tiez bod 95 návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v tejto istej veci ([164]EU:C:2007:404). ( [165]38 ) Bod 49 tohto rozsudku. ( [166]39 ) Treba poznamenat, ze vo vyjadrení k odvolaniu na Súdnom dvore odporkyne uviedli, ze "Súdny dvor ponechal talianskej Consiglio di Stato úlohu posúdit na základe kritéria 'úcinného preskúmania` stanoveného v danom rozsudku, ci ETI môze byt zodpovedná za správanie AAMS" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Výraz pouzitý v anglictine v origináli vyjadrenia k odvolaniu je "actual control". Tento výraz sa vsak ako taký nenachádza v anglickom znení rozsudku ETI a i. V bode 51 tohto rozsudku ide o otázku, ci AAMS a ETI boli "pod správou" dotknutého verejného orgánu, co bolo prelozené do anglictiny ako "AAMS and ETI were subject to the control of that public entity". ( [167]40 ) Súdny dvor odkazuje v tomto zmysle na rozsudok Imperial Chemical Industries/Komisia (48/69, [168]EU:C:1972:70, body 136 a 137). ( [169]41 ) Súdny dvor odkazuje v tomto zmysle na rozsudky AEG-Telefunken/Komisia (107/82, [170]EU:C:1983:293, bod 50) a Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia ([171]EU:C:2000:630, bod 29). ( [172]42 ) Súdny dvor odkazuje v tomto zmysle na rozsudok Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia ([173]EU:C:2000:630, bod 29). ( [174]43 ) Bod 153 tohto rozsudku. ( [175]44 ) Je zaujímavé uviest, ze vo vysetrovaní kartelu týkajúceho sa morských palivových hadíc v Spojených státoch amerických bola Parker ITR obvinená a priznala svoju vinu, ze sa dopustila protiprávneho konania, ktoré zacalo v roku 1999, a to tri roky pred získaním aktív spolocnostou Parker. Pozri DOJ Press Release, Italian Subsidiary of U.S.-Based Company Agrees to Plead Guilty for Participating in International Price-Fixing Conspiracy (Feb. 16, 2010), http://www.justice.gov/atr/public/press_releases/2010/255258.htm. V Spojených státoch amerických pojem prechod zodpovednosti nezahrna ani podmienku hospodárskej kontinuity. V zásade sa (trestná) zodpovednost neznizuje v okamihu zlúcenia alebo nadobudnutia akcií, ale prechádza pri zlúcení z pôvodného subjektu na nástupnícky subjekt. Pozri v tejto súvislosti EU Court Decision Significantly Reduces Cartel Fines in Marine Hose Investigation. King & Spalding, z 22. mája 2013, ktorý cituje predmetnú americkú judikatúru. ( [176]45 ) Pozri tiez, pokial ide o strukturálne väzby, odôvodnenie 373 sporného rozhodnutia. ( [177]46 ) Toto bolo totiz uznané samotnou ITR v materiáli Act of transfer of marine hose assets by ITR to ITR Rubber (príloha 2 vyjadrenia Parker na oznámenie o výhradách), s. 420 zaloby na prvom stupni, ktorý odkazuje na ITR ako na "attuale unico socio controllante". ( [178]47 ) Táto zmluva bola takisto predlozená v rámci správneho konania v prílohe k vyjadreniu k oznámeniu o výhradách. ( [179]48 ) Pozri rozsudky ArcelorMittal Luxembourg a i./Komisia ([180]EU:T:2009:90, body 112 az 117 a citovanú judikatúru, ktorý bol potvrdený Súdnym dvorom v odvolacom konaní rozsudkom ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., [181]EU:C:2011:190) a Hoechst/Komisia ([182]EU:T:2009:366, bod 64, "pripísanie porusenia, ktorého sa dopustil pôvodný prevádzkovatel, novému prevádzkovatelovi je moznostou, ktorú judikatúra za urcitých okolností priznáva Komisii, ale nie povinnostou"). ( [183]49 ) Súdny dvor vo svojom nedávnom rozsudku Dow Chemical a i./Komisia (C-499/11 P, [184]EU:C:2013:482, bod 49 a citovaná judikatúra) zdôraznil, ze "neexistuje 'prednost`, pokial ide o ulozenie pokuty zo strany Komisie jednej alebo druhej z týchto spolocností", teda materskej spolocnosti alebo jej dcérskej spolocnosti. ( [185]50 ) Pozri tiez bod 95 návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci ETI a i. ([186]EU:C:2007:404). ( [187]51 ) Pozri rozsudky Erste Group Bank a i./Komisia (C-125/07 P, C-133/07 P a C-137/07 P, [188]EU:C:2009:576, bod 82) a Team Relocations a i./Komisia (C-444/11 P, [189]EU:C:2013:464, body 159 a 160). ( [190]52 ) Pozri v tomto kontexte napríklad rozsudok Ballast Nedam/Komisia (C-612/12 P, [191]EU:C:2014:193). ( [192]53 ) C-389/10 P, [193]EU:C:2011:816, bod 131, a C-386/10 P, [194]EU:C:2011:815, bod 64. ( [195]54 ) Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([196]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2). ( [197]55 ) Podla bodu 24 usmernení "... obdobia kratsie ako 6 mesiacov sa budú pocítat ako polrok, obdobia dlhsie ako 6 mesiacov, ale kratsie ako jeden rok sa budú pocítat ako celý rok". ( [198]56 ) Rozsudok Volkswagen/Komisia (C-338/00 P, [199]EU:C:2003:473, bod 147). ( [200]57 ) Rozsudok Komisia/AssiDomän Kraft Products a i. (C-310/97 P, [201]EU:C:1999:407, bod 52 a citovaná judikatúra). Pozri tiez napríklad rozsudky Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum (C-78/03 P, [202]EU:C:2005:761, body 44 az 50), ENI/Komisia (C-508/11 P, [203]EU:C:2013:289, bod 103) a Arkema/Komisia (C-520/09 P, [204]EU:C:2011:619, bod 61 a citovaná judikatúra). ( [205]58 ) [206]EU:C:2011:816, bod 131, a [207]EU:C:2011:815, bod 64. ( [208]59 ) Pozri poznámku pod ciarou 9 vyssie. ( [209]60 ) Rozsudok Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia (C-397/03 P, [210]EU:C:2006:328, bod 60). Súdny dvor odkazuje v tomto zmysle na rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia ([211]EU:C:2004:6, bod 372). Pozri tiez napríklad rozsudok Acerinox/Komisia (C-57/02 P, [212]EU:C:2005:453), podla ktorého Súdny dvor ciastocne zrusil rozsudok Vseobecného súdu z dôvodu nedostatku odôvodnenia. Pozri tiez clánok 36 Statútu Súdneho dvora, ktorý stanovuje, ze "rozsudky musia byt odôvodnené". Pozri okrem iného rozsudok Rada/de Nil a Impens (C-259/96 P, [213]EU:C:1998:224, bod 32) a uznesenia Meyer/Komisia (C-151/03 P, [214]EU:C:2004:381, bod 72), ako aj L/Komisia (C-230/05 P, [215]EU:C:2006:270, bod 83). ( [216]61 ) Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 [ES] a 82 [ES] ([217]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [218]62 ) V kazdom prípade odporkyne ani len nenapadli body 227 a 228 napadnutého rozsudku. References 1. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0010 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=pdf&target=null 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 16. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0011 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=null 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&lang=SK&format=pdf&target=null 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A386&lang=SK&format=pdf&target=null 20. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0012 21. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0013 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A70&lang=SK&format=pdf&target=null 23. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0014 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 25. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0015 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A366&lang=SK&format=pdf&target=null 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 28. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0016 29. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0017 30. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0018 31. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0019 32. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0020 33. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0021 34. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0022 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 36. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0023 37. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0024 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&lang=SK&format=pdf&target=null 39. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0025 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&lang=SK&format=pdf&target=null 41. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0026 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=pdf&target=null 43. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0027 44. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0028 45. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0029 46. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0030 47. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0031 48. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0032 49. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0033 50. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0034 51. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0035 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A69&lang=SK&format=pdf&target=null 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&lang=SK&format=pdf&target=null 54. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0036 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 57. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0037 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 59. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0038 60. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0039 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=null 63. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0040 64. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0041 65. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0042 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=pdf&target=null 67. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0043 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&lang=SK&format=pdf&target=null 69. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0044 70. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0045 71. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0046 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&lang=SK&format=pdf&target=null 73. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0047 74. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0048 75. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0049 76. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0050 77. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0051 78. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0052 79. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0053 80. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0054 81. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0055 82. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0056 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A619&lang=SK&format=pdf&target=null 84. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0057 85. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0058 86. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0059 87. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0060 88. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0061 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A66&lang=SK&format=pdf&target=null 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A361&lang=SK&format=pdf&target=null 91. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#t-ECR_62013CC0434_SK_01-E0062 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A258&lang=SK&format=pdf&target=null 93. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0001 94. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0002 95. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A258&lang=SK&format=pdf&target=null 96. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0003 97. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0004 98. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0005 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A625&lang=SK&format=pdf&target=null 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A626&lang=SK&format=pdf&target=null 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A630&lang=SK&format=pdf&target=null 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A633&lang=SK&format=pdf&target=null 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A404&lang=SK&format=pdf&target=null 104. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0006 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A270&lang=SK&format=pdf&target=null 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A90&lang=SK&format=pdf&target=null 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=pdf&target=null 110. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0007 111. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0008 112. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0009 113. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0010 114. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 115. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0011 116. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0012 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 118. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0013 119. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 121. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0014 122. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A44&lang=SK&format=pdf&target=null 123. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0015 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1970%3A71&lang=SK&format=pdf&target=null 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A431&lang=SK&format=pdf&target=null 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A326&lang=SK&format=pdf&target=null 127. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0016 128. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0017 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A626&lang=SK&format=pdf&target=null 130. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0018 131. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 134. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0019 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 136. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0020 137. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0021 138. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0022 139. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0023 140. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&lang=SK&format=pdf&target=null 141. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0024 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 143. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0025 144. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0026 145. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A90&lang=SK&format=pdf&target=null 146. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0027 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 148. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A404&lang=SK&format=pdf&target=null 149. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0028 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 152. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0029 153. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0030 154. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0031 155. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0032 156. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0033 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=pdf&target=null 159. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0034 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A775&lang=SK&format=pdf&target=null 161. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0035 162. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0036 163. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0037 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A404&lang=SK&format=pdf&target=null 165. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0038 166. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0039 167. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0040 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A70&lang=SK&format=pdf&target=null 169. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0041 170. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A293&lang=SK&format=pdf&target=null 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A630&lang=SK&format=pdf&target=null 172. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0042 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A630&lang=SK&format=pdf&target=null 174. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0043 175. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0044 176. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0045 177. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0046 178. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0047 179. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0048 180. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A90&lang=SK&format=pdf&target=null 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&lang=SK&format=pdf&target=null 182. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A366&lang=SK&format=pdf&target=null 183. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0049 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A482&lang=SK&format=pdf&target=null 185. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0050 186. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A404&lang=SK&format=pdf&target=null 187. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0051 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&lang=SK&format=pdf&target=null 189. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&lang=SK&format=pdf&target=null 190. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0052 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A193&lang=SK&format=pdf&target=null 192. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0053 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=null 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=null 195. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0054 196. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 197. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0055 198. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0056 199. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A473&lang=SK&format=pdf&target=null 200. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0057 201. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=pdf&target=null 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A761&lang=SK&format=pdf&target=null 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A289&lang=SK&format=pdf&target=null 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A619&lang=SK&format=pdf&target=null 205. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0058 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A816&lang=SK&format=pdf&target=null 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&lang=SK&format=pdf&target=null 208. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0059 209. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0060 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A328&lang=SK&format=pdf&target=null 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 212. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A453&lang=SK&format=pdf&target=null 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A224&lang=SK&format=pdf&target=null 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A381&lang=SK&format=pdf&target=null 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A270&lang=SK&format=pdf&target=null 216. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0061 217. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:001:TOC 218. file:///tmp/lynxXXXXvcqYBJ/L91724-588TMP.html#c-ECR_62013CC0434_SK_01-E0062